Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2006 účinný od 01.03.2012 do 31.10.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo financií SR v nadväznosti na Plán legislatívnych ú loh vlády SR na rok 2011 a v nadväznosti na návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Predložený návrh novely zákona dopĺňa nové a upravuje príslušné v äzbové ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v sú vislosti s návrhom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Druhým okruhom úprav je zabezpečenie eliminácie rizika pri čerpaní EÚ prostriedkov v čase rozpočtového provizória, a to doplnením ďalšej výnimky pre možné prekročenie 1/12 výdavkov počas jednotlivých mesiacov. Návrh zákona obsahuje aj úpravy zákona, ktoré si vyžiadala aplikačná prax z dôvodu technických problémov pri realizácii rozpočtu alebo plnení úloh verejnej správy.

Najdôležitejšou zmenou vo vzťahu k ústavnému zákonu je zavedenie novej terminológie a novovymedzeného obsahu dokumentov, ktorými sa hodnotia v ýsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku v metodike ESA 95. V nadväznosti na vypracovávanie jarnej a jesennej notifikácie Európskej komisii sa bude vypracovávať štátny záverečný účet na inej kvalitatívnej úrovni a súhrnná výročná správa. Tieto dokumenty nahradia doterajší dokument záverečný účet verejnej správy.

Ïalšie navrhované úpravy príslušných ustanovení zákona vo vzťahu k vykonávaniu verejného zdravotného poistenia vyplynuli z aplikácie metodiky ESA 95. V súčasnosti súkromné zdravotné poisť ovne nie sú subjektami verejnej správy a súčasťou rozpočtu verenej správy sú len príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia.

Predložený návrh zákona navrhuje s cieľ om zabezpečenia ďalšieho pozitívneho vplyvu na výšku schodku štátneho rozpočtu obmedzi ť možnosti vykonávania rozpočtových opatrení z titulu dosiahnutých vyš ších daňových prímov štátneho rozpočtu v priebehu roka a z úspor v ýdavkov rozpočtovaných na splácanie štátneho dlhu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá ž iadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

§čl. 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. E Ú C 83, 30.3. 2010),

§čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

§Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

§rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národn ých a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prí stupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č.1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykoná va rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap.1/zv. 3) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vz ťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap.1/zv. 4) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 4) v platnom znení,

§nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o š tvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/ zv. 5),

§nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005) v platnom znení,

§nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktor ým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zru šuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zru šuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006),

§nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohé znom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vym áhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),

§rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Euró pskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),

§nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktor ý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/ 81/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek ( Ú. v. EÚ L 314, 1.12. 2009),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

§rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, rok 2004,

§rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 46/03, Spojené kráľovstvo Ve ľkej Británie a Severného Írska proti EK, rok 2005,

§rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T - 60/03, Regione Siciliana proti EK, rok 2005,

§rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smerníc 2009/72/EÚ a 2009/73/EÚ bola určená do 3.3. 2011.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády pre smernice 2009/72/EÚ a 2009/73/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola stanovená do 3.3.2011.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poru šení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

Formá lne oznámenie Komisie K(2011) 6815/26 zo dňa 30. 9. 2011:

porušenie č. 2011/1132, porušenie č. 2011/1133

d) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Euró pskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh m ôže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Terminologicky sa upravuje predmet úpravy zákona v nadväznosti na zmenu v ná zve dokumentov obsahujúcich výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením tretej vety sa reaguje na skuto čnosť, že okrem obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií existujú aj iné právnické osoby v zakladateľskej pô sobnosti subjektov územnej samosprávy, ktoré sú subjektmi verejnej správy a sú zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR v rámci sektora verejnej správy v územnej samosprá ve, pretože nepatria do ústrednej správy. Z tohto dôvodu je potrebná aj úprava druhej vety.

K bodu 3

V zmysle metodiky ESA 95, ktorá nepripúšťa, aby sektor verejnej správy obsahoval údaje za subjekty so súkromným vlastníctvom, Štatistický ú rad SR preradil v minulom roku súkromné zdravotné poisťovne v registri organizá cií zo sektora verejnej správy do sektora finančných korporácií. Avšak všetky príjmy z poistného súkromných zdravotných poisťovní okrem súkromných zdrojov poisťovní a všetky vý davky poistenia okrem výdavkov na správu súkromných zdravotných poisťovní v súlade s § 6a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostali súčasťou rozpočtu verejnej správy.

Podľa metodiky ESA 95 rozpočet verejnej správy musí obsahovať iba údaje za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s vyššie uvedeným a v nadväznosti na novo zadefinovaný obsah rozpoč tu verejnej správy v § 4 zákona je potrebné aplikovať ustanovenia § 14 ods. 7 zákona v procese tvorby rozpočtu verejnej správy na úrovni Ministerstva zdravotníctva SR. To znamená, že aj keď súkromné zdravotn é poisťovne nie sú subjektmi verejnej správy, časť ich rozpočtu, konkrétne príjmy a výdavky súvisiace s výkonom verejného zdravotného poistenia, budú súčasťou rozpočtu verejnej správy a bud ú mať vplyv aj na vykazovanie plnenia rozpočtu verejnej správy.

K bodu 4

Rozširuje sa náplň údajov, ktoré obsahuje rozpočet verejnej správy v súlade s návrhom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to o schválený rozpo čet bežného roka, o údaje o očakávanej skutočnosti bežného roka, t.j. aktuálnej očakávanej skutočnosti, ktorá je v danom čase k dispoz ícii a o údaje o skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzaj úce dva roky.

K bodu 5

Návrhom sa zakotvuje povinnosť ministerstva financií uverejňovať údaje nielen za štátny rozpočet, ale aj za rozpočet verejnej správy. Lehota na zverejnenie ostáva zachovaná.

K bodu 6

Vzhľadom na ponechanie možnosti čerpania prostriedkov EÚ a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ aj v nasledujúcich rokoch sa precizuje ustanovenie vo vzťahu k vykonávaniu rozpočtových opatrení pri prenose finančných prostriedkov na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku povolením prekročenia limitu v ýdavkov, ktoré sa bude uskutočňovať v nasledujúcom rozpočtovom roku v z ávislosti od aktuálnej potreby čerpania výdavkov príslušnej kapitoly štá tneho rozpočtu.

K bodu 7

Úpravou sa zabezpečuje bezplatné vyd ávanie požadovaných potvrdení podľa § 8a ods. 5 nielen subjektmi verejnej správy, ako tomu bolo doteraz, ale aj súkromnými zdravotnými poisťovň ami, na ktoré by sa platná právna úprava bez navrhovaného vstupu už nevzťahovala.

Navrhovanou úpravou sa ďalej zabezpečí pri poskytovaní dotácií, aby sa presne určené podmienky poskytnutia dotácie (konkrétne zákaz, aby bolo voči žiadateľovi vedené konkurzné konanie, aby bol žiadateľ v konkurze alebo reštrukturalizácii, zákaz, aby bol voči žiadateľovi zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a zákaz, aby mal žiadateľ evidované nedoplatky na poistnom) aplikovali len vo vzťahu k žiadateľom o dotáciu, ktorými sú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bude o dotáciu žiadať fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, bude preukazovať len splnenie podmienok pod ľa odseku 4 písm. a), c) a d), a to len čestným vyhlásením.

Takouto úpravou sa pre fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, zjednodušuje preukazovanie podmienok pri podávaní žiadosti o poskytnutie dotá cie, keďže už nebude potrebné, aby predkladali potvrdenie každej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, že nemajú evidované nedoplatky na poistnom a taktiež nemusia predkladať potvrdenie konkurzného sú du, pričom uvedená úprava sa vzťahuje plošne na všetky fyzické osoby – nepodnikateľov, bez ohľadu na výšku dotácie.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa terminologicky reaguje na zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite a na inštitút vládneho auditu.

K bodu 9

Navrhovaným ustanovením sa mení rozpočtová príslušnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je v súčasnosti štátnou rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva hospodárstva SR. Vzhľadom na pôsobnos ť úradu nielen v oblasti energetiky, s nadobudnutím účinnosti tohto zákona bude mať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví samostatnú kapitolu štátneho rozpočtu.

K bodu 10

Terminologická zmena názvov dokumentov.

K bodu 11

Návrhom na doplnenie ďalšieho okruhu výdavkov, o ktoré možno prekračovať 1/12 výdavkov v každom mesiaci rozpočtového provizória, a to výnimkou pre prostriedky na financovanie spoločných programov SR a EÚ, sa zabezpečuje eliminácia možného rizika s cieľom zabezpečiť plynulé č erpanie prostriedkov EÚ.

K bodu 12

Vo vzťahu k vypracovaniu a predloženiu východísk zostavenia rozpočtu verejnej správy do vlády sa určuje zákonný termí n pre ministerstvo financií na ich predloženie do vlády, a to do 15. apríla bežn ého roka, pričom sa súčasne ponecháva na rozhodnutie vlády, v akom termíne tieto východiská prerokuje.

K bodu 13

Ustanovením sa navrhuje určiť pevný termín na predloženie rozpočtu verejnej správy do vlády, a to 15. august bežného roka, pričom vláde sa umožňuje len v roku konania volieb určiť neskorší term ín na predloženie rozpočtu verejnej správy do vlády v tom prípade, ak je čas na prípravu a predloženie rozpočtu do vlády v zákonnom termíne kratší ako 60 dní. Táto lehota sa vzťahuje na obdobie od vyslovenia dôvery vláde do 15. augusta. V takomto prípade sa vláde umožňuje určiť neskorší termín ako 15. august, pričom ďalší zákonný termín na predloženie návrhu rozpočtu verejnej sprá vy do parlamentu - 15. október naďalej zostáva v platnosti.

K bodom 14 a 15

V nadväznosti na preradenie súkromných zdravotných poisťovní Štatistickým úradom SR v zmysle metodiky ESA 95, ktorá nepripúšť a, aby sektor verejnej správy obsahoval údaje za subjekty so súkromným vlastníctvom, zo sektora verejnej správy do sektora finančných korporácií, je potrebné zabezpečiť, aby príjmy a výdavky súvisiace s vy konávaním verejného zdravotného poistenia zostali súčasťou rozpočtu verejnej správy. Pre Ministerstvo zdravotníctva SR sa ustanovuje postup pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy za oblasť verejného zdravotn ého poistenia a súčasne sa navrhovaným znením zabezpečuje, aby tak ako doteraz predkladali súkromné zdravotné poisťovne údaje pre potreby zostavenia rozpočtu verejnej správy, ako aj pre úč ely hodnotenia jeho plnenia.

K bodu 16

Dopĺňa sa povinnosť ministerstva financií zverejňovať na svojom webe všet ky rozpočtové opatrenia, ktoré boli z úrovne MF SR voči príslušným kapitolám štátneho rozpočtu vykonané.

K bodu 17

Podľa § 15 ods. 1 zákona môže vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o št átnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok determinuje možnosť vlády alebo na základe jej splnomocnenia ministra financií SR upraviť v priebehu roka záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok tak, ž e celkové výdavky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa môžu týmito úpravami prekročiť najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtov ý rok. Navrhovanou úpravou v § 17 sa zamedzí, aby sa z titulu dosiahnutých vyšších ako rozpočtovaných daňových príjmov alebo z titulu dosiahnutých úspor výdavkov na správu dlhu navyšovali výdavky na úkor úspor alebo vyšších príjmov, ktoré majú slúži ť na zníženie schodku.

K bodu 18

Vytvára sa legislatívny priestor na uplatnenie ustanovenia čl. 5 ods. 6 a čl. 12 ods. 5 návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vo vzťahu k limitu dlhu verejnej správy, podľa ktorého ministerstvo financií viaže výdavky štátneho rozpočtu v určenej výške za podmienok ustanovených v návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

K bodu 19

Navrhovaná úprava nadvä zuje na novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa nanovo zadefinovali pojmy koncesia na stavebné práce a koncesia na služby, a to tak, že rozširuje povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj pri zadávaní koncesií na služby. Subjekt verejnej správy, s výnimkou subjektov územnej samosprávy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpoč tových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bude oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu, ak pôjde o koncesiu na stavebné práce alebo koncesiu na služby s hodnotou rovnou alebo vyššou ako 4 845 000 eur, len po predchádzajúcom schválení projektu vládou.

K bodu 20

Navrhuje sa ďalšia povinnosť pre subjekty, ktoré priamo získali finančnú pomoc zo zdrojov EÚ, a to oznamovať Ministerstvu financií SR prijatie žiadosti EÚ o vrátenie finančnej pomoci alebo jej časti. Uvedeným ustanovením sa zabezpečí informovanosť MF SR o tom, že voči prijímateľom sú zo strany EK vyvodzované dôsledky, ktoré môžu mať v poslednej f áze priamy dopad na členský štát.

K bodu 21

Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje, aby súčasťou zriaďovacej listiny bolo len vymedzenie majetku, ktorý sa organizácii pri jej zriadení dáva do spr ávy. Zmena stavu majetku, ako prevod správy majetku alebo prevod vlastníctva majetku, sa môže v prípade majetku štátu vykonávať len v súlade so zákonom o správe majetku štátu a na základe zmlú v uzatvorených podľa citovaného zákona a v tejto súvislosti nie je potrebná úprava zriaďovacej listiny organizácie.

K bodu 22

Navrhovanou zmenou v § 23 ods. 4 vo vzťahu k preddavkovým organizáciám v zahraničí sa doterajšia úprava špecifík financovania zahraničných pracovísk rozširuje o zahraničné pracoviská Ministerstva vnútra SR.

K bodu 23

Ustanovením sa nanovo vymedzuje obsah štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy - dokumentov, ktorými sa hodnotia výsledky hospodárenia Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

V prvej etape ministerstvo financií vypracuje štátny záverečný účet, ktorý predloží na prerokovanie a schválenie vláde SR do 30. apríla a vláda SR ho predloží Národnej rade SR do 20. mája bežného roku. ažiskom štá tneho záverečného účtu je zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a údajov o dlhu verejnej správy v metodike ESA 95 predložených Európskej komisii do 1. apríla bežného roku (predbežné údaje – tzv. 'marcová notifikácia'), vyhodnotenie hospodárenia na hotovostnom princípe podľa zákona o štá tnom rozpočte SR na príslušný rozpočtový rok a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. V prípade rozpočtového prebytku štátny záverečný účet obsahuje aj návrh na jeho použitie, ktorý schvaľuje Národná rada SR.

Kapitoly štátneho rozpočtu a štátne fondy vypracúvajú záverečné ú čty o svojom rozpočtovom hospodárení v príslušnom rozpočtovom roku, pričom sa zachováva oprávnenie ministerstva financií usmerňovať pr áce na vypracúvaní týchto záverečných účtov, určiť ich obsah a termíny na predloženie vláde SR a príslušnému výboru Národnej rady SR.

Ustanovuje sa povinnosť po schválení štátneho záverečného účtu, zá verečných účtov kapitol štátneho rozpočtu a štátnych fondov zverejniť ich na príslušnom webovom sídle.

V druhej etape ministerstvo financií vypracúva Súhrnnú výročnú správu a predkladá ju na schválenie vláde SR do 31. októbra a vlá da SR ju predkladá na informáciu Národnej rade SR do 20. novembra bežného roka. Kapitoly štátneho rozpočtu ani štátne fondy tento dokument nevypracúvajú.

