Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2006 účinný od 01.02.2010 do 31.12.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh novely zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprí stupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačný ch technológií je nevyhnutné skvalitňovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať novelu zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúce znenie zákona č. 275/2006 Z. z. vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2008. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na v ýsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi z hľadiska vecného i procesného.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre informačné systémy verejnej správy, bezpečnostných štandardov, metodických pokynov pri plá novaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, nedostatočne vymedzené kompetencie povinných osôb ako aj nejasnosti v používaných pojmoch a nedostatky existujúcej úpravy správneho konania vo vzťahu k povinným osobám.

Pri príprave návrhu novely zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotliv é informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na dia ľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v n ávrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú rozšírenia a úpravy pojmového aparátu, povinností správcu a prevádzkovateľov informačných systémov verejne správy, zavádzania ďalších nástrojov, ktorými sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, podrobnejšie sa tiež definuje koncepcia rozvoja informačného systému verejnej správy, detailnejšie sa upravujú niektoré aspekty správneho konania a definuje sa integrované obslužné miesto pre komunikáciu s verejnou správou.

Návrh novely zákona upravuje vymedzenie povinných osôb (povinné subjekty) a ich kompetencií v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgá ny verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-jednotliv é informačné systémy verejnej správy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou, preto chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom, (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami.

-primá rnu zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať jeho správca. Správcovstva sa ex lege nemôže vzdať.

Navrhovaný zákon vychá dza z predpokladu zníženia finančnej náročnosti pri elektronickom vybavovaní žiadostí a platbe prostredníctvom platobného portálu Ústredného portálu verejnej správy za správne úkony spoplatňované podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dopady poplatkových úľav na podporu elektronikácie správnej agendy sa priamo úmerne prejavia zvýšením penetrá cie elektronických platieb.

Predložený návrh zákona je v sú lade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona v rozpočtovom roku 2009 nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na hospodárenie verejnopr ávnych inštitúcií, iba čiastočný výpadok príjmov štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov, keďže sa v čl. II. mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol na príslušný rozpočtový rok. Návrh nemá negatívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh z ákona nemá negatívny vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Identifikovanie problému:

A.2. Rozsah vplyvov:

Vplyv

žiadnyVplyvZvažoval predkladateľ alternatívne riešenia? 1. Rozsah vplyvov na rozpočet verejnej správy

áno

2. Rozsah vplyvov na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?áno

3, Rozsah sociálnych vplyvov – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťáno

pozitívny4. Rozsah vplyvov na životné prostredieáno

5. Rozsah vplyvov na informatizáciu spoločnostiáno

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. NieKvantifikujte: Nie- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľ stva. Nie

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Áno,

informatizácia spoločnosti v rámci zdokonalenia možnosti elektronického kontaktu s orgánmi verejnej správy zvyšuje možnosti žien starajúcich sa o deti pracovať z domu na tzv. teleworking (prácu na diaľku), čím sa zvyšuje ich šanca získať a udržať si zamestnanie v porovnaní s mužmi.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširuj ú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zavádzajú sa integrované obslužné miesta ako miesta asistovaného výkonu verejnej správy, ktoré rozšíria a skvalitnia prístup k elektronickým službám verejnej správy

Úroveň III (obojsmerná interakcia)

6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

zákon je zameraný na správcov ISVS povinných osô b, zabezpečujúcich aj prevádzku IS6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelá vacích aktivít.)Nie,

zákon je zameraný na správcov ISVS povinných osô b, zabezpečujúcich aj prevádzku IS6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nie,

zákon je technickou normou zameranou na povinné osoby, nie na bežných užívateľov6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)Áno, prostredníctvom integrovaných obslužných miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy. Zároveň sa zvyšuje úroveň kontroly dodržiavania štandardov pr ístupnosti a sankcie za porušovanie zákona voči povinným osobám ISVSInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno, zákon zav ádza a definuje metainformačný a nadrezortný IS6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno,

prostredníctvom integrovaných obslužných miest sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno,

prostredníctvom integrovaných obslužných miest sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno,

čiastočne sa prostredníctvom štandardov pre ISVS zabezpečuje základná úroveň interoperability6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno,

čiastočne prostredníctvom rozšírených a sprísnených povinností povinných osôb6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúryRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpoklad á nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a.nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b.nie je upravená v práve Európskej únie

c.nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev

a Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev

Vzhľadom na vnútroštá tny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6 doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Predmetom úpravy je upresnenie práv a povinností povinných osôb spojených nielen so zabezpečovaním prevádzky informačných systémov verejnej sprá vy, ale spojených aj s ich vytváraním, rozvojom a využívaním.

K bodu 2

Rozširujú sa definície pojmov na základe potrieb aplikačnej praxe v súvislosti s rozvojom informačných technológií, technologickej infraštruktúry a reflektujú na novo vznikajúce procesy a informačné toky medzi subjektmi, z čoho vznikla potreba zadefinovania nov ých pojmov a úpravy doteraz používaných.

Dopĺňa sa tiež v § 3 zoznam povinných os ôb, ktoré vzhľadom na svoju vecnú pôsobnosť do zoznamu patria a v súčasnom znení zákona č. 275/2006 Z. z. nie sú zaradené. Niektoré nové inštitúcie spadajúce pod zákon vznikli až po prijatí z ákona a bolo takisto potrebné na tento fakt zareagovať. Zároveň sa mení systematika zoradenia povinných osôb a rozčleňuje sa ich druhové členenie na nové skupiny, lepšie vyhovujúce potrebám sé mantiky IT architektúry.

Ïalej sa nanovo definujú práva a povinnosti povinných osôb a správcu informačných systémov verejnej správy, vychádzajúc pri tom z pripravovanej štruktúry jednotného technologicky štandardizovaného syst ému elektronickej verejnej správy Slovenskej republiky, reflektujúc pritom i na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy a potrebu koncepčného prístupu k tvorbe a prevádzkovaniu informačných systémov verejnej správy. Zároveň dochádza k presunu niektorých povinností zo všeobecného okruhu povinných osô b na správcov, najmä v oblasti predkladania koncepcií rozvoja informačných systémov, čím sa výrazne zníži okruh primárne zodpovedných osôb, výrazne sa zníži administratívna záťaž pri reportingu povinných osôb voči ministerstvu a sprehľadní sa aj ich štruktúra.

Vypracovať a aktualizovať koncepciu majú správcovia v súčinnosti s vecne príslušnými právnický mi osobami v ich v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti a tieto im musia ako svojim zriaďovateľom alebo zakladateľom poskytovať súčinnosť.

Povinné osoby nahlasujú ministerstvu financií zmeny úsekov správy a im prislúchajúcich agend základn ého číselníka úsekov a agend verejnej správy. Správcom číselníka je ministerstvo financií. Základné číseln íky zahàňajú dôležitý zdroj údajov potrebný pri výkone správy. Budú záväzným zdroj údajov, ktoré by mali byť dostupné pri poskytovaní e-služieb verejnej správy. Èíselní ky predstavujú vzostupne alebo zostupne usporiadaný rad číselných znakov, písmen a ich kombinácií. Tieto znaky sú priradené k určitému verbálnemu popisu javu alebo procesu nejakou základnou spoloč nou charakteristikou. Vo väčšine prípadov neexistuje medzi jednotlivými prvkami číselníka nadradenosť či podradenosť.

Ministerstvo a Úrad vlády Slovenskej republiky takisto vypracujú model štatistického zisťovania údajov o informačných systémoch verejnej správy.

Agenda je v zmysle Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy konkrétna, vecná oblasť príslušného úseku správy, ktorú vybavuje povinná osoba v súlade s kompetenciami, podmienkami, postupmi a ustanoveniami, uveden ými v osobitných predpisoch. Úsek správy je konkrétna vecná oblasť, v ktorej kompetencie, úlohy a povinnosti povinných osôb ustanovujú osobité predpisy.

Povinné osoby ako nositelia informácie, ktorú občan potrebuje doložiť ku konaniu pred orgánom verejnej správy alebo orgánom verejnej moci, uvedenú informá ciu zabezpečia z vlastného alebo iného informačného systému verejnej správy, ak to technické podmienky interoperability dovoľujú a orgán takouto informáciou disponuje.

Povinnosť predkladať koncepcie rozvoja informačných systémov sa už nebude vzťahovať na právnické osoby v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti povinných osôb a hlavne už nie na celú samospr ávu, ale iba na vyššie územné celky, čím sa výrazne zníži zaťaženie týchto povinných osôb a táto povinnosť sa tak bude vzťahovať iba na tie subjekty, ktoré reálne zabezpečujú komplexn ú agendu elektronickej verejnej správy pre územne a organizačne väčšie celky a nie na (malé) obce ani na mestá či mestské časti.

Povinnosť vypracúvať a aktualizovať koncepciu však majú naďalej a ministerstvo si ju môže vyžiadať napr. za účelom aktualizácie Ná rodnej koncepcie resp. pri príprave iných strategických materiálov a pri kontrole funkcionality ich informačných systémov. Právo predkladať koncepcie však obciam ostáva a napr. predloženie koncepcie je nevyhnutný m predpokladom pre podanie žiadosti o čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Rozhodnutie o schválení koncepcie nie je rozhodnutím v sprá vnom konaní.

K bodu 3

Nový paragraf § 3a ustanovuje koncepciu rozvoja informačných systémov verejnej správy ako základný stavebný prvok tvorby a rozvoja týchto informačných syst émov a dopĺňa tak predchádzajúce vágne ustanovenie v pôvodnom § 3. Náležitosti koncepcie ustanovuje ministerstvo. Koncepcie sú naviazané na Národnú koncepciu rozvoja informatizácie verejnej správy, ktor ú schvaľuje vláda svojim uznesením a ktorá nemá pevne stanovenú dobu platnosti, čo umožňuje bezprostredne reagovať na aktuálne trendy vývoja informatizácie vo svete. Koncepcie sa neschvaľujú v sprá vnom konaní, nakoľko sa nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch. Proti rozhodnutiu o schválení koncepcie nie je prípustný opravný prostriedok.

K bodom 4 až 10

Spresňujú sa povinnosti a kompetencie ministerstva vzhľadom na novo definované pojmy v zákone. Výkonom niektorých technických činností sú visiacich s realizáciou kontrolných právomocí môže ministerstvo poveriť inú právnickú osobu podľa osobitných predpisov (napr. Správu finančnej kontroly a pod.). Po dohode s ministerstvom môžu štandardy informačných systémov verejnej správy vydávajú aj povinné osoby, ktoré vydávajú štandardy na základe osobitných predpisov, napr. zdravotnícke štandardy, štandardy pre elektronický podpis, štandardy pre geografický informačný systém.

Ministerstvo riadi a koordinuje informačnú bezpečnosť informačných systémov verejnej správy s výnimkou systémov kybernetického priestor, ak tak ustanoví osobitný predpis, ktorým by mal byť návrh zákona o kybernetickom priestore v gescii Národného bezpečnostného úradu.

K bodom 11 až 13

Dopĺňa sa nová funkcia podania cez elektronickú podateľňu ústredného portálu ako centrálneho komunikačného bodu verejnosti s verejnou sprá vou ako ekvivalent podania prostredníctvom elektronickej podateľne jednotlivých úradov, čím sa napĺňa jedna z nosných úloh ústredného portálu ako kľúčového prvku eGovernmentu. Úrad vlá dy SR sa definuje ako správca Govnetu.

K bodom 14 až 18

V oblasti informačných systémov sa pri štandardoch upresňuje ich vecný rozsah vzhľadom na novo zavádzané a spresnené definície a vypúšťajú sa duplicitn é ustanovenia. Pôsobnosť štandardov sa rozširuje aj na spoločné moduly.

K bodom 19 až 21

Odpisy a výstupy sa vydávajú na požiadanie všetkých oprávnených osôb, ktoré majú právny nárok spojený s požadovaným úkonom, ako je to i v súčasnosti podľa príslušných predpisov. Pokiaľ sa nevyž aduje preukazovanie právneho nároku v zmysle osobitných predpisov, jeho preukazovanie sa ani podľa tohto zákona nevyžaduje.

Integrované obslužné miesto vykonáva činnosti osvedčujúcej osoby. Povinnosť osvedčujúcej osoby na vydávanie výstupov je viazaná na technické možnosti pre takúto činnosť, pričom osvedčuj úcou osobou ostáva subjekt bez ohľadu na tieto technické možnosti, čo jej dáva právo na zaradenie do systé mu, akonáhle ich bude spĺňať.

K bodu 22

Zavádza sa osobitné ustanovenie popisujúce fungovanie integrovaného obslužného miesta (IOM), ktoré zahàňa povinné osoby, ako aj notárov a držiteľov poš tovej licencie na univerzálnu poštovú službu. Integrované obslužného miesta v súčasnosti platný zákon pozná, iba ich nijako nenazýva. Podľa zákona vykonávajú funkciu miesta jednotného kontaktu obč anov a podnikateľov s verejnou správou, čo je moderný trend elektronickej verejnej správy, s cieľom priblíženia verejnej správy občanom a podnikateľom a znížiť náklady spojené s vybavovaní m administratívne agendy.

Rozširuje sa okruh IOM o držiteľov poštovej licencie na univerzálnu poštovú službu, čo je európsky trend rozširovania poč tu tzv. jednotných obslužných miest a ich približovaniu verejnosti prostredníctvom certifikovaných poskytovateľov služieb, čím sa zároveň zníži objem agendy úradov a tým aj neúmerné č akacie lehoty na vybavenie. Novým prvkom je možnosť prostredníctvom integrovaného obslužného miesta uskutočniť aj podanie orgánom verejnej moci a verejnej správy, nielen žiadať elektronické výstupy z informačného systému verejnej správy, čím dochádza k obojstrannej komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou spr ávou, čo je trend modernej verejnej správy vo svete.

K bodu 23

Upravujú sa pokuty za porušenie zákona v súlade s princípom zníženia spodnej hranice a zvýšenia hornej hranice pokút a spresňujú sa odkazy na poruš enia jednotlivých hmotnoprávnych ustanovení z dôvodu ich presunov a doplnení o nové ustanovenia. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona po 1. januári 2009 sa zmenila menová jednotka zo slovenských korú n na euro.

K bodu 24

Vkladajú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010. Na povinné osoby, ktoré už existujú ale ktoré neboli povinnými osobami podľ a doterajšieho zákona, sa povinnosti vypracovať a predložiť koncepciu a zosúladenie so štandardmi ISVS vzťahujú od 1. októbra 2010.

Povinné osoby zriadené alebo založené až po nadobudnutí úč innosti tohto zákona sú povinné predložiť koncepciu do šiestich mesiacov od svojho zriadenia alebo založenia.

Konanie o uložení pokuty podľa doterajších predpisov sa ukončí podľa tohto zákona.

K bodu 25

Dopĺň a sa splnomocnenie pre ministerstvo na vydanie vykonávacieho predpisu pre štandardy, pre registráciu prevádzkovateľov integrovaných obslužných miest, pre zriaďovanie a prevádzku integrovaných obslužných miest, pre obsah a spôsob predkladania zmien úsekov a agend do základného číselníka úsekov a agend verejnej správy a pre obsah a spôsob predkladania informácií do centrálneho metainformačného systému verejnej správy.

Zároveň sa ministerstvo splnomocňuje vydať úplné znenie všeobecne záväzného právneho predpisu v Zbierke zákonov SR.

K Èl. II

Ako motivačný faktor pre používanie elektronických prostriedkov sa pre verejnosť zavádza 50% zľava zo správnych poplatkov za úkony a konania, ak sa vykonávajú na zá klade návrhu podaného elektronickými prostriedkami a podpísaného elektronickým podpisom alebo sú vykonané prostredníctvom IOM a platba za ne je zrealizovaná prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, prič om sa považuje za zrealizovanú nie okamihom zadania príkazu na platbu, ale až okamihom jej odpísania z účtu žiadateľa.

K Èl. III

Vypúšťa sa kompetencia ministerstva vnútra v oblasti automatizovaného informačného systému miestnej štátnej správy, nakoľko takýto systém už neexistuje.

K Èl. IV

Dáva sa splnomocňovacie ustanovenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorší ch predpisov.

K Èl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2010, okrem povinnosti zverejňovať informácie o informačných systémoch verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačn ého systému verejnej správy a okrem výmeny informácií medzi informačnými systémami verejnej správy, z dôvodu nevyhnutnej časovej rezervy na technologické prispôsobenie svojich informačných systémov podmienkam zákona. Táto lehota sa predlžuje na 1. januára 2011.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy

11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah dvoch vládnych dokumentov, a to na dokument Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a na dokument Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike bola schválená vládou 13. júna 2001 uznesením č.522. V súlade s týmto dokumentom bola vypracovaná Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán, schválené vládou 21. januára 2004 uznesením č. 43.

Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky je zameraná na niekoľko prioritných oblastí rozvoja spoločnosti, medzi ktoré patrí aj informatizácia verejnej správy. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúci zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre štátny informačný systém, metodických pokynov pri plánovaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), pri rozvoji komunikačnej infraštruktúry (GOVNET), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, obsahuje nedostatočne a v niektorých ustanoveniach aj nelogicky vymedzené kompetencie orgánov verejnej správy, ale aj nejasnosti v používaných pojmoch.

Konkrétne nedostatky súčasného zákona:

-Rada vlády pre informatiku nemôže byť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zriadená iným spôsobom ako určuje uvedený zákon a zároveň je Rada vlády pre informatiku poradným orgánom vlády rovnako ako splnomocnenec vlády pre informatizáciu, a teda by mohlo dôjsť ku kompetenčným konfliktom,

-nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, ktorými by sa dosiahla integrovateľnosť informačných systémov,

-informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony,

-zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom, zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy, napr. Štatistický úrad SR už od konca roka 1999 nemá kompetenciu v oblasti informatizácie spoločnosti, ale podľa súčasného zákona je nositeľom zásadných úloh v oblasti štátneho informačného systému,

-zákon osobitne nerieši povinnosti orgánov územnej samosprávy v oblasti informačných systémoch.

Nedostatky platného zákona nie sú jedinou príčinou neracionálneho a neefektívneho fungovania informačných systémov verejnej správy. Sú výsledkom predovšetkým nekoordinovaného a prudkého vzniku informačných systémov jednotlivých rezortov, ktoré charakterizujú nasledujúce systémové chyby:

◊neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy s ohľadom na možnosti, ktoré poskytujú informačné a komunikačné technológie pre procesy, činnosti a transakcie, na ktorých je postavená činnosť verejnej správy; prevláda zúžený pohľad na informačný systém ako na prostriedok spracovania údajov v zakonzervovanom prostredí verejnej správy (nie ako prostriedok na poskytovanie služieb verejnosti),

◊nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov; jednotlivé informačné systémy verejnej správy netvoria funkčný kooperujúci celok, tvoria súbor jednotlivých informačných systémov verejnej správy; vo vnútri orgánov verejnej správy a medzi nimi je veľmi nízka úroveň horizontálnej a vertikálnej komunikácie a spolupráce, podobne aj vo vzťahu verejnej správy k okoliu,

◊štandardy, ktoré mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov boli vydané v roku 1998 (Výnos Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 372/1998-830) a od tejto doby sa neaktualizovali, avšak vývoj informačno-komunikačných technológií neustále pokračuje,

◊nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe, elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov.

Napriek tomu, že neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy a z toho vyplývajúci systémový prístup k vytvoreniu regulačného rámca, návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy si kladie za cieľ vytvoriť podmienky na efektívnu prácu verejnej správy a jej komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom integrovaných a bezpečných informačných systémov využívajúcich potenciál moderných technológií. Zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.

Z tohto dôvodu sa menia niektoré práva a povinnosti osôb, ktoré súvisia s vytváraním, využívaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy, ustanovujú sa práva a povinnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredného koncepčného a koordinačného orgánu pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy, vytvárajúceho podmienky na zabezpečenie základných atribútov fungovania informačných systémov ako jedného celku, ktorými sú najmä integrovateľnosť, interoperabilita (schopnosť informačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie) a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, a odstraňujú sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri príprave návrhu zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotlivé informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na diaľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú týchto oblastí:

-ustanovuje sa právna záväznosť vybraných štandardov pre informačné systémy verejnej správy,

-ustanovuje sa zodpovednosť za fungovanie ústredného portálu,

-upravuje sa vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy,

Návrh zákona zavádza pojmový aparát, ktorým sa definuje informačný systém všeobecne a informačný systém verejnej správy, zavádzajú sa pojmy ako správca, prevádzkovateľ informačného systému a ústredný portál.

Pojem informačný systém ako všeobecný pojem sa vyskytuje v právnom poriadku SR pomerne často. Ide napr. o zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 4 definuje informačný systém ako akýkoľvek súbor, sústavu alebo databázu obsahujúcu jeden alebo viac osobných údajov, ktoré sú spracúvané na dosiahnutie účelu podľa osobitných organizačných podmienok s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov spracúvania, napr. kartotéka, zoznam, register, operát, záznam alebo sústava obsahujúca spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.

Na účely návrhu zákona sa informačným systémom rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomé systematické zhromažďovanie, spracovávanie, prenos, uchovávanie a likvidácia údajov, získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie informácií pomocou informačno-komunikačných technológií. Každý informačný systém podľa tejto definície zahŕňa informačnú základňu, technické a programové prostriedky, technológie, procedúry a pracovníkov. Definícia obsahuje tri aspekty: využívanie informačných a komunikačných technológií, definované procedúry (organizačné aspekty) a ľudský faktor.

Pod informačným systémom verejnej správy sa potom rozumie taký informačný systém, ktorý je v pôsobnosti povinného subjektu ako správcu, t. j. subjektu, ktorý určuje účel a prostriedky spracovania informácií a zodpovedá za správu a rozvoj informačného systému verejnej správy. Význam definovaných procedúr na získavanie, ukladanie, využívanie, archiváciu/zálohovanie údajov rastie s veľkosťou informačného systému a s mierou heterogenity a komplexnosti prostredia, z ktorého sú primárne údaje do systému získavané. Limitujúcim faktorom úspechu každej technológie a nástroja je ľudský faktor. Ak nie je nástroj, akokoľvek dokonalý, prijatý povinným subjektom, pre ktorý je určený (u informačných systémov verejne správy sú to úradníci a verejnosť), zostávajú potenciálne prínosy nevyužité.

Jednotlivé informačné systémy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou. Z hľadiska koncového užívateľa informačného systému sa rozlišuje medzi poskytnutím informácie, kedy užívateľ len nejakým spôsobom vyhľadá informáciu uloženú v informačnom systéme a poskytnutím služby, kedy sa predpokladá väčšia interakcia užívateľa so systémom, pričom podmienkou je, aby boli do systému vložené ďalšie údaje (službou je napr. výpočet výšky sociálnej dávky na základe údajov vložených užívateľom do systému). Návrh zákona rozlišuje medzi údajmi a informáciami. Údajmi sú tie údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči, informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu alebo nárok.

Návrh zákona vymedzuje povinné subjekty a ich kompetencie v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgány verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami,

-plnú zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať ten subjekt verejnej správy, ktorý ho financuje, či už ako celok alebo len jeho súčasť.

Základ organizácie verejnej správy tvorí štátna správa a územná samospráva. Patria sem i ďalšie subjekty poverené výkonom verejnej správy. Pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú ustanovené osobitným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o činnosť územnej samosprávy je vymedzená zákonom o samosprávnych krajoch (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov) a zákonom o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Osobitné postavenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré v oblasti informačných systémov verejnej správy pôsobí ako ústredný koncepčný a koordinačný orgán pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy vytvárajúci podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov a ako správca ústredného portálu. Výkon činnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ustanovené týmto zákonom bude zabezpečovať Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti v rozsahu ustanovenom štatútom podľa uznesenia vlády č. 511/2004.

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť ústrednému portálu ako kľúčovému informačnému systému, ktorý plní z pohľadu užívateľa integračnú funkciu prístupu k službám verejnej správy z jedného miesta.

Zavádza sa nástroj, ktorým sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy - štandardy .

Návrh zákona upravuje novú oblasť - vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy, čo bude podstatným posunom vpred smerom k ich sprístupneniu širokému okruhu osôb jednoduchším spôsobom. Potreba jeho zavedenia vyplýva z rozvoja informačných a komunikačných technológií umožňujúcich prístup k údajom elektronickými prostriedkami na diaľku so zaručením originality a integrity týchto údajov. Podľa návrhu zákona každý subjekt, ktorý je prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy, má povinnosť na požiadanie poskytovať z toho informačného systému elektronické odpisy alebo výstupy. Návrh zákona rozlišuje verejné a neverejné časti informačných systémov. U tých častí informačných systémoch, ktoré sú podľa svojho určenia alebo podľa osobitného zákona verejné, má právo požiadať o elektronický odpis alebo výstup ktokoľvek. U tých častí, ktoré sú neverejné (napr. register trestov) môže o výstup alebo opis požiadať len osoba, ktorej sa údaje týkajú, alebo ktorej osobitný právny predpis priznáva právo danú informáciu požadovať. Úplnú elektronickú výmenu údajov medzi občanmi, verejným a súkromným sektorom navzájom by mal riešiť ďalší zákon o elektronickej verejnej správe. S tým súvisí aj problematika použitia elektronických dokumentov na právne účely.

Zavádza sa prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa musia uviesť už prevádzkované informačné systémy verejnej správy do súladu s predmetným zákonom.

Ruší sa zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Navrhovaný zákon si vyžiada novelizáciu niektorých zákonov z hľadiska možnosti legálneho využívania informačných a komunikačných technológií, ako aj výmeny a spoločného využívania elektronických dokumentov subjektami verejnej správy. Mali by sa v nich zakotviť povinnosti subjektov verejnej správy postupne elektronizovať verejnú správu a elektronickú formu dokladov zrovnoprávniť s listinnou formou týchto dokladov a uplatniť zásady, že identifikačné údaje fyzických a právnických osôb, ktoré už boli raz týmito osobami poskytnuté, by nemal iný subjekt od týchto osôb opäť vyžadovať, ale iba požiadať ich o odsúhlasenie platnosti týchto údajov. Zákon č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby ukladal možnosť subjektom verejnej správy poskytovať informácie cez internet, resp. na ústrednom portáli.

Zároveň je potrebné pripraviť zmeny procesných právnych predpisov, ktoré sú spojené s manuálnym spracovaním údajov a ich postupným nahradzovaním elektronickou formou. Pôjde o čiastkové zmeny v mnohých právnych normách. Jedným z najaktuálnejších opatrení bude riešenie problematiky základných registrov (register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster nehnuteľností resp. register územnej identifikácie), ktoré predstavuje jadro výkonu verejnej správy. Informácie v nich obsiahnuté nemôžu byť nahradené iným zdrojom údajov, sú unikátne a jedinečné. Zákon o registroch by mal riešiť spoločné využívanie údajov povinnými subjektami pri ich činnosti, z ktorých môže byť inému povinnému subjektu na účely správnej činnosti poskytované alebo sprístupnené a zároveň by upravil činnosť subjektov verejnej správy pri preberaní a využívaní týchto údajov.

Významným spoločenským prínosom vytvárania a rozvíjania informačných systémov verejnej správy je zvýšenie komfortu osôb nachádzajúcich sa na území tohto štátu pri konaní na úradoch s možnosťou nielen vybaviť záležitosti z jedného miesta, ale aj čo najbližšie k nim, obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobenej opakovaným zadávaním údajov akémukoľvek úradu, ktorý ich vyžaduje. Reálne sa predpokladá, že okrem úspory času a starostí sa usporia i náklady na získavanie požadovaných údajov. Súčasne sa zlepšia podmienky na rozhodovanie úradníkov vo veciach predkladaných verejnosťou a zamedzí sa možnosť uvádzať úmyselne rôzne údaje na rôznych úradoch.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej unie1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6. Gestor :

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom navrhovaného zákona je ustanovenie práv a povinností osôb súvisiacich s vytváraním, používaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy.

Tento zákon sa zaoberá informačnými systémami bez ohľadu na obsah spracovávaných údajov. Výnimku tvoria informačné systémy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti a informačné systémy slúžiace na obranu a bezpečnosť štátu a obyvateľov, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto zákona. Zákon taktiež nemení práva a povinnosti upravené inými zákonmi.

K § 2

Definície pojmov vychádzajú predovšetkým z platnej legislatívy. Pokiaľ sú jednotlivé pojmy definované v iných zákonoch a definícia vyhovuje aj na účely tohoto zákona tak sa preberajú, prípadne dopĺňajú alebo upravujú.

K § 3

Všetky povinné subjekty majú všeobecné povinnosti vyplývajúce zo zákona najmä v prevádzke informačných systémov. Povinné subjekty, ktoré určujú účel a prostriedky spracovania informácií sú správcami informačných systémov a majú osobitné postavenie. Správcovia informačných systémov zodpovedajú za to, že informačné systémy pracujú podľa platnej legislatívy, teda časť verejnej správy, ktorá je zabezpečovaná informačným systémom je vykonávaná v súlade s príslušným zákonom. Správca zodpovedá za informačný systém po stránke správnosti aj po stránke súladu so štandardami.

Ústredné orgány štátnej správy zodpovedajú za informačné systémy verejnej správy v ich vecnej kompetencii vymedzenej kompetenčným zákonom. Vypracúvajú koncepcie informačných systémov verejnej správy a zodpovedajú za ich uskutočňovanie. Nezastupiteľnou úlohou ústredných orgánov štátnej správy je vytváranie legislatívnych podmienok na rozvoj informatizácie verejnej správy. Ide hlavne o novelizáciu zákonov a predkladanie nových zákonov, ktoré zavádzajú výkon verejnej správy v elektronickej forme s využívaním údajových štandardov a preberanie údajov z elektronických štandardizovaných a garantovaných registrov. Prvoradou otázkou sa tu stáva zrovnoprávnenie elektronických a listinných dokumentov.

Orgány územnej samosprávy, obce aj vyššie územné celky, vykonávajú verejnú správu v dvoch oblastiach. V oblasti originálnych kompetencií, kde sú riadené iba príslušným zákonom a vykonávajú ju autonómne. V oblasti tzv. prenesených kompetencií vykonávajú verejnú správu ako súčasť verejnej správy riadenej ústrednými orgánmi štátnej správy. Orgány samosprávy majú iné postavenie aj v oblasti ukladania úloh. Týmto orgánom môžu byť ukladané povinnosti iba zákonom. Orgány samosprávy sú tiež správcami informačných systémov a majú niektoré povinnosti a práva ako ústredné orgány štátnej správy. Často sa v delegovaných kompetenciách stávajú iba prevádzkovateľmi informačných systémov. Aby si nebudovali jednotlivé subjekty samosprávy informačné systémy živelne je potrebné, aby aj tieto subjekty vypracovávali svoje koncepcie budovania informačných systémov v súlade s vládou schválenou koncepciou informatizácie verejnej správy.

Ostatné subjekty pracujú najčastejšie ako prevádzkovatelia informačných systémov. Väčšinou sú priamo podriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo sú financované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ústredným orgánom spravovanej.

K § 4

Dohľad nad zákonom o štátnom informačnom systéme vykonával a ústredným orgánom štátnej správy pre štátny informačný systém bol Štatistický úrad SR. Kompetencie v oblasti informatiky resp. informatizácie spoločnosti prechádzali postupne z jedného ministerstva na druhé. Podľa posledných zmien je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kompetencie v riadení a metodickom usmerňovaní niektorých subjektov verejnej správy má ministerstvo vnútra SR, ktoré má vytvorenú aj špecializovanú organizáciu pre informatiku verejnej správy (IVES), ktorá plní úlohy v informatizácii verejnej správy. Pôsobnosť ministerstva vnútra je obmedzená na orgány miestnej štátnej správy, resp. v niektorých oblastiach na orgány územnej samosprávy.

V oblasti informačných systémov verejnej správy plní hlavne úlohy spojené s medzirezortnými a nadrezortnými otázkami rozvoja informačných systémov, vydávania štandardov a tvorby metodických usmernení.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykonáva úlohy v oblasti informačných systémov v úzkej spolupráci s ostatnými subjektami verejnej správy.

K § 5

Ústredný portál ako jednotné prístupové miesto k službám poskytovaným subjektami verejnej správy má nezastupiteľnú úlohu najmä pre verejnosť. Za správnu činnosť musí zodpovedať jeden subjekt, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zodpovedné za informačné systémy verejnej správy ako celok. Prevádzkovaním ústredného portálu v zmysle určených právomocí je poverený iný subjekt, ktorým je Úrad vlády SR.

Pri napĺňaní funkcií portálu však musia spolupracovať všetky povinné subjekty. Bez údajov poskytovaných všetkými povinnými subjektami by bol portál iba nástroj, ktorý by neposkytoval žiadne informácie resp. služby.

K § 6

Štandardy v oblasti informačných systémov verejnej správy obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky pri ktorých je možné hovoriť o integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov. Sú to nástroje na zabezpečenie integrovateľnosti informačných systémov verejnej správy.

K § 7 až 9

Účelom týchto ustanovení je umožniť prevedenie záznamov v informačných systémoch verejnej správy z elektronickej formy do listinnú podoby. Predpokladom pre takýto prevod je, že „elektronický stav“ záznamov v informačnom systéme je zhodný so stavom právnym. Zavedenie týchto paragrafov si vyžaduje nutnosť vydávania listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje v elektronickej forme. Na rôzne právne účely je v súčasnosti možné použiť iba listinné dokumenty, aj keď ich základné údaje sú vedené v elektronickej forme. Správca informačného systému vydá výstup opatrený osvedčovacou doložkou. Overené výstupy môžu vydávať aj iné orgány verejnej správy a notári, ak získajú elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou. Takto sa viac umožní vydávanie listinných dokumentov použiteľných na právne úkony občanom, ktorí nebudú musieť cestovať na vzdialený príslušný orgán verejnej správy, ale požiadajú o to najbližšieho notára alebo obvodný úrad.

K § 8

Správcovia informačných systémov zodpovedajú za zhodu výstupov s aktuálnym stavom v informačnom systéme verejnej správy. Taktiež sú povinní odovzdať inej overujúcej osobe elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a pokiaľ ide o výstupy z neverejných častí informačných systémov, sú povinní zabezpečiť ich utajenosť pred tretími osobami.

K § 9

Ustanovenia tohoto paragrafu podrobne špecifikujú povinnosti osôb osvedčujúcich výstupy z informačných systémov verejnej správy. Určujú podrobnosti evidencie osvedčovaných výstupov a overovanie totožnosti žiadateľov o výstup, pokiaľ je to nutné vzhľadom na požadovaný výstup. V informačných systémoch verejnej správy sú vedené údaje, ktoré sú určené, resp. prístupné komukoľvek, ale aj údaje, ktoré je možné oznamovať iba osobe, ktorej sa týkajú alebo zákonom ustanovenej osobe (neverejné časti informačných systémov, napr. register trestov).

K § 10 a 11

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona a pri ich porušení a nevykonaní nápravných opatrení uložiť sankcie. Pri ukladaní sankcií sa berie do úvahy nebezpečnosť konania a opakované porušenie zákona.

Vo veciach konaných pri ukladaní sankcií sa postupuje podľa správneho poriadku.

K § 12

Vzhľadom na existenciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy je zavedené prechodné obdobie piatich rokov počas, ktorých sú správcovia povinní zabezpečiť, aby nimi prevádzkované informačné systémy boli v súlade so zákonom. Obdobie piatich rokov je vzhľadom na životnosť informačných systémov dostatočne dlhá doba na prípravu a realizáciu zavedenia nových informačných systémov alebo aspoň na podstatnú modernizáciu existujúcich informačných systémov verejnej správy.

K § 13

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví štandardy.

K § 14

Tento zákon nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, ktorý sa dňom účinnosti tohto zákona ruší a súčasne sa ruší aj vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z., vydaná podľa zákona č. 261/1995 Z. z.

K § 15

Všeobecná účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2006. Zákon stanovuje delenú účinnosť nakoľko dodržiavanie štandardov si vyžaduje úpravu existujúcich informačných systémov a prechodné obdobie bolo stanovené na 5 rokov. Vypracovanie koncepcií si vyžaduje prechodné obdobie 1 roka.

Bratislava, 9. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu