Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch 241/1993 účinný od 01.01.2021 do 31.12.2022

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny REMIÁŠOVEJ, Milana VETRÁKA, Jaromíra ŠÍBLA, Moniky KOZELOVEJ a Gábora GRENDELA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna Remiáśová, Milan Vetrák, Jaromír Šíbl, Monika Kozelová a Gábor Grendel.

Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to:

❖21. jún, ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a

❖21. august, ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska.

Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz.

Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády, jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR.

Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6300 tankov a obrnených transportérov, 2000 diel a 950 lietadiel.

Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 000 osôb.

Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch.

2

V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska (Prokop Tomek – Ivo Pejčoch: Černá kniha sovětské okupace. Svět křídel 2015, str. 12, str. 115 - 155), z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska:

•Jozef Bonk, zastrelený sovietskymi vojakmi v Poprade,

•Štefan Ciberaj, smrteľne zranený sovietskym tankom v Rožňave,

•Milan Fulier, usmrtený sovietskymi vojakmi v Bratislave,

•Rudolf Gavorník, zastrelený sovietskymi vojakmi v Detve,

•Michal Hamrák, zastrelený v deň invázie na košickom Námestí Osloboditeľov,

•Ján Hatala, zastrelený na ceste Prešov – Košice,

•Pavol Hlaváč, zahynul pri náraze do sovietskeho vozidla v Ladomerskej Vieske,

•Ján Holík, zastrelený na bratislavskom Šafárikovom námestí,

•Bartolomej Horváth, zastrelený v Košiciach,

•Jozef Kadura, zahynul pri náraze sovietskeho obrneného transportéra do vozidla záchranky v Bratislave,

•Jozef Kolesár, zastrelený na košickom Námestí Osloboditeľov,

•Michal Korenko, zahynul v dôsledku sovietskeho vojenského vozidla v Špišskom Štvrtku,

•Margita Dana Košanová, zastrelená na schodoch Univerzity Komenského v Bratislave,

•Milan Lamper z Lučatína, zastrelený pred Československým rozhlasom v Prahe,

•Ján Lászlo, bývalý politický väzeň, zastrelený na Námestí Osloboditeľov v Košiciach,

•Peter Legner, zastrelený na bratislavskom Námestí SNP,

•Jozef Levák, otec štyroch detí, ľahol si pred prichádzajúce obrnené vozidlá, na rozkaz sovietskeho veliteľa prejdený tankom na námestí vo Zvolene,

•Ladislav Martoník, zastrelený v Košiciach,

•Helena Miťková, zomrela v dôsledku nehody spôsobenej sovietskym vojenským vozidlom v Báči, okres Dunajská Streda,

3

•František Moštenický, zrazený počas jazdy na motocykli so svojou dcérou sovietskym tankom na ceste medzi Važcom a Štrbou,

•Mária Očovanová, zabitá ťažkým sovietskym automobilom KRAZ, ktorý sa prebúral do obchodu s potravinami v Ožďanoch, kde nakupovala,

•Jaroslav Ondrejko, zahynul v dôsledku nehody spôsobenej sovietskou kolónou pri obci Čimice, okres Liptovský Mikuláš,

•Ladislav Pařízek, občan Zvolena usmrtený v priebehu invázie,

•Milan Paulík, chlapec zrazený maďarským vojakom na motorke v Rišňovciach,

•Ján Petrucha, zastrelený opitým sovietskym dôstojníkom v Prasníku, okres Trnava,

•Viktória Rybárová, dôchodkyňa prejdená maďarským tankom v obci Šulekovo,

•Štefan Sabol, zastrelený pri prestrelke opitých sovietskych vojakov v Šaci,

•Mária Sabová, usmrtená počas invázie v Bratislave,

•Ján Sekel, účastník SNP, smrteľne zranený sovietskym vozidlom ťahajúcim na lane mínomet v obci Slanec, okres Košice,

•Ivan Schmiedt, zastrelený v Košiciach,

•Stanislav Sivák, zabitý odrazeným projektilom pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave,

•Miroslav Stachura, dvojročný, prejdený vojenským cisternovým vozidlom v Kapušanoch,

•Ignác Šablatúra, mladistvý, zastrelený svojím tiež mladistvým bratancom, ktorému dali do rúk nabitý samopal sovietski vojaci,

•Ladislav Štúň, zahynul v dôsledku dopravnej nehody s kolónou sovietskych vozidiel v Lehotke, okres Žiar nad Hronom,

•Dominik Teplan, zrazený maďarským vojenským nákladným automobilom v obci Hul,

•Karol Tóth, zrazený sovietskym nákladným vojenským automobilom pri Rožňave,

•Anna Ulická, učnica, prejdená tromi sovietskymi vojenskými cisternovými automobilmi v Martine; ani jedno z vozidiel nezastavilo,

•Štefan Zdechovan, zastrelený guľometom sovietskej vojenskej kolóny, do ktorej hádzali civilisti rôzne predmety počas jej prechodu Detvou,

4

•Ing. Boris Zinovjev, knihovník z Brezovej pod Bradlom, prejdený tankom,

•Alojz Zsigrády, otec troch detí, prejdený sovietskym tankom, keď sa snažil upokojiť kone, splašené vojenskou kolónou, prechádzajúcou cez obec Topoľníky.

Následne v období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. (Tomek – Pejčoch, str. 80). Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. (Tomek – Pejčoch, str. 81).

Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu: v rokoch 1968-1969 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70 000 občanov, a v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5000 občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200 000 exulantov.

Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo – nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov.

Obrovské boli majetkové a environmentálne škody – niektoré staré environmenálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska, bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs.

Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciu, neslobodou a tzv. normalizáciou sú nevyčísliteľné.

Jednotky Strednej skupiny vojsk Sovietskej armády sa nachádzali v piatich tzv. divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku, a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Česko-Slovenska rozmiestnená sovietska raketová brigáda, vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22 Temp-S, známymi tiež ako SS-12. Velenie Česko-Slovenskej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach.

Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v Novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk.

Dňa 26. 2. 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná „Zmluva medzi vládami ČSSR a ZSSR o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR“. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500

5

bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície.

Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska. Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom Protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991 a o dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk generáplukovník Eduard Vorobjov.

V návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Česko-Slovensko, tak ako je od roku 1990 zakotvený v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a Krátkom slovníku slovenského jazyka.

Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiaden vplyv ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

6

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa novým pamätným dňom stal 21. jún – Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa novým pamätným dňom stal 21. august – Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

K Čl. II

So zohľadnením legisvakančnej lehoty sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2021.

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna Remiášová, Milan Vetrák, Jaromír Šíbl, Monika Kozelová a Gábor Grendel.

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

8

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

9

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OĽANO – NOVA – KÚ - Zmena zdola.

Cieľom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2020 – 2024:

✓podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť obete komunistického režimu,

✓zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcim v zahraničí s formuláciou uvedenou v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky a statusovom krajanskom zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Hoci na Slovensku už uplynulo viac ako 30 rokov od pádu komunizmu, so zločineckým systémom sme sa stále nevyrovnali. Ostalo po ňom mnoho obetí, ktorých mená upadajú do zabudnutia.

V rokoch 1948 až 1989 odsúdili a uväznili z politických dôvodov na Slovensku vyše 70-tisíc ľudí. Mnohí sa už nevrátili späť a vo väzení umreli. Neoprávnené rozsudky smrti vykonal režim nad piatimi desiatkami ľudí. Nútenými prácami prešlo vyše 13-tisíc občanov. Režim internoval takmer 5-tisíc rehoľníčok a rehoľníkov.

K týmto číslam by sme mohli pridať mnohé ďalšie. Neodsúdených, ale dokaličených alebo umučených na smrť, pozabíjaných alebo pochytaných na hraniciach, vystavených násiliu v domácnostiach, zamestnaní, postihovaných za svoje politické či náboženské presvedčenie.

Uväznenie, vysťahovanie, poprava, nútené práce, represie v zamestnaní, škole, či osobnom živote priamo zasiahli každého desiateho obyvateľa – ak zoberieme za východiskový údaj stav populácie z roka 1960, keď komunisti vyhlásili republiku za socialistickú. Napokon režim postihoval všetkých nepohodlných vrátane robotníkov, teda príslušníkov triedy, ktorá mala v tomto zriadení vládnuť.

Teror konca 40. a v priebehu 50. rokov 20. storočia bol taký dôsledný, že zakrátko neostala v slovenskej spoločnosti takmer žiadna sila, ktorá by vzdorovala. Azda jediní, čo sa udržali, boli odvážni veriaci. Nebojovali na barikádach, neviedli vojenský odpor, nezakladali podzemné politické hnutia. Ich sila paradoxne mohutnela vo väzeniach a koncentračných táboroch.

Títo ľudia sa na Slovensku stali reprezentantmi odporu. Tichého, zdanlivo nie nebezpečného. Režim ich však dobre strážil. Šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc neskôr potvrdil, že v 70. a 80. rokoch režim popri degradovaných komunistoch sledoval na Slovensku hlavne podzemných katolíckych predstaviteľov. Boli preň najnebezpečnejší.

Každý národ by si mal ctiť ľudí, ktorí neváhali obetovať svoju slobodu za to, aby sa dostala ostatným. Toto zvlášť platí o tých, čo na vlastnej koži prežili teror komunistických väzníc a vyšli z nich utužení a verní svojmu vlastnému presvedčeniu, ktoré bolo v protiklade k vládnej doktríne.

Takýchto ľudí sme mali na Slovensku viac a, žiaľ, ich mená sa vo verejnom priestore vyslovujú iba sporadicky. Paradoxne viac sa zvýrazňujú komunistické osobnosti, zodpovedné za to, že títo ľudia trpeli.

3

O jednom z takých trpiacich, ale nezlomených treba hovoriť v prvom rade. Bol ním presvedčený humanista, kresťan, lekár - Silvester Krčméry. Režim ho mučil a neoprávnene väznil vyše 13 rokov, aby ho potom prepustil proti jeho vlastnej vôli, lebo vo väzení režimu už škodil viac ako na slobode.

Silvester Krčméry sa previnil tým, že organizoval náboženské spoločenstvá medzi ľuďmi bez nejakého politického zamerania. Toto bolo proti vôli komunistického režimu už v začiatkoch jeho vlády, lebo jeho predstavitelia pochopili, že v katolíkoch budú mať najvážnejšieho ideového odporcu. Katolícku cirkev bolo treba ovládnuť, obmedziť jej vplyv na minimum a výhľadovo ju úplne zničiť.

Z tohto pohľadu bola akákoľvek nekontrolovaná organizovaná činnosť pre režim neprijateľná. Útoky sa začali hneď po komunistickom prevrate v roku 1948. Silvestra Krčméryho zatkli v roku 1951, obvinili ho z vedenia ilegálnych krúžkov s názvom Rodina, z protištátneho konania inštruovaného Vatikánom a z rozvracania ľudovodemokratického režimu.

S cieľom vynútiť od neho nadiktované priznanie „vláčili“ ho tri roky po vyšetrovacích väzbách, mučili rozličnými spôsobmi - bitkou, nútením státím, neustálym chodením po cele, odopieraním spánku a jedla. V samotkách strávil počas vyšetrovania 14 mesiacov. Najhroznejšia bola v pražskej Ruzyni, v kobke iba s holou betónovou podlahou, na ktorú sa na noc ukladal takmer nahý. V pravidelných intervaloch ho pritom oslepovalo silné svetlo. Stratil tam štvrtinu svojej hmotnosti.

V Košiciach zažil Silvester Krčméry takzvaný mlynový výsluch, ktorý trval nepretržite 50 hodín. Počas neho musel stáť v pozore a vyšetrujúci sa pri ňom striedali. Potom ho nútili cvičiť drepy či stáť opretý o stenu na špičkách prstov. „Nikdy som si nemyslel, že je možné toľko vydržať,“ spomínal neskôr Krčméry.

Ale vydržal. Pomáhala mu jeho viera, modlitba a vlastný pracovný program. V mysli si opakoval všetko, čo sa dovtedy naučil, neraz v jednom z viacerých jazykov, ktoré ovládal. V duchu sa stretal so svojimi príbuznými a priateľmi a viedol s nimi fiktívne rozhovory. Ako neskôr povedal, zničiť ho mohla len nečinnosť.

Nezlomili ho. K neústupnosti ho viedlo presvedčenie, že vyšetrujúcim nejde o odhalenie pravdy, ale o zničenie Pravdy. Preto mu vnucovali nepravé výpovede. Nechcel ublížiť svojim druhom. Neprezradil žiadne mená, odmietal podpísať pripravené protokoly. Hovoril si, že musí chrániť ostatných pred podobným utrpením, aké zažíval on sám. Bol pripravený na smrť, lebo sa mu ňou často vyhrážali.

Napriek odmietaniu vypovedať a podpisovať protokoly Krčméryho odsúdili. Dostal trest 14 rokov väzenia. Stále si stál za svojím a v obhajobnej reči uviedol, že v procese nie je obžalovaným on, ale cirkev a to bez toho, aby sa mohla obhajovať.

Svoje záverečné vystúpenie na procese 24. júna 1954 zakončil pamätnými slovami: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc! Kto však má v rukách moc, ten si

4

často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych!“

Po neúspešnom odvolacom konaní a potvrdení trestu Silvester Krčméry putoval po československých väzniciach a pracovných táboroch. Strávil v nich ďalších 10 rokov. Stále ho osobitne sledovali a mučili. Polovicu času strávil v samotkách alebo v celách so spoluväzňom, ktorý naňho donášal.

Napriek tomu ako človek na komunistov nezanevrel. Pravidelne sa modlil dokonca za tých najvyšších komunistických predstaviteľov v Sovietskom zväze a Číne. Zažil viacero konverzií spoluväzňov z komunistického presvedčenia.

Umožnili mu pracovať ako lekárovi vo väzenských ošetrovniach a nemocniciach. Pacientov bral zaradom, k všetkým mal rovnaký prístup. Liečil a pomáhal i tým, ktorí ubližovali ostatným. V niektorých prípadoch dosiahol, že po vyliečení vďaka jeho pozornosti zmenili svoje správanie k lepšiemu. Pritom sa to často odohrávalo v krutom svete koncentračných táborov v Jáchymovsku, kde sa ťažila uránová ruda.

Silvester Krčméry spolucítil so všetkými, čo boli nespravodlivo odsúdení a trpeli. Dokonca sa dobrovoľne zriekol miernejšej lekárskej služby a dobrovoľne sa ohlásil na prácu do hlbinných uránových baní, kde nebola núdza o úrazy, choroby a smrteľné nešťastia. Jeho velitelia spozorneli a neumožnili mu to. Podozrievali ho, že medzi väzenskými baníkmi bude šíriť svoje náboženské ľudomilné posolstvo. Pritom Silvester Krčméry nerobil v prístupe k ľuďom rozdiely podľa konfesie, ateistov nevynímajúc. V prvom rade mu vždy išlo o pomoc človeku.

Medzi väzňami, hlavne keď po uvoľnení režimu ubúdalo politicky odsúdených, vynikal Krčméry ako morálna autorita. Svojím konaním si dokázal získať aj tých najťažších kriminálnikov, ktorí sa k nemu potom utiekali. Táborovým veliteľom bol čím ďalej menej pohodlný, zosobňoval alternatívu ku krutému systému, ktorý svojím prístupom narúšal. Preto sa ho rozhodli dostať spomedzi seba, vypudiť z väzenia.

Koniec väzenskej etapy života Krčméryho je najzaujímavejší a zároveň najpoučnejší. Cit pre spravodlivosť dokázal prejaviť tým najmenej obvyklým spôsobom. Odmietol prijať prepustenie, hoci mu ho vnucovali tí, čo ho väznili. Dôležitejšie ako získať vytúženú slobodu bolo poukázať na zločinnosť režimu. Cítil sa nástrojom vyššej vôle, aby vyjavil pravdu.

Na začiatku 60. rokov, keď pribúdalo amnestií, mizli Krčméryho najbližší spoluväzni - už aj vrátane politických. Osamel, nemal dôverne známych, u ktorých by našiel kúsok pochopenia. Zhoršilo sa to ešte viac, keď ho začal dovtedy pevný otec prehovárať, aby požiadal o podmienečné prepustenie. Silvester Krčméry na jednej strane potreboval podporu okolia, na druhej strane podaním žiadosti nemienil potvrdiť oprávnenosť svojho pôvodného odsúdenia. Týmto krokom by s ním nepriamo súhlasil.

I tento boj Krčméry vyhral. Vydržal a mienil si vymeraný trest odsedieť až do konca. Popritom sa odvolal na ministerstvo spravodlivosti, že bol neoprávnene odsúdený. Jeho neochvejnosť primäla kompetentných vytlačiť ho z väzenia nasilu, samozrejme, s podmienečným prepustením pri zachovaní právoplatnosti súdneho rozsudku z roku 1954.

5

Tak sa aj stalo, zasadol súd a Krčméryho proti jeho vôli podmienečne prepustili niekoľko mesiacov pred vypršaním trestu. Protestoval proti tomu, ale nemohol to zmeniť.

Silvester Krčméry po prepustení na slobodu pôsobil ako lekár. Polícia ho stále sledovala o obmedzovala jeho činnosť, na čo sa viackrát sťažoval. Naposledy to bolo v októbri 1988, keď dokonca napísal priamo československému generálnemu prokurátorovi. Poslal mu trestné oznámenie na príslušníkov polície za trestný čin obmedzovania a pozbavenia slobody, zneužívania právomocí verejného činiteľa. Ako vždy, opieral sa o zákony platné v tom čase.

Podobne ako v ďalších prípadoch i v tomto trestnom oznámení sa zastával širšieho spoločenstva. Otvorene sa postavil za veriacich na Slovensku, ktorých zadržovali orgány alebo ktorým pod hrozbou násilia zamedzovali ústavnú slobodu pohybu. Ak sa situácia nezlepší, Krčméry generálnemu prokurátorovi oznámil, že bude nútený verejne vystúpiť a chrániť práva veriacich a občanov, hoci by ho to stálo i život.

Silvester Krčméry, vtedy už 64-ročný, si bol dobre vedomý, že po tomto odvážnom čine sa môže opäť dostať do väzenia. Ako kresťanský aktivista po prepustení stále pôsobil medzi mládežou, hlavne vysokoškolákmi a angažoval sa vo svojom dávnom nadnárodnom poslaní, ktorým bolo odvrhnutie komunizmu v Rusku a návrat obyvateľov ku kresťanstvu.

Podobne ako vo svojich mladých rokoch bol Krčméry ochotný vydať svoje telo ako obetu za ostatných. V ich mene bol pripravený nechať sa odsúdiť. V tom čase by to už pre režim nebolo také jednoduché, pretože jeho osud bol známy v zahraničí a postih by vyvolal nevôľu.

Napokon dilemu pre rozpadajúci sa režim vyriešil revolučný pohyb v novembri 1989.

V komunistickom režime, či už bol vo väzení alebo na slobode, sa Krčméry snažil dosiahnuť anulovanie právoplatnosti jeho odsúdenia. Napokon sa mu to podarilo až po páde komunistického režimu v roku 1990. Rehabilitoval ho ten istý trenčiansky vojenský súd, ktorý ho nezákonne odsúdil. Spravodlivosti sa tak dočkal po 36 rokoch od súdneho verdiktu. Jeho vzdorovanie v krutej vyšetrovacej väzbe nebolo márne.

V mysliach Slovákov sa ako najčastejší príklad človeka, ktorý odmietol podpísať zmanipulované obvinenia, objavuje predstaviteľ takzvaného slovenského buržoázneho nacionalizmu Gustáv Husák. Tohto vedúceho slovenského komunistu nezlomili a podobne ako Krčméry si odpykával v zmysle vtedajších zákonov nespravodlivý trest. Tu sa však akákoľvek podobnosť medzi nimi končí.

Aký obrovský rozdiel bol medzi bývalým a budúcim komunistickým prominentom Husákom a kresťanským aktivistom Krčmérym. Kým prvý bol jedným z hlavných strojcov komunistického režimu nastúpivšom po roku 1948, aby ho potom vo vnútrostraníckom mocenskom boji uväznili jeho vlastní, druhý tento režim odsudzoval hneď od začiatku.

V obhajovacej reči pred súdom v roku 1954 to Krčméry povedal jednoznačne. Komunisti nútili ľudí prijať filozofickú fikciu, teóriu založenú na omyle, na politickom vnucovaní pri použití násilia a diktatúry. Ale ľudia boli obzvlášť citliví práve na slobodu

6

náboženstva a svedomia. Keď ich prevychovávali v komunistickom duchu, robili z nich pokrytcov, ktorí si doma mysleli svoje. Tí, čo sa verejne ozvali, trpeli.

Príznačné pre režim, ktorý aj po určitom uvoľnení v 60. rokoch ostával v podstate stále zločinný, je, že Husák sa krátko po svojom prepustení domohol v roku 1963 rehabilitácie. Opäť vplával do vôd vysokej politiky, kde ostal na najvyššom štátnom poste až do kolapsu režimu v roku 1989. Krčméry sa v komunistickom režime rehabilitácie nedočkal, napokon by mu ju po roku 1969 musel odobriť sám Husák.

Je správne, keď je v povedomí verejnosti dodnes symbolom nezlomnosti voči krutým vyšetrovacím metódam 50. rokov viac Husák ako Krčméry? Vrcholový reprezentant zločinného systému namiesto jeho pevného oponenta?

Určite nie. Urobme nápravu.

Pohnutý život Silvestra Krčméryho nás presviedča, že práve on by sa mal stať symbolom nenásilného vzdoru proti komunistickému režimu. Tichého odporu, ktorý doviedol nebojácnych ľudí v Bratislave skandovať za slobodu už v marci 1988, rok a pol predtým, ako sa po masových demonštráciách v celom Československu úplne rozsypal.

Životný príbeh Krčméryho nám ukazuje, že dokázal ľudí zbavovať nenávisti a strachu, prejavov takých typických pre všetky komunistické režimy. Na druhej strane ich napĺňal odvahou vystupovať za svoje práva.

Krčméryho životná filozofia nebola negativistická, založená na odpore proti niečomu. Voči komunistom vystupoval nie ako proti nepriateľom, ale ako proti tým, čo mu chcú vziať jeho vlastnú slobodu. Tú považoval za rozhodujúcu. Osobnú slobodu nachádzal aj vo väzenských kobkách, lebo si ju dokázal ustrážiť vo vnútri. Ak sa ju režim snažil uchmatnúť iným, čo sa nedokázali dostatočne brániť, potom bol proti režimu.

Silvester Krčméry si celý život vážil spravodlivosť a bol by pre ňu urobil čokoľvek. Uvedomoval si, že žije vo svete právnych predpisov, hoci boli akokoľvek zdeformované. Študoval ich a odvolávajúc sa na ne, dostával väzniteľov do pomykova. Svoje znalosti a pomoc ponúkal ďalším, čo bol rozhodujúci moment, aby ho vypudili z väzenia.

V osobnom prístupe nerobil Krčméry rozdiely medzi katolíkom a evanjelikom, komunistom a nekomunistom, politickým väzňom a vrahom. Biblickú zásadu milovať svojho blížneho bral doslova.

Krčméry je tiež symbolom presahu národného postoja. Sám bol po starých rodičoch štvrtinový Slovák, Maďar, Poliak, Armén. Počas svojej mladosti sa zblížil s chorvátskym jezuitom Tomislavom Kolakovičom a rovnako ako on sa zasadzoval o opätovný návrat Ruska od komunizmu ku kresťanstvu. Ovládal viacero jazykov vrátane ruštiny a základov čínštiny. V svojom poslaní by sa rozdal pre celý svet.

Nakoniec ostal na Slovensku. Paradoxne sa o to pričinil komunistický režim, ktorý mu zavrel hranice súkromného života i hranice štátu. Tu dožil v roku 2013 svoj dlhý život, aby zanechal po sebe hlbokú vyoranú brázdu.

7

Silvester Krčméry si zaslúži, aby sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. Išiel neochvejne za svojím presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu.

Jeho slová z obhajovacej reči z roku 1954 „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!“ si vypočuli iba aktéri súdneho procesu, lebo verejnosť do miestnosti vojenského súdu v Trenčíne nevpustili.

Slová prednesené v obhajovacej reči sa mohli v prázdnej súdnej sieni zdať výkrikom na púšti, ale opak bol pravdou. Naplnili sa ešte za života Silvestra Krčméryho.

Preto je hodné pripomenúť si dátum, keď zazneli – 24. jún 1954. Nech je na Slovensku 24. jún pamätným Dňom obetí komunizmu na Slovensku. Tie tisíce obetí si zaslúžia našu spomienku a nielen pre ich utrpenie, ale pre hrdinstvo mnohých, ktorí ako Silvester Krčméry bojovali za pravdu, no ich mená už blednú na policiach slovenských archívov.

K bodu 2

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov používa vo vzťahu ku krajanom terminológiu „zahraničný Slovák“, ktorú pôvodne používal aj dnes už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto terminológia sa používala až do prijatia novely Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne jej čl. 7a, ktorým sa do slovenského právneho poriadku zaviedol pojem „Slovák žijúci v zahraničí“ a tento pojem sa následne použil aj v novom statusovom krajanskom zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S cieľom zosúladiť terminológiu novelizovaného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi sa mení aj názov pamätného dňa venovaného krajanom, ktorý si každoročne pripomíname 5. júla, a to z „Dňa zahraničných Slovákov“ na „Deň Slovákov žijúcich v zahraničí“.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2021.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

9

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“) a preradiť 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.

Dňa 28. októbra 1918 vznikol samostatný česko-slovenský štát. Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska.

Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia.

Počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 28. október nedostal nielen do zoznamu štátnych sviatkov SR, ale dokonca ani medzi pamätné dni. Pamätným dňom sa 28. október stal až v roku 1999. Vzhľadom na historický význam tohto dňa sa navrhuje jeho preradenie z pamätných dní medzi štátne sviatky.

Slovenská republika má v súčasnosti päť štátnych sviatkov. Schválením návrhu zákona sa počet štátnych sviatkov Slovenskej republiky zvýši na šesť. Predkladaný návrh zákona neruší žiadny iný štátny sviatok, ani iný deň pracovného pokoja. Zvýšenie počtu zákonom stanovených dní pracovného pokoja, ktorými sú aj štátne sviatky, by malo dopady na ekonomiku a podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby 28. október bol štátnym sviatkom, ale nebol dňom pracovného pokoja. Zaradením medzi štátne sviatky sa zvýši význam, ktorý Slovenská republika prikladá tomuto dňu. Udeje sa to však bez akýchkoľvek ekonomických dopadov, aj bez toho, aby bol zrušený niektorý iný štátny sviatok, alebo iný deň pracovného pokoja.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Peter Osuský, Gábor Grendel, Juraj Šeliga, Ľudovít Goga, Ondrej Dostál, Radovan Kazda, Ján Benčík, Milan Laurenčík, Andrej Stančík, Miroslav Kollár, Radovan Sloboda, Jana Žitňanská, Tomáš Valášek, Jarmila Halgašová, Miroslav Žiak, Tomáš Lehotský, Marián Viskupič a Viera Leščáková.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa novým štátnym sviatkom stal 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ktorý bol dosiaľ pamätným dňom. Počet štátnych sviatkov sa tým zvýši na šesť.

K bodu 2

Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnych sviatkoch sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja. Navrhuje sa doplniť znenie predmetného ustanovenia tak, aby z tohto pravidla mohla existovať výnimka, ktorá sa bližšie upravuje v novo navrhovanom § 2 ods. 3 (bod 3)

K bodu 3

Navrhuje sa pre 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu ako nový štátny sviatok ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja (§ 2 ods. 1 zákona o štátnych sviatkoch). Navrhuje sa, aby 28. október síce bol štátnym sviatkom, ale nebol dňom pracovného pokoja v zmysle § 2 ods. 1 zákona o štátnych sviatkoch. V záujme jednoznačnosti právnej úpravy sa zároveň navrhuje ustanoviť, že 28. október ako štátny sviatok nie je dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, keďže Zákonník práce obsahuje viacero ustanovení, ktoré sa týkajú osobitnej právnej úpravy pre dni pracovného pokoja i pre sviatky.

Zároveň sa aktualizuje odkaz na Zákonník práce v poznámke pod čiarou č. 1, keďže poznámka dosiaľ odkazuje na už neplatný Zákonník práce z roku 1965, ktorý bol v roku 2001 nahradený novým a v súčasnosti platným Zákonníkom práce č. 311/2000 Z. z..

K bodu 4

Vzhľadom na zaradenie 28. októbra – Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu medzi štátne sviatky sa navrhuje jeho vyradenie spomedzi pamätných dní.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona na 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.