Zákon o verejných prácach 254/1998 účinný od 01.01.1999 do 31.07.2007

verejnou prácou je činnosť na prípravu a uskutočňovanie stavby financovanej celkom alebo sčasti z verejných investícií,

verejnou investíciou sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov, z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, z úverov, za ktoré ručí štát, určených na prípravu, uskutočňovanie a hodnotenie verejných prác vrátane modernizácie technologických zariadení,

súhrnným programom verejných prác je súbor rozvojových verejných prác a ostatných verejných prác,

rozvojovou verejnou prácou je verejná práca, ktorej prostredníctvom sa zabezpečuje realizácia koncepcie rozvoja jednotlivých odvetví alebo kraja,

ostatnou verejnou prácou je verejná práca, ktorá nemá charakter rozvojovej verejnej práce,

stavebným zámerom verejnej práce (ďalej len „stavebný zámer“) je dokumentácia, ktorá vyjadruje základné požiadavky na verejnú prácu, návrh na jej prípravu a uskutočnenie.

Sústavu programov verejných prác tvorí

Rezortný rozvojový program verejných prác (ďalej len „rezortný rozvojový program“),

Rozvojový program verejných prác kraja (ďalej len „rozvojový program kraja“),

Súhrnný program verejných prác,

Rozvojový program priorít verejných prác (ďalej len „rozvojový program priorít“).

Podrobnosti o rozsahu, forme a zostavovaní rezortného rozvojového programu a rozvojového programu kraja ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Rezortný rozvojový program zahŕňa všetky rozvojové verejné práce a ostatné verejné práce v rezorte v poradí podľa ich dôležitosti, navrhované na začatie v nasledujúcom rozpočtovom roku a pripravované na začatie v ďalších dvoch rokoch.

Rezortný rozvojový program vypracúva príslušné ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy a ostatní správcovia rozpočtových kapitol okrem krajských úradov na základe koncepcií rozvoja jednotlivých odvetví na obdobie troch rokov schválených vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a predkladajú ho ministerstvu každoročne do 15. mája.

Rozvojový program kraja zahŕňa všetky rozvojové verejné práce a ostatné verejné práce v kraji v poradí podľa ich dôležitosti, navrhované na začatie v nasledujúcom rozpočtovom roku a pripravované na začatie v ďalších dvoch rokoch.

Rozvojový program kraja predkladá krajský úrad ministerstvu každoročne do 15. mája.

Do rozvojového programu kraja krajský úrad zapracuje aj verejné práce obcí.

Požiadavku na zaradenie verejnej práce do rozvojového programu kraja obec predkladá krajskému úradu každoročne do 15. apríla.

Súhrnný program verejných prác spracúva ministerstvo z rezortných rozvojových programov a rozvojových programov krajov.

Príslušné ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy a iný správca rozpočtovej kapitoly (ďalej len „predkladateľ“) zodpovedá za správnosť údajov o verejných prácach, ktoré sú zaraďované do jednotlivých programov verejných prác, a koordinuje predkladaný rezortný rozvojový program a zlaďuje ho s rozvojovým programom kraja.

stavby dráh a stavby na dráhe,

pozemné komunikácie a ich súčasti vrátane stavieb a zariadení nevyhnutných na zabezpečenie údržby, plynulej a hospodárnej premávky na nich,

areály verejných letísk a zabezpečovacie zariadenia na riadenie letovej prevádzky,

vodohospodárske diela, prístavy, stavby a melioračné zariadenia na poľnohospodárskom a lesnom pôdnom fonde,

stavby a zariadenia pre poštu a telekomunikácie,

stavby na ťažbu, úpravu, uskladňovanie a rozvod plynu a ropy,

elektrárne, teplárne a verejné rozvody elektriny a tepla,

výrobne a rozvodne tepla,

stavby a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk (bane, lomy, odvaly a odkaliská),

stavby súvisiace s obranou a bezpečnosťou štátu,

stavby pre zdravotnú starostlivosť,

školské stavby,

stavby pre kultúru,

stavby pre cestovný ruch a šport,

stavby na poskytovanie sociálnych služieb,

stavby nájomných bytov a bytových náhrad,

stavby pre metrológiu a skúšobníctvo,

stavby pre verejnú správu,

stavby a prevádzkové zariadenia potrebné na zabezpečenie zahraničnej služby,

stavby na zlepšenie a ochranu životného prostredia,

stavby vodovodov a kanalizácií, a to minimálne nadradené sústavy, hlavné zberače a čistiarne odpadových vôd,

stavby určené na prípravu a realizáciu na základe uznesení vlády.

Rozvojový program priorít zostavuje ministerstvo zo Súhrnného programu verejných prác na obdobie troch rokov a predkladá ho každoročne do 31. júla na schválenie vláde. Rozvojový program priorít je podkladom na prípravu a zabezpečenie financovania verejných prác.

Do rozvojového programu priorít ministerstvo zaraďuje verejné práce najmä podľa týchto kritérií:

navrhovaná cena verejnej práce vyššia ako 40 mil. Sk,

napĺňanie hospodárskej a sociálnej politiky vlády,

súlad so stratégiou rozvoja Slovenska, s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a s koncepciami rozvoja odvetví,

súlad s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

vzájomný súlad medzi rezortnými rozvojovými programami a rozvojovými programami kraja,

predpoklad zabezpečenia finančných zdrojov,

prínos verejných prác do rozvoja hospodárstva, tvorby voľných finančných zdrojov a pre zamestnanosť,

zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľstva a životného prostredia.

Stavebný zámer vychádza z koncepcie rozvoja jednotlivých odvetví, z rozvojového programu kraja, schválenej územnoplánovacej dokumentácie a objasňuje súvislosti stavby alebo súboru stavieb vyjadrené v týchto dokumentoch.

Stavebný zámer predkladateľ zabezpečuje na každú verejnú prácu s navrhovanou cenou vyššou ako 40 mil. Sk.

Stavebný zámer obsahuje príslušnú dokumentáciu stavebného zámeru a záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,1) ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa toto stanovisko vyžaduje.

Dokumentácia stavebného zámeru obsahuje najmä

sprievodnú správu,

technickú správu,

ekonomickú správu,

výkresy,

doklady.

Podrobnosti o obsahu a rozsahu dokumentácie stavebného zámeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Predkladateľ zodpovedá za to, či je stavebný zámer vypracovaný v súlade s jeho koncepciou rozvoja odvetvia, rozvojového programu kraja, posúdi hospodárnosť využitia verejných investícií a úplnosť dokumentácie podľa odseku 4.

Ak ide o verejnú prácu s navrhovanou cenou vyššou ako 200 mil. Sk, predkladateľ alebo obec požiada ministerstvo o vykonanie štátnej expertízy stavebného zámeru (ďalej len „štátna expertíza“). Súčasne predkladateľ alebo obec zašle stavebný zámer Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na zaujatie stanoviska.

Dokumentáciu stavebného zámeru uchováva predkladateľ desať rokov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

Štátna expertíza je posudzovanie stavebného zámeru s cieľom zhodnotiť optimálne využitie verejných investícií pri financovaní verejnej práce. Štátnu expertízu vykonáva ministerstvo na základe žiadosti o vykonanie štátnej expertízy (ďalej len „žiadosť“) predkladateľa alebo obce.

Štátna expertíza sa vykoná

na každú verejnú prácu s navrhovanou cenou vyššou ako 200 mil. Sk s výnimkou verejných prác obstarávaných Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočňujú v zahraničí, a verejných prác určených na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,

na verejnú prácu zásadného významu pre štát, ak tak určí vláda.

Žiadosť obsahuje

identifikačné údaje o predkladateľovi a verejnej práci,

predpokladané termíny prípravy, uskutočnenia a dokončenia verejnej práce,

stavebný zámer v ôsmich exemplároch,

záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,1) ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa toto stanovisko vyžaduje.

Žiadosť sa musí predložiť ministerstvu najneskôr do 15. novembra predchádzajúceho roka, ak má byť verejná práca zaradená do rozvojového programu priorít príslušného roka.

Ministerstvo v rámci výkonu štátnej expertízy vypracuje do 30 dní expertízny posudok (ďalej len „posudok“) na stavebný zámer.

Ministerstvo môže požiadať o vypracovanie posudku externých odborníkov, vedecké alebo odborné inštitúcie. Lehota na vypracovanie posudku je do 30 dní.

Odmena za vypracovanie posudku externým odborníkom, vedeckou alebo odbornou inštitúciou, ktorých ministerstvo požiada o vypracovanie posudku, je za jednu hodinu práce 400 Sk.

Ak pri vypracovaní posudku externým odborníkom vzniknú náklady, uvedú sa vo vyúčtovaní oddelene od odmeny za výkon práce.

Úrad oznámi stanovisko ministerstvu do 30 dní od požiadania o jeho vypracovanie podľa § 9 ods. 7. Ak úrad v uvedenej lehote písomne neoznámi stanovisko k posudzovanému stavebnému zámeru, predpokladá sa, že úrad so stavebným zámerom súhlasí.

Posudok hodnotí verejnú prácu najmä z hľadiska

posúdenia ekonomickej efektívnosti,

opodstatnenosti nákladov verejnej práce,

súladu so stratégiou rozvoja Slovenska,

súladu s Koncepciou územného rozvoja Slovenska,

súladu s koncepciou rozvoja odvetvia,

súladu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

súladu s podmienkami územnoplánovacej dokumentácie,

súladu so záverečným stanoviskom podľa osobitného predpisu,1) ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa toto stanovisko vyžaduje,

optimálneho technického, konštrukčného, technologického a ekonomického riešenia,

plánovaných nákladov na prevádzku,

definovania podmienok na budúce verejné obstarávanie,

overenia možnosti dosiahnuť cieľ prostredníctvom súkromného sektora,

overenia možnosti riešenia prostredníctvom modernizácie, rekonštrukcie a podobne.

vhodnosti prístupu občanmi s obmedzenou schopnosťou pohybu.

Ak zo stanoviska úradu a posudku vyplýva, že posudzovaný stavebný zámer zodpovedá požadovaným hľadiskám, ministerstvo vyhotoví protokol o vykonaní štátnej expertízy (ďalej len „protokol“).

Protokol je záväzným podkladom na ďalšie etapy prípravy a uskutočňovania verejných prác.

Lehota na vyhotovenie protokolu je 14 dní od doručenia stanoviska úradu a vypracovania posudku. Ak ministerstvo požiadalo o vypracovanie posudku podľa § 10 ods. 6, 14-dňová lehota plynie odo dňa doručenia posudku.

V prípade nesúhlasného stanoviska úradu alebo nesúhlasného posudku k stavebnému zámeru ministerstvo do siedmich dní odo dňa doručenia stanoviska úradu alebo vypracovania posudku zvolá rokovanie na zladenie stanovísk. Na rokovanie prizve aj predkladateľa a do 14 dní po prerokovaní stanovísk vyhotoví protokol.

Ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa vyžaduje aj záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,1) ministerstvo nemôže vyhotoviť protokol bez tohto stanoviska.

Ak je záver protokolu v rozpore so záverečným stanoviskom podľa osobitného predpisu1) a predkladateľ vypracúva nový stavebný zámer podľa záverov protokolu, vzťahuje sa na posúdenie tohto stavebného zámeru osobitný predpis.1)

Protokol obsahuje

identifikačné údaje predkladateľa, názov verejnej práce, miesto jej uskutočnenia, predpokladanú lehotu výstavby a rozpočet verejnej práce,

údaje o postupe pri posúdení stavebného zámeru,

záver protokolu, ktorý obsahuje

súhlas so stavebným zámerom alebo

súhlas so stavebným zámerom s pripomienkami a podmienkami, ktorých splnenie podmieňuje platnosť súhlasu, alebo

nesúhlas so stavebným zámerom s odôvodnením nesúhlasu,

dátum vyhotovenia a odoslania protokolu, meno, priezvisko a podpis spracovateľa protokolu, podpis oprávneného zástupcu ministerstva a odtlačok úradnej pečiatky ministerstva.

Ministerstvo zašle protokol a stavebný zámer predkladateľovi do siedmich dní od vyhotovenia protokolu. Na každej strane protokolu, stavebného zámeru a na každom výkrese stavebného zámeru je odtlačok úradnej pečiatky ministerstva. V rovnakej lehote protokol zašle aj Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Zvyšné exempláre stavebného zámeru bez odtlačku úradnej pečiatky ministerstvo vráti predkladateľovi.

Protokol, posudky a stanovisko úradu sú uložené na ministerstve a sú k dispozícii na nahliadnutie predkladateľovi a ministerstvu financií. Ministerstvo tieto dokumenty uchováva desať rokov od vydania protokolu.

Cena uvedená v protokole je maximálna cena.2)

Nesúhlas so stavebným zámerom ministerstvo uvedie vždy, ak je navrhovaná cena uvedená v rozpočte verejnej práce vyššia ako cena uvedená v protokole.

Ministerstvo môže v protokole určiť predkladateľovi povinnosť predložiť dokumentáciu stavby pred jej odoslaním na územné konanie na stavebný úrad na preverenie, či sa zohľadnili pripomienky a dodržali podmienky stanovené protokolom. Ak sa pripomienky a podmienky splnili, ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia dokumentácie vydá dodatok k protokolu, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť protokolu.

Ak ministerstvo pri preverení zistí nesúlad dokumentácie stavby na územné konanie s protokolom, vyzve stavebníka, aby v určenej lehote urobil nápravu. Ak stavebník tak neurobí, ministerstvo to oznámi predkladateľovi a ministerstvu financií, aby sa mohli vykonať potrebné rozpočtové opatrenia.

Za kvalitu verejnej práce zodpovedá stavebník, ktorý je povinný

pri príprave verejnej práce

určiť technické normy a všeobecné technické požiadavky projektantovi pri spracúvaní projektovej dokumentácie,

zabezpečiť kontrolu technického riešenia projektových prác a stanoviť etapy kontroly v procese rozpracovanosti projektu,

určiť povinnosť projektanta spolupracovať so zhotoviteľom verejnej práce (ďalej len „zhotoviteľ“) pri vypracúvaní kontrolného a skúšobného plánu verejnej práce (ďalej len „skúšobný plán“),

určiť rozsah a podmienky dozoru projektanta verejnej práce,

špecifikovať požiadavky na stavebné výrobky,

uložiť projektantovi spracovať plán užívania verejnej práce tak, aby počas jej užívania nedošlo k ohrozeniu osôb, majetku alebo k jej poškodeniu, prípadne k predčasnému opotrebovaniu,

uložiť zhotoviteľovi pred začatím verejnej práce vypracovať skúšobný plán, termín jeho vypracovania a spôsob odsúhlasenia za účasti projektanta,

počas uskutočňovania verejnej práce v zmluve

určiť osobitné požiadavky na kvalitu vyhotovenia, ak nevyplývajú z požiadaviek technických noriem, prípadne z iných dokumentov ním určených,

zabezpečiť primerané podmienky na výkon stavebného dozoru, dozoru projektanta, štátneho dozoru a autorského dozoru,

zadržať zhotoviteľovi minimálne 5 % a viac z dohodnutej ceny do preukázania splnenia kvalitatívnych parametrov pri odovzdávaní a preberaní verejnej práce alebo jej ucelenej časti, prípadne do odstránenia všetkých nedostatkov a nedorobkov,

vyžadovať záručnú lehotu minimálne päť rokov pre stavebnú časť verejnej práce alebo dlhšiu pre jej vybranú časť,

po dokončení verejnej práce

organizovať po výzve zhotoviteľa preberanie verejnej práce medzi ním a zhotoviteľom, o čom vyhotoví preberací protokol,

preveriť komplexnosť, úplnosť, kvalitu a prevádzkyschopnosť preberanej verejnej práce alebo jej ucelenej časti,

vyhotovovať súpis zistených nedostatkov a nedorobkov a dohodnúť so zhotoviteľom termín ich odstránenia,

uložiť zhotoviteľovi nápravné opatrenia s cieľom odstrániť zistené nedostatky a nedorobky a určiť náhradný termín preberania verejnej práce,

zabezpečiť odovzdanie častí verejnej práce užívateľom, ktorých odovzdanie je určené osobitnými predpismi.3)

Podrobnosti o obsahu preberacieho protokolu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Skúšobný plán vypracúva zhotoviteľ s cieľom preveriť a preukázať zhody technických vlastností verejnej práce a jej častí s požiadavkami

všeobecne záväzných právnych predpisov,

slovenských technických noriem4) a ďalších požadovaných technických noriem,

všeobecných záväzných nariadení obce,

stavebného povolenia,

zmluvy s obstarávateľom.

Skúšobný plán je dokumentácia, ktorej vypracovanie, odsúhlasovanie, aktualizáciu, dopĺňanie, distribúciu a archivovanie zabezpečuje zhotoviteľ. Obsah skúšobného plánu musí byť v súlade s plánovaným postupom prác a tvorí ho

určenie predmetu, spôsobu a početnosti kontrol,

doklad o oprávnení na vykonanie kontroly,

spôsob vyhodnocovania výsledkov.

Skúšobný plán musí určovať miesta v konštrukcii stavby, kde sa majú jednotlivé kontroly vykonať. Náklady na skúšky a kontroly v rozsahu skúšobného plánu uhrádza zhotoviteľ, ak sa so stavebníkom nedohodne inak.

Stavebník môže požadovať vykonanie ďalších skúšok nad rámec skúšobného plánu v prípade podozrenia z nedodržania kvality. Náklady nad rámec skúšobného plánu znáša zhotoviteľ, ak sa preukáže, že za porušenie kvality zodpovedá. V opačnom prípade náklady znáša stavebník.

Dokumentáciu o kvalite verejnej práce vedie stavebník. Dokumentáciu tvoria

záznamy o preberaní ukončených technologických etáp stavby a poddodávok,

záznam o preukázaní odbornej spôsobilosti účastníkov výstavby podľa osobitného predpisu,5)

doklady o výrobkoch a materiáloch používaných na stavbe,

skúšobný plán a záznamy vyplývajúce z jeho plnenia,

záznamy o vykonaných kontrolách,

doklady o odstránení nedostatkov a nedorobkov,

dokumentácia skutočného realizovania stavby,6)

plán užívania verejnej práce.

Po dokončení verejnej práce je stavebník povinný skontrolovať úplnosť dokumentácie o kvalite verejnej práce a odovzdať ju užívateľovi, ktorý je povinný túto dokumentáciu uchovávať desať rokov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

Záverečné technické a ekonomické hodnotenie dokončenej verejnej práce (ďalej len „hodnotenie verejnej práce“) je povinný zabezpečiť stavebník. Hodnotením verejnej práce sa overuje, či sa verejné investície na verejnú prácu použili v súlade so stavebným zámerom a protokolom, ak bol vydaný.

Podrobnosti záverečného technického a ekonomického hodnotenia dokončenej verejnej práce ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

stavebný zámer a právoplatné stavebné povolenie s overenou projektovou dokumentáciou stavby,

doklady o použití a zdrojoch verejných investícií,

Rozvojový program priorít verejných prác,

protokol,

právoplatné kolaudačné rozhodnutie,

údaje o skutočných nákladoch dokončenej verejnej práce v súlade s dokumentáciou skutočného realizovania stavby.

Hodnotenie verejnej práce obsahuje

identifikačné údaje o verejnej práci, údaje o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

vyjadrenie stavebníka, či trvajú podmienky, za akých bol schválený stavebný zámer, a správu stavebníka o konečných podmienkach na hodnotenie verejnej práce, ak sa tieto podmienky pred dokončením verejnej práce zmenili,

návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a nedorobkov alebo na dosiahnutie technických a ekonomických parametrov dokončenej verejnej práce, ak sa plánované technické a ekonomické parametre nedosiahli,

prehľad skutočných nákladov dokončenej verejnej práce v príslušnom členení,

porovnanie predpokladaných nákladov a skutočných nákladov dokončenej verejnej práce,

súpis poznatkov a skúseností z prípravy a realizácie verejnej práce použiteľných na skvalitnenie úrovne riadenia ďalších verejných prác,

závery, prípadne opatrenia, ktoré ešte treba vykonať na verejnej práci.

Hodnotením verejnej práce sa posudzuje

dodržanie podmienok, za akých bol odsúhlasený stavebný zámer, projektová dokumentácia stavby, a podmienok stavebného úradu stanovených v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení,

dodržanie vecného rozsahu verejnej práce,

splnenie všetkých zmluvne dohodnutých kvalitatívnych podmienok a parametrov,

dosiahnutie projektovaných technických a ekonomických parametrov,

súlad podkladov o priebehu financovania verejnej práce so skutočne realizovanými úhradami za vykonané práce a dodávky,

objasnenie príčin a dôsledkov nedosiahnutia projektových, technických a ekonomických parametrov a zistenie zodpovednosti.

Hodnotenie verejnej práce je stavebník povinný predložiť ministerstvu, ministerstvu financií, predkladateľovi a užívateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Pri verejnej práci, ktorá sa realizovala po častiach, sa hodnotenie robí po skolaudovaní verejnej práce alebo jej ucelenej časti.

Hodnotenie verejnej práce stavebník doplní o stanovisko projektanta k dodržaniu projektovaných parametrov verejnej práce a financujúcej banky k priebehu financovania verejnej práce a záväzkov stavebníka po dokončení verejnej práce.

Všetky technické a ekonomické parametre dokončenej verejnej práce sa musia hodnotiť za rovnaké obdobie.

Užívateľ je povinný uchovávať hodnotenie verejnej práce po celý čas užívania verejnej práce a pri zmene užívateľa odovzdať ho novému užívateľovi.

Ministerstvo vytvára a vedie informačný systém verejných prác, ktorý obsahuje technické, ekonomické a iné informácie o príprave, uskutočňovaní a hodnotení verejných prác.

Informačný systém verejných prác je súčasťou štátneho informačného systému.7)

Výkonom štátneho dozoru sa sleduje, či sa verejné práce vykonávajú v súlade s týmto zákonom.

Štátny dozor vykonáva ministerstvo. Výkonom štátneho dozoru nie je dotknutý výkon stavebného dozoru8) a štátneho stavebného dohľadu.9)

Osoby vykonávajúce štátny dozor pri výkone svojej činnosti môžu

vstupovať na stavenisko a do stavby s vedomím stavbyvedúceho,

vyžadovať od stavebníka predloženie dokladov a vysvetlení potrebných na vykonávanie štátneho dozoru,

zúčastňovať sa na rokovaniach stavebníka s predkladateľom a zhotoviteľom,

v prípade zistenia nedostatkov upozorniť na ne stavebníka a zhotoviteľa a požadovať vykonanie nápravy,

ak sa náprava nevykonala, požiadať predkladateľa alebo obec o zabezpečenie vykonania nápravy; súčasne o zistených nedostatkoch informovať ministerstvo financií.

Štátny dozor je oprávnený dôležité zistené skutočnosti zaznamenať do stavebného denníka.10)

Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.11)

Ministerstvo uloží pokutu stavebníkovi za porušenie povinností ustanovených v § 12 ods. 1, § 14, § 15 ods. 1, v § 18 ods. 1 a 2 až do 500 000 Sk.

Ministerstvo uloží pokutu zhotoviteľovi za porušenie povinností ustanovených v § 13 a užívateľovi za porušenie povinností uložených v § 18 ods. 4 až do 500 000 Sk.

Pri ukladaní pokút ministerstvo prizerá na závažnosť porušenia povinnosti, na mieru zavinenia a na výšku vzniknutej škody.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo porušenie povinnosti zistilo, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Na postup pri ukladaní a vymáhaní pokút sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.12)

V rozhodnutí o uložení pokuty štátny dozor určí aj lehotu, v akej sa má nedostatok odstrániť. Ak nie je v tejto lehote nedostatok odstránený, štátny dozor túto skutočnosť oznámi ministerstvu financií, aby sa mohli vykonať rozpočtové opatrenia.

Uložením pokuty stavebníkovi alebo zhotoviteľovi nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Predkladateľ sleduje a kontroluje, či príprava a uskutočňovanie verejných prác prebiehajú v súlade s rozvojovým programom priorít.

Pri uskutočňovaní stavieb sa postupuje podľa osobitných predpisov.13)