Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 261/2006 účinný od 13.05.2006

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktroým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

5

Osobitná časťK Čl. I

K bodu 1

Podľa Limskej deklarácie o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly prijatej Medzinárodnou organizáciou najvyšších kontrolných inštitúcií – INTOSAI, je jednou z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami presné vymedzenie zodpovedajúcej pôsobnosti príslušných najvyšších kontrolných inštitúcií. Uvedené požiadavky a odporúčania, ktoré sa dotýkajú pôsobenia najvyšších kontrolných inštitúcií v súvislosti s európskou integráciou, t.j., aby sa kontrolná právomoc vzťahovala na všetky verejné finančné prostriedky, a aby táto právomoc bola jednoznačne upravená sa nedarilo plne presadiť. Napriek pozitívnym zmenám, ktoré priniesla novela ústavy roku 2001 a novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR, ostali niektoré otázky kontrolnej pôsobnosti tejto nezávislej kontrolnej inštitúcie nedoriešené a až ústavný zákon č. 463/2005 Z.z. ich právne zakotvuje v plnom rozsahu.

Decentralizácia verejnej správy si vyžaduje aj zmenu súčasného systému kontroly vo verejnej správe vo väzbe na presun pôsobnosti zo štátu na orgány územnej samosprávy.

Z hľadiska harmonizácie činnosti úradu s činnosťou v najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov Európskej únie je nevyhnutné upraviť súčasnú kontrolnú pôsobnosť úradu aj o možnosť kontroly hospodárenia samosprávnych orgánov, ktoré sú súčasťou verejnej správy.

Je predpoklad, že účinnosť a objektívnosť kontroly verejnej správy sa zvýši, ak kontrolná pôsobnosť úradu bude zahŕňať všetky úrovne verejnej správy. Neznamená to, že úrad bude mať povinnosť kontrolovať samosprávu ako takú, táto zostane na vnútorných kontrolných mechanizmoch. Pôjde len o jeho právo kontroly hospodárenia, ako aj kontroly efektívnosti vnútorného kontrolného systému.

Úrad svojou kontrolnou pôsobnosťou v územnej samospráve nebude rozhodovať o použití prostriedkov v samospráve, mal by však skúmať, či tieto prostriedky boli použité v súlade so zákonom, účinne a efektívne, teda v záujme celého spoločenstva občanov samosprávnej jednotky. Vytvorenie priestoru pre objektívnu kontrolu verejných prostriedkov spravovaných obcami a vyššími územnými celkami je preto nielen naplnením odporúčaní príslušných medzinárodných inštitúcií, ale je v záujme ochrany samotných občanov. Tí musia nadobudnúť istotu, že popri vnútornom kontrolnom mechanizme na úrovni územnej samosprávy existuje i nezávislý kontrolný článok, ktorý bdie nad ich záujmami, a je schopný v prípade potreby zasiahnuť, resp. signalizovať objektívne existujúce ohrozenie ich záujmov a potrieb.

V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa navrhuje, aby úrad mal pôsobnosť kontrolovať územnú samosprávu v oblasti hospodárenia v širšej rovine, a to vrátane kontroly právnických osôb ňou zriadených alebo založených v zmysle Obchodného zákonníka.

Z aplikačnej praxe pri výkone kontrolnej činnosti vo vzťahu k právnickým osobám s majetkovou účasťou štátu, k právnickým osobám, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, k právnickým osobám s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky (čl. 60 ods. 2 písm. e), k právnickým osobám zriadeným obcami a k právnickým osobám zriadeným vyššími územnými celkami vyplynuli ďalšie podnety na novelizáciu platných právnych predpisov.

Vo vzťahu k vymenovaným právnickým osobám, na ktoré by sa mala vzťahovať osobná kontrolná pôsobnosť úradu, nebola v čl. 60 ods. 1 písm. b) a c) ústavy premietnutá vecná pôsobnosť úradu, ktorá by výslovne upravovala kontrolnú kompetenciu úradu vo vzťahu k majetku, záväzkom, finančným prostriedkom, majetkovým právam a pohľadávkam vyššie uvedených právnických osôb.

Právnické osoby, v ktorých má majetkovú účasť štát, verejnoprávne inštitúcie, alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky, resp. právnické osoby zriadené obcami alebo vyššími územnými celkami mohli spochybňovať zákonnosť kontroly hospodárenia vykonanej úradom. Podľa viacerých stanovísk, úrad nemá oprávnenie kontrolovať hospodárenie vyššie uvedených právnických osôb, pretože v zmysle čl. 60 ods. 2 ústavy kontrolná pôsobnosť úradu sa vzťahuje na subjekty uvedené v čl. 60 ods. 2 len v rozsahu uvedenom v čl. 60 ods. 1. Pritom vo vymedzení vecnej pôsobnosti úradu v čl. 60 ods. 1 ústavy, kontrolná pôsobnosť voči právnickým osobám s majetkovou účasťou štátu, s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ale tiež k právnickým osobám zriadených obcami alebo vyššími územnými celkami nebola výslovne uvedená.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi takéto subjekty patria aj strategické akciové spoločnosti vzniknuté po transformácii Slovenských železníc, Slovenského plynárenského priemyslu, v budúcnosti pôjde o energetické akciové spoločnosti a pod., problém si vyžiadal zásadné riešenie, ktoré bolo prijaté ústavným zákonom č. 463/2005 Z.z. z 27. septembra 2005 a v súlade s ním sa premieta do zákona NR SR č. 39/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Ďalšie rozšírenie pôsobnosti úradu sa vzťahuje na oblasť prostriedkov, ktoré sa poskytujú Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám z rozvojových programov alebo z iných obdobných zdrojov zo zahraničia. Tu dochádza k rozšíreniu okruhu týchto subjektov aj na tie, ktoré nehospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nenakladajú so štátnym majetkom.

Doteraz nedostatočná kontrola hospodárenia právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme bude teraz zverená úradu, ktorý v tejto oblasti nadobúda pôsobnosť v plnej šírke, na celé hospodárenie týchto subjektov. Ide o subjekty, ktoré v zákonoch nie sú definované ako verejnoprávne inštitúcie, ale prostriedky s ktorými hospodária sú svojím určením a charakterom verejnými prostriedkami a je v záujme štátu a celej spoločnosti, aby sa s nimi hospodárilo transparentne. Sem patria aj tzv. neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby. Tieto subjekty často vznikali transformáciou rozpočtových a príspevkových organizácií štátu a vykonávajú činnosti vo verejnom záujme.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 je dôsledkom nového znenia § 2 ods. 1 a súčasne vyjadruje legislatívne zmeny v príslušných oblastiach.

Zmenené označenie odkazu 1b na 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1b vyplývajú z nového znenia § 2 ods. 1.

K bodu 2

Dôvodom je rozšírenie kontrolnej pôsobnosti NKÚ v obciach a vyšších územných celkoch.

K bodu 3

Podľa § 4 Limskej deklarácie – odporúčaní Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií – INTOSAI, dôležitou úlohou týchto inštitúcií je aj kontrola výkonnosti, t.j. hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Účinnosť je tretím kritériom na kontrolu výkonnosti. V platnom zákone je slovo účelovosť nesprávne použité, zrejme chybným prekladom slova „effectiveness“ z angličtiny. Kritérium účinnosti stanovuje aj zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V oblasti rozpočtového hospodárenia verejnej správy platí nový zákon o rozpočtových pravidlách.

K bodu 5

Pôsobnosť NKÚ sa rozširuje aj na kontrolu hospodárenia právnických osôb založených obcami a právnických osôb založených vyššími územnými celkami v zmysle Obchodného zákonníka.

K bodu 6

Doplnením príslušného ustanovenia sa reaguje na výrazné zmeny, ktoré sa uskutočnili v oblasti verejných financií od roku 2002 v súvislosti so štrukturálnymi reformami a vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Rozpočet verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou používanou v Európskej únii obsahuje aj súbory rozpočtov jednotlivých subjektov verejnej správy.

K bodu 7

Predmetná problematika je upravená novým ústavným zákonom.

K bodu 8

V zmysle medzinárodných kontrolných štandardov najvyššie kontrolné inštitúcie v rámci svojej pôsobnosti majú uplatňovať tiež odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov, resp. na zlepšenie stavu v kontrolovanej oblasti. Absencia tohto ustanovenia v zákone v praxi znemožňuje pružne uplatňovať príslušné odporúčania.

K bodu 9

Doterajší text sa dopĺňa ustanovením, ktoré priamo v zákone zakotvuje povinnosť kontrolórov vypracovať dodatok k protokolu (k čiastkovému protokolu) v určitých prípadoch. Doterajšie znenie zákona je nedostatočné, pretože umožňuje v takýchto prípadoch rozdielny spôsob zaznamenania opodstatnených námietok, resp. dodatočne zistených závažných skutočností.

K bodu 10

Napriek tomu, že v zápisnici o prerokovaní protokolu sa uvádza termín na predloženie opatrení na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a termín na predloženie správy o stave plnenia prijatých opatrení, zákon doposiaľ nestanovuje povinnosť kontrolórov odovzdať kontrolovanému subjektu jedno vyhotovenie zápisnice.

K bodu 11

V oblasti trestného práva od 1.1.2006 je účinný nový trestný zákon.

K bodu 12

Navrhovaný text precíznejšie vyjadruje pôvodný zámer a zároveň dopĺňa oprávnenie NKÚ v prípadoch, keď prijaté opatrenia sú nedostatočné, resp. sú neúplné.

K bodom 13 a 14

Doplnením pôvodného ustanovenia sa zabezpečí pružnejší a jednoduchší spôsob oznamovania príslušných nedostatkov.

K bodu 15

Návrh vyplýva z rozšírenia pôsobnosti NKÚ na oblasť územnej samosprávy. V súvislosti s tým v zákone sa má upraviť postup pri oznamovaní nedostatkov zistených v kontrolovanom subjekte v rámci územnej samosprávy.

K bodom 16 a 17

Navrhuje sa zvýšenie maximálnej výšky poriadkových pokút v záujme efektívnejšieho využívania tohto inštitútu. Doterajšia hranica je z hľadiska prevencie málo účinná.

K bodu 18

Doplnenie zákona sa navrhuje za účelom zabezpečenia včasných a spoľahlivých informácií, resp. údajov súvisiacich s uplatňovaním pôsobnosti NKÚ. Má sa tým znížiť administratívna náročnosť celého procesu a najmä sa umožní efektívne využitie prostriedkov informačného systému Štátnej pokladnice v záujme urýchlenia samotného procesu kontroly príslušných subjektov. Tým sa dosiahne šetrenie prostriedkov na cestovné, ubytovanie, atď..

K bodu 19

V odkaze pod čiarou je uvedený príslušný právny predpis.

K bodu 20

Doplnením textu sa má zabezpečiť včasná informovanosť NKÚ o rozhodnutiach v oblasti rozpočtového hospodárenia. V doterajšej praxi sú príslušné informácie predkladané NKÚ i so značným časovým odstupom od prijatia príslušného rozhodnutia.

K bodu 21

V súvislosti s prijatím ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je ustanovenie § 24a nadbytočné, problematiku upravuje § 10 ods. 2.

K Čl. II

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktroým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

2

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Navrhované zmeny a doplnenia zákona vychádzajú predovšetkým z novelizovaného čl. 60 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý rieši spoločensky potrebné rozšírenie kontrolnej pôsobnosti aj na verejné prostriedky doteraz vyňaté z pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Tým sa vlastne napĺňa pôvodný zámer, ktorý nebol dôsledne zavŕšený ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z..

K rozšíreniu pôsobnosti úradu dochádza v niekoľkých oblastiach.

Najvýznamnejšou je oblasť územnej samosprávy, kde úrad nadobúda pôsobnosť kontroly týchto subjektov v plnom rozsahu, nie iba v obmedzenej miere ako je to doteraz. Reforma verejnej správy si vyžaduje zaviesť nový systém financovania a kontroly verejných financií. Na samosprávne orgány bol prenesený značný objem finančných prostriedkov a na zabezpečenie kontroly ich použitia sú nevyhnutné účinné mechanizmy.

Pôsobnosť úradu sa tiež jednoznačne rozširuje na kontrolu hospodárenia právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Podľa doterajšieho znenia Ústavy SR je určitý rozpor medzi znením čl. 60 ods. 1 a čl. 60 ods. 2, v dôsledku čoho vznikali problémy pri aplikácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov a bola spochybňovaná kontrolná pôsobnosť úradu vo vzťahu k hospodáreniu týchto právnických osôb.

Rozširuje sa tiež kontrolná pôsobnosť úradu na hospodárenie všetkých subjektov, ktoré nadobúdajú prostriedky z rozvojových programov alebo z iných obdobných zdrojov zo zahraničia.

Ďalšie rozšírenie pôsobnosti úradu sa vzťahuje na hospodárenie právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme, pričom okruh týchto subjektov už netvoria iba subjekty definované v zákone ako verejnoprávne inštitúcie.

Súčasne sa návrhom aktualizujú poznámky pod čiarou k jednotlivým odkazom, ktoré vzhľadom na početné legislatívne zmeny v príslušných oblastiach nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi.

V záujme efektívnejšieho získavania údajov potrebných pre kontrolnú činnosť úradu sa navrhuje doplnenie platného zákona o ustanovenia umožňujúce získavať informácie o stave realizácie štátneho rozpočtu a súvisiacich údajoch priamym využitím prierezového informačného systému Štátnej pokladnice SR, rozpočtového informačného systému, prípadne iných informačných systémov. Týmto sa urýchli a zefektívni činnosť úradu v etape prípravy i výkonu kontroly, resp. pri spracovávaní príslušných stanovísk úradu, ktoré sú určené Národnej rade SR.

Menšiu skupinu navrhovaných legislatívnych úprav tvoria tie, ktorými sa rieši nepresnosť formulácií platného zákona alebo ich nevhodnosť z legislatívno – technického hľadiska, ako i tie, ktorými sa reaguje na zmeny uskutočnené v rámci verejných financií v súvislosti s jednotnou metodikou používanou v Európskej únii.

Prijatie zákona nebude mať zvýšený dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu