Zákon o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) 264/2022 účinný od 28.06.2025 do 31.12.2026

§ 1
Predmet zákona


Tento zákon upravuje
a)
práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, ktorým je
1.
vysielateľ,
2.
poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
3.
prevádzkovateľ retransmisie,
4.
poskytovateľ multiplexu,
5.
poskytovateľ platformy na zdieľanie videí,
6.
poskytovateľ obsahovej služby, ktorý nie je uvedený v prvom bode až piatom bode,
b)
práva a povinnosti distributéra signálu,
c)
práva a povinnosti poskytovateľa služby multimodálneho prístupu,
d)
postavenie a pôsobnosť Rady pre mediálne služby (ďalej len „regulátor“),
e)
pôsobnosť orgánov štátnej správy pri regulácii činností vykonávaných podľa tohto zákona a
f)
samoregulačné mechanizmy a koreguláciu pri poskytovaní obsahových služieb podľa tohto zákona.

§ 109
Postavenie a poslanie regulátora

(1)
Regulátor je štátna rozpočtová organizácia zapojená finančnými vzťahmi na rozpočtovú kapitolu všeobecná pokladničná správa. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu, poskytovania služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií,67) prevádzkovania spravodajských webových portálov68) a poskytovania agentúrneho servisu69) má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu podľa tohto zákona.
(2)
Regulátor vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, poskytovanie platforiem na zdieľanie obsahu a poskytovanie služieb multimodálneho prístupu. Regulátor vykonáva dohľad aj nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vydávanie periodických publikácií, prevádzkovanie spravodajských webových portálov a poskytovanie agentúrneho servisu, ak dohľad nevykonáva iný orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.70)
(3)
Poslaním regulátora je
a)
presadzovať verejný záujem v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu,
b)
chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a
c)
vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu a poskytovania služieb multimodálneho prístupu.
(4)
Regulátor vykonáva svoju činnosť nezávisle a transparentne v súlade s cieľmi tohto zákona, ktorými sú najmä pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť, ochrana spotrebiteľa, prístupnosť, nediskriminácia, riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže.
(5)
Regulátor nie je služobným úradom podľa osobitného predpisu71) a pozostáva z rady a kancelárie, ktorá sa vnútorne člení na útvary. Podrobnosti o organizácii regulátora upravuje organizačný poriadok.
(6)
Podrobnosti o činnosti regulátora a jeho orgánov upravuje štatút regulátora.

§ 140
Ukladanie pokút

(1)
Pokutu regulátor uloží, ak povinná osoba aj napriek upozorneniu na porušenie zákona opakovane porušila tú istú povinnosť. Za opakované porušenie povinnosti sa považuje také porušenie povinnosti, ktoré nastalo v lehote kratšej ako tri roky od predchádzajúceho porušenia tej istej povinnosti.
(2)
Regulátor môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia
a)
ak bola porušená povinnosť uložená v § 20 ods. 4 písm. c), § 23, § 61, § 62 ods. 1 písm. b) a § 74,
b)
v prípade vysielania alebo poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie bez autorizácie alebo
c)
v prípade prevádzkovania retransmisie alebo poskytovania platformy na zdieľanie videí bez registrácie.
(3)
Výšku pokuty regulátor určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti a s prihliadnutím na rozsah a dosah poskytovania obsahovej služby, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán.
(4)
Pokuta uložená podľa § 141 až 145a je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(5)
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Správcom pohľadávok štátu vzniknutých z uložených pokút je regulátor.

Príloha k zákonu č. 264/2022 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie



1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010).

2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003 (Ú. v. EÚ L 33, 8. 2. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7), smernice Komisie 2003/63/ES z 25. júna 2003 (Ú. v. EÚ L 159, 27. 6. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/24/ES z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 136, 30. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 136, 30. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34 ), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 378, 27. 12. 2006), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 324, 10. 12. 2007), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/29/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/53/ES z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009), smernice Komisie 2009/120/ES zo 14. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 242, 15. 9. 2009), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/84/EÚ z 15. decembra 2010 (Ú. v. EÚ L 348, 31. 12. 2010), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/26/EÚ z 25. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 299, 27. 10. 2012), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 (Ú. v. EÚ L 117, 5. 5. 2017), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/5 z 11. decembra 2018 (Ú. v. EÚ L 4, 7. 1. 2019) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1243 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019).

4.
Smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30. 12. 2006) v znení smernice Komisie 2013/26/EÚ z 8. februára 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).

5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).

6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010).

7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019).

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v znení delegovanej smernice Komisie 2014/109/EÚ z 10. októbra 2014 (Ú. v. EÚ L 360, 17. 12. 2014).

9.
Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1).

10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).

11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019).

12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25).

13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7. 6. 2019).