Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2006 účinný od 01.11.2012 do 31.08.2013

Platnosť od: 20.05.2006
Účinnosť od: 01.11.2012
Účinnosť do: 31.08.2013
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kontrolné orgány, Informácie a informačný systém

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17JUD7DS16EUPP5ČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 275/2006 s účinnosťou od 01.11.2012 na základe 289/2012

Legislatívny proces k zákonu 289/2012
Legislatívny proces k zákonu 289/2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 289/2012, dátum vydania: 27.09.2012
A.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Predmetom úpravy je vymedzenie nového pojmu súvisiaceho s posudzovaním informačných systémov v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov. Toto nariadenie nedefinuje pojem daného informačného systému, ale ustanovuje aké prvky (vo všeobecnosti) musí spĺňať daný elektronický systém zberu vyhlásení s uvedením cieľa, ktorý sa tými prvkami sleduje.
K bodu 2
Predmetom úpravy je úprava poznámok pod čiarou, nakoľko pôvodné znenie nezahŕňalo príkladmo niektoré subjekty vykonávajúce činnosti preneseného výkonu verejnej moci (napr. súdnych exekútorov).
K bodu 3
Mení sa názov povinného subjektu v súlade s jeho transformáciou na Rozhlas a televízia Slovenska.
K bodu 4
Doterajšia právna úprava ustanovovala, že obce a právnické osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti povinných osôb uvedených § 3 ods. 3 písm. a) až d) nemusia, ale môžu predložiť koncepciu rozvoja informačných systémov ministerstvu na schválenie. Toto ustanovenie bolo z hľadiska jednoznačnosti potrebné upraviť. Takéto riešenie bolo nesystémové a neefektívne. Záviselo výlučne od vôle obce, či koncepciu predloží alebo nepredloží ministerstvu na schválenie. Uvedené osoby sa však nezbavujú povinnosti vypracovať a aktualizovať koncepciu rozvoja informačných systémov. Ako oficiálny dokument záväzného charakteru príslušného subjektu by túto koncepciu mal schváliť jeho štatutárny orgán. Navrhovanou právnou úpravou sa odstráni nielen nejednoznačnosť, ale aj administratívna záťaž obcí a MF SR.
K bodu 5
Povinnej osobe sa dáva jednoznačná povinnosť zverejniť adresu svojej elektronickej podateľne, ak ju využíva, na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.
K bodu 6
Vzhľadom na zmenu schvaľovacieho procesu sa dopĺňa definícia koncepcie, ktorá musí byť v súlade so štandardmi a Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy.
K bodu 7
Limitovať platnosť koncepcie rozvoja informačných systémov povinných osôb na štvorročné obdobie je neopodstatnené, nakoľko termín sa odvíja od Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Vzhľadom na povinnosť povinných osôb predložiť koncepciu rozvoja informačných systémov do 6 mesiacov po schválení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, pôsobí ponechanie poslednej vety ohľadne platnosti koncepcie rozvoja informačných systémov zmätočne.
K bodu 8
Limitovať platnosť Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy najmenej na štvorročné obdobie je neobvyklé. V praxi môže nastať situácia, že koncepciu po štyroch rokoch nebude
potrebné aktualizovať. Národná koncepcia sa aktualizuje v prípade potreby a v prípade, keď je na to závažný dôvod.
K bodu 9
V terajšom zákone č. 275/2006 Z. z. nie je schvaľovanie koncepcií obcí riešené systémovo. V praxi je problematický nesúlad medzi textom v § 3 ods. 4 písm. a) a textom v § 4 odsek 1 písm. b). V § 3 ods. 4 písm. a) je ustanovené: „povinnosť predložiť koncepciu na schválenie ministerstvu sa nevzťahuje na obce a na povinné osoby uvedené v odseku 3 písm. e),“ a v rozpore s tým je v § 4 odsek 1 písm. b) ustanovené, že MF SR schvaľuje koncepcie obciam.
Cieľom novely zákona č. 275/2006 Z. z., ktorá sa uskutočnila v roku 2009, bolo odstránenie administratívnej záťaže obcí a MF SR tým, že sa zruší povinnosť schvaľovania ich koncepcií ministerstvom, nakoľko ich informačné systémy nie sú v takom rozsahu integrované s informačnými systémami iných povinných osôb. Povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja informačných systémov obce zostáva zachovaná, pričom by ju mal schváliť jej štatutárny orgán.
K bodu 10
Legislatívno-technická úprava pôvodného znenia z dôvodu spresnenia jeho obsahu.
K bodu 11
Upravuje sa povinnosť zamestnancov kontrolného orgánu k mlčanlivosti v súvislosti s výkonom svojej činnosti. Zároveň sa ustanovuje kompetencia pre ministra financií zbaviť uvedených zamestnancov tejto mlčanlivosti.
K bodu 12
Tým, že sa zakladá sankčný mechanizmus vo forme pokút za porušenie povinnosti prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta, je tiež zároveň nevyhnutné zmierniť v súčasnosti jediný možný následok, a to zrušenie jeho zápisu pri akomkoľvek porušení povinností prevádzkovateľa.
K bodu 13
Do novely zákona sa vkladá nový paragraf, ktorý obsahuje ustanovenia ohľadne posudzovania elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov. Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť občanom EÚ zúčastňovať sa na tvorbe európskych právnych aktov. Vyhlásenia o podpore určitej iniciatívy je možné zberať v papierovej forme alebo elektronicky. V prípade, ak sa zberajú prostredníctvom elektronického systému, tento musí mať osvedčenie o tom, že je v súlade s technickou špecifikáciou ustanovenou vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1179/2011 zo 17. novembra 2011. Osvedčenia vydávajú príslušné členské štáty na základe žiadostí od organizátorov – občanov EÚ tvoriacich na tento účel organizačný výbor, a ktorí sa na účely tejto novely nazývajú žiadateľmi o posúdenie systému.
V Slovenskej republike zodpovedá za posudzovanie elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore príslušnej iniciatívy občanov MF SR, ktoré z dôvodu nedostatku administratívnych a odborných kapacít bude vykonávať toto posudzovanie prostredníctvom osôb, ktoré musia spĺňať kritériá podrobne rozpracované vo výzve. Vzhľadom na dodržanie požiadaviek v technickej špecifikácii ustanovenej vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1179/2011
zo 17. novembra je potrebné zabezpečiť, aby mal posudzovateľ dostatočnú odbornosť na vyhodnotenie súladu systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov s normou ISO/IEC 27001. Znamená to, že musí mať základné vedomosti vo všetkých oblastiach informačnej bezpečnosti, vrátane pochopenia príslušných princípov, modelov, procesov, bezpečnostných techník a ich vzájomných vzťahov, a to:
-znalosť noriem ISO/IEC 27001 – 27005 a súvisiacich noriem,
-ovládanie operačných systémov radu Microsoft Windows na vyššej systémovej úrovni ako aj operačných systémov na báze Unixu (najmä Linux),
-znalosť prostriedkov a nástrojov používaných na zistenie ďalších informácií o systéme, pre prípad, že informácie poskytnuté prevádzkovateľom nie sú dostačujúce,
-znalosť techník používaných súčasným škodlivým softvérom a taktiež prostriedkov na ich odhaľovanie,
-znalosť základných sieťových protokolov (TCP/IP, UDP, ICMP) a aplikácií (webové a mailové servery, zdieľania prostriedkov v rámci sietí, P2P siete),
-schopnosť samostatne vyhľadávať informácie relevantné k príslušnému objektu hodnotenia a metódam použitým pri návrhu,
-znalosť základných metód analýzy kódu.
Osoby spĺňajúce tieto kritériá budú zaradené do zoznamu posudzovateľov, ktorý MF SR zverejní na svojom webovom sídle a z ktorého si môžu organizátori - žiadatelia vybrať posudzovateľa pre svoj systém. Zoznam bude obsahovať aj kontaktné údaje posudzovateľov, cenník výkonov a čísla ich účtov.
O posúdenie systému možno žiadať na základe listinnej alebo elektronickej žiadosti. Túto žiadosť žiadateľ zašle ministerstvu, ktorý ju zaeviduje a v prípade, že spĺňa všetky predpísané náležitosti uvedené v prílohe, postúpi ju posudzovateľovi. Vzor žiadosti je uvedený v prílohe tejto novely.
Posudzovateľ posudzuje systém podľa požiadaviek, ustanovených v technickej špecifikácii ustanovenej Komisiou vo vyššie citovanom vykonávacom nariadení Komisie. Ak systém bude spĺňať predpísané náležitosti, posudzovateľ to uvedie v časti „B“ žiadosti, ktorú takto vyplnenú zašle naspäť ministerstvu. Ministerstvo na základe toho vydá osvedčenie, ktoré podpisuje minister a zašle ho žiadateľovi do 1 mesiaca od podania žiadosti.
V opačnom prípade, posudzovateľ v žiadosti uvedie, že systém nespĺňa predpísané náležitosti a ministerstvo žiadosť zamietne a oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov žiadateľovi v tej istej lehote ako pri vydaní osvedčenia.
Náklady súvisiace s posúdením systému znášajú žiadatelia. Náklady uhrádzajú pred tým, ako podajú žiadosť, t.j. žiadateľ si vyberie posudzovateľa zo zoznamu posudzovateľov, zaplatí náklady podľa príslušného cenníka zverejneného na webovom sídle ministerstva a doklad o ich úhrade bude tvoriť prílohu samotnej žiadosti. V prípade, ak ministerstvo vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti pre neúplné údaje a on to v určenej lehote neurobí, ministerstvo na túto
skutočnosť upozorní posudzovateľa, ktorý je povinný uhradené náklady vrátiť žiadateľovi, pretože k posúdeniu systému nedošlo.
Ak posudzovateľ nebude vykonávať posudzovanie v súlade s príslušným nariadením a vznikne tým žiadateľovi škoda, je povinný ju znášať posudzovateľ. Zodpovednosť za škodu však upravuje Občiansky zákonník, preto nie je potrebné ju explicitne upravovať v tomto návrhu zákona.
K bodu 14
Umožňuje sa ukladať sankcie za neplnenie povinností prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta. Doteraz bolo možné sankcionovať prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta iba zrušením zápisu do registra prevádzkovateľov. Rovnako sa ustanovuje pokuta pre posudzovateľa elektronického systému zberu v prípade, ak poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 9b.
K bodu 15
Opakované ignorovanie požiadavky ministerstva na zabezpečenie nápravy vzniknutého protiprávneho stavu bude mať za následok zrušenie zápisu do registra. Nebude sa na tento prípad preto vzťahovať nutnosť opakovaného udelenia pokuty za to isté porušenie zákona podľa § 10 ods. 4, udeliť pokutu bude možné iba za nové porušenie zákona.
K bodu 16
Upravuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia k vydaniu vykonávacích predpisov.
K bodu 17
Do zákona sa dopĺňa príloha, súvisiaca s predkladaním žiadostí o osvedčovanie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov EÚ.
K článku II.
K bodom 1:
Ide o legislatívno-technickú úpravu v návrhu zákona v súlade so zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil v minulosti používaný pojem „internetová stránka“ pojmom „webové sídlo“, ktorý je definovaný v § 2 písm. aa) tohto zákona.
K bodu 2:
V návrhu zákona sa dopĺňa úloha Národného bezpečnostného úradu viesť aktuálny zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci a tento zverejňovať na svojom webovom sídle. Prechodné ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2008 Z. z. ustanovilo pre orgány verejnej moci len „jednorazovú povinnosť“ oznámiť úradu elektronickú adresu elektronickej podateľne do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 214/2008 Z. z. Citované ustanovenie sa stalo v aplikačnej praxi obsolétnym a preto je potrebné odstrániť tento v súčasnosti nežiaduci právny stav.
Vzhľadom na navrhovanú povinnosť pre orgány verejnej moci v § 25a návrhu zákona (oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne a obdobne aj bezodkladne oznamovať úradu každú zmenu jej umiestnenia, viď čl. II bod 5), je potrebné zosúladiť navrhované povinnosti orgánov verejnej moci a úradu.
K bodu 3:
Podľa súčasnej platnej právnej úpravy žiadateľ, ktorý žiada akreditovanú certifikačnú autoritu alebo registračnú autoritu konajúcu v jej mene o vydanie prvého, resp. následného kvalifikovaného certifikátu, je povinný sa dostaviť do jej priestorov, kde zamestnanec poskytovateľa akreditovaných certifikačných služieb zabezpečí fyzické overenie a kontrolu osobných údajov žiadateľa uvedených v príslušnej žiadosti, s osobnými údajmi uvedenými v predloženom preukaze totožnosti žiadateľa. Jednoznačná identifikácia a autentifikácia žiadateľa o vydanie kvalifikovaného certifikátu predstavuje jednu z viacerých zákonných podmienok tohto procesu a vykonáva sa za účelom zabezpečenia čo najvyššej bezpečnosti a dôveryhodnosti poskytovania akreditovaných certifikačných služieb.
Uvedený postup však bol už v minulosti niekoľkokrát diskutovanou témou zo strany poskytovateľov certifikačných služieb v Slovenskej republike s otázkou, či je potrebné aj pri vydaní následného kvalifikovaného certifikátu dodržať vyššie uvedený postup alebo či žiadateľ môže získať následný kvalifikovaný certifikát aj bez osobnej prítomnosti u poskytovateľa certifikačných služieb.
Na činnosť akreditovanej certifikačnej autority ako vydavateľa kvalifikovaných certifikátov sa vzťahuje aj bezpečnostný štandard - technická špecifikácia ETSI TS 101 456 Elektronické podpisy a infraštruktúry (ESI): Tento bezpečnostný štandard v časti „7.3.1 Registrácia subjektu“ a „7.3.2 Obnova certifikátu“ má uvedené odporúčania týkajúce sa registračného procesu žiadateľa v procese prvotného ako aj následného vydania kvalifikovaného certifikátu, a ktorý umožňuje priame ako aj nepriame overenie, resp. kontrolu identity žiadateľa.
Otázku verifikácie identity žiadateľa o vydanie kvalifikovaného certifikátu nerieši jednoznačne ani smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy, čo vedie k rozdielnemu výkladu a implementácii v členských krajinách Európskej únie. Spoločná dohoda dozorných orgánov v Európskej únii viedla k výkladu predmetných ustanovení bezpečnostného štandardu spôsobom, že pri prvom vydaní kvalifikovaného certifikátu je osobná účasť žiadateľa nevyhnutná, v následných je to otázka implementácie v jednotlivých členských krajinách. Teda prvotné vydanie vyžaduje fyzickú prítomnosť, bez ohľadu na to či sú dôkazy totožnosti v elektronickej podobe alebo fyzickej podobe a následné vydanie je založené na postupe tzv. nepriameho overenia totožnosti žiadateľa o vydanie následného kvalifikovaného certifikátu. Tento postup spočíva v tom, že totožnosť žiadateľa sa overí na základe dokumentácie získanej akreditovanou certifikačnou autoritou pri prvom registračnom procese, ktorá vznikla za fyzickej prítomnosti žiadateľa v jej priestoroch. Uvedená dokumentácia je dostatočným a relevantným dôkazom pre nepriame overenie totožnosti žiadateľa.
Vzhľadom na právnu silu zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou v Slovenskej republike je vytvorenie bezpečného prostredia pre jeho použitie veľmi dôležitým prvkom. Z uvedeného dôvodu sa úrad ako gestor elektronického podpisu snaží garantovať v prvom rade bezpečnosť prostredia pre používateľov a nemá záujem obmedzovať
podnikateľskú činnosť poskytovateľov certifikačných služieb a preto sa rozhodol v navrhovanom čl. II bod 4. odstrániť tzv. „tvrdosť zákona“ tým spôsobom, že ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) návrhu zákona definuje oproti platnej právnej úprave všeobecnejšie, avšak za podmienky dodržania vyššie uvedených postupov pri prvotnej, resp. následnej žiadosti o vydanie kvalifikovaného certifikátu, ktorých podrobnosti budú po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia predmetom následnej novelizácie vyhlášky NBÚ č. 131/2009 Z. z. o certifikátoch a kvalifikovaných certifikátoch.
K bodu 4:
V rámci konzistencie medzi úradom a orgánmi verejnej moci sa navrhuje nová povinnosť pre orgány verejnej moci oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne a obdobne aj bezodkladne oznamovať úradu každú zmenu jej umiestnenia. Vzhľadom na zavedenie novej povinnosti pre úrad v čl. II bode 2 návrhu zákona je potrebné, aby úrad evidoval na svojom webovom sídle len aktuálne elektronické adresy umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci.
K bodom 5 až 9:
Ide o úpravu, v rámci ktorej sa s prihliadnutím na konverzný kurz euro voči slovenskej korune (1 euro = 30,1260 Sk) navrhujú sumy pokút zaokrúhlené smerom nadol.
K Čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. októbra 2012.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 6. júla 2012.
Robert Fico v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Kažimír v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 289/2012, dátum vydania: 27.09.2012

Dôvodová správa

 

 

A.Všeobecná časť

 

Návrh novely zákona je koncipovan ý v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi z vecného i procesného hľadiska a z potreby zakomponova ť do návrhu zákona ustanovenia o osvedčovaní informačných systémov verejnej správy v Slovenskej republike v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatí ve občanov. Predkladaným návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov, pretože obe úpravy spolu úzko súvisia najmä ohľadne adries elektronických podateľní povinných osôb. Uvedená problematika je upravená v novelách obidvoch zá konov a doplnenie článku II. do návrhu predkladaného zákona je výsledkom rozporového konania s Ministerstvom vnútra SR.

 

 

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republika viazaná. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie.

Návrh zákona v rozpočtovom roku 2012 nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iný ch právnických osôb, má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nemá žiadne sociálne vplyvy a nemá negatívny vplyv na životné prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

 

 

A.1. Názov materiálu:

 

Ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

 

 

A.2. Vplyvy:

 

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

 

 

A.3. Poznámky

 

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

 

 

 

 

 

 

Vplyvy na informatizá ciu spoločnosti

 

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíš te ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, možnosťou podávania žiadost í o posúdenie elektronického systému zberu elektronicky sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou IV (transakčná úroveň).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte sp ôsob jej zabezpečenia.)Áno, predmetom úpravy návrhu zá kona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spô sob, napr. projekty, školenia.)Áno

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Áno

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a sp ôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Áno, hoci zá kon je technicko-procesnou normou zameranou na IT architektúru verejnej správy, propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie používania e-služieb.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spô sob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveď te jeho funkciu.)Áno, môžu sa vytvárať nové IS na účely zberu vyhlásení o podpore určitej iniciatívy občanov EÚ, ktoré sa ná sledne osvedčujú. Skúma sa, či IS spĺňajú požiadavky ustanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1179/2011 zo 17. novembra 2011. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spô sob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spô sob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spô sob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, prostredníctvom povinností správcov a prevádzkovateľov ISVS. Bezpečnosť a ochranu digitálneho prostredia je možné zlepšiť na programovej úrovni (softvérovej) alebo technickej (hardvérovej).

Všetky IS na zber vyhlásení o podpore obč. iniciatívy sa osvedčujú v súlade s nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, v ktorom sú zahrnuté aj bezpečnostné požiadavky kladené na IS.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveď te popis zmien.)Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni zriaďovania ISVS a gestorstva základných registrov a modulov v kompetencii príslušných prevá dzkovateľov. Súčasne sa rozširujú kompetencie MF SR ohľadne osvedčovania informačných systémov v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februá ra 2011 o iniciatíve občanov.

Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte pr íslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatí vneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popí šte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

k ná vrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s právom Európskej únie

 

1.Predkladateľ zá kona:

Vlá da Slovenskej republiky.

 

2.Názov návrhu zá kona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

3.Problematika návrhu z ákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 11 Zmluvy o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

-čl. 24 Zmluvy o fungovan í Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010).

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - po 30. novembri 2009):

 

1. legislatívne akty:

 

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

 

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)V súlade s článkom 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov je lehota na implementáciu nariadenia určená na 1. apríla 2012.

b)Lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

 

5.Stupeň zlučiteľ nosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo financií SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Úrad na ochranu osobných údajov SR.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy

K predpisu 275/2006, dátum vydania: 20.05.2006

11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah dvoch vládnych dokumentov, a to na dokument Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a na dokument Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike bola schválená vládou 13. júna 2001 uznesením č.522. V súlade s týmto dokumentom bola vypracovaná Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán, schválené vládou 21. januára 2004 uznesením č. 43.

Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky je zameraná na niekoľko prioritných oblastí rozvoja spoločnosti, medzi ktoré patrí aj informatizácia verejnej správy. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúci zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre štátny informačný systém, metodických pokynov pri plánovaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), pri rozvoji komunikačnej infraštruktúry (GOVNET), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, obsahuje nedostatočne a v niektorých ustanoveniach aj nelogicky vymedzené kompetencie orgánov verejnej správy, ale aj nejasnosti v používaných pojmoch.

Konkrétne nedostatky súčasného zákona:

-Rada vlády pre informatiku nemôže byť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zriadená iným spôsobom ako určuje uvedený zákon a zároveň je Rada vlády pre informatiku poradným orgánom vlády rovnako ako splnomocnenec vlády pre informatizáciu, a teda by mohlo dôjsť ku kompetenčným konfliktom,

-nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, ktorými by sa dosiahla integrovateľnosť informačných systémov,

-informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony,

-zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom, zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy, napr. Štatistický úrad SR už od konca roka 1999 nemá kompetenciu v oblasti informatizácie spoločnosti, ale podľa súčasného zákona je nositeľom zásadných úloh v oblasti štátneho informačného systému,

-zákon osobitne nerieši povinnosti orgánov územnej samosprávy v oblasti informačných systémoch.

Nedostatky platného zákona nie sú jedinou príčinou neracionálneho a neefektívneho fungovania informačných systémov verejnej správy. Sú výsledkom predovšetkým nekoordinovaného a prudkého vzniku informačných systémov jednotlivých rezortov, ktoré charakterizujú nasledujúce systémové chyby:

◊neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy s ohľadom na možnosti, ktoré poskytujú informačné a komunikačné technológie pre procesy, činnosti a transakcie, na ktorých je postavená činnosť verejnej správy; prevláda zúžený pohľad na informačný systém ako na prostriedok spracovania údajov v zakonzervovanom prostredí verejnej správy (nie ako prostriedok na poskytovanie služieb verejnosti),

◊nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov; jednotlivé informačné systémy verejnej správy netvoria funkčný kooperujúci celok, tvoria súbor jednotlivých informačných systémov verejnej správy; vo vnútri orgánov verejnej správy a medzi nimi je veľmi nízka úroveň horizontálnej a vertikálnej komunikácie a spolupráce, podobne aj vo vzťahu verejnej správy k okoliu,

◊štandardy, ktoré mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov boli vydané v roku 1998 (Výnos Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 372/1998-830) a od tejto doby sa neaktualizovali, avšak vývoj informačno-komunikačných technológií neustále pokračuje,

◊nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe, elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov.

Napriek tomu, že neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy a z toho vyplývajúci systémový prístup k vytvoreniu regulačného rámca, návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy si kladie za cieľ vytvoriť podmienky na efektívnu prácu verejnej správy a jej komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom integrovaných a bezpečných informačných systémov využívajúcich potenciál moderných technológií. Zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.

Z tohto dôvodu sa menia niektoré práva a povinnosti osôb, ktoré súvisia s vytváraním, využívaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy, ustanovujú sa práva a povinnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredného koncepčného a koordinačného orgánu pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy, vytvárajúceho podmienky na zabezpečenie základných atribútov fungovania informačných systémov ako jedného celku, ktorými sú najmä integrovateľnosť, interoperabilita (schopnosť informačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie) a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, a odstraňujú sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri príprave návrhu zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotlivé informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na diaľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú týchto oblastí:

-ustanovuje sa právna záväznosť vybraných štandardov pre informačné systémy verejnej správy,

-ustanovuje sa zodpovednosť za fungovanie ústredného portálu,

-upravuje sa vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy,

Návrh zákona zavádza pojmový aparát, ktorým sa definuje informačný systém všeobecne a informačný systém verejnej správy, zavádzajú sa pojmy ako správca, prevádzkovateľ informačného systému a ústredný portál.

Pojem informačný systém ako všeobecný pojem sa vyskytuje v právnom poriadku SR pomerne často. Ide napr. o zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 4 definuje informačný systém ako akýkoľvek súbor, sústavu alebo databázu obsahujúcu jeden alebo viac osobných údajov, ktoré sú spracúvané na dosiahnutie účelu podľa osobitných organizačných podmienok s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov spracúvania, napr. kartotéka, zoznam, register, operát, záznam alebo sústava obsahujúca spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.

Na účely návrhu zákona sa informačným systémom rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomé systematické zhromažďovanie, spracovávanie, prenos, uchovávanie a likvidácia údajov, získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie informácií pomocou informačno-komunikačných technológií. Každý informačný systém podľa tejto definície zahŕňa informačnú základňu, technické a programové prostriedky, technológie, procedúry a pracovníkov. Definícia obsahuje tri aspekty: využívanie informačných a komunikačných technológií, definované procedúry (organizačné aspekty) a ľudský faktor.

Pod informačným systémom verejnej správy sa potom rozumie taký informačný systém, ktorý je v pôsobnosti povinného subjektu ako správcu, t. j. subjektu, ktorý určuje účel a prostriedky spracovania informácií a zodpovedá za správu a rozvoj informačného systému verejnej správy. Význam definovaných procedúr na získavanie, ukladanie, využívanie, archiváciu/zálohovanie údajov rastie s veľkosťou informačného systému a s mierou heterogenity a komplexnosti prostredia, z ktorého sú primárne údaje do systému získavané. Limitujúcim faktorom úspechu každej technológie a nástroja je ľudský faktor. Ak nie je nástroj, akokoľvek dokonalý, prijatý povinným subjektom, pre ktorý je určený (u informačných systémov verejne správy sú to úradníci a verejnosť), zostávajú potenciálne prínosy nevyužité.

Jednotlivé informačné systémy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou. Z hľadiska koncového užívateľa informačného systému sa rozlišuje medzi poskytnutím informácie, kedy užívateľ len nejakým spôsobom vyhľadá informáciu uloženú v informačnom systéme a poskytnutím služby, kedy sa predpokladá väčšia interakcia užívateľa so systémom, pričom podmienkou je, aby boli do systému vložené ďalšie údaje (službou je napr. výpočet výšky sociálnej dávky na základe údajov vložených užívateľom do systému). Návrh zákona rozlišuje medzi údajmi a informáciami. Údajmi sú tie údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči, informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu alebo nárok.

Návrh zákona vymedzuje povinné subjekty a ich kompetencie v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgány verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami,

-plnú zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať ten subjekt verejnej správy, ktorý ho financuje, či už ako celok alebo len jeho súčasť.

Základ organizácie verejnej správy tvorí štátna správa a územná samospráva. Patria sem i ďalšie subjekty poverené výkonom verejnej správy. Pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú ustanovené osobitným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o činnosť územnej samosprávy je vymedzená zákonom o samosprávnych krajoch (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov) a zákonom o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Osobitné postavenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré v oblasti informačných systémov verejnej správy pôsobí ako ústredný koncepčný a koordinačný orgán pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy vytvárajúci podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov a ako správca ústredného portálu. Výkon činnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ustanovené týmto zákonom bude zabezpečovať Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti v rozsahu ustanovenom štatútom podľa uznesenia vlády č. 511/2004.

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť ústrednému portálu ako kľúčovému informačnému systému, ktorý plní z pohľadu užívateľa integračnú funkciu prístupu k službám verejnej správy z jedného miesta.

Zavádza sa nástroj, ktorým sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy - štandardy .

Návrh zákona upravuje novú oblasť - vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy, čo bude podstatným posunom vpred smerom k ich sprístupneniu širokému okruhu osôb jednoduchším spôsobom. Potreba jeho zavedenia vyplýva z rozvoja informačných a komunikačných technológií umožňujúcich prístup k údajom elektronickými prostriedkami na diaľku so zaručením originality a integrity týchto údajov. Podľa návrhu zákona každý subjekt, ktorý je prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy, má povinnosť na požiadanie poskytovať z toho informačného systému elektronické odpisy alebo výstupy. Návrh zákona rozlišuje verejné a neverejné časti informačných systémov. U tých častí informačných systémoch, ktoré sú podľa svojho určenia alebo podľa osobitného zákona verejné, má právo požiadať o elektronický odpis alebo výstup ktokoľvek. U tých častí, ktoré sú neverejné (napr. register trestov) môže o výstup alebo opis požiadať len osoba, ktorej sa údaje týkajú, alebo ktorej osobitný právny predpis priznáva právo danú informáciu požadovať. Úplnú elektronickú výmenu údajov medzi občanmi, verejným a súkromným sektorom navzájom by mal riešiť ďalší zákon o elektronickej verejnej správe. S tým súvisí aj problematika použitia elektronických dokumentov na právne účely.

Zavádza sa prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa musia uviesť už prevádzkované informačné systémy verejnej správy do súladu s predmetným zákonom.

Ruší sa zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Navrhovaný zákon si vyžiada novelizáciu niektorých zákonov z hľadiska možnosti legálneho využívania informačných a komunikačných technológií, ako aj výmeny a spoločného využívania elektronických dokumentov subjektami verejnej správy. Mali by sa v nich zakotviť povinnosti subjektov verejnej správy postupne elektronizovať verejnú správu a elektronickú formu dokladov zrovnoprávniť s listinnou formou týchto dokladov a uplatniť zásady, že identifikačné údaje fyzických a právnických osôb, ktoré už boli raz týmito osobami poskytnuté, by nemal iný subjekt od týchto osôb opäť vyžadovať, ale iba požiadať ich o odsúhlasenie platnosti týchto údajov. Zákon č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby ukladal možnosť subjektom verejnej správy poskytovať informácie cez internet, resp. na ústrednom portáli.

Zároveň je potrebné pripraviť zmeny procesných právnych predpisov, ktoré sú spojené s manuálnym spracovaním údajov a ich postupným nahradzovaním elektronickou formou. Pôjde o čiastkové zmeny v mnohých právnych normách. Jedným z najaktuálnejších opatrení bude riešenie problematiky základných registrov (register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster nehnuteľností resp. register územnej identifikácie), ktoré predstavuje jadro výkonu verejnej správy. Informácie v nich obsiahnuté nemôžu byť nahradené iným zdrojom údajov, sú unikátne a jedinečné. Zákon o registroch by mal riešiť spoločné využívanie údajov povinnými subjektami pri ich činnosti, z ktorých môže byť inému povinnému subjektu na účely správnej činnosti poskytované alebo sprístupnené a zároveň by upravil činnosť subjektov verejnej správy pri preberaní a využívaní týchto údajov.

Významným spoločenským prínosom vytvárania a rozvíjania informačných systémov verejnej správy je zvýšenie komfortu osôb nachádzajúcich sa na území tohto štátu pri konaní na úradoch s možnosťou nielen vybaviť záležitosti z jedného miesta, ale aj čo najbližšie k nim, obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobenej opakovaným zadávaním údajov akémukoľvek úradu, ktorý ich vyžaduje. Reálne sa predpokladá, že okrem úspory času a starostí sa usporia i náklady na získavanie požadovaných údajov. Súčasne sa zlepšia podmienky na rozhodovanie úradníkov vo veciach predkladaných verejnosťou a zamedzí sa možnosť uvádzať úmyselne rôzne údaje na rôznych úradoch.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej unie1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6. Gestor :

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom navrhovaného zákona je ustanovenie práv a povinností osôb súvisiacich s vytváraním, používaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy.

Tento zákon sa zaoberá informačnými systémami bez ohľadu na obsah spracovávaných údajov. Výnimku tvoria informačné systémy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti a informačné systémy slúžiace na obranu a bezpečnosť štátu a obyvateľov, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto zákona. Zákon taktiež nemení práva a povinnosti upravené inými zákonmi.

K § 2

Definície pojmov vychádzajú predovšetkým z platnej legislatívy. Pokiaľ sú jednotlivé pojmy definované v iných zákonoch a definícia vyhovuje aj na účely tohoto zákona tak sa preberajú, prípadne dopĺňajú alebo upravujú.

K § 3

Všetky povinné subjekty majú všeobecné povinnosti vyplývajúce zo zákona najmä v prevádzke informačných systémov. Povinné subjekty, ktoré určujú účel a prostriedky spracovania informácií sú správcami informačných systémov a majú osobitné postavenie. Správcovia informačných systémov zodpovedajú za to, že informačné systémy pracujú podľa platnej legislatívy, teda časť verejnej správy, ktorá je zabezpečovaná informačným systémom je vykonávaná v súlade s príslušným zákonom. Správca zodpovedá za informačný systém po stránke správnosti aj po stránke súladu so štandardami.

Ústredné orgány štátnej správy zodpovedajú za informačné systémy verejnej správy v ich vecnej kompetencii vymedzenej kompetenčným zákonom. Vypracúvajú koncepcie informačných systémov verejnej správy a zodpovedajú za ich uskutočňovanie. Nezastupiteľnou úlohou ústredných orgánov štátnej správy je vytváranie legislatívnych podmienok na rozvoj informatizácie verejnej správy. Ide hlavne o novelizáciu zákonov a predkladanie nových zákonov, ktoré zavádzajú výkon verejnej správy v elektronickej forme s využívaním údajových štandardov a preberanie údajov z elektronických štandardizovaných a garantovaných registrov. Prvoradou otázkou sa tu stáva zrovnoprávnenie elektronických a listinných dokumentov.

Orgány územnej samosprávy, obce aj vyššie územné celky, vykonávajú verejnú správu v dvoch oblastiach. V oblasti originálnych kompetencií, kde sú riadené iba príslušným zákonom a vykonávajú ju autonómne. V oblasti tzv. prenesených kompetencií vykonávajú verejnú správu ako súčasť verejnej správy riadenej ústrednými orgánmi štátnej správy. Orgány samosprávy majú iné postavenie aj v oblasti ukladania úloh. Týmto orgánom môžu byť ukladané povinnosti iba zákonom. Orgány samosprávy sú tiež správcami informačných systémov a majú niektoré povinnosti a práva ako ústredné orgány štátnej správy. Často sa v delegovaných kompetenciách stávajú iba prevádzkovateľmi informačných systémov. Aby si nebudovali jednotlivé subjekty samosprávy informačné systémy živelne je potrebné, aby aj tieto subjekty vypracovávali svoje koncepcie budovania informačných systémov v súlade s vládou schválenou koncepciou informatizácie verejnej správy.

Ostatné subjekty pracujú najčastejšie ako prevádzkovatelia informačných systémov. Väčšinou sú priamo podriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo sú financované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ústredným orgánom spravovanej.

K § 4

Dohľad nad zákonom o štátnom informačnom systéme vykonával a ústredným orgánom štátnej správy pre štátny informačný systém bol Štatistický úrad SR. Kompetencie v oblasti informatiky resp. informatizácie spoločnosti prechádzali postupne z jedného ministerstva na druhé. Podľa posledných zmien je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kompetencie v riadení a metodickom usmerňovaní niektorých subjektov verejnej správy má ministerstvo vnútra SR, ktoré má vytvorenú aj špecializovanú organizáciu pre informatiku verejnej správy (IVES), ktorá plní úlohy v informatizácii verejnej správy. Pôsobnosť ministerstva vnútra je obmedzená na orgány miestnej štátnej správy, resp. v niektorých oblastiach na orgány územnej samosprávy.

V oblasti informačných systémov verejnej správy plní hlavne úlohy spojené s medzirezortnými a nadrezortnými otázkami rozvoja informačných systémov, vydávania štandardov a tvorby metodických usmernení.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykonáva úlohy v oblasti informačných systémov v úzkej spolupráci s ostatnými subjektami verejnej správy.

K § 5

Ústredný portál ako jednotné prístupové miesto k službám poskytovaným subjektami verejnej správy má nezastupiteľnú úlohu najmä pre verejnosť. Za správnu činnosť musí zodpovedať jeden subjekt, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zodpovedné za informačné systémy verejnej správy ako celok. Prevádzkovaním ústredného portálu v zmysle určených právomocí je poverený iný subjekt, ktorým je Úrad vlády SR.

Pri napĺňaní funkcií portálu však musia spolupracovať všetky povinné subjekty. Bez údajov poskytovaných všetkými povinnými subjektami by bol portál iba nástroj, ktorý by neposkytoval žiadne informácie resp. služby.

K § 6

Štandardy v oblasti informačných systémov verejnej správy obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky pri ktorých je možné hovoriť o integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov. Sú to nástroje na zabezpečenie integrovateľnosti informačných systémov verejnej správy.

K § 7 až 9

Účelom týchto ustanovení je umožniť prevedenie záznamov v informačných systémoch verejnej správy z elektronickej formy do listinnú podoby. Predpokladom pre takýto prevod je, že „elektronický stav“ záznamov v informačnom systéme je zhodný so stavom právnym. Zavedenie týchto paragrafov si vyžaduje nutnosť vydávania listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje v elektronickej forme. Na rôzne právne účely je v súčasnosti možné použiť iba listinné dokumenty, aj keď ich základné údaje sú vedené v elektronickej forme. Správca informačného systému vydá výstup opatrený osvedčovacou doložkou. Overené výstupy môžu vydávať aj iné orgány verejnej správy a notári, ak získajú elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou. Takto sa viac umožní vydávanie listinných dokumentov použiteľných na právne úkony občanom, ktorí nebudú musieť cestovať na vzdialený príslušný orgán verejnej správy, ale požiadajú o to najbližšieho notára alebo obvodný úrad.

K § 8

Správcovia informačných systémov zodpovedajú za zhodu výstupov s aktuálnym stavom v informačnom systéme verejnej správy. Taktiež sú povinní odovzdať inej overujúcej osobe elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a pokiaľ ide o výstupy z neverejných častí informačných systémov, sú povinní zabezpečiť ich utajenosť pred tretími osobami.

K § 9

Ustanovenia tohoto paragrafu podrobne špecifikujú povinnosti osôb osvedčujúcich výstupy z informačných systémov verejnej správy. Určujú podrobnosti evidencie osvedčovaných výstupov a overovanie totožnosti žiadateľov o výstup, pokiaľ je to nutné vzhľadom na požadovaný výstup. V informačných systémoch verejnej správy sú vedené údaje, ktoré sú určené, resp. prístupné komukoľvek, ale aj údaje, ktoré je možné oznamovať iba osobe, ktorej sa týkajú alebo zákonom ustanovenej osobe (neverejné časti informačných systémov, napr. register trestov).

K § 10 a 11

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona a pri ich porušení a nevykonaní nápravných opatrení uložiť sankcie. Pri ukladaní sankcií sa berie do úvahy nebezpečnosť konania a opakované porušenie zákona.

Vo veciach konaných pri ukladaní sankcií sa postupuje podľa správneho poriadku.

K § 12

Vzhľadom na existenciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy je zavedené prechodné obdobie piatich rokov počas, ktorých sú správcovia povinní zabezpečiť, aby nimi prevádzkované informačné systémy boli v súlade so zákonom. Obdobie piatich rokov je vzhľadom na životnosť informačných systémov dostatočne dlhá doba na prípravu a realizáciu zavedenia nových informačných systémov alebo aspoň na podstatnú modernizáciu existujúcich informačných systémov verejnej správy.

K § 13

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví štandardy.

K § 14

Tento zákon nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, ktorý sa dňom účinnosti tohto zákona ruší a súčasne sa ruší aj vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z., vydaná podľa zákona č. 261/1995 Z. z.

K § 15

Všeobecná účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2006. Zákon stanovuje delenú účinnosť nakoľko dodržiavanie štandardov si vyžaduje úpravu existujúcich informačných systémov a prechodné obdobie bolo stanovené na 5 rokov. Vypracovanie koncepcií si vyžaduje prechodné obdobie 1 roka.

Bratislava, 9. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore