Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2003 účinný od 01.02.2007 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti

23

Dôvodová správa

VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon č. 488/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2003, pričom jeho prijatím bol dosiahnutý základný cieľ, ktorým bolo v období pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii úplne zosúladiť veterinárnu legislatívu Slovenskej republiky s „acquis communautaire “ Európskej únie vo veterinárnej oblasti. Prijatím zákona č. 488/2002 Z.z. sa vytvoril priestor na ustanovenie požiadaviek vo veterinárnej oblasti, ktorý umožnil úplné prebratie veterinárnej legislatívy Európskych spoločenstiev a Európskej únie a jej následnú úplnú implementáciu v Slovenskej republike.

Zákon č. 488/2002 Z. z. bol po nadobudnutí jeho účinnosti menený a doplnený najmä v súvislosti so zmenami legislatívy Európskeho spoločenstva s cieľom naplniť záväzky , ktoré vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Cieľom predloženého návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti je zosúladiť platnú právnu úpravu, upraviť veterinárne požiadavky a vytvoriť podmienky pre náležitú implementáciu novoprijatých právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Navrhovaný zákon vytvára priestor pre implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004 , ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných na overovanie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o pohode zvierat, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.

Uvedenými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady sa ustanovujú nové požiadavky na hygienu potravín všeobecne (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004), ako aj osobitné hygienické požiadavky pre potraviny živočíšneho pôvodu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 upravuje požiadavky na úradné kontroly a audity na overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva, ako aj na overenie požiadaviek v oblasti zdravia zvierat a pohody zvierat, pričom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 ustanovuje ďalšie špecifické požiadavky na kontroly produktov živočíšneho pôvodu určených na spotrebu ľuďmi.

Predloženým návrhom sa ustanovuje poskytnutie úhrady za náklady a škody, ak sa vyskytne niektorá z chorôb uvedených v prílohe č. 1 tohto zákona. Pri praktickej realizácii vznikla potreba prehodnotiť spôsob úhrady nákladov a škôd na základe podkladov, ktoré žiadateľ o úhradu nákladov a škôd predkladá ministerstvu a preto boli vyprecizované podmienky, kedy vznikne vlastníkovi zvierat nárok na ich úhradu. Ďalej sa upresnili podmienky, ktoré žiadateľ musí splniť, ďalej na ktoré osoby sa nárok na úhradu vzťahuje, s cieľom vytvoriť zrozumiteľný postup pre ministerstvo pri uhrádzaní nákladov a škôd žiadateľom, ktorí o náhradu požiadali.

Návrh zákona reflektuje aj na ďalšie zmeny legislatívy Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti zdravia zvierat a pohody zvierat, identifikácie a registrácie zvierat v oblasti dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín, tranzitov cez Európske spoločenstvo a obchodu v rámci Európskeho spoločenstva a v oblasti nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi neurčenými na ľudskú spotrebu, kde dochádza k pojmovému a obsahovému zosúladeniu platnej právnej úpravy s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadu na verejné financie

Návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vo forme zvýšenia rozpočtových výdavkov od roku 2007 takto:

1. Zvýšené náklady na vyšetrenie trichinel – 9 730 000 Sk

Jednou z doteraz používaných metód na vyšetrenie na trichinely bola kompresorická metóda, ktorá sa používala na vyšetrovanie trichinel predovšetkým na malých bitúnkoch. Na základe vedeckých podkladov táto metóda nie je dostatočne citlivá na zistenie niektorých trichinel, preto Európska komisia ustanovuje používanie takých metód, ktoré sú dostatočne citlivé, ale vyžadujú si vyššie finančné náklady. Zvýšené finančné náklady predstavujú rozdiel medzi doterajšími nákladmi na kompresorickú metódu a novo nariadenou metódou.

2. Akreditácia laboratórií – počas troch rokov - 3 000 000 Sk

Na základe nariadenia (ES) č.882/2004 laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzy vzoriek odobratých pri úradných kontrolách musia byť akreditované podľa európskych noriem EN ISO/IEC 17 025, EN 45002 a EN 45 003. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na vyšetrovanie prítomnosti trichinel v mäse určitých druhov zvierat (domáce ošípané, diviaky, ostatné druhy zvierat) a vyšetrenie varom, ktoré sa vykonávajú ako súčasť prehliadky mäsa post mortem v laboratóriách na bitúnku úradnými veterinárnymi lekármi. Na zavedenie tohto stavu Európska komisia navrhla 4-ročné prechodné obdobie, dokedy tieto laboratóriá musia byť akreditované. Celkový počet laboratórií, ktoré musia byť akreditované je 30. Akreditácia laboratórií musí skončiť do roku 2009.

3. Nové schvaľovanie prevádzkarní – 5 013 000 Sk

Na základe novej hygienickej legislatívy sa vyžaduje „nové“ schvaľovanie prevádzkarní, ktoré sa týka už existujúcich schválených alebo povolených prevádzkarní ako aj niektorých prevádzkarní (sú v zákone špecifikované), ktoré doteraz nepodliehali schváleniu. Ide o činnosť, ktorá sa musí vykonať nad rámec plánovanej rutinnej činnosti príslušných orgánov veterinárnej správy.

4. Požiadavky na pečiatky so zdravotnými značkami – 1 000 000 Sk

Nové schválenie bitúnkov si vyžiada používanie nových pečiatok s novými zdravotnými značkami, a to na základe spôsobu určeného Európskou komisiou, kedy zdravotná značka bude obsahovať kódy určené Európskou komisiou.

Celkový odhad dopadov na verejné financie je 18 743 000,- Sk.

Zaradením choroby BSE do prílohy č. 1 „Choroby na ktoré sa vzťahuje úhrada škôd a nákladov“ tohto návrhu v prípade výskytu uvedenej choroby dôjde k nárastu požiadavky na výšku štátneho rozpočtu. Požiadavka na zvýšenie štátneho rozpočtu sa nedá určiť z dôvodu náhodného výskytu choroby BSE, početnosti stád a následne stanovenej výšky kohorty ako i hodnoty usmrtených zvierat.

V roku 2004 bolo z dôvodu výskytu BSE usmrtených 144 zvierat. Pri odhadovanej priemernej výške nákladov za hodnotu zvieraťa a jeho likvidáciu v hodnote 49 500,- Sk za kus úhrad škôd vo výške 100% by v roku 2004 predstavovala celkové náklady vo výške 7 128 000 Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva nevyhnutnosť vytvorenia rezervy na úhradu vzniknutých škôd a nákladov.

Návrh zákona nezakladá nové požiadavky na rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Zvýšené rozpočtové výdavky vyplývajúce z návrhu zákona budú hradené z rozpočtu kapitoly MP SR bez zvýšených nárokov na prostriedky štátneho rozpočtu.

Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Odhad dopadov na zamestnanosť.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi zákonmi.

Doložka zlUčiteĽnostinávrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o veterinárnej starostlivosti

3. Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únii upravená:

a)- v primárnom práve Európskych spoločenstiev:

V hlave II Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä čl. 37.

- v sekundárnom práve:

1.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín( Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004).

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004) v platnom znení.

3.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4. 2004) v platnom znení.

4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o pohode zvierat (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004) v platnom znení.

5.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002) v platnom znení.

6.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 273, 10. 10. 2002) v platnom znení.

7.Rozhodnutie Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch vo veterinárnej oblasti (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990).

8.Nariadenie Komisie č. 349/2005 z 28. februára 2005, ktoré stanovuje pravidlá financovania zo Spoločenstva, ktoré je určené na mimoriadne opatrenia boja proti určitým chorobám zvierat (Ú. v. EÚ L 55, 1.3.2005).

9.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie rady (ES) č. 820/97 ( Ú. v. ES L 204, 11.8.2000) v platnom znení.

10.Nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000 z 25. augusta 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1760/2000 Európskeho parlamentu a rady pre označovanie hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (Ú. v. ES L 216, 26.8.2000).

11.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (Ú. v. ES L 146, 13.6.2003) v platnom znení.

12.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa ustanovujú pravidlá na prevenciu, kontrolu a eradikáciu určitých transmisívnych spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001) v platnom znení.

13.Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém identifikácie a registrácie oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 005, 9.1.2004).

14.Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 003, 5.1.2005).

15.Rozhodnutie Komisie 803/2003 (ES) z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pobyt psov, mačiek, fretiek vo vnútri spoločenstva (Ú. v. EÚ L 312, 27.11.2003).

16.Rozhodnutie Komisie 2000/666/ES, ktoré ustanovuje zdravotné podmienky pre zvieratá a veterinárnu certifikáciu na dovoz vtákov, s výnimkou hydiny a podmienky karantény (Ú. v. ES L 278, 30.10.2000).

17.Nariadenie Komisie (ES) č. 92/2005 z 19. januára 2005, ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 v súvislosti so spôsobmi likvidácie alebo použitia živočíšnych vedľajších produktov a ktorým sa mení a dopĺňa príloha VI v súvislosti s transformáciou bioplynu a spracovaním kafilerických tukov (Ú. v. EÚ L 019, 21.1.2005).

18.Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005, o mikrobiologických kritériách na potraviny (Ú.v. EÚ, L 338, 22.11.2005).

19.Nariadenie Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia pre určité produkty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a na organizáciu úradných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 , ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú.v. EÚ, L 338, 22.11.2005).

20.Nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (Ú.v. EÚ, L 338, 22.11.2005).

21.Nariadenie Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia an implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú. v. EÚ, L 338, 22.11.2005).

22. Smernica Rady 78/1026/EHS z 18. decembra 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení o iných dokladov a odbornej spôsobilosti vo veterinárnom lekárstve a o opatreniach uľahčujúcich účinné uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovať služby (Ú. v. ES, L 362, 23.12.1978) v znení

smernice Rady 81/1057/EHS (Ú. v. ES, L 385, 31.12.1981),

smernice Rady 89/594/EHS z 30. októbra 1989 (Ú. v. ES, L 341, 23.11.1989),

smernice Rady 90/658/EHS zo 4. decembra 1990 (Ú. v. ES, L 353, 17.12.1990),

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES (Ú. v. ES, L 206, 31.07.2001).

23. Smernica Rady 78/1027/EHS z 18. decembra 1978 týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vo vzťahu k činnostiam veterinárnych lekárov (Ú. v. ES, L 362, 23.12.1978) v znení

smernice Rady 89/594/EHS z 30. októbra 1989 (Ú. v. ES, L 341, 23.11.1989),

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES (Ú. v. ES, L 206, 31.07.2001).

b)nie je upravená v práve EÚ,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Záväzky vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka prílohy č. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 6 – Poľnohospodárstvo, časť B I – právne predpisy v oblasti veterinárstva

b)V rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení SR k EÚ nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie

c)Smernice uvedené v bodoch 22 a 23 boli prebraté k 1. máju 2004

d)Konanie voči SR nebolo začaté

e)Zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Zákon č. 428/20002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 131/2004 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty◊:

Bezpredmetné.

OSOBITNÁ ČASŤ

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorým je transponovaná veterinárna legislatíva EÚ na úseku obchodovania so živými zvieratami vrátane násadových vajec, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu vrátane vedľajších živočíšnych produktov a ich uvádzanie na trh. Zákon sa vzťahuje aj na niektoré rastlinné produkty z hľadiska možnosti šírenia pôvodcov nákazlivých chorôb zvierat. Definuje sa právny záujem ochrany zdravia zvierat, ochrany zvierat a ochrany zdravia ľudí vo vzťahu k zvieratám a uvedeným produktom pri obchodovaní a uvádzaní týchto komodít na trh.

Návrh ďalej definuje požiadavky nevyhnuté pre fungovanie veterinárnej legislatívy – orgány štátnej správy vo veterinárnej oblasti, ktoré sú inštitucionálnym predpokladom implementácie tejto legislatívy, zárukou vykonávania potrebných kontrol, ručenia za veterinárnu certifikáciu, zavedenie a vykonávanie predpísaných opatrení na všetkých úrovniach najmä s ohľadom na vnútorný trh, spoločnú organizáciu trhu s členskými štátmi Európskej únie a vzťahy s tretími krajinami.

V súlade s čl. 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných na zabezpečenie overovania dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o pohode zvierat je z vykonávania úradných kontrol podľa tohto zákona (tj. z rámca veterinárnych kontrol) vylúčené overovanie požiadaviek na dodržiavanie predpisov o organizovaní trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré majú iný predmet a nie sú zlúčiteľné s predmetom úradných kontrol podľa vyššie uvedeného nariadenia (ES) č. 882/2004 ani podľa predmetu kontrol podľa SPS dohody.

K § 2

Návrh vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre zavedenie terminológie v súvislosti s kompatibilitou právneho jazyka predpisov Európskej únie. Takto vymedzené pojmy sú nevyhnutné pre rozlíšenie vzťahov s EÚ a vzťahov s tretími krajinami.

K § 3

Ustanovujú sa veterinárne požiadavky pri obchode so živými zvieratami a zárodočnými produktmi a pri ich vývoze, dovoze a tranzite a požiadavky na dovoz a tranzit produktom živočíšneho pôvodu v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Zosúlaďuje sa terminológia s platným nariadením EP a Rady (ES) č. 1774/2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu v znení neskorších predpisov ( Ú. v. ES L 273, 10.10.2002) a pojem „odpady živočíšneho pôvodu.“ sa nahrádza týmto pojmom: “ živočíšne vedľajšie produkty“ v súlade s úradným prekladom uvedeného nariadenia EP a Rady.

Vzhľadom na veterinárne požiadavky na monitorovanie niektorých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu, ktoré sa vykonáva v živých zvieratách, z ktorých živočíšne produkty pochádzajú, v ich krmivách a napájacej vode, ako aj v samotných produktoch živočíšneho pôvodu sa v súlade s týmto zákonom a s nariadením vlády č. 320/2003 Z. z. upravuje požiadavka na bezpečnosť krmív.

Ustanovujú sa požiadavky na monitorovanie zoonóz a pôvodcov zoonóz v súlade s právnym aktom ES a EÚ ( smernica Rady č. 2003/99/ES prebratá do nariadenia vlády č. 626/2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz.)

Ustanovujú sa požiadavky na veterinárne kontroly pri dovoze, tranzite a vývoze do tretích krajín a v oblasti obchodu s členskými štátmi so živými zvieratami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu a živočíšnymi vedľajšími produktmi, ako aj veterinárne kontroly v niektorých subsektoroch pri zdraví zvierat (napr. požiadavky na kontroly TSE, alebo požiadavky na zdravie zvierat pri uvádzaní na trh produktov živočíšneho pôvodu), pre identifikáciu a registráciu zvierat, pri osobitnom označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, pre hygienu produktov živočíšneho pôvodu podľa nového „balíčka“ hygienických nariadení Európskeho parlamentu a Rady, vo všetkých prípadoch, kde po pristúpení SR k ES stratili účinnosť príslušné aproximačné nariadenia vlády SR, ktorými sa transponovali príslušné veterinárne požiadavky alebo, kde budú od 1. januára 2006 nahradené novými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady alebo na základe rozhodnutí Rady, novými nariadeniami EK.