Súhrnná výročná správa obsahuje zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a údajov o dlhu verejnej sprá vy v metodike ESA 95 predložených Európskej komisii do 1. októbra bežného roku (definitívne údaje – tzv. 'septembrová notifikácia'), súhrnnú účtovnú závierku verejnej sprá vy Slovenskej republiky zostavenú z konsolidovaných účtovných závierok kapitol štátneho rozpočtu, obcí a vyšších územných celkov ako aj ďalšie údaje ustanovené osobitným zákonom.

Súhrnnú výročnú správu po prerokovaní v Národnej rade SR zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídle.

K bodu 24

Doplnením slova 'vrátane' pri určovaní obdobia penalizácie sa zabezpečí presné určenie doby na dopočet penále, ktorým je aj deň, v ktorom boli prostriedky poukázané.

K bodu 25

Novelou sa reaguje na prechod na menu euro od 1.1.2009. Jednotlivými vstupmi sa mení výška sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

Na prepočet hodnôt uvádzaných v slovenských korunách sa doteraz aplikoval generálny zákon - zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti hospodárenia a nakladania s verejnými prostriedkami v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na navrhovanú zmenu sa § 16 generálneho z ákona v súvislosti so zaokrúhľovaním na 2 desatinné miesta na výpočet výšky sankcie nevzťahuje.

K bodom 26 a 29

Navrhovaným doplnením ustanovení § 31 ods. 12 a § 32 zákona spolu s odkazom na § 6a zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štá tu v znení neskorších predpisov sa spresňuje a upravuje technika splácania sankcií uložených v správnom konaní za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 a § 32 tohto zákona, a to formou splátkov ého kalendára alebo odkladom zaplatenia sankcie. Nakladanie s pohľadávkami štátu je v kompetencii správcu majetku štátu s tým, že správca majetku štátu je za podmienok ustanovených § 6a zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov oprávnený povoliť plnenie dlhu v splátkach a taktiež povoliť odklad splatenia dlhu. Na vymáhanie sankcií uložených právoplatn ým rozhodnutím v správnom konaní sa súčasne vzťahujú aj ustanovenia citovaného zákona o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu a ustanovenia o zániku pohľadávky štátu. Zárove ň sa explicitne určuje, že ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu plní dohodu o splátkach a dohodu o odklade splatenia dlhu, za deň odvedenia prostriedkov sa považuje deň účinnosti dohody o splátkach. Penále v takomto prípade ďalej neplynie. V prípade, že subjekt neplní svoje povinnosti vyplývajúce z dohody riadne a včas, penále sa následne dopoč ítava za celé predchádzajúce obdobie v závislosti od toho, k akému porušeniu finančnej disciplíny došlo.

K bodu 27

V nadväznosti na prechod na menu euro sa znižuje suma za porušenie finančnej disciplíny, do ktorej sa odvod spolu s penále nebudú ukladať. Zároveň sa zjednocuje princíp ukladania sankcií v súvislosti s formou finančných prostriedkov. S účinnosťou tohto zákona už nebudú vo vzťahu k výške odvodu a penále, ktoré sa ukladá, výnimkované prostriedky zo zahraničia, t.j. prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky Euró pskej únie poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv, spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej ú nie a prostriedky zo zahraničia prijaté na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

Navrhované ustanovenie súčasne terminologicky reaguje na novelu zákona o finanč nej kontrole a vnútornom audite a na zavedenie inštitútu vládneho auditu.

K bodu 28

Rovnako ako v bode 25 sa mení suma z Sk na euro pri uložení výš ky pokuty za porušenie povinností ustanovených zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Súčasne sa umožňuje správam finančnej kontroly znovu ukladať pokuty za nesplnenie povinnosti v § 8a ods. 10, ktoré zistí správa finančnej kontroly.

K bodu 30

Navrhovaným znením nové ho odseku 11 v § 37 v spojitosti s úpravami navrhovanými v bodoch 14 a 15 a v nadväznosti na zákon č . 578/2004 Z. z. sa zakotvuje, že príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu sa považujú za verejné prostriedky. Tieto verejné prostriedky sa triedia podľa rozpočtovej klasifikácie príjmov a výdavkov, čím sa dosiahne komplexné sledovanie všetkých príjmov a výdavkov v rámci rozpočtu verejnej správy podľa rozpoč tovej klasifikácie.

K bodu 31

Úpravou v odseku 1 sa ustanovuje, že štátny záverečný účet aj súhrnná výročná správa Slovenskej republiky v navrhovanom znení sa po prvýkrát zostavia za rozpočtový rok 2011.

Nakoľko novelou dochádza k zmene súm sankcií za porušenie finančnej disciplíny, k zmene sankcií za porušenie povinností ustanovených zákonom ako aj k zmene hranice, do ktorej sa nebude odvod a penále za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladať na 40 eur, v nadväznosti na zákaz retroaktivity zakotvený v čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa explicitne zakotvuje, že nová právna úprava sa vzťahuje na konania o uložení odvodu, penále a pokuty pr ávoplatne neukončené k 29.2.2012, ak je to pre fyzickú alebo právnickú osobu priaznivejšie.

K bodu 32

Dopĺňa sa transpozičn á príloha zákona č. 523/2004 Z. z. o dve smernice EÚ, ktoré sa preberajú týmto návrhom zákona.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. marca 2012.

Bratislava 9. novembra 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy

11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah dvoch vládnych dokumentov, a to na dokument Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a na dokument Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike bola schválená vládou 13. júna 2001 uznesením č.522. V súlade s týmto dokumentom bola vypracovaná Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán, schválené vládou 21. januára 2004 uznesením č. 43.

Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky je zameraná na niekoľko prioritných oblastí rozvoja spoločnosti, medzi ktoré patrí aj informatizácia verejnej správy. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúci zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre štátny informačný systém, metodických pokynov pri plánovaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), pri rozvoji komunikačnej infraštruktúry (GOVNET), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, obsahuje nedostatočne a v niektorých ustanoveniach aj nelogicky vymedzené kompetencie orgánov verejnej správy, ale aj nejasnosti v používaných pojmoch.

Konkrétne nedostatky súčasného zákona:

-Rada vlády pre informatiku nemôže byť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zriadená iným spôsobom ako určuje uvedený zákon a zároveň je Rada vlády pre informatiku poradným orgánom vlády rovnako ako splnomocnenec vlády pre informatizáciu, a teda by mohlo dôjsť ku kompetenčným konfliktom,

-nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, ktorými by sa dosiahla integrovateľnosť informačných systémov,

-informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony,

-zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom, zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy, napr. Štatistický úrad SR už od konca roka 1999 nemá kompetenciu v oblasti informatizácie spoločnosti, ale podľa súčasného zákona je nositeľom zásadných úloh v oblasti štátneho informačného systému,

-zákon osobitne nerieši povinnosti orgánov územnej samosprávy v oblasti informačných systémoch.

Nedostatky platného zákona nie sú jedinou príčinou neracionálneho a neefektívneho fungovania informačných systémov verejnej správy. Sú výsledkom predovšetkým nekoordinovaného a prudkého vzniku informačných systémov jednotlivých rezortov, ktoré charakterizujú nasledujúce systémové chyby:

◊neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy s ohľadom na možnosti, ktoré poskytujú informačné a komunikačné technológie pre procesy, činnosti a transakcie, na ktorých je postavená činnosť verejnej správy; prevláda zúžený pohľad na informačný systém ako na prostriedok spracovania údajov v zakonzervovanom prostredí verejnej správy (nie ako prostriedok na poskytovanie služieb verejnosti),

◊nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov; jednotlivé informačné systémy verejnej správy netvoria funkčný kooperujúci celok, tvoria súbor jednotlivých informačných systémov verejnej správy; vo vnútri orgánov verejnej správy a medzi nimi je veľmi nízka úroveň horizontálnej a vertikálnej komunikácie a spolupráce, podobne aj vo vzťahu verejnej správy k okoliu,

◊štandardy, ktoré mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov boli vydané v roku 1998 (Výnos Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 372/1998-830) a od tejto doby sa neaktualizovali, avšak vývoj informačno-komunikačných technológií neustále pokračuje,

◊nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe, elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov.

Napriek tomu, že neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy a z toho vyplývajúci systémový prístup k vytvoreniu regulačného rámca, návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy si kladie za cieľ vytvoriť podmienky na efektívnu prácu verejnej správy a jej komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom integrovaných a bezpečných informačných systémov využívajúcich potenciál moderných technológií. Zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.

Z tohto dôvodu sa menia niektoré práva a povinnosti osôb, ktoré súvisia s vytváraním, využívaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy, ustanovujú sa práva a povinnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredného koncepčného a koordinačného orgánu pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy, vytvárajúceho podmienky na zabezpečenie základných atribútov fungovania informačných systémov ako jedného celku, ktorými sú najmä integrovateľnosť, interoperabilita (schopnosť informačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie) a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, a odstraňujú sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri príprave návrhu zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotlivé informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na diaľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú týchto oblastí:

-ustanovuje sa právna záväznosť vybraných štandardov pre informačné systémy verejnej správy,

-ustanovuje sa zodpovednosť za fungovanie ústredného portálu,

-upravuje sa vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy,

Návrh zákona zavádza pojmový aparát, ktorým sa definuje informačný systém všeobecne a informačný systém verejnej správy, zavádzajú sa pojmy ako správca, prevádzkovateľ informačného systému a ústredný portál.

Pojem informačný systém ako všeobecný pojem sa vyskytuje v právnom poriadku SR pomerne často. Ide napr. o zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 4 definuje informačný systém ako akýkoľvek súbor, sústavu alebo databázu obsahujúcu jeden alebo viac osobných údajov, ktoré sú spracúvané na dosiahnutie účelu podľa osobitných organizačných podmienok s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov spracúvania, napr. kartotéka, zoznam, register, operát, záznam alebo sústava obsahujúca spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.

Na účely návrhu zákona sa informačným systémom rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomé systematické zhromažďovanie, spracovávanie, prenos, uchovávanie a likvidácia údajov, získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie informácií pomocou informačno-komunikačných technológií. Každý informačný systém podľa tejto definície zahŕňa informačnú základňu, technické a programové prostriedky, technológie, procedúry a pracovníkov. Definícia obsahuje tri aspekty: využívanie informačných a komunikačných technológií, definované procedúry (organizačné aspekty) a ľudský faktor.

Pod informačným systémom verejnej správy sa potom rozumie taký informačný systém, ktorý je v pôsobnosti povinného subjektu ako správcu, t. j. subjektu, ktorý určuje účel a prostriedky spracovania informácií a zodpovedá za správu a rozvoj informačného systému verejnej správy. Význam definovaných procedúr na získavanie, ukladanie, využívanie, archiváciu/zálohovanie údajov rastie s veľkosťou informačného systému a s mierou heterogenity a komplexnosti prostredia, z ktorého sú primárne údaje do systému získavané. Limitujúcim faktorom úspechu každej technológie a nástroja je ľudský faktor. Ak nie je nástroj, akokoľvek dokonalý, prijatý povinným subjektom, pre ktorý je určený (u informačných systémov verejne správy sú to úradníci a verejnosť), zostávajú potenciálne prínosy nevyužité.

Jednotlivé informačné systémy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou. Z hľadiska koncového užívateľa informačného systému sa rozlišuje medzi poskytnutím informácie, kedy užívateľ len nejakým spôsobom vyhľadá informáciu uloženú v informačnom systéme a poskytnutím služby, kedy sa predpokladá väčšia interakcia užívateľa so systémom, pričom podmienkou je, aby boli do systému vložené ďalšie údaje (službou je napr. výpočet výšky sociálnej dávky na základe údajov vložených užívateľom do systému). Návrh zákona rozlišuje medzi údajmi a informáciami. Údajmi sú tie údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči, informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu alebo nárok.

Návrh zákona vymedzuje povinné subjekty a ich kompetencie v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgány verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami,

-plnú zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať ten subjekt verejnej správy, ktorý ho financuje, či už ako celok alebo len jeho súčasť.

Základ organizácie verejnej správy tvorí štátna správa a územná samospráva. Patria sem i ďalšie subjekty poverené výkonom verejnej správy. Pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú ustanovené osobitným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o činnosť územnej samosprávy je vymedzená zákonom o samosprávnych krajoch (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov) a zákonom o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Osobitné postavenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré v oblasti informačných systémov verejnej správy pôsobí ako ústredný koncepčný a koordinačný orgán pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy vytvárajúci podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov a ako správca ústredného portálu. Výkon činnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ustanovené týmto zákonom bude zabezpečovať Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti v rozsahu ustanovenom štatútom podľa uznesenia vlády č. 511/2004.

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť ústrednému portálu ako kľúčovému informačnému systému, ktorý plní z pohľadu užívateľa integračnú funkciu prístupu k službám verejnej správy z jedného miesta.

Zavádza sa nástroj, ktorým sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy - štandardy .

Návrh zákona upravuje novú oblasť - vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy, čo bude podstatným posunom vpred smerom k ich sprístupneniu širokému okruhu osôb jednoduchším spôsobom. Potreba jeho zavedenia vyplýva z rozvoja informačných a komunikačných technológií umožňujúcich prístup k údajom elektronickými prostriedkami na diaľku so zaručením originality a integrity týchto údajov. Podľa návrhu zákona každý subjekt, ktorý je prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy, má povinnosť na požiadanie poskytovať z toho informačného systému elektronické odpisy alebo výstupy. Návrh zákona rozlišuje verejné a neverejné časti informačných systémov. U tých častí informačných systémoch, ktoré sú podľa svojho určenia alebo podľa osobitného zákona verejné, má právo požiadať o elektronický odpis alebo výstup ktokoľvek. U tých častí, ktoré sú neverejné (napr. register trestov) môže o výstup alebo opis požiadať len osoba, ktorej sa údaje týkajú, alebo ktorej osobitný právny predpis priznáva právo danú informáciu požadovať. Úplnú elektronickú výmenu údajov medzi občanmi, verejným a súkromným sektorom navzájom by mal riešiť ďalší zákon o elektronickej verejnej správe. S tým súvisí aj problematika použitia elektronických dokumentov na právne účely.

Zavádza sa prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa musia uviesť už prevádzkované informačné systémy verejnej správy do súladu s predmetným zákonom.

Ruší sa zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Navrhovaný zákon si vyžiada novelizáciu niektorých zákonov z hľadiska možnosti legálneho využívania informačných a komunikačných technológií, ako aj výmeny a spoločného využívania elektronických dokumentov subjektami verejnej správy. Mali by sa v nich zakotviť povinnosti subjektov verejnej správy postupne elektronizovať verejnú správu a elektronickú formu dokladov zrovnoprávniť s listinnou formou týchto dokladov a uplatniť zásady, že identifikačné údaje fyzických a právnických osôb, ktoré už boli raz týmito osobami poskytnuté, by nemal iný subjekt od týchto osôb opäť vyžadovať, ale iba požiadať ich o odsúhlasenie platnosti týchto údajov. Zákon č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby ukladal možnosť subjektom verejnej správy poskytovať informácie cez internet, resp. na ústrednom portáli.

Zároveň je potrebné pripraviť zmeny procesných právnych predpisov, ktoré sú spojené s manuálnym spracovaním údajov a ich postupným nahradzovaním elektronickou formou. Pôjde o čiastkové zmeny v mnohých právnych normách. Jedným z najaktuálnejších opatrení bude riešenie problematiky základných registrov (register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster nehnuteľností resp. register územnej identifikácie), ktoré predstavuje jadro výkonu verejnej správy. Informácie v nich obsiahnuté nemôžu byť nahradené iným zdrojom údajov, sú unikátne a jedinečné. Zákon o registroch by mal riešiť spoločné využívanie údajov povinnými subjektami pri ich činnosti, z ktorých môže byť inému povinnému subjektu na účely správnej činnosti poskytované alebo sprístupnené a zároveň by upravil činnosť subjektov verejnej správy pri preberaní a využívaní týchto údajov.

Významným spoločenským prínosom vytvárania a rozvíjania informačných systémov verejnej správy je zvýšenie komfortu osôb nachádzajúcich sa na území tohto štátu pri konaní na úradoch s možnosťou nielen vybaviť záležitosti z jedného miesta, ale aj čo najbližšie k nim, obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobenej opakovaným zadávaním údajov akémukoľvek úradu, ktorý ich vyžaduje. Reálne sa predpokladá, že okrem úspory času a starostí sa usporia i náklady na získavanie požadovaných údajov. Súčasne sa zlepšia podmienky na rozhodovanie úradníkov vo veciach predkladaných verejnosťou a zamedzí sa možnosť uvádzať úmyselne rôzne údaje na rôznych úradoch.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej unie1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6. Gestor :

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom navrhovaného zákona je ustanovenie práv a povinností osôb súvisiacich s vytváraním, používaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy.

Tento zákon sa zaoberá informačnými systémami bez ohľadu na obsah spracovávaných údajov. Výnimku tvoria informačné systémy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti a informačné systémy slúžiace na obranu a bezpečnosť štátu a obyvateľov, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto zákona. Zákon taktiež nemení práva a povinnosti upravené inými zákonmi.

K § 2

Definície pojmov vychádzajú predovšetkým z platnej legislatívy. Pokiaľ sú jednotlivé pojmy definované v iných zákonoch a definícia vyhovuje aj na účely tohoto zákona tak sa preberajú, prípadne dopĺňajú alebo upravujú.

K § 3

Všetky povinné subjekty majú všeobecné povinnosti vyplývajúce zo zákona najmä v prevádzke informačných systémov. Povinné subjekty, ktoré určujú účel a prostriedky spracovania informácií sú správcami informačných systémov a majú osobitné postavenie. Správcovia informačných systémov zodpovedajú za to, že informačné systémy pracujú podľa platnej legislatívy, teda časť verejnej správy, ktorá je zabezpečovaná informačným systémom je vykonávaná v súlade s príslušným zákonom. Správca zodpovedá za informačný systém po stránke správnosti aj po stránke súladu so štandardami.

Ústredné orgány štátnej správy zodpovedajú za informačné systémy verejnej správy v ich vecnej kompetencii vymedzenej kompetenčným zákonom. Vypracúvajú koncepcie informačných systémov verejnej správy a zodpovedajú za ich uskutočňovanie. Nezastupiteľnou úlohou ústredných orgánov štátnej správy je vytváranie legislatívnych podmienok na rozvoj informatizácie verejnej správy. Ide hlavne o novelizáciu zákonov a predkladanie nových zákonov, ktoré zavádzajú výkon verejnej správy v elektronickej forme s využívaním údajových štandardov a preberanie údajov z elektronických štandardizovaných a garantovaných registrov. Prvoradou otázkou sa tu stáva zrovnoprávnenie elektronických a listinných dokumentov.

Orgány územnej samosprávy, obce aj vyššie územné celky, vykonávajú verejnú správu v dvoch oblastiach. V oblasti originálnych kompetencií, kde sú riadené iba príslušným zákonom a vykonávajú ju autonómne. V oblasti tzv. prenesených kompetencií vykonávajú verejnú správu ako súčasť verejnej správy riadenej ústrednými orgánmi štátnej správy. Orgány samosprávy majú iné postavenie aj v oblasti ukladania úloh. Týmto orgánom môžu byť ukladané povinnosti iba zákonom. Orgány samosprávy sú tiež správcami informačných systémov a majú niektoré povinnosti a práva ako ústredné orgány štátnej správy. Často sa v delegovaných kompetenciách stávajú iba prevádzkovateľmi informačných systémov. Aby si nebudovali jednotlivé subjekty samosprávy informačné systémy živelne je potrebné, aby aj tieto subjekty vypracovávali svoje koncepcie budovania informačných systémov v súlade s vládou schválenou koncepciou informatizácie verejnej správy.

Ostatné subjekty pracujú najčastejšie ako prevádzkovatelia informačných systémov. Väčšinou sú priamo podriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo sú financované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ústredným orgánom spravovanej.

K § 4

Dohľad nad zákonom o štátnom informačnom systéme vykonával a ústredným orgánom štátnej správy pre štátny informačný systém bol Štatistický úrad SR. Kompetencie v oblasti informatiky resp. informatizácie spoločnosti prechádzali postupne z jedného ministerstva na druhé. Podľa posledných zmien je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kompetencie v riadení a metodickom usmerňovaní niektorých subjektov verejnej správy má ministerstvo vnútra SR, ktoré má vytvorenú aj špecializovanú organizáciu pre informatiku verejnej správy (IVES), ktorá plní úlohy v informatizácii verejnej správy. Pôsobnosť ministerstva vnútra je obmedzená na orgány miestnej štátnej správy, resp. v niektorých oblastiach na orgány územnej samosprávy.

V oblasti informačných systémov verejnej správy plní hlavne úlohy spojené s medzirezortnými a nadrezortnými otázkami rozvoja informačných systémov, vydávania štandardov a tvorby metodických usmernení.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykonáva úlohy v oblasti informačných systémov v úzkej spolupráci s ostatnými subjektami verejnej správy.

K § 5

Ústredný portál ako jednotné prístupové miesto k službám poskytovaným subjektami verejnej správy má nezastupiteľnú úlohu najmä pre verejnosť. Za správnu činnosť musí zodpovedať jeden subjekt, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zodpovedné za informačné systémy verejnej správy ako celok. Prevádzkovaním ústredného portálu v zmysle určených právomocí je poverený iný subjekt, ktorým je Úrad vlády SR.

Pri napĺňaní funkcií portálu však musia spolupracovať všetky povinné subjekty. Bez údajov poskytovaných všetkými povinnými subjektami by bol portál iba nástroj, ktorý by neposkytoval žiadne informácie resp. služby.

K § 6

Štandardy v oblasti informačných systémov verejnej správy obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky pri ktorých je možné hovoriť o integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov. Sú to nástroje na zabezpečenie integrovateľnosti informačných systémov verejnej správy.

K § 7 až 9

Účelom týchto ustanovení je umožniť prevedenie záznamov v informačných systémoch verejnej správy z elektronickej formy do listinnú podoby. Predpokladom pre takýto prevod je, že „elektronický stav“ záznamov v informačnom systéme je zhodný so stavom právnym. Zavedenie týchto paragrafov si vyžaduje nutnosť vydávania listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje v elektronickej forme. Na rôzne právne účely je v súčasnosti možné použiť iba listinné dokumenty, aj keď ich základné údaje sú vedené v elektronickej forme. Správca informačného systému vydá výstup opatrený osvedčovacou doložkou. Overené výstupy môžu vydávať aj iné orgány verejnej správy a notári, ak získajú elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou. Takto sa viac umožní vydávanie listinných dokumentov použiteľných na právne úkony občanom, ktorí nebudú musieť cestovať na vzdialený príslušný orgán verejnej správy, ale požiadajú o to najbližšieho notára alebo obvodný úrad.

K § 8

Správcovia informačných systémov zodpovedajú za zhodu výstupov s aktuálnym stavom v informačnom systéme verejnej správy. Taktiež sú povinní odovzdať inej overujúcej osobe elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a pokiaľ ide o výstupy z neverejných častí informačných systémov, sú povinní zabezpečiť ich utajenosť pred tretími osobami.

K § 9

Ustanovenia tohoto paragrafu podrobne špecifikujú povinnosti osôb osvedčujúcich výstupy z informačných systémov verejnej správy. Určujú podrobnosti evidencie osvedčovaných výstupov a overovanie totožnosti žiadateľov o výstup, pokiaľ je to nutné vzhľadom na požadovaný výstup. V informačných systémoch verejnej správy sú vedené údaje, ktoré sú určené, resp. prístupné komukoľvek, ale aj údaje, ktoré je možné oznamovať iba osobe, ktorej sa týkajú alebo zákonom ustanovenej osobe (neverejné časti informačných systémov, napr. register trestov).

K § 10 a 11

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona a pri ich porušení a nevykonaní nápravných opatrení uložiť sankcie. Pri ukladaní sankcií sa berie do úvahy nebezpečnosť konania a opakované porušenie zákona.

Vo veciach konaných pri ukladaní sankcií sa postupuje podľa správneho poriadku.

K § 12

Vzhľadom na existenciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy je zavedené prechodné obdobie piatich rokov počas, ktorých sú správcovia povinní zabezpečiť, aby nimi prevádzkované informačné systémy boli v súlade so zákonom. Obdobie piatich rokov je vzhľadom na životnosť informačných systémov dostatočne dlhá doba na prípravu a realizáciu zavedenia nových informačných systémov alebo aspoň na podstatnú modernizáciu existujúcich informačných systémov verejnej správy.

K § 13

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví štandardy.

K § 14

Tento zákon nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, ktorý sa dňom účinnosti tohto zákona ruší a súčasne sa ruší aj vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z., vydaná podľa zákona č. 261/1995 Z. z.

K § 15

Všeobecná účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2006. Zákon stanovuje delenú účinnosť nakoľko dodržiavanie štandardov si vyžaduje úpravu existujúcich informačných systémov a prechodné obdobie bolo stanovené na 5 rokov. Vypracovanie koncepcií si vyžaduje prechodné obdobie 1 roka.

Bratislava, 9. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu