Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2003 účinný od 01.06.2010 do 02.08.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES. 
Návrh zákona rieši drobné úpravy týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru, nakoľko prax ukázala, že výkon predmetných dozorov nie je dostatočne vhodne právne upravený. 
Návrh zákona rieši tiež  aplikačnú prax pre vydávanie  rozhodnutí, ak  dôjde k zmene  právnej úpravy alebo najlepších dostupných techník.
Návrh zákona v čl. II mení zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja  v oznámenia  do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.  Návrh zákona v čl. III dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. Úprava tohto zákona vyplýva so smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi  a je v súlade s právom Európskej únie. Je v súlade aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť návrhu zákona sa predpokladá, s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu, od 1. júla 2018.


B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Do predmetu úpravy sa upravuje predmet úpravy zákona o ovzduší  v súlade so smernicou (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2016/2284“).

K bodu 2
Zosúladenie pojmu „emisie“ s definíciou  podľa smernice 2016 (EÚ) 2016/2284.  Podľa definície emisie do ovzdušia zahŕňajú  emisie  aj z organizovaných  miest  vypúšťania                   (komíny, výduchy) aj z plošných zdrojov.

K bodu 3
Zavedenie pojmu „častice PM2,5“  podľa definície zo smernice 2016 (EÚ) 2016/2284.

K bodu 4
Do § 2 sa dopĺňajú sa pojmy (antropogénne emisie, prekurzory ozónu, čierny uhlík, ochrana ovzdušia) tak ako  sú vymedzené v smernici  (EÚ) 2016/2284. Pojmy sa zavádzajú z dôvodu, že zavedená regulácia (emisné limity, emisné stropy) sa týka emisií, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia z ľudskej činnosti a nie z prírodných zdrojov.

K bodu 5 a bodu 7
Smernica (EÚ) 2016/2184 ustanovuje redukčné záväzky vyjadrené v percentách. Emisné stropy je všeobecný pojem na vyjadrenie hraničného množstva, ktoré sa je povolené za obdobie jedného roka vypustiť. Napr. máme už zavedené individuálne emisné stropy pri spaľovacích zariadeniach, ktoré sú zaradené v prechodnom národnom programe.

K bodu 6
V § 4 sa navrhuje vypustenie odseku 5 a precizuje sa ust. § 26 ods. 3 písm. l).

K bodu 8
V § 4 sa navrhuje vypustenie odsekov 6 až 11, keďže národné redukčné záväzky sú ustanovené zavedením nových  ustanovení § 4a až § 4e.

K bodu 9
Zavádzajú sa ustanovenia § 4a až § 4e, ktorými sú transponuje smernica  (EÚ) 2016/2284.
•    § 4a definuje národné emisné záväzky, ktoré platia pre znečisťujúce látky SO2, NOX, NMVOC,  NH3 a častice PM2,5.  Ďalej sa ustanovuje orientačná úroveň emisií  pre tieto látky na rok 2025 a pravidlá ako  sa stanoví.
•    §4b rieši možnú flexibilitu v plnení redukčných záväzkov a pravidlá jej uplatnenia. Týka sa to  prípadov, ak:
-    uplatnením skvalitnených metód inventúr emisií sa nedá preukázať plnenie záväzkov a emisné faktory alebo metodiky použité na zistenie určitých kategórii zdrojov  sa výrazne líšia  od očakávaných faktorov,
-    záväzky neboli splnené pre výnimočne tuhú zimu  alebo, v prípade,
-    záväzky neboli splnené, pretože boli určené na prísnejšej  úrovni ako sú nákladovo efektívne opatrenia,
-    nedodržanie záväzkov je dôsledkom mimoriadnej straty kapacity systému na dodávku elektriny alebo tepla do siete.
O úmysle uplatniť niektorú z flexibilít Ministerstvo životného prostredia SR musí informovať Európsku komisiu podaním správy v termínoch, ktoré ustanovuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení. Ak Európska komisia nevznesie do deviatich mesiacov  námietky,  považuje sa použitie tejto flexibility  za platné a prijaté na príslušný rok.
•    §4c ustanovuje požiadavky na národný program znižovania emisií, ktorý slúži na  identifikovanie opatrení na obmedzenie národných antropogénnych emisií s cieľom dosiahnuť  národné redukčné záväzky ustanovené na rok 2030. Ustanovujú sa princípy, ktoré treba uplatniť pri vypracovaní Národného programu na znižovanie emisií.  Národný program treba predložiť Európskej komisii do 1. 4. 2019 a aktualizovaný program do dvoch mesiacov po aktualizácii.
•    V § 4d ustanovujú sa požiadavky na národné emisné inventúry. V podstate ide o zosúladenie s požiadavkami emisných inventúr, ktoré sa vypracovávajú pod Dohovorom o diaľkovom prenose znečisťujúcich látok prechádzajúcom hranicami štátov.
•    V § 4e ustanovujú sa požiadavky na  monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia.

K bodu 10
Na určenie  dobrej  kvality ovzdušia sa ku kritériám ako sú  limitné hodnoty,  cieľové hodnoty  dopĺňa „záväzok  zníženie koncentrácie expozície.“ Toto kritérium  vyplýva zo smernice (EÚ) 2016/2284.

K bodu 11
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13
Úprava z dôvodu uplatnenia správnej terminológie.

K bodu 14 a 15
V § 23 sa  dopĺňajú kompetencie ministerstva ako napr.:
-    vypracovanie  Národný program znižovania emisií
-    zabezpečenie vo svojej pôsobnosti aj prostredníctvom poverenej organizácie analýzu podielov zdrojov na znečistení ovzdušia
-    spolupráca s inými krajinami a koordinácia pri výmene informácií  na zlepšenie stavu  a opatrení na znižovanie emisií. spolupracuje s inými krajinami a koordinuje svoju činnosť v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako je napríklad Program Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN), Organizácia Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO).
K bodu 16
Precizuje sa, že možno uplatniť výnimku z ustanovených emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania, len keď je takáto možnosť výnimky ustanovená  v predmetnom predpise. (napr. výnimka z emisných limitov pre prchavé organické látky pre fugitívne emisie).

K bodu 17 až 21
Upravujú sa oprávnenia osôb vykonávajúce hlavný štátny dozor a odborný štátny dozor  a štátny dozor.

K bodu 22
Vzhľadom na  to, že súhlasy a rozhodnutia sú individuálnym právnym aktom, v ktorom sú určené emisné limity a podmienky prevádzkovania zdroja, § 31 ods. 2 rieši potrebu ich zosúladenia s platnou právnou úpravou. V praxi môžu nastať prípady:
-    keď termín na zosúladenie s novou právnou úpravou ešte neuplynul, (v súčasnej právnej úprave ide o požiadavky zavedené transpozíciou  smerníc EÚ napr.  smernice EÚ (EÚ)  2015/2193 (MCP),
-    keď ide o spaľovacie zariadenie, ktoré využíva prechodné opatrenie a
-    keď termín na zosúladenie s novou právnou úpravou už uplynul, avšak orgán ochrany ovzdušia doteraz nezosúladil požiadavky určené v súhlase  v súčasnosti platnou právnou úpravou.

K bodu 23
Spresnenie, kedy je orgán ochrany ovzdušia je dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní.

K bodu 24
V § 33 písmene n) sa zavádza splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, v ktorom budú uvedené požiadavky na vypracovanie národných emisných inventúr, projekcií a informatívnych správ o inventúrach a upravených inventúrach. V § 33 písmene o) sa  zavádza splnomocnenie vydať predpis, v ktorom sa budú špecifikovať požiadavky na monitorovanie ekosystémov.

K bodu 25
Upresňuje sa vyhodnocovanie monitorovania častíc PM2,5 pre hodnotenie  kvality ovzdušia.
K bodu 26
Do zákona sa vkladajú nové prílohy:
Príloha č. 1b: Národné záväzky znižovania emisií a základné zásady započítavania emisií do národných záväzkov znižovania emisií
Príloha č. 1c: Obsah národných programov znižovania emisií
Príloha č. 1d: Voliteľné ukazovatele  na monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia

K bodu 27
Navrhuje sa nové znenie transpozičnej prílohy.
Čl. II
Mení sa poplatkový zákon v § 4 odsek 1, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja v oznámenia do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.

Čl. III
Mení sa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, v ktorom sa zavádza zákaz hnojenia uhličitanom amónnym. Zákaz vyplýva z transpozície smernice (EÚ) 2016/2284.

Čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť právneho predpisu.
V Bratislave 20. apríla 2018
 
 

Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky



László Sólymos v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o ovzduší

II. Osobitná časť

K prvej časti

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorým sú ciele v kvalite ovzdušia, práva a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia a zodpovednosť za porušovanie povinností na úseku ochrany ovzdušia. Zákon upravuje aj požiadavky na osobitnú odbornú spôsobilosť a osobitné podmienky pôsobnosti na spoločnom trhu a vykonávania viazanej živnosti pre oprávnené meranie emisií, kalibrácie, skúšky a inšpekciu zhody na úradné účely konaní podľa zákona o ovzduší a konania podľa ďalších predpisov vo veciach ochrany ovzdušia a životného prostredia.

K § 2

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy používané pri sledovaní, hodnotení a riadení kvality ovzdušia, ale aj pri uplatňovaní požiadaviek na ochranu ovzdušia pri prevádzke zdrojov znečisťovania ovzdušia. Jedným zo základných pojmov je vymedzenie vonkajšieho ovzdušia, ktoré je definované ako okolité ovzdušie v troposfére, okrem ovzdušia v pracovných priestoroch. To znamená, že ciele v kvalite ovzdušia sa nevzťahujú na ovzdušie vo vonkajších pracovných priestoroch (napr. areály závodov). Vnútorné ovzdušie v budovách, v halách a v objektoch taktiež nepodlieha úprave podľa tohto zákona.

K § 3

Definujú sa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia na stacionárne zdroje a mobilné zdroje znečisťovania. Stacionárne zdroje sa vymedzujú ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného a priestorového celku a členia sa podľa miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia na veľké zdroje, stredné zdroje a malé zdroje.

Mobilnými zdrojmi sú pohyblivé zariadenia so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá. Technické požiadavky, podmienky prevádzkovania mobilných zdrojov a povinnosti prevádzkovateľov mobilných zdrojov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Ďalej sa stacionárne zdroje členia podľa dátumu ich povolenia alebo ich uvedenia do prevádzky na jestvujúce stacionárne zdroje a nové stacionárne zdroje.

V prípade pochybností o vymedzení, začlenení a kategorizácii stacionárnych zdrojov rozhoduje obvodný úrad životného prostredia.

K § 4

Upravujú a definujú sa nástroje na určovanie prípustnej úrovne znečisťovania, ktorými sú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania, národné emisné stropy a emisné kvóty.

K druhej časti

K § 5

Určuje sa cieľ v kvalite ovzdušia a ustanovujú sa kritériá na určovanie prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia. Hlavnými kritériami sú limitné hodnoty a cieľové hodnoty, na základe ktorých sa vymedzuje dobrá kvalita ovzdušia. Podľa ustanovenia odseku 7 sa môžu určovať tieto hodnoty pre vybrané znečisťujúce látky nie len na účel ochrany ľudského zdravia, ale aj na účel ochrany ekosystémov a vegetácie.

Zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia je uvedený v prílohe č.1.

Zodpovednosť za sledovanie, hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia má Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré bude túto úlohu zabezpečovať prostredníctvom poverenej odbornej organizácie, v tomto prípade prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Poverená organizácia v prípade prekročenia informačných prahov alebo výstražných prahov informuje o tejto skutočnosti verejnosť prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Upravujú sa výnimky z termínov dosiahnutia limitných hodnôt pre niektoré znečisťujúce látky a postup pri uplatňovaní týchto výnimiek.

K § 6

Tento paragraf ustanovuje povinnosť orgánov ochrany ovzdušia informovať verejnosť o kvalite ovzdušia, výnimkách a o všetkých programoch na zlepšenie kvality ovzdušia. Táto povinnosť je určená ministerstvu a krajskému úradu životného prostredia s možnosťou jej prenosu na poverenú organizáciu, ktorá zabezpečuje sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia. Formy sprístupňovania informácií verejnosti môžu byť rôzne, napríklad prostredníctvom internetu, teletextom, v masmédiách, na svetelných informačných tabuliach, v publikáciách, ročenkách a pod. Poverená organizácia sprístupňuje na svojej internetovej stránke aj výročné správy o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike. Určuje sa aj periodicita aktualizácie informácií o kvalite ovzdušia a ich obsah.

K § 7

Ustanovuje sa, pre ktoré znečisťujúce látky sa uskutočňuje hodnotenie kvality ovzdušia. Ďalej sa upravuje, aké techniky hodnotenia a v ktorých prípadoch sa môžu použiť, napríklad v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia je nevyhnutné hodnotiť kvalitu ovzdušia vždy meraním. Ministerstvo je oprávnené upraviť vyhláškou požiadavky, podmienky a kritériá na hodnotenie úrovne znečistenia.

Spôsob hodnotenia kvality ovzdušia v jednotlivých aglomeráciách a zónach sa preveruje minimálne raz za päť rokov. V prípade reálneho predpokladu zhoršenia kvality ovzdušia, napr. uvedením do prevádzky nového významného zdroja znečistenia ovzdušia, je potrebné vykonať toto preverenie skôr.

Aglomerácie a zóny, na ktoré je rozdelené územie Slovenska (ich vymedzenie sa ustanoví vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo) sa na základe hodnotenia kvality ovzdušia zaraďujú do troch skupín v závislosti od úrovne ich znečistenia. Takéto hodnotenie a zaraďovanie aglomerácií a zón do skupín sa vykonáva každoročne a ministerstvo a poverená organizácia to zverejňuje na svojej internetovej stránke.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovuje povinnosť monitorovať kvalitu ovzdušia meraním. Toto meranie v monitorovacej sieti uskutočňuje poverená organizácia. Umiestnenie meracích staníc sa určí po prerokovaní medzi poverenou organizáciou (SHMÚ) a krajským úradom životného prostredia. Poverená organizácia zriadi bez ohľadu na úroveň znečistenia ovzdušia na území Slovenskej republiky aspoň jedno pozaďové vzorkovacie miesto na indikatívne meranie arzénu, kadmia, niklu, celkovej plynnej ortuti, benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov a na meranie celkovej depozície týchto znečisťujúcich látok. Poverená organizácia zriadi bez ohľadu na úroveň znečistenia ovzdušia na území Slovenskej republiky aspoň jednu meraciu stanicu na vidieckom pozaďovom mieste mimo významných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorá má poskytnúť informácie aspoň o celkovej hmotnostnej koncentrácii častíc PM2,5 a ich chemickom zložení na základe ročného priemeru.

K § 9

Oblasti, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia sú oblasti riadenia kvality ovzdušia (t.j. oblasti kde kvalita ovzdušia nie je dobrá), vymedzené časti zón alebo aglomerácií o rozlohe najmenej 50 km2, ak sa v nich pachové znečisťujúce látky vyskytujú v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo, národné parky, chránené krajinné oblasti a kúpeľné miesta. Zaradené sú tu územia, na ktorých nie je dobrá kvalita ovzdušia, ale i územia s dobrou kvalitou ovzdušia ako sú národné parky a kúpeľné mestá.

Oblasti riadenia kvality ovzdušia, a oblasti vyžadujúce si osobitnú ochranu ovzdušia pre výskyt pachových znečisťujúcich látok v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo vymedzí krajský úrad životného prostredia na základe návrhu poverenej organizácie (SHMÚ) a následne ich ministerstvo a poverená organizácia zverejnia na svojej webovej stránke.

K § 10

Za účelom zabezpečenia dobrej kvality ovzdušia tam kde kvalita nie je dobrá a udržania dobrej kvality ovzdušia v miestach kde kvalita ovzdušia je dobrá sa ustanovujú kompetencie orgánom ochrany ovzdušia (obvodným úradom životného prostredia) určovať prísnejšie emisné limity a podmienky na obmedzenie znečisťovania ovzdušia ako sú tie, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto požiadavky musia zodpovedať najlepším dostupným technikám. V oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia nemusí byť zohľadnená primeranosť výdavkov na obstaranie a prevádzku techniky a vždy sa musia vytvoriť technické možnosti na reguláciu zdrojov v závislosti od úrovne znečistenia ovzdušia v danej oblasti, aby sa v prípade potreby regulácia zdrojov mohla realizovať. Ustanovujú sa povinnosti ministerstva pri prekročení limitnej hodnoty v susednom štáte a pri prekročení informačného prahu alebo výstražného prahu v aglomeráciách alebo zónach v blízkosti štátnych hraníc.

K § 11

Krajské úrady životného prostredia v zónach a aglomeráciách, v ktorých sa nachádzajú oblasti riadenia kvality ovzdušia majú povinnosť vypracovať pre tieto oblasti programy na zlepšenie kvality ovzdušia pre konkrétnu znečisťujúcu látku, resp. ak sú prekračované limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty pre viac ako jednu látku, majú sa vypracovať integrované programy.

Na vypracovaní sa musia zúčastniť všetky relevantné orgány a inštitúcie ako napr. dotknuté obvodné úrady životného prostredia, dotknuté samosprávy, ktoré môžu reprezentovať aj verejnosť, správcovia ciest, orgány štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, prevádzkovatelia zdrojov, poverená organizácia a pod..

Ustanovuje sa termín na vydanie programu a jeho základné náležitosti. Podrobnosti o údajoch, ktoré majú byť v programe uvedené ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Upravuje sa aj postup pri vydaní programu, ktorý umožňuje účasť verejnosti na jeho dopracovaní a konečnom obsahu.

Ustanovujú sa povinnosti ministerstva zasielať komisii vydané programy, zoznam aglomerácií a zón, v ktorých je možné prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať príspevkom z prírodných zdrojov a zoznamov všetkých aglomerácií, zón alebo ich častí spolu s informáciami o koncentráciách častíc PM10 v prípadoch, keď vznikli opätovným rozptylom častíc PM10. Krajským úradom životného prostredia je ustanovená možnosť určiť oblasti riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre častice PM10 z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest vrátane ich povinností v prípade určenia takejto oblasti riadenia kvality ovzdušia.

K § 12

Krajský úrad životného prostredia v spolupráci so subjektmi uvedenými v § 11 pred termínom dosiahnutia limitných hodnôt vypracováva aj akčný plán obsahujúci krátkodobé opatrenia, ktoré sa musia vykonať tam, kde je riziko prekročenia limitných hodnôt, aby sa riziko znížilo a obmedzilo trvanie jeho výskytu. Akčný plán môže v závislosti od konkrétneho prípadu ustanoviť opatrenia na regulovanie činností a tam, kde je to nevyhnutné aj na zastavenie činností, vrátane automobilovej dopravy. Na základe akčného plánu môže krajský úrad ukladať opatrenia na regulovanie stacionárnych zdrojov a v závislosti od konkrétneho prípadu až na zastavenie činností vrátane automobilovej dopravy. Akčný plán sa vydáva všeobecne záväznou vyhláškou.

K § 13

Pre prípady, kedy by zvýšená koncentrácia ozónu mohla spôsobiť smogovú situáciu, sa vytvára ozónový smogový varovný systém, ktorý tvoria:

-súbory informácií o znečistení ovzdušia ozónom, získané z údajov monitorovacej meracej siete,

-predpovede meteorologických podmienok a úrovne znečistenia ovzdušia,

-signály upozornenia a varovania.

Riadiacim strediskom ozónového smogového varovného systému je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý zabezpečuje prevádzku celého systému.

K tretej časti

K § 14

Dôležitým ustanovením je povinnosť, ktorá pri výstavbe nových stacionárnych zdrojov a pri zmene jestvujúcich stacionárnych zdrojov určuje voliť najlepšiu dostupnú techniku t.j. techniku, ktorá pri danej úrovni vývoja techniky v čase posudzovania zabezpečuje celkovú vysokú úroveň ochrany ovzdušia a životného prostredia. Definícia tohto pojmu je uvedená v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Taktiež sa ustanovuje, ktoré palivá sa môžu spaľovať v zariadeniach na spaľovanie palív a všeobecné povinnosti pre podnikateľa, ktorý vyrába, dováža alebo predáva palivá spaľované v stacionárnych zdrojoch alebo na pohon mobilných zdrojov z hľadiska požiadaviek na ich kvalitu a vedenia evidencie.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť podnikateľa, ktorý vyrába alebo dováža na trh Slovenskej republiky organické rozpúšťadlá, náterové látky, lepidlá, tlačiarenské farby a laky s obsahom organických rozpúšťadiel a výrobky s obsahom organických rozpúšťadiel, vypracovať technickú dokumentáciu výrobku a obsah údajov tejto dokumentácie.

Ustanovujú sa aj povinnosti podnikateľov vyrábajúcich a dovážajúcich na trh Slovenskej republiky regulované výrobky.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov a strených zdrojov znečisťovania. Ide o povinnosti pri uvádzaní zdroja do prevádzky a jeho prevádzkovaní, povinnosti pri mimoriadnych stavoch, povinnosti týkajúce sa zisťovania množstiev vypúšťaných znečisťujúcich látok, vedenia prevádzkovej evidencie a predkladania informácií o zdroji. Dôležité a zásadné povinnosti sú dodržiavanie emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania, emisných kvót a zabezpečenie monitorovania emisií ako aj umožnenie kontrolnej činnosti kontrolnému orgánu a informovanie verejnosti. Pre prevádzkovateľov spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sú ustanovené aj ďalšie osobitné povinnosti ako je napr. vypracovanie ročných správ pre spaľovne s výkonom nad 2 tony spaľovaného odpadu za hodinu. Prevádzkovatelia veľkých zdrojov sú povinný vypracovať súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia a na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia aj prevádzkovatelia stredných zdrojov. Ďalej sa ustanovujú výnimky pre osobitné prípady výskumno-vývojových technologických celkov. Potom sú to povinnosti oznamovania plánovaných termínov meraní, povinnosti aktívnej účasti na vypracovaní programu na zlepšenie kvality ovzdušia a akčného plánu a plnenia opatrení z týchto dokumentov. Povinnosťou je aj poskytovanie údajov poverenej organizácii o monitorovaní emisií a úrovne znečistenia ovzdušia.

K § 16

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov. Rozhodujúca základná povinnosť je prevádzkovať zdroj podľa dokumentácie a podmienok určených obcou. Ďalej sú to povinnosti vedenia prevádzkovej evidencie, plnenia opatrení na nápravu uložených inšpekciou alebo obcou a umožnenia prístupu ku zdroju orgánom ochrany ovzdušia.

K § 17

Súhlas orgánu ochrany ovzdušia je individuálny správny akt, ktorým sa z hľadiska zabezpečenia ochrany ovzdušia posudzuje umiestňovanie, povoľovanie a užívanie stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien. Stavebné úrady vydávajúce príslušné rozhodnutia na stavby zdrojov znečisťovania ovzdušia nemôžu rozhodnúť bez uvedeného súhlasu. Súhlasy orgánov ochrany ovzdušia sú potrebné aj na celý rad ďalších činností uvedených v jednotlivých ustanoveniach tohto paragrafu. Ďalej sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa vydávania súhlasu orgánu ochrany ovzdušia ako je napr. obsah žiadosti o vydanie súhlasu. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia k žiadosti priložiť aj odborný posudok vydaný osobou, ktorá má ministerstvom vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia. Ustanovuje sa i postup pre osobité prípady povoľovania zdroja, keď zdroj emituje látku, pre ktorú nie je určený emisný limit a pre prípady výskumno-vývojových technologických celkov.

Ak povoľovaný zdroj spadá pod režim zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepredkladá sa žiadosť o vydanie súhlasu podľa zákona o ovzduší a celý povoľovací proces je uskutočňovaný podľa zákona č. 245/2003 Z.z.

K § 18

Pre povolenie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú ustanovené osobitné požiadavky týkajúce sa obsahu žiadosti o vydanie súhlasu a náležitostí vydaného súhlasu. Žiadosť o súhlas a celý proces jeho vydania musia byť dostupné verejnosti, ktorá má možnosť k veci dávať pripomienky. V súhlase orgánu ochrany ovzdušia budú zohľadnené a zapracované aj podmienky orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve a vodohospodárskeho orgánu. Vydaný súhlas na povolenie týchto spaľovacích zariadení musí byť tiež prístupný verejnosti na obvodnom úrade životného prostredia, ktorý ho vydá. Dôležitým ustanovením, ktoré sa týka len spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov je povinnosť orgánu ochrany ovzdušia periodicky preskúmavať podmienky súhlasu a aktualizovať ich podľa súčasných možností najlepšej dostupnej techniky.

K § 19

Ak je to potrebné na vydanie kvalifikovaného súhlasu, môže orgán ochrany ovzdušia podľa § 17 ods. 4 alebo § 18 ods. 12 od žiadateľa o súhlas vyžiadať, aby k žiadosti priložil odborný posudok. Posudkom sa oponentským spôsobom posúdi a zdokumentuje úplnosť a správnosť predloženej žiadosti a dokumentácie na vydanie príslušného súhlasu.

Kompetentnou osobou na vyhotovenie posudku alebo subposudku je oprávnený posudzovateľ, ktorý má ministerstvom vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie posudkovej činnosti vo veciach ochrany ovzdušia (osvedčenie oprávneného posudzovateľa). V § 19 sa ustanovuje systém definovania, overovania a osvedčovania odbornej spôsobilosti odborných posudzovateľov, ustanovujú sa povinnosti odborných posudzovateľov a rieši sa vyhotovovanie posudkov vo výnimočných prípadoch.

Oprávneným posudzovateľom môže byť len taká fyzická osoba, ktorá preukáže, že splnila všetky kvalifikačné a technické predpoklady na vydanie osvedčenia a zložila skúšku. Oprávnenie sa neudelí tomu, komu už bolo oprávnenie zrušené za preukázané a opakované porušenie predpisov vo veci vydávania posudkov alebo ak osvedčenie získal tak, že vedome uviedol nesprávne údaje o svojej spôsobilosti.

Ministerstvo pre svoju odbornú činnosť potrebuje veci ochrany ovzdušia konzultovať s poprednými odborníkmi z teórie a praxe ochrany ovzdušia. Preto sa ustanovuje, že osvedčenie oprávneného posudzovateľa môže ministerstvo vydať aj osobe, ktorá je takýmto popredným odborníkom (odborný konzultant).

Základnými povinnosťami oprávneného posudzovateľa je dodržiavať v prílohe č. 2 ustanovené zásady a požiadavky vyhotovovania posudkov, oznamovať zmeny údajov, ktoré súvisia s predpokladmi na udelenie osvedčenia a zúčastniť sa opakovaného overenia spôsobilosti a aj odbornej prípravy, ak to je potrebné z dôvodov uvedených v zákone. Povinnosti posudzovateľa súvisiace s vysvetľovaním posudku v konaní pred orgánom štátnej správy platia aj po ukončení posudkovej činnosti a to do piatich rokov od vydania posudku.

Odborný posudok je expertno – znalecký názor posudzovateľa, ktorý má na účel konania pred orgánom ochrany ovzdušia charakter verejnej listiny. Náklady na vyhotovenie odborného posudku znáša v plnom rozsahu žiadateľ o vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia. Pre jednoznačnosť sa tiež ustanovuje, že názory, závery a odporúčania oprávneného posudzovateľa nezakladajú právny nárok na vydanie súhlasu alebo iného rozhodnutia orgánu ochrany ovzdušia.

Výnimočné prípady sú, ak vyhotovenie odborného posudku je neodkladnou potrebou konania orgánu ochrany ovzdušia a nemožno zabezpečiť vyhotovenie odborného posudku oprávneným posudzovateľom s príslušnou kompetenciou. Vtedy môže ministerstvo povoliť vyhotovenie odborného posudku oprávnenému posudzovateľovi s príbuznou kompetenciu, ak takýto je, resp. ak takýto nie je, tak inej vhodnej osobe. Vo výnimočných prípadoch sa na povolenie uplatňuje tzv. „tichý“ súhlas, ak ministerstvo nekoná do 15 dní od doručenia žiadosti alebo posledného doplnenia žiadosti.

V § 19 sa ďalej upravujú požiadavky na vykonávanie posudkovej činnosti zahraničnými fyzickými osobami. V súlade so zákonom o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorým sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu Ú. v. EÚ L 376, 12.12.2006, s. 36) sa prihliada na obdobné zahraničné osvedčenia a iné doklady o kompetencii posudzovateľa, ktoré sú zhodné ako v prípade SR subjektov.

Zákonom nemožno riešiť celú problematiku odborného posudzovania. Preto odbory a predmety odborného posudzovania, podrobnosti o kvalifikačných a technických predpokladoch na vydanie osvedčenia oprávneného posudzovateľa, o žiadosti o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti oprávneného posudzovateľa, o preukazovaní a overovaní splnenia kvalifikačných a technických predpokladov, o skúške, o osvedčení a vymedzení rozsahu pôsobnosti oprávneného posudzovateľa a o predlžovaní platnosti osvedčenia, o opakovanom overovaní odbornej spôsobilosti oprávneného posudzovateľa, o ustanovovaní odborných konzultantov a ich činnosti, o vyhotovovaní odborných posudkov a subposudkov vo výnimočných prípadoch, o náležitostiach odborného posudku a subposudku a podrobnosti ich vyhotovovania ustanoví ministerstvo vyhláškou.

K § 20

Dobrá kvalita ovzdušia sa o. i. zabezpečuje aj tým, že stacionárne zdroje neznečisťujú ovzdušie nad prípustnú mieru (§ 4 ods. 1 zákona o ovzduší). Len určenie požiadaviek na „prípustné“ znečisťovanie ovzdušia by bolo neúčinné. Preto zákon o ovzduší ustanovuje prevádzkovateľom zdrojov povinnosť tieto požiadavky nielen dodržiavať, ale aj monitorovať (sledovať, zisťovať) a preukazovať ich dodržiavanie. Okrem zisťovania, či je dodržaná prípustná miera znečisťovania je potrebné zisťovať aj množstvo vypustených emisií znečisťujúcich látok. Na základe zisteného množstva sa vyrubujú poplatky za znečisťovanie ovzdušia, kontroluje, či sú dodržané určené emisné kvóty. Množstvo emisií je potrebné zisťovať aj na účely hodnotenia kvality ovzdušia modelovaním, oznamovania množstiev emisií orgánom EÚ a Dohovorov OSN a ako podklad pre strategické plánovanie a rozhodovanie o ďalších potrebných opatreniach na ochranu ovzdušia.

Zisťovať údaje o emisiách možno vo vybraných prípadoch chemicko-inžinierskými technickými výpočtami. Ak technické výpočty nie sú možné, vtedy sa potrebné údaje o emisiách zisťujú priamym alebo nepriamym meraním. Merania sa vykonávajú kontinuálne s použitím automatizovaných meracích systémov (AMS) emisií alebo diskontinuálnymi meraniami. AMS sú zložité meracie systémy, ktoré sa musia v pravidelných intervaloch kalibrovať, skúšať a vykonávať inšpekcia zhody inštalovania a prevádzky AMS so špecifikovanými požiadavkami. Diskontinuálny spôsob zisťovania a preukazovania dodržiavania požiadaviek na stacionárne zdroje a na AMS možno systémovo porovnať s pravidelnými emisnými kontrolami mobilných zdrojov. Rozdiel je v tom, že merania sa vykonávajú na mieste inštalovania stacionárneho zdroja alebo AMS. Rozdiel je aj v tom, že spektrum emisií znečisťujúcich látok, emisných požiadaviek a preto aj metód a metodík meraní emisií zo stacionárnych zdrojov je v porovnaní s automobilmi podstatne širšie.

Prevádzkovatelia vybraných veľkých zdrojov majú určenú povinnosť vykonávať aj priame monitorovanie kvality ovzdušia v okolí ich zdrojov znečisťovania diskontinuálnymi meraniami alebo s použitím špeciálnych AMS

Vykonávať diskontinuálne merania emisií, podmienok prevádzkovania alebo technických požiadaviek na obmedzovanie emisií, kalibrovať, skúšať a vykonávať inšpekciu AMS a monitorovať kvalitu ovzdušia v okolí zdrojov na úradné účely konaní podľa zákona o ovzduší alebo integrovaného povoľovania môžu len kvalifikované, kompetentné – oprávnené subjekty.

V § 20 sa upravujú základné podmienky, povinnosti a požiadavky, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie kvalifikovaných, dôveryhodných, technicky správnych, reprezentatívnych výsledkov oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody AMS na ochranu ovzdušia (číslovanie nasledujúcich bodov je podľa odsekov):

1.uvádza, čo je na účely tohto zákona, zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a zákona integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP v členení, aké vyplýva z ustanovených povinností prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov na monitorovanie vlastností a množstva emisií, technických požiadaviek, všeobecných podmienok prevádzkovania:

v písmene a) „oprávneným meraním“

v písmene b) „oprávnenou kalibráciou“,

v písmene c) „oprávnenou skúškou“

a v písmene d) „oprávnenou inšpekciou zhody“;

(„oprávnené technické činnosti“); uvedené sa uplatňuje aj na účel špecifikovania viazanej živnosti, špecifikovania rozsahu pôsobnosti oprávnených osôb a ďalšie, pre účely akreditácie ako členenie špecifických odborov oprávnených meraní,

2.určuje sa, že oprávnenou osobou pre vykonávanie oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody môže byť len právnická osoba lebo a fyzická osoba–podnikateľ, ktorá oprávnené činnosti vykonáva trvalo (ako predmet svojej činnosti alebo ako predmet podnikania – etablovania v SR) alebo má ministerstvom vydané „ad hoc“ povolenie,

3.určujú základné podmienky, pri splnení ktorých sa právnická osoba/fyzická osoba–podnikateľ považuje za oprávnenú osobu, ktorá smie vykonávať oprávnené činnosti meraní na území SR trvalo (etablovanie na trhu), ktorými sú osvedčenie o akreditácii, osvedčenie o notifikácii, živnostenské oprávnenie pre viazanú živnosť a vykonávanie špecifických oprávnených činností prostredníctvom kvalifikovanej zodpovednej fyzickej osoby (uvedené sa uplatňuje podľa doterajšieho stavu); príslušným akreditačným orgánom je orgán, ktorý spĺňa požiadavky na orgán posudzovania zhody podľa „STN EN ISO/IEC 17011 Posudzovanie zhody. Všeobecné požiadavky na akreditačné orgány akreditujúce orgány posudzovania zhody“, všeobecné požiadavky pre akreditáciu skúšobných a kalibračných laboratórií upravuje „STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“, špecifické požiadavky pre meranie emisií „STN P CEN/TS 15675 Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Používanie EN ISO/IEC 17025 pri periodických meraniach“ a akreditačné požiadavky pre orgány inšpekcie zhody „STN EN ISO/IEC 17020 Všeobecné kritériá činnosti orgánov rozličných typov vykonávajúcich inšpekciu“; ustanovuje sa, že notifikačným orgánom pre akreditáciu oprávnených činností a vydávanie osvedčenia o notifikácii je Slovenská národná akreditačná služba, ktorá je zriadená a pôsobí podľa osobitného zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, zahraničné aj slovenské osoby akreditované podľa predchádzajúcich „všeobecných noriem“ musia na účely oprávnených činností „notifikovať = oznámiť“ svoje „všeobecné osvedčenia o akreditácii“ a preukázať, že majú zavedené a plnia podmienky, povinnosti a požiadavky na oprávnené činnosti podľa tohto zákona (a samozrejme aj podľa predpisov vydaných na jeho vykonanie); ako posledná podmienka sa ustanovuje, že oprávnené činností musí vykonávať „odborne zodpovedná fyzická osoba“, špecifikuje sa jej systémová pôsobnosť – zodpovednosť za oprávnené činnosti, ustanovuje požiadavka na pracovný vzťah k oprávnenej osobe (podnikateľovi) a doklad o kompetencii zodpovednej osoby – osvedčenie zodpovednej osoby o osobitnej odbornej spôsobilosti, ktoré vydáva ministerstvo,

4.ustanovuje sa podmienka vydania osvedčenia zodpovednej osoby – zloženie skúšky a predpoklady, kedy možno žiadateľa pripustiť na skúšku:

–vo vzťahu k vzdelaniu, praxi a znalostiam; vzhľadom na široký rozsah odborných činností podrobnosti ustanoví ministerstvo vyhláškou,

–uhradenie správneho poplatku,

–ako posudzovateľ sa nepripúšťa osoba, ktorej ministerstvo zrušilo osvedčenie z kvalifikovaných dôvodov, ktoré sú ustanovené v odseku 6,

5.vydať osvedčenie možno až po úspešnej skúške, preto sa na vydanie osvedčenia zodpovednej osoby neuplatňuje tichý súhlas podľa zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. 13 ods. 4 smernice č. 2006/123/ES); taktiež sa ustanovuje, že náklady znáša žiadateľ,

6.ustanovuje sa, kedy ministerstvo zruší, zmení alebo pozastaví platnosť osvedčenia zodpovednej osoby; okrem zrušenia alebo zmeny na vlastnú žiadosť ide o vedomé „činnosti“, ktorými zodpovedná osoba porušila zákon takým mimoriadne závažným spôsobom, že je nutné voči zodpovednej osobe vyvodiť dôsledky, ide o vedomé klamanie a o opakované porušenie povinnosti aj napriek ich predchádzajúcemu upozorneniu,

7.ustanovujú sa „systémové“ povinnosti oprávnenej osoby a povinnosti zodpovednej osoby, keďže rozsah oprávnených činnosti je mimoriadne široký, uviesť povinnosti v paragrafovej časti nie je aktuálne, preto sa odkazuje na v prílohu 3, kde sú uvedené zásady výkonu oprávneného merania a na predpisy, ktoré ustanovujú podrobnosti o oprávnenom meraní, ďalej sa ustanovujú povinnosti, ktoré súvisia s vykonávaním oprávnených meraní podľa platných osvedčení a živnostenského oprávnenia, všeobecná povinnosť vykonať jednotlivé meranie / činnosť podľa predpisov, noriem ... pre dané meranie, vykonať jednotlivé meranie kompetentnou zodpovednou osobou, preukazovať svoju kompetenciu na vykonanie konkrétneho oprávneného merania/činnosti, v prípadoch zmeny a nových predpisov a pri zistení nedostatkov v činnosti zodpovednej osoby vyzvanie ministerstva preukázať svoju spôsobilosť vrátane preskúšania, plniť opatrenia na nápravu nekvalitných činností, poskytovať informácie potrebné pre dohľad, plniť požiadavky na správy o výsledkoch a dopĺňať v správach potrebné údaje, oznamovať ministerstvu zmeny, ktorú súvisia s kompetenciami, oznamovať akreditačnému /notifikačnému orgánu podstatné zmeny v plnení akreditačných/notifikačných požiadaviek a akreditovať alebo reakreditovať sa do troch rokov od platnosti zmenenej alebo novej technickej normy, ktorou sa stanovujú akreditačné požiadavky pre akreditáciu skúšobného laboratória, kalibračného laboratória alebo inšpekčného orgánu posudzujúceho zhodu AMS,

8.ustanovuje, že správa, certifikát alebo ľubovoľne inak nazvaný dokument o výsledku oprávnenej činnosti je na úradný účel konania podľa zákona o ovzduší alebo integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania ŽP (IPKZ) verejnou listinou, ktorá sa predkladá v štátnom jazyku, že musí obsahovať predpísané náležitosti, pričom podrobnosti ustanoví ministerstvo vyhláškou, že musí byť opatrená notifikačnou značkou, pričom pre jej používanie platia zhodné pravidlá ako pre používanie akreditačnej značky a kto musí túto verejnú listinu podpísať, aby bola právoplatná; uvedené je nutné doplniť, lebo akreditačné normy upravujú podpisovanie správ len vo vzťahu k „technickej“ správnosti výsledku akreditovanej činnosti,

9.ustanovuje, kedy je správa, certifikát ... o výsledku oprávnenej činnosti neplatná; okrem „zrejmého“ dôvodu, kedy správu vydala neoprávnená osoba sú to prípady porušenia vybraných povinnosti oprávnenej osoby / zodpovednej osoby z odseku 7; je to nutné ustanoviť z doterajších skúseností pre právnu istotu zo strany štátu, prevádzkovateľa aj oprávnenej osoby,

10.ustanovuje sa, že za prípadné škody, ktoré vzniknú pri úradných konaniach na základe správy o oprávnenej činnosti, ktorá je verejnou listinou zodpovedá oprávnená osoba; uvedené je nutné pre právnu istotu prevádzkovateľa zdroja aj konajúceho orgánu štátnej správy (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci); konkrétna oprávnená činnosť je vzhľadom na nevratný tok emisie v komíne (potrubí) unikátna a neopakovateľná, taktiež v prevažnej väčšine ide o vysoko odborný výkon či už priamo na mieste alebo v laboratóriu, ktorý odborne neskontroluje prevádzkovateľ a ani orgány štátnej správy, preto za technickú správnosť výsledku zodpovedá v plnom rozsahu oprávnená osoba.

Ako kompromisné riešenie zásadnej pripomienky AZZZ je v písmene c) ustanovená povinnosť mať finančné krytie možnej škody. Podľa 3. 4 STN EN ISO/IEC 17020 (05/2005), oprávnená osoba, ktorá vykonáva inšpekcie AMS ako inšpekčný orgán cit. "musí mať primerané zákonné poistenie". Uvedená požiadavka sa navrhuje aj pre ostatné oprávnené merania v prípadoch, ak ide o merania na veľkých zdrojoch. Tieto spravidla podliehajú režimu posudzovania vplyvov na ŽP a následne integrovaného povoľovania. Zabezpečenie finančného krytia povinne preukazuje žiadateľ o akreditáciu ako súčasť dokumentácie k žiadosti. Bez preukázania splnenia tejto požiadavky nebude žiadateľovi vydané osvedčenie o akreditácii, resp. o plnení notifikačných požiadaviek. Výška finančného krytia sa nenavrhuje. Riešenie je zhodné ako napr. v zákone o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, alebo v zákone č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd. Je taktiež v súlade s bodom 99 preambuly a čl. 23 smernice EP a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (zákon o službách na vnútornom trhu je v SR v legislatívnom procese) Uvedené nebráni tomu, aby si prevádzkovateľ zdroja v rámci výberu oprávnenej osoby na meranie neuplatnil ako podmienku pre výber dodávateľ služby výšku finančného krytia. Pre stredné zdroje, ktoré sú spravidla mimo režimu EIA a IPKZ , a na ktoré sa nevzťahujú komunitárne predpisy sa požiadavka finančného krytia nenavrhuje. Požiadavka takéhoto krytia by zrejme neprimerane cenovo zaťažila veľký počet

prevádzkovateľov stredných zdrojov - kotolní, ktorými sú spravidla školy, obce, cirkvi, verejno-prospešné organizácie. Taktiež výška predpokladanej sankcie je nižšia, ako v prípade veľkých zdrojov.

11. „všeobecné“ informačné povinnosti usadených poskytovateľov služieb ustanovuje § 6 „zákona o službách“ (Čl. 22 smernice č. 2006/123/ES), tu sa ustanovujú „informačné“ povinnosti oprávnenej osoby pre včasné a pravdivé informovanie užívateľov služieb (prevádzkovateľov zdrojov) a konajúcich orgánov ochrany ovzdušia o kompetenciách, ako to vyžaduje smernica o službách; podľa súčasného stavu techniky sa navrhuje uplatnenie elektronického informačného systému prostredníctvom internetu; MŽP SR už podľa predchádzajúceho zákona zabezpečuje zverejňovanie informácie o oprávnených osobách, predpokladá sa využitie informácie zo súčasných dátových formulárov a riešenie informácií prostredníctvom už zavedených subjektov či už v rámci jednotných kontaktných miest, súčasného IS ŽP (Enviroportál, Referenčné laboratórium SHMÚ) alebo akreditácie (SNAS), čo bude najúčelnejšie,

12.ustanovujú sa činnosti poverenej organizácie, ktorou je v súčasnosti Slovenský hydrometeorologický ústav – SHMÚ vo vzťahu k oprávneným činnostiam, ktoré je potrebné ustanoviť zákonom,

13.dôležitú úlohu v systéme kvality oprávnených odborných činností podľa technických noriem majú referenčné laboratóriá, ustanovuje sa kompetencia ministerstva na poverenie referenčného laboratória pre odbor meraní „Ovzdušie - imisie a emisie“ a úloha referenčného laboratória sledovať a zverejňovať informácie o súčasných metódach a metodikách oprávnených činností prostredníctvom internetu (v súčasnosti zabezpečuje SHMÚ, OKO-RL), tým samozrejme nie sú dotknuté ďalšie odborné činnosti referenčného laboratória,

14.ustanovujú sa kompetencie a činnosti národného notifikačného orgánu (SNAS), ktoré sú nutné pre zabezpečenie systému kvality oprávnených činností a zavedeného systému povinnej notifikácie z dôvodu, že akreditačné normy a ďalšie akreditačné špecifikácie uvedené neriešia a nie sú ani právne záväzné,

15.ustanovuje sa, že ak sa vykonávajú čiastkové meracie / analytické a iné odborné činnosti, oprávnenou osobou je osoba, ktorá spracúva celkový plán oprávneného merania, vykonáva odbornú činnosť na meracom mieste, odoberá vzorky, sleduje technológiu prevádzky a ktorá vyhodnocuje konečný výsledok. Ostatné subjekty pôsobia ako subdodávatelia, zásady subdodávok oprávnených meraní sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu; uvedené je nutné upraviť predpisom, lebo normy pre akreditáciu to neupravujú a odkazujú na právne predpisy,

16.ustanovuje sa, ktoré požiadavky a povinnosti oprávnenej osoby a zodpovednej osoby sa vzťahujú aj na stálych subdodávateľov,

17.pre právnu jednoznačnosť sa spresňujú požiadavky pre zahraničné subjekty, ktoré na území SR vykonávajú oprávnené činnosti ako trvalú podnikateľskú činnosť, ustanovujú sa len tie požiadavky, ktoré sú pre oprávnené činnosti potrebné,

18.ustanovuje sa, že ak oprávnené činnosti sa vykonávajú ako podnikanie podľa živnostenského zákona, uplatňuje sa „všeobecný zákon o službách na vnútornom trhu“ (smernica č. 2006/123/ES) okrem tých požiadaviek, ktoré zákon o ovzduší ustanovuje inak.

K § 21

V súčasnosti nie je taký stav a ani do budúcnosti nemožno predpokladať, že pre všetky znečisťujúce látky, druhy technológií - matrice plynov alebo ďalšie činnosti existuje akreditovaná a notifikovaná kompetentná osoba. Sú prípady, kedy by „neexistenciou“ oprávnenej osoby mohlo dôjsť ku vzniku škôd, napr. pri neuvedení zdroja do prevádzky v dôsledku nemožnosti vykonania prvého merania.

V odseku 1 sa ustanovuje, kedy možno vydať „ad hoc“ jednorazové povolenie na vykonanie konkrétnej oprávnenej činnosti – ak ide o výnimočný prípad a druhým prípadom je, ak ide o zahraničný subjekt, ktorý konkrétnu oprávnenú činnosť vykoná len raz (nie je podnikaním na území SR).

V odseku 2 sa ustanovuje, kedy ide o výnimočný prípad. Sú to prípady, kedy pre príslušnú odbornú činnosť nie je v informačnom systéme oprávnených osôb žiadna osoba, alebo žiadna osoba príslušnú oprávnenú činnosť nemôže vykonať z kvalifikovaných dôvodov.

V odseku 3 sa ustanovujú predpoklady pre vydanie povolenia vo výnimočnom prípade a poradie subjektov podľa ich profesijnej „kompetencie“. Je zrejmým, že prednostne sa akceptujú akreditované subjekty, následne ďalšie subjekty, ktoré majú kvalifikovaný doklad o svojej kompetencii na činnosť v príbuznom technickom odbore a až ako posledné

V odseku 4 sa ustanovuje, ktoré povinnosti platia pre oprávnené činnosti vykonávané na základe jednorazového povolenia.

V odseku 5 sa podľa „§ 5 zákona o službách na vnútornom trhu“ a čl. 13 ods. 4 smernice č. 2006/123/ES) ustanovuje, že na vydanie „jednorazového“ povolenia sa uplatňuje tichý súhlas, ak sú splnené podmienky na vydanie povolenia a ministerstvo nekonalo v určenej lehote.

V odseku 6 sa ustanovujú podmienky vydania „jednorazového“ povolenia, ak oprávnenú činnosť chce vykonať zahraničný subjekt, ktorý nie je etablovaný v SR (cezhraničný poskytovateľ služby podľa zákona o službách na vnútornom trhu, čl. 16 smernice č. 2006/123/ES). Pre vydanie „jednorazového“ povolenia zahraničnej osobe platia zhodné podmienky ako pre vydanie povolenia vo výnimočnom prípade. Taktiež platia zhodné požiadavky na zdokumentovanie a na preukázanie kompetencie, ako v prípade „trvalej“ pôsobnosti.

K štvrtej časti

K § 22

Ustanovujú sa orgány štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské úrady životného prostredia a okresné úrady životného prostredia a obce.

K § 23

Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy ochrany ovzdušia a má zverené kompetencie potrebné na zabezpečovanie a riadenie kvality ovzdušia a riadenie výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia. Vo vzťahu ku komisii je notifikačným orgánom a podáva jej informácie a správy vo veciach ochrany ovzdušia. Jednotlivo sa uvádzajú sa všetky pôsobnosti ministerstva vo veciach ochrany ovzdušia.

K § 24

Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, ktorý vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia v rozsahu § 30 ods. 2. Na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou inšpekcia ukladá opatrenia na nápravu a pokuty. Ďalej inšpekcia spolupracuje s krajskými úradmi, obvodnými úradmi životného prostredia a obcami najmä pri vydávaní súhlasov, pri určovaní prísnejších emisných limitov a podmienok ochrany ovzdušia a pri určovaní rozsahu a podmienok vedenia prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov.

Na vyzvanie ministerstva overuje spôsobilosť oprávnených osôb vykonávať oprávnené merania emisií v súlade s právnymi predpismi a metódami a metodikami oprávnených meraní a spolupracuje s ministerstvom pri overovaní odbornej spôsobilosti žiadateľov o overenie odbornej spôsobilosti v odbore emisno-technologických posudzovaní a posudzovaní oprávnených meraní. Vo veciach oprávnených meraní spolupracuje taktiež s akreditačnými orgánmi a s národným notifikačným orgánom.

Inšpekcia vykonáva kontrolu dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania aj vlastnými kontrolnými meraniami. Tieto vykonáva vlastnými meracími skupinami metódou „on-line“ alebo odberom vzoriek emisií a subdodávateľským zabezpečením chemických analýz. Pre zabezpečenie kvality meraní a ďalších odborných kontrol má mať inšpekcia zavedený systém kvality, pričom je žiaduce, aby na tieto činnosti bola akreditovaná nezávislým akreditačným orgánom.

K § 25

Krajský úrad životného prostredia má zverené kompetencie potrebné na riadenie kvality ovzdušia vo svojom územnom obvode, vydáva program na zlepšenie kvality ovzdušia a akčný plán a zabezpečuje jeho realizáciu. Sprístupňuje informácie verejnosti, informuje verejnosť o zhoršení kvality ovzdušia a o súvisiacich opatreniach. Odsúhlasuje s poverenou organizáciou umiestnenie vzorkovacích miest a odsúhlasuje vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia.

Vydáva pre územný obvod svojej pôsobnosti všeobecne záväzné vyhlášky. Nariaďuje obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja podľa § 22.

K § 26

Obvodný úrad životného prostredia má zverené kompletné kompetencie vo vzťahu k veľkým a stredným zdrojom znečisťovania t.j. počnúc ich povoľovaním a určovaním podmienok prevádzky, cez povoľovanie ich zmien, ich kontrolu, ukladanie opatrení na nápravu a ukladanie pokút. Výnimkou je obmedzovanie a zastavovanie prevádzky zdrojov, ktoré je zverené krajskému úradu životného prostredia. V ustanovení sú vymenované činnosti, ktoré si vyžadujú súhlas obvodného úradu životného prostredia.

Obvodný úrad životného prostredia rozhoduje v pochybnostiach o vymedzení, začlenení alebo kategorizácii stacionárneho zdroja, určuje emisné kvóty, určuje emisné limity a podmienky ochrany ovzdušia, určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, každoročne spracúva súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie zdrojov a údaje o množstvách a kvalite predaných palív v okresoch patriacich do jeho pôsobnosti a predkladá ich poverenej organizácii (SHMÚ), zabezpečuje zverejnenie ročných správ o prevádzke a kontrole spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vykonáva verejné prerokovanie žiadosti o vydanie súhlasu na povolenie spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a preskúmava podmienky prevádzkovania týchto zdrojov znečisťovania ovzdušia určené v súhlase a podľa potreby ich upravuje alebo určuje nové podmienky prevádzkovania.

K § 27

Obec má zverené kompletné kompetencie vo vzťahu k malým zdrojom znečisťovania ovzdušia cez ich povoľovanie a určovanie podmienok prevádzky, povoľovanie ich zmien, kontrolu zdrojov, až po ukladanie opatrení na nápravu a ukladanie pokút. Obec zastavuje prevádzku malých zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa § 22 ods. 4 a podľa § 30 ods.10 môže nariaďovať obmedzovanie a zastavovanie prevádzky malých zdrojov. Obec je podľa § 31 ods. 2 oprávnená z vlastného podnetu preskúmavať, meniť a zrušovať súhlasy a rozhodnutia.

K § 28

Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré vykonávajú štátny dozor a subjekty, ktoré tomuto dozoru podliehajú a ich postup pri ukladaní opatrení na nápravu a pokút. Pri zistení nedostatkov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona. Slovenská obchodná inšpekcia postupuje podľa osobitného predpisu.

V rámci hlavného štátneho dozoru ministerstvo dozerá, ako orgány štátnej správy ochrany ovzdušia vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Inšpekcia vykonáva hlavný štátny dozor vo vzťahu k prevádzkovateľom zdrojov a fyzickým osobám podnikateľom, ktorým tento zákon ustanovuje povinnosti. Pri zistení nedostatkov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona (§ 22 a § 30).

K § 29

Upravujú sa oprávnenia a povinnosti orgánov pri výkone hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru. Na výkon hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru sa primerane vzťahuje zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

K § 30

Výška pokút za porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom je členená podľa závažnosti porušenia povinností. Najvyššie sú pokuty pri neplnení povinností pri havarijných stavoch keď hrozí vážne a bezprostredné ohrozenie alebo zhoršenie kvality ovzdušia. Pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu jedného roka a pri nesplnení opatrenia na nápravu sa uloží pokuta až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút a môže sa nariadiť odstavenie zdroja alebo obmedzenie jeho prevádzky. Ukladanie pokút za porušenie tohto zákona je ustanovené ako obligatórna povinnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia.

Pokuty uložené obvodným úradom životného prostredia a inšpekciou podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu. Pokuty uložené obcou podľa tohto zákona sú príjmom obce.

K § 31

V tomto paragrafe sa ustanovuje postup orgánu ochrany ovzdušia pri vydávaní súhlasov a určujú sa správne akty, na vydanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vo vymedzených prípadoch sa upravuje možnosť začatia konania z podnetu orgánu ochrany ovzdušia, v ktorom môžu byť zmenené alebo zrušené pôvodné súhlasy alebo rozhodnutia ním vydané. Ďalej sa upravuje odlišný postup a lehoty pri vydávaní rozhodnutia o obmedzení alebo zastavení zdroja znečisťovania krajským úradom životného prostredia v súlade s akčným plánom a pri vážnom a bezprostrednom ohrození a zhoršení kvality ovzdušia. V ustanovení sa upravuje aj prechod práv a povinností pri zmene prevádzkovateľa zdroja a postup v konaní, keď konanie začnú súčasne dva rôzne orgány štátnej správy ochrany ovzdušia. Taktiež sa vymedzuje postavenie orgánov ochrany ovzdušia v konaniach orgánov štátnej správy v integrovanom povoľovaní a v konaniach stavebných úradov.

Ministerstvo bude v správnom konaní rozhodnutiami vydávať, rušiť, pozastavovať účinnosť a meniť osvedčenia oprávnených posudzovateľov a zodpovedných osôb za oprávnené merania a vydávať povolenia vo výnimočnom prípade. Pre vydania osvedčenia po zložení skúšky je lehota 15 dní. Pre vydávanie povolení vo výnimočných prípadoch sa ustanovujú lehoty „pre tichý súhlas“ v členení podľa vecnej zložitosti jednotlivých konaní. Pre „jednoduchšie“ prípady 15 dní, 30 dní pre „stredne“ zložité výnimočné prípady a 60 dní pre najzložitejšie prípady, kedy je potrebné preverenie nielen spôsobilosti žiadateľa, ale aj osobitnej metódy merania.

K piatej časti

K § 32

V odseku 1 sa ustanovuje, že správne konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončí orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorý vo veci koná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných v čase začatia konania. Súhlasy a rozhodnutia vydané podľa doterajšieho zákona sú považované za súhlasy a rozhodnutia podľa tohto zákona.

V odsekoch 3 až 14 sú preberané ustanovenia z doterajšieho zákona o zaraďovaní znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia do triedy A a B, ktoré umožňujú výnimky z emisných limitov ešte do konca roku 2011.

V odsekoch 15 až 19 sa rieši platnosť doterajších osvedčení a potvrdení. Osvedčenia oprávnených posudzovateľov sú platné bezo zmien. Oprávnenia vydané ministerstvom na vykonávanie oprávnených meraní pre podnikateľov zostanú platné v prechodnom období, ktoré sa navrhuje na 3 roky (31. 12. 2012).

V doterajších oprávneniach sú uvedené aj zodpovedné osoby a ich kompetencia na oprávnené merania. Preto sa nepovažuje za potrebné vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedných osôb, ale na účel vydania živnostenského oprávnenia možno vychádzať z už vydaných oprávnení. Ak vznikne nejasnosť o kompetencii zodpovednej osoby za oprávnené meranie, vydá ministerstvo stanovisko.

Pokiaľ ide o akreditáciu a notifikáciu, oprávnené osoby musia byť akreditované pre najnovšie normy na akreditáciu a na merania a následne notifikované z hľadiska požiadaviek stanovených týmto zákonom. Akreditovať a notifikovať sa musia aj subjekty, ktoré vykonávajú merania všeobecných podmienok prevádzkovania a technických požiadaviek, ktoré na ktoré sa doteraz nevyžadovala akreditácia a notifikácia. Termín akreditácie, resp. reakreditácie a notifikácie sa navrhuje 3 roky (31. 12. 2012), zhodne ako platnosť terajších oprávnení. Uvedené však neznamená, že subjekty budú „čakať“ až na konečný termín „2012“, ale budú sa reakreditovať v lehote podľa platnosti osvedčenia o akreditácii, ak bude skoršia.

K § 33

V tomto ustanovení je výpočet právnych predpisov, ktoré sa vydajú na vykonanie tohto zákona.

K § 34

Uvádzajú sa právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú preberané týmto zákonom.

K § 35

Zrušuje sa Čl. I. zákona č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie predpisy.

K § 36

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júna 2010.

K prílohám

V prílohe č.1 je uvedený zoznam znečisťujúcich látok, ktorých úroveň koncentrácie v ovzduší sa má hodnotiť a ktoré budú mať postupne určené limitné, resp. cieľové hodnoty.

V prílohe č. 2 je uvedených 10 zásad výkonu posudkovej činnosti. Tieto zásady upravujú vydávanie odborných posudkov počnúc potrebou vydávania posudkov v súlade s platným právnym a „technickým“ stavom predpisov v čase vydania konkrétneho posudku, cez zásady súvisiace so vzťahom posudzovateľa so žiadateľom o vydanie súhlasu, vzťahom posudzovateľa k ministerstvu a končiac rozhodujúcimi zásadami podstatnými pre posúdenie nezaujatosti posudzovateľa. Ďalšie podrobnosti o vydávaní odborných posudkov ustanoví ministerstvo vyhláškou.

V prílohe č. 3 sú uvedené zásady výkonu oprávneného merania. Obdobne ako v prípade odborných posudkov zásady riešia vykonávanie oprávnených meraní v danom čase, vzťahy oprávnená osoba – zákazník, oprávnená osoba – ministerstvo, oprávnená osoba – subdodávateľ a rozhodujúce zásady podstatné pre posúdenie nezaujatosti oprávnenej osoby a subdodávateľa. Uvedené zásady sú z doterajšej právnej úpravy. Ďalšie podrobnosti o notifikačných požiadavkách pre špecifický odbor oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody automatizovaných meracích systémov emisií a automatizovaných meracích systémov kvality ovzdušia so špecifikovanými požiadavkami a o osvedčení o ich plnení, o požiadavkách na systém kvality, personálne a technické zabezpečenie oprávnených meraní, skúšok, kalibrácií a inšpekcie zhody, o kvalifikačných predpokladoch na vydanie osvedčenia zodpovednej osoby, o žiadosti o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby, o preukazovaní a overení splnenia kvalifikačných predpokladov, o skúške, o osvedčení a vymedzení rozsahu pôsobnosti zodpovednej osoby, o opakovanom overovaní odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby ustanoví ministerstvo vyhláškou.

V Bratislave dňa 13. januára 2010

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Medveď v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ovzduší

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Všeobecná časť

Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie ako aj jednotlivé ekosystémy. Doterajšia právna úprava ochrany ovzdušia, ktorá sa uplatňuje od roku 2002, prešla viacerými úpravami a zmenami, ktoré spôsobujú jej menšiu prehľadnosť a sťažujú jej uplatňovanie v praxi. Len samotný zákon o ovzduší má v súčasnosti 13 novelizácií.

Hlavnou prioritou doterajšieho zákona o ovzduší je zabezpečenie a udržanie dobrej kvality ovzdušia na celom území Slovenskej republiky, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani životné prostredie. K dosiahnutiu tohto cieľa zákon vytvára všetky dostupné nástroje vedúce k obmedzovaniu a k znižovaniu množstiev emisií a k zlepšovaniu kvality ovzdušia. Sú to predovšetkým programy a integrované programy na zlepšenie kvality ovzdušia, akčné plány na udržanie dobrej kvality ovzdušia, povoľovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia v súlade s možnosťami najlepších dostupných techník a kontrola ich prevádzky, povinnosti prevádzkovateľov zdrojov, určovanie emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania, programy znižovania emisií, ustanovenie národných emisných stropov a určovanie emisných kvót, sankcie za porušovanie povinností, obmedzovanie a zastavovanie prevádzky zdrojov, požiadavky na kvalitu palív a regulovaných výrobkov, obnoviteľnosť povolení a pod. Tieto priority, ciele a nástroje sú naďalej aj predmetom navrhovaného nového zákona o ovzduší.

Hlavným dôvodom pre prípravu návrhu nového zákona o ovzduší je povinnosť transponovať do nášho právneho systému smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Keďže táto smernica zlučuje päť doteraz platných aktov Európskej únie (smernicu Rady 96/62/ES o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia, smernicu Rady 1999/30/ES o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/69/ES týkajúcu sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v okolitom ovzduší, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší a rozhodnutie Rady 97/101/ES, ktorým sa zavádza vzájomná výmena informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie vo voľnom ovzduší v rámci členských štátov) vzťahuje sa povinnosť jej transpozície len na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami.

Jednou z významných zmien je ustanovenie cieľových a limitných hodnôt pre jemné suspendované častice (PM2,5), ktoré majú podstatný negatívny vplyv na zdravie ľudí. Pre tieto častice nie je zatiaľ možné určiť prahovú hodnotu, pod ktorou by neznamenali riziko, preto je cieľom prístupu k ich obmedzovaniu všeobecné zníženie pozaďových koncentrácií v mestskom prostredí, aby bolo zlepšenie kvality ovzdušia prínosom pre veľkú časť obyvateľstva.

Ďalším dôvodom prijatia zmien v navrhovanom zákone v porovnaní s platným zákonom o ovzduší je úprava ustanovení, ktoré si vyžaduje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zmeny sa týkajú doterajších požiadaviek na povolenie oprávnených meraní emisií a kvality ovzdušia, ktoré spočívajú najmä v:

-nahradení oprávnenia (autorizácie) podnikateľov na meranie emisií alebo kvality ovzdušia za osvedčovanie osobitnej odbornej spôsobilosti zodpovedných osôb, ktoré sú odborne spôsobilé za oprávnené merania o ostatné odborné činnosti, plánovanie, riadenie upozornenia, interpretácie a názory na reprezentatívnosť výsledkov,

-úprave požiadaviek na odborne zodpovedné osoby, osvedčovanie ich osobitnej odbornej spôsobilosti, na zmenu alebo zrušenie osvedčenia,

-zvýšení uplatňovania nástrojov akreditácie podľa medzinárodných noriem, vrátane ustanovenia národného notifikačného orgánu pre notifikáciu požiadaviek pre špecifickú oblasť oprávnených meraní (Slovenská národná akreditačná služba ako jediný národný akreditačný orgán podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V navrhovanom zákone, ktorý nahradí zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov je transponovaných viacero ustanovení z viacerých smerníc Európskej únie, ktoré majú charakter definícií, povinností, určenia kompetencií alebo uplatňovania sankcií za porušovanie povinností. Ostatné ustanovenia sú alebo budú transponované v príslušných vykonávacích predpisoch. Viaceré časti navrhovaného zákona ostávajú vecne nezmenené v porovnaní s doterajším zákonom o ovzduší.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi.

Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

Dopady návrhu zákona sú uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasí s návrhom zákona za podmienky, že všetky výdavky požadované na jeho realizáciu budú zabezpečené v rámci navrhovaných limitov pre kapitolu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na nasledujúce roky bez zvýšených dôsledkov na rozpočet verejnej správy.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Účelom navrhovaného zákona je zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj a dosiahnuť celkovú vysokú úroveň ochrany životného prostredia zabezpečením vyváženého integrovaného posudzovania všetkých zložiek životného prostredia orgánmi štátnej správy pri povoľovaní prevádzok, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom znečisťovať životné prostredie.

Ďalej je to zriadenie informačného systému integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania obsahujúceho údaje o prevádzkach, ich emisiách a výsledkoch monitorovania a ďalšie údaje z procesu integrovaného povoľovania. Tieto údaje budú vhodnou formou sprístupňované odbornej a laickej verejnosti, využívané v ďalších procesoch integrovaného povoľovania a budú podkladom pre spracúvanie správ požadovaných a odovzdávaných inštitúciám na základe medzinárodných záväzkov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov sa podľa navrhovaného zákona budú využívať najmä tieto nástroje:

◊integrované zhodnotenie všetkých vplyvov z nových a z jestvujúcich priemyselných prevádzok na životné prostredie v rámci povoľovacieho konania a zamedzenie prenosu znečisťovania z jednej zložky životného prostredia do druhej,

◊určenie podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach v rámci integrovaného povolenia na základe tzv. najlepších dostupných techník (BAT - Best Available Technologies),

◊vzájomná komunikácia a vyjednávanie medzi prevádzkovateľom a správnym orgánom, ktorej výsledkom má byť určenie opatrení a podmienok fungovania prevádzky priaznivých pre životné prostredie, ale aj pre prevádzkovateľa,

◊účasť verejnosti na povoľovacom procese,

◊normy kvality životného prostredia určené pre jednotlivé miesta na území Slovenska,

◊pravidelná aktualizácia podmienok prevádzky určených v integrovaných povoleniach,

◊sledovanie technického rozvoja v oblasti BAT a zabezpečenie medzinárodnej i vnútroštátnej výmeny informácií o BAT,

◊zverejňovanie údajov o znečisťujúcich látkach a znečisťovaní životného prostredia.

Predmet navrhovanej právnej úpravy je v súlade so smernicou Rady Európskej únie 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (ďalej len „smernica o IPKZ“) a nadväzujúcim rozhodnutím Európskej komisie o vytvorení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (ďalej len „rozhodnutie o EPER“).

Návrh zákona upravuje pre vybrané rozhodujúce zdroje znečisťovania životného prostredia zmeny pri ich povoľovaní, ktoré znamenajú prechod od doteraz uplatňovaného tzv. zložkového systému posudzovania a povoľovania zdrojov na integrované povoľovanie, čo predstavuje zavedenie nového prvku do výkonu štátnej správy.

Integrované povoľovanie obsahuje viacero nových aspektov povoľovacieho procesu, s ktorými nie sú u nás, ani v kontinentálnej Európe žiadne praktické skúsenosti. Ide najmä o integrované konanie a o osobitosti postupu v integrovanom konaní rozdielne od všeobecnej úpravy správneho konania, ako ho poznáme na Slovensku a v ostatných štátoch kontinentálnej Európy, periodické preskúmavanie právoplatných povolení, účasť laickej a odbornej verejnosti na povoľovacom procese, vypočúvanie prevádzkovateľa verejnosťou (tzv. scoping), atď. Tento nový prístup k povoľovaniu zdrojov znečisťovania životného prostredia si okrem prijatia tohto zákona vyžaduje aj novelizáciu niektorých ďalších zákonov upravujúcich povoľovanie prevádzky zdrojov zariadení a činností.

Integrované povolenie nahradí pre prevádzky, na ktoré sa vzťahuje navrhovaný zákon (sú uvedené v prílohe č. 1), tzv. zložkové rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy, ktorými je povoľovaná prevádzka týchto zariadení doteraz a ktoré sú vydávané podľa iných právnych predpisov. Ide o správne rozhodnutia vydávané podľa

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Z.z.. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov,

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov,

◊zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene niektorých zákonov (vodný zákon),

◊zákona č.478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č.401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší),

◊zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov,

◊zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Ak prevádzka, na ktorú sa vydáva integrované povolenie vyžaduje aj vydanie stavebného povolenia, bude pre tieto prípady integrované povolenie súčasne aj stavebným povolením.

V integrovanom povolení budú určované podmienky prevádzky na základe aplikácie najlepších dostupných techník v lokalite ich umiestnenia, pričom platí zásada, že emisné limity a ďalšie podmienky prevádzky určené v tomto povolení nesmú byť miernejšie, ako tie, ktoré by boli určené podľa tzv. zložkových zákonov a ďalších osobitných právnych predpisov.

Zákon národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z. nie je týmto zákonom dotknutý. Pokiaľ budú prevádzky posudzované podľa navrhovaného zákona, aj podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. v znení zákona č. 391/2000 Z.z., je esenciálnou náležitosťou žiadosti o vydanie integrovaného povolenia aj predloženie záverečného stanoviska z posúdenia vplyvov na životné prostredie. Podklady a záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie môžu nahradiť aj niektoré iné údaje potrebné pre podanie žiadosti podľa tohto zákona, ak obsahuje potrebné údaje. Orgán štátnej správy vydávajúci integrované povolenie sa musí v rozhodnutí vyrovnať aj s podmienkami na ochranu životného prostredia uvedenými v záverečnom stanovisku. Navrhovaný zákon je teda prierezovým právnym predpisom predovšetkým vo vzťahu k právnym predpisom o ochrane životného prostredia, o veterinárnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí.

Ako správny orgán integrovaného povoľovania prevádzok vymedzených v tomto zákone i ako orgán štátneho dozoru vykonávajúci ich kontrolu sa ustanovuje Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá zo všetkých existujúcich orgánov štátnej správy najlepšie zodpovedá požiadavkám na integrované povoľovanie a kontrolu znečisťovania v rozsahu požadovanom smernicou IPKZ. Pri každom inom orgáne by bolo nevyhnutné vykonať podstatné personálne zmeny a zabezpečiť nevyhnutné materiálne vybavenie, čo by výrazne zvýšilo potrebu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, prehĺbilo zásah do plánu práce v štátnej službe a predĺžilo čas potrebný na začatie a riadne fungovanie nového právneho režimu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia doteraz vykonávala výhradne kontrolné (inšpekčné) činnosti, a preto je organizačne usporiadaná tak, že nemá dostatočne rozvinutú zložku povoľovacej činnosti. Túto zložku bude potrebné personálne dobudovať a finančne zabezpečiť. Ide však o nižší náklad, než by išlo v prípade dobudovania inšpekčnej činnosti v inom orgáne štátnej správy.

Na Slovenskej inšpekcii životného prostredia sú už v súčasnosti sústredení technickí odborníci ovládajúci problematiku najlepších dostupných technológií, monitorovania emisií, modelovania rozptylu znečisťujúcich látok v životnom prostredí, ktorí vytvárajú personálny odborný základ pre dobudovanie tejto inštitúcie na povoľujúci orgán. Problematika IPKZ si vyžaduje okrem odbornosti potrebnej na zabezpečovanie doterajšej pôsobnosti inšpekcie aj odbornosť v ochrane pôdy, v ochrane životného prostredia pred hlukom a vibráciami, ako i v problematike posudzovania energetickej efektívnosti.

Inšpekcia bude poskytovať prevádzkovateľom pomoc pri spracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia formou odbornej konzultácie a predbežného prerokovania pripravovanej žiadosti pred jej podaním so zameraním sa na jej vecnú a formálnu úplnosť.

Ďalej bude viesť celé integrované konanie počnúc zverejnením žiadosti, cez jej prerokúvanie a dokazovanie až po konečné rozhodnutie vo veci. Vydávanie integrovaných povolení jedným orgánom štátnej správy je v súlade so smernicou o IPKZ a zabezpečuje uplatňovanie rovnakých požiadaviek a kritérií pre jednotlivé kategórie prevádzok a určovanie jednotných podmienok prevádzky v závislosti od stavu životného prostredia v lokalite ich umiestnenia.

Na odbornú pomoc pri vypracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia budú na trhu tzv. oprávnené osoby, ktoré môže prevádzkovateľ požiadať o vypracovanie žiadosti. Oprávnenými osobami budú podnikatelia, ktorí môžu získať živnostenské oprávnenie len na základe osvedčenia vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na základe preverenia ich odbornej spôsobilosti.

Na vykonanie zákona sa navrhuje vydať vyhlášku MŽP SR, v ktorej sa ustanovia podrobnosti o náležitostiach žiadosti o vydanie osvedčenia oprávnenej osobe, vrátane spôsobu preukazovania úrovne vedomostí o výrobných technológiách a o rozsahu údajov a informácií o prevádzkach a ich emisiách a o spôsobe ich oznamovania do informačného systému.

Ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke a vo svojom vestníku aj odporúčaný obsah žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a spôsob jej vyplnenia.

xxx

Návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi. Predstavuje síce celkom nový prvok v našom právnom poriadku, pritom však vychádza z platných princípov právneho poriadku.

xxx

Návrh zákona je v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor).

xxx

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa k rozpočtovým dôsledkom návrhu zákona vyjadrilo listom zn. 2002/41 zo dňa 8. 11. 2002, v ktorom návrh zákona odporúča na ďalšie legislatívne konanie. Uvedený list je priložený k Dôvodovej správe.

xxx

Návrh zákona nebol prekovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, vzhľadom na svoje obsahové zameranie netvorí predmet rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa § 3 ods. 2 zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy ES/EÚ v oblasti životného prostredia, transpozíciu acquis s osobitným dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania rozhodujúcimi zdrojmi.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa záverov screeningu, ktorý sa uskutočnil v roku 2001.

Problematika návrhu zákona je strednodobou prioritou podľa NPAA na rok 2001.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Na základe Správy z Peer review a požiadavky Európskej komisie sa proces transpozície smernice Rady 96/61/ES urýchľuje.

b)V negociačnej pozícii ku kapitole 22 - Životné prostredie - prevzala Slovenská republika záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. januára 2004 okrem prechodných období, ako vyplýva z negociačných rokovaní uvedených v nasledujúcej tabuľke.

ČísloNázovPrechodné obdobie1Považská cementáreň, a.s., Ladce31.12.20112Slovenský hodváb, a.s.,Senica31.12.20113Istrochem, a.s., Bratislava31.12.20114NCHZ a.s., Nováky31.12.2011

5

SZL Chémia a.s., Hnúšťa

pre 5.4: 31.12.2008

pre 4.1b: 31.12.2011

pre 4.1k: 31.12.20106 DUSLO, a. s., Šaľa31.12.20107ŽOS Trnava, a.s.31.12.20108Bukocel, a.s.31.12.20099U.S. Steel31.12.201010 Matador, a.s., Púchov31.12.2011

5.4, 4.1.b a 4.1.k sú kategórie prevádzok podľa prílohy č. 1 navrhovaného zákona.

4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu upravená v nasledovných právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:

-článok 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení s názvom "Verejné zdravie" a článok 174 ZES o životnom prostredí, ktorý zakotvuje tzv. širší princíp prevencie (precautionary principle) ako základný princíp ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia".

◊pramene sekundárneho práva, a to:

-smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania,

-rozhodnutie EK č.2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií a znečisťujúcich látok a rozhodnutie EK č.1999/391/ES týkajúce sa dotazníka vzťahujúceho sa na smernicu rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) (vykonávací predpis k smernici rady 91/692/EHS).

V práve Európskej únie problematika nie je upravená.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Návrh zákona zabezpečuje nasledovnú zlučiteľnosť s právnym predpisom Európskych spoločenstiev:

-úplnú zlučiteľnosť so smernicou Rady 96/61/ES,

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Účasť expertov z Veľkej Británie a z Dánska bola len pri hodnotení možností a spôsobu transpozície a implementácie smernice Rady 96/61/ES v podmienkach Slovenskej republiky. Hodnotenie návrhu zákona expertmi a vydanie stanovísk k zlučiteľnosti s právom Európskej únie nebolo vykonané.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplývajú tieto predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet.

Kapitola MŽP SR

Z analýzy potrieb na zriadenie a prevádzku pracovísk IPKZ vyplývajú tieto náklady a požiadavky na kapitolu MŽP SR:

◊Zriadenie odboru IPKZ na ministerstve s celkovým počtom zamestnancov 9, z toho 4 zamestnanci v roku 2003 budú zabezpečení v rámci schváleného limitu počtu zamestnancov na rok 2003;

◊Zriadenie integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ako súčasti informačného systému, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave s celkovým počtom zamestnancov 4, z toho v roku 2003 - dvaja zamestnanci a v roku 2004 - dvaja zamestnanci;

◊Zriadenie a prevádzka informačného systému o IPKZ na Slovenskej agentúre životného prostredia a zriadenie pracoviska plniaceho funkciu oprávnenej osoby a školiaceho strediska - doplnenie o 8 zamestnancov v roku 2003 a 4 zamestnancov v roku 2004;

◊Zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na Slovenskej inšpekcii životného prostredia vrátane Centra pre najlepšie dostupné techniky (BAT centra) a posilnenie kontrolných útvarov inšpekcie s celkovým počtom 45 zamestnancov, z toho 22 zamestnancov v roku 2003 a 23 zamestnancov v roku 2004. Uvedené požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov Slovenskej inšpekcie životného prostredia vychádzajú z predpokladu, že v nej nedôjde k organizačným zmenám, ktoré by znížili súčasný stav zamestnancov inšpekcie (napr. o tzv. stavebnú inšpekciu).

Kvantifikácia požiadaviek-bežné výdavky pre 32 zamestnancov IPKZ

na SIŽP, SHMÚ a SAŽP v roku 2003 ....................................................... 13 230 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ............................................................ 4 000 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu autorizovanej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ................................................................. 500 tis. Sk

rok 2003 spolu: 17 730 tis. Sk

-bežné ročné výdavky pre 29 zamestnancov IPKZ

na SIŽP a SHMÚ a SAŽP v roku 2004 a nasledujúcich ............................... 11 550 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2004 …….................................................................... 2 500 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu odborne spôsobilej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2004 .............................................................. 300 tis. Sk

rok 2004 spolu: 14 350 tis. Sk

Špecifikácia rozpočtových dôsledkov predkladaného návrhu zákona

rok 2003

/v tis. Sk/rok 2004

/v tis. Sk/Výdavky kapitoly spolu:17 73014 350v tomBežné výdavky /600/13 23011 550v tommzdy, platy a ostatné vyrovnania /610/ 4 752 4 970Bežné transféry spolu /640/z tohoa) príspevkovým organizáciám na činnosť3 9802 400Kapitálové výdavky spolu /700/4 5002 800v tom:Kapitálové transféry /720/500300

Na základe uznesenia vlády SR z 21. augusta 2002 č. 947 k analýze požiadaviek na zabezpečenie administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva EÚ pre rok 2003 bolo schválených 10 zamestnancov pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Útvar IPKZ na nej bude doplnený o ďalších 12 zamestnancov zo zvýšeného počtu zamestnancov rezortu schváleného vládou SR pre rok 2003.

Pre štátne príspevkové organizácie rezortu sú výdavky taktiež zabezpečené v zákone č. 750/2002 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2003. Z toho vyplýva, že ministerstvo bude na zabezpečenie implementácie zákona uplatňovať len požiadavky uvedené na rok 2004 v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

Z vyberania správnych poplatkov za integrované povoľovanie a za zmenu povolení sa očakáva celkový príjem štátneho rozpočtu v rokoch 2003 až 2006 (t.j. v období, kedy je potrebné vydať integrované povolenia pre všetky v súčasnosti fungujúce prevádzky) v sume 10 až 12 mil. Sk Po roku 2006 to budú už podstatne nižšie príjmy v závislosti od počtu realizovaných zmien integrovaných povolení.

Isté pravidelné príjmy štátneho rozpočtu možno očakávať z výnosu ukladaných pokút za porušovanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ich rozsah však bude závisieť od prevádzkovej disciplíny prevádzkovateľov zariadení. Príjmami štátneho rozpočtu budú i správne poplatky vybrané za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, neočakáva sa, že tieto príjmy presiahnu 30 000 Sk.

Kapitola MP SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR na realizáciu úloh vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona uplatňuje požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov o 6, z toho o štyroch zamestnancov v roku 2003 a o dvoch v roku 2004.

Z uvedeného počtu zamestnancov sú dvaja zamestnanci pre ministerstvo a štyria pre pracovisko v Lesníckom výskumnom ústave Zvolen.

Celkové náklady v roku 2003 ........................................................................ 4 600 tis. Sk

Celkové náklady v roku 2004 ....................................................................... 1 600 tis. Sk

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona a ani finančné dôsledky pre štátny rozpočet v kapitolách MH SR a MZ SR.

V roku 2005 a ďalších rokoch nebudú v súvislosti so zabezpečením implementácie zákona kladené zvýšené finančné požiadavky na štátny rozpočet nad rámec limitov počtu zamestnancov a limitov výdavkov príslušných rozpočtových kapitol.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie ochrany životného prostredia v porovnaní s platným právnym stavom. Prevádzkovatelia sú už na základe platných zložkových zákonov povinní zabezpečiť také techniky, ktoré musia plniť zložkové emisné limity a zložkové BAT. Integrované požiadavky na tieto technológie môžu zvýšiť náklady na ich zabezpečenie asi o 10-20 %.

Istý dopad na prevádzkovateľov budú mať náklady na vypracovanie a podanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo žiadosti na jeho zmenu. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu, nepokryjú však celkové náklady na vydanie integrovaných povolení.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Odhad dopadov na životné prostredie - predpokladá sa postupné znižovanie negatívnych dopadov prevádzok spadajúcich pod režim tohto zákona na životné prostredie a postupné zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia ako celku predovšetkým v územiach, kde sú alebo budú umiestnené tieto zdroje znečisťovania. Po roku 2007 sa nepredpokladá (okrem výnimiek uvedených v prvej časti tejto dôvodovej správy) existencia prevádzky na Slovensku, ktorá by mala taký negatívny dopad na životné prostredie, ktorý by prekračoval normy kvality životného prostredia v mieste jej existencie.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona si v rokoch 2003 a 2004 vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov zabezpečujúcich úlohy v integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave a na Slovenskej agentúre životného prostredia celkom o 61 v členení SIŽP (45), SHMÚ (4) a SAŽP (12). Iné dopady na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest sa neočakávajú.

Predkladaný návrh zákona bude mať minimálny dopad na rozpočet tých obcí, na ktorých území sa zariadenia nachádzajú alebo budú inštalované. Tento dopad súvisí s nákladmi na zverejňovanie žiadostí a vyjadrovanie sa k ním, ktoré by nemali prekročiť 1000 Sk na jednu žiadosť. Ročne nepôjde o významný počet žiadostí pre uvedené zariadenia nakoľko v súčasnosti je v Slovenskej republike celkovo evidovaných 531 zariadení spadajúcich pod režim zákona. Na väčšinu obcí, na ktorých území sa zariadenia nenachádzajú a nebudú nachádzať, nemá návrh zákona žiaden priamy dopad. Rovnako nemá návrh zákona dopad na rozpočet vyšších územných celkov.

II. Osobitná časť

K článku I

K § 1: Vymedzuje sa predmet zákona. Predmetom úpravy je predovšetkým postup pri vydávaní a kontrole integrovaného povolenia a zriadenie a správa informačného systému integrovaného povoľovania, vrátane integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ale aj povinnosti prevádzkovateľa, ako i zabezpečenie a spôsob výmeny informácií o najlepších dostupných technikách.

K § 2: Účelom zákona je zabezpečiť integrovanú prevenciu a obmedzovanie znečisťovania životného prostredia s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.

Definície pojmov, ktoré sú uvedené v tomto paragrafe, vychádzajú z definícií uvedených v smernici o IPKZ.

Osobitne dôležitá je definícia prevádzky, ktorou sa určujú a vymedzujú zdroje znečisťovania životného prostredia a ďalšie s nimi súvisiace aktivity, ktoré budú spadať povinne pod režim tohto zákona. V súlade so smernicou Rady sa pripúšťa, aby sa prevádzkovateľom v zmysle zákona mohla dobrovoľne stať aj osoba, ktoré nie je povinná žiadať o povolenie.

Vymedzenie jestvujúcej prevádzky 30. októbrom 1999, resp. 30. októbrom 2000 (odsek 4) je rovnaké, ako v smernici Rady 96/61/ES, ostatné prevádzky sú nové bez ohľadu na to, kedy nadobudne zákon účinnosť a či boli spustené pred jeho účinnosťou, alebo po nej. Takáto úprava je potrebná, aby v celej Únii bol rovnaký režim týkajúci sa rozdelenia prevádzok na jestvujúce a na nové. To má význam pre určovanie podmienok činností v prevádzkach a pre zavádzanie najlepších dostupných techník.

V súlade so smernicou IPKZ je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania vzájomne prepojený komplex opatrení, ktorého výsledkom by malo byť zníženie celkového znečisťovania v mieste prevádzky. Najdôležitejšie z týchto opatrení sa uvádzajú v odseku 7. Podrobnejšie sa ich obsah rozoberá v ďalších ustanoveniach.

K § 3: Aj v tomto ustanovení ide predovšetkým o definície prevzaté zo smernice IPKZ a doplnené o požiadavky smernice, ktoré sa vzťahujú k pojmom „emisie“ a „emisný limit“. Emisie sú z prevádzok unikajúce množstvá znečisťujúcich látok, vibrácií, tepla alebo hluku spôsobujúce znečisťovanie životného prostredia, ktoré pri nahromadení môžu spôsobovať prekračovanie noriem kvality životného prostredia a poškodzovať ľudské zdravie alebo ekosystémy.

Účelom zákona je práve ich obmedzovanie komplexným posudzovaním všetkých emisií a určovaním emisných limitov naraz pre všetky znečisťujúce látky v ich vzájomnej podmienenosti a vzájomnom pôsobení na jednotlivé zložky životného prostredia (na ovzdušie, na vody a na pôdu).

K § 4: Normy kvality životného prostredia sú určujúcim prvkom smernice IPKZ, pretože vymedzujú komplexné požiadavky na životné prostredie v konkrétnom mieste. Obsahujú ukazovatele vypovedajúce o únosnom zaťažení životného prostredia, ktoré by sa nemalo prekročiť. Pri prekračovaní noriem hrozí aj poškodenie životného prostredia v takom rozsahu, že životné prostredie už nebude schopné vlastnými (prírodnými) možnosťami sa udržať na rovnakej úrovni a dôjde k trvalému zhoršeniu a k narušeniu princípu trvalo udržateľného rozvoja územia. Kvalitu životného prostredia v konkrétnom mieste ovplyvňujú všetky zdroje znečisťovania v okolí, nie len povoľovaná prevádzka, ale aj diaľkové prenosy emisií. To má podstatný význam pre povoľovanie, pretože množstvo emisií z prevádzky spolupôsobí s emisiami z ostatných zdrojov znečisťovania. Preto môže dôjsť k situácii, že prevádzka sa povolí len za predpokladu, že sama zníži emisie, alebo že ich zníži iný zdroj znečisťovania ovplyvňujúci kvalitu životného prostredia v mieste prevádzky.

V odseku 2 je uvedené základné kritérium integrovaného povoľovania prevádzok. Postupne, najneskôr v roku 2007 (okrem individuálne povolených výnimiek Európskou úniou, ktoré sú uvedené v tabuľke všeobecnej časti dôvodovej správy), by nemali byť v činnosti prevádzky, ktoré znečisťujú životné prostredie v takom rozsahu, že spolu s ostatnými zdrojmi znečisťovania prekračujú normu kvality životného prostredia v mieste prevádzky.

K § 5: Ďalším podstatným prvkom smernice IPKZ, a tým aj zákona, sú tzv. najlepšie dostupné techniky (B.A.T. – Best Available Technics). Definícia tohto pojmu sa preberá zo smernice.

Dôležitosť tohto pojmu je v tom, že sa ním zjednocuje prístup k možnostiam znižovania znečisťovania životného prostredia jednotne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a v nich podľa jednotlivých kategórií prevádzok prostredníctvom výrobných technológií, technických zariadení a výrobných procesov. Je všeobecný záujem, aby sa používala najlepšia technika, ktorá z hľadiska ochrany životného prostredia je najúčinnejšia. Pritom sa však musí brať do úvahy aj realita života prevádzkovateľov, najmä podnikateľské a celkové ekonomické možnosti v jednotlivých štátoch Európskej únie. Preto najlepšou dostupnou technikou nebude vždy tá, ktorá je z technického hľadiska naozaj najúčinnejšia, ale pre ekonomickú príčinu alebo z iného dôvodu (napr. z dôvodu priemyselných práv) nie je všeobecne dostupná všetkým prevádzkovateľom rovnakej kategórie prevádzok v celej Európskej únii tak, aby bolo spravodlivé ju na každom prevádzkovateľovi nekompromisne požadovať.

Na tento účel orgány Európskej únie zriadili Centrum pre najlepšie dostupné techniky v Seville (Španielsko), v ktorom sa sústreďujú informácie o jednotlivých nových technológiách podľa priemyselných odvetví a druhov prevádzok a zovšeobecňujú poznatky z ich používania.

K § 6: Informačný systém bude dôležitým prvkom aplikácie zákona v podmienkach Slovenskej republiky, pretože bude sústreďovať údaje a informácie o všetkých prevádzkach a ich prevádzkovateľoch, o vybavení prevádzok technikou a o najlepších dostupných technikách pre jednotlivé kategórie prevádzok, o normách kvality životného prostredia pre jednotlivé časti územia Slovenska, o vydaných povoleniach v integrovanom povoľovaní a ďalšie podstatné údaje a informácie potrebné na aplikáciu zákona, na cezhraničnú spoluprácu pri cezhraničných vplyvoch znečisťovania životného prostredia a na multilaterálnu spoluprácu v rámci Európskej únie.

V odseku 3 sa zavádza pravidlo vzájomnej bezplatnej výmeny údajov a informácií medzi informačným systémom a orgánmi verejnej správy a ďalšími právnickými osobami verejného sektora. Nie je praktické, aby si subjekty verejnej správy a verejného sektora vôbec vymieňali údaje a informácie potrebné na plnenie úloh verejnej správy odplatne, čo by zvýšilo náklady na plnenie úloh vykazovaním vzájomných platieb.

K § 7: Návrh sleduje umožniť, aby prevádzkovatelia mali možnosť nájsť na trhu kvalifikované osoby, ktoré im budú schopné poskytnúť odborné rady a pomoc pri zostavovaní návrhu na začatie konania (žiadosti). Navrhuje sa, aby išlo o viazanú živnosť s tým, že osobitnú odbornú spôsobilosť bude overovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podrobnosti overovania upraví vykonávacia vyhláška.

K § 8: Ide o úvodné ustanovenia k časti, ktorá je jadrom smernice IPKZ, a to k integrovanému povoľovaniu. V tejto časti ide v podstate o procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa povoľovania prevádzok doplnené niekoľkými všeobecnými ustanoveniami o podmienkach pre konanie. Tie sú uvedené práve v tomto ustanovení.

V odseku 2 je uvedené, z čoho pozostáva integrované povoľovanie. Z uvedeného taxatívneho výpočtu vyplýva, že do konania sa integruje viacero teraz samostatných povoľovacích konaní, ktorými sa zaoberá viacero orgánov štátnej správy. Už z tohto výpočtu je zrejmé, že celkovo ide o výrazné uľahčenie pozície prevádzkovateľov, pretože všetky doterajšie konania týkajúce sa prevádzky sa nahradia len jedným.

Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj stavebné konanie, ak sa má povoliť prevádzka, ktorá vyžaduje novú výstavbu alebo zmenu jestvujúcich stavieb. Integrovanie stavebného konania síce nie je v ostatných štátoch Európskej únie rozšírené, ale vzhľadom na obsahovú súvislosť stavby a prevádzky v nej môže dôjsť k výraznej časovej i finančnej úspore pre prevádzkovateľa.

Tak, ako sa taxatívne vypočítava, ktoré konania sa integrujú, v súlade so smernicou IPKZ sa výslovne niektoré konania vylučujú z integrovaného konania. V tomto bode sa dosiahne celoeurópska jednota. Kým územné konanie je v Európe prevažne neznáme, ostatné dve konania budú vylúčené jednotne.

Treba však dodať, že posudzovanie vplyvu na životné prostredie (tzv. E.I.A.) sa týka zariadení, z ktorých viaceré sú aj v zozname prevádzok integrovaného povoľovania. Rovnako aj zariadenia podliehajúce režimu prevencie závažných priemyselných havárií (tzv. Seveso II) sú aj v zozname prevádzok podliehajúcich integrovanému povoľovaniu. Pri veľkých priemyselných gigantoch (napr. U.S. Steel, Slovnaft, a pod.) bude prevádzkovateľ vo všetkých troch právnych režimoch.

K § 9: Predbežné prerokovanie žiadosti je novým prvkom v slovenskom práve. Nejde o správne konanie, ale o posudzovanie návrhu na začatie konania z hľadiska obsahu a formy ešte pred jeho podaním tým istým orgánom verejnej správy, ktorý sa ním bude zaoberať po jeho podaní ako správny orgán.

Nejde o zákonnú povinnosť, ale o možnosť prevádzkovateľa požiadať správny orgán o predbežné prerokovanie žiadosti. Ak o to prevádzkovateľ požiada, správny orgán je povinný mu vyhovieť a žiadosťou sa zaoberať.

Písomné stanovisko správneho orgánu je akousi smernicou pre prevádzkovateľa, ako upraviť žiadosť, prípadne i stanoviskom, či prevádzka vôbec podlieha režimu integrovaného povoľovania. Z formálnoprávneho hľadiska síce nejde o konštitutívne správne rozhodnutie, ale len o stanovisko vyjadrujúce názor správneho orgánu, ale jeho nerešpektovanie môže mať pre prevádzkovateľa dôsledky v konaní (napr. prerušenie konania na odstránenie nedostatkov podania alebo zastavenie konania). Rovnako však aj nerešpektovanie vlastného stanoviska zo strany správneho orgánu môže mať právne následky, pretože ak sa odporúčania a tvrdenia uvedené v stanovisku nepotvrdia v konaní, možno vymáhať náhradu škody, ktorá tým prevádzkovateľovi vznikla (tzv. nesprávnym úradným postupom).

K § 10: Ustanovenie vymedzuje okruh účastníkov konania v zásade v zhode s § 14 správneho poriadku. Obec je účastníkom konania v súlade s § 14 ods. 2 správneho poriadku.

V odseku 2 sa vymedzujú tzv. dotknuté orgány. V zásade ide o všetky správne orgány, ktoré sú príslušné konať v tých konaniach, ktoré sa integrujú do integrovaného povoľovania, a ďalšie orgány a iné právnické osoby, ktoré výsledným rozhodnutím (povolením) môžu byť priamo dotknuté, alebo výsledné rozhodnutie je závislé od ich stanoviska alebo ovplyvňuje plnenie ich úloh podľa zákona.

Tento okruh je zdanlivo veľmi široký, ale v realite ten istý orgán (okresný úrad) vystupuje vo viacerých konaniach, takže celkový počet dotknutých orgánov nepresiahne počet orgánov, ktoré sa vecou museli zaoberať pred integráciou konaní.

V odseku 3 sa vymedzuje okruh osôb, ktoré budú v postavení tzv. zúčastnených osôb. Tým sa reaguje na požiadavku tzv. Aarhuského dohovoru z roku 1998, ktorý požaduje od signatárskych krajín umožniť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia. Hoci správny poriadok výslovne neupravuje spôsob účasti verejnosti na konaní, zo základných zásad správneho konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) možno vyvodiť záver o tom, že to právne možné je. Preto už aj niektoré iné zákony z oblasti životného prostredia umožňujú účasť verejnosti v konaní.

Verejnosť je zastúpená v integrovanom povoľovaní jednak tzv. organizovanou časťou verejnosti (t.j., občianskymi združeniami a združeniami právnických osôb) a jednak širokou verejnosťou (obyvateľstvom obcí).

V odseku 4 sa vymedzujú procesné práva zúčastnených osôb. Zúčastnená osoba nie je účastníkom konania, ani procesnou stranou, a preto nemôže mať všetky procesné práva ako má prevádzkovateľ alebo obec.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na § 19 ods. 2 správneho poriadku, ktorý predpokladá, že náležitosti podania upravuje osobitný predpis. Tým je tento zákon. Podrobnejšie údaje o náležitostiach žiadosti zverejní Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vo svojom vestníku.

Požiadavky na obsah žiadosti (odseky 1 a 2) vychádzajú z obsahu smernice IPKZ a sú upresnené s prihliadnutím na slovenské právo.

V odseku 3 sa upravuje možnosť prevádzkovateľa doplniť žiadosť o podporné argumenty. Nejde o povinné náležitosti podania, ale o zákonnú možnosť prevádzkovateľa podporiť v konaní svoje návrhy aj ďalšími podkladmi alebo dôkazmi. Najvýznamnejšie z nich sa budú zrejme týkať údajov a poznatkov o najlepšej dostupnej technike prichádzajúcej do úvahy pre konkrétnu kategóriu prevádzok, ako aj údaje a informácie týkajúce sa noriem kvality životného prostredia v mieste prevádzky. Z hľadiska formy pôjde najmä o odborné posudky, vyjadrenia výskumných pracovísk, súbory nameraných údajov, informácie o používaní technológie v zahraničí, a pod.

Odsek 4 upravuje formu žiadosti. Požiadavka na vysoký počet písomných vyhotovení žiadosti je opodstatnené vysokým počtom účastníkov konania a dotknutých orgánov.

K § 12: Ustanovujú sa odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania vo fáze začatia konania.

V odseku 1 je odchýlka od § 19 ods. 1 správneho poriadku, ktorá spočíva v tom, že návrh na začatie konania možno urobiť len písomnou žiadosťou. Vylučuje sa tým ústne urobené podanie. To je odôvodnené rozsahom i obsahom žiadosti. Zároveň sa rieši časový moment začatia konania, keďže okrem písomného vyhotovenia sa žiadosť podáva aj elektronicky. Ak nedôjdu na správny orgán naraz, platí, že právne relevantné je písomné podanie.

V odseku 2 sa dopĺňa a upresňuje procesná povinnosť správneho orgánu ustanovená v § 18 ods. 3 správneho poriadku. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že v konaní vystupuje nielen viacero účastníkov konania, ale aj značný počet dotknutých orgánov, a že správny orgán má povinnosť zainteresovať na konaní verejnosť a ak ide o cezhraničný vplyv znečisťovania, aj cudzí štátny orgán.

K § 13: Ustanovenie dopĺňa § 21 správneho poriadku a podrobne upravuje priebeh ústneho pojednávania. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že správny poriadok upravuje ústne pojednávanie ako fakultatívne a značne rámcovo. V navrhovanom zákone je ústne pojednávanie obligatórne a zároveň je považované za podstatný prvok konania, pretože na ňom musí prevádzkovateľ obhájiť svoju pozíciu pred nameranými údajmi a hodnotami, pred argumentmi účastníkov konania, dotknutými orgánmi a zúčastnenými osobami a pred faktami o mieste prevádzky.

V súlade s § 21 ods. 2 druhou vetou správneho poriadku sa ustanovuje tzv. koncentrácia konania (odsek 3). Tou sa sleduje, aby po ústnom pojednávaní už nemohli byť vznesené nové pripomienky a námety a aby správny orgán sa mohol plne venovať fáze dokazovania a prípravy povolenia.

Novým prvkom konania je účasť širokej verejnosti ako povinného procesného úkonu. Tá sa zabezpečuje dvomi spôsobmi – jednak možnosťou uplatnenia petície (odsek 4) a jednak možnosťou zvolať v spolupráci s obcou verejné zhromaždenie občanov (odseky 4 a 5). Na ňom sa uskutoční tzv. scoping, t.j., verejný „výsluch“ prevádzkovateľa, a preto sa konanie verejného zhromaždenia obyvateľov obce podmieňuje osobnou účasťou prevádzkovateľa (jeho zamestnanca).

K § 14: V ustanovení (odsek 1) ide o upresnenie § 30 správneho poriadku o dôvody pre zastavenie konania, ktoré prichádzajú do úvahy, a o možnosť späťvzatia žiadosti bez súhlasu ostatných účastníkov konania (odsek 2).

Bezdôvodná neúčasť na ústnom pojednávaní alebo na verejnom zhromaždení občanov znamená ich zmarenie. Malo by byť v záujme prevádzkovateľa, aby sa konanie doviedlo do úspešného konca, a preto bezdôvodná neúčasť svedčí o nezáujme o povolenie. Prevádzkovateľ môže však podať novú žiadosť, čím sa začne nové konanie.

K § 15: Ustanovenie dopĺňa § 31 správneho poriadku o trovy konania spôsobené bezdôvodnou alebo úmyselnou neúčasťou prevádzkovateľa na ústnom pojednávaní a na verejnom zhromaždení občanov, t.j. zmarením uvedených procesov. Ich zmarenie znamená spôsobenie zbytočných trov konania správnemu orgánu, obci a ostatným účastníkom konania, dotknutým orgánom, zúčastneným osobám i obyvateľom obce. Je preto opodstatnené, aby ich znášal ten, kto ich spôsobil. To vo všeobecnosti zodpovedá zneniu § 31 ods. 2 správneho poriadku už teraz.

K § 16: V ustanovení ide o upresnenie a doplnenie niekoľkých ustanovení správneho poriadku o zisťovaní podkladu rozhodnutia.

V odsekoch 1 až 3 sa upresňujú § 32 a 34 správneho poriadku, a to s prihliadnutím na obsah konania. Uplatnenie čestného vyhlásenia namiesto dôkazu (odsek 4) sa vylučuje vzhľadom na charakter žiadosti a na obsah dokazovania.

Odsek 5 reaguje na podstatu integrovaného povoľovania, ktoré má nahradiť konania (a tým aj prípadné rozhodnutia) správnych orgánov podľa tzv. zložkových zákonov. Neprichádza preto do úvahy, aby bol ich predchádzajúcimi rozhodnutiami viazaný. Tieto správne orgány však budú uplatňovať verejné záujmy, ktoré sú ich úlohou, priamo v integrovanom povoľovaní ako tzv. dotknuté orgány v konaní.

V odseku 6 sa vylučuje použitie § 42 správneho poriadku. Integrované povoľovanie je konaním na návrh prevádzkovateľa. Bolo by nelogické, aby ho bolo možné predviesť. Ako opatrenie proti jeho nečinnosti je možnosť nahradiť spôsobené trovy a zastaviť konanie. Voči ostatným účastníkom konania však toto opatrenie zostáva platiť, aby nemohli mariť konanie, v ktorom sú účastníkmi konania.

Odsek 7 upresňuje všeobecnú úpravu v § 43 správneho poriadku. Účelom je zabrániť znečisťovaniu životného prostredia do času vydania povolenie, resp. nepovolenia činnosti.

V odseku 8 sa upravuje dĺžka lehoty na rozhodnutie a jej plynutie. Dôvodom je skutočnosť, že integrované povoľovanie objektívne nemožno skončiť v lehotách upravených v § 49 správneho poriadku. Pravidlá predlžovania lehoty a oznamovacia povinnosť však zostávajú platiť podľa § 49 správneho poriadku.

K § 17: Ustanovením sa vymedzuje rozsah rozhodovacej kompetencie správneho orgánu. V zásade sa má správny orgán v spolupráci s prevádzkovateľom a s dotknutými orgánmi snažiť zabezpečiť ochranu životného prostredia pri zachovaní prevádzky a nie likvidovať jestvujúce prevádzky, resp. odmietať povoliť nové. O tom totiž smernica IPKZ nie je. Je vo verejnom záujme zachovávať zamestnanosť, rozširovať ekonomický potenciál krajiny a zabezpečiť verejné služby. Integrované povoľovanie má tento verejný záujem napomáhať a nie obmedzovať.

Správny orgán by v zásade mal svoju aktivitu zamerať na určenie takých podmienok prevádzky s využitím možností najlepšej dostupnej techniky, aby neboli prekročené normy kvality životného prostredia. Ak je možné túto normu dosiahnuť, správny orgán musí tento cieľ napomôcť dosiahnuť. Nepovolenie prevádzky, resp. obmedzenie alebo zastavenie jestvujúcej prevádzky je až krajným riešením, keď nie je možné vtesnať sa nijakým opatrením do normy kvality životného prostredia, napr. ani zavedením najlepšej dostupnej techniky, ani prípadným obmedzením iných miestnych zdrojov znečisťovania. Pôjde o krajné riešenie a len v území, v ktorom je životné prostredie narušené bez okamžitej rozumnej a ekonomicky únosnej možnosti nápravy.

K § 18: Ustanovenie nadväzuje na § 47 správneho poriadku, ktorý v odseku 5 predpokladá, že tzv. ďalšie náležitosti rozhodnutia ustanoví osobitný predpis.

Náležitosti povolenia uvedené v odseku 1 vyplývajú zo smernice IPKZ.

Rovnako možnosť udeliť dočasnú výnimku z uloženého režimu a jednotlivých podmienok prevádzky (odsek 3) je len v rozsahu, aký pripúšťa smernica IPKZ, a len z dôvodov, ktoré umožňuje. To isté platí aj o úprave v odsekoch 4 a 5.

K § 19: Rozširuje sa v duchu smernice IPKZ úprava oznamovania povolenia. Kým odsek 1 je v zásade štandardnou úpravou (§ 52 ods. 1 správneho poriadku), ostatné odseky zavádzajú nový režim reagujúci na tzv. Aarhuský dohovor z roku 1998, ktorý sleduje zvýšiť informovanosť verejnosti o rozhodovaní v oblasti životného prostredia.

K § 20: V súlade s obsahom smernice IPKZ sa ustanovujú základné povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k vykonávaniu štátneho dozoru nad znečisťovaním životného prostredia. Prevádzka má byť trvalo kontrolovaná jednak vnútropodnikovou kontrolou prevádzkovateľa, čo je aj vo vlastnom záujme prevádzkovateľa ako prevencia pred haváriami a škodami vo výrobe, a jednak vo verejnom záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

V odseku 4 je vyjadrená právna podstata povolenia, že ide o tzv. rozhodnutie in rem, čiže, že sa vzťahuje na prevádzku a nie na osobu prevádzkovateľa (jeho osobné postavenie a pomery sa ním nemenia). Obdobné ustanovenie má aj stavebný zákon v § 70, pokiaľ ide o stavebné povolenie.

K § 21: Upravujú sa základné pravidlá kontroly prevádzky v rámci výkonu štátneho dozoru a predmet jednotlivých kontrol. Ide v podstate o štandardné pravidlá, ako ich poznajú aj predpisy o kontrole v štátnej správe, ktoré aj tu platia subsidiárne.

K § 22: Ustanovenie kumuluje jednotlivé nápravné opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy podľa smernice Rady. V odseku 2 je možnosť ochrany verejných záujmov formou rozhodnutia o obmedzení alebo úplnom zastavení prevádzky. Ide o krajné riešenie, keď orgán štátneho dozoru vyčerpal ostatné nápravné prostriedky (upozornenie, výzvu, pokutu), alebo keď je zásah bezprostredne (okamžite) potrebný na zamedzenie vzniku škody na zdraví alebo na životnom prostredí.

K § 23: V ustanovení sa upravujú oprávnenia a povinnosti konkrétnych osôb vykonávajúcich štátny dozor (inšpektorov). Jednotlivé oprávnenia sú opodstatnené s cieľom zabezpečiť možnosť zistiť potrebné údaje.

V odseku 3 sa upravuje poriadková pokuta ako úprava všeobecného ustanovenia v § 45 správneho poriadku. Ostatné pravidlá ukladania poriadkových pokút podľa správneho poriadku zostávajú nezmenené.

K § 24: Ustanovujú sa skutkové podstaty tzv. iných správnych deliktov. Jediným do úvahy prichádzajúcim previnilcom môže byť len prevádzkovateľ a správnym orgánom inšpekcia (okresný inšpektorát). Procesné pravidlá ustanovuje správny poriadok.

K § 25: Pravidlá ukladania pokút obsahujú záväzný pokyn na posudzovanie spoločenskej škodlivosti spáchaného správneho deliktu (odsek 1), opatrenia pre prípad recidívy (odsek 2), prekluzívne lehoty (odsek 3) a zamedzujú duplicitnému uloženiu pokuty za ten istý správny delikt.

Výnos vymožených pokút je príjmom štátneho rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel.

K § 26: Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti vymedzenej týmto zákonom tvoria len Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Spolupráca iných ministerstiev (hospodárstva, pôdohospodárstva a zdravotníctva) sa na plnení úloh v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania predpokladá, ale nie sú ani správnymi orgánmi, ani orgánmi štátneho dozoru.

K § 27: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní jednak úlohu ústredného orgánu štátnej správy, z čoho mu plynú úlohy uvedené v odseku 1 a 4 a úlohy uvedené v zákone č. 575/2001 Z.z. a jednak úlohy voči orgánom Európskych spoločenstiev uvedené v odseku 2 ako vyplývajú zo smernice IPKZ.

V odseku 5 sa predpokladá, že viaceré úlohy bude za ministerstvo plniť jeho príspevková organizácia personálne i technicky na to pripravená - Slovenská agentúra životného prostredia a Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

K § 28: Slovenská inšpekcia životného prostredia je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní a orgánom štátneho dozoru v kontrole znečisťovania v rozsahu vymedzenom v odseku 1. Okrem toho plní úlohy odborného orgánu vo veciach najlepších dostupných techník (odsek 2).

Podľa štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia uvedené úlohy plní tak ústredie, ako aj okresné inšpektoráty. Vzhľadom na vysokú špecializáciu činnosti to však nebudú všetky okresné inšpektoráty, ale len okresné inšpektoráty v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. To na celkový počet menej ako 550 existujúcich prevádzok plne postačuje.

K § 29: V prechodných ustanoveniach odsekov 1 a 2 sa upravuje postup a lehoty na podávanie žiadostí na jestvujúce prevádzky.

Zákon predpokladá, že prevádzkovateľov bude na podanie žiadosti vyzývať správny orgán postupne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a kategórií prevádzok v závislosti od v závislosti od poznania najlepších dostupných techník pre jednotlivé kategórie prevádzok. Očakáva sa, že správny orgán bude spolupracovať so združeniami prevádzkovateľov (priemyselnými zväzmi), pretože bez ich súčinnosti by najmä v začiatku nebolo možné uskutočniť integrované povoľovanie jednotlivých kategórií prevádzok.

Inšpekcia môže v integrovanom povolení pre zariadenia odsúhlasené s Európskou komisiou posunúť termíny plnenia podmienok integrovaného povolenia na neskoršie obdobie. Maximálna dĺžka tohto odkladu (prechodného obdobia) je limitovaná termínmi taktiež odsúhlasenými s Európskou komisiou uvedenými v Doložke zlučiteľnosti.

Podľa doterajších podkladov pôjde asi o 530 - 560 prevádzok všetkých kategórií, pre ktoré sa musia vydať integrované povolenia do 30.októbra 2007.

V odsekoch 3 až 5 sa ustanovuje postup pri podávaní žiadosti pre prevádzkovateľov, ktorých prevádzky boli povolené alebo sú v povoľovacom procese pred účinnosťou tohto zákona. Pre tieto prevádzky sa musí vydať integrované povolenie k dátumu vstupu do Európskej únie, napriek tomu, že len nedávno boli povoľované podľa tzv. zložkových predpisov platných do účinnosti tohto zákona. Takýchto zriadení je podľa súčasných zistení asi 30 až 40.

K Čl. II: Článok novelizuje zákon o štátnej správe pre životné prostredie, pričom do kompetencie MŽP SR taktiež dopĺňa ochranu klimatického systému Zeme a do pôsobnosti SIŽP kompetencie vyplývajúce z tohto zákona. Súčasne sa upravuje vecná a územná pôsobnosť inšpekcie a jej organizácia, najmä upresnenie vzťahu inšpektorátov k ústrediu.

Inšpektoráty budú správnymi orgánmi podľa správneho práva, ale nebudú právnickými osobami podľa občianskeho práva. Takéto riešenie existuje už v sústave okresných a krajských úradov (postavenie odborov) a v sústave katastrálnych úradov (vzťah správy katastra a katastrálneho úradu). Týmto usporiadaním sa docieli výrazná úspora obslužného aparátu a rozpočtových prostriedkov.

K Čl. III: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia stavebného zákona, ktorou sa upravuje inšpektorát ako špeciálny stavebný úrad pre stavby a ich zmeny povoľované v integrovanom povoľovaní.

K Čl. IV: Ide o priamu novelizáciu, ktorej obsahom je, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva bol dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní a obhajoval verejné záujmy v oblasti štátnej správy lesného hospodárstva.

K Čl. V: Novelou prílohy č. 2 živnostenského zákona sa ustanovuje nová viazaná živnosť pre tzv. oprávnené osoby, ktoré budú môcť na komerčnom základe poskytovať prevádzkovateľom odborné poradenstvo pri zostavovaní žiadostí. Podkladom pre živnostenský úrad bude osvedčenie vydané Ministerstvom životného prostredia SR.

K Čl. VI: V tomto článku je priama novelizácia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu do integrovaného povolenia.

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude mať podľa nej v integrovanom povoľovaní postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. VII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ochrane zdravia ľudí, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia a nadväzne sa upravujú kompetencie orgánov na ochranu zdravia.

K Čl. VIII: Zmena zákona o správnych poplatkoch je navrhnutá vzhľadom na veľké náklady súvisiace s vydaním integrovaného povolenia alebo vydaním rozhodnutia o jeho zmene. Ide o vynútenú novelizáciu zákona o správnych poplatkoch na základe požiadaviek celkom novej problematiky upravenej zákonom o IPKZ.

K Čl. IX: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o odpadoch, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. X: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o vodách, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia. Orgán štátnej vodnej správy bude mať postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. XI: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ovzduší, ktorá súvisí s ochranou klimatického systému Zeme a s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XIII: Účinnosť tohto zákona sa navrhuje k 1.júlu 2003. Tento termín je posledný možný na to, aby sa mohli k 1.januáru 2004 vydať v zákonnej lehote prvé integrované povolenia pre existujúce prevádzky.

K prílohám zákona

V prílohe č.1 je uvedený zoznam priemyselných činností v členení na jednotlivé kategórie, vrátane výkonových hraníc prevádzok, ktoré povinne spadajú pod režim tohto zákona.

V prílohe č.2 je uvedený zoznam základných znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia a do vody, pre ktoré musia byť určené emisné limity vždy, ak sú z prevádzky vypúšťané vo významných množstvách.

V prílohe č.3 sú uvedené hľadiská, ktoré sa vždy musia vziať do úvahy pri určovaní najlepších dostupných techník.

V Bratislave dňa 2. apríla 2003

Mikuláš Dzurinda predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu