Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.09.2009 do 31.12.2010

§ 7
Školský vzdelávací program

(1)
Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2)
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy; školské vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie aj po prerokovaní so zamestnávateľom alebo s právnickou osobou, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu6a) (ďalej len „stavovská organizácia“). Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie.
(3)
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom.
(4)
Školský vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu,
b)
vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,
c)
stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,
d)
vlastné zameranie školy,
e)
dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
f)
učebné osnovy,
g)
učebný plán,
h)
vyučovací jazyk podľa § 12,
i)
spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní,
j)
personálne zabezpečenie,
k)
materiálno-technické a priestorové podmienky,
l)
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
m)
vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
n)
vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy,
o)
požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov.
(5)
Ak škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(6)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7)
Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)
(8)
Ak ide o novozriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho programu zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu.8)
(9)
Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste.

§ 43
Praktické vyučovanie

(1)
Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a konzervatóriách.
(2)
Praktické vyučovanie vytvára predpoklady na výkon povolania a pracovných činností. Poskytuje žiakom najmä praktické zručnosti, návyky a získanie schopností nevyhnutných pre výkon povolania a pracovných činností.
(3)
Hlavnými formami praktického vyučovania sú:
a)
odborný výcvik,
b)
odborná alebo umelecká prax,
c)
praktické cvičenie.
(4)
Odborný výcvik je odborný vyučovací predmet praktického vyučovania, ktorý sa uskutočňuje cvičnou prácou.
(5)
Cvičné práce sa uskutočňujú formou zhotovovania výrobkov, poskytovaním služieb alebo vykonávaním odborných činností zodpovedajúcich povolaniu a pracovným činnostiam, pre ktoré odbor vzdelávania žiakov pripravuje. V zdravotníckych študijných odboroch sa cvičné práce uskutočňujú na zodpovednosť osoby s príslušnou odbornou spôsobilosťou,6) pod vedením ktorej sa praktické vyučovanie vykonáva.
(6)
Odborná prax alebo umelecká prax je odborný vyučovací predmet praktického vyučovania. Odborná prax alebo umelecká prax sa podľa schválených vzdelávacích programov môže vykonávať aj v čase školských prázdnin.
(7)
Praktické cvičenia sú zamerané na overenie a prehĺbenie teoretických poznatkov, nácvik a získanie zručností pri technologických, technických, ekonomických, zdravotníckych, grafických a iných činnostiach.
(8)
Praktické vyučovanie sa uskutočňuje skupinovou formou v školách, v strediskách praktického vyučovania a v školských zariadeniach, zdravotníckych zariadeniach40) alebo individuálne na pracoviskách praktického vyučovania a pracoviskách iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
(9)
Školským zariadením na výkon praktického vyučovania žiakov strednej odbornej školy sú stredisko odbornej praxe a školské hospodárstvo podľa § 118.
(10)
Pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť aj právnická osoba alebo fyzická osoba.
(11)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zabezpečujú praktické vyučovanie, sú povinné utvárať podmienky na jeho výkon a plniť povinnosti ustanovené osobitným predpisom.41)
(12)
Ak sa praktické vyučovanie žiakov bude uskutočňovať u právnických osôb alebo fyzických osôb, riaditeľ školy uzavrie s nimi dohodu, ktorá obsahuje najmä
a)
druh činností, ktoré budú žiaci vykonávať pri praktickom vyučovaní,
b)
miesto konania praktického vyučovania,
c)
časový rozvrh praktického vyučovania,
d)
dĺžku a deň začatia praktického vyučovania,
e)
počet žiakov, ktorí sa zúčastnia na praktickom vyučovaní,
f)
pracovné a hygienické podmienky (ubytovacie a stravovacie podmienky, poskytovanie výstroja, náradia a osobných pracovných prostriedkov),
g)
opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri praktickom vyučovaní,
h)
počet majstrov odbornej výchovy a inštruktorov.
(13)
Počas praktického vyučovania má žiak práva a povinnosti ustanovené podľa osobitného predpisu.41)

§ 74
Maturitná skúška

(1)
Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Súčasťou maturitnej skúšky v stredných odborných školách je teoretická časť maturitnej skúšky a praktická časť maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“). Cieľom odbornej zložky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.
(3)
Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej časti. Súčasťou internej časti maturitnej skúšky je aj teoretická časť odbornej zložky a praktická časť odbornej zložky.
(4)
Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 a praktickej časti odbornej zložky, ak úspešne ukončil príslušný ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru a ak vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky; v zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky až po ukončení posledného ročníka štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru.
(5)
Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6)
Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
(7)
Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky alebo len internej časti maturitnej skúšky. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.
(9)
V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

§ 80

(1)
Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:
a)
ústredná maturitná komisia,
b)
školská maturitná komisia,
c)
predmetová maturitná komisia.
(2)
Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy:
a)
vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,
b)
vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,
c)
vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
d)
vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,
e)
predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.
(3)
Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.
(4)
Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.
(5)
Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre daný predmet.
(6)
Maturitná skúška z odbornej zložky podľa jednotlivých študijných odborov sa koná pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných predmetov a zástupca stavovskej organizácie s odbornou spôsobilosťou v príslušnom alebo príbuznom odbore vzdelávania, ak ho stavovská organizácia deleguje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť odbornej zložky.
(7)
Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve50) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej maturitnej komisie.
(8)
V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.
(9)
Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie.
(10)
Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca zahraničnou stranou.
(11)
Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.

§ 83

(1)
Záverečná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.
(2)
Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ. V konzervatóriách sú stálymi členmi predseda, podpredseda a vedúci oddelenia. Stálym členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku je aj zástupca stavovskej organizácie s odbornou spôsobilosťou v príslušnom alebo príbuznom odbore vzdelávania.
(3)
Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú:
a)
pre záverečnú skúšku v strednej odbornej škole majster odbornej výchovy a učiteľ odborných predmetov, v príslušných odboroch vzdelávania strednej odbornej školy učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných predmetov,
b)
pre absolventskú skúšku učiteľ skúšajúci odborné predmety a prísediaci.
(4)
Riaditeľ školy môže na záverečnú skúšku a na absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie prizvať odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 90

(1)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2)
Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.
(3)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.
(4)
Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.
(5)
Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní záverečnej pomaturitnej skúšky vydá vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške.
(6)
Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.
(7)
Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a)
vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu57) a cestovné náhrady58) pre predsedov a členov komisií,
b)
odborníkom z praxe cestovné náhrady58) a odmenu.59)
(8)
Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(9)
Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti práce člena komisie.
(10)
Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 7 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.
(11)
Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00 euro a najviac 2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac 1,50 eura.

§ 110
Policajné školy

(1)
Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2)
Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný predpis.64)
(5)
Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 10, § 8 a 10, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31, § 36, 41, § 43 ods. 4, 5, 9 a 10, § 44, 46, § 49 až 53, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 7, 13 a 14, § 63 až 71, § 73, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 89 ods. 7 až 10, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, § 152 písm. e), § 154 až 160.
(6)
Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 9, 13, 14, 35, § 54 až 58, § 62 ods. 8 až 11, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 78, 79, § 83 až 85, § 87 a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147 a 148, § 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.

§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1)
Dieťa alebo žiak má právo na
a)
rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b)
bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c)
bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v materských školách,
d)
vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e)
individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f)
bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g)
úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h)
poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i)
výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j)
organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k)
úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l)
na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m)
na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n)
na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o)
náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a)
(2)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4)
Dieťa alebo žiak je povinný
a)
neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b)
dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,
c)
chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d)
chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e)
pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f)
konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g)
ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h)
rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5)
Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a)
žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b)
oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c)
byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d)
na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e)
zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f)
vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g)
byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
(7)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a)
vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b)
dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c)
dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d)
informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e)
nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9)
Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10)
Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.
(11)
Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12)
Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)