Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 24/2006 účinný od 01.08.2015 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje predmet právnej úpravy pozitívnym aj negatívnym spôsobom, pričom všeobecnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany a ochrany utajovaných skutočností ponecháva nedotknutú. Rozsah pôsobnosti vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prí tomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

Oproti doterajšej právnej úprave sa pôsobnosť zákona v súlade so smernicou rozširuje na podzemné zásobníky plynov v prírodných horninových štruktúrach a v podzemný ch priestoroch.

K § 2

Definuje základné pojmy, ktoré sú používané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky. Ustanovenie preberá pojmy zo smernice, pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice s menšími úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku. Za účelom jednoznačnosti pri implementácii v praxi boli na účely tohto zákona navyše oproti smernici doplnené niektoré pojmy ako domino efekt a prevencia závažných priemyselných havárií.

Pojmom prítomnosť nebezpečnej látky sa projektovaným množstvom nebezpečnej látky rozumie také množstvo nebezpečnej látky, ktoré môže byť maximálne prítomné v zariadení/ v podniku uvedené v projektovej dokumentácii.

Oproti doterajšej právnej úprave sa modifikuje definícia rizika, ktorá sa preberá v plnom znení zo smernice. Význam definície sa ale nemení, pojem riziko je nutné spájať minimálne s dvoma veličinami – pravdepodobnosťou a dôsledkom príslušného nežiaduceho javu, ku ktorému môže dôjsť.

Do základných pojmov neboli zo smernice priamo zahrnuté pojmy 'zmes' a 'dotknutá verejnosť'. Pojem 'zmes' je zadefinovaný v čl. 2 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008, na ktoré sa odkazuje v pojme 'nebezpečná látka'.

Èl. 15 vrátane čl. 13 sa preberá § 14 'Územné plánovanie, povoľovacia činnosť a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch', kde odsek 5 ustanovuje, že na účasť verejnosti sa vzťahujú osobitné predpisy. V týchto predpisoch je vymedzenie pojmu 'dotknutá verejnosť' dostatočné a jeho osobitné vymedzenie v tomto zákone považujeme za nadbytočné. Navyše v celom texte zákona sa pojem nevyskytuje.

K § 3

Oproti doterajšej právnej úprave sa na základe smernice definujú pojmy pre podnik kategórie A a podnik kategórie B. Zároveň sa so zmenami špecifikujú pojmy 'nový podnik', 'existujú ci podnik' a zavádza sa nový pojem 'iný podnik'. Takéto rozlíšenie je dôležité v nadväznosti na lehoty pri plnení určitých povinností. Novým podnikom bude taký podnik, ktorý bude vybudovaný (uvedený do prevádzky) po 31.júli 2015 alebo to bude taký podnik kategórie A alebo kategórie B (teda už zaradený pod režim zákona), v ktorom nastanú také zmeny v činnosti alebo zariadení, ktoré ná sledne vyvolajú zmeny v zozname nebezpečných látok a tým aj zmenu kategorizácie samotného podniku. Medzi 'iné podniky' sa zaradia tie podniky, ktoré nespadali pod doterajšiu legislatívu, ale už boli v prev ádzke a pod režim zákona sa zaradia počas účinnosti zákona (napr. zvýšia množstvo určitej nebezpečnej látky). Môže ísť aj o preradenie podnikov medzi kategóriami A a B, ale na základe iných d ôvodov ako sú uvedené pri definícii nového podniku. Týmito dôvodmi opäť môžu byť zmena množstva nebezpečných látok alebo aj zmena zoznamu nebezpečných látok (bez zmeny č innosti alebo zariadenia). Je dôležité si uvedomiť, že počas prevádzkovania podniku môžu nastať situácie a zmeny, ktoré následne vyvolajú nielen zmenu kategorizácie podniku ale aj jeho zaradenie medzi ' nové podniky' a 'iné podniky'. Podobne aj 'existujúce podniky', ktoré prechádzajú pod režim nového zákona bez zmien, môžu v závislosti od zmien počas účinnosti zákona časom prejsť medzi 'nové podniky - § 2 písm. h) bod 2 alebo pod 'iné podniky'.

K § 4

Súhrnne ustanovuje povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov kategórie A a podnikov kategórie B. V súlade so smernicou, prevádzkovatelia podnikov kategórie A v záujme zníženia administratí vnej záťaže, nebudú mať povinnosť oproti doterajšiemu predpisu v tejto oblasti vypracovať vnútorné havarijné plány. Nakoľko sa havarijné plány vypracúvajú aj podľa iných právnych predpisov, t áto zmena nebude mať vplyv na úroveň bezpečnosti.

Oproti doterajšej právnej ú prave sa mierne modifikuje povinnosť súvisiaca s hodnotením rizík – zavádza sa pojem ' posúdenie rizika'. Prevádzkovateľ bude povinný vykonať posúdenie rizika a zaviesť systém posúdenia rizika a riadenia rizika závažnej priemyselnej havárie vrátane systému monitorovania a kontroly. Riadenie rizika sú sústavné, opakujúce sa a navzájom previazané činnosti/opatrenia, ktorých cieľom je riadiť potenciá lne riziko, teda obmedziť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo znížiť jeho vplyv.

K § 5

V súlade so smernicou ustanovuje formu a definuje obsah oznámenia o zaradení podniku do príslušnej kategórie a lehoty na predloženie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja prevádzkovateľom. Určité nóvum, v porovnaní s doterajší m predpisom v tejto oblasti, zavádza odsek 4, ktorý ustanovuje povinnosť informovať okresný úrad v sídle kraja o závažných zmenách v podniku ešte pred ich vykonaním. Ide predovšetkým o také zmeny v podniku (zmena množstva, fyzikálnych vlastností, formy nebezpečnej látky, činnosti v podniku a pod.), ktoré by mohli vážne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havá rii. Je na zodpovednosti prevádzkovateľa, aby posúdil tieto zmeny a ich vplyv na uvedené nebezpečenstvo. Podrobnosti o oznámení vo forme formulára ustanoví vykonávací predpis.

K § 6

Definuje proces posúdenia rizika, ktorý zahàňa identifikovanie nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu, kvantifikáciu pravdepodobnosti závažn ých priemyselných havárií, odhad rozsahu a závažnosti možných následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, hodnotenie rizika a posúdenie jeho prijateľnosti. Výsledky z posúdenia rizika s ú následne podkladom pre vypracovanie ďalšej dokumentácie prevádzkovateľa, pre budovanie systému prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, pre havarijné plánovanie, pre územnoplánovaciu činnosť a povoľovaciu činnosť, pre informovanie verejnosti. Podrobnosti o posúdení rizika ustanoví vykonávací predpis.

K § 7

V súlade so smernicou definuje lehoty na vypracovanie, formu, ciele a obsah pre vypracovanie programu prevencie a bezpečnostného riadiaceho systému. Program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém slú žia na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa k otázkam prevencie závažných priemyselných havárií. Program prevencie obsahuje celkové ciele, princípy činnosti a opatrenia prevádzkovateľa najmä v oblastiach ako sú organizačná štruktúra podniku a zamestnanci, identifikácia a hodnotenie nebezpečenstiev, riadenie prevádzky, zmien v podniku, havarijné plá novanie, monitorovanie plnenia programu, audit a preskúmavanie vhodnosti, účinnosti a plnenia programu. Jedným z princípov, ktoré musí bezpečnostný riadiaci systém spĺňať je zabezpečenie pravidelného a systematického vykonávania interných auditov. Ide o bezpečnostno - environmentálny audit, pre ktorý platia analogické požiadavky ako sú stanovené v iných systémoch – EMAS, STN EN ISO, OHSAS. Podrobnosti o obsahu a vypracovaní programu prevencie a o bezpečnostnom riadiacom systéme ustanoví vykonávací predpis.

Havarijnou odozvou sa rozumie plánovaná ◊innos◊ vykonávaná v priebehu havárie a havarijná pripravenos◊ ako odpove ◊ na vzniknutú situáciu a systematické riešenie jednotlivých postupov, ktoré budú uplat◊ované v priebehu havárie. Pri ur◊ovaní stavu havarijnej odozvy by sa malo vychádza◊ z princí pu ALARA (as low as reasonably achievable) – tak nízko, ako je rozumne dosiahnute◊né – stav, ktorý je adekvátny legislatívnym požiadavkám, normami a ekonomickým možnostiam. Deklarovanie zlepš ovania stavu havarijnej odozvy je systémovou požiadavkou.

K § 8

V súlade so smernicou definuje lehoty na predlo ženie, formu, ciele a obsah bezpečnostnej správy. Ustanovenie vychádza z doterajšieho právneho predpisu. Bezpečnostná správa je ťažiskovým dokumentom prevádzkovateľa podniku kategórie B, z ktorého vypl ývajú nielen základné údaje o príslušnom podniku, ale hlavne riziká vyplývajúce z jeho činnosti, umiestnenia, technologických procesov a zariadení, druhu a množstva prítomných nebezpečných lá tok a zároveň navrhované a prijaté opatrenia na elimináciu alebo obmedzenie takýchto rizík. K základným cieľom, ktoré má bezpečnostná správa preukázať, bola doplnená aplikácia trvalých ná strojov na zlepšenie stavu havarijnej odozvy z dôvodu, že ide o systémovú požiadavku, ktorú je potrebné zo strany prevádzkovateľa deklarovať.

Keďže bezpečnostná správa neslúži len prevádzkovateľovi, ale v rovnakej miere podobne ako posúdenie rizika aj príslušným orgánom, je potrebné, aby k nej okresný úrad v sí dle kraja vydal rozhodnutie o súhlase.

Oproti doterajšiemu právnemu predpisu (deväť písomných vyhotovení) sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa predložiť bezpečnostnú správu v písomnej forme, ktorá zahàň a aj elektronickú formu. V prípade, že prevádzkovateľ predloží bezpečnostnú správu v listinnej podobe, musí tak urobiť v siedmich vyhotoveniach. Keďže k bezpečnostnej správe sa vyjadruje počas 30 d ňovej lehoty niekoľko orgánov štátnej správy súčasne, jedno vyhotovenie by bolo pre potreby štátnej správy nedostatočné. Vzhľadom k tomu, že ide o rozsiahly dokument s množstvom grafických prí loh, jeho kopírovanie by bolo finančne nákladne .

Podrobnosti o bezpečnostnej správe ustanoví vykonávací predpis.

K § 9

V súlade so smernicou definuje havarijné plány, ktorými sú vnútorný havarijný plán a plán ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Zároveň definuje ich ciele, ktorými sú najmä zvládnutie závažnej priemyselnej havárie tak, aby sa minimalizovali jej následky, vykonanie opatrení na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, informovanie všetkých, ktorí môžu byť havá riou dotknutí a zabezpečiť sanáciu poškodeného životného prostredia.

K § 10

V súlade so smernicou definuje formu, obsah, lehoty na vypracovanie a precvičovanie vnútorného havarijného plánu, ktorého účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej reakcie na závažn ú priemyselnú haváriu v záujme ochrany zamestnancov a ďalších osôb zdržujúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v podniku, ochrany a zabezpečenia nerušenej prevádzky zariadení a na vylúč enie alebo maximálne možné obmedzenie následkov havárie na okolie podniku. Vzhľadom k tomu, že havarijné plány sa vypracúvajú aj podľa iných osobitných predpisov, ponecháva sa možnosť pre prevá dzkovateľa pri vypracúvaní vnútorného havarijného plánu využiť všetku dostupnú dokumentáciu alebo jej časť vypracovanú podľa týchto predpisov.

Prevádzkovateľ je povinný postupovať podľa vnútorného havarijného plánu pri závažnej priemyselnej havárii alebo pri nekontrolovateľnej udalosti pri ktorej by sa mohlo očakávať, ž e svojou podstatou povedie k závažnej priemyselnej havárii. Nekontrolovateľnou udalosťou je neriadený proces v rámci technologických procesov v prevádzke zariadení.

Podrobnosti o obsahu vnútorného havarijného plánu, o jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní ustanoví vykonávací predpis.

K § 11

V súlade so smernicou ustanovuje lehotu na predloženie podkladov, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Plán ochrany obyvateľstva vypracú va obec, okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja. V záujme potrebnej previazanosti vnútorného havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva sa ustanovuje spolupráca medzi prevádzkovateľom podniku a org ánom, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva. Súčinnosť je potrebná najmä v prípadoch existencie viacerých nebezpečných podnikov v konkrétnom území, pretože pri vypracúvaní a precvičovan í plánu ochrany obyvateľstva a prehodnocovaní možných kumulatívnych, synergických účinkov a domino efektu môže spätne nastať potreba primeranej úpravy vnútorného havarijného plánu príslušn ého podniku (podnikov) alebo aj bezpečnostnej správy a pod.

K § 12

Ustanovuje podmienky, za ktorých je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný zabezpečiť vo svojom podniku organizačne, materiálne a personálne vybavenú službu na vykonávanie rýchleho a účinného zásahu pri vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len 'služba havarijnej odozvy') a lehotu na oznámenie splnenia tejto povinnosti okresnému úradu v sídle kraje. Službu havarijnej odozvy m ôže prevádzkovateľ zabezpečiť rôznymi spôsobmi, či už z vlastných závodných hasičských útvarov a zborov, zamestnancov alebo na základe zmluvného vzťahu, prípadne kombináciou uvedených mo žností. Existencia kvalifikovanej a technicky vybavenej služby, zloženej zo zamestnancov poznajúcich nielen technológiu, ale aj vzájomné súvislosti a nadväznosti v konkrétnom podniku, podstatne zvyšuje účinnos ť a rýchlosť prípadného zásahu a znižuje aj celkové riziko, nielen z hľadiska účinkov závažnej priemyselnej havárie na vlastný podnik a jeho okolie, ale aj z hľadiska bezpečnosti cudzí ch jednotiek, ktoré sa podieľajú na jej zdolávaní.

K § 13

V súlade so smernicou ustanovuje povinnosť pre ministerstvo životného prostredia určiť všetky podniky (napr. existencia viacerých samostatných podnikov v spoločnom areáli), pri ktorých by v pr ípade vzniku závažnej priemyselnej havárie mohlo dôjsť k tzv. domino efektu. Prevádzkovatelia takto určených podnikov budú povinní navzájom spolupracovať, predovšetkým si vymieňať informácie potrebn é na zohľadnenie rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie, ako aj pri informovaní verejnosti.

K § 14

Ustanovenie vychádzajúce z doterajšieho platného predpisu, v súlade so smernicou vymedzuje povinnosť orgánov verejnej správy, ktoré podľa osobitný ch predpisov vypracúvajú, obstarávajú alebo schvaľujú rozvojové koncepcie, územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, zohľadniť ciele prevencie závažný ch priemyselných havárií a obmedzovanie následkov takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Skúsenosti s viacerými závažnými haváriami (Bhópál, Seveso,) preukázali, ž e neoddeliteľnou súčasťou prevencie závažných priemyselných havárií, ako aj znižovania rozsahu ich následkov, je proces tvorby a schvaľovania príslušných priemyselných, rozvojových, sídelný ch, ochranárskych a iných koncepcií, ale najmä územnoplánovacej dokumentácie, územného rozhodovania, stavebného konania a pod. Ciele prevencie závažných priemyselných havárií sa v rámci uvedený ch procesov musia zohľadniť predovšetkým pri umiestňovaní nových podnikov, pri zmenách v podnikoch a pri rozvoji územia a výstavbe dopravných trás, obytných zón a verejných priestranstiev. Vychádzajú c z dokumentácie vypracovanej podľa tohto zákona (posúdenie rizika, bezpečnostná správa, havarijné plány) je potrebné v rámci rozhodovacieho procesu zohľadňovať dostatočné primerané vzdialenosti medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a verejnými priestranstvami a budovami s výskytom väčšieho množstva ľudí (štadióny, nákupné centrá, ihriská, nemocnice a pod.) tak, aby nedochádzalo k zvýšeniu rizika vzniku závažnej priemyselnej havárie a jej následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Vhodným nástrojom pre uvedenú oblasť, ktorý by posilňoval ciele smernice a zákona, by bola metodická príručka, ktorej cieľom by bolo predovšetkým zvýšiť informovanosť, povedomie a odbornú úrove ň kompetentnej štátnej a verejnej správy, ale aj samotných developerov, potenciálnych investorov a tiež dotknutej verejnosti pri rozhodovacích procesoch spojených s plánovaním nových, či rekonštruovaním a rozširovaním už existujúcich podnikov a prevádzok, v ktorých sú prítomné nebezpečné látky.

Požiadavky smernice k ú časti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, dostatočne upravujú osobitné predpisy.

S cieľom posilniť toto ustanovenie, sa článkom V do zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov dopĺňa nové ustanovenie, ktoré ustanoví, že predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje zákon o prevencii závažných priemyselných havárií. D ôvodom na takúto úpravu je aj fakt, že nie všetky činnosti, na ktoré sa vťahuje zákon, sú posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

K § 15

V súlade so smernicou sa v porovnaní s doterajším predpisom posilňuje ustanovenie k informovaniu verejnosti. Podľa odseku 1 prevádzkovatelia podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, budú povinní zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií pre verejnosť, a to aj elektronicky na svojom webovom sídle. Zákon neustanovuje formu trvalého prístupu, formu si prevádzkovateľ zvolí sám (informá cia na tabuli v sídle prevádzkovateľa, podniku, letáky, verejnoprávne média a pod.). Informácia pre verejnosť musí byť vypracovaná v štruktúre uvedenej v prílohe č. 2 k zákonu. Ide o aktí vnu formu sprístupňovania informácií verejnosti, a to nielen tej, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou ale vo všeobecnosti. Odseky 2 až 4 ustanovujú informovanie verejnosti, ktorá mô že byť priamo dotknutá závažnou priemyselnou haváriou, vrátane verejnosti iného štátu v prípade havárií s cezhraničnými účinkami. V odseku 8 je ustanovená možnosť pasívneho sprístupň ovania informácií verejnosti na požiadanie, a to zoznamu nebezpečných látok a bezpečnostnej správy. Zabezpečenie dôvernosti a ochrany niektorých informácií je ustanovené v odsekoch 6 a 9.

K § 16

Ustanovuje Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií, ktorý bol zriadený už na základe doterajšej právnej úpravy. Jeho cieľom je komplexne zhromažďovať údaje a poskytovať informácie nielen verejnosti ale aj orgánom štátnej správy. Existujúci informačný systém bude doplnený o nové registre.

K § 17

V súlade so smernicou vymedzuje princíp zhroma žďovania údajov o závažných priemyselných haváriách na účely analýzy ich príčin, okolností a následkov, ako aj účinnosti vykonaných opatrení, vrátane ich kompletizácie a aktualizá cie. Príslušné závery sa budú využívať pri medzinárodnej výmene skúseností a pri plnení ohlasovacej povinnosti pre Európsku komisiu. Podrobnosti, predovšetkým formuláre, ustanoví vykonávací predpis.

K § 18

Ustanovuje povinnosť zabezpečiť finančn é krytie zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť závažnou priemyselnou haváriou v súvislosti s prevádzkou konkrétneho podniku kategórie B. Ide o doplňujúci princíp ku všeobecným predpisom o náhrade škody. Povinnosť bola zavedená doterajšou právnou úpravou z dôvodu vysokej koncentrácie podnikov v sídelných oblastiach, kde v prípade závažnej priemyselnej havárie možno predpokladať váž ne následky a škody.

K § 19

Odsek 1 definuje odborne spôsobilú osobu, ktorou je špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií. Inštitút odborne spôsobilých osôb bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. V odsekoch 2 až 16 sa ustanovujú zá kladné podmienky pre získanie a udržanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia a vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií. Odseky 17 až 20 definujú ustanovenie osô b, zodpovedných za koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, prípadne zriadenie osobitného útvaru. Odsek 21 vymedzuje dokumentáciu, ktorá mus í byť vypracovaná výlučne odborne spôsobilou osobou. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o obsahu odbornej prípravy a o skúške.

K § 20

Na zabezpečenie primeranej úrovne vzdelávania odborne spôsobilých osôb sa už v doterajšej právnej úprave zaviedol systém oprávnení na vykonávanie odbornej prípravy. Odseky 2 až 8 ustanovujú podmienky pre získanie a udržanie oprávnenia.

K § 21

Vymedzuje inštitút autorizá cie a autorizovanej osoby, ktorý bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. Ministerstvo životného prostredia udeľuje autorizovaným osobám autorizáciu na výkon určitých činností pre iného prevá dzkovateľa. V záujme zracionálnenia práce a zabezpečenia potrebnej kvality v prípade menších podnikov môže byť vhodným a efektívnym spôsobom zabezpečenia plnenia niektorých povinností prevádzkovate ľa práve dodávateľský spôsob zmluvného vykonávania týchto činností cudzou autorizovanou osobou. Podmienky na udelenie a udržanie autorizácie a povinnosti autorizovanej osoby ustanovujú odseky 2 až 12.

K § 22

Vymedzuje zriadenie a úlohy komisie pre prevenciu závažných priemyselných havárií a zbor expertov, ako poradný orgán ministerstva životného prostredia. Za účelom zvýšenia kvality bezpe čnostných správ, predovšetkým v oblasti posúdenia rizika, budú členovia zboru expertov vypracovávať posudky, ktoré budú slúžiť ministerstvu životného prostredia ako podklad pri vypracovaní stanoviska k bezpečnostným správam.

K § 23

V súlade so smernicou vymedzuje úlohy orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií. Odsek 1 vymenúva orgány štátnej sprá vy. Odsek 2 definuje kompetencie ministerstva životného prostredia vrátane definovania obsahu všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva životného prostredia vo vzťahu k Európskej únii. V odsekoch 3 až 7 sú vymedzené kompetencie ostatných orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselný ch havárií.

Štátnu správu v prvom stupni bude oproti doterajšej právnej úprave vykonávať odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu v sídle kraja. Dôvodom na úpravu je zefektí vnenie výkonu štátnej správy v tejto oblasti, vzhľadom na celkový počet podnikov, spadajúcich do pôsobnosti zákona.

K § 24

V súlade so smernicou vymedzuje koordináciu činnosti orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátny dozor. Princíp spoločných koordinovaných kontrol, ustanovený už v doterajš ej právnej úprave ostáva zachovaný. V súlade so smernicou boli posilnené určité ustanovenia v rámci kontrolnej činnosti, najmä plány kontrol, bežné kontroly, mimoriadne kontroly, následné kontroly.

K § 25

Presne definuje správne delikty v zá vislosti od porušenia povinností prevádzkovateľom ustanovených týmto zákonom. Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje kritériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

K § 26

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákona k správnemu poriadku, ako všeobecného predpisu.

K § 27

Vymedzuje konanie o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu (napr. lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 28

Definuje prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. augusta 2015, ktoré majú napomôcť prevádzkovateľom a orgánom štátnej správy pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice. Niektoré ustanovenia vyplývajú priamo zo smernice.

K § 29

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uvedený úplný názov smernice, ktorej ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 30

Zrušovacie ustanovenia.

Èl. II

Novela živnostenského zákona súvisiaca s potrebou úpravy odkazov na zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a ustanovením prechodného ustanovenia týkajúceho sa živnostenského oprávnenia na vykonávanie č innosti havarijného technika. V prílohe č. 2 v skupine 214 – ostatné sa vypúšťajú body 73-75.

Èl. III

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov.

Èl. IV

Novela zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice a potrebou zosúladenia jej požiadaviek s platnou právnou úpravou, predovšetkým v oblasti plánu ochrany obyvateľ stva.

K bodu 1:

Ustanovuje sa obsah a štruktúra plá nu ochrany obyvateľstva, ktorý sa vypracúva na jednotlivých úrovniach riadenia štátnej správy a územnej samosprávy. Navrhovaná podrobnejšia úprava tohto základného plánovacieho dokumentu na ú seku civilnej ochrany obyvateľstva vychádza z plnenia úloh a opatrení príslušnými subjektmi na tomto úseku štátnej správy. Ide najmä o vyrozumenie osôb a varovanie obyvateľstva, ukrytie, evakuáciu, protiradia čné, protichemické a protibiologické opatrenia, to znamená, že plán ochrany obyvateľstva sa prierezovo vzťahuje na všetky druhy mimoriadnych udalostí.

K bodom 2 až 4:

Tieto novelizačné body sa týkajú p ôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú jeho postaveniu ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva. Predovšetkým ide o vypracovanie plá nu ochrany obyvateľstva na republikovej úrovni, podľa ktorého sa budú plniť úlohy a opatrenia v prípade vzniku mimoriadnej udalosti s účinkami presahujúcimi územný obvod kraja.

Ïalej sa dopĺňa informačná povinnosť voči iným štátom pri vzniku mimoriadnej udalosti, ktorej účinky presahujú územie Slovenskej republiky.

Taktiež sa spresňuje ustanovenie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany na medzinárodnej úrovni, a to prioritne s orgánmi Európskej únie a jej členskými štátmi.

K bodu 5:

V nadväznosti na navrhované znenie bodu 2 sa precizuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri vypracúvaní a aktualizácii plánu ochrany obyvateľstva. Zároveň z dôvodu overenia reálnosti plánu ochrany obyvateľ stva sa ustanovuje povinnosť okresnému úradu v sídle kraja vykonať jeho precvičenie aspoň v trojročných intervaloch.

K bodom 6 a 7

V prípade ak sa plán pre niektoré prípady vypracúvať nebude, je potrebné to výslovne uviesť, spoločne s dôvodmi nevypracovania.

Ak ide o prevádzku podliehajúcu zákonu o prevencii závažných priemyselných havárií, je potrebné o tejto skutočnosti zároveň informovať susedný štát.

K bodom 8 a 9:

Do pôsobnosti okresného ú radu sa systematicky zaraďuje a zároveň spresňuje problematika týkajúca sa aktualizácie plánu ochrany obyvateľstva a ustanovenia lehoty na jeho precvičenie obdobne ako pri úprave plánu ochrany obyvateľstva okresn ého úradu v sídle kraja.

V uvedenej súvislosti a z dôvodu zamedzenia duplicity sa vypúšťa doposiaľ platné ustanovenie upravujúce predmetnú problematiku.

K bodom 10 a 11:

V nadväznosti na zákon č . 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa formou priamej novely vyjadruje, že miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva s ú okresné úrady v sídlach krajov a okresné úrady.

Èl. V

Novela zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice v oblasti územného plánovania a účasti verejnosti na rozhodovaní. Èlenské štáty by mali pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa územného plánovania zabezpečovať spoločné postupy, aby sa zabránilo duplicite posudzovania. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, aby všetky činnosti podliehajúce režimu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií.

Èl. VI

Novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zosúladením prá vnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VII

Novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inš pekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zos úladením právnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VIII

Navrhovaný dátum účinnosti zá kona.

K prílohám

Príloha č.1

Nebezpečné látky - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami plne prebratá zo smernice.

Príloha č. 2

Informácie pre verejnosť podľa § 14 odsek 1 a 2 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.3

Kritériá na oznamovanie závažnej priemyselnej havárie Európskej komisii podľa § 16 ods. 6 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.4

Informácie zasielané Euró pskej komisii na posúdenie možnosti vylúčenia nebezpečnej látky z prílohy č. 1 – uvedenou prílohou sa transponuje čl. 4 smernice.

Príloha č. 5

Vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

Príloha č. 6

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 18. februára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') bol vypracovaný na základe prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažný ch havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

V súlade s čl. 31 transpozíciu smernice do legislatívy Slovenskej republiky je potrebné vykonať do 31. mája 2015. Opatrenia by sa mali uplatňovať od 1. júna 2015.

Smernica bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci návrhu zákona a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva (v oblasti vonkajších havarijných plánov – plánov ochrany obyvateľstva).

Cieľom návrhu zákona je predchádzať vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Právna úprava prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 komplexne upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažný ch priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla určité zmeny oproti súčasnému stavu, takže prijatie nového zákona sa vzhľadom na tieto zmeny javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Určité zmeny vyplynuli aj z aplikačnej praxe, pričom snahou novej právnej úpravy je jej zefektívnenie za súčasného uplatňovania princípu zniž ovania administratívnej záťaže. Navrhované zmeny budú posilňovať právnu úpravu v tejto oblasti a budú zabezpečovať potrebnú vysokú úroveň ochrany.

Návrh zákona má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. augusta 2015.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavnými zákonmi, zákonmi a právom Európskej únie a nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkov ého konania.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

22

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Proces posudzovania vplyvov určitých stavieb, zariadení a iných činností na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – skratka „EIA“) sa úspešne uplatňuje v hospodársky vyspelých krajinách už viac ako 30 rokov. Predstavuje účinný preventívny systém, ktorý vychádza z prognózy a hodnotenia očakávaných vplyvov (negatívnych i pozitívnych) plánovaných činností na životné prostredie.

Prvá významná legislatíva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, Zákon o štátnej politike USA pre ochranu životného prostredia, bol podpísaný 1.1.1970.

V r. 1985 prijali Európske spoločenstvá Smernicu Rady 85/337/ES zo dňa 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Smernica obsahuje minimálne požiadavky na proces posudzovania, ktoré musia členské štáty povinne uplatňovať. Táto smernica bola v roku 1997 novelizovaná Smernicou Rady 97/11/ES.

Ďalším významným krokom v uplatňovaní procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie ako nástroja medzinárodnej environmentálnej politiky bolo prijatie Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúce štátne hranice dňa 25. 2. 1991 v Espoo vo Fínsku (ďalej len „Dohovor Espoo“). Dohovor Espoo, ktorý už podpísala a ratifikovala väčšina štátov Európy vrátane Slovenskej republiky, vyžaduje, aby signatárske krajiny zaviedli postupy posudzovania pre vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice do svojich právnych predpisov.

Inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie bol do právneho poriadku bývalej ČSFR zavedený zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

V Slovenskej republike bol v roku 1994 prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon upravuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie stavieb, zariadení a činnosti na životné prostredie. Za účelom plnej harmonizácie slovenskej legislatívy s právom Európsekej únie bola v roku 2000 prijatá novela zákona (zákon č. 391/2000 Z. z.).

V zákone bol podrobne upravený proces posudzovania vplyvov stavieb, zariadení a iných činností na životné prostredie - EIA. Podstatne jednoduchšie bolo v tomto zákone upravené hodnotenie vplyvov návrhov zásadných rozvojových koncepcií, územnoplánovacích dokumentácií a všeobecne záväzných právnych predpisov (Strategic Impact Assessement v medzinárodnej skratke „SEA“ ).

Potreba vypracovania návrhu nového zákona vyplynula najmä zo skutočnosti, že v Európskej únii v poslednom období prijali ďalšie smernice týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie a pre Slovenskú republiku ako členský štát vyplýva povinnosť plnej harmonizácie slovenského práva s uvedenými smernicami.

Ďalším dôvodom na vypracovanie a prijatie nového zákona v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je skutočnosť, že Slovenská republika v decembri 2003 podpísala Protokol SEA a našou povinnosťou je vytvoriť legislatívne podmienky pre jeho uplatňovanie.

Predložený návrh zákona upravuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie komplexne (EIA , SEA, posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice).

V návrhu zákona sa podrobne upravuje

a) proces posudzovania vplyvov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom na životné prostredie,

b) proces posudzovania vplyvov stavieb, zariadení a iných činností na životné prostredie,

c) posudzovanie vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných činností presahujúcich štátne hranice,

d) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Dôležitým momentom funkčnosti procesu posudzovania je určenie tzv. príslušného orgánu, ktorý celý proces posudzovania navrhovaných činností a návrhov strategických dokumentov riadi a usmerňuje a napokon vypracúva výsledný výstup, ktorým je záverečné stanovisko. Osobitný postup sa uplatňuje pri posudzovaní strategických dokumentov s celoštátnym dosahom kde za priebeh celého procesu zodpovedá ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý predkladá návrh strategického dokumentu na rokovanie vlády SR.

Na procese posudzovania predpokladaných vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných činnosti na životné prostredie sa zúčastňujú:

-právnická alebo fyzická osoba zamýšľajúca vykonávať činnosti, ktorá má byť posudzovaná podľa tohto zákona (ďalej len „navrhovateľ“),

-právnická alebo fyzická osoba, ktorá zabezpečuje vypracovanie strategického dokumentu (ďalej len „obstarávateľ“),

-ústredný orgán štátnej správy, po pôsobnosti ktorého patrí posudzovaná činnosť (ďalej len „rezortný orgán “),

-orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (ďalej len „povoľujúci orgán),

-orgán štátnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňuje povolenie činnosti (ďalej len „dotknutý orgán“),

-obec, na území ktorej sa má činnosť realizovať a obec, ktorej územie zasiahne vplyv činnosti (ďalej len „dotknutá obec“),

-verejnosť chápaná v najširšom zmysle slova, vrátane zainteresovanej verejnosti,

-odborníci (znalci, experti atď.) z rôznych oblastí vedy, techniky a praxe.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie

-predstavuje komplexné vyhodnotenie vplyvov návrhov strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie pred ich schválením a povolením,

-nenahrádza povolenie činnosti podľa osobitných predpisov (napr. podľa stavebného zákona); je len jedným z podkladov pre jeho vydanie,

-nenahrádza ani vyjadrenie, súhlas, stanovisko alebo záväzný posudok dotknutých orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov, avšak poskytuje priestor na ich vydanie už v jeho priebehu,

-umožňuje širokú účasť verejnosti na posudzovaní vplyvov činnosti na životné prostredie,

-zapája do posudzovania odborníkov,

-vyžaduje spravidla variantné riešenie .

Zaoberanie sa problematikou ochrany životného prostredia už v štádiu prípravy strategických dokumentov a navrhovaných činnosti, komplexným posúdením ich vplyvov na životné prostredie a zapojením tak širokého okruhu subjektov, vrátane verejnosti do procesu posudzovania, sa vytvorí podklad, ktorý umožní vydať transparentné a optimálne rozhodnutie o povolení činnosti.

Tretia časť návrhu zákona bola prevzatá z doteraz platnej právnej úpravy, ktorá sa v praxi osvedčila a nevyžaduje výraznejšie zmeny.

V oblasti EIA je slovenská legislatíva v súčasnosti plne zharmonizovaná s právom Európskej únie. Od nadobudnutia účinnosti zákona bolo na Slovensku posúdených cca 1500 navrhovaných činnosti.

Na základe desaťročných skúseností s posudzovaním vplyvov na životné prostredie boli v tretej časti návrhu zákona upravené niektoré častí ustanovení, ktoré umožnia jeho lepšiu a racionálnejšiu implementáciu a tiež boli skrátené niektoré lehoty pre jednotlivé etapy posudzovania a určené tak, aby umožnili seriózne posúdenie navrhovanej činnosti bez zbytočných prieťahov.

Doba trvania vlastného posudzovania (bez etapy zisťovacieho konania a doby na vypracovanie resp. doplnenie správy o hodnotení a pod.) od doručenia zámeru príslušnému orgánu do vydania záverečného stanoviska by nemala presiahnuť 7 mesiacov. V tejto dobe by sa však mali zároveň vyriešiť i zásadné otázky stretov záujmov a pod., čo by malo potom prispieť k urýchleniu vlastného povoľovacieho procesu.

Pri posudzovaní vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie by doba posudzovania nemala presiahnuť 4 mesiace.

Predloženie návrhu nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplynula z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom zákona je upraviť postup pri komplexnom odbornom a verejnom posudzovaní vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov (koncepcie, politiky, plány, programy) a navrhovaných činností (projekty, stavby zariadenia a iný zásah do životného prostredia) na životné prostredie. Predmetom návrhu zákona je tiež úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí a práva a povinnosti ostatných účastníkov procesu posudzovania. Oproti zákonu, podľa ktorého štátnu správu v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v celom rozsahu zabezpečovalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) bude výkon štátnej správy rozdelený medzi ministerstvo, krajské úrady životného prostredia (ďalej len „krajský úrad“) a obvodné úrady životného prostredia (ďalej len „obvodný úrad“) a rezortné orgány v prípade strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Predmetom posudzovania nie sú strategické dokumenty, ktorých jediným účelom je národná obrana, civilná ochrana, finančné alebo rozpočtové plány alebo programy čo je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES.

K § 2

Účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, komplexne zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES zo dňa 27. júna 2001 o posudzovaní vplyvov niektorých plánov a programov na životné prostredie (ďalej len „Smernica SEA“) je posudzovanie vplyvov na životné prostredie dôležitým nástrojom na začlenenie úvah o životnom prostredí do prípravy a prijatia niektorých plánov a programov, ktoré môžu mať závažný vplyv na životné prostredie. V Smernici SEA sa zdôrazňuje, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie zabezpečuje, aby environmentálne vplyvy vyplývajúce z vykonávania plánov a programov boli zohľadnené počas ich prípravy a pred ich prijatím. Pre posudzovanie vplyvov niektorých plánov a programov na životné prostredie určuje Smernica SEA minimálny rámec, ktorý by stanovil celkové zásady systému tohto posudzovania. V súlade s princípom subsidiarity upravuje len to, čo súvisí s naplňovaním cieľov Európskej únie (v súlade so zakladajúcimi zmluvami) a detaily v tejto oblasti prenecháva vnútroštátnej úprave členských štátov.

K § 3

V ustanovení tohto paragrafu sú vymedzené základné pojmy a ich definície. Zaradenie tohto paragrafu do zákona si vyžaduje transpozícia príslušných smerníc, v ktorých sú navrhované pojmy uvedené a pri negociácií sa trvá na transpozícií jednotlivých pojmov. Pri preklade uvádzaných odborných pojmov a ich definícii sa prihliadalo tak na vecný význam príslušného pojmu vyplývajúci z jeho použitia v kontexte danej smernice, ako aj na príslušné slovenské názvoslovné normy. Niektoré z navrhovaných pojmov, týkajúce sa EIA, boli už vymedzené v zákone (napr. povoľujúci orgán, navrhovateľ, dotknutý orgán, dotknutá obec, verejnosť, nulový variant, strana pôvodu, dotknutá strana). Tieto pojmy boli prevzaté do návrhu zákona.

Oproti pôvodnému zákonu sa navrhuje zmena pojmu „príslušný orgán“, ktorý pôvodne znamenal orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí navrhovaná činnosť na „rezortný orgán“. V pôvodnom zákone nebol vymedzený pojem „príslušný orgán“ t.j. podľa smerníc orgán štátnej správy, zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Uvedený orgán sa uvádzal v pôvodnom zákone ako „ministerstvo“. S nedostatočnou a nepresnou transpozíciou tohto pojmu vznikali problémy a to najmä pri preklade zákona a správ do anglického jazyka. Upresnenie pojmu si vyžaduje i rozdelenie kompetencií v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie medzi viacero subjektov, to znamená, že nie je možné používať doterajší pojem „ministerstvo“ na vymedzenie orgánu, ktorý je zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

V návrhu nového zákona boli doplnené ďalšie pojmy a to najmä pojmy, ktoré súvisia so SEA a vyplývajú z nových smerníc. Sú to pojmy „strategický dokument“, „strategický dokument s celoštátnym dosahom“, „obstáravateľ“ a povoľujúci orgán“. Novým pojmom je tiež „verejnosť“ a „zainteresovaná verejnosť“. Tieto pojmy vyplývajú zo smernice Rady 2003/35/ES.

K § 4

V článku 2 Smernice SEA je značne široko definovaný kľúčový pojem „plány a programy“ – považujú sa za nich plány a programy vrátane tých, ktoré sú spolufinancované Európskym spoločenstvom, ako i každá ich zmena:

- ktoré podliehajú príprave a/alebo prijatiu úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré pripravuje úrad pre legislatívny proces tak, aby mohli byť prijaté parlamentom alebo vládou, a ktoré sú vyžadované legislatívnymi, regulatívnymi alebo správnymi predpismi.

Všeobecne možno konštatovať, že z hľadiska procesu samotného vychádza návrh ustanovenia z praxe, ktorá bola na Slovensku čiastočne vykonávaná už od roku 1994 pri posudzovaní strategických dokumentov (politik, koncepcií, územnoplánovacích dokumentov záväzných právnych predpisov) podľa § 35 zákona Dôraz sa kládol na to, aby environmentálne aspekty strategických dokumentov boli zvažované už od započatia prác na ich príprave.

Na základe požiadaviek smernice SEA sa v návrhu umožňuje včasné a účinné zapojenie verejnosti, samosprávnych orgánov, ktoré majú na základe osobitných predpisov hájiť verejné záujmy. Cieľom je získať pre príslušný orgán dostatočné množstvo relevantných informácií potrebných na vydanie stanoviska k strategickému dokumentu, ktoré je podľa návrhu neopomenuteľným podkladom pre konečný návrh strategického dokumentu, bez ktorého nemožno strategický dokument schváliť.

V súvislosti s implementáciou smernice sa upravuje len proces posudzovania, nakoľko všetky druhy strategických dokumentov podľa platnej legislatívy sa na Slovensku posudzovali už od roku 1994. Odlišnosti procesu posudzovania strategických dokumentov s celoštátnym dosahom je upravený v osobitnom ustanovení (§ 17). Ide o tie strategické dokumenty, ktoré sú schvaľované vládou Slovenskej republiky.

Proces posudzovania vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie, ktorý sa navrhuje upraviť týmto zákonom, je štandardným procesom. Základným právnym rámcom, z ktorého vychádza navrhovaný zákon v časti SEA je Smernica SEA. Tato smernica je priamym naplnením čl. 6 Amsterdamskej zmluvy, ktorá upravuje povinnosť integrácie ochrany životného prostredia do všetkých rozvojových koncepcií krajín ES.

Okrem nutnosti zabezpečiť kompatibilitu so smernicou SEA, je druhým dôvodom zosúladenie slovenskej legislatívy v oblasti SEA s ustanoveniami Protokolu SEA, ktorý SR podpísala a pripravuje sa na jeho ratifikáciu. Základnou podmienkou ratifikácie Protokolu SEA je dostatočná legislatívna úprava požiadaviek vyplývajúcich z tohto protokolu.

Posudzovanie strategických dokumentov z hľadiska vplyvu ich realizácie na životné prostredie je veľmi dôležitým inštitútom, pretože prijatie strategického dokumentu v značnej miere ovplyvňuje realizáciu konkrétnych činností – napr. koncepcia rozvoja diaľničnej siete predurčuje jednotlivé stavby diaľnic na niekoľko rokov dopredu. Posudzovanie strategických dokumentov umožňuje riešiť zásadné problémy, ktoré už nie je možné riešiť a postihnúť pri posudzovaní stavieb, zariadení a činností. Posudzovanie strategických dokumentov navrhovaným spôsobom vo veľkej miere prispeje k posilneniu princípov prevencie v ochrane životného prostredia.

V § 4 sa upravuje posudzovanie strategických dokumentov z vecného hľadiska, to znamená, že sa jedná sa o okruh odborových strategických dokumentov, ktoré môžu mať závažný vplyv na životné prostredie, a preto podliehajú posudzovaniu podľa tohto zákona. Ide najmä o koncepcie vymenované v prílohe č. 1 návrhu zákona v oblasti energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, priemyslu a ďalších, ďalej strategické dokumenty z oblasti regionálneho rozvoja a využívania územia ako i strategických dokumentov, u ktorých nutnosť posudzovania vyplýva z osobitného predpisu napr. zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý transponuje požiadavky smernice 92/43/EHS.

V ustanovení odseku 1 sú uvedené strategické dokumenty, ktoré podliehajú povinne posudzovaniu. V odsekoch 2 a 3 sa upravujú prípady, ktoré sa budú posudzovať podľa zákona len vtedy, pokiaľ tak rozhodne príslušný orgán v zisťovacom konaní.

Rovnako ako Smernica SEA sa zákon nevzťahuje na strategické dokumenty, ktorých jediným účelom je národná obrana, civilná ochrana alebo finančné alebo rozpočtové plány a programy.

K § 5

Štruktúra a časová následnosť jednotlivých krokov pri posudzovaní strategických dokumentov sa navrhuje podobná ako pri posudzovaní navrhovaných činností (EIA). Akonáhle sa začínajú práce na príprave strategického dokumentu podáva sa oznámenie s náležitostiami podľa prílohy č. 2. Toto ustanovenie dáva za povinnosť obstarávateľovi oznámiť, že plánuje vypracovať strategický dokument. Oznámenie je dôležité z toho dôvodu, že je impulzom na začatie procesu posudzovania. V tomto paragrafe sú uvedené postupy, ktoré vykonajú jednotlivé zainteresované subjekty.

K §6

Odseky 1 a 2 predstavujú výrazný prvok transparentnosti, nakoľko sa ukladá príslušnému orgánu vystaviť oznámenie na internete a doručiť oznámenie dotknutému orgánu a dotknutej obci. V ods. 3 a 4. sú uvedené termíny na zasielanie stanovísk. Už k oznámeniu možno podávať vyjadrenia, a to ako zo strany dotknutých orgánov, tak i zo strany najširšej verejnosti. Účasť verejnosti je v súlade s Aarhuským dohovorom a so Smernicou SEA nasmerovaná už do raných fáz posudzovania strategického dokumentu, aby mala verejnosť možnosť účinne a včas ovplyvniť podstatné prvky posudzovania a jeho tvorby.

V prípade strategického dokumentu – územnoplánovacej dokumentácie sa oznámenie o jej vypracovaní uskutočňuje podľa osobitného predpisu (stavebný zákon) ale takéto oznámenie obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie zašle navyše príslušnému orgánu.

K § 7

Navrhované ustanovenie úzko súvisí s § 4, ktorý vymedzuje strategické dokumenty, na ktoré sa vzťahuje zisťovacie konanie.

Zisťovacie konanie sa riadi kritériami uvedenými v prílohe č. 3 a je ukončené rozhodnutím, v ktorom príslušný orgán rozhodne či sa strategický dokument bude, alebo nebude posudzovať podľa zákona. Pri rozhodovaní príslušný orgán, okrem iného, prihliada na stanoviská verejnosti.

Rozhodnutie príslušného orgánu zo zisťovacieho konania nie je rozhodnutím vydávaným podľa ustanovení zákona o správnom konaní.

K § 8

Z dôvodu rozdielnosti jednotlivých strategických dokumentov nie je možné vykonávať ich posúdenie rovnako a u každého prípadu je potrebné upozorniť na tie skutočnosti, ktoré úzko súvisia s vplyvom strategického dokumentu na životné prostredie. Pri stanovení rozsahu hodnotenia musí príslušný orgán prihliadať i na stanoviská a požiadavky, ktoré boli doručené k oznámeniu od jednotlivých subjektov a od verejnosti.

Účelom tohto kroku posudzovania je zabezpečiť účinné a organizované posúdenie vplyvov strategického dokumentu jeho upresnenie s ohľadom na druh a riziká strategického dokumentu a konkrétnu situáciu v území, na ktoré má strategický dokument dosah.

Pri určovaní rozsahu hodnotenia sa vychádza z prílohy č. 4 s upozornením, na ktoré kritériá je potrebné osobitne prihliadať.

Určenie rozsahu a časového harmonogramu hodnotenia nie je rozhodnutím vydávaným v správnom konaní.

K § 9

Obstarávateľ je povinný zabezpečiť v určenom rozsahu hodnotenie strategického dokumentu na životné prostredie.

Výsledky komplexného posúdenia uvedie v správe o hodnotení. Na vypracovanie správy o hodnotení sa nestanovuje v zákone pre obstarávateľa žiaden časový limit. Môže ho však určiť príslušný orgán v rozsahu hodnotenia, ak si to vyžaduje charakter posudzovaného dokumentu.

Účelom správy o hodnotení je poskytnúť informácie o pripravovanom strategickom dokumente, vrátane jeho možných variantov o jeho vplyvoch na životné prostredie a musí obsahovať návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Správa o hodnotení musí byť vypracovaná prehľadne, podľa prílohy č. 4 zákona a stanoveného rozsahu hodnotenia, primerane charakteru a rozsahu strategického dokumentu a musí byť pochopiteľná pre všetky subjekty procesu posudzovania vrátane širokej verejnosti. Ak je posudzovaným strategickým dokumentom územnoplánovacia dokumentácia, správa o hodnotení obsahuje údaje uvedené v prílohe č. 5

Správu o hodnotení spolu s návrhom strategického dokumentu, upraveného na základe výsledkov posudzovania predloží obstarávateľ príslušnému orgánu.

Príslušný orgán po obdržaní správy o hodnotení v prvom rade preverí jej úplnosť. Pri preverovaní úplnosti správy o hodnotení vychádza nielen z kontroly jej náležitosti vyžadovaných zákonom, ale aj z rozsahu hodnotenia určeného podľa § 8. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu, najneskôr však do siedmych dní od doručenia správu o hodnotení buď vráti obstarávateľovi na doplnenie, pričom určí rozsah jej doplnenia, alebo ju rozošle subjektom procesu posudzovania. Doplňujúce informácie môže príslušný orgán žiadať od obstrávateľa už i v štádiu preverovania úplnosti správy o hodnotení, a to bez toho, že by musel vrátiť správu o hodnotení na doplnenie, ale i v ďalšom priebehu posudzovania. Vždy však musí ísť o údaje, ktoré príslušný orgán nevyhnutne potrebuje pre ďalší postup v danej veci.

Jednou z náležitosti je určenie počtu vyhotovení správy o hodnotení, ktoré budú potrebné pre ďalší proces posudzovania. Počet vyhotovení sa určuje v rozsahu hodnotenia. V praxi však môžu nastať prípady, že v priebehu hodnotenia a vypracovania správy o hodnotení dôjde k rozšíreniu počtu dotknutých orgánov alebo dotknutých obcí, takže v danom prípade vznikne obstarávateľovi povinnosť predložiť väčší počet vyhotovení správy o hodnotení. Správa o hodnotení sa vždy predkladá okrem určeného počtu listinného vyhotovenia i na elektronickom nosiči dát (napr. disketa, CD).

K §10

Úplnú správu o hodnotení a návrh strategického dokumentu musí zverejniť obstarávateľ na svojej internetovej stránke a príslušný orgán ich zároveň zverejní na internetovej stránke ministerstva, z dôvodu lepšej orientácie a prístupnosti pre širokú verejnosť. Strategické dokumenty miestneho dosahu sa navyše doručujú v listinnej forme i dotknutej obci.

K § 11

Zákon neupravuje podrobne formy a spôsoby informovania verejnosti ani ďalšiu prácu s verejnosťou v procese posudzovania. V zákone sa len ustanovuje povinnosť informovania verejnosti spôsobom v mieste obvyklým, to znemená podľa konkrétnych možností obcí (napr. na úradnej tabuli, miestnou tlačou, miestnou televíziou a pod). Obstarávate v spolupráci s príslušným orgánom zabezpečí verejné prerokovanie správy o hodnotení a návrhu strategického dokumentu. Zákon nepredpisuje ani formu verejného prerokovania. Ponecháva to na obec a obstarávateľa, ktorí sú ho povinní zabezpečiť. Či verejné prerokovanie splní svoj účel závisí od mnohých faktorov ako sú, celkový stav životného prostredia v dotknutom území, závažnosť a rozsah predpokladaných vplyvov, schopnosť a ochota verejnosti a obce navzájom komunikovať, kredit obstarávateľa v dotknutej obci a pod.

K § 12

V ustanovení tohto paragrafu sú určené termíny na podávanie stanovísk a podmienky na doplnenie správy o hodnotení na základe pripomienok jednotlivých subjektov. Termíny na predloženie stanovísk začínajú plynúť odo dňa zverejnenia pre verejnosť a odo dňa doručenia pre dotknuté orgány a dotknutú obec.

Ak je strategickým dokumentom územnoplánovacia dokumentácia, pri jej posudzovaní sa postupuje podľa prílohy č. 5. Osobitný postup pri predkladaní správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácie je uvedený v odseku 5.

K § 13

Predposlednou fázou celého procesu posudzovania strategického dokumentu je spracovanie odborného posudku.

Odborný posudok, slúži príslušnému orgánu ako jeden z hlavných odborných podkladov pre vypracovanie záverečného stanoviska. Odborný posudok vypracuje odborne spôsobila osoba zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie určená príslušným orgánom. V ods. 8 sa stanovujú náležitosti posudku. Posudok musí vždy obsahovať aj návrh záverečného stanoviska. Spracovateľ odborného posudku zhodnotí predloženú dokumentáciu z celého procesu posudzovania z hľadiska jej úplnosti a obsahu. Ak usúdi, že niektoré údaje sú neúplné, alebo chýbajú môže si vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie. Povinnosťou navrhovateľa je poskytnúť spracovateľovi posudku všetky požadované informácie, ktoré má k dispozícií. Dôležitou súčasťou odborného posudku je vyhodnotenie stanovísk účastníkov procesu posudzovania predložených k správe o hodnotení podľa § 11 a vyhodnotenie záverov z verejného prerokovania. Spracovateľ posudku sa musí vyjadriť najmä k ich opodstatnenosti a významnosti so spätnou väzbou na navrhovaný variant. Spracovateľ odborného posudku musí brať do úvahy všetky očakávané vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie, ako aj prijateľnosť strategického dokumentu pre dotknutú verejnosť. Posudzovateľ sa musí vyjadriť i k variantnosti riešenia celého strategického dokumentu, alebo jeho časti a k adekvátnosti a dostatočnosti navrhovaných opatrení .

K § 14

Záverečné stanovisko príslušného orgánu z procesu posudzovania strategického dokumentu má charakter odborného stanoviska z hľadiska vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie a zdravie, a preto je nevyhnutným podkladom pre rozhodovanie povoľujúceho orgánu.

Stanovisko má odporúčací charakter a môže byť formulované ako zamietavé, príslušný orgán môže tiež navrhnúť doplnenie strategického dokumentu napr. na základe akceptovania závažných pripomienok zainteresovaných subjektov a verejnosti. V každom prípade záverečné stanovisko obsahuje návrh opatrení a návrh sledovania vplyvu realizácie strategického dokumentu na životné prostredie.

Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 6 návrhu zákona.

K § 15

V súlade so Smernicou SEA sa v tomto paragrafe ustanovuje, že výsledok posúdenia je neopomenuteľným podkladom pre schválenie konečného návrhu strategického dokumentu. Znamená to, že v prípadoch, kedy sa posudzovanie strategického dokumentu zákonom vyžaduje, musí povoľujúci orgán prihliadať na záverečné stanovisko z posudzovania strategického dokumentu. Z tohto ustanovenia vyplýva i povinnosť zverejnenia schváleného strategického dokumentu, ktorý bol posudzovaný podľa zákona. Osobitné podmienky sú ustanovené pre schválenie strategického dokumentu, ktorý má negatívny vplyv na sústavu chránených území. Tento môže byť schválený iba z dôvodov uvedených v odseku č. 4.

K § 16

Toto ustanovenie zavádza pre obstarávateľa povinnosť zabezpečiť po schválení strategického dokumentu sledovanie vplyvu jeho realizácie na životné prostredie a zdravie.

V prípade negatívnych vplyvov, ktoré sa nepredpokladali počas posudzovania a ktoré neboli známe pred schválením strategického dokumentu, je obstarávateľ povinný prijať a realizovať opatrenia na ich zmiernenie a zároveň zabezpečiť zmenu, doplnenie, prípadne prepracovanie strategického dokumentu.

K § 17

Ustanovenie upravuje základný rámec posudzovania strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Ide o strategické dokumenty schvaľované vládou Slovenskej republiky. Celý proces posudzovania a hodnotenia vplyvov od zverejnenia oznámenia cez určenie, či takýto strategický dokument podlieha posudzovaniu alebo nie, vyhotovenie správy o hodnotení strategického dokumentu a verejné prerokovanie vykonáva príslušný rezortný orgán, teda ten, ktorý je zodpovedný za vypracovanie strategického dokumentu. Výsledok posudzovania sa zahrnie do doložky environmentálnych vplyvov. Na týmto ustanovením vymedzený základný rámec bude nadväzovať vydanie organizačného aktu vlády, zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý ustanoví podrobnosti o postupe pri posudzovaní vplyvu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie. Tézy organizačného aktu vlády sú súčasťou predkladaného materiálu.

K § 18

Podľa závažnosti možných negatívnych vplyvov na životné prostredie, sa z hľadiska posudzovania členia navrhované činnosti na tri skupiny: navrhované činnosti podliehajúce povinnému hodnoteniu, navrhované činnosti podliehajúce posudzovaniu na základe rozhodnutia príslušného orgánu v zisťovacom konaní a v odôvodnených prípadoch aj navrhované činnosti neuvedené v prílohe č. 8, podliehajúce posudzovaniu na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Pôjde najmä o prípady navrhovaných činností nedosahujúcich síce prahové hodnoty podľa prílohy č. 8, avšak situované v citlivých oblastiach a pod.

Uvedenou úpravou sa zabezpečuje možnosť adekvátnej ochrany životného prostredia. Pri rozhodovaní bude príslušný orgán vychádzať z obdobných kritérií ako v zisťovacom konaní (§ 29).

V zákonom určených prípadoch podliehajú posudzovaniu aj návrhy na zmenu činnosti, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie.

Ak sú viaceré navrhované činnosti v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti, môže príslušný orgán uskutočniť ich spoločné posudzovanie.

Cieľom posudzovania je, ešte v štádiu prípravy navrhovanej činnosti, identifikovať a vyhodnotiť jej predpokladané vplyvy na životné prostredie, určiť potrebné opatrenia na zamedzenie znečisťovania a poškodzovania životného prostredia, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti.

K § 19

Ustanovenie tvorí dôležitú interpretačnú pomôcku pre aplikáciu zákona v praxi a to tak pokiaľ ide o jednotlivé obdobia (príprava, realizácia, prípadne likvidácia) činnosti, ako aj pokiaľ ide o rozsah a použité metódy posudzovania. Jednotlivé aspekty rozsahu posudzovania sa uvádzajú demonštratívnym spôsobom pod písmenami a) až f) tohto ustanovenia. Vplyvy na životné prostredie vyvolané prípravou navrhovanej činnosti sú spravidla odlišné od vplyvov vyvolaných jej prevádzkou, prípadne likvidáciou. V procese posudzovania je potrebné posúdiť i tieto osobitosti a podľa potreby určiť opatrenia na elimináciu, zníženie alebo kompenzáciu týchto vplyvov.

K § 20

Danou úpravou sa zabezpečuje možnosť adekvátnej ochrany životného prostredia i prípade činnosti ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 8. Ministerstvo povinne musí začať konanie len na podnet subjektov uvedených v písm. a) až f) ods. 1. Ministerstvo musí o začatí konania upovedomiť navrhovateľa a povoľujúci orgán. Ministerstvo môže začať konanie i na základe vlastného podnetu, berúc do úvahy prípadný impulz od občanov, dotknutej obce, dotknutého orgánu a pod. Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, povoľujúcemu orgánu a subjektu, ktorý podnet podal.

K § 21

V paragrafe sa ustanovuje, že okrem záverečného stanoviska budú existovať i ďalšie podklady pre povoľujúci orgán, na základe ktorých navrhovateľ preukáže, či činnosť na ktorú bude požadovať povolenie podľa osobitných predpisov podlieha, alebo nepodlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Týmito dokumentmi sú rozhodnutie zo zisťovacieho konania alebo vyjadrenie, že činnosť nepodlieha posudzovaniu podľa zákona. Vyjadrenie vydá príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa, alebo povoľujúceho orgánu.

K § 22

Začiatkom procesu posudzovania pre všetky navrhované činnosti podľa tohto zákona je predloženie zámeru príslušnému orgánu. Náležitosti zámeru obsahuje ods. 4 a príloha č. 9.

Zámer má podať prvú oficiálnu informáciu o navrhovanej činnosti a jej vplyvoch. Konkrétne spracovanie zámeru bude vždy závisieť od štádia prípravy a od druhu navrhovanej činnosti, musí však vyjadrovať podstatné prvky navrhovanej činnosti s jej predpokladanými vplyvmi na životné prostredie.

Dôležitým predpokladom pre objektívne posudzovanie je vypracovanie zámeru vo variantoch. Tento spôsob prípravy posudzovania dáva väčší priestor pre formovanie takého konečného variantu, ktorý bude predstavovať optimálnu kombináciu ekologických a ekonomických možností využitia. Rozlišuje sa tzv. nulový variant, t.j. stav, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila a variant navrhovanej činnosti, teda variantnosť riešenia z hľadiska technického, lokalizačného a pod. Od vypracovania variantného riešenia príslušný orgán upusti na základe žiadosti navrhovateľa len v prípade, ak nie je k dispozícií iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Naopak príslušný orgán nariadiť posudzovanie ďalšieho variantu, ak to vyplynie z pripomienok predložených k zámeru.

K § 23

Už od začiatku posudzovania je zabezpečené oboznámenie všetkých subjektov zúčastnených na posudzovaní; príslušný orgán im zašle zámer. Uvedené subjekty môžu v lehote do 21 dní od doručenia zámeru zaslať k nemu písomné stanovisko príslušnému orgánu. Verejnosť môže svoje stanovisko (stanoviská) zaslať buď prostredníctvom dotknutej obce, alebo priamo príslušnému orgánu, a to do 21 pracovných dní od zverejnenia zámeru.

Písomné stanoviská sú dôležitým podkladom pre ďalší priebeh posudzovania, najmä

a)pre určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a jeho časového harmonogramu (§ 30),

b)v prípade zisťovacieho konania (§ 29) aj pri rozhodovaní príslušného orgánu o tom, či navrhovaná činnosť má byť posudzovaná podľa tohto zákona.

Sprostredkujúcu úlohu pri odovzdávaní informácií a spätnú väzbu medzi verejnosťou a príslušným orgánom plní dotknutá obec. Verejnosť môže zaslať svoje stanoviska príslušnému orgánu buď priamo, alebo prostredníctvom obce.

K § 24

Jedným z najdôležitejších cieľov zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je úplné a včasné zhromažďovanie a zverejňovanie informácií o činnostiach ovplyvňujúcich životné prostredie. Zapojenie verejnosti do procesu posudzovania dáva možnosť jednotlivcom i spoločenstvám podieľať sa na „rozhodovaní“ v záležitostiach, ktoré sa ich bytostne dotýkajú – zdravie a pohoda ich rodín a kvalita ich okolia. Verejnosť bude „konzumentom“ životného prostredia poškodeného účinkami povolenej činnosti. Preto má právo ešte pred vydaním takéhoto povolenia poznať (resp. i zabezpečovať) a reagovať na čo najúplnejšie informácie o predpokladaných vplyvoch činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia.

Účasť verejnosti napomôže navrhovateľovi i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky a získať doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti.

Zákon definuje pojem verejnosť v najširšom slova zmysle, vrátane zainteresovanej verejnosti v súlade s predpismi EÚ a ostatnými medzinárodnými dokumentmi v tejto oblasti.

Informovanie verejnosti sa zabezpečuje prostredníctvom internetu, médií a prostredníctvom dotknutej obce.

Návrh zákona navyše vyčleňuje v rámci všeobecného pojmu „verejnosť“ tzv. „zainteresovanú verejnosť“ - tri druhy subjektov - a upravuje podmienky ich vzniku a ich postavenie v procese posudzovania, resp. i v ďalšom konaní. Ide o

a)občiansku iniciatívu,

b)občianske združenie,

c)mimovládnu organizáciu podporujúcu ochranu životného prostredia.

Všetky uvedené subjekty, po ich vzniku ustanoveným spôsobom, dostávajú informácie a zúčastňujú sa na procese posudzovania. Občianskemu združeniu sa priznáva tiež postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V prípade občianskeho združenia sa toto právo (postavenie) týka výlučne účasti na povoľovaní konkrétnej činnosti, pri posudzovaní ktorej podľa tohto zákona dané občianske združenie vzniklo.

K § 25

Na vznik občianskej iniciatívy sa u tomto paragrafe ustanovuje splnenie určitých podmienok –musí ísť o skupinu najmenej 500 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 250 s trvalým pobytom v dotknutej obci, musia podpísať spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti, podpisová listina sa musí predložiť príslušnému orgánu. Pri zostavovaní podpisovej listiny sa musí každému umožniť, aby sa pred podpísaním riadne oboznámil s obsahom stanoviska. Podpisová listina musí v záhlaví každej strany obsahovať jednoznačný údaj o tom, aké spoločné stanovisko sa podpismi podporuje. Občianska iniciatíva po jej vzniku ustanoveným spôsobom dostáva informácie, rozhodnutia a záverečné stanovisko a zúčastňuje sa na procese prostredníctvom svojho splnomocnenca. Tým sa však nevylučuje možnosť jednotlivých členov iniciatívy ako súčasti verejnosti využívať tiež sprostredkujúcu funkciu dotknutej obce.

K § 26

V tomto paragrafe sa ustanovujú podmienky vzniku a postavenia občianskeho združenia ako vyššej formy organizovania časti verejnosti. Občianske združenie môže vzniknúť buď z občianskej iniciatívy (jej časti) alebo priamo za účelom ochrany životného prostredia pri danej navrhovanej činnosti. Ustanovujú sa tu tiež podmienky pre vznik občianskeho združenia, ktoré sa odlišujú od podmienok podľa osobitného predpisu o združovaní občanov. Občianske združenie musí byť zaregistrované podľa zákona o združovaní občanov, musí sa preukázať podpisovou listinou a splniť podmienky ustanovené týmto zákonom. Postavenie občianskeho združenia v procese posudzovania je obdobné ako postavenie občianskej iniciatívy. Občianskemu združeniu sa navyše priznáva postavenie účastníka správneho konania v ktorom sa rozhoduje o povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov.

K § 27

Ustanovenie priznáva osobitné postavenie v procese posudzovania i mimovládnej organizácii podporujúcej ochranu životného prostredia , ktorá ale musí byť založená pred viac ako 2 rokmi a ktorá podá písomné stanovisko k posudzovanej činnosti. Po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom je postavenie mimovládnej organizácie v procese posudzovania obdobné ako postavenie občianskeho združenia.

K § 28

Súhlas občianskeho združenia a mimovládnej organizácie sa nevyžaduje v prípade zastavenia konania podľa osobitných predpisov.

K § 29

Zisťovacie konanie (tzv. „screening“) je samostatnou fázou procesu posudzovania. Prichádza do úvahy v prípadoch navrhovanej činnosti uvedenej v časti B prílohy č. 8 tohto návrhu zákona. Je to jeden z krokov procesu posudzovania.

V tomto konaní sa zisťuje, či vplyvy navrhovanej činnosti, s ohľadom na jej parametre, situovanie, stav životného prostredia v dotknutom území a pod., budú také, že je potrebné ich posúdenie podľa tohto zákona.

Príslušný orgán zašle rozhodnutiu navrhovateľovi a na vedomie tiež ostatným subjektom procesu posudzovania.

K § 30

Z dôvodu rozdielnosti navrhovaných činností i konkrétnych podmienok v mieste ich situovania nie je možné určiť rozsah hodnotenia a jeho časový harmonogram pre všetky činnosti rovnako. Ich určenie predstavuje osobitný krok v procese posudzovania (tzv. „scoping“).

Účelom tejto fázy procesu posudzovania je zabezpečiť účinné a organizované posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti, t.j. vylúčenie nepodstatných (podružných) častí hodnotenia a jeho upresnenie s ohľadom na druh a riziká navrhovanej činnosti a konkrétnu situáciu v dotknutom území.

Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva „dialóg“ medzi príslušným orgánom a ostatnými subjektami procesu posudzovania, pretože príslušný orgán nielenže musí prihliadať na ich písomné stanoviská, ale s niektorými z nich priamo spolupracuje pri určovaní rozsahu a harmonogramu hodnotenia. Pri určovaní rozsahu hodnotenia sa vychádza z prílohy č.11.

Určenie rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu nie je rozhodnutím vydávaným v správnom konaní.

K § 31

Navrhovateľ je povinný zabezpečiť v určenom rozsahu vypracovanie správy o hodnotení činnosti a doručiť ju v požadovanom počte exemplárov príslušnému orgánu.

Účelom správy o hodnotení je poskytnúť informácie o navrhovanej činnosti, vrátane jej variantov, vplyvov každého z variantov na životné prostredie a porovnanie s nulovým variantom a navrhnúť opatrenia na vylúčenie alebo zníženie nežiadúcich vplyvov, a to spôsobom, ktorý vyjasňuje disponibilné voľby a následky každej z nich. Je to dokument napomáhajúci aj vlastnému rozhodovaniu. Obdobne ako pri zámere príslušný orgán preverí jej úplnosť a v prípade neúplnosti ju vráti navrhovateľovi na dopracovanie. Správa o hodnotení sa okrem listinného vyhotovenia predkladá vždy i na elektronickom nosiči dát.

K § 32

Toto ustanovenie umožňuje príslušnému orgánu, aby v prípade, ak zámer je spracovaný v takom rozsahu, že i s ohľadom na doručené stanoviská nie je potrebné rozšíriť hodnotenie navrhovanej činnosti o ďalšie údaje určiť, že správu o hodnotení nie je potrebné vypracovať. Pôjde skutočne o veľmi výnimočné prípady činnosti s menej závažnými vplyvmi s vopred vyriešenými stretmi záujmov. Určenie že nie je potrebné vypracovať je osobitnou formou určenia rozsahu hodnotenia, pri ktorej príslušný orgán spolupracuje s rezortným orgánom a povoľujúcim orgánom.

K § 33

S ohľadom na spravidla značný rozsah správy o hodnotení a s tým spojené náklady zákon ustanovuje, ktorým subjektom procesu posudzovania príslušný orgán doručí celú správu o hodnotení a ktorým iba jej časť, nazvanú záverečné zhrnutie.

Príslušný orgán sa splnomocňuje v odôvodnených prípadoch určiť, že s ohľadom na veľký počet dotknutých obcí, bude správa o hodnotení doručená len niektorým z nich (spravidla najviac dotknutým, spádovým a pod.) a ostatným sa doručí iba záverečné zhrnutie súčasne s oznámením, kde je možné do správy o hodnotení nahliadnuť.

K § 34

Zákon podrobne neupravuje formy a spôsoby informovania a práce s verejnosťou v jednotlivých etapách procesu posudzovania. Pre túto etapu však ustanovuje povinnosť vystavenia záverečného zhrnutia, umožnenia nazerania a robenia si výpisov zo správy o hodnotení, verejného prerokovania správy o hodnotení a doručenia príslušného záznamu príslušnému orgánu. Tým sa ale nevylučuje možnosť využiť aj ďalšie formy práce s verejnosťou (odborné prednášky, osobitné rokovanie s jednotlivcami alebo skupinami, využitie masmédií a pod.).

K § 35

Určujú sa lehoty na doručenie písomných stanovísk k správe o hodnotení od jednotlivých subjektov procesu posudzovania príslušnému orgánu. Na oneskorene zaslané písomné stanoviská príslušný orgán nemusí prihliadať.

K § 36

Vypracovanie odborného posudku je predposlednou fázou celého procesu posudzovania navrhovanej činnosti.

Odborný posudok, slúži príslušnému orgánu ako jeden z hlavných odborných podkladov pre vypracovanie záverečného stanoviska. Odborný posudok vypracuje odborne spôsobila osoba zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie určená príslušným orgánom. V ods. 6 sa stanovujú náležitosti posudku. Posudok musí vždy obsahovať aj návrh záverečného stanoviska. Spracovateľ odborného posudku zhodnotí predloženú dokumentáciu z celého procesu posudzovania z hľadiska jej úplnosti a obsahu pričom prihliada i na určený rozsah hodnotenia. Ak usúdi, že niektoré údaje sú neúplné, alebo chýbajú môže si vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie. Povinnosťou navrhovateľa je poskytnúť spracovateľovi posudku všetky požadované informácie, ktoré má k dispozícií. Dôležitou súčasťou odborného posudku je vyhodnotenie stanovísk účastníkov procesu posudzovania predložených k správe o hodnotení podľa § 35 a vyhodnotenie záverov z verejného prerokovania. Spracovateľ posudku sa musí vyjadriť najmä k ich opodstatnenosti a významnosti so spätnou väzbou na navrhovaný variant navrhovanej činnosti. Spracovateľ odborného posudku musí brať do úvahy všetky očakávané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, ako aj prijateľnosť strategického dokumentu pre dotknutú verejnosť. Musí posúdiť, či bola dodržaná odborná správnosť úplnosti identifikácie a vyhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, či sú jasné uvedené kritériá a metódy, ktoré sa použili pre odhad významnosti a rozsahu vplyvov a ich prognózu. Je potrebné tiež posúdiť, či sú v správe o hodnotení uvedené a analyzované všetky dostupné relevantné informácie a či sú v správe o hodnotení jasné uvedené a identifikované všetky neurčitosti a nejasnosti vstupných informácií. Posudzovateľ sa musí vyjadriť i k variantnosti riešenia celého strategického dokumentu, alebo jeho časti a k adekvátnosti a dostatočnosti navrhovaných opatrení pre etapu prípravy, výstavby a realizácie, prípadne i likvidácie navrhovanej činnosti. Súčasťou opatrení je aj návrh monitoringu.

K § 37

Záverečné stanovisko je vyhodnotením celého procesu posudzovania, správy o hodnotení predloženej navrhovateľom a má na primeranej odbornej úrovni celkovo vyhodnotiť vplyvy navrhovanej činnosti. Záverečné stanovisko má zároveň vyhodnotiť doručené stanoviská verejnosti a ďalších subjektov zúčastnených na procese posudzovania a na odbornej úrovni posúdiť aj v nich vyjadrené úvahy a obavy. Vo väzbe na veľkosť navrhovaných činností posudzovaných podľa tohto zákona a práva každého zaujať stanovisko treba počítať s veľkým počtom jednotlivých stanovísk.

Náležitosti záverečného stanoviska, okrem § 37, obsahuje príloha č. 12 zákona.

Príslušný orgán v určenej lehote doručí záverečné stanovisko všetkým subjektom procesu posudzovania.

Záverečné stanovisko musí byť v dotknutých obciach zverejnené v mieste obvyklým spôsobom a zároveň sa musí umožniť nahliadať doňho, robiť si z neho výpisy a pod.

Platnosť záverečného stanoviska je obmedzená na 3 roky od jeho vydania, možno ho však predĺžiť o ďalšie 2 roky a to i opakovane, pokiaľ sa preukáže, že nedošlo k podstatným zmenám v navrhovanej činnosti alebo v dotknutom území.

Záverečné stanovisko, ako výsledok procesu posudzovania, nemá záväznosť rozhodnutia vydávaného v správnom konaní a je pre povoľujúci orgán len jedným z podkladov, hoci z hľadiska ochrany životného prostredia mimoriadne dôležitým.

K § 38

Povoľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z procesu posudzovania vydať rozhodnutie o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Aj keď záverečné stanovisko nie je pre povoľujúci orgán záväzné, musí naň prihliadať a zohľadniť návrh odporúčaných opatrení. Pokiaľ navrhované opatrenia nezohľadní je povinný v zmysle správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť, prečo tak postupoval.

Povinnosť povoľujúceho orgánu brať ohľad na výsledok procesu posudzovania ako na dôkazný prostriedok v povoľovacom konaní a vo svojom rozhodnutí sa s ním odôvodnene vysporiadať, ukladá priamo zákon o správnom konaní v § 47. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v správnom konaní nemôže však existovať právna zaviazanosť povoľujúceho orgánu výsledkami procesu posudzovania podľa tohto zákona, pretože tým by sa zasahovalo do pôsobnosti povoľujúceho orgánu a nahrádzalo (nedostatočne) správne konanie podľa osobitných predpisov. Povoľujúci orgán však bude musieť zvážiť, okrem skutočností zistených v správnom konaní o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov, aj výsledky posudzovania podľa tohto zákona a v odôvodnení rozhodnutia o povolení činnosti uviesť, do akej miery sa riadil záverečným stanoviskom.

V súlade s požiadavkami Smernice Rady (E(H)S) 85/337 sa ukladá povoľujúcemu orgánu vhodným spôsobom zverejniť výrokovú časť právoplatného rozhodnutia a podstatnú časť jeho odôvodnenia. Ide o povinnosť nad rámec zákona o správnom konaní.

K § 39

V procese posudzovania sa prognózujú a vyhodnocujú predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti. Veľmi dôležitým je preto praktické overenie týchto prognóz, resp. komplexné monitorovanie a analýza skutočných vplyvov danej činnosti na životné prostredie a účinnosti opatrení na zmiernenie týchto vplyvov.

Jednou z náležitostí záverečného stanoviska podľa § 37 je preto určenie požadovaného rozsahu tzv. poprojektovej analýzy. Túto časť by mal v primeranej forme spolu s ďalšími opatreniami (podmienkami) zakotviť povoľujúci orgán do rozhodnutia o povolení činnosti.

Významnou súčasťou poprojektovej analýzy je program monitorovania, ktorého cieľom je priebežný výskum stavu ovplyvňovaného územia tak, aby sa mohlo uskutočniť jeho vyhodnocovanie s cieľom sledovať plnenie podmienok pre realizáciu projektu. Monitoring poskytuje predovšetkým údaje o skutočne nameraným vlastnostiach prostredia.

Ďalšou nemenej významnou časťou je auditing, t.j. vedecké testovanie predpovedí vplyvov činnosti a kontrola dohodnutého manažmentu. V rámci tejto časti poprojektovej analýzy sa sleduje presnosť predpovedí vplyvov na prostredie a kontroluje sa účinnosť zmierňujúcich opatrení.

Poprojektová analýza musí teda zahŕňať predovšetkým pozorovanie navrhovanej činnosti a určenie i analýzu akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu činnosti na životné prostredie. Takéto pozorovania a určovania sa vykonávajú za účelom dosiahnutia najmä týchto cieľov:

a)zosúlaďovanie skutočných vplyvov činnosti na životné prostredie s predpokladanými vplyvmi uvedenými v správe o hodnotení a v rozhodnutí o povolení činnosti, ako aj určovanie účinných opatrení na zníženie nepriaznivých vplyvov,

b)overovanie predchádzajúcich prognóz s cieľom získania odborných skúseností pre hodnotenie budúcich činností toho istého druhu.

Vykonávaním poprojektovej analýzy dochádza k premene procesu posudzovania zo statického na interaktívny proces, charakterizovaný spätnou väzbou a prispôsobovaný meniacej sa situácii v súlade s dosiahnutými poznatkami.

Vlastné vykonávacie poprojektovej analýzy presahuje už rámec tohto zákona a spadá pod režim osobitných zákonov právne reglementujúcich oblasť povoľovania, vykonávania (likvidácie) a kontroly danej činnosti, ako aj ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia.

Preto tento zákon ustanovuje len základné povinnosti pre navrhovateľa (resp. budúceho realizátora) posudzovanej činnosti. Kontrolu týchto základných povinností, opatrení uvedených v povoľovacom rozhodnutí i ďalších povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, vrátane ukladania sankcií, budú vykonávať príslušné organy (najmä úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia, obvodné banské úrady a Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky).

K § 40

Povinnosť upraviť v právnom poriadku postup posudzovania strategických dokumentov a navrhovaných činností, ktoré svojím vplyvom môžu zasiahnuť územie iného štátu, vyplýva z Dohovoru o posudzovaní vplyvov presahujúcich štátne hranice i smernice ES. Predmetom posudzovania sú činnosti uvedené v prílohe č. 13 pri súčasnom splnení podmienky, že môžu mať značne nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice.

Činnosti, uvedené v prílohe č. 13 tohto zákona, sú prevzaté z Prílohy č. I Dohovoru a do účinnosti tohto zákona boli súčasťou (prílohou č. 3) zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Podľa smerníc ES predmetom posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice môžu byť aj ďalšie činnosti ako činnosti uvedené v prílohe č. 13, ktorá môže mať značne nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice. Všeobecné zásady pre určenie značne nepriaznivých vplyvov obsahuje Príloha č. III Dohovoru, ktorá je prevzatá ako príloha č. 14 tohto zákona.

Predpokladá sa, že s jednotlivými susednými štátmi uzavrie Slovenská republika dvojstranné dohody, ktoré budú podrobnejšie upravovať jednotlivé kroky posudzovania aj s možnými odchýlkami.

Ako orgán zodpovedný za plnenie úloh vyplývajúcich z Dohovoru sa určuje ministerstvo.

K § 41

Predmetom posudzovania podľa tejto časti je posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice a to tak u strategických dokumentov, ako aj navrhovaných činnosti. V obidvoch prípadoch musia však byť splnené nasledovné podmienky: ide o činnosť, ktorá môže mať značne nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a musí byť zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranou pôvodu a dotknutou stranou.

Neustanovuje sa akým spôsobom sa strany majú dohodnúť o posudzovaní a akú formu má mať ich dohoda. Predpokladá sa, že podrobnosti posudzovania medzi susednými štátmi sa upravia v bilaterálnych zmluvách medzi stranou pôvodu a dotknutou stranou. Pri posudzovaní presahujúcom štátne hranice sa postupuje podľa príloh č. 13, 14 a 15, pričom v prílohe č. 13 je uvedený zoznam činnosti podliehajúcich povinne posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice.

K § 42

V tomto paragrafe sa ustanovujú povinnosti v prípade posudzovania strategických dokumentov presahujúcich štátne hranice, ktoré sa pripravujú na území Slovenskej republiky.

Ak ministerstvo životného prostredia zistí že implementácia strategického dokumentu pravdepodobne bude mať vplyv na životné prostredie susedného štátu, informuje o týchto vplyvoch dotknutú stranu.

Ďalej je tu uvedený obsah informácie a ďalšie podmienky, týkajúce sa verejného prerokovania, účasti verejnosti, možnosť konzultácií a doručenie výsledkov procesu posudzovania.

K § 43

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený opačný postup posudzovania ako v § 42 t.j. v prípadoch, ak sa strategický dokument s predpokladaným vplyvom na územie Slovenskej republiky pripravuje na území iného štátu.

Ak bude ministerstvu doručená informácia o strategickom dokumente s predpokladanými vplyvmi na územie Slovenskej republiky, je ministerstvo povinné v určenej lehote odpovedať, či sa zúčastní na posudzovaní a poskytnúť na požiadanie dostupné informácie o stave životného prostredia predpokladaného dotknutého územia.

Ďalej sa tu ustanovujú podmienky zverejnenia dokumentácie po jej obdržaní od strany pôvodu, možnosti pripomienkovania, konzultácií a verejného prerokovania. Záverečné stanovisko ministerstvo, po obdržaní od strany pôvodu, zverejní na internetovej stránke.

K § 44

Tento oddiel upravuje postup posudzovania navrhovaných činnosti, ktoré budú vykonávané na území Slovenskej republiky a jej vplyvy môžu zasiahnuť územie iného štátu. Ministerstvo je podľa Dohovoru povinné informovať dotknutú stranu čo najskôr, najneskôr však v dobe, keď začne komunikovať s vlastnou verejnosťou a s ostatnými subjektami zúčastňujúcimi sa posudzovania. Ministerstvu sa preto ukladá zaslať dotknutej strane informáciu o navrhovanej činnosti bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bol doručený zámer podľa druhej časti tohto zákona.

K § 45

V prípade, že dotknutá strana sa v lehote určenej ministerstvom k začatiu posudzovania nevyjadrí alebo oznámi svoj nezáujem o účasť na posudzovaní, ministerstvo v ďalších krokoch posudzovanie nie je povinné sa s dotknutou stranou kontaktovať.

K § 46

Keď sa potvrdí záujem dotknutej strany o účasť na procese posudzovania, ministerstvo bez zbytočného odkladu doručí dotknutej strane ďalšie informácie uvedené v tomto ustanovení,

Pri určení rozsahu hodnotenia a jeho časového harmonogramu sa zohľadnia tiež pripomienky dotknutej strany.

K § 47

Na rozdiel od procesu posudzovania uvedeného v druhej a tretej časti, kde sa výsledok hodnotenia vplyvov označuje ako správa o hodnotení, označuje sa výsledok hodnotenia pri vplyvoch presahujúcich štátne hranice ako „dokumentácia o hodnotení“ ktorá bola vypracovaná podľa prílohy č. 15. Dokumentáciu ministerstvo doručí dotknutej strane a zároveň ju vyzve na uskutočnenie konzultácií za účelom prerokovania dokumentácie a zaujatie stanoviska k hodnotenej činnosti.

K § 48

Ministerstvo doručí dotknutej strane aj záverečné stanovisko a rozhodnutie, ktorým sa povoľuje hodnotená činnosť.

K § 49

V súlade s Dohovorom sa upravuje možnosť dohody o vykonávaní tzv. poprojektovej analýzy činnosti, ktorá bola predmetom posudzovania.

K§ 50

V prípade, že v priebehu posudzovania podľa tretej časti tohto zákona ministerstvo dodatočne zistí, že posudzovaná činnosť bude mať vplyv na územie susedného štátu, je povinné bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti dotknutú stranu informovať. V takomto prípade sa postupuje ako u činnosti, ktorá podlieha povinnému hodnoteniu podľa zákona.

K § 51

Ak bude ministerstvu doručené oznámenie o zámere s predpokladanými vplyvmi na územie Slovenskej republiky, je ministerstvo povinné v určenej lehote, alebo ak nebola určená, bez zbytočného odkladu na oznámenie odpovedať.

K § 52

Informácie uvedené v oznámení je ministerstvo povinné odovzdať subjektom posudzovania a za ich aktívnej účasti sa posudzovania zúčastniť. Zároveň je potrebné poskytnúť možnosť verejnosti vyjadriť sa.

V záujme posudzovania aj tej činnosti s vplyvom zasahujúcim územie Slovenskej republiky, ktorú strana pôvodu opomenula podrobiť medzinárodnému posudzovaniu alebo v rámci svojho vlastného posudzovacieho konania opomenula jej účinky presahujúce štátne hranice, je povinný každý, kto sa o takejto činnosti dozvie, oznámiť to ministerstvu. Ministerstvo posúdi, či ide o činnosť, na ktorú sa vzťahuje tento zákon (Dohovor) a nadviaže bez zbytočného odkladu kontakt s príslušným orgánom cudzieho štátu za účelom zorganizovania medzištátneho posudzovania vplyvov takejto činnosti na životné prostredie v Slovenskej republike.

Strana pôvodu musí doručiť ministerstvu rozhodnutie o povolení posudzovanej činnosti, ktoré ministerstvo zverejní.

K § 53 až 57

Oproti zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., podľa ktorého štátnu správu v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v celom rozsahu zabezpečovalo ministerstvo je výkon štátnej správy rozdelený medzi ministerstvo, krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie zabezpečuje úlohy kontaktného bodu pri posudzovaní vplyvov presahujúcich štátne hranice, zabezpečuje posudzovanie strategických dokumentov medzinárodného a celoštátneho dosahu, posudzovanie navrhovaných činností uvedených v časti A prílohy č. 8 zákona, ktoré môžu mať závažný vplyv na životné prostredie, a preto zo zákona povinne podliehajú posudzovaniu. Ministerstvo vedie centrálnu evidenciu posúdených dokumentov a navrhovaných činností a zabezpečuje komplexný informačný systém. Zabezpečuje tiež odbornú spôsobilosť a vedie zoznam odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie a určuje z neho spracovateľa odborného posudku. Je kontaktným bodom v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k EÚ.

Krajský úrad životného prostredia vykonáva posudzovanie strategických dokumentov s dosahom na územie veľkého územného celku, vykonáva zisťovacie konanie strategických dokumentov a navrhovaných činností s dosahom na územie VUC a posudzovanie týchto aktivít, ak takáto povinnosť vyplynie zo zisťovacieho konania. Rozhoduje vo veciach podnetu, či ide o zmenu činnosti, či ide o dotknutú obec, či niektoré náklady znáša navrhovateľ. Určuje, ktorý obvodný úrad je príslušným orgánom, ak má strategický dokument dosah na viac obvodov. Vo veciach, v ktorých v správnom konaní koná obvodný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni.

Obvodný úrad životného prostredia vykonáva najmä posudzovanie strategických dokumentov s dosahom na svoj územný obvod, vykonáva zisťovacie konanie pre strategické dokumenty a navrhované činnosti s dosahom na svoj územný obvod a posudzovanie týchto činností a dokumentov, ak takáto povinnosť vyplynie zo zisťovacieho konania. Rozhoduje vo veciach podnetu, či ide o zmenu činnosti, či ide o dotknutú obec, či niektoré náklady znáša navrhovateľ.

Rezortný orgán plní určité úlohy na úseku posudzovania vplyvov strategických dokumentov s celoštátnym dosahom uvedené najmä v § 17, čo sa premietlo ich uvedením medzi orgánmi štátnej správy v § 53 ods. 2 a vymedzením kompetencií rezortných orgánov v § 57

K § 58

V tomto paragrafe sa ukladá povinnosť vedenia evidencie a uchovávania príslušnej dokumentácie u príslušného orgánu po dobu 15 rokov od skončenia procesu posudzovania a u navrhovateľa . Archív dokumentácií z procesu posudzovania za 10 rokov od nadobudnutia účinnosti procesu posudzovania je umiestnený na ministerstve životného prostredia a v dokumentačnom centre pri Slovenskej agentúre životného prostredia.

K § 59

Je všeobecným pravidlom, že náklady na vypracovanie príslušnej dokumentácie pre proces posudzovania strategických dokumentov hradí obstarávateľ a náklady na vypracovanie príslušnej dokumentácie pre proces posudzovania navrhovanej činnosti hradí navrhovateľ, Tieto náklady by mali byť zahrnuté do plánovaných nákladov obstarávania strategického dokumentu a projektu navrhovanej činnosti.

Ďalšie náklady, spojené s účasťou štátnych orgánov i ďalších subjektov v procese posudzovania procesu posudzovania (poštovné, cestovné atď.), znášajú jednotlivé subjekty.

K § 60

Vypracovanie príslušnej dokumentácie pre proces posudzovania (najmä zámeru a správy o hodnotení) zabezpečuje navrhovateľ. Záleží pritom na ňom, či s ohľadom na kvalifikáciu svojich pracovníkov, prístrojové a iné vybavenie, druh a situovanie činnosti a pod. vypracuje túto dokumentáciu sám, alebo si ju celú (prípadne jej časť) nechá vyhotoviť odborne spôsobilými právnickými a fyzickými osobami.

Predpokladá sa, že s ohľadom na komplexnosť, obsiahlosť a interdisciplinárnosť tejto dokumentácie bude v praxi prichádzať do úvahy skôr druhá možnosť.

K § 61

V tomto paragrafe sa ustanovujú podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V tejto súvislosti sa bližšie špecifikujú požiadavky na kvalifikáciu. Bezúhonnosť žiadateľa o zapísanie do zoznamu zahŕňa tak aspekt nespáchania trestného činu ako aj aspekt nevyčiarknutia zo zoznamu z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. Odborná spôsobilosť sa overuje formou skúšky a formou preukázania písomných údajov pred komisiou, ktorú menuje minister. Na základe úspešnej skúšky a na základe kladného overenia obdrží žiadateľ osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K § 62

V snahe zabezpečiť kvalitu a potrebnú úroveň dokumentácie a uľahčiť proces posudzovania ministerstvo vedie zoznam odborne spôsobilých osôb a pravidelne ho uverejňuje vo svojom vestníku. Podrobnosti o zapisovaní do zoznamu (náležitosti žiadosti, podmienky odbornej spôsobilosti, výška úhrady za zapísanie atď.), jeho vedení a vyčiarknutí ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Tento zoznam je určitou nezáväznou pomôckou pre navrhovateľov (môžu požiadať o spracovanie dokumentácie i odborne spôsobilé osoby neuvedené v zozname) a postupom času i jedným z predpokladov pre dosiahnutie potrebnej úrovne spracúvanej dokumentácie i celého procesu posudzovania.

Zoznam slúži tiež ministerstvu pri výbere odborníkov pre spracovanie posudku podľa § 13 a § 36 návrhu zákona.

K § 63

Medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými účastníkmi procesu posudzovania sa môžu konať konzultácie k posudzovanej činnosti v každom štádiu posudzovania po vzájomnej dohode. Obsah konzultácií po dohode môže byť zameraný na ktorúkoľvek oblasť posudzovania, najmä za účelom objasnenia a identifikovania vplyvov na životné prostredie a návrhu opatrení na ich elimináciu.

K § 64 Z charakteristiky procesu posudzovania, množstva, rôznorodosti a rôzneho stupňa zainteresovanosti jeho jednotlivých subjektov vyplýva, že naň nie je účelné vztiahnuť v plnom rozsahu zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); vzťahuje sa preto s len na rozhodnutie o pochybnostiach, či niektoré náklady znáša navrhovateľ alebo obstarávateľ ( § 59 ods.2).

K § 65

V prechodných ustanoveniach sa

a)upravuje režim posudzovania zmeny takých činností, ktoré neboli posudzované podľa tohto zákona,

b)vylučuje retroaktívne pôsobenie tohto zákona na správne konanie o povolenie činnosti začaté pred jeho účinnosťou tohto zákona,

c)upravuje uznanie odbornej spôsobilosti získanej podľa doterajších predpisov.

K § 66

Právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa týmto zákonom preberajú sú uvedené v prílohe č. 15.

K § 67

Týmto zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Podstatou zmeny zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov je zosúladenie procesu posudzovania strategických dokumentov s procesom ich vypracovania a schvaľovania podľa stavebného zákona.

K čl. III

V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa povinnosť žiadateľovi uhradiť správny poplatok za podanie žiadosti a za zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb .

K čl. IV

Novela zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je vyvolaná povinnosťou prebrať ustanovenie smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (čl. 6 ods. 2, 3 a 4). Uvedené články smernice upravujú posudzovanie vplyvov takých činností, ktoré majú vplyv na územia patriace do súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000). Ostatné časti citovanej smernice sú prebraté do zákona č. 543/2002 Z.z. V náväznosti na túto skutočnosť obsahuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov prepojenie (§ 28 ods. 2)na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k posudzovaniu takých činností, ktoré môžu mať vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000). Cieľom ochrany uvedených území je zachovať priaznivý stav biotopov európskeho významu a priaznivý stav druhov európskeho významu.

K čl. V

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. 12. 2005.

K prílohe č. 1

V tejto prílohe je uvedený zoznam strategických dokumentov podliehajúcich povinne posudzovaniu vplyvov podľa zákona. Príloha je rozdelená na 2 časti. V prvej časti sú uvedené strategické dokumenty podľa jednotlivých oblasti najmä energetika, priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ťažba a úprava nerastných surovín, doprava a spoje apod. V druhej časti sú uvedené strategické dokumenty týkajúce sa regionálneho rozvoja a využívania územia.

K prílohe č. 2

Príloha obsahuje náležitosti oznámenia o strategickom dokumente. Toto oznámenie bude slúžiť pre príslušný orgán ako podklad na stanovenie rozsahu hodnotenia a zároveň ako prvá informácia pre verejnosť o pripravovanom strategickom dokumente.

K prílohe č. 3

Kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v tejto prílohe slúžia príslušnému orgánu ako pomôcka pri určení predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania.

K prílohe č. 4

V tejto prílohe sú uvedené základné požiadavky na posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie. Táto príloha zároveň slúži ako osnova pre vypracovanie správy o hodnotení strategického dokumentu, ktorá vždy tvorí neoddeliteľnú súčasť návrhu strategického dokumentu.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje základnú osnovu týkajúcu sa obsahu a štruktúry správy o hodnotení strategického dokumentu, ak je týmto dokumentom územnoplánovacia dokumentácia. Táto príloha slúži tiež na identifikáciu základných požiadaviek na hodnotenie vplyvu územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie.

K prílohe č. 6

Príloha obsahuje osnovu a naznačuje požadovaný obsah záverečného stanoviska z posudzovania vplyvov strategického dokumentu.

K prílohe č.7

V tejto prílohe sa uvádza zoznam činností, ktoré

-povinne podliehajú posudzovaniu – časť A,

-podliehajú posudzovaniu na základe rozhodnutia príslušného orgánu v zisťovacom konaní – časť B.

Pri zaraďovaní činností do tejto prílohy sa vychádzalo najmä z obdobných príloh (dodatkov) Smernice Rady (E(H)S) 85/337 zo dňa 27. júna 1985, Smernicou Rady(ES) 97/11 zo dňa 3. marca 1997 meniaca smernicu 85/337 o posudzovaní vplyvu niektorých verejných a súkromných plánov a programov na životné prostredie, Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúce štátne hranice, Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení (SEA), Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, Smernice IPPC

K prílohe č. 8

Táto príloha obsahuje požiadavky na zámer, ktorý tvorí základnú dokumentáciu pre začatie procesu posudzovania.

Základné údaje o navrhovateľovi a o navrhovanej činnosti majú okrem iného uľahčiť informovanie verejnosti dotknutou obcou o navrhovanej činnosti.

Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia získa navrhovateľ najmä z podkladov územných orgánov štátnej správy životného prostredia i ďalších odborných organizácií. Súčasťou zámeru je i príslušná mapová a iná grafická (obrazová) dokumentácia.

K prílohe č. 9

Príloha obsahuje kritériá pre zisťovacie konanie navrhovaných činností a slúži na identifikáciu vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie v rámci zisťovacieho konania.

K prílohe č. 10

Príloha obsahuje osnovu správy o hodnotení navrhovanej činnosti. Je spracovaná tak, aby bola univerzálna a zohľadňovala možnosti zodpovedať na všetky závažné otázky charakterizujúce možné vplyvy navrhovaných činností.

Rozsah a harmonogram posudzovania navrhovanej činnosti, s prihliadnutím na prílohu č. 9 a ďalšie otázky týkajúce sa komplexného zhodnotenia vplyvov navrhovanej činností určí príslušný orgán v spolupráci s rezortným orgánom a povoľujúcim orgánom po prerokovaní s navrhovateľom.

K prílohe č. 11

Príloha obsahuje osnovu a naznačuje požadovaný obsah záverečného stanoviska z posudzovania vplyvov strategického dokumentu.

K prílohám č 12 až 14

Tieto prílohy sú prakticky bezo zmeny prevzaté z Dodatkov I, II III Dohovoru Espoo. Použijú sa pri posudzovaní činností podľa štvrtej časti návrhu zákona.

Pôvodné (v mnohom nie príliš konkrétne) znenie týchto príloh sa ponechalo najmä z dôvodu zaručenia vzájomnosti medzi Slovenskou republikou a susednými štátmi. S ich upresnením sa počíta v dvojstranných medzinárodných zmluvách s týmito štátmi tak, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice u oboch zmluvných strán.

K prílohe č. 15

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie prijatých v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V Bratislave dňa 7.9. 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu