Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2006 účinný od 01.01.2009 do 31.01.2009

Vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR – Slovakia je neodmysliteľnou súčasťou mediálnej oblasti na Slovensku. Plní nezastupiteľné úlohy v systéme získavania, zhromažďovania, šírenia a uchovávania informácií.

Predloženie návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (ďalej len 'tlačov á agentúra') vyplýva jednak z nutnosti nahradiť prekonanú právnu úpravu z roku 1992, ktorá bola prijatá v čase existencie Èesko-slovenskej tlačovej kancelá rie, predovšetkým však z potreby transformácie tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva.

Postavenie tlačovej agentúry v súčasnosti upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Z. z. o È esko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003 Z. z.. Zákon definuje tlačovú agentúru ako spravodajskú informačnú agentúru Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou a ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štá tny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tlačová agentúra sa zapisuje do obchodného registra; podnikateľskú činnosť vykonáva v rámci svojej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa tlač ovej agentúry menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje vo všeobecnosti zriaďovanie a hospodárenie príspevkových organizácií . Príspevková organizácia podľa tohto zákona je prá vnická osoba štátu, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami, a ktorá je na štátny rozpo čet zapojená príspevkom. Ako príspevková organizácia zo zákona tlačová agentúra nespĺňa v súčasnosti tento znak príspevkových organizácií, nakoľko príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov.

Pre tlačovú agentúru platia v súčasnosti finančné vzťahy určené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako zriaďovateľom zo zákona v rámci jeho rozpočtu. V súlade s povinnosťou podľa § 9 ods. 4 písm. f) vyššie cit. zákona (rozpísanie záväzných ukazovateľov kapitoly) Ministerstvo kultú ry Slovenskej republiky uzatvára s tlačovou agentúrou každoročne kontrakt o poskytnutí príspevku z rozpoč tovej kapitoly ministerstva na príslušný rok (ďalej len 'kontrakt'). Súčasťou kontraktu je súhrn hlavných úloh a činností, ktoré m á tlačová agentúra v príslušnom roku zabezpeč ovať. Ide o zabezpečenie poskytovania verejných služieb podľa zákona č. 81/1992 Zb. a ďalších právnych predpisov, a to poskytovaním domá ceho servisu, ekonomického servisu, medzinárodného servisu, regionálneho spravodajstva, exportného servisu, obrazového servisu, zvukového servisu a budovaním dokumentačných databáz prostredníctvom redakcie regioná lneho spravodajstva, obrazovej redakcie, medzinárodnej redakcie, exportnej redakcie, dokumentačnej redakcie, domácej redakcie, športovej redakcie, ekonomickej redakcie a TOP redakcie. Èinnosť a hospodárenie tlačovej agentúry dnes hodnotí a kontroluje mediálny výbor NR SR jeden krát štvrťročne, hoci právne má TASR status pr íspevkovej, a nie verejnoprávnej organizácie.

Podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Tlačová agentúra povinnou osobou, ktorá je povinná zabezpečovať informačný systém verejnej správy.

Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. verejným funkcionárom a je povinný dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona.

Ïalšie úlohy Tlačová agentúra Slovenskej republiky plní napr. podľa § 70 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti je tlačová agentúra riadnym č lenom reprezentatívnej Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA), ktorá združuje viac ako 30 národných tlačových agentúr. Podľa právneho postavenia ich možno rozdeliť do nasledujúcich foriem:

§štátna tlačová agentúra (Slovenská republika, Ruská federácia, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Alb ánsko, Srbsko),

§akciová spoločnosť s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko),

§akciová spoločnosť s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko),

§obchodná spoločnosť (Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Estónsko),

§verejnoprávna inštitúcia čiastočne zmluvnými vzťahmi napojená na štátny rozpočet

(Èesko, Chorvátsko, Maďarsko).

Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentú r. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom alebo, zachovajúc si v nich majoritu, transformoval ich na štátne akciové spoločnosti (Slovinsko, Poľsko), alebo na verejnoprávne inštitúcie (Èesko, Chorvátsko, Maďarsko).

Štát ako vlastník vystupuje v rozličnej miere aj v národných agentúrach Francúzska, Gré cka, Turecka, Španielska, Portugalska. V ďalších krajinách štát síce funguje iba ako klient agentúry, no býva prekvapujúco štedrý. Napríklad tlačovej agentúre Belga, fungujúcej ako obchodná spoločnosť, bol na základe zmluvy so štátom za rok 2005 od belgické ho štátu poskytnutý príspevok v prepočte viac ako 110 mili ónov korún. Je zrejmé, že v súčasnej dobe nemá zmysel kopírovať na Slovensku modely fungovania spravodajských informačných agentúr v zá padných demokraciách. Tieto agentúry v prevažnej miere zriaďovali sú kromné tlačové médiá už v 19. storočí a dodnes sú ich vlastníkmi. Inšpiráciou pre transformáciu tlačovej agentúry môžu byť predovšetkým skúsenosti zo susedných krajín V 4, Slovinska, či Chorvátska.

O transformácii tlačovej agentúry sa uvažuje viac či menej intenzívne už dlhé časové obdobie. Jej transform ácia na obchodnú spoločnosť sa nejaví ako vhodná, nakoľko jej hlavným účelom je poskytovanie služieb verejnosti. Niektoré činnosti, ktoré robia národnú tlačovú informačnú agentúru skutoč ne národnou, nie je možné zabezpečovať výhradne na komerčnej báze.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje právo na informácie. J e teda povinnosťou štátu vytvoriť primerané nástroje a inštitucionálne zabezpečenie tohto ústavného práva. Len využitím neštátnych informačných agentúr v krajine s malým počtom obyvateľov, ku ktorým patrí aj Slovenská republika, nie je možné zabezpečiť informačnú potrebu verejnosti a štátu. Informačná funkcia štátu spočíva jednak v povinnosti sprístupňovať informácie verejnosti, ako aj v získavaní relevantných informácií štátom za účelom efektívneho fungovania štátnej správy, prí p. samosprávy, a to aj vo vzťahu k zahraničiu. Národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý zaručí ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčn ú hodnotu informácie. Z tohto dôvodu sa v ná vrhu zákona ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry služba verejnosti v oblasti spravodajstva, pričom služba verejnosti zahàňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.

Súčasné právne postavenie tlačovej agentúry spôsobuje, že tla čová agentúra je terčom kritiky, nakoľko súčasná právna úprava nedostatočne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a zároveň vzbudzuje nedôveru a obavy z možného priameho vplyvu výkonnej moci na jej činnosť . Nedostatočné vymedzenie služby verejnosti poskytovanej tlačovou agentúrou vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005 však potvrdil legitímne postavenie tlačovej agentúry, ako aj jej činnosti a úlohy, na ktorých financovanie má legitímny nárok cez prí spevok zo štátneho rozpočtu.

Návrh nového zákona o Tlačovej agent úre Slovenskej republiky predpokladá niekoľko zásadných zmien. Ich hlavným cieľom je vytvori ť podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva a zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia tlačovej agentúry s cieľom zvýšiť jej nezávislosť a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných tlačových agentúr. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje transformácia tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitú ciu a prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe tlačovej agentúry, do jej vlastníctva. V návrhu sa definuje hlavná činnosť tlačovej agentúry, úprava podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry a úprava podmienok hospodárenia tlačovej agentúry. Vytvárajú sa podmienky na kreovanie správnej rady ako vrcholného orgánu tlačovej agentúry, ktorej štyroch členov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena volia zamestnanci tlačovej agent úry. Ïalej sa upravuje voľba generálneho riaditeľa správnou radou, vyčlenenie majetku tlačovej agentúry získaného z prostriedkov zo štátneho rozpočtu z výkonu rozhodnutia a exekúci í, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa rozdelia príjmy z podnikateľskej činnosti od ostatných príjmov tlačovej agentúry, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh tlačovej agentúry v zmysle tohto zákona.

Návrh zákona vych ádza z noriem vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií , Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štátom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporú čanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu).

Prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú ani negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia.

Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie

Predložený návrh zákona si vyžiada finančné požiadavky na štátny rozpočet vo výške 52,6 mil. Sk, čo predstavuje rovnaký dopad ako doterajší príspevok na činnosť Tlačovej agentú ry Slovenskej republiky – Slovakia ako príspevkovej organizácie zo zákona.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovan á právna úprava vytvára podmienky pre poskytovanie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, ako aj v oblasti trvalého prístupu k informáciám o veciach verejných a ku kultúrnemu bohatstvu zhromaždených informácií. Túto službu verejnosti bude poskytovať tlačová agentúra ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná inštitúcia.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovan á právna úprava nemá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá ani negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie

1.Predkladate ľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov n ávrhu právneho predpisu:

Zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)n ie je upravená v práve Európskych spoločenstiev;

b)je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlu čiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy. Návrh zákona upravuje postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len ' tlačová agentúra') ako verejnoprávnej, národnej, nezávislej, informačnej inštitúcie a jej hlavnú činnosť, postavenie a činnosť jej orgánov a podnikateľskú činnosť, hospodárenie a financovanie tla čovej agentúry.

K § 2

Ustanovenie upravuje postavenie tlačovej agentúry. Tlačová agentúra je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ktorá svoju činnosť vykonáva vo svojom mene, na vlastné náklady a zodpovednosť. Zakazuje sa previesť práva a povinnosti tlačovej agentúry súvisiace s jej hlavnou činnos ťou na inú osobu.

K § 3

Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je vyhľadávanie, spracovávanie a sprostredkovanie informácií iným m édiám a verejnosti prostredníctvom agentúrneho spravodajstva, najmä o spoločenskom, kultúrnom, hospodárskom, politickom a športovom dianí na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni, informácií o činnosti orgánov verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, spoločenských organizácií , informácií z oblasti školstva, vedy, výskumu, zdravotníctva, informácie o živote národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, o pôsobení a č innosti cirkví a náboženských spoločností, o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, ako aj informácie z ostatných sfér spoločenského života. Úlohou tlačovej agentúry je informovanie o udalostiach celosvetového významu, o dianí v Európe a udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovensku. Tlačová agentúra ako národná informačná agentúra plní niektoré osobitné ú lohy vo verejnom záujme, predovšetkým plní informačnú úlohu štátu vo vzťahu k občanovi vydávaním stanovísk ústavných činiteľov, najvyšších štátnych orgánov a iných org ánov verejnej moci. Ïalej vo verejnom záujme informuje o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie, vyhľadáva a spracová va informácie zo Slovenskej republiky pre zahraničie v cudzích jazykoch, zhromažďuje a sprístupňuje obrazové, zvukové a video databázy v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely. Na služby vo verejnom záujme bude tlačovej agentú re poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Tlačová agentúra ďalej zabezpečuje archív obrazového a zvukov ého spravodajstva, ochraňuje archivovaný materiál a sprístupňuje ho.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje možnosť podnikania pre tlačovú agentúru, s obmedzen ím jej podnikateľskej činnosti na aktivity súvisiace s predmetom jej hlavnej činnosti. Príkladom takejto podnikateľskej činnosti môže byť napríklad sprístup ňovanie obrazového archívu na komerčné účely za odplatu, predaj audiovizuálnych nosičov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že spôsob podnikania nesmie ohroziť poslanie a vykon ávanie hlavnej činnosti tlačovej agentúry. Prostriedky získané výkonom podnikateľskej činnosti použ ije tlačová agentúra na tvorbu rezervného fondu a na vykonávanie jej hlavnej činnosti.

Tlačová agentúra je oprávnená podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti, príp. založiť obchodnú spoločnosť, ak predmet podnikania tejto obchodnej spoločnosti súvisí s poslaním a hlavnou činnosťou tlačovej agentúry, a ak sa takouto majetkovou účasťou lepšie využije majetok tlačovej agent úry na plnenie jej úloh. Obmedzením v tomto oprávnení je zákaz zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti ako spoločník s ručením neobmedzeným a takéto spolo čnosti zakladať.

K § 5

Ustanovenie upravuje zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom tlačovej agentúry. Návrh definuje sú hrn majetkových hodnôt, určuje povinnosť zachovávať pri používaní prostriedkov maximálnu hospodárnosť a efektívnosť, ako aj povinnosť používať prostriedky na účely určené zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Finančné prostriedky a majetok tlačovej agentúry nie je možné použiť na financovanie politickej strany alebo hnutia a v prospech kandidáta na volenú funkciu. Obmedzuje sa možnosť použitia finančný ch prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré nie je možné použiť na podnikateľskú činnosť tlačovej agentúry. Ak bude podnikateľská činnosť tlačovej agentúry tri po sebe nasledujúce kalendá rne roky stratová, tlačová agentúra je povinná podnikateľskú činnnosť ukončiť a stratu uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti vedie tlačová agentúra oddelenú analytickú evidenciu v účtovní ctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte. Tlačová agentúra poskytuje svoje výkony odplatne, okrem služieb vo verejnom záujme, vymedzených v § 3, na ktoré štát prispieva zo štátneho rozpočtu. Tieto služ by bude tlačová agentúra poskytovať verejnosti bezodplatne.

V súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 21/00, v odôvodnení ktorého sa hovorí, 'že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom' majetok tlač ovej agentúry je vylúčený z exekúcií a výkonu rozhodnutí podľa osobitného predpisu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov sú z exekúcií a výkonu rozhodnutí vylúčené aj finančné prostriedky poskytnuté tlačovej agentúre zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Účtovná závierka tlač ovej agentúry musí byť overená audítorom a po prerokovaní a schválení správnou radou zverejnená v Obchodnom vestníku. Výročná správa musí byť prerokovaná a schválená správnou radou, následne predložená na prerokovanie národnej rade a zverejnená na internetovej stránke tlačovej agentúry. Výročná správa musí okrem povinných náležitostí obsahovať aj vyhodnotenie plnenia úloh tlač ovej agentúry vyplývajúcich z jej hlavnej činnosti a prehľad o výsledku hospodárenia hlavnej činnosti a podnikate ľskej činnosti tlačovej agentúry

K § 6

V návrhu sa ustanovujú zdroje financovania tlačovej agentúry a povinnosť tla čovej agentúry viesť finančné prostriedky na účtoch v Štátnej pokladnici alebo v banke v Slovenskej republike. Zavádza sa inštitút zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom zá ujme. Ide o zmluvu medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako správcom rozpočtovej kapitoly a tlačovou agentúrou, ktorá sa uzatvára na jeden až tri rozpočtové roky, a obsahuje najmä špecifikáciu sumy príspevku zo štátneho rozpočtu, spôsob jeho vyplatenia, predpokladanej sumy a štruktúry nákladov, typy výdavkov, ktoré je možné financovať z príspevku zo štátneho rozpočtu a rozsahu služieb poskytovaných vo verejnom záujme podľa § 3, ktoré budú predmetom agentúrneho spravodajstva alebo inej činnosti tlačovej agentúry.

K § 7

Ustanovenie upravuje tvorbu a použitie rezervného fondu. Rezervný fond sa tvorí zo zisku z hlavnej č innosti tlačovej agentúry po zdanení a zo zisku z podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry po zdanení. Rezervný fond sa používa na úhradu straty z hlavnej činnosti tlačovej agentúry, úhradu straty z podnikateľskej činnosti (pod podmienkou ukončenia tejto dlhodobo stratovej podnikateľskej činnosti).

K § 8

Vymedzujú sa orgány riadenia a kontroly tlačovej agentúry, správna rada a generálny riaditeľ. Nenavrhuje sa zriadenie dozornej rady ako osobitného orgánu pre kontrolu hospodárenia tlačovej agentúry. Vzhľadom na veľkosť tlačovej agentúry, rozpočet, s ktorým hospodári, a skúsenosti s fungovaní m dozorných rád v iných verejnoprávnych inštitúciách, by bolo vytvorenie osobitnej dozornej rady v tlačovej agentúre neefektívne. Jednou zo všeobecných zásad pre kontrolnú činnosť je požiadavka, aby prínos kontroly prevýšil náklady na ňu vynaložené. Pr ávomoci, ktoré v iných verejnoprávnych inš titúciách vykonáva dozorná rada, sa v tlač ovej agentúre zverujú správnej rade. Na kontrolu hospodárenia tlačovej agentúry sa taktiež vzťahujú osobitné predpisy, napr. zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z..

K § 9 - 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie správnej rady, ktorej úlohou je zabezpečovať a kontrolovať plnenie hlavných ú loh tlačovej agentúry, ako aj dohliadať na hospodárenie a nakladanie s majetkom tlačovej agentúry.

Správna rada má päť členov, z ktorých štyroch volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vý boru NR SR pre kultúru a médiá, a ktorí sú odborníci z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Za odborníka sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupň a, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v danej oblasti. Jedného člena správnej rady volia a odvolávajú zamestnanci tlačovej agentúry a je zamestnancom tlačovej agentúry.

Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie č lena správnej rady s funkciami v politických stranách a hnutiach, či iná aktívna angažovanosť v prospech politických strán. Zároveň je funkcia člena správnej rady nezlučiteľná s vymedzeným povolaní m a niektorými činnosťami v mediálnej oblasti. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen správnej rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať predsedu správnej rady. Funkcia čl ena správnej rady je nezastupiteľná verejná funkcia. Funkčné obdobie člena správnej rady je päť rokov, pričom možnosť opätovného zvolenia resp. vymenovania je obmedzená dvoma po sebe nasledujú cimi obdobiami. Mesačná odmena členov správnej rady sa stanovuje v sume priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä dohliadanie na dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh tlačovej agent úry, voľba a odvolanie generálneho riaditeľa a určovanie jeho odmien, schvaľovanie štatútu tlačovej agentúry, organizačného poriadku tlačovej agentúry a štatú tu redaktorov a spolupracovníkov tlačovej agentúry, schvaľovanie dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja tlačovej agentúry, schvaľovanie rozpočtu, účtovnej závierky a návrhu na použitie rezervn ého fondu, schvaľovanie výročnej správy, významných investičných zámerov a prevodu nepotrebného majetku, schvaľovanie zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme, kontrola hospodárenia a nakladania s majetkom tlač ovej agentúry a prerokúvanie sťažností a podnetov na činnosť tlačovej agentúry. V rámci tejto kontrolnej činnosti sa upravuje oprávnenie členov správnej rady nahliadať do všetkých účtovných, ekonomický ch, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením tlačovej agentúry a s nakladaním s majetkom tlačovej agentúry

K §13 až 16

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa, ktorému sa priznáva právo určovať svojho zástupcu z radov zamestnancov tlačovej agentúry. Zástupca plní úlohy generálneho riaditeľa v prípade jeho neprítomnosti. Ak sa uvoľní miesto generálneho riaditeľa, úlohy generálneho riaditeľa plní až do zvo lenia nového generálneho riaditeľa. Kandidát na funkciu generálneho riaditeľa musí mať najmenej päťročnú prax v oblasti riadenia. Mzda generálneho riaditeľa je dvojnásobok platu poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky. Generálneho riaditeľa volí správna rada verejným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov správnej rady na základe verejného vypočutia na päťro čné funkčné obdobie. Funkcia generálneho riaditeľa je z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov nezlučiteľná s inými funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami v mediá lnej oblasti. Zároveň je generálny riaditeľ verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcion árov v znen í zákona č. 545/2005 Z. z. a musí dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona.

Návrh upravuje spôsob skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa predovšetkým uplynutím funkčné ho obdobia, vzdaním sa funkcie a odvolaním z funkcie z taxatívne vymedzených dôvodov. Generálny riaditeľ rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa tlačovej agentúry, ktoré nie sú vyhradené do výlučnej pô sobnosti správnej rady, predovšetkým predkladá správnej rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja tlačovej agentúry, predkladá správnej rade na prerokovanie návrh rozpočtu a návrh účtovnej z ávierky, predkladá správnej rade výročnú správu o činnosti tlačovej agentúry a zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení na nápravu navrhnutý ch radou alebo príslušným kontrolným orgánom.

K § 17

Upravuje sa transformácia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia ako príspevkovej organizácie na tlačovú agentúru ako verejnoprávnu inštitúciu podľa tohto zákona. Majetok Slovenskej republiky, ktorý bude ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe Tlač ovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia, prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona bezodplatne do vlastníctva tlačovej agentúry, rovnako ako záväzky tlačovej agentúry súvisiace s majetkom a inými majetkov ými právami v správe Tlačovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia.

Vymedzuje sa lehota na predloženie návrhov kandidátov na členov správnej rady výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, lehota pre zamestnancov tlačovej agentúry na voľbu členov správnej rady a postup sprá vnej rady pri voľbe prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.

K § 18

Zrušuje sa doteraz platný zákon upravujúci postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky - Slovakia.

Èl. II a III

Navrhovanou novelizáciou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zosúlaďuje používaná terminológia s novým návrhom a zmenou zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa reaguje na skutočnosť, že tlačová agentúra prestáva byť príspevkovou organizáciou.

Èl. IV

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

Bratislava 28. mája 2008

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy

11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah dvoch vládnych dokumentov, a to na dokument Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a na dokument Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike bola schválená vládou 13. júna 2001 uznesením č.522. V súlade s týmto dokumentom bola vypracovaná Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán, schválené vládou 21. januára 2004 uznesením č. 43.

Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky je zameraná na niekoľko prioritných oblastí rozvoja spoločnosti, medzi ktoré patrí aj informatizácia verejnej správy. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúci zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre štátny informačný systém, metodických pokynov pri plánovaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), pri rozvoji komunikačnej infraštruktúry (GOVNET), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, obsahuje nedostatočne a v niektorých ustanoveniach aj nelogicky vymedzené kompetencie orgánov verejnej správy, ale aj nejasnosti v používaných pojmoch.

Konkrétne nedostatky súčasného zákona:

-Rada vlády pre informatiku nemôže byť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zriadená iným spôsobom ako určuje uvedený zákon a zároveň je Rada vlády pre informatiku poradným orgánom vlády rovnako ako splnomocnenec vlády pre informatizáciu, a teda by mohlo dôjsť ku kompetenčným konfliktom,

-nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, ktorými by sa dosiahla integrovateľnosť informačných systémov,

-informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony,

-zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom, zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy, napr. Štatistický úrad SR už od konca roka 1999 nemá kompetenciu v oblasti informatizácie spoločnosti, ale podľa súčasného zákona je nositeľom zásadných úloh v oblasti štátneho informačného systému,

-zákon osobitne nerieši povinnosti orgánov územnej samosprávy v oblasti informačných systémoch.

Nedostatky platného zákona nie sú jedinou príčinou neracionálneho a neefektívneho fungovania informačných systémov verejnej správy. Sú výsledkom predovšetkým nekoordinovaného a prudkého vzniku informačných systémov jednotlivých rezortov, ktoré charakterizujú nasledujúce systémové chyby:

◊neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy s ohľadom na možnosti, ktoré poskytujú informačné a komunikačné technológie pre procesy, činnosti a transakcie, na ktorých je postavená činnosť verejnej správy; prevláda zúžený pohľad na informačný systém ako na prostriedok spracovania údajov v zakonzervovanom prostredí verejnej správy (nie ako prostriedok na poskytovanie služieb verejnosti),

◊nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov; jednotlivé informačné systémy verejnej správy netvoria funkčný kooperujúci celok, tvoria súbor jednotlivých informačných systémov verejnej správy; vo vnútri orgánov verejnej správy a medzi nimi je veľmi nízka úroveň horizontálnej a vertikálnej komunikácie a spolupráce, podobne aj vo vzťahu verejnej správy k okoliu,

◊štandardy, ktoré mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov boli vydané v roku 1998 (Výnos Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 372/1998-830) a od tejto doby sa neaktualizovali, avšak vývoj informačno-komunikačných technológií neustále pokračuje,

◊nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe, elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov.

Napriek tomu, že neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy a z toho vyplývajúci systémový prístup k vytvoreniu regulačného rámca, návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy si kladie za cieľ vytvoriť podmienky na efektívnu prácu verejnej správy a jej komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom integrovaných a bezpečných informačných systémov využívajúcich potenciál moderných technológií. Zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.

Z tohto dôvodu sa menia niektoré práva a povinnosti osôb, ktoré súvisia s vytváraním, využívaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy, ustanovujú sa práva a povinnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredného koncepčného a koordinačného orgánu pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy, vytvárajúceho podmienky na zabezpečenie základných atribútov fungovania informačných systémov ako jedného celku, ktorými sú najmä integrovateľnosť, interoperabilita (schopnosť informačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie) a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, a odstraňujú sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri príprave návrhu zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotlivé informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na diaľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú týchto oblastí:

-ustanovuje sa právna záväznosť vybraných štandardov pre informačné systémy verejnej správy,

-ustanovuje sa zodpovednosť za fungovanie ústredného portálu,

-upravuje sa vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy,

Návrh zákona zavádza pojmový aparát, ktorým sa definuje informačný systém všeobecne a informačný systém verejnej správy, zavádzajú sa pojmy ako správca, prevádzkovateľ informačného systému a ústredný portál.

Pojem informačný systém ako všeobecný pojem sa vyskytuje v právnom poriadku SR pomerne často. Ide napr. o zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 4 definuje informačný systém ako akýkoľvek súbor, sústavu alebo databázu obsahujúcu jeden alebo viac osobných údajov, ktoré sú spracúvané na dosiahnutie účelu podľa osobitných organizačných podmienok s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov spracúvania, napr. kartotéka, zoznam, register, operát, záznam alebo sústava obsahujúca spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.

Na účely návrhu zákona sa informačným systémom rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomé systematické zhromažďovanie, spracovávanie, prenos, uchovávanie a likvidácia údajov, získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie informácií pomocou informačno-komunikačných technológií. Každý informačný systém podľa tejto definície zahŕňa informačnú základňu, technické a programové prostriedky, technológie, procedúry a pracovníkov. Definícia obsahuje tri aspekty: využívanie informačných a komunikačných technológií, definované procedúry (organizačné aspekty) a ľudský faktor.

Pod informačným systémom verejnej správy sa potom rozumie taký informačný systém, ktorý je v pôsobnosti povinného subjektu ako správcu, t. j. subjektu, ktorý určuje účel a prostriedky spracovania informácií a zodpovedá za správu a rozvoj informačného systému verejnej správy. Význam definovaných procedúr na získavanie, ukladanie, využívanie, archiváciu/zálohovanie údajov rastie s veľkosťou informačného systému a s mierou heterogenity a komplexnosti prostredia, z ktorého sú primárne údaje do systému získavané. Limitujúcim faktorom úspechu každej technológie a nástroja je ľudský faktor. Ak nie je nástroj, akokoľvek dokonalý, prijatý povinným subjektom, pre ktorý je určený (u informačných systémov verejne správy sú to úradníci a verejnosť), zostávajú potenciálne prínosy nevyužité.

Jednotlivé informačné systémy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou. Z hľadiska koncového užívateľa informačného systému sa rozlišuje medzi poskytnutím informácie, kedy užívateľ len nejakým spôsobom vyhľadá informáciu uloženú v informačnom systéme a poskytnutím služby, kedy sa predpokladá väčšia interakcia užívateľa so systémom, pričom podmienkou je, aby boli do systému vložené ďalšie údaje (službou je napr. výpočet výšky sociálnej dávky na základe údajov vložených užívateľom do systému). Návrh zákona rozlišuje medzi údajmi a informáciami. Údajmi sú tie údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči, informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu alebo nárok.

Návrh zákona vymedzuje povinné subjekty a ich kompetencie v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgány verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami,

-plnú zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať ten subjekt verejnej správy, ktorý ho financuje, či už ako celok alebo len jeho súčasť.

Základ organizácie verejnej správy tvorí štátna správa a územná samospráva. Patria sem i ďalšie subjekty poverené výkonom verejnej správy. Pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú ustanovené osobitným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o činnosť územnej samosprávy je vymedzená zákonom o samosprávnych krajoch (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov) a zákonom o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Osobitné postavenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré v oblasti informačných systémov verejnej správy pôsobí ako ústredný koncepčný a koordinačný orgán pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy vytvárajúci podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov a ako správca ústredného portálu. Výkon činnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ustanovené týmto zákonom bude zabezpečovať Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti v rozsahu ustanovenom štatútom podľa uznesenia vlády č. 511/2004.

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť ústrednému portálu ako kľúčovému informačnému systému, ktorý plní z pohľadu užívateľa integračnú funkciu prístupu k službám verejnej správy z jedného miesta.

Zavádza sa nástroj, ktorým sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy - štandardy .

Návrh zákona upravuje novú oblasť - vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy, čo bude podstatným posunom vpred smerom k ich sprístupneniu širokému okruhu osôb jednoduchším spôsobom. Potreba jeho zavedenia vyplýva z rozvoja informačných a komunikačných technológií umožňujúcich prístup k údajom elektronickými prostriedkami na diaľku so zaručením originality a integrity týchto údajov. Podľa návrhu zákona každý subjekt, ktorý je prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy, má povinnosť na požiadanie poskytovať z toho informačného systému elektronické odpisy alebo výstupy. Návrh zákona rozlišuje verejné a neverejné časti informačných systémov. U tých častí informačných systémoch, ktoré sú podľa svojho určenia alebo podľa osobitného zákona verejné, má právo požiadať o elektronický odpis alebo výstup ktokoľvek. U tých častí, ktoré sú neverejné (napr. register trestov) môže o výstup alebo opis požiadať len osoba, ktorej sa údaje týkajú, alebo ktorej osobitný právny predpis priznáva právo danú informáciu požadovať. Úplnú elektronickú výmenu údajov medzi občanmi, verejným a súkromným sektorom navzájom by mal riešiť ďalší zákon o elektronickej verejnej správe. S tým súvisí aj problematika použitia elektronických dokumentov na právne účely.

Zavádza sa prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa musia uviesť už prevádzkované informačné systémy verejnej správy do súladu s predmetným zákonom.

Ruší sa zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Navrhovaný zákon si vyžiada novelizáciu niektorých zákonov z hľadiska možnosti legálneho využívania informačných a komunikačných technológií, ako aj výmeny a spoločného využívania elektronických dokumentov subjektami verejnej správy. Mali by sa v nich zakotviť povinnosti subjektov verejnej správy postupne elektronizovať verejnú správu a elektronickú formu dokladov zrovnoprávniť s listinnou formou týchto dokladov a uplatniť zásady, že identifikačné údaje fyzických a právnických osôb, ktoré už boli raz týmito osobami poskytnuté, by nemal iný subjekt od týchto osôb opäť vyžadovať, ale iba požiadať ich o odsúhlasenie platnosti týchto údajov. Zákon č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby ukladal možnosť subjektom verejnej správy poskytovať informácie cez internet, resp. na ústrednom portáli.

Zároveň je potrebné pripraviť zmeny procesných právnych predpisov, ktoré sú spojené s manuálnym spracovaním údajov a ich postupným nahradzovaním elektronickou formou. Pôjde o čiastkové zmeny v mnohých právnych normách. Jedným z najaktuálnejších opatrení bude riešenie problematiky základných registrov (register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster nehnuteľností resp. register územnej identifikácie), ktoré predstavuje jadro výkonu verejnej správy. Informácie v nich obsiahnuté nemôžu byť nahradené iným zdrojom údajov, sú unikátne a jedinečné. Zákon o registroch by mal riešiť spoločné využívanie údajov povinnými subjektami pri ich činnosti, z ktorých môže byť inému povinnému subjektu na účely správnej činnosti poskytované alebo sprístupnené a zároveň by upravil činnosť subjektov verejnej správy pri preberaní a využívaní týchto údajov.

Významným spoločenským prínosom vytvárania a rozvíjania informačných systémov verejnej správy je zvýšenie komfortu osôb nachádzajúcich sa na území tohto štátu pri konaní na úradoch s možnosťou nielen vybaviť záležitosti z jedného miesta, ale aj čo najbližšie k nim, obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobenej opakovaným zadávaním údajov akémukoľvek úradu, ktorý ich vyžaduje. Reálne sa predpokladá, že okrem úspory času a starostí sa usporia i náklady na získavanie požadovaných údajov. Súčasne sa zlepšia podmienky na rozhodovanie úradníkov vo veciach predkladaných verejnosťou a zamedzí sa možnosť uvádzať úmyselne rôzne údaje na rôznych úradoch.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej unie1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6. Gestor :

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom navrhovaného zákona je ustanovenie práv a povinností osôb súvisiacich s vytváraním, používaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy.

Tento zákon sa zaoberá informačnými systémami bez ohľadu na obsah spracovávaných údajov. Výnimku tvoria informačné systémy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti a informačné systémy slúžiace na obranu a bezpečnosť štátu a obyvateľov, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto zákona. Zákon taktiež nemení práva a povinnosti upravené inými zákonmi.

K § 2

Definície pojmov vychádzajú predovšetkým z platnej legislatívy. Pokiaľ sú jednotlivé pojmy definované v iných zákonoch a definícia vyhovuje aj na účely tohoto zákona tak sa preberajú, prípadne dopĺňajú alebo upravujú.

K § 3

Všetky povinné subjekty majú všeobecné povinnosti vyplývajúce zo zákona najmä v prevádzke informačných systémov. Povinné subjekty, ktoré určujú účel a prostriedky spracovania informácií sú správcami informačných systémov a majú osobitné postavenie. Správcovia informačných systémov zodpovedajú za to, že informačné systémy pracujú podľa platnej legislatívy, teda časť verejnej správy, ktorá je zabezpečovaná informačným systémom je vykonávaná v súlade s príslušným zákonom. Správca zodpovedá za informačný systém po stránke správnosti aj po stránke súladu so štandardami.

Ústredné orgány štátnej správy zodpovedajú za informačné systémy verejnej správy v ich vecnej kompetencii vymedzenej kompetenčným zákonom. Vypracúvajú koncepcie informačných systémov verejnej správy a zodpovedajú za ich uskutočňovanie. Nezastupiteľnou úlohou ústredných orgánov štátnej správy je vytváranie legislatívnych podmienok na rozvoj informatizácie verejnej správy. Ide hlavne o novelizáciu zákonov a predkladanie nových zákonov, ktoré zavádzajú výkon verejnej správy v elektronickej forme s využívaním údajových štandardov a preberanie údajov z elektronických štandardizovaných a garantovaných registrov. Prvoradou otázkou sa tu stáva zrovnoprávnenie elektronických a listinných dokumentov.

Orgány územnej samosprávy, obce aj vyššie územné celky, vykonávajú verejnú správu v dvoch oblastiach. V oblasti originálnych kompetencií, kde sú riadené iba príslušným zákonom a vykonávajú ju autonómne. V oblasti tzv. prenesených kompetencií vykonávajú verejnú správu ako súčasť verejnej správy riadenej ústrednými orgánmi štátnej správy. Orgány samosprávy majú iné postavenie aj v oblasti ukladania úloh. Týmto orgánom môžu byť ukladané povinnosti iba zákonom. Orgány samosprávy sú tiež správcami informačných systémov a majú niektoré povinnosti a práva ako ústredné orgány štátnej správy. Často sa v delegovaných kompetenciách stávajú iba prevádzkovateľmi informačných systémov. Aby si nebudovali jednotlivé subjekty samosprávy informačné systémy živelne je potrebné, aby aj tieto subjekty vypracovávali svoje koncepcie budovania informačných systémov v súlade s vládou schválenou koncepciou informatizácie verejnej správy.

Ostatné subjekty pracujú najčastejšie ako prevádzkovatelia informačných systémov. Väčšinou sú priamo podriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo sú financované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ústredným orgánom spravovanej.

K § 4

Dohľad nad zákonom o štátnom informačnom systéme vykonával a ústredným orgánom štátnej správy pre štátny informačný systém bol Štatistický úrad SR. Kompetencie v oblasti informatiky resp. informatizácie spoločnosti prechádzali postupne z jedného ministerstva na druhé. Podľa posledných zmien je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kompetencie v riadení a metodickom usmerňovaní niektorých subjektov verejnej správy má ministerstvo vnútra SR, ktoré má vytvorenú aj špecializovanú organizáciu pre informatiku verejnej správy (IVES), ktorá plní úlohy v informatizácii verejnej správy. Pôsobnosť ministerstva vnútra je obmedzená na orgány miestnej štátnej správy, resp. v niektorých oblastiach na orgány územnej samosprávy.

V oblasti informačných systémov verejnej správy plní hlavne úlohy spojené s medzirezortnými a nadrezortnými otázkami rozvoja informačných systémov, vydávania štandardov a tvorby metodických usmernení.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykonáva úlohy v oblasti informačných systémov v úzkej spolupráci s ostatnými subjektami verejnej správy.

K § 5

Ústredný portál ako jednotné prístupové miesto k službám poskytovaným subjektami verejnej správy má nezastupiteľnú úlohu najmä pre verejnosť. Za správnu činnosť musí zodpovedať jeden subjekt, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zodpovedné za informačné systémy verejnej správy ako celok. Prevádzkovaním ústredného portálu v zmysle určených právomocí je poverený iný subjekt, ktorým je Úrad vlády SR.

Pri napĺňaní funkcií portálu však musia spolupracovať všetky povinné subjekty. Bez údajov poskytovaných všetkými povinnými subjektami by bol portál iba nástroj, ktorý by neposkytoval žiadne informácie resp. služby.

K § 6

Štandardy v oblasti informačných systémov verejnej správy obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky pri ktorých je možné hovoriť o integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov. Sú to nástroje na zabezpečenie integrovateľnosti informačných systémov verejnej správy.

K § 7 až 9

Účelom týchto ustanovení je umožniť prevedenie záznamov v informačných systémoch verejnej správy z elektronickej formy do listinnú podoby. Predpokladom pre takýto prevod je, že „elektronický stav“ záznamov v informačnom systéme je zhodný so stavom právnym. Zavedenie týchto paragrafov si vyžaduje nutnosť vydávania listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje v elektronickej forme. Na rôzne právne účely je v súčasnosti možné použiť iba listinné dokumenty, aj keď ich základné údaje sú vedené v elektronickej forme. Správca informačného systému vydá výstup opatrený osvedčovacou doložkou. Overené výstupy môžu vydávať aj iné orgány verejnej správy a notári, ak získajú elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou. Takto sa viac umožní vydávanie listinných dokumentov použiteľných na právne úkony občanom, ktorí nebudú musieť cestovať na vzdialený príslušný orgán verejnej správy, ale požiadajú o to najbližšieho notára alebo obvodný úrad.

K § 8

Správcovia informačných systémov zodpovedajú za zhodu výstupov s aktuálnym stavom v informačnom systéme verejnej správy. Taktiež sú povinní odovzdať inej overujúcej osobe elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a pokiaľ ide o výstupy z neverejných častí informačných systémov, sú povinní zabezpečiť ich utajenosť pred tretími osobami.

K § 9

Ustanovenia tohoto paragrafu podrobne špecifikujú povinnosti osôb osvedčujúcich výstupy z informačných systémov verejnej správy. Určujú podrobnosti evidencie osvedčovaných výstupov a overovanie totožnosti žiadateľov o výstup, pokiaľ je to nutné vzhľadom na požadovaný výstup. V informačných systémoch verejnej správy sú vedené údaje, ktoré sú určené, resp. prístupné komukoľvek, ale aj údaje, ktoré je možné oznamovať iba osobe, ktorej sa týkajú alebo zákonom ustanovenej osobe (neverejné časti informačných systémov, napr. register trestov).

K § 10 a 11

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona a pri ich porušení a nevykonaní nápravných opatrení uložiť sankcie. Pri ukladaní sankcií sa berie do úvahy nebezpečnosť konania a opakované porušenie zákona.

Vo veciach konaných pri ukladaní sankcií sa postupuje podľa správneho poriadku.

K § 12

Vzhľadom na existenciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy je zavedené prechodné obdobie piatich rokov počas, ktorých sú správcovia povinní zabezpečiť, aby nimi prevádzkované informačné systémy boli v súlade so zákonom. Obdobie piatich rokov je vzhľadom na životnosť informačných systémov dostatočne dlhá doba na prípravu a realizáciu zavedenia nových informačných systémov alebo aspoň na podstatnú modernizáciu existujúcich informačných systémov verejnej správy.

K § 13

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví štandardy.

K § 14

Tento zákon nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, ktorý sa dňom účinnosti tohto zákona ruší a súčasne sa ruší aj vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z., vydaná podľa zákona č. 261/1995 Z. z.

K § 15

Všeobecná účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2006. Zákon stanovuje delenú účinnosť nakoľko dodržiavanie štandardov si vyžaduje úpravu existujúcich informačných systémov a prechodné obdobie bolo stanovené na 5 rokov. Vypracovanie koncepcií si vyžaduje prechodné obdobie 1 roka.

Bratislava, 9. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu