Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.01.2011 do 30.12.2011

§ 3

(1)
Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
(2)
Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
(3)
Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.
(4)
Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.
(5)
Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom7) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.
(6)
Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.
(7)
Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.
(8)
Správca je oprávnený naložiť účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi aj s nehnuteľným majetkom štátu, ktorý nie je prebytočný, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť vyvlastnením a ak podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie [§ 8 ods. 2 písm. c)]; rozhodnutie o prebytočnosti sa v tomto prípade nevydáva.
(9)
Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a)
(10)
Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)

§ 5

(1)
Ak osobitný predpis11) neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu12) a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.
(2)
V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe.
(3)
Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe. Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil.
(4)
S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi okrem majetku štátu, ktorý môže využiť v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním. Majetok štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu podľa § 13. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

§ 6

(1)
Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,
a)
z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,
b)
do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,
c)
ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí,
d)
z rozpočtu ktorého je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla.
(2)
Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.
(3)
Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.
(4)
Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania13) riadne a včas uplatnili a vymáhali. Správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 50 eur. Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,8) úroky z omeškania podľa tohto zákona sa neuplatňujú a nevymáhajú.
(5)
Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu. Prevod správy pohľadávky štátu do správy štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatný.
(6)
Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.13a)
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 6a

(1)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,8) nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím.
(2)
Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak
a)
dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,
b)
dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,
c)
dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.
(3)
Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o odklade platenia, ak
a)
dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,
b)
dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,
c)
dlžník sa v dohode o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery; dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok.
(4)
S dlžníkom, ktorý je podnikateľom, môže správca uzavrieť písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.13ab)
(5)
Pri povolení splátok alebo odkladu platenia neúčtuje správca pohľadávky štátu úroky z omeškania, ak dlžník dodrží podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 a podmienky uvedené v dohode o splátkach a v dohode o odklade platenia.
(6)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka štátu premlčala. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu aj vtedy, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné alebo nehospodárne, alebo ak to odôvodňujú ekonomické alebo sociálne pomery dlžníka. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, výšku pohľadávky štátu a dôvody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Podmienkou platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 3 000 eur je súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.
(7)
Pohľadávka štátu zaniká
a)
splnením,
b)
uplynutím jedného roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu podľa odseku 6, ak dlžník neuspokojí pohľadávku štátu,
c)
rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o odpustení pohľadávky štátu v zahraničí na návrh ministerstva financií,
d)
rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o znížení štátnych finančných aktív podľa osobitného predpisu,13aba) ak ide o pohľadávku štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,
e)
riadnym a včasným splnením reštrukturalizačného plánu,13abb)
f)
vzájomným započítaním pohľadávky štátu podľa odseku 8,
g)
odpustením dlhu podľa odseku 9,
h)
splynutím13abc) práva a povinnosti, ak dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu.13abd)
(8)
Pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak
a)
existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,
b)
vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,
c)
pohľadávka dlžníka je splatná,
d)
pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,
e)
správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o pohľadávku štátu nižšiu ako 1 000 eur.
(9)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca môže zo závažných sociálnych dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba, uzavrieť písomnú dohodu o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu nepresahujúcom 1 000 eur, ak
a)
dlh nevznikol v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,
b)
dlžník nemá voči správcovi pohľadávku,
c)
má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa,
d)
dlh nevznikol z podnikania dlžníka.
(10)
Správca je oprávnený za podmienok ustanovených v osobitnom predpise13abe) uzavrieť písomnú dohodu o urovnaní. Súhlas zriaďovateľa sa v tom prípade nevyžaduje.

§ 7
Spory o správu majetku štátu

(1)
Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.
(2)
Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.
(3)
Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.
(4)
Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.
(5)
Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.
(6)
O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.
(7)
Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.
(8)
Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.
(9)
Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

§ 8
Ponukové konanie

(1)
Správca je povinný prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádza a ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Záujemca o prebytočný nehnuteľný majetok štátu je povinný preukázať, že tento nehnuteľný majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, bude ho užívať aspoň päť rokov odo dňa jeho nadobudnutia a zároveň musí preukázať finančné krytie na prevádzku tohto nehnuteľného majetku; táto povinnosť sa nevzťahuje na prevod správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak tento majetok nadobúda do správy zriaďovateľ alebo správca na účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa osobitného predpisu.20c). Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu podľa tohto zákona.
(2)
Povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám sa nevzťahuje na prevod
a)
pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou13abf) vo vlastníctve budúceho nadobúdateľa alebo v správe budúceho nadobúdateľa, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou,13abf)
b)
rodinného domu vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi, ktorý rodinný dom užíva na bývanie aspoň päť rokov; to platí aj pre pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s týmto rodinným domom,
c)
nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť podľa osobitného predpisu,13ac) ak podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného predpisu,13ac)
d)
hnuteľného majetku štátu, okrem majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením; na majetok štátu určený v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám,
e)
správy majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak bude majetok štátu slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním,
f)
majetku štátu, ktorý správca vymieňa podľa § 11 ods. 8,
g)
majetku štátu, ktorý správca nadobúda na účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa osobitného predpisu.20c)

§ 8a
Osobitné ponukové konanie

(1)
Účelom osobitného ponukového konania je vytvorenie súťažného prostredia. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka sa eviduje v registri prebytočného nehnuteľného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní (ďalej len „register") a musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu podľa odseku 5, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení ponuky.
(2)
Správca
a)
je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konania, ak si to v ponuke vyhradil,
b)
môže od záujemcov požadovať zloženie finančnej zábezpeky, ktorú je povinný viesť na osobitnom účte,
c)
je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych,12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,
d)
je povinný akceptovať cenovú ponuku vyjadrenú len jednou pevnou sumou,
e)
nesmie určiť podmienky, ktoré sťažujú alebo obmedzujú účasť záujemcu na osobitnom ponukovom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný otvoriť obálky a vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca povinný vyzvať na vyhodnotení zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu.
(4)
Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak záujemca, ktorý ponúkol v osobitnom ponukovom konaní najvyššiu cenovú ponuku, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu s cenovou ponukou vo výške aspoň primeranej ceny. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku primeranej ceny, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.
(5)
Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.13b)
(6)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode
a)
majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 2,
b)
nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,
c)
nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce alebo mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice (ďalej len „obec“) za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad)alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,
d)
podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,
e)
majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti alebo výchovy a vzdelávania zariadeniu sociálnych služieb,13d) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,13e) škole alebo školskému zariadeniu,13f) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom13g) a preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d) najmenej jeden rok poskytuje zdravotnú starostlivosť13e) alebo je najmenej jeden rok zaradená do siete škôl a školských zariadení,13f) a ak zariadenie sociálnych služieb,13d) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,13e) škola alebo školské zariadenie13f) dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4,
f)
nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,
g)
hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,
h)
inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.
(7)
Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu
a)
obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 6 písm. c),
b)
zariadeniu sociálnych služieb, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, škole alebo školskému zariadeniu za podmienok uvedených v odseku 6 písm. e),
c)
pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.
(8)
Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v územnom obvode ktorej sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v územnom obvode ktorého sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.
(9)
Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.
(10)
Pri prevode majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 sa § 11 ods. 4 nepoužije.

§ 8d

(1)
Register je verejne prístupná evidencia nehnuteľného majetku štátu, ktorý bol vyhlásený za prebytočný a je predmetom osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Register vedie ministerstvo financií a zverejňuje ho na svojej internetovej stránke. Cenovú ponuku nemožno uplatniť prostredníctvom registra.
(2)
Register obsahuje
a)
identifikačné údaje správcu majetku štátu,
b)
identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky,
c)
primeranú cenu,
d)
lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov o prevod vlastníctva majetku štátu,
e)
vyhodnotenie osobitného ponukového konania vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,
f)
identifikačné údaje kupujúceho a dohodnutú cenu,
g)
údaje podľa § 14c ods. 4,
h)
vyhodnotenie cenových ponúk záujemcov podľa § 14c ods. 7 vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,
i)
výsledky elektronickej aukcie vrátane identifikačných údajov kupujúceho.
(3)
Identifikačnými údajmi podľa odseku 2 písm. a) a f) sa rozumejú
a)
pri fyzických osobách meno, priezvisko a obec, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt,
b)
pri právnických osobách názov, sídlo a identifikačné číslo.
(4)
Správca je povinný predložiť žiadosť o zápis do registra najneskôr v deň zverejnenia ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Žiadosť musí obsahovať údaje podľa odseku 2 písm. a) až d). Správca je povinný požiadať o zápis údajov podľa odseku 2 písm. e) do piatich pracovných dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania a údajov podľa odseku 2 písm. f) do piatich pracovných dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Správca je povinný požiadať o zápis údajov podľa odseku 2 písm. h) do piatich pracovných dní od dňa vyhodnotenia cenových ponúk a údajov podľa odseku 2 písm. i) do piatich pracovných dní od uzavretia kúpnej zmluvy.

§ 11

(1)
Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.
(2)
Rodinný dom vo vlastníctve štátu je správca povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi, ktorý rodinný dom užíva na bývanie aspoň päť rokov; to platí aj pre pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s týmto rodinným domom.
(3)
Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5, s výnimkou podľa § 8a ods. 8 a 9. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely výchovy a vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8a ods. 6 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.
(4)
Pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8a ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a ods. 6 písm. c) alebo písm. e), kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10)
(5)
Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
(6)
Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(7)
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu
a)
neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe,13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,
b)
obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,
c)
na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na darovanie hnuteľných vecí vo vlastníctve štátu sa § 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 nepoužije.
(8)
Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Nadobúdaný majetok musí byť vzhľadom na všetky okolnosti pre štát vhodnejší než vymieňaný majetok štátu. Zámennou zmluvou možno vymeniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Zámennou zmluvou možno vymeniť i nehnuteľný majetok štátu, nadobudnutý prevodom správy aj pred uplynutím lehoty podľa § 8 ods. 1. Zámenná zmluva musí obsahovať účel zámeny. Správca nie je oprávnený uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou sa vymieňa nehnuteľný majetok štátu za hnuteľný majetok.
(9)
Stanovenie hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu.13b) Ak cena zamieňaných nehnuteľností nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Rozdiel v cene zamieňaných nehnuteľností je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení rozdielu v cene. Ak nadobúdateľ majetku štátu nezaplatí rozdiel v cene najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.
(10)
Správca môže uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou výmenou dáva hnuteľný majetok štátu a súčasne výmenou prijíma nový nepoužívaný hnuteľný majetok do vlastníctva štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18c) Ocenenie vymieňaného hnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu13b) okrem nového nepoužívaného hnuteľného majetku nadobúdaného do vlastníctva štátu. Ak cena zamieňaného majetku nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi najneskôr v deň nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Nadobúdateľ hnuteľného majetku štátu je povinný zaplatiť rozdiel v cene zamieňaného majetku ešte pred prevodom vlastníckeho práva. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 13
Nájom a výpožička

(1)
Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou20) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len „trhové nájomné“). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť. Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca na vyhodnotení povinný vyzvať zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.
(2)
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.20) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba, správca je povinný prenajať aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy20aa) sa nepoužije.
(3)
Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov. Ak je taký majetok štátu po ukončení nájomného vzťahu naďalej dočasne prebytočný, možno ho prenechať do nájmu len na základe ponuky podľa odseku 1 nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.
(4)
Ak sa prenajíma celá nehnuteľnosť, správca ju môže prenechať do nájmu len na dobu určitú, najviac na päť rokov. Po uplynutí tejto doby je správca povinný s týmto nehnuteľným majetkom štátu naložiť podľa § 8 až 11, ak tým nebudú dotknuté práva tohto správcu k inému nehnuteľnému majetku štátu v jeho správe, ktorý tvorí s týmto nehnuteľným majetkom štátu neoddeliteľný celok.
(5)
Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti sa nevydáva pri
a)
nájme nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, ktorého výmera nepresahuje 5 m2,
b)
nájme obvodových múrov, strechy alebo oplotenia na umiestnenie reklamného zariadenia,
c)
krátkodobom nájme alebo krátkodobej výpožičke, ktorých trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,
d)
nájme majetku štátu v dočasnej správe,
e)
nájme majetku štátu osobe poskytujúcej správcovi služby, pri ktorých správca použil postupy verejného obstarávania,20c)
f)
nájme prebytočného majetku štátu.
(6)
Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v dennej tlači a je povinný dohodnúť trhové nájomné, ak
a)
nájomcom je vlastník stavby13abf) a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej plochy určenej na spoločné užívanie s touto stavbou,13abf)
b)
nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej plochy určenej na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo
c)
ide o krátkodobý nájom.
(7)
Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v dennej tlači a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak nájomcom je
a)
štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,
b)
zariadenie sociálnych služieb,13d) ktoré nie je podnikateľom,13g) alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) ktorá zriadila zariadenie sociálnych služieb bez právnej subjektivity, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d)
c)
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,13e) ktorý nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje zdravotnú starostlivosť,13e)
d)
nezisková organizácia13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely,
e)
právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania,20c)
f)
škola alebo školské zariadenie zaradené najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ak im bude nehnuteľný majetok štátu slúžiť na výchovno-vzdelávací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.13f)
(8)
Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke. Zmluva o výpožičke musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu výpožičky, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.21) Zmluvu o výpožičke dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu môže správca uzavrieť
a)
so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),
b)
so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c) a d), len ak im nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadení,
c)
s obcou alebo vyšším územným celkom, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy, alebo
d)
so školou alebo školským zariadením zaradenými najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.21a)
(9)
Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke uzavretou najviac na päť rokov. Ak sa prenecháva do výpožičky celá nehnuteľnosť, správca ju môže prenechať do výpožičky len na dobu určitú najviac na päť rokov; po uplynutí tejto doby je správca povinný s týmto nehnuteľným majetkom štátu naložiť podľa § 8 až 11, ak tým nebudú dotknuté práva tohto správcu k inému nehnuteľnému majetku štátu v jeho správe, ktorý tvorí s týmto nehnuteľným majetkom štátu neoddeliteľný celok.
(10)
Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom. Na platnosť zmluvy o nájme hnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 8 písm. b) a c) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
(11)
Nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je taká zmluva neplatná. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu prenechanom do nájmu alebo výpožičky môže nájomca alebo vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom správcu. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci, len ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Nájomca a vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.

§ 13a

(1)
Zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu možno len
a)
v prípade umiestnenia zariadenia staveniska podľa osobitného predpisu,22)
b)
na účely výstavby inžinierskych stavieb,22a)
c)
ak to pripúšťa osobitný predpis22b) alebo
d)
ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.
(2)
Zastavať pozemok podľa odseku 1 možno aj vtedy, ak nie je prebytočný. Vzťahy k tomuto pozemku sa upravia nájomnou zmluvou za nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, ak nebude zriadené vecné bremeno.23aa) Pri nájme na účely podľa odseku 1 sa pozemok vo vlastníctve štátu neponúka v dennej tlači.
(3)
Vecné bremeno na nehnuteľný majetok štátu je správca oprávnený zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb22a) alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.
(4)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, na majetok štátu nemožno zriadiť záložné právo.23)
(5)
Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,23a) môže
a)
so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát,
b)
so súhlasom vlády Slovenskej republiky a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.
(6)
Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.23b)
(7)
Správca nemôže previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.23baa)

§ 14a

(1)
Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, okrem Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavania povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu prevedeným, prenajatým alebo vypožičaným fyzickým osobám a právnickým osobám.
(2)
V pôsobnosti ministerstva financií je vykonávanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,23a) pri udeľovaní súhlasu ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky ako zriaďovateľmi a vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.23a)
(3)
Správy finančnej kontroly23bb) vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.
(4)
V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu
a)
správcovi až do výšky 6 000 eur,
b)
zriaďovateľovi až do výšky 3 000 eur,
c)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 15 000 eur.
(5)
Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.
(6)
Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)
(7)
Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa osobitného predpisu.23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

13ab)  Napríklad čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010), zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

13f)  Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20c)  Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.