Zákon o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 280/2017 účinný od 01.07.2018 do 30.06.2019

Platnosť od: 21.11.2017
Účinnosť od: 01.07.2018
Účinnosť do: 30.06.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST7JUDDS5EUPPČL1

Zákon o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 280/2017 účinný od 01.07.2018 do 30.06.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 280/2017 s účinnosťou od 01.07.2018 na základe 113/2018

Legislatívny proces k zákonu 113/2018

Vládny návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh

K predpisu 113/2018, dátum vydania: 14.04.2018

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vypracovanie návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh vyplýva z potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva a nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva.

Nariadenie (EÚ) č. 995/2010 ukladá povinnosť príslušným štátnym orgánom a účastníkom vnútorného trhu s drevom a výrobkami z dreva zamedziť a zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh, pričom každý členský štát má povinnosť určiť jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a určiť sankcie za správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.

Nariadenie (EÚ) č. 995/2010 sa malo začať úplne vykonávať od 3. marca 2013, pričom v Slovenskej republike bolo potrebné, aby sa od uvedeného dátumu vykonával štátny dozor (ďalej len „dozor“) pre účely nariadenia (EÚ) č. 995/2010 voči novým subjektom uvedeným v nariadení, ktorými obchodníci (v tomto zmysle aj spracovatelia), dovozcovia na vnútornom trhu s drevom a výrobkami z dreva a monitorovacie organizácie, a aby sa zabezpečila vymáhateľnosť práv a povinností ustanovených v nariadení (EÚ) č. 995/2010.

Z tohto dôvodu Európska komisia v súlade s prvým odsekom článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanovisko č. 2016/4139 z 27. apríla 2017, v ktorom sa uvádza, že Slovenská republika neustanovila pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie povinností podľa čl. 4 ods. 1, čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 6 ods. 1 ods. 2 a 6, čl. 4 ods. 3 a čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 995/2010, nesplnila si povinnosti podľa čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 995/2010. Na základe uvedeného hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní EÚ. V dôsledku toho hrozia Slovenskej republike značné hospodárske škody vo forme finančných sankcií EÚ. Výška finančnej sankcie, ktorá narastá za každý deň trvania porušovania záväzkov Slovenskej republiky, dosiahne ku koncu 2017 sumu 111 938 200 eur.

Návrh zákona implementuje aj nariadenie (ES) č. 2173/2005a jeho vykonávacie nariadenia Komisie (ES) č. 1024/2008, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá vykonávania FLEGT. Vo vzťahu k nariadeniu (ES) č. 2173/2005 ide o overovanie licencií z tretích krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené partnerské dohody.

Z týchto dôvodov návrh zákona zveruje úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky , ktoré bude aj orgánom štátnej správy kompetentným na overovanie licencií FLEGT. V lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu bude orgánom dozoru podľa nariadenia (EÚ) č. 995/2010Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ďalšími orgánmi štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva z lesných pozemkov budú okresné úrady. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia kontroly obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva, dovozcov a fyzických osôb a právnických osôb uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh z iných ako lesných pozemkov orgánom dozoru bude Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana, pozitívne vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti tak, ako to je uvedené v doložke vybraných vplyvov a v analýzach vplyvov. Nebude mať sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu , zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

2

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom čl. 2 ,(8.) čl. 26 (8.) a čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1. legislatívne akty: - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010)

2. nelegislatívne akty: - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 607/2012 zo 6. júla 2012 o podrobných pravidlách v súvislosti so systémom náležitej starostlivosti a pravidelnosťou a povahou kontrol monitorovacích organizácií v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 177, 7.7. 2012)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)- Nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005) v platnom znení

- Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3; Ú.v. ES L 61, 3.3.1997) v platnom znení

- Nariadenie Komisie (ES) č. 1024/2008 zo 17. októbra 2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidla vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 277, 18.10. 2008)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- povinnosť určiť príslušné orgány zodpovedné za uplatňovanie nariadenia do 2. decembra 2012 (Čl. 7 ods. 1 nariadenia EUTR), - naradenie sa uplatňuje od 3. marca 2013 (čl. 21 nariadenia EUTR), - lehota určená EK v odôvodnenom stanovisku č. 2016/4139 zo dňa 27. apríla 2017 na prijatie potrebných opatrení do 2 mesiacov od doručenia odôvodneného stanoviska.

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu

3

smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike bolo podľa čl. 258 ZFEÚ začaté konanie o porušení č. 2016/4139.

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Ide o povinnosť implementácie predpisov EÚ:

1/ nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (EUTR)

2/ nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva a z nich vyplývajúce nové povinnosti (FLEGT).

Termín začiatku a ukončenia PPK

jún 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

september 2017

2.Definovanie problému

Návrh je predkladaný za účelom implementácie povinností vyplývajúcich Slovenskej republike z nariadenia EP a Rady (EÚ) o dreve č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva a k nemu príslušné implementačné nariadenie Európskej komisie č. 607/2012, ktorým sa objasnila povinnosť členského štátu vykonávať štátny dozor v oblasti kontroly, informačného systému a evidencií pri uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a kontroly príslušných hospodárskych subjektov, obchodníkov a dovozcov. Tieto nariadenia nie v Slovenskej republike od 3. marca 2013, od kedy sa mali začať úplne vykonávať, stále implementované. Návrh preto rieši zabezpečenie kontrol orgánmi štátnej správy: MPRV SR, okresné úrady v sídle kraja, okresné úrady a Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“) ako preddavková organizácia napojená rozpočtom na MPRV SR, zavedenie „systémov náležitej starostlivosti“, ako aj sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z nariadenia č. 995/2010.

Návrh sa ďalej týka nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005, ktorým bol vytvorený licenčný systém FLEGT (Forest Law Enforcement Governance and Trade), ktoré bolo prijaté ako akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve na vyriešenie nezákonnej ťažby dreva a s ňou spojeným obchodom a dovozom dreva do Európskeho spoločenstva a jeho vykonávacieho nariadenia (ES) č. 1024/2008. Týmto nariadením sa implementuje najmä zodpovedný orgán štátnej správy za overovanie licencií z krajín, s ktorými podpísanú dobrovoľnú partnerskú dohodu a v prípade potreby tiež poskytovanie služieb na expertízu druhu dreva, ktorú by zabezpečovala inšpekcia.

Predkladaný materiál má legislatívny charakter.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva a nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva.

4.Dotknuté subjekty

Dotknutými subjektmi sú orgány štátnej správy a štátne organizácie v pôsobnosti MPRV SR, MŽP SR, SOI, MO SR, MV SR, vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia lesov, vlastníci iných pozemkov na ktorých rastú stromy mimo lesa, osoby uvádzajúce drevo po prvýkrát na vnútorný trh, obchodníci s drevom a výrobkami z dreva, prepravcovia, spracovatelia a dovozcovia dreva a výrobkov z dreva.

5.Alternatívne riešenia

V danej veci sa nenavrhujú alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

nie

Ide len o povinnosť implementácie priamo uplatniteľných predpisov EÚ:

5

1/ nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (EUTR)

2/ nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva a z nich vyplývajúce nové povinnosti (FLEGT).

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K návrhu zákona:

A/ bola zverejnená predbežná informácia na portáli SlovLex

 

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2017/67 28.03.2017

do 10.04.2017

B/ boli vykonané konzultácie:

1/ v poradnom orgáne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s podnikateľskými subjektmi a členmi Lesnícko-drevárskej rady na jej zasadnutiach od 08.03.2017 a ďalej priebežne počas celej doby prípravy zákona

2/ s členmi pracovnej skupiny k príprave zákona 23.03.2017 a ďalej priebežne

3/ so zástupcami KLUB 500 dňa 25.04.2017 a ďalej priebežne.

Vznesené pripomienky boli do materiálu zapracované.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Jozef Dóczy, PhD.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva

Samostatné oddelenie spracovania dreva

Dobrovičova 12

812 66 Bratislava

Tel.: 02 / 592 66 510, sekr. 02 / 592 66 516

Mobil: 0948 021 987

 

jozef.doczy@land.gov.sk

 

12.Zdroje

Analýza výkonu štátnej správy lesného hospodárstva a jej zaťaženosti z rozborových štandard za rok 2016.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Vyhodnotenie pripomienok:

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Pripomienka: Komisia odporúča uviesť odhad priamych finančných nákladov kvôli nákladom na tlač, papier, telefonickú, internetovú komunikáciu pri zavádzaní DDS (vlastný systém náležitej starostlivosti pri každom konkrétnom druhu dreva a výrobkov z dreva).

6

Vyhodnotenie: V časti 3.3.1 upravený text: „Udržiavať a vyhodnocovať DDS v súčasnej dobe hospodársky subjekt (od 2.12.2010). Nejde teda o povinnosť, ktorú by zakladal predkladaný návrh zákona, ale ktorá vyplýva z už uplatniteľného nariadenia EUTR. Vyčíslenie nákladov na udržiavanie a vyhodnocovanie DDS v súvislosti s predkladaným návrhom zákona je preto irelevantné.“

Pripomienka: Ďalej odporúča Komisia uviesť orientačnú výšku poplatku za zavedenie a vyhodnocovanie DDS prostredníctvom monitorovacej organizácie v priestore EÚ.

Vyhodnotenie: V časti 3.3.1 upravený text: „Pokiaľ by chcel využiť hospodársky subjekt služby monitorovacej organizácie, je vecou dohody, v akej výške uzatvoria zmluvu o poskytovaní takejto služby. Vzhľadom k tomu, že DDS si môže vypracovávať každý hospodársky subjekt sám, nepredpokladáme navýšenie nákladov. V Českej republike podľa dostupných informácií ponúkla monitorovacia organizácia zavedenie DDS za cenu 1500,- EUR.“

Pripomienka: Komisia odporúča taktiež doplniť finančný vplyv na PP, ktorý vznikne v súvislosti s novými povinnosťami súvisiacimi s vedením a pravidelným vyhodnocovaním DDS a povinnosťou preukázať, že drevo a výrobky z dreva boli na trh uvedené legálne a tiež nová povinnosť preukázania dokladmi legálnosť nákupu a predaja za účelom zabezpečenia vystopovateľnosti subjektu, ktorý prvýkrát uviedol drevo a výrobky z dreva na trh.

Vyhodnotenie: Vzhľadom k tomu, že povinnosti vymenované v tejto pripomienke boli určené samotným nariadením EUTR a nejde teda o nové povinnosti, finančný vplyv na realizovanie týchto povinností nie je možné uvádzať.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Pripomienka: Vzhľadom na to, že z dôvodu porušenia predmetného zákona sa predpokladá výber nedaňových príjmov štátneho rozpočtu vo forme vyrubených pokút a sankcií, žiada Komisia prepracovať doložku vybraných vplyvov tak, že predkladateľ v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu vyznačí aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré bližšie popíše v bode 10. Poznámky. Súčasne žiada Komisia v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle platnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov doplniť analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, kde žiada kvantifikovať očakávané príjmy v jednotlivých rokoch, resp. uviesť odôvodnenie, ak takáto kvantifikácia nie je možná.

Vyhodnotenie:

V časti 2.1.1 doplnený text „Pozitívny vplyv na príjmovú časť verejných financií bude mať výber pokút a sankcií. Predpokladá sa, že pri počte 9 kontrolórov sa (s výnimkou roku 2017) vykoná 50 60 kontrol. Nakoľko ide o nový spôsob v zmysle navrhovaného zákona a je pravdepodobné, že v 50% prípadoch môže byť vyrubená pokuta, v súčasnosti nie je možné vyčísliť výšku predpokladaného pozitívneho vplyvu na príjmovú časť verejných financií“. V tomto zmysle je uvedený text aj v časti 2.2.4.

Pripomienka: Predkladateľ v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu za oblasť zamestnanosti predpokladá dopad na štátny rozpočet:

-pre rok 2017: 12 osôb, osobné výdavky v sume 39 280 eur, z toho mzdy 29 040 eur,

-pre roky 2018 až 2020: 12 osôb, osobné výdavky v sume 309 840 eur, z toho mzdy 229 200 eur.

Zároveň uvádza, že finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci výdavkov kapitoly MPRV SR a nebudú predstavovať zvýšené požiadavky na prostriedky štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti žiada Komisia do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu doplniť, že všetky dopady za oblasť zamestnanosti budú zabezpečené tak v rámci limitu výdavkov, ako aj v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MPRV SR.

Vyhodnotenie: V tabuľke č. 5 boli údaje upravené, doplnený text v poznámke pod tabuľkou a text v časti 2.1.1.

Pripomienka: V tabuľke č. 5 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu žiada Komisia doplniť číselné údaje v riadku „Osobné výdavky celkom (v eurách)“, kde nesprávne uvedené nulové hodnoty. Komisia súčasne žiada uviesť správnu výšku priemerného mzdového výdavku v sume 1 591,67 eur namiesto uvedenej sumy 1 395,83 eur. Tiež nie je zrejmé, na aké obdobie je vyčíslený dopad pre rok 2017 v sume osobných výdavkov 39 280 eur, z toho mzdy 29 040 eur pre 12 zamestnancov. V tejto súvislosti Komisia upozorňuje na účinnosť navrhovaného zákona od 01.01.2018 a uvedené žiada do materiálu doplniť.

Vyhodnotenie: číselné údaje v riadku „Osobné výdavky celkom (v eurách)“ boli doplnené. Počet zamestnancov v roku 2017 bol zmenený na 4, čo uvádzame v časti textu pod tabuľkou č. 5 v poznámkach, že „s vedúcim LDI a 3 administratívnymi pracovníkmi (celkom 4 zamestnancami) sa počíta od 1. septembra 2017 z dôvodu potreby prípravy podkladov pre vytvorenie LDI, ako aj nastavenia systémov kontrol a zároveň aj poradenstva tak, aby vykonávanie nariadenia o dreve bolo plne funkčné od 1. januára 2018.“

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

7

Pripomienka: V doložke vybraných vplyvov navrhuje Komisia vyznačiť aj negatívne vplyvy ako na občana, tak aj na procesy, pretože zavádzaním nových služieb vznikajú aj nové povinnosti.

Vyhodnotenie: Pripomienka akceptovaná, vyznačený aj negatívny vplyv.

Pripomienka: V analýze vplyvov navrhuje Komisia službu, ktorá je uvedená pri zmene existujúcej služby, úplne vypustiť, pretože výkon štátneho dozoru nie je služba poskytovaná občanovi.

Vyhodnotenie: Text v časti „Zmena existujúcej služby“ bol vypustený.

Pripomienka: Pri nových službách navrhuje Komisia ponechať len zavedenie systémov náležitej starostlivosti, zaviesť vedenie príslušných evidencií, poskytovanie poradenskej činnosti vo vzťahu k príslušným nariadeniam a novému zákonu. Ostatné služby nie sú službami verejnej správy pre občana.

Vyhodnotenie: Upravený text podľa pripomienky.

Pripomienka: Následne odporúča Komisia tým, že sa vypustia niektoré služby, prispôsobiť tomu aj vypracovanie zvyšnej časti analýzy.

Vyhodnotenie: Text bol revidovaný v zmysle pripomienky.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

551 400

419 975

406 975

v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 08V

0

551 400

419 975

406 975

z toho:

- vplyv na ŠR

0

551 400

419 975

406 975

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

229 200

229 200

229 200

- vplyv na ŠR

0

229 200

229 200

229 200

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

551 400

419 975

406 975

v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 08V

0

551 400

419 975

406 975

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

9

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci výdavkov kapitoly MPRV SR zo zdroja 111 programu 08V Udržateľné lesné hospodárstvo. Všetky finančné dopady za oblasť zamestnanosti, ktoré prinesie návrh zákona, najmä v súvislosti s osobnými výdavkami i v rámci limitu počtu zamestnancov, budú zabezpečené z kapitoly MPRV SR.

Pozitívny vplyv na príjmovú časť verejných financií bude mať výber pokút a sankcií. Predpokladá sa, že pri počte 9 inšpektorov sa vykoná 50 60 kontrol ročne. Nakoľko ide o nový spôsob v zmysle navrhovaného zákona a je pravdepodobné, že v 50% prípadoch môže byť vyrubená pokuta, v súčasnosti nie je možné vyčísliť výšku predpokladaného pozitívneho vplyvu na príjmovú časť verejných financií. Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet MV SR a nepredstavuje nárast počtu zamestnancov OÚ.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Implementáciu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 995/2010 z 20. októbra 2010 ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva, ako aj jeho vykonávacie nariadenie č. 607/2012 zo 6. júla 2012 vydané Európskou komisiou (ďalej len „nariadenia“) účinné od 3. marca 2013, pričom stále neboli určené príslušné orgány na vykonávanie nariadenia. Schválením návrhu sa určí príslušný orgán na vykonávanie nariadení a to Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“) ako preddavková organizácia napojená rozpočtom na MPRV SR. Zriadenie inšpekcie je v súlade s § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takýto orgán mala povinnosť Slovenská republika nahlásiť Európskej komisii už 2. decembra 2010, čoho dôsledkom je, že Európska komisia adresovala Slovenskej republike odôvodnené stanovisko C (2017) 2666 final zo dňa 27. apríla 2017. Dôvodom pre vedenie konania je nesprávna aplikácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva. Konanie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 o porušení ZFEÚ nebolo začaté. Listom EK SG Greffe (2016) D/18715 zo dňa 8. decembra 2016 bolo SR doručené FO EK C (2016) 7909 final, týkajúce sa porušenia č. 2016/4139. Listom EK SG Greffe (2017) D/644439 zo dňa 28. apríla 2017 bolo SR doručené OS EK C (2017) 2666 final, týkajúce sa porušenia č. 2016/4139.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

10

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Účasť delegácie SR na zasadnutí sa rieši podľa aktuálneho kalendára zasadnutí. Nemá vplyv na aktivity v ďalších rokoch.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2017

2018

2019

2020

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z nasledovných kategórií:

•počet nových vytvorených pracovných miest,

•náklady na školenia, semináre pre hospodárske subjekty, odborných lesných hospodárov, orgány štátnej správy, vlastných zamestnancov, obchodníkov, spracovateľov, prepravcov dreva a výrobkov z dreva,

•náklady na nákup vzoriek potrebných k identifikácii drevín,

•poplatky za laboratórne služby,

•náklady na nákup príslušného vozového parku a jeho prevádzkovanie,

•náklady na služobné cesty a realizované kontroly,

•súdne poplatky,

•náklady na nákup meracej techniky, vybavenie kancelárií, pracovných odevov,

•ostatné výdavky,

•príjmy štátneho rozpočtu z vybratých pokút a sankcií.

Riadiť všetky činnosti bude riaditeľ inšpekcie. Zvýšená administratívna záťaž z dôvodu aplikácie smernice č. 2003/4/ES, vysoký počet súdnych konaní, ako aj slabé povedomie verejnosti o samotnom nariadení vytvára predpoklad potreby 3 administratívnych zamestnancov, ktorí budú informovať verejnosť, ktorá v posledných rokoch enormne zvyšuje záujem o životné prostredie vo svojom okolí. V nariadení vzniká povinnosť informovať verejnosť o výsledkoch kontrol (čl. 11 nariadenia) v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, ktoré sa musí citlivo aplikovať z dôvodu ochrany osobných údajov. Zároveň administratívni pracovníci budú poskytovať poradenstvo pre subjekty dotknuté nariadeniami, pripravovať školenia, semináre a ukladať výsledky z kontrol, pripravovať podklady na prokuratúru a súdy. Z dôvodu rozsahu, ktorý nariadenia a návrh definujú, každý občan, ktorý na území Slovenskej republiky uvedie drevo a výrobok z dreva po prvýkrát na vnútorný trh, spracováva, prepravuje, dováža alebo vyváža drevo a výrobky z dreva a obchoduje s nimi, je potenciálny subjekt kontroly s možnosťou postihu sankciami a preto je pre riadne fungovanie inšpekcie potrebných aspoň ďalších 8 zamestnancov inšpektorov, vykonávajúcich štátne dozory, ich vyhodnocovanie a ukončovanie.

11

Implementáciu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 995/2010 z 20. októbra 2010 nie je možné zabezpečiť v existujúcom prostredí NLC a MPRV SR zo súčasného stavu zamestnancov.

Predpokladajú sa nedaňové príjmy štátneho rozpočtu vo forme vyrubených pokút a sankcií. Je predpoklad, že pri počte 9 inšpektorov sa (s výnimkou roku 2017) vykoná 50 až 60 kontrol ročne, pričom v 50% prípadov môže byť vyrubená pokuta, ktorú v súčasnej dobe nevieme vyčísliť a nebude príjmom kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

12

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

13

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

551 400

419 975

406 975

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

229 200

229 200

229 200

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

80 640

80 640

80 640

Tovary a služby (630)2

0

146 560

85 135

97 135

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

95 000

25 000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

95 000

25 000

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

551 400

419 975

406 975

14

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

12

12

12

z toho vplyv na ŠR

0

12

12

12

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

1591,67

1591,67

1591,67

z toho vplyv na ŠR

0

1591,67

1591,67

1591,67

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

309 840

309 840

309 840

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

229 200

229 200

229 200

z toho vplyv na ŠR

0

229 200

229 200

229 200

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

80 640

80 640

80 640

z toho vplyv na ŠR

0

80 640

80 640

80 640

Poznámky:

15

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predkladaný návrh zahŕňa každého podnikateľa, fyzickú osobu alebo právnickú osobu, pokiaľ takáto osoba uvádza drevo a výrobky z dreva podľa prílohy nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 995/2010 z 20. októbra 2010 ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva pochádzajúce z lesného pozemku, ako aj pozemku mimo lesa, po prvýkrát na vnútorný trh, či za poplatok alebo bezplatne.

Takýto podnikateľ, fyzická osoba alebo právnická osoba sa stáva hospodárskym subjektom a v zmysle pripravovaného zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a nariadenia povinnosť udržiavať vlastný systém náležitej starostlivosti pri každom konkrétnom druhu dreva a výrobkov z dreva už pred ich uvedením po prvýkrát na vnútorný trh a pravidelne v 12 mesačných intervaloch tento systém vyhodnocovať za predpokladu, že druh dreviny, krajina ťažby a povolenie na ťažbu zostávajú nezmenené. Nariadenie (EÚ) č. 995/2010 sa týka aj obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva.

Návrh rovnako rieši orgány štátnej správy zodpovedné za uplatňovanie nariadenia Rady ES č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému nariadenia ES č. 2173/2005 do Európskeho spoločenstva, ako aj sankcie za porušenie tohto nariadenia. Toto nariadenie sa týka iba dovozcov, ktorí dovážajú drevo a výrobky z dreva po prvýkrát na vnútorný trh z tretích krajín, s ktorými podpísanú dobrovoľnú partnerskú dohodu. V súčasnosti je od 15. novembra 2016 jedinou takouto krajinou Indonézia.

Každý občan Slovenskej republiky je potenciálny hospodársky subjekt , aj keď iba jedenkrát uvedie drevo alebo výrobky z dreva po prvýkrát na vnútorný trh.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný

Konzultácie návrhu prebiehali viacerými formami.

Verejné konzultácie:

- zverejnenie predbežnej informácie pre širokú verejnosť na pripomienkovanie prebiehalo od 28.3.2017 do 11.4.2017.

Cielené konzultácie:

- konzultovanie s Lesnícko-drevárskou radou, ako poradným orgánom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prebiehalo od 20.10.2016, ostatné zasadnutie Lesnícko-drevárskej rady sa uskutočnilo dňa 8.3.2017, na ktorom zúčastnení zástupcovia KLUB 500, Združenia spracovateľov dreva SR, Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, LESY Slovenskej republiky š.p., Slovenskej lesníckej komory a iní, predkladali svoje pripomienky.

- s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy sa uskutočnilo pracovné rokovanie a prezentácia návrhu zákona s možnosťou pripomienkovania dňa 6.4.2017 so záverom podporiť prijatie zákona v čo najkratšom čase, aj z dôvodu konania EK voči Slovenskej republike,

- stretnutie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov z oblasti štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, lesníctva, legislatívy, školstva (TU Zvolen), štátneho lesného podniku, certifikácie lesov, súkromných vlastníkov a spracovateľov dreva sa uskutočnilo dňa 23.3.2017,

- jednanie so zodpovednými zástupcami Českej republiky za účelom získania poznatkov z implementácie nariadenia a fungovania v praxi od 29.3. do 31.3.2017 na Ústave hospodárskej úpravy lesa, ktorý je poverený Ministerstvom zemědělství Českej republiky.

Hlavým bodom konzultácií bolo predkladať návrhy a pripomienky k prezentovanému návrhu, pričom výsledkom je návrh zákona, ktorý v sebe zahŕňa v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR všetky odôvodnené požiadavky a pripomienky.

Pri konzultáciách boli účastníci oboznámení s tým, že:

-nariadenie (EÚ) č. 995/2010 a nariadenie ES č. 2173/2005 sú platné už v súčasnosti, povinnosť ich implementácie na podmienky Slovenska je nevyhnutná.

-EUTR sa malo pritom uplatňovať už od 3. marca 2013 (Čl. 21),

-povinnosť zavedenia systémov náležitej starostlivosti mala byť uplatňovaná od 2. decembra 2010 (Čl. 6)

-povinnosť určiť príslušné orgány mali členské štáty EÚ od 2. decembra 2010 (Čl. 7),

16

-Slovenská republika, ako posledný štát Európskej únie, nemá implementované nariadenie a z tohto dôvodu aj Európska komisia podala Slovenskej republike odôvodnené stanovisko (infringement) s hroziacimi sankciami.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Udržiavať a vyhodnocovať systém náležitej starostlivosti v súčasnej dobe hospodársky subjekt (od 2.12.2010). Nejde teda o povinnosť, ktorú by zakladal predkladaný návrh zákona, ale ktorá vyplýva z už uplatniteľného nariadenia (EÚ) č. 995/2010. Vyčíslenie nákladov na udržiavanie a vyhodnocovanie systému náležitej starostlivosti v súvislosti s predkladaným návrhom zákona je preto irelevantné.

Pritom systém náležitej starostlivosti si môže udržiavať každý hospodársky subjekt sám, bez zvýšenia priamych finančných nákladov, resp. s nevyhnutými nákladmi na papier, tlač, telefonickú, internetovú komunikáciu. Návrh počíta s tým, že poradenstvo pri zavádzaní systému náležitej starostlivosti u tých hospodárskych subjektov, ktoré si túto povinnosť doteraz neplnili, ako aj súvisiace semináre a školenia, bude zabezpečovať Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“) ako preddavková organizácia napojená rozpočtom na MPRV SR a to pre celú Slovenskú republiku, pričom v Českej republike pri tejto činnosti disponujú s rozpočtom presahujúcim 100 000 eur ročne. Zriadenie inšpekcie je v súlade s § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Hospodársky subjekt môže o vedenie a vyhodnocovanie systém náležitej starostlivosti požiadať aj monitorovaciu organizáciu. Táto možnosť vyplýva z platného nariadenia (EÚ) č. 995/2010. V Slovenskej republike nie takéto monitorovacie organizácie. V priestore ich existuje 13. Pokiaľ by chcel využiť hospodársky subjekt služby monitorovacej organizácie, je vecou dohody, v akej výške uzatvoria zmluvu o poskytovaní takejto služby. Vzhľadom k tomu, že systém náležitej starostlivosti si môže vypracovávať každý hospodársky subjekt sám, nepredpokladáme navýšenie nákladov. V Českej republike podľa dostupných informácií ponúkla monitorovacia organizácia zavedenie systému náležitej starostlivosti za cenu 1500,- EUR.

Platné certifikačné systémy na území Slovenskej republiky nenahrádzajú systém náležitej starostlivosti, môžu však tvoriť základ systému náležitej starostlivosti. To znamená, že môže dôjsť aj k zníženiu priamych finančných nákladov u tých hospodárskych subjektov, ktoré majú vlastný systém náležitej starostlivosti a namiesto platby za vytvorenie a udržiavanie certifikačného systému si hospodársky subjekt môže sám alebo v spolupráci s inšpekciou vytvoriť taký systém, ktorý bude preukazovať, že hospodársky subjekt uvádza drevo a výrobky z dreva, prepravuje ich, spracováva, dováža a obchoduje s nimi v súlade s platnou legislatívou, drevo a výrobky z dreva nepochádza z nezákonných zdrojov a pri ťažbe a obchodovaní s drevom a výrobkami z dreva sa dodržiavajú podmienky trvalo udržateľného hospodárenia.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vedenie systému náležitej starostlivosti predstavuje činnosť, ktoré hospodársky subjekt v súčasnej dobe povinnosť vykonávať, aby tým preukázal zákonnosť dreva a výrobkov z dreva, ktoré po prvýkrát uvádza na vnútorný trh. Systém náležitej starostlivosti sa vedie na jednom tlačive, ktoré je vypracované v primeranej miere v tlačenej forme a podpísané zodpovednou osobou ako je vlastník, nájomca, konateľ, štatutár, predseda, splnomocnená osoba alebo odborný lesný hospodár. Vzory tlačív sa predpokladajú zverejniť pred nadobudnutím účinnosti zákona aj na stránke Národného lesníckeho centra Zvolen.

Vo vzťahu k podnikateľom sa nevytvára nová evidencia, do ktorej by mali povinnosť nahlasovať údaje hospodárske subjekty alebo obchodníci.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

17

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

K vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb nedôjde.

Navrhovaná zmena bude mať zavedením štátnych dozorov v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh za následok prísnejšiu reguláciu správania sa všetkých podnikov, ktoré vystupujú ako obhospodarovatelia a správcovia lesov, osoby s právom ťažby v lesoch a mimo lesov na základe zmlúv s vlastníkmi, správcami a obhospodarovateľmi lesov a stromov rastúcich mimo lesov, obchodníkov a spracovateľov ako aj dovozcov dreva a výrobkov z dreva.

Nové, prísnejšie podmienky však vyplývajú z priamo uplatniteľného predpisu EÚ, ktorým je nariadenie (EÚ) č. 995/2010, ktorého implementáciu bola povinná Slovenská republika zabezpečiť už od 3. marca 2013.

U obhospodarovateľov a správcov lesov a dovozcov dreva a výrobkov z dreva teda nejde o nové povinnosti súvisiace s vedením a pravidelným vyhodnocovaním systému náležitej starostlivosti a ich povinnosťou preukázať, že drevo a výrobky z dreva bolo na vnútorný trh uvedené v súlade so zákonmi (u dovozcov, že dovezené drevo a výrobky z dreva pochádzajú z legálnej ťažby v tej ktorej krajine, v ktorej drevo bolo vyťažené).

U obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva inšpekcia bude dozorovať povinnosť preukázať dokladmi legálnosť nákupu a predaja za účelom zabezpečenia vystopovateľnosti subjektu, ktorý prvýkrát uviedol drevo alebo výrobky z dreva na vnútorný trh (z hľadiska legálnosti ťažby stromov a ich uvedenia na vnútorný trh).

So všetkými podnikmi a produktmi sa bude zaobchádzať rovnako.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

U tých dovozcov dreva a výrobkov z dreva, ktorí dovážajú drevo a výrobky z dreva z tretích krajín mimo EÚ, ktoré nebudú vedieť poskytnúť doklady preukazujúce legálnosť pôvodu vyťaženého dreva možno predpokladať vyvolanie odlivu cezhraničných investícií, pre sprísnené podmienky, ktoré budú vyplývať zo zavedenia štátnych dozorov a ich povinnosti žiadať z krajiny dovozu doklady preukazujúce, že predávané drevo a výrobky z dreva bolo na vnútorný trh uvedené zákonne a drevo a výrobky z dreva pochádza z ťažby v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi z tej ktorej krajiny, v ktorej drevo bolo vyťažené.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Vplyv na cenu alebo dostupnosť základných zdrojov sa nepredpokladá. V dnešnej dobe existujú len orgány štátnej správy zodpovedné za vymožiteľnosť práva nezákonnej ťažby na lesných a nelesných pozemkoch, pričom aj kontrola zákonnosti obchodu s drevom a výrobkami z dreva je riešené len v súvislosti s ochranou konečného spotrebiteľa (Slovenskou obchodnou inšpekciou). Nadobudnutím účinnosti „zákona o dreve“ a vytvorením inšpekcie, sa vyplní medzera, ktorá existuje medzi ťažbou dreva na lesnom pozemku, resp. výrubom dreviny na nelesnom pozemku, dovozom, obchodom a predajom dreva a výrobkov z dreva konečnému spotrebiteľovi a zabezpečí sa vykonateľnosť nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a nariadenia ES č. 2173/2005.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie. Bez vplyvu.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how). Bez vplyvu.

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Nie.

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nadobudnutím účinnosti zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a vytvorením inšpekcie sa zníži nezákonná ťažba dreva a nezákonný obchod s drevom a výrobkami z dreva, čo prispeje k zlepšeniu podmienok na trhu a ochránia sa lesy resp. stromy, ktoré plnia nie len produkčné, ale aj verejnoprospešné funkcie a to bez ohľadu na hranice štátov.

Navrhovaný zákon môže podporiť vytvorenie nových pracovných miest pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR, nakoľko v prípade pochybnosti o druhu dreva zo strany colných orgánov, ako aj iných orgánov štátnej správy, bude potrebné zabezpečiť rozbory druhov dreva (stromov a krov) pre preukázanie ich deklarovaného druhu tovaru a stromov, z ktorých bol tovar vyrobený.

18

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh predpokladá pozitívny vplyv prakticky na všetky zložky životného prostredia. Na základe zákona sa zvýši kontrola ťažby stromov v lesoch, ako aj mimo lesných pozemkov, zavedie sa kontrola uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a tým je predpoklad zlepšenia ochrany pôdy, ochrany území pred povodňami. Zvýšená kontrola ťažby a zavedenie kontroly uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh prispeje k zlepšeniu aj ostatných zložiek životného prostredia, akými ovzdušie, voda a organizmy, ktoré viazané na zeleň v krajine.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na chránené územia z hľadiska zabezpečenia predmetu ochrany týchto území okrem kontrol ťažieb dreva aj zavedením kontrol za uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, pri rešpektovaní príslušných obmedzení a zákazov vyplývajúcich zo zákona o ochrane prírody a krajiny podľa jednotlivých stupňov ochrany.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Vzhľadom na to, že návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh má zabezpečiť implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) jeho cieľom je zabrániť uvedeniu dreva a výrobkov z dreva, ktoré pochádzajú z nezákonnej ťažby vo všetkých členských štátoch Európskej únie a tým aj v Európe a celosvetovom rozsahu. V tomto smere návrh zákona prispeje pozitívne k životnému prostrediu a je pozitívnym príspevkom Slovenskej republiky ku globálnemu skvalitňovaniu životného prostredia.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Nepredpokladajú sa žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie.

19

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_333360

Vykonávanie správy a štátneho dozoru na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a spracovania dreva

1

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_8141

Evidencia štátnych dozorov na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

B

20

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Ide o povinnosť implementácie z predpisov EÚ:

1/ nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva

2/ nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva a z nich vyplývajúce nové povinnosti.

Z dôvodu potreby implementácie uvedených nariadení, nový zákon v oblasti služieb verejnej správy pre občana za úlohu:

- zabezpečiť pomoc pri vedení systémov náležitej starostlivosti,

- zaviesť vedenie príslušných evidencií,

- poskytovanie poradenskej činnosti vo vzťahu k príslušným nariadeniam a novému zákonu,

- informovanie verejnosti v oblasti legálnosti ťažieb a uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.

Zabezpečenie všetkých týchto činností nový zákon navrhuje prostredníctvom Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie (ďalej len „inšpekcia“) ako preddavkovej organizácie napojenej rozpočtom na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky . Zriadenie inšpekcie je v súlade s § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Ide o činnosti súvisiace s uvádzaním dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh , zabezpečenie vysledovateľnosti pôvodu dreva a výrobkov z dreva, zavedenie príslušných evidencií, vykonávanie štátnych dozorov, ukladanie sankcií a poradenskú činnosť.

Bližšie sa jedná o nasledovné činnosti:

- zavedenie systémov náležitej starostlivosti,

- zaviesť vedenie príslušných evidencií,

- poskytovanie poradenskej činnosti vo vzťahu k príslušným nariadeniam a novému zákonu,

- informovanie verejnosti v oblasti zákonnosti ťažieb a uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

-kontrola pôvodu dreva a výrobkov z dreva a jeho uvádzanie na vnútorný trh, vrátane vývozu a súvisiacich činností.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-zamedzenie nezákonnému predaju dreva a výrobkov z dreva vrátane vývozu.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Nie.

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Nie.

Zníženie nepriamych finančných nákladov

21

Nie.

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-povinnosť zaviesť a vyhodnocovať systémy náležitej starostlivosti pre osoby uvádzajúce drevo a výrobky z

dreva prvýkrát na vnútorný trh, v prípade porušenia zákona, nutnosť zabezpečenia opatrení, zákazu ťažby, prípadne zadržanie a zhabanie dreva a výrobkov z dreva.

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia lesov: počet 8043 (Zdroj: Štatistická ročenka 2015)

Osoby vykonávajúce výrub stromov mimo lesa – údaje nie sú k dispozícii

Obchodníci s drevom a výrobkami z dreva – údaje o počte nie sú k dispozícii - predpoklad nad 1000.

Dovozcovia - údaj o počte k dispozícii nie je, pričom pre názornosť uvádzame, že v roku 2015 bolo celkovo 3280 dovozov na vnútorný trh; v roku 2016 bolo 2007 dovozov dreva a výrobkov z dreva.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-zaviesť systém náležitej starostlivosti a zabezpečiť doklady preukazujúce legálnosť dreva a výrobkov z dreva

uvádzaného na vnútorný trh.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Orgány štátnej správy podľa zákonov:

-zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Prvostupňové orgány štátnej správy lesného hospodárstva podľa nového zákona budú v lesoch vykonávať štátne dozory vyťaženého dreva na vnútorný trh a systémov náležitej starostlivosti u kontrolovaných subjektov, vrátane príslušných konaní v prípade zistenia porušenia nového zákona. Takéto dozory budú vykonávať v prípadoch, kedy vykonávajú štátne dozory v lesoch, v rámci ktorých pri kontrolách zákonnosti ťažieb vykonajú aj kontrolu uvádzania vyťaženého dreva na vnútorný trh a kontrolu systémov náležitej starostlivosti.

Druhostupňové orgány štátnej správy lesného hospodárstva podľa nového zákona budú rozhodovať o odvolaní voči rozhodnutiu vydanému prvostupňovým orgánom štátnej správy.

V lesoch v obvode vojenských obvodov bude štátny dozor vykonávať Ministerstvo obrany SR.

Inšpekcia bude vykonávať samostatné kontroly dovozcov a ich systémov náležitej starostlivosti, vrátane príslušných konaní v prípade zistenia porušenia nového zákona. Tiež bude vykonávať samostatné plánované kontroly prvého uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ako aj na podnet občanov a iných orgánov štátnej správy a zabezpečovať príslušné školenia a poradenskú činnosť.

MPRV SR bude overovať licencie FLEGT, bude dozorným a poradným orgánom inšpekcie a bude vykonávať kontroly monitorovacích organizácií.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

22

B. Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, s ohľadom na práva a povinnosti vyplývajúce z právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré predložený návrh zákona vykonáva a to:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 607/2012 zo 6. júla 2012 o podrobných pravidlách v súvislosti so systémom náležitej starostlivosti a pravidelnosťou a povahou kontrol monitorovacích organizácií v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 177, 7.7. 2012),

-nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. L 347, 30.12.2005) v platnom znení,

-vykonávacie nariadenie Komisie (ES) č. 1024/2008 zo 17. októbra 2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidla vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 277, 18.10. 2008).

Zákon upravuje práva a povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, ak sa drevo a výrobky z dreva uvádzajú na vnútorný trh prvýkrát. Pritom hospodárskym subjektom je podľa čl. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 995/2010 každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, pričom podľa čl. 2 písm. b), dodávanie na vnútorný trh výrobkov, ktoré získané z dreva alebo z výrobkov z dreva, ktoré už boli uvedené na trh, sa nepovažuje za „uvedenie na trh“.

Zákon ďalej upravuje práva a povinnosti obchodníka a prepravcu dreva a výrobkov z dreva a povinnosti monitorovacej organizácie.

Ako to vyplýva pre Slovenskú republiku z čl. 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 995/2010, zákon určuje príslušné orgány zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia, ako aj ich pôsobnosť.

V súlade s čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 995/2010 predmetom úpravy zákona ďalej priestupky a iné správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.

Vzhľadom k tomu, že predmetom nariadenia (EÚ) č. 995/2010 je drevo a výrobky z dreva, ktoré uvedené v prílohe nariadenia a nie všetko drevo je predmetom tohto nariadenia, vymedzuje sa drevo, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Ide o drevo, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín CITES a výrobok z dreva, ktorého životný cyklus sa ukončil a inak by sa s ním nakladalo ako s odpadom podľa čl. 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade.

K § 2

Definujú sa základné pojmy. Definícia základných pojmov je dôležitá z hľadiska správnej aplikácie v praxi nariadení s tým, že je potrebné definovať pojmy, ktoré nariadenia nedefinujú ale z ich implementácie vyplývajú. Na účely tohto zákona sa v prvom rade zavádzajú definície pojmov dovozca a preprava dreva. Pritom iné povinnosti v oblasti preukazovania legálneho pôvodu dreva a výrobkov z dreva dovozca, ktorý dováža drevo a výrobky z dreva podľa nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a iné povinnosti vyplývajú pre dovozcu, ktorý dováža tovar z krajiny, s ktorou podpísanú dobrovoľnú partnerskú dohodu v režime podľa nariadenia (ES) č. 2173/2005.

Osobitná definícia pojmu preprava na účely zákona vyplynula z potreby zabezpečenia

23

kontroly prevážaného dreva a výrobkov z dreva na účely vystopovateľnosti pôvodu dreva, ktoré bolo uvedené na trh a logicky dopĺňa obchodný reťazec od hospodárskeho subjektu, cez obchodníka a spracovateľa dreva, po konečného predajcu dreva a výrobkov z dreva. Vzhľadom na to, že preprava dreva sa môže uskutočňovať aj s pomocou vlastného tela, len za pomoci vlastnej fyzickej sily (na chrbte, na pleci, v rukách a pod.), čiže bez použitia akéhokoľvek vozidla a iných než dopravných prostriedkov, je pojem prepravy rozšírený aj o tento druh prepravy. Bez pokrytia prepravy a prepravcu by nebolo možné dosiahnuť účel a riadnu implementáciu nariadení EÚ.

K § 3

Vo vzťahu k pôsobnosti orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva na konanie na lesných pozemkoch podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ako aj ostatným orgánom štátnej správy na iných ako lesných pozemkoch, sa uvádza podmienka uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa príslušných právnych predpisov, ako aj podľa nariadenia (EÚ) č. 995/2010, nariadenia (ES) č. 2173/2005 a ich vykonávacích nariadení.

Na účely oboznámenia hospodárskeho subjektu a obchodníka sa uvádza potreba uchovávania dokladov preukazujúcich pôvod dreva a výrobkov z dreva a nadobudnutie vlastníctva alebo držby dreva a výrobkov z dreva a dokladov týkajúcich sa uvedenia dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a obchodovania s nimi, pričom samotná povinnosť uchovávania týchto dokladov 5 rokov, vyplýva pre hospodársky subjekt z čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 607/2012 v spojení s čl. 6 nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a u obchodníka z ustanovenia čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 995/2010.

Povinnosti obchodníka upravuje čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 995/2010, ktorý ukladá povinnosť zabezpečiť vystopovateľnosť dreva, to znamená, že obchodník musí byť schopný prostredníctvom dodávateľského reťazca identifikovať hospodárske subjekty alebo obchodníkov, ktorí mu dodali drevo a obchodníkov, ktorým on dodal drevo.

V reťazci od hospodárskeho subjektu cez obchodníka po konečného spracovateľa a predajcu dreva a výrobkov z dreva je dôležitým článkom prepravca dreva. Z tohto dôvodu zákon uvádza doklady, ktorými je povinný prepravca preukázať pôvod dreva a výrobkov z dreva a tiež stanovuje lehotu na uchovávanie týchto dokladov.

K § 4

Bližšie sa upravuje povinnosť hospodárskych subjektov viesť a vyhodnocovať systém náležitej starostlivosti tak, ako to vyplýva z čl. 6 nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a z čl. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 607/2012, pričom takáto povinnosť neplatí, pokiaľ sa legálnosť pôvodu dreva preukazuje licenciou podľa nariadenia (ES) č. 2173/2005.

Osobitne sa upravujú povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťaženého na území Slovenskej republiky, pretože ide o rôzne typy subjektov, ktoré v našom právnom poriadku upravené vo viacerých osobitných zákonoch a majú rôzne právne postavenie. Tieto osobitné zákony ustanovujú pre tieto subjekty osobité postupy súvisiace s vyťažením dreva a s jeho ďalším nakladaním. V závislosti od toho je žiaduce uviesť podrobnejšie doklady, ktoré tieto jednotlivé subjekty povinné mať. Je to odôvodnené potrebou prehľadnejšej a zrozumiteľnejšej právnej úpravy v podmienkach Slovenskej republiky, pretože na rozdiel od hospodárskych subjektov pochádzajúcich z iných štátov sa hospodárskych subjektov ťažiacich na území Slovenskej republiky týka domáca podrobná právna úprava.

Vzhľadom na povinnosť monitorovacej organizácie vyplývajúcu z čl. 8 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 995/2010 informovať príslušný orgán v prípade významného alebo opakovaného nesprávneho používania systému zo strany hospodárskeho subjektu, upravuje sa takáto povinnosť vo vzťahu k Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).

Nakoľko v lesoch sa uplatňujú certifikačné schémy (v súčasnej dobe PEFC a FSC),

24

ktoré obsahujú kritériá a indikátory trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a tieto slúžia ako nástroje na hodnotenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a ako mechanizmus dôveryhodného prenosu informácií o pôvode dreva do výrobkov, v súlade s ods. 19 úvodnej časti nariadenia (EÚ) č. 995/2010, ako aj čl. 4 vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) č. 607/2012, upravuje sa možnosť použitia týchto certifikačných schém alebo iných systémov overenia aj na účely hodnotenia a zmierňovania rizika uvádzania dreva na trh.

K § 5

Ustanovujú sa orgány štátnej správy v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh a ich pôsobnosť a kompetencia. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z nariadení a ES, ktoré upravujú oblasť uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh., zákon ustanovuje ako nový orgán štátnej správy Slovenskú lesnícko-drevársku inšpekciu.

K § 6

Ustanovuje sa pôsobnosť a kompetencie ministerstva pôdohospodárstva, vyplývajúce z implementácie nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a nariadenia (ES) č. 2173/2005. Ide o kompetencie ústredného orgánu štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh, overovanie licencie, komunikácie a predkladanie príslušných správ Európskej komisii. Ďalej sú to kompetencie vyplývajúce z koncepcie rozvoja drevospracujúceho priemyslu, vo vzťahu k monitorovacej organizácii a rozhodovania v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh podľa § 6 písm. k). Inými osobami, ktorým ministerstvo pôdohospodárstva poskytuje prístup k dokladom a informáciám podľa čl. 5 ods. 2 a 3 a čl. 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2173/2005 osoby alebo orgány určené Komisiou v prípade, že vzniknú problémy, ktoré narušia efektívne fungovanie licenčného systému FLEGT a osoby alebo orgány, ktoré partnerské krajiny určia za zodpovedné za monitorovanie licenčného systému FLEGT treťou stranou, pokiaľ sa od príslušných orgánov nebude požadovať poskytnutie informácií, ktoré podľa právnych predpisov nesmú poskytovať. Podľa § 6 písm. l) ministerstvo pôdohospodárstva vydáva stanovisko k žiadosti o uznanie monitorovacej organizácie, pričom podľa čl. 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 995/2010 uvedenú vec komisia konzultovať s členským štátom, čo v praxi bude mať podobu zaslania stanoviska príslušného orgánu členského štátu komisii na jej vyžiadanie. Upravuje sa tiež kompetencia pre ukladanie sankcií, poskytovanie súčinnosti colným orgánom a iným orgánom štátnej správy a v oblasti usmerňovania činnosti hospodárskeho subjektu, prepravcu a obchodníka na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.

K § 7

Výkon úloh orgánov štátnej správy lesného hospodárstva je v oblastiach dôležitých pre obranu SR vždy zverený ministerstvu obrany alebo právnickej osobe zriadenej v rezorte obrany na plnenie vymedzených úloh (viď zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách). Z tohto dôvodu sa ustanovuje pôsobnosť a kompetencia Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh na pozemkoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu. Ministerstvo obrany na pozemkoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu bude mať kompetencie vykonávať štátny dozor (ďalej len „dozor“) nad hospodárskymi subjektmi, obchodníkmi a prepravcami, ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, rozhodovať o priestupkoch a iných správnych deliktoch a upravuje sa oblasť spolupráce s ostatnými orgánmi štátnej správy.

K § 8

Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencia okresného úradu v sídle kraja, ako odvolacieho orgánu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje okresný úrad.

25

K § 9

Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencia okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, ktorý vykonáva štátnu správu podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov na lesných pozemkoch (okrem pozemkov nevyhnutných pre potreby obrany štátu), na ktorých v rámci výkonu dozoru v lesoch kontroluje dodržiavanie zákona o lesoch, pričom pri kontrole ťažby v lesoch dostáva okresný úrad možnosť nadviazať na dozor v lesoch a vykonávať dozor aj podľa zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na trh, t.j. kontrolovať systém náležitej starostlivosti, ako aj to, či vyťažené drevo bolo legálne uvedené na trh. Táto kompetencia umožní úplnejšiu kontrolu dodržiavania zákonnosti hospodárskeho subjektu, ktorý hospodári v územnej pôsobnosti príslušného okresného úradu. V súvislosti s výkonom štátneho dozoru sa ustanovuje oprávnenie ukladať opravné opatrenia, ako aj rozhodovať o priestupkoch a iných správnych deliktoch.

K § 10

Ustanovuje sa postavenie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie (ďalej len „inšpekcia“) ako preddavkovej organizáciie ministerstva pôdohospodárstva s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky. Upravuje sa jej postavenie a kompetencie. Dôležitou úlohou okrem výkonu dozoru, ukladania opatrení a rozhodovania vo veciach porušenia zákona, bude zabezpečovanie poradenskej činnosti, spolupráca a súčinnosť s colnými orgánmi, ostatnými orgánmi štátnej správy a polície, najmä pri kontrole prepravovaného dreva a v prípade pochybnosti o druhu a množstve dovezeného dreva.

K § 11

Upravuje sa definícia dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh a výkon dozoru zamestnancom orgánom dozoru, jeho oprávnenia a povinnosti, s cieľom dosiahnuť účel dozoru. Upravuje sa postavenie osoby podliehajúcej dozoru. Cieľom je zabezpečiť, aby orgán dozoru mal v záujme dosiahnutia účelu nariadení a zákona, pri výkone dozoru zabezpečený prístup k drevu a výrobkom z dreva. Mimo pozemných komunikácií (napr. na poli) a na lesných cestách a lesných pozemkoch bude mať zamestnanec orgánu dozoru oprávnenie zastavovať vozidlá sám, a to analogicky oprávneniu člena lesnej stráže podľa § 53 ods. 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Zastavovanie vozidiel na pozemných komunikáciách sa bude vykonávať výlučne v súčinnosti s Policajným zborom SR.

K § 12

Upravujú sa povinnosti osoby podliehajúcej dozoru, ako aj povinnosti hospodárskeho subjektu, obchodníka, prepravcu dreva a výrobkov z dreva počas dozoru, ako aj povinnosť znášať náklady na odbornú expertízu vykonanú na vzorke dreva a výrobkov z dreva.

K § 13

Upravuje sa administratívny postup výkonu dozoru v prípade, ak sa na základe zistených skutočností dospelo k záveru, že osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh, ako aj postup po ukončení dozoru v prípade, keď k porušeniu povinností nedošlo. Ustanovuje sa spôsob ukončenia dozoru ako aj práva osoby podliehajúcej dozoru reagovať na zistenia pri výkone dozoru.

Na účely dosiahnutia účelu dozoru, pokiaľ osoba marí alebo sťažuje výkon dozoru, stanovuje sa poriadková pokuta, pričom sa určujú aj podmienky uloženia opakovanej poriadkovej pokuty.

Vo vzťahu k čl. 10 ods. 1a 2 nariadenia (EÚ) č. 995/2010 sa stanovuje povinnosť orgánom štátnej správy vypracúvať a pravidelne prehodnocovať plány dozoru na základe posúdenia rizika uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh (napr. podľa vyhodnotenia satelitných snímok, údajov o objeme spracovávaného dreva hospodárskymi subjektmi,

26

zdravotnej situácie v lesoch a iných údajov).

K § 14

Ustanovuje sa postup pre zadržanie, zabezpečenie a prepadnutie dreva a výrobkov z dreva v prípade, že hospodársky subjekt, obchodník alebo prepravca dreva a výrobkov z dreva nepreukáže pôvod dreva, alebo uviedol na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s nariadením (EÚ) č. 995/2010, nariadením (ES) č. 2173/2005 alebo zákonom. V súlade s čl. 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 995/2010, stanovené sankcie určené tak, aby boli účinné, primerané a odradzujúce. Medzi sankcie patrí aj zákaz obchodovania s drevom a výrobkami z dreva, pričom pokiaľ obchodník odstráni nedostatky, ktoré boli dôvodom zákazu, orgán dozoru rozhodne o zrušení zákazu ďalšieho obchodovania.

K § 15

V praxi pri výkone dozoru nastávajú situácie, kedy vec neznesie odklad a vo veci je potrebné rozhodnúť neodkladne. V takomto prípade, ak je to nevyhnutné na účely dosiahnutia účelu dozoru, sa upravuje, že zamestnanec orgánu dozoru môže rozhodnutie o uložení opatrenia, rozhodnutie o zadržaní dreva a výrobkov z dreva alebo rozhodnutie o prepadnutí zadržaného dreva a výrobkov z dreva vydať na mieste, pričom orgán dozoru oznámi rozhodnutie osobe podliehajúcej dozoru ústnym vyhlásením. následne zamestnanec orgánu dozoru vyhotoví písomné rozhodnutie v lehote do troch pracovných dní odo dňa vydania rozhodnutia. Vzhľadom na povahu takýchto úkonov, sa vylučuje odkladný účinok, pričom sa ponecháva možnosť účastníkovi konania, aby sa odvolal.

K § 16

V súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 995/2010 a nariadenia (ES) č. 2173/2005 ako aj súvisiacimi povinnosťami prepravcov, sa ustanovujú skutkové podstaty priestupkov a sankcie za priestupky na úseku uvádzania dreva na vnútorný trh.

K § 17

Ustanovujú sa iné správne delikty a sankcie na úseku uvádzania dreva na vnútorný trh fyzickými osobami podnikateľmi a právnickými osobami, pokiaľ konali v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide jednak o porušenia povinností ustanovených priamo nariadením (EÚ) č. 995/2010, nariadením (ES) č. 2173/2005 a jednak porušenia ďalších nadväzujúcich, resp. podrobne upravených povinností v rámci ich implementácie.

K § 18

Z hľadiska jednoznačnosti príslušnosti na konanie v prípadoch, kedy dozor vykonáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, upravuje sa miestna príslušnosť na konanie o priestupkoch a iných správnych deliktoch tak, že na takéto konania je príslušný okresný úrad, ktorý vykonal dozor.

K § 19

Vzhľadom na veľkú rozdrobenosť vlastníckych vzťahov na lesných, ako aj ostatných pozemkoch v Slovenskej republike, ak je v konaní o uložení opatrenia, konaní o zadržaní dreva a výrobkov z dreva, konaní o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva, konaní o priestupku alebo konaní o inom správnom delikte viac ako 50 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, ustanovuje sa doručovanie oznámení, rozhodnutí a iných písomností verejnou vyhláškou.

K § 20

Ustanovuje sa účinnosť zákona tak, aby ju zákon nadobudol čo najskôr po predpokladanom skončení legislatívneho procesu s ohľadom na skutočnosť, že nariadenia

27

priamo uplatniteľné a subjekty, ktorým z nich vyplývajú povinnosti, povinné ich dodržiavať odo dňa nadobudnutia ich účinnosti.

Bratislava, 13. decembra 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Gabriela Matečná v. r.

podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky

a ministerka pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

28

Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu

Scenár 3: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu

Fáza procesu

Subfáza

Kontrolná otázka

A

N

1.1 Identifikácia cieľa

Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

1.2 Identifikácia problému a alternatív

Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?

1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

1. Príprava tvorby právneho predpisu

1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?

Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?

2.1 Rozsah informácií

Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?

2.2 Kontinuita informovania

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?

2.3 Kvalita a včasnosť informácií

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?

2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu

2.4 Adresnosť informácií

Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?

3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu

Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?

Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

3.2 Zapojení aktéri

Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?

3.3 Spätná väzba

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?

Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?

3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov

Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?

3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu

3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní

Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?

29

Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?

Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?

3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?

3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu

Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?

Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?

4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu

4.1 Hodnotenie procesu

Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

K predpisu 280/2017, dátum vydania: 21.11.2017

Dôvodová správa

 

A. Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka bol spracovaný v roku 2007
a v tom čase uplatňoval platné podmienky pre schvaľovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces Európskej únie vo vzťahu
k realizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné neustále reagovať na novú legislatívu a v jej intenciách zavádzať nové podporné systémy.

V súlade s uvedenou skutočnosťou bola na základe Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (úlohy na roky 2016 – 2020) prijatá úloha predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorým sa zrušuje zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka aktualizuje právnu úpravu vzťahujúcu sa k podmienkam a kritériám
na uplatňovanie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 

Návrh zákona kladie dôraz na ochranu finančných záujmov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. 

Zároveň upravuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorého cieľom
je zabezpečenie pomoci pôdohospodárom, a v ktorom je kladený dôraz najmä na požiadavky krížového plnenia. Návrh zákona zároveň dopĺňa kompetenciu ústredného orgánu štátnej správy, čím uplatňuje aj nové kompetenčné zaradenie tejto pôsobnosti v organizačnej štruktúre Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Rovnako dopĺňa kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná agentúra“) a zdokonaľuje výkon právomoci orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní konania smerujúceho k schvaľovaniu žiadostí o podporu v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Návrh zákona zároveň priamo upravuje konanie
o priamych podporách.

Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona
č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, predovšetkým úpravu konania o priamych podporách.

Navrhovaný zákon korešponduje s ústavným záväzkom štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž (čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) v špecifických podmienkach agrárneho trhu a neprekročí podmienky Ústavy Slovenskej republiky na zákonnú úpravu vymedzenia základných práv a slobôd, osobitne práva na podnikanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že predpokladané finančné prostriedky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené
v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.

 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o poskytovaní podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

  1. a) je upravená v práve Európskej únie


- primárnom
Čl. 38 až 44 a čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty: 

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,

- nariadenie Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014), 

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1144/2014 z 22. októbra 2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014).

 

2. nelegislatívne akty: 

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011) v platnom znení,

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 511/2012 z 15. júna 2012 o oznámeniach týkajúcich sa organizácií výrobcov, medziodvetvových organizácií, zmluvných rokovaní a zmluvných vzťahov podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 156, 16. 6. 2012) v platnom znení,

- nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013),

- nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013), 

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 499/2014 z 11. marca 2014 , ktorým sa dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 1306/2013 prostredníctvom zmeny vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011, ktoré sa týka sektorov ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 145, 16.5.2014),

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014) v platnom znení,

- nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014),

- nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014),

- nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014),

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 31.7.2014) v platnom znení, 

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 906/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o výdavky na verejnú intervenciu (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014),
- delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014) v platnom znení,

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014 , ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014) v platnom znení,

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1366 z 11. mája 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o pomoc v odvetví včelárstva (Ú. v. EÚ L 211, 8.8.2015),

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1368 zo 6. augusta 2015, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o pomoc v sektore včelárstva (Ú. v. EÚ L 211, 8.8.2015),

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015),

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1975 z 8. júla 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 stanovuje frekvencia a formát správ o nezrovnalostiach, pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015),

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/921 z 10. júna 2016, ktorým sa stanovujú ďalšie dočasné mimoriadne podporné opatrenia pre výrobcov určitých druhov ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 154, 11.6.2016) v platnom znení,

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1149 z 15. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva a ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 (Ú. v. EÚ L 190, 15.7.2016),

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1150 z 15. apríla 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 pokiaľ ide o vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 190, 15.7.2016) v platnom znení,

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1237 z 18. mája 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií, a ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa uvoľnenia a prepadnutia zábezpeky zloženej pre takéto licencie, ktorým sa menia nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001, (ES) č. 1342/2003, (ES) č. 2336/2003, (ES) č. 951/2006, (ES) č. 341/2007 a (ES) č. 382/2008 a zrušujú nariadenia Komisie (ES) č. 2390/98, (ES) č. 1345/2005, (ES) č. 376/2008 a (ES) č. 507/2008 (Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016),

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1239 z 18. mája 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o systém dovozných a vývozných licencií (Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016),

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/39 z 3. novembra 2016 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 v súvislosti s pomocou Únie na dodávanie ovocia, zeleniny, banánov a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach (Ú. v. EÚ L 5, 10.1.2017),

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/40 z 3. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 v súvislosti s pomocou Únie na dodávanie ovocia a zeleniny, banánov a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 (Ú. v. EÚ L 5, 10.1.2017).

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

- nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 001; Ú. v. ES L 312, 23.12.1995),

- nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 138/2004 z 5. decembra 2003 o úhrnných účtoch pre poľnohospodárstvo v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 33, 5. 2. 2004) v platnom znení,

- nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008) v platnom znení, 

- nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 186, 17.7.2009) v platnom znení,

- nariadenie Rady (ES) č. 1217/2009 z 30. novembra 2009 o vytvorení siete na zhromažďovanie účtovných údajov o príjmoch a o hospodárskej činnosti poľnohospodárskych podnikov v Európskom spoločenstve (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009) v platnom znení.

 

 

  1. b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

 

bezpredmetné

 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

 

bezpredmetné

 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258
až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

proti Slovenskej republike nebolo začaté uvedené konanie

 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

 

návrh zákona nepreberá smernice

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

 

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

 

 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1. 1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

 

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

22. 11.2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

december 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

jún 2017

 

  1. 2. Definovanie problému

1. Doplnenie postupu a podmienok poskytovania podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a úprava podmienok poskytovania dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

2. Úprava konania o priamych podporách.

  1. 3. Ciele a výsledný stav

1. Zabezpečiť ochranu finančných záujmov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ako aj ďalších fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

2. Precizovať problematické ustanovenia z hľadiska aplikačnej praxe.

  1. 4. Dotknuté subjekty

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré požiadajú o poskytnutie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zároveň plnia požadované podmienky.

  1. 5. Alternatívne riešenia

Nie

  1. 6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

 

  1. 7. Transpozícia práva EÚ 

Nie.

 

  1. 8. Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

 

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

 

  1. 9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

 vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

  1. 10. Poznámky

Návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu. Uvedené vplyvy vyplývajú z jednotlivých, v súčasnosti existujúcich právnych predpisov a boli posudzované pri ich vytváraní v súvislosti so zákonom č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý sa návrhom zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka navrhuje zrušiť. Uvedené vplyvy tak po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona a po vypracovaní vykonávacích predpisov budú vyplývať z jednotlivých právnych predpisov. Návrh zákona nemá vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nakoľko uvedeným návrhom nie je dotknutá žiadna služba verejnej správy.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti.

Nie je možné kvantifikovať výnosy z pokút, nakoľko sa ani v predchádzajúcich úpravách žiadne sankcie fyzickým osobám a právnickým osobám neukladali.

 

  1. 11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov:

hedviga.hlubovicova@land.gov.sk, frantisek.ciria@land.gov.sk

  1. 12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

 

 

  1. 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 22. novembra 2016 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia odporúča predkladateľovi, minimálne opisným spôsobom, doplniť do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie administratívne náklady, ktoré vzniknú žiadateľovi v súvislosti so žiadosťou o podporu.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

 

Vyjadrenie predkladateľa: Predkladateľ pripomienky komisie akceptuje.

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1 

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2016

2017

2018

2019

Príjmy verejnej správy celkom

697 510 725

798 959 652

675 119 823

675 433 159

v tom: za MPRV SR/zdroj 1AD1-EAGF

438 299 000

441 478 000

444 636 000

448 155 000

za MPRV SR/zdroj 1AF1-TOV

12 000 000

12 000 000

12 000 000

12 000 000

za MPRV SR/zdroj 1AG1-EAFRD

257 294 285

357 481 652

229 616 492

224 458 327

za MPRV SR/zdroj 1AH1-EFF

1 917 440

0

867 331

2 819 832

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

697 510 725

798 959 652

675 119 823

675 433 159

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

697 510 725

798 959 652

675 119 823

675 433 159

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

824 894 768

960 841 713

794 075 670

787 824 106 

v tom: za MPRV SR/zdroj 1AD1-EAGF

438 299 000

441 478 000

444 636 000

448 155 000

za MPRV SR/zdroj 1AD2-EAGF

3 179 000

3 158 000

3 519 000

0

za MPRV SR/zdroj 1AI2- národná vyrovnávacia platba

19 057 985

19 031 811

19 005 159

18 977 094

za MPRV SR/zdroj 1AF1-TOV

12 000 000

12 000 000

12 000 000

12 000 000

za MPRV SR/zdroj 1AF2-TOV

3 600 000

3 600 000

4 400 000

4 400 000

za MPRV SR/zdroj 1AG1-EAFRD

257 294 285

357 481 652

229 616 492

224 458 327

za MPRV SR/zdroj 1AG2-EAFRD

88 907 911

124 092 250

79 823 910

76 104 575

za MPRV SR/zdroj 1AH1-EFF

1 917 440

0

867 331

2 819 832

za MPRV SR/zdroj 1AH2-EFF

639 147

0

207 778

909 278

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

824 894 768

960 841 713

794 075 670

787 824 106 

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

 EÚ zdroje

697 510 725

798 959 652

675 119 823

675 433 159

 spolufinancovanie

127 384 043

161 882 061

118 955 847

112 390 947

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov 

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

824 894 768

960 841 713

794 075 670

787 824 106 

v tom: za MPRV SR/zdroj 1AD1-EAGF

438 299 000

441 478 000

444 636 000

448 155 000

za MPRV SR/zdroj 1AD2-EAGF

3 179 000

3 158 000

3 519 000

0

za MPRV SR/zdroj 1AI2- národná vyrovnávacia platba

19 057 985

19 031 811

19 005 159

18 977 094

za MPRV SR/zdroj 1AF1-TOV

12 000 000

12 000 000

12 000 000

12 000 000

za MPRV SR/zdroj 1AF2-TOV

3 600 000

3 600 000

4 400 000

4 400 000

za MPRV SR/zdroj 1AG1-EAFRD

257 294 285

357 481 652

229 616 492

224 458 327

za MPRV SR/zdroj 1AG2-EAFRD

88 907 911

124 092 250

79 823 910

76 104 575

za MPRV SR/zdroj 1AH1-EFF

1 917 440

0

867 331

2 819 832

za MPRV SR/zdroj 1AH2-EFF

639 147

0

207 778

909 278

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

 

 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci výdavkov kapitoly MPRV SR určených na Priame platby 2014-2020, Národnú vyrovnávaciu platbu, Trhovo orientované výdavky, Program rozvoja vidieka 2014-2020 a Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2014-2020 bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

.......................................................................................................................................................

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 zmena sadzby

 zmena v nároku

 nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

 kombinovaný návrh

 iné 

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2 

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 3 

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2016

2017

2018

2019

 

Daňové príjmy (100)1

 

 

 

 

 

Nedaňové príjmy (200)1

 

 

 

 

 

Granty a transfery (300)1, v tom: 341 prostriedky z rozpočtu EÚ

697 510 725

798 959 652

675 119 823

675 433 159

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

 

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

 

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

697 510 725

798 959 652

675 119 823

675 433 159

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4 

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2016

2017

2018

2019

 

Bežné výdavky (600)

824 894 768

960 841 713

794 075 670

787 824 106 

 

 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

 Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

 Tovary a služby (630)2

 

 

 

 

 

 Bežné transfery (640)2, v tom: Transfery ostatnej právnickej osobe (644 002)

824 894 768

960 841 713

794 075 670

787 824 106 

 

 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

 

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

 

 

 

 

 

 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

 

 

 

 

 

 Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

824 894 768

960 841 713

794 075 670

787 824 106 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Tabuľka č. 5 

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

r

r + 1

r + 2

r + 3

 

Počet zamestnancov celkom

 

 

 

 

 

 z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

 

 

 

 

 

 z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

 z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

 z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

 

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie 

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

 

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov) 

 

 

 

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

 

 

 

na všetky kategórie podnikov

 

 

 

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona sa dotýka podnikateľského prostredia vo všeobecnosti.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

 - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií. 

Podklad pre konzultácie podľa bodu 5.7. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, rezortné číslo: 3237/2016-640, bol uverejnený na webovej stránke MPRV SR, po dobu 4 týždňov. http://www.mpsr.sk/index.php?navID=262&id=10610

 

3.3 Náklady regulácie

 - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu. 

Nie.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

 

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

Žiadateľovi v súvislosti s podaním žiadosti nevznikajú žiadne administratívne náklady, nakoľko všetky administratívne úkony pri podaní žiadosti sú zabezpečené platobnou agentúrou v zmysle platnej legislatívy EÚ (napr. v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013). V prípade, že je potrebné spolu so žiadosťou predložiť výpis z obchodného registra, žiadateľovi môžu vzniknúť finančné náklady vyplývajúce zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

 

Náklady na celé podnikateľské prostredie

 

 

Priame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Nepriame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Administratívne náklady

 

0

 

0

 

 

Celkové náklady regulácie

 

0

 

0

 

 

 

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

 - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nie.

3.5 Inovácie 

 - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré požiadajú o poskytnutie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, a zároveň splnia požadované podmienky. Zavedené konanie zefektívňuje proces administrácie priamych podpôr.

 

 

 

 

 

 

 

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností? 

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? 

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Nemá vplyv na hospodárenie domácností, nakoľko ide o poskytovanie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

 

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Nemá vplyv.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

 

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Nemá vplyv.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

 

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: 

 

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

 

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

 

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: 

 

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

 

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

 

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

Nemá vplyv.

 

 

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám? 

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

  • Φ sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím), 
  • Φ kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
  • Φ pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím, 
  • Φ zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
  • Φ zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím, 
  • Φ k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, 
  • Φ bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
  • Φ doprave,
  • Φ ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
  • Φ spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
  • Φ informáciám
  • Φ k iným právam (napr. politickým).

Nemá vplyv.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? 

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

  • Φ domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
  • Φ nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
  • Φ deti (0 – 17),
  • Φ mladí ľudia (18 – 25 rokov),
  • Φ starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
  • Φ ľudia so zdravotným postihnutím,
  • Φ marginalizované rómske komunity 
  • Φ domácnosti s 3 a viac deťmi,
  • Φ jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
  • Φ príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
  • Φ iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Nemá vplyv.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Nemá vplyv.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

  • Φ podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti, 
  • Φ zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, 
  • Φ podpora rovnej participácie na rozhodovaní, 
  • Φ boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi, 
  • Φ eliminácia rodových stereotypov.

Nemá vplyv.

 

 

 

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. 

Nie.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Nie.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Nie.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Nie.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Nie.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Nie.

 

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký? 

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

-

 

 

 

 

 

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

-

 

 

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

-

 

 

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom 

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby? 

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte) 

Nie.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Nie.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby 

-

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

-

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať 

-

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide? 

Priamy vplyv (popíšte) 

Žiadny.

Nepriamy vplyv (popíšte) 

Žiadny.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady 

Zníženie priamych finančných nákladov 

-

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

-

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv 

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená? 

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

-

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte) 

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

-

 

 

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy? 

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby? 

-

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

-

 

 

B. Osobitná časť

 

K § 1
V ustanovení sa vymedzuje predmet zákona. Zákon svojimi ustanoveniami nadväzuje
na predchádzajúcu právnu úpravu poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorú vo viacerých ustanoveniach spresňuje.

Predmetom úpravy sú jednotlivé aspekty poskytovania podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji, ktoré sa dotýkajú tak hmotnoprávnej stránky, ako aj procesnej stránky poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Popri právnej úprave poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka dochádza zákonom k podrobnej právnej úprave Pôdohospodárskeho poradenského systému.

V odseku 2 sa v záujme jasnosti formuluje pôsobnosť zákona k podmienkam a postupu poskytovania podpory na základe osobitných právnych predpisov, a to s ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka nevylučuje poskytovanie podpory podľa osobitných predpisov.

 

K § 2

Podpora a dotácia v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka predstavuje súborné označenie pre množinu finančných prostriedkov poskytovaných na rozvoj pôdohospodárstva a na rozvoj vidieka. V ustanovení sa rozčleňujú dve základné zložky podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka. 

V odsekoch 1 a 2 dochádza s ohľadom na predmet zákona k ich všeobecnému
a všestrannému vymedzeniu, ktoré zohľadňuje účel poskytovania finančných prostriedkov
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zdroj, z ktorého finančné prostriedky pochádzajú.

 

K § 3 

V ustanovení sa vymedzujú legálne definície používané v súvislosti v poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

 

K § 4 

Vzhľadom na to, že väčšina právnych predpisov Európskej únie vo vzťahu
k pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka sa vydáva formou priamo vykonateľných nariadení Európskeho Parlamentu a Rady alebo Komisie, je potrebné v zákone určiť orgány štátnej správy, ktorým bude zverená kompetencia vo veciach poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, čo je nevyhnutné najmä pokiaľ ide o legislatívu Európskej únie.

 

K § 5

S ohľadom na uvedené k § 4 a s ohľadom na predmet úpravy zákona sa špecifikujú kompetencie ministerstva pôdohospodárstva.

 

K § 6 až 8 

Ustanovuje sa, čo patrí medzi príjmy a výdavky samostatného účtu ministerstva pôdohospodárstva. Ustanovenia § 7 a 8 riešia výkon opatrení týkajúcich sa skladovania formou skladiskových záložných listov a tovarových záložných listov a poskytovanie vybraných účtovných záznamov osôb prostredníctvom informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike. 

 

K § 9 až 11

Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou, pričom určené administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka zabezpečuje ako orgán štátnej správy. Na činnosť pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka musí mať platobná agentúra akreditáciu udelenú ministerstvom pôdohospodárstva. 

Štatutárnym orgánom platobnej agentúry je generálny riaditeľ platobnej agentúry. Podrobnosti týkajúce sa úpravy organizačnej štruktúry platobnej agentúry budú upravené v interných dokumentoch. 

Upravujú sa kompetencie platobnej agentúry tak, aby nedochádzalo k duplicitnej kompetencií spolu s ministerstvom pôdohospodárstva a naopak k situácii, kedy by žiaden z uvedených orgánov štátnej správy nemal kompetenciu explicitne určenú. Kompetencia platobnej agentúry je súčasne vymedzená aj vzhľadom na činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať vo vzťahu k príslušným orgánom Európskej únie. 

 

K § 12

Dotácie predstavujú finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu. Návrh ustanovenia v sebe zahŕňa komplexnú úpravu poskytovania dotácie v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pričom súčasne reflektuje medze ich poskytovania tak z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska práva Európskej únie. To sa prejavuje v celkovej systematike § 12, v ktorom sa vo vzájomnej väzbe špecifikuje účel dotácie
a určenie žiadateľa o dotáciu. Súčasne sa vymedzuje príslušnosť orgánov štátnej správy
pri poskytovaní jednotlivých druhov dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 

Vzhľadom na uvedené sa ustanovuje, komu a na aké účely sa môže dotácia
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka poskytnúť. Žiadosť o dotáciu na opatrenia štátnej a minimálnej pomoci a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia sa predkladá platobnej agentúre na základe výzvy na predkladanie žiadostí, ktorú platobná agentúra zverejňuje na svojom webovom sídle. Žiadosť o dotáciu na úhradu nákladov na služby vo verejnom hospodárskom záujme a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. c) tohto ustanovenia, sa predkladá ministerstvu pôdohospodárstva na základe výzvy, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva zverejňuje na svojom webovom sídle. V oboch prípadoch je súčasťou výzvy vzor žiadosti
a informácie o poskytnutí dotácie. 

 

K § 13

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej podpory povinné dodržiavať. 

Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadanie finančných vzťahov. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalostí a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti. 

Pre ministerstvo pôdohospodárstva a platobnú agentúru sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie. Následne je platobná agentúra povinná predložiť ju prijímateľovi a ministerstvo pôdohospodárstva je povinné predložiť ju nielen prijímateľovi, ale aj platobnej agentúre. 

V prípade, ak prijímateľ zistí nezrovnalosť, je povinný o tom bezodkladne upovedomiť platobnú agentúru a prijať nápravné opatrenia s cieľom minimalizovať riziko finančnej straty
pre Európsku úniu a vysporiadať finančné vzťahy. 

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. 

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti, ak nastane zmena v údajoch uvedených v tejto správe. 

Ustanovuje sa, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi, ak sa zistí, že je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý
z vymedzených trestných činov. To isté platí aj pre prípad ich odsúdenia. 

Ustanovuje sa, že platobná agentúra je oprávnená pozastaviť vyplácanie podpory alebo príspevku, a to na základe vypracovanej správy o zistenej nezrovnalosti do dňa vysporiadania finančných vzťahov s platobnou agentúrou. Prijímateľ je povinný vrátiť podporu na základe zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo podmienok vydaného rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie podpory. Ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť v súvislosti s jednotlivou platbou za režim podpory alebo podporné opatrenie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nepresiahne bez úrokov 100 eur, túto podporu platobná agentúra nevymáha.

Platobná agentúra pozastaví podporu, ak má podozrenie na nedostatky v postupe prijímateľa alebo ak je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý z vymedzených trestných činov. V prípade ich odsúdenia platobná agentúra podporu zamietne v súlade s ustanovením odseku 12 druhej vety.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry predložiť orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie, súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti a správu o zistenej nezrovnalosti do piatich pracovných dní od získania informácie o zistenej nezrovnalosti.

 

K § 14

Upravuje sa postup platobnej agentúry pri zistení nezrovnalosti za účelom vysporiadania finančných vzťahov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu
a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a to vrátením podpory alebo vzájomným započítaním pohľadávok platobnej agentúry a prijímateľa. 

Vymedzuje sa postup pri vrátení, resp. nevrátení podpory a pri vzájomnom započítaní pohľadávok. Ak platobná agentúra zistí nezrovnalosť, zašle prijímateľovi žiadosť
o vysporiadanie finančných vzťahov. Následne je prijímateľ povinný vrátiť prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté v predchádzajúcich rokoch alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku. 

Ak prijímateľ nevráti podporu, nepožiada o započítanie pohľadávok alebo neuzavrie
s platobnou agentúrou dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, platobná agentúra postupuje podľa osobitných predpisov. 

Vzájomné započítanie pohľadávok podľa odsekov 4 až 6 je možné, ak prijímateľ požiada o započítanie pohľadávky a platobná agentúra súhlasí so vzájomným započítaním pohľadávok. Platobná agentúra je oprávnená vykonať započítanie pohľadávok aj jednostranne. Pohľadávku
a vylúčenie z podpory je možné započítať voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie podpory alebo jej časti. Pohľadávku z príspevku, ktorý je poskytnutý z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je možné započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory. Pohľadávku a vylúčenie z podpory môže platobná agentúra započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka. Pohľadávku štátu z právoplatného rozhodnutia platobnej agentúry, ktorým
je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, je možné vzájomne započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory alebo s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. 

Ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, vzájomné započítanie pohľadávok
nie je možné vykonať. 

Vykonanie vzájomného započítania pohľadávok oznámi platobná agentúra bezodkladne prijímateľovi. Vzájomným započítaním pohľadávok zanikajú tieto pohľadávky v takej výške, v akej sa kryjú. 

Platobná agentúra je ako správca pohľadávky z podpory a pohľadávky z rozhodnutia
o porušení finančnej disciplíny povinná viesť osobitnú evidenciu všetkých pohľadávok. 

Prijímateľ, ktorému bol uložený odvod alebo penále za porušenie finančnej disciplíny
pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu, odvádza prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté
v predchádzajúcich rokoch, alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku. Príjem z penále uložený platobnou agentúrou sa zníži o úrok
z omeškania, ktorý je príjmom rozpočtu Európskej únie. Ustanovuje sa, že platobná agentúra odvádza na samostatný účet 20 % zo súm vrátených finančných prostriedkov z nezrovnalostí
zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Platobná agentúra tieto finančné prostriedky použije na paušálne uhradenie nákladov na vymáhanie. Vysporiadanie neoprávnene vyplatených prostriedkov Európskej únie vykonáva Európska komisia ich odpočítaním
od nasledujúceho vyhlásenia o výdavkoch z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, odpočítaním od mesačných platieb týkajúcich sa výdavkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu uskutočnených v druhom mesiaci nasledujúcom
po rozhodnutí, alebo platobná agentúra po dohode s orgánom finančného riadenia platobným príkazom na účet Európskej komisie.

 

K § 15

Ustanovuje sa možnosť pre platobnú agentúru uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia podpory alebo jej časti prijímateľom, ktorý chce podporu alebo jej časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. 

Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu,
inak sú neplatné. S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o odklade plnenia uzavretej na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, sa vyžaduje spísanie notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ svoj dlh písomne uzná, čo do dôvodu, aj výšky a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je zároveň exekučným titulom.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľoch, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov. 

V odseku 6 sa navrhovanou úpravou stanovuje kompetencia platobnej agentúry vymáhať splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia
na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo nevráti podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia, platobná agentúra je oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 16

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúre, ministerstvu pôdohospodárstva a prijímateľovi, ktorý je účtovnou jednotkou, viesť časť svojho účtovníctva, ktoré sa týka úloh spojených s poskytovaním podpory a dotácií a s vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie. Týmto nie
sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia. Uchovávanie účtovnej dokumentácie sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a čl. 140 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013
zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

 

K § 17

Platobná agentúra vedie informačný systém, ktorý zahŕňa integrovaný administratívny
a kontrolný systém, účtovný systém, systém pre automatizovanú podporu činností vykonávaných v rámci administrovania projektov, dotácií a opatrení organizácie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. 

V odsekoch 2 a 3 sa vymedzujú funkčné požiadavky uvedeného systému a rozsah osobných údajov a ostatných údajov, ktoré je platobná agentúra oprávnená spracúvať. 

Zabezpečenie prístupu oprávnených osôb do systému, zabezpečenie údajov pred neoprávnenými osobami a zabezpečenie bezpečnosti systému sa uskutočňuje najmä prostredníctvom prístupového hesla do systému a pravidelnej zmeny prístupového hesla do systému.

Osobné údaje je možné použiť alebo poskytnúť tretím osobám za podmienok ustanovených zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Bez súhlasu dotknutej osoby možno osobné údaje poskytnúť tretej osobe, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť a výsledky kontroly poskytuje platobnej agentúre.

 

K § 18

V odseku 1 sa ustanovuje výkon kontroly platobnou agentúrou za účelom posúdenia oprávnenosti žiadateľa, opodstatnenosti žiadosti o poskytnutie podpory, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie a oprávnenosti nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory. V odseku 2 sa ustanovuje výkon finančnej kontroly v súvislosti s poskytnutou podporou, a to platobnou agentúrou v súlade so zákonom
č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K § 19

Vymedzuje sa organizovanie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorého účelom je minimalizovanie negatívnych dôsledkov zmien na trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenie plynulého zásobovania a dodávania výrobkov spotrebiteľom pomocou systému ekonomických, obchodných a administratívnych nástrojov určených pre jednotlivé druhy výrobkov. Vymedzujú sa cenové, intervenčné, regulačné, kompenzačné opatrenia, ako aj opatrenia proti narúšaniu trhu, ako prostriedky zabezpečenia organizovania trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. 

 

K § 20

Ustanovuje sa povinnosť účastníka trhu bezodplatne poskytnúť platobnej agentúre údaje o cenách, výrobe, množstvách, predaji, vyvezených a dovezených vybraných poľnohospodárskych výrobkoch a potravinárskych výrobkoch.

 

K § 21

Regulácia trhu v krajinách Európskej únie sa vykonáva a zabezpečuje v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky trhovými poriadkami, ktoré sú vydávané nariadením Rady alebo Komisie. Uzatváranie odvetvových dohôd platí pre niektoré druhy výrobkov a slúži
na stabilizáciu cien týchto výrobkov v celom výrobnom reťazci. Vzhľadom na osobitosti regulácie trhu s vybranými výrobkami v kontexte cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zohľadňuje nutnosť pokračovať v inštitúte odvetvových dohôd a samofinancovania prostredníctvom rôznych druhov odvodov a poplatkov. Uplatňovanie niektorých opatrení
na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku. Ustanovuje sa, že odvetvová dohoda uzatvorená medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca. V prípade, že nedôjde
k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60 % celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.

 

K § 22

V návrhu zákona sa vymedzuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorý zahŕňa poľnohospodársky poradenský systém a poradenský systém pre lesné hospodárstvo. 

Poľnohospodársky poradenský systém zabezpečuje pomoc poľnohospodárom, pokiaľ ide o povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, poľnohospodárske postupy prospešné
pre klímu a životné prostredie a zachovanie poľnohospodárskej plochy, opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú ustanovené v Programe rozvoja vidieka SR 2014 - 2020
na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvyšovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podporu podnikania, požiadavky na úrovni prijímateľov vymedzené členskými štátmi pre opatrenia v oblasti vodného hospodárstva, požiadavky na úrovni prijímateľov na dosiahnutie trvalo udržateľného používania prípravkov
na ochranu rastlín. 

Pôdohospodársky poradenský systém prevádzkuje ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba, ktorá má na jeho spravovanie personálne a materiálno-technické vybavenie potrebné na zabezpečenie systému vzdelávania, vedenie, zverejňovanie a aktualizáciu Centrálneho registra pôdohospodárskych poradcov, prevádzku Informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém a spracovanie a šírenie autorizovaných dát.

V odsekoch 5 a 6 sa upravuje problematika poskytovania poradenských služieb v rámci Pôdohospodárskeho poradenského systému a stanovujú sa požiadavky pre pôdohospodárskych poradcov. 

Dokladom o absolvovaní odbornej vzdelávacej prípravy poradcu a o úspešnom vykonaní záverečnej skúšky je certifikát o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu, ktorý vydáva ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba na päť rokov. 

V odseku 8 sa špecifikujú údaje, ktoré obsahuje Centrálny register pôdohospodárskych poradcov. 

V odseku 9 sa ustanovujú údaje, ktoré sa zverejňujú v Centrálnom registri pôdohospodárskych poradcov na webovom sídle ministerstvom pôdohospodárstva poverenej osoby. 

V odsekoch 10 a 11 sa ustanovuje, že informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém je podporný systém informačných zdrojov pre poradenské služby, ktorý je súčasťou informačného systému ministerstva pôdohospodárstva. Tento systém vytvára, prevádzkuje a rozvíja ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba. V odseku 12
sa ustanovuje obsah informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém. V odseku 13 sa ustanovuje, akými údajmi sa informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém dopĺňa. 

 

K § 23 

V rámci konania o priamych podporách sa s ohľadom na potrebu ustanoviť jeho imanentné procesné špecifiká, najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania
o pomoci z fondov Európskej únie, ako aj z dôvodu odlišných základných princípov, ktoré
sú sledované správnym poriadkom, a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie, vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní, okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní. V odseku 2 sa vymedzujú základné zásady konania, ktoré uplatňujú konajúce orgány.

Zásada riadneho finančného hospodárenia patrí medzi základné rozpočtové zásady, ktoré predstavujú základnú podmienku pre zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov Európskej únie. Žiadatelia sú povinní postupovať tak, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade
so zásadou riadneho finančného hospodárenia, t. j. aj so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. V záujme zabezpečenia ochrany finančných záujmov Európskej únie sa zásada riadneho finančného hospodárenia využíva aj v konaní o priamych podporách. 

Ďalšou zásadou, ktorá sa v konaní o priamych podporách využíva je zásada transparentnosti. Podstata zásady transparentnosti úzko súvisí s právom žiadateľa na informácie. Žiadatelia sú v priebehu konania informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré sú v rámci konania o priamych podporách dôležité. 

Podstatou zásady nediskriminácie je zabezpečiť, aby v konaní o priamych podporách mal každý žiadateľ právo byť účastníkom konania o priamych podporách, a to bez ohľadu na právnu formu žiadateľa, či jeho finančné zázemie. Každý žiadateľ disponuje
vo vzťahu ku konajúcim orgánom rovnakými právami. 

Zásada hospodárnosti a zásada účelnosti konania patria medzi zásady, ktorých podstatou je zabezpečenie priebehu konania o priamych podporách bez zbytočných prieťahov. 

Podstatou zásady účelnosti je zabezpečiť účel konania o priamych podporách,
a to v prepojení so zásadou hospodárnosti tak, aby bol priebeh konania o priamych podporách,
čo najhospodárnejší nielen pre žiadateľa, ale aj pre konajúci orgán. 

Podstatou zásady efektívnosti je zabezpečiť hospodárne a účelné konanie o priamych podporách s prihliadnutím na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov Európskej únie. Prostredníctvom zásady účinnosti sa zabezpečuje, že konanie o priamych podporách je upravené tak, aby bol zabezpečený a umožnený výkon práv v zmysle legislatívy Európskej únie. Predstavuje dôležitú zásadu využívanú a dodržiavanú v konaní o priamych podporách, v ktorom sa postupuje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V konaní o priamych podporách sa rozhoduje na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností. 

Prostredníctvom zásady zákazu konfliktu záujmov sa v konaní o priamych podporách zabezpečuje, aby zamestnanci konajúceho orgánu boli vylúčení z konania o priamych podporách, v prípade pochybností o ich nezaujatosti, či už zreteľom na ich pomer k veci, k žiadateľovi
alebo k jeho zástupcovi. 

Ustanovuje sa, že v konaní o priamych podporách je konajúcim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra. Návrh zákona ustanovuje konanie o priamych podporách ako neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. 

V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre štátne orgány, orgány územnej samosprávy
a osoby oznámiť na žiadosť konajúceho orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 

 

K § 24

​Návrh zákona vymedzuje, že účastníkom konania o priamych podporách
je žiadateľ (fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba). Vymedzenie pojmu žiadateľ je priamo viazané na právo Európskej únie.

 

 

K § 25

​Návrh zákona v odsekoch 1 a 2 ustanovuje podmienky začatia konania a spôsoby podania.

Konanie o priamych podporách sa začína doručením žiadosti o priame podpory platobnej agentúre, a to na základe výzvy, ktorú platobná agentúra vyhlási. 

Pokiaľ ide o odsek 2, nadväzuje navrhovaná úprava na platnú právnu úpravu elektronickej podoby výkonu verejnej moci. Zároveň sa ustanovujú náležitosti podania a postup v prípade vzniku pochybností o pravdivosti alebo úplnosti podania, prípadne jeho príloh. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania alebo jeho príloh, konajúci orgán tieto pochybnosti oznámi žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, pričom na vyjadrenie určí žiadateľovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia konajúceho orgánu. Konajúci orgán žiadateľa zároveň poučí, že v prípade neodstránenia pochybností alebo nedodržania určenej lehoty, konanie zastaví.

 

K § 26

Návrh zákona vymedzuje v odsekoch 1 až 3 priebeh konania s dôrazom na úkony zabezpečujúce priebeh konania, spôsob overenia oprávnenosti žiadosti o priame podpory,
a vykonávanie dôkazných prostriedkov. 

Dôkazné bremeno bude na žiadateľoch, ktorí môžu na podporu svojich tvrdení použiť akékoľvek zákonné dôkazné prostriedky, napríklad predložiť listy vlastníctva, nájomné zmluvy, geometrické plány, znalecké posudky. Návrh zákona neumožňuje prihliadať na dôkazy, ktoré boli v prvostupňovom konaní predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitným predpisom.

O dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach konajúci orgán spíše protokol, správu alebo úradný záznam. 

V odsekoch 6 až 9 sa ustanovuje, že konajúci orgán zisťuje, aké podmienky musia byť
v konaní o priamych podporách splnené na poskytnutie priamych podpôr na základe podanej žiadosti. Zároveň sa ustanovuje, že konajúci orgán rozhodne o schválení žiadosti o priame podpory, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v európskej a slovenskej legislatíve do 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o priame podpory. V prípade, že žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na poskytnutie priamych podpôr, konajúci orgán rozhodne o neschválení žiadosti o priame podpory.

V odsekoch 10 až 15 sa ustanovujú obligatórne obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách. Jedinou výnimkou je upustenie
od odôvodnenia podľa odseku 14. Písomné rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. 

Pri rozhodnutí o schválení žiadosti o priame podpory sa popri všeobecných náležitostiach ustanovených pre rozhodnutie vydané v konaní o priamych podporách ustanovujú osobitné náležitosti. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schválených priamych podpôr. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti v odôvodnení obsahuje aj výpočet výšky schválených priamych podpôr. 

 

K § 27

Návrh zákona v odsekoch 1 až 3 ustanovuje rozsah práva nahliadať do spisu.


K § 28 až 30
Ustanovuje sa postup v prípade, že žiadosť o poskytnutie priamej podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia. Zároveň sa vymedzuje postup v prípade preukázania, že právo užívania k ploche má len jeden žiadateľ.
Ustanovuje sa tiež postup v prípade, že žiadosť o priame podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, a zároveň sa zistí, že právo užívania k ploche je sporné. Ustanovuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
ak sa v konaní pred súdom preukázalo, že jeden zo žiadateľov mal v čase rozhodnutia právo užívania k ploche, a zároveň sú zachované ustanovené lehoty. Návrh tiež ustanovuje, že v prípade úmrtia žiadateľa alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho pred právoplatným rozhodnutím o žiadosti o poskytnutie priamej podpory, prechádza právo na poskytnutie podpory na osobu, ktorá
sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v poľnohospodárskej činnosti.

 

K § 31 

Ustanovujú sa podmienky prerušenia konania. Ustanovenie oprávňuje konajúci orgán prerušiť konanie o priamych podporách v prípade, že sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak je potrebné posúdiť skutočnosti alebo získať informácie súvisiace s konaním. Konanie sa prerušuje dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo prerušené konanie o priamych podporách, konajúci orgán pokračuje v konaní z vlastného podnetu. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

 

K § 32

Ustanovujú sa podmienky zastavenia konania. V zmysle navrhovanej právnej úpravy inštitútu zastavenia konania je konajúci orgán povinný zastaviť konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia,
a to v ktoromkoľvek štádiu konania. 

 

K § 33

V odsekoch 1 a 2 sa upravuje problematika právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách.

 

K § 34

​Proti rozhodnutiu konajúceho orgánu vydanému podľa tohto zákona, okrem zákonom ustanovených prípadov, je možné sa odvolať. Žiadateľ sa môže odvolať, a to písomne v zákonom ustanovenej lehote, pokiaľ sa odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje v rámci autoremedúry konajúci orgán, inak odvolací orgán.

Odvolanie môže podať žiadateľ písomne u konajúceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prípade, že sa žiadateľ rozhodne podať odvolanie, môže tak urobiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže žiadateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žiadateľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.

Ustanovujú sa povinné obsahové náležitosti odvolania. Ustanovuje sa, že ak žiadateľ vezme odvolanie späť, nemôže už podať v tej istej veci nové odvolanie. Žiadateľ podáva oznámenie o späťvzatí odvolania písomne u konajúceho orgánu. Ak dôjde k späťvzatiu odvolania do rozhodnutia o odvolaní, konajúci orgán konanie o odvolaní zastaví. Ustanovuje
sa, že odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania, rozhodnutiu
o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania a proti rozhodnutiu, o ktorom to výslovne ustanovuje

Zároveň sa vymedzujú dôvody zamietnutia odvolania. Konajúci orgán odvolanie písomne zamietne, ak nie je podané oprávnenou osobou, ďalej v prípade, ak sa žiadateľ práva
na odvolanie vzdal písomne alebo ústne do zápisnice, ak je podané po určenej lehote,
pokiaľ odsek 4 neustanovuje inak, ak je odvolanie podané po späťvzatí, ak nie je podané písomne, ak neobsahuje týmto zákonom ustanovené náležitosti, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia alebo z dôvodu neprípustnosti odvolania. 

 

K § 35

​Ustanovuje sa, že konajúci orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám, a to v rámci autoremedúry, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. V ostatných prípadoch bude mať podané odvolanie devolutívny účinok. Odvolacím orgánom je ministerstvo pôdohospodárstva. O odvolaní voči rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva v prvom stupni rozhoduje štatutárny orgán ministerstva pôdohospodárstva na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

V odvolacom konaní sa neprihliada na neskôr predložené dôkazy, ktoré v prvostupňovom konaní neboli uplatnené v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti konajúcemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Konajúci orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu alebo štatutárneho orgánu ministerstva pôdohospodárstva o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

 

K § 36

Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať mimo odvolacieho konania, a to ex offo alebo na podnet platobnej agentúry alebo žiadateľa. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva konajúcemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to najneskôr do siedmich rokov odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia môže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 

Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia je povinný pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia nemôže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podnetu na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania.

 

K § 37

Ustanovujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a postup ukladania a výška sankcií.

Výšku pokuty určí platobná agentúra podľa závažnosti porušenia povinností. Predpisy Európskej únie priamo v niektorých odvetviach poľnohospodárstva ustanovujú poplatky napríklad za nadnormatívne zásoby.

 

K § 38

Upravuje sa postup ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry, ak sa zistí,
že žiadateľ umelo vytvoril podmienky na poskytnutie podpory. V prospech žiadateľa, ktorý umelo vytvoril podmienky, sa neposkytnú žiadne výhody.

 

K § 39

Ide o úpravu splnomocňovacieho ustanovenia. Ministerstvo pôdohospodárstva
sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisy, ktorým sa v rozsahu splnomocňovacieho ustanovenia vykonajú ustanovenia § 12 a 22. 

 

K § 40

Určuje sa vzťah zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní.

 

K § 41

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam o poskytnutí priamych podpôr začatých do nadobudnutia účinnosti nového zákona, k rozhodnutiam, ktoré do tohto okamihu nadobudli právoplatnosť, ako aj osvedčeniam o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu vydaným podľa doterajších predpisov. Osobitne dôležitým prechodným ustanovením je ustanovenie o Operačnom programe Rybné hospodárstvo
SR 2007 – 2013. Ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom pre Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013 a vzťahujú sa naň povinnosti v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo až do uplynutia trojročnej archivačnej doby v nadväznosti na prijatie listu k potvrdeniu ukončenia pomoci z Európskej komisie, a to v súlade s rozhodnutím Komisie č. C(2015) 6713 zo 6. októbra 2015,
ktorým sa mení rozhodnutie Komisie č. C(2013) 4879 o schválení usmernení k ukončeniu operačných programov prijatých na účely využívania pomoci z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie (2007 – 2013).

 

K § 42

Ide o zrušovacie ustanovenie. Súčasne so zrušením zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov sa zrušuje zákon č. 33/2013 Z. z. o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013, ktorý sa uplynutím času stal obsolétny.

 

K § 43

Dátum nadobudnutia účinnosti je určený tak, aby jeho adresáti mali dostatok času
na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

 

Bratislava 28. júna 2017

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Gabriela Matečná v. r.

ministerka pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

SPrÁva o Účasti verejnosti na Tvorbe právnych Predpisov 

Scenár 3: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu

Fáza procesu

Subfáza

Kontrolná otázka

A

N

1. Príprava tvorby právneho predpisu

1.1 Identifikácia cieľa

Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

1.2 Identifikácia problému a alternatív

Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?

 

1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

 

1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu

2.1 Rozsah informácií

Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?

Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?

 

 

Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?

2.2 Kontinuita informovania

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?

 

 

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?

2.3 Kvalita a včasnosť informácií

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?

2.4 Adresnosť informácií

Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?

 

3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu

3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu

Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?

3.2 Zapojení aktéri

Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

3.3 Spätná väzba

Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?

3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov

Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?

Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?

3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní

Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?

Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?

3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu

Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?

 

 

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?

3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu

Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu

4.1 Hodnotenie procesu

Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?

Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?

 

 

Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore