Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2003 účinný od 01.05.2010 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona o obaloch

16

Dôvodová správa

k návrhu zákona o obaloch

A. Všeobecná časť

V súčasnosti platný zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o obaloch“) nadobudol účinnosť dňa 1.1.2003. Jeho cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre nakladanie s obalmi a s odpadmi z obalov v Slovenskej republike a tak transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica o obaloch“) a predpisy na ňu nadväzujúce do slovenského právneho poriadku. Dôvodom transpozície bola nutnosť Slovenskej republiky preberať európsku legislatívu týkajúcu sa obalov a odpadov z obalov v súvislosti s prístupovými procesmi do Európskej únie.

Cieľmi prijatia návrhu zákona je predovšetkým presnejšie definovanie pojmu „obal“, v súvislosti s potrebou transpozíciou smernice č. 2004/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, sprehľadnenie existujúcej právnej úpravy, čiže jednoznačné definovanie pojmov, úprava práv a povinností povinných osôb a oprávnených organizácií, ako aj presnejšie určenie zodpovednostných vzťahov medzi týmito subjektmi a odstránenie niektorých rozporov pri určovaní povinností zúčastnených subjektov v procese zálohovania opakovane použiteľných obalov.

Návrh zákona je na základe požiadaviek smernice o obaloch a tiež Smernice EP a Rady č. 98/34/ES aj technickým predpisom, čo bolo dôvodom jeho predloženia na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie. Proces technickej notifikácie prebehol v termíne od 15. apríla do 15 októbra. K návrhu zákona boli uplatnené viaceré podrobné stanoviská Európskej komisie a členských štátov, prehľad je uvedený vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o obaloch

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

● Čl. 2 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v amsterdamskom znení, ktorý stanovuje ako jednu z úloh spoločenstva trvalo udržateľný rast a Čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v amsterdamskom znení, ktoré upravujú politiku spoločenstva v oblasti životného prostredia

● Smernica Rady 94/62/ES z 20.decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13/zv. 13)

● Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/12/ES z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13 zv. 34)

● Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/20/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 070, 16.3.2005)

● Rozhodnutie Komisie 1997/129/ES z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný

systém pre obalový materiál v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v ES L 050, 20/02/1997)

● Rozhodnutie Komisie 2009/177/ES z 8. februára 1999, ktorým sa stanovujú podmienky pre výnimky zo smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov pre plastové prepravky a palety týkajúce sa úrovní koncentrácie ťažkých kovov (L 056, 04/03/1999 S. 0047-0048)

● Rozhodnutie Komisie 2001/171/ES z 19. februára 2001, ktorým sa ustanovujú podmienky pre výnimku na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanovených v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. L 062, 02/03/2001 S. 0020-0021)

● Rozhodnutie Komisie 2005/270/ES, ktorým sa stanovujú formáty vzťahujúce sa k databázovému systému podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 86, 5.4.2005)

● Rozhodnutie Komisie 2006/340/ES z 8. mája 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2001/171/ES s cieľom predĺžiť platnosť podmienok pre výnimky na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanovených v smernici 94/62/ES. (Ú. v. L 125 12/05/2006 S.0043-0043)

● Rozhodnutie Komisie 2009/292/ES z 24. marca 2009, ktorým sa ustanovuje výnimka v prípade plastových prepraviek a plastových paliet v súvislosti s úrovňou koncentrácie ťažkých kovov ustanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov ( Ú. v. L 079, 25/03/2009 S. 0044-0046)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

-Vec C/01Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko„Ochrana životného prostredia – Voľný pohyb tovaru – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62/ES – Uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd – Smernica 80/777/EHS – Oslobodenie od povinnosti zálohovania jednorazových obalov prostredníctvom účasti na globálnom systéme správy odpadov v prípade, ak celkový pomer opätovne použiteľných fliaš prevyšuje 72 % – Zánik tejto možnosti pre podnikateľov v odvetví nápojov, pokiaľ pomer opätovne použiteľných fliaš klesne pod pomer z roku 1991“

-Vec C/02 Radlberger Getränkegesellschaft mbH & Co., S. Spitz KG proti Spolkovej krajine Bádensko-Württembersko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Stuttgart)

„Ochrana životného prostredia – Voľný pohyb tovaru – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62/ES – Oslobodenie od povinnosti zálohovania jednorazových obalov prostredníctvom účasti na globálnom systéme správy odpadov v prípade, ak celkový pomer opätovne použiteľných fliaš prevyšuje 72 % – Zánik tejto možnosti pre podnikateľov v odvetví nápojov, pokiaľ pomer opätovne použiteľných fliaš klesne pod pomer z roku 1991“

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/12/ES z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13 zv. 34) - 18.august 2005

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení – nebolo začaté žiadne konanie

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a preč rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti z obalov

- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 210/2005 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6.Gestor: MŽP SR

DOLOŽKAo posúdení vplyvov

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Predložený návrh zákona o obaloch vychádza zo súčasného zákona č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak v dôsledku značného rozsahu plánovaných zmien Ministerstvo životného prostredia SR pristúpilo k tvorbe nového zákona. Potreba prijať nový zákon o obaloch je aj reakciou na nedostatky, ktoré sa ukázali pri aplikácii niektorých ustanovení zákona v praxi.

Návrh zákona rieši zabezpečovanie nových činností alebo existujúcich činností vo zvýšenom rozsahu pri výkone štátnej správy, ktoré súvisia s novo definovanými povinnosťami oprávnenej organizácie, spôsobom preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov, so zavedením inštitútu „subjektu, ktorý uvádza do obehu výrobky balené v obaloch, ktoré pochádzajú od povinných osôb, ktoré nie sú zapísané v registri, je zodpovedný za splnenie povinností tejto povinnej osoby podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 tohto zákona“ (§ 7 ods. 12) ako nástroja kontroly registrácie povinných osôb pre plnenie povinností zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, od ktorého sa očakáva zvýšenie počtu registrovaných povinných osôb a teda aj zvýšenie nárokov na riadenie a správu Registra povinných osôb a oprávnených organizácií, a poskytovanie odborných výkladov a stanovísk povinným osobám.

Zabezpečenie nových činností a povinností zakladá nové nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu predloženého zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Slovenskej agentúry životného prostredia. Nové náklady si budú vyžadovať najmä nasledovné okruhy pôsobnosti zákona:

1.personálne a administratívne zabezpečenie výkonu štátnej správy v odpadovom hospodárstve na úseku obalov a odpadov z obalov – reštrukturalizácia a správa Registra povinných osôb a oprávnených organizácií, správa súhrnnej evidencie obalov a odpadov z obalov; posilnenie výkonu štátnej správy na úseku obalov a odpadov z obalov podľa tohto zákona bude vyvolané zavedením inštitútu „subjektu, ktorý uvádza do obehu výrobky balené v obaloch, ktoré pochádzajú od povinných osôb, ktoré nie sú zapísané v registri, je zodpovedný za splnenie povinností tejto povinnej osoby podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 tohto zákona“, čím sa výrazne zvýši počet povinne registrovaných subjektov, a tiež sprísnením kritérií na činnosť oprávnených organizácií, ktoré budú ústrednému orgánu predkladať Správu o činnosti oprávnenej organizácie a tiež dokumenty z riadnej individuálnej účtovnej závierky;

2.personálne a administratívne posilnenie výkonu štátnej správy na úseku činností vydávania odborných stanovísk odboru odpadového hospodárstva k zámerom budovania systémov separovaného zberu odpadov z obalov alebo na vykonávanie činností v odpadovom hospodárstve pri zhodnocovaní odpadov z obalov, ktoré si vyžadujú, aby ich vykonávali špecializovaní pracovníci s ukončeným vysokoškolským vzdelaním technických smerov s potrebnými odbornými a jazykovými znalosťami,

3.personálne a administratívne zabezpečenie a posilnenie výkonu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (Slovenská inšpekcia životného prostredia) na úseku obalov a odpadov z obalov, ktoré umožní zintenzívniť a skvalitniť vykonávanie kontrolného procesu v rôznych typoch subjektov pôsobiacich na tomto úseku, ktorým boli zákonom uložené povinnosti; kapacitné posilnenie zabezpečí priebežný a intenzívny výkon štátneho dozoru u povinných osôb, kde sa očakáva výrazný nárast ich počtu, oprávnených organizácií, zúčastnených osôb a tiež prevádzkovateľov zariadení na zhodnocovanie odpadov z obalov,

4.riadenie a správa informačného systému pre obaly a odpady z obalov, vrátane Registra povinných osôb a oprávnených organizácií a zabezpečovanie výkonu jeho správy, prevádzky a údržby; zber, spracovávanie a vyhodnocovanie údajov o vzniku a nakladaní s obalmi a s odpadmi z obalov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti plnenia limitov voči EÚ a reportingové povinnosti voči EÚ; rozvíjanie softwarového vybavenia pre informačný systém v nadväznosti na požiadavky určené národnou legislatívou, predpismi EÚ, OECD a EEA na sledovanie odpadov z obalov na celoštátnej úrovni,

5.spracovanie dokumentov, plánov a metodických materiálov na úseku obalov a odpadov z obalov.

Východiskom pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o obaloch na štátny rozpočet bola analýza administratívnych kapacít na ústredných orgánoch štátnej správy, na Slovenskej inšpekcii životného prostredia a v Slovenskej agentúre životného prostredia, a potrieb budovania komplexného informačného systému odpadového hospodárstva, ktorého súčasťou bude aj informačný systém obalov a odpadov z obalov, vrátane Registra povinných osôb a oprávnených organizácií.

Z uskutočnenej analýzy vyplýva:

-Ministerstvo životného prostredia SR nemá dostatočné personálne kapacity na zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku obalov a odpadov z obalov, keď predchádzajúce legislatívne úpravy sa realizovali bez zvýšenia počtu štátno-zamestnaneckých miest a bez nároku na štátny rozpočet. MŽP SR je potrebné personálne posilniť o 2 štátno-zamestnanecké miesta s technickým vybavením.-Slovenská inšpekcia životného prostredia má len limitované personálne kapacity na zabezpečenie efektívneho výkonu štátneho dozoru pre oblasť obalov a odpadov z obalov, preto je nevyhnutné personálne posilniť SIŽP o 6 štátno-zamestnaneckých miest - inšpektorov s technickým vybavením, t.j. o jedného zamestnanca na každý odbor inšpekcie odpadového hospodárstva a o jedného zamestnanca na ústredie.

-Slovenská agentúra životného prostredia je poverenou organizáciou Ministerstva životného prostredia, ktorá zabezpečuje činnosti súvisiace s riadením informačného systému odpadového hospodárstva a jeho subsystému pre obaly a odpady z obalov, a reportingové povinnosti voči Európskej komisii. SAŽP je potrebné personálne posilniť o 1 pracovné miesto.

Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a)Zvýšené náklady spojené s personálnym posilnením:

-ministerstva – 1 pracovné miesto,

-Slovenskej inšpekcie životného prostredia - 6 pracovných miest pre zabezpečenie efektívneho výkonu štátneho dozoru pre obaly a odpady z obalov,

-Slovenskej agentúry životného prostredia - 1 pracovné miesto pre pokrytie činností súvisiacich s riadením a správou informačného systému pre obaly a odpady z obalov, Registra povinných osôb a oprávnených organizácií a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii.

Výdavky sú určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov.

b)Zriaďovacie (jednorazové) výdavky (PC, tlačiareň, software) a prevádzkové výdavky na ústrednom orgáne.

c)Výdavky SAŽP súvisiace s prevádzkou informačného systému pre obaly a odpady z obalov, vypracovaním a publikovaním metodických pokynov a informačných materiálov.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona: (v eurách)

2009201020112012Bežné výdavky (600)––-––-146 943145 216z toho: mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)––-––-88 03190 686v tom: ústredný orgán (2 zamestnanci ŠS, platová trieda 9)26 65527 485SIŽP (6 zamestnancov, platová trieda 9)61 37663 201poistné do poistných fondov (620)30 76731 695tovary a služby (630)––-––-14 6009 290z toho: Cestovné náhrady (631) – ústredný orgán3 3203 320Softvér a licencie (633013) – ústredný orgán1 3300Softvér a licencie (633013) – SIŽP3 9800Rutinná údržba výpočtovej techniky (635002) – ústredný orgán1 9901 990Rutinná údržba výpočtovej techniky (635002) – SIŽP3 9803 980Bežný transfer (640) ––-––-13 54513 545v tom:mzdy (príspevok na 1 zamestnanca, platová trieda 9) - SAŽP6 8406 840poistné do poistných fondov - SAŽP2 3902 390metodické materiály - SAŽP

správa informačného systému - SAŽP995

3 320995

3 320Kapitálové výdavky (700) - jednorazové zriaďovacie výdavky––-––-13 28016 600v tom: Obstarávanie kapitálových aktív (710)––-––-13 280––z toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713002)13 280––kapitálový transfer (720) - SAŽP

hardwarová a softwarová podpora informačného systému––16 600Výdavky spolu––-––-160 223161 8161. v rozpočtových organizáciách bola pri 610 zohľadnená valorizácia 3 % ročne

MŽP SR si v roku 2009 a 2010 neuplatňuje zvýšené výdavky na štátny rozpočet. Predpokladané finančné nároky v časti tovary a služby, bežný transfer a kapitálové výdavky MŽP SR v rokoch 2011 až 2012 pokryje z rozpočtovej kapitoly MŽP SR. Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy (610) a poistné (620) bude ministerstvo žiadať naviac zo štátneho rozpočtu.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov, znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie a súčasne zamedziť prekážkam v obchodovaní, narúšaniu a obmedzovaniu hospodárskej súťaže.

Predložený návrh zákona sa zosúlaďuje s európskou legislatívou týkajúcou sa obalov a odpadov z obalov, a zároveň reaguje na pripomienky a požiadavky praxe, keď užšie definuje pojem „povinná osoba“ a povinnosti oprávnenej organizácie, presnejšie definuje vzťahy medzi povinnou osobou a oprávnenou organizáciou, odstraňuje niektoré rozpory pri určovaní povinností zúčastnených subjektov v procese zálohovania opakovane použiteľných obalov a sprehľadňuje systém preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov. Návrh zákona zavádza v § 8 ods. 12 nepriamy nástroj kontroly registrácie povinných osôb pre plnenie povinnosti zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, od ktorého sa očakáva zvýšenie počtu registrovaných povinných osôb, a teda aj ďalší rozvoj zberu a zhodnocovania odpadov z obalov. Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre oprávnené organizácie, a to podieľať sa na financovaní zberu odpadov z obalov v komunálnej sfére podporou separovaného zberu vrátane budovania potrebnej technickej a technologickej infraštruktúry a poskytovať finančné prostriedky na účely vzdelávania a osvety. Všetky ustanovenia zákona budú mať jednoznačne pozitívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie.

Zvýšenie efektívnosti a účinnosti zberu, aj za finančnej podpory oprávnených organizácií, vytvorí ďalšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít nielen vo sfére zberu, ale aj spracovania odpadov z obalov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na šetrení primárnych surovinových zdrojov a znížení zaťaženia životného prostredia odpadmi z obalov. Opatrenia, ktoré zavádza predložený návrh zákona vo vzťahu k povinným osobám podporujú prevenciu s cieľom znižovať množstvo materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a v odpadoch z obalov a ich škodlivosť pre životné prostredie.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie

Cieľom predloženého návrhu zákona je prechádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie na úrovni výrobného procesu, predaja, distribúcie alebo využitia, osobitne pri vývoji čistejších výrobkov a technológií tým, že upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri používaní obalov, pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov. Povinnosť plniť záväzné limity pre rozsah zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov bude mať priamy vplyv na zefektívnenie separovaného zberu, zavádzanie progresívnych BAT technológií zhodnocovania odpadov z obalov, čo v konečnom dôsledku prispeje k zníženiu negatívnych účinkov odpadov z obalov na zdravie ľudí a životné prostredie, čím sa zabezpečí jeho dlhodobá tvorba a ochrana.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť

Na zabezpečenie povinností, ktoré vyplývajú z predkladaného návrhu zákona, bude potrebné zvýšiť počet štátnozamestnaneckých miest na úrovni orgánov štátnej správy – celkovo 9 miest, z toho 2 miesta na MŽP SR, 6 miest na SIŽP a 1 miesto v Slovenskej agentúre životného prostredia.

Jedným zo zámerov predloženého návrhu zákona je aj výrazne zvýšiť počet zaregistrovaných subjektov, ktoré si majú plniť povinnosti podľa tohto zákona ako povinné osoby, čo by v horizonte dvoch rokov malo vyústiť do mierneho zvýšenia zamestnanosti ako dôsledku vyššej úrovne zberu odpadov z obalov a ich následného spracovania, predovšetkým materiálového zhodnotenia u prevádzkovateľov zariadení na zhodnocovanie odpadov z obalov.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem ekonomického a sociálneho piliera aj o pilier environmentálny. Návrh zákona o obaloch podporuje v podnikateľskom prostredí prevenciu pri vzniku odpadov z obalov a zodpovednejší prístup pri nakladaní s odpadmi z obalov, čím sa výrazne zvýši kvalita životného prostredia, zníži sa negatívny vplyv odpadov z obalov na zdravie ľudí, vodu, pôdu, na krajinu a chránené oblasti prírody. V prípade nezodpovedného správania sa povinných osôb, navrhovaná právna úprava umožňuje udeľovať sankcie, pričom ich výška zohľadňuje závažnosť porušovania povinností podľa tohto zákona.

B. Osobitná časť

K § 1Ustanovenie zákona vymedzuje predmet jeho úpravy, jeho pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

Predmetom úpravy zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladaní s obalmi a s odpadmi z obalov a ďalej pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, zodpovednosť za porušovanie povinnosti v oblasti obalov.

K § 2V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s ktorými zákon pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici o obaloch.

a) až d)

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestné, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa teda tento zákon nevzťahuje. Definícia zároveň zahŕňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktoré sú transpozíciou smernice 2004/12/ES.

e) až f)

Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice.

g) Zmena definície pojmu „povinná osoba“ v § 2 písm. g) vyplýva z nutnosti spresnenia tejto definície vzhľadom na skutočnosť, že zo súčasnej právnej úpravy nie je jednoznačne možné určiť subjekt povinnosti voči všetkým obalom uvedeným na trh v SR. V niektorých prípadoch totiž dochádza k situácii, keď pri prázdnych obaloch vyrobených a uvedených na trh slovenským výrobcom neexistuje žiadna povinná osoba, ktorá by si splnila povinnosti, ktoré jej stanovuje zákon. Ide o prázdne obaly, napr. „nákupné tašky“, ktoré výrobca uvádza na trh a ktoré sú spotrebiteľovi poskytnuté bezplatne, alebo ktoré spotrebiteľ kupuje ako prázdne obaly na zabalenie – premiestnenie tovarov. Navrhovaná definícia povinnej osoby teda zahŕňa nasledovné skupiny subjektov nakladajúcich s obalmi: 1. fyzická osoba podnikateľ, 2. právnická osoba, ktorá sa zaoberá podnikateľskou činnosťou - ktoré používajú obaly na balenie výrobkov alebo plnia výrobky do obalov, 3. dovozca obalov a výrobkov balených v obaloch a 4. výrobca obalov uvádzajúci obaly na trh pre priamu spotrebu prostredníctvom distribučnej siete. Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia, nie sú povinnými osobami v zmysle návrhu zákon o obaloch.

h) Doplnenie definície „uvedenie na trh“ do návrhu zákona vyplynulo z vypustenia definície „uvedenia na trh“ v zákone č. 264/1999 Z.z., na ktorý sa v platnom zákone o obaloch odkazovalo. Uvedená zmena vyplynula z adaptácie nariadenia (ES) č. 765/2008 do zákona

č. 264/1999 Z.z., zákon sa nachádza v legislatívnom procese.

i) Uvedená definícia je prebratím ustanovenia platného zákona. Pojem „uvedenie do obehu“ má v návrhu zákona svoje opodstatnenie, nakoľko využitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch.

j) Doplnenie definície „odpad z obalov“ medzi základné pojmy vyplynulo z požiadavky riešiť výkladové nejasnosti, ktoré spôsobovala jej absencia medzi základnými pojmami; definícia je prebratá zo smernice.

k) Definícia pojmu „nakladanie s obalmi“ bola do zákona doplnená pre zjednodušenie aplikácie zákona, vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

l) Definovanie pojmu „odber opakovane použiteľných obalov“ si vyžiadalo odstránenie pojmu „spätný odber“ zo zákona; odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zálohovaných obalov uvedených v § 6, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety).

m) Definovanie pojmu „recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice o obaloch.

n) Definovanie pojmu „organická recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice o obaloch.

K § 3

Súčasťou opatrení v oblasti nakladania s odpadmi z obalov sú aj opatrenia zabezpečujúce znižovanie množstva produkovaného obalového odpadu. Mnohé environmentálne vyspelé členské štáty EÚ sa nezameriavajú len na povinné preberanie legislatívy EÚ, ale v rámci svojich národných legislatív prijímajú aj také opatrenia a špecifické legislatívne kroky, ktoré smerujú k ochrane životného prostredia obmedzovaním vzniku obalových odpadov. Takéto opatrenia majú dlhodobý význam aj z pohľadu ochrany prírodných zdrojov, hlavne neobnoviteľných, ako aj z pohľadu znižovania produkcie komunálnych odpadov, ktorá neustále narastá.

Potrebu prijať opatrenia pre rozvoj prevencie ustanovuje článok 4 smernice o obaloch, ktorý pri vzniku obalových odpadov považuje prevenciu za prioritu a až ako doplnkový považuje princíp opakovaného použitia obalov, recykláciu a ďalšie formy zhodnotenia obalových odpadov, ktorými sa obmedzí rozsah konečného zneškodňovania odpadov z obalov. Povinnosti ustanovené v § 3 smerujú práve k obmedzovaniu vzniku množstva obalového odpadu.

Návrh zákona bol pôvodne predložený do legislatívneho procesu až na zmenu v odseku 5 tak, ako je upravené v platnom znení. Na základe akceptovania zásadných pripomienok, ktoré boli uplatnené v rámci vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, boli vypustené v § 3 odseky 3 a 4. Uvedené ustanovenia boli pripomienkované Európskou komisiou a viacerými členskými štátmi z dôvodu vytvárania prekážok na vnútornom trhu, z dôvodu diskriminácie výrobkov balených v PVC, ktoré majú byť na základe odseku 3 postupne nahrádzané obalmi z iných materiálov a v prípade odseku 4 aj neopodstatnenosťou a neúčelnosťou opatrenia.

K odseku 5

V § 3 ods. 5 bola zmenená veľkosť predajnej plochy zo súčasných 100 m2 na 200 m2 v snahe odbremeniť menšie obchodné prevádzky od plnenia uvedenej povinnosti. Táto zmena nemá negatívny dopad na životné prostredie, ale z ekonomického hľadiska bude pozitívnou zmenou pre menších predajcov. Zároveň ide o zosúladenie so stavom existujúcim v okolitých štátoch Európskej únie.

Odkazom na § 2 písm. d) Nariadenia vlády SR č. 387/2007 Z. z. o označovaní výrobkov cenami bola súčasne naplnená potreba definície pojmu „predajná plocha“.

K § 4

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vybraných ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 3 až 7

Odsek 3 návrhu zákona obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3 boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Oproti platnému zneniu je v odseku 5 zadefinovaná povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu a v odseku 7 povinnosť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom.

K odsekom 8 a 9

Ustanovenie odseku 8 obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito. V danom prípade ide vlastne o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby určité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 1. Odsek 9 je prebratý z platného zákona.

K odseku 10

V odseku 10 sa stanovujú požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do obehu. Ide o základné požiadavky smernice, ktoré sa týkajú výrobného zloženia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom. Podrobnosti o týchto základných požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov upraví ministerstvo vykonávacím predpisom.

K § 5 Označovanie obalov v rozsahu tohto ustanovenia má slúžiť k identifikácii rôznych obalových materiálov za účelom uľahčenia zberu, opakovaného použitia, zhodnocovania a recyklácie obalov a musí byť v súlade s označovaním obalov v EÚ. Bližšie podrobnosti o označovaní obalov sú ustanovené v Rozhodnutí Komisie 1997/129/ES z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a tiež vykonávací predpis ministerstva.

Zrušenie obligatórneho charakteru tohto ustanovenia oproti platnému zákonu o obaloch vyplýva z požiadavky zosúladiť zákon o obaloch so smernicou o obaloch.

K § 6

Ide o prenesenie legislatívne upraveného pôvodného znenia § 6 zákona o obaloch s nasledovnými zmenami:

K odseku 2

MŽP SR si okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. V návrhu vykonávacieho predpisu k § 21 písm. a) sa uvádza, že záloha za tieto obaly je „0“ eur.

V platnom zákone v § 6 ods. 3 sú zahrnuté obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné (tzv. jednorazové obaly) a ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie z hľadiska množstva alebo vlastností alebo zloženia. V odseku 2 písm. b) počíta so zálohovaním jednorazových obalov, pokiaľ tieto spĺňajú kritérium nebezpečnosti pre životné prostredie z hľadiska množstva a vlastností alebo množstva a zloženia. Z uvedeného vyplýva, že množstvo obalov, nie je jediným kritériom pre posúdenie potreby zavedenie zálohovania zo strany MŽP SR. Do návrhu vykonávacej vyhlášky k tomuto ustanoveniu doplnená aj možnosť zálohovania jednorazových hliníkových plechoviek, pričom záloh PET obalov a aj jednorazových hliníkových plechoviek je navrhovaný ako „0“ eur.

K odseku 4

§ 6 doplnený odsekom 4, v ktorom sa ustanovuje povinnosť označovania zálohovaných opakovane použiteľných obalov na nápoje, ktorá bola predtým súčasťou povinného označovania v § 6 platného zákona.

K odseku 5

Zmena v odseku 5 reaguje na potrebu spresnenia časti ustanovenia „tieto obaly bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru“, ktoré spôsobovalo veľké výkladové nejasnosti. Identifikovaním obalu podľa druhu a typu, ktoré sú bližšie špecifikované vo vykonávacom predpise, dochádza k odstráneniu problémov pri manipulácii s týmito obalmi v obchodnom styku.

K odsekom 5,6, a 10

Dôvodom zmeny v § 6 ods. 5, 6 a 10 (spojka „alebo“ sa mení na „a“) bolo jednoznačnejšie určiť skutočnosť, že povinnosť odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť zálohu v plnej výške sa týka každého, v celom reťazci od povinnej osoby až po obchod a späť, ak nastane prípad, že dôjde k vráteniu použitého obalu, tzn. od spotrebiteľa do obchodu a od obchodu k povinnej osobe.

K odseku 9

Ustanovenie je upraveným znením § 7 ods. 9 platného zákona. Jeho zmyslom je poskytnúť väčšiu právnu istotu spotrebiteľom, ktorí pri vrátení zálohovaného obalu bez etikety často musia čeliť nezáujmu obchodníkov, ktorí odoberajú len tie značky nápojov, ktoré sami uvádzajú do obehu.

K § 7

K odseku 1

Ide o prenesenie povinnosti z § 8 ods. 2 zákona o obaloch, pričom táto povinnosť sa už nevzťahuje na tie povinné osoby, ktoré uvedú na trh súhrnne menej ako 200 kg obalov za rok. Povinnosť sa oproti platnému zákonu vzťahuje aj na opakovane použiteľné obaly, ak sa stanú odpadom.

K odseku 2

Účelom uvedeného opatrenia je snaha o zabezpečenie dostatočnej využiteľnosti existujúcich zhodnocovacích a recyklačných kapacít na území spoločenstva a v prípade nevyhnutnosti (nedostatok kapacít na území EÚ) možnosť zabezpečiť plnenie limitov aj mimo územia spoločenstva, za podmienok, ktoré sú porovnateľné s podmienkami v EÚ.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie vyníma z povinnosti uvedenej v odseku 2 tie odpady z obalov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa iných právnych predpisov a pre ktoré by bolo problematické zabezpečiť plnenie limitov podľa odseku 1.

K odseku 4

Doplnené ustanovenie má za úlohu prispieť k sprehľadneniu preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov.

K odseku 5

Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 odseku 4 Rozhodnutia 2005/270/ES a rieši situácie, kedy proces zhodnotenia odpadov z obalov trvá neprimerane dlhú dobu a údaje o množstve zhodnoteného objemu odpadu z obalov je už potrebné zahrnúť do hlásenia o plnení limitov zhodnotenia a recyklácie v kalendárnom roku.

K odseku 6

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 sa povinnosť tam uvedená vzťahuje aj na opakovane použiteľné obaly, a to pri ich prvom uvedení na trh alebo do obehu na území Slovenskej republiky.

K odseku 7

Uvedené ustanovenie bližšie vymedzuje spôsob plnenia povinnosti povinnej osoby podľa § 7 ods. 1. Povinná osoba plní povinnosti buď sama alebo tak môže urobiť aj prostredníctvom jednej alebo viacerých oprávnených organizácií v rámci jednej obalovej komodity.

K odseku 8

Ustanovenie bližšie vymedzuje podmienky vykonávania odberu opakovane použiteľných obalov v štádiu jeho uvedenia do obehu.

K odseku 9

Prenesenie povinnosti podľa § 8 ods. 4 zákona o obaloch.

K odseku 10

Prenesenie povinností z povinnej osoby na oprávnenú organizáciu si vyžaduje zabezpečiť od povinnej osoby v dostatočnom časovom predstihu všetky informácie a údaje potrebné pre plnenie prenesených povinností.

K odseku 11

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá uvádza do obehu výrobky v obaloch od povinných osôb nezapísaných do Registra povinných osôb a oprávnených organizácií, zabezpečiť za ne ad hoc plnenie povinností podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1. Množstvo povinných osôb ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov, ktoré sú vďaka nemožnosti vypátrať všetky povinné osoby a postihovať ich za nesplnenie si povinností v zmysle zákona nedostatočné. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu povinných osôb a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do obehu vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (povinným osobám).

K odseku 12

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť pre povinné osoby nezapísané do registra voči osobám, ktorým dodávajú výrobky v obaloch.

K § 8K odseku 1

Oprávnená organizácia bola v zákone o obaloch vymedzená len formou legislatívnej skratky (§ 8 ods. 2). Navrhovaná definícia potvrdzuje väzbu na Obchodný zákonník, tzn. ide o podnikateľskú činnosť, pričom môže ísť o ktorúkoľvek formu obchodnej spoločnosti, uvedenej v Obchodnom zákonníku. Povinnosť založenia oprávnenej organizácie výlučne povinnými osobami zostáva zachovaná, pričom vznik oprávnenej organizácie sa viaže ku dňu zápisu do Registra povinných osôb a oprávnených organizáciíK odseku 2

V porovnaní s úpravou v platnom zákone o obaloch oprávnená organizácia bude zodpovedná za splnenie všetkých povinností podľa § 8, a to za všetky povinné osoby, ktoré zastupuje. Zákon týmto umožňuje zmluvné prenesenie zodpovednosti z povinnej osoby na oprávnenú organizáciu.

Oprávnené organizácie majú povinnosť zabezpečiť plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 pre všetky obalové komodity ustanovené vykonávacím predpisom.

§ 8 ustanovuje aj nové povinnosti v rámci činnosti oprávnených organizácií, a to: povinnosť predkladať ministerstvu Správu o činnosti oprávnenej organizácie a tiež dokumenty z riadnej individuálnej účtovnej závierky. Cieľom uvedených povinností je zvýšená kontrola oprávnených organizácií zo strany štátu.

Medzi nové povinnosti oprávnených organizácií patrí aj povinnosť zabezpečiť zber odpadov z obalov minimálne v rozsahu 30 percent množstva spotrebiteľských obalov, ktoré uviedli na trh alebo do obehu povinné osoby, s ktorými je v zmluvnom vzťahu.

K § 9Ide o prenesenie legislatívne upraveného pôvodného ustanovenia § 9 zákona o obaloch s niektorými doplňujúcimi obsahovými zmenami.

K odseku 2

Ustanovenie, v ktorom sa hovorí o tom, že register je verejne prístupný na internetovej stránke ministerstva.

K odseku 3

Povinná osoba a oprávnená organizácia požiadajú o zápis do registra v stanovenej lehote odo dňa začatia podnikania a nie odo dňa uvedenia na trh alebo do obehu, ako tomu bolo doteraz.

K odsekom 7 až 9

Spresnenie procedúry zápisu povinných osôb a oprávnených organizácií do registra, ktoré si vyžiadala prax.

K odseku 11

Nová povinnosť uložená oprávnenej organizácii, ktorá sleduje kontrolu pohybu povinných osôb v rámci oprávnenej organizácie. Uvedená zmena je nevyhnutná z dôvodu veľkého počtu povinných osôb prítomných na trhu vo vzťahu k ich zmluvnej možnosti sa zoskupovať do oprávnených organizácií a tiež z nich vystupovať.

K odseku 12

Doplnená právomoc ministerstva vyškrtnúť oprávnenú organizáciu z registra, ak si neplní svoje povinnosti ustanovené v § 8, pričom proces vyčiarknutia podľa odseku 12 je správnym konaním.

K odseku 13

Doplnená právomoc ministerstva vyčiarknúť povinnú osobu a oprávnenú organizáciu z registra, ak prestanú byť podnikateľskými subjektami.

K § 10Ide o prebratie pôvodného ustanovenia § 10 platného zákona, s doplnením niektorých nových povinností oprávnenej organizácie vo vzťahu k evidencii povinných osôb, pre ktoré zabezpečuje zber odpadov z obalov, zhodnotenie alebo recykláciu.

K § 11 až 16Vymedzenie pôsobnosti orgánov štátnej správy pre obaly a odpady z obalov.

K § 17 a 19

Ide o prenesenie pôvodných ustanovení § 18 a 19 platného zákona.

K § 18Oproti pôvodnému zneniu došlo k zvýšeniu sankčného postihu smerujúcemu k zvýšeniu motivácie povinných subjektov postupovať v súlade s ustanoveniami zákona ako aj k preskupeniu niektorých menej závažných skutkových podstát protiprávnych konaní z kategórie vyšších sankčných postihov do nižšej kategórie.

Pri príležitosti prechodu Slovenskej republiky na euro sa v obidvoch pásmach uvádzajú nové výšky pokút.

K § 20 § 20 vymedzuje na ktoré konania sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

K § 21V § 21 sú upravené splnomocňovacie ustanovenia.

K § 22

K odseku 1

Vzhľadom na zmenu vymedzenia pojmu „povinná osoba“ bolo nutné poskytnúť tým ktorí sa stali povinnými osobami dostatočný časový priestor na splnenie povinnosti podať žiadosť o zápis do registra povinných osôb a oprávnených organizácií.

K odseku 2

Vzhľadom na vymedzenie novej povinnosti oprávnenej organizácie v § 8 ods. 2 písm. c) bolo potrebné poskytnúť dostatočný časový priestor na realizáciu tejto povinnosti.

K § 23Odkaz na smernicu EP a Rady 98/34/ES, ktorý sa uvádza pri technických predpisoch v zmysle LPV SR.

K § 24Transpozičný odkaz.

K § 25V súvislosti s predkladaním nového návrhu zákona je potrebné zrušiť Čl. 1 platného zákona a všetkých vykonávacích predpisov vydaných na jeho základe.

K § 26Účinnosť je navrhovaná od 1. mája 2010.

K prílohe č. 1

V súlade so smernicou EP a Rady 2004/12/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov boli do navrhovaného zákona o obaloch zapracované „Kritériá podrobnejšie definujúce obal“.

K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 je uvedený zoznam preberaných smerníc.

V Bratislave dňa 16. decembra 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Medveď v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Účelom navrhovaného zákona je zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj a dosiahnuť celkovú vysokú úroveň ochrany životného prostredia zabezpečením vyváženého integrovaného posudzovania všetkých zložiek životného prostredia orgánmi štátnej správy pri povoľovaní prevádzok, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom znečisťovať životné prostredie.

Ďalej je to zriadenie informačného systému integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania obsahujúceho údaje o prevádzkach, ich emisiách a výsledkoch monitorovania a ďalšie údaje z procesu integrovaného povoľovania. Tieto údaje budú vhodnou formou sprístupňované odbornej a laickej verejnosti, využívané v ďalších procesoch integrovaného povoľovania a budú podkladom pre spracúvanie správ požadovaných a odovzdávaných inštitúciám na základe medzinárodných záväzkov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov sa podľa navrhovaného zákona budú využívať najmä tieto nástroje:

◊integrované zhodnotenie všetkých vplyvov z nových a z jestvujúcich priemyselných prevádzok na životné prostredie v rámci povoľovacieho konania a zamedzenie prenosu znečisťovania z jednej zložky životného prostredia do druhej,

◊určenie podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach v rámci integrovaného povolenia na základe tzv. najlepších dostupných techník (BAT - Best Available Technologies),

◊vzájomná komunikácia a vyjednávanie medzi prevádzkovateľom a správnym orgánom, ktorej výsledkom má byť určenie opatrení a podmienok fungovania prevádzky priaznivých pre životné prostredie, ale aj pre prevádzkovateľa,

◊účasť verejnosti na povoľovacom procese,

◊normy kvality životného prostredia určené pre jednotlivé miesta na území Slovenska,

◊pravidelná aktualizácia podmienok prevádzky určených v integrovaných povoleniach,

◊sledovanie technického rozvoja v oblasti BAT a zabezpečenie medzinárodnej i vnútroštátnej výmeny informácií o BAT,

◊zverejňovanie údajov o znečisťujúcich látkach a znečisťovaní životného prostredia.

Predmet navrhovanej právnej úpravy je v súlade so smernicou Rady Európskej únie 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (ďalej len „smernica o IPKZ“) a nadväzujúcim rozhodnutím Európskej komisie o vytvorení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (ďalej len „rozhodnutie o EPER“).

Návrh zákona upravuje pre vybrané rozhodujúce zdroje znečisťovania životného prostredia zmeny pri ich povoľovaní, ktoré znamenajú prechod od doteraz uplatňovaného tzv. zložkového systému posudzovania a povoľovania zdrojov na integrované povoľovanie, čo predstavuje zavedenie nového prvku do výkonu štátnej správy.

Integrované povoľovanie obsahuje viacero nových aspektov povoľovacieho procesu, s ktorými nie sú u nás, ani v kontinentálnej Európe žiadne praktické skúsenosti. Ide najmä o integrované konanie a o osobitosti postupu v integrovanom konaní rozdielne od všeobecnej úpravy správneho konania, ako ho poznáme na Slovensku a v ostatných štátoch kontinentálnej Európy, periodické preskúmavanie právoplatných povolení, účasť laickej a odbornej verejnosti na povoľovacom procese, vypočúvanie prevádzkovateľa verejnosťou (tzv. scoping), atď. Tento nový prístup k povoľovaniu zdrojov znečisťovania životného prostredia si okrem prijatia tohto zákona vyžaduje aj novelizáciu niektorých ďalších zákonov upravujúcich povoľovanie prevádzky zdrojov zariadení a činností.

Integrované povolenie nahradí pre prevádzky, na ktoré sa vzťahuje navrhovaný zákon (sú uvedené v prílohe č. 1), tzv. zložkové rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy, ktorými je povoľovaná prevádzka týchto zariadení doteraz a ktoré sú vydávané podľa iných právnych predpisov. Ide o správne rozhodnutia vydávané podľa

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Z.z.. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov,

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov,

◊zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene niektorých zákonov (vodný zákon),

◊zákona č.478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č.401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší),

◊zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov,

◊zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Ak prevádzka, na ktorú sa vydáva integrované povolenie vyžaduje aj vydanie stavebného povolenia, bude pre tieto prípady integrované povolenie súčasne aj stavebným povolením.

V integrovanom povolení budú určované podmienky prevádzky na základe aplikácie najlepších dostupných techník v lokalite ich umiestnenia, pričom platí zásada, že emisné limity a ďalšie podmienky prevádzky určené v tomto povolení nesmú byť miernejšie, ako tie, ktoré by boli určené podľa tzv. zložkových zákonov a ďalších osobitných právnych predpisov.

Zákon národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z. nie je týmto zákonom dotknutý. Pokiaľ budú prevádzky posudzované podľa navrhovaného zákona, aj podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. v znení zákona č. 391/2000 Z.z., je esenciálnou náležitosťou žiadosti o vydanie integrovaného povolenia aj predloženie záverečného stanoviska z posúdenia vplyvov na životné prostredie. Podklady a záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie môžu nahradiť aj niektoré iné údaje potrebné pre podanie žiadosti podľa tohto zákona, ak obsahuje potrebné údaje. Orgán štátnej správy vydávajúci integrované povolenie sa musí v rozhodnutí vyrovnať aj s podmienkami na ochranu životného prostredia uvedenými v záverečnom stanovisku. Navrhovaný zákon je teda prierezovým právnym predpisom predovšetkým vo vzťahu k právnym predpisom o ochrane životného prostredia, o veterinárnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí.

Ako správny orgán integrovaného povoľovania prevádzok vymedzených v tomto zákone i ako orgán štátneho dozoru vykonávajúci ich kontrolu sa ustanovuje Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá zo všetkých existujúcich orgánov štátnej správy najlepšie zodpovedá požiadavkám na integrované povoľovanie a kontrolu znečisťovania v rozsahu požadovanom smernicou IPKZ. Pri každom inom orgáne by bolo nevyhnutné vykonať podstatné personálne zmeny a zabezpečiť nevyhnutné materiálne vybavenie, čo by výrazne zvýšilo potrebu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, prehĺbilo zásah do plánu práce v štátnej službe a predĺžilo čas potrebný na začatie a riadne fungovanie nového právneho režimu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia doteraz vykonávala výhradne kontrolné (inšpekčné) činnosti, a preto je organizačne usporiadaná tak, že nemá dostatočne rozvinutú zložku povoľovacej činnosti. Túto zložku bude potrebné personálne dobudovať a finančne zabezpečiť. Ide však o nižší náklad, než by išlo v prípade dobudovania inšpekčnej činnosti v inom orgáne štátnej správy.

Na Slovenskej inšpekcii životného prostredia sú už v súčasnosti sústredení technickí odborníci ovládajúci problematiku najlepších dostupných technológií, monitorovania emisií, modelovania rozptylu znečisťujúcich látok v životnom prostredí, ktorí vytvárajú personálny odborný základ pre dobudovanie tejto inštitúcie na povoľujúci orgán. Problematika IPKZ si vyžaduje okrem odbornosti potrebnej na zabezpečovanie doterajšej pôsobnosti inšpekcie aj odbornosť v ochrane pôdy, v ochrane životného prostredia pred hlukom a vibráciami, ako i v problematike posudzovania energetickej efektívnosti.

Inšpekcia bude poskytovať prevádzkovateľom pomoc pri spracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia formou odbornej konzultácie a predbežného prerokovania pripravovanej žiadosti pred jej podaním so zameraním sa na jej vecnú a formálnu úplnosť.

Ďalej bude viesť celé integrované konanie počnúc zverejnením žiadosti, cez jej prerokúvanie a dokazovanie až po konečné rozhodnutie vo veci. Vydávanie integrovaných povolení jedným orgánom štátnej správy je v súlade so smernicou o IPKZ a zabezpečuje uplatňovanie rovnakých požiadaviek a kritérií pre jednotlivé kategórie prevádzok a určovanie jednotných podmienok prevádzky v závislosti od stavu životného prostredia v lokalite ich umiestnenia.

Na odbornú pomoc pri vypracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia budú na trhu tzv. oprávnené osoby, ktoré môže prevádzkovateľ požiadať o vypracovanie žiadosti. Oprávnenými osobami budú podnikatelia, ktorí môžu získať živnostenské oprávnenie len na základe osvedčenia vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na základe preverenia ich odbornej spôsobilosti.

Na vykonanie zákona sa navrhuje vydať vyhlášku MŽP SR, v ktorej sa ustanovia podrobnosti o náležitostiach žiadosti o vydanie osvedčenia oprávnenej osobe, vrátane spôsobu preukazovania úrovne vedomostí o výrobných technológiách a o rozsahu údajov a informácií o prevádzkach a ich emisiách a o spôsobe ich oznamovania do informačného systému.

Ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke a vo svojom vestníku aj odporúčaný obsah žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a spôsob jej vyplnenia.

xxx

Návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi. Predstavuje síce celkom nový prvok v našom právnom poriadku, pritom však vychádza z platných princípov právneho poriadku.

xxx

Návrh zákona je v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor).

xxx

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa k rozpočtovým dôsledkom návrhu zákona vyjadrilo listom zn. 2002/41 zo dňa 8. 11. 2002, v ktorom návrh zákona odporúča na ďalšie legislatívne konanie. Uvedený list je priložený k Dôvodovej správe.

xxx

Návrh zákona nebol prekovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, vzhľadom na svoje obsahové zameranie netvorí predmet rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa § 3 ods. 2 zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy ES/EÚ v oblasti životného prostredia, transpozíciu acquis s osobitným dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania rozhodujúcimi zdrojmi.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa záverov screeningu, ktorý sa uskutočnil v roku 2001.

Problematika návrhu zákona je strednodobou prioritou podľa NPAA na rok 2001.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Na základe Správy z Peer review a požiadavky Európskej komisie sa proces transpozície smernice Rady 96/61/ES urýchľuje.

b)V negociačnej pozícii ku kapitole 22 - Životné prostredie - prevzala Slovenská republika záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. januára 2004 okrem prechodných období, ako vyplýva z negociačných rokovaní uvedených v nasledujúcej tabuľke.

ČísloNázovPrechodné obdobie1Považská cementáreň, a.s., Ladce31.12.20112Slovenský hodváb, a.s.,Senica31.12.20113Istrochem, a.s., Bratislava31.12.20114NCHZ a.s., Nováky31.12.2011

5

SZL Chémia a.s., Hnúšťa

pre 5.4: 31.12.2008

pre 4.1b: 31.12.2011

pre 4.1k: 31.12.20106 DUSLO, a. s., Šaľa31.12.20107ŽOS Trnava, a.s.31.12.20108Bukocel, a.s.31.12.20099U.S. Steel31.12.201010 Matador, a.s., Púchov31.12.2011

5.4, 4.1.b a 4.1.k sú kategórie prevádzok podľa prílohy č. 1 navrhovaného zákona.

4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu upravená v nasledovných právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:

-článok 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení s názvom "Verejné zdravie" a článok 174 ZES o životnom prostredí, ktorý zakotvuje tzv. širší princíp prevencie (precautionary principle) ako základný princíp ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia".

◊pramene sekundárneho práva, a to:

-smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania,

-rozhodnutie EK č.2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií a znečisťujúcich látok a rozhodnutie EK č.1999/391/ES týkajúce sa dotazníka vzťahujúceho sa na smernicu rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) (vykonávací predpis k smernici rady 91/692/EHS).

V práve Európskej únie problematika nie je upravená.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Návrh zákona zabezpečuje nasledovnú zlučiteľnosť s právnym predpisom Európskych spoločenstiev:

-úplnú zlučiteľnosť so smernicou Rady 96/61/ES,

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Účasť expertov z Veľkej Británie a z Dánska bola len pri hodnotení možností a spôsobu transpozície a implementácie smernice Rady 96/61/ES v podmienkach Slovenskej republiky. Hodnotenie návrhu zákona expertmi a vydanie stanovísk k zlučiteľnosti s právom Európskej únie nebolo vykonané.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplývajú tieto predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet.

Kapitola MŽP SR

Z analýzy potrieb na zriadenie a prevádzku pracovísk IPKZ vyplývajú tieto náklady a požiadavky na kapitolu MŽP SR:

◊Zriadenie odboru IPKZ na ministerstve s celkovým počtom zamestnancov 9, z toho 4 zamestnanci v roku 2003 budú zabezpečení v rámci schváleného limitu počtu zamestnancov na rok 2003;

◊Zriadenie integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ako súčasti informačného systému, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave s celkovým počtom zamestnancov 4, z toho v roku 2003 - dvaja zamestnanci a v roku 2004 - dvaja zamestnanci;

◊Zriadenie a prevádzka informačného systému o IPKZ na Slovenskej agentúre životného prostredia a zriadenie pracoviska plniaceho funkciu oprávnenej osoby a školiaceho strediska - doplnenie o 8 zamestnancov v roku 2003 a 4 zamestnancov v roku 2004;

◊Zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na Slovenskej inšpekcii životného prostredia vrátane Centra pre najlepšie dostupné techniky (BAT centra) a posilnenie kontrolných útvarov inšpekcie s celkovým počtom 45 zamestnancov, z toho 22 zamestnancov v roku 2003 a 23 zamestnancov v roku 2004. Uvedené požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov Slovenskej inšpekcie životného prostredia vychádzajú z predpokladu, že v nej nedôjde k organizačným zmenám, ktoré by znížili súčasný stav zamestnancov inšpekcie (napr. o tzv. stavebnú inšpekciu).

Kvantifikácia požiadaviek-bežné výdavky pre 32 zamestnancov IPKZ

na SIŽP, SHMÚ a SAŽP v roku 2003 ....................................................... 13 230 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ............................................................ 4 000 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu autorizovanej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ................................................................. 500 tis. Sk

rok 2003 spolu: 17 730 tis. Sk

-bežné ročné výdavky pre 29 zamestnancov IPKZ

na SIŽP a SHMÚ a SAŽP v roku 2004 a nasledujúcich ............................... 11 550 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2004 …….................................................................... 2 500 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu odborne spôsobilej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2004 .............................................................. 300 tis. Sk

rok 2004 spolu: 14 350 tis. Sk

Špecifikácia rozpočtových dôsledkov predkladaného návrhu zákona

rok 2003

/v tis. Sk/rok 2004

/v tis. Sk/Výdavky kapitoly spolu:17 73014 350v tomBežné výdavky /600/13 23011 550v tommzdy, platy a ostatné vyrovnania /610/ 4 752 4 970Bežné transféry spolu /640/z tohoa) príspevkovým organizáciám na činnosť3 9802 400Kapitálové výdavky spolu /700/4 5002 800v tom:Kapitálové transféry /720/500300

Na základe uznesenia vlády SR z 21. augusta 2002 č. 947 k analýze požiadaviek na zabezpečenie administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva EÚ pre rok 2003 bolo schválených 10 zamestnancov pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Útvar IPKZ na nej bude doplnený o ďalších 12 zamestnancov zo zvýšeného počtu zamestnancov rezortu schváleného vládou SR pre rok 2003.

Pre štátne príspevkové organizácie rezortu sú výdavky taktiež zabezpečené v zákone č. 750/2002 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2003. Z toho vyplýva, že ministerstvo bude na zabezpečenie implementácie zákona uplatňovať len požiadavky uvedené na rok 2004 v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

Z vyberania správnych poplatkov za integrované povoľovanie a za zmenu povolení sa očakáva celkový príjem štátneho rozpočtu v rokoch 2003 až 2006 (t.j. v období, kedy je potrebné vydať integrované povolenia pre všetky v súčasnosti fungujúce prevádzky) v sume 10 až 12 mil. Sk Po roku 2006 to budú už podstatne nižšie príjmy v závislosti od počtu realizovaných zmien integrovaných povolení.

Isté pravidelné príjmy štátneho rozpočtu možno očakávať z výnosu ukladaných pokút za porušovanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ich rozsah však bude závisieť od prevádzkovej disciplíny prevádzkovateľov zariadení. Príjmami štátneho rozpočtu budú i správne poplatky vybrané za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, neočakáva sa, že tieto príjmy presiahnu 30 000 Sk.

Kapitola MP SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR na realizáciu úloh vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona uplatňuje požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov o 6, z toho o štyroch zamestnancov v roku 2003 a o dvoch v roku 2004.

Z uvedeného počtu zamestnancov sú dvaja zamestnanci pre ministerstvo a štyria pre pracovisko v Lesníckom výskumnom ústave Zvolen.

Celkové náklady v roku 2003 ........................................................................ 4 600 tis. Sk

Celkové náklady v roku 2004 ....................................................................... 1 600 tis. Sk

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona a ani finančné dôsledky pre štátny rozpočet v kapitolách MH SR a MZ SR.

V roku 2005 a ďalších rokoch nebudú v súvislosti so zabezpečením implementácie zákona kladené zvýšené finančné požiadavky na štátny rozpočet nad rámec limitov počtu zamestnancov a limitov výdavkov príslušných rozpočtových kapitol.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie ochrany životného prostredia v porovnaní s platným právnym stavom. Prevádzkovatelia sú už na základe platných zložkových zákonov povinní zabezpečiť také techniky, ktoré musia plniť zložkové emisné limity a zložkové BAT. Integrované požiadavky na tieto technológie môžu zvýšiť náklady na ich zabezpečenie asi o 10-20 %.

Istý dopad na prevádzkovateľov budú mať náklady na vypracovanie a podanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo žiadosti na jeho zmenu. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu, nepokryjú však celkové náklady na vydanie integrovaných povolení.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Odhad dopadov na životné prostredie - predpokladá sa postupné znižovanie negatívnych dopadov prevádzok spadajúcich pod režim tohto zákona na životné prostredie a postupné zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia ako celku predovšetkým v územiach, kde sú alebo budú umiestnené tieto zdroje znečisťovania. Po roku 2007 sa nepredpokladá (okrem výnimiek uvedených v prvej časti tejto dôvodovej správy) existencia prevádzky na Slovensku, ktorá by mala taký negatívny dopad na životné prostredie, ktorý by prekračoval normy kvality životného prostredia v mieste jej existencie.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona si v rokoch 2003 a 2004 vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov zabezpečujúcich úlohy v integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave a na Slovenskej agentúre životného prostredia celkom o 61 v členení SIŽP (45), SHMÚ (4) a SAŽP (12). Iné dopady na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest sa neočakávajú.

Predkladaný návrh zákona bude mať minimálny dopad na rozpočet tých obcí, na ktorých území sa zariadenia nachádzajú alebo budú inštalované. Tento dopad súvisí s nákladmi na zverejňovanie žiadostí a vyjadrovanie sa k ním, ktoré by nemali prekročiť 1000 Sk na jednu žiadosť. Ročne nepôjde o významný počet žiadostí pre uvedené zariadenia nakoľko v súčasnosti je v Slovenskej republike celkovo evidovaných 531 zariadení spadajúcich pod režim zákona. Na väčšinu obcí, na ktorých území sa zariadenia nenachádzajú a nebudú nachádzať, nemá návrh zákona žiaden priamy dopad. Rovnako nemá návrh zákona dopad na rozpočet vyšších územných celkov.

II. Osobitná časť

K článku I

K § 1: Vymedzuje sa predmet zákona. Predmetom úpravy je predovšetkým postup pri vydávaní a kontrole integrovaného povolenia a zriadenie a správa informačného systému integrovaného povoľovania, vrátane integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ale aj povinnosti prevádzkovateľa, ako i zabezpečenie a spôsob výmeny informácií o najlepších dostupných technikách.

K § 2: Účelom zákona je zabezpečiť integrovanú prevenciu a obmedzovanie znečisťovania životného prostredia s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.

Definície pojmov, ktoré sú uvedené v tomto paragrafe, vychádzajú z definícií uvedených v smernici o IPKZ.

Osobitne dôležitá je definícia prevádzky, ktorou sa určujú a vymedzujú zdroje znečisťovania životného prostredia a ďalšie s nimi súvisiace aktivity, ktoré budú spadať povinne pod režim tohto zákona. V súlade so smernicou Rady sa pripúšťa, aby sa prevádzkovateľom v zmysle zákona mohla dobrovoľne stať aj osoba, ktoré nie je povinná žiadať o povolenie.

Vymedzenie jestvujúcej prevádzky 30. októbrom 1999, resp. 30. októbrom 2000 (odsek 4) je rovnaké, ako v smernici Rady 96/61/ES, ostatné prevádzky sú nové bez ohľadu na to, kedy nadobudne zákon účinnosť a či boli spustené pred jeho účinnosťou, alebo po nej. Takáto úprava je potrebná, aby v celej Únii bol rovnaký režim týkajúci sa rozdelenia prevádzok na jestvujúce a na nové. To má význam pre určovanie podmienok činností v prevádzkach a pre zavádzanie najlepších dostupných techník.

V súlade so smernicou IPKZ je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania vzájomne prepojený komplex opatrení, ktorého výsledkom by malo byť zníženie celkového znečisťovania v mieste prevádzky. Najdôležitejšie z týchto opatrení sa uvádzajú v odseku 7. Podrobnejšie sa ich obsah rozoberá v ďalších ustanoveniach.

K § 3: Aj v tomto ustanovení ide predovšetkým o definície prevzaté zo smernice IPKZ a doplnené o požiadavky smernice, ktoré sa vzťahujú k pojmom „emisie“ a „emisný limit“. Emisie sú z prevádzok unikajúce množstvá znečisťujúcich látok, vibrácií, tepla alebo hluku spôsobujúce znečisťovanie životného prostredia, ktoré pri nahromadení môžu spôsobovať prekračovanie noriem kvality životného prostredia a poškodzovať ľudské zdravie alebo ekosystémy.

Účelom zákona je práve ich obmedzovanie komplexným posudzovaním všetkých emisií a určovaním emisných limitov naraz pre všetky znečisťujúce látky v ich vzájomnej podmienenosti a vzájomnom pôsobení na jednotlivé zložky životného prostredia (na ovzdušie, na vody a na pôdu).

K § 4: Normy kvality životného prostredia sú určujúcim prvkom smernice IPKZ, pretože vymedzujú komplexné požiadavky na životné prostredie v konkrétnom mieste. Obsahujú ukazovatele vypovedajúce o únosnom zaťažení životného prostredia, ktoré by sa nemalo prekročiť. Pri prekračovaní noriem hrozí aj poškodenie životného prostredia v takom rozsahu, že životné prostredie už nebude schopné vlastnými (prírodnými) možnosťami sa udržať na rovnakej úrovni a dôjde k trvalému zhoršeniu a k narušeniu princípu trvalo udržateľného rozvoja územia. Kvalitu životného prostredia v konkrétnom mieste ovplyvňujú všetky zdroje znečisťovania v okolí, nie len povoľovaná prevádzka, ale aj diaľkové prenosy emisií. To má podstatný význam pre povoľovanie, pretože množstvo emisií z prevádzky spolupôsobí s emisiami z ostatných zdrojov znečisťovania. Preto môže dôjsť k situácii, že prevádzka sa povolí len za predpokladu, že sama zníži emisie, alebo že ich zníži iný zdroj znečisťovania ovplyvňujúci kvalitu životného prostredia v mieste prevádzky.

V odseku 2 je uvedené základné kritérium integrovaného povoľovania prevádzok. Postupne, najneskôr v roku 2007 (okrem individuálne povolených výnimiek Európskou úniou, ktoré sú uvedené v tabuľke všeobecnej časti dôvodovej správy), by nemali byť v činnosti prevádzky, ktoré znečisťujú životné prostredie v takom rozsahu, že spolu s ostatnými zdrojmi znečisťovania prekračujú normu kvality životného prostredia v mieste prevádzky.

K § 5: Ďalším podstatným prvkom smernice IPKZ, a tým aj zákona, sú tzv. najlepšie dostupné techniky (B.A.T. – Best Available Technics). Definícia tohto pojmu sa preberá zo smernice.

Dôležitosť tohto pojmu je v tom, že sa ním zjednocuje prístup k možnostiam znižovania znečisťovania životného prostredia jednotne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a v nich podľa jednotlivých kategórií prevádzok prostredníctvom výrobných technológií, technických zariadení a výrobných procesov. Je všeobecný záujem, aby sa používala najlepšia technika, ktorá z hľadiska ochrany životného prostredia je najúčinnejšia. Pritom sa však musí brať do úvahy aj realita života prevádzkovateľov, najmä podnikateľské a celkové ekonomické možnosti v jednotlivých štátoch Európskej únie. Preto najlepšou dostupnou technikou nebude vždy tá, ktorá je z technického hľadiska naozaj najúčinnejšia, ale pre ekonomickú príčinu alebo z iného dôvodu (napr. z dôvodu priemyselných práv) nie je všeobecne dostupná všetkým prevádzkovateľom rovnakej kategórie prevádzok v celej Európskej únii tak, aby bolo spravodlivé ju na každom prevádzkovateľovi nekompromisne požadovať.

Na tento účel orgány Európskej únie zriadili Centrum pre najlepšie dostupné techniky v Seville (Španielsko), v ktorom sa sústreďujú informácie o jednotlivých nových technológiách podľa priemyselných odvetví a druhov prevádzok a zovšeobecňujú poznatky z ich používania.

K § 6: Informačný systém bude dôležitým prvkom aplikácie zákona v podmienkach Slovenskej republiky, pretože bude sústreďovať údaje a informácie o všetkých prevádzkach a ich prevádzkovateľoch, o vybavení prevádzok technikou a o najlepších dostupných technikách pre jednotlivé kategórie prevádzok, o normách kvality životného prostredia pre jednotlivé časti územia Slovenska, o vydaných povoleniach v integrovanom povoľovaní a ďalšie podstatné údaje a informácie potrebné na aplikáciu zákona, na cezhraničnú spoluprácu pri cezhraničných vplyvoch znečisťovania životného prostredia a na multilaterálnu spoluprácu v rámci Európskej únie.

V odseku 3 sa zavádza pravidlo vzájomnej bezplatnej výmeny údajov a informácií medzi informačným systémom a orgánmi verejnej správy a ďalšími právnickými osobami verejného sektora. Nie je praktické, aby si subjekty verejnej správy a verejného sektora vôbec vymieňali údaje a informácie potrebné na plnenie úloh verejnej správy odplatne, čo by zvýšilo náklady na plnenie úloh vykazovaním vzájomných platieb.

K § 7: Návrh sleduje umožniť, aby prevádzkovatelia mali možnosť nájsť na trhu kvalifikované osoby, ktoré im budú schopné poskytnúť odborné rady a pomoc pri zostavovaní návrhu na začatie konania (žiadosti). Navrhuje sa, aby išlo o viazanú živnosť s tým, že osobitnú odbornú spôsobilosť bude overovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podrobnosti overovania upraví vykonávacia vyhláška.

K § 8: Ide o úvodné ustanovenia k časti, ktorá je jadrom smernice IPKZ, a to k integrovanému povoľovaniu. V tejto časti ide v podstate o procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa povoľovania prevádzok doplnené niekoľkými všeobecnými ustanoveniami o podmienkach pre konanie. Tie sú uvedené práve v tomto ustanovení.

V odseku 2 je uvedené, z čoho pozostáva integrované povoľovanie. Z uvedeného taxatívneho výpočtu vyplýva, že do konania sa integruje viacero teraz samostatných povoľovacích konaní, ktorými sa zaoberá viacero orgánov štátnej správy. Už z tohto výpočtu je zrejmé, že celkovo ide o výrazné uľahčenie pozície prevádzkovateľov, pretože všetky doterajšie konania týkajúce sa prevádzky sa nahradia len jedným.

Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj stavebné konanie, ak sa má povoliť prevádzka, ktorá vyžaduje novú výstavbu alebo zmenu jestvujúcich stavieb. Integrovanie stavebného konania síce nie je v ostatných štátoch Európskej únie rozšírené, ale vzhľadom na obsahovú súvislosť stavby a prevádzky v nej môže dôjsť k výraznej časovej i finančnej úspore pre prevádzkovateľa.

Tak, ako sa taxatívne vypočítava, ktoré konania sa integrujú, v súlade so smernicou IPKZ sa výslovne niektoré konania vylučujú z integrovaného konania. V tomto bode sa dosiahne celoeurópska jednota. Kým územné konanie je v Európe prevažne neznáme, ostatné dve konania budú vylúčené jednotne.

Treba však dodať, že posudzovanie vplyvu na životné prostredie (tzv. E.I.A.) sa týka zariadení, z ktorých viaceré sú aj v zozname prevádzok integrovaného povoľovania. Rovnako aj zariadenia podliehajúce režimu prevencie závažných priemyselných havárií (tzv. Seveso II) sú aj v zozname prevádzok podliehajúcich integrovanému povoľovaniu. Pri veľkých priemyselných gigantoch (napr. U.S. Steel, Slovnaft, a pod.) bude prevádzkovateľ vo všetkých troch právnych režimoch.

K § 9: Predbežné prerokovanie žiadosti je novým prvkom v slovenskom práve. Nejde o správne konanie, ale o posudzovanie návrhu na začatie konania z hľadiska obsahu a formy ešte pred jeho podaním tým istým orgánom verejnej správy, ktorý sa ním bude zaoberať po jeho podaní ako správny orgán.

Nejde o zákonnú povinnosť, ale o možnosť prevádzkovateľa požiadať správny orgán o predbežné prerokovanie žiadosti. Ak o to prevádzkovateľ požiada, správny orgán je povinný mu vyhovieť a žiadosťou sa zaoberať.

Písomné stanovisko správneho orgánu je akousi smernicou pre prevádzkovateľa, ako upraviť žiadosť, prípadne i stanoviskom, či prevádzka vôbec podlieha režimu integrovaného povoľovania. Z formálnoprávneho hľadiska síce nejde o konštitutívne správne rozhodnutie, ale len o stanovisko vyjadrujúce názor správneho orgánu, ale jeho nerešpektovanie môže mať pre prevádzkovateľa dôsledky v konaní (napr. prerušenie konania na odstránenie nedostatkov podania alebo zastavenie konania). Rovnako však aj nerešpektovanie vlastného stanoviska zo strany správneho orgánu môže mať právne následky, pretože ak sa odporúčania a tvrdenia uvedené v stanovisku nepotvrdia v konaní, možno vymáhať náhradu škody, ktorá tým prevádzkovateľovi vznikla (tzv. nesprávnym úradným postupom).

K § 10: Ustanovenie vymedzuje okruh účastníkov konania v zásade v zhode s § 14 správneho poriadku. Obec je účastníkom konania v súlade s § 14 ods. 2 správneho poriadku.

V odseku 2 sa vymedzujú tzv. dotknuté orgány. V zásade ide o všetky správne orgány, ktoré sú príslušné konať v tých konaniach, ktoré sa integrujú do integrovaného povoľovania, a ďalšie orgány a iné právnické osoby, ktoré výsledným rozhodnutím (povolením) môžu byť priamo dotknuté, alebo výsledné rozhodnutie je závislé od ich stanoviska alebo ovplyvňuje plnenie ich úloh podľa zákona.

Tento okruh je zdanlivo veľmi široký, ale v realite ten istý orgán (okresný úrad) vystupuje vo viacerých konaniach, takže celkový počet dotknutých orgánov nepresiahne počet orgánov, ktoré sa vecou museli zaoberať pred integráciou konaní.

V odseku 3 sa vymedzuje okruh osôb, ktoré budú v postavení tzv. zúčastnených osôb. Tým sa reaguje na požiadavku tzv. Aarhuského dohovoru z roku 1998, ktorý požaduje od signatárskych krajín umožniť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia. Hoci správny poriadok výslovne neupravuje spôsob účasti verejnosti na konaní, zo základných zásad správneho konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) možno vyvodiť záver o tom, že to právne možné je. Preto už aj niektoré iné zákony z oblasti životného prostredia umožňujú účasť verejnosti v konaní.

Verejnosť je zastúpená v integrovanom povoľovaní jednak tzv. organizovanou časťou verejnosti (t.j., občianskymi združeniami a združeniami právnických osôb) a jednak širokou verejnosťou (obyvateľstvom obcí).

V odseku 4 sa vymedzujú procesné práva zúčastnených osôb. Zúčastnená osoba nie je účastníkom konania, ani procesnou stranou, a preto nemôže mať všetky procesné práva ako má prevádzkovateľ alebo obec.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na § 19 ods. 2 správneho poriadku, ktorý predpokladá, že náležitosti podania upravuje osobitný predpis. Tým je tento zákon. Podrobnejšie údaje o náležitostiach žiadosti zverejní Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vo svojom vestníku.

Požiadavky na obsah žiadosti (odseky 1 a 2) vychádzajú z obsahu smernice IPKZ a sú upresnené s prihliadnutím na slovenské právo.

V odseku 3 sa upravuje možnosť prevádzkovateľa doplniť žiadosť o podporné argumenty. Nejde o povinné náležitosti podania, ale o zákonnú možnosť prevádzkovateľa podporiť v konaní svoje návrhy aj ďalšími podkladmi alebo dôkazmi. Najvýznamnejšie z nich sa budú zrejme týkať údajov a poznatkov o najlepšej dostupnej technike prichádzajúcej do úvahy pre konkrétnu kategóriu prevádzok, ako aj údaje a informácie týkajúce sa noriem kvality životného prostredia v mieste prevádzky. Z hľadiska formy pôjde najmä o odborné posudky, vyjadrenia výskumných pracovísk, súbory nameraných údajov, informácie o používaní technológie v zahraničí, a pod.

Odsek 4 upravuje formu žiadosti. Požiadavka na vysoký počet písomných vyhotovení žiadosti je opodstatnené vysokým počtom účastníkov konania a dotknutých orgánov.

K § 12: Ustanovujú sa odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania vo fáze začatia konania.

V odseku 1 je odchýlka od § 19 ods. 1 správneho poriadku, ktorá spočíva v tom, že návrh na začatie konania možno urobiť len písomnou žiadosťou. Vylučuje sa tým ústne urobené podanie. To je odôvodnené rozsahom i obsahom žiadosti. Zároveň sa rieši časový moment začatia konania, keďže okrem písomného vyhotovenia sa žiadosť podáva aj elektronicky. Ak nedôjdu na správny orgán naraz, platí, že právne relevantné je písomné podanie.

V odseku 2 sa dopĺňa a upresňuje procesná povinnosť správneho orgánu ustanovená v § 18 ods. 3 správneho poriadku. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že v konaní vystupuje nielen viacero účastníkov konania, ale aj značný počet dotknutých orgánov, a že správny orgán má povinnosť zainteresovať na konaní verejnosť a ak ide o cezhraničný vplyv znečisťovania, aj cudzí štátny orgán.

K § 13: Ustanovenie dopĺňa § 21 správneho poriadku a podrobne upravuje priebeh ústneho pojednávania. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že správny poriadok upravuje ústne pojednávanie ako fakultatívne a značne rámcovo. V navrhovanom zákone je ústne pojednávanie obligatórne a zároveň je považované za podstatný prvok konania, pretože na ňom musí prevádzkovateľ obhájiť svoju pozíciu pred nameranými údajmi a hodnotami, pred argumentmi účastníkov konania, dotknutými orgánmi a zúčastnenými osobami a pred faktami o mieste prevádzky.

V súlade s § 21 ods. 2 druhou vetou správneho poriadku sa ustanovuje tzv. koncentrácia konania (odsek 3). Tou sa sleduje, aby po ústnom pojednávaní už nemohli byť vznesené nové pripomienky a námety a aby správny orgán sa mohol plne venovať fáze dokazovania a prípravy povolenia.

Novým prvkom konania je účasť širokej verejnosti ako povinného procesného úkonu. Tá sa zabezpečuje dvomi spôsobmi – jednak možnosťou uplatnenia petície (odsek 4) a jednak možnosťou zvolať v spolupráci s obcou verejné zhromaždenie občanov (odseky 4 a 5). Na ňom sa uskutoční tzv. scoping, t.j., verejný „výsluch“ prevádzkovateľa, a preto sa konanie verejného zhromaždenia obyvateľov obce podmieňuje osobnou účasťou prevádzkovateľa (jeho zamestnanca).

K § 14: V ustanovení (odsek 1) ide o upresnenie § 30 správneho poriadku o dôvody pre zastavenie konania, ktoré prichádzajú do úvahy, a o možnosť späťvzatia žiadosti bez súhlasu ostatných účastníkov konania (odsek 2).

Bezdôvodná neúčasť na ústnom pojednávaní alebo na verejnom zhromaždení občanov znamená ich zmarenie. Malo by byť v záujme prevádzkovateľa, aby sa konanie doviedlo do úspešného konca, a preto bezdôvodná neúčasť svedčí o nezáujme o povolenie. Prevádzkovateľ môže však podať novú žiadosť, čím sa začne nové konanie.

K § 15: Ustanovenie dopĺňa § 31 správneho poriadku o trovy konania spôsobené bezdôvodnou alebo úmyselnou neúčasťou prevádzkovateľa na ústnom pojednávaní a na verejnom zhromaždení občanov, t.j. zmarením uvedených procesov. Ich zmarenie znamená spôsobenie zbytočných trov konania správnemu orgánu, obci a ostatným účastníkom konania, dotknutým orgánom, zúčastneným osobám i obyvateľom obce. Je preto opodstatnené, aby ich znášal ten, kto ich spôsobil. To vo všeobecnosti zodpovedá zneniu § 31 ods. 2 správneho poriadku už teraz.

K § 16: V ustanovení ide o upresnenie a doplnenie niekoľkých ustanovení správneho poriadku o zisťovaní podkladu rozhodnutia.

V odsekoch 1 až 3 sa upresňujú § 32 a 34 správneho poriadku, a to s prihliadnutím na obsah konania. Uplatnenie čestného vyhlásenia namiesto dôkazu (odsek 4) sa vylučuje vzhľadom na charakter žiadosti a na obsah dokazovania.

Odsek 5 reaguje na podstatu integrovaného povoľovania, ktoré má nahradiť konania (a tým aj prípadné rozhodnutia) správnych orgánov podľa tzv. zložkových zákonov. Neprichádza preto do úvahy, aby bol ich predchádzajúcimi rozhodnutiami viazaný. Tieto správne orgány však budú uplatňovať verejné záujmy, ktoré sú ich úlohou, priamo v integrovanom povoľovaní ako tzv. dotknuté orgány v konaní.

V odseku 6 sa vylučuje použitie § 42 správneho poriadku. Integrované povoľovanie je konaním na návrh prevádzkovateľa. Bolo by nelogické, aby ho bolo možné predviesť. Ako opatrenie proti jeho nečinnosti je možnosť nahradiť spôsobené trovy a zastaviť konanie. Voči ostatným účastníkom konania však toto opatrenie zostáva platiť, aby nemohli mariť konanie, v ktorom sú účastníkmi konania.

Odsek 7 upresňuje všeobecnú úpravu v § 43 správneho poriadku. Účelom je zabrániť znečisťovaniu životného prostredia do času vydania povolenie, resp. nepovolenia činnosti.

V odseku 8 sa upravuje dĺžka lehoty na rozhodnutie a jej plynutie. Dôvodom je skutočnosť, že integrované povoľovanie objektívne nemožno skončiť v lehotách upravených v § 49 správneho poriadku. Pravidlá predlžovania lehoty a oznamovacia povinnosť však zostávajú platiť podľa § 49 správneho poriadku.

K § 17: Ustanovením sa vymedzuje rozsah rozhodovacej kompetencie správneho orgánu. V zásade sa má správny orgán v spolupráci s prevádzkovateľom a s dotknutými orgánmi snažiť zabezpečiť ochranu životného prostredia pri zachovaní prevádzky a nie likvidovať jestvujúce prevádzky, resp. odmietať povoliť nové. O tom totiž smernica IPKZ nie je. Je vo verejnom záujme zachovávať zamestnanosť, rozširovať ekonomický potenciál krajiny a zabezpečiť verejné služby. Integrované povoľovanie má tento verejný záujem napomáhať a nie obmedzovať.

Správny orgán by v zásade mal svoju aktivitu zamerať na určenie takých podmienok prevádzky s využitím možností najlepšej dostupnej techniky, aby neboli prekročené normy kvality životného prostredia. Ak je možné túto normu dosiahnuť, správny orgán musí tento cieľ napomôcť dosiahnuť. Nepovolenie prevádzky, resp. obmedzenie alebo zastavenie jestvujúcej prevádzky je až krajným riešením, keď nie je možné vtesnať sa nijakým opatrením do normy kvality životného prostredia, napr. ani zavedením najlepšej dostupnej techniky, ani prípadným obmedzením iných miestnych zdrojov znečisťovania. Pôjde o krajné riešenie a len v území, v ktorom je životné prostredie narušené bez okamžitej rozumnej a ekonomicky únosnej možnosti nápravy.

K § 18: Ustanovenie nadväzuje na § 47 správneho poriadku, ktorý v odseku 5 predpokladá, že tzv. ďalšie náležitosti rozhodnutia ustanoví osobitný predpis.

Náležitosti povolenia uvedené v odseku 1 vyplývajú zo smernice IPKZ.

Rovnako možnosť udeliť dočasnú výnimku z uloženého režimu a jednotlivých podmienok prevádzky (odsek 3) je len v rozsahu, aký pripúšťa smernica IPKZ, a len z dôvodov, ktoré umožňuje. To isté platí aj o úprave v odsekoch 4 a 5.

K § 19: Rozširuje sa v duchu smernice IPKZ úprava oznamovania povolenia. Kým odsek 1 je v zásade štandardnou úpravou (§ 52 ods. 1 správneho poriadku), ostatné odseky zavádzajú nový režim reagujúci na tzv. Aarhuský dohovor z roku 1998, ktorý sleduje zvýšiť informovanosť verejnosti o rozhodovaní v oblasti životného prostredia.

K § 20: V súlade s obsahom smernice IPKZ sa ustanovujú základné povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k vykonávaniu štátneho dozoru nad znečisťovaním životného prostredia. Prevádzka má byť trvalo kontrolovaná jednak vnútropodnikovou kontrolou prevádzkovateľa, čo je aj vo vlastnom záujme prevádzkovateľa ako prevencia pred haváriami a škodami vo výrobe, a jednak vo verejnom záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

V odseku 4 je vyjadrená právna podstata povolenia, že ide o tzv. rozhodnutie in rem, čiže, že sa vzťahuje na prevádzku a nie na osobu prevádzkovateľa (jeho osobné postavenie a pomery sa ním nemenia). Obdobné ustanovenie má aj stavebný zákon v § 70, pokiaľ ide o stavebné povolenie.

K § 21: Upravujú sa základné pravidlá kontroly prevádzky v rámci výkonu štátneho dozoru a predmet jednotlivých kontrol. Ide v podstate o štandardné pravidlá, ako ich poznajú aj predpisy o kontrole v štátnej správe, ktoré aj tu platia subsidiárne.

K § 22: Ustanovenie kumuluje jednotlivé nápravné opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy podľa smernice Rady. V odseku 2 je možnosť ochrany verejných záujmov formou rozhodnutia o obmedzení alebo úplnom zastavení prevádzky. Ide o krajné riešenie, keď orgán štátneho dozoru vyčerpal ostatné nápravné prostriedky (upozornenie, výzvu, pokutu), alebo keď je zásah bezprostredne (okamžite) potrebný na zamedzenie vzniku škody na zdraví alebo na životnom prostredí.

K § 23: V ustanovení sa upravujú oprávnenia a povinnosti konkrétnych osôb vykonávajúcich štátny dozor (inšpektorov). Jednotlivé oprávnenia sú opodstatnené s cieľom zabezpečiť možnosť zistiť potrebné údaje.

V odseku 3 sa upravuje poriadková pokuta ako úprava všeobecného ustanovenia v § 45 správneho poriadku. Ostatné pravidlá ukladania poriadkových pokút podľa správneho poriadku zostávajú nezmenené.

K § 24: Ustanovujú sa skutkové podstaty tzv. iných správnych deliktov. Jediným do úvahy prichádzajúcim previnilcom môže byť len prevádzkovateľ a správnym orgánom inšpekcia (okresný inšpektorát). Procesné pravidlá ustanovuje správny poriadok.

K § 25: Pravidlá ukladania pokút obsahujú záväzný pokyn na posudzovanie spoločenskej škodlivosti spáchaného správneho deliktu (odsek 1), opatrenia pre prípad recidívy (odsek 2), prekluzívne lehoty (odsek 3) a zamedzujú duplicitnému uloženiu pokuty za ten istý správny delikt.

Výnos vymožených pokút je príjmom štátneho rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel.

K § 26: Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti vymedzenej týmto zákonom tvoria len Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Spolupráca iných ministerstiev (hospodárstva, pôdohospodárstva a zdravotníctva) sa na plnení úloh v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania predpokladá, ale nie sú ani správnymi orgánmi, ani orgánmi štátneho dozoru.

K § 27: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní jednak úlohu ústredného orgánu štátnej správy, z čoho mu plynú úlohy uvedené v odseku 1 a 4 a úlohy uvedené v zákone č. 575/2001 Z.z. a jednak úlohy voči orgánom Európskych spoločenstiev uvedené v odseku 2 ako vyplývajú zo smernice IPKZ.

V odseku 5 sa predpokladá, že viaceré úlohy bude za ministerstvo plniť jeho príspevková organizácia personálne i technicky na to pripravená - Slovenská agentúra životného prostredia a Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

K § 28: Slovenská inšpekcia životného prostredia je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní a orgánom štátneho dozoru v kontrole znečisťovania v rozsahu vymedzenom v odseku 1. Okrem toho plní úlohy odborného orgánu vo veciach najlepších dostupných techník (odsek 2).

Podľa štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia uvedené úlohy plní tak ústredie, ako aj okresné inšpektoráty. Vzhľadom na vysokú špecializáciu činnosti to však nebudú všetky okresné inšpektoráty, ale len okresné inšpektoráty v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. To na celkový počet menej ako 550 existujúcich prevádzok plne postačuje.

K § 29: V prechodných ustanoveniach odsekov 1 a 2 sa upravuje postup a lehoty na podávanie žiadostí na jestvujúce prevádzky.

Zákon predpokladá, že prevádzkovateľov bude na podanie žiadosti vyzývať správny orgán postupne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a kategórií prevádzok v závislosti od v závislosti od poznania najlepších dostupných techník pre jednotlivé kategórie prevádzok. Očakáva sa, že správny orgán bude spolupracovať so združeniami prevádzkovateľov (priemyselnými zväzmi), pretože bez ich súčinnosti by najmä v začiatku nebolo možné uskutočniť integrované povoľovanie jednotlivých kategórií prevádzok.

Inšpekcia môže v integrovanom povolení pre zariadenia odsúhlasené s Európskou komisiou posunúť termíny plnenia podmienok integrovaného povolenia na neskoršie obdobie. Maximálna dĺžka tohto odkladu (prechodného obdobia) je limitovaná termínmi taktiež odsúhlasenými s Európskou komisiou uvedenými v Doložke zlučiteľnosti.

Podľa doterajších podkladov pôjde asi o 530 - 560 prevádzok všetkých kategórií, pre ktoré sa musia vydať integrované povolenia do 30.októbra 2007.

V odsekoch 3 až 5 sa ustanovuje postup pri podávaní žiadosti pre prevádzkovateľov, ktorých prevádzky boli povolené alebo sú v povoľovacom procese pred účinnosťou tohto zákona. Pre tieto prevádzky sa musí vydať integrované povolenie k dátumu vstupu do Európskej únie, napriek tomu, že len nedávno boli povoľované podľa tzv. zložkových predpisov platných do účinnosti tohto zákona. Takýchto zriadení je podľa súčasných zistení asi 30 až 40.

K Čl. II: Článok novelizuje zákon o štátnej správe pre životné prostredie, pričom do kompetencie MŽP SR taktiež dopĺňa ochranu klimatického systému Zeme a do pôsobnosti SIŽP kompetencie vyplývajúce z tohto zákona. Súčasne sa upravuje vecná a územná pôsobnosť inšpekcie a jej organizácia, najmä upresnenie vzťahu inšpektorátov k ústrediu.

Inšpektoráty budú správnymi orgánmi podľa správneho práva, ale nebudú právnickými osobami podľa občianskeho práva. Takéto riešenie existuje už v sústave okresných a krajských úradov (postavenie odborov) a v sústave katastrálnych úradov (vzťah správy katastra a katastrálneho úradu). Týmto usporiadaním sa docieli výrazná úspora obslužného aparátu a rozpočtových prostriedkov.

K Čl. III: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia stavebného zákona, ktorou sa upravuje inšpektorát ako špeciálny stavebný úrad pre stavby a ich zmeny povoľované v integrovanom povoľovaní.

K Čl. IV: Ide o priamu novelizáciu, ktorej obsahom je, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva bol dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní a obhajoval verejné záujmy v oblasti štátnej správy lesného hospodárstva.

K Čl. V: Novelou prílohy č. 2 živnostenského zákona sa ustanovuje nová viazaná živnosť pre tzv. oprávnené osoby, ktoré budú môcť na komerčnom základe poskytovať prevádzkovateľom odborné poradenstvo pri zostavovaní žiadostí. Podkladom pre živnostenský úrad bude osvedčenie vydané Ministerstvom životného prostredia SR.

K Čl. VI: V tomto článku je priama novelizácia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu do integrovaného povolenia.

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude mať podľa nej v integrovanom povoľovaní postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. VII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ochrane zdravia ľudí, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia a nadväzne sa upravujú kompetencie orgánov na ochranu zdravia.

K Čl. VIII: Zmena zákona o správnych poplatkoch je navrhnutá vzhľadom na veľké náklady súvisiace s vydaním integrovaného povolenia alebo vydaním rozhodnutia o jeho zmene. Ide o vynútenú novelizáciu zákona o správnych poplatkoch na základe požiadaviek celkom novej problematiky upravenej zákonom o IPKZ.

K Čl. IX: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o odpadoch, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. X: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o vodách, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia. Orgán štátnej vodnej správy bude mať postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. XI: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ovzduší, ktorá súvisí s ochranou klimatického systému Zeme a s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XIII: Účinnosť tohto zákona sa navrhuje k 1.júlu 2003. Tento termín je posledný možný na to, aby sa mohli k 1.januáru 2004 vydať v zákonnej lehote prvé integrované povolenia pre existujúce prevádzky.

K prílohám zákona

V prílohe č.1 je uvedený zoznam priemyselných činností v členení na jednotlivé kategórie, vrátane výkonových hraníc prevádzok, ktoré povinne spadajú pod režim tohto zákona.

V prílohe č.2 je uvedený zoznam základných znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia a do vody, pre ktoré musia byť určené emisné limity vždy, ak sú z prevádzky vypúšťané vo významných množstvách.

V prílohe č.3 sú uvedené hľadiská, ktoré sa vždy musia vziať do úvahy pri určovaní najlepších dostupných techník.

V Bratislave dňa 2. apríla 2003

Mikuláš Dzurinda predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu