Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.01.2012 do 31.08.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Východiskovým podnetom pre vypracovanie novely zákona, ktorým sa mení a dop ĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'novela zákona') je Programové vyhlásenie vlády Slovenske j republiky na roky 2010 až 2014 v časti Základné a stredné školstvo (ďalej len 'programové vyhlásenie') a Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (prijatý vládou Slovenskej republiky 19. decembra 2001 uznesením č. 1193). Veľmi významnými podnetmi sa stali pripomienky a podnety k zákonu po jeho jeden a polročnej aplikácii v praxi predložené odbornou verejnosťou (asociácie, združenia, spoločnosti, školy a školské zariadenia, individuálne podnety pedagogických a odborných zamestnancov a pod.), Konferenciou biskupov Slovenska, samosprávnymi krajmi, Odborový m zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskou komorou učiteľov, Združením miest a obcí Slovenska ako aj Slovenskou rektorskou konferenciou.

Za zásadné dôvody predloženia návrhu novely zákona pova žuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo školstva') dôvody, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení, podnety a pripomienky k zákonu. V tejto sú vislosti ide hlavne o naplnenie cieľov vo vytvorení potrebných podmienok na lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov, vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov bez ohľadu na vyučovací predmet a regió n, podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov s dôrazom na prípravu nových a zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov a vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov tak, aby bol zbaven ý formalizmu. Nemenej dôležitými boli dôvody vyplývajúce z podnetov a pripomienok odbornej verejnosti dotýkajúcich sa kreditového systému, kariérového systému a kontinuálneho vzdelávania. Aj keď programov é vyhlásenie nehovorí o riešení problematiky odborných zamestnancov, svojou podstatou patria do všetkých pilierov zákona (kreditový systém, kariérový systém, systém kontinuálneho vzdelávania ako aj syst ém odmeňovania), preto sú v návrhu zákona riešení.

Návrh novely zákona svojím obsahom rieši v prvom rade ciele programového vyhlásenia vytvorením podmienok na

- lepšie mzdové ohodnotenie – zvýšením platových taríf platových tried 6 až 12 priemerne o 2% a ú pravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiely medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou boli 12%; zavedením príplatku pre učiteľa vykonávaj úceho priamu vyučovaciu činnosť v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnen ím; zavedením príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6% z platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zaradený a ktorý sa bude poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kari érového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec,

- vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov – zavedením pravidiel v získavaní kvalifikácie len štú diom v školách, ktoré poskytujú stupeň vzdelania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. a so zákonom č. 131/2002 Z. z.; uznaním 60 kreditov riaditeľom školy a riaditeľom školského zariadenia za rozširuj úce štúdium, rigoróznu skúšku a vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka pedagogickým a odborným zamestnancom (od 1. januára 2012) po získaní minimálne piatich rokov p edagogickej alebo odbornej praxe na účely vykonania atestačnej skúšky alebo kreditového príplatku,

- podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov – umožnením verejnej kontroly programov kontinuálneho vzdelá vania, absolventských prác, zoznamov absolventov a počty pridelených kreditov za jednotlivé programy kontinuálneho vzdelávania cez internetovú stránku poskytovateľov; rozšírením povinnosti poskytovateľa kontinu álneho vzdelávania zosúladiť obsah programu s cieľovou skupinou, získaním profesijných kompetencií na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti v kategórii alebo podkategórii, v ktorej je zamestnanec zaradený,

- vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov – vymedzením kompetencií riaditeľovi priznávať kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti; umožnením vykonávať atestačné skúšky len tým vysokým školám, ktoré majú akreditované študijné programy druhého stupňa vysokoškolského štúdia; zvýšením kompetencií a povinností riaditeľovi školy a školského zariadenia v uznávaní získaných kreditov na účely vyplácania kreditové ho príplatku pedagogickým a odborným zamestnancom za programy kontinuálneho vzdelávania absolvované pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, v ktorej je pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec zaradený a to v závislosti od potrieb a zamerania školy alebo školského zariadenia.

Kvalitný výkon pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je ovplyvňovaný inovovaním a sústavným zvyšovaním si profesijných kompetencií v procese kontinuálneho vzdelávania, č o je významným predpokladom pre skvalitnenie vedomostného potenciálu Slovenskej republiky ako podmienky pre trvalú konkurencieschopnosť krajiny.

Zásadné zmeny sa navrhujú v oblasti kontinuálneho vzdelávania

- vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, pretože kontinuálnym vzdelávaním nie je možné získavať kvalifikáciu na ú rovni kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti;

- odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeci álnopedagogickej spôsobilosti a na ďalší študijný odbor alebo aprobačný predmet organizáciám zriadených ministerstvom školstva na kontinuálne vzdelávanie;

- obmedzenie vzdelávania začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca v iný ch druhoch kontinuálneho vzdelávania ako adaptačnom vzdelávaní počas adaptačného obdobia s cieľom efektívne koordinovať tento proces (časovo a finančne);

- umožnenie do 31. decembra 2016 vykonávať činnosť uvádzajúceho zamestnanca samostatný m zamestnancom s podmienkou aby mal minimálne päť rokov pedagogickej a odbornej praxe;

- vypustenie špecializačného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelá vania, pretože kompetencie zamestnanca špecialistu sa dajú udržať pružnejšie a časovo s menej náročným absolvovaním aktualizačného vzdelávania;

- zadefinovanie nových požiadaviek na odborného garanta programov kontinuálneho vzdelávania vo vz ťahu k zabezpečovania tvorby, kvality a kontroly realizácie programu kontinuálneho vzdelávania;

- rozšírenie povinností poskytovateľa o zverejňovanie profesijných kompetencií ktoré absolvent nadobudne v súlade s jeho kategóriou, podkategóriou alebo vyučovacím predmetom;

- rozšírenie možností vzdelávania vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom aktualizačného vzdelávania;

- upravenie podmienky pre zaradenie pedagogických a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelan ím tretieho stupňa a šiestimi rokmi praxe do štvrtého kariérového stupňa o povinnosť absolvovať prvú atestáciu;

- upravenie podmienok na vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou v rámci overenia profesijn ých kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov o povinnosť absolvovať najmenej tri roky praxe, zároveň sa úspešné overenie profesijných kompetencií bude považovať za absolvovanie príslušné ho programu kontinuálneho vzdelávania.

Ïalším dôvodom na vypracovanie novely bolo odstránenie nerovnosti – zrovnoprávnenie pedagogických a odborných zamestnancov pri výkone pedagogickej činnosti a odbornej činnosti z pohľadu uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov pred a po účinnosti zákona.

Dôvodmi na novelizáciu sú aj iné oblasti, zmenou ktorý ch sa skvalitní pedagogická činnosť alebo odborná činnosť v školách a školských zariadeniach ako napríklad

- zavedenie kariérovej pozície vedúceho vzdelávacej oblasti;

- posilnenie kompetencie zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škô l, materských škôl a školských zariadení pri schvaľovaní ročného plánu kontinuálneho vzdelávania s priamou väzbou na financovanie školy a školského zariadenia;

- vymedzenie právneho rámca pre poskytovanie kontinuálneho vzdelávania pedagogickým a odborný m zamestnancom vysokými školami v rámci ich hlavnej činnosti (zákon č. 131/2002 Z. z.);

- zrušenie povinnosti vyučovať aprobačné predmety alebo predmety študijného odboru pre všetk ých učiteľov škôl so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Navrhované zmeny registra pedagogických, odborných a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení reagujú na potrebu spresnenia a modifikácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systé mu registra zamestnancov v regionálnom školstve. Majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektí vneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov.

Navrhovaná novela zákona vychádza z tradície vý chovy a vzdelávania občanov Slovenskej republiky a svojim obsahom sa zhoduje s tendenciami a prioritami pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov a odbornej činnosti odborných zamestnancov v rozvinutých štátoch Euró pskej únie a je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, zamestnanosť a životné prostredie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh z ákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 5.5.2011-12.5.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej spr ávyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom000xv tom: za MŠVVaŠ SR 000xv tom: za MPSVR SR 000xv tom: za MV SR 000xz toho: - vplyv na ŠR000x- vplyv na územnú samosprávu000xVýdavky verejnej správy celkom z toho:47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22 x - vplyv na rozpočet MŠVVaŠ SR / 07840 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12x- vplyv na rozpočet MPSVR SR / 07C05, 06G04267 269267 269284 086x- vplyv na rozpočet MV SR / 06V26 68226 68230 069x- vplyv na ŠR spolu41 179 227,5241 179 227,5241 467 852,12x- vplyv na územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1xCelková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22xv tom: za MŠVVaŠ SR40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12xv tom: za MPSVR SR267 269267 269284 086xv tom: za MV SR26 68226 68230 069xv tom: za územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1x Poznámka:

Vplyv na územnú samosprávu v členení na obce a na VUC je nasledovný:

- v roku 2012 – vplyv na rozpočty obcí v sume 5 577 585,82 eura, vplyv na rozpočty VÚC v sume 565 978,28 eura

- v roku 2013 – vplyv na rozpočty obcí v sume 5 577 585,82 eura, vplyv na rozpočty VÚC v sume 565 978,28 eura

- v roku 2014 – vplyv na rozpočty obcí v sume 5 667 345,82 eura, vplyv na rozpočty VÚC v sume 571 918,28 eura.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22xz toho vplyv na ŠR spolu41 179 227,5241 179 227,5241 467 852,12xz toho vplyv na rozpočet MŠVVaŠ SR40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12xz toho vplyv na rozpočet MPSVR SR267 269267 269284 086xz toho vplyv na rozpočet MV SR26 68226 68230 069xz toho vplyv na územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1xfinancovanie zabezpečené v rozpočte47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22xostatné zdroje financovania000xRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 / 00 / 00 / 0xN ávrh na zvýšenie výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky súvisiace so zmenami v novele zákona č. 317/2009 Z. z.

·Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do novely z ákona budú zabezpečené v limite rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rok 2012 až 2014. Výdavky budú hradené z vyčlenených finančných prostriedkov na zvyš ovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1. 1. 2012 a z finančných prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

·Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR – finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do novely zákona budú kryté v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2012 – 2014 a z finančných prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

·Ministerstvo vnútra SR – budú kryté v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra SR na roky 2012 a ž 2014 a z finančných prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

·územná samospráva – finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do novely zákona budú kryté v rámci zvýšeného výnosu dane z príjmov na roky 2012 – 2014 a z finančný ch prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

2.3. Popis a charakteristika návrhu

Všetky návrhy na zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vplyv na odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov (na osobné náklady), nemajú vplyv na prevádzku škôl a školských zariadení a ani na kapitálové výdavky. Zmeny sa dotknú všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadení pre pracovnú rehabilitáciu ľudí so zdravotným postihnutím s účinnosťou od 1. januára 2012.

Ide o tieto zmeny:

·umožniť vykonávať činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC201296 8404 238 97283 49050 490201396 8404 238 97283 49050 490201496 8404 238 97283 49050 490

Zmena sa dotkne zamestnancov zaradených v 8, 9 a 10 PT. Predpokladá sa dopad na 1 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 269 zamestnancov financovaných z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 253 zamestnancov financovaných z rozpo čtov obcí a 153 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy (príplatok 4 %) financovanej z v ýnosu dane obcí a VÚC mesačne vo výške 9 PT približne 20,34 eura, s odvodmi do poistných fondov 27,50 eura a zamestnanca školy financovanej z rozpočtu MŠVVaŠ SR vo výške 10 PT približne 22,2 eura, s odvodmi do poistných fondov 30 eur.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 2 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 11 pedagogických a odborných zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedné ho zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne približne 23,7 eur s odvodmi do poistných fondov 32,1 eura.

·uznať odborným zamestnancom rigoróznu skúšku, ak mali do 31.10.2009 päť rokov odbornej praxe, ako náhradu za prvú atestáciu

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012288 044,44 642 0 16 241,282 214,722013288 044,44 642 0 16 241,282 214,722014288 044,4 4 642 0 16 241,282 214,72

Zmena sa dotkne zamestnancov zaradených v 10 PT. Predpokladá sa dopad na 1 % odborných zamestnancov. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 265 zamestnancov financovaný ch z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 22 zamestnancov financovaných z rozpočtov obcí a 3 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy mesačne vo výške približ ne 67 eur, s odvodmi do poistných fondov 90,58 eura.

Ministerstvo vnútra SR nepredpokladá vplyv na rozpočet finančných prostriedkov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 4 odborných zamestnancov zariadení financovaných z kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpoč tovej kapitoly MPSVR SR mesačne 71,5 eura, s odvodmi do poistných fondov 96,7 eura.

·umožniť vykonať prvú atestáciu pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý v medzi 1.11.2009 až 1.1.2012 splnili podmienku päť rokov pedagogi ckej praxe alebo päť rokov odbornej praxe

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012360 870,729 284 2 211 47 826,246 521,762013360 870,729 284 2 211 47 826,246 521,762014360 870,729 284 2 211 47 826,246 521,76

Zmena sa dotkne zamestnancov zaradených v 10 PT. Predpokladá sa dopad na 2 % pedagogických a odborných zamestnancov. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 332 zamestnancov financovaných z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 44 zamestnancov financovaných z rozpočtov obc í a 6 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC. Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy mesačne vo výške približne 67 eur, s odvodmi do poistných fondov 90,58 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 8 pedagogických zamestnancov zariadení financovaný ch z kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR mesačne 71,5 eura, s odvodmi do poistných fondov 96,7 eura.

·priznať pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom 60 kreditov za rozširujúce štúdium alebo rigoróznu skúšku na pridelenie kreditového príplatku alebo vykonanie a testačnej skúšky

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012xxxxx2013xxxxx2014 268 420,616 817 3 387 89 7605 940

Dopad sa predpokladá až od septembra roku 2014. Zmena sa dotne učiteľov materských škôl, základných umeleckých škôl, základných škôl a stredných škô l vrátane špeciálnych škôl. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv približne na 1 % pedagogických a odborných zamestnancov, čo je 665 zamestnancov financovaných z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 272 zamestnancov financovaných z rozpočtov obcí a 18 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC.

Predpokladá sa dopad mesačne na jedného zamestnanca (kreditový príplatok 12 %) v rozpočtoch obcí a VÚC vo výške 9 PT približne 61,02 eura, s odvodmi do poistných fondov 82,50 eura a na jedného zamestnanca š koly z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR vo výške 11 PT približne 74,64 eura, s odvodmi do poistných fondov 100,91 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 13 pedagogických a odborných zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedné ho zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne 79,68 eur s odvodmi do poistných fondov 107,8 eura.

·priznanie pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom 60 kreditov za štátnu jazykovú skúšku na pridelenie kreditového príplatku alebo vykonanie atestačnej skúšky

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012666 00641 3963 38744 550 24 750 2013666 00641 3963 38744 550 24 750 2014666 006 41 3963 38744 550 24 750

Ročne končí štátnu jazykovú skúšku 13 % poslucháčov jazykových škôl, čo je približne 3 100 osôb. Predpokladáme, že 20 % z poslucháčov jazykový ch škôl (620 osôb) sú zamestnancami škôl, z toho sa predpokladá v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR dopad na 550 zamestnancov, v rozpočtoch obcí 45 zamestnancov a v rozpočtoch VÚC 25 zamestnancov.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca (kreditový príplatok 12 %) školy financovanej z výnosu dane obcí a VÚC mesačne vo výške 9 PT približne 61,02 eura, s odvodmi do poistných fondov 82,50 eura a š koly financovanej z rozpočtu MŠVVaŠ SR vo výške 11 PT približne 74,64 eura, s odvodmi do poistných fondov 100,91 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 32 pedagogických a odborných zamestnancov organizá cií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne 79,68 eur s odvodmi do poistných fondov 107,8 eura.

·zmena v odmeňovaní pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa úpravou rozdielu medzi 10 – 11 a 11 – 12 platovou triedou tak, aby rozdiel bol 12% a zvýšenie ostatných platových tried podľa prílohy č. 7 k novele zákona č. 553/2004 Z. z.

Kalendárny rokMŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC201238 374 120,4189 76518 6395 133 478,3417 741,82013 38 374 120,4189 76518 639 5 133 478,3 417 741,82014 38 374 120,4189 76518 639 5 133 478,3 417 741,8

Navrhuje sa zvýšenie platovej triedy 11 a 12 stupnice platových taríf (ďalej len 'PT') pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tak, aby bol rozdiel medzi 10 a 11 PT a 11 a 12 PT 12 % a ostatných platových tried podľa prílohy č. 7 k novele zákona č. 553/2004 Z. z.

V súčasnosti je rozdiel medzi platovou triedou 10 a 11 - 6,7 % v 1. pracovnej triede a 7,1 v 2. pracovnej triede a medzi platovou triedou 11 a 12 - 10,0 % v 1. pracovnej triede a 9,9 v 2. pracovnej triede.

Predpokladá sa, že návrh sa dotkne všetkých pedagogických a odborných zamestnancov financovaných z rozpočtu MŠVVaŠ SR, z rozpočtu VÚC, z rozpočtu obcí a pedagogických a odborných zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR.

Pedagogický a odborný zamestnanec, ktorý získa 60 kreditov dostáva k tarifnému platu príplatok vo výške 12 % tarifného platu.

Napríklad pedagogický zamestnanec zaradený v 10 PT so 60 kreditmi má mesačný tarifný plat 544,5 eura a kreditový príplatok (12 %) vo výške 65,34 eura, spolu 609,84 eura. Po 1. atestácii sa zaradí do 11 PT s tarifným platom 581 eur. Pokles platu mesačne predstavuje 28,84 eura, ročne 346,08 eura.

Z príkladu vyplýva, že sa neoplatí pedagogickému zamestnancovi urobiť si atestáciu, nakoľko poberanie kreditového príplatku je finančne výhodnejšie.

Návrh motivuje pedagogických a odborných zamestnancov sa vzdelávať a súč asne odstraňuje nerovnosť v poklese príjmu pedagogického a odborného zamestnanca.

Pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je podstatné navýšenie v platových triedach 9, 10 a 11. V platovej triede 9 sa pôvodná suma zvyšuje zo 499,00 € na 508,50 €, teda o 9,50 €. V platovej triede 10 z 544,50 € na 555,00 €, teda o 10,05 € a v platovej triede 11 z pôvodných 581,00 € na 622,00 €, čo je navýšenie o 41,00 €. Na stredných odborných školách Policajného zboru je v súčasnej dobe zamestnan ých celkovo 44 učiteľov vo verejnej službe (v platovej triede 9 – traja učitelia, v platovej triede 10 – 21 učiteľov a v platovej triede 11 – 20 učiteľov a dvaja vedúci predmetovej skupiny). Podľ a zmeny v návrhu zákona týkajúcej sa platových taríf, dôjde k navýšeniu finančných prostriedkov o 18 639,00 € ročne z toho na mzdy 13 812,00 €.

·zaviesť príplatok pre začínajúceho pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vo výške 6 %

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC20121 099 39517 9441 474252 00064 26020131 099 39517 9441 474252 00064 26020141 099 39517 9441 474252 00064 260

Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 2 221 zamestnancov financovan ých z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 600 zamestnancov financovaných z rozpočtu obcí a 153 zamestnancov financovaných z rozpočtu VÚC.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy financovanej z výnosu dane obcí a VÚC mesačne vo výške od 22,2 eura do 30,51 eura, s odvodmi do poistných fondov od 30,01 eura do 41,25 eura a školy financovanej z rozpočtu MŠVVaŠ SR vo výške približne 30,51 eura, s odvodmi do poistných fondov 41,25 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 35 pedagogických a odborných zamestnancov organizá cií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne 31,6 eura s odvodmi do poistných fondov 42,7 eura.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1000x Nedaňové príjmy (200)1000x Granty a transfery (300)1000x Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 000x Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500) 000x Dopad na príjmy verejnej správy celkom000x

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Vplyv na bežné výdavky (600) z toho:47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22x Vplyv na bežné výdavky MŠVVaŠ SR spolu40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12xv tom: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 966 601,792 966 601,792 986 078,17x v tom: Poistné a príspevok do poisťovní (620)1 044 243,831 044 243,831 051 099,52x v tom: Transfer obci (641009)19 297 850,5219 297 850,5219 424 545,04x v tom: Transfer VÚC (641010)13 819 223,4613 819 223,4613 909 949,63x v tom: Cirkevnej škole (642004)2 081 060,572 081 060,572 094 723,18xv tom: Súkromnej škole (642005)1 676 296,341 676 296,341 687 301,58xVplyv na bežné výdavky MPSVR SR spolu267 269267 269284 086xv tom: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)198 050,38198 050,38210 512,04x v tom: Poistné a príspevok do poisťovní (620)69 218,6269 218,6273 573,96xVplyv na bežné výdavky MV SR spolu26 68226 68230 069xv tom: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)19 735,2119 735,2122 240,38x v tom: Poistné a príspevok do poisťovní (620)6 949,796 949,797 828,62xVplyv na bežné výdavky územnej samosprávy spolu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1x v tom:Transfer obci5 577 585,825 577 585,825 667 345,82xTransfer VÚC565 978,28565 978,28571 918,28xKapitálové výdavky (700) spolu000xVýdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)000xDopad na výdavky verejnej správy celkom47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22x z toho : výdavky na MŠVVaŠ SR40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12x výdavky na MPSVR SR267 269267 269284 086xvýdavky na MV SR26 68226 68230 069xvýdavky na ŠR spolu41 179 227,5241 179 227,5241 467 852,12x výdavky na územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1x 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnos ť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh má pozitívny vplyv na odmeňovanie pedagogických a odborný ch zamestnancov. Vplyv sa prejaví vo zvýšení miezd a platov pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Zmeny sa dotknú všetk ých zriaďovateľov škôl a školských zariadení, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadení pre pracovnú rehabilitáciu ľudí so zdravotným postihnutím.Kvantifikujte: Údaje s ú uvedené v časti 'Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu', v časti 2.3.

- Rast alebo pokles príjmov/v ýdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaný m materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.žiadne4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

žiadny4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepú šťanie ?

žiadne

žiadne

nie

Vplyvy na informatizá ciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie Obsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existuj úce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Áno, zverejňovaním každého akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania, anotácie záverečných prác absolventov programu kontinuálneho vzdelá vania a zoznamu absolventov programu kontinuálneho vzdelávania na webovom sídle poskytovateľa sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň) a zároveň tým, že MŠVVaŠ SR zabezpečuje prístup k údajom v centrálnom registri pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d) sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II (jednosmerná interakcia).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantick ú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Návrh zákona vytv ára podmienky pre sémantickú interoperabilitu, ktorá bude zabezpečená využívaním rezortného informačného systému v rámci regionálneho školstva (ktorý je tvorený v súlade s pravidlami ISVS) po jeho dokončení.¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti po čítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronické ho vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačn á aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepš uje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zav ádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Návrh zákona sí ce nevytvára nový informačný systém, ale inovuje súčasný rezortný informačný systém tým, že umožňuje prístup k údajom v ňom pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d).6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpe čuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Poskytovateľ bude po dokončení rezortného informačného systému v rámci regionálneho školstva poskytovať elektronické služby prostredníctvom internetu na otvorenej softvérovej platforme (internetový prehliadač, pdf a pod.).6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zv ýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštrukt úra?

(Uveďte stručn ý popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiá l potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Žiadne.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR:

·k vplyvu na rozpočet verejnej správy:

Predkladaný návrh zákona predpokladá dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v celkovej sume 26 829 389,62 eur, z toho za kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 26 625 501,62 eur, za kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 195108 eur a Ministerstva vnútra SR v sume 8 780 eur.

Finančné krytie novely zákona navrhuje MŠWŠ SR pre svoju kapitolu kryť z 3 %-nej rezervy vytvorenej v návrhu východísk rozpočtu verejnej sprá vy na rok 2012 až 2014 pre pedagogických zamestnancov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si finančný dopad súvisiaci s novelou zákona má v zmysle doložky uplatňovať pri pr íprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Ministerstvo vnútra SR sa k zdrojové mu krytiu pre svojich zamestnancov nevyjadruje.

So zdrojom krytia navrhovanej novely uvádzanej MŠVVaŠ SR nie je možné súhlasiť z dvoch dôvodov:

1.V rezerve pre pedagogických zamestnancov regionálneho školstva nie sú v súvislosti s 3 %-ným rastom platov pedagogických zamestnancov rozpočtované osobné výdavky v takej výške, ako sú kvantifikované v doložke (menej o 579 824,62 eur);

2.Rezerva je rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa pre všetkých pedagogických zamestnancov regionálneho školstva a nielen pre časť týchto zamestnancov, ktorých sa novela zákona dotkne - najmä v súvislosti so zmenou platový ch taríf (cca 39 tisíc pedagogických zamestnancov (60 %)).

Kvantifikovaný objem výdavkov v doložke pre MPSVR SR a MV SR na financovanie odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov ž iadame zabezpečiť v rámci ich schválených limitov na jednotlivé rozpočtové roky vnú tornou realokáciou výdavkov. V tabuľke č. 1 je potrebné uvádzať výdavky podľa programovej š truktúry jednotlivých kapitol.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v zneníneskorších predpisov pri predkladaní materiálov na rokovanie vlády musia byť uvedené a zdôvodnené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej sprá vy na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky a spolu s tým musia byť uvedené aj ná vrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.

Podľa § 14 ods. 4 uvedeného zákona v priebehu rozpočtového roka pri prerokovávaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády nemožno schváli ť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na HDP.

V zmysle vyššie uvedeného žiadame upraviť doložku vybraný ch vplyvov.

K ÈI. IV - nesúhlasíme s navrhovanou zmenou zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprá ve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu negatí vneho dopadu na príjmy štátneho rozpočtu. S prihliadnutím na odhadované výnosy dane z prí jmov na roky 2012 až 2014 je predpoklad, že zvýšené potreby finančných prostriedkov na odmeňovanie pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je v rámci samosprávnych pôsobností územná samospráva, by mali byť zabezpečené v rámci týchto príjmov. V nadväznosti na uvedenéžiadame predmetný článok vypusti ť.

·k vplyvu na informatizáciu spoločnosti:

V doložke vplyvov žiadame vyznačiť pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a zároveň žiadame vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, a to nasledovne:

V časti 6.1. analýzy navrhujeme doplniť vetu:

'Áno, zverejňovaním každého akreditovaného programu kontinuá lneho vzdelávania, anotácie záverečných prác absolventov programu kontinuálneho vzdelávania a zoznamu absolventov programu kontinuálneho vzdelávania na webovom sídle poskytovateľa sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň) a zároveň tým, že MŠVVaŠ SR zabezpečuje prístup k údajom v centrálnom registri pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d) sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II (jednosmerná interakcia).'.

V časti 6.2. a 6.10. analýzy môže ostať Vami navrhnutý text.

V časti 6.7. analýzy navrhujeme doplniť vetu:

'Návrh zákona síce nevytvára nový informačný systé m, ale inovuje súčasný rezortný informačný systém tým, že umožňuje prístup k údajom v ňom pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d).'.

Ostatné časti analýzy navrhujeme vyplniť slovom 'nie'.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR má k doložke vybraných vplyvov predloženého materiálu nasledovnú pripomienku:

Návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy resp. vplyvy na hospodárenie domácností – konkrétne na príjmy dotknutej skupiny pedagogických a odborných zamestnancov. Návrh povedie k zvýšeniu pracovných pr íjmov istej časti tejto skupiny zamestnancov. Preto žiadame označiť v tabuľke v bode A.2. pozitívne sociálne vplyvy a doplniť analýzu sociálnych vplyvov podľa prílohy č . 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá bude obsahovať vyčíslenie nárastu príjmov dotknutých skupín zamestnancov a odhad počtu zamestnancov ovplyvnených predkladaným návrhom.

Ministerstvo hospodárstva SR: nemá pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR: nemá pripomienky.

Dolož ka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborný ch zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu pr ávneho predpisu:

a)nie je upravená v prá ve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. dolož ky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I:

K bodu 1:

V zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svä tou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní sa problematikou kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov zaoberá aj Katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou bi skupov Slovenska. Z uvedeného dôvodu, zamestnanci tohto centra, ktorí majú ustanovenú vyučovaciu povinnosť sa budú považovať za pedagogických zamestnancov – učiteľov kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 2:

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vn útra SR sú odborne riadené a finančne napojené na rozpočet tohto ministerstva a preto sú vyradené z registra pedagogických a odborných zamestnancov.

K bodu 3:

Ide o úpravu kvalifikačnej požiadavky u všetký ch učiteľov vyučujúcich v školách so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

K bodu 4:

Navrhovaná zmena vyplýva z jeden a polročnej aplikač nej praxe a to z dôvodu, že nebolo jasné, že vzdelávanie podľa pôvodného ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) sa nepovažuje za kontinuálne vzdelávanie, ale len za vzdelávanie na doplnenie kvalifikačný ch predpokladov. Teda absolvovanie takéhoto vzdelávania je podmienka na možnosť zotrvania pedagogického zamestnanca v pracovnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné ustanovenie paragrafu 8 rozdelilo na dva paragrafy a to § 8 a 8a.

Z terajšieho ustanovenia je jasné, komu a kto poskytuje vzdelávanie na doplnenie pedagogickej spôsobilosti alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Tým, že ustanovenie určuje doklad o ukončení takéhoto vzdel ávania, ktorým je vysvedčenie, sa zdôrazňuje, že toto vzdelávanie nepatrí do systému kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 5:

Navrhované ustanovenie § 8a detailnejšie rozpracúva b ývalé ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) a nadväzuje na predchádzajúci druh štúdia definovaného vyhláškou MŠ SR č. 42/1996 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Na takéto vzdel ávanie bude môcť byť prijatý len ten uchádzač, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad vyžadujúci sa od pedagogického zamestnanca. Ako už zo samotného názvu vyplýva, ide o rozšírenie existuj úcich kvalifikačných predpokladov. Dokladom o ukončení rozširujúceho štúdia je taktiež vysvedčenie, z čoho vyplýva, že sa vymyká zo systému kontinuálneho vzdelávania t.j., že nepodlieha akredit ácii podľa tohto zákona. Týmto druhom štúdia si môže rozširovať kvalifikačný predpoklad len pedagogický zamestnanec. Špecifikum však je, absolvent za absolvovanie tohto vzdelávania zí skava 60 kreditov.

K bodu 6:

Navrhovaná zmena v ustanovení § 27 ods. 6 odstraň uje doterajšiu deformitu kariérového systému, ktorý umožnil zamestnancovi preskočiť 3. kariérový stupeň a to vtedy, keď získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania a mal šesť rokov praxe. Taký to zamestnanec získal druhú atestáciu napriek tomu, že nemusel preukázať získanie profesijných kompetencií na výkon činností, ktoré vykonáva zamestnanec s prvou atestáciou napr. uvádzanie začínajú ceho učiteľa. Navrhovaná úprava toto znemožňuje. Z uvedeného dôvodu musí najskôr splniť podmienky na zaradenie do 3. kariérového stupňa vykonaním prvej atestácie a následne môže byť zaradený do 4. kariérového stupňa.

K bodu 7:

Úprava ustanovenia § 33 ods. 2 písm. e) a ods. 8 bola navrhnutá v nadväznosti na školský zákon, ktorý umožňuje učebné plány usporadúvať nielen podľa predmetov, ale aj podľa vzdelávacích oblastí. Takže pedagogickým zamestnancom š pecialistom bude môcť byť aj vedúci vzdelávacej oblasti.

K bodu 8:

Zmenou, ktorá spočíva vo vypustení písmena f) z ustanovenia § 35 ods. 4 sa kvalifikačné vzdelávanie vypúšťa zo systému kontinuálneho vzdelávania, nakoľko jeho poslaním bolo získanie profesijných kompetencií na splnenie kvalifikačného predpokladu na vyu čovací predmet alebo predmety študijného odboru a nie na udržiavanie alebo rozvíjanie profesijných kompetencií, čo je poslaním kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 9:

Keďže ustanovenie § 35 ods. 6 hovorí o overovaní profesijných kompetencií, ktoré má zamestnanec nadobudnúť sebavzdelávaním a praxou, teda sa nemusí zúčastňovať na kontinuálnom vzdelávaní, navrhuje sa, aby o takéto preskúšanie mohol požiada ť len ten zamestnanec, ktorý má najmenej 3 roky praxe. Zavedenie podmienky trojročnej praxe vychádza zo samotnej definície overenia profesijných kompetencií. Účelom tohto overovania je možnosť uznať zí skanie kompetencií prostredníctvom sebavzdelávania. Ïalšia možnosť získať takéto kompetencia je prax, čo potvrdila aj medzinárodná štúdia TALIS, ktorá konštatovala, účinnosť a efektivita vyuč ovania u učiteľov starších tridsať rokov t. j. učiteľov, ktorí majú viac ako päť rokov praxe je viac ako o 50% vyššia z pohľadu udržiavania disciplíny v triede, čo je podľa štú die PISA priamym indikátorom kvality vyučovania. Z uvedeného dôvodu sa dá považovať aj prax za proces učenia sa a nadobúdania profesijných kompetencií. Na účely overovania profesijných kompetencií považ ujeme požadovanú trojročnú prax za dostatočnú. Zároveň sa uplatňuje predpoklad, že overenie profesijných kompetencií sa môže uskutočňovať v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, prí padne u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi.

K bodu 10:

Úprava v ustanoveniach § 35 ods. 5, 7 a 8 sa vykoná va v nadväznosti na bod 8, ktorým sa upravilo ustanovenie § 35 ods. 4 vypustením písmena f), t.j. kvalifikačného vzdelávania.

K bodu 11:

Úpravou § 35 ods. 9 sa dáva kompetencia zriaďovate ľovi ZUŠ, JŠ, MŠ a školských zariadení priamo odsúhlasovať ročný plán kontinuálneho vzdelávania pre tieto školy a školské zariadenia. Vyjadrovacia kompetencia voči ostatným školám zostá va zachovaná.

K bodu 12:

Cieľom adaptačného vzdelávania začínajú ceho pedagogického a odborného zamestnanca je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon činností samostatného pedagogického alebo odborného zamestnanca, ktoré nemožno získať absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania. Do určitej miery teda možno povedať, že až úspešným ukončením adaptačn ého vzdelávania má pedagogický alebo odborný zamestnanec všetky profesijné kompetencie, ktoré si môže kontinuálnym vzdelávaním udržiavať alebo ďalej rozvíjať. Z uvedeného dôvodu sa umožň uje začínajúcim zamestnancom účasť na ďalších druhoch kontinuálneho vzdelávania, ak ukončili adaptačné vzdelávanie.

K bodu 13:

V školách a školských zariadeniach, v ktorý ch riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni, je potrebné zachovať pri funkčnom vzdelávaní súčasný stav. U ostatných je možné roz šíriť poskytovateľov o právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti vzdelávanie.

K bodom 14, 15, 16:

Na základe podnetov z praxe, ktoré hovoria, že zmeny v oblasti pedagogiky, legislatívy a riadenia ľudských zdrojov sú také dynamické, že nie je možné ponechať vedúcich zamestnancov vo vzdelávacom cykle 7 rokov, sa navrhuje rozšíriť cieľovú skupinu aktualiza čného vzdelávania aj o kariérovú pozíciu vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Títo zamestnanci sa budú teda môcť vzdelávať, tak v oblasti svojej kategórie a podkategórie, ako aj v oblas ti svojej kariérovej pozície. Keďže ide o vzdelávanie vedúcich zamestnancov, nie je možné aby si toto vzdelávanie zabezpečovali vedúci zamestnanci sami prostredníctvom aktualizačného vzdelávania š koly alebo školského zariadenia, a preto sa ustanovuje, že aktualizačné vzdelávanie vedúcich zamestnancov budú poskytovať len poskytovatelia, ktorí poskytujú funkčné vzdelávanie.

K bodu 17:

Z dôvodu nevýraznosti textácie § 40 ods.6 a vypustenia špecializačného inovačného vzdelávania sa upravuje textácia odseku 6. Aplikačná prax preukázala neopodstatnenosť špecializačného inovačného vzdelávania a z uvedeného dô vodu sa od tohto druhu kontinuálneho vzdelávania sa ustupuje.

K bodu 18:

Cieľom kvalifikačného vzdelávania pedagogické ho zamestnanca bolo získanie profesijných kompetencií potrebných na splnenie kvalifikačného predpokladu alebo na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu, predmetov študijného odboru alebo na doplnenie kvalifikačn ých predpokladov. Vzhľadom na to, že kvalifikačné predpoklady vzdelania v zmysle § 7 zákona č. 317/2009 Z. z. a zákonov č. 245/2008 Z. z. a č. 131/2002 Z. z. poskytujú len stredné a vysoké školy, navrhuj ú sa zmeny v ustanovení § 8 a § 8a zavedením rozširujúceho štúdia pre pedagogických zamestnancov a kvalifikačné vzdelávanie sa zo systému kontinuálneho vzdelávania vypúšťa.

K bodu 19:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20:

Na základe doterajšej aplikácie zákona v praxi je potrebné vytvoriť legislatívne možnosti na skrátenie doby akreditácie alebo jej odobratie za uvedených podmienok. Konanie vo veci zruš enia akreditácie môže byť začaté z vlastného podnetu napr. ministerstvo v rámci štátneho dohľadu zistí také závažné skutočnosti, ktoré ho oprávňujú na vykonanie takéhoto aktu, z podnetu poskytovateľa napríklad ak poskytovateľ nie je schopný vzdelávanie poskytovať v považovanej kvalite alebo stratil garanta. Ustanovením § 43 ods. 3 sa garant stal zodpovedným za kvalitu a priebeh kontinuá lneho vzdelávania. V praxi sa môže stať, že poskytovateľ nezabezpečuje vzdelávanie v požadovanej kvalite resp. s lektormi s príslušnými kvalifikačnými predpokladmi. Extrémom môže byť, že samotn ý poskytovateľ znemožní výkon činnosti garanta. Z uvedeného dôvodu sa umožní začať konania vo veci zrušenia akreditácie aj zo strany garanta. Poskytovateľovi sa dáva 60 dňová lehota na zabezpeč enie nového garanta v prípade úmrtia garanta alebo ak sa garant písomne vzdá. Ak v tejto lehote poskytovateľ nového garanta nezabezpečí, ministerstvo akreditáciu zruší. Účastníkom konania o zrušení akreditácie je poskytovateľ.

K bodu 21:

Pre potreby akreditácie programu kontinuálneho vzdelá vania sa objavila potreba rozšíriť žiadosť o akreditáciu o údaje, ktoré sú uvedené v navrhovanej zmene.

K bodu 22:

Aplikačná prax jednoznačne vyslovila požiadavku presnejšie definovať odborného garanta kontinuálneho vzdelávania a jeho zodpovednosť pri uskutočňovaní programu kontinuálneho vzdelávania, ktorý odborne garantuje.

Prax taktiež ukázala, že vznikajú situácie, kedy bez zavinenia žiadateľa nemôže byť akreditácia vykonaná a z uvedeného dôvodu sa ukladá povinnosť, aby mu bol správnym orgánom vrátený poplatok, alebo preplatok.

K bodu 23:

Rozsah a definícia povinností poskytovateľa neumož ňovala vykonávať kontrolu kvality vzdelávania a akreditačných podmienok v potrebnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zmena a rozširuje sa rozsah povinností poskytovateľa, a to hlavne z dôvodu odstraň ovania informačnej nerovnosti – zverejňovanie údajov na webovom sídle, čo umožňuje verejnú kontrolu, ale aj z dôvodu výkonu kontroly zo strany príslušných kontrolných orgánov. Oznamovacia povinnos ť smerom k ministerstvu, ako kontrolnému orgánu, a nie k Akreditačnej rade, ktorá kontrolnú činnosť nemala vo svojej kompetencii.

K bodu 24 a 25:

Doterajšie ustanovenie § 47 sa rozčleň uje do troch ustanovení §§ 47, 47a a 47b. V ustanovení § 47 sa definuje, za čo môže pedagogický alebo odborný zamestnanec získať kredity. Navrhovaná zmena ustanovenia § 47 rozširuje podmienky, ktoré umo žňujú zamestnancovi získať kredity.

Ustanovenie § 47a rieši problematiku tzv. priznávania kreditov a to tak, že do tohto procesu vstupuje poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania, akreditačná rada a nový prvok – riaditeľ školy. Z dô vodu jasnosti postupu sa upravuje, kto a najmä akým dokladom jednotlivé subjekty budú zamestnancovi priznávať kredity.

Novou skutočnosťou oproti súčasnému stavu je to, že zamestnancovi nevzniká automaticky právny nárok na kreditový príplatok za všetky kredity, ktoré získal, ale len za tie kredity, ktoré na základe posú denia riaditeľom získal za nadobudnuté profesijné kompetencie, ktoré uplatňuje v škole alebo v školskom zariadení a v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania. Riaditeľ napríklad nemusí akceptovať kredity, ktoré odborný zamestnanec získal za absolvovanie lyžiarskeho kurzu, alebo za kredity, ktoré stredoškolský učiteľ získal za napísanie učebnice pre základné školy. Na druhej strane zamestnancovi na ú čely jeho kariérového rastu zostávajú všetky kredity, ktoré získal podľa tohto zákona a teda môže ich všetky uplatniť pri uchádzaní sa o vykonanie atestačnej skúšky.

Riaditeľ pri uznávaní kreditov na účely kreditového príplatku viazaný obmedzením, že z balíka kreditov, ktoré zamestnanec získal na základe tvorivých aktivít (vzdelávanie v zahraničí, autorstvo u čebníc, odborných článkov a pod.) mu môže uznať len 30 kreditov za sedem rokov.

Ustanovenie § 47b upravuje možnosť zamestnanca domáhať sa nápravy prostredníctvom sťažnosti, ak má pocit, že niektorý zo subjektov, ktoré priznávajú kredity, alebo uznávajú kredity, postupoval nesprá vne. Taktiež sa upravuje, kto je vecne príslušný riešiť tieto sťažnosti. Keďže kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov je v záujme spoločnosti, prvoradým príslušný m subjektom je miestny orgán štátnej správy v školstve a nie zriaďovateľ. Ustanovenie však rieši aj situácie, keď sťažovateľom môže byť riaditeľ školy, alebo zamestnanec školy v pô sobnosti MV SR alebo MZ SR.

K bodu 26:

Navrhovaným ustanovením sa obmedzuje okruh vysokých š kôl, ktoré môžu vykonávať atestácie a to len na tie vysoké školy, ktoré majú akreditované študijné programy zamerané na prípravu pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov a to z dô vodu, že u takýchto vysokých škôl je vyšší predpoklad odborného potenciálu v oblasti pedagogiky a odbornosti ostatných odborov pre posudzovanie získania príslušných profesijných kompetencií na priznanie atestácie.

K bodu 27:

Na základe skúseností z praxe sa odstupuje od striktnej požiadavky vykonávať atestáciu atestačnou skúškou a obhajobou písomnej atestačnej práce. Navrhovaná úprava umožňuje aj inú ako písomnú formu atestačnej prá ce za podmienky, že aj táto forma umožňuje jej trvalé uchovanie ako napr. film, digitálna prezentácia, umelecké dielo, písomná príprava na vyučovaciu hodinu, ak je táto hodina atestačnou prácou a pod.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá upresň uje, že zamestnanec už nemôže vykonať len atestačnú skúšku, ale celú atestáciu.

K bodom 29 a 30:

V záujme jasnosti sa navrhuje taká úprava, aby sa po žiadavky kvalifikačných predpokladov na členov atestačných komisií pre prvú a druhú atestáciu vzťahovali aj na predsedov týchto atestačných komisií.

K bodu 31:

Po jeden a polročnej aplikačnej praxi sa zistilo, že z áujem o vakcináciu chrípky bol veľmi nízky. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia týkajúce sa vakcinácií obmedzujú iba na školy a školské zariadenia, ktoré navštevuje najmenej 50% detí alebo ž iakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu. Vzhľadom na prehodnotenie uplatňovania uvedeného ustanovenia v praxi a v záujme zlepšenia odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov sa ustanovenia týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom vypúšťajú. Ušetrené finančné prostriedky sa použijú na zvýšenie platový ch taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu znenia § 53.

K bodom 33 a 34:

Navrhované zmeny reagujú na potrebu spresnenia a modifik ácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systému registra zamestnancov v regionálnom školstve. Kompetenciu vo veci vedenia centrálneho registra sa navrhuje ponechať ministerstvu školstva. Prí stup k zaznamenaným údajom bude rozšírený, pri zachovaní doterajšej neverejnosti registra, aj pre potreby iných orgánov verejnej moci a iných osôb, na plnenie ich úloh podľa osobitný ch predpisov. Rovnako sa navrhuje presnejšie upraviť okruh spracúvaných údajov. Predmetné zmeny majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektívneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov.

K bodu 35:

Navrhované ustanovenie sa vkladá do zákona z dô vodu jednoznačnosti postupu subjektov, ktoré rozhodujú vo veciach vyplývajúcich zo zákona. Navrhovaná dikcia ustanovuje, že pri rozhodovaní sa postupuje podľa správneho poriadku len vtedy, ak je tak pri rozhodovaní ur čené týmto zákonom. V ostatných prípadoch, v ktorých je vhodnejšie uplatniť rýchlejší postup (napr. priznávanie alebo uznávanie kreditov na účely kreditového príplatku) sa postupuje tak, ako urč uje tento zákon.

K bodu 36:

Ustanovenie § 61a reaguje na podnety z aplikačnej praxe a má ambíciu odstrániť zistené nedostatky.

Odsek 1 v prechodnom období kompenzuje možný nedostatok zamestnancov s prvou atestáciu a preto do konca roka 2016 umožňuje činnosť uvádzajúceho zamestnanca vykonávať aj samostatným zamestnancom s päťro čnou praxou. Koniec roka 2016 je termín, do ktorého už bude musieť byť v každej škole alebo školskom zariadení minimálne jeden vedúci zamestnanec s prvou atestáciou.

Odsek 2 odstraňuje nerovnosť odborných zamestnancov oproti pedagogickým zamestnancom, ktorí po splnení rovnakých podmienok s účinnosťou pôvodného zákona t.j. od 1.novembra 2009, boli považovaní za zamestnancov s prvou atestáciou. Keďže zákon nemôže byť retroaktívny, odborní zamestnanci, ktorí splnili rovnaké podmienky k rovnakému dátumu ako pôvodne pedagogickí zamestnanci, sa stávajú odborn ými zamestnancami s prvou atestáciou od 1.1.2012.

Odseky 3 až 7 umožňujú preklenúť uvedené obdobie a získať právo na vykonanie prvej atestácie, ak splnia rovnaké podmienky, ktoré boli ustanovené v § 9 vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 Z. z., a na zá klade ktorých bola ich kolegom uznaná prvá atestácia, ak tie podmienky splnili do 31.10.2009. Dôvodom na navrhnutie týchto zmien je taktiež odstránenie nerovnosti odborných zamestnancov voči pedagogický m zamestnancom, respektíve zmiernenie tvrdosti zákona pre tých, ktorým do splnenia podmienky 5 rokov praxe chýbal len krátky čas.

Odseky 8 a 9 reagujú na zmeny uskutočnené v ustanovení § 8 a 8a. Odsek 9 reaguje na zmeny v ustanovení § 40 t.j. zrušenie špecializačného inovačného vzdelávania.

Odsek 10 upravuje podmienky priznania 60 kreditov pedagogickým zamestnancom za rozširujúce štúdium a pedagogickým a odborným zamestnancom za vykonanie rigoróznej skúšky alebo vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka, od 1. januára 2012; druhou podmienkou priznania 60 kreditov je, že zamestnanec má minimálne tri roky praxe (pedagogickej alebo odbornej) a nemal do 31. decembra 2011 uznanú prvú atestáciu za vyššie uveden é aktivity.

K Èl. II.

Zmena má legislatívno-technický charakter, nakoľ ko kontinuálne vzdelávanie sa ako súčasť celoživotného vzdelávania rieši samostatným zákonom. Takto by malo byť jasné, že vysoké školy môžu vykonávať aj kontinuálne vzdelávanie.

K Èl. III.

K bodu 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu na roz šírenie príplatkov.

K bodu 2:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3:

Príplatok začínajúceho zamestnanca má hlavne motivačný rozmer. Cieľom do budúcnosti je, v súlade so skúsenosťami úspešných krajín, aby nástupný plat začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca bol rovnaký alebo približ ne rovnaký, aký je nástupný plat ostatných začínajúcich zamestnancov v národnom hospodárstve s rovnakým stupňom vzdelania. Okrem motivačného rozmeru má tento príplatok aj kompenzačný rozmer a to z toho dôvodu, že začínajúcemu zamestnancov sa až do skončenia adaptačného vzdelávania neumožňuje absolvovanie ďalších druhov kontinuálneho vzdelávania a tým si prostredníctvom kreditové ho príplatku zvyšovať plat.

Ustanovenie § 14d sa týka príplatku za prácu učiteľa so žiakmi pochádzajúcimi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní formou individuá lnej integrácie. Je nespochybniteľné, že práca pedagóga v triede, v ktorej sú spolu s nadanými, talentovanými a priemernými žiakmi aj žiaci z uvedených skupín, je náročnejšia ako práca pedagogický ch zamestnancov v štandardnej triede. Pre informáciu uvádzame, že v minulosti takýto príplatok bol poskytovaný. Poskytnutie takéhoto príplatku je však obmedzené podmienkou, že v triede nemôže pôsobiť asistent učiteľa. Výška príplatku je obmedzená finančnými možnosťami školy. Výšku poskytovania takéhoto príplatku si škola upraví vo svojom vnútornom predpise, za dodržania podmienky, že maxim álna výška príplatku nesmie prekročiť 2,5% platovej tarify 12. platovej triedy prvej pracovnej triedy.

K bodu 4:

Navrhovaná zmena má za cieľ odstránenie systé movej chyby, keď je maximálny kreditový príplatok 12% z platovej tarify a rozdiel platových taríf menší ako 12%. Pri zaradení zamestnanca do vyššej platovej tarify a použití kreditov na atestá ciu, klesne zamestnancovi plat. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby rozdiely platových taríf medzi platovými triedami, do ktorých sú zaraďovaní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním, boli 12%.

Ušetrené finančné prostriedky zrušením rekondičných pobytov a obmedzením poskytovania vakcín sa použijú na priemerné zvýšenie platových taríf o 2%.

Zvýšením platových taríf a úpravou platových taríf 11. a 12. platovej triedy sa zároveň uskutoční ďalší krok, ktorý vykonali štáty, ktoré dosiahli výrazné zlepšenie v medzinárodný ch meraniach vzdelávacích výsledkov (Singapúr, Šanghaj, Nový Zéland) alebo permanentne dosahujú dobré výsledky (Fínsko, Nórsko, Kórea). Tieto výsledky dosiahli aj vďaka tomu, že nástupn ý plat učiteľov upravili tak, aby bol rovnaký ako je priemer v krajine u ostatných začínajúcich zamestnancov s rovnakým stupňom vzdelania a aby priemerný plat učiteľov bol v škále do 1,3 priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čím zabezpečili, že na učiteľské fakulty sa hlási 30% najúspešnejších študentov stredných škôl.

K Èl. IV

K bodu 1 až 4:

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa školá m a školským zariadeniam umožní, aby sa finančné prostriedky poskytnuté školám v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. mohli použiť aj na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

K Èl. V:

Účinnosť sa navrhuje tak, aby kopírovala zač iatok rozpočtového roka, nakoľko tento zákon je viac naviazaný na rozpočtový rok ako na školský rok.

Bratislava 17. augusta 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Eugen Jurzyca v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

25 000

25 000

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

800 000

1 622

800 000

1 622

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

1 000

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

2 000

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

44 000

44 000

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

287 000

287 000

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

2.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),

3.Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

4.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

6.Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

7.Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004

-Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

-Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

e)Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 až § 4Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

K § 5V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza.

Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

K § 6Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

K § 7Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri zriaďovaní novej školy zriaďovateľ prikladá školský vzdelávací program k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

K § 8Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

K § 9Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností určených príslušným vzdelávacím štandardom.

K § 10Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

K § 11Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

K § 12 a § 13Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách a školských zariadeniach je možné používať iba schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity ministerstvom školstva. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú na školy distribuované bezplatne na základe objednávky z ministerstva školstva, zároveň sú tieto bezplatne zapožičiavané žiakom. Stanovila sa časová dĺžka schvaľovacej doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať novú učebnicu alebo vydať súhlas ministerstva školstva na jej novú reedíciu. Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.

K § 14Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

K § 15Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

K § 16 až § 18Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a doklady o získanej kvalifikácii. Táto klasifikácia sa uplatnila aj na základných umeleckých školách a jazykových školách. Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať len školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení. Doklady sa vydávajú na tlačivách schválených ministerstvom školstva a sú vedené v štátnom jazyku alebo dvojjazyčne, ak sa jedná o doklad vydaný školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo s bilingválnym vzdelávaním. Všetky doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny a vedú sa trvalým spôsobom.

K § 19 Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

K § 20Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

K § 21

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

K § 22

Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

K § 23 až § 25

Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom odseku sa určujú dôvody, kedy riaditeľ školy zruší povolenie individuálneho vzdelávania. Ďalej sa stanovuje mechanizmus pri osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky v zahraničí, ktoré sa povoľuje na základe žiadosti a zároveň sa stanovujú pravidlá pri vykonávaní skúšok z vybraných vyučovacích predmetov.

K § 26 Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

K § 27

Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

K § 28V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

K § 29 a § 30Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa vzdelávanie občanov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie, podľa novej úpravy základná škola organizuje len inú formu vzdelávania. Organizovanie jazykových kurzov, športových výcvikov, exkurzií a pobytov v škole v prírode sa neukladá riaditeľom škôl povinnosť zabezpečiť ich realizáciu, umožňuje sa však reagovať na podmienky školy a žiadosti zákonných zástupcov žiakov.

K § 31 Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

K § 32 až 36Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ak stratí zdravotnú spôsobilosť, ak stratí športovú výkonnosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

K § 37Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

K § 38Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

K § 39Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

K § 40Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

K § 41Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

K § 42 Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

K § 43 Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

K § 44 Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

K § 45 až § 47Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

K § 48Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

K § 49 Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania.

V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

K § 50 Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním.

K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium poskytuje v rámci intenzívneho vzdelávania prípravu žiakov v umeleckých odboroch, ktorá vytvára predpoklady na ich uplatnenie v ďalšom štúdiu a praxi.K § 52Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia..

Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

K § 53Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

K § 54 Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

K § 55 a § 56 Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

K § 57 Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

K § 58

Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

K § 59 Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

K § 60 Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

K § 61Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

K § 62Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

K § 63Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

K § 64Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

K § 65Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

K § 66Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

K § 67 a § 68Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

K § 69Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

K § 70Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

K § 71Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

K § 72Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

K § 73V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

K § 74Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami vzhľadom na špecifičnosť štúdia a charakter učebného plánu.

K § 75Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

K § 76Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, zlepšiť organizáciu internej časti a prispieť k vytvoreniu pokojnej pracovnej atmosféry v priebehu maturitných skúšok. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, je daná kompetencia ministrovi školstva na vyhlásenie konania skúšok za neplatné. V takom prípade vyhlási nový termín maturitných skúšok.

K § 77Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

K § 78 a § 79 Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

K § 80 až § 82Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti.

Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok

V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej majú vykonávať funkciu predsedu komisie. Skúšajúcich predmetových maturitných komisií vymenúva riaditeľ príslušnej strednej školy z radov pedagogických zamestnancov školy, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu. Ustanovenie definuje spôsobilosť pedagogických zamestnancov aj na funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre bilingválne stredné školy.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi je zloženie maturitnej komisie špecifické vzhľadom na medzinárodné dohody so zahraničným partnerom. Tak tiež sa stanovujú povinnosti predsedu maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vo vzťahu k maturitným skúškam.

K § 83 až § 85Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 86 a § 87 Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

K § 88V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný. Príslušné ustanovenie odseku tohto paragrafu určuje postup skúšobnej komisie pri povolení opakovania celej záverečnej alebo absolventskej skúšky pre žiakov strednej odbornej školy, ktorí boli na viac ako jednej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky alebo na niektorej opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný.

K § 89Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

K § 90 Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži pre potreby uchádzať sa o ďalšie štúdium v partnerskej krajine.

K § 91 a § 92Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

K § 93Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

K § 94Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením.

Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí.

Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom postihnutia, ktorého nie je možné vzdelávať podľa príslušného výchovno-vzdelávacieho programu mohol byť vzdelávaný primerane k jeho zdravotnému znevýhodneniu, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, rešpektujúceho špeciálne výchovno–vzdelávacie potreby žiaka.

K § 95Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola.

Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí.

Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych.

Školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu vnútorne diferencovať na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s rôznym stupňom zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia, v rámci toho istého druhu postihnutia či znevýhodnenia. Podrobnosti o vnútornej diferenciácii budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko značná časť dikcie zákona k základným školám a stredným školám platí aj pre školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ustanovenie umožňuje aby bariéry, ktoré plynú žiakom z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhal prekonávať asistent pedagóga.

K § 96Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

K § 97 Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty.

§ 98Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku vzdelávania.

K § 99Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny.

Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

K § 100 Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v triedach odborného učilišťa o dvoch sa umožňuje z takého dôvodu, keď napríklad pri určitom počte žiakov v jednom ročníku nie je možné vytvoriť dve paralelné triedy tak, aby mohli mať najnižšie určený počet žiakov v každej triede. Pri odbornom výcviku žiakov v odbornom učilišti nie je možné nácvik potrebných pracovných zručností, ani bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov zaručiť pri tomto počte, ktorý je stanovený pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede, preto sa stanovuje delenie žiakov na skupiny v závislosti od druhu ich zdravotného postihnutia. Zvýšenie počtu žiakov v skupine o dvoch sa umožňuje z obdobných dôvodov ako zvýšenie počtu žiakov v triede.

K § 101Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

K § 102Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

K § 103 Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

K § 104Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

K § 105Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

K § 106Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

K § 107Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

K § 108Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

K § 109 až § 111

V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

K § 112Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

K § 113Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

K § 114 až § 118 Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

K § 119Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

K § 120 Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

K § 121Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma deti pohybujúcich sa nepovolenie mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova. Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre je týmto ustanovením stanovený na nevyhnutne potrebný čas potrebný na diagnostiku.

Ustanovenie určuje počet diagnostických skupín, počet detí v diagnostickej skupine, udáva možnosť zriadenia siete profesionálnych rodín, siete samostatných výchovných skupín, ktoré sú organickou súčasťou zariadenia a plnia úlohy vyplývajúce z individuálnych reedukačných programov detí.

K § 122Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok.

Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je možné zriaďovať samostatné reedukačné domovy s takýmto zameraním.

K § 123 Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

K § 124Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť.

Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka.

Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri variante priameho zamestnávania zdravotníckeho pracovníka v špeciálnych výchovných zariadeniach nejde o to, aby títo pracovníci vykonávali celú šírku výkonov, na ktorú ich oprávňuje ich kvalifikácia, ale vzhľadom na špeciálne potreby detí v špeciálnych výchovných zariadeniach len malú časť, ktorú je možné definovať splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom vymenovalo zdravotnícke výkony, ktoré môže zdravotnícky pracovník ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení vykonávať. Zároveň sa tým zabezpečí, že pri náhlej zmene zdravotného stavu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení alebo pri takom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje špecifické vybavenie na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude dieťa postúpené do starostlivosti príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Na ochranu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení sa upravuje, že špeciálne výchovné zariadenie, ktoré poskytuje aj zdravotnú starostlivosť vlastnými zamestnancami podľa úpravy v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a rovnaké sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K § 125Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné dieťa umiestniť v ochrannej miestnosti. V praxi sa veľmi často vyskytujú situácie, keď je dieťa v afekte alebo pod vplyvom rôznych látok a vykonáva agresiu voči sebe alebo voči svojmu okoliu. V prípade potreby zariadenie privolá lekársku pomoc alebo príslušníka Policajného zboru. Aby v praxi neprichádzalo k zneužívaniu uvedených postupov je zariadenie povinné viesť príslušnú evidenciu o použití všetkých osobitných výchovných opatrení, informovať o nich príslušného dozorujúceho prokurátora a archivovať ju.

K § 126 Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

K § 127 Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

K § 128Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

K § 129 Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

K § 130 Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

K § 131 V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

K § 132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

K § 133Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

K § 134Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

K § 135Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

K § 136Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

K § 137

Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

K § 138 Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

K § 139 až 141Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

K § 142Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

K § 143Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

K § 144 a § 145 Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

K § 146

Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

K § 147 a § 148

Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

K § 149Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

K § 150Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

K § 151

Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

K § 152Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

K § 153Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

K § 154 až §156 Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

K § 157 a § 158Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

K § 159

Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

K § 160Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

K § 161Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

K § 162

Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 163Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

K bodu 2Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

K bodu 3 a 4

Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K bodu 5

Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

K bodu 6

Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

K bodu 7Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

K bodu 8Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

K bodu 9

Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

K bodu 10Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

K bodom 11 až 14

Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

K bodu 15

Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

K bodu 16

Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 17Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 18Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

K bodu 19

Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 20

Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

K bodu 21Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 22

Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

K bodom 23 až 25Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 26 Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien

Uvedených v Čl. I.

K bodu 27Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

K bodom 28 až 30Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

K bodu 31 Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

K bodu 32

Zosúladenie s Čl. I.

K bodu 33Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

K bodu 34 a 35

Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

K bodu 36Technické spresnenie.

K bodu 37 Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

K bodu 38 Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 39

Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

K bodu 40

Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

K bodu 41Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

K bodu 42 Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

K bodu 43 a 44Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

K bodu 45 a 46

V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

K bodu 47

Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

K Čl. III

K bodu 1Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

K bodu 2Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

K bodu 3V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

K bodu 4V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

K bodu 5Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 6V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

K bodu 7Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

K bodu 8Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodom 10 a 11Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

K bodom 12 Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

K bodu 13Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 14Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.K bodu 15Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

K bodu 16Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

K bodom 17 a 18Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

K bodu 19Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 20Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

K bodu 21Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

K bodu 22V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov.

V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa a upresňujú sa pravidlá prideľovania finančných prostriedkov.

V novom ustanovení § 4d sa upresňujú podmienky a pravidlá pri podávaní žiadosti, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Zároveň sa ustanovujú niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa, lehota na jej predkladanie, obsah správy o realizácii rozvojového projektu zriaďovateľa, lehota predloženia tejto správy a výška spoluúčasti zriaďovateľa pri financovaní rozvojového projektu.

K bodu 23Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

K bodu 24V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok. Tieto náklady sa financujú podľa počtu detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v týchto školách. V tomto ustanovení sa zároveň ustanovuje dátum (podľa § 7 ods. 4 je dátum stanovený na 15. september) rozhodujúci pre počet detí použitý pri prideľovaní finančných prostriedkov. Výška príspevku na 1 dieťa je stanovená ako 7,5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na bežný školský rok (január až august) platnej 1. januára kalendárneho roka a na nový školský rok (september až december) platnej 1. septembra kalendárneho roka. Ďalej sa ukladajú povinnosti krajskému školskému úradu a zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.

K bodu 25Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

K bodu 26 a 27Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 28Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

K bodu 29Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 30Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

K bodu 31Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

K bodu 32Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

K bodu 33Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

K bodu 34Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

K bodu 35V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

K bodu 36Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

K bodu 37Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

K bodu 38V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5.Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 39Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

K bodu 40Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

K bodu 41Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

K Čl. IV

Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

K Čl. V

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

Bratislava 5. marca 2008

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

minister školstva Slovenskej republiky