Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.09.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Bližšie sa špecifikujú učebné osnovy materskej školy, keďže v materskej škole sa výchova uskutočňuje podľa vzdelávacích oblastí.

K bodu 2

Ustanovenie umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotá cia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy.

Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzhľadom na obsah vzdelávacích š tandardov a ich štruktúru, je tieto možné využiť ako učebné osnovy jednotlivých predmetov v základných a stredných školách. Ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľ ov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebn ých osnov jednotlivých učebných predmetov. V prípade materských škôl je možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelá vacieho programu.

Ustanovuje sa, že učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl.

K bodu 3

Prax preukázala potrebu zmeny termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy. Pri posudzovaní detí, či má školskú spôsobilosť, je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností. Dozrievajú grafomotorické funkcie, motorika očných pohy bov, zlepší sa koordinácia, presnosť a plynulosť pohybov ako aj vývin rečí a sústredenosť. Zároveň dieťa získa dôslednejšie samoobslužné a hygienické návyky.

K bodu 4

Zákonnému zástupcovi sa upravuje možnosť výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy. Povinnosti riaditeľa školy v súvislosti s evidenciou detí vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky sa uvádzajú v § 60 zákona.

K bodu 5

Bližšie sa špecifikuje vzdelávanie v školách, ktoré sú zriadené iným štátom na území Slovenskej republiky a ku ktorým bol vydaný súhlas zastupiteľského úradu iného štátu. Zahraničn é školy nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR a neposkytujú sa im finančné prostriedky v rámci normatívneho financovania zo štátneho rozpočtu. Touto úpravou sa ukladá povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl, keďže na vzdelávanie v zahraničných škol ách sa vzťahuje možnosť osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a písm. c) zákona.

K bodu 6

V súčasnosti sa niektoré deti občanov SR vzdelávajú v Európskych školách, zriadených na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Keďže tieto školy majú svoje špecifiká uvedené v dohovore a nie je možné ich zahrnúť do už definovaných foriem osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky, navrhuje sa doplniť tieto formy o ďalšiu.

K bodom 7 až 12

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka predložiť doklad o návšteve školy do 30 dní po príchode do krajiny pobytu žiaka v zahraničí a neodkladne oznámiť každú zmenu školy, ktorú v zahraničí navštevuje; dohodnúť termín skúšky školy s dostatočným časový m predstihom pred jej konaním.

Žiak, ktorý plní školskú dochádzku na škole v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR, môže vykonať komisionálne skúšky, ak o to zákonný zástupca alebo plnoletý žiak požiada. Ak žiak nepríde vykonať skúšky, riaditeľ školy pod ľa výsledkov dosiahnutých v jeho predchádzajúcom vzdelávaní v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR a podľa komisionálnych skúšok zaradí žiaka do príslušného ročníka.

K bodu 13

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona sa vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov. Navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov do viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školá m nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.

K bodu 14

Príslušné ustanovenia druhej a tretej vety sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko problematika štúdia žiaka v zahraničí je obsiahnutá v § 23 a § 25 zákona.

K bodom 15 a 16

Navrhované ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebné ho odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor. Žiak, ktorý bol prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy nemusel konať prijímacie skúšky. Inštitú t prestupu sa často krát v mnohých prípadoch zneužíval v tom zmysle, že takýto žiak prestupoval na študijný odbor gymnázia alebo strednej odbornej školy napriek tomu, že nekonal na uvedenej škole prijí maciu skúšku. Takéto prestupy sú neetické vo vzťahu k žiakom, ktorí vykonali úspešne prijímaciu skúšku do študijného odboru strednej školy a neboli prijatí pre nedostatok miesta. Uvedené sa vzť ahuje aj na inštitút zmeny učebného odboru. Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri zmene študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

K bodu 17

Podľa platného ustanovenia § 35 ods. 2 školského zákona prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebný m odborom alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 zákona do prvého ro čníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý okrem iného spĺňa podmienku úspešne ukončeného ôsmeho alebo deviateho roční ka základnej školy. V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymná zia je analogicky cieľom navrhovanej úpravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štú diom. To znamená obdobne ako prijatie žiaka po ukončení ôsmeho ročníka základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia.

K bodu 18

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

K bodu 19

Keďže jazykové školy vyberajú úhrady nákladov za štúdium v dvoch častiach, zvlášť za každý polrok, umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závaž ných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a školné zaplatil do 15. februára.

K bodu 20

Z dôvodu posunutia termínu zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky sa posúva termín na rozhodnutie riaditeľa o prijatí dieťaťa. Z dôvodu evidencie plnenia povinnej školskej dochádzky žiakov riaditeľ základnej školy zasiela zoznam prijatých detí tej obci, v ktorej majú trvalé bydlisko.

K bodu 21

Ustanovením sa umožňuje žiakom konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky, ale aj z jednotlivých foriem internej č asti maturitnej skúšky a to písomnej alebo ústnej časti maturitnej skúšky. Zámer rozšíriť možnosť konať dobrovoľnú maturitnú skúšku z jednotlivých foriem maturitnej skúšky, prí padne ich kombinácie vyplýva najmä zo záujmu žiakov si rozšíriť predmety maturitnej skúšky v nadväznosti na požiadavky vysokých škôl v prijímacom konaní.

K bodu 22

Ustanovenie spresňuje definíciu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, pretože v doterajšom znení sa písomná forma internej časti maturitnej skúšky definuje ako 'písomný test', č o nie je v súlade so skutočnosťou. Ide o súbor tém alebo zadaní vyhlasovaných centrálne prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska, z ktorých si žiak vyberá zvolenú tému alebo zadanie.

K bodu 23

Ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške pridaním ďalšieho spôsobu klasifikácie tak, aby ustanovenie bolo v súlade so skutočnosť ou. Klasifikácia žiaka z predmetov, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sa vyjadruje percentom úspešnosti s príslušným percentilom, čo v ustanovení absentovalo.

K bodu 24

Spresňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať opravnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktorého vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj iba z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Úpravou formulácie textu sa žiakovi tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie častí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky. Formulácia textu doterajšej právnej úpravy bola v praxi totiž chápaná nejednoznačne. Úpravou formulácie textu sa nejednoznačnosť v chápaní textu odstraň uje a žiakom sa umožní konať opravnú skúšku z predmetov, ktorých interná časť pozostáva z dvoch foriem (písomnej formy a ústnej formy), iba z tej formy, z ktorej žiak nesplnil požadované krité rium pre úspešné vykonanie maturitnej skúšky z daného predmetu.

K bodu 25

Ustanovenie umožňuje opakovať žiakovi nielen časť skúšky po jej prerušení, ale aj jej formu, to znamená nielen písomnú formu internej časti, ale aj ústnu formu internej časti maturitnej skúšky.

K bodom 26 a 27

Praktická škola pripravuje na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím alebo s kombinovaným postihnutím, ktorí sa nemôžu z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vzdeláva ť v príprave na povolanie v inom type školy. Vzdelávanie v nej neumožňuje získať výučný list, žiaci v nej môžu ukončiť svoje vzdelávanie skôr ako po absolvovaní posledného ročníka. Za s účasného legislatívneho stavu dochádza k tomu, že pri poklese počtu žiakov v triede pod minimálny možný počet sa trieda praktickej školy v druhom alebo v treťom ročníku zruší a ani zostávajú ci žiaci nemôžu pokračovať vo svojej príprave na povolanie. Umožnením spájania ročníkov praktickej školy sa tento problém odstráni. Nová právna úprava zabezpečí žiakom praktických šk ôl uplatnenie práva na ukončenie svojho vzdelávania aj po zrušení samostatnej triedy príslušného ročníka.

K bodu 28

Legislatívno-technické spresnenie, zjednotenie a zosúladenie pojmovej so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 1 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie), ktorou sa zosúlaďuje pojem žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý zahàňa okrem žiadateľa o azyl aj žiadateľa o doplnkovú ochranu.

K bodom 29 až 31

Centrálny register detí, žiakov, poslucháčov sa týka aj základných umeleckých škôl a jazykových škôl, poslucháč ktorých môže byť dospelá osoba s titulom. Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s rozšírením potreby zberu údajov a s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu.

K bodu 32

Touto zmenou sa definuje stanovenie povinnosti poskytnúť údaje v lehote do 15. septembra podľa § 157 ods. 3 do centrálneho registra, ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školské ho roka a 15. septembrom nového školského roka. Pri pôvodnom znení by sa nedalo poskytnutie údajov do centrálneho registra k požadovanému termínu 15. september vyžadovať.

K bodu 33

Nakoľko aj v súčasnosti ešte existujú školy bez pripojenia na internet, bolo potrebné zákonom definovať spôsob poskytovania údajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. org ánu miestnej štátnej správy v školstve. Školy, ktoré nemajú pripojenie na internet, musia údaje oznámiť zriaďovateľovi, resp. orgánu miestnej štátnej správy v školstve v dostatočnom č asovom predstihu t.j. desať dní, aby zriaďovateľ, resp. orgán miestnej štátnej správy v školstve bol schopný dodržať predpísaný termín. V prípade, že na škole bez pripojenia k internetu dô jde k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene počas týchto desiatich dní, v takom prípade musí škola oznámiť údaje bezodkladne.

K bodu 34

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019. V súčasnosti platné ustanovenie o postupnom prechode na znížený počet ž iakov v triedach osemročných gymnázií sa napĺňa, avšak stále pretrváva problém v bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom. Záujem o osemročné gymn áziá je zo strany žiakov a zákonných zástupcov značný a prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Cieľ om odkladu platnosti opatrenia je vytvoriť priestor na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou transpozičnej prílohy.

K bodu 36

Aktualizácia transpozičnej prílohy v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

K článku II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, ale vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberové ho konania.

K bodu 2

V nadväznosti na úpravu znenia § 3 odseku 2 sa upravuje aj odsek 12, ktorým sa zrovnoprávňuje zriaďovaetľ cirkevnej školy a zriaďovateľ súkromnej školy vo veci vymenúvania riaditeľa.

K bodu 3

Konkretizuje sa obsah súhrnnej správy vypracúvanej Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, pričom sa uvádza možnosť označovať konkrétne subjekty, v ktorých boli identifikované pozitívne alebo negatívne zistenia, ďalej oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania pre riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve.

K bodu 4

Praktické skúsenosti z konania o vyradení škôl a školských zariadení zo siete si vyžiadali nevyhnutnosť definovania závažných nedostatkov v školách a v školských zariadeniach ako predpokladu pre n ávrh hlavného školského inšpektora na vyradenie škôl a školských zariadení zo siete. Ustanovením sa zvyšuje transparentnosť činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaný m subjektom, ako aj nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení.

K bodu 5

Predmetná úprava súvisí s organizačným začlenením školských výpočtových stredísk do CVTI SR, na základe ktorého prestali byť priamo riadenou organizáciou ministerstva.

K bodu 6

Rozširovanie používania digitálnych technológií ž iakmi vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje, aby malo ministerstvo školstva ustanovenú právomoc zabezpečovať školám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služ by.

K bodu 7 a 8

V nadväznosti na znenie bodu 4 sa upravuje ustanovenie o možnosti hlavného školského inšpektora dať návrh na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte. Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, obdobne, ako hlavnému š kolskému inšpektorovi, aj ministrovi zdravotníctva sa ustanovuje kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

K bodu 9

Pre fungovanie rezortného informačného systému a správne zbieranie údajov potrebných pre financovanie regionálneho školstva je potrebné definovať centrálny register škôl, školských zariadení, elokovan ých pracovísk a zriaďovateľov. Aby bola dodržaná jednotná terminológia, keď v inej školskej legislatíve sa používa pojem 'centrálny register' (centrálny register zamestnancov, centrálny register det í, žiakov, poslucháčov) a tým, že tieto dva registre spolu úzko súvisia, aj tu sa to definuje ako centrálny register pozostávajúci z týchto dvoch podregistrov.

Identifikátorom školy, školského zariadenia alebo elokovaného pracoviska a identifikátorom zriaďovateľa je myslený jednoznačný bezvýznamový číselný reťazec pridelený správcom centrá lneho registra.

Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov spracúvaných v registri, ako aj uvedenie povinných osôb, ktoré tieto údaje spracúvajú.

K bodu 10

Určuje sa povinnosť škôl a školských zariadení zaradených do siete škôl a školských zariadení poskytnúť ministerstvu štatistické údaje potrebné pre administratívnu, riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť ministerstva. Pre jednotlivé štatistické zisťovania realizované v ročných a štvrťročných cykloch sa presne vymedzuje rozsah požadovaných údajov a definuje sa povinnosť zverejňova ť podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytovania v určených termínoch na svojom webovom sídle.

K bodu 11 a 12

V nadväznosti na úpravu v bode 9 a 10 sa ustanovujú sankcie pre školy a školské zariadenia a ich zriaďovateľov za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodržanie ustanovených termínov.

K bodu 13 a 14

Predmetným ustanovením sa explicitne vyjadruje, že ustanovenia § 3 ods. 2 sa nevzťahujú na súkromné školy a cirkevné školy.

K bodu 15

V nadväznosti na vloženie centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zá kona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

K bodom 16

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015 vo vzťahu k centrálnemu registru a zberu štatistických údajov.

K bodu 17

Zosúladenie transpozičnej prílohy s platným právnym stavom.

K článku III

K bodu 1

Ukončovanie vzdelávania formou záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej alebo štátnej jazykovej skúšky je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelá vacieho procesu určeného príslušným štátnym vzdelávacím programom. Z uvedeného dôvodu navrhovaná zmena v ustanovení § 5 ods. 2 určuje je pre pedagogického a odborného zamestnanca povinnosť vykoná vať činnosť predsedu alebo člena skúšobnej komisie pre záverečnú, maturitnú, záverečnú pomaturitnú, absolventskú alebo štátnu jazykovú skúšku učiteľom, ktorý bol vymenovaný v sú lade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a zákonom č. 596/2003 Z. z.

K bodu 2

Vypustením jazykových škôl z ustanovenia § 7 ods. 3, ktorým sa umožňuje učiteľom základných a stredných znížiť kvalifikačnú požiadavku vyučovania svojich aprobačný ch predmetov alebo predmetov študijných odboru znížiť rozsah základného úväzku (napr. 22 vyučovacích hodín) na jednu polovicu mínus jedna hodina, sa sleduje upustiť od tejto možnosti u učiteľa jazykov ých škôl, aby vyučovacie predmety cudzích jazykov vyučoval len kvalifikovaný učiteľ pre príslušný cudzí jazyk a v plnom rozsahu základného úväzku.

K bodu 3

Odsekom 8 § 7 sa pre zamestnávateľa upravuje možnosť dopĺňať základný úväzok učiteľovi, majstrovi odbornej výchovy a vychovávateľovi výkonom pedagogickej činnosti inej kategórie (napr. učite ľ ako vychovávateľ; vychovávateľ ako učiteľ; majster odbornej výchovy ako učiteľ) s podmienkou, že u vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy je možné si dopĺňať základný úvä zok najviac v rozsahu sedem hodín, pričom vychovávateľ si môže dopĺňať základný úväzok len vyučovaním výchovných predmetov v základnej škole. Majster odbornej výchovy si môže doplniť z ákladný úväzok výkonom činnosti učiteľa odborných predmetov, ktoré sú príslušné alebo príbuzné pre študijný alebo učebný odbor, v ktorom sa vyučil.

Odsek 9 návrhu zákona reaguje na skutočnosť, že školský zákon umožňuje aby vzdelávacím programom školy mohol byť aj medzinárodný vzdelávací program ak odsúhlasí ministerstvo. Reá lna prax je aj taká, že je potrebné overovať nové formy a metódy výchovy a vzdelávania, ktoré sa nedajú uskutočňovať len pedagogickými a odbornými zamestnancami spĺňajúcimi aktuálne kvalifikačn é predpoklady. Z uvedených dôvodov ustanovenie odseku 9 umožňuje ministerstvu pružne reagovať a na základe zákonom uložených podmienok udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov.

K bodu 4

Odseky 5 až 8 upravujú problematiku doplňujúceho pedagogického štúdia (DPŠ) a vytvárajú podmienky, aby pedagogický zamestnanec pri zmene kategórie nemusel vykonávať DPŠ pre inú kategóriu v celom ro zsahu ale len v tých častiach, ktoré sa dotýkajú činnosti novej kategórie (napr. didaktika vyučovacích predmetov). Zároveň sa určuje povinnosť, aby takýto zamestnanec 'rozšírenie DPŠ' ukonč il najneskôr do dvoch rokov od zmeny kategórie. Táto lehota je vzhľadom na skrátenie doby trvania štúdia adekvátna lehote, v ktorej vykonáva DPŠ prvý krát. V záujme predchádzania nejasnosti vý kladu sa ustanovuje, že DPŠ platí pedagogickému zamestnancovi v príslušnej kategórii (napr. učiteľ) vo všetkých stupňoch vzdelania.

V záujme 'pritiahnutia' odborníkov z praxe sa navrhuje, aby požiadavka získania požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom odbore (požiadavka pedagogickej spôsobilosti – DPŠ) sa nevzťahovala na odborn íkov z praxe, ktorým riaditeľ určil najviac 10 vyučovacích hodín týždenne. Toto sa však vzťahuje len na vyučovanie profesijných (odborných) predmetov.

K bodu 5

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje spôsob posudzovania kvalifikačného predpokladu učiteľov profesijných predmetov na výkon pedagogickej činnosti vyučovania predmetov v závislosti na absolvovanú pedagogickú spô sobilosť (DPŠ), obsah študijného odboru a štátnicové skúšky.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje podmienky priznania kreditov za vzdelávanie v zahraničí. Súčasná textácia umožňuje priznanie kreditov za absolvované vzdelávanie v zahraničí v akejkoľvek forme úč asti. Navrhované ustanovenie umožní uznať kredity len, ak sa vzdelávanie uskutoční priamou účasťou zamestnanca mimo územia Slovenskej republiky. Pôvodný úmysel vzdelávania v zahraničí vychádza z dvoch zásad a to priniesť nové formy, obsah a skúsenosti zo vzdelávacieho systému zo zahraničia a vzdelávať sa v takých oblastiach, v ktorých sa na území Slovenskej republiky neposkytuje. Naplnenie uvedený ch zásad predpokladá, že pedagogický alebo odborný zamestnanec priamo 'zažije' predmetné vzdelávanie v zahraničí, získa skúsenosti z interpersonálnych vzťahov, nadobudne praktické zručnosti a kompetencie v originálnom jazykovom, kultúrnom a sociálnom prostredí (jazyk, metódy, formy a pod.).

Doteraz platný predpis umožňoval získanie a priznávanie kreditov za široký rozsah tvorivých aktivít, absolvovanie rozširujúceho štúdia, štátnych skúšok alebo rigoróznych skúšok. Navrhovaný m ustanovením sa ruší možnosť získavania a priznávania kreditov za rozširujúce štúdium, nakoľko absolvovaním predmetného štúdia si zamestnanec rozširuje kvalifikačný predpoklad na vyučovanie ďalšieho akademického predmetu alebo učiteľ profesijných predmetov na vyučovanie akademického predmetu, čím sa zamestnanec stáva kvalifikovaným a je zaradený do vyššej platovej triedy. Zároveň podľa s účasného právneho stavu sa zamestnancovi priznalo 60 kreditov (po troch rokoch praxe), ktoré využil na 12% zvýšenie platu (12% kreditový príplatok) alebo na vykonanie atestácie a tým aj na zvýšeni e platovej tarify platovej triedy. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že priznávaním kreditov za rozširujúce štúdium je kontraproduktívne k pedagogickým zamestnancom, ktorí si dopĺňajú kvalifika čný predpoklad pedagogickej spôsobilosti (DPŠ) a špeciálnopedagogickej spôsobilosti (rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky) a za toto štúdium nezískavajú kredity.

Zároveň sa vypúšťajú z ustanovenia tvorivé aktivity (s výnimkou autorstva a spoluautorstva schválených alebo odporúčaných učebníc), ktoré u pedagogického zamestnanca alebo odborné ho zamestnanca nepovažujeme za spôsobilé na udeľovanie kreditov z dôvodu, že niektoré pomôcky a materiály predstavujú bežnú súčasť pedagogickej a odbornej činnosti, ktorá nie je realizá ciou novej myšlienky alebo inováciou, iba využívaním poznatkov získaných štúdiom a vykonávanou pedagogickou alebo odbornou činnosťou. Na druhej strane neznamená, že škola a školské zariadenie nemô že ďalej podporovať a odmeňovať takéto aktivity v zmysle platných predpisov (zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní...). Prax ukázala, že za autorstvo vyňatých tvorivých aktivít sa v rozpore so zá konom priznávali kredity za neschválené a neodporúčané pomôcky a materiály, ktoré mali použitie obmedzené len na príslušnej škole alebo školskom zariadení.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zvýrazňuje potreba čo najväčšieho počtu autorov a spoluautorov učebníc a pracovných zošitov zo strany pedagogických a odborných zamestnancov, preto sa zo širokej šká ly tvorivých aktivít pedagogických a odborných zamestnancov ponechala v platnosti táto aktivita. Pedagogická a odborná skúsenosť zamestnancov z regionálneho školstva je výrazným 'benefitom' pri tvorbe uč ebníc.

K bodu 8 až 12

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

K bodu 13

Navrhovaná úprava § 47a odsek 9 umožňuje riaditeľovi v nadväznosti na jeho kompetencie uznať priznané kredity poskytovateľom len za jeden program kontinuálneho vzdelávania, ak pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec absolvuje viac programov kontinuálneho vzdelávania, ktorých obsah a ciele sú rovnaké.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

K bodu 15 a 16

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 49 odsek 5 sa sleduje sprehľadnenie podmienok na vykonávanie atestácií pedagogickým a odborným zamestnancom.

Pedagogický zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii a podkategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad v dosiahnutom stupni (§ 7 ods. 2) a odbore vzdelania (§ 7 ods. 1). V prípade, že zamestnanec nespĺňa odbor a stupeň vzdelania, nemôže vykonať atestáciu pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, aj napriek tomu, že má uzavretý pracovný pomer pre príslu šnú podkategóriu (nekvalifikovaný). Napríklad: absolvent vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom sociálna práca a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium vykonáva pedagogickú č innosť učiteľa prvého stupňa základnej školy nespĺňa kvalifikačný predpoklad, pretože absolvoval iný ako požadovaný študijný odbor.

Odborný zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad len v získanom príslušnom odbore vzdelania (§ 7 ods. 1)

Navrhovaná úprava odseku 7 nadväzuje na odsek 5 v tom, že sa uznáva vykonaná atestácia pedagogickému zamestnancovi v tej kategórii a podkategórii, v ktorej ju vykonal ale u učiteľa pristupujeme aj k uzná vaniu vykonanej atestácii nielen k podkategórii ale ku kvalifikačnému predpokladu, pre ktorú podkategóriu spĺňa učiteľ kvalifikačný predpoklad. Napr. učiteľ druhého stupňa základnej školy, ktorý sp ĺňa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie akademických predmetov (anglický jazyk a nemecký jazyk) ako aj pre strednú školu a jazykovú školu vykonanú prvú atestáciu učiteľa druhého stupňa zá kladnej školy bude mať uznanú, aj keď bude vyučovať na strednej škole resp. jazykovej škole.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 54 ods. 1 sa doplnením písmena c) 'navyšuje' počet dní (päť) s nárokom na pracovné voľno s náhradou funkčného platu vtedy, ak sa vedúci pedagogický a vedú ci odborný zamestnanec v danom roku zúčastní na funkčnom vzdelávaní alebo funkčnom inovačnom vzdelávaní. Povinnosť absolvovať funkčné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie vyplý va pre vedúceho pedagogického a vedúceho odborného zamestnanca z ustanovenia § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením odseku 3 (§ 59) sa spresňuje spôsob predkladania údajov do centrálneho registra na spracovanie od škôl a školských zariadení, ktoré nemajú technické možnosti zabezpečenia.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Navrhovaný ustanovením § 61d sa zosúlaďuje ustanovenie § 49 ods. 7 tak, aby učiteľa, ktorý vykonal atestáciu pred 1. septembrom 2015 sa nahliadalo ako na učiteľa, ktorý vykoná atestáciu po 1. septembri 2015.

K bodu 21 až 23

Zosúladenie transpozičných príloh s platným právnym stavom.

K článku IV

Po zvážení možností ďalšej aplikácie ustanovenia upravuj úceho dobu platnosti kreditov sa navrhuje odložiť koniec účinnosti predmetného ustanovenia na január 2018 z dôvodu potreby vykonania primeraných zmien v systéme kontinuálneho vzdelávania v prepojení na kariérov ý systém tak, aby neprišlo k výraznému ekonomickému dopadu na rozpočet bez želaného celoživotného vzdelávania zamestnancov regionálneho školstva.

K článku V

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona.

V Bratislave 15. apríla 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Draxler

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o vý chove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatí vnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a úlohy B.22. uznesenia vlády SR č. 638 z 21. novembra 2012

Predložený návrh zákona prináša súbor novelizačných zmien v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. v znení zákona č. 377/2014 Z. z.

Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií.

Príslušné ustanovenia v čl. I umožňujú základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelá vacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, a to vzhľadom na ich obsah a štruktúru. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelá vania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy. V prípade materských škôl bude možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebn é osnovy školského vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cie ľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl. Ide tak o výrazné zníženie administratívnej záťaže uč iteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných u čebných osnov jednotlivých učebných predmetov.

Navrhuje sa zmena termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy, nakoľko pri posudzovaní ich školskej spôsobilosti je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že č asový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností.

Ïalej sa upravuje možnosť zákonnému zástupcovi výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy.

Ukladá sa povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl. Navrhuje sa doplniť formy osobitn ého spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky o vzdelávanie žiakov v Európskych školách, ktoré sa vzdelávajú na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka v súvislosti so vzdelávaním žiaka v zahraničí.

Umožňuje sa spájanie viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.

Príslušné ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebné ho odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor.

V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymnázia, je cieľom navrhovanej ú pravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štúdiom.

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy alebo zmene študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

Umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závažných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a zaplatil školné na začiatku druhého polroku.

V oblasti maturitnej skúšky sa doplňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktoré ho vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Žiakovi sa tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie č astí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky.

Príslušné ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške doplnením ďalšieho spôsobu klasifikácie o príslušný percentil.

V praktickej škole sa umožňuje spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy s cieľom umožnenia pokračovania žiakov vo svojej príprave na povolanie pri poklese žiakov pod minimálnu hranicu.

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019 s cieľom vytvorenia priestoru na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu. Ustanovuje sa spôsob poskytovania ú dajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. okresných úradov, nakoľko existujú školy alebo školské zariadenia bez pripojenia na internet.

Návrh zákona v čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z . reaguje na vyvolané potreby aplikačnej praxe.

V návrhu sa upravuje menovanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Návrhom sa ďalej upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školské ho zariadenia. Zriaďovateľovi sa návrhom ustanovuje podmienka, že odmietnutie návrhu rady školy na kandidáta na obsadenie funkcie riaditeľa musí byť riadne odôvodnené.

Návrhom zákona sa ďalej ustanovuje, že výsledok druhého výberového konania, ktoré nasleduje po odmietnutí návrhu rady školy, je pre zriaďovateľa záväzný.

Z dôvodu skvalitnenia odborného výkonu školskej inšpekcie sa upravuje kompetencia Štátnej školskej inšpekcie, ktorá sa týka obsahu súhrnných správ vypracúvaných Štátnou školskou inšpekciou na z áklade vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, tak že sa v týchto správach budú označovať konkrétne subjekty. Ïalej sa ustanovuje zvýšenie transparentnosti činnosti Št átnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj vo vzťahu k nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školský ch zariadení.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe súvisiacich s požiadavkou, aby žiaci vo výchovno-vzdelávacom procese pracovali s digitálnymi technológiami, sa ministerstvu školstva ustanovuje právomoc zabezpečovať š kolám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služby.

Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotní ctva"), ustanovuje sa ministrovi zdravotníctva kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

Zber údajov pre štátnu štatistiku v rezorte školstva sa v minulosti realizoval na základe vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 410/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Š tatistického úradu Slovenskej republiky č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení vyhlášky č. 378/2012 Z. z.. Štatistické zisť ovania, ktoré majú charakter administratívnych zdrojov údajov a sú využívané na administratívne účely, riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov št átnej správy, nespadajú pod kategóriu štátnych štatistických zisťovaní. Nakoľko všetky štatistické zisťovania v rezorte školstva vykazujú znaky administratívnych zdrojov údajov, po vzá jomnej dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky nebudú zaradené do prílohy č. 2 Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2015 až 2017 medzi štátne štatistické zisťovania vykoná vané ministerstvami. Vzhľadom na to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozsah požadovaných údajov pre tieto administratívne zdroje údajov vymedzuje v tomto návrhu zákona. Vo vä zbe na údaje požadované do centrálneho registra škôl a školských zariadení ako aj vo väzbe na zber štatistických údajov sa ustanovujú aj sankcie za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodrž anie stanovených termínov.

Návrh zákona v čl. III novelizuje zákon č. 317/2009 Z. z. Reaguje na závažné podnety z praxe, a to napríklad časté odmietanie výkonu činnosti členov a predsedov skúšobných komisií pre závereč nú skúšku. Najväčší počet vrátených poverení a menovaní orgánom miestnej štátnej správy v školstve bolo evidovaných v školskom roku 2012/2013. Keďže súčasťou výchovno-vzdel ávacieho procesu nie je len prijímanie a jeho priebeh, ale aj ukončovanie, z uvedeného dôvodu sa rozširuje sumár povinností pedagogického zamestnanca, čím sa sleduje cieľ zvýšenie právnej istoty zamestn ávateľa.

Z dôvodu častých absencií predsedov a členov skúšobných komisií pri vykonávaní záverečných skúšok, maturitných skúšok, absolventských skúšok a štátnych jazykových skúš ok sa upravuje povinnosť pre menovaného učiteľa takýchto skúšok sa zúčastniť. Takáto povinnosť nebola doteraz v legislatíve riešená.

Návrh zákona reaguje na zvýšenie odbornosti učiteľov pri vyučovaní cudzích jazykov na jazykových školách.

V pedagogickej praxi sa školy stretávajú s problémom, ktorý väčšinou trvá jeden školský rok alebo inú prechodnú dobu a ktorej neriešenie by mohlo znamenať prepustenie kvalifikovaného pedagogické ho zamestnanca, na základe skutočnosti, že mu zamestnávateľ nevie naplniť týždenný úväzok v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje učiteľovi, vychovávateľovi alebo majstrovi odbornej vý chovy dopĺňanie si týždenného úväzku v stanovenom rozsahu počtu hodín v inej kategórií, než v ktorej je zaradený.

Výchovno-vzdelávací systém si vyžaduje neustále inovácie, a to napríklad využívaním medzinárodných programov odsúhlasených ministerstvom školstva. V záujme pružnej implementácie tý chto projektov do praxe sa umožňuje, aby ministerstvo mohlo udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov určených týmto zákonom, napríklad ak medzinárodný program iného štátu nevyžaduje od pedagogické ho zamestnanca nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale len prvého stupňa, môže ministerstvo školstva udeliť takémuto zamestnancovi výnimku.

V súčasnosti platná úprava ukladá zamestnancovi, ktorý získal doplňujúce pedagogické štúdium pre nižší stupeň vzdelania, aby pri získaní vyššieho stupňa vzdelania absolvoval doplňujú ce pedagogické štúdium opakovane. Na základe odborných analýz a po konzultácií s akademickým prostredím sa navrhuje, aby absolvované štúdium pre príslušnú kategóriu sa považovalo za platné pre v šetky stupne vzdelania, v prípade, že mení kategóriu, dopĺňa sa len didaktická časť.

V záujme motivovania odborníkov z praxe zvyšuje sa počet hodín týždenného úväzku zo sedem na desať, kedy sa od učiteľa profesijných predmetov- odborníka z praxe nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium.

V záujme zefektívnenia získavania, priznávania a uznávania kreditov sa pristupuje k spresneniu možností, činností a aktivít, za ktoré môže pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec získať kredity.

Z dôvodu potreby aplikačnej praxe a textácie zákona sa upravuje platnosť vykonaných atestácií vo vzťahu ku kvalifikačnému predpokladu pedagogického a odborného zamestnanca v závislosti od zaradenia do kateg órie a podkategórie.

Z dôvodu nutnosti vykonania veľkého rozsahu legislatívnych zmien a nutnosti zmeny samotnej filozofie zákona, najmä oddelenie kreditového systému od kariérového systému, čo si vyžaduje príslušnú časov ú lehotu, navrhuje sa posunúť zrušenie sedemročného časového obmedzenia platnosti kreditov k 1. 1. 2018.

Aktualizuje sa transpozičná príloha v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

Predložený návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšší ch územných celkov, ani na ďalšie verejné financie. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatn ými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správA

A. Všeobecná časť

Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.

Zrýchľujúci sa globálny vývoj sa premieta do meniacich sa potrieb trhu práce. Ak má odborné školstvo dobre plniť svoju úlohu, musí byť schopné na tieto zmeny reagovať. Táto schopnosť sa dá zabezpečiť len úzkou spoluprácou odborných škôl so všetkými zainteresovanými subjektmi, a to so štátnou správou, územnou samosprávou, zamestnávate ľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.

Legislatívnym základom na zabezpečenie spolupráce všetkých zainteresovaných v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku je zákon č. 184/2009 Z. z. odbornom vzdelávaní a príprave. Pri tvorbe zá kona bolo cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.

Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systé m je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospr áva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach a to na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy je riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce, spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inová cii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielom na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia v stredn ých školách.

Hlavným cieľom súčasnej právnej úpravy bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu sú vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým je ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Druhou, nie menej podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú daňové stimuly.

Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a novelizačnými článkami Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Z týchto zákonov vyplýva, ž e zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Túto pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so ž iakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovàši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.

Napriek tomu, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vytvoril mechanizmy vytvárajúce predpoklady pre vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, zamestnávatelia stále nie sú dostatoč ne motivovaní pre vstup do tohto procesu. Jedným z dôvodov môže byť, že zamestnávatelia nepoznajú možnosti, ktoré im zákon poskytuje a nie sú dostatočne informovaní o bonusoch, ktoré pre nich vyplývaj ú z ich účasti na odbornom vzdelávaní a príprave.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatoč ne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu.

Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %. Pritom praktické vyučovanie vykonávané priamo u zamestnávateľov pomôže zvýšiť kvalitu praktickej prípravy žiakov najmä z dôvodu, že umožní poznať reálne prostredie vý konu povolania, rozvíjať u žiakov pracovné návyky, nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce po ukončení štúdia.

Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základný m predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.

Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeuró pskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastú pením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.

Z hľadiska lepšieho zosúladenia výučby s potrebami praxe možno využiť skúsenosti z obdobia, kedy väčšie podniky v Slovenskej republike mali svoje vlastné učilištia, financované z vlastný ch prostriedkov odpočítateľných z daňového základu.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi Pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zv äzov a združení, združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Návrh zákona upravuje systém odborného vzdelá vania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyu čovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Súčasťou právnej úpravy nového zákona bude aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy, čo si vyžaduje vytvorenie systému duálneho vzdelávania a mechanizmu overenia spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy nad rámec samotného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, súčasťou návrhu zákona sú i novelizačné čl ánky upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonní k práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Eur ópskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociá lny vplyv v oblasti hospodárenia domácností a zamestnanosti, pozitívny vplyv, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie. Všetky vplyvy s ú zohľadnené v doložke vplyvov.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zá kona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpo čet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu, – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Príloha: Vyhodnotenie vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej spr ávyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Príjmy verejnej správy celkom-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 040v tom: za MŠVVaŠ SR 0,00 0,00 0,00 0,00v tom: za MF SR-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 040z toho: - vplyv na ŠR-1 727 977-5 928 999-9 463 923-14 731 584- vplyv na územnú samosprávu- 112 480- 387 990- 603 225- 937 456Výdavky verejnej správy celkom-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 v tom: za MŠVVaŠ SR-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 v tom: za MF SR 0.00 0.00 0.00 0.00z toho: 0.00 0.00 0.00 0.00- vplyv na ŠR-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 - vplyv na územnú samosprávu 0.00 0.00 0.00 0.00Celková zamestnanosť - z toho vplyv na ŠR Financovanie zabezpečené v rozpočte 0.00 0.00 0.00 0.00v tom: za MŠVVaŠ SR 0.00 0.00 0.00 0.00v tom: za MV SR 0.00 0.00 0.00 0.00v tom: za MF SR 0.00 0.00 0.00 0.00

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + v ýdavky)1 769 1555 571 2967 670 49811 126 221 z toho vplyv na ŠR1 656 6755 183 3067 067 27410 188 764 financovanie zabezpečené v rozpočte 0,00 0,00 0,00 0,00 ostatné zdroje financovania 0,00 0,00 0,00 0,00Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora1 769 1555 571 2967 670 49811 126 221

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh na zavedenie systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tý m nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava ž iakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvý šenie konkurencieschopnosti krajiny.

Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce, nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukonč ení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, a tak nedokáže efektívne nahrádzať výpadok odborných pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku. Dôsledky pretrvávajúcich problémov stredného odborn ého školstva sa v strednodobom horizonte premietajú do vývoja slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti. Zahraničná prax so systémami duálneho vzdelávania a praktickej prípravy žiakov na povolanie ukazuje, ž e zapojením zamestnávateľov do praktickej výučby sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov učebných odborov na trhu práce, znižuje sa ich nezamestnanosť a doba trvania nezamestnanosti po absolvovaní štú dia. Absolventi duálneho štúdia sú tiež produktívnejší a lepšie pripravení na prax.

Cieľom zavedenia systému duálneho vzdelávania na Slovensku je zvýšiť flexibilitu školského systému vo vzťahu k potrebám trhu a umožniť zamestnávateľom aktívne sa podieľať na odbornej príprave žiakov s cieľom vychovať si odborne pripravených zamestnancov pre svoju spoločnosť, prípadne odvetvie. Cieľom má byť tiež zvýšenie uplatniteľnosti absolventov stredných odborných škôl na trhu prá ce a zníženie nezamestnanosti mladých.

Návrh bude implementovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Štátny inštitút odborného vzdelávania, stavovské organizácie a profesijné organizácie.

Systém duálneho vzdelávania bude implementovaný plošne pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl a po splnení podmienok, ktoré budú bližšie špecifikované, sa budú môcť do neho zapojiť všetci zamestnávatelia a stredné odborné školy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Hlavným determinantom vplyvov návrhu na rozpočet verejnej správy sú po čty žiakov učebných odborov a študijných odborov s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborný škôl, ktorí sa zapoja do systému duálneho vzdelávania na základe uč ebnej zmluvy a počet žiakov, ktorí sa budú vykonávať praktické vyučovanie na pracoviskách zamestnávateľov na základe dohody medzi školou a zamestnávateľom v tzv. zmiešanom systéme.

Počet žiakov v jednotlivých ročníkoch má vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy najmä vo forme finančného a hmotného zabezpečenia žiakov, ktoré bude vyplácané žiakom v sú vislosti so zapojením sa do systému duálneho vzdelávania, motivačných štipendií vyplácaných z verejných zdrojov žiakom, ktorí sa budú pripravovať v odboroch vzdelávania s nedostatočným poč tom absolventov na trhu práce, úspory výdavkov na časť mzdového normatívu za žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ďalej vo forme daňových úľav poskytovan ých zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania.

Spustenie systému duálneho vzdelávania sa predpokladá od 1. 9. 2015, kedy by sa malo do systému zapojiť odhadom 1 500 žiakov. Predpokladá sa, že počet žiakov v duálnom vzdelávaní bude postupne narastať a po čet ostatných žiakov v zmiešanom systéme, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov bude postupne mierne klesať.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2015201620172018Počet žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní15004 2708 42913 997Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 1. ročník 1500 2 867 4 379 6 135Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 2. ročník 01 4032 6774 092Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 3. ročník001 3732 623Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 4. ročník0001 147Počet žiakov študujúcich v zmiešanom systéme4 9124 1563 4952 872

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Dopady na príjmovej strane:

Vplyv na daňové príjmy:

Z hľadiska negatívnych vplyvov na daňové príjmy verejného rozpočtu sa predpokladajú štyri vplyvy:

1.Zníženie základu dane zamestnávateľa – s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania sa navrhuje aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu. Výška pauš álnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľ a nad 400 hodín ročne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súč tu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, p od vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.

2.Uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľ ov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku – daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujú ci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové š tipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahàňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spô sobilosti žiaka.

Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v du álnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu ak ju žiak bude vykonávať.

Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovný ch prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.

3.Uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktick ého vyučovania ako daňového výdavku – Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minim álne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.

Základom pre výpočet predpokladanej hodnoty daňového vý davku, ktorý si uplatnia zamestnávatelia, je súčin hodnoty usporeného normatívu na jedného žiaka a predpokladaného počtu žiakov v duálnom systéme.

4.Oslobodenie odmeny za produktívnu prácu od zdravotných odvodov. V nadväznosti na vylúčenie odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotn é poistenie.

Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produkt ívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a spr ávania žiaka.

Vyššie spomínané negatívne vplyvy na príjmy verejného rozpoč tu sú v tabuľke č. 4 uvedené pod položkou Daňové príjmy (100).

Nakoľko časť žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní absolvuje duálne vzdelávanie u zamestnávateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Zníženie zá kladu dane zamestnávateľa, uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku a uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku zamestnávateľmi, ktorí sú fyzickými osobami bude mať vplyv na zníženie podielových daní.

Predpokladá sa, že zníženie základu dane fyzickými osobami, u ktor ých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie bude predstavovať 10% zo zníženia základu dane všetkých zamestnávateľov, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie.

Odhadované skrátenie podielových daní pre obce a VÚC sa postupne s predpokladaným nárastom počtu žiakov v duálnom vzdelávaní u fyzických osôb zvýši zo 112 480 Eur v roku 2015 na 937 457 Eur v roku 2018.

Vzhľadom na počet správnych jednotiek územnej samosprávy toto zníženie rozpočty obcí ani samosprávnych krajov takmer neovplyvní.

Dopady na výdavkovej strane:

Vplyv na bežné výdavky:

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladá jeden vplyv:

1.Úspora výdavkov na vzdelávanie – V systéme duálneho vzdelávania náklady na praktické vyučovanie žiakov zn áša v plnom rozsahu zamestnávateľ, a to minimálne vo výške určenej normatívom. O tieto náklady, ktoré znáša zamestnávateľ, bude krátený normatív prideľovaný strednej odbornej škole, za ka ždého žiaka zapojeného do duálneho vzdelávania, čím vznikne úspora výdavkov MŠVVaŠ SR na normatívne prideľované prostriedky na výchovu a vzdelávania. Výpočet úspory vychádza z priemerné ho mzdového normatívu na žiaka strednej odbornej školy upraveného koeficientom úspory výdavkov štátu na vzdelávanie. Koeficient úspory je vypočítaný ako podiel celkových osobných nákl adov na majstrov odbornej výchovy na celkových osobných nákladoch na pedagogických zamestnancov za rok.

Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č . 5 pod položkou Transfery v rámci verejnej správy (641).

Z hľadiska negatívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpoč tu sa predpokladajú dva vplyvy:

1.Dotácia na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií. Ide o nastavenie prechodné ho obdobia na rozbehnutie návrhom zákona nastaveného mechanizmu. Uvažuje sa o podpore dvoch zamestnancov (800 Eur/osobomesiac) na každú stavovskú a profesijnú organizáciu (7) formou dotácie.

2.Náklady na motivačné štipendiá – vzniknú v súvislosti so zrušením motivačných štipendií poskytovan ých z prostriedkov zamestnávateľov. Návrh predpokladá poskytovanie motivačných štipendií z prostriedkov štátu všetkým žiakom v období školského vyučovania (10 mesiacov), ktorí študujú v odboroch vzdelávania, ktoré sú zaradené do Zoznamu odborov vzdelávania a nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Výška štipendia sa vypočítava percentuálnym podielom zo sumy životné ho minima podľa dosiahnutého prospechu žiaka. Odhad vychádza zo súčasného počtu žiakov pripravujúcich sa v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a z percentuá lneho rozdelenia žiakov do príslušných skupín podľa úrovne prospechu podľa výkazu Škol (MŠVVŠ SR) 2 – 01 Prospech a dochádzka žiakov stredných škôl v školskom roku 2012/2013.

Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č . 5 pod položkou Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642).

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurá ch)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)1-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 041Položka zahàňa zníženie daňových príjmov vyplývajúcich z daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným v duálnom systéme vrátane vplyvu na zdravotné odvody. Poistné (150) 0.00 0.00 0.00 0.00 Nedaňové príjmy (200)1 0.00 0.00 0.00 0.00 Granty a transfery (300)1 0.00 0.00 0.00 0.00 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0.00 0.00 0.00 0.00 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0.00 0.00 0.00 0.00 Dopad na príjmy verejnej správy celkom-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 041 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600)-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Tovary a služby (630) Cestovné náhrady (631) Nájomné za nájom (636) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Bežné transfery (640)2 v tom: Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642 ) 257 207.00682 225.00852 064.001 291 605.00Položka zahàňa motivačné štipendiá poskytované žiakov ž iakom a dotácie na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizáciív tom: Transfery v rámci verejnej správy (641)- 328 509.00-1 427 918,00-3 248 733,00-5 834 425,00Položka zahàňa úsporu výdavkov na vzdelávanie vyplývajú cu zo zníženého normatívu na žiaka zapojeného do duálneho systému. Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 0.00 0.00 0.00 0.00 Kapitálové výdavky (700) 0.00 0.00 0.00 0.00 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 0.00 0.00 0.00 0.00 Kapitálové transfery (720)2 0.00 0.00 0.00 0.00 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0.00 0.00 0.00 0.00 Dopad na výdavky verejnej správy celkom -71 302 -745 693 -2 396 649 -4 542 820 z toho výdavky na ŠR-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 Bežné výdavky (600) -71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0.000.000.000.00 Kapitálové výdavky (700) 0.00 0.00 0.00 0.00 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0.00 0.00 0.00 0.00 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠROsobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠRPoistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendá rny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s v ýnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colní kov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'v ýdavky'

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikate ľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Vo všeobecnosti všetky subjekty, ktoré využívajú absolventov stredných odborných škôl, ale primárne by sa malo jednať o subjekty, ktoré sa rozhodnú zapojiť do systému duá lneho školstva.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Charakter nákladov:

·Náklady na materiálno technické a priestorové zabezpečenie praktického vyučovania (obstaranie dlhodobého majetku, materiálové náklady a pod.).

·Náklady na personálne zabezpečenie praktického vyuč ovania (mzdy a platy inštruktorov a majstrov odbornej výchovy).

·Náklady na finančné a hmotné zabezpečenie žiaka.

·Administratívne náklady (náklady súvisiace so správou syst ému duálneho vzdelávania v rámci podnikateľského subjektu)

Charakter prínosov:

·Zníženie nákladov súvisiacich s vyhľadávaním pracovných síl, skrátenie procesu adaptácie absolventov po nástupe do zamestnania, zníženie ná kladov na rekvalifikácie

·Paušálna daňová úľava za každého žiaka vykoná vajúceho praktické vyučovanie aspoň 200 hodín ročne

·Daňový odpočet vynaložených nákladov na praktické vzdel ávanie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu? Zamestnávateľom vzniknú jednorazové náklady v sú vislosti so zavedením procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa na poskytovanie praktického vyučovania, ktorého výšku určí príslušná stavovská a profesijná organizácia, ktorá bude spôsobilos ť overovať.

Zároveň sa zrušením povinného zaraďovania pracoviska praktického vyučovania do siete škôl a školských zariadení v procese správneho konania a jeho nahradením zjednodušeným procesom registrá cie pracovísk praktického vyučovania výrazne zníži administratívna náročnosť aj náklady spojené s procesom zaradenia do siete škôl a školských zariadení.

Súčasne sa zníži administratívna náročnosť v súvislosti s oslobodením odmien za produktívnu prácu z predmetu dane a následne od odvodov do zdravotných poisťovní.

V tomto momente nie je možné kvantifikovať. Výška administratívnych nákladov závisí od typu podniku, od množstva žiakov zapojených do duálneho vzdelávania a od možností využiť existujú ce administratívne kapacity podniku na zabezpečenie administrácie systému duálneho vzdelávania v rámci podniku.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Žiadny vplyv3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Celospoločenská angažovanosť zamestnávateľov na vzdelávaní, zníženie nákladov zamestnávateľov na získanie pracovnej sily, lepšia uplatniteľnosť absolventov stredný ch odborných škôl na trhu práce, zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovných síl pre potreby trhu práce a rast ekonomiky, zníženie odchodov mladých do zahraničia, rast produktivity prá ce, získanie nových (udržanie existujúcich) priamych zahraničných investícií, rastúca konkurencieschopnosť ekonomiky.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.Za najvýznamnejší prínos systému z pohľadu hospodá renia domácností sa považuje finančné a hmotné zabezpečenie žiakov vo forme odmeňovania žiaka zamestnávateľom a štátom vo forme finančných odmien a štipendií v zá vislosti na dosiahnutom prospechu a kvalite práce a úhrad nákladov na žiakov na stravovanie, ubytovanie a cestovné.

V oblasti finančného zabezpečenia žiakov:

-rovnako ako v súčasnej právnej úprave je zamestnávateľ povinný poskytnúť odmenu za produktívnu prácu každému žiakovi, ktorý túto prácu pre neho vykonáva v r ámci praktického vyučovania.

-zvyšuje sa maximálna výška štipendia, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium – do štvornásobku životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa – predt ým motivačné štipendium v max. výške 65 % sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),

-zavádza sa poskytovanie motivačného štipendia z prostriedkov štá tneho rozpočtu pre každého žiaka, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktoré sú zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným poč tom absolventov na trhu práce.

V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:

-sa zachovávajú možnosť, podmienky aj maximálna výška úhrady výdavkov žiakov spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie, ubytovanie a cestovné pre žiakov, ktorí vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa

-zamestnávateľovi, u ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v rámci duálneho systému vzdelávania sa po novom ustanovuje povinnosť týmto žiakom uhradiť výdavky spojené s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie.

Poskytnuté finančné a hmotné zabezpečenie žiakov pozitívne ovplyvní disponibilný príjem domácností všetkých žiakov, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov, avšak v najväčšej miere sa to prejaví u žiakov, ktorí budú zapojení do systému duálneho vzdelávania.Kvantifikujte:

-Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

-Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domá cností

-Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaný m materiálomV oblasti finančného zabezpečenia žiakov:

-z dôvodu zvýšenia minimálnej hodinovej mzdy od 1. 1. 2015 na 2,184- Eur sa oproti súčasnému stavu zvýši maximálna mesačná výška odmeny za produktívnu prácu každ ého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa o 10,043- Eur zo 127,449- Eur na 137,592- Eur,

-maximálna výška štipendia, ktoré bude môcť poskytnúť zamestn ávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium) sa zvýši o 271,26- Eur, z pôvodných 90,42- Eur (pôvodne motivačné štipendium v max. výške 65% sumy ž ivotného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) na 361,68- Eur (štvornásobok životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa).

-každému žiakovi, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v uč ebnom odbore, ktoré sú zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce bude poskytnuté mesačne v období školského vyučovania motivačné štipendium podľa úrovne priemerného prospechu nasledovne:

-Ø od 1 do 1,8 – 58,77- Eur

-Ø od 1,8 do 2,4 – 40,69- Eur

-Ø od 2,4 do 3,0 – 22,61- Eur

V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:

-výdavky žiakov na stravovanie za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom poč te 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 41,58- Eur,

-výdavky žiakov na ubytovanie je možné uhradiť mesačne v období školského vyučovania do výšky 40,69- Eur (45% sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),

-výdavky žiakov na cestovné za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 4,20-Eur (100% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom počte 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 75,60- Eur,

-dochádza len k minimálnemu zvýšeniu možných úhrad z dôvodu zv ýšenia úhrady stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín zo 4,00- Eur na 4,20- Eur,

-v prípade žiaka pripravujúceho sa v duálnom systéme, je mu zamestná vateľ povinný uhradiť náklady na stravovanie vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín).

Počet domácností ovplyvnených návrhom sa bude v čase vyvíjať v závislosti na počte žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania. Podľa predbežný ch predpokladov sa očakáva, že v prvom roku zavedenia systému duálneho vzdelávania sa zapojí približne 1500 žiakov stredných odborných škôl a ich počet bude postupne narastať.4.2. Zhodnoť te kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Navrhovaný systém duálneho školstva sa týka najmä prístupu k zamestnanosti a to cez jednoduchšie uplatnenie na trhu práce a prístupu k vzdelaniu vďaka kvalitnejšej výučbe odrážajúcej aktuálne potreby trhu práce. Na základe skúseností a výsledkov zo zahranič nej praxe sa predpokladá, že žiak zapojený v systéme duálneho vzdelávania sa po štúdiu rýchlejšie uplatní na trhu práce a dosiahne v priemere vyšší nástupný plat.

Pozitívny vplyv na skrátenie a zjednodušenie nadobudnutia novej alebo rozš írenia pôvodnej kvalifikácie, a tým aj prístupu k zamestnanosti bude mať v súvislosti s čl. XIII (Návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhované, tzv. 'skrátené štúdium' v učebných odboroch. Skrátené štúdium umožní absolventom učebných odborov, ktorí už zí skali stredné odborné vzdelanie a absolventom študijných odborov stredných odborných škôl rozšíriť alebo prehĺbiť si svoju kvalifikáciu bez potreby opätovného štúdia všeobecnovzdelávací ch predmetov.

Rovnaký účinok bude mať aj ustanovenie, ktorým sa umožní ž iakom konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium konzervatória získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovať štúdium bez absolvovania vš eobecnovzdelávacích predmetov a bez opakovaného vykonania maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a cudzieho jazyka.4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosťŽiadny vplyv4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie?Zavedením predloženého systému duálneho vzdelávania sa predpokladá zlepš enie aktuálnej alarmujúcej situácie na trhu práce, kedy ročne odíde do dôchodku viac ako 33 000 kvalifikovaných pracovníkov, avšak títo nie sú v dostatočnej miere nahrádzaní absolventmi stredných odborn ých škôl,

Navrhovaný systém by mal znížiť štrukturálnu nezamestnanosť, obzvlášť u mladých ľudí a to v celoštátnom rozsahu. V prípade schválenia predkladaného návrhu zákona nepredpokladáme hromadn é prepúšťanie, nakoľko systém rieši náhradu výpadku kvalifikovaných pozícií, lepšie prispôsobenie štruktúry absolventov potrebám trhu práce, a rýchlejšie uplatnenie absolventov na trhu prá ce a v odboroch vzdelávania, ktoré trh práce požaduje.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Žiadny vplyv 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Žiadny vplyv¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Zavedením systému du álneho vzdelávania sa vo všeobecnosti predpokladá nárast kvality stredoškolského vzdelávania, čo implikuje aj zvýšenie počítačovej gramotnosti. Tento vplyv je však nepriamy.6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktiv ít.)Nepriamo vplýva aj na rozvoj elektronického vzdelávania a to cez vyššie zmienený nárast kvality stredoškolského vzdelávania.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktiv ít.)Ž iadny vplyv6.6. Zabezpečuje/zohľadň uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Návrh mô že mať nepriamy pozitívny vplyv na prístup k službám informačnej spoločnosti. Žiaci zapojení do systému duálneho vzdelávania u zamestnávateľov, poskytujúcich kvalitnejší prístup k informačn ým technológiám, majú možnosť získať takouto formou lepší prístup k technológiám v porovnaní s prístupom, ktorý zabezpečuje bežná výučba na školách.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Žiadny vplyv6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Žiadny vplyv6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Žiadny vplyv6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Žiadny vplyv6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uve ďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Žiadny vplyv6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uve ďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Žiadny vplyv Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Žiadny vplyvFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Žiadny vplyv Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Žiadny vplyv

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná č asť

K Èl. I

K § 1

Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie stredné odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.

Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.

Uvedené ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona a jeho obsahovú štruktúru. Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexne upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy so zameraní m na jeho praktickú časť a s tým súvisiace náležitosti, ako aj typy stredných odborných škôl.

Návrh zákona obsahuje aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike v súlade s požiadavkami potrieb trhu práce a na ten účel nastavuje systémov é mechanizmy.

Z dôvodu systematiky a komplexnosti predloženej právnej úpravy sa celá časť týkajúca sa praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy a súvisiace náležitosti vynímajú zo zákona č . 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'školský zákon') a v novom prepracovanom znení sa premietajú do predloženého návrhu zákona.

K § 2

Odsek 1 obsahuje definičné vymedzenie všetkých základných pojmov sú visiacich s odborným vzdelávaním a prípravou, ktorých význam a obsah je nevyhnutný pre naplnenie a aplikáciu všetkých ostatných ustanovení zákona a proces praktického vyučovania žiaka.

Návrh zákona ustanovuje odborné vzdelávanie a prípravu ako proces vzdelávania, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre uplatnenie absolventa na trhu práce. Základným prvkom odborné ho vzdelávania a prípravy ako výchovno-vzdelávacieho procesu je sústava odborov vzdelávania, ktorá sa člení na skupiny študijných odborov a skupiny učebných odborov, pričom skupina študijný ch odborov alebo skupina učebných odborov zahàňa také študijné odbory alebo učebné odbory, ktoré pripravujú žiakov na výkon príbuzných povolaní a odborných činností v nadvä znosti na ich triedenie podľa ekonomických činností.

S cieľom zabezpečenia kvalitnej prípravy žiakov stredných odborných škôl sa vytvárajú normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Normatívy vychádzajú zo štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu pre príslušnú skupinu odborov vzdelania, z časti 'Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie v ýučby", špecifikujú ucelený, vzájomne sa podmieňujúci komplex požiadaviek s cieľom vytvoriť optimálne vzdelávacie prostredie. Normatív určuje základné učebné priestory pre teoretické a praktick é vyučovanie v danom odbore a ich základné materiálne, technické a prístrojové vybavenie. Okrem základných priestorov a základného vybavenia sú súčasťou normatívu aj odporúčané učebné priestory a odporúčané materiálne a prístrojové vybavenie. Účelom takého vybavenia, ktoré je nad rámec základného vybavenia, je zabezpečenie vyššej kvality vyučovacieho procesu v nadväznosti na po žiadavky trhu práce.

Návrh zákona novým spôsobom vymedzuje prívlastok, ktorý je veľmi dôležitým prvkom pre určenie typu strednej odbornej školy. Prívlastok vyjadrí previazanosť skupiny študijných odborov alebo skupiny uč ebných odborov s príslušnou strednou odbornou školou.

Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou zložkou odborného vzdelávania a prípravy poskytujúcou žiakom všetky nevyhnutné návyky pre výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností.

Významnou zmenou oproti súčasnému stavu odborného vzdelávania a prípravy je, že návrh zákona vytvára legislatívne predpoklady pre zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelá vania a prípravy. Systém duálneho vzdelávania je založený na štyroch základných predpokladoch, a to na zmluvnom vzťahu medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, zmluvnom vzťahu medzi zamestnávateľ om a žiakom, výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a financovaním všetkých nákladov súvisiacich s praktickým vyučovaním zo zdrojov zamestn ávateľa.

Aj podľa súčasného stavu bolo možné vykonávať praktické vyučovanie žiaka na pracovisku zamestnávateľa v súlade s § 43 školského zákona, a to na základe dohody medzi riaditeľ om strednej odbornej školy a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Predložený návrh zákona ponecháva súčasný stav, ktorý zefektívňuje, spresňuje a prispôsobuje novým podmienkam. Na ten úč el sa definuje zmluva o poskytovaní praktického vyučovania, na základe ktorej bude možné aj naďalej vykonávať praktické vyučovanie žiaka na pracovisku zamestnávateľa.

V nadväznosti na odlíšenie jednotlivých systémov praktického vyučovania a miesta ich výkonu je potrebné špecifikovať miesto výkonu praktického vyučovania, ktoré sa uskutočňuje priamo v priestoroch strednej odbornej školy. Ak prebieha tzv. 'školský systém' praktického vyučovania, v praxi je zaužívané označenie týchto učebných priestorov ako dielňa. Predložený návrh zá kona legalizuje tento zaužívaný stav, avšak zohľadňuje aj priestory na výkon praktického vyučovania v takých študijných odboroch a učebných odboroch, ako je napríklad 'kuchár', 'čašník ', 'hostinský, hostinská' a pod., kde označenie dielňa nie je náležité. Definuje sa síce pojem dielňa, avšak na ten účel sa pod dielňou rozumie aj iná odborná učebňa určená na vý kon praktického vyučovania podľa charakteru príslušného študijného odboru alebo učebného odboru (napr. kuchyňa, jedáleň a pod.).

Neoddeliteľnou súčasťou procesu odborného vzdelávania a prípravy je jeho koordinácia pre trh práce. Koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce návrh zákona vymedzuje ako plnenie úloh vš etkých subjektov zainteresovaných na procese odborného vzdelávania a prípravy vo vzájomnej súčinnosti a spolupráci tak, aby sa dosiahol cieľ sledovaný novou právnou úpravou, a to je inovácia odborného vzdel ávania a prípravy, zodpovedajúci absolventi priamo pre aktuálne potreby trhu práce a s kvalifikáciou presne podľa požiadaviek zamestnávateľov.

Keďže predložený návrh zákona prepája odborné vzdelávania a pr ípravu s trhom práce za účelom prípravy absolventov stredných odborných škôl pre zamestnávateľov, na ten účel používa pojem zamestnávateľ v jeho všeobecnom význame zadefinovanom Zákonní kom práce s tým rozdielom, že na účely tohto zákona sa z hľadiska jeho obsahového zamerania za zamestnávateľa nepovažuje stredná odborná škola.

K § 3

Uvedené ustanovenie upravuje jednotlivé typy stredných odborných škô l. Pri jednotlivých typoch stredných odborných škôl prebehla racionalizácia a zo súčasne existujúcich 14 typov návrh zákona ponecháva 6.

Uvedená úprava vychádza najmä z požiadavky zamestnávateľov združených v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu a stavovských organizácií a profesijných organizácií s vecnou pôsobnosťou k jednotlivým študijným odborom a učebným odborom. Uvedené subjekty vo svojom písomnom stanovisku žiadajú zásadne zapracovať do návrhu zákona vypustenie pojmu 'akadémia' z typov stredných odborných škôl a toto svoje stanovisko náležite odôvodňujú. Doterajšie typy stredných odborných škôl, ktorými sú pedagogická a kultúrna akadémia, pedagogická a sociálna akad émia, dopravná akadémia, technická akadémia, hotelová akadémia a obchodná akadémia sú stredné odborné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie v rovnakých študijných odboroch a učebn ých odboroch ako ostatné stredné odborné školy. Pomenovanie 'akadémia' nemá reálne opodstatnenie, pretože nezaručuje vyššiu úroveň kvality školy, či už v materiálno-technickom zabezpečení , kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu alebo vyššej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Navyše takéto pomenovanie vyvoláva vo verejnosti nepresnosť v tom zmysle, že sa vzdelávanie v škole označ enej ako akadémia oprávnene spája s očakávaním vzdelávania, ktoré sa približuje vzdelávaniu na tzv. akademickej pôde. Z uvedeného dôvodu sa vytvára priestor pre nedostatočnú orientáciu žiakov zá kladných škôl a ich zákonných zástupcov pri výbere strednej odbornej školy.

Tento stav spôsobuje nedostatočné pokrytie potrieb trhu práce záujmom žiakov o odborné vzdelávanie a prípravu v študijných odboroch a učebných odboroch v stredných odborných školách. Dô sledkom je nedostatok absolventov technického odborného vzdelávania a prípravy v porovnaní s potrebami zamestnávateľov.

Na odlíšenie zamerania strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy a strednej umeleckej školy ako typu strednej odbornej školy bude rozhodujúcim prvkom prívlastok. Prívlastok bude stručnou charakteristikou vystihuj úcou skupinu odborov vzdelávania alebo jednotlivých študijných odborov a učebných odborov, pomocou ktorého sa budú môcť jednotlivé stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné umelecké školy vymedziť a umožniť tak verejnosti jednoznačne identifikovať povolania a odborné činnosti v národnom hospodárstve, na výkon ktorých príslušná stredná odborná š kola pripravuje svojich absolventov.

K § 4

Obsahom § 4 je definícia a vysvetlenie jednotlivých foriem praktického vyuč ovania žiaka strednej odbornej školy, pričom jednotlivé formy praktického vyučovania sa považujú za samostatné vyučovacie predmety. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa predmetným ustanovením v spojení s novelizačným bodom 12 v čl. XII explicitne uvádza, že ak v rámci absolvovania študijného odboru má byť dokladom o získanej kvalifikácii výučný list, podmienkou je absolvovanie odborného v ýcviku ako odborného vyučovacieho predmetu študijného odboru v rozsahu najmenej 1 400 vyučovacích hodín za celú dĺžku štúdia príslušného študijného odboru.

K jednotlivým formám praktického vyučovania sa zároveň ustanovuje príslušný pedagogický zamestnanec alebo zamestnanec zamestnávateľa, pod vedením ktorého sa príslušná forma praktického vyučovania m ôže vykonávať.

K § 5

Predmetným ustanovením sa ustanovujú dva spôsoby výkonu praktického vyuč ovania, ktorými sú cvičná práca a produktívna práca.

Zásadným rozdielom medzi cvičnou prácou a produktívnou prácou je, že cvičná práca sa uskutočňuje ako osvojovanie si, učenie sa a nácvik jednotlivých činností, ktoré zodpovedajú povolaniu, na ktor é sa žiak pripravuje. Na rozdiel od cvičnej práce, produktívna práca sa uskutočňuje vykonávaním činností, ktoré už reálne zodpovedajú povolaniu, na ktoré sa žiak pripravuje, sú pre strednú odborn ú školu alebo zamestnávateľa zhodnotiteľné ako výrobok, služba alebo ako pracovná činnosť. Žiakovi za výkon produktívnej práce prináleží odmena za produktívnu prácu podľa § 27.

K § 6

Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzický ch osôb.

V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v predmetnom ustanovení jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktického vyučovania, a to podľ a toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, č i sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania.

Predpokladá sa výkon praktických cvičení primárne v strednej odbornej škole. V prípade žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyuč ovania, môže nastať situácia, že je vhodnejšie, aby osvojovanie si, učenie sa a nácvik jednotlivých činností uskutočňovaných ako cvičná práca, sa uskutočnili priamo u zamestnávateľa. Preto n ávrh zákona umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch, teda ak si to charakter cvičnej práce vyžaduje, prebehlo praktické cvičenie aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. V tomto prípade však musí byť splnená podmienka ustanovená v § 4 ods. 5, a to, že sa praktické cvičenie na pracovisku zamestnávateľa a na pracovisku praktického vyučovania musí vykonávať pod vedení m učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu.

Návrh zákona vytvára priestor aj pre zapojenie živnostníkov alebo malých zamestnávateľov do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Ak takýto živnostník alebo malý zamestnávateľ vykonáva taký druh práce, že miestom podnikania nie je samostatná organizačná súčasť, ktorá by spĺňala podmienky pracoviska zamestnávateľa alebo pracoviska praktického vyučovania, ale napriek tomu sa chce zapojiť do procesu odborného vzdelávania a prípravy a poskytovať žiakovi praktické vyučovanie, za splnenia podmienok výkonu praktického vyučovania ustanovených týmto zákonom, môže žiak dočasne vykonávať odborný výcvik, odbornú prax alebo umeleckú prax aj na inom mieste výkonu produktívnej práce. Tým sa majú na mysli prípady, napríklad ak sa žiak pripravuje v učebnom odbore maliar, miestom výkonu praktické ho vyučovania môže byť aj byt alebo iný nebytový priestor, v ktorom živnostník alebo malý zamestnávateľ vykonáva svoj predmet činnosti v uvedenom priestore, pričom zo strany žiaka musí ísť o vý kon produktívnej práce a musia byť dodržané všetky podmienky výkonu praktického vyučovania, ktoré ustanovuje tento zákon, ako je napríklad praktické vyučovanie v súlade s ustanovenou organizáciou výchovy a vzdelávania v stredných školá ch, pod vedením majstra odbornej výchovy alebo inštruktora s dodržaním bezpečnostných podmienok, ochrany zdravia a podobne.

K § 7

Návrh zákona rozlišuje tri rôzne formy uskutočňovania praktického vyuč ovania žiaka strednej odbornej školy. Prvou formou je, že žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo v strednej odbornej škole. Druhou formou je, že sa praktické vyučovanie vykonáva u zamestnávateľ a na jeho pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Treťou formou je praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Ak škola nie je zmluvne prepojená so žiadnym zamestnávateľom a praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva priamo v priestoroch strednej odbornej školy, tak miestom výkonu praktického vyučovania je dielňa. Dielň a je súčasť strednej odbornej školy, ktorá nemá samostatnú právnu subjektivitu, čiže o priestory strednej odbornej školy. Na ten účel návrh zákona definuje, že dielňa musí spĺňať pož iadavky určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom.

V tzv. 'školskom systéme' v dielni sa vykonáva praktické vyučovanie žiaka vtedy, ak nejde o druhú alebo tretiu formu praktického vyučovania. V prípade tretej formy, a to systému duálneho vzdelávania, vš ak návrh zákona ustanovuje výnimku, a teda možnosť, aby aj praktické vyučovanie žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa mohlo uskutočniť v dielni za podmienok ustanovených zákonom v § 10 ods. 2 a za splnenia predpokladu, že je to účelné. Ide predovšetkým o prípad praktického vyučovania žiakov prvých ročníkov niektorých učebných odborov a študijných odborov, kde si ž iaci nacvičujú základné zručnosti napr. základy pílenia, pilovania, brúsenia, vàtania a pod., na ktoré zamestnávateľ nemá základné učebné priestory a vybavenie a bola by to pre zamestnávateľa ne účelná investícia. Nacvičenie si základných zručností je predpokladom na to, aby žiak mohol pokračovať v nácviku zložitejších technologických postupov a technológií, prostredníctvom ktorý ch zamestnávateľ vykonáva svoj predmet činnosti, už na pracovisku praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa.

Návrh zákona jednoznačne ustanovuje pod vedením ktorého pedagogického zamestnanca sa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax v dielni.

K § 8

Podľa existujúcej platnej právnej úpravy v § 43 ods. 12 školského zá kona môže žiak vykonávať praktické vyučovanie u inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje individuálnou formou na základe dohody medzi riaditeľom školy a prá vnickou osobou alebo fyzickou osobou.

Keďže sa uvedený spôsob praktického vyučovania v praxi osvedčil, nie všetci zamestnávatelia sa chcú zapojiť do procesu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania a trvajú na ponechaní aj takejto možnosti.

Návrh zákona preto precizuje súčasný stav, prispôsobuje ho aktuálnym podmienkam a neurčitý spôsob dohody konkretizuje na zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania s presne ustanovenými náležitosť ami. To znamená, že praktické vyučovanie žiaka sa bude uskutočňovať u zamestnávateľa na jeho pracovisku, ak sa stredná odborná škola so zamestnávateľom na takejto forme spolupráce dohodne a založí ju zmluvou o poskytovaní praktického vyučovania. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa však už nevyžaduje podmienka výkonu praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa výhradne individuá lnou formou, pretože súčasný právny stav sa v praxi nedodržiaval a na takomto praktickom vyučovaní sa zúčastňoval aj vyšší počet žiakov.

Cieľom tohto ustanovenia je prispôsobiť legislatívu praxi a po náležitom prehodnotení a zvážení potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu uskutočňovaného prostredníctvom praktického vyučovania a po predchádzajúcich diskusiách na vecnej úrovni sa dospelo k záveru, že je dostatočné, ak sa na takomto vyučovaní bude zúčastňovať aj viac žiakov, nie len jeden. Praktické vyučovanie najviac troch ž iakov sa bude môcť uskutočňovať pod vedením jedného inštruktora. Ak budú v skupine viac ako traja žiaci, bude sa praktické vyučovanie uskutočňovať pod vedením pedagogického zamestnanca.

Praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania je teda jedným zo spôsobov praktického vyučovania žiaka, a to vtedy, ak sa žiak nepripravuje v systé me duálneho vzdelávania alebo sa nezúčastňuje na praktickom vyučovaní v dielni v tzv. 'školskom systéme'. Návrh zákona však pre takýto spôsob praktického vyučovania ustanovuje ďalš ie podmienky, ktoré zamestnávateľ, na pracovisku ktorého sa má praktické vyučovanie uskutočňovať, musí spĺňať. V prvom rade je to podmienka základného vybavenia pracoviska zamestnávateľa v sú lade s požiadavkami určenými normatívom materiálno technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom pre praktické vyučovanie. Ïalšou podmienkou je, že hlavná činnosť zamestnávateľa obsahuje aj činnosti, ktoré sú totožné s povolaním a odbornými činnosťami, na ktoré sa žiak štúdiom príslušného študijného odboru alebo učebného odboru pripravuje.

Návrh zákona ustanovuje tiež podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o poskytovaní praktického vyučovania, dobu, na ktorú možno túto zmluvu uzatvoriť, ako aj spôsoby jej ukončenia.

Keďže inštruktor nie je pedagogickým zamestnancom, návrh zákona upravuje aj spôsob výmeny informácií medzi inštruktorom a majstrom odbornej výchovy, učiteľom odbornej praxe, alebo učiteľom umeleckej praxe s cieľom zabezpečiť kvalitu procesu praktického vyučovania.

K § 9

Pracovisko praktického vyučovania je miesto, kde sa vykonáva praktické vyuč ovanie v systéme duálneho vzdelávania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorý má spôsobilosť vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdel ávania na základe vydaného osvedčenia. Nemusí ísť iba o organizačnú súčasť spoločnosti alebo podniku, pracoviskom praktického vyučovania môže byť aj iný priestor, ku ktorému má zamestná vateľ také práva, ktoré ho oprávňujú ním disponovať. Napríklad hotel, reštaurácia, a pod.

Pracovisko praktického vyučovania na rozdiel od súčasného stavu už nebude považované za školské zariadenie, čo je jedným zo znakov prevzatia úplnej zodpovednosti zamestnávateľa za praktické vyuč ovanie. Protihodnotou prevzatia zodpovednosti zamestnávateľom je zjednodušenie procesu vytvárania pracovísk praktického vyučovania, ktorý bude oslobodený od zaraďovania do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe ako rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Garancia kvality praktického vyučovania bude v rukách príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie, ktorá bude spôsobilosť pracoviska praktického vyučovania posudzovať a odobrovať. Garancia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na pracovisku praktického vyučovania zo strany štátu zostane zachovaná uplatnení m kontrolných kompetencií Štátnej školskej inšpekcie.

Návrh zákona v predmetnom ustanovení nastavuje podmienky výkonu odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe na pracovisku praktického vyučovania ako aj spôsob výmeny informácií medzi inštruktorom a majstrom odbornej výchovy, učiteľom odbornej praxe, alebo učiteľom umeleckej praxe s cieľom zabezpečiť kvalitu procesu praktického vyučovania.

K § 10

Existujúci systém odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike je zo strany zamestnávateľov často kritizovaný, že absolventi stredných odborných škôl nie sú pripravení podľa ich požiadaviek. Poznanie reálneho prostredia výkonu povolania a rozví janie pracovných návykov nevyhnutných pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovné ho procesu bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania.

Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeuró pskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastú pením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.

Návrhom zákona sa v rámci socioekonomického prostredia Slovenskej republiky implementujú niektoré prvky duálneho školstva úspešne fungujúce v nemecky hovoriacich krajinách. Ide o zmluvný vzťah medzi ž iakom strednej odbornej školy a zamestnávateľom, zmluvný vzťah medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, výkon praktického vyučovania priamo v reálnom prostredí u zamestnávateľa podľa jeho pož iadaviek a financovanie praktického vyučovania zamestnávateľom.

Oproti existujúcemu systému sa zamestnávateľovi nielen umožňuje vstúpiť do procesu odborného vzdelávania, ale ukladá sa mu plná zodpovednosť za celý proces zabezpečenia praktického vyuč ovania. Aby bol zabezpečený jednotný rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých učebných odborov a študijných odborov, praktické vyučovanie sa bude uskutočňovať podľa novo definovaných vzorov ých učebných plánov a vzorových učebných osnov vypracovaných ministerstvom školstva v spolupráci s príslušnými stavovskými a profesijnými organizáciami, ktoré budú pre zamestnávateľov pô sobiacich v systéme duálneho vzdelávania záväzné.

Praktické vyučovanie žiakov stredných odborných škôl pripravujúcich sa v systéme duálneho vzdelávania sa bude vykonávať zásadne na pracoviskách praktického vyučovania.

Ak je to účelné, predovšetkým s prihliadnutím na charakter činností vykonávaných na praktickom vyučovaní, aj v systéme duálneho vzdelávania je možné za splnenia zákonných predpokladov vykonať časť praktického vyučovania žiakov v dielni strednej odbornej školy, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Ide predovšetkým o prípad praktického vyučovania žiakov prv ých ročníkov niektorých učebných odborov a študijných odborov, kde si žiaci nacvičujú základné zručnosti napr. základy pílenia, pilovania, brúsenia, vàtania a pod., na ktoré zamestnávateľ nemá základné učebné priestory a vybavenie a bola by to pre zamestnávateľa neúčelná investícia. Nacvičenie si základných zručností je predpokladom na to, aby žiak mohol pokračovať v ná cviku zložitejších technologických postupov a technológií, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ vykonáva svoj predmet činnosti, už na pracovisku praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa. Tieto mo žnosti sú obmedzené na maximálne 40 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania žiaka počas celej dĺžky štúdia žiaka.

Návrh zákona určuje časť o ktorú sa bude strednej odbornej škole krátiť finančný normatív poskytovaný štátom, na každého jej žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie v systéme duá lneho vzdelávania.

K § 11

Keďže v Slovenskej republike neexistuje partner zastupujúci zamestnávateľ ov na celoštátnej úrovni, návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus prevzatia zodpovednosti za spôsobilosť jednotlivých zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania vecne pr íslušnými komorami a zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, ktoré plnia úlohy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. To znamená, že každá príslušná stavovská organizácia a ka ždá príslušná profesijná organizácia bude overovať spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v tom študijnom odbore alebo učebnom odbore, ktorý spadá do jej vecnej pôsobnosti.

Za účelom jednotného postupu jednotlivých stavovských organizácií a jednotlivých profesijných organizácií návrh zákona upravuje systematický postup pri overovaní a nastavuje základné pravidlá, ktor é musí dodržať každá stavovská organizácia a profesijná organizácia, no na druhej strane návrh zákona ponecháva voľnosť stavovským organizáciám a profesijným organizáciám, aby si podrobnej ší spôsob overovania upravili a vykonávali spôsobom zodpovedajúcim ich potrebám a zameraniu.

Každá stavovská organizácia a profesijná organizácia si zriadi svoju komisiu pre overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Koľko členov bude ma ť táto komisia závisí od rozhodnutia stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, avšak vždy ide o komisiu, ktorá je vymenovávaná 'ad hoc' pre overenie konkrétneho zamestnávateľa podľa š tudijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom tento zamestnávateľ plánuje vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a tiež podľa miesta resp. sídla pracoviska praktického vyuč ovania.

Návrh zákona ukladá každej stavovskej organizácii a profesijnej organizácii povinnosť, aby pre každý študijný odbor a učebný odbor, ku ktorému má vecnú pôsobnosť, viedla zoznam odborne spôsobil ých osôb, z ktorých bude vymenúvať členov komisie pre konkrétny prípad. Návrh zákona ponecháva na stavovskú organizáciu alebo profesijnú organizáciu počet týchto odborne spôsobilých osôb a tie ž to, aké podmienky musia tieto osoby spĺňať, pričom návrh zákona ustanovuje minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť členov komisie.

Podrobnosti súvisiace so zložením komisie, členstvom a spôsobom výkonu overovacej činnosti komisiou bude upravovať štatút, ktorý vydá každá príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia s podmienkou predchádzajúceho prerokovania v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len 'rada vlády'), ktorá je poradným orgánom vlá dy Slovenskej republiky pre oblasť odborného vzdelávania a prípravy.

K § 12

Obsahom predmetného ustanovenia je procesný postup týkajúci sa zač iatku overovania odbornej spôsobilosti zamestnávateľa, ktoré sa začína podaním písomnej žiadosti. Žiadosť zamestnávateľ doručuje tej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii, ktorá vykoná va pôsobnosť vo vzťahu k študijnému odboru alebo učebnému odboru, v ktorom zamestnávateľ plánuje poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Žiadosť sa musí predložiť najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka a v prípade získania osvedčenia môže zamestnávateľ začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelá vania od 1. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Tento relatívne dlhý časový priestor na proces overenia a zabezpečenia všetkých náležitostí súvisiacich s praktickým vyučovaním bol nastavený po d ôkladnej analýze všetkých súvislostí.

V tomto časovom horizonte sa predpokladá nábor žiakov spočívajúci v propagácii odborného vzdelávania a prípravy v študijnom alebo učebnom odbore, v ktorom zamestnávateľ plánuje zabezpečovať ž iakom praktické vyučovanie. Predpokladá sa reflektovanie záujmu o prípravu absolventov príslušných študijných odborov alebo učebných odborov pre samotného zamestnávateľa, ale aj pre ostatných zamestná vateľov pôsobiacich v tom istom odvetví národného hospodárstva v danom regióne. Je zrejmé, že presviedčanie žiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov si vyžaduje dostatočne dlhé obdobie. Podľa skúseností pracovníkov venujúcim sa tejto činnosti je najvhodnejšie obdobie na propagáciu a nábor jeseň predchádzajúceho školského roku.

Návrh zákona ustanovuje povinné náležitosti, ktoré musí žiadosť obsahovať. Okrem identifikácie zamestnávateľa a študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom zamestnávateľ predpokladá poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, predpokladaného počtu žiakov, žiadosť musí obsahovať aj ďalšie nevyhnutné náležitosti, ktorými zamestnávateľ deklaruje zabezpe čenie procesu praktického vyučovania.

Predmetné ustanovenie zároveň taxatívne určuje všetky doklady, ktoré zamestnávate musí priložiť k žiadosti.

Keďže návrh zákona predpokladá poskytovanie praktického vyučovania aj takým zamestnávateľom, ktorý zamestnáva menej ako desať zamestnancov, prípadne nezamestnáva žiadne ďalšie osoby, avš ak chce pripravovať žiaka na výkon povolania, zodpovedajúcim spôsobom je nastavená výnimka vo vzťahu k preukázaniu zabezpečenia priestorov a materiálno-technického zabezpečenia. Vychádza sa z predpokladu, ž e takýto zamestnávateľ nedisponuje dostatočným vybavením, avšak na inom mieste výkonu praktického vyučovania dokáže zabezpečiť produktívnu prácu žiaka. Z uvedeného dôvodu sa umožň uje dohoda medzi takýmto zamestnávateľom a zamestnávateľom, ktorý má pracovisko praktického vyučovania, spočívajúca v tom, že sa žiakovi, ktorý síce má podpísanú učebnú zmluvu s malý m zamestnávateľom, zabezpečí praktické vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania. Ak k takejto dohode došlo, žiadateľ, ktorý je malým zamestnávateľom, predloží k žiadosti namiesto dokladov o priestoroch a materiálno-technického zabezpečenia písomný súhlas iného zamestnávateľa, ktorý je držiteľom osvedčenia, že príslušnú časť praktického vyučovania žiaka zabezpečí.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje procesný postup pri vykonávaní overenia spô sobilosti konkrétneho zamestnávateľa. Po doručení žiadosti nasleduje jej formálne administratívne posúdenie z hľadiska, či žiadosť obsahuje všetky údaje ustanovené zákonom a či sú k nej prilož ené všetky požadované doklady. Zároveň sa upravuje postup v prípade, že žiadosť tieto formálne náležitosti nespĺňa.

Ak žiadosť spĺňa formálne náležitosti, prípadne formálne nedostatky boli odstránené, stavovská organizácia alebo profesijná organizácia predloží žiadosť už na vecné a odborné posú denie vymenovanej komisii, ktorá má lehotu 60 dní na overenie spôsobilosti zamestnávateľa. Ak je výsledkom posúdenia predložených dokladov negatívne stanovisko komisie odôvodňujúce nespôsobilosť a nepripravenosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie, príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia žiadosť zamestnávateľa zamietne. Ak podľa predložených dokladov zamestn ávateľ spĺňa podmienky na poskytovanie praktického vyučovania, nasleduje obhliadka priestorov a materiálno-technického zabezpečenia na mieste, v príslušnej organizačnej súčasti zamestnávateľ a, u ktorej sa predpokladá, že bude pracoviskom praktického vyučovania.

Ak zamestnávateľ spĺňa všetky podmienky, príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia na základe kladného a odporúčacieho stanoviska komisie vo forme záznamu, vydá zamestnávateľ ovi osvedčenie o spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, ktoré má platnosť sedem rokov. Návrh zákona zároveň ustanovuje povinné náležitosti osvedč enia, ako aj povinnosť zamestnávateľa, ktorému bolo vydané osvedčenie, aby svoju príslušnú organizačnú súčasť, ktorá získala status pracoviska praktického vyučovania, viditeľne odlíš il od ostatných priestorov a viditeľne zodpovedajúco označil.

K § 14

Keďže osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyu čovanie v systéme duálneho vzdelávania má obmedzenú dĺžku platnosti, návrh zákona ustanovuje mechanizmus, na základe ktorého osvedčenia zamestnávateľa môže opätovne nadobudnúť platnosť, a to opakovaným overením spôsobilosti. V prípade opakovaného overenia spôsobilosti sa vykonáva už len obhliadka pracoviska praktického vyučovania na základe písomného oznámenia zamestnávateľa, v ktorom deklaruje svoj záujem pokračovať v poskytovaní praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

K § 15

Predmetné ustanovenie upravuje spôsob zánik spôsobilosti zamestnávateľa, ktor á zaniká štandardne uplynutím doby platnosti osvedčenia, ak zamestnávateľ nemá záujem pokračovať v poskytovaní praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, a na ten úč el sa nevykonalo opakované overenie spôsobilosti. Pred uplynutím doby platnosti môže spôsobilosť zaniknúť tak, že zamestnávateľ ukončil poskytovanie praktického vyučovania, teda nemá na pracovisku praktick ého vyučovania žiadnych žiakov a tieto skutočnosti oznámil príslušnej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii.

Ïalším spôsobom zániku spôsobilosti pred uplynutím platnosti osvedčenia je zrušenie osvedčenia príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou z taxatívne uvedených dôvodov. Zárove ň sa ustanovuje ochrana verejného záujmu v prípade, ak k zániku spôsobilosti došlo na základe zrušenia osvedčenia stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou z dôvodu, že zamestnávateľ opakovane porušil svoje povinnosti, a preto došlo k ukončeniu zmluvy o duálnom vzdelávaní, alebo osvedčenie bolo zrušené na podnet Štátnej školskej inšpekcie. Uvedená ochrana sa zabezpečuje v tom zmysle, že takýto zamestnávateľ môže opätovne požiadať o overenie spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho zrušenia.

K § 16

Obsahom ustanovenia § 16 sú podmienky uzatvorenia zmluvy o duálnom vzdelávaní a ďalšie náležitosti týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou.

Ak zamestnávateľ získal osvedčenie, ďalším krokom v systéme duálneho vzdelávania je potvrdenie výberu strednej odbornej školy a prerokovanie spôsobu a podmienok uskutočňovania praktického vyuč ovania, ktorého výsledkom je uzatvorenie zmluvy o duálnom vzdelávaní. Aj zamestnávateľ aj stredná odborná škola môžu súčasne uzatvoriť viacero zmlúv o duálnom vzdelávaní.

Návrh zákona v predmetnom ustanovení taxatívne ustanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o duálnom vzdelávaní obsahovať. Okrem identifikačných údajov a počtu žiakov zmluva o duálnom vzdelávaní musí obsahovať presné vymedzenie miesta výkonu praktického vyučovania. To znamená napríklad, ak sa časť praktického vyučovania uskutočňuje v dielni, v zmluve o duálnom vzdelávaní musí byť uveden ý rozsah a dĺžka výkonu praktického vyučovania v dielni a rozsah a dĺžka výkonu praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Ak zamestnávateľ nedisponuje zamestnancami, spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe alebo učiteľa umeleckej praxe, umožňuje sa aby žiaci vykonávali praktick é vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania aj pod vedením majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami strednej odbornej školy. V takom prí pade musí byť v zmluve uvedený aj spôsob refundácie platov vrátane všetkých odvodov strednej odbornej škole zo strany zamestnávateľa.

V nadväznosti na § 60 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch má zamestnávateľ možnosť, aby aj jeho zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady mohli získať pedagogickú spôsobilosť, a to začatím vzdelávania na získanie pedagogickej spôsobilosti podľa najneskôr do dvoch rokov od jeho zaradenia ako pedagogického zamestnanca v pracovnom pomere a jeho ukončením najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru ako pedagogického zamestnanca.

Praktické cvičenie sa ako forma praktického vyučovania uskutočňuje prevažne v škole, ale ak to charakter činnosti vyžaduje, môže sa časť praktických cvičení vykonať aj na pracovisku praktického vyu čovania. Keďže sa praktické cvičenia uskutočňujú pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu, ktorý je zamestnancom strednej odbornej školy, ak sa časť praktických cvič ení uskutočňuje na pracovisku praktického vyučovania, v zmluve o duálnom vzdelávaní musí byť uvedený spôsob refundácie platu učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu vrá tane odvodov strednej odbornej škole zo strany zamestnávateľa.

Zmluva o duálnom vzdelávaní by mala upravovať aj spôsob účasti zástupcu zamestnávateľa na záverečnej skúške, odbornej zložky maturitnej skúšky a absolventskej skúške. Predpokladá sa, že z áujmom zamestnávateľa bude uskutočňovať všetky činnosti spojené s ukončovaním štúdia žiaka strednej odbornej školy s väzbou na overovanie praktických zručností priamo na pracovisku praktické ho vyučovania. Podrobnosti a náležitosti súvisiace s vykonávaním skúšky musia byť presne upravené v zmluve o duálnom vzdelávaní.

V zmluve o duálnom vzdelávaní sa zároveň podrobne upraví spôsob výkonu práv a povinností každej zmluvnej strany v systéme duálneho vzdelávania.

Povinnou náležitosťou, ktorá musí byť súčasťou zmluvy o duálnom vzdelávaní je zoznam majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe, učiteľov umeleckej praxe a inštruktorov, pod vedením ktor ých budú žiaci vykonávať praktické vyučovanie.

Návrh zákona taxatívne ustanovuje spôsob a dôvody skončenia zmluvného vzťahu. Okrem ukončenia zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená návrh zákona ustanovuje výpovedné dôvody zo strany zamestn ávateľa a výpovedné dôvody zo strany strednej odbornej školy s určením výpovednej lehoty najmenej tri mesiace.

Z hľadiska kontinuity návrh zákona ustanovuje spôsob zabezpečenia teoretického vyučovania alebo praktického vyučovania žiakov v prípade predčasného ukončenia zmluvy o duálnom vzdelávaní výpoveď ou.

Ak zmluvu o duálnom vzdelávaní vypovedal zamestnávateľ, žiaci naďalej vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania u tohto zamestnávateľa a môžu prestúpiť na inú stredn ú odbornú školu, s ktorou má tento zamestnávateľ tiež uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní a ktorá im bude poskytovať teoretické vyučovanie. Ak žiak nesúhlasí s prestupom na inú strednú odbornú školu, zmluvný vzťah založený učebnou zmluvou zaniká. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú ďalšiu zmluvu o duálnom vzdelávaní s inou strednou odbornou školou, avšak naďalej chce poskytova ť praktické vyučovanie žiakom, s ktorými má uzatvorenú učebnú zmluvu, teoretické vyučovanie takýchto žiakov zabezpečí stredná odborná škola, ktorú po dohode so zamestnávateľom určí samosprávny kraj.

Ak zmluvu o duálnom vzdelávaní vypovedala stredná odborná škola, praktické vyučovanie žiakov môže zabezpečovať iný zamestnávateľ, s ktorým má táto stredná odborná škola uzatvorenú zm luvu o duálnom vzdelávaní, ak s tým tento zamestnávateľ súhlasí a s dotknutými žiakmi strednej odbornej školy uzatvorí nové učebné zmluvy. Ak stredná odborná škola nemá uzatvorenú ďalš iu zmluvu o duálnom vzdelávaní s iným zamestnávateľom, praktické vyučovanie žiaka bude prebiehať štandardne v školskom systéme, to znamená v dielni. Môže nastať však aj taká situácia, ž e stredná odborná škola nemá uzatvorenú ďalšiu zmluvu o duálnom vzdelávaní s iným zamestnávateľom, ale nemá ani dielňu, ktorá by spĺňala podmienky určené na základné učebné priestory a základné vybavenie učebných priestorov. V takom prípade praktické vyučovanie žiakov zabezpečí tá stredná odborná škola, ktorú určí samosprávny kraj.

K § 17

Po uzatvorení zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, je ďalším procesným krokom v systéme duálneho vzdelávania nábor žiakov základných škôl. Nábor žiakov sa bude uskutočňovať rôznymi formami počnúc zverejnení m potrebných informácií prostredníctvom elektronických i printových médií, účasťou na rôznych eventoch spojených s propagáciou prípravy na povolanie v zamestnávateľom požadovaných študijný ch odboroch a učebných odboroch, organizáciou exkurzií a priamymi návštevami zástupcov zamestnávateľov na základnej škole spojenými s pohovormi so žiakmi základných škôl a s ich zákonnými zá stupcami. Neoddeliteľnou súčasťou je spolupráca zamestnávateľov s kariérovými poradcami a výchovnými poradcami pôsobiacimi na základnej škole.

Zamestnávateľ ako aj stredná odborná škola na svojich webových sídlach zverejnia oznámenie o možnosti absolvovať odborné vzdelávanie a prípravu v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore v systéme duálneho vzdelávania, pričom návrh zákona demonštratívne uvádza náležitosti, ktoré by toto oznámenie malo obsahovať. Nevyhnutnou náležitosťou oznámenia je uvedenie kritérií, ktoré ur čí zamestnávateľ a ktoré zodpovedajú predstavám zamestnávateľa o vhodných uchádzačoch. Na základe posúdenia splnených kritérií jednotlivými uchádzačmi sa zamestnávateľ následne rozhodne, s ktorým uchádzačom by mohol v prípade jeho prijatia na strednú odbornú školu uzatvoriť učebnú zmluvu. Takémuto vybranému uchádzačovi zamestnávateľ vydá potvrdenie o odbornom vzdelávan í a príprave v systéme duálneho vzdelávania, ktoré žiak v prípade svojho záujmu o štúdium v systéme duálneho vzdelávania priloží k prihláške na vzdelávanie na strednej odbornej škole.

K § 18

Po ukončení prijímacieho konania stredná odborná škola doručí zamestn ávateľovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní, zoznam žiakov, ktorí boli prijatí a ktorí pripojili k prihláške na vzdelávanie aj potvrdenie zamestnávateľa a následne sa zapí sali na štúdium na strednej odbornej škole v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore, ktorého sa potvrdenie týka.

Ïalším procesným krokom v systéme duálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľa je písomná výzva, určená zákonnému zástupcovi žiaka, alebo plnoletému žiakovi, ktorý bol prijatý a zapí saný na strednú odbornú školu. Predmetom tejto výzvy je pozvanie na prerokovanie náležitostí učebnej zmluvy a podmienok uskutočňovania praktického vyučovania, výsledkom ktorého by malo byť následné uzatvorenie učebnej zmluvy medzi zamestnávateľom na jednej strane a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom na strane druhej.

K § 19

Obsahom uvedeného ustanovenia je určenie podmienok uzatvorenia učebnej zmluvy a vymedzenie podstatných náležitostí, ktoré musí učebná zmluva obsahovať. Pokiaľ ide o podmienky uzatvorenia učebnej zmluvy, návrh zákona vymedzuje termín dokedy je možné učebnú zmluvu uzatvoriť so zachovaním výnimky v prípade uzatvorenia novej učebnej zmluvy na základe zániku predchádzajúcej učebnej zmluvy z dôvodu vypovedania zmluvy o duálnom vzdelávaní strednou odbornou školou.

Okrem identifikačných náležitostí, počtu žiakov a vymedzenia formy a miesta praktického vyučovania, učebná zmluva musí obsahovať presné vymedzenie organizácie štúdia s uvedením presného časov ého harmonogramu praktického vyučovania. Organizácia praktického vyučovania musí byť vymedzená tak, aby zodpovedala organizácii výchovy a vzdelávania v stredných školách ustanovených vykonávací m predpisom k školskému zákonu. To znamená, že aj napriek tomu, že prevádzka zamestnávateľa funguje v inom časovom harmonograme (napr. pekárne, reštaurácie, hotely a pod.), praktické vyučovanie ž iaka na pracovisku praktického vyučovania sa bude organizovať podľa časového rámca nastaveného pre štandardný školský systém, ktorý reflektuje rozlíšenie medzi začiatkom a koncom praktického vyuč ovania neplnoletého žiaka a plnoletého žiaka.

Návrh zákona ustanovuje aj spôsob a dôvody zániku zmluvného vzťahu založeného učebnou zmluvou. Okrem ukončenia učebnej zmluvy z objektívnych dôvodov návrh zákona taxatívne ustanovuje aj výpovedné dôvody pre zamestnávateľa a výpovedné dôvody pre žiaka, na základe ktorých možno učebnú zmluvu ukončiť aj predčasne s určením trojmesačnej výpovednej lehoty.

Z hľadiska kontinuity návrh zákona ustanovuje spôsob zabezpečenia praktického vyučovania žiaka v prípade predčasného ukončenia učebnej zmluvy výpoveďou.

Ak učebná zmluva bola ukončená z dôvodov, že stredná odborná škola, ktorú žiak navštevuje, vypovedala zmluvu o duálnom vzdelávaní so zamestnávateľom a došlo medzi nimi k ukončeniu zmluvné ho vzťahu, pričom stredná odborná škola má uzatvorenú zmluvu s iným zamestnávateľom, žiak môže pokračovať vo výkone praktického vyučovania v tom istom študijnom odbore alebo učebnom odbore u tohto iného zamestnávateľa za predpokladu, že s tým žiak i zamestnávateľ súhlasia a na ten účel uzatvoria novú učebnú zmluvu.

K § 20

S cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých š tudijných odboroch a učebných odboroch sa bude praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania uskutočňovať podľa vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov, ktoré budú sú časťou štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu a budú pre zamestnávateľov záväzné.

Vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy vypracuje ministerstvo školstva v spolupráci s vecne príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou, ktorá má pôsobnosť k príslušn ému študijnému odboru alebo učebnému odboru, pre ktorý sa vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy vypracúvajú.

Návrh zákona ustanovuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín, ktorý je kategorizovaný podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, ktor é žiak získa absolvovaním príslušného študijného odboru alebo učebného odboru. Vzorové učebné plány a vzorové učené osnovy budú vypracované tak, aby zodpovedali požiadavkám konkrétneho študijného odboru alebo konkrétneho učebného odboru. To znamená, že percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania pri jednotlivých študijných odboroch alebo učebných odboroch, ktorý ch absolvovaním sa dosiahne ten istý stupeň vzdelania, sa môže líšiť.

K § 21

Obsahom predmetného ustanovenia je vymedzenie postavenia zamestnávateľa v procese praktického vyučovania všeobecne s presným vymedzením jeho práv a povinností rozlíšených podľa systému výkonu praktického vyučovania.

Pokiaľ ide o tvorbu školského vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu, tak je účasť zamestnávateľa rozlíšená podľa toho, či poskytuje žiakovi praktické vyuč ovanie na svojom pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania alebo či poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Ak zamestnávateľ poskytuje žiakovi praktické vyučovanie na svojom pracovisku, tak sa k školskému vzdelávaciemu programu pri jeho tvorbe iba vyjadruje, naproti tomu zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania sa priamo na jeho tvorbe podieľa. Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania má však aj možnosť ovplyvňovať vzorový učebný plán pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor a vzorové učebné osnovy pre jednotlivé odborné vyu čovanie predmety, prostredníctvom predkladania návrhov na ich zmenu alebo doplnenie príslušnej stavovskej alebo profesijnej organizácii.

Predmetné ustanovenie vymedzuje základné všeobecné povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať každý zamestnávateľ zúčastnený na procese praktického vyučovania bez ohľadu na formu jeho účasti.

Osobitne sú vymedzené povinnosti zamestnávateľa v systéme duálneho vzdelávania, ktorému sa okrem iného ukladá aj povinnosť, aby na pracovisku praktického vyučovania vydal a zverejnil vnútorný poriadok pracoviska praktického vyučovania, ktorý bude obsahovať podrobné rozpracovanie režimu a prevádzky pracoviska praktického vyučovania a podrobnosti súvisiace s prítomnosťou žiakov a ich participá ciou na výkone predmetu činnosti zamestnávateľa.

Ako už bolo vyššie uvedené, aj v systéme duálneho vzdelávania sa časť praktického vyučovania s prihliadnutím na charakter vykonávaných činností môže uskutočňovať v dielni strednej odbornej školy, s ktorou ma zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Keďže strednej odbornej škole je v uvedenom zmysle krátený finančný normatív o časť zodpovedajúcu na platy pedagogický ch zamestnancov, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie, tak ak nastane takáto situácia, zamestnávateľ je povinný uhradiť strednej odbornej škole zodpovedajúcu časť ná kladov na praktické vyučovanie. Vždy je rozhodujúca výška skutočných nákladov, čo je v návrhu zákona vyjadrené slovom 'zodpovedajúca' časť nákladov. Stredná odborná škola a zamestná vateľ sa môžu dohodnúť v zmluve o duálnom vzdelávaní, že časť praktického vyučovania sa síce bude uskutočňovať v dielni avšak pod vedením majstrov odbornej výchovy, učiteľ ov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa. V takom prípade zamestnávateľ nie je povinný uhradiť strednej odbornej škole žiadne náklady.

Povinnosť uhradiť zodpovedajúcu časť nákladov strednej odbornej škole platí pre zamestnávateľa aj vtedy, ak sa síce praktické vyučovanie uskutočňuje na pracovisku praktického vyučovania, ale pod vedení m majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami strednej odbornej školy.

K § 22

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe a podnetu stavovských organizácií a profesijných organizácií s poukazom na nejednotný prístup sa novým spôsobom ustanovujú predpoklady a podmienky na výkon činnosti inštruktora. Inštruktor ostáva aj naďalej zamestnancom zamestnávateľa, av šak na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu, kde určenie podmienok na odbornú spôsobilosť bolo ponechané v pôsobnosti príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, návrh zá kona jednoznačne definuje kvalifikačné predpoklady na vzdelanie inštruktora pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor, ako aj obsah prípravy, ktorú musí fyzická osoba absolvovať, ak má vykonáva ť činnosť inštruktora, pod vedením ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie. Odborná príprava ako aj potvrdenie o absolvovaní zostávajú naďalej v pôsobnosti prísluš nej stavovskej alebo profesijnej organizácie, ktorá ju okrem zákonom ustanovených náležitostí prispôsobí svojim podmienkam a potrebám.

Inštruktor musí mať najmenej stupeň vzdelania zodpovedajúci absolventovi študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom sa žiak pripravuje, prax najmenej tri roky v povolaní alebo odborných činnostiach, na ktor é sa žiak pripravuje, a ak sa to vyžaduje, aj osobitný doklad preukazujúci odbornú spôsobilosť na výkon príslušného povolania napr. odborná spôsobilosť na vykonávanie činnosti na technický ch zariadeniach elektrických ako elektrotechnik.

K § 23

Obsahom ustanovenia § 23 je vymedzenie postavenia strednej odbornej školy v procese praktického vyučovania všeobecne s presným vymedzením jej práv a povinností rozlíšených podľa systému výkonu praktického vyučovania.

Odsek 1 je prevzatím pôvodného ustanovenia školského zákona a vyjadruje skutočnosť, že ak sa

praktické vyučovanie nevykonáva u zamestnávateľa, ale len v školskom systéme, to znamená v dielni, stredná odborná škola má povinnosť prerokovať školský vzdelávací program pre odborné vzdelá vanie a prípravu s príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou. Účelom uvedenej povinnosti je zachovanie rovnocennosti absolventov príslušného študijného odboru alebo učebného odboru bez oh ľadu na to, v akom systéme sa pripravujú na výkon povolania, a teda aby aj absolventi tzv. školského systému boli pripravení podľa požiadaviek praxe so zachovaním prepojenia odborného vzdelávania a prípravy s potrebami trhu práce.

Ak má stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania so zamestnávateľom, je povinná prerokovať školský vzdelávací program s týmto zamestnávateľom. V systéme du álneho vzdelávania je stredná odborná škola povinná priamo zapojiť zamestnávateľa do tvorby školského vzdelávacieho programu. Stredná odborná škola v systéme duálneho vzdelávania má však aj mo žnosť ovplyvňovať vzorový učebný plán pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor a vzorové učebné osnovy pre jednotlivé odborné vyučovanie predmety, prostredníctvom predkladania ná vrhov na ich zmenu alebo doplnenie príslušnému zamestnávateľovi.

Proces praktického vyučovania predpokladá spoluprácu, súčinnosť a koordináciu zapojených subjektov, to znamená strednej odbornej školy a príslušného zamestnávateľa, ktorí sú povinní spoloč ne vytvárať všetky podmienky na zabezpečenie riadneho priebehu praktického vyučovania v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Zapojeniu zamestnávateľov do procesu praktického vyučovania mô že brániť aj skutočnosť, že nedisponuje zamestnancami, ktorí by spĺňali kvalifikačné predpoklady na majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe. Táto prekážka v šak nemusí byť dôvodom, ktorý by bránil plnohodnotnej príprave žiaka na povolanie priamo u zamestnávateľa. Preto spolupráca medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom predpokladá aj súčinnosť v tejto oblasti, a teda možnosť strednej odbornej školy zabezpečiť proces praktického vyučovania u zamestnávateľa prostredníctvom svojich zamestnancov.

K § 24

Aktuálne platné a účinné znenie ustanovenia týkajúce sa centra odborné ho vzdelávania a prípravy v praxi narážalo na množstvo nejasností a rozdielnych výkladov a interpretácií. Samotný status centra odborného vzdelávania a prípravy bol nejasný, bol vnímaný ako samostatný subjekt rozdielny od strednej odbornej školy, pričom pôvodný úmysel zákonodarcu bol, že vždy ide o strednú odbornú školu, stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe alebo školské hospodá rstvo, ktoré sa odlišuje od ostatných rovnakých subjektov tým, že svojim nadštandardným vybavením má akúsi 'značku kvality' vo forme tohto označenia.

Ïalším nedostatkom pôvodnej právnej úpravy bol rozdielny prístup jednotlivých stavovských organizácií a profesijných organizácií pri výkone svojej rozhodovacej kompetencie spočívajúcej v rozhodovan í, ktorý subjekt bude pôsobiť ako centrum odborného vzdelávania a prípravy.

Návrh zákona preto predmetnú problematiku novým spôsobom rozpracúva a jednoznačne precizuje tak, aby sa odstránili uvedené nedostatky.

Ako centrum odborného vzdelávania a prípravy môže pôsobiť iba stredná odborná škola. Keďže samotný pojem 'pôsobiť ako' nebol vnímaný a vykladaný jednotne, jednoznačne sa ustanovuje, ž e stredná odborná škola, ktorá bola rozhodnutím príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácia určená za centrum odborného vzdelávania a prípravy, môže popri svojom názve používa ť a uvádzať aj toto označenie.

Rozhodovanie príslušnej stavovskej organizácie a profesijnej organizácie o tom, ktorá stredná odborná škola môže byť centrom odborného vzdelávania a prípravy, je už viazané na predchádzajú ce prerokovanie tejto skutočnosti v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len 'krajská rada').

Precizujú sa aj podmienky, ktoré musí stredná odborná škola spĺňať, ak chce byť centrom odborného vzdelávania a prípravy.

K § 25

Obsahom predmetného ustanovenia je vymedzenie základných práv a povinností ž iaka v procese praktického vyučovania. Okrem všeobecných povinností, ktoré spočívajú v dodržiavaní školského poriadku a vnútorného poriadku pracoviska praktického vyučovania, sa v tomto ustanovení odstraňujú nežiaduce sprievodné aktivity, ku ktorým v súčasnej praxi dochádza veľmi často. Tieto aktivity spočívajú v tom, že žiak na praktickom vyučovaní nevykonáva cvičnú prá cu alebo produktívnu prácu reálne súvisiacu s prípravou na povolanie a odborné činnosti. Preto návrh zákona prvýkrát jednoznačným spôsobom ustanovuje, že žiakovi sa má počas praktického vyučova ť ukladať iba cvičná práca a produktívna práca, ktorými sa reálne pripravuje na povolanie a odborné činnosti. Tým sa chce predísť situáciám, keď zamestnávateľ nedá žiakovi žiadnu reá lnu a zodpovedajúcu cvičnú prácu alebo produktívnu prácu, ale poverí ho vykonávaním činností, ktoré s nimi vôbec nesúvisia. Napríklad zamestnávateľ pošle žiakov upratovať svoje pracovné priestory na celý deň. To však neznamená, že žiak nemá zametať alebo upratovať svoj pracovný priestor, ak takáto činnosť priamo súvisí s jeho praktickým vyučovaním.

Keďže na praktickom vyučovaní ide o výkon pracovných činností, na žiakov počas praktického vyučovania platí právna úprava obsiahnutá v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdr avia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 3 písm. b) druhý bod ustanovuje, že zamestnancom na účely tohto zákona je aj žiak strednej odbornej š koly pri praktickom vyučovaní.

K § 26

Zachováva sa pôvodný právny stav, ktorý spočíval v tom, že z prostriedkov zamestnávateľa sa uhrádzajú osobné ochranné pracovné prostriedky a náklady posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posú denie vyžaduje (spôsobilosť žiaka pripravujúceho sa na výkon povolaní a odborných činností v oblasti železníc pre vstup na koľajisko).

V súčasnej dobe je výber strednej odbornej školy zo strany žiakov základnej školy silne ovplyvnený ekonomickými faktormi v prípade, že dostupnosť strednej odbornej školy je viac ako 20 km od miesta bydliska ž iaka bez možnosti umiestniť dieťa do školského internátu, predstavuje takéto štúdium značnú ekonomickú záťaž na rodinný rozpočet.

Za účelom vyššej motivácie žiakov pripravovať sa na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, a teda prepojenie žiakov s konkrétnym zamestnávateľom je ďalším znakom prevzatia zodpovednosti zamestná vateľa aj možnosť znášania vybraných nákladov, ktorých úhradou umožnia navštevovať žiakom strednú odbornú školu, s ktorou majú uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní (napr. úhradu ná kladov spojených s ubytovaním alebo cestovných náhrad).

Z uvedených dôvodov návrh zákona novým spôsobom definuje povinnosť zamestnávateľa podporiť účasť žiakov na praktickom vyučovaní na pracovisku praktického vyučovania, ktoré je jeho organizačnou s účasťou. To znamená, že zamestnávateľ uhrádza zo svojich prostriedkov žiakovi v systéme duálneho vzdelávania náklady na stravovanie vo výške najmenej 55% ceny jedla, ktorá je určená Zákonní kom práce.

Okrem zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, sa možnosť uhrádzať vyššie uvedené náklady žiakovi ustanovuje aj pre zamestnávateľa, ktorý poskytuje praktické vyučovanie na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania.

K § 27

Návrhom zákona sa novým spôsobom nastavuje mechanizmus finančného zabezpeč enia žiaka strednej odbornej školy.

Zachováva sa odmena za produktívnu prácu v rovnakom právnom režime.

V súčasnosti zamestnávatelia pociťujú akútny nedostatok technicky vzdelanej pracovnej sily a nie je doriešený problém motivácie žiakov navštevovať konkrétne stredné odborné školy, ktorých ž iaci by mali napĺňať hlavné potreby trhu práce. V tejto súvislosti ministerstvo školstva každoročne vypracúva zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným poč tom absolventov pre potreby trhu práce s cieľom identifikovať odbory vzdelávania, o ktorých štúdium nemajú záujem žiaci základných škôl a ani ich zákonní zástupcovia, ale sú požadované trhom pr áce a národné hospodárstvo pociťuje výrazný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v týchto oblastiach. Na ten účel bola vytvorená možnosť poskytovať motivačné štipendium z prostriedkov zamestná vateľa, u ktorého žiak vykonával praktické vyučovanie. Tento motivačný nástroj sa však v praxi ukázal ako nedostatočný, preto sa pristupuje k podpore študijných odborov a učebných odborov s nedostato čným počtom absolventov zo strany štátu. To znamená, že za účelom motivácie žiakov základných škôl vybrať si štúdium takýchto študijných odborov a učebných odborov, sa žiakovi bez oh ľadu na to, kde vykonáva praktické vyučovanie, či už v škole alebo u zamestnávateľa, bude vždy zo štátneho rozpočtu poskytovať motivačné štipendium. Výška motivačného š tipendia bude odstupňovaná podľa konkrétne určeného priemerného prospechu žiaka.

Motivačné štipendium nastavené a upravené predchádzajúcou právnou úpravou sa touto novou úpravou transformuje na podnikové štipendium. To znamená, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyuč ovanie, či už v systéme duálneho vzdelávania alebo na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania, má možnosť poskytnúť žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie, podnikové štipendium. Poskytovanie podnikového štipendia nie je viazané na splnenie ďalších podmienok, to znamená, že stačí, ak žiak vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľa a pri určovaní jeho vý šky sa prihliada na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.

Mechanizmus finančného zabezpečenia žiaka je zodpovedajúcim spôsobom premietnutý aj do novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorá je samostatným novelizačným článkom tohto návrhu zákona.

K § 28

Účelom predmetného ustanovenia je definovanie všetkých inštitúcií zapojených do procesu odborného vzdelávania a prípravy, ktorých výsledkom plnenia úloh a jednotlivých činností by mala byť spoločná koordinácia odborného vzdelávania a prípravy pre aktuálne pot reby trhu práce. Celý systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce je postavený na základe štvorstrannej spolupráce inštitúcií podporujúcich samotný proces stredoškolské ho odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach, a to na celoštá tnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa na základe analýzy súčasného stavu zainteresovanosti jednotlivých inštitúcií a uskutočnených rokovaní zo subjektov koordinácie odborného vzdelávania a pr ípravy pre trh práce vypúšťa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Špecifické postavenie a charakter stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a osobitný právny rámec podmienok ich fungovania odôvodňujú neaplikovateľnosť ustanovení týkajúcich sa procesu praktického vyučovania nastavených návrhom zákona na tieto stredné odborné školy.

K § 29

Obsahom ustanovenia § 29 je vymedzenie kompetencie a pôsobnosti ministerstva š kolstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Keďže obsahom návrhu zákona je komplexná úprava problematiky odborného vzdelávania a prípravy, kompetencia ministerstva školstva vypracúvať a zverejňovať normatívy materiálno-technického a priestorov ého zabezpečenia sa vypúšťa zo zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a upravuje sa v tomto návrhu zákona ako jedna z nosných kompetencií ministerstva školstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Pôvodná kompetencia ministerstva školstva spočívajúca vo vypracúvaní zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zoznamu študijných odborov a učebný ch odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce sa návrhom zákona precizuje a spresňuje v tom zmysle, že sa definujú podmienky ich tvorby, a to aj uvedením presného dátumu, dok edy je ministerstvo školstva povinné vydať tieto zoznamy, zavedením povinnosti ich prerokovania v rade vlády a povinnosti ich zverejnenia. Táto kompetencia ministerstva sa rozširuje o ďalší zoznam, a to o zoznam š tudijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky. Tento zoznam okrem uvedenia študijných odborov a učebných odborov s celoštátnou pôsobnosťou bude obsahovať ku každému v ňom uvedenému študijnému odboru a učebnému odboru aj konkrétnu strednú odbornú školu, ktorá bude poskytovať odborn é vzdelávanie a prípravu v tomto študijnom odbore alebo učebnom odbore. Súčasťou informácie o strednej odbornej škole, ktorá bude poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v študijnom odbore alebo uč ebnom odbore s celoštátnou pôsobnosťou, bude aj informácia o počte tried prvého ročníka v tejto strednej odbornej škole v dennej forme štúdia a externej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujú com školskom roku.

Ïalšia pôvodná kompetencia ministerstva školstva, ktorá spočívala v rozhodnutí o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v správnom konaní na základe verejného záujmu, sa aj naďalej zachováva s cieľom neobmedzovať možnosti otvorenia tried prvých ročníkov len rozhodnutím samosprávneho kraja, ale v prípade, ak samosprá vny kraj nedostatočne posúdi potreby trhu práce, môže ministerstvo školstva rozhodovať o ich navýšení.

K § 30

Aktuálna právna úprava ustanovuje povinnosť Ministerstva práce, sociálnych vec í a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva dvakrát ročne zverejňovať informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných šk ôl, študijných odborov a učebných odborov. Táto kompetencia je v spolupráci uvedených rezortov vykonávaná ako zverejňovanie informácie o absolventoch denného štúdia, ktorí sa zaevidovali na úradoch pr áce, sociálnych vecí a rodiny, nedovàšili 26. rok veku a do 24 mesiacov od ukončenia štúdia nezískali prácu.

S cieľom presnejšie nastaviť systém odborného vzdelávania a prípravy podľa aktuálnych potrieb trhu práce táto kompetencia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva sa rozširuje o informáciu, či absolventi stredných škôl vykonávajú povolania a odborné činnosti, na ktoré sa v predchádzajúcom štúdiu strednej školy pripravovali.

Ostatné kompetencie príslušných rezortov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zostávajú v pôvodnom právnom režime.

K § 31

Kompetencia samosprávneho kraja každoročne aktualizovať regionálnu stratégiu v ýchovy a vzdelávania v stredných školách podľa analýz a prognóz o vývoji trhu práce vo svojej územnej pôsobnosti sa vzhľadom na skutočnosť, že samosprávne kraje ju plnili nedostatočne, precizuje t ým, že návrh zákona ustanovuje jej povinnosť prerokovania v rade vlády. Keďže ide o jeden z najdôležitejších podkladov pre určovanie počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijí macie konanie v nasledujúcom školskom roku, ustanovuje sa povinnosť, aby samosprávny kraj po jej prerokovaní v rade vlády regionálnu stratégiu zverejnil do 30. septembra.

Na základe výslovnej požiadavky samosprávnych krajov sa termín prijatia všeobecne záväzného nariadenia o určení počtu tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé š tudijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried prvého ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory, financovan ých zo štátneho rozpočtu pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok, predlžuje na 15. november. Samosprávne kraje túto svoju požiadavku odôvodňovali tým, že pôvodne ustanovený termí n 31. október nepostačuje na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré musí prejsť svojim vlastným legislatívnym procesom vrátane zverejnenia na pripomienkovanie.

Aplikačná prax preukázala, že pôvodne nastavené kritériá, ktoré mal samosprávny kraj využívať pri určovaní počtu tried, sa neaplikovali buď vôbec, alebo nedostatočným spôsobom. Preto ná vrh zákona novo definuje, spresňuje a rozširuje okruh kritérií, ktoré sú zoradené podľa dôležitosti.

Naďalej zostáva zachované ako najdôležitejšie kritérium regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v stredných školách, ako aj analýzy a prognózy o vývoji trhu práce v územnej pô sobnosti samosprávneho kraja. Zaviedol sa nový typ kritéria, a to 1,4 násobok počtu žiakov posledného ročníka základných škôl, ktorým sa reflektuje počet žiakov, ktorí ukončujú v príslušnom školskom roku základnú školu. Dôvodom doplnenia tohto kritéria je, že v predchádzajúcom období samosprávne kraje túto skutočnosť nerešpektovali a určovali počty tried stredných škôl niekedy a ž 1,7 násobok vyšší, než bol počet absolventov základných škôl. Koeficient 1,4 násobku sa určil na základe podnetu samosprávnych krajov a vychádza z mobility žiakov medzi jednotlivými krajmi (dochá dzanie, presťahovanie a pod.). Keďže návrhom zákona sa posilňuje postavenie zamestnávateľov v procese odborného vzdelávania a prípravy a podporuje sa systém duálneho vzdelávania, zavádzajú sa tiež nov é kritériá zohľadňujúce spoluprácu strednej odbornej školy so zamestnávateľmi, či už vo forme poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania alebo v rámci zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Keďže sa menia podmienky na získanie oprávnenia strednej odbornej školy používať označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy, ktorá má byť akousi 'značkou kvality' , dopĺňa sa aj získanie tohto oprávnenia, ako kritérium, ktoré bude zohľadnené. Zároveň sa umožňuje samosprávnemu kraju, aby si nastavil svoje vlastné kritériá ako ďalšie kritériá, podľ a svojich konkrétnych regionálnych potrieb a požiadaviek.

Novým spôsobom sa vymedzuje negatívna pôsobnosť vo vzťahu k výkonu tejto kompetencie samosprávneho kraja. Okrem osemročných gymnázií, sa pôsobnosť samosprávneho kraja nebude vzťahovať aj na policajné stredné odborné školy, stredné odborné školy požiarnej ochrany, školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a študijné a učebné odbory s celoštátnou pôsobnosťou. Z ároveň sa odstraňuje výkladová nejasnosť predchádzajúcej právnej úpravy a výslovne sa ustanovuje, že pôsobnosť samosprávneho kraja určovať počty tried prvých ročníkov sa nevzťahuje na š tudijné odbory, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku. Vyňatie uvedených škôl a študijných odborov a učebných odborov je odôvodnené ich špecifickým charakterom.

K § 32

Návrhom zákona sa novým spôsobom definujú kompetencie stavovských organizá cií a profesijných organizácií, ktoré sa tiež prispôsobujú novej právnej úprave a predovšetkým reflektujú zavedenie prvkov duálneho systému vzdelávania. Jednotlivé kompetencie stavovských organizá cií a profesijných organizácií sú nastavené jednak vo všeobecnej rovine, ktoré plnia v rámci odborného vzdelávania a prípravy bez ohľadu na systém praktického vyučovania. Osobitne sú špecifikovan é kompetencie stavovskej organizácie a profesijnej organizácie, ktoré plní v rámci systému duálneho vzdelávania.

Pokiaľ ide o kompetencie vo všeobecnej rovine v rámci odborného vzdelávania a prípravy, tak sa okruh kompetencií stavovských organizácií a profesijných organizácií oproti pôvodnej právnej úprave neroz širuje, dochádza len k ich spresneniu. Nové kompetencie však pre stavovské organizácie a profesijné organizácie vyplývajú z plnenia úloh súvisiacich s duálnym vzdelávaním spočívajúcom v ú plnom prevzatí zodpovednosti za praktické vyučovanie zamestnávateľmi.

V krajinách, kde úspešne funguje systém duálneho vzdelávania (Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko), plne prevzali zodpovednosť za praktickú časť odborného vzdelávania a prípravy obchodné a hospodá rske komory. Keďže na Slovensku neexistuje takéto profesijné združenie zamestnávateľov s povinným členstvom, návrhom zákona sa partnermi pre rezort školstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy stá vajú komory, ktoré majú kompetencie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ustanovené zákonom a reprezentatívne zamestnávateľské zväzy a združenia v nadväznosti na zákon o tripartite. Tieto stavovsk é organizácie a profesijné organizácie však majú v súčasnosti problém so zabezpečením ľudských zdrojov a finančných zdrojov na výkon ich kompetencií v oblasti duálneho vzdelávania. Z uvedené ho dôvodu nemohli byť návrhom zákona prenesené všetky kompetencie v oblasti zabezpečenia praktického vyučovania v stredných odborných školách na tieto stavovské organizácie a profesijné organizácie v plnej miere. Príkladom takého neúplného prenosu kompetencií je tvorba vzorových učebných plánov, vzorových učebných osnov a normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia vo vzťahu k rezortu školstva a ich participácia pri tvorbe analýz a prognóz o vývoji potrieb trhu práce vo vzťahu k rezortu práce.

Keďže doterajšia prax preukázala, že jednotlivé stavovské organizácie a profesijné organizácie pri výkone svojich kompetencii v oblasti odborného vzdelávania postupujú nejednotne, s cieľom úspešné ho zavedenia a kontinuity duálneho vzdelávania sa aj s prihliadnutím na podnet samotných stavovských organizácií a profesijných organizácií zapracovalo do návrhu zákona dobrovoľné odborné združenie zá stupcov každej stavovskej organizácie a každej profesijnej organizácie, Rada zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania. Rada zamestnávateľov má byť akýmsi strešným združením na úč el zabezpečenia jednotného postupu a koordinácie pravidiel zabezpečujúcich jednotný prístup pri zavádzaní jednotlivých prvkov systému duálneho vzdelávania.

K § 33

Proces praktického vyučovania založený na zapojení žiaka do pracovné ho procesu priamo u zamestnávateľa si vyžaduje aj zapojenie zástupcov zamestnancov. Preto sa predmetným ustanovením vymedzujú najdôležitejšie otázky týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy, na ktor ých sa podieľajú združenia odborových zväzov alebo sa k nim vyjadrujú zástupcovia zamestnancov.

K § 34 a 35

Zachováva sa rada vlády ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky a krajsk á rada ako poradný orgán predsedu samosprávneho kraja pre oblasť odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú prerokúvať dôležité odborné otázky týkajúce sa odborného vzdelávania a prí pravy. Rada vlády prerokúva aj dôležité dokumenty súvisiace s jednotným zavedením prvkov systému duálneho vzdelávania. Èlenstvo v rade vlády zostáva založené na princípe paritného zastúpenia vš etkých účastníkov vyššie uvedenej štvorstrannej spolupráce. Èlenstvo v krajskej rade bude založené na princípe paritného zastúpenia inštitúcií koordinácie odborného vzdelávania a prí pravy pre trh práce na regionálnej úrovni.

K § 36

Vzdelávanie je vždy predmetom verejného záujmu, a to aj napriek tomu, že sa cel á zodpovednosť za praktické vyučovanie prenáša na zamestnávateľa a na stavovské organizácie a profesijné organizácie, ktoré plnia úlohy vymedzené týmto zákonom. Ako už bolo vyššie uvedené, v Slovenskej republike neexistuje jedna organizácia s povinným členstvom zastrešujúca všetkých zamestnávateľov a v priebehu tvorby návrhu zákona existovali dôvodné obavy, pokiaľ ide o plnenie úloh v oblasti duálneho vzdelávania príslušnými stavovskými organizáciami a profesijnými organizáciami. Napomôcť by mali jednotné pravidlá, ktoré podrobne upravia jednotný postup stavovských organizácií a profesijných organizácií. Ak by však nastala situácia, že by si jednotlivé stavovské organizácie alebo profesijné organizácie neplnili či už úplne alebo čiastočne svoje kompetencie, alebo ich vykonávali v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi oblasť odborného vzdelávania a prípravy, štát vždy musí byť garantom vzdelávania ako predmetom verejného záujmu.

Problémom predchádzajúcej právnej úpravy bolo, že zákon síce nastavil kompetencie stavovských organizácií a profesijných organizácií, avšak nebol nastavený žiaden mechanizmus, ktorý by upravova l, resp. postihoval neplnenie týchto kompetencií, čo sa ukázalo ako nedostatočná právna úprava. Preto predložený návrh zákona nastavuje postup v prípade, že zo strany stavovskej organizá cie alebo profesijnej organizácie dôjde k neplneniu jej úloh.

Ak ministerstvo školstva zistí pochybenie zo strany stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, vyzve ju, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu. Napríklad, ak stavovská organizácia alebo profesijná organiz ácia nezabezpečuje overenie spôsobilosti zamestnávateľa v ustanovených lehotách, resp. vôbec a ministerstvo školstva je upozornené na tento nedostatok, upovedomí o svojich zisteniach stavovskú organizá ciu alebo profesijnú organizáciu a vyzve ju, aby si zodpovedajúco splnila svoju kompetenciu s tým, že jej určí na to primeranú lehotu. Ak stavovská organizácia alebo profesijná organizácia aj napriek predchádzaj úcemu upozorneniu a po predchádzajúcom upozornení a márnom uplynutí lehoty pokračuje v neplnení svojich povinností, návrh zákona ustanovuje pre ministerstvo možnosť, v záujme kontinuity systému duá lneho vzdelávania, aby overením spôsobilosti zamestnávateľa ako aj plnením ďalších úloh, ktoré si stavovská organizácia alebo profesijná organizácia neplní, dočasne poverilo inú stavovskú organiz áciu alebo profesijnú organizáciu. Ak stavovská organizácia alebo profesijná organizácia, ktorej bola pôsobnosť tak obmedzená vykoná nápravu, ministerstvo školstva prijaté obmedzenie zruší.

K § 37 až 45

Zachováva sa Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy zriadený zákonom č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako neštátny účelový fond.

Fond bol dňa 17. apríla 2010 zapísaný v obchodnom registri Okresným súdom Bratislava I., odd.: Po, vl.č.: 1841/B so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IÈO: 36 867 900.

K § 46

Obsahom uvedeného ustanovenia je vymedzenie podrobností, ktoré sú nevyhnutné a potrebné na vykonanie zákona, a ktoré budú obsahom vykonávacích predpisov. Obsahom vykonávacieho predpisu bude sústava odborov vzdelávania pre stredné školy, ktorá bude obsahovať rozpracovanie skupí n odborov vzdelávania v členení na jednotlivé študijné odbory a učebné odbory s uvedením príslušného kódu v súlade so štatistickou klasifikáciou odborov vzdelania. Ku každému študijné mu odboru a učebnému odboru bude uvedená nadväznosť na študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa pripravovali žiaci na výkon rovnakých povolaní a odborných činností podľa predchádzajúcej pr ávnej úpravy. Vykonávací predpis bude obsahovať zároveň informáciu o možnosti štúdia absolventov učebných odborov pokračovať v štúdiu nadväzujúceho štúdia v študijnom odbore, v ktorom m ôže získať úplné stredné odborné vzdelanie. Vykonávací predpis ustanoví aj dĺžku trvania štúdia dennej formy štúdia v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore a určí koľko žiakov môže mať pod dohľadom počas praktického vyučovania jeden majster odbornej výchovy, učiteľ odbornej praxe alebo učiteľ umeleckej praxe.

Kompetencie nastavené návrhom zákona plnia jednotlivé stavovské organizácie a profesijné organizácie nie vo vzťahu k všetkým študijným odborom a učebným odborom, ale len k tým, ktoré súvisia s vykonávanými povolaniami a odbornými činnosťami, ktoré príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia zastrešuje. Aby sa predišlo prípadným kompetenčným konfliktom, vykonávací m predpisom sa ustanoví, ktorá stavovská organizácia alebo profesijná organizácia zastrešuje príslušnú skupinu odborov vzdelávania z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti.

K § 47

Obsahom predmetného ustanovenia je úprava organizácie praktického vyučovania v priebehu školského roka, teda v období školského vyučovania a v období školských prázdnin. V nadväznosti na požiadavku zamestnávateľov a umožnenie uskutočňovať praktické vyučovania v reá lnom prostredí s reálnymi pracovnými návykmi zamestnávateľa, návrh zákona umožňuje žiakom stredných odborných škôl vykonávať praktické vyučovanie aj počas letných prá zdnin za predpokladu splnenia určených podmienok. Aby sa predišlo nerovnakému postaveniu žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie v období letných prázdnin oproti žiakom, ktor í v tomto období praktické vyučovanie nevykonávajú, návrhom zákona sa ustanovuje, že obdobie školského vyučovania sa takýmto žiakom skráti o počet dní, v ktorých budú vykonávať praktické vyučovania počas letných prázdnin.

Žiaci stredných odborných škôl môžu vykonávať praktické vyučovanie aj v sobotu, čo je deň pracovného voľna, za podmienky, že v priebehu jedného kalendárneho týždňa žiak vykoná va teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie v rozsahu najviac spolu päť dní. Praktické vyučovanie nie je možné vykonávať v dňoch pracovného pokoja čo sú nedele a štátne sviatky.

K 48

Aktuálna právna úprava odborného vzdelávania a prípravy neobsahuje úpravu procesu odborného vzdelávania a prípravy, ale iba jeho podporné mechanizmy, t.j. problematiku koordinácie odborného vzdelávania a prí pravy pre trh práce, kompetencie jednotlivých subjektov tejto koordinácie a finančné a hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl. Samotný proces odborného vzdelávania a prípravy je v súč asnosti riešený školským zákonom, a to tak teoretické vyučovanie ako aj praktické vyučovanie.

Návrh nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave má ambíciu komplexne riešiť problematiku odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách, a to z hľadiska procesu praktické ho vyučovania žiakov stredných odborných škôl. Teoretické vyučovanie v stredných školách je spoločné pre stredné odborné školy, gymnáziá a konzervatóriá a zostáva naďalej v úprave školského zákona. To znamená, že všetky náležitosti, ktoré súvisia s procesom teoretického vyučovania, ako aj ďalšie náležitosti, ktoré nie sú upravené návrhom zákona o odbornom vzdelávan í a príprave, napríklad prijímanie žiakov, prerušenie štúdia, zanechanie štúdia, ukončovanie štúdia a pod. sa riadia školským zákonom.

K § 49

Z analýz potrieb trhu práce vyplýva, že zamestnávatelia majú záujem aj o absolventov odborných učilíšť, t.j. žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí sa pripravujú na výkon nenáročných pracovn ých činností. Z uvedeného dôvodu sú výkon praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa, ako aj prvky systému duálneho vzdelávania aplikovateľné aj na žiakov odborných učilíšť. Preto sa v tomto ustanovení uvádza, že praktické vyučovanie žiaka odborného učilišťa sa na pracovisku zamestnávateľa alebo pracovisku praktického vyučovania uskutočňuje za rovnakých podmienok, ako praktické vyu čovanie žiaka strednej odbornej školy, to znamená existencia zmluvy o duálnom vzdelávaní, učebnej zmluvy alebo zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania, finančné zabezpečenie žiaka, hmotné zabezpeč enie žiaka a pod.

K § 50

Špecifické postavenie a charakter stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, t.j. strednej zdravotníckej š koly, policajnej strednej odbornej školy a strednej odbornej školy požiarnej ochrany, a osobitný právny rámec podmienok ich fungovania odôvodňujú neaplikovateľnosť niektorých, resp. všetkých ustanovení tý kajúcich sa procesu praktického vyučovania nastavených návrhom zákona na tieto stredné odborné školy, preto je praktické vyučovanie žiaka policajnej strednej odbornej školy a žiaka strednej odbornej školy po žiarnej ochrany so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyňaté z pôsobnosti tohto zákona. Na stredné zdravotnícke školy nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa praktického vyuč ovania v systéme duálneho vzdelávania. Ïalšie osobitnosti, pokiaľ ide o praktické vyučovanie v stredných zdravotníckych školách, ako aj vzťah a aplikovateľnosť ďalších ustanovení návrhu zá kona sú vyjadrené v tomto ustanovení.

K § 51

Predmetom uvedeného ustanovenia je vymedzenie pôsobnosti sprá vneho poriadku na procesy a konania vymedzené týmto návrhom zákona. Na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa správny poriadok nevzťahuje. Výnimkou je konanie o zvýšení počtu tried prvého roční ka stredných škôl, kde sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu. Správnym orgánom je ministerstvo školstva, s tým, že návrh zákona ustanovuje aj vedľajšieho účastníka, ak ide o návrh na zač atie konania o zvýšenie počtu tried, ktorý podal iný zriaďovateľ strednej školy, ako je samosprávny kraj. V prípade takéhoto konania je vždy vedľajším účastníkom konania samosprávny kraj, ktorý svojim všeobecne záväzným nariadením určil počet tried prvého ročníka, ktorý sa má na základe návrhu navrhovateľa v správnom konaní zvýšiť, a to za účelom spoľahlivé ho zistenia skutkového stavu veci.

K § 52

V nadväznosti na racionalizáciu typov stredných odborných škôl a zníž enie ich počtu je nevyhnutné prechodným ustanovením riešiť časový harmonogram a postupnosť zmeny strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy a strednej umeleckej školy, ktorá bola typom strednej odbornej školy do 31. marca 2015, na typ strednej odbornej školy od 1. apríla 2015, a to strednú odbornú školu s prívlastkom, strednú priemyselnú školu s prívlastkom a strednú umeleckú školu s prívlastkom.

Rovnako sa prechodným ustanovením upravuje aj časový harmonogram a postupnosť zmeny typu strednej odbornej školy, ktorým je do 31. marca 2015 stredná pedagogická škola, škola úžitkového výtvarní ctva, dopravná akadémia, hotelová akadémia, obchodná akadémia, pedagogická a kultúrna akadémia, pedagogická a sociálna akadémia a technická akadémia na strednú odbornú školu s prívlastkom, stredn ú priemyselnú školu s prívlastkom a strednú umeleckú školu s prívlastkom.

K § 53

V súvislosti so zásadnými zmenami v procese praktického vyučovania dochá dza aj k zmenám v miestach výkonu praktického vyučovania.

Oproti pôvodnému stavu, keď sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb alebo na pracoviskách fyzických osôb nová právna zásadným spôsobom mení miesto výkonu praktického vyučovania, ktorými budú už iba dielň a, pracovisko zamestnávateľa a pracovisko praktického vyučovania.

Z aktuálne platných a účinných ustanovení školského zákona vyplýva, že z vecného hľadiska stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a stredisko praktického vyučovania vykonávajú tú istú činnosť. Rozdielny je však spôsob ich zriaďovania a financovania. Samosprávny kraj by mal podľa zákona zriaďovať strediská praktického vyučovania pri prenesenom výkone štátnej správy a stredisk á odbornej praxe a školské hospodárstva na základe svojich originálnych kompetencií. V súčasnosti neexistuje žiadne stredisko praktického vyučovania zriadené samosprávnym krajom, pričom je zriadených desa ť neštátnych stredísk praktického vyučovania.

Z hľadiska financovania sú strediská praktického vyučovania financované na základe zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Strediská odbornej praxe a školské hospodárstva zriaďované samosprávnymi krajmi sú financované na základe zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z prí jmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Strediská odbornej praxe a školské hospodárstva zriaďované cirkevnými a súkromnými zriaďovateľmi sú financované v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To znamená, že každé z uvedených miest výkonu praktick ého je financované iným spôsobom.

Aj napriek možnosti spolupráce stredných odborných škôl s pracoviskami praktického vyučovania, stredné odborné školy v súčasnosti využívajú možnosť výkonu praktického vyučovania u iný ch právnických osôb alebo fyzických osôb na základe vzájomnej dohody podľa § 43 školského zákona. Napriek skutočnosti, že školský zákon v § 43 ods. 8 ustanovil možnosť vykonávať individu álne praktické vyučovanie na pracoviskách praktického vyučovania, k naplneniu týchto ustanovení nikdy nedošlo a neaplikovali sa. Jedinou formou uskutočňovania individuálneho praktického vyučovania, ktorá sa zo školského zákona aplikovala, bolo praktické vyučovanie na pracoviskách iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Pre pracoviská praktického vyučovania v zmysle platného a účinného znenia § 43 ods. 8 školského zákona vyplývala zákonná povinnosť spočívajúca v ich zaradení do siete škôl, školský ch zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania. Naproti tomu pre pracoviská iných právnických osôb alebo fyzických osôb nevyplýva zákonná povinnosť ich zaradenia do siete.

Na základe skúseností a aplikačnej praxe, návrh zákona teda prispôsobuje miesta výkonu praktického vyučovania požiadavkám praxe a prvkom systému duálneho vzdelávania, čo sa prejavuje zjednodušením a redukciou množstva druhov miest výkonu praktického vyučovania s tým cieľom, aby sa dosiahlo zefektívnenie ich financovania, dynamickosť systému praktického vyučovania a odbúravanie administratívnej záťaž e, ktoré by malo prispieť k zapojeniu väčšieho množstva zamestnávateľov do procesu praktického vyučovania.

Účelom obsahu uvedeného ustanovenia je proces transformácie súčasných stredísk praktického vyučovania a súčasných pracovísk praktického vyučovania na dielňu ako súčasť strednej odbornej š koly pri výkonu praktického vyučovania v tzv. 'školskom systéme' alebo na pracovisko praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania. Tento proces transformácie musí zriaďovateľ súčasné ho strediska praktického vyučovania alebo zriaďovateľ súčasného pracoviska praktického vyučovania uskutočniť do 15. augusta 2018. V opačnom prípade stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktick ého vyučovania zriadené podľa doterajších predpisov zanikne k 31. augustu 2018.

Uvedený proces transformácie sa netýka pracoviska inej právnickej osoby alebo pracoviska fyzickej osoby. Tieto miesta výkonu praktického vyučovania sa v praxi osvedčili, zostávajú zachované a dochádza iba k precizovaniu podmienok uskutočňovania praktického vyučovania v nich, ako je napríklad podmienka uzatvorenia zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Vzhľadom na doterajšiu nejednoznačnosť dochádza aj k spresneniu ich názvu a v novej právnej úprave sa definujú ako pracoviská zamestnávateľa.

K § 54

Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť vš etky procesy tak, aby praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania bolo možné spustiť od budúceho školského roka, t.j. od školského roka 2015/2016. S prihliadnutím na proces overovania spô sobilosti zamestnávateľa, ktorý je nastavený tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na overenie a posúdenie priestorov zamestnávateľa vymenovanou komisiou, uzatvorenie zmluvy o duálnom vzdelávaní so strednou odbornou školou, nábor žiakov, prijímacie skúšky, uzatváranie učebných zmlúv, ako aj príprava všetkých podmienok, je nevyhnuté vo vzťahu k školskému roku 2015/2016 v tomto smere umožni ť výnimku za účelom zrýchlenia a zjednodušenia uvedeného procesu.

Účelom tohto prechodného ustanovenia je nastaviť mechanizmus overovania spôsobilosti zamestnávateľa a spustenia systému duálneho vzdelávania v školskom roku 2015/2016 s konkrétne určenými dátumami, ktorý bude mať platnosť len v časovo obmedzenom období nevyhnutnom na dosiahnutie určeného cieľa, a to prijatie žiakov už s možnosťou výkonu praktického vyučovania na základe učebnej zmluvy v systéme du álneho vzdelávania.

Termíny uvedené v predmetnom ustanovení boli určené po konzultácii so stavovskými organizáciami a profesijnými organizáciami.

K § 55

Vzhľadom na požiadavku zamestnávateľov odôvodnenú existujúcou kvalifikač nou štruktúrou osôb v súčasnosti vykonávajúcich činnosť inštruktorov, ktorá poukazuje na nedostatok inštruktorov spĺňajúcich podmienky nastavené návrhom zákona, je nevyhnutné prechodný m ustanovením nastaviť časový rámec štyroch rokov pre doplnenie si predpokladov na činnosť inštruktora. V tomto časovom období sa umožňuje, aby činnosť inštruktora pri praktickom vyučovaní žiakov študijných odborov končiacich maturitnou skúškou, vykonávali aj takí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí majú iba vyučenie v príbuznom učebnom odbore. Napríklad výkon činnosti inš truktora pri praktickom vyučovaní žiakov študijného odboru mechanik strojov a zariadení môže vykonávať aj osoba, ktorá má výučný list v učebnom odbore strojný mechanik, alebo pri praktickom vyučovan í žiakov študijného odboru mechanik stavebnoinštalačných zariadení môže vykonávať aj osoba, ktorá má výučný list v učebnom odbore inštalatér. Obdobný mechanizmus je nastavený aj pri sp ĺňaní požiadavky na stupeň vzdelania inštruktora pri praktickom vyučovaní žiakov študijného odboru, ktorého absolvent získa vyššie odborné vzdelanie. Prechodné obdobie štyroch rokov je dostatočný m obdobím na to, aby zamestnávatelia mali možnosť a dokázali pripraviť dostatočne veľké množstvo odborníkov plne spĺňajúcich predpoklady, ktorí budú môcť od 1. septembra 2019 vykonávať činnos ť inštruktora.

K § 56

V nadväznosti na nastavenie nového systému procesu praktického vyučovania sa v záujme zachovania rovnakých podmienok a právnej istoty nová právny nevzťahuje na žiakov, ktorí začali štúdium na strednej odbornej škole za účinnosti znenia zákona č. 184/2009 Z. z. To znamená, že žiak, ktorý začal štúdium na strednej odbornej škole pred 1. septembrom 2015, dokončí štúdium za podmienok platných podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2015.

Postup nastavený zákonom č. 184/2009 Z. z. sa dodrží aj na konania o návrhu na zvýšenie počtov tried prvého ročníka, ktoré sa začali pred 1. marcom 2015.

Vzhľadom na novú úpravu podmienok používania označenia a pôsobenia strednej odbornej školy ako centrum odborného vzdelávania a prípravy sa v záujme prispôsobenia novej právnej úprave prechodným ustanoven ím ustanovuje, že stredná odborná škola, ktorá sa stala centrom odborného vzdelávania a prípravy pred 1. marcom 2015, môže používať tento status najdlhšie do 31. marca 2019. Po tomto dátume môže tá to stredná odborná škola používať označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy iba ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom.

K § 57

Z dôvodu novej právnej úpravy sa zrušuje zákon č. 184/2009 Z. z. a vyhlá ška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov, ktorá bola vydaná aj na jeho základe.

K Èl. II

K bodu 1

Účelom nového znenia odsekov 1 a 2 v § 53 je ustanovenie možnosti pre zamestn ávateľa, aby so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoril zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa, že žiak sa po úspešnom vykonaní zá verečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky stane jeho zamestnancom. Doterajšia právna úprava bola nejednoznačná a navyše nevykonateľná, preto sa v praxi neaplikovala. Napriek tomu, ž e aktuálne znenie Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť uzatvoriť so žiakom, ktorý sa pre neho pripravoval na povolanie, po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúš ky alebo absolventskej skúšky pracovnú zmluvu, pričom táto povinnosť je hneď treťou vetou v tom istom odseku zmenená na možnosť. Navyše formulácia 'zamestnávateľ, pre ktorého sa ž iak pripravoval na povolanie' nemá žiadnu právnu oporu v Zákonníku práce ani v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich výchovu a vzdelávanie žiakov stredných odborných šk ôl a odborných učilíšť, a teda vymožiteľnosť podpisu takejto pracovnej zmluvy je nemožná.

K bodom 2 až 5

Keďže podľa novej právnej úpravy záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa bude súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve, predpokladá sa, že je vhodné požadovať, aby rozsah nákladov bol presne špecifikovaný v tejto zmluve. Z uvedeného dôvodu sa odstraň uje slovo 'primerane'. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 1.

K Èl. III až VII

Z dôvodu vytvorenia komplexnej právnej úpravy týkajúcej sa praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, sa všetky kompetencie príslušnýc h stavovských organizácií jednotne, súhrnne a komplexne upravujú v tomto zákone. Z uvedeného dôvodu sa v predmetných zákonoch upravujúcich pôsobnosť jednotlivých komôr mení formulácia ich kompetenci í v oblasti odborného vzdelávania a prípravy tak, že sa nahrádza všeobecnou formuláciou s odkazom na návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý obsahuje komplexnú úpravu ich úloh a pô sobnosti.

K Èl. VIII

Aktuálne znenie uvedeného ustanovenia spôsobovalo nejednoznačnosť a nepresnosť v tom zmysle, že sa na účely uvedeného ustanovenia prihliadalo na žiaka strednej školy iba v čase odbornej praxe. Odborná prax je v šak len jednou z foriem praktického vyučovania, ktorého ďalšími formami sú odborný výcvik a umelecká prax. Pôvodná formulácia vylučovala žiakov vykonávajúcich odborný výcvik alebo umeleckú prax, čím ich dostávala do nerovnakého postavenia vo vzťahu k žiakom, ktorí vykonávali praktické vyučovanie formou odbornej praxe. Z uvedeného dôvodu sa predmetné ustanovenie zosúlaďuje s právnou ú pravou foriem praktického vyučovania.

K Èl. IX

K bodu 1 a 2

V súčasnom znení je odmena za produktívnu prácu považovaná za prí jem, ktorý podlieha zdaneniu, a teda aj ročnému zúčtovaniu dane z príjmov fyzickej osoby.

Podľa súčasného stavu odmena za produktívnu prácu však nedosahovala takú výšku, aby žiak platil daň z príjmu, napriek tomu tieto príjmy podliehali zdravotným odvodom a žiaci boli povinní vyhotovovať z účtovaniu dane z príjmov fyzickej osoby prostredníctvom zamestnávateľov. Táto skutočnosť mnohých zamestnávateľov neprimerane a neopodstatnene administratívne zaťažovala, preto hľadali iné spô soby poskytovania 'motivácie' žiakov pripravovať sa na výkon povolania a odborných činností v zamestnávateľom požadovaných študijných odboroch a učebných odboroch. Vylúčenie príjmov za prá cu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania do samostatného písmena súvisí s previazaním na ustanovenia v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím tieto príjmy nebudú podliehať odvodovému zaťaženiu.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave.

K bodu 5

Doplnením predmetného ustanovenia sa upravuje zníženie základu dane zamestná vateľa s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania. Navrhuje sa, aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duá lneho vzdelávania znížil o uvedenú paušálnu sumu. Výška paušálnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľ a na základe učebnej zmluvy v rozsahu 200 až 400 hodín ročne a v sume 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľa na základe učebnej zmluvy v rozsahu nad 400 hodín roč ne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v systéme duálnom systéme vzdelávania čiastočne kompenzuje strata, ktorá im vznikne poskytnutím finančného a hmotn ého zabezpečenia a financovaním nákladov na praktické vyučovanie.

K bodu 6

Podľa súčasného právneho stavu bolo podmienkou na uplatnenie výdavkov na vý chovu a vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie týchto žiakov ako daňových výdavkov uzatvorenie pracovnej zmluvy pod ľa Zákonníka práce.

Navrhovanou právnou úpravou sa za výdavky uplatniteľné ako daňový výdavok nebudú považovať iba výdavky poskytnuté na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiakov, s ktorými má zamestn ávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale výdavky spojené s finančným zabezpečením a hmotným zabezpečením všetkých žiakov, ktoré im budú poskytnuté zamestnávateľom v súlade s návrhom z ákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

Navyše zamestnávatelia, ktorí budú poskytovať žiakom praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, si budú môcť uplatniť ako daňový výdavok všetky náklady spojené s poskytovaní m praktického vyučovania, ktoré v plnej miere znášajú, čo je jedným zo základných prvkov systému duálneho vzdelávania.

K Èl. X

K bodu 1

V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej spr ávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravuje názov 'obvodného úradu v sídle kraja' na 'okresný úrad v sídle kraja' v príslušnom tvare.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na návrh zákona o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorý novým spôsobom ustanovuje miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodu 3

Vypustenie nesprávneho odkazu a legislatívno-technická úprava v nadvä znosti na vypustenie § 35.

K bodom 4 až 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania, školské hospodárstva a strediská odbornej praxe a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodu 7

Ustanovuje sa kompetencia samosprávneho kraja, ktorá vyplýva z § 32 ods. 2 ná vrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodu 9

Predmetná úprava bola presunutá z dôvodu komplexnosti do školského zákona.

K bodom 10 až 15

Pracovisko praktického vyučovania je miesto, kde sa vykonáva praktické vyuč ovanie v systéme duálneho vzdelávania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorý má spôsobilosť vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdel ávania na základe vydaného osvedčenia.

Pracovisko praktického vyučovania na rozdiel od súčasného stavu už nebude považované za školské zariadenie, čo je jedným zo znakov prevzatia úplnej zodpovednosti zamestnávateľa za praktické vyuč ovanie. Protihodnotou prevzatia zodpovednosti zamestnávateľom je zjednodušenie procesu vytvárania pracovísk praktického vyučovania, ktorý bude oslobodený od zaraďovania do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe ako rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Garancia kvality praktického vyučovania bude v rukách príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie, ktorá bude spôsobilosť pracoviska praktického vyučovania posudzovať a odobrovať. Garancia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na pracovisku praktického vyučovania zo strany štátu zostane zachovaná uplatnení m kontrolných kompetencií Štátnej školskej inšpekcie.

Z uvedeného dôvodu sa upravujú predmetné ustanovenia týkajúce sa Štátnej školskej inšpekcie a výkonu inšpekčnej činnosti.

K bodu 16

Navrhovanou úpravou sa rozširuje kompetencia ministerstva školstva vydávať normat ívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia nielen pre stredné odborné školy, ale aj pre všetky školy a školské zariadenia. V nadväznosti na túto úpravu bude môcť ministerstvo š kolstva vydávať a zverejňovať normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia aj napríklad pre konzervatóriá, čo výrazným spôsobom kvalitatívne ovplyvní výchovno-vzdelávací proces na týchto stredných školách.

Táto pôsobnosť pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa presúva do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodu 18

Z dôvodu komplexnosti bola predmetná právna úprava presunutá do návrhu zá kona o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodom 19 až 24

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodom 25, 28, 30 a 31

Terminologická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 26, 27, 29, 32 a 33

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodom 34 až 37 a 39

Združovanie stredných odborných škôl do združenej strednej š koly upravoval zákon č. 29/1984 Zb., ktorý bol nahradený školským zákonom. Združovanie stredných odborných škôl už školský zákon neupravuje, preto sa aktualizuje názov predmetného ustanovenia.

K bodu 38

Uvedená úprava sa vypúšťa z dôvodu, že používanie prí vlastku upravuje návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave na označenie typov stredných odborných škôl.

K bodu 40

Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 41

Ide o prekonanú právnu úpravu, ktorá je novým spôsobom riešená v ná vrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, preto sa uvedené ustanovenie vypúšťa.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 35.

K bodu 43

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 7 v § 14.

K Èl. XI

K bodu 1

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu vzhľadom na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 2 až 5

Úprava v nadväznosti na vypustenie § 35 zo zákona č. 596/2003 Z. z.

K bodu 6

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť financovanie nákladov na vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl vzdelávajúcich sa v experimentálnych odboroch vzdelávania, ktoré ministerstvo povolilo od septembra príslušného kalendárneho roka, podľa skutočných nákladov. Náklady na vzdelávanie žiakov vzdelávajúcich sa v experimentálnych odboroch vzdelávania financuje ministerstvo v období september až december podľa 1. kategórie stredných odborných škôl. Tieto náklady na vzdelávanie žiakov nepostačujú, ak ide o experimentálne odbory zaradené v 2. až 15. kategórii stredný ch odborných škôl. Takéto prípady sa v súčasnosti riešia v rámci dohodovacieho konania.

K bodom 7 a 8

Úprava súvisí so zmenou zverejňovania oblastí, aktivít v rámci rozvojový ch projektov, na ktoré ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky. Zoznam oblastí a aktivít sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva v priebehu kalendárneho roka (spravidla na začiatku kalendá rneho roka). Cieľom tejto zmeny je pružnejšie reagovať na požiadavky škôl v oblasti rozvoja výchovy a vzdelávania v školách.

Predmetnou zmenou sa umožňuje v spojení s § 6c ods. 1 poskytnúť dotáciu na podporu systému duálneho vzdelávania a jeho zavedenia do praxe prostredníctvom podpory výkonu kompetencií príslušných inštit úcií podieľajúcich sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Návrhom zákona o odbornom vzdelávaní a prí prave sa pre stavovské a profesijné organizácie ustanovujú nové kompetencie týkajúce sa napríklad overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie žiakom stredných odborných šk ôl v systéme duálneho vzdelávania. Keďže výkon týchto kompetencií je personálne a finančne náročnejší, je záujmom štátu podporiť zavedenie systému duálneho vzdelávania do procesu odborn ého vzdelávania a prípravy, preto sa umožňuje takouto formou finančne podporiť stavovské a profesijné organizácie pri výkone týchto kompetencií.

K bodom 9 až 11

Úprava súvisí so zmenou zverejňovania oblastí, aktivít v rámci dotácií, na ktoré ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky. Zoznam oblastí a aktivít sa navrhuje zverejňovať na webovom sí dle ministerstva v priebehu kalendárneho roka (spravidla na začiatku kalendárneho roka). Cieľom tejto zmeny je pružnejšie reagovať na požiadavky zriaďovateľov základných umeleckých škôl, jazykových šk ôl, materských škôl a školských zariadení, neziskových organizácií, občianskych združení, nadácií a pod. v oblasti rozvoja výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach.

Predmetnou zmenou sa umožňuje poskytnúť dotáciu na podporu systému duálneho vzdelávania a jeho zavedenia do praxe prostredníctvom podpory výkonu kompetencií príslušných inštitúcií podieľajú cich sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Návrhom zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa pre stavovské a profesijné organizácie ustanovujú nové kompetencie týkajúce sa napríklad overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie žiakom stredných odborných škôl v systéme duálneho vzdelávania. Keďže výkon týchto kompetencií je personálne a finančne náročnejší, je záujmom štátu podporiť zavedenie systému duálneho vzdelávania do procesu odborného vzdelávania a prí pravy, preto sa umožňuje takouto formou finančne podporiť stavovské a profesijné organizácie pri výkone týchto kompetencií.

K bodu 12

Úprava ustanovenia súvisí s novým zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave, v ktorom sa zavádza systém duálneho vzdelávania. Ministerstvo pri rozpise finančných prostriedkov stredným odborným školá m bude zohľadňovať počet žiakov, ktorí sa budú vzdelávať v systému duálneho vzdelávania. Normatív na takéhoto žiaka bude nižší, nakoľko časť nákladov bude znášať zamestnávate ľ. V tejto súvislosti sa aktualizujú aj poznámky pod čiarou.

K Èl. XII

K bodu 1

V nadväznosti na novú právnu úpravu praktickej časti odborného vzdelá vania a prípravy v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa terminologicky zjednocuje a spresňuje ustanovenie upravujúce tvorbu štátnych vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie a prípravu.

K bodu 2

Predmetným novelizačným bodom sa v obsahu štátneho vzdelá vacieho programu ustanovuje doplnenie pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré sa uskutočňuje v systéme duálneho vzdelávania, pokiaľ ide o vzdelávacie štandardy. Vzdelávacie štandardy sú v tomto prí pade doplnené o vzorové učebné osnovy odborných predmetov, podrobne upravujúce jednotlivé tematické celky a témy, ktorými sa dosiahnu vedomosti a zručnosti popísané vo vzdelávacích štandardoch.

K bodu 3

Rámcové učebné plány sa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania nahrádzajú vzorovými učebnými plánmi, ktoré budú pre stredné odborné školy a zamestnávateľov poskytujúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelá vania záväzné. Dôvodom na zavedenie vzorových učebných plánov je zámer zjednotiť výchovno-vzdelávací proces žiakov pripravujúcich sa v systéme duálneho vzdelávania v rovnakých študijný ch odboroch a učebných odboroch.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na premiestnenie uvedenej právnej úpravy do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 5

Navrhovaným ustanovením sa určuje, že školským vzdelávacím programom m ôže byť aj inovatívny vzdelávací program, ktorý bol experimentálne overovaný a úspešne vyhodnotený odborným garantom. Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližší ch 15 až 20 rokov (Milénium) uvádza programové zmeny, ktoré majú byť zamerané aj na inováciu obsahu a metód výchovno-vzdelávacích programov, s dôrazom na flexibilitu a rýchlu adaptabilitu nových a progresívnych prvkov vo vzdelávaní, s cieľom zabezpečiť potrebnú efektívnosť školského systému. V súčasnosti sa na Slovensku v školskej praxi aplikácia napr. zahraničných trendov a inovatí vnych vzdelávacích programov môže uplatňovať len v rámci experimentálneho overovania, a to vzhľadom na to, že takéto alternatívne vzdelávacie programy sa systémovo líšia od štandardných modelov vzdel ávania.

K bodu 6 a 7

S cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých š tudijných odboroch a učebných odboroch sa bude praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania uskutočňovať podľa vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov, ktoré budú sú časťou štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu a budú pre zamestnávateľov záväzné. Vzorové učebné plány a vzorové učené osnovy budú vypracované tak, aby zodpovedali požiadavkám konkrétneho študijného odboru alebo konkrétneho učebného odboru.

Z uvedeného dôvodu sa výslovne ustanovuje, že učebným plánom ako súčasťou školského vzdelávacieho programu a učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelá vacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy.

K bodu 8

Ide o odstránenie obsahovej chyby, pretože ustanovenie obsahu § 9 sa viaže na uč ebné osnovy, ktoré sú súčasťou školského vzdelávacieho programu a nie súčasťou výchovného programu. Preto ich vypracovanie musí byť v súlade s príslušnými vzdelávacími štandardmi.

K bodu 9

Uvedenou úpravou sa vypúšťa povinnosť ministerstva š kolstva alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky určovať recenzenta návrhu experimentálneho overovania. Predmetná úprava vyplynula z aplikačnej praxe, uplatňovala sa duplicitne, keďže v procese prípravy n ávrhu na experimentálne overovanie jeho posúdenie zabezpečuje garant experimentálneho overovania.

K bodu 10

Predmetnou zmenou sa reaguje na požiadavky praxe, ktoré poukazovali na potrebu predĺ ženia vzdelávacieho programu u niektorých učebných odborov. Ide napríklad o učebný odbor výroba úžitkového skla.

K bodu 11

Predmetné ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na zavedenie novej nadväzujú cej formy štúdia, a to 'skráteného štúdia', ktoré sa bude organizovať pre žiakov s cieľom rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie. Toto štúdium sa organizuje buď ako jednoročné alebo dvojro čné a v prípade dvojročného štúdia absolvent dosiahne stredné odborné vzdelanie a získa výučný list.

Zároveň sa zosúlaďuje názov dokladu o získanom stupni vzdelania s ustanovením § 18, v zmysle ktorého škola k vysvedčeniu o záverečnej skúške nevydáva doložku, ale dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe.

K bodu 12

Navrhovanou zmenou sa spresňuje možnosť získať úplné stredné odborné vzdelanie, a to doplnením nadväzujúcich foriem štúdia: nadstavbového štúdia pre absolventov učebných odborov a pomaturitného kvalifikačného štúdia pre absolventov študijných odborov.

Zároveň sa v nadväznosti na § 4 ods. 2 návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave precizuje, že absolvent študijného odboru môže získať okrem vysvedčenia o maturitnej skúške aj výučn ý list, iba ak počas štúdia absolvuje najmenej 1 400 hodín odborného výcviku ako formy praktického vyučovania.

K bodu 13

Vzhľadom na požiadavku Únie konzervatórií Slovenskej republiky sa upravuje ná zov neakademického titulu absolventa konzervatória, pretože v praxi pôsobí nielen ako výkonný umelec, ale aj ako pedagóg, špecialista umenia. Takto upravený názov zahàňa vo svojom význame všetky kompetencie z ískané štúdiom konzervatória.

K bodom 14 až 17, 20, 21, 23 a 24

Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave stavia ako jeden z pilierov syst ému duálneho vzdelávania prevzatie zodpovednosti za praktické vyučovanie žiaka, ktorá sa okrem iného prejavuje aj financovaním praktického vyučovania žiaka a zmluvným záväzkom medzi zamestnávateľom a žiakom formou učebnej zmluvy. Preto je odôvodnená požiadavka, aby sa k tak podstatným otázkam ako je osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky, prerušenie štúdia, či prestup na inú strednú š kolu mal možnosť zapojiť aj zamestnávateľ, ktorý poskytuje dotknutému žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Navrhovanými úpravami sa dopĺňa súhlas resp. návrh zamestnávate ľa v systéme duálneho vzdelávania k otázkam osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, súhlas s povolením absolvovať časť štúdia v zahraničí, prerušením štúdia žiaka alebo jeho zmenou študijného odboru alebo učebného odboru, prestupom žiaka na inú strednú školu alebo preradením do vyššieho ročníka štúdia bez absolvovania predchádzajúceho ročníka.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave.

K bodu 19

S cieľom zabezpečiť, aby obsah výchovy a vzdelávania na všetký ch druhoch a typoch škôl v primeranom rozsahu zahàňal aj otázky civilnej ochrany sa stredným školám ukladá povinnosť organizovať kurz na ochranu života a zdravia ako povinnú súčasť vyučovania. Zárove ň sa umožňuje organizácia ďalších aktivít, ktoré sú v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa školského zákona, štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávací m programom.

K bodu 22

Keďže súčasťou žiadosti o prestup žiaka je aj súhlas zamestnávate ľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje na povolanie, odstraňuje sa nadbytočné zasielanie rozhodnutia o prijatí takéhoto žiaka zamestnávateľovi.

K bodu 25 a 26

Úprava ustanovenia § 42 a vypustenie celého § 43 vyplýva z premiestnenia celej praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy a jeho komplexnej úpravy v novom zákone o odbornom vzdelávaní a príprave, ako aj zo zrušenia stredísk praktického vyučovania.

Aplikačná prax poukázal na skutočnosť, že žiaci strednej odbornej školy, ktorí pred prijatím na štúdium strednej odbornej školy získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, sú povinní opätovne študovať všeobecno-vzdelávacie predmety a vykonať z nich maturitnú skúšku. Napríklad absolvent študijného odboru musí opätovne absolvovať maturitnú skú šku zo slovenského jazyka a cudzieho jazyka. Navrhovanou úpravou sa v odseku 5 odstraňuje táto duplicita, ktorá nie je dôvodná.

K bodu 27

Za účelom zrovnoprávnenia právnej úpravy typov stredných odborných šk ôl, ktoré boli presunuté z vyhlášky o stredných školách do zákonnej úpravy, a to do zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, sa aj typy konzervatórií presúvajú z vyhlášky o stredných školách do zákonnej úpravy, a teda do školského zákona.

K bodu 28

Aplikačná prax poukázal na skutočnosť, že žiaci konzervatórií, ktor í pred prijatím na štúdium konzervatória získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, sú povinní opätovne študovať všeobecno-vzdelávacie predmety a vykonať z nich maturitnú skúšku. Napríklad absolvent študijného odboru musí opätovne absolvovať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a cudzieho jazyka. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje tá to duplicita, ktorá nie je dôvodná.

K bodu 29

Úprava vyplýva z doplnenia novej nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, a to skráteného štúdia vložením § 47a.

K bodu 30

Vypustenie nadbytočnej a zmätočnej legislatívnej skratky.

K bodu 31

Navrhovaným ustanovením sa zavádza nová nadväzujúca forma odborného vzdel ávania a prípravy, a to 'skrátené štúdium', ktoré sa bude organizovať pre žiakov s cieľom rozšírenia a prehĺbenia ich kvalifikácie. Toto štúdium sa organizuje buď ako jednoročné alebo dvojročné. Dôvodom zavedenia tohto štúdia je možnosť vytvorená pre absolventov učebných odborov, ktorých absolventi získali stredné odborné vzdelanie a pre absolventov a absolventov študijný ch odborov stredných odborných škôl rozšíriť alebo prehĺbiť si svoju kvalifikáciu bez potreby opätovného štúdia všeobecnovzdelávacích predmetov. Napríklad, ak vysokoškolák chce získať vý učný list, nebude musieť absolvovať celé štúdium trojročného učebného odboru, ale bude študovať len odborné predmety, ktorých ovládanie je potrebné na výkon príslušného povolania. To znamen á, že nebude musieť študovať napr. slovenský jazyk, dejepis a podobne, čo vytvára predpoklady pre skrátenie štúdia, ktorého pôvodná dĺžka je tri roky. Keďže štúdium učebného odboru, ktor ého absolvent získava stredné odborné vzdelanie, trvá spravidla tri roky, po vypustení všeobecnovzdelávacích predmetov bude dĺžka štúdia upravená na dva roky s možnosťou získania výučné ho listu. Ak sa uskutoční ešte väčšia redukcia obsahu vzdelávania aj o niektoré časti odborného vzdelávania a prípravy, dĺžka štúdia bude skrátená na jeden rok a úspešný absolvent učebn ého odboru získa vysvedčenie o záverečnej skúške.

K bodu 32

Ide o úpravu súvisiacu s presunom praktickej časti odborného vzdelávania a pr ípravy do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Typy stredných odborných škôl, sústava odborov vzdelávania, dĺžka vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch a učebný ch odboroch a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie budú obsahom úpravy nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a jeho vykonávacieho predpisu.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na rozšírenie nadväzujú cich foriem štúdia o skrátené štúdium. Zároveň sa dopĺňa výnimka klasifikácie zo správania pre externú formu štúdia, keďže sa uvedené ustanovenie neaplikovalo a je to dôvodné aj s prihliadnutím na to, že ide o večernú, diaľkovú a dištančnú formu štúdia.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 42.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie strediska praktické ho vyučovania v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

K bodu 36

Úprava v nadväznosti na prijímanie žiakov na strednú odbornú š kolu, kde sa praktické vyučovanie bude poskytovať v systéme duálneho vzdelávania. Podľa § 17 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľ vybranému uchádzačovi vydá potvrdenie, že v pr ípade prijatia na štúdium s ním uzatvorí učebnú zmluvu. Uvedenou úpravou sa dopĺňa potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania ako súčasť prihlášky na vzdelávanie z dôvodu zabezpečenia prijímacieho konania žiaka na štúdium v systéme duálneho vzdelávania.

K bodu 37

Ide o spresnenie kompetencie okresného úradu v sídle kraja určovať poč ty tried prvých ročníkov v nadväznosti na úpravu tejto kompetencie samosprávneho kraja v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zároveň ide o odstránenie aplikačného nedostatku spočívaj úceho v tom, že okresný úrad v sídle kraja určoval aj počty tried v študijných odboroch, ktoré neboli uskutočňované v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody, v stredných školá ch vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, čím sa dostával do nerovnakého postavenia vo vzťahu k ostatným zriaďovateľom, keďže v ostatných študijných odboroch a učebných odboroch sa počty tried prv ých ročníkov stredných škôl určujú všeobecne záväzným nariadením.

K bodom 38 až 41

Uvedenými úpravami sa prijímacie konanie na študijné odbory a učebné odbory v stredných odborných školách prispôsobuje novým podmienkam odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelá vania. Prijímacie konanie bude nastavené tak, že riaditeľ určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, pričom v rámci tohto počtu určí samostatne aj počet žiakov, ktorí sa budú vzdelávať v systéme duálneho vzdelávania. Do určovania kritérií a podmienok na úspešné vykonanie skúšky ako aj určenia formy prijímacej skúšky žiakov do študijného odboru alebo u čebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, bude zapojený aj zamestnávateľ, s ktorým má príslušná stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Preto sa príslušnou zmenou výslovne ustanovuje, že tieto náležitosti určuje riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom.

K bodom 42 až 44

V súvislosti s novým mechanizmom prijímacích skúšok do študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava bude poskytovať v systéme duálneho vzdelávania, sa na z áklade výslovnej požiadavky zamestnávateľov, ktorí vstúpia do systému duálneho vzdelávaniam, ustanovuje, že riaditeľ bude samostatne prijímať uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v š tudijnom odboru alebo učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava bude poskytovať v systéme duálneho vzdelávania a samostatne ostatných uchádzačov. To znamená, že po ukončení prijí macieho konania a rozhodnutí o prijatí, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne jeden zoznam, v ktorom budú uvedení uchádzači o štúdium v študijnom odboru alebo učebnom odbore, v ktorom sa odborn é vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, a samostatne zoznam ostatných uchádzačov.

K bodu 45

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa odstraňujú nedostatky preukázané pri prijímaní na externú alebo kombinovanú formu štúdia a nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy. Samosprá vny kraj určuje počet tried prvých ročníkov v dennej forme štúdia v stredných školách, avšak externá forma a kombinovaná forma sú z jeho pôsobnosti vyňaté. Ingerencia samosprávneho kraja je vš ak potrebná na účely zabezpečenia odborného vzdelávania a prípravy v súlade spotrebami trhu práce. Preto sa výslovne uvádza, že o počte tried prvého ročníka externej formy štú dia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhoduje riaditeľ školy nielen po dohode so zriaďovateľom, ale aj po dohode so samosprávnym krajom.

Zároveň sa prijímanie na uvedené štúdium prispôsobuje novým podmienkam odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania, a to zapojením zamestnávateľa, s ktorým má príslušn á stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu u duálnom vzdelávaní, do prijímacieho konania.

K bodu 46

Za účelom dôkladnej prípravy absolventa bez potreby ďalšieho preškoľovania hneď pre potreby trhu práce je nevyhnutné, aby sa žiak v systéme duálneho vzdelávania pripravoval od začiatku, to znamená od prv ého ročníka. Zmluvný vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom je nastavený učebnou zmluvou, ktorá sa uzatvára po jeho prijatí a zápise žiaka do prvého ročníka štúdia. Navrhovanou ú pravou sa predmetné ustanovenie prispôsobuje uvedeným podmienkam, a teda vylučuje sa možnosť prijatia žiaka, ktorý by sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, do vyššieho ročníka strednej odbornej š koly.

K bodu 47

Účelom úpravy predmetného ustanovenia je spresnenie a doplnenie vykonania záverečnej skúšky v učebných odboroch. V pôvodnom znení ustanovenia o záverečnej skúške nebol jasný iný termín vý konu praktickej časti záverečnej skúšky. Aby sa predišlo nejednotnej aplikácii, bolo potrebné nastaviť časové ohraničenie, kedy sa môže tento iný termín praktickej časti záverečnej skúšky kona ť. Uvedené časové ohraničenie sa nastavilo tak, aby sa praktická časť záverečnej skúšky konala až v druhom polroku školského roku, v ktorom žiak koná záverečnú skúšku.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa určili doteraz absentujúce dôvody pre konanie záverečnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období, a to konanie opravnej záverečnej skúšky a náhradnej zá verečnej skúšky, pričom sa určuje, že dôvodom konania náhradnej skúšky môže byť buď riaditeľom strednej odbornej školy ospravedlnené zdravotné dôvody, alebo ukončenie posledného ročníka štúdia pred 15. septembrom nasledujúceho školského roka.

K bodom 48 až 50 a 52

Uvedenými úpravami sa odstraňuje terminologická nejednotnosť, ktorá sa prelína aj ostatnými ustanoveniami školského zákona a výslovne sa ustanovuje, že maturitná skúška pozostáva z teoretickej č asti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky, pričom odborná zložka sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej sk úšky. Zároveň sa odstraňuje nadbytočná a zmätočná legislatívna skratka a nesprávnosť v prípade záverečnej pomaturitnej skúšky, ktorá nemá odbornú zložku ale keďže celá závere čná pomaturitná skúška je odbornou skúškou.

K bodu 51

Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že žiaci stredných odborných škôl a konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, sú povinní opätovne vykonať maturitnú skúšku aj zo všeobecno-vzdelávacích predmetov. Napríklad absolvent študijného odboru musí opätovne absolvovať maturitnú skúš ku zo slovenského jazyka a cudzieho jazyka. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje táto duplicita, ktorá nie je dôvodná.

Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka pripravujúceho sa v systéme duálneho vzdelávania koná na pracovisku praktického vyučovania.

K bodom 53 a 54

Účelom úpravy predmetného ustanovenia je spresnenie a doplnenie vykonania absolventskej skúšky v študijných odboroch.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa určili doteraz absentujúce dôvody pre konanie absolventskej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období, a to konanie opravnej absolventskej skúšky a ná hradnej absolventskej skúšky, pričom sa určuje, že dôvodom konania náhradnej skúšky môže byť buď riaditeľom strednej odbornej školy ospravedlnené zdravotné dôvody, alebo ukončenie posledného ro čníka štúdia pred 15. septembrom nasledujúceho školského roka.

K bodom 55 a 56

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a pred predmetovou maturit nou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. To znamená, že nejde o totožnú predmetovú maturitnú komisiu, čo však nevylučuje, že tieto dve predmetové maturitné komisie nemô žu mať tých istých členov.

Zároveň sa rozpracúva zloženie predmetových maturitných komisií pre odbornú zložku maturitnej skúšky, a to podľa toho, akým spôsobom sa žiakovi poskytuje praktické vyučovanie. Ak sa praktické vyuč ovanie uskutočňuje v školskom systéme alebo na pracovisku zamestnávateľa, zostáva zachovaná možnosť, aby členom predmetovej maturitnej komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky bol aj zástupca príslu šnej stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje. Ak sa však žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, uvedenou úpravou sa výslovne ustanovuje povinné členstvo zástupcu zamestnávateľ a, u ktorého sa maturujúci žiak pripravuje, v predmetovej maturitnej komisii pre odbornú zložku maturitnej skúšky.

K bodu 57

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje absencia konkrétneho termínu, dokedy mala príslušná stavovská organizácia delegovať svojho zástupcu a absencia právomoci riaditeľa vymenovať ho za č lena predmetovej maturitnej komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky. Rovnaká úprava sa dopĺňa aj pre zástupcu zamestnávateľa, pre ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy a nadväznosti termínov sa povinnosť orgánu miestnej štátnej správy písomne informovať príslušné stavovské organizácie o počte predmetových maturitný ch komisií pre odbornú zložku maturitnej skúšky a s tým súvisiacich informácií presúva zo zákona č. 596/2003 Z. z. do uvedeného ustanovenia. Zároveň sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe uvá dza konkrétny termín.

K bodu 58

Na základe požiadaviek zamestnávateľov sa dopĺňajú kvalifikačné predpoklady pre skúšajúceho zástupcu stavovskej organizácie a skúšajúceho zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa ž iak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pre možnosť jeho pôsobenia ako člena predmetovej maturitnej komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky.

K bodu 59

Úpravou uvedených ustanovení sa samostatne komplexne upravuje a spresňuje problematika vykonania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky. Novým spôsobom sa upravuje zloženie skúšobných komisií , kde sa rovnako ako pri maturitnej skúške ustanovuje povinné členstvo zástupcu zamestnávateľa, u ktoré sa žiak vykonávajúci záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku pripravoval v systéme du álneho vzdelávania.

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje absencia konkrétneho termínu, dokedy mala príslušná stavovská organizácia delegovať svojho zástupcu a absencia právomoci riaditeľa vymenovať ho za člena skúš obnej komisie. Rovnaká úprava sa dopĺňa aj pre zástupcu zamestnávateľa, pre ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy a nadväznosti termínov sa povinnosť orgánu miestnej štátnej správy písomne informovať príslušné stavovské organizácie o počte skúšobných komisií a s tým súvisiacich informácií presúva zo zákona č. 596/2003 Z. z. do uvedeného ustanovenia. Zároveň sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe uvádza konkrétny termín.

Na základe požiadaviek zamestnávateľov sa dopĺňajú kvalifikačné predpoklady pre skúšajúceho zástupcu stavovskej organizácie a skúšajúceho zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa ž iak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pre možnosť jeho pôsobenia ako člena skúšobnej komisie.

K bodom 60 a 61

Úpravou uvedených ustanovení sa samostatne komplexne upravuje a spresňuje problematika klasifikácie a hodnotenia žiaka na záverečnej skúške a absolventskej skúške. Novým spôsobom sa upravuje rozhodujú ci hlas pri hlasovaní. Pokiaľ ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravoval v školskom systéme alebo na pracovisku zamestnávateľa, ponecháva sa rozhodujúci hlas predsedu skúšobnej komisie. Ak ide o žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, rozhodujúcim hlasom je hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravoval.

K bodu 62 a 63

Z dôvodu absentujúcej právnej úpravy možnosti konania opravnej skúšky pre žiakov konzervatória, ktorí neúspešne vykonali maturitnú skúšku alebo jej časť, sa dopĺňa predmetné ustanovenie o mo žnosť konať opravnú skúšku aj pre týchto žiakov. Zároveň sa precizuje text v nadväznosti na úpravu § 78 ods. 3.

V odseku 3 sa spresňujú názvy skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku.

K bodom 64 až 68

Spresňujú sa názvy skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku.

K bodom 69 a 70

Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe, ktoré vyplynuli z toho, že na žiaka konzervatória, ktorý vykonal maturitnú skúšku, nemožno aplikovať pôvodné znenie ustanovenia § 91 ods. 1, je potrebné š pecifikovať, že žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu zostáva po vykonaní maturitnej skúšky žiakom školy.

V súvislosti s tým je potrebné riešiť aj situáciu, keď žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal maturitnú skúšku, avšak pokračuje v štúdiu v piatom ročníku. Aplikačná prax preukázala nejednotný postup v predmetnom prípade. Z uvedeného dôvodu sa jednoznačným spôsobom ustanovuje, že v prípade, ak žiak šesťročného vzdelá vacieho programu v konzervatóriu nevykoná opravnú alebo náhradnú maturitnú skúšku do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.

K bodu 71

Úprava splnomocňovacieho ustanovenia za účelom jeho sprehľadnenia.

K bodu 72

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 48.

K bodom 73 až 75

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, doplnenie skráteného štúdia, ako aj úpravu ustanovení o záverečnej a absolventskej skúške.

K bodom 76 až 78

Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzických osôb.

V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktick ého vyučovania, a to podľa toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyuč ovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, či sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania.

Z uvedeného dôvodu sa školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe vypúšťajú zo školských zariadení.

K bodom 78, 80, 82 až 87 a 89

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdel ávaní a príprave, ktorým sa novým spôsobom upravujú miesta výkonu praktického vyučovania.

K bodu 81

Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňa ďalš í údaj súvisiaci s výchovno-vzdelávacím procesom, a to učebná zmluva podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa Zákonníka práce.

K bodu 88

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 81.

K bodu 90

K 161 da

Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzických osôb.

V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktick ého vyučovania, a to podľa toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyuč ovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, či sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania.

Z uvedeného dôvodu sa školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe vypúšťajú zo školských zariadení a nové sa už nebudú zaraďovať do siete a ani vznikať.

Existujúce školské hospodárstva a strediská odbornej praxe, ktoré boli zriadené do 31. marca 2015, zostávajú zachované. To znamená, že svoju činnosť vykonávajú naďalej za rovnakých podmienok, a to a ž do ukončenia svojej činnosti, vyradenia zo siete a zrušenia.

K § 161db

Vzhľadom na podnety z verejnosti (ministerstvo školstva odpovedalo na cca. 250 žiadostí o priznanie práva používať titul DiS.art.) sa umožňuje aj absolventom, ktorí získali vyššie odborné vzdelanie pred nadobudnutím účinnosti školského zákona, t.j. do 31. augusta 2008, štúdiom študijného odboru, ktorého dĺžka trvala najmenej dva roky, používať titul diplomovaný š pecialista alebo diplomovaný umelec. Ide o tituly zavedené až od 1. septembra 2008, preto sa zrovnoprávňujú absolventi, ktorí získali vyššie odborné vzdelanie za rovnakých podmienok.

K bodu 91

Vzhľadom na opravu názvu neakademického titulu absolventa konzervatória z ' diplomovaného umelca' na 'diplomovaného špecialistu umenia' sa prechodným ustanovením výslovne ustanovuje, že sa nemení právo používať titul 'diplomovaný umelec', na ktorého používanie zí skal právo absolvent študijného odboru, ktorý ukončil štúdium do 31. augusta 2015.

K Èl. XIII

Ustanovenie upravujúce účinnosť.

Bratislava 9. januára 2015

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj D r a x l e r v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predkladá materiál "Návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony" ako iniciatívny návrh.

Preložený návrh zákona v samostatných článkoch mení a dopĺňa tri základné zákony v oblasti regionálneho školstva.

Navrhuje sa:

·zvýšiť maximálne počtov žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl,

·určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škol ách a odborných učilištiach,

·povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štú dia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede,

·upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím bez vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdel ávacích výsledkoch,

·zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,

·umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogický m zamestnancom inej špeciálnej školy,

·zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zoš ity a učebné texty s ustanovením § 13 školského zákona,

·upraviť podmienky na financovanie súťaží a predmetových olympiád,

·umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried,

·každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania a zriaďovateľom štátnych materských šk ôl a štátnych školských zariadení.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívny sociálny vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá environmentálny vplyv a má pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1:

Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet žiakov v triedach piateho až deviateho roční ka základnej školy z 28 na 29 žiakov. Pri určení maximálnych počtov žiakov v triedach sa vychádzalo z priemernej naplnenosti triedy v krajinách OECD v roku 2010, a to na I. stupni základnej školy z 21,3 ž iaka na triedu a na 2. stupni základnej školy z 23,3 žiaka na triedu. Tieto počty žiakov v triede tvorili 75% z maximálnych počtov žiakov v triede.

Vzdelávanie žiakov viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy v jednej triede bude možné najviac z dvoch ročníkoch prvého stupňa základnej školy (napr. prváci a tretiaci sa budú vzdelávať v jednej triede).

K bodu 2:

Na podnet zriaďovateľov škôl a profesijných združení škôl sa do zákona dopĺňa najnižší počet žiakov v triedach základnej školy. Dôvodom je zvýšenie tlaku na racionalizáciu siete šk ôl a rýchlejšie dosiahnutie cieľa, ktorým je priemerná naplnenosť tried porovnateľná s krajinami OECD.

K bodu 3:

Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol doplniť počet žiakov v triede základnej školy dennej formy štúdia z dôvodu povolenia plnenia povinnej školskej dochádzky žiakom v zahraničí. Napr. v súč asnosti evidujeme triedu s 22 žiakmi, pričom 20 žiakov plní povinnú školskú dochádzku v zahraničí. To znamená, že sa v dennej forme štúdia vzdelávajú len 2 žiaci. Zriaďovateľ tejto š koly dostane na výchovu a vzdelávanie týchto žiakov dvakrát plný normatív a 20-krát 10 percentný normatív, čo mu nepostačuje na zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Navrhuje sa, aby riaditeľ š koly mohol doplniť počet žiakov triedy dennej formy štúdia do maximálneho počtu žiakov triedy.

V odseku 15 sa určuje najnižší počet žiakov v triedach základných škôl, ak zriaďovateľ školy zabezpečuje výchovu a vzdelávanie žiakov v slovenskom jazyku a aj v jazyku národnostnej menšiny.

Zároveň sa v odseku 16 umožňuje zriaďovateľovi školy určiť aj nižší počet žiakov v triede ako je najnižší počet žiakov určený v školskom zákone, ale iba v osobitných prípadoch, ktoré zákon uvádza. V písmene d) sa uv ádza ako dôvod 'ďalšie dôvody osobitného zreteľa'. Za dôvody osobitného zreteľa možno považovať aj klimatické podmienky v zimnom období, rozstratené osídlenie v podhorských osídleniach (kopanice, lazy, štále) a záujem zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie z vlastných zdrojov.

K bodu 4:

Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet žiakov v triede prvého ročníka strednej školy z pôvodných 30 na 31. Dôvod je uvedený v prvom bode.

K bodu 5:

Vloženie nového odseku 6 súvisí so situáciou popísanou v 3. bode v prvom odseku. Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol doplniť počet žiakov v triede strednej školy dennej formy štúdia z dôvodu po volenia absolvovania časti štúdia v škole obdobného typu v zahraničí.

V odseku 7 sa do zákona dopĺňa najnižší počet žiakov v triede.

V novom odseku 8 sa umožňuje zriaďovateľovi školy určiť aj nižší počet žiakov v triede ako je najnižší počet žiakov určený v školskom zákone, ale iba v osobitných prípadoch, ktoré zákon uvádza.

Ïalej sa navrhuje v stredných odborných školách možnosť zriaďovať spoločné triedy pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo pre niekoľko príbuzných učebných odborov. Podmienkou j e vytvorenie skupiny najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného odboru alebo učebného odboru na teoretické vyučovanie každého odborného predmetu.

V konzervatóriách sa navrhuje možnosť zriaďovať spoločné triedy pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

K bodu 6:

Navrhuje sa spresniť znenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu k školskému zákonu.

K bodu 7:

Za súčasného legislatívneho stavu nie je možnosť upraviť odlišný postup pri hodnotení tých žiakov s mentálnym postihnutím, u ktorých nie je náležité použiť explicitné vyjadrenie hodnotenia úrovne ich vedomostí. Zavedením navrhnutého ustanovenia bude možné pre príslušnú cieľovú skupinu žiakov s mentálnym postihnutím, vrátane žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vý vinovými poruchami, ktorí majú mentálne postihnutie, použiť slovný komentár, t. j. slovný opis dosiahnutých vedomostí a zručností nadobudnutých pri plnení príslušného vzdelá vacieho programu alebo individuálneho vzdelávacieho programu. Žiaci odborných učilíšť, keďže ich vzdelávanie končí záverečnou skúškou a majú možnosť získať výučný list, sú z možnosti hodnotenia slovným komentárom vyňatí.

K bodu 8:

Navrhuje sa pre žiakov s mentálnym postihnutím v celkovom hodnotení nepripájať prívlastky 's vyznamenaním' a 'veľmi dobre', nakoľko ich výpovedná hodnota nezodpovedná výpovednej hodnote celkové ho hodnotenia intaktných žiakov.

K bodu 9:

Predmetným ustanovením sa navrhuje odstrániť nesúlad týkajúci sa obsahu absolventskej skúšky, pretože žiaci sa na výkon povolaní a odborných činností v oblasti umenia nepripravujú len na škole ú žitkového výtvarníctva, ale môžu sa naň pripravovať aj na inom type strednej odbornej školy.

K bodom 10 a 15:

Zámerom je zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, nakoľko tieto poskytujú rôzne inštitúcie, úroveň ktorých nie je možné kontrolovať zo strany štá tu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky. Zoznam všetkých skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty nie je možn é vyhláškou určiť, nakoľko nie je stály, ale sa neustále mení. Zisťovanie tejto skutočnosti je pre riaditeľov škôl značnou administratívnou záťažou.

Uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka znižuje počty žiakov, ktorí vykonávajú v aktuálnom školskom roku maturitnú skúšku, nie je možné tak objektí vne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, čo sa následne odráža v irelevantných číslach v štatistikách, najmä ak posielame takéto štatistiky do zahraničia za úč elom celoeurópskych zistení. Celoštátne štatistiky, ktoré sú tiež cennou spätnou väzbou, sú ochudobnené o podklady žiakov, ktorí sa maturitnej skúšky z cudzieho jazyka nezúčastnia.

Riaditelia škôl, ktorí rozhodujú o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, nie sú kompetentní porovnávať obsahy skúšok, či obsah skúšky na certifikáte je porovnateľný s obsahom maturitnej skúšky.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je zameraná na slovenské reálie i na literatúru, obsah maturitnej skúšky odráža učivo, ktoré učitelia so žiakmi preberali, je to pre učiteľov cudzích jazykov potrebná spätná väzba pre ďalší rozvoj ich práce.

Ak žiak je schopný vykonať jazykovú skúšku na získanie jazykového certifikátu, nemal by mať problém úspešne vykonať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka.

Maturitná skúška je štátnou záverečnou skúškou stredoškolského štúdia, maturitné testy z cudzích jazykov v SR sú kvalitné, vytvárajú ich experti a školení tvorcovia maturitných zadaní . Zadania sú recenzované a ich validita je posudzovaná školenými recenzentmi.

K bodu 11:

Navrhuje sa, aby vzdelávanie žiakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach s trvalo nízkym alebo kolísajúcim počtom žiakov mohol zabezpečovať aj pedagóg inej špeciálnej školy.

K bodom 12 a13:

Navrhuje sa určiť najnižší počet žiakov v triede odborného učilišťa a praktickej školy. V ostatných špeciálnych školách je už určený.

K bodu 14:

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje upraviť formulácia na poskytovanie príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby nebolo možné si ju vykladať viacerými spôsobmi a aby poskytovanie tohto pr íspevku bolo viazané len na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (nie na všetkých žiakov, na ktorých sa poskytuje príspevok na stravovanie a na školské potreby).

K bodu 16:

Najnižší počet žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl sa bude zavádzať do škôl postupne, a to v školskom roku 2015/2016 do prvého a piateho ročníka základných šk ôl a do prvého ročníka stredných škôl, v ďalších školských rokoch do ich nasledujúcich ročníkov.

K bodom 17 a 18:

Ide o úpravu reagujúcu na prijatie Lisabonskej zmluvy.

K Èl. II

K bodom 1 a 2:

Vypustenie ustanovenia súvisí s vypustením odsekov 8 až 10 v § 89 školského zákona, bližšie uvedené v komentári k 9. bodu v článku I. a s vypustením § 40 školského zákona, ktorým sa zruš ilo štúdium jednotlivých predmetov predchádzajúcou novelou a rozhodovacia kompetencia riaditeľa školy v tejto veci je nadbytočná.

K bodu 3:

Navrhuje sa, aby zriaďovateľ školy schvaľoval okrem počtov prijímaných žiakov aj počet tried. Zriaďovateľ, ktorý určí počtu tried, ktorý nebude zodpovedať sume pridelených finančný ch prostriedkov, bude musieť dofinancovať náklady na výchovu a vzdelávanie v týchto triedach.

K bodom 4 až 7:

Zosúlaďuje sa terminológia súvisiaca s financovaním nákladov na originálne kompetencie v oblasti školstva zo strany územnej samosprávy s terminológiou používanou v školskom zákone.

K bodom 8 až 10:

Navrhuje sa spresniť úloha okresného úradu v sídle kraja pri zabezpečovaní celoslovenských kôl súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení. Zároveň sa vymedzuje ú zemie na konanie obvodného kola súťaže alebo predmetovej olympiády.

K bodom 11 a 12:

Navrhuje sa explicitne vymenovať kolá súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení a predmetových olympiád žiakov škôl, ktoré bude ministerstvo riadiť.

Zoznam súťaží a predmetových olympiád na nasledujúci školský rok bude zverejňovať ministerstvo na svojom webovom sídle.

K bodom 13 až 16 a 18:

Navrhovanou úpravou ustanovení sa sleduje flexibilnosť riešenia problémov praxe, pri zmene zriaďovateľov zariadení školského stravovania počas školského roka a pri zachovaní základnej školy, materskej š koly, alebo organizačnej zložky spojenej školy ak chce zriaďovateľ základnú školu s materskou školou alebo spojenú školu vyradiť zo siete škôl a školských zariadení. Tento problém sa navrhuje rieš iť aj v rámci zmien v sieti.

K bodu 17:

Uvedenú legislatívnu úpravu je potrebné vykonať v záujme zabezpečenia odborného riadenia materskej školy a odstránenia legislatívneho vákua v tejto veci od čias, kedy bola táto problematika upravená v § 63 ods. 7 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). V súčasnosti už síce tento zákon neplatí, ale požiadavka odborného riadenia jednotlivých druhov škô l zostala zachovaná rovnako.

V poslednom období sa na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na sekciu regionálneho školstva, obrátilo viacero žiadateľov s požiadavkou o zaujatie stanoviska vo veci, či v subjektoch zá kladná škola s materská školou majú byť ustanovení zástupcovia riaditeľov pre materskú školu. Tieto funkčné miesta sú zriadené, ale v poslednom období sa vyskytujú prípady, keď v 'snahe uš etriť', riaditelia týchto subjektov rušia miesto zástupcu riaditeľa pre materskú školu a teda je nevyhnutné túto problematiku, ktorá sa dotýka 713 subjektov, upraviť aj právne.

Uvedomujeme si, že ustanovovanie zástupcu/zástupcov riaditeľa školy je v kompetencii riaditeľov škôl. To platí tak pre materskú školu (pokiaľ je materská škola právny subjekt), ako aj pre základnú š kolu, základnú školu s materskou školou, ale aj pre stredné školy, či pre školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami). Žiadny právny predpis ustanovovanie zástupcu/zá stupcov v týchto druhoch škôl neustanovuje explicitne. Iba v prípade spojenej školy, je v § 20 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. explicitne uvedené, že 'Riaditeľ spojenej školy ustanovuje zástupcov riaditeľ a pre každú školu, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy. Na zástupcu riaditeľa sa vzťahujú kvalifikačné predpoklady uvedené v § 3 ods. 5.'

Vzhľadom na to, že základná škola s materskou školou vznikla splynutím dvoch samostatných druhov škôl, z ktorých každý má svoje špecifiká (nielen z hľadiska obsahu výchovy a vzdelá vania, ale aj z hľadiska kvalifikačných požiadaviek na výkon pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov a v neposlednom rade aj organizácie výchovno-vzdelávacej činnosti), je v záujme zabezpečenia odborn ého riadenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov nevyhnutné, aby sa na riadení školy spolu s riaditeľom podieľali (v závislosti od počtu tried základnej školy ako aj v závislosti od počtu t ried materskej školy) aj zástupca/zástupcovia riaditeľa základnej školy s materskou školou pre základnú školu a zástupca/zástupcovia riaditeľa základnej školy s materskou školou pre materskú š kolu, ktorí sú v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení vedúcimi pedagogický mi zamestnancami.

K Èl. III

K bodu 1:

Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 597/2003 Z. z. s § 13 školského zákona vo veci úhrady nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty.

K bodu 2:

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje doplniť ustanovenie zákona tak, aby nebol možný iný výklad financovania nákladov na stravovanie žiakov škôl nad 15 rokov veku, hlavne určenie subjektu, ktorý tieto ná klady financuje. Úprava nadväzuje na zmeny uvedené v § 6 ods. 12 a § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. vo vzťahu k financovaniu nákladov na stravovanie.

K bodom 3 a 4:

Navrhuje sa poskytovať dotáciu na ocenenie výhercov súťaží, ktorých organizátorom a spoluorganizátorom je ministerstvo, napr. súťaž vydavateľstiev o najlepšiu knihu a podobne. Nejde o súťaž e pedagogických a odborných zamestnancov a súťaže pre deti a žiakov škôl a školských zariadení.

K bodu 5:

Navrhuje sa zverejniť na webovom sídle ministerstva metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl (základných a stredných škôl vrátane špeciálnych škôl) v rá mci dohodovacieho konania. Metodika bude doplnená aj o pravidlá dofinancovania výchovy a vzdelávania v materských školách a školských zariadeniach zriadených obvodným úradom v sídle kraja.

K Èl. IV

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje od 1. januára 2014 okrem č l. II 1. a 2. bodu, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2014 a čl. I 2. bodu, 3. bodu § 29 ods. 15 a 16, 5. bodu § 33 ods. 7 a 8, 7. až 10. bodu, 12., 13. a 15. bodu, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2015, teda zmeny priamo súvisiace s priebehom a organizáciou školského roka nadobúdajú účinnosť až so začiatkom príslušn ého školského roka. Ostatné zmeny nadobúdajú účinnosť začiatkom fiškálneho roka, teda od 1.1.2014.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

25 000

25 000

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

800 000

1 622

800 000

1 622

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

1 000

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

2 000

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

44 000

44 000

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

287 000

287 000

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

2.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),

3.Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

4.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

6.Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

7.Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004

-Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

-Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

e)Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 až § 4Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

K § 5V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza.

Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

K § 6Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

K § 7Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri zriaďovaní novej školy zriaďovateľ prikladá školský vzdelávací program k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

K § 8Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

K § 9Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností určených príslušným vzdelávacím štandardom.

K § 10Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

K § 11Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

K § 12 a § 13Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách a školských zariadeniach je možné používať iba schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity ministerstvom školstva. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú na školy distribuované bezplatne na základe objednávky z ministerstva školstva, zároveň sú tieto bezplatne zapožičiavané žiakom. Stanovila sa časová dĺžka schvaľovacej doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať novú učebnicu alebo vydať súhlas ministerstva školstva na jej novú reedíciu. Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.

K § 14Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

K § 15Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

K § 16 až § 18Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a doklady o získanej kvalifikácii. Táto klasifikácia sa uplatnila aj na základných umeleckých školách a jazykových školách. Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať len školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení. Doklady sa vydávajú na tlačivách schválených ministerstvom školstva a sú vedené v štátnom jazyku alebo dvojjazyčne, ak sa jedná o doklad vydaný školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo s bilingválnym vzdelávaním. Všetky doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny a vedú sa trvalým spôsobom.

K § 19 Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

K § 20Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

K § 21

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

K § 22

Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

K § 23 až § 25

Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom odseku sa určujú dôvody, kedy riaditeľ školy zruší povolenie individuálneho vzdelávania. Ďalej sa stanovuje mechanizmus pri osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky v zahraničí, ktoré sa povoľuje na základe žiadosti a zároveň sa stanovujú pravidlá pri vykonávaní skúšok z vybraných vyučovacích predmetov.

K § 26 Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

K § 27

Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

K § 28V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

K § 29 a § 30Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa vzdelávanie občanov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie, podľa novej úpravy základná škola organizuje len inú formu vzdelávania. Organizovanie jazykových kurzov, športových výcvikov, exkurzií a pobytov v škole v prírode sa neukladá riaditeľom škôl povinnosť zabezpečiť ich realizáciu, umožňuje sa však reagovať na podmienky školy a žiadosti zákonných zástupcov žiakov.

K § 31 Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

K § 32 až 36Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ak stratí zdravotnú spôsobilosť, ak stratí športovú výkonnosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

K § 37Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

K § 38Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

K § 39Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

K § 40Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

K § 41Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

K § 42 Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

K § 43 Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

K § 44 Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

K § 45 až § 47Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

K § 48Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

K § 49 Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania.

V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

K § 50 Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním.

K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium poskytuje v rámci intenzívneho vzdelávania prípravu žiakov v umeleckých odboroch, ktorá vytvára predpoklady na ich uplatnenie v ďalšom štúdiu a praxi.K § 52Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia..

Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

K § 53Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

K § 54 Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

K § 55 a § 56 Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

K § 57 Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

K § 58

Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

K § 59 Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

K § 60 Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

K § 61Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

K § 62Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

K § 63Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

K § 64Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

K § 65Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

K § 66Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

K § 67 a § 68Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

K § 69Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

K § 70Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

K § 71Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

K § 72Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

K § 73V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

K § 74Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami vzhľadom na špecifičnosť štúdia a charakter učebného plánu.

K § 75Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

K § 76Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, zlepšiť organizáciu internej časti a prispieť k vytvoreniu pokojnej pracovnej atmosféry v priebehu maturitných skúšok. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, je daná kompetencia ministrovi školstva na vyhlásenie konania skúšok za neplatné. V takom prípade vyhlási nový termín maturitných skúšok.

K § 77Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

K § 78 a § 79 Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

K § 80 až § 82Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti.

Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok

V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej majú vykonávať funkciu predsedu komisie. Skúšajúcich predmetových maturitných komisií vymenúva riaditeľ príslušnej strednej školy z radov pedagogických zamestnancov školy, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu. Ustanovenie definuje spôsobilosť pedagogických zamestnancov aj na funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre bilingválne stredné školy.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi je zloženie maturitnej komisie špecifické vzhľadom na medzinárodné dohody so zahraničným partnerom. Tak tiež sa stanovujú povinnosti predsedu maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vo vzťahu k maturitným skúškam.

K § 83 až § 85Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 86 a § 87 Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

K § 88V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný. Príslušné ustanovenie odseku tohto paragrafu určuje postup skúšobnej komisie pri povolení opakovania celej záverečnej alebo absolventskej skúšky pre žiakov strednej odbornej školy, ktorí boli na viac ako jednej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky alebo na niektorej opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný.

K § 89Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

K § 90 Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži pre potreby uchádzať sa o ďalšie štúdium v partnerskej krajine.

K § 91 a § 92Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

K § 93Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

K § 94Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením.

Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí.

Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom postihnutia, ktorého nie je možné vzdelávať podľa príslušného výchovno-vzdelávacieho programu mohol byť vzdelávaný primerane k jeho zdravotnému znevýhodneniu, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, rešpektujúceho špeciálne výchovno–vzdelávacie potreby žiaka.

K § 95Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola.

Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí.

Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych.

Školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu vnútorne diferencovať na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s rôznym stupňom zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia, v rámci toho istého druhu postihnutia či znevýhodnenia. Podrobnosti o vnútornej diferenciácii budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko značná časť dikcie zákona k základným školám a stredným školám platí aj pre školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ustanovenie umožňuje aby bariéry, ktoré plynú žiakom z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhal prekonávať asistent pedagóga.

K § 96Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

K § 97 Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty.

§ 98Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku vzdelávania.

K § 99Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny.

Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

K § 100 Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v triedach odborného učilišťa o dvoch sa umožňuje z takého dôvodu, keď napríklad pri určitom počte žiakov v jednom ročníku nie je možné vytvoriť dve paralelné triedy tak, aby mohli mať najnižšie určený počet žiakov v každej triede. Pri odbornom výcviku žiakov v odbornom učilišti nie je možné nácvik potrebných pracovných zručností, ani bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov zaručiť pri tomto počte, ktorý je stanovený pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede, preto sa stanovuje delenie žiakov na skupiny v závislosti od druhu ich zdravotného postihnutia. Zvýšenie počtu žiakov v skupine o dvoch sa umožňuje z obdobných dôvodov ako zvýšenie počtu žiakov v triede.

K § 101Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

K § 102Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

K § 103 Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

K § 104Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

K § 105Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

K § 106Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

K § 107Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

K § 108Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

K § 109 až § 111

V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

K § 112Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

K § 113Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

K § 114 až § 118 Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

K § 119Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

K § 120 Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

K § 121Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma deti pohybujúcich sa nepovolenie mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova. Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre je týmto ustanovením stanovený na nevyhnutne potrebný čas potrebný na diagnostiku.

Ustanovenie určuje počet diagnostických skupín, počet detí v diagnostickej skupine, udáva možnosť zriadenia siete profesionálnych rodín, siete samostatných výchovných skupín, ktoré sú organickou súčasťou zariadenia a plnia úlohy vyplývajúce z individuálnych reedukačných programov detí.

K § 122Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok.

Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je možné zriaďovať samostatné reedukačné domovy s takýmto zameraním.

K § 123 Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

K § 124Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť.

Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka.

Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri variante priameho zamestnávania zdravotníckeho pracovníka v špeciálnych výchovných zariadeniach nejde o to, aby títo pracovníci vykonávali celú šírku výkonov, na ktorú ich oprávňuje ich kvalifikácia, ale vzhľadom na špeciálne potreby detí v špeciálnych výchovných zariadeniach len malú časť, ktorú je možné definovať splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom vymenovalo zdravotnícke výkony, ktoré môže zdravotnícky pracovník ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení vykonávať. Zároveň sa tým zabezpečí, že pri náhlej zmene zdravotného stavu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení alebo pri takom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje špecifické vybavenie na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude dieťa postúpené do starostlivosti príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Na ochranu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení sa upravuje, že špeciálne výchovné zariadenie, ktoré poskytuje aj zdravotnú starostlivosť vlastnými zamestnancami podľa úpravy v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a rovnaké sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K § 125Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné dieťa umiestniť v ochrannej miestnosti. V praxi sa veľmi často vyskytujú situácie, keď je dieťa v afekte alebo pod vplyvom rôznych látok a vykonáva agresiu voči sebe alebo voči svojmu okoliu. V prípade potreby zariadenie privolá lekársku pomoc alebo príslušníka Policajného zboru. Aby v praxi neprichádzalo k zneužívaniu uvedených postupov je zariadenie povinné viesť príslušnú evidenciu o použití všetkých osobitných výchovných opatrení, informovať o nich príslušného dozorujúceho prokurátora a archivovať ju.

K § 126 Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

K § 127 Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

K § 128Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

K § 129 Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

K § 130 Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

K § 131 V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

K § 132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

K § 133Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

K § 134Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

K § 135Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

K § 136Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

K § 137

Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

K § 138 Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

K § 139 až 141Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

K § 142Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

K § 143Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

K § 144 a § 145 Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

K § 146

Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

K § 147 a § 148

Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

K § 149Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

K § 150Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

K § 151

Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

K § 152Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

K § 153Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

K § 154 až §156 Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

K § 157 a § 158Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

K § 159

Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

K § 160Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

K § 161Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

K § 162

Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 163Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

K bodu 2Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

K bodu 3 a 4

Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K bodu 5

Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

K bodu 6

Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

K bodu 7Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

K bodu 8Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

K bodu 9

Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

K bodu 10Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

K bodom 11 až 14

Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

K bodu 15

Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

K bodu 16

Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 17Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 18Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

K bodu 19

Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 20

Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

K bodu 21Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 22

Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

K bodom 23 až 25Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 26 Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien

Uvedených v Čl. I.

K bodu 27Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

K bodom 28 až 30Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

K bodu 31 Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

K bodu 32

Zosúladenie s Čl. I.

K bodu 33Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

K bodu 34 a 35

Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

K bodu 36Technické spresnenie.

K bodu 37 Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

K bodu 38 Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 39

Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

K bodu 40

Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

K bodu 41Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

K bodu 42 Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

K bodu 43 a 44Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

K bodu 45 a 46

V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

K bodu 47

Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

K Čl. III

K bodu 1Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

K bodu 2Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

K bodu 3V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

K bodu 4V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

K bodu 5Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 6V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

K bodu 7Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

K bodu 8Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodom 10 a 11Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

K bodom 12 Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

K bodu 13Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 14Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.K bodu 15Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

K bodu 16Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

K bodom 17 a 18Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

K bodu 19Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 20Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

K bodu 21Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

K bodu 22V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov.

V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa a upresňujú sa pravidlá prideľovania finančných prostriedkov.

V novom ustanovení § 4d sa upresňujú podmienky a pravidlá pri podávaní žiadosti, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Zároveň sa ustanovujú niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa, lehota na jej predkladanie, obsah správy o realizácii rozvojového projektu zriaďovateľa, lehota predloženia tejto správy a výška spoluúčasti zriaďovateľa pri financovaní rozvojového projektu.

K bodu 23Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

K bodu 24V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok. Tieto náklady sa financujú podľa počtu detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v týchto školách. V tomto ustanovení sa zároveň ustanovuje dátum (podľa § 7 ods. 4 je dátum stanovený na 15. september) rozhodujúci pre počet detí použitý pri prideľovaní finančných prostriedkov. Výška príspevku na 1 dieťa je stanovená ako 7,5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na bežný školský rok (január až august) platnej 1. januára kalendárneho roka a na nový školský rok (september až december) platnej 1. septembra kalendárneho roka. Ďalej sa ukladajú povinnosti krajskému školskému úradu a zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.

K bodu 25Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

K bodu 26 a 27Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 28Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

K bodu 29Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 30Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

K bodu 31Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

K bodu 32Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

K bodu 33Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

K bodu 34Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

K bodu 35V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

K bodu 36Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

K bodu 37Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

K bodu 38V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5.Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 39Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

K bodu 40Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

K bodu 41Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

K Čl. IV

Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

K Čl. V

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

Bratislava 5. marca 2008

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

minister školstva Slovenskej republiky