Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.05.1999 do 30.04.2001

§ 1
Predmet a rozsah úpravy

(1)
Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to
a)
štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,1)
b)
štátny fond,2)
c)
verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona3) spravuje majetok štátu,
d)
iná právnická osoba, ak na základe zákona3a) spravuje majetok štátu.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov4) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,
b)
nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,5)
c)
hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,5a)
d)
správu cenných papierov.6)
(3)
Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§ 3

(1)
Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
(2)
Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
(3)
Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.
(4)
Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom7) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.
(5)
Na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8) Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu je preskúmateľné súdom.9)
(6)
Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.
(7)
Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a) Okresný úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa § 5, vedie aj osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia. Osobitnú evidenciu okresný úrad uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takýmto majetkom naložil.
(8)
Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)

§ 3a

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. c) a d) je povinný
vykonať súpis majetku štátu vo svojej správe a tento súpis zaslať do 90 dní odo dňa zriadenia ministerstvu financií a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,10a)

§ 5

(1)
Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu,11) spravuje okresný úrad, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza, ak osobitný predpis12) neustanoví inak.
(2)
Ak okresný úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa odseku 1, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v obvode iných okresných úradov, bezodkladne o tom upovedomí tieto okrsné úrady, ktoré sú povinné ihneď sa ujať správy majetku štátu.
(3)
Okresný úrad spravuje aj pozemok vo vlastníctve štátu, ktorý je záhradou12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v správe okresného úradu podľa odsekov 1 a 2.
(4)
Ak nemožno príslušnosť na správu majetku štátu určiť podľa odsekov 1 a 2, určí ju ministerstvo financií.

§ 6

(1)
Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,
a)
z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,
b)
do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,
c)
ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí.
(2)
Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.
(3)
Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.
(4)
Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania13) riadne a včas uplatnili a vymáhali.
(5)
Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti bezodplatne previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu.
(6)
Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.13a)
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 8

(1)
Prebytočný majetok štátu je správca povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.
(2)
Osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.
(3)
Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje
a)
na podnikateľské účely trhová cena, ktorou je cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste obvykle predáva taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť, najmenej však cena zistená podľa cenových predpisov13b) zvýšená o 100 %,
b)
v ostatných prípadoch cena zistená podľa cenových predpisov.13b)
(4)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode
a)
nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,
b)
pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa alebo v správe nadobúdateľa, vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12a) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou,
c)
podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,
d)
majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytujú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach,13e)
e)
nehnuteľných vecí štátu určených pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,
f)
rodinných domov vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi podľa § 11 ods. 2; to platí, aj keď je vo vlastníctve štátu pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom,
g)
hnuteľných vecí štátu, ak zriaďovateľ svojím opatrením neurčí inak.
(5)
Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie, prevedie majetok štátu aspoň za primeranú cenu, s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu, na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v odseku 4 písm. d) alebo prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.
(6)
Povinnosť správcu previesť prebytočný majetok štátu štátnej rozpočtovej organizácii alebo štátnej príspevkovej organizácii podľa odseku 1 trvá až do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode.
(7)
Postup upravený v odsekoch 1 až 6 platí aj pri prevode nehnuteľných vecí štátu v zahraničí, okrem ceny pozemkov, pri zisťovaní ktorej sa cenové predpisy13b) použijú primerane.
(8)
Podľa ustanovení odsekov 1 až 7 postupuje aj správca, do ktorého správy prešiel majetok štátu podľa osobitného predpisu.14)
(9)
Všetky právne úkony súvisiace s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

§ 8a

(1)
Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.
(2)
Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.
(3)
Ak správca nemá zriaďovateľa podľa osobitného predpisu,14a) funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva:
a)
ak ide o štátnu rozpočtovú organizáciu alebo o štátnu príspevkovú organizáciu zriadenú zákonom, alebo o štátny fond, ten štátny orgán, na ktorého rozpočet je zapojený finančnými vzťahmi,
b)
ak ide o okresný úrad, krajský úrad,14b)
c)
v ostatných prípadoch ministerstvo financií.
(4)
Ministerstvo financií alebo zriaďovateľ je oprávnený udeliť súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu.

§ 9

(1)
Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dojednanú cenu15) a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.16)
(2)
Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť zmluvy o prevode správy hnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(3)
Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

§ 11

(1)
Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.
(2)
Rodinné domy vo vlastníctve štátu užívané na bývanie je správca pri prevode vlastníctva povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi; ak je vo vlastníctve štátu aj pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom, vzťahuje sa táto povinnosť aj na tieto pozemky.
(3)
Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 3. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. d). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.
(4)
Pri prevode nehnuteľnej veci štátu za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 3 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri nedodržaní tohto účelu je kupujúci povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 3 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu. Ak kupujúci v lehote šiestich mesiacov rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 3 nezaplatí, kúpna zmluva sa stáva neplatnou17b) a správca je povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10) V prípade predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnej veci štátu, nadobudnutej kupujúcim za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 3, pred uplynutím piatich rokov od jej nadobudnutia, má štát predkupné právo17c) na kúpu nehnuteľnej veci za cenu, za ktorú kupujúci nadobudol nehnuteľnú vec štátu od správcu; v prípade znehodnotenia sa cena primerane zníži; kupujúci môže požadovať finančnú náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnej veci. Predkupné právo štátu na kúpu nehnuteľnej veci štátu je správca povinný dohodnúť v kúpnej zmluve ako časovo obmedzené vecné právo v trvaní päť rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim.
(5)
Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
(6)
Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(7)
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytujú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach.13e) Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu aj právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a tieto hnuteľné veci jej budú slúžiť na uvedené účely. Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných vecí štátu, ktoré sa využívajú na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu, môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na iné účely než na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) sa môžu darovať hnuteľné veci štátu len v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom,18b) pričom sa na platnosť darovacej zmluvy nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.
(8)
Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy veci, ktoré mu budú slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 13

(1)
Správca môže majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou20) len za peňažnú odplatu alebo prenechať bezodplatne do výpožičky zmluvou o výpožičke.21) Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, keď správca prenecháva nehnuteľný majetok štátu do nájmu na neurčitý čas, na dlhší čas ako päť rokov alebo keď správca v nájomnej zmluve dohodol v prospech nájomcu právo opakovaného nájmu v súhrne na dlhší čas ako päť rokov; v ostatných prípadoch sa na platnosť nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva nehnuteľný majetok štátu, vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva do nájmu hnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojim opatrením.
(2)
Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1, na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. d). Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu aj s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a tieto nehnuteľné veci jej budú slúžiť na uvedené účely.
(3)
Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(4)
Nájomca alebo vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve štátu je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis22) alebo ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť; ak je pozemok určený na obranu štátu, môže nájomca alebo vypožičiavateľ zriadiť na ňom stavbu až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
(5)
Nájomca alebo vypožičiavateľ môže vec užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je takáto zmluva neplatná. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Správca je povinný tieto náklady uhradiť a vyporiadať vzájomné vzťahy z nájomnej zmluvy alebo zo zmluvy o výpožičke pred ďalším nakladaním s vecou vo vlastníctve štátu. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu alebo vypožičiavateľa prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.17b)
(6)
Správca, nájomca ani vypožičiavateľ nemôžu zriadiť záložné právo23) na majetok štátu alebo tento majetok inak zaťažiť.
(7)
Hnuteľné veci alebo nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu môže do majetku inej právnickej osoby vložiť len ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a len so súhlasom ministerstva financií.23a)
(8)
Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.23b)

§ 19

(1)
Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu, s výnimkou zriaďovateľov podľa odseku 3, sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2)
Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ak zriaďovateľmi sú krajské úrady alebo okresné úrady, sa uverejňujú vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

1)  § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

2)  § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

3)  Napríklad § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

3a)  Napríklad zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.