Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.10.2007 do 31.05.2008

§ 3

(1)
Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
(2)
Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
(3)
Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.
(4)
Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.
(5)
Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom7) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.
(6)
Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.
(7)
Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.
(8)
Správca je oprávnený naložiť účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi aj s nehnuteľným majetkom štátu, ktorý nie je prebytočný, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť vyvlastnením a ak podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie [§ 8 ods. 2 písm. c)]; rozhodnutie o prebytočnosti sa v tomto prípade nevydáva.
(9)
Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a)
(10)
Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)

§ 5

(1)
Ak osobitný predpis11) neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu12) a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.
(2)
V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe.
(3)
Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe. Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil.
(4)
S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi okrem majetku štátu, ktorý môže využiť v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

§ 6

(1)
Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,
a)
z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,
b)
do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,
c)
ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí,
d)
z rozpočtu ktorého je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla.
(2)
Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.
(3)
Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.
(4)
Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania13) riadne a včas uplatnili a vymáhali. Správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 500 Sk. Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,8) úroky z omeškania podľa tohto zákona sa neuplatňujú a nevymáhajú.
(5)
Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu. Prevod správy pohľadávky štátu do správy štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatný.
(6)
Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.13a)
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 6a

(1)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,8) nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím.
(2)
Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak
a)
dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,
b)
dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,
c)
dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.
(3)
Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o odklade platenia, ak
a)
dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,
b)
dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,
c)
dlžník sa v dohode o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery; dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok.
(4)
S dlžníkom, ktorý je podnikateľom, môže správca uzavrieť písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.13ab)
(5)
Pri povolení splátok alebo odkladu platenia neúčtuje správca pohľadávky štátu úroky z omeškania, ak dlžník dodrží podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 a podmienky uvedené v dohode o splátkach a v dohode o odklade platenia.
(6)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka štátu premlčala. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu aj vtedy, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné alebo nehospodárne, alebo ak to odôvodňujú ekonomické alebo sociálne pomery dlžníka. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, výšku pohľadávky štátu a dôvody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Podmienkou platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 50 000 Sk je súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.
(7)
Pohľadávka štátu zaniká
a)
splnením,
b)
uplynutím jedného roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu podľa odseku 6, ak dlžník neuspokojí pohľadávku štátu,
c)
rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o odpustení pohľadávky štátu v zahraničí na návrh ministerstva financií,
d)
rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o znížení štátnych finančných aktív podľa osobitného predpisu,13aba) ak ide o pohľadávku štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,
e)
riadnym a včasným splnením reštrukturalizačného plánu,13abb)
f)
vzájomným započítaním pohľadávky štátu podľa odseku 8,
g)
odpustením dlhu podľa odseku 9,
h)
splynutím13abc) práva a povinnosti, ak dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu.13abd)
(8)
Pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak
a)
existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,
b)
vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,
c)
pohľadávka dlžníka je splatná,
d)
pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,
e)
správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o pohľadávku štátu nižšiu ako 30 000 Sk.
(9)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca môže zo závažných sociálnych dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba, uzavrieť písomnú dohodu o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu nepresahujúcom 30 000 Sk, ak
a)
dlh nevznikol v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,
b)
dlžník nemá voči správcovi pohľadávku,
c)
má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa,
d)
dlh nevznikol z podnikania dlžníka.
(10)
Správca je oprávnený za podmienok ustanovených v osobitnom predpise13abe) uzavrieť písomnú dohodu o urovnaní. Súhlas zriaďovateľa sa v tom prípade nevyžaduje.

§ 8a
Osobitné ponukové konanie

(1)
Účelom osobitného ponukového konania je vytvorenie súťažného prostredia. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka sa eviduje v registri prebytočného nehnuteľného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní (ďalej len „register") a musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu podľa odseku 5, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení ponuky.
(2)
Správca
a)
je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konania, ak si to v ponuke vyhradil,
b)
môže od záujemcov požadovať zloženie finančnej zábezpeky, ktorú je povinný viesť na osobitnom účte,
c)
je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych,12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,
d)
je povinný akceptovať cenovú ponuku vyjadrenú len jednou pevnou sumou.
(3)
Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca povinný vyzvať na vyhodnotení zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu.
(4)
Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak záujemca, ktorý ponúkol v osobitnom ponukovom konaní najvyššiu cenovú ponuku, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu s cenovou ponukou vo výške aspoň primeranej ceny. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku primeranej ceny, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.
(5)
Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.13b)
(6)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode
a)
majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 2,
b)
nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,
c)
nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad)alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,
d)
podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,
e)
majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb,13d) zdravotníckemu zariadeniu,13e) škole alebo školskému zariadeniu,13f) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom13g) a preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d) v zdravotníckom zariadení13e) alebo je najmenej jeden rok zaradené do siete škôl a školských zariadení,13f)
f)
nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,
g)
hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,
h)
inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.
(7)
Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu
a)
obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 6 písm. c),
b)
zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu za podmienok uvedených v odseku 6 písm. e),
c)
pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.
(8)
Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v územnom obvode ktorej sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v územnom obvode ktorého sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.
(9)
Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.
(10)
Pri prevode majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 sa § 11 ods. 4 nepoužije.

§ 9

(1)
Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dojednanú cenu15) a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.16)
(2)
Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zmluvy o prevode správy hnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(3)
Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.
(4)
Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu nadobudnúť do správy nehnuteľný majetok štátu od správcov uvedených v § 1 ods. 1 najviac za cenu primeranú podľa § 8a ods. 5 s výnimkou prevodu správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami, ktorý je vždy bezodplatný.
(5)
Správcovia uvedení v § 1 ods. 1 písm. b) až d) a právnické osoby, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov,16a) môžu nadobudnúť do správy
a)
nehnuteľný majetok štátu len v osobitnom ponukovom konaní podľa § 8a ods. 1 najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5 s výnimkou ceny pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8a ods. 9,
b)
hnuteľný majetok štátu len odplatne.

§ 11

(1)
Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.
(2)
Rodinné domy vo vlastníctve štátu užívané na bývanie je správca pri prevode vlastníctva povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi; ak je vo vlastníctve štátu aj pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom, vzťahuje sa táto povinnosť aj na tieto pozemky.
(3)
Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5, s výnimkou podľa § 8a ods. 8 a 9. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8a ods. 6 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.
(4)
Pri prevode nehnuteľných vecí štátu za nižšiu než primeranú cenu podľa § 8a ods. 5 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci túto povinnosť nesplní, je povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8a ods. 5 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu, inak kúpna zmluva stráca platnosť17b) v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doplatenie. Zmenu dohodnutého účelu pred uplynutím piatich rokov je kupujúci vždy povinný správcovi vopred oznámiť. Ak kupujúci zmení dohodnutý účel bez predchádzajúceho oznámenia, je kúpna zmluva od začiatku neplatná.17b) Ak sa zmluva stane neplatnou, je správca povinný podať návrh na záznam alebo vklad vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10) V prípade predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnej veci nadobudnutej kupujúcim za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8a ods. 5 pred uplynutím piatich rokov od jej nadobudnutia, má štát predkupné právo17c) na kúpu nehnuteľnej veci za cenu, za ktorú kupujúci nadobudol nehnuteľnú vec štátu od správcu; v prípade znehodnotenia sa cena primerane zníži. Kupujúci môže požadovať finančnú náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnej veci. Predkupné právo štátu na kúpu nehnuteľnej veci štátu je správca povinný dohodnúť v kúpnej zmluve ako časovo obmedzené vecné právo v trvaní piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim; správca je povinný súčasne s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podať aj návrh na záznam predkupného práva štátu k tejto nehnuteľnosti.
(5)
Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
(6)
Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(7)
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu
a)
neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe,13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,
b)
obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,
c)
na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na darovanie hnuteľných vecí vo vlastníctve štátu sa § 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 nepoužije.
(8)
Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy veci, ktoré mu budú slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Zámennou zmluvou možno zameniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný, pričom ocenenie vymieňaných nehnuteľností sa musí vykonať rovnakým spôsobom. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 13

(1)
Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou20) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Ak sa prenajíma viac ako 30 % celej podlahovej plochy stavby alebo ak sa prenajíma viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do nájmu na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho nájomnou zmluvou prenechať nájomcovi najviac na ďalších päť rokov. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje na nájom priestorov na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje ani na nájom nehnuteľnosti alebo jej časti na účely realizácie projektov energetickej efektívnosti.
(2)
Správca je povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa § 8a ods. 1 aj pri nájme nehnuteľných vecí štátu a je povinný dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, s výnimkou podľa odsekov 3 a 4. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné.
(3)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a je povinný dohodnúť nájomné podľa odseku 2, ak nájomcom je vlastník stavby a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12b) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou alebo ak nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12b) určeného na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo ak ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívaný nájomcom na podnikateľský účel.
(4)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a môže dohodnúť nižšie nájomné, ak nájomcom je
a)
štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,
b)
obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,13ad)
c)
obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na prenesený výkon štátnej správy,20a)
d)
vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na činnosť orgánov samosprávneho kraja,20a)
e)
nezisková organizácia13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely,
f)
právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania.20c)
(5)
Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel.
(6)
Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(7) Správca môže majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.21) Zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu môže správca uzavrieť
a)
so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),
b)
so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c) a d) len za podmienky, že nehnuteľný majetok štátu im bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadené,
c)
s inými osobami, ako sú uvedené v § 1 ods. 1, na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13c) za podmienok uvedených v § 8a ods. 6 písm. e),
d)
s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak jej tieto nehnuteľné veci štátu budú slúžiť na uvedené účely,
e)
s obcou alebo vyšším územným celkom za podmienky, že im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy alebo na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,13ad) alebo
f)
so školou alebo školským zariadením zaradeným najmenej rok do siete škôl a školských zariadení13f) po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky za podmienky, že im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.21a)
(8)
Ak sa na účely uvedené v odseku 7 prenecháva do výpožičky viac ako 30 % celej podlahovej plochy stavby alebo viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do výpožičky na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho zmluvou o výpožičke prenechať vypožičiavateľovi najviac na ďalších päť rokov.
(9)
Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 7 písm. b) až e) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(10)
Nájomca alebo vypožičiavateľ môže vec užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je takáto zmluva neplatná. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Správca je povinný tieto náklady uhradiť a vyporiadať vzájomné vzťahy z nájomnej zmluvy alebo zo zmluvy o výpožičke pred ďalším nakladaním s vecou vo vlastníctve štátu. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu alebo vypožičiavateľa prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.17b)

§ 14

(1)
Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôžu slúžiť svojmu účelu alebo určeniu; za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť v ponukovom konaní a v osobitnom ponukovom konaní.
(2)
O neupotrebiteľnosti majetku štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu na základe návrhu ním vymenovanej komisie. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe naloženia s neupotrebiteľným majetkom štátu.
(3)
Neupotrebiteľný majetok štátu, ktorý môže byť využitý ako druhotná surovina, ponúkne správca právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín. Ak nebude majetok štátu využitý ako druhotná surovina, zabezpečí správca jeho likvidáciu v súlade s osobitnými predpismi.23bab)
(4)
Postup podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje na kultúrnu pamiatku,17a) historický knižničný dokument, historický knižničný fond23bac) a zbierkový predmet.23bad)

11)  Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12)  Napríklad § 135, 456 a 462 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., § 185g Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 263/1992 Zb., § 59 a 60 Trestného zákona.

12a)  Príloha č. 2 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 647/2004 Z. z.

17a)  § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.