Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 30.05.2023 do 31.08.2023

§ 2
Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,
b)
školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,
c)
žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy,
d)
uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,
e)
absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f)
výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g)
vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h)
výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i)
špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, nadanie, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia,
j)
dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,
k)
dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,
l)
dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
m)
dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
n)
dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene n),
o)
dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,
p)
dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,
q)
poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
r)
kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,
s)
vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu vzdelávania,
t)
vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,
u)
odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,
v)
stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
w)
školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu,2)
x)
informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,
y)
katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,
z)
profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa; profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací program,
aa)
medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“),
ab)
národnostným školstvom národnostné školy, národnostné triedy, školy, v ktorých je najmenej jedna národnostná trieda, a národnostné školské zariadenia; výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
ac)
národnostnou školou škola, v ktorej sa najmenej v jednej triede celý výchovno-vzdelávací proces okrem vyučovania cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny, alebo škola, v ktorej sa vo všetkých triedach výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje najmenej v dvoch vzdelávacích oblastiach v jazyku národnostnej menšiny,
ad)
národnostnou triedou trieda, v ktorej sa výchovno-vzdelávací proces v najmenej jednom vyučovacom predmete uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny,
ae)
národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací proces a odborné činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,
af)
účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,
ag)
inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia,
ah)
segregáciou vo výchove a vzdelávaní konanie alebo opomenutie konania, ktoré je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu2a) a v dôsledku ktorého dochádza alebo by mohlo dôjsť k priestorovému, organizačnému, fyzickému alebo sociálnemu vylučovaniu alebo oddeľovaniu skupiny detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania bez dôvodu, ktorý vyplýva z tohto zákona,
ai)
dodržiavaním zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní prijímanie opatrení na jej predchádzanie a jej elimináciu.

§ 6
Štátne vzdelávacie programy

(1)
Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2)
Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.
(3)
Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Štátny vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných školách aj skupinu odborov vzdelávania,
b)
konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c)
stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
d)
profil absolventa,
e)
charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku,
f)
formu výchovy a vzdelávania,
g)
formy praktického vyučovania v stredných školách,
h)
vzdelávacie oblasti,
i)
vzdelávacie štandardy,
j)
rámcové učebné plány okrem materských škôl,
k)
vyučovací jazyk podľa § 12,
l)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením, žiakov so zdravotným znevýhodnením, detí s nadaním a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,
m)
osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,
n)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostných školách a národnostných triedach.
(5)
Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.
(6)
Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre
a)
vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b)
tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a
c)
hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.


§ 6
Financovanie cirkevných škôl

(1)
Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.

§ 7
Školský vzdelávací program

(1)
Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2)
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.
(3)
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.
(4)
Školský vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu,
b)
vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy; v stredných školách aj profil absolventa,
c)
stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
d)
dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
e)
učebný plán okrem materských škôl,
f)
učebné osnovy,
g)
vyučovací jazyk podľa § 12,
h)
hodnotenie detí a žiakov.
(5)
Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom
a)
individuálneho vzdelávacieho programu,
b)
vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
c)
vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo
d)
poskytovaných podporných opatrení.
(6)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7)
Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)
(8)
Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(9)
Školský vzdelávací program okrem učebných osnov zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Učebné osnovy sa nezverejňujú, ak riaditeľ školy nerozhodne inak.
(10)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom experimentálneho overovania.

§ 7a
Individuálny vzdelávací program

(1)
Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať
a)
dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alebo
b)
žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.
(2)
Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj po konzultácii s týmto žiakom.
(3)
Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.

§ 28

(1)
Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.
(2)
Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje
a)
poldennú výchovu a vzdelávanie alebo
b)
celodennú výchovu a vzdelávanie.
(3)
Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy.30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.
(5)
Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením;31) tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.
(6)
Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a)
pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,
b)
ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,32)
c)
ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(8)
Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia poradenstva a prevencie.
(9)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a)
18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,
b)
20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,
c)
21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,
d)
22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,
e)
21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.
(10)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu dieťaťa,
b)
zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole,
c)
pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo
d)
zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.
(11)
Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.
(12)
O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Maximálny počet zaradených detí so zdravotným znevýhodnením a detí s nadaním v jednej triede sú dve.
(13)
Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťaťa s nadaním nie je na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14)
V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
(15)
Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.
(16)
Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.
(17)
Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.
(18)
Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole, riadení, prevádzke materskej školy a o individuálnom vzdelávaní detí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 29

(1)
Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2)
Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3)
Základné školy sa členia na tieto typy:
a)
základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),
b)
základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná škola“).
(4)
Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.
(5)
Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a)
24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,
b)
25 žiakov v triede prvého až štvrtého ročníka,
c)
29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(6)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.
(7)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15. Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(9)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)
žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo
b)
žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.
(10)
V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek päť rokov, alebo
b)
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek štyri roky a je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred dovŕšením šiesteho roku veku.
(11)
Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov. Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Na žiaka so všeobecným intelektovým nadaním, ktorý sa vzdeláva v úvodnom ročníku v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, sa nevzťahuje § 28a. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(12)
V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov s nadaním.
(13)
Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech žiakovi so zdravotným postihnutím alebo žiakovi s nadaním, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.
(15)
V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.
(16)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,
d)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
f)
preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.
(17)
Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.
(18)
Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(19)
Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 18. Za osobitný prípad sa považuje
a)
znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,
b)
vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,
c)
vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,
d)
vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo
e)
iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(20)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.
(21)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

§ 30

(1)
Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.
(2)
Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.
(3)
Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.
(4)
V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.
(5)
V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
(6)
Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu neplnoletého žiaka; ak ide o základnú školu bez právnej subjektivity, aj po dohode so zriaďovateľom.
(7)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

§ 31

(1)
V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho ročníka.
(2)
Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlásiť do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(3)
Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu a nadaniu.
(4)
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
(5)
Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie žiaka v druhej základnej škole.

§ 33

(1)
V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.
(2)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d)
prestupu žiaka z inej školy,
e)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f)
prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
h)
zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3)
Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.
(4)
V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a)
prerušenie štúdia,
b)
zmena študijného alebo učebného odboru,
c)
prestup na inú strednú školu,
d)
preradenie do základnej školy,
e)
opakovanie ročníka,
f)
postup do vyššieho ročníka,
g)
zanechanie štúdia,
h)
štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i)
štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5)
Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(6)
Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.
(7)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je 17. Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný počet žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8)
Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a)
zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b)
výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c)
výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d)
stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7,
e)
výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo
f)
iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(9)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10)
V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
(11)
V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.
(12)
Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.
(13)
O zaradení žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním do triedy strednej školy rozhodne riaditeľ strednej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(14)
V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

§ 55

(1)
Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete
a)
priebežne počas školského roka a
b)
súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2)
Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia,
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d)
inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v prvom až piatom ročníku základnej školy sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia alebo
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy a v strednej škole sa vykonáva formou
a)
klasifikácie alebo
b)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5)
Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia. Pri hodnotení žiaka, ktorý je cudzincom, sa v prvom roku štúdia zohľadňuje úroveň ovládania štátneho jazyka; základná škola môže zohľadniť úroveň ovládania štátneho jazyka aj v ďalších rokoch štúdia.
(6)
Hodnotenie vykonané formou klasifikácie sa vyjadruje v jednotlivých vyučovacích predmetoch klasifikačnými stupňami
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(7)
Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.
(8)
Kombinované hodnotenie je
a)
hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo
b)
hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a niektorých vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.
(9)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.
(10)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.
(11)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.
(12)
Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a)
„aktívne absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,
b)
„absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval,
c)
„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval, alebo
d)
„oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.
(13)
Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie formu priebežného hodnotenia a formu súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet.
(14)
Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak
a)
je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b)
je slovne hodnotený „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“ alebo
c)
neabsolvoval vyučovací predmet.
(15)
Správanie žiaka sa hodnotí stupňom klasifikácie
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.

§ 55a

(1)
Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania.
(2)
Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 11 neustanovuje inak, vyjadruje takto
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel alebo
d)
neprospel.
(3)
Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.
(4)
Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.
(5)
Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a)
vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b)
v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo
c)
pri kombinovanom hodnotení sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).
(6)
Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má hodnotenie „neabsolvoval“.
(7)
Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a), b) alebo písm. d) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(8)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia riaditeľa školy.
(9)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne.
(10)
Účastník výchovy a vzdelávania nemôže opakovať ročník.
(11)
Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(12)
Žiak špeciálnej školy a žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie takého žiaka je prospel alebo neprospel.
(13)
V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(14)
V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva všetkým žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa sa žiakom vydáva vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

§ 56

(1)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.
(2)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).
(4)
Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a)
odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,
b)
odseku 4 vykonala do klasifikačnej porady za druhý polrok.
(6)
Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.
(8)
Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

§ 59

(1)
Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.
(2)
Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.
(3)
Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.
(4)
Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.
(5)
Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa s nadaním, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
(6)
Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu až šiesteho bodu a písm. b), formu organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 28 ods. 2 a vyučovací jazyk, v ktorom má byť predprimárne vzdelávanie poskytované. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom
a)
elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo
b)
elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)
(7)
Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Riaditeľ materskej školy do 15. júla zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
(8)
V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo dieťaťa s nadaním, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.
(9)
Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné, pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa odseku 4.
(10)
Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(11)
Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.
(12)
Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.

§ 61

(1)
O prijatí dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.
(2)
Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.
(3)
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10.

§ 63
Prihlášky na vzdelávanie

(1)
Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie, v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.
(2)
Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi strednej školy do 20. marca.
(3)
Hodnotenie žiaka uvedené v prihláške na vzdelávanie potvrdzuje základná škola, ktorú žiak navštevuje. Ak to nie je možné, k prihláške na vzdelávanie sa pripoja vysvedčenia zo základnej školy alebo ich osvedčené kópie.
(4)
Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
(5)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania.
(6)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na vzdelávanie správu z diagnostického vyšetrenia vydanú zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia.
(7)
Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(8)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)
(9)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.

§ 94

(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
a)
v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,
b)
v ostatných školách podľa tohto zákona
1.
v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
2.
v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.
(2)
Pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v špeciálnej triede sa vychádza zo vzdelávacích programov pre
a)
deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b)
deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c)
deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d)
deti a žiakov s telesným postihnutím,
e)
deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f)
deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g)
deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h)
deti a žiakov hluchoslepých,
i)
žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j)
žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k)
deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l)
deti a žiakov s poruchami správania.
(3)
Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(4)
Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
(5)
V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou školou, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.

§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.
(3)
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa alebo s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
(4)
Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5)
Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a)
variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b)
variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c)
variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.
(6)
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(7)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2)
V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3)
Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

§ 107
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

(1)
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú:
a)
úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b)
úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo
c)
uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2)
Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy základnej školy alebo do špeciálnej triedy strednej školy.
(3)
V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg.
(4)
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.

§ 108

(1)
Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

§ 110
Policajné školy

(1)
Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2)
Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný predpis.64)
(5)
Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 9, § 8, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31a, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 až 53, § 55a ods. 13, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 12 a 13, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.
(6)
Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 7a, 9, 13, 13a, 14, 35, 39a, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 12 a ods. 14, § 56 až 58, § 62 ods. 9 až 11 a ods. 15, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 79, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147, 148, 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.

§ 111
Školy požiarnej ochrany

(1)
Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2)
Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje osobitný predpis.65)
(5)
Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31a, § 41, 44, § 49 až 53, § 55a ods. 13, § 59 až 61, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 159.
(6)
Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39a, § 42, § 45 až 48, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 12 a ods. 14, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.

§ 114
Školský klub detí

(1)
Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.
(2)
Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení je najviac 26; počet detí v oddeleniach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(3)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(5)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.
(6)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom.31)
(7)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 117
Školský internát

(1)
Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2)
Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.
(3)
Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4)
Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(5)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(6)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(7)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(9)
Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin.
(10)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.

§ 122
Reedukačné centrum

(1)
Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa. Do reedukačného centra sa prijímajú deti po absolvovaní diagnostiky.
(2)
Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu,
b)
neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
c)
rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
d)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
e)
rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.1)
(3)
Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na
a)
reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole,
b)
reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,
c)
reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.
Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.
(4)
Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac päť matiek s deťmi.
(5)
Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.
(6)
V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia
a)
pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b)
s ochranným uzatvoreným režimom,
c)
s otvoreným režimom,
d)
pre neplnoleté matky s deťmi.
(7)
Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa odseku 6, označuje sa ako
a)
reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b)
reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom,
c)
reedukačné centrum s otvoreným režimom,
d)
reedukačné centrum pre matky s deťmi.
(8)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné znevýhodnenie si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
(9)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.
(10)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.
(11)
Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý vychádza z psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnózy vykonanej na tento účel spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok. Individuálny reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(12)
Reedukačné centrum je zariadením s nepretržitou prevádzkou.
(13)
Ak nie je možné umiestniť dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo špeciálneho výchovného zariadenia, do ktorého bolo umiestnené, do záchytného oddelenia podľa § 121 ods. 4, reedukačné centrum bezodkladne poskytne takémuto dieťaťu starostlivosť v rozsahu podľa § 121 ods. 4; do odovzdania príslušnému reedukačnému centru je dieťa zaradené do výchovnej skupiny.

§ 130

(1)
V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť a sociálno-pedagogická činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
(2)
Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.
(3)
Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.
(4)
Zariadeniami poradenstva a prevencie sú
a)
centrum poradenstva a prevencie,
b)
špecializované centrum poradenstva a prevencie.
(5)
Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním.
(6)
Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec.
(7)
Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.
(8)
Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení poradenstva a prevencie, návrh na vzdelávanie, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva a prevencie, riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.

§ 131

(1)
Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní
a)
prvého stupňa,
b)
druhého stupňa,
c)
tretieho stupňa,
d)
štvrtého stupňa,
e)
piateho stupňa.
(2)
Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahŕňajú
a)
pedagogickú diagnostiku,
b)
pedagogickú intervenciu,
c)
výchovné poradenstvo,
d)
kariérové poradenstvo,
e)
rozvoj inkluzívneho vzdelávania,
f)
prevenciu.
(3)
Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú
a)
orientačnú diagnostiku,
b)
prevenciu,
c)
poradenstvo,
d)
intervenciu,
e)
krízovú intervenciu,
f)
terapiu,
g)
reedukáciu,
h)
metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.
(4)
Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú
a)
základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku alebo komplexnú diagnostiku,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
intervenciu,
e)
krízovú intervenciu,
f)
terapiu,
g)
rehabilitáciu a reedukáciu,
h)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(5)
Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie, nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a dopĺňajú komplexnú multidisciplinárnu starostlivosť v rámci centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú
a)
špecializované odborné činnosti,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
e)
terapiu,
f)
rehabilitáciu a reedukáciu,
g)
zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
h)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(6)
Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú
a)
špecializované odborné činnosti,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,
e)
terapiu,
f)
rehabilitáciu,
g)
odborné činnosti vo vzťahu k deťom do piateho roku veku,
h)
zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
i)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1)
Dieťa alebo žiak má právo na
a)
rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b)
bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c)
bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej škole, ktorá je štátnou školou,
d)
vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e)
inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f)
bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií na povinné vyučovacie predmety okrem pracovných zošitov,
g)
úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h)
poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i)
výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j)
organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k)
úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l)
na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m)
na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n)
na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o)
náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu,80a)
p)
príslušné podporné opatrenie uvedené vo vyjadrení podľa § 145b ods. 1.
(2)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4)
Dieťa alebo žiak je povinný
a)
neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b)
dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,
c)
chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d)
chrániť pred poškodením edukačné publikácie, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e)
pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f)
konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g)
ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h)
rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5)
Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a)
žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b)
oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c)
byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d)
na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e)
zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f)
vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g)
byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
(7)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a)
vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b)
dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c)
dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d)
informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e)
nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9)
Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10)
Neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia ospravedlniť neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka aj v trvaní viac ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni bez lekárskeho potvrdenia; počet dní určí ministerstvo školstva.
(11)
Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12)
Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)

§ 160

Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 10 v rovnakom rozsahu ako na žiaka.

1)
§ 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
2a)
§ 2a ods. 2 a 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
3)
§ 372 Trestného zákona.
4)
§ 424 Trestného zákona.
5)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.
5a)
§ 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.
6aa)
Zákon č. 61/2015 Z. z.
7)
§ 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
9a)
Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
12)
§ 79 zákona č. 18/2018 Z. z.
13)
§ 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 18/2018 Z. z.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
14a)
§ 4ad zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z. z.
14b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
15)
§ 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 475/2005 Z. z.
15a)
§ 49a zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 413/2021 Z. z.
16)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
17)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
17a)
§ 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z.
18)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.
19)
§ 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
21)
§ 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21a)
§ 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
22)
§ 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
24)
§ 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
§ 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26a)
Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z.).
27)
§ 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28a)
§ 20 a 20a zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 415/2021 Z. z.
29)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
§ 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32a)
Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
32aa)
§ 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32ab)
§ 8a, § 9 ods. 2 písm. h) a § 10 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32ac)
§ 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32ad)
Zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32b)
§ 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 61/2015 Z. z.
34)
§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34a)
§ 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35)
§ 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)
§ 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)
§ 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
44)
§ 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
46)
§ 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
47)
§ 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47a)
§ 19 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z.
47aa)
§ 17 zákona č. 61/2015 Z. z.
47aaa)
§ 8a zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 273/2021 Z. z.
47b)
§ 9 zákona č. 61/2015 Z. z.
48)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
49)
§ 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49a)
§ 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 61/2015 Z. z.
52)
§ 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53)
§ 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
§ 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
§ 136 ods. 1 Zákonníka práce.
57)
§ 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
58)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
59)
§ 226 ods. 2 Zákonníka práce.
60)
§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.
62)
Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
67)
§ 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.
68)
§ 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69)
§ 102 Trestného zákona.
70)
§ 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
71)
Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72)
§ 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
73)
§ 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74)
§ 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
76)
§ 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
77)
Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77a)
§ 81 zákona č. 36/2005 Z . z. v znení neskorších predpisov.
78)
§ 68 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
§ 84a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 414/2021 Z. z.
79a)
§ 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
79aa)
§ 12 a 33 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
80)
Čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.
80a)
§ 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
80b)
Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z.
80c)
Časť I prílohy č. 4 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 485/2013 Z. z.
81)
Napríklad zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z., zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83)
§ 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
84)
Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
§ 451 a 458 Občianskeho zákonníka.
90a)
§ 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
90aa)
§ 47a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 426/2020 Z. z.
91)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
91a)
§ 27 ods. 1 písm. a), d), g) a l) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91b)
§ 6 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 2/2022 Z. z.
92)
Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z.
92a)
§ 19 zákona č. 61/2015 Z. z.
92b)
§ 53 Zákonníka práce.
93)
Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.
93a)
§ 31 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 5/2005 Z. z.
93aa)
§ 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93aaa)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93b)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93c)
§ 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93d)
§ 115 a 380 Civilného mimosporového poriadku.§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
94)
Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95)
§ 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
96)
§ 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 40/2017 Z. z.

Príloha k zákonu č. 245/2008 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.


Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977).
2.


Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv.1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
4.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).
5.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).
6.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23. 12. 2011).
7.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).