Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov 241/2003 účinný od 01.08.2003 do 31.03.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov

Príloha č. 8

Slovenský rozhlas - Dôvodová správa

k požiadavke Slovenského rozhlasu na zv ýšenie koncesionárskeho poplatku

10

Príloha č. 8

Slovenský rozhlas - Dôvodová správa

k požiadavke Slovenského rozhlasu na zv ýšenie koncesionárskeho poplatku

Dôvodová správa

k požiadavke Slovenského rozhlasu na zvýšenie koncesioná rskeho poplatku od 1.1.2003.

Slovenský rozhlas ako verejnoprávna inštitúcia plní nezastupiteľnú úlohu pri uplatňovaní ústavných práv občanov Slovenskej republiky pri zabezpečení informačných a kultúrnych potrieb. Tieto úlohy vyplývajú Slovenskému rozhlasu zo zákona o SRo, ktorý však nerieši problematiku finančn ého zabezpečenia plnenia týchto úloh.

Hlavný m zdrojom financovania SRo by mali byť príjmy z koncesionárskych poplatkov, čo by zabezpečovalo jeho nezávislosť. Problematiku koncesionárskeho poplatku rieši zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v súčasnosti tvorí právny rámec hlavného zdroja financovania Slovenského rozhlasu. Súčasná výška koncesionárskeho poplatku 30,- Sk za rádioprijímač je v platnosti od 1.8.1997 t.j. nebola upravovaná 5 rokov. Táto skutočnosť mala za následok každoročne sa zvyšujúce požiadavky SRo na finančné prostriedky štátneho rozpočtu a narastanie dlhov SRo voč i ST, a.s., keďže SRo nebol schopný z reálnych finančných zdrojov vykryť všetky náklady.

Výška príjmov z koncesionárskych poplatkov je závislá od počtu platiacich koncesionárov, ktorý v dôsledku nedokonalosti zákona o koncesionárskych poplatkoch neustále klesá. Zákon o koncesionárskych poplatkov ustanovil pomerne široké spektrum právnických a fyzických osôb, ktoré sú od platenia poplatkov oslobodené bez legislatívnej úpravy kompenzácie za oslobodené osoby. Z celkového počtu domácností 1800 tis. eviduje SRo ku koncu augusta 2002 1 127 tis. platiacich koncesionárov. I napriek rôznym aktivitám, ktoré Slovenský rozhlas podniká na podchytenie neplatiacich koncesionárov, počet koncesionárov za poplatok neustále kles á.

Slovenský rozhlas sa aktívne zúčastňuje pri prí prave novely zákona o Slovenskom rozhlase a zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktoré by tvorili základ systémového riešenia financovania SRo v budúcom období.

V roku 2002 nebol SRo schopný z vlastných zdrojov a schválených prostriedkov ŠR vykryť náklady spojené s plnením všetkých úloh, ktoré mu vyplývajú zo zákona a bol schválený deficitný rozpočet vo výške 182,6 mil.Sk.

Na základe bilancie vlastný ch zdrojov príjmov SRo, schválených prostriedkov ŠR na rok 2003 a predpokladaných výdavkov spojených s plnením stanovených úloh v roku 2003 je pri nezmenenej sadzbe koncesionárskeho poplatku nereá lne zostavenie vyrovnaného rozpočtu. Nakoľko zdroje štátneho rozpočtu SR neumožňujú dostatočne riešiť finančnú situáciu Slovenského rozhlasu je možnosť zabezpeči ť finančné podmienky pre činnosť a rozvoj Slovenského rozhlasu zvýšením sadzby koncesionárskeho poplatku na 50,- Sk. Opodstatnenosť navrhovanej výšky koncesionárskeho poplatku zdôvodň ujeme v podrobnej štruktúre predpokladaných výdavkov a príjmov v návrhu rozpočtu na rok 2003.

Návrh prevádzkového rozpoč tu Slovenského rozhlasu

na rok 2003

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Výnosy z hlavnej činnosti SRo – vlastné zdroje 899 806 tis. Sk

Náklady na hlavnú činnosť SRo 1 229 806 tis. Sk

Bežný transfer zo štátneho rozpoč tu 330 000 tis. Sk

(podľa vládneho návrhu ŠR zo dňa 26.10.2002)

Hospodársky výsledok 0

Kvantifikácia prevádzkovej oblasti návrhu rozpočtu

Návrh rozpočtu Slovenského rozhlasu na rok 2003 v oblasti výnosov z hlavnej č innosti

Predpokladané vlastné zdroje príjmov vo výške 899 806 tis. Sk.

v tom:

Príjmy z koncesionárskych poplatkov 769 200 tis. Sk

v tom: od fyzických osôb (1 100 000) 660 000 tis. Sk

od právnických osôb (182 000) 109 200 tis. Sk

Navrhovaná výška príjmov je stanovená na základe sadzby koncesionárskeho poplatku vo výš ke 50,- Sk pre fyzické osoby a právnické osoby a predpokladaného počtu koncesionárov - fyzických osôb a počtu rádioprijímačov právnických osôb celkom vo výške 1 282 000.

Príjmy z reklamy 96 069 tis. Sk

z toho: príjmy od PSMA86 000 tis. Sk

príjmy z vlastnej reklamy10 069 tis. Sk

Objem príjmov z reklamy je limitovaný celkovým reklamným priestorom v SR a možnosťami Slovenského rozhlasu uplatniť sa na mediálnom trhu.

Tržby za vlastné výrobky Vydavateľstva Pyramída 3 400 tis. Sk

Výška zodpovedá kvantifikácii predaja vydaných titulov v nadväznosti na predbežný edičný a reedičn ý plán.

Tržby za hudobné pozdravy 6 430 tis. Sk

Objem tržieb vychádza z ich kvantifikácie hospodárskymi strediskami a zostáva približne na ú rovni r. 2002.

Tržby za vysielanie pre školy 2 100 tis. Sk

(v Rádiu Devín 1 900 tis. Sk, Rádio Inet 200 tis. Sk)

Výška finančných prostriedkov je stanovená podľa zmluvy na rok 2002.

Pre rok 2003 nie je ešte zmluva uzatvorená.

Tržby za výkony hudobných telies 2 600 tis. Sk

Rozpočtované tržby vychádzajú z predpokladaný ch komerčných aktivít hudobných telies.

Tržby za prenájmy 7 781 tis. Sk

Rozpočtujú sa príjmy z uzatvorených resp. pripravovan ých nájomných zmlúv,

ťažisko tvoria príjmy z prenájmov nebytových priestorov.

Tržby za vysielanie BBC3 850 tis. Sk

Kvantifikácia tržieb vychádza z uzatvorených zmlúv a týka sa regionálnych št údií v Banskej Bystrici a Košiciach.

Ostatné tržby 8 376 tis. Sk

V rámci ostatných tržieb plánujeme najmä:

–tržby za tvorbu zvukových záznamov

–tržby z predaja služieb /ide najmä o refakturované náklady za slu žby, ktoré sú poskytované súbežne s prenájmami nebytových priestorov/,

–úroky z vložených peňažných prostriedkov na bežných účtoch v peňažných ústavoch

–tržby za programový produkt – Rádiotrh práce,

–tržby za služby v účelových zariadeniach.

Návrh rozpočtu Slovenského rozhlasu na rok 2003 v oblasti nákladov na hlavnú č innosť

Návrh nákladov Slovenského rozhlasu na rok 2003 predstavuje výšku

1 229 806 tis. Sk

Kvantifikácia nákladov rozpočtu na rok 2003 podľa jednotlivých nákladových skupín je nasledovn á:

501–spotreba materiálu 29 250 tis. Sk

Rozpočtované náklady súvisia so zabezpečením bež nej prevádzky a vyplývajú z charakteru činnosti Slovenského rozhlasu. Ide o náklady na spotrebu nosičov zvuku, kancelárskeho materiálu, propagačného materiálu, kníh, časopisov a novín. Z dô vodu predpokladaného väčšieho rozsahu opráv v roku 2003 v dôsledku obmedzenia tejto činnosti v predchádzajúcich rokoch predpokladá sa väčšia spotreba materiálu na opravy a udržovanie. Z nutnosti nahradi ť najviac opotrebovanú rozhlasovú techniku vyplýva potreba vyšších výdavkov na nákup drobného hmotného majetku. Kvantifikácia nákladov zahàňa aj zvýšené ceny PHM.

502 – spotreba energie 44 434 tis. Sk

Náklady sú kvantifikované na základe plánovaný ch odberov a predpokladaných cenových nárastov u jednotlivých druhov energií (plyn 22%, el. energia 15%, voda 15%, teplo 25%).

Slovenský rozhlas realizoval v r. 2002 rozsiahly a náročný energetický projekt (rekonštrukcia Nasávacej a Výfukovej strojovne s montážou spätného získania tepla) čím dochádza už od tohto roka k podstatnému zníženiu absolútneho množstva spotrebovaného tepla v GJ. Úspory tepla v roku 2003 vo finančnom vyjadrení sú negatívne ovplyvnené predpokladaným nárastom regulovaný ch cien za teplo od 1.1.2003. Úspory v spotrebe tepla v GJ v roku 2003 v dôsledku zavedenia energoprojektu dokumentuje nasledovný odberový diagram:

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky hradené štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácii, vyplývajúcej z čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, však príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov. Koncesionársky poplatok určený pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh týchto inštitúcií – verejnej služby.

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na definícii solidárnej platby. Poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale solidárnou povinnou platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto má v držaní prijímač za účelom príjmu.

Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov, nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov.

V Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Výška je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť deficit prirodzene vznikajúci v druhej polovici.

Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa britská vláda opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Komisia je nezávislá nielen na štáte, ale aj na BBC.

Skôr ako príslušný minister, alebo vláda urobí konečné rozhodnutie, koná sa verejná porada a rozhodnutie podlieha ratifikácii parlamentom.

Výnimku tvorí Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka. Pri aplikovaní tohto systému by koncesionársky poplatok bol 180,- Sk pre STV a 90,- Sk pre SRo, spolu 270,- korún (výnos 3,9 mld. ročne) .

Problém finančného zabezpečenia má viac aspektov, avšak programová služba poskytovaná verejnou vysielacou organizáciou by vždy mala byť financovaná z verejných zdrojov, či už formou poplatkov alebo pomocou daňového mechanizmu.

Nižšie uvedené štyri základné princípy financovania vyjadrujú potrebu vyvinúť priehľadný a stabilný mechanizmus, ktorého prostredníctvom budú verejní vysielatelia dostávať prostriedky pre výkon svojho poslania a vďaka, ktorému budú môcť kontinuálne plánovať svoje rozpočtové náklady.

1)STABILITA

Finančné prostriedky by mali byť poskytované na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov (ak zostanú zachované). Cieľom je zabrániť núdzovému deficitnému financovaniu, či opakovanému prideľovaniu financií ad hoc.

2)NEZÁVISLOSŤ

Mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces, ktorý je s verejným financovaním spojený, by mal zabrániť tomu, aby boli vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu. Je nevyhnutné rešpektovať ich redakčnú autonómiu a v tomto aspekte plnia nezastupiteľnú úlohu nezávislé orgány.

3)PROPORCIONALITA

Objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom by mal postačovať na to, aby mohli plniť svoje poslanie, ale nemal by prekročiť hranice nevyhnutných nákladov. Financovanie má byť úmerné potrebám. To môže definovať objektívny odhad finančných potrieb vysielateľ nezávislým orgánom.

4)TRANSPARENTNOSŤ

Plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami pozorne sledujú dozorné orgány, ochrancovia verejného záujmu. Zodpovednosť môže ďalej posilniť nezávislá účtovná kontrola, otvorenosť a každoročné zverejňovanie účtovníctva. Pokiaľ vysielateľ prevádzkuje aj komerčné služby, záruku transparentnosti poskytuje oddelené účtovníctvo alebo inštitucionálne oddelenie oblasti komerčnej činnosti od verejnej služby.

Považuje sa za nevyhnutné pripomenúť, že všetky formy vysielania sú financované spotrebiteľom/občanom, či už ako daňovým poplatníkom (štátne dotácie), ako spotrebiteľom produktov (inzercia a sponzorstvo), ako predplatiteľom určitých programových staníc (platená TV), alebo ako majiteľom rozhlasového alebo televízneho prijímača (koncesionárske/licenčné poplatky). Vo všetkých týchto prípadoch občan nemá na výber, je povinný platiť.

◊V prípade, že platí formou odvádzania daní, financuje ten typ programov, pre ktoré sa štát rozhodol, s tým, že tieto programy spĺňajú najvyššie záujmy štátu.

◊V prípade, že platí prostredníctvom inzercie a sponzorstva (tým, že kupuje produkty a služby inzerované v rozhlase a televízii), financuje ten typ programov, ktoré si komerčný vysielateľ zvolil, aby získal čo najväčší počet poslucháčov a divákov, čím vlastne zvýši svoj zisk.

◊Ak platí ako predplatiteľ danej programovej stanice, platí vlastne za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ.

Ak platí za vysielanie formou koncesionárskych/licenčných poplatkov, financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi.

Budúcnosť vysielania televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Čím je väčšia rozmanitosť a individualizácia informačných zdrojov, tým viac sa divácka a poslucháčska obec rozčleňuje, tým viac bude dôležité zachovať aspoň jednu pevnú službu, ktorá zohráva úlohu národného informačného zdroja a národnej identifikácie. Súčasne s vývojom technológie (digitalizácia, koncentrácia, atď.), doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, Internet), so zväčšovaním počtu programov (kanálov), a to najmä prostredníctvom ďalších tematických kanálov, ako aj s vývojom nových metód financovania (platená TV, platenie za sledovanie), aj verejnoprávni vysielatelia musia byť schopní prijať všetky tieto nové prvky, aby mohli ďalej slúžiť verejnosti, a to čo najvhodnejším spôsobom, tak ako si to doba vyžaduje.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia poskytujú zo zákona službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné zaistiť dostatočný príjem pre prevádzkovateľov vysielania zo zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohoto dôvodu sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia oprávnení vykonávať za podmienok stanovených zákonom č. 308/200 Z.z. o vysielaní a retransmisii podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom ich činnosti a ktorá nesmie ohroziť ich poslanie a úlohy. Tento zmiešaný spôsob financovania je štandardnejším finančným modelom verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

Súčasný systém finančného zabezpečenia vysielateľov zo zákona v Slovenskej republike vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku, ako základu ich financovania verejnými zdrojmi. Jeho uplatnenie však v praxi znamená neustále znižovanie reálnych príjmov pre jednotlivé médiá pri súčasnom zvyšovaní nákladov na realizáciu ich zákonom stanovených úloh. Tento nesúlad možno v podmienkach súčasného právneho stavu riešiť buď priebežným zvyšovaním výšky koncesionárskeho poplatku, alebo zvyšovaním nárokov na štátny rozpočet a krytím strát hospodárenia oboch subjektov.

Jednou z hlavných príčin súčasnej ekonomickej situácie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je absencia jej systémového riešenia v záujme zabezpečenia ich plnohodnotného vysielania. Rozdelenie federálnych verejnoprávnych médií sa ekonomicky nedoriešilo a nebola tu ani dostatočná politická vôľa na riešenie problémov vo vzťahu k ich skutočným potrebám a objektívnej nezávislosti verejnoprávnych médií na štátnej moci. Z hľadiska hospodárenia a financovania sú i v súčasnosti obe tieto inštitúcie vnímané viac ako príspevkové organizácie a nie ako národné, nezávislé a verejnoprávne inštitúcie s nezastupiteľným miestom v mediálnej oblasti.

Nové komunikačné technológie prinášajú do oblasti vysielania zásadné zmeny, ktoré si vyžadujú jasne formulované princípy podpory systému verejnoprávneho vysielania, tak aby bol schopný ďalšieho vývoja v novom technologickom kontexte. Európske krajiny sa zhodli, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoločnosti rastie význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú naplnenie ústavných práv občanov. Úlohou štátu a vecou spoločnej zodpovednosti je garantovať prístupnosť k informáciám, vzdelávaniu a kultúrnemu bohatstvu. Zároveň s tým je nevyhnutné presadzovať princípy podpory kvalitných relácií, programov a produktov neobsahujúcich násilie, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych krajín.

Ministri štátov zúčastnených na Štvrtej európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike, ktorá sa konala v Praha 7. - 8. decembra 1994, potvrdili svoj záväzok zachovať a rozvíjať silné verejno-právne vysielanie v prostredí charakterizovanom čoraz náročnejšou konkurenčnou ponukou programových služieb a rýchlymi technologickými zmenami. Súčasne s tým sa zaviazali, že zaručia pre vysielateľov zo zákona stále a primerané zdroje, nevyhnutné na plnenie ich úloh, tak aby bola zaručená ich nezávislosť voči politickému a ekonomickému zasahovaniu. Štáty uchádzajúce sa o členstvo v EÚ budú posudzované aj podľa toho, ako zabezpečujú verejnoprávne vysielanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné zabezpečenie vysielateľov zo zákona má rozsiahle dôsledky pre ich schopnosť úspešne realizovať svoje úlohy a povinnosti, požaduje rada Európy od členských štátov, aby zabezpečili týmto vysielateľom dostatočný a stabilný zdroj príjmov. Výška sadzby poplatku musí prihliadať k trendom rastu nákladov tak, aby tieto inštitúcie mohli reálne vykonávať zákonom stanovené povinnosti a plniť tak účel, pre ktorý boli zriadené.

Základným problémom platnej právnej úpravy je súčasná výška sadzby poplatkov, ktorá nebola upravená od roku 1997. Nezanedbateľná je i skutočnosť, že v rámci Európy je Slovenská republika krajinou s najnižším poplatkom za rozhlasový prijímač a televízny prijímač. Výsledkom je výrazne nižší príjem Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu oproti porovnateľným európskym vysielateľov verejnej programovej služby. Navyše, celková opotrebovanosť majetku a technológií v oboch médiách sa v krátkom čase zákonite prejaví v tom, že bude treba vynaložiť značný objem finančných prostriedkov na ich modernizáciu predovšetkým v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie.

Koncesionársky poplatok za televízny prijímač bol pôvodne stanovený v roku 1985 na 50 Kčs a zvýšený bol až v roku 1997 na 75 Sk, poplatok za rozhlasový prijímač bol v rovnakom roku zvýšený z pôvodných 20 Kčs na 30 Sk.

Koncesionársky príspevok jednej platiacej domácnosti v SR na výrobu a vysielanie Slovenskej televízie činí 2,47 Sk na deň. Koncesionársky príspevok jednej platiacej domácnosti v SR na výrobu a vysielanie Slovenského rozhlasu činí 0,99 Sk na deň.

Avšak pri kvalifikovanom posudzovaní disponibilných zdrojov v pomere k povinnostiam a úlohám verejnej programovej služby, s prihliadnutím na požiadavku univerzálnosti a všeobecnej adresnosti, nemôžeme brať v úvahu iba počet platiacich domácností a výšku koncesionárskeho poplatku, ale súčin všetkých faktorov ako sú: príjmy z reklamného vysielania, dotácie zo štátneho rozpočtu, objem výroby a vysielania v hodinách a celkový počet domácností.

Na jednu hodiny výroby a vysielania, vrátane príjmov STV zo štátneho rozpočtu a reklamy prispieva každá domácnosť sumou 10 halierov. Pre porovnanie, na výrobu a vysielanie jednej hodiny TV Markíza prispieva každá domácnosť sumou 14 halierov, a to aj tie domácnosti, ktoré nemajú možnosť sledovať vysielanie tejto stanice, pretože sa nenachádzajú v území pokrytia signálom TV Markíza.

Na jednu hodiny výroby a vysielania Slovenského rozhlasu, vrátane príjmov zo štátneho rozpočtu a reklamy, prispieva každá domácnosť sumou 5 halierov.

Zvýšenie koncesionárskych poplatkov sa navrhuje k vyrovnaniu rastu nákladov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, spôsobeného v období od posledného zvýšenia poplatkov v roku 1997 niekoľkými zásadnými faktormi. Predovšetkým sa jedná o dôsledok vývoja miery inflácie.

Ukazovateľ indexu spotrebiteľských cien je štandardne používaný pre posudzovanie priemerných štatistických veličín. Miera inflácie vyjadrená prírastkom priemerného ročného indexu spotrebiteľských cien dosiahla v roku 1997 6,1%, v roku 1998 6,7%, v roku 1999 10,6%, v roku 2000 12% a v roku 2001 7,3% a v roku 2002 3,9%, bez toho, aby bola premietnutá do výšky sadzby poplatku. Miera inflácie vzrástla v uvedenom období o 46,6%, náklady Slovenskej televízie iba o 4,4% (rozdiel - 42,2%) a náklady Slovenského rozhlasu vzrástli o 34,4% (rozdiel - 12,2%).

Slovenská televízia199719981999200020012002SpoluN á k l a d y1 676 7651 829 9291 869 8831 955 4311 940 6531 714 330 Rast nákladov v %0,9%9,1%2,2%4,6%-0,8%-11,7%4,4%Inflácia v %6,1%6,7%10,6%12,0%7,3%3,9%46,6%Rozdiel-5,2%2,4%-8,4%-7,4%-8,1%-15,6%- 42,2%

Slovenský rozhlas199719981999200020012002SpoluN á k l a d y683 818779 621866 609962 536991 899989 766 Rast nákladov v %-4,6%14,0%11,2%11,1%3,1%-0,2%34,4%Inflácia v %6,1%6,7%10,6%12,0%7,3%3,9%46,6%Rozdiel-10,7%7,3%0,6%-0,9%-4,2%-4,1%- 12,2%

Vzhľadom k úsporným opatreniam prevádzkovateľov vysielania zo zákona rástli celkové náklady na tvorbu a šírenie rozhlasových (a televíznych programov v uvedenom období pomalšie ako úhrnný index spotrebiteľských cien, rast nákladov však nie je možné naďalej kompenzovať iba úspornými opatreniami, bez toho aby bola ohrozená schopnosť prevádzkovateľov vysielania zo zákona plniť riadne úlohy verejnej služby.

Na základe bilancie zdrojov príjmov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, schválených prostriedkov ŠR na rok 2003 a predpokladaných výdavkov spojených s plnením stanovených úloh v roku 2003 je pri nezmenenej sadzbe koncesionárskeho poplatku pre obidve inštitúcie nereálne zostavenie vyrovnaného rozpočtu.

Nakoľko zdroje štátneho rozpočtu SR neumožňujú dostatočne riešiť finančnú situáciu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a to ani v rozsahu za oslobodené osoby a ďalšie položky uvedené v Analýze financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, jediná možnosť ako zabezpečiť finančné podmienky pre ich činnosť a rozvoj je zvýšenie sadzby koncesionárskeho poplatku.

Výška navrhovanej sadzby koncesionárskych poplatkov by mala zohľadňovať skutočnosť, že objem disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečenie programovej služby vo verejnom záujme musí pokryť nasledovné oblasti:

a)výkon programovej služby vo verejnom záujme,

b)podporu a rozvoj audiovizuálnej tvorby,

c)splácanie záväzkov týchto inštitúcií,

d)technologické a rozvojové investície,

e)prevádzku a udržiavanie majetku, ktoré tieto inštitúcie spravujú.

Na základe uvedeného ministerstvo kultúry navrhuje zvýšiť poplatok za televízny prijímač zo súčasných 75,- na 100 Sk, ďalej navrhuje zvýšiť poplatok za rozhlasový prijímač zo súčasných 30,- na 40 Sk, čo predstavuje cca 33% nárast.

Od navrhovaného zvýšenia poplatkov sa očakáva, že prispeje k vytvoreniu podmienok pre existenciu a činnosť verejnoprávnych médií.

Návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov vychádzal z Analýzy financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ekonomickými a programovými stratégiami, ktoré vypracovali Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Ich súčasťou sú aj vývojové tendencie znázornené v tabuľkách a grafoch. Tieto materiály tvoria súčasť dôvodovej správy.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.

Návrh zákona bol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K článku I.1. V záujme zjednodušenia preukazovania nároku na oslobodenie sa vypúšťa doterajšia zákonná požiadavka na úradné overenie čestného vyhlásenia.

2. Nové odseky zakotvujú povinnosti platiteľov poplatku, ktorý majú na základe zákona nárok na zníženú sadzbu, resp. úplne oslobodenie od platenia poplatkov a spôsob preukazovania tohto nároku.

3. Ustanovenie upravuje zvýšenie koncesionárskeho poplatku pri používaní rozhlasového prijímača z doterajších 30,- Sk na 40,- Sk a pri používaní televízneho prijímača z doterajších 75,- SK na 100,- Sk. Navrhované zvýšenie koncesionárskeho poplatku o 33% pri rozhlasovom prijímači a televíznom prijímači sa opiera o celkový rast cien a nákladov v činnosti verejnoprávnych médií.

Navrhnuté zvýšenie koncesionárskeho poplatku predstavuje v prepočte HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa nárast vo výdavkoch na jednu domácnosť o 35,- Sk, t.j. menej ako o 1% v oblasti spotreba verejnej správy (0,83%).

4. Ustanovenie upravuje zníženú 50% sadzbu koncesionárskeho poplatku pri používaní rozhlasového prijímača z doterajších 0,- Sk na 20,- Sk a pri používaní televízneho prijímača z doterajších 0,- SK na 50,- Sk, pre fyzické osoby, ktoré sú poberateľmi dôchodku, ak nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti oslobodená skupina osôb nemá žiadne výdavky v oblasti spotreba verejnej správy, nemôžeme vyjadriť nárast v rovnakom porovnaní, ako pri domácnostiach, ktoré tvorí ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Navrhnutých 70,- Sk predstavuje nárast vo výdavkoch na jednu domácnosť, v ktorej žijú iba osoby, ktoré sú poberateľmi dôchodku zvýšenie o 100% na domácnosť. V prepočte na priemernú výšku starobného dôchodku za rok 2002 6069,- Sk tvorí navrhovaná sadzba 0,57% podiel na domácnosť, v ktorej žijú dvaja dôchodcovia a 1,15% podiel na domácnosť, v ktorej žije osamelá osoba. Uvedený návrh predstavuje odporúčané štandardné riešenie členských krajín Európskej únie pre finančný dopad výberu koncesionárskych poplatkov na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.

5. a 6. V záujme zosúladenia platnej právnej úpravy so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov bolo nevyhnutné zakotviť presný rozsah údajov, ktoré sú potrebné pre vedenie evidencie platiteľov poplatkov.

7. V nadväznosti rozšírenie povinných osôb ruší toto ustanovenie oslobodenie od povinnosti platiť poplatky pre fyzické osoby, ktoré sú poberateľmi dôchodku, ak nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti.

Podiel oslobodených domácností v zmysle príslušného ustanovenia predstavuje takmer 33% všetkých domácností a tvorí ročnú stratu vysielateľov vo výške 726 mil. Sk, ktorú nie je možné kompenzovať zo štátneho rozpočtu. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas už viackrát upozorňovali na skutočnosť, že nie sú v rámci legislatívneho prostredia súčasťou sociálnej siete a tieto straty by mali byť v plnej výške kompenzované zo štátneho rozpočtu.

Navrhované zrušenie sa opiera a zohľadňuje údaje a prognózu Štatistického úradu SR, podľa ktorých sa z hľadiska populačného vývoja Slovenskej republiky zvýšil nielen podiel, ale aj absolútny počet osôb v poproduktívnom veku. Táto skutočnosť poukazuje na celkovo sa zhoršujúce vekové zloženie obyvateľstva. Súčasná veková štruktúra obyvateľstva Slovenskej republiky skrýva v sebe určitý potenciál zrýchlenia starnutia po roku 2003, t.j. cez hranicu 60 rokov sa začnú presúvať početné ročníky narodené v 40-tych a 50-tych rokoch, čím sa vrchol vekovej pyramídy bude rozširovať a základ vekovej pyramídy sa bude zužovať. Táto skutočnosť bude výrazne ovplyvňovať najmä financovanie sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, ako aj zdravotnej starostlivosti obyvateľstva Slovenskej republiky. V zmysle platnej právnej úpravy bude mať dopad na ďalšie znižovanie výnosov z koncesionárskych poplatkov.

8. Efektívne uplatňovanie novely zákona je podmienené doplnením doterajšej evidencie platiteľov poplatkov. Bolo preto potrebné upraviť na prechodné obdobie povinnosť Sociálnej poisťovne bezplatne poskytnúť vyberateľovi poplatkov údaje o poberateľoch dôchodku, pre ktorých sa na základe novely zákona zavádza povinnosť platiť osobitnú sadzbu koncesionárskych poplatkov.K článku II.

V závislosti od priebehu legislatívneho procesu sa účinnosť právnej úpravy predpokladá od 1. júla 2003.

Bratislava 2. apríla 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš Dz u r i n d a

minister kultúry Slovenskej republiky

Rudolf Ch m e l

Tabuľková príloha

Aproximatívny prepočet vplyvu zvýšenia sadzby koncesionárskych poplatkov podľa návrhu rozpočtu Slovenskej televízie na rok 2003 z októbra 2002Sadzba koncesionárskych poplatkov v Sk75,-100,-Náklady celkom1 940 6531 940 653Výnosy Koncesionárske poplatky/ fyzické osoby1 020 0001 714 470z toho poberatelia dôchodku0342 240Koncesionárske poplatky/ právnické osoby a SZČO42 59156 578tržby z reklamy200 000200 000ostatné tržby39 65039 650Vlastné príjmy spolu1 302 2412 010 698Bežný transfer zo ŠR SR 370 000370 000Výnosy celkom1 672 2412 380 698Hospodársky výsledok-268 412440 045

Slovenská televíziaPožiadavkaNávrh zo ŠRRozdielPožiadavka na BT550 000370 000-180 000Požiadavka na KT120 0000-120 000Spolu670 000370 000-300 000 Deficit -568 412140 045údaje sú v tis. Sk

Aproximatívny prepočet vplyvu zvýšenia sadzby koncesionárskych poplatkov podľa návrhu rozpočtu Slovenského rozhlasu na rok 2003 z októbra 2002Sadzba koncesionárskych poplatkov v Sk30,-40,-Náklady celkom1 226 2981 226 298Výnosy Koncesionárske poplatky/ fyzické osoby396 000678 106z toho poberatelia dôchodku0133 262Koncesionárske poplatky/ právnické osoby a SZČO65 52086 716tržby z reklamy96 06996 069ostatné tržby34 53734 537Vlastné príjmy spolu657 646895 428Bežný transfer zo ŠR SR 330 000330 000Výnosy celkom922 1261 225 428Hospodársky výsledok-304 172-870

Slovenský rozhlasPožiadavkaNávrh zo ŠRRozdielPožiadavka na BT525 000330 000-195 000Požiadavka na KT186 5000-186 500Spolu711 500330 000-381 500 Deficit -620 152-382 370údaje sú v tis. Sk

zobraziť dôvodovú správu