Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2006 účinný od 01.09.2015 do 31.10.2015

Vládny návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Predmetom úpravy zákona je úprava pô sobnosti, postavenia, voľby, podmienok výkonu funkcie a zánik výkonu funkcie nových inštit útov ochrany práv špecifických skupín - komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím.

Základným rámcom pre návrh právnej úpravy sú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (OSN) - Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Do hovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nové inštitúty verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj ich pôsobnosť, postavenie, podmienky výkonu funkcie a ďalš ie náležitosti spojené s verejnou ochranou práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím sú navrhnuté tak, aby zodpovedali minimálnym normám zriaďovania, kompetencií, zodpovednosti, zloženia, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva 1992/54 z 3. marca 1992 a ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ako Princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (rezolúcia Valného zhromaždenia 48/134 z 20. decembra 1993) tzv. Parížske princípy.

Pri navrhovaní rieš enia verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím bolo potrebné zohľadniť požiadavku, aby inštitúcia ktorej bude zverená ochrana práv detí, ako aj inštitúcia, ktorej bude zverená verejná ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím, bola jasne identifikovaná ako ná rodná inštitúcia, špecificky orientovaná na podporu a presadzovanie práv dieťaťa, resp. práv osôb so zdravotným postihnutím.

Návrh ponecháva rozsah pôsobnosti verejné ho ochrancu práv nedotknutý s paralelnou úpravou kompetencií komisárov v špecifických oblastiach.

K § 2

Vzhľadom na skutočnosť, že rieš enie verejnej ochrany práv detí je postavené na konštituovaní inštitútu komisára bez ústavného mandátu, navrhuje sa, aby bol komisár orgánom zriadeným zákonom, ktorý sa podieľa na ochrane a presadzovaní práv dieťa priznaných dieťaťu medzinárodný mi dohovormi, t.j. Dohovorom OSN o právach dieťaťa a jeho opčnými protokolmi. Návrh zákona v samostatných častiach upravuje pôsobnosť komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy ich úradov tak, aby bolo okrem iného jednoznačne zrejmé, že ide o dva samostatné inštitúty ako aj dva samostatné úrady. Rozsah právomocí komisára je daný rozsahom práv, ktoré sa priznávajú deťom podľa Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov a z tohto dôvodu nie sú v návrhu zákona tak, ako v niektorých iných právnych predpisoch, upravené osobitne povinnosti komisára konať napr. v najlepšom záujme dieťaťa či povinnosť zisťovať názor dieťaťa a podobne.

Mandát komisára pre deti je postavený tak, aby sa naň mohla vo veci práv dieťaťa obrátiť ktorákoľvek osoba – fyzická alebo právnická. Používa sa vymedzenie z Dohovoru o právach dieťaťa v článku 1 – t.j. za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzť ahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je potrebné zabezpečiť právo dieťaťa (ale aj plnoletej fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu), obrátiť sa na komisára samo alebo prostredníctvom inej osoby, a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Návrh je zároveň formulovaný tak (postup pri vybavovaní podnetu § 22 ods. 2), aby spôsob akým sa dieťa môže na komisára obrátiť bol čo najširší (osobne, písomne, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami). Inštitút komisára musí byť pre deti dostupný a musí existovať mechanizmus aj na zabezpečenie priameho kontaktu s deťmi.

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality'.

Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním prá v osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú deti, medzinárodnými dohovormi, jeho nezá vislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju prá vomoc vymedzenú týmto zákonom – pri výkone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských prá v (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 3

Navrhuje sa, aby sa pôsobnosť komisára pre deti vzťahovala na všetky subjekty ktoré pôsobia v oblasti práv detí, alebo ktorých činnosť sa môže práv detí dotýkať okrem súkromn ých fyzických osôb – komisár nemá právomoc zasahovať do súkromných vzťahov a jeho pôsobnosť sa má vzťahovať na orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Vzhľadom na povahu právomocí niektorých subjektov, návrh negatívnym vymedzením uvádza subjekty, na ktoré sa pôsobnosť komisára nevzťahuje (okrem iného sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na ďalšieho komisára) .

K § 4

Návrh právomoci komisára pre deti je koncipovan ý tak, aby zodpovedal požiadavkám kladeným na vnútroštátne inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv, ako ich ustanovujú Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudský ch práv tzv. Parížske princípy) ako aj Všeobecný komentárom č. 2 (2002) Úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práv dieťaťa Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Pôsobnosť komisára je navrhnutá tak, aby vykonával svoje oprávnenia smerom ku konkrétnym prípadom, v ktorých je potrebné posúdiť dodržiavanie práv dieťaťa (resp. skupiny detí) a nájsť účinné prostriedky nápravy, ako aj sledovať stav a vývoj v uplatňovaní práv dieťaťa vš eobecne (napr. primeranosť a efektívnosť čiastkových politík, právnych predpisov), buď na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Ú lohou komisára je tiež zabezpečiť, aby boli vyjadrované a vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich ľudských práv, t.j. má plniť úlohu hlasu - hovorcu detí v spoločnosti. K úlohám komisára patria aj aktivity na podporu dodržiavania práv dieťaťa a na zvyš ovanie povedomia o právach dieťaťa.

Navrhuje sa, aby komisár na plnenie svojich kompetencií disponoval pomerne silnými oprávneniami (ods. 2).

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre deti môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy od subjektov (§ 3) požadovať informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a v tejto súvislosti sa navrhuje oprávnenie požadovať od subjektov kó pie spisovej dokumentácie (všeobecný pojem spisová dokumentácia však nezahàňa zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Informácie a údaje môže rovnako požadova ť od uvedených subjektov aj na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa. Keď že komisár musí disponovať aj oprávneniami na zabezpečenie prostriedkov nápravy, navrhuje sa, aby bol opr ávnený požadovať stanoviská k výsledkom posúdení konkrétnych prípadov, ako aj k vý sledkom monitorovacej činnosti dodržiavania práv dieťaťa a v prípade, že výsledkom posúdenia v konkrétnom prípade alebo výsledkom monitorovacej činnosti je, že bolo porušené alebo ohrozené právo dieťaťa, aj požadovať prijatie opatrení dotknutým subjektom alebo navrhovať prostriedkov nápravy. Aj keď návrh zákona priamo neuvádza možnosť komisára podieľať sa na tvorbe legislatívy či verejných politík v oblasti ochrany práv detí, návrh zákona je nastavený tak, že komisár pre deti môže by informovaný o pripravovaných návrhoch, môže na ich tvorbe spolupracovať a môže sa zapojiť aj do pripomienkového konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že nezávislé národné inštitúcie majú mať podľa Parížskych princípov aj Všeobecného komentára č. 2 právomoci nielen vo vzťahu k štátu ale aj vo vzťahu k príslušným verejným subjektom a súkromným subjektom, navrhuje sa aj špecifické oprávnenie komisára požadovať od orgánov verejnej správa výkon ich oprávnení (takúto pôsobnosť doposiaľ nemá žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv). Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým utvoriť podmienky, aj keď sprostredkovane, aj na výkon pôsobnosti komisára v sektore, kde pôsobia právnick é osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktoré do práv detí zasahujú.

Nakoľko by komisár pre deti mal byť dostupný pre všetky deti nezá visle na mieste kde sa zdržiavajú, navrhuje sa tiež oprávnenie viesť osobný rozhovor aj bez prítomnosti tretej osoby, s dieťaťom držaným v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobitný mechanizmus sa zavádza pre tzv. kolúznu väzbu - navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre deti hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s dieťaťom v kolúznej väzbe. Aj keď táto situácia v prípade detí nastáva výnimoč ne, navrhuje sa, aby komisár výkon svojho oprávnenia smerom k dieťaťu v kolúznej väzbe oznamoval v záujme bezproblémového trestného konania dodatočne oznamoval príslušnému prokurátorovi. Navrhuje sa tiež aby komisár mohol s dieťaťom v kolúznej väzbe hovoriť až po dohode s obhajcom, ktorý m ôže byť prítomný pri výkone tohto oprávnenia komisára.

K špecifickým oprávneniam komisára pre deti m á patriť aj oprávnenie predkladať oznámenia v mene dieťaťa alebo detí podľa Èasti II Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedúre oznámení. Podmienky, za akých je možné predložiť oznámenie Výboru OSN upravuje priamo opčný protokol (napr. len v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky), avšak vzhľadom na fakt, že komisár je orgán zriadený zákonom, je potrebné toto oprávnenie zahrnúť do ustanovenia upravujúceho oprávnenia komisára.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje tiež komisára pre deti podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkajúcich sa dodrž iavania práv dieťaťa. Komisár pre deti môže v súlade so Všeobecným komentárom č. 2 Výboru OSN pre práva dieťaťa priamo, nezávisle a samostatne informovať verejnosť, zverejňovať svoje stanoviská aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (čl. XIII ná vrhu zákona).

Navrhuje sa, aby komisár pre deti bol oprávnený zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisoch o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

K § 5

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisá ra pre deti predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv dieťaťa a výsledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovan á úprava ponecháva komisárovi pre deti možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľadom práv dieťaťa, ktoré považuje za dôležité. Uvedené ustanovenie je zároveň ustanovenie napĺňajúce požiadavku dostupnosti inštitútu komisára, nakoľko podľa názoru Výboru OSN pre deti musia členské štáty utvoriť podmienky na každoročnú ' diskusiu, ktorá poskytne poslancom príležitosť diskutovať o práci nezávislej národnej inštitúcie pre ľudské práva v oblasti práv detí a (NHRI) o dodržiavaní Dohovoru štátom'.

K § 6 a 7

Z dôvodu, že komisár pre deti má plniť úlohy inštitúcie verejnej ochrany práv detí ako samostatná osoba a musí mať pre svoje efektívne fungovanie vytvorenú primeranú infraštruktúru, navrhuje sa na zabezpečenie činnosti komisára zriadiť Úrad komisára pre deti so sídlom v Bratislave. Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti ako pr ávnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Navrhuje sa, aby úlohy úradu komisára pre deti spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti plnili zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorší ch predpisov s priamym dosahom komisára na ich výber ako aj odmeňovanie. Na čele úradu má stáť riaditeľ Úradu komisára pre deti, ktorého vymenúva a odvoláva komisár pre deti. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady riaditeľa a zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov, nakoľko sa predpokladá, že komisár bude plniť zásadu 'profesionality' (tzn., že odborní zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v napr. v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, a pod. a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv detí ) tak, ako to predpokladajú Parížske princípy ako aj Komentár č. 2 (2002) Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Nakoľko je potrebné zabezpečiť výkon pôsobnosti komisára, ako aj chod úradu (napr. počas neprítomnosti komisára), navrhuje sa, aby komisár pre deti mohol poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu, ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré vzhľadom na ich povahu musia byť viazané výlučné na funkciu komis ára pre deti (§ 7 ods. 4).

Podrobnosti o organizácii (napr. organizačnú štruktúru), činnosti a úlohách (napr. úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre deti) upraví štatút, ktorý vydá komisár pre deti. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisá ra pre deti.

K § 8

Návrh ustanovenia vymedzuje zameranie činnosti komis ára pre osoby so zdravotným postihnutím na oblasť práv, ktoré sú osobe so zdravotný m postihnutím priznané medzinárodnými dohovormi, ktorými sú Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčný protokol. Zároveň návrh ustanovenia upravuje, že na komisára sa môže obrá tiť plnoletá fyzická osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, ako aj fyzická osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a to aj bez vedomia svojho zákonného zástupcu, sama alebo prostredníctvom inej osoby. Dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so zdravotn ým postihnutím rovnako ako na komisára pre deti.

Navrhovaná právna úprava teda umožňuje aj podania subjektov dotknutých nepriamo (tzv. actio popularis).

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality'.

Vzh ľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú osoby so zdravotným postihnutím, medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú týmto zákonom – pri vý kone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 9

Týmto ustanovením sa vymedzujú orgány verejnej správy a osoby, voči ktorým v prípade ohrozenia práv a slobôd zaručených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v opčnom protokole môž e smerovať nespokojnosť osoby hľadajúcej pomoc prostredníctvom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V záujme precizovania návrhu ustanovenia sa v návrhu negatívnym spôsobom vymedzujú orgány verejnej správy, na ktorých v ýkon právomoci sa pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nevzťahuje.

K § 10

Návrh ustanovenia vymedzuje kompetencie a oprá vnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Uvedené kompetencie a oprávnenia vyplývajú komis árovi pre osoby so zdravotným postihnutím predovšetkým z rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Par ížske princípy), ako aj z čl. 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa zmluvné strany Dohovoru zaviazali v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať , posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahàňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru. Pri ustanovo vaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov zmluvné strany prihliadajú na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.

Navrhuje sa aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutí m posudzoval a monitoroval dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím, presadzoval zá ujmy osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti a organizoval aktivity na podporu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a na zvyšovanie povedomia o právach osôb so zdravotný m postihnutím, pričom disponuje širokými oprávneniami podľa ods. 2, ktorými svoju kompetenciu napĺňa.

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy požadova ť od subjektov (§ 9) informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj na účely monitorovania dodržiavania týchto práv. Komisár pre osoby so zdravotný m postihnutím je oprávnený požadovať k výsledkom posúdenia stanoviská a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti bolo zistené porušenie alebo ohrozenie pravá osoby so zdravotn ým postihnutím, ako aj navrhovať prostriedky nápravy týmto subjektom.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je oprávnený od subjektov požadovať kópie spisovej dokumentácie (pod všeobecný pojem spisová dokumentácia nie je možné subsumovať zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Navrhovaná úprava obsahuje aj osobitné oprávnenie a to požadovať od orgánov verejnej správa výkon ich oprávnení, takúto pôsobnosť doposiaľ nem á žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv. Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým zacieliť pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím aj na fyzické osoby podnikateľov, ktoré do práv osôb so zdravotným postihnutím zasahujú.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím má právo na osobný rozhovor s osobou so zdravotným postihnutím držanou v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva detencia, ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobný rozhovor môže uskutočni ť aj bez prítomnosti tretej osoby.

Navrhovaná úprava zveruje komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím oprávnenie predkladať oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím alebo osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčné ho protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky; to neplatí v prípade, ak sa uplatňovanie opravný ch prostriedkov bezdôvodne predlžuje, alebo ak je nepravdepodobné, že prinesú účinnú nápravu. Rovnaké právo majú podľa čl. 1 Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnut ím osoby so zdravotným postihnutím ako aj skupiny osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkaj úcich sa dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže svoje vyjadrenia a stanoviská zverejňovať aj prostredníctvom Tlačovej agentú ry Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby sa komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mohol pri výkone svojich oprávnení zúčastňovať konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho sú dneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

Navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s osobou so zdravotným postihnutím v kolúznej väzbe.

K § 11

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv osôb so zdravotným postihnutím a vý sledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovaná úprava ponecháva komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľ adom práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré považuje za dôležité.

K § 12 a 13

Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako právnickej osoby so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komis árovi pre osoby so zdravotným postihnutím z dôvodu, aby komisár mal priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Do úloh Úradu komisára pre osoby so zdravotný m postihnutím patria úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré plnia zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov nakoľko sa predpokladá, že komisár bude zohľadňovať zásadu 'profesionality' (tzn. že zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, príp. ďalších humanitných vied a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv osôb so zdravotný m postihnutím) tak ako to predpokladajú Parížske princípy.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mô že poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na funkciu komisára pre osoby so zdravotn ým postihnutím (§ 13 ods. 4).

Úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím plnia riaditeľ Úradu komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa utvára možnosť, aby komisár ako štatutárny orgán Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol preniesť časť kompetencií štatutárneho orgánu na riaditeľa úradu, toto rozhodnutie je ponechan é výlučne na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Organizačnú štruktúru a úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím upraví štatú t, ktorý vydá komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K § 14

Návrh štvrtej časti zákona rieši spoločne pre oboch komisárov otázky postavenia komisárov, voľby, funkčn ého obdobia, zániku funkcie, ale aj postup pri vybavovaní podnetu, ochrany osobných údajov a povinností subjektov.

Navrhované ustanovenie na účely spoločnej časti upravuje spoločné označenie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutí m slovom komisár. V prípade, že sa v spoločných ustanoveniach niektoré ustanovenie viaže ku konkrétnemu komisárovi uvádza sa plné označenie komisára.

K § 15

Vzhľadom na skutočnosť, že s osobou komisá ra sú spojené vysoké profesijné, morálne aj osobnostné očakávania, navrhované ustanovenie kumulatívnym spôsobom ustanovuje podmienky zvoliteľnosti, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu komisá ra. Podmienky zvoliteľnosti ustanovujú okrem podmienky napr. vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa a bezúhonnosti, aj v porovnaní s podmienkami zvoliteľnosti pre iné porovnateľné funkcie, unikátnu podmienku, a to akceptáciu osoby kandidáta na komisára reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi deti/osoby so zdravotným postihnutím.

Splnenie uvedenej podmienky sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich reprezentatívnych organizácií, za ktoré sa na účely tohto zákona navrhuje považovať neziskovú organiz áciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby alebo občianske združenie, ktoré majú predmet činnosti v oblasti presadzovania a ochrany práv detí v prípade kandidáta na komisá ra pre deti a presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím v prípade kandidáta na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a ktoré zároveň v tejto oblasti pôsobia najmenej päť rokov.

Navrhuje sa, aby podmienky zvoliteľnosti kandidáta pred hlasovaním o návrhu na voľbu do funkcie komisára overoval príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko povaha inštitútu komisára, ako aj požiadavka na zabezpečenie nezávislosti v zásade vylučujú akúkoľvek inú možnosť obsadenia funkcie komisára ako voľbou v Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje voľbu komisára, t.j. vyhlásenie voľby predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a spôsob voľby komisára Národnou radou Slovenskej republiky (podľa § 2 ods. 4 zákona č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky) z kandidátov navrhnutých príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky (po overení podmienok zvoliteľnosti kandidáta za komisára príslušným vý borom Národnej rady Slovenskej republiky). Návrh na kandidáta bude môcť príslušnému výboru Ná rodnej rady Slovenskej republiky predložiť len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie zároveň upravuje lehoty na vyhlásenie voľby komisára tak, aby bolo zabezpečené vykonávanie funkcie komisára aj v prípade ak aktuálnemu komisárovi končí funkčné obdobie jeho uplynutím aj v prípade zániku výkonu funkcie komisá ra pred uplynutím jeho funkčného obdobia.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť funkčné obdobie komisára v rozsahu šesť rokov, bez obmedzenia počtu funkčných období pre jednu fyzickú osobu. Dôvodom tohto návrhu je, ž e na rozdiel od iných funkcií s limitovanou možnosťou funkčných období, povaha funkcie komisára umožňuje nelimitovať funkčné obdobia, dokonca vzhľadom na fakt, že sa očakáva, že komisár bude hlas a hovorca cieľovej skupiny a že podstatou jeho funkcie má byť, že to bude osoba nielen tej - ktorej cieľovej skupine známa, ale že ň ou bude aj akceptovaná, je vyslovene vhodné, v prípade splnenia podmienok vrátane akceptácie reprezentatívnymi organizáciami, aby takáto osoba zotrvala vo svojej funkcii aj niekoľko funkčných období.

V záujme zabezpečenia bezproblémového vý konu funkcie komisára sú riešené aj situácie výkonu funkcie, ak dôjde k ukončeniu vý konu funkcie úradujúceho komisára uplynutím funkčného obdobia a ak došlo k skončeniu funkcie komis ára pred uplynutím funkčného obdobia, s neúspešnou voľbou komisára. Lehotu voľby prvých komisárov bližšie upravujú prechodné ustanovenia návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie v záujme zabezpečenia neprerušeného výkonu funkcie komisára ustanovuje, že komisár, ktorého funkčné obdobie skonč ilo, pokračuje vo vykonávaní funkcie do nástupu novozvoleného komisára do funkcie. V prípade, ak výkon funkcie komisára zanikne z iného dôvodu ako uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený nový komisár, plní úlohy štatutárneho orgánu úradu komisára riaditeľ úradu komisára.

K § 18

Významným prvkom zabezpečujúcim nezávislosť a objektivitu komisára v oblasti ochrany a presadzovania práv zaručených medziná rodnými dohovormi je apolitickosť a nezlučiteľnosť jeho funkcie s iný mi funkciami verejnej moci, ako aj s ďalšími platenými funkciami a zárobkovými činnosťami so zákonom ustanovenými výnimkami (napr. správa vlastného majetku, pedagogickej činnosti, literárnej č innosti a pod.). Pre zvoleného komisára je zároveň utvorený časový priestor na riešenie splnenia podmienok nezlučiteľnosti funkcií tridsaťdňovou lehotou.

K § 19

Navrhuje sa jednoznačne stanoviť zánik výkonu funkcie komisára taxatívnym uvedením dôvodov zániku výkonu funkcie komisára. Taxatívne ustanovené dôvody majú zabezpečiť, aby nedochá dzalo k ohrozovaniu nezávislosti tejto funkcie alebo k zneužitiu inštitútu odvolania z funkcie komisára.

Návrh jasne upravuje, že zo zákona zaniká výkon funkcie komisára uplynutím funkčného obdobia (s výnimkou, že nie je ešte zvolený nový komisár), vzdaním sa funkcie a smrťou komisára.

Pred uplynutím funkčného obdobia Národná rada Slovenskej republiky komisára odvolá na návrh príslušného výboru v prípade, ak prestal spĺňať podmienky zvoliteľnosti alebo zač al vykonávať funkciu, alebo činnosť nezlučiteľnú s výkonom jeho funkcie. Navrhované ustanovenie ukladá komisárovi povinnosť, bezodkladne písomne oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na podmienky zvoliteľnosti s výnimkou podmienky bezúhonnosti a podmienky spô sobilosti na právne úkony, s výnimkou podmienok, ktoré oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky súd, ktorý vo veci rozhodol.

Národná rada Slovenskej republiky môže komisára opäť na návrh príslušného výboru odvolať z dôvodu, ak nevykonáva funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 20

Funkcia komisára sa nemôže vzhľa dom na jej povahu, osobitne z dôvodu zachovania nezávislosti, vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu, avšak je potrebné určiť, že úlohy spojené so zabezpečením napr. platu, poistného ku komisárovi pln í jeho úrad. Navrhované ustanovenie upravuje aj platové podmienky komisára – vzhľadom na význam a náročnosť funkcie komisára sa navrhujú rovnaké platové podmienky ako sú platové podmienky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a paušálne náhrady v rovnakej sume ako diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji.

K § 21

Na komisára sa má právo obrátiť každý (§ 2 a § 8), kto sa domnieva, že boli porušené alebo ohrozené práva, na ktorých ochrane a presadzovaní sa komisár podieľa.

Pri styku s komisárom má fyzická osoba právo používať svoj materinský jazyk a má právo na komunikáciu pre ňu v prístupnej forme. Prístupnou formou komunikácie sa rozumejú napr. v prípade dieťať a komunikácia zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, v prípade zdravotne postihnutých osôb najmä posunkové jazyky, Braillovo písmo, augmentatívna a alternatívna komunikácia ako aj ďalšie prístupné prostriedky, spôsoby a formy komunikácie, pričom náklady spojené napr. s tlmočeným znáša úrad komisára.

Podnetom sa možno obrátiť na komisára písomne alebo ústne osobne do zápisnice alebo telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet, ktorým sa osoba obracia na komisára a korešpondencia súvisiaca s podnetom nebude podliehať úradnej kontrole.

Z ústneho podnetu sa za účelom jeho objektivizácie vyhotovuje (po vysvetlení dôvodov jeho vyhotovenia a ďalšieho využitia) zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam. Na takto vyhotovený záznam sa nevz ťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a takýto záznam bude možné sprístupniť iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní a to na ich žiadosť.

Návrh ustanovenia rieši aj situáciu ohľadom nejasných a neúplných podnetov, kedy komisár vyzve podávateľa podnetu, aby podnet doplnil alebo spresnil (zároveň podávateľa podnetu poučil o spôsobe a obsahu spresnenia a následkov nespresnenia alebo nedoplnenia podnetu) pochopiteľne pri zohľadnení veku a rozumovej vyspelosti podávateľa.

Navrhuje sa, aby komisár anonymizoval podnet v prípade, ak podávateľ podnetu o to komisára požiada alebo, ak je utajenie totožnosti osoby podávateľa potrebné na vybavenie podnetu. V prípade utajenia totožnosti pod ávateľa podnetu a jeho anonymizovania sú osoby zúčastnené na jeho vybavovaný povinné zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že postupom vybavovania podnetu nemôže byť podávateľ vystavený ohrozeniu z dôvodu podania podnetu.

K § 22

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, kedy je potrebné podnet odložiť – navrhuje sa obligatórne a fakultatívne odlo ženie podnetu. V prípadoch, ak vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do pôsobnosti komisára alebo nastanú iné taxatívne uvedené skutočnosti (napríklad koná ústavný súd alebo súd s výnimkou konania, ktorého sa komisár zú častňuje podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi), ústavný súd alebo súd vo veci rozhodli, vec je alebo bola preskúmavaná prokuratú rou, pri späť vzatí podnetu, nebol daný súhlas s uvedením osobných údajov, podnet má závažné nedostatky, ktoré podávateľ neodstránil a nie je možné vo veci ďalej pokračovať, komisá r vec odloží.

Návrh zákona ustanovuje aj situácie, kedy môže komisár využiť tzv. diskrečnú právomoc, t.j. na základe svojej úvahy a za podmienok ustanovený ch v zákone môže rozhodnúť, či sa podnetom bude zaoberať, teda či ho prešetrí alebo či podnet odloží - je teda na komisárovi, aby posúdil okolnosti a dôvody odloženia podnetu (napr. komisár mô že odložiť anonymný podnet, avšak predpokladá sa, že odloženie podnetu komisár dôsledne zváži a odloží napr. anonymný podnet, z ktor ého nie je možné identifikovať toho, koho sa má podnet týkať). O odložení podnetu a o dôvodoch odloženia podnetu musí komisár upovedomiť podávateľa podnetu (okrem anonymného podania).

K § 23

Podľa navrhovanej úpravy komisár podaný podnet najprv preskúma - vykoná predbežnú analýzu a podnet odborne posúdi a ak zistí, že podnet je podľa svojho obsahu podaním podľa predpisov o konaní vo veciach správnych alebo súdnych alebo ústavnou sťažnosťou, bezodkladne o tom upovedom í podávateľa podnetu a poučí ho o správnom postupe.

Ak na základe preskúmania podnetu komisár dospeje k záveru, že právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, podá podnet na prokuratúru, o čom upovedomí podávateľa podnetu. Návrh jednoznačne rieši tiež spôsob nakladania s podnetmi, ktoré sú podľa svojho obsahu trestným oznámením alebo ich obsah nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin.

K § 24

Ak komisár posudzuje dodržiavanie práv v individu álnych prípadoch (jednotlivec alebo skupina jednotlivcov) na základe podnetu (rovnako aj z vlastnej iniciatívy), výsledkom jeho posúdenia je písomné vyjadrenie, ktoré sa zo zákona doručuje podávateľ ovi podnetu, osobe, ktorej ohrozenie alebo porušenie práv bolo posudzované a subjektu, proti ktorému podnet alebo iniciatíva komisára smeruje. Návrh celkom cielene odlišuje vyjadrenie od stanoviska – vyjadrenie bude vydá vať komisár vyslovene len ako výsledok posudzovania dodržiavania práv v konkrétnych prípadoch (dieťaťa/detí, osoby/osôb so zdravotným postihnutím). Takéto vyjadrenie je oznamované výlučne konkré tnym osobám (fyzickým aj právnickým), ktorých sa konanie komisára týkalo. Stanovisko má mať všeobecnejší charakter a má byť vydávané ku konkrétnym problémom, návrhom, situáciám vzhľ adom na svoju povahu stanovisko slúži ako prostriedok vyjadrenia sa komisára smerom k orgánom verejnej moci, právnickým aj fyzickým osobám a k verejnosti.

K § 25

Navrhované ustanovenie upravuje podľa zákona č . 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spracúvanie osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie podnetu komisárom, Úradom komisára pre deti a Úradom komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím. Návrh ustanovenia upravuje, že komisár na účely spracovania osobných údajov plní povinnosti určené na zaistenie ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných osô b podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obmedziť slobodný prístup k informáciám podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dotknutej osoby je možné iba v prípade, ak je to potrebné na ochranu dotknutej osoby alebo na ochranu práv a slobôd iných osôb.

K § 26

K výkonu oprávnení komisára je potrebné naviazať aj povinnosti subjektov - orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov tak aby mohol komisár vykonávať svoju právomoc. Navrhuje sa, aby tieto subjekty boli povinné na ž iadosť komisára poskytnúť potrebné informácie, stanoviská, údaje v lehote do 20 dní (s možnosťou inej dohody), zabezpečiť vykonanie oprávnení, o ktorých výkon ich požiada komisár a tiež umo žniť vstup do objektu v prípadoch orgánov verejnej správy, na miesta, kde sú zadržiavané osoby, ale aj na miesta kde sa zdržiavajú deti na základe rozhodnutia súdu. Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť komisára, poskytnúť komisárovi súčinnosť pri výkone jeho pôsobnosti. Ak by povinný subjekt v rozpore so zákonom nevyhovel žiadosti komisára, komisár túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu a ak povinný subjekt ktorý je orgánom verejnej správy nemá nadriadený orgán, predloží informáciu o tejto skutočnosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Uvedeným nie je dotknuté oprá vnenie fyzickej osoby odoprieť vysvetlenie, ak by jej podaním došlo k porušeniu štátom uznanej alebo uloženej povinnosti mlčanlivosti, spovedného tajomstva alebo k vystaveniu svojej osoby alebo blízkych osôb nebezpeč enstvu trestného stíhania.

Uvedené oprávnenia komisára a povinnosti orgá nov verejnej správy sú adekvátne poslaniu komisára a sú formulované tak, aby mu umožnili účinne plniť úlohy, ktoré patria do jeho pôsobnosti.

K § 27

Navrhuje sa upraviť, že komisár pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s príslušnými orgá nmi verejnej moci, ako aj inými subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany práva slobôd.

K § 28

Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť komisára, ako aj zamestnancov úradu komisára, zachovávať mlčanlivosť, o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti.

K § 29

Navrhované ustanovenie upravuje financovanie výkonu funkcie komisára a Úradu komisára pre deti a výkonu funkcie komisára a Úradu komis ára pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov. Obdobným spôsobom je v súčasnosti zabezpečené financovanie aj niektorých zo zákona zriadených inštitúcií napríklad Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa, Slovenského červeného kríž a, Národnej diaľničnej spoločnosti. Úrad komisára pre deti a Úrad komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím sú ako organizácie sui generis napojené svojim rozpočtom na rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná spr áva.

V rezolúcii 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20 . decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) príloha 'Zásady týkajúce sa štatútu národných inštitúcií' v č asti 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality' sa uvádza, že národné inštitúcie musia mať infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činností, predovšetkým musia mať k dispozícií primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finanč nej kontrole (na kontrolu hospodárenia komisára, Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutí m sa vzťahuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Na hospodárenie s finančnými prostriedkami sa vz ťahuje zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo spôsobu financovania je možné predpokladať, že Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bude klientom Štá tnej pokladnice ako subjekt verejnej správy na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou.

Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý spravuje sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 30

Navrhované prechodné ustanovenie upravuje prvú vo ľbu komisára tak, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu komisárov najneskôr do 30. novembra 2015.

Prechodné ustanovenia zároveň utvárajú pre prvých komisárov časový priestor šesť mesiacov na utvorenie podmienok pre fungovanie úradov a bezproblémový výkon funkcie, komisár je však povinný začať vykonávať svoju pôsobnosť do stanovených šesť mesiacov.

K Èl. II

Navrhovaná úprava umožňuje súdu aj bez návrhu pribrať do konania komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím.

K Èl. III

Navrhovaná zmena a doplnenie sa viaže k oprávneniu komisárov požadovať informácie, a údaje od povinných subjektov. Z tohto d ôvodu je potrebné doplniť do ustanovenia Správneho poriadku, ktoré upravuje povinnosť správneho orgánu umožniť nazerať do spisov okrem verejného ochrancu práv aj komisárovi pre deti a komisá rovi pre osoby so zdravotným postihnutím pri výkone ich pôsobnosti.

K Èl. IV

V záujme predchádzania kompetenčným sporom a vzhľadom na to, že komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv dieťaťa podporou a presadzovaním práv zaručených deťom medzinárodný mi dohovormi okrem iného aj monitorovacou činnosťou vrátane výskumnej a prieskumnej činnosti sa navrhuje z úloh Slovenského národného strediska pre ľudské práva vypustiť uskutočňovanie výskumov a prieskumov cielených na práva dieťaťa.

K Èl. V

Vzhľadom na navrhované oprávnenie komisá rov hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s deťmi (v tomto prípade mladistvými) a osobami zdravotne postihnutými zaistenými v chránených objektoch, navrhuje sa doplniť medzi osoby, ktoré sú oprávnené vstupovať do chráneného objektu podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o zbore väzenskej a justičnej stráže iba na základe dokladu totožnosti, bez osobitného povolenia aj komisára pre deti a komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VI

V záujme zachovania nezávislosti novozriadených inštitútov sa navrhuje rozšíriť okruh inštitúcií, na ktoré sa nevzť ahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv. Zároveň sa navrhuje medzi dôvody, kedy verejný ochranca práv môže podnet odložiť zaradiť aj dôvod, že vo veci koná alebo konal komisár pre deti alebo komis ár pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VII

Doplnením poznámky pod čiarou aj o zákon č. .../2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutí m a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa umožní, aby sa úrazové poistenie vzťahovalo aj na osobu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VIII

Nakoľko návrh zákona rieši aj platové pomery komisárov, a to tak, aby bola zabezpečená ich nezávislosť, je potrebné doplniť v zákone o dani z príjmov príslušné ustanovenie tak, aby sa za príjem zo závislej činnosti považoval aj prí jem komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. IX

Navrhuje sa, aby komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím boli vzhľadom na povahu ich funkcií oslobodení od vý konu mimoriadnej služby počas výkonu ich funkcie.

K Èl. X

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonom sa navrhuje zriadenie nových inštitútov a ich úradov, je potrebné rozšíriť v z ákone o informačných systémoch verejnej správy taxatívny okruh povinných osôb na účely tohto zákona o Úrad komisára pre deti a o Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. XI

Vzhľadom na významnosť funkcie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa im priznáva postavenie osô b, ktoré majú právo na služobný pas, ktorý vydáva Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

K Èl. XII

Nakoľko poslaním komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je presadzovať záujmy nimi chránených osôb, a to aj podporou verejného porozumenia a informovanosti verejnosti (napr. informovaním o stanoviská ch), navrhuje sa utvoriť podmienky pre informovanie verejnosti v rámci činnosti Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K Èl. XIII

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na spr ístupnenie informácií, ktoré sú daňovým tajomstvom, a to o komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa zavádza povinnosť správcu dane umožniť nazeranie do spisov aj komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Obe zmeny sú odôvodnené výkonom ich právomoci posudzovať dodržiavanie prá v dieťaťa resp. osoby so zdravotným postihnutím, pričom ako príklad možno uviesť napr. potrebu získania informácií o správe majetku dieťaťa, prípadne osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

K Èl. XIV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2015.

Bratislava 15. apríla 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zá kona predkladá Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo ') ako iniciatívny návrh. Ministerstvo prevzalo na podnet Výboru pre deti mládež a Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím Rady vlády pre ľudské práva národnostné menšiny a rodovú rovnos ť úlohu v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'MS SR') a s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len 'MZVaEZ SR' ) pripraviť návrh riešenia inštitucionálneho zabezpečenia verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Oba výbory spoločne zriadili pracovnú skupinu (zloženú zo zá stupcov MS SR, MZVaEZ SR, MPSVR SR a členov výborov z prostredia reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím a reprezentatívnych organizácií pre deti) pre prípravu návrhov riešení verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím.

Základným rámcom pre riešenie tejto úlohy s ú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (ďalej len 'OSN') a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotn ým postihnutím a ich opčných protokolov.

Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojom všeobecnom komentári č. 2 (2002) úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské prá va v podpore a ochrane práv dieťaťa odkazuje na článok 4 Dohovoru o právach dieťať a, ktorý požaduje od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, aby 'prijali všetky potrebné legislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore'. V komentári je ď alej uvedené, že práve nezávislé národné inštitúcie pre ľudské prá va predstavujú významný mechanizmus podpory a zabezpečenia vykonávania dohovoru a Výbor OSN pre práva dieťaťa posudzuje zriaďovanie takýchto org ánov v rámci záväzku prijatého štátmi pri ratifikácii zabezpečiť vykonávanie dohovoru a podporovať všeobecné uznávanie práv detí.

Výbor OSN pre práva dieťaťa v súvislosti s posudzovaním druhej periodickej správy Slovenskej republiky o pokroku v implementácii záväzkov vyplý vajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa v roku 2007 odporuč il Slovenskej republike, aby vytvorila mechanizmus prijímania a vybavovania sťažností od a v prospech detí, v záujme ochrany práv detí v súlade s vyššie uvedeným komentárom k úlohe nezávislých ná rodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany práv detí. Výbor OSN pre práva dieťaťa zároveň odporúčal Slovensku urýchliť zriadenie nezávislého orgánu na monitorovanie implementácie Dohovoru o právach dieťaťa v súlade s rezolúciou 48/134 Valného zhromaž denia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských pr áv (tzv. Parížske princípy), s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti detí alebo v mene detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi. Výbor OSN pre práva dieťaťa síce ocenil úsilie verejného ochrancu práv v oblasti ochrany práv dieťaťa, vyjadril však obavy, že monitorovanie v šetkých relevantných oblastí Dohovoru OSN o právach dieťaťa nie je v Slovenskej republike adekvátne a koordinované.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a článok 33 odsek 2 tohto dohovoru zavä zuje zmluvné strany Dohovoru v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahàňajúci jeden, prípadne viac nez ávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.

Základným dôvodom pre zriadenie pracovnej skupiny Výboru pre deti mládež a Vý boru pre práva osôb so zdravotným postihnutím pre prípravu návrhov riešení verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a následne aj pre spracovanie návrhu zákona, je fakt, že Slovenská republika nemá doposiaľ vyriešený ani pri deťoch ani pri osobách so zdravotným postihnutím inštitút nezávislého mechanizmu prijímania a preskúmavania sťa žností od detí/zdravotne postihnutých alebo v ich mene, nezávislý mechanizmus monitorovania implementácie Dohovorov zodpovedajúci Parížskym princípom, t.j. špecifické inštitúty ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím. Absencia takýchto inštitútov je zdôraznená skutočnosťou, že Slovenská republika ratifikovala tzv. Tretí opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedú re oznámení (mechanizmus prijímania a vybavovania oznámen í od a v prospech detí s prepojením na V ýbor OSN pre práva dieťaťa) a rovnaký záväzok vyplýva aj z opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Èlenovia pracovnej skupiny zvažovali rô zne alternatívy riešenia verejnej ochrany práv detí/osôb zdravotne postihnutých.

Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu Verejného ochrancu práv ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľ udské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitútov verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatí ve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv nakoľko Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN) umožňujú rôznu štruktú ru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rô znej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie (napr. jej štruktúru, mandát, nezávislosť , financovanie, prevádzku a pod.) v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi sú pokladané za nezávislé inštitúcie (sú takto vnímané aj v rámci OSN) aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv (ICC).

Èlenovia pracovnej skupiny po prehodnotení možných alternatív navrhli riešiť ochranu špecificky zaručených ľudských práv oddelene od verejné ho ochrancu práv, ako aj od Slovenského národné ho strediska pre ľudské práva samostatnými nezávislými inštitútmi (sui generis). Akékoľvek riešenie v rámci súčasných inštitútov verejnej ochrany práv detí by vyžadovalo legislatívne zmeny a zodpovedajúce nároky na štátny rozpočet (posilnenie personálnych kapacít, materi álno-technické zabezpečenie, výdavky na činnosť) s neistým výsledkom splnenia podmienky nezávislosti v rámci samotných inštitútov verejného ochrancu práv a Slovenského národného strediska pre ľudské pr áva ako aj podmienky špecifického zamerania na ochranu práv detí/ práv os ôb so zdravotným postihnutím. S návrhom na ustanovenie dvoch samostatných inštitútov (konkrétnych osôb) zabezpečujúcich ochranu práv zaručených medzinárodnými dohovormi skupiná m populácie vyžadujúcim osobitnú pozornosť - Komisára pre deti a Komisára pre osoby so zdravotný m postihnutím s personálnym aj materiálno-technickým zázemím v úradoch komisárov sa stotožnili aj oba výbory. Zároveň, po schválení návrhu obidvomi výbormi, pracovná skupina pokračovala v práci na príprave vecného návrhu zákona.

Pri príprave vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím sa pracovná skupina pridrž iavala Parížskych princípov tak, aby navrhované postavenie komisárov bolo nezávislé a aby čo v najväčšej miere právomoci komisárov zodpovedali Parížskym princípom.

Podstatou činnosti komisá rov bude, na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv, špecializovaná verejná ochrana práv – špecializácia o. i. spočíva v tom, že komisár sa v prípade detí bude zaoberať výlučne pr ávami detí a komisár v prípade osôb so zdravotným postihnutím výlučne právami tejto skupiny uznanými v dohovoroch OSN. (vrátane práv, ktoré okrem prí slušných dohovorov vymedzuje aj Ústava SR). Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov (oddelený výkon oprá vnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie). Návrh zákona rieši aj otá zku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára (kandidáta) ešte pred jeho voľbou. Navrhuje sa tiež, aby bola komisárom priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa (skupiny detí) podľ a Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím (skupiny osôb so zdravotným postihnutím) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o prá vach osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhované riešenie ponecháva rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravuje kompetencie komisárov v špecifický ch oblastiach. Takéto riešenie umožňuje skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva preká žka rozhodnutej veci (litispendencia). Zároveň Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.

Navrhuje sa, aby financovanie výkonu právomocí komisárov ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taká to forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.

Predkladaný vládny návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizá ciu spoločnosti. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že novozriadené inštitúty na ochranu práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím, majú nielen podporovať práva, ale pr áva detí a osôb so zdravotným postihnutím aj presadzovať t.j. zlepšovať ich celkové postavenie v spoločnosti.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy

11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah dvoch vládnych dokumentov, a to na dokument Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a na dokument Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike bola schválená vládou 13. júna 2001 uznesením č.522. V súlade s týmto dokumentom bola vypracovaná Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán, schválené vládou 21. januára 2004 uznesením č. 43.

Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky je zameraná na niekoľko prioritných oblastí rozvoja spoločnosti, medzi ktoré patrí aj informatizácia verejnej správy. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúci zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre štátny informačný systém, metodických pokynov pri plánovaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), pri rozvoji komunikačnej infraštruktúry (GOVNET), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, obsahuje nedostatočne a v niektorých ustanoveniach aj nelogicky vymedzené kompetencie orgánov verejnej správy, ale aj nejasnosti v používaných pojmoch.

Konkrétne nedostatky súčasného zákona:

-Rada vlády pre informatiku nemôže byť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zriadená iným spôsobom ako určuje uvedený zákon a zároveň je Rada vlády pre informatiku poradným orgánom vlády rovnako ako splnomocnenec vlády pre informatizáciu, a teda by mohlo dôjsť ku kompetenčným konfliktom,

-nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, ktorými by sa dosiahla integrovateľnosť informačných systémov,

-informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony,

-zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom, zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy, napr. Štatistický úrad SR už od konca roka 1999 nemá kompetenciu v oblasti informatizácie spoločnosti, ale podľa súčasného zákona je nositeľom zásadných úloh v oblasti štátneho informačného systému,

-zákon osobitne nerieši povinnosti orgánov územnej samosprávy v oblasti informačných systémoch.

Nedostatky platného zákona nie sú jedinou príčinou neracionálneho a neefektívneho fungovania informačných systémov verejnej správy. Sú výsledkom predovšetkým nekoordinovaného a prudkého vzniku informačných systémov jednotlivých rezortov, ktoré charakterizujú nasledujúce systémové chyby:

◊neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy s ohľadom na možnosti, ktoré poskytujú informačné a komunikačné technológie pre procesy, činnosti a transakcie, na ktorých je postavená činnosť verejnej správy; prevláda zúžený pohľad na informačný systém ako na prostriedok spracovania údajov v zakonzervovanom prostredí verejnej správy (nie ako prostriedok na poskytovanie služieb verejnosti),

◊nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov; jednotlivé informačné systémy verejnej správy netvoria funkčný kooperujúci celok, tvoria súbor jednotlivých informačných systémov verejnej správy; vo vnútri orgánov verejnej správy a medzi nimi je veľmi nízka úroveň horizontálnej a vertikálnej komunikácie a spolupráce, podobne aj vo vzťahu verejnej správy k okoliu,

◊štandardy, ktoré mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov boli vydané v roku 1998 (Výnos Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 372/1998-830) a od tejto doby sa neaktualizovali, avšak vývoj informačno-komunikačných technológií neustále pokračuje,

◊nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe, elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov.

Napriek tomu, že neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy a z toho vyplývajúci systémový prístup k vytvoreniu regulačného rámca, návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy si kladie za cieľ vytvoriť podmienky na efektívnu prácu verejnej správy a jej komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom integrovaných a bezpečných informačných systémov využívajúcich potenciál moderných technológií. Zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.

Z tohto dôvodu sa menia niektoré práva a povinnosti osôb, ktoré súvisia s vytváraním, využívaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy, ustanovujú sa práva a povinnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredného koncepčného a koordinačného orgánu pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy, vytvárajúceho podmienky na zabezpečenie základných atribútov fungovania informačných systémov ako jedného celku, ktorými sú najmä integrovateľnosť, interoperabilita (schopnosť informačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie) a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, a odstraňujú sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri príprave návrhu zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotlivé informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na diaľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú týchto oblastí:

-ustanovuje sa právna záväznosť vybraných štandardov pre informačné systémy verejnej správy,

-ustanovuje sa zodpovednosť za fungovanie ústredného portálu,

-upravuje sa vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy,

Návrh zákona zavádza pojmový aparát, ktorým sa definuje informačný systém všeobecne a informačný systém verejnej správy, zavádzajú sa pojmy ako správca, prevádzkovateľ informačného systému a ústredný portál.

Pojem informačný systém ako všeobecný pojem sa vyskytuje v právnom poriadku SR pomerne často. Ide napr. o zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 4 definuje informačný systém ako akýkoľvek súbor, sústavu alebo databázu obsahujúcu jeden alebo viac osobných údajov, ktoré sú spracúvané na dosiahnutie účelu podľa osobitných organizačných podmienok s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov spracúvania, napr. kartotéka, zoznam, register, operát, záznam alebo sústava obsahujúca spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.

Na účely návrhu zákona sa informačným systémom rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomé systematické zhromažďovanie, spracovávanie, prenos, uchovávanie a likvidácia údajov, získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie informácií pomocou informačno-komunikačných technológií. Každý informačný systém podľa tejto definície zahŕňa informačnú základňu, technické a programové prostriedky, technológie, procedúry a pracovníkov. Definícia obsahuje tri aspekty: využívanie informačných a komunikačných technológií, definované procedúry (organizačné aspekty) a ľudský faktor.

Pod informačným systémom verejnej správy sa potom rozumie taký informačný systém, ktorý je v pôsobnosti povinného subjektu ako správcu, t. j. subjektu, ktorý určuje účel a prostriedky spracovania informácií a zodpovedá za správu a rozvoj informačného systému verejnej správy. Význam definovaných procedúr na získavanie, ukladanie, využívanie, archiváciu/zálohovanie údajov rastie s veľkosťou informačného systému a s mierou heterogenity a komplexnosti prostredia, z ktorého sú primárne údaje do systému získavané. Limitujúcim faktorom úspechu každej technológie a nástroja je ľudský faktor. Ak nie je nástroj, akokoľvek dokonalý, prijatý povinným subjektom, pre ktorý je určený (u informačných systémov verejne správy sú to úradníci a verejnosť), zostávajú potenciálne prínosy nevyužité.

Jednotlivé informačné systémy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou. Z hľadiska koncového užívateľa informačného systému sa rozlišuje medzi poskytnutím informácie, kedy užívateľ len nejakým spôsobom vyhľadá informáciu uloženú v informačnom systéme a poskytnutím služby, kedy sa predpokladá väčšia interakcia užívateľa so systémom, pričom podmienkou je, aby boli do systému vložené ďalšie údaje (službou je napr. výpočet výšky sociálnej dávky na základe údajov vložených užívateľom do systému). Návrh zákona rozlišuje medzi údajmi a informáciami. Údajmi sú tie údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči, informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu alebo nárok.

Návrh zákona vymedzuje povinné subjekty a ich kompetencie v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgány verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami,

-plnú zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať ten subjekt verejnej správy, ktorý ho financuje, či už ako celok alebo len jeho súčasť.

Základ organizácie verejnej správy tvorí štátna správa a územná samospráva. Patria sem i ďalšie subjekty poverené výkonom verejnej správy. Pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú ustanovené osobitným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o činnosť územnej samosprávy je vymedzená zákonom o samosprávnych krajoch (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov) a zákonom o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Osobitné postavenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré v oblasti informačných systémov verejnej správy pôsobí ako ústredný koncepčný a koordinačný orgán pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy vytvárajúci podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov a ako správca ústredného portálu. Výkon činnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ustanovené týmto zákonom bude zabezpečovať Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti v rozsahu ustanovenom štatútom podľa uznesenia vlády č. 511/2004.

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť ústrednému portálu ako kľúčovému informačnému systému, ktorý plní z pohľadu užívateľa integračnú funkciu prístupu k službám verejnej správy z jedného miesta.

Zavádza sa nástroj, ktorým sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy - štandardy .

Návrh zákona upravuje novú oblasť - vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy, čo bude podstatným posunom vpred smerom k ich sprístupneniu širokému okruhu osôb jednoduchším spôsobom. Potreba jeho zavedenia vyplýva z rozvoja informačných a komunikačných technológií umožňujúcich prístup k údajom elektronickými prostriedkami na diaľku so zaručením originality a integrity týchto údajov. Podľa návrhu zákona každý subjekt, ktorý je prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy, má povinnosť na požiadanie poskytovať z toho informačného systému elektronické odpisy alebo výstupy. Návrh zákona rozlišuje verejné a neverejné časti informačných systémov. U tých častí informačných systémoch, ktoré sú podľa svojho určenia alebo podľa osobitného zákona verejné, má právo požiadať o elektronický odpis alebo výstup ktokoľvek. U tých častí, ktoré sú neverejné (napr. register trestov) môže o výstup alebo opis požiadať len osoba, ktorej sa údaje týkajú, alebo ktorej osobitný právny predpis priznáva právo danú informáciu požadovať. Úplnú elektronickú výmenu údajov medzi občanmi, verejným a súkromným sektorom navzájom by mal riešiť ďalší zákon o elektronickej verejnej správe. S tým súvisí aj problematika použitia elektronických dokumentov na právne účely.

Zavádza sa prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa musia uviesť už prevádzkované informačné systémy verejnej správy do súladu s predmetným zákonom.

Ruší sa zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Navrhovaný zákon si vyžiada novelizáciu niektorých zákonov z hľadiska možnosti legálneho využívania informačných a komunikačných technológií, ako aj výmeny a spoločného využívania elektronických dokumentov subjektami verejnej správy. Mali by sa v nich zakotviť povinnosti subjektov verejnej správy postupne elektronizovať verejnú správu a elektronickú formu dokladov zrovnoprávniť s listinnou formou týchto dokladov a uplatniť zásady, že identifikačné údaje fyzických a právnických osôb, ktoré už boli raz týmito osobami poskytnuté, by nemal iný subjekt od týchto osôb opäť vyžadovať, ale iba požiadať ich o odsúhlasenie platnosti týchto údajov. Zákon č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby ukladal možnosť subjektom verejnej správy poskytovať informácie cez internet, resp. na ústrednom portáli.

Zároveň je potrebné pripraviť zmeny procesných právnych predpisov, ktoré sú spojené s manuálnym spracovaním údajov a ich postupným nahradzovaním elektronickou formou. Pôjde o čiastkové zmeny v mnohých právnych normách. Jedným z najaktuálnejších opatrení bude riešenie problematiky základných registrov (register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster nehnuteľností resp. register územnej identifikácie), ktoré predstavuje jadro výkonu verejnej správy. Informácie v nich obsiahnuté nemôžu byť nahradené iným zdrojom údajov, sú unikátne a jedinečné. Zákon o registroch by mal riešiť spoločné využívanie údajov povinnými subjektami pri ich činnosti, z ktorých môže byť inému povinnému subjektu na účely správnej činnosti poskytované alebo sprístupnené a zároveň by upravil činnosť subjektov verejnej správy pri preberaní a využívaní týchto údajov.

Významným spoločenským prínosom vytvárania a rozvíjania informačných systémov verejnej správy je zvýšenie komfortu osôb nachádzajúcich sa na území tohto štátu pri konaní na úradoch s možnosťou nielen vybaviť záležitosti z jedného miesta, ale aj čo najbližšie k nim, obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobenej opakovaným zadávaním údajov akémukoľvek úradu, ktorý ich vyžaduje. Reálne sa predpokladá, že okrem úspory času a starostí sa usporia i náklady na získavanie požadovaných údajov. Súčasne sa zlepšia podmienky na rozhodovanie úradníkov vo veciach predkladaných verejnosťou a zamedzí sa možnosť uvádzať úmyselne rôzne údaje na rôznych úradoch.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej unie1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6. Gestor :

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom navrhovaného zákona je ustanovenie práv a povinností osôb súvisiacich s vytváraním, používaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy.

Tento zákon sa zaoberá informačnými systémami bez ohľadu na obsah spracovávaných údajov. Výnimku tvoria informačné systémy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti a informačné systémy slúžiace na obranu a bezpečnosť štátu a obyvateľov, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto zákona. Zákon taktiež nemení práva a povinnosti upravené inými zákonmi.

K § 2

Definície pojmov vychádzajú predovšetkým z platnej legislatívy. Pokiaľ sú jednotlivé pojmy definované v iných zákonoch a definícia vyhovuje aj na účely tohoto zákona tak sa preberajú, prípadne dopĺňajú alebo upravujú.

K § 3

Všetky povinné subjekty majú všeobecné povinnosti vyplývajúce zo zákona najmä v prevádzke informačných systémov. Povinné subjekty, ktoré určujú účel a prostriedky spracovania informácií sú správcami informačných systémov a majú osobitné postavenie. Správcovia informačných systémov zodpovedajú za to, že informačné systémy pracujú podľa platnej legislatívy, teda časť verejnej správy, ktorá je zabezpečovaná informačným systémom je vykonávaná v súlade s príslušným zákonom. Správca zodpovedá za informačný systém po stránke správnosti aj po stránke súladu so štandardami.

Ústredné orgány štátnej správy zodpovedajú za informačné systémy verejnej správy v ich vecnej kompetencii vymedzenej kompetenčným zákonom. Vypracúvajú koncepcie informačných systémov verejnej správy a zodpovedajú za ich uskutočňovanie. Nezastupiteľnou úlohou ústredných orgánov štátnej správy je vytváranie legislatívnych podmienok na rozvoj informatizácie verejnej správy. Ide hlavne o novelizáciu zákonov a predkladanie nových zákonov, ktoré zavádzajú výkon verejnej správy v elektronickej forme s využívaním údajových štandardov a preberanie údajov z elektronických štandardizovaných a garantovaných registrov. Prvoradou otázkou sa tu stáva zrovnoprávnenie elektronických a listinných dokumentov.

Orgány územnej samosprávy, obce aj vyššie územné celky, vykonávajú verejnú správu v dvoch oblastiach. V oblasti originálnych kompetencií, kde sú riadené iba príslušným zákonom a vykonávajú ju autonómne. V oblasti tzv. prenesených kompetencií vykonávajú verejnú správu ako súčasť verejnej správy riadenej ústrednými orgánmi štátnej správy. Orgány samosprávy majú iné postavenie aj v oblasti ukladania úloh. Týmto orgánom môžu byť ukladané povinnosti iba zákonom. Orgány samosprávy sú tiež správcami informačných systémov a majú niektoré povinnosti a práva ako ústredné orgány štátnej správy. Často sa v delegovaných kompetenciách stávajú iba prevádzkovateľmi informačných systémov. Aby si nebudovali jednotlivé subjekty samosprávy informačné systémy živelne je potrebné, aby aj tieto subjekty vypracovávali svoje koncepcie budovania informačných systémov v súlade s vládou schválenou koncepciou informatizácie verejnej správy.

Ostatné subjekty pracujú najčastejšie ako prevádzkovatelia informačných systémov. Väčšinou sú priamo podriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo sú financované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ústredným orgánom spravovanej.

K § 4

Dohľad nad zákonom o štátnom informačnom systéme vykonával a ústredným orgánom štátnej správy pre štátny informačný systém bol Štatistický úrad SR. Kompetencie v oblasti informatiky resp. informatizácie spoločnosti prechádzali postupne z jedného ministerstva na druhé. Podľa posledných zmien je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kompetencie v riadení a metodickom usmerňovaní niektorých subjektov verejnej správy má ministerstvo vnútra SR, ktoré má vytvorenú aj špecializovanú organizáciu pre informatiku verejnej správy (IVES), ktorá plní úlohy v informatizácii verejnej správy. Pôsobnosť ministerstva vnútra je obmedzená na orgány miestnej štátnej správy, resp. v niektorých oblastiach na orgány územnej samosprávy.

V oblasti informačných systémov verejnej správy plní hlavne úlohy spojené s medzirezortnými a nadrezortnými otázkami rozvoja informačných systémov, vydávania štandardov a tvorby metodických usmernení.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykonáva úlohy v oblasti informačných systémov v úzkej spolupráci s ostatnými subjektami verejnej správy.

K § 5

Ústredný portál ako jednotné prístupové miesto k službám poskytovaným subjektami verejnej správy má nezastupiteľnú úlohu najmä pre verejnosť. Za správnu činnosť musí zodpovedať jeden subjekt, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zodpovedné za informačné systémy verejnej správy ako celok. Prevádzkovaním ústredného portálu v zmysle určených právomocí je poverený iný subjekt, ktorým je Úrad vlády SR.

Pri napĺňaní funkcií portálu však musia spolupracovať všetky povinné subjekty. Bez údajov poskytovaných všetkými povinnými subjektami by bol portál iba nástroj, ktorý by neposkytoval žiadne informácie resp. služby.

K § 6

Štandardy v oblasti informačných systémov verejnej správy obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky pri ktorých je možné hovoriť o integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov. Sú to nástroje na zabezpečenie integrovateľnosti informačných systémov verejnej správy.

K § 7 až 9

Účelom týchto ustanovení je umožniť prevedenie záznamov v informačných systémoch verejnej správy z elektronickej formy do listinnú podoby. Predpokladom pre takýto prevod je, že „elektronický stav“ záznamov v informačnom systéme je zhodný so stavom právnym. Zavedenie týchto paragrafov si vyžaduje nutnosť vydávania listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje v elektronickej forme. Na rôzne právne účely je v súčasnosti možné použiť iba listinné dokumenty, aj keď ich základné údaje sú vedené v elektronickej forme. Správca informačného systému vydá výstup opatrený osvedčovacou doložkou. Overené výstupy môžu vydávať aj iné orgány verejnej správy a notári, ak získajú elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou. Takto sa viac umožní vydávanie listinných dokumentov použiteľných na právne úkony občanom, ktorí nebudú musieť cestovať na vzdialený príslušný orgán verejnej správy, ale požiadajú o to najbližšieho notára alebo obvodný úrad.

K § 8

Správcovia informačných systémov zodpovedajú za zhodu výstupov s aktuálnym stavom v informačnom systéme verejnej správy. Taktiež sú povinní odovzdať inej overujúcej osobe elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a pokiaľ ide o výstupy z neverejných častí informačných systémov, sú povinní zabezpečiť ich utajenosť pred tretími osobami.

K § 9

Ustanovenia tohoto paragrafu podrobne špecifikujú povinnosti osôb osvedčujúcich výstupy z informačných systémov verejnej správy. Určujú podrobnosti evidencie osvedčovaných výstupov a overovanie totožnosti žiadateľov o výstup, pokiaľ je to nutné vzhľadom na požadovaný výstup. V informačných systémoch verejnej správy sú vedené údaje, ktoré sú určené, resp. prístupné komukoľvek, ale aj údaje, ktoré je možné oznamovať iba osobe, ktorej sa týkajú alebo zákonom ustanovenej osobe (neverejné časti informačných systémov, napr. register trestov).

K § 10 a 11

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona a pri ich porušení a nevykonaní nápravných opatrení uložiť sankcie. Pri ukladaní sankcií sa berie do úvahy nebezpečnosť konania a opakované porušenie zákona.

Vo veciach konaných pri ukladaní sankcií sa postupuje podľa správneho poriadku.

K § 12

Vzhľadom na existenciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy je zavedené prechodné obdobie piatich rokov počas, ktorých sú správcovia povinní zabezpečiť, aby nimi prevádzkované informačné systémy boli v súlade so zákonom. Obdobie piatich rokov je vzhľadom na životnosť informačných systémov dostatočne dlhá doba na prípravu a realizáciu zavedenia nových informačných systémov alebo aspoň na podstatnú modernizáciu existujúcich informačných systémov verejnej správy.

K § 13

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví štandardy.

K § 14

Tento zákon nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, ktorý sa dňom účinnosti tohto zákona ruší a súčasne sa ruší aj vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z., vydaná podľa zákona č. 261/1995 Z. z.

K § 15

Všeobecná účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2006. Zákon stanovuje delenú účinnosť nakoľko dodržiavanie štandardov si vyžaduje úpravu existujúcich informačných systémov a prechodné obdobie bolo stanovené na 5 rokov. Vypracovanie koncepcií si vyžaduje prechodné obdobie 1 roka.

Bratislava, 9. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu