Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.06.2008 do 31.08.2008

§ 8a
Osobitné ponukové konanie

(1)
Účelom osobitného ponukového konania je vytvorenie súťažného prostredia. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka sa eviduje v registri prebytočného nehnuteľného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní (ďalej len „register") a musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu podľa odseku 5, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení ponuky.
(2)
Správca
a)
je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konania, ak si to v ponuke vyhradil,
b)
môže od záujemcov požadovať zloženie finančnej zábezpeky, ktorú je povinný viesť na osobitnom účte,
c)
je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych,12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,
d)
je povinný akceptovať cenovú ponuku vyjadrenú len jednou pevnou sumou.
(3)
Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný otvoriť obálky a vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca povinný vyzvať na vyhodnotení zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu.
(4)
Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak záujemca, ktorý ponúkol v osobitnom ponukovom konaní najvyššiu cenovú ponuku, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu s cenovou ponukou vo výške aspoň primeranej ceny. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku primeranej ceny, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.
(5)
Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.13b)
(6)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode
a)
majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 2,
b)
nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,
c)
nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad)alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,
d)
podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,
e)
majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti alebo výchovy a vzdelávania zariadeniu sociálnych služieb,13d) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,13e) škole alebo školskému zariadeniu,13f) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom13g) a preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d) najmenej jeden rok poskytuje zdravotnú starostlivosť13e) alebo je najmenej jeden rok zaradená do siete škôl a školských zariadení,13f)
f)
nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,
g)
hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,
h)
inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.
(7)
Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu
a)
obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 6 písm. c),
b)
zariadeniu sociálnych služieb, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, škole alebo školskému zariadeniu za podmienok uvedených v odseku 6 písm. e),
c)
pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.
(8)
Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v územnom obvode ktorej sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v územnom obvode ktorého sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.
(9)
Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.
(10)
Pri prevode majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 sa § 11 ods. 4 nepoužije.

§ 8d

(1)
Register je verejne prístupná evidencia nehnuteľného majetku štátu, ktorý bol vyhlásený za prebytočný a je predmetom osobitného ponukového konania. Register vedie ministerstvo financií a zverejňuje ho na svojej internetovej stránke. Cenovú ponuku nemožno uplatniť prostredníctvom registra.
(2)
Register obsahuje
a)
identifikačné údaje správcu majetku štátu,
b)
identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky,
c)
primeranú cenu,
d)
lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov o prevod vlastníctva majetku štátu,
e)
vyhodnotenie osobitného ponukového konania vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,
f)
identifikačné údaje kupujúceho a dohodnutú cenu.
(3)
Identifikačnými údajmi podľa odseku 2 písm. a) a f) sa rozumejú
a)
pri fyzických osobách meno, priezvisko a obec, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt,
b)
pri právnických osobách názov, sídlo a identifikačné číslo.
(4)
Správca je povinný predložiť žiadosť o zápis do registra najneskôr v deň zverejnenia ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Žiadosť musí obsahovať údaje podľa odseku 2 písm. a) až d). Správca je povinný požiadať o zápis údajov podľa odseku 2 písm. e) do piatich pracovných dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania a údajov podľa odseku 2 písm. f) do piatich pracovných dní od uzavretia kúpnej zmluvy.

§ 11

(1)
Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.
(2)
Rodinné domy vo vlastníctve štátu užívané na bývanie je správca pri prevode vlastníctva povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi; ak je vo vlastníctve štátu aj pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom, vzťahuje sa táto povinnosť aj na tieto pozemky.
(3)
Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5, s výnimkou podľa § 8a ods. 8 a 9. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8a ods. 6 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.
(4)
Pri prevode nehnuteľných vecí štátu za nižšiu než primeranú cenu podľa § 8a ods. 5 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci túto povinnosť nesplní, je povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8a ods. 5 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu, inak kúpna zmluva stráca platnosť17b) v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doplatenie. Zmenu dohodnutého účelu pred uplynutím piatich rokov je kupujúci vždy povinný správcovi vopred oznámiť. Ak kupujúci zmení dohodnutý účel bez predchádzajúceho oznámenia, je kúpna zmluva od začiatku neplatná.17b) Ak sa zmluva stane neplatnou, je správca povinný podať návrh na záznam alebo vklad vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10) V prípade predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnej veci nadobudnutej kupujúcim za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8a ods. 5 pred uplynutím piatich rokov od jej nadobudnutia, má štát predkupné právo17c) na kúpu nehnuteľnej veci za cenu, za ktorú kupujúci nadobudol nehnuteľnú vec štátu od správcu; v prípade znehodnotenia sa cena primerane zníži. Kupujúci môže požadovať finančnú náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnej veci. Predkupné právo štátu na kúpu nehnuteľnej veci štátu je správca povinný dohodnúť v kúpnej zmluve ako časovo obmedzené vecné právo v trvaní piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim; správca je povinný súčasne s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podať aj návrh na záznam predkupného práva štátu k tejto nehnuteľnosti.
(5)
Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
(6)
Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(7)
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu
a)
neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe,13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,
b)
obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,
c)
na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na darovanie hnuteľných vecí vo vlastníctve štátu sa § 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 nepoužije.
(8)
Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Nadobúdaný majetok musí byť vzhľadom na všetky okolnosti pre štát vhodnejší než vymieňaný majetok štátu. Zámennou zmluvou možno vymeniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Zámenná zmluva musí obsahovať účel zámeny. Správca nie je oprávnený uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou sa vymieňa nehnuteľný majetok štátu za hnuteľný majetok.
(9)
Stanovenie hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu.13b) Ak cena zamieňaných nehnuteľností nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Rozdiel v cene zamieňaných nehnuteľností je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení rozdielu v cene. Ak nadobúdateľ majetku štátu nezaplatí rozdiel v cene najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.
(10)
Správca môže uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou výmenou dáva hnuteľný majetok štátu a súčasne výmenou prijíma nový nepoužívaný hnuteľný majetok do vlastníctva štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18c) Ocenenie vymieňaného hnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu13b) okrem nového nepoužívaného hnuteľného majetku nadobúdaného do vlastníctva štátu. Ak cena zamieňaného majetku nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi najneskôr v deň nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Nadobúdateľ hnuteľného majetku štátu je povinný zaplatiť rozdiel v cene zamieňaného majetku ešte pred prevodom vlastníckeho práva. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 13
Nájom a výpožička

(1)
Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou20) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len „trhové nájomné“). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk, výhradu správcu odstúpiť od ponuky, ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku trhového nájomného. Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca na vyhodnotení povinný vyzvať zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.
(2)
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.20) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba, správca je povinný prenajať aj pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria,12a) ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s touto stavbou, ak sú tieto pozemky vo vlastníctve štátu. Nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy20aa) sa nepoužije.
(3)
Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov. Ak je taký majetok štátu po ukončení nájomného vzťahu naďalej dočasne prebytočný, možno ho prenechať do nájmu len na základe ponuky podľa odseku 1 nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.
(4)
Ak sa prenajíma celá nehnuteľnosť, správca ju môže prenechať do nájmu len na dobu určitú, najviac na päť rokov. Po uplynutí tejto doby je správca povinný s týmto nehnuteľným majetkom štátu naložiť podľa § 8 až 11, ak tým nebudú dotknuté práva tohto správcu k inému nehnuteľnému majetku štátu v jeho správe, ktorý tvorí s týmto nehnuteľným majetkom štátu neoddeliteľný celok.
(5)
Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého nájmu; v tom prípade sa rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Za krátkodobý nájom sa považuje nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci.
(6)
Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v dennej tlači a je povinný dohodnúť trhové nájomné, ak
a)
nájomcom je vlastník stavby a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12a) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou,
b)
nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12a) určeného na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo
c)
ide o krátkodobý nájom.
(7)
Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v dennej tlači a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak nájomcom je
a)
štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,
b)
zariadenie sociálnych služieb,13d) ktoré nie je podnikateľom,13g) alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) ktorá zriadila zariadenie sociálnych služieb bez právnej subjektivity, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d)
c)
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,13e) ktorý nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje zdravotnú starostlivosť,13e)
d)
nezisková organizácia13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely,
e)
právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania.20c)
(8)
Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke. Zmluva o výpožičke musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu výpožičky, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.21) Zmluvu o výpožičke dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu môže správca uzavrieť
a)
so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),
b)
so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c) a d), len ak im nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadení,
c)
s obcou alebo vyšším územným celkom, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy, alebo
d)
so školou alebo školským zariadením zaradenými najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.21a)
(9)
Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke uzavretou najviac na päť rokov. Ak sa prenecháva do výpožičky celá nehnuteľnosť, správca ju môže prenechať do výpožičky len na dobu určitú najviac na päť rokov; po uplynutí tejto doby je správca povinný s týmto nehnuteľným majetkom štátu naložiť podľa § 8 až 11, ak tým nebudú dotknuté práva tohto správcu k inému nehnuteľnému majetku štátu v jeho správe, ktorý tvorí s týmto nehnuteľným majetkom štátu neoddeliteľný celok.
(10)
Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zmluvy o nájme hnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 8 písm. b) a c) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(11)
Nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je taká zmluva neplatná. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu prenechanom do nájmu alebo výpožičky môže nájomca alebo vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom správcu. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci, len ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Nájomca a vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.

§ 13a

(1)
Zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu možno len
a)
v prípade umiestnenia zariadenia staveniska podľa osobitného predpisu,22)
b)
na účely výstavby inžinierskych stavieb,22a)
c)
ak to pripúšťa osobitný predpis22b) alebo
d)
ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.
(2)
Zastavať pozemok podľa odseku 1 možno aj vtedy, ak nie je prebytočný. Vzťahy k tomuto pozemku sa upravia nájomnou zmluvou za nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, ak nebude zriadené vecné bremeno.23aa) Pri nájme na účely podľa odseku 1 sa pozemok vo vlastníctve štátu neponúka v dennej tlači.
(3)
Vecné bremeno na nehnuteľný majetok štátu je správca oprávnený zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb22a) alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.
(4)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, na majetok štátu nemožno zriadiť záložné právo.23)
(5)
Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,23a) môže
a)
so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát,
b)
so súhlasom vlády Slovenskej republiky a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.
(6)
Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.23b)
(7)
Správca nemôže previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.23baa)

§ 14a

(1)
Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, okrem Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavania povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu prevedeným, prenajatým alebo vypožičaným fyzickým osobám a právnickým osobám.
(2)
V pôsobnosti ministerstva financií je vykonávanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,23a) pri udeľovaní súhlasu ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky ako zriaďovateľmi a vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.23a)
(3)
Správy finančnej kontroly23bb) vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.
(4)
V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu
a)
správcovi až do výšky 200 000 Sk,
b)
zriaďovateľovi až do výšky 100 000 Sk,
c)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 500 000 Sk.
(5)
Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.
(6)
Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)
(7)
Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa osobitného predpisu.23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

13d)  Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 330/2007 Z. z. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13e)  Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.