K § 4

Upravuje sa organizácia a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti, t.j. ministerstva, štátnej veterinárnej a potravinovej správy, krajských veterinárnych a potravinových správ, regionálnych veterinárnych a potravinových správ a Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv.

Vzhľadom na nové nariadenia EP a Rady je potrebné preformulovať doterajšie znenie ustanovenia § 4 ods.3 tak, aby orgány veterinárnej správy mohli aj po 1. januári 2007 riadne vykonávať svoju hlavnú doterajšiu pôsobnosť v úradných kontrolách – veterinárne kontroly v podmienkach a v rozsahu upravenom uvedenými novými právne záväznými aktmi ES a EÚ.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ministerstva pôdohospodárstva vo veterinárnej oblasti tak, aby bol zabezpečený jej rozvoj.

V pôsobnosti MP SR k spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy vo veterinárnej oblasti patrí aj koordinačná úloha v oblasti ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia, ktorá je pri veterinárnych kontrolách podľa tohoto zákona, potrebná na dosiahnutie cieľov nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných na zabezpečenie overovania dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o pohode zvierat.

V súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách sa ustanovuje právomoc pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR v záujme transparentnosti zverejňovať informácie o kontrolných činnostiach príslušných orgánov veterinárnej správy a umožniť verejnosti prístup k informáciám o rizikách pre zdravie ľudí alebo zvierat podľa čl.10 nariadenia (ES) č. 178/2002 (všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva).

Ustanovujú sa právomoci pre Ministerstvo pôdohospodárstva vo veterinárnej oblasti

-pre integrované viacročné plány kontrol a ich predkladanie EK, vymenúvanie a zrušovanie vymenovania kontrolných subjektov na osobitné úlohy súvisiace s veterinárnymi kontrolami, koordináciu, schvaľovanie a revíziu národných pohotovostných plánov vo veterinárnej oblasti (zvieratá a produkty živočíšneho pôvodu) v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách ,

-na podporu vypracúvania , šírenia a používania vnútroštátnych príručiek SHP a príručiek na uplatňovanie zásad HACCP (generické príručky, sektorové príručky) pre produkty živočíšneho pôvodu a ich predkladanie EK podľa nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín,

-na podporu poľovníckych organizácií pri školení poľovníkov o hygiene a ochrane zdravia podľa nariadenia o osobitných hygienických predpisoch pre potraviny živočíšneho pôvodu ( nariadenie (ES) č. 853/2004), ktorá je potrebná na .školenie poľovníkov, aby sa stali po preskúšaní príslušným orgánom veterinárnej správy (krajskými veterinárnymi lekárom) tzv. „vyškolenými osobami“ a mohli vykonávať predbežné vyšetrenie ulovenej zveri a prehliadku vnútorných orgánov tejto zveri po usmrtení v súlade s vyššie uvedeným nariadením (ES) č. 853/2004.

K § 6

Upravuje sa pôsobnosť štátnej veterinárnej a potravinovej správy vo veterinárnej oblasti pri zachovaní špecializovanej štátnej správy na tomto úseku. Taktiež je riešené postavenie a zodpovednosť hlavného veterinárneho lekára SR.

Zmenou odseku 2 sa sleduje doplnenie existujúcich pôsobností Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a vytvorenie potrebného kompetenčného rámca na zavedenie niektorých ustanovení čl.4 nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách, a to: pre efektívnu a účinnú koordináciu a spoluprácu podľa čl. 4 ods. 3 a 5 nariadenia o úradných kontrolách medzi všetkými zainteresovanými orgánmi veterinárnej správy (ŠVPS, KVPS, RVPS a UŠKVBL, t.j. rôznymi orgánmi a ich jednotkami na rôznej úrovni), na zabezpečenie nestrannosti, kvality a dôslednosti na všetkých príslušných úrovniach veterinárnych kontrol v zmysle čl. 4 ods. 3, 5 a 6 ako aj čl.8 ods.1 nariadenia o úradných kontrolách. Cieľom dokumentovaných postupov na vykonávanie veterinárnych kontrol je ich jednotný výkon veterinárnymi inšpektormi príslušných orgánov veterinárnej správy. Cieľom vnútorných auditov je overenie, či sa veterinárne kontroly vykonávajú jednotným spôsobom správne, s rovnakou kvalitou a dôslednosťou na základe určených dokumentovaných postupov, či sú účinné a či sa týmito úradnými kontrolami zabezpečuje dosahovanie cieľov ustanovených legislatívou vo veterinárnej oblasti vrátane cieľov podľa nových nariadení o hygiene potravín živočíšneho pôvodu a úradných kontrolách (všeobecne podľa nariadenia (ES) č. 882/2004 alebo podľa nariadenia ES č. 854/2004 o osobitných úradných kontrolách produktov živočíšneho pôvodu).

Pre ŠVPS SR sa dopĺňa kompetencia, ktorá sa týka preverovania činnosti kontrolných subjektov, poverených osobitnými úlohami súvisiacimi s úradnými kontrolami, ako je napríklad vykonávanie úkonov pri prehliadkach hydiny po zabití zamestnancami prevádzkovateľa potravinárskeho podniku alebo inými nezávislými tretími stranami, na ktoré príslušný orgán (MP SR) môže delegovať určité kontrolné úlohy. Odborná kontrola, koordinácia činnosti a usmerňovanie týchto kontrolných subjektov prostredníctvom ŠVPS SR a ich audity sú dôležité na overenie, či kontrolné subjekty sú schopné vykonávať a po delegovaní ďalej riadne, kvalitne a dôsledne vykonávajú osobitné úlohy, ktoré boli na ne delegované a či ďalej plnia podmienky na základe ktorých boli vymenované.

Upravujú sa právomoci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR pri vypracúvaní a navrhovaní MP SR

- národných pohotovostných plánov vo veterinárnej oblasti (vrátane tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu podľa nariadenia (ES) č.882/2004),

-národného plánu veterinárnych kontrol (vrátane plánu kontrol hygieny produktov živočíšneho pôvodu).

Upravujú sa právomoci výkonu niektorých jednotlivých veterinárnych kontrol priamo Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR prostredníctvom veterinárnych inšpektorov ŠVPS SR. Menia sa niektoré právomoci pri schvaľovaní niektorých prevádzkarní, zariadení a činností, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa tohto zákona a osobitných predpisov a ukladanie opatrení, vydávanie schválení a zrušovaní rozhodnutí o schválení v správnom konaní.

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré upravovalo pôsobnosť ŠVPS vyjadrovať sa k osvedčeniam k registrácii krmív podľa doterajšieho zákona o krmivách, ktorý bol rekodifikovaný a upravuje sa právomoc ŠVPS SR v oblasti vedenia zoznamov schválených, povolených a registrovaných prevádzkarní, zariadení, organizácií, právnických a fyzických osôb v súlade s príslušnou legislatívou EÚ.

Vypúšťa sa pôvodné ustanovenie písmena o) o pôsobnosti ŠVPS SR na schvaľovanie laboratórií na vykonávanie laboratórnych analýz pri vlastných kontrolách prevádzkovateľov pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh, ktoré sa už podľa novej právnej úpravy podľa príslušných hygienických a kontrolných nariadení EÚ vo veterinárnej oblasti nevyžaduje.

V súlade s príslušnými článkami a ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 a nariadenia (ES) č. 854/2004 sa v nadväznosti na dlhoročnú tradičnú koncepciu špecializovaného postgraduálneho vzdelávania veterinárnych lekárov v SR, na ktorej význame participuje aj Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach upravuje kompetenčný rámec pre metodickú, koordinačnú a kontrolnú úloha ŠVPS v záujme zabezpečenia zavedenia požiadaviek na príslušnú profesionálnu kvalifikáciu úradných veterinárnych lekárov a iných zamestnancov vykonávajúcich veterinárne kontroly a zamestnancov úradných laboratórií, ktoré analyzujú úradné vzorky odobraté v súvislosti s veterinárnymi kontrolami.

Upravuje právomoci ŠVPS SR v oblasti vydávania pasov spoločenských zvierat a overovania ich súladu s osobitnými predpismi a ďalšie potrebné kompetencie v súlade s príslušnými právne záväznými aktmi ES a EÚ.

V súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 a príslušnými horizontálnymi nariadeniami vlády SR, ktorými sa prevzali do právneho poriadku SR horizontálne smernice EÚ na organizáciu veterinárnych kontrol pri obchodovaní so zvieratami a produktmi živočíšneho pôvodu a pri ich dovozoch z tretích krajín, sa dopĺňajú doterajšie právomoci hlavného veterinárneho lekára pri nariaďovaní núdzových opatrení v prípade nebezpečenstva pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí.

Dopĺňa sa doterajšia právomoc hlavného veterinárneho lekára schvaľovať a sprístupňovať všetkým zúčastneným alebo verejnosti národné pohotovostné plány pre podozrenie na chorobu alebo pre výskyt chorôb zvierat a zoznamy prevádzkarní, zariadení, osôb a činností verejnosti a ostatným členským štátom aj inou formou, ako je vydávanie tlačou prostredníctvom Vestníka MP (napr. u zoznamov schválených prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu formou „master listov“, vo všetkých jazykoch členských štátov sprístupňovaných na internetových stránkach členských štátov, ako to v skorej budúcnosti upraví EK nariadením).

Ustanovuje sa právomoc hlavného veterinárneho lekára pri poverovaní veterinárnych lekárov na vydávanie pasov spoločenských zvierat, poverovaní úradných veterinárnych lekárov na výkon certifikácie, organizovaní skúšok úradných veterinárnych lekárov a pri nariaďovaní opatrení pri výkone jeho právomocí.

K § 7

Krajská veterinárna a potravinová správa je najmä riadiacim a kontrolným orgánom pre výkon veterinárnej správy prvostupňovými orgánmi. Rozhodujú v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú RVPS.

Predloženým návrhom sa upravuje a rozširuje pôsobnosť krajskej veterinárnej a potravinovej správy.

K § 8

V súlade s požiadavkami EÚ má regionálny veterinárny lekár príslušné právomoci pre výkon veterinárnej správy v prvom stupni.

Predloženým návrhom sa upresňuje, že okrem sídla regionálnych veterinárnych a potravinových správ sú v prílohe č. 2 uvedené aj územné obvody.

Novou formuláciou pôsobnosti regionálnych veterinárnych a potravinových správ v § 8 ods. 3 sa zosúlaďuje doterajšie znenie tohto ustanovenia s „novou“ legislatívou EÚ (nariadenie EP a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách, nariadenia (ES) č. 852/2004, 853/2004 a 854/2004, nariadenie (ES) č. 1774/2002, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 534/2004 Z.z. a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 41/2005 Z. z.).

Upravujú sa doterajšie kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ (dopĺňajú sa a zosúlaďujú s novou legislatívou EÚ) pri

-vypracúvaní a navrhovaní okresných pohotovostných plánov, okresných plánov veterinárnych kontrol,

-ukladaní a nariaďovaní opatrení, prejednávaní priestupkov a ukladaní pokút,

Vypúšťajú sa neaktuálne slová vzhľadom na to, že doterajší stav sťažoval uzatváranie zmlúv na vykonávanie štátnych veterinárnych činností medzi regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami (RVPS) a jednotlivými súkromnými veterinárnymi lekármi a tým ich vymenovávanie za úradných veterinárnych lekárov.

Ide o vymedzenie pôsobnosti RVPS, na základe ktorej budú podľa tohto zákona, príslušných nových hygienických nariadení EP a Rady a nariadení vlády SR RVPS schvaľovať nové prevádzkarne, ale aj „novo“ schvaľovať existujúce schválené prevádzkarne, existujúce povolené prevádzkarne s nízkou kapacitou, ako aj schvaľovať ďalšie prevádzkarne pre potraviny živočíšneho pôvodu, na ktoré sa podľa doterajších predpisov schvaľovanie doteraz nevzťahovalo.

Upravujú sa kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ pri schvaľovaní prevádzkarní na produkciu živých sladkovodných rýb z akvakultúr, cestných dopravných prostriedkov na prepravu zvierat, „schválených“ veterinárnych lekárov, pri povoľovaní niektorých prevádzkarní, zariadení a činností, ak nejde o obchod, vývoz alebo ak sa zvieratá alebo produkty uvádzajú výlučne na domáci trh v SR a zosúlaďuje sa doterajšie znenie o „odpadoch živočíšneho pôvodu“ so znením nariadenia EP a Rady o „živočíšnych vedľajších produktoch“, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu.

Zosúlaďujú sa formulácie s pojmami podľa nariadenia (ES) č. 1760/2000.

Upravujú sa niektoré kompetencie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy pri certifikácii zvierat a produktov živočíšneho pôvodu pri obchodovaní a vývoze do tretích krajín, pri potvrdzovaní odbornej spôsobilosti prepravcov a stredísk na zhromažďovanie zvierat, povoľovaní výnimiek z používania živočíšnych vedľajších produktov v súlade s nariadením (ES) č.1774/2002, osobitným povoľovaním garbiarní a zberných stredísk na dodávanie surovín na výrobu želatíny a kolagénu na ľudskú spotrebu a povoľovanie od prípadu k prípadu niektorých vecí podľa nariadenia (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (napr. povolenie premiestnenia zvierat na bitúnok v jednotlivom prípade z chovu alebo oblasti, kde je zákaz alebo obmedzenie premiestňovania, povolenie na to, aby informácia o potravinovom reťazci nebola zaslaná 24 hod. vopred, ale sprevádzala zvieratá na bitúnok alebo povolenie z technologických dôvodov vyšších teplôt skladovania mlieka na výrobu určitých mliečnych výrobkov, a pod.) .

K § 9

V ustanovení, týkajúcom sa Ústavu veterinárnych liečiv je vymedzená jeho pôsobnosť na úseku medikovaných krmív a spolupráca s orgánmi veterinárnej správy v tejto oblasti.

K § 10

Zákon ustanovuje ako odborné veterinárne činnosti súkromné veterinárne činnosti, ktoré sa poskytujú podľa zákona č. 442/2004 Z. z.. a štátne veterinárne činnosti, ktoré sú predmetom výkonu štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Ustanovenie vymedzuje požiadavky na osoby, ktoré môžu vykonávať odborné veterinárne činnosti ak spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a ustanovuje úradných veterinárnych lekárov, ktorí môžu vykonávať štátne veterinárne činnosti.

Ustanovujú sa v súlade s príslušnou novou legislatívou EÚ doterajšie požiadavky na súkromných veterinárnych lekárov, ktorí chcú vykonávať štátne veterinárne činnosti v rámci úradných kontrol a ktorí musia na to mať nie len príslušnú pregraduálnu profesionálnu kvalifikáciu, ale aj dodatočné školenia a pravidelné preškoľovanie v príslušnej oblasti svojej pôsobnosti zúčastňovať sa príslušných školení určených ŠVPS SR.

Ide o zosúladenie s nariadením (ES) č. 854/2004, ktoré sa týka požiadaviek na profesionálnu kvalifikáciu úradných veterinárnych asistentov.

Vymedzuje sa profesionálna kvalifikácia na vykonávanie vnútorných auditov veterinárnych kontrol a iných kontrol štátnych veterinárnych činností, aby sa vykonávali nielen na zodpovedajúcej odbornej úrovni, ale aj takým spôsobom, ktorý je v súlade so zásadami štandardu disciplíny veterinárnych orgánov a priameho riadenia ich úradných veterinárnych lekárov.

K § 11

Ustanovuje sa za ktorých podmienok môže vykonávať veterinárny lekár odborné veterinárne činnosti a podmienky, ktoré musí spĺňať v oblasti vzdelania a uznávanie dokladov o vzdelaní občanov členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru.

K § 12

Definujú sa povinnosti úradných veterinárnych lekárov a ich oprávnenia pri vykonávaní štátnych veterinárnych činností. Ustanovené povinnosti a oprávnenia sú potrebné na zavádzanie a vykonávanie veterinárnej legislatívy podľa tohto zákona a vykonávacích predpisov, pri výkone veterinárneho dozoru, kontrol inšpekcií, prehliadok, úradných vyšetrení a zákrokov, kontroly nariadených opatrení a všetkých ostatných identifikačných, fyzických a dokladových kontrol.

Ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti úradných veterinárov a veterinárnych inšpektorov. Zavádza sa dodržiavanie priameho reťazca riadenia vo veterinárnej službe a hierarchie podľa organizácie veterinárnej správy, ustanovenej týmto zákonom na implementovanie legislatívy EÚ. Upravuje sa povinnosť dokumentovať kontroly, hlásiť skutočnosti, ktoré z hľadiska významu podliehajú hláseniu, povinne sa školiť a vzdelávať tak, aby bol úradný veterinár schopný zavádzať, kontrolovať a vykonávať všetky požiadavky a opatrenia, ustanovené na základe tohto zákona a v súlade s harmonizovanou legislatívou. Oprávnenia úradných veterinárov a inšpektorov umožňujú vykonávať všetky predpísané kontroly v rozsahu upravenom zákonom a predpismi na jeho vykonanie a opatrenia, ktoré treba vykonať bezodkladne.

Povinnosť oznamovať sa týkaj aj o bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ktorá sa vykonáva z dôvodu potreby implementácie niektorých ustanovení nariadenia (ES) č. 178/2002 a tiež potreby hlásenia (či už veterinárnymi inšpektormi, alebo súkromnými veterinárnymi lekármi vymenovanými podľa tohto zákona za úradných veterinárnych lekárov) všetkých prípadných incidentov, týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, pokiaľ ide o produkty živočíšneho pôvodu a zvieratá produkujúce potraviny napr. prostredníctvom príslušnej RVPS a rýchleho výstražného systému alebo iným bezodkladným určeným spôsobom.

Ide taktiež o zosúladenie s kompetenciami ŠVPS SR uvedenými v § 6 ods. 2 písm. q), ktoré sa týkajú postgraduálneho vzdelávania, školení a preškoľovania úradných veterinárnych lekárov.

Úradným veterinárnym lekárom sa dopĺňa povinnosť postupovať pri odbere úradných vzoriek podľa odseku 2 písm. h) tohto zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 a dokumentovanými pracovnými postupmi určenými ŠVPS tak, aby sa zaručila právna a analytická platnosť týchto úradných vzoriek pri ich odbere a po ňom.

Doterajšie oprávnenia úradných veterinárnych lekárov sa dopĺňajú o právomoci vstupu do miest, kde sa nachádza predmet veterinárnych kontrol aj pri dovozoch, vývozoch a tranzitoch a o oprávnenie vyžadovať v súlade s príslušnými nariadeniami EP a Rady všetku vecnú alebo osobnú pomoc potrebnú pri plnení úloh pri úradných veterinárnych kontrolách.

Zároveň sa doteraz zaužívané pojmy zosúlaďujú s pojmom podľa potravinového práva EÚ.

K § 13

Ustanovenie upravuje povinnosti súkromných veterinárnych lekárov vyplývajúce z tohto zákona a oprávňuje ich uzavrieť zmluvu s orgánmi veterinárnej správy na vykonávanie štátnych veterinárnych činností. V tomto prípade je vymenovaný súkromný veterinárny lekár za úradného veterinárneho lekára pre určité činnosti.

Súkromným veterinárnym lekárom sa dopĺňa povinnosť oznámiť dôležité skutočnosti, ktoré súvisia s bezpečnosťou potravín živočíšneho pôvodu (napr. u zvierat produkujúcich potraviny), ktorej cieľom je umožniť vykonanie opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí a ľudského života. Uložením tejto povinnosti sa môže predchádzať takým potravinovým krízam, ako bol výskyt dioxínov v potravinách v Belgicku alebo aféry s neoprávneným podávaním veterinárnych liekov, či dokonca zakázaných liekov zvieratám produkujúcim potraviny prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov na stupni prvovýroby v niektorých členských štátoch.

Ustanovuje sa povinnosť súkromným veterinárnym lekárom povereným na vydávanie pasov spoločenských zvierat.

K § 14

Ustanovuje sa predmet veterinárnych kontrol pre veterinárnych inšpektorov (napr., pokiaľ ide o registráciu zvierat, o živočíšne vedľajšie produkty, o nové pravidlá na zdravotné a identifikačné označovanie produktov živočíšneho pôvodu, o monitorovanie pôvodcov zoonóz).

Upresňujú sa doterajšie okolnosti, ktoré si vyžadujú v záujme dodržiavania veterinárnych požiadaviek alebo v záujme bezpečnosti produktov živočíšneho pôvodu , aby bol pri ich zistení veterinárny inšpektor oprávnený bezodkladne na mieste nariadiť vhodné opatrenia na zabránenie rizikám.

V súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 sa rozširuje vymenovanie opatrení, ktoré môže veterinárny inšpektor nariadiť na mieste a dopĺňajú sa príklady opatrení nariaďovaných pri dovoze, tranzite alebo vývoze zvierat, produktov živočíšneho pôvodu a iných zásielok podliehajúcich veterinárnym kontrolám.

K § 15

Ustanovenie upravuje organizáciu, „status“ a úlohy špecializovaných organizácií, ktoré inštitucionálne zabezpečujú výkon laboratórnej diagnostiky a laboratórnych analýz ako „úradné laboratóriá“.

V zákone doteraz požívaný pojem „štátne veterinárne laboratóriá“ ◊t.j. laboratóriá, ktoré aj doteraz vykonávali laboratórnu diagnostiku, laboratórne vyšetrenia, analýzy alebo testy úradných vzoriek odobratých pri veterinárnych kontrolách vo veterinárnej oblasti ustanovenej v predmete zákona ( ako sú vzorky úradne odobraté na kontroly zdravia zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu v záujme ochrany zdravia zvierat a v záujme ochrany zdravia ľudí, živočíšnych vedľajších produktov a pod.) ◊ sa zosúlaďuje s terminológiou používanou v legislatíve EÚ. Zároveň sa ustanovuje, že úradné laboratória zriaďuje ministerstvo.

Rozširuje sa okruh subjektov, ktorým laboratóriá predkladajú výsledky vyšetrení, analýz, laboratórnych diagnóz a analýz a vyšetrení testov na rezíduá.

Návrhom sa rieši zabezpečenie informovania príslušných orgánov veterinárnej správy a zabezpečenie opatrení, za ktoré sú zodpovední prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v prípadoch, ak sa laboratórnymi analýzami vzoriek, ktoré neboli skúšané v rámci úradných kontrol, ale v rámci vlastných kontrol prevádzkovateľov, zistia nebezpečné alebo zdraviu škodlivé potraviny živočíšneho pôvodu; cieľom tohto ustanovenia je vylúčenie alebo zníženie na prijateľnú mieru rizika v dôsledku možného uvedenia na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné alebo sú zdraviu škodlivé.

Vytvára sa rámec pre implementáciu príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 882/2004, ktoré umožňujú prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorých produkty podliehajú úradným kontrolám podľa tohto zákona, vyžiadať si doplnkové znalecké stanovisko a mať k dispozícii dostatok vzoriek na takéto stanovisko.

V zákone doteraz požívaný pojem „štátne veterinárne laboratóriá“ ◊t.j. laboratóriá, ktoré aj doteraz vykonávali laboratórnu diagnostiku, laboratórne vyšetrenia, analýzy alebo testy úradných vzoriek odobratých pri veterinárnych kontrolách vo veterinárnej oblasti ustanovenej v predmete zákona ( ako sú vzorky úradne odobraté na kontroly zdravia zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu v záujme ochrany zdravia zvierat a v záujme ochrany zdravia ľudí, živočíšnych vedľajších produktov a pod.) ◊ sa zosúlaďuje s terminológiou používanou v legislatíve EÚ a ustanovujú sa požiadavky na úradné laboratóriá v súlade s legislatívou EÚ.

K § 16

Ustanovenie upravuje súčinnosť pri výkone štátnej správy vo veterinárnej oblasti a taktiež poskytovanie súčinnosti a vzájomnú spoluprácu orgánov veterinárnej správy Slovenskej republiky a príslušných orgánov členských štátov, ako aj spoluprácu s Európskou komisiou pri implementácii veterinárnych požiadaviek EÚ v SR. Týmto sa zabezpečia opatrenia na riadnu a správnu aplikáciu harmonizovanej legislatívy EÚ a odstránia sa prípadné prekážky zo strany národnej legislatívy, ktoré odporujú pravidlám EÚ.

Upravuje sa súčinnosť pri výkone štátnej správy vo veterinárnej oblasti o spoluprácu medzi orgánmi veterinárnej správy a orgánmi na ochranu zdravia a poskytovanie súčinnosti zamestnancami Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Železníc Slovenskej republiky, Železničnej spoločnosti, Slovenskej správy letísk a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Tým sa sleduje cieľ, aby spolupráca sa vykonávala koordinovane a bola zabezpečovaná efektívne a účinne.

Ďalej sa rozhodnutím EK zabezpečuje právomoc pre inšpektorov FVO a iných expertov EK, vykonávať kontroly na mieste v SR v rozsahu potrebnom na jednotné zavádzanie právne záväzných aktov ES a EÚ.

K § 17

Vymenúva choroby zvierat, u ktorých sa vykonávajú jednotné opatrenia v rámci Európskej únie, zamerané na zvládnutie týchto chorôb v prípade ich výskytu. Pre predmetné choroby musí hlavný veterinárny lekár Slovenskej republiky ustanoviť pohotovostné plány. Tieto pohotovostné plány predstavujú záruku efektívneho využitia ľudských, materiálnych a finančných zdrojov pri eradikácii týchto chorôb. Ďalšie choroby, ktoré podliehajú veterinárnej kontrole môže vlády SR ustanoviť aproximačným nariadením.

K § 18

Ustanovenie upravuje zoznam chorôb povinných hlásením a spôsob ohlasovania výskytu týchto chorôb Komisii Európskej únie a členským štátom, ako aj zrušenie nariadených opatrení po ich eradikácii. Hlásenie chorôb sa vykonáva poslednou verziou informačného systému Európskej únie pre notifikáciu chorôb.

K § 19

Zákon ustanovuje systém identifikácie a registrácie zvierat v súlade s príslušnými požiadavkami Európskej únie. Zákon vymenúva základné prvky systému identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, a to ušné značky, počítačovú databázu, pasy zvierat a individuálne registre záznamov zvierat, vedené v každom chove. Odseky tohto ustanovenia vymedzujú okruh fyzických a právnických osôb s možnosťou prístupu k údajom a informáciám systému. Upravuje sa systém povinného označovania hovädzieho mäsa údajmi o pôvode v nadväznosti na identifikáciu jednotlivých zvierat, z ktorých pochádza.

Podľa tohto ustanovenia sa systém identifikácie a registrácie zvierat vzťahuje aj na zvieratá uvedené priamo v právnych aktoch ES a EU.

Ustanovujú sa taktiež podmienky identifikácie a registrácie spoločenských zvierat.

K § 20

Zdravotné požiadavky pri premiestňovaní živých zvierat a zárodočných produktov zahŕňajú požiadavky platné pri premiestňovaní živých zvierat a zárodočných produktov v rámci územia Slovenskej republiky a tiež požiadavky uplatňované pri výmenách s členskými štátmi Európskej únie po zrušení hraničných veterinárnych kontrol. Zdravotné požiadavky predstavujú nielen zdravotné požiadavky na premiestňované zvieratá, ale celý komplex opatrení nevyhnutný na zabezpečenie ochrany chovov, prípadne celých regiónov pred zavlečením chorôb. Ide najmä o uznávanie alebo schvaľovanie a registráciu chovov zvierat, sprostredkovateľov zvierat, centier a stredísk, kde sa živé zvieratá a zárodočné produkty chovajú, produkujú, spracúvajú, skladujú alebo sa s nimi zaobchádza. Zákon ustanovuje zoznam chorôb, pri ktorých sa pri obchodovaní s členskými štátmi Európskej únie vyžaduje splnenie zdravotných požiadaviek. Potvrdenie splnenia týchto požiadaviek pri certifikácii vyžaduje existenciu systému kategorizácie chovov, prípadne regiónov z hľadiska výskytu týchto chorôb. Zákon umožňuje vypracovať národný ozdravovací program i pre ďalšie nákazy, pri ktorých veterinárna legislatíva Európskej únie povoľuje prijatie tvz. dodatočných záruk pri obchodovaní.

K § 21

Ustanovujú sa podmienky pre dovoz živých zvierat a zárodočných produktov na územie Európskych spoločenstiev.

Ukladá sa hlavnému veterinárnemu lekárovi povinnosť vydávať zoznamy tretích krajín, zberných stredísk, schválených organizácií alebo ústavov alebo stredísk na zhromažďovanie zvierat, ktoré sú schválené pre vývoz živých zvierat a zárodočných produktov do Slovenskej republiky, ako aj vzory certifikátov pre rôzne druhy a kategórie živých zvierat a zárodočných produktov, ktoré musia dovozcovia použiť pri dovoze z tretích krajín podľa príslušného zoznamu.

Ustanovuje sa právomoc hlavného veterinárneho lekára zostavovať zoznam tretích krajín, ich častí, organizácií a vzorov certifikátov, pokiaľ ide o živé zvieratá a zárodočné produkty, u ktorých požiadavky nie sú harmonizované na úrovni Európskych spoločenstiev.

K § 22

Ustanovenia upravujú zákaz týrania zvierat a povinnosti vlastníkov a držiteľov zvierat pri chove alebo držaní zvierat na ich ochranu a pohodu. Ustanovenie taktiež upravuje primerané dôvody na usmrtenie zvieraťa.

Rozširuje sa výnimka v rámci ochrany zvierat aj na pernatého dravca.

Upravuje sa ustanovenie o zákaze použiť zviera v umeleckej produkcii a v reklame, pretože na takúto činnosť sa nevyžaduje povolenie orgánu veterinárnej správy, ale len oznámenie príslušnému orgánu.

K § 23

Ustanovujú sa nové hygienické podmienky a požiadavky, ako aj požiadavky na veterinárne kontroly produktov živočíšneho pôvodu, ktoré sú priamo uplatniteľné podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (nariadenia (ES) č. 852/2004, č. 853/2004 a č. 854/2004), ako aj nariadenie EK o mikrobiologických kritériách pre potraviny, nariadenie EK o implementačných a prechodných opatreniach k nariadeniam k nariadeniam (ES) č. 853/2004 a č. (ES) č. 854/2004, č.882/2004 a o zmenách príloh nariadení (ES) č. 852/2004, č. 853/2004 a č. 854/2004, nariadenie EK o dodatočných zárukách pre Švédsko a Fínsko, ktoré sa nepreberajú do vnútroštátnej legislatívy členských štátov. Zároveň sa ustanovujú požiadavky na zabíjanie hovädzieho dobytka a ošípaných na súkromnú domácu spotrebu.

K § 24

Živočíšne produkty, ktoré sa uvádzajú na trh, môžu v prípade výskytu niektorých chorôb predstavovať riziko pre zdravie iných zvierat. Preto zákon ustanovuje požiadavky na zdravie zvierat, z ktorých sa produkty živočíšneho pôvodu získavajú. V prípade výskytu chorôb sa upravuje označovanie živočíšnych produktov osobitnou značkou, tak aby bolo zabezpečené ich jednoznačné odlíšenie. Takto označené živočíšne produkty podliehajú osobitnému ošetreniu a spracovaniu podľa ustanovených spôsobov, postupov a požiadaviek.

K § 25

Ustanovenia upravujú základné požiadavky dovozu produktov živočíšneho pôvodu z tretích krajín. Ukladá hlavnému veterinárnemu lekárovi povinnosť zverejňovať vo vestníku ministerstva zoznamy tretích krajín a prevádzkarní v tretích krajinách, ktoré sú schválené pre vývoz produktov živočíšneho pôvodu do Slovenskej republiky, ako aj vzory certifikátov pre rôzne druhy produktov živočíšneho pôvodu, ktoré musia dovozcovia použiť pri dovoze z tretích krajín podľa príslušného zoznamu.

K § 26

Ustanoveniami sa prijíma rovnaký postoj a mechanizmus kontroly používania rastových stimulátorov a stimulátorov úžitkovosti zvierat produkujúcich potraviny, ktoré sú chované na farmách, ako má Európska únia. V záujme ochrany zdravia spotrebiteľov sa na základe týchto ustanovení zakazuje používať určené farmakologicky aktívne látky. Výnimkami zo zákazu sú v súlade s príslušnými požiadavkami EÚ používanie niektorých hormonálnych látok a beta-agonistov na účely iné, než sú produkčné účely, a to pri liečebných zákrokoch a na zootechnické účely pri reprodukcii zvierat. Toto výnimočné použitie bude prísne regulované aproximačným nariadením vlády.

K § 27

Upravuje účinné opatrenia na zamedzenie nezákonného používania anabolík a iných zakázaných veterinárnych liekov na účely úžitkovej produkcie v živočíšnej výrobe. Ide najmä o monitorovanie niektorých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu. Ak sa zistí prekročenie maximálnych limitov rezíduí alebo nedodržanie najvyšších prípustných množstiev v produktoch živočíšneho pôvodu, sú tieto produkty vylúčené z uvádzania na trh.

K § 28

Upravuje výkon kontroly monitorovania niektorých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu, najmä prípady, v ktorých orgány vykonávajúce kontroly ukladajú opatrenia na zabránenie ohrozovaniu zdravia zvierat a zdravotnej neškodnosti produktov živočíšneho pôvodu.

K § 29

Zosúlaďuje sa terminológia s nariadením EP a Rady č. 1774/2002 a ustanovujú sa podmienky na nakladanie so živočíšnymi vedľajšími produktmi.

Význam odpadov živočíšneho pôvodu, ktoré môžu byť nositeľmi pôvodcov chorôb ľudí alebo zvierat a z ktorých sa mnohé považujú za vysoko rizikové, vzrástol najmä v súvislosti s krízou vyvolanou BSE (bovinná spongiformná encefalopatia).

K § 30

Medikované krmivá, ich príprava, uvádzanie na trh, predpisovanie a podávanie zvieratám produkujúcim potraviny podliehajú podľa požiadaviek veterinárneho acquis Spoločenstva pravidlám veterinárnych kontrol. Patria medzi „Spoločné opatrenia“ veterinárnej legislatívy s ohľadom na možný závažný dopad nie len na zdravie zvierat, ale s ohľadom na aplikačné formy a hromadné podávanie medikovaných krmív zvieratám, najmä na zdravie ľudí. Nejde len o možné priame negatívne pôsobenie rezíduí antimikrobiálnych látok na zdravie ľudí pri ilegálnom používaní medikovaných krmív alebo nedodržiavaní stanovených ochranných lehôt, ale aj nepriame dopady (mikrobiálna rezistencia). Preto sú tieto opatrenia sú v rámci EÚ riešené vo veterinárnej legislatíve Spoločenstva a nie v legislatíve, ktorá upravuje ostatné lieky a spadá do Kapitoly „Voľný pohyb tovaru.“ O potrebe zavedenia veterinárnych systémov kontroly medikovaných kŕmnych zmesí svedčí aj riešenie ilegálneho používania medikovaných krmív v členských štátoch, kde je takéto konanie veľmi prísne postihované, ako napr. v roku 2001 v Nemecku pri zistení ilegálneho podávania antimikrobiálnych látok ošípaným vo výkrme.

K § 31

Ustanovujú sa požiadavky na bezpečnosť krmív živočíšneho pôvodu z pohľadu monitorovania rezíduí v krmivách živočíšneho pôvodu.

K § 32 a 33

Ustanovenia zavádzajú systém veterinárnych kontrol, vykonávaných pri výmenách s členskými štátmi Európskej únie. Základným princípom je zrušenie veterinárnych kontrol na hraniciach a umožnenie voľného obchodu vo veterinárnej oblasti. Jednotné vykonávanie veterinárnej kontroly v mieste pôvodu zásielky je zárukou udržania zdravia zvierat a zdravotnej neškodnosti produktov živočíšneho pôvodu v rámci Európskej únie. Kontroly pri príchode zásielky do miesta určenia sa vykonávajú nediskriminačným spôsobom. Na zabezpečenie výkonu kontrol je nevyhnutné ustanoviť oprávnenia úradným veterinárnym lekárom počas výkonu kontrol a povinnosť chovateľov a prevádzkovateľov poskytovať úradným veterinárnym lekárom potrebnú spoluprácu.

Doplnením ustanovenia sa zosúlaďuje zákon s príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004.

K § 34

Pri zistení prítomnosti pôvodcov určených chorôb, prípadne nesplnení požiadaviek podľa tohto zákona a príslušných aproximačných nariadení vlády SR počas kontrol v mieste určenia alebo počas prepravy zásielky a pri výskyte určených chorôb na území Slovenskej republiky alebo na území Európskej únie sa nariaďujú mimoriadne núdzové opatrenia. Tieto nariaďuje hlavný veterinárny lekár a v súlade s požiadavkami Európskej únie ich potvrdzuje a zrušuje minister pôdohospodárstva SR. Nariaďovanie mimoriadnych núdzových opatrení HVL SR sa v záujme rovnakej ochrany zdravia ľudí a zdravia zvierat a s ohľadom na zmeny príslušnej legislatívy EÚ dopĺňa aj na uvádzanie na trh.

K § 35

Ustanovenia vymedzujú základné požiadavky, týkajúce sa veterinárnych kontrol pri dovoze živých zvierat, zárodočných produktov alebo produktov živočíšneho pôvodu vrátane vedľajších živočíšnych produktov a určitých produktov rastlinného pôvodu z tretích krajín. Ide o kontroly na hraničných inšpekčných staniciach, ktoré sú základom kontrolného systému vo veterinárnej oblasti pri dovozoch z tretích krajín. Cieľom veterinárnych kontrol na hraničných inšpekčných staniciach je zabezpečiť, aby tovar, ktorý je predmetom dovozu spĺňal podmienky ustanovené týmto zákonom, ako aj v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Ak veterinárny inšpektor hraničnej inšpekčnej stanice zistí pri veterinárnej kontrole, že tovar nespĺňa podmienky, pohraničný colný úrad ich neprepustí do colného režimu cez voľný obeh.

V prípade akýchkoľvek závažných dôvodov a nedostatkov zistených v súvislosti s krajinou pôvodu, tovarom, ktorý má byť predmetom dovozu alebo hraničnou veterinárnou kontrolou, musí hlavný veterinárny lekár nariadiť mimoriadne núdzové opatrenia.

Upravujú sa podmienky pre colný úrad za ktorých môže prepustiť predmetné produkty a zvieratá do colného režimu voľný obeh.

K § 36

Ustanovenia upravujú pravidlá pri certifikácii na osvedčovanie dodržiavania veterinárnych požiadaviek v rámci veterinárnych inšpekcií a veterinárnych kontrol živých zvierat, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych odpadov a patogénov.

Cieľom je ustanoviť jednotné pravidlá pre certifikáciu, ktoré zabezpečia, že poskytované garancie pri vývoze budú zodpovedať skutočnosti, a tým budú prispievať k dôveryhodnosti Slovenskej republiky vo veterinárnej oblasti a ktoré budú zároveň minimalizovať možnosti falšovania a podvodov.

Pri spoločnej organizácii trhu s členskými štátmi Európskej únie umožní plne sa spoľahnúť na úplnosť certifikácie v miestach pôvodu alebo odoslania.

Pri dovoze zvierat a živočíšnych produktov z tretích krajín musia predpisy a zásady, ktoré používajú osoby oprávnené vykonávať veterinárnu certifikáciu v tretej krajine, poskytnúť záruky, ktoré budú porovnateľné so zárukami stanovenými podľa tohto paragrafu.

K § 37

Návrh v tomto ustanovení definuje osoby oprávnené disponovať so zvieratami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu vrátane vedľajších živočíšnych produktov, krmivami a medikovanými krmivami a stanovuje im povinnosti ohlasovať začiatok a koniec činnosti, poskytovať orgánom štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti súčinnosť a pomoc pri odborných veterinárnych činnostiach v súvislosti s veterinárnym dozorom, kontrolou a inšpekciou, povinnosť plniť ustanovenia tohto zákona v súvislosti s hlásením podozrenia na ustanovené choroby, s identifikáciou zvierat a hlásení presunov a ďalej v súvislosti s podmienkami na dovoz živých zvierat a zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu a krmív pre zvieratá. Ďalej stanovuje povinnosť monitorovať niektoré látky, zákaz používať niektoré látky a ustanovuje spôsob nakladania s odpadmi živočíšneho pôvodu a certifikácie.

Povinnosti sa rozširujú aj na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pre produkty živočíšneho pôvodu, na ktorých sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa tohto zákona (prvovýrobcovia, vlastníci alebo užívatelia prevádzkarní, ktoré podliehajú registrácii alebo schváleniu podľa tohto zákona a príslušných hygienických nariadení EP a Rady, príslušných priamo uplatniteľných právnych aktov ES a EÚ, a ktorí sú zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu a hygienu operácií v súlade s právne záväznými aktmi ES a EÚ). V písmene a) tohto ustanovenia sa ustanovujú povinnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov tak, aby bolo možné upraviť zákonom skutkové podstaty správnych deliktov a sankcie v prípade nedodržiavania požiadaviek, tak ako to členským štátom ukladá nariadenie (ES) č. 882/2004.

Zároveň sa zosúlaďuje terminológia s nariadením EP a Rady č. 1774/2002.

Ďalej sa dopĺňajú povinnosti prevádzkovateľov tak, aby poskytovali orgánom veterinárnej správy pri vykonávaní auditov hygieny prevádzkarní a iných veterinárnych kontrol produktov živočíšneho pôvodu podľa nariadenia (ES) č. 854/2004 vhodné podmienky potrebné vzhľadom na rozsah a druh veterinárnych kontrol.

Upravujú sa povinnosti osôb oprávnených disponovať živými zvieratami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov, krmivami a medikovanými krmivami.

Ide o aktualizáciu doterajších povinností prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa príslušných nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, č. 852/2004, č. 853/2004 a č. 854/2004.

Rovnako sa zosúlaďuje sa terminológia s nariadením EP a Rady č. 1774/2002.

Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľov schváleného strediska na zhromažďovanie zvierat alebo zberného strediska pri obchodoch je povinný strpieť umiestnenie zvierat nariadené veterinárnym inšpektorom, a povinnosť fyzických osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je nákup, predaj, sprostredkovanie predaja, preprava alebo zhromažďovanie psov a mačiek pri premiestňovaní psov a mačiek výhradne na území Slovenskej republiky sa preukázať dokladom o registrácii prepravcu, preukazom o odbornej spôsobilosti osoby vykonávajúcej prepravu zvierat a preukazom o technickej spôsobilosti dopravného prostriedku na prepravu zvierat.

K § 38

Návrh zákona v tomto ustanovení ukladá povinnosti orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy alebo iným štátnym a neštátnym organizáciám (napr. univerzity, školy, záujmové organizácie apod.), ktoré sú oprávnené nakladať so zvieratami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, vedľajšími živočíšnymi produktmi, krmivami a veterinárnymi liekmi primerane k povinnostiam podľa § 37.

K § 39

Ustanovenia upravujú schvaľovanie a povoľovanie prevádzkární, zariadení a činností a ohlasovanie činností.

Doterajší systém schvaľovania a povoľovania sa bude vzťahovať iba na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nakladajú so živočíšnymi vedľajšími produktmi a medikovanými krmivami a na osoby a činnosti podľa odseku 6. Na prevádzkarne, ktoré nakladajú s produktmi živočíšneho pôvodu, sa bude vzťahovať nový systém registrácie a schvaľovania podľa § 40 a 41, ktorý je v súlade s príslušnými novými hygienickým a kontrolnými nariadeniami EP a Rady.

K § 40 a 41

Paragrafom 40 sa na základe nariadenia (ES) č. 882/2004 ustanovuje postup, podľa ktorého musia konať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov pre potraviny živočíšneho pôvodu pri žiadaní o registráciu prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu. Určujú sa konkrétne údaje, ktoré musia byť v žiadosti o registráciu uvedené. Ustanovenie z dôvodov transparentnosti a ľahšieho pochopenia v súlade s pripraveným usmernením EK na implementáciu nariadení (ES) č. 852/2004 a č. 853/2004 vymenúva jednotlivé druhy prevádzkarní a príslušných činností, na ktoré sa registrácia vzťahuje. Zároveň je ustanovený postup pre regionálne veterinárne a potravinové správy pri podaní žiadosti o registráciu, ako aj ďalší postup pre vedenie zoznamov týchto prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu.

Paragrafom 41 sa na základe nariadenia (ES) č. 882/2004 ustanovuje postup, podľa ktorého musia konať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov pre potraviny živočíšneho pôvodu pri žiadaní schválenia svojich prevádzkarní podľa nariadení (ES) č. 852/2004, 853 /2004 a 854/2004.

Novým prvkom oproti zákonu č. 448/2002 Z. z. a doterajšej veterinárnej legislatíve EÚ je podmienečné schválenie prevádzkarne, ktoré napr. novým prevádzkarniam umožnia zaviesť niektoré požiadavky SHP (s výnimkou stavebno-technických požiadaviek a požiadaviek na vybavenie prevádzkarne) a postupy založené na zásadách HACCP do troch alebo až šiestich mesiacov.

Ustanovujú sa konkrétne údaje, ktoré musia byť v žiadosti o schválenie uvedené. Ustanovenie z dôvodov transparentnosti a ľahšieho pochopenia konkrétne vymenúva prevádzkarne a činnosti, na ktoré sa schválenie vzťahuje. Takisto sú konkrétne vymedzené prevádzkarne, osoby a činnosti, pre ktoré sa schválenie nevyžaduje. Zároveň je ustanovený administratívny postup pre regionálne veterinárne a potravinové správy pri správnom konaní na schválenie prevádzkarne. Paragraf 41 tiež ustanovuje, na ktoré existujúce a nové prevádzkarne sa nové schvaľovanie od 1. januára 2006 vzťahuje, ktorí podľa doterajších predpisov už schválení alebo povolení prevádzkovatelia musia podľa tohto zákona a príslušných právne záväzných aktov ES a EÚ znovu žiadať o schválenie a ktoré doteraz neschvaľované prevádzkarne musia podať žiadosť o schválenie.

K § 42

Upravuje sa spôsob pozastavenia platnosti rozhodnutia o schválení a povolení podľa § 39 a jeho zrušenie.

Ustanovením sa upresňujú a dopĺňajú požiadavky podľa právne záväzného aktu ES a EÚ.

Zosúlaďuje sa terminológia s nariadením EP a Rady (ES) č. 1774/2002.

Vzhľadom na novú právnu úpravu sa na producentov vaječných výrobkov bude vzťahovať nový systém pozastavenia a zrušenia prevádzkarní podľa § 43.

K § 43

Vzhľadom na nové prvky v postupe schvaľovania a veterinárnych kontrol schválených prevádzkarní je potrebné doplniť a upraviť novým ustanovením § 42 postup pri pozastavení a zrušení schválenia prevádzkarní pre potraviny živočíšneho pôvodu na základe zásad ustanovených v nariadení (ES) č.854/2004 a v nariadení (ES) č. 882/2004.

K § 44

Ustanovujú sa oblasti a prípady, kedy sa vydáva záväzný posudok pre orgány s rozhodovacou právomocou.

Ustanovuje sa vydávanie záväzných posudkov regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami. Nebude sa vyžadovať vydávanie záväzných posudkov ŠVPS SR na používanie zvierat vo filme, inej umeleckej produkcii a reklame.

K § 45

Ustanovuje sa, na ktoré prípady má vlastník zvieraťa nárok na úhradu 100 % nákladov a škôd v súvislosti s výskytom chorôb podľa prílohy č. 1 zákona č. 488/2002 Z. z.

Nárok na úhradu nákladov a škôd vznikne za predpokladu, že vlastník zvierat sa proti veciam uvedeným v odseku 1 navrhovaného ust. § 45 dá poistiť, dodrží povinnosti nariadené niektorým z orgánov veterinárnej správy ako preventívne opatrenia, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 488/2002 Z. z. alebo, ak ich ukladá alebo uloží právne záväzný právny akt Európskych spoločenstiev a splnil nariadené opatrenia.

Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené v celom rozsahu, inak nárok na úhradu nákladov a škôd nevznikne.

Ak vlastníkom zvierat boli všetky povinnosti splnené, požiada ministerstvo v lehote 10 dní odo dňa zrušenia nariadených opatrení o uhradenie nákladov a škôd podľa odseku 1 a k žiadosti priloží požadované doklady.

Nárok na úhradu zanikne, ak žiadosť vrátane príloh nebola včas podaná. Táto lehota je viazaná na povinnosť Slovenskej republiky hlásiť situáciu o danom stave príslušným orgánom Európskej únie a možnosti požiadania o finančný príspevok Spoločenstva podľa nariadenia Komisie (ES) č. 349/2005.

Pri poskytovaní úhrady sa odpočítava suma poskytnutá poisťovňou na udalosti podľa odseku 1.

Ustanovuje sa poskytnutie primeranej zálohy, ak nariadené opatrenia trvajú dlhšie ako dva mesiace.

Taktiež sa ustanovuje povinnosť uhrádzať zo štátneho rozpočtu, ak bolo nutné použiť očkovaciu látku a za výkon očkovania.

K § 46

Národný program eradikácie schvaľuje ministerstvo na návrh hlavného veterinárneho lekára.

K § 47

Upravuje platenie poplatkov za vykonávanie veterinárnych inšpekcií a veterinárnych kontrol živých zvierat, produktov živočíšneho pôvodu.

Ide o poplatky za veterinárne inšpekcie a veterinárne kontroly pri premiestňovaní a dovoze živých zvierat a germinálnych produktov, pri produkcii, uvádzaní na trh a dovoze produktov živočíšneho pôvodu, ako aj certifikácia.

Cieľom je zaviesť také poplatky, ktorých výpočet je založený na tých istých princípoch ako ustanovuje Smernica rady 85/73/EHS a ktoré v rámci Slovenskej republiky alebo pri spoločnej organizácii trhu s členskými štátmi Európskej únie nebudú vykazovať rozdiely, ktoré by mohli ovplyvniť podmienky konkurencie medzi jednotlivými tovarmi. Zavedenie takéhoto spôsobu financovania veterinárnych kontrol a inšpekcií významne posilňuje dôveru členských štátov EÚ v spoľahlivosť veterinárnych kontrol vykonávaných kandidátskymi krajinami v mieste pôvodu.

Ustanovenie sa dopĺňa v súlade s požiadavkami podľa nariadení (ES) č. 882/2004 a č. 854/2004. Orgány veterinárnej správy vykonávajú rutinné úradné kontrolné činnosti, ktoré vyžadujú príslušné predpisy Európskeho spoločenstva a vnútroštátne predpisy, a to hlavne činnosti, ktoré sú v určenom pláne veterinárnych kontrol. Pri zistení nedodržiavania predpisov sa musia vykonať ďalšie úradné veterinárne kontroly nad rámec tejto rutinnej veterinárnej kontroly, ktorá je normálnou kontrolnou činnosťou príslušného orgánu a vtedy orgány veterinárnej správy v súlade s legislatívou EÚ vyúčtujú prevádzkovateľom, ktorí nedodržali právne predpisy a zapríčinili tak tieto dodatočné kontroly, úhradu výdavkov, ktoré sú spojené s týmito dodatočnými úradnými kontrolami, ktoré zahŕňajú napr. aj odber a analýzu vzoriek alebo dodatočné kontroly na overenie plnenia nápravných opatrení.

K § 48

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov a výška pokút za ne.

Zároveň sa zosúlaďuje terminológia s nariadením EP a Rady (ES) č. 1774/2002.

K § 49

Ustanovuje sa poriadková pokuta v prípadoch, ak pri veterinárnej kontrole, kontrolovaný subjekt neposkytne orgánu veterinárnej správu potrebnú súčinnosť súvisiacu s výkonom kontroly.

K § 50

Vymedzujú sa skutkové podstaty správnych deliktov, za ktoré sa ukladajú fyzickým osobám oprávneným na podnikanie v oblasti konania proti záujmom chráneným týmto zákonom.

K § 51

V nadväznosti na závažnosť, čas trvania, spôsob a následky správnych deliktov podľa § 50 sa upravuje výška pokuty.

K § 52

Upravuje sa, kedy orgány veterinárnej správy nepostupujú podľa správneho poriadku a ktoré dokumenty alebo konania sú z neho vyňaté.

Ide najmä o prípady, kedy je potrebné bezodkladne konať v záujme ochrany zdravia zvierat a zdravia ľudí, bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a v záujme ochrany zvierat a pohody zvierat, alebo o stanoviská, návrhy a interné pokyny a iné podobné opatrenia hlavného veterinárneho lekára alebo orgánov veterinárnej správy, ktoré nie je potrebné vydávať v správnom konaní.

K § 53

Splnomocňuje sa Ministerstvo pôdohospodárstva SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú v EÚ neharmonizované požiadavky podľa tohto zákona, potrebné na jeho zavedenie.

K § 54

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia pre existujúce (podľa doterajších predpisov už schválené alebo povolené) prevádzkarne, ktoré nakladajú s produktmi živočíšneho pôvodu, ktoré podliehajú požiadavke na nové schválenie. Upravuje sa povinnosť existujúcich prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podať žiadosť o registráciu alebo žiadosť o schválenie prevádzkarní.

K § 55

Odkazuje sa na transpozičnú prílohu.

K § 56

Navrhuje sa zrušiť čl. I zákona č. 488/2002 Z. z. a vymenované nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2007.

Bratislava, 28. septembra 2006

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Fico v. r.

Minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Miroslav Jureňa v. r.

Vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Účelom navrhovaného zákona je zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj a dosiahnuť celkovú vysokú úroveň ochrany životného prostredia zabezpečením vyváženého integrovaného posudzovania všetkých zložiek životného prostredia orgánmi štátnej správy pri povoľovaní prevádzok, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom znečisťovať životné prostredie.

Ďalej je to zriadenie informačného systému integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania obsahujúceho údaje o prevádzkach, ich emisiách a výsledkoch monitorovania a ďalšie údaje z procesu integrovaného povoľovania. Tieto údaje budú vhodnou formou sprístupňované odbornej a laickej verejnosti, využívané v ďalších procesoch integrovaného povoľovania a budú podkladom pre spracúvanie správ požadovaných a odovzdávaných inštitúciám na základe medzinárodných záväzkov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov sa podľa navrhovaného zákona budú využívať najmä tieto nástroje:

◊integrované zhodnotenie všetkých vplyvov z nových a z jestvujúcich priemyselných prevádzok na životné prostredie v rámci povoľovacieho konania a zamedzenie prenosu znečisťovania z jednej zložky životného prostredia do druhej,

◊určenie podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach v rámci integrovaného povolenia na základe tzv. najlepších dostupných techník (BAT - Best Available Technologies),

◊vzájomná komunikácia a vyjednávanie medzi prevádzkovateľom a správnym orgánom, ktorej výsledkom má byť určenie opatrení a podmienok fungovania prevádzky priaznivých pre životné prostredie, ale aj pre prevádzkovateľa,

◊účasť verejnosti na povoľovacom procese,

◊normy kvality životného prostredia určené pre jednotlivé miesta na území Slovenska,

◊pravidelná aktualizácia podmienok prevádzky určených v integrovaných povoleniach,

◊sledovanie technického rozvoja v oblasti BAT a zabezpečenie medzinárodnej i vnútroštátnej výmeny informácií o BAT,

◊zverejňovanie údajov o znečisťujúcich látkach a znečisťovaní životného prostredia.

Predmet navrhovanej právnej úpravy je v súlade so smernicou Rady Európskej únie 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (ďalej len „smernica o IPKZ“) a nadväzujúcim rozhodnutím Európskej komisie o vytvorení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (ďalej len „rozhodnutie o EPER“).

Návrh zákona upravuje pre vybrané rozhodujúce zdroje znečisťovania životného prostredia zmeny pri ich povoľovaní, ktoré znamenajú prechod od doteraz uplatňovaného tzv. zložkového systému posudzovania a povoľovania zdrojov na integrované povoľovanie, čo predstavuje zavedenie nového prvku do výkonu štátnej správy.

Integrované povoľovanie obsahuje viacero nových aspektov povoľovacieho procesu, s ktorými nie sú u nás, ani v kontinentálnej Európe žiadne praktické skúsenosti. Ide najmä o integrované konanie a o osobitosti postupu v integrovanom konaní rozdielne od všeobecnej úpravy správneho konania, ako ho poznáme na Slovensku a v ostatných štátoch kontinentálnej Európy, periodické preskúmavanie právoplatných povolení, účasť laickej a odbornej verejnosti na povoľovacom procese, vypočúvanie prevádzkovateľa verejnosťou (tzv. scoping), atď. Tento nový prístup k povoľovaniu zdrojov znečisťovania životného prostredia si okrem prijatia tohto zákona vyžaduje aj novelizáciu niektorých ďalších zákonov upravujúcich povoľovanie prevádzky zdrojov zariadení a činností.

Integrované povolenie nahradí pre prevádzky, na ktoré sa vzťahuje navrhovaný zákon (sú uvedené v prílohe č. 1), tzv. zložkové rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy, ktorými je povoľovaná prevádzka týchto zariadení doteraz a ktoré sú vydávané podľa iných právnych predpisov. Ide o správne rozhodnutia vydávané podľa

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Z.z.. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov,

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov,

◊zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene niektorých zákonov (vodný zákon),

◊zákona č.478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č.401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší),

◊zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov,

◊zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Ak prevádzka, na ktorú sa vydáva integrované povolenie vyžaduje aj vydanie stavebného povolenia, bude pre tieto prípady integrované povolenie súčasne aj stavebným povolením.

V integrovanom povolení budú určované podmienky prevádzky na základe aplikácie najlepších dostupných techník v lokalite ich umiestnenia, pričom platí zásada, že emisné limity a ďalšie podmienky prevádzky určené v tomto povolení nesmú byť miernejšie, ako tie, ktoré by boli určené podľa tzv. zložkových zákonov a ďalších osobitných právnych predpisov.

Zákon národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z. nie je týmto zákonom dotknutý. Pokiaľ budú prevádzky posudzované podľa navrhovaného zákona, aj podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. v znení zákona č. 391/2000 Z.z., je esenciálnou náležitosťou žiadosti o vydanie integrovaného povolenia aj predloženie záverečného stanoviska z posúdenia vplyvov na životné prostredie. Podklady a záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie môžu nahradiť aj niektoré iné údaje potrebné pre podanie žiadosti podľa tohto zákona, ak obsahuje potrebné údaje. Orgán štátnej správy vydávajúci integrované povolenie sa musí v rozhodnutí vyrovnať aj s podmienkami na ochranu životného prostredia uvedenými v záverečnom stanovisku. Navrhovaný zákon je teda prierezovým právnym predpisom predovšetkým vo vzťahu k právnym predpisom o ochrane životného prostredia, o veterinárnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí.

Ako správny orgán integrovaného povoľovania prevádzok vymedzených v tomto zákone i ako orgán štátneho dozoru vykonávajúci ich kontrolu sa ustanovuje Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá zo všetkých existujúcich orgánov štátnej správy najlepšie zodpovedá požiadavkám na integrované povoľovanie a kontrolu znečisťovania v rozsahu požadovanom smernicou IPKZ. Pri každom inom orgáne by bolo nevyhnutné vykonať podstatné personálne zmeny a zabezpečiť nevyhnutné materiálne vybavenie, čo by výrazne zvýšilo potrebu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, prehĺbilo zásah do plánu práce v štátnej službe a predĺžilo čas potrebný na začatie a riadne fungovanie nového právneho režimu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia doteraz vykonávala výhradne kontrolné (inšpekčné) činnosti, a preto je organizačne usporiadaná tak, že nemá dostatočne rozvinutú zložku povoľovacej činnosti. Túto zložku bude potrebné personálne dobudovať a finančne zabezpečiť. Ide však o nižší náklad, než by išlo v prípade dobudovania inšpekčnej činnosti v inom orgáne štátnej správy.

Na Slovenskej inšpekcii životného prostredia sú už v súčasnosti sústredení technickí odborníci ovládajúci problematiku najlepších dostupných technológií, monitorovania emisií, modelovania rozptylu znečisťujúcich látok v životnom prostredí, ktorí vytvárajú personálny odborný základ pre dobudovanie tejto inštitúcie na povoľujúci orgán. Problematika IPKZ si vyžaduje okrem odbornosti potrebnej na zabezpečovanie doterajšej pôsobnosti inšpekcie aj odbornosť v ochrane pôdy, v ochrane životného prostredia pred hlukom a vibráciami, ako i v problematike posudzovania energetickej efektívnosti.

Inšpekcia bude poskytovať prevádzkovateľom pomoc pri spracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia formou odbornej konzultácie a predbežného prerokovania pripravovanej žiadosti pred jej podaním so zameraním sa na jej vecnú a formálnu úplnosť.

Ďalej bude viesť celé integrované konanie počnúc zverejnením žiadosti, cez jej prerokúvanie a dokazovanie až po konečné rozhodnutie vo veci. Vydávanie integrovaných povolení jedným orgánom štátnej správy je v súlade so smernicou o IPKZ a zabezpečuje uplatňovanie rovnakých požiadaviek a kritérií pre jednotlivé kategórie prevádzok a určovanie jednotných podmienok prevádzky v závislosti od stavu životného prostredia v lokalite ich umiestnenia.

Na odbornú pomoc pri vypracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia budú na trhu tzv. oprávnené osoby, ktoré môže prevádzkovateľ požiadať o vypracovanie žiadosti. Oprávnenými osobami budú podnikatelia, ktorí môžu získať živnostenské oprávnenie len na základe osvedčenia vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na základe preverenia ich odbornej spôsobilosti.

Na vykonanie zákona sa navrhuje vydať vyhlášku MŽP SR, v ktorej sa ustanovia podrobnosti o náležitostiach žiadosti o vydanie osvedčenia oprávnenej osobe, vrátane spôsobu preukazovania úrovne vedomostí o výrobných technológiách a o rozsahu údajov a informácií o prevádzkach a ich emisiách a o spôsobe ich oznamovania do informačného systému.

Ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke a vo svojom vestníku aj odporúčaný obsah žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a spôsob jej vyplnenia.

xxx

Návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi. Predstavuje síce celkom nový prvok v našom právnom poriadku, pritom však vychádza z platných princípov právneho poriadku.

xxx

Návrh zákona je v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor).

xxx

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa k rozpočtovým dôsledkom návrhu zákona vyjadrilo listom zn. 2002/41 zo dňa 8. 11. 2002, v ktorom návrh zákona odporúča na ďalšie legislatívne konanie. Uvedený list je priložený k Dôvodovej správe.

xxx

Návrh zákona nebol prekovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, vzhľadom na svoje obsahové zameranie netvorí predmet rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa § 3 ods. 2 zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy ES/EÚ v oblasti životného prostredia, transpozíciu acquis s osobitným dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania rozhodujúcimi zdrojmi.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa záverov screeningu, ktorý sa uskutočnil v roku 2001.

Problematika návrhu zákona je strednodobou prioritou podľa NPAA na rok 2001.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Na základe Správy z Peer review a požiadavky Európskej komisie sa proces transpozície smernice Rady 96/61/ES urýchľuje.

b)V negociačnej pozícii ku kapitole 22 - Životné prostredie - prevzala Slovenská republika záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. januára 2004 okrem prechodných období, ako vyplýva z negociačných rokovaní uvedených v nasledujúcej tabuľke.

ČísloNázovPrechodné obdobie1Považská cementáreň, a.s., Ladce31.12.20112Slovenský hodváb, a.s.,Senica31.12.20113Istrochem, a.s., Bratislava31.12.20114NCHZ a.s., Nováky31.12.2011

5

SZL Chémia a.s., Hnúšťa

pre 5.4: 31.12.2008

pre 4.1b: 31.12.2011

pre 4.1k: 31.12.20106 DUSLO, a. s., Šaľa31.12.20107ŽOS Trnava, a.s.31.12.20108Bukocel, a.s.31.12.20099U.S. Steel31.12.201010 Matador, a.s., Púchov31.12.2011

5.4, 4.1.b a 4.1.k sú kategórie prevádzok podľa prílohy č. 1 navrhovaného zákona.

4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu upravená v nasledovných právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:

-článok 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení s názvom "Verejné zdravie" a článok 174 ZES o životnom prostredí, ktorý zakotvuje tzv. širší princíp prevencie (precautionary principle) ako základný princíp ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia".

◊pramene sekundárneho práva, a to:

-smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania,

-rozhodnutie EK č.2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií a znečisťujúcich látok a rozhodnutie EK č.1999/391/ES týkajúce sa dotazníka vzťahujúceho sa na smernicu rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) (vykonávací predpis k smernici rady 91/692/EHS).

V práve Európskej únie problematika nie je upravená.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Návrh zákona zabezpečuje nasledovnú zlučiteľnosť s právnym predpisom Európskych spoločenstiev:

-úplnú zlučiteľnosť so smernicou Rady 96/61/ES,

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Účasť expertov z Veľkej Británie a z Dánska bola len pri hodnotení možností a spôsobu transpozície a implementácie smernice Rady 96/61/ES v podmienkach Slovenskej republiky. Hodnotenie návrhu zákona expertmi a vydanie stanovísk k zlučiteľnosti s právom Európskej únie nebolo vykonané.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplývajú tieto predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet.

Kapitola MŽP SR

Z analýzy potrieb na zriadenie a prevádzku pracovísk IPKZ vyplývajú tieto náklady a požiadavky na kapitolu MŽP SR:

◊Zriadenie odboru IPKZ na ministerstve s celkovým počtom zamestnancov 9, z toho 4 zamestnanci v roku 2003 budú zabezpečení v rámci schváleného limitu počtu zamestnancov na rok 2003;

◊Zriadenie integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ako súčasti informačného systému, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave s celkovým počtom zamestnancov 4, z toho v roku 2003 - dvaja zamestnanci a v roku 2004 - dvaja zamestnanci;

◊Zriadenie a prevádzka informačného systému o IPKZ na Slovenskej agentúre životného prostredia a zriadenie pracoviska plniaceho funkciu oprávnenej osoby a školiaceho strediska - doplnenie o 8 zamestnancov v roku 2003 a 4 zamestnancov v roku 2004;

◊Zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na Slovenskej inšpekcii životného prostredia vrátane Centra pre najlepšie dostupné techniky (BAT centra) a posilnenie kontrolných útvarov inšpekcie s celkovým počtom 45 zamestnancov, z toho 22 zamestnancov v roku 2003 a 23 zamestnancov v roku 2004. Uvedené požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov Slovenskej inšpekcie životného prostredia vychádzajú z predpokladu, že v nej nedôjde k organizačným zmenám, ktoré by znížili súčasný stav zamestnancov inšpekcie (napr. o tzv. stavebnú inšpekciu).

Kvantifikácia požiadaviek-bežné výdavky pre 32 zamestnancov IPKZ

na SIŽP, SHMÚ a SAŽP v roku 2003 ....................................................... 13 230 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ............................................................ 4 000 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu autorizovanej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ................................................................. 500 tis. Sk

rok 2003 spolu: 17 730 tis. Sk

-bežné ročné výdavky pre 29 zamestnancov IPKZ

na SIŽP a SHMÚ a SAŽP v roku 2004 a nasledujúcich ............................... 11 550 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2004 …….................................................................... 2 500 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu odborne spôsobilej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2004 .............................................................. 300 tis. Sk

rok 2004 spolu: 14 350 tis. Sk

Špecifikácia rozpočtových dôsledkov predkladaného návrhu zákona

rok 2003

/v tis. Sk/rok 2004

/v tis. Sk/Výdavky kapitoly spolu:17 73014 350v tomBežné výdavky /600/13 23011 550v tommzdy, platy a ostatné vyrovnania /610/ 4 752 4 970Bežné transféry spolu /640/z tohoa) príspevkovým organizáciám na činnosť3 9802 400Kapitálové výdavky spolu /700/4 5002 800v tom:Kapitálové transféry /720/500300

Na základe uznesenia vlády SR z 21. augusta 2002 č. 947 k analýze požiadaviek na zabezpečenie administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva EÚ pre rok 2003 bolo schválených 10 zamestnancov pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Útvar IPKZ na nej bude doplnený o ďalších 12 zamestnancov zo zvýšeného počtu zamestnancov rezortu schváleného vládou SR pre rok 2003.

Pre štátne príspevkové organizácie rezortu sú výdavky taktiež zabezpečené v zákone č. 750/2002 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2003. Z toho vyplýva, že ministerstvo bude na zabezpečenie implementácie zákona uplatňovať len požiadavky uvedené na rok 2004 v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

Z vyberania správnych poplatkov za integrované povoľovanie a za zmenu povolení sa očakáva celkový príjem štátneho rozpočtu v rokoch 2003 až 2006 (t.j. v období, kedy je potrebné vydať integrované povolenia pre všetky v súčasnosti fungujúce prevádzky) v sume 10 až 12 mil. Sk Po roku 2006 to budú už podstatne nižšie príjmy v závislosti od počtu realizovaných zmien integrovaných povolení.

Isté pravidelné príjmy štátneho rozpočtu možno očakávať z výnosu ukladaných pokút za porušovanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ich rozsah však bude závisieť od prevádzkovej disciplíny prevádzkovateľov zariadení. Príjmami štátneho rozpočtu budú i správne poplatky vybrané za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, neočakáva sa, že tieto príjmy presiahnu 30 000 Sk.

Kapitola MP SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR na realizáciu úloh vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona uplatňuje požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov o 6, z toho o štyroch zamestnancov v roku 2003 a o dvoch v roku 2004.

Z uvedeného počtu zamestnancov sú dvaja zamestnanci pre ministerstvo a štyria pre pracovisko v Lesníckom výskumnom ústave Zvolen.

Celkové náklady v roku 2003 ........................................................................ 4 600 tis. Sk

Celkové náklady v roku 2004 ....................................................................... 1 600 tis. Sk

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona a ani finančné dôsledky pre štátny rozpočet v kapitolách MH SR a MZ SR.

V roku 2005 a ďalších rokoch nebudú v súvislosti so zabezpečením implementácie zákona kladené zvýšené finančné požiadavky na štátny rozpočet nad rámec limitov počtu zamestnancov a limitov výdavkov príslušných rozpočtových kapitol.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie ochrany životného prostredia v porovnaní s platným právnym stavom. Prevádzkovatelia sú už na základe platných zložkových zákonov povinní zabezpečiť také techniky, ktoré musia plniť zložkové emisné limity a zložkové BAT. Integrované požiadavky na tieto technológie môžu zvýšiť náklady na ich zabezpečenie asi o 10-20 %.

Istý dopad na prevádzkovateľov budú mať náklady na vypracovanie a podanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo žiadosti na jeho zmenu. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu, nepokryjú však celkové náklady na vydanie integrovaných povolení.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Odhad dopadov na životné prostredie - predpokladá sa postupné znižovanie negatívnych dopadov prevádzok spadajúcich pod režim tohto zákona na životné prostredie a postupné zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia ako celku predovšetkým v územiach, kde sú alebo budú umiestnené tieto zdroje znečisťovania. Po roku 2007 sa nepredpokladá (okrem výnimiek uvedených v prvej časti tejto dôvodovej správy) existencia prevádzky na Slovensku, ktorá by mala taký negatívny dopad na životné prostredie, ktorý by prekračoval normy kvality životného prostredia v mieste jej existencie.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona si v rokoch 2003 a 2004 vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov zabezpečujúcich úlohy v integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave a na Slovenskej agentúre životného prostredia celkom o 61 v členení SIŽP (45), SHMÚ (4) a SAŽP (12). Iné dopady na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest sa neočakávajú.

Predkladaný návrh zákona bude mať minimálny dopad na rozpočet tých obcí, na ktorých území sa zariadenia nachádzajú alebo budú inštalované. Tento dopad súvisí s nákladmi na zverejňovanie žiadostí a vyjadrovanie sa k ním, ktoré by nemali prekročiť 1000 Sk na jednu žiadosť. Ročne nepôjde o významný počet žiadostí pre uvedené zariadenia nakoľko v súčasnosti je v Slovenskej republike celkovo evidovaných 531 zariadení spadajúcich pod režim zákona. Na väčšinu obcí, na ktorých území sa zariadenia nenachádzajú a nebudú nachádzať, nemá návrh zákona žiaden priamy dopad. Rovnako nemá návrh zákona dopad na rozpočet vyšších územných celkov.

II. Osobitná časť

K článku I

K § 1: Vymedzuje sa predmet zákona. Predmetom úpravy je predovšetkým postup pri vydávaní a kontrole integrovaného povolenia a zriadenie a správa informačného systému integrovaného povoľovania, vrátane integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ale aj povinnosti prevádzkovateľa, ako i zabezpečenie a spôsob výmeny informácií o najlepších dostupných technikách.

K § 2: Účelom zákona je zabezpečiť integrovanú prevenciu a obmedzovanie znečisťovania životného prostredia s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.

Definície pojmov, ktoré sú uvedené v tomto paragrafe, vychádzajú z definícií uvedených v smernici o IPKZ.

Osobitne dôležitá je definícia prevádzky, ktorou sa určujú a vymedzujú zdroje znečisťovania životného prostredia a ďalšie s nimi súvisiace aktivity, ktoré budú spadať povinne pod režim tohto zákona. V súlade so smernicou Rady sa pripúšťa, aby sa prevádzkovateľom v zmysle zákona mohla dobrovoľne stať aj osoba, ktoré nie je povinná žiadať o povolenie.

Vymedzenie jestvujúcej prevádzky 30. októbrom 1999, resp. 30. októbrom 2000 (odsek 4) je rovnaké, ako v smernici Rady 96/61/ES, ostatné prevádzky sú nové bez ohľadu na to, kedy nadobudne zákon účinnosť a či boli spustené pred jeho účinnosťou, alebo po nej. Takáto úprava je potrebná, aby v celej Únii bol rovnaký režim týkajúci sa rozdelenia prevádzok na jestvujúce a na nové. To má význam pre určovanie podmienok činností v prevádzkach a pre zavádzanie najlepších dostupných techník.

V súlade so smernicou IPKZ je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania vzájomne prepojený komplex opatrení, ktorého výsledkom by malo byť zníženie celkového znečisťovania v mieste prevádzky. Najdôležitejšie z týchto opatrení sa uvádzajú v odseku 7. Podrobnejšie sa ich obsah rozoberá v ďalších ustanoveniach.

K § 3: Aj v tomto ustanovení ide predovšetkým o definície prevzaté zo smernice IPKZ a doplnené o požiadavky smernice, ktoré sa vzťahujú k pojmom „emisie“ a „emisný limit“. Emisie sú z prevádzok unikajúce množstvá znečisťujúcich látok, vibrácií, tepla alebo hluku spôsobujúce znečisťovanie životného prostredia, ktoré pri nahromadení môžu spôsobovať prekračovanie noriem kvality životného prostredia a poškodzovať ľudské zdravie alebo ekosystémy.

Účelom zákona je práve ich obmedzovanie komplexným posudzovaním všetkých emisií a určovaním emisných limitov naraz pre všetky znečisťujúce látky v ich vzájomnej podmienenosti a vzájomnom pôsobení na jednotlivé zložky životného prostredia (na ovzdušie, na vody a na pôdu).

K § 4: Normy kvality životného prostredia sú určujúcim prvkom smernice IPKZ, pretože vymedzujú komplexné požiadavky na životné prostredie v konkrétnom mieste. Obsahujú ukazovatele vypovedajúce o únosnom zaťažení životného prostredia, ktoré by sa nemalo prekročiť. Pri prekračovaní noriem hrozí aj poškodenie životného prostredia v takom rozsahu, že životné prostredie už nebude schopné vlastnými (prírodnými) možnosťami sa udržať na rovnakej úrovni a dôjde k trvalému zhoršeniu a k narušeniu princípu trvalo udržateľného rozvoja územia. Kvalitu životného prostredia v konkrétnom mieste ovplyvňujú všetky zdroje znečisťovania v okolí, nie len povoľovaná prevádzka, ale aj diaľkové prenosy emisií. To má podstatný význam pre povoľovanie, pretože množstvo emisií z prevádzky spolupôsobí s emisiami z ostatných zdrojov znečisťovania. Preto môže dôjsť k situácii, že prevádzka sa povolí len za predpokladu, že sama zníži emisie, alebo že ich zníži iný zdroj znečisťovania ovplyvňujúci kvalitu životného prostredia v mieste prevádzky.

V odseku 2 je uvedené základné kritérium integrovaného povoľovania prevádzok. Postupne, najneskôr v roku 2007 (okrem individuálne povolených výnimiek Európskou úniou, ktoré sú uvedené v tabuľke všeobecnej časti dôvodovej správy), by nemali byť v činnosti prevádzky, ktoré znečisťujú životné prostredie v takom rozsahu, že spolu s ostatnými zdrojmi znečisťovania prekračujú normu kvality životného prostredia v mieste prevádzky.

K § 5: Ďalším podstatným prvkom smernice IPKZ, a tým aj zákona, sú tzv. najlepšie dostupné techniky (B.A.T. – Best Available Technics). Definícia tohto pojmu sa preberá zo smernice.

Dôležitosť tohto pojmu je v tom, že sa ním zjednocuje prístup k možnostiam znižovania znečisťovania životného prostredia jednotne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a v nich podľa jednotlivých kategórií prevádzok prostredníctvom výrobných technológií, technických zariadení a výrobných procesov. Je všeobecný záujem, aby sa používala najlepšia technika, ktorá z hľadiska ochrany životného prostredia je najúčinnejšia. Pritom sa však musí brať do úvahy aj realita života prevádzkovateľov, najmä podnikateľské a celkové ekonomické možnosti v jednotlivých štátoch Európskej únie. Preto najlepšou dostupnou technikou nebude vždy tá, ktorá je z technického hľadiska naozaj najúčinnejšia, ale pre ekonomickú príčinu alebo z iného dôvodu (napr. z dôvodu priemyselných práv) nie je všeobecne dostupná všetkým prevádzkovateľom rovnakej kategórie prevádzok v celej Európskej únii tak, aby bolo spravodlivé ju na každom prevádzkovateľovi nekompromisne požadovať.

Na tento účel orgány Európskej únie zriadili Centrum pre najlepšie dostupné techniky v Seville (Španielsko), v ktorom sa sústreďujú informácie o jednotlivých nových technológiách podľa priemyselných odvetví a druhov prevádzok a zovšeobecňujú poznatky z ich používania.

K § 6: Informačný systém bude dôležitým prvkom aplikácie zákona v podmienkach Slovenskej republiky, pretože bude sústreďovať údaje a informácie o všetkých prevádzkach a ich prevádzkovateľoch, o vybavení prevádzok technikou a o najlepších dostupných technikách pre jednotlivé kategórie prevádzok, o normách kvality životného prostredia pre jednotlivé časti územia Slovenska, o vydaných povoleniach v integrovanom povoľovaní a ďalšie podstatné údaje a informácie potrebné na aplikáciu zákona, na cezhraničnú spoluprácu pri cezhraničných vplyvoch znečisťovania životného prostredia a na multilaterálnu spoluprácu v rámci Európskej únie.

V odseku 3 sa zavádza pravidlo vzájomnej bezplatnej výmeny údajov a informácií medzi informačným systémom a orgánmi verejnej správy a ďalšími právnickými osobami verejného sektora. Nie je praktické, aby si subjekty verejnej správy a verejného sektora vôbec vymieňali údaje a informácie potrebné na plnenie úloh verejnej správy odplatne, čo by zvýšilo náklady na plnenie úloh vykazovaním vzájomných platieb.

K § 7: Návrh sleduje umožniť, aby prevádzkovatelia mali možnosť nájsť na trhu kvalifikované osoby, ktoré im budú schopné poskytnúť odborné rady a pomoc pri zostavovaní návrhu na začatie konania (žiadosti). Navrhuje sa, aby išlo o viazanú živnosť s tým, že osobitnú odbornú spôsobilosť bude overovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podrobnosti overovania upraví vykonávacia vyhláška.

K § 8: Ide o úvodné ustanovenia k časti, ktorá je jadrom smernice IPKZ, a to k integrovanému povoľovaniu. V tejto časti ide v podstate o procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa povoľovania prevádzok doplnené niekoľkými všeobecnými ustanoveniami o podmienkach pre konanie. Tie sú uvedené práve v tomto ustanovení.

V odseku 2 je uvedené, z čoho pozostáva integrované povoľovanie. Z uvedeného taxatívneho výpočtu vyplýva, že do konania sa integruje viacero teraz samostatných povoľovacích konaní, ktorými sa zaoberá viacero orgánov štátnej správy. Už z tohto výpočtu je zrejmé, že celkovo ide o výrazné uľahčenie pozície prevádzkovateľov, pretože všetky doterajšie konania týkajúce sa prevádzky sa nahradia len jedným.

Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj stavebné konanie, ak sa má povoliť prevádzka, ktorá vyžaduje novú výstavbu alebo zmenu jestvujúcich stavieb. Integrovanie stavebného konania síce nie je v ostatných štátoch Európskej únie rozšírené, ale vzhľadom na obsahovú súvislosť stavby a prevádzky v nej môže dôjsť k výraznej časovej i finančnej úspore pre prevádzkovateľa.

Tak, ako sa taxatívne vypočítava, ktoré konania sa integrujú, v súlade so smernicou IPKZ sa výslovne niektoré konania vylučujú z integrovaného konania. V tomto bode sa dosiahne celoeurópska jednota. Kým územné konanie je v Európe prevažne neznáme, ostatné dve konania budú vylúčené jednotne.

Treba však dodať, že posudzovanie vplyvu na životné prostredie (tzv. E.I.A.) sa týka zariadení, z ktorých viaceré sú aj v zozname prevádzok integrovaného povoľovania. Rovnako aj zariadenia podliehajúce režimu prevencie závažných priemyselných havárií (tzv. Seveso II) sú aj v zozname prevádzok podliehajúcich integrovanému povoľovaniu. Pri veľkých priemyselných gigantoch (napr. U.S. Steel, Slovnaft, a pod.) bude prevádzkovateľ vo všetkých troch právnych režimoch.

K § 9: Predbežné prerokovanie žiadosti je novým prvkom v slovenskom práve. Nejde o správne konanie, ale o posudzovanie návrhu na začatie konania z hľadiska obsahu a formy ešte pred jeho podaním tým istým orgánom verejnej správy, ktorý sa ním bude zaoberať po jeho podaní ako správny orgán.

Nejde o zákonnú povinnosť, ale o možnosť prevádzkovateľa požiadať správny orgán o predbežné prerokovanie žiadosti. Ak o to prevádzkovateľ požiada, správny orgán je povinný mu vyhovieť a žiadosťou sa zaoberať.

Písomné stanovisko správneho orgánu je akousi smernicou pre prevádzkovateľa, ako upraviť žiadosť, prípadne i stanoviskom, či prevádzka vôbec podlieha režimu integrovaného povoľovania. Z formálnoprávneho hľadiska síce nejde o konštitutívne správne rozhodnutie, ale len o stanovisko vyjadrujúce názor správneho orgánu, ale jeho nerešpektovanie môže mať pre prevádzkovateľa dôsledky v konaní (napr. prerušenie konania na odstránenie nedostatkov podania alebo zastavenie konania). Rovnako však aj nerešpektovanie vlastného stanoviska zo strany správneho orgánu môže mať právne následky, pretože ak sa odporúčania a tvrdenia uvedené v stanovisku nepotvrdia v konaní, možno vymáhať náhradu škody, ktorá tým prevádzkovateľovi vznikla (tzv. nesprávnym úradným postupom).

K § 10: Ustanovenie vymedzuje okruh účastníkov konania v zásade v zhode s § 14 správneho poriadku. Obec je účastníkom konania v súlade s § 14 ods. 2 správneho poriadku.

V odseku 2 sa vymedzujú tzv. dotknuté orgány. V zásade ide o všetky správne orgány, ktoré sú príslušné konať v tých konaniach, ktoré sa integrujú do integrovaného povoľovania, a ďalšie orgány a iné právnické osoby, ktoré výsledným rozhodnutím (povolením) môžu byť priamo dotknuté, alebo výsledné rozhodnutie je závislé od ich stanoviska alebo ovplyvňuje plnenie ich úloh podľa zákona.

Tento okruh je zdanlivo veľmi široký, ale v realite ten istý orgán (okresný úrad) vystupuje vo viacerých konaniach, takže celkový počet dotknutých orgánov nepresiahne počet orgánov, ktoré sa vecou museli zaoberať pred integráciou konaní.

V odseku 3 sa vymedzuje okruh osôb, ktoré budú v postavení tzv. zúčastnených osôb. Tým sa reaguje na požiadavku tzv. Aarhuského dohovoru z roku 1998, ktorý požaduje od signatárskych krajín umožniť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia. Hoci správny poriadok výslovne neupravuje spôsob účasti verejnosti na konaní, zo základných zásad správneho konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) možno vyvodiť záver o tom, že to právne možné je. Preto už aj niektoré iné zákony z oblasti životného prostredia umožňujú účasť verejnosti v konaní.

Verejnosť je zastúpená v integrovanom povoľovaní jednak tzv. organizovanou časťou verejnosti (t.j., občianskymi združeniami a združeniami právnických osôb) a jednak širokou verejnosťou (obyvateľstvom obcí).

V odseku 4 sa vymedzujú procesné práva zúčastnených osôb. Zúčastnená osoba nie je účastníkom konania, ani procesnou stranou, a preto nemôže mať všetky procesné práva ako má prevádzkovateľ alebo obec.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na § 19 ods. 2 správneho poriadku, ktorý predpokladá, že náležitosti podania upravuje osobitný predpis. Tým je tento zákon. Podrobnejšie údaje o náležitostiach žiadosti zverejní Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vo svojom vestníku.

Požiadavky na obsah žiadosti (odseky 1 a 2) vychádzajú z obsahu smernice IPKZ a sú upresnené s prihliadnutím na slovenské právo.

V odseku 3 sa upravuje možnosť prevádzkovateľa doplniť žiadosť o podporné argumenty. Nejde o povinné náležitosti podania, ale o zákonnú možnosť prevádzkovateľa podporiť v konaní svoje návrhy aj ďalšími podkladmi alebo dôkazmi. Najvýznamnejšie z nich sa budú zrejme týkať údajov a poznatkov o najlepšej dostupnej technike prichádzajúcej do úvahy pre konkrétnu kategóriu prevádzok, ako aj údaje a informácie týkajúce sa noriem kvality životného prostredia v mieste prevádzky. Z hľadiska formy pôjde najmä o odborné posudky, vyjadrenia výskumných pracovísk, súbory nameraných údajov, informácie o používaní technológie v zahraničí, a pod.

Odsek 4 upravuje formu žiadosti. Požiadavka na vysoký počet písomných vyhotovení žiadosti je opodstatnené vysokým počtom účastníkov konania a dotknutých orgánov.

K § 12: Ustanovujú sa odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania vo fáze začatia konania.

V odseku 1 je odchýlka od § 19 ods. 1 správneho poriadku, ktorá spočíva v tom, že návrh na začatie konania možno urobiť len písomnou žiadosťou. Vylučuje sa tým ústne urobené podanie. To je odôvodnené rozsahom i obsahom žiadosti. Zároveň sa rieši časový moment začatia konania, keďže okrem písomného vyhotovenia sa žiadosť podáva aj elektronicky. Ak nedôjdu na správny orgán naraz, platí, že právne relevantné je písomné podanie.

V odseku 2 sa dopĺňa a upresňuje procesná povinnosť správneho orgánu ustanovená v § 18 ods. 3 správneho poriadku. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že v konaní vystupuje nielen viacero účastníkov konania, ale aj značný počet dotknutých orgánov, a že správny orgán má povinnosť zainteresovať na konaní verejnosť a ak ide o cezhraničný vplyv znečisťovania, aj cudzí štátny orgán.

K § 13: Ustanovenie dopĺňa § 21 správneho poriadku a podrobne upravuje priebeh ústneho pojednávania. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že správny poriadok upravuje ústne pojednávanie ako fakultatívne a značne rámcovo. V navrhovanom zákone je ústne pojednávanie obligatórne a zároveň je považované za podstatný prvok konania, pretože na ňom musí prevádzkovateľ obhájiť svoju pozíciu pred nameranými údajmi a hodnotami, pred argumentmi účastníkov konania, dotknutými orgánmi a zúčastnenými osobami a pred faktami o mieste prevádzky.

V súlade s § 21 ods. 2 druhou vetou správneho poriadku sa ustanovuje tzv. koncentrácia konania (odsek 3). Tou sa sleduje, aby po ústnom pojednávaní už nemohli byť vznesené nové pripomienky a námety a aby správny orgán sa mohol plne venovať fáze dokazovania a prípravy povolenia.

Novým prvkom konania je účasť širokej verejnosti ako povinného procesného úkonu. Tá sa zabezpečuje dvomi spôsobmi – jednak možnosťou uplatnenia petície (odsek 4) a jednak možnosťou zvolať v spolupráci s obcou verejné zhromaždenie občanov (odseky 4 a 5). Na ňom sa uskutoční tzv. scoping, t.j., verejný „výsluch“ prevádzkovateľa, a preto sa konanie verejného zhromaždenia obyvateľov obce podmieňuje osobnou účasťou prevádzkovateľa (jeho zamestnanca).

K § 14: V ustanovení (odsek 1) ide o upresnenie § 30 správneho poriadku o dôvody pre zastavenie konania, ktoré prichádzajú do úvahy, a o možnosť späťvzatia žiadosti bez súhlasu ostatných účastníkov konania (odsek 2).

Bezdôvodná neúčasť na ústnom pojednávaní alebo na verejnom zhromaždení občanov znamená ich zmarenie. Malo by byť v záujme prevádzkovateľa, aby sa konanie doviedlo do úspešného konca, a preto bezdôvodná neúčasť svedčí o nezáujme o povolenie. Prevádzkovateľ môže však podať novú žiadosť, čím sa začne nové konanie.

K § 15: Ustanovenie dopĺňa § 31 správneho poriadku o trovy konania spôsobené bezdôvodnou alebo úmyselnou neúčasťou prevádzkovateľa na ústnom pojednávaní a na verejnom zhromaždení občanov, t.j. zmarením uvedených procesov. Ich zmarenie znamená spôsobenie zbytočných trov konania správnemu orgánu, obci a ostatným účastníkom konania, dotknutým orgánom, zúčastneným osobám i obyvateľom obce. Je preto opodstatnené, aby ich znášal ten, kto ich spôsobil. To vo všeobecnosti zodpovedá zneniu § 31 ods. 2 správneho poriadku už teraz.

K § 16: V ustanovení ide o upresnenie a doplnenie niekoľkých ustanovení správneho poriadku o zisťovaní podkladu rozhodnutia.

V odsekoch 1 až 3 sa upresňujú § 32 a 34 správneho poriadku, a to s prihliadnutím na obsah konania. Uplatnenie čestného vyhlásenia namiesto dôkazu (odsek 4) sa vylučuje vzhľadom na charakter žiadosti a na obsah dokazovania.

Odsek 5 reaguje na podstatu integrovaného povoľovania, ktoré má nahradiť konania (a tým aj prípadné rozhodnutia) správnych orgánov podľa tzv. zložkových zákonov. Neprichádza preto do úvahy, aby bol ich predchádzajúcimi rozhodnutiami viazaný. Tieto správne orgány však budú uplatňovať verejné záujmy, ktoré sú ich úlohou, priamo v integrovanom povoľovaní ako tzv. dotknuté orgány v konaní.

V odseku 6 sa vylučuje použitie § 42 správneho poriadku. Integrované povoľovanie je konaním na návrh prevádzkovateľa. Bolo by nelogické, aby ho bolo možné predviesť. Ako opatrenie proti jeho nečinnosti je možnosť nahradiť spôsobené trovy a zastaviť konanie. Voči ostatným účastníkom konania však toto opatrenie zostáva platiť, aby nemohli mariť konanie, v ktorom sú účastníkmi konania.

Odsek 7 upresňuje všeobecnú úpravu v § 43 správneho poriadku. Účelom je zabrániť znečisťovaniu životného prostredia do času vydania povolenie, resp. nepovolenia činnosti.

V odseku 8 sa upravuje dĺžka lehoty na rozhodnutie a jej plynutie. Dôvodom je skutočnosť, že integrované povoľovanie objektívne nemožno skončiť v lehotách upravených v § 49 správneho poriadku. Pravidlá predlžovania lehoty a oznamovacia povinnosť však zostávajú platiť podľa § 49 správneho poriadku.

K § 17: Ustanovením sa vymedzuje rozsah rozhodovacej kompetencie správneho orgánu. V zásade sa má správny orgán v spolupráci s prevádzkovateľom a s dotknutými orgánmi snažiť zabezpečiť ochranu životného prostredia pri zachovaní prevádzky a nie likvidovať jestvujúce prevádzky, resp. odmietať povoliť nové. O tom totiž smernica IPKZ nie je. Je vo verejnom záujme zachovávať zamestnanosť, rozširovať ekonomický potenciál krajiny a zabezpečiť verejné služby. Integrované povoľovanie má tento verejný záujem napomáhať a nie obmedzovať.

Správny orgán by v zásade mal svoju aktivitu zamerať na určenie takých podmienok prevádzky s využitím možností najlepšej dostupnej techniky, aby neboli prekročené normy kvality životného prostredia. Ak je možné túto normu dosiahnuť, správny orgán musí tento cieľ napomôcť dosiahnuť. Nepovolenie prevádzky, resp. obmedzenie alebo zastavenie jestvujúcej prevádzky je až krajným riešením, keď nie je možné vtesnať sa nijakým opatrením do normy kvality životného prostredia, napr. ani zavedením najlepšej dostupnej techniky, ani prípadným obmedzením iných miestnych zdrojov znečisťovania. Pôjde o krajné riešenie a len v území, v ktorom je životné prostredie narušené bez okamžitej rozumnej a ekonomicky únosnej možnosti nápravy.

K § 18: Ustanovenie nadväzuje na § 47 správneho poriadku, ktorý v odseku 5 predpokladá, že tzv. ďalšie náležitosti rozhodnutia ustanoví osobitný predpis.

Náležitosti povolenia uvedené v odseku 1 vyplývajú zo smernice IPKZ.

Rovnako možnosť udeliť dočasnú výnimku z uloženého režimu a jednotlivých podmienok prevádzky (odsek 3) je len v rozsahu, aký pripúšťa smernica IPKZ, a len z dôvodov, ktoré umožňuje. To isté platí aj o úprave v odsekoch 4 a 5.

K § 19: Rozširuje sa v duchu smernice IPKZ úprava oznamovania povolenia. Kým odsek 1 je v zásade štandardnou úpravou (§ 52 ods. 1 správneho poriadku), ostatné odseky zavádzajú nový režim reagujúci na tzv. Aarhuský dohovor z roku 1998, ktorý sleduje zvýšiť informovanosť verejnosti o rozhodovaní v oblasti životného prostredia.

K § 20: V súlade s obsahom smernice IPKZ sa ustanovujú základné povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k vykonávaniu štátneho dozoru nad znečisťovaním životného prostredia. Prevádzka má byť trvalo kontrolovaná jednak vnútropodnikovou kontrolou prevádzkovateľa, čo je aj vo vlastnom záujme prevádzkovateľa ako prevencia pred haváriami a škodami vo výrobe, a jednak vo verejnom záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

V odseku 4 je vyjadrená právna podstata povolenia, že ide o tzv. rozhodnutie in rem, čiže, že sa vzťahuje na prevádzku a nie na osobu prevádzkovateľa (jeho osobné postavenie a pomery sa ním nemenia). Obdobné ustanovenie má aj stavebný zákon v § 70, pokiaľ ide o stavebné povolenie.

K § 21: Upravujú sa základné pravidlá kontroly prevádzky v rámci výkonu štátneho dozoru a predmet jednotlivých kontrol. Ide v podstate o štandardné pravidlá, ako ich poznajú aj predpisy o kontrole v štátnej správe, ktoré aj tu platia subsidiárne.

K § 22: Ustanovenie kumuluje jednotlivé nápravné opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy podľa smernice Rady. V odseku 2 je možnosť ochrany verejných záujmov formou rozhodnutia o obmedzení alebo úplnom zastavení prevádzky. Ide o krajné riešenie, keď orgán štátneho dozoru vyčerpal ostatné nápravné prostriedky (upozornenie, výzvu, pokutu), alebo keď je zásah bezprostredne (okamžite) potrebný na zamedzenie vzniku škody na zdraví alebo na životnom prostredí.

K § 23: V ustanovení sa upravujú oprávnenia a povinnosti konkrétnych osôb vykonávajúcich štátny dozor (inšpektorov). Jednotlivé oprávnenia sú opodstatnené s cieľom zabezpečiť možnosť zistiť potrebné údaje.

V odseku 3 sa upravuje poriadková pokuta ako úprava všeobecného ustanovenia v § 45 správneho poriadku. Ostatné pravidlá ukladania poriadkových pokút podľa správneho poriadku zostávajú nezmenené.

K § 24: Ustanovujú sa skutkové podstaty tzv. iných správnych deliktov. Jediným do úvahy prichádzajúcim previnilcom môže byť len prevádzkovateľ a správnym orgánom inšpekcia (okresný inšpektorát). Procesné pravidlá ustanovuje správny poriadok.

K § 25: Pravidlá ukladania pokút obsahujú záväzný pokyn na posudzovanie spoločenskej škodlivosti spáchaného správneho deliktu (odsek 1), opatrenia pre prípad recidívy (odsek 2), prekluzívne lehoty (odsek 3) a zamedzujú duplicitnému uloženiu pokuty za ten istý správny delikt.

Výnos vymožených pokút je príjmom štátneho rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel.

K § 26: Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti vymedzenej týmto zákonom tvoria len Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Spolupráca iných ministerstiev (hospodárstva, pôdohospodárstva a zdravotníctva) sa na plnení úloh v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania predpokladá, ale nie sú ani správnymi orgánmi, ani orgánmi štátneho dozoru.

K § 27: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní jednak úlohu ústredného orgánu štátnej správy, z čoho mu plynú úlohy uvedené v odseku 1 a 4 a úlohy uvedené v zákone č. 575/2001 Z.z. a jednak úlohy voči orgánom Európskych spoločenstiev uvedené v odseku 2 ako vyplývajú zo smernice IPKZ.

V odseku 5 sa predpokladá, že viaceré úlohy bude za ministerstvo plniť jeho príspevková organizácia personálne i technicky na to pripravená - Slovenská agentúra životného prostredia a Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

K § 28: Slovenská inšpekcia životného prostredia je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní a orgánom štátneho dozoru v kontrole znečisťovania v rozsahu vymedzenom v odseku 1. Okrem toho plní úlohy odborného orgánu vo veciach najlepších dostupných techník (odsek 2).

Podľa štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia uvedené úlohy plní tak ústredie, ako aj okresné inšpektoráty. Vzhľadom na vysokú špecializáciu činnosti to však nebudú všetky okresné inšpektoráty, ale len okresné inšpektoráty v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. To na celkový počet menej ako 550 existujúcich prevádzok plne postačuje.

K § 29: V prechodných ustanoveniach odsekov 1 a 2 sa upravuje postup a lehoty na podávanie žiadostí na jestvujúce prevádzky.

Zákon predpokladá, že prevádzkovateľov bude na podanie žiadosti vyzývať správny orgán postupne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a kategórií prevádzok v závislosti od v závislosti od poznania najlepších dostupných techník pre jednotlivé kategórie prevádzok. Očakáva sa, že správny orgán bude spolupracovať so združeniami prevádzkovateľov (priemyselnými zväzmi), pretože bez ich súčinnosti by najmä v začiatku nebolo možné uskutočniť integrované povoľovanie jednotlivých kategórií prevádzok.

Inšpekcia môže v integrovanom povolení pre zariadenia odsúhlasené s Európskou komisiou posunúť termíny plnenia podmienok integrovaného povolenia na neskoršie obdobie. Maximálna dĺžka tohto odkladu (prechodného obdobia) je limitovaná termínmi taktiež odsúhlasenými s Európskou komisiou uvedenými v Doložke zlučiteľnosti.

Podľa doterajších podkladov pôjde asi o 530 - 560 prevádzok všetkých kategórií, pre ktoré sa musia vydať integrované povolenia do 30.októbra 2007.

V odsekoch 3 až 5 sa ustanovuje postup pri podávaní žiadosti pre prevádzkovateľov, ktorých prevádzky boli povolené alebo sú v povoľovacom procese pred účinnosťou tohto zákona. Pre tieto prevádzky sa musí vydať integrované povolenie k dátumu vstupu do Európskej únie, napriek tomu, že len nedávno boli povoľované podľa tzv. zložkových predpisov platných do účinnosti tohto zákona. Takýchto zriadení je podľa súčasných zistení asi 30 až 40.

K Čl. II: Článok novelizuje zákon o štátnej správe pre životné prostredie, pričom do kompetencie MŽP SR taktiež dopĺňa ochranu klimatického systému Zeme a do pôsobnosti SIŽP kompetencie vyplývajúce z tohto zákona. Súčasne sa upravuje vecná a územná pôsobnosť inšpekcie a jej organizácia, najmä upresnenie vzťahu inšpektorátov k ústrediu.

Inšpektoráty budú správnymi orgánmi podľa správneho práva, ale nebudú právnickými osobami podľa občianskeho práva. Takéto riešenie existuje už v sústave okresných a krajských úradov (postavenie odborov) a v sústave katastrálnych úradov (vzťah správy katastra a katastrálneho úradu). Týmto usporiadaním sa docieli výrazná úspora obslužného aparátu a rozpočtových prostriedkov.

K Čl. III: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia stavebného zákona, ktorou sa upravuje inšpektorát ako špeciálny stavebný úrad pre stavby a ich zmeny povoľované v integrovanom povoľovaní.

K Čl. IV: Ide o priamu novelizáciu, ktorej obsahom je, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva bol dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní a obhajoval verejné záujmy v oblasti štátnej správy lesného hospodárstva.

K Čl. V: Novelou prílohy č. 2 živnostenského zákona sa ustanovuje nová viazaná živnosť pre tzv. oprávnené osoby, ktoré budú môcť na komerčnom základe poskytovať prevádzkovateľom odborné poradenstvo pri zostavovaní žiadostí. Podkladom pre živnostenský úrad bude osvedčenie vydané Ministerstvom životného prostredia SR.

K Čl. VI: V tomto článku je priama novelizácia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu do integrovaného povolenia.

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude mať podľa nej v integrovanom povoľovaní postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. VII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ochrane zdravia ľudí, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia a nadväzne sa upravujú kompetencie orgánov na ochranu zdravia.

K Čl. VIII: Zmena zákona o správnych poplatkoch je navrhnutá vzhľadom na veľké náklady súvisiace s vydaním integrovaného povolenia alebo vydaním rozhodnutia o jeho zmene. Ide o vynútenú novelizáciu zákona o správnych poplatkoch na základe požiadaviek celkom novej problematiky upravenej zákonom o IPKZ.

K Čl. IX: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o odpadoch, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. X: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o vodách, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia. Orgán štátnej vodnej správy bude mať postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. XI: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ovzduší, ktorá súvisí s ochranou klimatického systému Zeme a s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XIII: Účinnosť tohto zákona sa navrhuje k 1.júlu 2003. Tento termín je posledný možný na to, aby sa mohli k 1.januáru 2004 vydať v zákonnej lehote prvé integrované povolenia pre existujúce prevádzky.

K prílohám zákona

V prílohe č.1 je uvedený zoznam priemyselných činností v členení na jednotlivé kategórie, vrátane výkonových hraníc prevádzok, ktoré povinne spadajú pod režim tohto zákona.

V prílohe č.2 je uvedený zoznam základných znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia a do vody, pre ktoré musia byť určené emisné limity vždy, ak sú z prevádzky vypúšťané vo významných množstvách.

V prílohe č.3 sú uvedené hľadiská, ktoré sa vždy musia vziať do úvahy pri určovaní najlepších dostupných techník.

V Bratislave dňa 2. apríla 2003

Mikuláš Dzurinda predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu