Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 274/2017 účinný od 01.07.2021 do 31.03.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť platnú právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, pokračovať v prijímaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí trestných činov a prijať opatrenia s cieľom minimalizovať opakovanú a druhotnú viktimizáciu obetí, a to najmä detských obetí a obetí domáceho násilia. Všetky uvedené požiadavky predkladaný návrh zákona obsahuje a napĺňa.

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o obetiach“) nadobudol účinnosť 1.januára 2018. Prijatím zákona o obetiach bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) a rovnako aj smernica Rady2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (ďalej len „smernica 2004/80/ES“). Touto transpozíciou boli zaručené minimálne štandardy vo vzťahu k právam obetí trestných činov ako aj štandardy pre poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov.

Návrhom zákona sa zásadným spôsobom mení filozofia odškodňovania obetí násilných trestných činov. Kľúčovú zmenu predstavuje zavedenie možnosti obete násilného trestného činu požiadať ministerstvo o odškodnenie už po začatí trestného stíhania. Súčasná právna úprava umožňovala obeti požiadať o odškodnenie až po právoplatnom skončení trestného konania. Návrhom zákona sa rozširuje okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti a o obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma. Návrhom zákona dochádza k zjednodušeniu prístupu obetí trestných činov k odbornej pomoci aj prostredníctvom zriadenia intervenčných centier, ktoré by mali vykonávať svoju činnosť v rámci každého kraja.

Návrhom zákona sa tak v čl. I majú zefektívniť a posilniť práva obetí trestných činov v zmysle odporúčaní Európskej komisie adresovaných v správe Špeciálnej poradkyne pre odškodňovanie obetí. Táto správa je založená na ľudsko-právnom a holistickom prístupe k obetiam trestných činov a jej zámerom je poukázať na procesné prekážky, ktorým obete trestných činov čelia v konaní o poskytnutí odškodnenia. Navrhované zmeny reagujú aj na oznámenie Komisie EÚ Európskemu parlamentu, Rade EÚ, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov: „Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025)“. Uvedený dokument zavádza pre členské štáty kľúčové opatrenia, ktoré majú zabezpečiť odstránenie vyššie uvedených procesných prekážok a reaguje na aktuálne potreby obetí trestných činov.

Návrh zákona reaguje aj na súčasnú situáciu vo vzťahu k pandémii COVID-19 a s tým súvisiaci nárast prípadov domáceho násilia, ako aj na potrebu adekvátneho a promptného poskytnutia odbornej pomoci obetiam domáceho násilia. V neposlednom rade návrh zákona zohľadňuje správu a odporúčania adresované Slovenskej republike Výborom OSN pre nedobrovoľné zmiznutia, v dôsledku ktorých sa zaraďuje obeť trestného činu nedobrovoľného zmiznutia medzi obzvlášť zraniteľné obete, čím sa takýmto obetiam poskytne vyššia forma ochrany.

V čl. II sa vykonáva novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorou sa má zabezpečiť efektívnejšia a účinnejšia spolupráca orgánov činných v trestnom konaní, resp. policajtov so subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam. Zároveň dochádza k predĺženiu doby vykázania údajného páchateľa zo spoločného obydlia z 10 na 14 dní.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. mája 2021. Oddelená účinnosť článku II k 1. novembru 2021 sa navrhuje vo vzťahu k zriadeniu intervenčných centier s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu a materiálnu pripravenosť týchto centier na výkon navrhovanej činnosti, a preto je potrebné aby policajti postupovali v zmysle čl. II až vtedy, keď tieto centrá budú reálne vykonávať svoju činnosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 8. decembra 2020. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 16. decembra 2020.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧 Transpozícia práva EÚ

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012)

Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7)

Termín začiatku a ukončenia PPK

september 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

október 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2020

2. Definícia problému

Prijatím zákona o obetiach trestných činov bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV a rovnako aj smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov. Touto transpozíciou boli zaručené minimálne štandardy vo vzťahu k právam obetí trestných činov a k poskytovaniu odbornej pomoci obetiam trestných činov. Prax však pri poskytovaní odbornej pomoci poukázala na potrebu prijatia legislatívnych zmien a zjednodušenie prístupu obetí k odbornej pomoci ako aj odškodňovaniu. Súčasná právna úprava umožňuje získanie odškodnenia pre obete násilných trestných činov až po právoplatnom skončení trestného konania. Uvedený postup sťažuje prístup obetí k odškodneniu, zvyšuje riziko druhotnej alebo opakovanej viktimizácie obete pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa a predlžuje dobu, počas ktorej obeti nie je poskytnutá náhrada škody spôsobenej trestným činom. Súčasná právna úprava pri poskytovaní pomoci obetiam domáceho násilia neumožňuje koordinovaný postup medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam za účelom zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov obete.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je zefektívniť a posilniť práva obetí trestných činov v zmysle odporúčaní Európskej komisie adresovaných v správe Špeciálnej poradkyne pre odškodňovanie obetí. Návrhom zákona sa zásadným spôsobom mení filozofia odškodňovania obetí násilných trestných činov. V prvom rade sa rozširuje okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola jeho smrť spôsobená násilným trestným činom a o obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma. V druhom rade sa upravuje možnosť obete násilného trestného činu požiadať ministerstvo spravodlivosti o odškodnenie už v priebehu trestného konania (po začatí trestného stíhania) a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu v súčasnosti. Návrh zákona reaguje aj na súčasnú situáciu vo vzťahu k ochoreniu COVID-19 a s tým súvisiaci nárast prípadov domáceho násilia ako aj na potrebu adekvátneho a promptného poskytnutia odbornej pomoci obetiam domáceho násilia. V neposlednom rade, návrh zákona zohľadňuje správu a odporúčania adresované Slovenskej republike Výborom OSN pre nedobrovoľné zmiznutia, v dôsledku ktorých

zaraďuje obete trestného činu nedobrovoľného zmiznutia medzi obzvlášť zraniteľné obete a poskytuje im vyššiu formu ochrany.

4. Dotknuté subjekty

Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie zákona a zachovanie súčasného stavu, čo by v praxi znamenalo neodstránenie problémov, na ktoré poukázala aplikačná prax a ktorých zmena je nevyhnutná.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Áno.

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Mgr. Michaela Hanáková (e-mail:

michaela.hanakova@justice.sk

, tel. č. 02 888 91 182)

12. Zdroje

Návrh zákona je výstupom internej pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi ako napr. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) vyjadrila k predloženému materiálu nesúhlasné stanovisko a uplatnila k materiálu zásadnú pripomienku.

Zásadná pripomienka Komisie k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy:

Komisia uviedla, že v analýze vplyvov na rozpočet je vyčíslený rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 3 743 800 eur v roku 2021 a v sume 3 501 800 eur ročne od roku 2022 a zároveň je uvedená požiadavka na zvýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly o 2 štátnozamestnanecké miesta, pričom predkladateľ uviedol, že požaduje navýšenie rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci návrhu rozpočtu na roky 2021 až 2023. Komisia upozorňuje, že predmetné finančné prostriedky ani zvýšenie limitu počtu zamestnancov nie sú v súčasnosti zohľadnené v kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR a z uvedeného dôvodu odporúča v legislatívnom procese k materiálu pokračovať až po doriešení jeho finančného aj personálneho krytia.

Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:

Pripomienka bola akceptovaná a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola prepracovaná. Rozpočtovo nekrytý vplyv bude po dohode s Ministerstvom financií SR rozpočtovo krytý.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),

čl. 82 ods. 2, čl. 83 ods. 1 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012), Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7), Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).

Bezpredmetné

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Smernica 2012/29/EÚ - 16. november 2015

Smernica 2004/80/ES – 1. január 2006

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Bezpredmetné

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Smernica 2012/29/EÚ

•Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (úplná transpozícia)

•Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore (úplná transpozícia)

•Zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (úplná transpozícia)

•Zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (úplná transpozícia)

•Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (úplná transpozícia)

•Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (úplná transpozícia)

•Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (úplná transpozícia)

•Zákon č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplná transpozícia)

•Zákon č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 255/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia)

•Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (úplná transpozícia)

•Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (úplná transpozícia)

Smernica 2004/80/ES

• Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. (úplná transpozícia)

• Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (úplná transpozícia)

• Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (úplná transpozícia)

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V celom znení zákona sa navrhuje jednotné používanie pojmu nemajetková ujma. V platnom znení zákona sa v niektorých prípadoch používa aj pojem morálna škoda, pričom význam týchto pojmov je rovnaký. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou v bode 1.

K bodu 3

Vzhľadom na špecifické postavenie obetí nedobrovoľného zmiznutia a závažnosť tohto trestného činu sa navrhuje ich doplnenie medzi obzvlášť zraniteľné obete. Obete nedobrovoľného zmiznutia sú vystavené obzvlášť závažnému konaniu, ktoré zasahuje do ich integrity a ľudských práv. Zároveň ide o trestný čin s účasťou štátu, čo predstavuje zvýšené riziko viktimizácie obete pri styku s inými zložkami štátnej moci (napr. orgány činné v trestnom konaní, súd). Doplnením zoznamu obzvlášť zraniteľných obetí o obete nedobrovoľného zmiznutia sa posilní postavenie obetí nedobrovoľného zmiznutia v trestnom konaní, vytvorí sa mechanizmus pre prevenciu a minimalizáciu ich viktimizácie a zlepší sa ich prístup k špecializovanej odbornej pomoci. Výbor OSN pre nedobrovoľné zmiznutia vo svojich odporúčaniach obsiahnutých v Záverečnom stanovisku k Východiskovej správe Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím poukazuje aj na problematiku odškodňovania takýchto obetí a prístupu k reparácii, pričom dôraz kladie na špecifickosť postavenia obetí nedobrovoľného zmiznutia.

K bodu 4

V prípade smrti obete v dôsledku násilného trestného činu, sa okruh obetí násilného trestného činu rozširuje o blízke osoby, ktoré v čase smrti žili s obeťou v jednej domácnosti najmenej po dobu jedného roka. Takéto osoby sa zaraďujú do rovnakej kategórie ako pozostalý rodič, nakoľko z dôvodu spoločnej starostlivosti o domácnosť alebo odkázanosti výživou na zomretého, môžu reálne pociťovať finančné ťažkosti v dôsledku straty osoby podieľajúcej sa na chode spoločnej domácnosti. Preukázať splnenie vyššie uvedených podmienok bude úlohou osoby žiadajúcej o odškodnenie.

K bodu 5

Okruh osôb, ktoré môžu žiadať o odškodnenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu sa rozširuje o obete domáceho násilia, a to vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Týmto obetiam podľa platnej právnej úpravy patrí odškodnenie len v prípadoch, ak im bola trestným činom spôsobená ujma na zdraví vo forme ublíženia na zdraví alebo ťažkej ujmy na zdraví, v dôsledku čoho pomerne široká skupina obetí nemá právo žiadať o odškodnenie. V prípade obetí domáceho násilia pritom ide o skupinu obzvlášť zraniteľných obetí. Možnosť získať odškodnenie od štátu zjednodušuje prístup obetí

domáceho násilia k právu na odškodnenie a zároveň zvyšuje mieru ochrany obete pred ďalšou viktimizáciou. Pokiaľ ide o obete nedobrovoľného zmiznutia, v zmysle Záverečného stanoviska Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia a odporúčaných opatrení na nápravu a ochranu detí pred nedobrovoľným zmiznutím a garantovania okamžitej, spravodlivej a primeranej náhrady škody, navrhujeme zaradiť do kategórie trestných činov, ktorými bola spôsobená morálna škoda aj trestný čin nedobrovoľného zmiznutia1.

K bodu 6

Pozri k tomu odôvodnenie k bodu 5.

K bodu 7

Na účely poskytovania služieb intervenčným centrom sa zavádza osobitná definícia obete domáceho násilia. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) v §27a pri vykázaní používa označenie „ohrozená osoba“. Nakoľko pri vykázaní konanie vykázanej osoby nemusí dosahovať intenzitu trestného činu, mohlo by v praxi dochádzať k rozporom v terminológii medzi ohrozenou osobou a definíciou obete trestného činu. Za účelom odstránenia nezrovnalostí, ktoré môžu v aplikačnej praxi spôsobovať problémy a pre zabezpečenie poskytnutia služieb intervenčného centra ohrozeným osobám, sa navrhuje doplnenie tejto definície aj do zákona o obetiach. Obdobne sa pre účely poskytovania krízovej intervencie intervenčným centrom definuje pojem „krízová intervencia“, aby nedochádzalo k jeho zamieňaniu s podobnými pojmami vyskytujúcimi sa v osobitných právnych predpisoch. Krízová intervencia je najmä naviazaná na bezprostredné poskytnutie pomoci obeti trestného činu domáceho násilia po vykázaní páchateľa. Medzi hlavné činnosti tejto intervencie patrí krízová psychologická intervencia a vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu v spolupráci s obeťou trestného činu domáceho násilia. Tieto činnosti sú zamerané na to, aby bola zabezpečená, čo najvyššia možná miera účinnosti vykázania, bezpečie takejto obete pred ďalšou viktimizáciou a aby obeť následne mala možnosť a prístup k svojim ďalším právam.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou v bode 33, ktorá súvisí so zavedením novej formy financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

K bodu 9

Súčasná právna úprava zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci obeti v trestnom konaní a v civilnom procese v prípade vymáhania nároku na náhradu škody. V praxi sa však vyskytujú situácie, kedy je obeti potrebné poskytnúť právnu pomoc aj v iných konaniach, ktoré bezprostredne súvisia so spáchaným trestným činom a ochranou obete pred opakovanou viktimizáciou. Ide najmä o konania týkajúce sa neodkladných opatrení podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a na ne nadväzujúce konania (napr. § 705a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), ktoré majú zabezpečiť obmedzenie styku páchateľa s obeťou a jeho pôsobenie na obeť. Navrhovaná právna úprava rozširuje okruh

1 Čl. 24-25 Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Viď napr.:

https://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2012/01/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-dohovoru-na-ochranu-

v%C5%A1etk%C3%BDch-os%C3%B4b-pred-nedobrovoln%C3%BDm.pdf

konaní, pri ktorých je obeti poskytovaná právna pomoc, čím zabezpečuje prístup obete k právnej pomoci aj vo vyššie spomínaných konaniach a tým zvyšuje štandard vo vzťahu k ochrane obeti pred opakovanou viktimizáciou. Zároveň dochádza k účinnejšiemu prepojeniu inštitútu vykázania podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. a následných právnych krokov, kedy je obeti poskytnutá právna pomoc potrebná pre uplatnenie jej práv a ochranu. Ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci obetiam podľa zákona o obetiach sa v zmysle § 5 ods. 7 zákona o obetiach primerane vzťahujú aj na rodinného príslušníka obete.

K bodu 10

Navrhovanou právnou úpravou dochádza k zosúladeniu povinností obsiahnutých v zákone o obetiach a v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní prijímať opatrenia na zabránenie opakovanej viktimizácii zo strany páchateľa, medzi ktoré patrí aj zabránenie styku páchateľa s obeťou a jej rodinnými príslušníkmi. V prípade, ak nemajú k dispozícii prispôsobené miestnosti, je potrebné, aby prijali iné vhodné opatrenia.

K bodu 11

Negatívna podmienka v § 10 ods. 2 písm. b) rieši primárne prípady, ak je páchateľom trestného činu pozostalý, ktorý spáchal trestný čin, v dôsledku ktorého bola spôsobená smrť jeho manželovi, dieťaťu, rodičovi alebo osobe, ktorá s ním žila najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti. V takomto prípade páchateľovi trestného činu, aj keď je pozostalým, nie je možné priznať odškodnenie. Keďže navrhovaná právna úprava umožňuje priznať odškodnenie už v priebehu trestného konania, kedy o vine ešte nie je rozhodnuté, použitie negatívnych podmienok sa bude vzťahovať aj na osoby, ktoré sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, v dôsledku ktorého sa považujú za pozostalé obete.

K bodu 12

Navrhovaný odsek 3 umožňuje vznik nároku na odškodnenie aj predtým, ako rozsudok, trestný rozkaz alebo rozhodnutie v trestnom konaní podľa odsekov 1 a 2 boli vyhlásené, vydané alebo nadobudli právoplatnosť. Ide o situáciu, kedy dôjde k začatiu trestného stíhania a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý má znaky násilného trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Podľa platnej právnej úpravy môže obeť násilného trestného činu požiadať o odškodnenie až po právoplatnom skončení trestného konania. Vzhľadom na odporúčania adresované v správe Špeciálnej poradkyne pre odškodňovanie obetí, Joëlle Milquet „Posilnenie práv obetí: od kompenzácie k náprave“2, má mať každá obeť násilného trestného činu právo na čo najrýchlejšie, najspravodlivejšie a najjednoduchšie odškodnenie, ktoré jej poskytne štát. Dňa 24. júna 2020 prijala Európska Komisia prvú Stratégiu EÚ práv obetí trestných činov (2020-2025)3, ktorá odporúča všetkým členským štátom, aby sa uistili, že odstránia akékoľvek existujúce procesné prekážky v konaní o poskytnutí odškodnenia a zabránia riziku vzniku druhotnej viktimizácii obetí v tomto konaní.

Nová právna úprava zabezpečí, aby obete násilného trestného činu získali odškodnenie v čase, kedy najcitlivejšie pociťujú následky spáchaného trestného činu, t. j. v čo najkratšom

2

https://ec.europa.eu/info/files/summary-report-strengthening-victims-rights-compensation-reparation_en

3

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0258

čase po tom, čo sa stali obeťou násilného trestného činu. Ministerstvo po podaní žiadosti posúdi, či výsledky vyšetrovania vyvolávajú pochybnosti o tom, že sa stal skutok, ktorý má znaky trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená ujma na zdraví. Pri existencii dôvodných pochybností nebude možné odškodnenie priznať. Odškodnenie bude teda priznané v priebehu trestného konania len v tých prípadoch, v ktorých neexistujú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal skutok, ktorý má znaky trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Typicky pôjde o situácie, kedy výsledky vyšetrovania dávajú spoľahlivé závery o tom, že sa stal skutok, ktorý má znaky násilného trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená ujma na zdraví, no vyšetrovanie sa orientuje na otázky, ktoré už pre odškodnenie obete nie sú kľúčové (napríklad zistenie páchateľa, ktorý nie je známy, prípadne zisťovanie jeho veku alebo spôsobilosti v čase skutku). Navrhovaná právna úprava nevylučuje opakované podanie žiadosti o odškodnenie, ak odškodnenie nebude priznané na základe správnej úvahy ministerstva o výsledkoch vyšetrovania. Ak dôjde k posunu vo vyšetrovaní, resp. po právoplatnom skončení trestného konania na základe rozhodnutí podľa odseku 1 alebo odseku 2, má obeť právo opakovane požiadať o odškodnenie. Zároveň je potrebné pripustiť, že bude existovať okruh prípadov, v ktorých priznanie odškodnenia už v priebehu trestného konania bude skôr výnimkou. Pôjde o prípady, kedy sa vyšetrovanie orientuje na zisťovanie, či došlo ku skutku, ktorý má znaky trestného činu, resp. či sa taký skutok stal.

Ak bude odškodnenie v priebehu trestného konania priznané a výsledok trestného konania ukáže, že nedošlo k trestnému činu, ktorým bola žiadateľovi spôsobená ujma na zdraví, resp. trestné konanie sa skončí vydaním rozhodnutia, pri ktorom mu odškodnenie nepatrí, teda iným spôsobom, ako rozhodnutím podľa § 11 ods. 1 a 2, ministerstvo podľa navrhovaného ustanovenia § 16 ods. 6 vydá nové rozhodnutie vo veci o nepriznaní odškodnenia a zároveň uloží obeti násilného trestného činu povinnosť vrátiť už poskytnuté odškodnenie.

K bodu 13

Návrh zákona upravuje aj podmienky týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré je potrebné splniť pre získanie odškodnenia. Podmienkou pre získanie odškodnenia na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona o obetiach bude aj naďalej uplatnenie si nároku na náhradu škody v trestnom konaní. V prípadoch, kedy si obeť uplatňuje nárok na odškodnenie v súvislosti s rozhodnutiami podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach alebo ak si obeť násilného trestného činu uplatní nárok v priebehu trestného konania, táto podmienka sa neuplatní. Nie je však vylúčené zníženie odškodnenia pri neuplatnení nároku priamo voči páchateľovi podľa § 14. Zároveň sa dopĺňajú výnimky, kedy sa podmienka uplatnenia nároku v trestnom konaní nevyžaduje.

K bodu 14

V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon o obetiach priamo ustanovuje, že obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie sumy vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy. Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, že obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom. Takýmto spôsobom sa odstráni nežiaduci jav súčasnej právnej úpravy, ktorý zvýhodňuje žiadateľov v prípade, kedy obeť násilného trestného činu po sebe zanechala len jedného pozostalého a tomuto bolo poskytnuté odškodnenie súhrnne v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Navrhovaná právna úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku

minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak táto bola odkázaná na výživu zomretého. Návrh zákona tiež zjednocuje používanie pojmu „suma mesačnej minimálnej mzdy“, ktorý je zavedený v § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Ďalej sa navrhuje vymedziť, že ide o sumu mesačnej minimálnej mzdy platnej v období kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu násilného trestného činu. Ide o legislatívnu úpravu už existujúcej aplikačnej praxe. Pri pokračovacích trestných činoch sa bude v súlade so zavedenou aplikačnou praxou vychádzať zo sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej pre kalendárny rok, v ktorom došlo k poslednému čiastkovému útoku, pri hromadnom trestnom čine k poslednému činu a pri trvácom trestnom čine podľa sumy mesačnej minimálnej mzdy v kalendárnom roku, v ktorom najneskoršom je protiprávny stav vyvolaný alebo udržiavaný.

K bodu 15

Ide o reakciu na aplikačnú prax, resp. výslovné legislatívne zachytenie formujúcej sa aplikačnej praxe, kedy už prvá veta predmetného ustanovenia hovorí o rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví, teda nehovorí výslovne o sume, resp. výške škody na zdraví vo finančnom vyjadrení. Vypustenie druhej vety uvoľní podmienky na priznanie odškodnenia v prípade, ak rozsah ujmy na zdraví bol zistený v trestnom konaní (a bola i páchateľovi uložená povinnosť nahradiť obeti násilného trestného činu škodu na zdraví), ale niektoré následky spôsobenej ujmy na zdraví sa objavia alebo ich je možné hodnotiť až neskôr (napríklad pri sťažení spoločenského uplatnenia). Vypustenie druhej vety predmetného ustanovenia má definitívne odstrániť zdanlivé prekážky pre priznanie odškodnenia v sume presahujúcej škodu na zdraví vyčíslenú v trestnom rozkaze alebo rozsudku vydanom v trestnom konaní a potvrdiť aplikačnú prax, podľa ktorej sa pri priznaní odškodnenia vychádza z rozsahu ujmy na zdraví zistenej v trestnom konaní vo význame, čo do zisteného poškodenia zdravia, nie vo význame, čo do hodnotenej a vyčíslenej škody na zdraví. V každom prípade sa druhá veta, pri akomkoľvek výklade prvej vety, javí ako nadbytočná.

K bodu 16

Pozri k tomu odôvodnenie k bodu 14 v časti týkajúcej sa pojmu „suma mesačnej minimálnej mzdy“.

K bodom 17 a 18

Doplnením slova „najneskôr“ v odseku 2 sa reaguje na zavedenie možnosti žiadať o odškodnenie aj pred právoplatným skončením trestného konania, zvýrazňuje sa tým teda skutočnosť, že ustanovenie § 15 ods. 2 hovorí výlučne len o lehote, dokedy najneskôr je možné žiadať odškodnenie, nie o tom, že právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 alebo 2 je podmienkou žiadosti o odškodnenie. Okrem toho sa navrhujú i legislatívno-technické úpravy v odsekoch 2 a 3, ktoré majú zabezpečiť jednoznačnejší výklad predmetných ustanovení odseku 2 až 4.

K bodom 19 a 20

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať písomná žiadosť o odškodnenie a jej prílohy. Úprava odsekov 1 a 2 reaguje na aplikačnú prax a vypúšťajú sa náležitosti, ktoré pre posúdenie žiadosti nie sú nevyhnutné, resp. zjednodušuje sa proces uplatnenia nároku v prípadoch, ak niektoré prílohy netreba požadovať priamo od obete, ale môže ich získať ministerstvo postupom podľa § 17 (postačuje ich označenie zo strany obete násilného

trestného činu). Zároveň sa výslovne upravuje, ktoré skutočnosti je obeť násilného trestného činu povinná uviesť. Ide o zmenu, ktorá má súvis s navrhovanou právnou úpravou v § 16 ods. 6,umožňujúcou ministerstvu pristúpiť k zmene už vydaného rozhodnutia. Takýto postup na jednej strane umožní ministerstvu v niektorých prípadoch spoľahnúť sa na pravdivosť tvrdenia obete násilného trestného činu bez jeho podrobného overovania, čo proces rozhodnutia o odškodnení urýchli, no zároveň § 16 ods. 6 umožní ministerstvu vydať nové rozhodnutie, ak sa tvrdenia obete násilného trestného činu preukážu ako nepravdivé (napríklad ak obeť násilného trestného činu zamlčí, že odškodnenie už získala priamo od páchateľa násilného trestného činu a po priznaní odškodnenia zo strany ministerstva a prechode nároku obete násilného trestného činu na štát páchateľ oznámi a preukáže, že obeti násilného trestného činu odškodnenie už vyplatil, v dôsledku čoho podľa § 12 ods. 4 obeti násilného trestného činu nepatrilo priznané odškodnenie).

K bodu 21

Už s prijatím zákona o obetiach bola ustanovená možnosť obete násilného trestného činu zabezpečiť si zastupovanie v konaní o poskytnutí odškodnenia len prostredníctvom taxatívne vymedzených subjektov. Dopĺňa sa výslovná úprava, ktorá by mala zamedziť akýmkoľvek pochybnostiam, že subjekt poskytujúci pomoc obetiam môže byť len subjekt, ktorý takúto pomoc poskytuje obetiam podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu 22

V odseku 5 sa ustanovuje, že lehota na vydanie rozhodnutia ministerstva o žiadosti sa skracuje na štyri mesiace. Túto lehotu je možné predĺžiť o čas, počas ktorého ministerstvo čaká na poskytnutie potrebnej súčinnosti v zmysle § 17 ods. 1. Ide o požiadavku, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe ministerstva. V prípadoch, v ktorých je zisťovanie rozhodujúcich skutočností skutkovo jednoduché, doterajšia šesťmesačná lehota nebola nevyhnutná. Na druhej strane v prípadoch, v ktorých bolo potrebné zisťovanie skutočností od subjektov podľa § 17, šesťmesačná lehota nebola dostatočná.

K bodu 23

Podľa súčasnej právnej úpravy ministerstvo nie je oprávnené v prípade, ak dodatočne vyjdú najavo skutočnosti, že neboli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie odškodnenia, alebo podmienky poskytnutia odškodnenia v priznanej výške, uskutočniť nové konanie a vydať nové rozhodnutie, či inak realizovať nápravu pôvodného rozhodnutia. Ministerstvo je pritom povinné pri rozhodovaní o výške odškodnenia, v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obetiach od čiastky, ktorá predstavuje preukázanú výšku ujmy na zdraví, odčítať súčet všetkých súm, ktoré obeť už získala z titulu ujmy na zdraví inak. Pokiaľ nedôjde k splneniu tejto povinnosti, napr. práve v dôsledku toho, že obeť neinformovala ministerstvo o skôr uvedených skutočnostiach, je finančné odškodnenie priznané v inej (vyššej) sume, než obeti skutočne prináleží. Vydanie nového rozhodnutia a uloženie povinnosti vrátiť odškodnenie alebo jeho časť nepredstavuje sankciu za uvedenie nepravdivých skutočností, resp. nesplnenie informačnej povinnosti, keďže k tomuto nemusí dôjsť úmyselne. Predmetné ustanovenie má byť len spôsobom, akým ministerstvo na základe dodatočne zistených skutočností môže zabezpečiť, aby každej obeti bolo poskytnuté odškodnenie len v takej výške, v akej toto odškodnenie patrí podľa zákona. Navrhované znenie odseku 6 tak má ministerstvu umožniť,

aby sa spoľahlo na pravdivosť niektorých tvrdení žiadateľa bez nevyhnutnosti ich overovania s možnosťou vydania nového rozhodnutia a zrušenia pôvodného rozhodnutia, ak sa tvrdenia obete násilného trestného činu ukážu ako nepravdivé. Ministerstvo taktiež podľa navrhovaného znenia odseku 6 bude mať možnosť pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia, na základe ktorého bolo žiadateľovi priznané odškodnenie podľa § 11 ods. 3, teda počas prebiehajúceho trestného konania, ak neskôr v trestnom konaní dôjde k vydaniu rozhodnutia, pri ktorom nevzniká nárok na odškodnenie podľa § 11 ods. 1 a 2. V uvedených prípadoch ministerstvo pristúpi k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a k vydaniu nového rozhodnutia, ktorým prípadne uloží žiadateľovi povinnosť vrátiť vyplatené odškodnenie, resp. príslušnú časť vyplateného odškodnenia. Aj keď dané ustanovenie môže evokovať, že ide o úpravu v neprospech žiadateľov, v konečnom dôsledku táto úprava umožní rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie vo veci. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že obeť násilného trestného činu sa bude môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv (vrátane rozhodnutia podľa navrhovaného znenia § 16 ods. 6) správnou žalobou na súde v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

K bodu 24

V § 20 odseku 2 sa dopĺňa jazykový režim prijatia žiadosti o odškodnenie podľa § 18 a § 19 o anglický jazyk.

K bodu 25

V prípade priznania odškodnenia prechádza nárok obete voči páchateľovi v časti vyplateného odškodnenia na štát. Ide o významné odbremenenie obetí pri uplatňovaní si nároku na náhradu škody voči páchateľovi trestného činu, ktorým jej bola spôsobená ujma na zdraví. V súvislosti s tým vznikla potreba vypustiť ustanovenie, podľa ktorého bola obeť násilného trestného činu povinná ministerstvu vrátiť poskytnuté odškodnenie, ak sa domohla náhrady škody od páchateľa. Platná právna úprava je výhodná práve pre páchateľov, od ktorých si obeť po vyplatení odškodnenia od štátu prestáva uplatňovať akýkoľvek nárok, keďže ak by aj akékoľvek (čiastočné) odškodnenie obeť získala, bola by povinná ho vrátiť štátu. Navrhovanou zmenou, sa má podľa dobrej praxe viacerých členských štátov zefektívniť plnenie finančných záväzkov zo strany páchateľov voči štátu. Taktiež je potrebné novou právnou úpravou reagovať na prechádzanie opakovanej viktimizácii obete, ktorá podľa navrhovanej právnej úpravy už nie je nútená uplatňovať si svoje práva za účelom získania náhrady škody voči páchateľovi trestného činu. Nárok si uplatní len od štátu, ktorý tento bude následne vymáhať od páchateľa.

Úkony spojené s vymáhaním nárokov od páchateľov bude realizovať ministerstvo. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že úroky z omeškania z nárokov štátu, resp. po právoplatnom skončení trestného konania v podobe usvedčenia páchateľa z pohľadávok štátu, ktoré v súvislosti s tým vzniknú, sa neúčtujú a neuplatňujú, keďže je predpoklad, že vymožiteľnosť týchto nárokov po splatnosti bude všeobecne veľmi nízka a vyúčtovávaním a uplatňovaním úrokov z omeškania z nárokov štátu by sa navyše páchatelia dostali do ešte nepriaznivejšej sociálnej situácie. Upravuje sa tiež možnosť upustiť od uplatňovania nároku, a to pri obdobných dôvodoch, aké sú upravené v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne, ak vznikne v súvislosti s poskytnutím odškodnenia pohľadávka štátu (teda najskôr po právoplatnom rozhodnutí v trestnom konaní, keďže až týmto momentom je známy dlžník), a ak ministerstvo nepristúpi k uvedenému upusteniu od uplatňovania nárokov voči

páchateľovi, tak sa na správu vzniknutých pohľadávok primerane použijú ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú správu súkromných pohľadávok štátu. Navrhuje sa tiež, aby prostriedky získané z uplatňovania nárokov boli použité na pomoc a podporu obetí trestných činov.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou v bode 33, ktorá súvisí so zavedením novej formy financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

K bodu 27

Subjekty poskytujúce pomoc obetiam dlhodobo poskytujú aj sociálne služby v zmysle osobitných predpisov a zamestnávajú odborne spôsobilé osoby spĺňajúce kvalifikačné predpoklady podľa týchto predpisov. Tieto osoby majú často niekoľkoročné skúsenosti s poskytovaním odbornej pomoci obetiam, prípadne aj špecializáciu na poskytovanie odbornej pomoci obzvlášť zraniteľným obetiam. Avšak z dôvodu absolvovania vysokoškolského vzdelania v inom odbore ako sociálna práca sa stáva, že osoby s niekoľkoročnou praxou s poskytovaním sociálnych služieb obetiam, nie je možné v zmysle zákona o obetiach považovať za odborne spôsobilé. Vzhľadom na uvedené sa preto navrhuje, aby odborne spôsobilou osobu v odbore sociálna práca mohla byť aj osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v niektorom z príbuzných odborov, pričom podmienka vykonávania praxe zostáva zachovaná. Týmito príbuznými odbormi sú najmä sociálne služby a poradenstvo, sociálna pedagogika, špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, andragogika, sociálna a humanitárna práca, sociálno-právna činnosť a charitatívno-misijná činnosť. Uvedenou legislatívnou úpravou dôjde k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré sú odborne spôsobilé pre oblasť sociálnej práce a zároveň k priblíženiu kvalifikačných predpokladov, ak tieto osoby už v súčasnosti poskytujú odbornú pomoc obetiam podľa osobitných predpisov.

K bodu 28

Ide o doplnenie náležitosti, ktorú bude po novom obsahovať rozhodnutie o udelení akreditácie v súvislosti s regionálnym poskytovaním odbornej pomoci a zavedením možnosti pôsobenia ako intervenčné centrum.

K bodu 29

Navrhuje sa doplnenie povinností akreditovaného subjektu o poskytovanie odbornej pomoci v súlade so štandardmi poskytovanej odbornej pomoci. V zmysle § 30 zákona o obetiach ministerstvo vykonáva kontrolu plnenia podmienok akreditácie, povinností a štandardov kvality poskytovanej odbornej pomoci. Medzi povinnosťami akreditovaného subjektu však nie je v súčasnej právnej úprave zahrnuté poskytovanie odbornej pomoci v súlade so štandardmi kvality poskytovanej odbornej pomoci. Doplnením tejto povinnosti dochádza k zosúladeniu s § 30 zákona o obetiach. Minimálne štandardy kvality poskytovania odbornej pomoci obetiam budú upravené metodickým pokynom v súlade s § 33 ods. 1 zákona o obetiach.

K bodu 30

§ 28a

Navrhuje sa zavedenie možnosti rozšírenia pôsobnosti akreditovaného subjektu ako tzv. intervenčného centra pre obete domáceho násilia podľa modelu z Rakúska a Českej republiky. Tento model umožňuje prepojenie policajnej intervencie s krízovou intervenciou a zároveň vytvára koordinovaný postup pri zabezpečení ochrany obete. Jedným z práv obete je právo na poskytnutie odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, resp. akreditovaných subjektov. Tieto subjekty poskytujú pomoc tým obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie postupov a opatrení najmä s orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade obetí domáceho násilia nastala v praxi potreba koordinácie činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi verejnej moci, najmä orgánmi činnými v trestnom konaní. Intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia, bezprostredne po výskyte domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí jej možnosti ako aj rozsah pomoci, ktorú jej vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia, umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a vytvára mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia.

Pri súčasnej právnej úprave obeti domáceho násilia nie je po vykázaní podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. ponúknutá pomoc a dlhodobejšie riešenie situácie v spoločnej domácnosti. Obeti je poskytnutá informácia o subjektoch poskytujúcich pomoc a je na jej zvážení, či túto pomoc vyhľadá alebo nie. Podľa dostupných štatistík, v roku 2019 len približne 3,7% obetí domáceho násilia využilo po vykázaní podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. možnosť podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že len vo veľmi malej miere dochádza k využitiu nadväzujúcich opatrení zameraných na ochranu obete a dlhodobé riešenie situácie domáceho násilia. Prepojenie inštitútu vykázania na proaktívne poskytnutie odbornej pomoci zlepšuje prístup obeti k spravodlivosti a jej právam prostredníctvom poskytnutia odbornej pomoci a informácií.

Navrhovaná právna úprava precizuje aj to, ktorý subjekt poskytujúci pomoc obetiam môže pôsobiť ako intervenčné centrum. Za účelom zabezpečenia kvality sa ním môže stať len akreditovaný subjekt, ktorý poskytuje pomoc obetiam domáceho násilia a preukáže splnenie podmienky praxe, t. j. poskytovanie služieb a pomoci obetiam trestného činu domáceho násilia po dobu minimálne päť rokov. Pre overenie splnenia tejto podmienky je dôležité, aby sa k nej vyjadrila hodnotiaca komisia (zriadená v zmysle § 27 ods. 3 zákona o obetiach), ktorá ministerstvu odporučí zápis označenia „intervenčné centrum“.

Medzi hlavné úlohy intervenčného centra patrí kontaktovanie obete a poskytnutie krízovej intervencie, ktorá nasleduje bezprostredne po útoku a vykázaní, a vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia, ktorého účelom je ochrániť obeť pred ďalšími možnými útokmi a vytvoriť bezpečnostný plán v prípade, ak by sa vyskytli. Intervenčné centrum nenahrádza špecializované odborné služby subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré sa zameriavajú na určitý okruh obetí a detailne adresujú ich špecifické potreby (napr. deti, ženy, osoby so zdravotným postihnutím). Zákon o obetiach predpokladá spoluprácu intervenčného centra so subjektom, ktorý poskytuje špecializovanú a špecificky zameranú odbornú pomoc. Špecializácia na vybrané okruhy obetí je kľúčová pri poskytovaní cielenej a holistickej odbornej pomoci a nie je úlohou intervenčného centra túto odbornú

pomoc nahrádzať. Intervenčné centrum má pôsobiť ako prvý kontaktný bod po vykázaní, ktorý je schopný zabezpečiť poskytnutie nevyhnutnej a akútnej pomoci pre všetky obete domáceho násilia a následne spolupracovať so subjektmi, ktoré majú expertízu a venujú sa cielenej odbornej pomoci zameranej na prácu s niektorou z ohrozených skupín obetí.

§ 28b

V praxi sa prejavila potreba zdieľania a výmeny informácií medzi subjektmi, resp. orgánmi, ktoré prichádzajú do styku s obeťou. Výmena nevyhnutných informácií za účelom poskytnutia odbornej pomoci, ako napr. aktualizované individuálne posúdenie alebo vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia, umožní koordinovaný postup pri ochrane obete pred ďalšou viktimizáciou. Zároveň umožní holistické poskytnutie odbornej pomoci pri zachovaní zásad ochrany osobných údajov. Koordinovaný postup a konzultácia individuálnych prípadov je premietnutá aj v článku 26 smernice 2012/29/EÚ, ktorý pri poskytovaní odbornej pomoci a komplexnej ochrane obete kladie dôraz aj na tieto aspekty.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia v súvislosti s možnosťou akreditovaného subjektu pôsobiť ako intervenčné centrum.

K bodu 32

V prípade, ak nastanú dôvody na zrušenie akreditácie, akreditovaný subjekt poskytujúci pomoc prestáva pôsobiť aj ako intervenčné centrum. Podmienkou pre pôsobenie subjektu poskytujúceho pomoc obetiam ako intervenčné centrum je získanie akreditácie podľa § 24 a nasl. zákona o obetiach. Preto je potrebné previazať zrušenie alebo zánik akreditácie aj s ukončením pôsobenia ako intervenčné centrum.

K bodu 33

Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 eur v priebehu jedného kalendárneho roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania odbornej pomoci na regionálnej úrovni z dlhodobého hľadiska. Zároveň je administratívne náročný, nakoľko je potrebné každý rok pripraviť výzvu na predkladanie žiadostí, zabezpečiť ich spracovanie, hodnotenie a následné poskytnutie dotácie. Podporené subjekty v dôsledku náročnosti administratívneho postupu získavajú finančné prostriedky v priebehu roka, pričom však odbornú pomoc majú poskytovať a zabezpečovať od januára daného roka. Taktiež maximálny finančný limit je v prípade akreditovaných subjektov, ktoré majú zamestnávať, resp. zabezpečovať poskytovanie odbornej pomoci prostredníctvom minimálne troch odborne spôsobilých osôb nedostatočný.

Ďalej, v prípade pôsobenia akreditovaného subjektu ako intervenčného centra je potrebné upraviť a zabezpečiť financovanie týchto subjektov v každom kraji na dlhodobej a udržateľnej báze, čo poskytuje garanciu vo vzťahu ku kvalite a odbornosti poskytovanej pomoci ako aj jej dostupnosti. Vytvorením a podporou intervenčných centier bude zabezpečená dostupnosť odbornej pomoci pre obete trestného činu domáceho násilia, čím

Slovenská republika splní medzinárodné a európske štandardy, kladené na regionálnu ako aj časovú dostupnosť odbornej pomoci.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje rozšírenie možnosti poskytnutia finančných prostriedkov ministerstvom, a to vo forme uzatvorenia zmluvy o poskytovaní odbornej pomoci. Na postup výberu subjektov a uzatvorenie zmluvy sa bude vzťahovať zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento postup sa bude vzťahovať tak na subjekty, ktoré budú pôsobiť ako intervenčné centrum ako aj na ďalšie subjekty, ktoré v prípade potreby zabezpečenia poskytovanie odbornej pomoci špecifickej skupine obetí. Zároveň však bude ministerstvo oprávnené aj naďalej poskytnúť financovanie akreditovaným subjektom z dotačnej schémy (najmä v prípade, ak sa subjekt akredituje v období po ukončení verejného obstarávania a uzatvorení zmluvy).

K bodu 34

Vzhľadom na rozšírenie možnosti pôsobenia akreditovaného subjektu ako intervenčného centra sa navrhuje doplnenie tejto informácie aj do registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Takéto označenie urýchli a zefektívni vyhľadávanie subjektu poskytujúceho tieto služby a priamo odkáže príslušníkov Policajného zboru na subjekt, ktorý pôsobí ako intervenčné centrum. Zároveň v ustanovení dochádza k legislatívno-technickým úpravám, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou v bode 33, ktorou sa zavádza nová forma financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

K bodu 35

Článok 25 smernice 2012/29/EÚ sa zameriava na odbornú prípravu odborníkov z praxe, ktorí prichádzajú do styku s obeťou – cez úradníkov, príslušníkov Policajného zboru až po sudcov a právnikov všeobecne. Ustanovenie nového § 32a reflektuje túto požiadavku a vytvára povinnosť zohľadniť pri poskytovaní vzdelávania aj špecifické vzdelávanie zamerané na práva obetí. Pod vzdelávaním je potrebné rozumieť prípravu na výkon právnických povolaní, t. j. vysokoškolské vzdelávanie ako aj kontinuálne vzdelávanie po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore právo, prípadne iných odboroch. Týmto ustanovením je sledovaný cieľ, aby odborníci v praxi mali prístup k vzdelávaniu zameranému na práva obetí, a aby následne vedeli poskytovať služby obetiam, čím bude zabezpečená kvalita poskytovaných služieb.

K bodu 36

Prechodné ustanovenie ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú riadiť konania začaté pred 1. májom 2021. Konania začaté pred účinnosťou navrhovaného zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2021. Ďalej sa navrhuje, aby vo všetkých konaniach s účinnosťou od 1. mája 2021 došlo k prechodu nároku obete na vymáhanie vyplateného odškodnenia od páchateľa na štát, t. j. aby vo všetkých konaniach, v ktorých bolo odškodnenie poskytnuté po 1. máji 2021 (aj keď sa v konaní postupuje podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021) boli páchatelia povinní plniť priamo ministerstvu.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa predĺženie lehoty vykázania násilnej osoby z pôvodných desať dní na štrnásť dní. Dôvodom predĺženia uvedenej lehoty je vstup intervenčného centra ako medzičlánku do obdobia vykázania. Súčasných desať dní doby vykázania, nie je dostatočných na nadviazanie kontaktu s obeťou, poskytnutie krízovej intervencie intervenčným centrom a prípravu na a podanie kvalifikovaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Príslušník Policajného zboru do 24 hodín od vykázania zašle kópiu úradného záznamu o vykázaní intervenčnému centru. Následne intervenčné centrum podľa navrhovanej právnej úpravy kontaktuje obeť domáceho násilia v lehote do 72 hodín od obdržania úradného záznamu o vykázaní. V praxi sa môže stať, že tieto lehoty začnú plynúť počas víkendu alebo tesne pred ním ako aj to, že intervenčnému centru sa nepodarí kontaktovať obeť hneď pri prvom pokuse. Z uvedeného vyplýva, že medzi vykázaním a prvým kontaktom intervenčného centra môže v dôsledku týchto skutočností uplynúť 4 až 5 dní a následne by intervenčné centrum podľa súčasnej právnej úpravy doby vykázania (t. j. 10 dní), malo k dispozícii iba 5 max. 6 dní na poskytnutie krízovej intervencie, zostavenie bezpečnostného plánu, prípadne akútne riešenie poskytnutia zdravotného ošetrenia, presunu alebo zabezpečenie náhradného bývania obete trestného činu domáceho násilia, náležité vysvetlenie dostupných prostriedkov pre ochranu takejto obete, získanie podkladov a prípravu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Táto doba nie je dostatočná a to aj vzhľadom na to, že poskytovanie odbornej pomoci ako aj príprava a podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sú viazané na súhlas a rozhodnutie obete trestného činu domáceho násilia a je kľúčové, aby bola táto obeť o svojich možnostiach riadne informovaná a mala dostatočný časový priestor na rozmyslenie, ktoré kroky podnikne.

Z týchto dôvodov sa pristúpilo k predĺženiu doby vykázania, čím sa zabezpečí pre obeť trestného činu domáceho násilia poskytnutie náležitej kvalifikovanej odbornej pomoci a podpory pri zachovaní priestoru pre prijatie informovaných rozhodnutí obeťou bez toho, aby bola obeť v danom období vystavená riziku návratu násilnej osoby do spoločného obydlia.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie slova „prípadne“, aby príslušník Policajného zboru v prípade vykázania vždy získal aj aktuálne kontaktné údaje ohrozenej osoby. Tento údaj bude aj nevyhnutnou súčasťou záznamu doručovaného intervenčnému centru, t. j. bude využitý aj pre možnosť kontaktovania ohrozenej osoby intervenčným centrom.

K bodu 3

Precizuje sa informačná povinnosť príslušníka Policajného zboru, ktorá sa rozširuje aj o poskytnutie informácií o činnosti intervenčného centra. Súčasne policajt informuje ohrozenú osobu o tom, že telefónne číslo ohrozenej osoby bude poskytnuté intervenčnému centru.

K bodu 4

Navrhovanou úpravou sa precizujú náležitosti úradného záznamu, aby z neho boli zrejmé všetky informácie potrebné pre poskytnutie krízovej intervencie intervenčným centrom. Zároveň sa stanovuje povinnosť zaslať úradný záznam príslušnému intervenčnému centru. Týmto ustanovením dochádza k prepojeniu a naviazaniu policajnej intervencie na poskytnutie odbornej pomoci intervenčným centrom.

K čl. III

Pri zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. mája 2021. Oddelená účinnosť článku II k 1. novembru 2021 sa navrhuje vo vzťahu k zriadeniu intervenčných centier v zmysle § 28a návrhu zákona s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu a materiálnu pripravenosť týchto centier na výkon navrhovanej činnosti, a preto je potrebné aby policajti postupovali v zmysle čl. II vo vzťahu k intervenčným centrám až vtedy, keď tieto centrá budú reálne vykonávať svoju činnosť.

V Bratislave, 16. decembra 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková, v. r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 v časti Trestná politika a väzenstvo, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a úlohy B.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 3. apríla 2013 č. 155.

Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti, ktorej členmi sú okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti zástupcovia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Koordinačno-metodického centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Ligy za ľudské práva a ďalších odborníkov z praxe .                                                       

Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. K čiastočnej transpozícii smernice 2012/29/EÚ došlo zákonom  č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní. Úplná transpozícia smernice 2012/29/EÚ sa vykonáva osobitným zákonom, ktorý komplexne upravuje práva obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a mechanizmus podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, čím sa posilňuje postavenie obetí trestných činov v trestnom konaní. 

Návrhom zákona sa ďalej vykonáva úplná transpozícia smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004) (ďalej len „smernica 2004/80/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2004/80/ES bola v roku 2006 pôvodne do právneho poriadku Slovenskej republiky úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil pôvodný zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z.. Návrh zákona v tretej časti preberá právnu úpravu odškodňovania zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a dopĺňa ju o praktické skúsenosti a situácie, ktoré vyplynuli z praxe pri aplikácii uvedeného zákona v súvislosti s odškodňovaním obetí násilných trestných činov. 

Nosnou právnou úpravou návrhu zákona je čl. I, v ktorom je samotný zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov. Čl. I návrhu zákona je rozdelený do piatich častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy (§ 2) a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov (§ 3),  ktoré sa vzťahujú na celý návrh zákona. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod. Trestný poriadok upravuje procesné postavenie obete ako „poškodeného“, ktorým môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Práva obetí trestných činov sú čiastočne upravené aj v Trestnom poriadku. Návrh zákona v tejto časti upravuje najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte a zdôrazňuje ich poskytovanie pre obeť zrozumiteľným spôsobom. Návrh zákona ďalej v tejto časti zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj právo na právnu pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti návrhu zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý sa týmto návrhom zákona zároveň ruší. Takisto boli do tejto časti návrhu zákona zapracované požiadavky praxe. Štvrtá časť návrhu zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Táto podpora sa bude vykonávať prostredníctvom akreditácie programu podpory obetí trestných činov a dotácií. V tejto časti sú upravené podmienky udelenia akreditácie, obsah a spôsob podania žiadosti o udelenie akreditácie, konanie o akreditácii, zánik a zrušenie akreditácie, kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov, dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu, pričom podmienky poskytnutia dotácie podliehajú kontrole. Návrh zákona ustanovuje zverejňovanie informácií o poskytnutých dotáciách zo štátneho rozpočtu a zavádza register akreditovaných subjektov. V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

V čl. II sa v súlade s požiadavkou smernice 2012/29/EÚ formulačne dopĺňa osobitný motív v písmene e) o odkaz na pojmy „pohlavie“ v rámci právnej úpravy osobitného motívu. Súčasťou novelizácie Trestného zákona je aj právna úprava premlčania niektorých trestných činov. 

Čl. III prepája Trestný poriadok s návrhom zákona v oblasti práv obetí trestných činov. Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa rozširujú základné zásady trestného konania, pojmový aparát používaný Trestným poriadkom, nanovo upravujú informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi, posilňuje postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom, rozširujú sa možnosti poskytovania najmä právnej pomoci poškodenému, upravujú podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí, obmedzuje sa využitie inštitútu konfrontácie, mení sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to jeho nahradení jediným účelom, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikujú sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného, a v neposlednom rade sa upravuje tzv. adhézne konanie.  

Čl. IV novelizuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely čl. I v súvislosti s procesom akreditácie.

So zavedením systému dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam bezprostredne súvisí aj zmena zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. navrhovaná v čl. V. 

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (boli členmi pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem. 

Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných prílohách doložky vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 15. augusta 2017. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 16. augusta 2017. 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ návrhu zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

1. 2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. 3. Problematika návrhu zákona: 

1. a) je upravená v práve Európskej únie: