Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 24/2004 účinný od 01.01.2006 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Osobitná časť

ČI. I:

K bodom 1 až 4 (§ 1 ods. 1 až 5):

Ide o rozšírenie pôsobnosti zákona o odpadoch ako všeobecného zákona upravujúceho oblasť odpadového hospodárstva aj na oblasti nakladania s odpadmi z banskej činnosti a ukladanie odpadov na odkaliská, ktoré boli dosiaľ z tohoto režimu vyňaté. Prax však ukázala potrebu vykonávania viacerých činností zo strany povinných subjektov, ktoré sa za súčasného stavu nevykonávajú (napr. vedenie evidencie týchto odpadov, zasielanie hlásení orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva). V prípade odpadov živočíšneho pôvodu a odpadov z obalov sa vzťah k zákonu o odpadoch nemení, ide len o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 (§ 2 ods. 14):

Z doterajšieho uplatňovania zákona o odpadoch sa definícia komunálnych odpadov ukázala ako nedostatočná a nepresná. Podľa súčasného a príliš širokého vymedzenia pojmu „komunálne odpady“ sa často stávali prípady, keď pôvodcovia odpadov zaraďovali odpady z výrobnej činnosti do skupiny komunálnych odpadov, nakoľko chceli špekulatívne preniesť zodpovednosť za nakladanie s nimi na obce. A naopak, v iných prípadoch, obce často označovali za komunálne odpady aj odpady, ktoré z vecného hľadiska nemali povahu komunálnych odpadov, pričom ich pôvodcovia boli obcou nútení platiť miestne poplatky za ich zber, prepravu a zneškodňovanie. Účelom nového znenia odseku 14 je preto výstižnejšie ustanoviť hranicu vyjadrujúcu skutočnosť, ktoré odpady je potrebné zaradiť do skupiny komunálnych odpadov, a ktoré nie.

V prvom rade sa jasne vyjadruje skutočnosť, že ide o odpady z domácností, pričom pod domácnosťou je potrebné chápať priestor na bývanie fyzických osôb, nie však formu ich spolužitia, ako ju chápe § 115 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že odpady z nehnuteľností slúžiacich na individuálnu rekreáciu fyzických osôb (najmä zo záhrad a rekreačných zariadení - chát a chalúp) a odpady z miest slúžiacim fyzickým osobám na vedomé parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk, a odpady z domácností majú viacero spoločných znakov (napr. rovnaký pôvodcovia, reálnosť zabezpečenia nakladania s nimi zo strany obce), považujú sa tieto tiež za odpady z domácností. Za používanie vozidiel pre potreby domácnosti je však potrebné považovať aj prípady, keď ide o používanie služobných áut na súkromné účely.

Výrazne sa však od komunálnych odpadov oddeľujú odpady, ktoré vznikajú pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa. To znamená, že napr. odpad vznikajúci v dôsledku spotreby materiálu použitého vo výrobnom procese nemožno zaradiť do skupiny komunálnych odpadov. Naproti tomu odpad, ktorý vznikne výmenou žiarovky v kancelárii, je potrebné zaradiť do skupiny komunálnych odpadov.

Naproti tomu, vychádzajúc z poznatkov doterajšej praxe, sa ukázalo, že nie vždy je žiadúce, aby zodpovednosť za nakladanie s odpadmi, ktoré by sa inak považovali za iné ako komunálne odpady a drobné stavebné odpady, bola na ich pôvodcovi resp. držiteľovi. Ide najmä o odpady z malých maloobchodných predajní, z reštauračných zariadení, kde je účelné zaradenie všetkých odpadov do režimu komunálnych odpadov, čím sa na jednej strane uľahčuje situácia pôvodcom týchto odpadov a na druhej strane sa vyhovuje požiadavke ZMOS-u. Obdobne sú tak, ako aj doteraz, riešené odpady vznikajúce pri činnosti obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe obce, a pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov.

K bodu 6 (§ 2 ods. 15 až 17):

Pri uplatňovaní zákona o odpadoch sa ukázalo ako potrebné ustanoviť definíciu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a zariadenia na zneškodňovanie odpadov, nakoľko od posúdenia uvedeného závisí podliehanie odlišným režimom prevádzkovania zariadení, v ktorých sa uvedené činnosti vykonávajú. Definícia má význam aj na účely § 7 ods. 1 (súhlasy orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva). Ustanovujú sa výnimky - za zariadenie na zber odpadov sa nepovažujú miesta určené na zber komunálneho odpadu a za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa nepovažuje zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton.

K bodu 7 (§ 2 ods. 19 až 22):

Doplnenie definície mobilného zariadenia má rovnaký dôvod ako doplnenie § 2 ods. 15 až 17. Doplnenie odsekov 20 až 22 je prevzatím definícií pojmov „polychlórované bifenyly“, „zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly“ (tento pojem bol prevzatý ako "kontaminované zariadenie"), „dekontaminácia“, „držiteľ polychlórovaných bifenylov“ a „použité polychlórované bifenyly“, ustanovených v článku 2 smernice Rady č. 96/59 ES o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len „smernica o PCB“).

K bodom 8 až 13 (§ 4 a 5):

Účelom uvedených novelizačných zmien je vytvorenie zákonného rámca na doplnenie doterajších programov odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) vydávaných orgánmi štátu a zameranými iba na veci, ktoré už sú odpadmi, o osobitnú časť zameranú na polychlórované bifenyly, ktoré ešte nie sú odpadom, zariadenia, v ktorých tieto bifenyly nachádzajú, ako aj o opatrenia na vybudovanie zariadení, v ktorých sa bude vykonávať dekontaminácia takýchto zariadení.

V § 5 ods. 4 ide zároveň o legislatívne spresnenie použitého označenia jednej zložky komunálnych odpadov - biologicky rozložiteľné komunálne odpady.

K bodu 14 (§ 6 ods. 1):

Doterajšia prax ukázala, že množstvové limity pre vznik povinnosti vypracovať program držiteľom odpadov je príliš nízky bez následného efektu vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Zároveň sa tým výrazne sťažil výkon miestnej štátnej správy v odpadovom hospodárstve (napríklad tým, že program bola povinná vypracovať aj osoba, ktorá iba príležitostne nakladala s nebezpečnými odpadmi). Zmenou limitov na jednej strane dochádza k reálnemu naplneniu potreby vypracovania programov. Na strane druhej však osoby, ktoré nakladajú s odpadmi a pritom nedosahujú tieto limity, nie sú zbavené iných povinností ustanovených zákonom (napr. mať príslušný súhlas podľa § 7, plniť povinnosti držiteľa odpadu podľa § 19).

Vkladanou vetou sa zároveň upresňuje, kto je pri výkone servisných, udržiavacích alebo čistiacich prác vykonávaných u objednávateľa takejto služby, povinný vypracovať program a to bez ohľadu na skutočnosť, kto je pôvodcom odpadu, teda koho činnosťou odpad vzniká (napr. servisná firma).

K bodu 15 (§ 6 ods. 9):

Ide o upresnenie možnosti obce bezplatne požadovať potrebné informácie na vypracovanie programu aj pre drobné stavebné odpady.

K bodu 16 (§ 6a):

Smernica o PCB vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po jej skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekotamináciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovania programov zameraných práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia s tým, že je na ľubovôli ich držiteľa, či vypracuje osobitný program, alebo doplní už chválený program odpadového hospodárstva.

K bodom 17 a 18 (§ 7 ods. 1 písm. a) a c)):

Vzhľadom k tomu, že povolenie režim povoľovania vodných stavieb a režim ich prevádzky je upravený v zákone č. 184/2002 Z. z. o vodách, nie je potrebné vydávanie súhlasov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a c), ak sa v rámci bežnej prevádzky týchto stavieb sa nakladá aj s osobitnými druhmi kvapalných odpadov, napr. v čističkách odpadových vôd alebo odkaliskách.

K bodu 19 (§ 7 ods. 1 písm. g)):

Ide o nápravu použitých pojmov a upresnenie, čím sa odstraňujú pochybnosti, ktoré doterajšie znenie vyvolávalo.

K bodu 20 (§ 7 ods. 1 písm. h)):

Namiesto doterajšieho súhlasu na použitie technológie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi na mobilných zariadeniach sa v praxi ukázalo ako potrebnejšie povoľovať činnosti vykonávané mobilnými zariadeniami.

K bodu 21 (§ 7 ods. 1 písm. I))

Vzhľadom k tomu, že súhlas je možné udeliť nielen na zber a spracovanie, navrhuje sa úprava, umožňujúca vydávať aj samostatné súhlasy na jednu z týchto činností.

K bodu 22 (§ 7 ods. 1 písm. m) až p)):

N písmenách m) až o) ide o zavedenie nových súhlasov na činnosti, ktorých výkon má byť umožnený v zmysle článku 8 smernice o PCB a článku 4 smernice Rady č. 78/176/EHS o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého (ďalej len „smernica o OT“) až po vydaní „predchádzajúceho oprávnenia“ príslušného orgánu členského štátu.

V písmene p) sa ustanovuje súhlas na tzv. vyčlenenie veci z režimu „odpadov“. V dôsledku jeho vydania bude môcť držiteľ odpadu odovzdávať odpady aj iným osobám ako osobám oprávnených na niektorú z činností spadajúcich pod pojem „nakladanie s odpadmi“. Účelom takéhoto postupu je umožniť materiálové alebo energetické využitie odpadu, ktorý je vhodný bez akýchkoľvek úprav na použitie v domácnostiach ako materiál, palivo, či iná vec určená na konečnú spotrebu. Vhodnosť použitia v domácnostiach pritom naznačuje iba charakter tohto odpadu, neznamená to teda, že takýto odpad nebude možné použiť aj inde ako v domácnosti (napr. pri úprave kancelárie). Uvedeným znakom sa totiž vyjadruje cieľové smerovanie takéhoto odpadu, ktorý po jeho prechode do režimu „neodpadov“ a jeho následnej spotrebe skončí ako komunálny odpad.

K bodu 23 (§ 7 ods. 2):

Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu reálne potreby náležitostí jednotlivých rozhodnutí o vydávaní súhlasov.

K bodu 24 (§ 7 ods. 5 a 6):

Ustanovujú sa náležitostí nových typov súhlasov zavedených v dôsledku prevzatia článku 8 smernice o PCB a článku 4 smernice o OT.

K bodu 25 (§ 7 ods. 7):

Jednou z požiadaviek článku 4 smernice o OT - na vydanie predchádzajúceho oprávnenia je udelenie takéhoto oprávnenia na dobu určitú s možnosťou dodatočného predĺženia. Nakoľko aj pri dekontaminácii či zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, v ktorých sú obsiahnuté, ide o nakladanie s nebezpečnými látkami, požiadavka vydania súhlasu na dobu určitú sa ustanovuje aj v týchto prípadoch.

K bodom 26 a 27 (§ 7 ods. 8 a 9):

Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku doplnenia nových odsekov do § 7.

K bodu 28 (§ 8 ods. 3):

Účelom uvedenej zmeny je obmedzenie autorizácie iba na činnosti, ktorými sa vykonávajú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania ustanovených odpadov alebo spracovávajú staré vozidlá. Zároveň sa rozširuje okruh nebezpečných odpadov aj o odpady so svetelných zdrojov s obsahom ortuti.

K bodu 29 (§ 9 ods. 5):

Táto úprava vyplýva z ustanovenia čl. 6.2. smernice Rady z 16. júna 1975 o zneškodňovaní odpadových olejov (75/439/EHS) v znení smernice Rady 87/101/EHS a smernice Rady 91/692/EHS, ktoré ustanovuje, že súhlas môže byť delený podnikom, ktoré regenerujú odpadové oleje alebo používajú odpadové oleje ako palivo iba vtedy, ak sa príslušný orgán presvedčil, že boli prijaté všetky vhodné opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia, vrátane použitia najlepších dostupných technológií a v prípade zariadení povolených a prevádzkovaných podľa osobitného predpisu musí použitá technológia zodpovedať úrovni najlepšej dostupnej techniky (BAT), kde náklady nie sú prehnané.

K bodu 30 (§ 10 ods. 1):

Ide o zosúladenie so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 31 (§11 ods. 2):

Ide o zmenu v dôsledku reálnych potrieb na vzdelanie a dĺžku a typ praxe osoby, ktorá má ako odborne spôsobilá osoba po odbornej stránke zaručovať bezpečný výkon autorizovanej činnosti

K bodom 32 a 33 (§ 13 ods. 4, 9 a 10):

Spresnenie režimu zmeny autorizácie sa ukázalo ako potrebné, v dôsledku čoho sa § 13 dopĺňa novými odsekmi, ktoré zahŕňajú aj oprávnenie (odsek 9) a povinnosť (odsek 10) ministerstva zmeniť rozhodnutie o udelení autorizácie.

K bodom 34 a 35 (§ 15 ods. 3 až 5):

Povinnosť hromadného výrobcu a hromadného dovozcu registrovať sa podľa § 15 sa javí ako nadbytočná vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. 1), podľa ktorého každý, kto vykonáva zber starých vozidiel, musí mať na túto činnosť súhlas. Vypustením odseku 3 sa zároveň reflektuje aj na zmenu v § 8 ods. 3, spresnením prepojenia pojmu „odpad“ a pojmu „staré vozidlo“, ako aj na zmenu režime zberu starých vozidiel ustanoveného v novom § 52a.

K bodu 36 a 37 (§ 16):

V praxi sa ukázalo ako potrebné rozšíriť inštitút vyjadrení aj na iné činnosti povoľované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré majú súvislosť s odpadovým hospodárstvom, resp. pri ktorých sa využívajú stavebné odpady a odpady z demolácií. Rovnako potrebným sa ukázalo ustanovenie vyjadrení k niektorým činnostiam vykonávaným banským spôsobom, pri ktorých sa častokrát používajú stavebné odpady a odpady z demolácií ako materiál na ich zasypávanie.

K bodu 38 (§ 18 ods. 1):

Ide o spresnenie všeobecnej povinnosti, čím sa jednoznačne vyjadruje povinnosť dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z povolení, ktoré sa nevydávajú v správnom konaní.

K bodu 39 (§ 18 ods. 3):

Písmenami k) až m) sa preberajú zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB. Písmenom n) sa preberá zákaz ustanovený v článku 4.2.(a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o starých vozidlách (ďalej len „smernica o vozidlách“) stým, že najvyšší prípustný obsah zakázaných látok a prípady, kedy budú môcť byť použité, ustanoví vyhláška Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 68 ods. 3 písm. p), pričom v čl. VI sa súčasne navrhuje aj posun nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia až ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ustanovenie písmena o) má za cieľ prispieť k splneniu cieľov zníženia biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach. Pomôže zabezpečiť materiálové využitie zložiek komunálneho odpadu, u ktorého je to najjednoduchšie a najrýchlejšie dosiahnuteľné. V prípade odpadu z cintorínov ide vždy len o tzv. zelený odpad, teda nie ďalšie odpady, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkou cintorínov (sviečky a pod.). Ustanovenie písmena p) zachováva režim zvýšenej ochrany u pôdy tvoriacej poľnohospodársky pôdny fond.

K bodom 40 až 42 (§ 18 ods. 7,9 a 10):

Doplnením sa jednoznačne upresňujú povinnosti osôb zodpovedných za protiprávne uloženie odpadu zohľadňujúc pritom odlišný režim nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a súčasne sa spresňuje aj povinnosť zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu, ak sa nepodarí zistiť osobu, ktorá takýto stav spôsobila (odsek 7) resp. zapríčinila (odsek 9).

K bodu 43 (§ 19 ods. 1):

Uvedenou zmenou sa umožňuje vývozu odpadu vzniknutého pri aktívnom zušľachťovacom styku aj do iného štátu.

K bodu 44 (§ 19 ods. 6):

Zavedením legislatívnej skratky sa zároveň vysvetľuje v zákone o odpadoch používaný pojem „dopravca“, pričom ide o prevzatie pojmu zavedeného STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

K bodu 45 (§ 19 ods. 7 až 9):

Ustanoveniami odsekov 7 a 8 sa umožňuje držiteľovi odpadov odovzdať odpady vhodné na využitie v domácnosti či už ako materiál, palivo alebo ako iná vec určená na konečnú spotrebu osobe, ktorá ich na ten účel chce použiť. Ide o zmiernenie prísneho režimu smerovania odpadov buď na zhodnotenie alebo zneškodnenie tým, že za dodržania osobitných predpisov (napr. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, uvádzania výrobkov na trh, použitia palív) sa umožňuje vyňatie vecí z režimu „odpadov“ [pozri aj odôvodnenie k § 7 ods. 1 písm. p)].

Odsekom 9 sa presnejšie ustanovuje povinná osoba na plnenie povinností držiteľa odpadov v prípadoch, ak ide o odpady vznikajúce pri výkone servisných, udržiavacích alebo čistiacich prác vykonávaných napríklad u objednávateľa takejto služby. V týchto prípadoch bude povinnou osobou ten, pre koho sa tieto práce vykonávajú.

K bodom 46 a 47 (§ 20 ods. 1 a 2):

Zavedením legislatívnych skratiek sa zároveň vysvetľujú v zákone o odpadoch používané pojmy „odosielateľ nebezpečných odpadov“ a „príjemca nebezpečných odpadov“, pričom ide o prevzatie pojmov zavedených STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

K bodu 48 (§ 21 ods. 1 písm. J)):

V súlade s článkom 4.6. smernice o PCB sa prevádzkovateľovi zariadenia na zneškodňovanie použitých poly chlórovaných bifenylov ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o obsahu polychlórovaných bifenylov v odpadoch prevzatých na zneškodnenie alebo zhodnotenie.

K bodu 49 (§ 21 ods. 1 písm. n)):

Doplnením povinnosti pre prevádzkovateľa mobilného zariadenia sa zabezpečuje možnosť kontroly výkonu jeho činnosti zo strany orgánov štátneho dozoru.

K bodu 50 (§ 21 ods. 2):

Pre prevádzkovateľa skládky odpadov sa ustanovujú nové povinnosti vyplývajúce z ustanovení článku 8 písm. a) (ii) a článku 11.1 písm. b) smernice Rady z 26.4.1999 oskládkovaní odpadov (1999/31/ES), ktorými sa vyžaduje, aby bolo vedenie skládky v rukách technicky kompetentných osôb a aby sa poskytoval profesionálny a technický rozvoj a tréning prevádzkovateľom skládky. Prevádzkovatelia skládky majú povinnosť brať reprezentatívne vzorky na účely vykonávania analýz. Odobraté vzorky sú povinní uchovávať najmenej 1 mesiac a výsledky analýzy vzoriek archivovať minimálne 2 roky.

K bodu 51 (§22 ods. 4):

Zmenou § 22 ods. 4 sa zmierňuje tvrdosť zákona spočívajúca vo výške dolnej sadzby minimálneho odvodu za tonu odpadu ukladaného na skládku odpadov na tvorbu účelovej finančnej rezervy pri skládkach na inertný odpad (ide o skládky odpadov, ktorých doba životnosti bola k 1. júlu 2001 menej ako desať rokov). Pri týchto skládkach, na ktorých uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie bude oproti ostatným skládkam odpadov potrebná približne jedna tretina finančných prostriedkov, sa ustanovuje dolná sadzba na 20 Sk.

Kbodu52(§23 ods. 3):

Zrušuje sa ustanovenia zákona o odpadoch, ktorého uplatňovanie je v rozpore so zásadou blízkosti pri nakladaní s odpadmi (neprevážať odpad na dlhé vzdialenosti, ak je v blízkosti zariadenie na j eho zhodnotenie).

K bodu 53 (§ 23 ods. 3 písm. d)):

Ustanovuje sa výnimka zo zákazu na dovoz odpadov určených na spaľovanie vrátane využitia ako paliva alebo na získanie energie iným spôsobom podľa položky R1 prílohy č. 2, vzhľadom k tomu, že v prípade týchto zariadení ide o prevádzky, ktoré sú vybavené BAT technológiou.

K bodu 54 (§ 23 ods. 3 písm. e)):

Nakoľko nariadenie rady (ES) č. 1420/1999 z 29. apríla 1999 ustanovujúce spoločné pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prepravu určitých druhov odpadov do určitých nečlenských krajín OECD v článku 1 zakazuje export určitých druhov odpadov zo Zeleného zoznamu za účelom ich zhodnotenia do určených nečlenských krajín OECD, dopĺňa sa § 23 o tento zákaz. Zoznamy jednotlivých krajín spolu z druhmi zakázaných odpadov budú obsahom vykonávacieho predpisu podľa § 68 ods. 3 písm. r).

K bodom 55 až 57 (§ 33 ods. 1, 4 a 5):

Doplnením § 33 sa ustanovujú prísnejšie kontrolné postupy pre vývoz určitých druhov odpadov zo Zeleného zoznamu za účelom ich zhodnotenia do určitých členských aj nečlenských krajín OECD na základe článku 1 nariadenia Komisie č. 1547/1999 určujúceho kontrolné postupy určitých druhov odpadov do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD C(92)39 Final. Zoznamy jednotlivých krajín spolu z druhmi odpadov budú obsahom vykonávacieho predpisu podľa § 68 ods. 3 písm. s).

K bodu 58 (§ 37 ods. 5):

Ustanovenie možnosti predkladania uvedených tlačív požadovaných pri preprave aj v inom jazyku vychádza z požiadavky praxe, keď je častokrát, najmä pre zahraničné subjekty, obtiažne zadovážiť si potrebné tlačivá v štátnom jazyku. Zároveň sa však ustanovuje povinnosť predložiť spolu s takýmto tlačivom aj úradne overený preklad.

K bodu 59 (§ 39 ods. 6):

Nové znenie § 39 ods. 6 reflektuje na zmeny zákona o miestnych poplatkoch upravujúcej poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pričom potvrdzuje základnú zásadu vyjadrenú v § 39 ods. 2. V praxi sa však oproti doterajšiemu stavu nič nezmení, nakoľko obec tak, ako aj dosiaľ, bude na hradenie nákladov na činnosti nakladania s týmito odpadmi používať výnosy z miestneho poplatku.

K bodu 60 (§ 39 ods. 7):

Spresnenie § 39 ods. 7 má za cieľ zosúladiť výpočet činností nakladania s danými odpadmi s odsekom 6.

K bodu 61 (§ 39 ods. 10 až 14):

Ustanovenie rámcových pojmových znakov „množstvového zberu“ a ustanovenie základných povinností pri jeho zavedení vyplýva predovšetkým z nejednoznačného výkladu tohto pojmu pri voľbe spôsobu platenia miestneho poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, ktoré ustanovujú obce vo všeobecne záväzných nariadeniach.

Nakoľko doterajšia prax ukázala, že požiadavky obyvateľov obcí na zavedenie či už množstvového zberu, ktorý zaručuje spravodlivejšie platenie miestnych poplatkov, alebo separovaného zberu niektorých zložiek komunálnych odpadov, bývajú väčšinou zo strany obcí neakceptované, ustanovuje sa mechanizmus, ako môže verejnosť žijúca v obci „prinútiť“ zrealizovať jej vôľu. Naviazaním na výkon petičného práva sa preto v odseku 12 ustanovuje sa povinnosť obce zaviesť do jedného roka požadovaný systém zberu, či spôsob platenia miestneho poplatku.

Odsekom 13 a 14 sa zavádza definícia separovaného zberu a povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov od 1.1. 2010.

K bodu 62 (§ 40ods. 9)

Vypúšťa sa podmienka dosiahnutia bakalárskeho vzdelania, vzhľadom k tomu, že ukončenie bakalárske štúdia sa v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách považuje za prvý stupeň vysokoškolského štúdia, čím je jeho uvádzanie nadbytočné.

K bodu 63 (§ 40a až 40c):

§ 40a je nosným paragrafom upravujúcim preberanú legislatívu Európskej únie pre oblasť polychlórovaných bifenylov.

V odseku 1 sa ustanovujú v súlade s článkom 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa kontaminovaného zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly.

V odseku 2 sa ustanovujú v súlade s bodom 2 článku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa kontaminovaného zariadenia, v ktorom sa nachádza kvapalina s obsahom polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 percenta hmotnosti.

V odseku 3 sa ustanovuje v súlade s bodom 1 článku 4 smernice o PCB nové povinnosti ministerstvu, ktoré budú vykonávané prostredníctvom poverenej organizácie.

V odseku 4 sa ustanovujú povinnosti v súlade s článkami 3 a 8 smernice o PCB.

V odsekoch 5 a 6 sa ustanovujú povinnosti v súlade s bodmi 2 a 3 článku 6 smernice o PCB.

V odseku 7 a 8 sa ustanovujú spôsoby zneškodňovania, ktorými možno zneškodňovať použité polychlórované bifenyly a kontaminované zariadenia. Ide o prevzatie článku 8 smernice o PCB.

V odsekoch 9 až 11 sa v súlade s článkami 5 a 9 smernice o PCB ustanovuje režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

Ustanovenie odseku 12 sa vzťahuje na zariadenia a ich držiteľov, ktoré síce neobsahujú polychlórované bifenyly ale vzhľadom na typ zariadenia ich obsahovať môžu. Ide o prevzatie princípu ustanoveného v článku 2 (b) smernice o PCB.

V odseku 13 sa držiteľovi polychlórovyných bifenylov ustanovuje povinnosť, ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

§ 40b je nosným paragrafom upravujúcim preberanú legislatívu Európskej únie pre oblasť odpadov vznikajúcich pri výrobe oxidu titaničitého.

V odseku 1 sa ustanovuje definícia zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého podľa čl. 1 odseku 2 písm. c) smernice o OT.

V odseku 2 sa ustanovuje definícia znečisťovania životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého podľa čl. 1 odseku 2 písmena a) smernice o OT.

V odseku 3 sa ustanovujú povinnosti pre tých, ktorý vykonávajú zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťami podľa položiek Dl, D3 a Dl 5.

Odsek 4 ustanovuje povinnosť pre príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverenú osobu a to pri stanovených formách zneškodňovania vykonávať periodické monitorovanie odpadu a dotknutého prostredia. Táto povinnosť sa ustanovuje v súlade s článkom 7 smernice o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého.

V odseku 5 sa ustanovujú v súlade s článkom 11 smernice o o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého podmienky na prevádzkovanie zariadenia na výrobu oxidu titaničitého.

§40c

Upravuje špecifickú úpravu vo vzťahu k stavebným odpadom a odpadom z demolácií. Týmto odpadom je v zmysle odseku 1 len odpad vznikajúci pri stavebných a demolačných prácach. Držiteľ stavebných odpadov je povinný triediť odpad podľa druhov, ak súhrnné množstvo odpadov jednej stavby alebo súboru stavieb presiahne 200 ton a je povinný zabezpečiť ich materiálové zhodnotenie. To neplatí, ak v okruhu 50 km od miesta realizácie stavebných a demolačných prác nie je prevádzkované vhodné zariadenie. Ustanovuje sa povinnosť podnikateľov, ktorý vykonávajú výstavbu, údržbu alebo rekonštrukciu komunikácie tieto stavebné odpady opätovne využiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K bodu 64 (§ 41 ods. 11):

Vypustením povinnosti platenia príspevku výrobcu zariadenia, do ktorého sa batérie alebo akumulátory zabudovávajú, sa zamedzuje dvojitému plateniu príspevku za tú istú komoditu. Výrobca totiž montuje do zariadenia batériu, ktorá už bola raz spoplatnená.

K bodu 65 (§ 41 ods. 13 a 14):

Týmto novelizačným bodom sa upravuje lehota na platenie príspevku do Recyklačného fondu.

K bodu 66 (§ 41 ods. 15):

Do zmeneného § 41 ods. 15 sa ukázalo ako potrebné doplniť aj lehotu, v ktorej sa má povinný subjekt zaregistrovať a povinnosť ohlásiť zmeny v údajoch potrebných pre registráciu.

K bodom 67 až 69 (§ 41 ods. 16 až 18):

Ide o legislatívno-technické upresnenie - odstránenie chýb, ktoré nebolo uskutočnené v predchádzajúcich novelách zákona o odpadoch. Vypustením slova „výrobca“ v odseku 17 sa zároveň zohľadňuje zmena v odseku 11.

K bodu 70 (§ 42 ods. 8):

N praxi sa ukázalo ako potrebné ustanoviť povinnosť platenia príspevku do Recyklačného fondu aj pre dovozcu zariadení, v ktorých sa spoplatnené oleje nachádzajú, nakoľko veľká časť olejov sa na trh v Slovenskej republiky dostáva práve touto cestou.

K bodom 71 až 74 (§ 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4):

V § 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4 rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenie zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 75 (Nadpis pod § 45):

Zmena nadpisu § 45 (novelou zákona o odpadoch obsiahnutou v zákone č. 529/2002 Z. z.) sa ukazuje ako nesystémový zásah do textu zákona. Na jednej strane neboli doriešené následné väzby na text § 45 a iné ustanovenia zákona o odpadoch, na strane druhej je uvedené vecné rozšírenie komodity nepripravené a predčasné. Bez získania potrebných a hodnoverných údajov je totiž nemožné pripraviť následné legislatívne zmeny, ktoré si uvedený zásah vyžaduje (napr. ustanovenie sadzby príspevku do Recyklačného fondu).

K bodu 76 (§ 45 ods. 4):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 77 (§46 ods. 2):

Spresňuje sa dosiaľ nejednoznačný výklad obsahu pojmu „priemyselné požitie“.

K bodu 78 (§ 46 ods. 5):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

Kbodu79 (§ 47):

Nakoľko ortuť obsahujú aj iné svetelné zdroje, ako iba žiarivky, uvedenou zmenou sa rozširuje táto komodita na všetky takéto svetelné zdroje.

K bodu 80 (§ 47 ods. 4):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 81 (§47 ods. 7):

Ustanovenie reflektuje na doplnenie § 8 ods. 3 o autorizáciu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu zo svetelných zdrojov s obsahom ortuti tak, že ustanovuje povinnosť jeho držiteľa zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie iba u osoby, ktorá je držiteľom tejto autorizácie.

K bodu 82 (§ 48 ods. 1):

Ide o duplicitné ustanovenie.

K bodu 83 (§48 ods. 7):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 84 (Nadpis šiestej časti):

Doterajšie ustanovenia šiestej časti, ktoiými sa upravovalo len spracovanie starých vozidiel, sa dopĺňajú o zvyšnú časť smernice o vozidlách. Ide o širšie požiadavky zamerané nielen na finálnu fázu, ktorou je spracovanie starých vozidiel. Preto je potrebné zmeniť aj názov tejto časti tak, aby bol v súlade s obsahom a zároveň sa zosúladil aj s názvom smernice, ktorá sa touto časťou zákona transponuje.

K bodu 85 (§49 ods. 1):

Upresňuje sa, že zákon sa nevzťahuje len na spracovanie starých vozidiel, ale aj na nakladanie s nimi (napr. zber) a zároveň aj na nakladanie s odpadmi, ktoré vznikajú pri spracovaní starých vozidiel.

K bodu 86 (§ 49 ods. 2 až 4):

Odsek 2 je prevzatím čl. 3 ods. 1 smernice o vozidlách. Pojem časti vozidla je širší, než pojem súčiastka. Podľa tohto ustanovenia pod režim šiestej časti zákona spadajú vozidlá a staré vozidlá nezávisle od toho, či počas ich používania došlo pri opravách a údržbe k výmene ich častí, a to aj keby vymenené časti boli z iného typu vozidla. Musí však vždy ísť o časti (súčiastky), ktorých použitie ako náhradných dielov je prípustné (typizované súčiastky a časti vozidla použité v súlade s účelom určeným ich výrobcom). Ak by vozidlo obsahovalo iné časti (súčiastky), napr. po domácky vyrobený náhradný diel, na takéto časti vozidiel sa šiesta časť zákona nevzťahuje, takže právne sa takéto časti vozidiel považujú za odpad s režimom podľa všeobecných ustanovení zákona o odpadoch.

V súlade so smernicou o starých vozidlách sa dopĺňajú pod režim šiestej časti zákona aj trojkolesové motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom motora neprevyšujúcim 50 cm³ (kategória L2), na ktoré sa však nebudú v súlade so smernicou o vozidlách vzťahovať viaceré ustanovenia šiestej časti.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 2 ods. 1 smernice o vozidlách dopĺňa definícia vozidla. Doplnenie tejto definície je nutné z dôvodu, že zákon upravuje v niektorých prípadoch aj režim vozidiel ešte pred tým, ako sa stanú starými vozidlami. Táto definícia je platná len pre účely tohto zákona.

K bodu 87 (§49 ods. 5):

V nadväznosti na zavedenie definície vozidla sa upravuje aj definícia pojmu staré vozidlo.

K bodu 88 (§ 49 ods. 7):

Upresňuje sa definícia spracovania starých vozidiel v súlade s čl. 2 ods. 5 smernice o vozidlách a nadväzne na pojmy, ktoré sa zo smernice preberajú. O spracovanie starých vozidiel v zmysle tohto zákona ide až vtedy, keď je vozidlo odovzdané oprávnenému spracovateľovi. Ak by činnosť vymedzenú ako spracovanie starých vozidiel začal vykonávať niekto iný (napr. ten, kto má súhlas len na zber starých vozidiel), nešlo by o spracovanie starých vozidiel v zmysle tohto zákona, ale o porušenie tohto zákona.

K bodu 89 (§ 49 ods. 9 až 14):

Odsekom 9 sa za účelom odstránenia pochybností a v nadväznosti na definíciu starého vozidla v čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách sa výslovne ustanovuje, kedy sa staré vozidlo považuje za odpad. Ide predovšetkým o prípad, keď si staré vozidlo jeho držiteľ nechce ponechať ani pre seba a ani ho nechce previesť na iného na účel využitia ako motorového vozidla.

V odseku 10 sa preberá pojem prevencie z čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách. Pojem zber v odseku 11 bolo potrebné výslovne vymedziť najmä vo väzbe na súhlasy podľa § 7 ods. 1 písm. 1), podľa ktorého sa na túto činnosť vyžaduje osobitný súhlas.

Pojmy v ods. 12 až 14 sú prevzatím definícií zo smernice o vozidlách čl. 2 ods. 6, 7 a 12.

K bodu 90 (§ 50):

V dôsledku nutnosti viacerých zmien doterajšieho textu a jeho rozsiahleho doplnenia je potrebné uviesť nové znenie celého paragrafu.

V súlade so smernicou o vozidlách sa pojem hromadný výrobca nahrádza pojmom výrobca vozidiel.

Smernica o vozidlách včl. 4 požaduje, aby členské štáty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov a vybavenia vozidiel, aby títo obmedzili používanie nebezpečných látok vo vozidlách a aby uľahčili následné rozoberanie, opätovné používanie, zhodnocovanie a najmä recykláciu starých vozidiel a ich súčiastok.

Odseky 2 a 3 sú formulované ako povinnosť, ale ide v zásade o preventívne orientované ustanovenie zamerané na znižovanie množstva odpadu zo starých vozidiel a jeho nebezpečnosti. Podrobnosti ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Smernica o vozidlách ustanovuje v čl. 8 požiadavku uplatňovania noriem pre kódovanie súčiastok a materiálov používaných vo vozidlách, aby sa uľahčila ich identifikácia pri rozoberaní starých vozidiel. Tejto požiadavke zodpovedá odsek 3.

Odseky 4 a 5 nadväzujú na doterajšie znenie odseku 2 a ustanovujú povinnosť poskytovať informácie potrebné pre rozoberanie starých vozidiel aj výrobcom častí vozidiel.

Smernica o vozidlách požaduje včl. 9 ods. 2, aby sa ustanovené informácie mohli dozvedieť aj potenciálni záujemcovia o kúpu motorového vozidla. Preto sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť zverejňovať uvedené informácie prostredníctvom propagačnej literatúry používanej na marketing.

V odseku 7 sa ustanovuje povinnosť subdodávateľom častí a vybavenia vozidiel poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť, aby mohol výrobca vozidiel splniť svoje informačné povinnosti.

Odsekom 9 sa v súlade s čl. 3 ods. 4 vylučuje uplatňovanie záväzných limitov na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie na špeciálne automobily, napr. na špeciálne vozidlá vyhotovené na záchranárske, sanitné, pohrebné, vyslobodzovacie účely.

K bodu 91 (§ 51 ods. 1 a 2):

V odseku 1 ide o úpravu v nadväznosti na zmeny v § 49 a 50.

Odsek 2 reflektuje na čl. 5 bod 5 smernice o vozidlách, ktorý vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili vzájomné uznávanie potvrdení o spracovaní starých vozidiel vydaných v inom štáte. Náležitosti takéhoto potvrdenia o spracovaní (zničení) starého vozidla sú zjednotené Rozhodnutím Komisie z 19.2.2002 o minimálnych požiadavkách na potvrdenie o zničení vydané v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES o starých vozidlách, č. 2000/151/ES. a tento vzor bol prevzatý do vykonávacej vyhlášky, ktorá bola vydaná pod č. 5/2003 Z. z. podľa splnomocňovacieho ustanovenia v § 68 ods. 3 písm. j). Uznaním potvrdenia vydaného v inom členskom štáte EU sa riešia prípady, keď sa napr. vozidlo stane nepojazdným v zahraničí a jeho držiteľ požiada následne o vyradenie tohto vozidla z evidencie v Slovenskej republike.

K bodu 92 (§ 51 ods. 3):

Ide o zosúladenie textu s odsekom 2.

K bodu 93 (§ 51 ods. 4):

Ustanovenie rieši v nadväznosti na zmenu § 53 ods. 7 postup pri určovaní „určeného parkoviska“.

K bodu 94 (§ 51 ods. 5):

Zmenou § 51 ods. 5 sa umožňuje okresnému úradu, ktorý rozhodol Otom, že staré vozidlo nepripadne štátu, súčasne určiť, že staré vozidlo je odpadom. Malo by ísť predovšetkým o prípady, ak staré vozidlo bude v zlom technickom stave, čím sa stáva reálnou hrozba poškodenia životného prostredia. V takomto prípade bude držiteľ tohto vozidla povinný zabezpečiť jeho spracovanie u držiteľa autorizácie na spracovanie starých vozidiel.

K bodu 95 (§ 51 ods. 8):

Zákon o odpadoch umožňuje, aby si držiteľ starého vozidla toto vozidlo za ustanovených podmienok ponechal a nakladal s ním ako so svojím vlastníctvom. Ak predá alebo daruje takéto staré vozidlo inému, je potrebné ustanoviť, že na nového držiteľa starého vozidla, ktoré je už vyradené z evidencie motorových vozidiel, sa vzťahujú rovnaké povinnosti ako na pôvodného držiteľa.

K bodu 96 (§ 52 ods. 1 písm. i):

Pôvodná požiadavka zabezpečiť spracovanie starého vozidla vrátane zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov sa v súlade s požiadavkami smernice o starých vozidlách dopĺňa o požiadavku zabezpečiť aj opätovné použitie častí starého vozidla a zhodnotenie odpadov zo spracovania starých vopzidiel, najmä recykláciu.

K bodu 97 (§ 52 ods. 1 písm. k)):

N novom § 52a sa navrhuje sa v súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách umožniť, aby zber starých vozidiel mohol za ustanovených podmienok vykonávať aj výrobca vozidiel, dovozca vozidiel a predajca vozidiel. V takomto prípade povinnosť podľa písmena k) plní namiesto spracovateľa starých vozidiel osoba vykonávajúca ich zber.

K bodu 98 (§ 51 ods. 1 písm. n)):

Ustanovuje sa nová povinnosť pre spracovateľa starých vozidiel - povinnosť dodržiavať pri spracovaní záväzné limity ustanovené nariadením vlády SR, čím dôjde k naplneniu cieľa smernice o vozidlách.

K bodu 99 (§ 52 ods. 2):

V nadväznosti na § 52a sa navrhuje možnosť, aby povinnosť podľa § 52 ods. 2 plnila namiesto spracovateľa starých vozidiel osoba vykonávajúca ich zber.

K bodu 100 (§ 52 ods. 4):

V § 52 ods. 4 sa ustanovuje, že časti starých vozidiel, ktoré sú určené na opätovné použitie, nie sú odpadom. Pojem „opätovné použitie“ je vymedzený v § 49 ods. 12. Toto ustanovenie je nevyhnutné z dôvodu, že celé staré vozidlo je odpadom a ak sa majú niektoré jeho časti (súčiastky) opätovne použiť, prestávajú byť odpadom a treba ich z právneho režimu odpadov vyňať. Spracovateľ odpadov bude povinný plniť kvantitatívne limity nielen pre opätovné použitie častí starých vozidiel, ale aj limity pre zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie. Limity budú ustanovené nariadením vlády.

K bodu 101 (§ 52a):

Navrhuje sa v súlade s čl. 5 bod 3 smernice o starých vozidlách umožniť, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovených podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. 1) a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, keďže nejde o spracovanie starých vozidiel.

K bodu 102 (§ 53 ods. 2):

Ide o posun citovaného odseku v dôsledku vloženia nového odseku 3.

K bodu 103 (§53 ods. 3):

Právny režim starého vozidla, ktorého držiteľ nie je známy, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že po uplynutí jedného roka sa staré vozidlo stane právne opustenou vecou a vlastníctvo pôvodného vlastníka zanikne. Za účelom zvýšenia právnej ochrany pôvodného vlastníka sa do zákona navrhuje doplniť povinnosť zverejňovať na úradnej tabuli oznam o odovzdaní starého vozidla na určené parkovisko.

K bodu 104 (§ 53 ods. 5 a 6):

V odsekoch 5 a 6 sa upresňuje postup v prípade, ak sa zistí, kto je držiteľom starého vozidla. Okresnému úradu sa ustanovuje povinnosť konať a upovedomiť držiteľa starého vozidla o tom, že jeho vozidlo bolo uložené na určené parkovisko. Povinnosť držiteľa nahradiť náklady spojené s odstránením starého vozidla sa formulujú jednoznačnejšie, aby nevznikali pochybnosti o zodpovednosti držiteľa.

K bodu 105 (§ 53 ods. 7):

Zákon o odpadoch dosiaľ neustanovuje spôsob, akým okresný úrad určí určené parkovisko. Doplnením § 53 ods. 7 sa ustanovuje, že tak urobí okresný úrad v správnom konaní, ktoré začne na základe žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. 1). Taktiež sa pripúšťa určenie parkoviska aj v konaní o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel. Určené parkovisko musí spĺňať rovnaké podmienky ako zariadenie na zber starých vozidiel a to ako pri jeho zriadení, tak aj po celý čas jeho prevádzkovania.

K bodu 106

Ide o zosúladenie názvu pod paragrafom s pojmom zavedeným v § 49 ods. 4.

K bodom 107 a 108 (§ 54):

Ide jednak o drobné úpravy vyvolané zavedením pojmu výrobca vozidiel v § 50 ods. 1 a pojmu vozidlo v § 49 ods. 4. Súčasne sa vyníma výrobca vozidiel z platenia príspevku za jednotlivé komodity, ktoré tvoria súčasť vozidla, vzhľadom k tomu, že už raz boli spoplatnené.

K bodu 109 (§ 54 ods. 4):

Výrobcom vozidiela a dovozcom vozidiel sa ukladá rovnako ako v § 41 ods. 15 povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty, pre účely výkonu štátneho dozoru.

Kbodu 110 (§ 54 ods. 5):

Ide o drobné úpravy vyvolané zavedením pojmu výrobca vozidiel v § 50 ods. 1 a pojmu vozidlo v § 49 ods. 4.

Kbodu 111 (§54 ods. 6):

Ide o spresnenie povinnosti osoby vykonávajúcej zber alebo spracovanie starých vozidiel.

K bodu 112 [§ 55 ods. 1 e) ]:

Ide o úpravu, ktorá je dôsledkom zmeny vykonanej zákonom č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Týmto zákonom bol novelizovaný aj zákon o odpadoch a slová elektronický šrot boli nahradené slovami elektrické a elektronické zariadenia.

Kbodu 113 (§55):

Ide o upresnenie súvisiace so zmenami v § 47.

Kbodu 114 [§ 55 ods. 2 e) ]:

Ide o úpravu, ktorá je dôsledkom zmeny vykonanej zákonom č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Týmto zákonom bol novelizovaný aj zákon o odpadoch a slová elektronický šrot boli nahradené slovami elektrické a elektronické zariadenia.

K bodu 115 (§ 56):

Ide o zmenu, ktorá vychádza zo stanovenia rovnakých podmienok pre zníženie príspevku do RF aj pre tých, ktorí zabezpečili spracovanie starých vozidiel.

K bodu 116 (§ 58):

Mení sa lehota na schválenie výročnej správy o hospodárení vzhľadom k ustanoveniu § 61 ods. 3 g).

K bodu 117 (§62):

Ide o upresnenie súvisiace so zmenami v § 47.

K bodu 118 (§ 63):

Ide o opravu chybnej citácie odseku.

K bodu 119 (§ 64 ods. 7):

Priamo v zákone sa ustanovuje lehota, v ktorej je riaditeľ povinný vyzvať žiadateľa, aby odstránil nedostatky svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu.

K bodu 120 (§67 ods. 2):

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia, je potrebné na výkonom činností uvedených v novom § 72a poveriť Štátnu energetickú inšpekciu.

K bodu 121 (§ 68 ods. 2 písm. d))

Ide o premietnutie pôsobnosti pre vedenie zoznamu zavedeného § 40a. Doterajšia pôsobnosť sa presúva na krajský úrad.

K bodu 122 (§ 68 ods. 2písm. f)):

Doterajšia pôsobnosť ministerstva sa presúva na krajský úrad.

K bodu 123 (§ 68 ods. 2písm. k)):

Do zákona sa ustanovuje nová pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a to v prípade ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte, konzultovať opatrenia prípadne požiadať o zastavenie príslušnej činnosti, čím sa premieta požiadavka článku 8 smernice o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého.

K bodom 124 až 126 [§ 68 ods. 2písm. m), o) t) a u)]:

Ide o spresnenie pôsobnosti ministerstva.

K bodom 127 až 131 [§ 68 ods. 3 písm. a), j), m), n) a o) až t)]:

Spresnením a doplnením splnomocňovacích ustanovení pre ministerstvo sa vytvára právny rámec pre vypracovanie vykonávacích predpisov, ktorými sa prevezmú tie časti predpisov Európskej únie, ktoré majú povahu podzákonných noriem a súčasne sa dopĺňa splnomocnenie na úpravu podrobností o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu, čím sa ujednotí prax pri podávaní žiadostí a urýchli konanie fondu.

K bodu 132 (§ 70):

Ide o ustanovenie nových pôsobností presunutých z ministerstva. Súčasne sa ustanovuje kompetencia na vydávanie súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie iných ako nebezpečných odpadov mobilným zariadením (ostatných odpadov). V prípade nebezpečných odpadov bude túto kompetenciu vykonávať okresný úrad, nakoľko má najlepšiu možnosť dohľadu na výkonom týchto činností na území svojej územnej pôsobnosti.

K bodom 133 až 135 (§ 71 ods. 1 písm. b) a j)):

Ide o ustanovenie pôsobnosti okresného úradu v nadväznosti na povinnosti ustanovené predchádzajúcimi novelami zákona o odpadoch, prípadne odstránenie nepresností v texte.

K bodu 136 (§ 71 ods. 1 písm. i)):

Ide o spresnenie pôsobnosti okresného úradu.

K bodu 137 (§ 71 ods. 1 písm. k)):

Spresnením vnútorného odkazu sa zjednoznačňuje pôsobnosť ukladať pokuty aj za priestupky.

K bodu 138 (§ 71 ods. 1 písm. p)):

Ide o premietnutie pôsobnosti vo veciach monitorovania, zavedenej v § 40a a 40b.

K bodu 139 (§ 71 ods. 2):

Vzhľadom na zrušenie doterajšieho súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. h) sa odsek 2 stal bezpredmetným a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 140 (§ 72):

Ide o spresnenie pôsobnosti obce vo veciach prejednávania priestupkov a možnosti ukladať za ne pokuty. Súčasne sa v dôsledku skutočnosti, že obce sa stali stavebnými úradmi, javí ako zbytočná pôsobnosť vydávania vyjadrení podľa § 16 písm. b).

K bodu 141 (§72a):

Štátna energetická inšpekcia je v súčasnosti technicky, materiálne ale aj personálne vybavená na uskutočňovanie pôsobnosti týkajúcej sa tých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia. Z uvedeného dôvodu je namieste poveriť výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaných bifenylov práve túto inštitúciu.

K bodu 142 (§ 73 ods. 1):

Táto úprava vyplýva z ustanovenia čl. 13 smernice Rady z 15.7.1975 o odpadoch (75/442/EHS v znení smernice Rady 91/156/EHS), ktorá ustanovuje povinnosť príslušným orgánom štátu periodicky kontrolovať podniky, ktoré vykonávajú operácie zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov.

K bodu 143 (§ 73 ods. 2):

Doplnením § 73 ods. 2 sa upresňuje, že ak je to možné a účelné, orgán vykonávajúci štátny dozor v odpadovom hospodárstve najprv uloží nápravné opatrenie a až po jeho nesplnení pokutu.

K bodu 144 (§ 73 ods. 3):

V súlade s článkom 8 smernice o OT sa zavádza nová kompetencia orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve v ustanovených prípadoch uložiť príslušné opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťami podľa položiek Dl, D3 alebo Dl 5 prílohy č. 3.

K bodu 145 (§ 74 ods. 2 písm. b)):

Ide o úpravu vnútorného odkazu vzhľadom na zmeny v § 7.

K bodu 146 (§ 74 ods. 2písm. c)):

Účelom navrhovanej zmeny je spresnenie textu zákona.

K bodu 147 (§ 74 ods. 2písm. j)):

Spresnením textu a zavedením legislatívnej skratky sa odlišuje odborná spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti od odbornej spôsobilosti na autorizáciu.

K bodu 148 (§ 74 ods. 4):

Doplnením § 74 ods. 4 sa rozširuje okruh účastníkov konania o udelenie súhlasu na dekontamináciu a zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo kontaminovaných zariadení o obce Zároveň sa tým nepriamo vytvára priestor pre naplnenie požiadavky čl. 4 ods. 6 smernice o PCB, aby záznamy o polychlórovaných bifenyloch mohli byť predmetom diskusie a miestnymi úradmi a verejnosťou. Obec ako zainteresovaný účasník konania totiž môže voči žiadateľovi o vydanie príslušného súhlasu vyvinúť iniciatívu, aby sa na takomto postupe dohodli.

K bodu 149 (§ 74 ods. 5):

Doplnením § 74 ods. 5 sa rieši kompetenčný konflikt v prospech krajského úradu, ak začal konanie spolu s jedných alebo viacerými okresnými úradmi.

K bodu 150 (§ 76 a 77):

Ide o úpravu textu vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku v § 74 ods. 2 písm. j).

K bodu 151 (§ 76 ods. 3):

Ide o zmenu v dôsledku reálnych potrieb na vzdelanie a dĺžku a typ praxe osoby, ktorá má ako oprávnená osoba po odbornej stránke zaručovať bezpečný výkon posudkovej činnosti.

K bodu 152 (§ 76 ods. 6):

Ustanovuje sa režim predlžovania osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti.

K bodom 153 až 155 (§ 76 ods. 10, § 77 a 77a):

Ide o prevzatie ustanovení zákonnej povahy z vykonávacej vyhlášky k zákonu o odpadoch - vyhlášky č. 273/2001 Z. z.

K bodom 156 až 169 (§78):

Navrhovanými zmenami sa dopĺňa paragraf o iných správnych deliktoch s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť či už nových ustanovených povinností, alebo povinností, ktorých nesplnenie nebolo dosiaľ pod sankciou.

K bodu 169 (§79 ods. 1):

Zmenou § 79 ods. 1 sa pre orgány štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve vytvára dlhší časový priestor pre uloženie pokuty, ak už konanie začalo.

K bodom 170 až 176 (§ 80):

Navrhovanými zmenami sa dopĺňa paragraf o priestupkoch s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť či už nových ustanovených povinností, alebo povinností, ktorých nesplnenie nebolo dosiaľ pod sankciou.

K bodu 177 (§81):

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nepredpokladá posun účinnosti dotknutých ustanovení, je potrebné ustanoviť primerané prechodné obdobie.

K bodu 178 (Príloha č. 6):

Doplnením sa zosúlaďuje príloha č. 6 so smernicou Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládke odpadov.

K bodu 179

Doplnenie aproximačnej prílohy zodpovedá požiadavkám Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

ČI. II

Kbodul(§l):

Nakoľko je žiadúce, aby Štátna energetická inšpekcia plnila aj niektoré úlohy v oblasti štátnej správy v odpadovom hospodárstve, je potrebné priamym vstupom do zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v žnem neskorších predpisov v žnem zákona č. 276/2001 Z.z., zákona č. 208/2002 Z.z. a zákona č. 405/2002 Z.z. vytvoriť priestor na ustanovenie pôsobnosti v zákone o odpadoch.

ČI. III

Doterajšia prax ukázala, že zavedenie miestneho poplatku za nakladanie s komunálnymi odpadmi bolo vhodným riešením na problémy súvisiace s finančným krytím nákladov na nakladanie s nimi zo strany obcí. Napriek tomu však právna regulácia zavedená zákonom o miestnych poplatkoch nezahŕňa všetky prípady, na ktoré by sa mala vzťahovať povinnosť platenia poplatkov, spôsob výpočtu miestneho poplatku bol z viacerých strán označený ako nespravodlivý a aj zo strany obcí dochádzalo k príliš častej úprave problematiky tohto miestneho poplatku v rozpore so zákonom, čo bolo dôsledkom najmä veľmi rámcovej úpravy. Účelom tohto novelizačného článku je formou novej úpravy miestneho poplatku odstrániť všetky uvedené výhrady voči doterajšiemu zneniu a to aj vo väzbe na zmeny vyplývajúce z § 2 ods. 14 a § 39. Taktiež zmenou názvu poplatku dochádza k lepšiemu oddeleniu charakteru poplatku od ceny za službu, pričom sa kladie dôraz na to, že poplatník platí za to, že odpady na území danej obce produkuje.

Účelom nového § IQd je vyjadrenie skutočnosti, že poplatok sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „komunálne odpady“), ktoré v obci priebežne vznikajú (odsek 1 ), ako aj dôsledné označenie subjektov povinnosti platiť poplatok (poplatník v odseku 2) a povinnosti odvádzať poplatok obci (platiteľ poplatku v odseku 5). Oproti doterajšej úprave sa rozširuje okruh poplatníkov na všetkých pôvodcov komunálnych odpadov, ktorých produkciu komunálnych odpadov nemožno považovať za nepatrnú (ako je to napríklad v prípade turistu prechádzajúceho cez obec). Oproti doterajšiemu stavu sa za poplatníka považuje aj osoba, ktorá nehnuteľnosť skutočne užíva a to bez ohľadu, či na užívanie má právny titul alebo nie. Taktiež, oproti doterajšej úprave, platiteľom poplatku už nebude nájomca nehnuteľnosti. Cieľom ustanovenia o ručení za odvedenie poplatku je zamedziť prípadu, keď napr. správca domu vybral od poplatníkov príslušnú mesačnú sumu poplatku, ale obci ju neodviedol.

Úprava odsekov 3 a 4 má za cieľ zamedziť viacnásobnému plateniu poplatku tou istou fyzickou osobou, ak súčasne spĺňa viacero pojmových znakov poplatníka podľa odseku 2 písm. a), čo by inak znamenalo, že by bola povinná platiť poplatok z viacerých dôvodov v tej istej obci, ale aj napríklad ak ide o zamestnanca, keďže v tomto prípade je pôvodcom zamestnávateľ. Vychádza sa pritom z predpokladu, že v reálnom čase môže táto osoba tvoriť komunálne odpady iba na jednom mieste.

Odsekom 6 sa umožňuje preniesť výkon povinnosti odvádzať poplatok obci na samotného poplatníka. Tento inštitút je určený predovšetkým pre tých platiteľov, ktorí sa budú dlhodobejšie zdržiavať mimo územia obce alebo územia Slovenskej republiky, čo by mohlo ohroziť riadne platenie poplatku. Nedá sa však vylúčiť ani iné využitie, napríklad pri nájomných vzťahoch dohodnutých v rámci obchodno-záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi. Povinnosť ručiť za odvedenie poplatku však na poplatníka nemožno previesť.

V odseku 7 sa ustanovuje fakultatívny akogentný presun povinností poplatníka. Ustanovenie zjednodušuje situáciu ako obciam, tak aj poplatníkom, a to tak, že v komunitách typu „spoločných domácností“ (napr. rodina žijúca v jenom byte, rodinnom dome) môže byť styčnou osobou s obcou vo veciach plnenia povinností týkajúcich sa platenia poplatku iba jedna osoba. Tým sa uľahčuje nielen plnenie ohlasovacej povinnosti podľa § lOdc, ale aj činnosť obce pri vydávaní platobných výmerov, keďže v takomto prípade pôjde o jeden platobný výmer pre celú takúto domácnosť (pri inom ako množstvovom zbere).

Odsek 8 jednoznačne ustanovuje, ktorým dňom vzniká poplatková povinnosť, od ktorej sa následne viažu ďalšie povinnosti poplatníka, napr. podať ohlásenie.

V § IQda sa ustanovuje horná a dolná hranica sadzby poplatku, pričom sa vychádza z doterajšieho stavu. Pri množstvovom zbere sa tiež vychádza z predpokladu, že jedna fyzická osoba vyprodukuje za deň priemerne jeden kilogram komunálnych odpadov, čo v prepočte na objemové jednotky predstavuje asi dva litre alebo dm³. Ustanovením hornej sadzby sa tiež zabraňuje zneužívaniu zo strany obcí. V prípade iného ako množstvového zberu sa zachováva doterajšia dolná a horná hranica poplatku, pričom s cieľom zjednodušenia výpočtu poplatku na rôzne dlhé časové obdobia sa sadzba ustanovuje na jeden kalendárny deň.

Keďže je nevyhnutné zachovať prísnej účelovej viazanosti použitia prostriedkov poplatku (iba na činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi), bolo potrebné ustanoviť okrem hornej a dolnej sadzby poplatku platnej v celej Slovenskej republike aj iné kritérium, ktoré limituje hornú hranicu sadzby poplatku, berúc pritom do úvahy pomery v konkrétnej obci. Predchádza sa tým situáciám, keď si niektoré obce vylepšovali obecné rozpočty z miestneho poplatku za komunálne odpady, hoci náklady na činnosti s týmito odpadmi mali v skutočnosti nižšie, pričom prebytky z tohto poplatku potom využívali na krytie iných nákladov.

V § IQdb sa ustanovuje spôsob určovania poplatku v obci, ktorý závisí od toho, či má obec zavedený množstvový zber alebo nie. Ak áno, obec má právo ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení spôsob platenia poplatku (napr. zakúpením žetónov, špeciálnych vriec na odpady a pod.). Pokiaľ v obci množstvový zber zavedený nebude, obec najprv pri vydávaní všeobecne záväzného nariadenia určí dĺžku obdobia, za ktoré sa poplatok platí (napr. kalendárny rok). Toto obdobie však môže byť určené odlišne pre rôzne situácie, napr. iné pre osoby s trvalým pobytom, iné pre osoby, ktoré majú v obci iba rekreačnú chatu alebo chalupu. Určenie konkrétnej výšky poplatku je pritom iné pri fyzických osobách - bežných obyvateľov a iné pri právnických osobách a podnikateľoch.

V prvom prípade sa berie do úvahy iba počet dní, počas ktorých fyzická osoba napĺňa pojmové znaky poplatníka.

U právnických osôb a podnikateľoch sa okrem časového obdobia berie do úvahy aj tzv. ukazovateľ dennej produkcie komunálnych odpadov pri činnosti takéhoto poplatníka, ktorých pôvodcom v právnom zmysle je táto osoba. Účelom tohto ukazovateľa je zohľadniť dve skutočnosti:

a)     množstvo komunálnych odpadov, ktoré vyprodukujú fyzické osoby, vykonávajúce u poplatníka prácu (predovšetkým zamestnanci a členovia štatutárnych orgánov), pričom charakter týchto odpadov je pre tieto osoby typický bez ohľadu na skutočnosť, či sa nachádzajú v zamestnaní, doma, v chalupe, záhrade (napr. desiatové papiere, obalové odpady z ich konečnej spotreby, hygienické odpady a pod.). Keďže tieto odpady môžu osoby produkovať v danom čase iba na jednom mieste, do úvahy berú len tie osoby, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt v inej obci (ostatní už v obci raz platia bez zohľadnenia skutočnosti, koľko hodín sa cez deň zdržujú doma),

b)     množstvo komunálnych odpadov, ktoré vzniká z činnosti právnickej osoby alebo podnikateľa (napr. kancelársky papier, žiarovky). Pri tomto údaji sa rozlišujú tri skupiny pôvodcov - dve špecifické a jedna všeobecná, pričom sa však započítava vždy iba jedna skupina. U týchto skupín je premennou, ktorá najlepšie vyjadruje skutočné množstvo komunálnych odpadov, vždy iný ukazovateľ v závislosti od charakteru činnosti poplatníka.

V odseku 4 sa ustanovuje dĺžka rozhodujúceho obdobia, ktoré je potrebné pre získavanie vstupných údajov na účely zistenia počtu osôb podieľajúcich sa na tvorbe komunálnych odpadov (pri právnických osobách a podnikateľoch).

c) IQdc ustanovuje pre poplatníka ohlasovaciu povinnosť (odsek 1) alebo právo (odsek 2) vo vzťahu k obci.

d) 11 odsekoch 1 a 2 ustanovuje postup pri zistení preplatku, pričom sa nepriamo ukladá obci zaoberať sa každým dodatočným ohlásením resp. vlastným zistením skutočnosti, ak poplatník platil viac ako v skutočnosti mal. Taktiež sa ustanovuje povinnosť obci vrátiť prípadný preplatok, ako aj lehota na jeho vrátenie.

V     § 15 sa ustanovujú obligatórne náležitosti všeobecne záväzného nariadenia obce.

V § 16 ods. 2 sa ustanovuje povinnosť obce znížiť alebo odpustiť poplatok v prípadoch, ak sa poplatník dlhodobo zdržiava v zahraničí, vykonáva základnú vojenskú službu alebo nevyužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený využívať, viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

V    § 16a sa dopĺňa prechodné ustanovenie, ktoré rieši situáciu, ak v obci nebude vydané všeobecne záväzné nariadenie podľa ustanovení tohto zákona.

ČI. IV

Vzhľadom na viaceré predchádzajúce novelizácie zákona o odpadoch, ale aj s ohľadom na zmeny navrhované v návrhu zákona je žiadúce vydať po prijatí tohto zákona úplné znenie zákona o odpadoch.

ČI. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Výnimky:

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2005:

-         ustanovenie o novej autorizácii podľa § 8 ods. 3 písm. d) - zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov s obsahom ortuti,

-        ustanovenia 40c ods. 4 o povinnosti materiálového zhodnocovania stavebných odpadov a odpadov z demolácií vznikajúcich pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii a demolácií komunikácií,

-        ustanovenie § 47 ods. 7 o povinnosti odovzdať svetelný zdroj s obsahom ortuti a držiteľovi autorizácie

-        ustanovenie o zákaze podľa § 18 ods. 3 písm. 1), dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi

Účinnosť ustanovení odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ:

-        ustanovenie § 18 ods. 3 písm. n), zákaz uvádzať na trh vozidlá obsahujúce materiály a súčiastky, ktoré obsahujú olovo, kadmium, ortuť alebo šesťmocný chróm okrem ustanovených prípadov [§ 68 ods. 3 písm. p)]

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2006:

-        ustanovenie § 18 ods. 3 písm. o), zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2010:

-        ustanovenie § 39 ods. 14 - povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov.

V Bratislave dňa 11. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky