Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 24/2004 účinný od 01.01.2005 do 31.12.2005

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Osobitná časť

ČI. I:

K bodom 1 až 4 (§ 1 ods. 1 až 5):

Ide o rozšírenie pôsobnosti zákona o odpadoch ako všeobecného zákona upravujúceho oblasť odpadového hospodárstva aj na oblasti nakladania s odpadmi z banskej činnosti a ukladanie odpadov na odkaliská, ktoré boli dosiaľ z tohoto režimu vyňaté. Prax však ukázala potrebu vykonávania viacerých činností zo strany povinných subjektov, ktoré sa za súčasného stavu nevykonávajú (napr. vedenie evidencie týchto odpadov, zasielanie hlásení orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva). V prípade odpadov živočíšneho pôvodu a odpadov z obalov sa vzťah k zákonu o odpadoch nemení, ide len o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 (§ 2 ods. 14):

Z doterajšieho uplatňovania zákona o odpadoch sa definícia komunálnych odpadov ukázala ako nedostatočná a nepresná. Podľa súčasného a príliš širokého vymedzenia pojmu „komunálne odpady“ sa často stávali prípady, keď pôvodcovia odpadov zaraďovali odpady z výrobnej činnosti do skupiny komunálnych odpadov, nakoľko chceli špekulatívne preniesť zodpovednosť za nakladanie s nimi na obce. A naopak, v iných prípadoch, obce často označovali za komunálne odpady aj odpady, ktoré z vecného hľadiska nemali povahu komunálnych odpadov, pričom ich pôvodcovia boli obcou nútení platiť miestne poplatky za ich zber, prepravu a zneškodňovanie. Účelom nového znenia odseku 14 je preto výstižnejšie ustanoviť hranicu vyjadrujúcu skutočnosť, ktoré odpady je potrebné zaradiť do skupiny komunálnych odpadov, a ktoré nie.

V prvom rade sa jasne vyjadruje skutočnosť, že ide o odpady z domácností, pričom pod domácnosťou je potrebné chápať priestor na bývanie fyzických osôb, nie však formu ich spolužitia, ako ju chápe § 115 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že odpady z nehnuteľností slúžiacich na individuálnu rekreáciu fyzických osôb (najmä zo záhrad a rekreačných zariadení - chát a chalúp) a odpady z miest slúžiacim fyzickým osobám na vedomé parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk, a odpady z domácností majú viacero spoločných znakov (napr. rovnaký pôvodcovia, reálnosť zabezpečenia nakladania s nimi zo strany obce), považujú sa tieto tiež za odpady z domácností. Za používanie vozidiel pre potreby domácnosti je však potrebné považovať aj prípady, keď ide o používanie služobných áut na súkromné účely.

Výrazne sa však od komunálnych odpadov oddeľujú odpady, ktoré vznikajú pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa. To znamená, že napr. odpad vznikajúci v dôsledku spotreby materiálu použitého vo výrobnom procese nemožno zaradiť do skupiny komunálnych odpadov. Naproti tomu odpad, ktorý vznikne výmenou žiarovky v kancelárii, je potrebné zaradiť do skupiny komunálnych odpadov.

Naproti tomu, vychádzajúc z poznatkov doterajšej praxe, sa ukázalo, že nie vždy je žiadúce, aby zodpovednosť za nakladanie s odpadmi, ktoré by sa inak považovali za iné ako komunálne odpady a drobné stavebné odpady, bola na ich pôvodcovi resp. držiteľovi. Ide najmä o odpady z malých maloobchodných predajní, z reštauračných zariadení, kde je účelné zaradenie všetkých odpadov do režimu komunálnych odpadov, čím sa na jednej strane uľahčuje situácia pôvodcom týchto odpadov a na druhej strane sa vyhovuje požiadavke ZMOS-u. Obdobne sú tak, ako aj doteraz, riešené odpady vznikajúce pri činnosti obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe obce, a pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov.

K bodu 6 (§ 2 ods. 15 až 17):

Pri uplatňovaní zákona o odpadoch sa ukázalo ako potrebné ustanoviť definíciu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a zariadenia na zneškodňovanie odpadov, nakoľko od posúdenia uvedeného závisí podliehanie odlišným režimom prevádzkovania zariadení, v ktorých sa uvedené činnosti vykonávajú. Definícia má význam aj na účely § 7 ods. 1 (súhlasy orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva). Ustanovujú sa výnimky - za zariadenie na zber odpadov sa nepovažujú miesta určené na zber komunálneho odpadu a za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa nepovažuje zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton.

K bodu 7 (§ 2 ods. 19 až 22):

Doplnenie definície mobilného zariadenia má rovnaký dôvod ako doplnenie § 2 ods. 15 až 17. Doplnenie odsekov 20 až 22 je prevzatím definícií pojmov „polychlórované bifenyly“, „zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly“ (tento pojem bol prevzatý ako "kontaminované zariadenie"), „dekontaminácia“, „držiteľ polychlórovaných bifenylov“ a „použité polychlórované bifenyly“, ustanovených v článku 2 smernice Rady č. 96/59 ES o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len „smernica o PCB“).

K bodom 8 až 13 (§ 4 a 5):

Účelom uvedených novelizačných zmien je vytvorenie zákonného rámca na doplnenie doterajších programov odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) vydávaných orgánmi štátu a zameranými iba na veci, ktoré už sú odpadmi, o osobitnú časť zameranú na polychlórované bifenyly, ktoré ešte nie sú odpadom, zariadenia, v ktorých tieto bifenyly nachádzajú, ako aj o opatrenia na vybudovanie zariadení, v ktorých sa bude vykonávať dekontaminácia takýchto zariadení.

V § 5 ods. 4 ide zároveň o legislatívne spresnenie použitého označenia jednej zložky komunálnych odpadov - biologicky rozložiteľné komunálne odpady.

K bodu 14 (§ 6 ods. 1):

Doterajšia prax ukázala, že množstvové limity pre vznik povinnosti vypracovať program držiteľom odpadov je príliš nízky bez následného efektu vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Zároveň sa tým výrazne sťažil výkon miestnej štátnej správy v odpadovom hospodárstve (napríklad tým, že program bola povinná vypracovať aj osoba, ktorá iba príležitostne nakladala s nebezpečnými odpadmi). Zmenou limitov na jednej strane dochádza k reálnemu naplneniu potreby vypracovania programov. Na strane druhej však osoby, ktoré nakladajú s odpadmi a pritom nedosahujú tieto limity, nie sú zbavené iných povinností ustanovených zákonom (napr. mať príslušný súhlas podľa § 7, plniť povinnosti držiteľa odpadu podľa § 19).

Vkladanou vetou sa zároveň upresňuje, kto je pri výkone servisných, udržiavacích alebo čistiacich prác vykonávaných u objednávateľa takejto služby, povinný vypracovať program a to bez ohľadu na skutočnosť, kto je pôvodcom odpadu, teda koho činnosťou odpad vzniká (napr. servisná firma).

K bodu 15 (§ 6 ods. 9):

Ide o upresnenie možnosti obce bezplatne požadovať potrebné informácie na vypracovanie programu aj pre drobné stavebné odpady.

K bodu 16 (§ 6a):

Smernica o PCB vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po jej skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekotamináciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovania programov zameraných práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia s tým, že je na ľubovôli ich držiteľa, či vypracuje osobitný program, alebo doplní už chválený program odpadového hospodárstva.

K bodom 17 a 18 (§ 7 ods. 1 písm. a) a c)):

Vzhľadom k tomu, že povolenie režim povoľovania vodných stavieb a režim ich prevádzky je upravený v zákone č. 184/2002 Z. z. o vodách, nie je potrebné vydávanie súhlasov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a c), ak sa v rámci bežnej prevádzky týchto stavieb sa nakladá aj s osobitnými druhmi kvapalných odpadov, napr. v čističkách odpadových vôd alebo odkaliskách.

K bodu 19 (§ 7 ods. 1 písm. g)):

Ide o nápravu použitých pojmov a upresnenie, čím sa odstraňujú pochybnosti, ktoré doterajšie znenie vyvolávalo.

K bodu 20 (§ 7 ods. 1 písm. h)):

Namiesto doterajšieho súhlasu na použitie technológie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi na mobilných zariadeniach sa v praxi ukázalo ako potrebnejšie povoľovať činnosti vykonávané mobilnými zariadeniami.

K bodu 21 (§ 7 ods. 1 písm. I))

Vzhľadom k tomu, že súhlas je možné udeliť nielen na zber a spracovanie, navrhuje sa úprava, umožňujúca vydávať aj samostatné súhlasy na jednu z týchto činností.

K bodu 22 (§ 7 ods. 1 písm. m) až p)):

N písmenách m) až o) ide o zavedenie nových súhlasov na činnosti, ktorých výkon má byť umožnený v zmysle článku 8 smernice o PCB a článku 4 smernice Rady č. 78/176/EHS o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého (ďalej len „smernica o OT“) až po vydaní „predchádzajúceho oprávnenia“ príslušného orgánu členského štátu.

V písmene p) sa ustanovuje súhlas na tzv. vyčlenenie veci z režimu „odpadov“. V dôsledku jeho vydania bude môcť držiteľ odpadu odovzdávať odpady aj iným osobám ako osobám oprávnených na niektorú z činností spadajúcich pod pojem „nakladanie s odpadmi“. Účelom takéhoto postupu je umožniť materiálové alebo energetické využitie odpadu, ktorý je vhodný bez akýchkoľvek úprav na použitie v domácnostiach ako materiál, palivo, či iná vec určená na konečnú spotrebu. Vhodnosť použitia v domácnostiach pritom naznačuje iba charakter tohto odpadu, neznamená to teda, že takýto odpad nebude možné použiť aj inde ako v domácnosti (napr. pri úprave kancelárie). Uvedeným znakom sa totiž vyjadruje cieľové smerovanie takéhoto odpadu, ktorý po jeho prechode do režimu „neodpadov“ a jeho následnej spotrebe skončí ako komunálny odpad.

K bodu 23 (§ 7 ods. 2):

Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu reálne potreby náležitostí jednotlivých rozhodnutí o vydávaní súhlasov.

K bodu 24 (§ 7 ods. 5 a 6):

Ustanovujú sa náležitostí nových typov súhlasov zavedených v dôsledku prevzatia článku 8 smernice o PCB a článku 4 smernice o OT.

K bodu 25 (§ 7 ods. 7):

Jednou z požiadaviek článku 4 smernice o OT - na vydanie predchádzajúceho oprávnenia je udelenie takéhoto oprávnenia na dobu určitú s možnosťou dodatočného predĺženia. Nakoľko aj pri dekontaminácii či zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, v ktorých sú obsiahnuté, ide o nakladanie s nebezpečnými látkami, požiadavka vydania súhlasu na dobu určitú sa ustanovuje aj v týchto prípadoch.

K bodom 26 a 27 (§ 7 ods. 8 a 9):

Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku doplnenia nových odsekov do § 7.

K bodu 28 (§ 8 ods. 3):

Účelom uvedenej zmeny je obmedzenie autorizácie iba na činnosti, ktorými sa vykonávajú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania ustanovených odpadov alebo spracovávajú staré vozidlá. Zároveň sa rozširuje okruh nebezpečných odpadov aj o odpady so svetelných zdrojov s obsahom ortuti.

K bodu 29 (§ 9 ods. 5):

Táto úprava vyplýva z ustanovenia čl. 6.2. smernice Rady z 16. júna 1975 o zneškodňovaní odpadových olejov (75/439/EHS) v znení smernice Rady 87/101/EHS a smernice Rady 91/692/EHS, ktoré ustanovuje, že súhlas môže byť delený podnikom, ktoré regenerujú odpadové oleje alebo používajú odpadové oleje ako palivo iba vtedy, ak sa príslušný orgán presvedčil, že boli prijaté všetky vhodné opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia, vrátane použitia najlepších dostupných technológií a v prípade zariadení povolených a prevádzkovaných podľa osobitného predpisu musí použitá technológia zodpovedať úrovni najlepšej dostupnej techniky (BAT), kde náklady nie sú prehnané.

K bodu 30 (§ 10 ods. 1):

Ide o zosúladenie so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 31 (§11 ods. 2):

Ide o zmenu v dôsledku reálnych potrieb na vzdelanie a dĺžku a typ praxe osoby, ktorá má ako odborne spôsobilá osoba po odbornej stránke zaručovať bezpečný výkon autorizovanej činnosti

K bodom 32 a 33 (§ 13 ods. 4, 9 a 10):

Spresnenie režimu zmeny autorizácie sa ukázalo ako potrebné, v dôsledku čoho sa § 13 dopĺňa novými odsekmi, ktoré zahŕňajú aj oprávnenie (odsek 9) a povinnosť (odsek 10) ministerstva zmeniť rozhodnutie o udelení autorizácie.

K bodom 34 a 35 (§ 15 ods. 3 až 5):

Povinnosť hromadného výrobcu a hromadného dovozcu registrovať sa podľa § 15 sa javí ako nadbytočná vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. 1), podľa ktorého každý, kto vykonáva zber starých vozidiel, musí mať na túto činnosť súhlas. Vypustením odseku 3 sa zároveň reflektuje aj na zmenu v § 8 ods. 3, spresnením prepojenia pojmu „odpad“ a pojmu „staré vozidlo“, ako aj na zmenu režime zberu starých vozidiel ustanoveného v novom § 52a.

K bodu 36 a 37 (§ 16):

V praxi sa ukázalo ako potrebné rozšíriť inštitút vyjadrení aj na iné činnosti povoľované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré majú súvislosť s odpadovým hospodárstvom, resp. pri ktorých sa využívajú stavebné odpady a odpady z demolácií. Rovnako potrebným sa ukázalo ustanovenie vyjadrení k niektorým činnostiam vykonávaným banským spôsobom, pri ktorých sa častokrát používajú stavebné odpady a odpady z demolácií ako materiál na ich zasypávanie.

K bodu 38 (§ 18 ods. 1):

Ide o spresnenie všeobecnej povinnosti, čím sa jednoznačne vyjadruje povinnosť dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z povolení, ktoré sa nevydávajú v správnom konaní.

K bodu 39 (§ 18 ods. 3):

Písmenami k) až m) sa preberajú zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB. Písmenom n) sa preberá zákaz ustanovený v článku 4.2.(a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o starých vozidlách (ďalej len „smernica o vozidlách“) stým, že najvyšší prípustný obsah zakázaných látok a prípady, kedy budú môcť byť použité, ustanoví vyhláška Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 68 ods. 3 písm. p), pričom v čl. VI sa súčasne navrhuje aj posun nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia až ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ustanovenie písmena o) má za cieľ prispieť k splneniu cieľov zníženia biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach. Pomôže zabezpečiť materiálové využitie zložiek komunálneho odpadu, u ktorého je to najjednoduchšie a najrýchlejšie dosiahnuteľné. V prípade odpadu z cintorínov ide vždy len o tzv. zelený odpad, teda nie ďalšie odpady, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkou cintorínov (sviečky a pod.). Ustanovenie písmena p) zachováva režim zvýšenej ochrany u pôdy tvoriacej poľnohospodársky pôdny fond.

K bodom 40 až 42 (§ 18 ods. 7,9 a 10):

Doplnením sa jednoznačne upresňujú povinnosti osôb zodpovedných za protiprávne uloženie odpadu zohľadňujúc pritom odlišný režim nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a súčasne sa spresňuje aj povinnosť zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu, ak sa nepodarí zistiť osobu, ktorá takýto stav spôsobila (odsek 7) resp. zapríčinila (odsek 9).

K bodu 43 (§ 19 ods. 1):

Uvedenou zmenou sa umožňuje vývozu odpadu vzniknutého pri aktívnom zušľachťovacom styku aj do iného štátu.

K bodu 44 (§ 19 ods. 6):

Zavedením legislatívnej skratky sa zároveň vysvetľuje v zákone o odpadoch používaný pojem „dopravca“, pričom ide o prevzatie pojmu zavedeného STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

K bodu 45 (§ 19 ods. 7 až 9):

Ustanoveniami odsekov 7 a 8 sa umožňuje držiteľovi odpadov odovzdať odpady vhodné na využitie v domácnosti či už ako materiál, palivo alebo ako iná vec určená na konečnú spotrebu osobe, ktorá ich na ten účel chce použiť. Ide o zmiernenie prísneho režimu smerovania odpadov buď na zhodnotenie alebo zneškodnenie tým, že za dodržania osobitných predpisov (napr. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, uvádzania výrobkov na trh, použitia palív) sa umožňuje vyňatie vecí z režimu „odpadov“ [pozri aj odôvodnenie k § 7 ods. 1 písm. p)].

Odsekom 9 sa presnejšie ustanovuje povinná osoba na plnenie povinností držiteľa odpadov v prípadoch, ak ide o odpady vznikajúce pri výkone servisných, udržiavacích alebo čistiacich prác vykonávaných napríklad u objednávateľa takejto služby. V týchto prípadoch bude povinnou osobou ten, pre koho sa tieto práce vykonávajú.

K bodom 46 a 47 (§ 20 ods. 1 a 2):

Zavedením legislatívnych skratiek sa zároveň vysvetľujú v zákone o odpadoch používané pojmy „odosielateľ nebezpečných odpadov“ a „príjemca nebezpečných odpadov“, pričom ide o prevzatie pojmov zavedených STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

K bodu 48 (§ 21 ods. 1 písm. J)):

V súlade s článkom 4.6. smernice o PCB sa prevádzkovateľovi zariadenia na zneškodňovanie použitých poly chlórovaných bifenylov ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o obsahu polychlórovaných bifenylov v odpadoch prevzatých na zneškodnenie alebo zhodnotenie.

K bodu 49 (§ 21 ods. 1 písm. n)):

Doplnením povinnosti pre prevádzkovateľa mobilného zariadenia sa zabezpečuje možnosť kontroly výkonu jeho činnosti zo strany orgánov štátneho dozoru.

K bodu 50 (§ 21 ods. 2):

Pre prevádzkovateľa skládky odpadov sa ustanovujú nové povinnosti vyplývajúce z ustanovení článku 8 písm. a) (ii) a článku 11.1 písm. b) smernice Rady z 26.4.1999 oskládkovaní odpadov (1999/31/ES), ktorými sa vyžaduje, aby bolo vedenie skládky v rukách technicky kompetentných osôb a aby sa poskytoval profesionálny a technický rozvoj a tréning prevádzkovateľom skládky. Prevádzkovatelia skládky majú povinnosť brať reprezentatívne vzorky na účely vykonávania analýz. Odobraté vzorky sú povinní uchovávať najmenej 1 mesiac a výsledky analýzy vzoriek archivovať minimálne 2 roky.

K bodu 51 (§22 ods. 4):

Zmenou § 22 ods. 4 sa zmierňuje tvrdosť zákona spočívajúca vo výške dolnej sadzby minimálneho odvodu za tonu odpadu ukladaného na skládku odpadov na tvorbu účelovej finančnej rezervy pri skládkach na inertný odpad (ide o skládky odpadov, ktorých doba životnosti bola k 1. júlu 2001 menej ako desať rokov). Pri týchto skládkach, na ktorých uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie bude oproti ostatným skládkam odpadov potrebná približne jedna tretina finančných prostriedkov, sa ustanovuje dolná sadzba na 20 Sk.

Kbodu52(§23 ods. 3):

Zrušuje sa ustanovenia zákona o odpadoch, ktorého uplatňovanie je v rozpore so zásadou blízkosti pri nakladaní s odpadmi (neprevážať odpad na dlhé vzdialenosti, ak je v blízkosti zariadenie na j eho zhodnotenie).

K bodu 53 (§ 23 ods. 3 písm. d)):

Ustanovuje sa výnimka zo zákazu na dovoz odpadov určených na spaľovanie vrátane využitia ako paliva alebo na získanie energie iným spôsobom podľa položky R1 prílohy č. 2, vzhľadom k tomu, že v prípade týchto zariadení ide o prevádzky, ktoré sú vybavené BAT technológiou.

K bodu 54 (§ 23 ods. 3 písm. e)):

Nakoľko nariadenie rady (ES) č. 1420/1999 z 29. apríla 1999 ustanovujúce spoločné pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prepravu určitých druhov odpadov do určitých nečlenských krajín OECD v článku 1 zakazuje export určitých druhov odpadov zo Zeleného zoznamu za účelom ich zhodnotenia do určených nečlenských krajín OECD, dopĺňa sa § 23 o tento zákaz. Zoznamy jednotlivých krajín spolu z druhmi zakázaných odpadov budú obsahom vykonávacieho predpisu podľa § 68 ods. 3 písm. r).

K bodom 55 až 57 (§ 33 ods. 1, 4 a 5):

Doplnením § 33 sa ustanovujú prísnejšie kontrolné postupy pre vývoz určitých druhov odpadov zo Zeleného zoznamu za účelom ich zhodnotenia do určitých členských aj nečlenských krajín OECD na základe článku 1 nariadenia Komisie č. 1547/1999 určujúceho kontrolné postupy určitých druhov odpadov do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD C(92)39 Final. Zoznamy jednotlivých krajín spolu z druhmi odpadov budú obsahom vykonávacieho predpisu podľa § 68 ods. 3 písm. s).

K bodu 58 (§ 37 ods. 5):

Ustanovenie možnosti predkladania uvedených tlačív požadovaných pri preprave aj v inom jazyku vychádza z požiadavky praxe, keď je častokrát, najmä pre zahraničné subjekty, obtiažne zadovážiť si potrebné tlačivá v štátnom jazyku. Zároveň sa však ustanovuje povinnosť predložiť spolu s takýmto tlačivom aj úradne overený preklad.

K bodu 59 (§ 39 ods. 6):

Nové znenie § 39 ods. 6 reflektuje na zmeny zákona o miestnych poplatkoch upravujúcej poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pričom potvrdzuje základnú zásadu vyjadrenú v § 39 ods. 2. V praxi sa však oproti doterajšiemu stavu nič nezmení, nakoľko obec tak, ako aj dosiaľ, bude na hradenie nákladov na činnosti nakladania s týmito odpadmi používať výnosy z miestneho poplatku.

K bodu 60 (§ 39 ods. 7):

Spresnenie § 39 ods. 7 má za cieľ zosúladiť výpočet činností nakladania s danými odpadmi s odsekom 6.

K bodu 61 (§ 39 ods. 10 až 14):

Ustanovenie rámcových pojmových znakov „množstvového zberu“ a ustanovenie základných povinností pri jeho zavedení vyplýva predovšetkým z nejednoznačného výkladu tohto pojmu pri voľbe spôsobu platenia miestneho poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, ktoré ustanovujú obce vo všeobecne záväzných nariadeniach.

Nakoľko doterajšia prax ukázala, že požiadavky obyvateľov obcí na zavedenie či už množstvového zberu, ktorý zaručuje spravodlivejšie platenie miestnych poplatkov, alebo separovaného zberu niektorých zložiek komunálnych odpadov, bývajú väčšinou zo strany obcí neakceptované, ustanovuje sa mechanizmus, ako môže verejnosť žijúca v obci „prinútiť“ zrealizovať jej vôľu. Naviazaním na výkon petičného práva sa preto v odseku 12 ustanovuje sa povinnosť obce zaviesť do jedného roka požadovaný systém zberu, či spôsob platenia miestneho poplatku.

Odsekom 13 a 14 sa zavádza definícia separovaného zberu a povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov od 1.1. 2010.

K bodu 62 (§ 40ods. 9)

Vypúšťa sa podmienka dosiahnutia bakalárskeho vzdelania, vzhľadom k tomu, že ukončenie bakalárske štúdia sa v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách považuje za prvý stupeň vysokoškolského štúdia, čím je jeho uvádzanie nadbytočné.

K bodu 63 (§ 40a až 40c):

§ 40a je nosným paragrafom upravujúcim preberanú legislatívu Európskej únie pre oblasť polychlórovaných bifenylov.

V odseku 1 sa ustanovujú v súlade s článkom 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa kontaminovaného zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly.

V odseku 2 sa ustanovujú v súlade s bodom 2 článku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa kontaminovaného zariadenia, v ktorom sa nachádza kvapalina s obsahom polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 percenta hmotnosti.

V odseku 3 sa ustanovuje v súlade s bodom 1 článku 4 smernice o PCB nové povinnosti ministerstvu, ktoré budú vykonávané prostredníctvom poverenej organizácie.

V odseku 4 sa ustanovujú povinnosti v súlade s článkami 3 a 8 smernice o PCB.

V odsekoch 5 a 6 sa ustanovujú povinnosti v súlade s bodmi 2 a 3 článku 6 smernice o PCB.

V odseku 7 a 8 sa ustanovujú spôsoby zneškodňovania, ktorými možno zneškodňovať použité polychlórované bifenyly a kontaminované zariadenia. Ide o prevzatie článku 8 smernice o PCB.

V odsekoch 9 až 11 sa v súlade s článkami 5 a 9 smernice o PCB ustanovuje režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

Ustanovenie odseku 12 sa vzťahuje na zariadenia a ich držiteľov, ktoré síce neobsahujú polychlórované bifenyly ale vzhľadom na typ zariadenia ich obsahovať môžu. Ide o prevzatie princípu ustanoveného v článku 2 (b) smernice o PCB.

V odseku 13 sa držiteľovi polychlórovyných bifenylov ustanovuje povinnosť, ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

§ 40b je nosným paragrafom upravujúcim preberanú legislatívu Európskej únie pre oblasť odpadov vznikajúcich pri výrobe oxidu titaničitého.

V odseku 1 sa ustanovuje definícia zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého podľa čl. 1 odseku 2 písm. c) smernice o OT.

V odseku 2 sa ustanovuje definícia znečisťovania životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého podľa čl. 1 odseku 2 písmena a) smernice o OT.

V odseku 3 sa ustanovujú povinnosti pre tých, ktorý vykonávajú zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťami podľa položiek Dl, D3 a Dl 5.

Odsek 4 ustanovuje povinnosť pre príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverenú osobu a to pri stanovených formách zneškodňovania vykonávať periodické monitorovanie odpadu a dotknutého prostredia. Táto povinnosť sa ustanovuje v súlade s článkom 7 smernice o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého.

V odseku 5 sa ustanovujú v súlade s článkom 11 smernice o o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého podmienky na prevádzkovanie zariadenia na výrobu oxidu titaničitého.

§40c

Upravuje špecifickú úpravu vo vzťahu k stavebným odpadom a odpadom z demolácií. Týmto odpadom je v zmysle odseku 1 len odpad vznikajúci pri stavebných a demolačných prácach. Držiteľ stavebných odpadov je povinný triediť odpad podľa druhov, ak súhrnné množstvo odpadov jednej stavby alebo súboru stavieb presiahne 200 ton a je povinný zabezpečiť ich materiálové zhodnotenie. To neplatí, ak v okruhu 50 km od miesta realizácie stavebných a demolačných prác nie je prevádzkované vhodné zariadenie. Ustanovuje sa povinnosť podnikateľov, ktorý vykonávajú výstavbu, údržbu alebo rekonštrukciu komunikácie tieto stavebné odpady opätovne využiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K bodu 64 (§ 41 ods. 11):

Vypustením povinnosti platenia príspevku výrobcu zariadenia, do ktorého sa batérie alebo akumulátory zabudovávajú, sa zamedzuje dvojitému plateniu príspevku za tú istú komoditu. Výrobca totiž montuje do zariadenia batériu, ktorá už bola raz spoplatnená.

K bodu 65 (§ 41 ods. 13 a 14):

Týmto novelizačným bodom sa upravuje lehota na platenie príspevku do Recyklačného fondu.

K bodu 66 (§ 41 ods. 15):

Do zmeneného § 41 ods. 15 sa ukázalo ako potrebné doplniť aj lehotu, v ktorej sa má povinný subjekt zaregistrovať a povinnosť ohlásiť zmeny v údajoch potrebných pre registráciu.

K bodom 67 až 69 (§ 41 ods. 16 až 18):

Ide o legislatívno-technické upresnenie - odstránenie chýb, ktoré nebolo uskutočnené v predchádzajúcich novelách zákona o odpadoch. Vypustením slova „výrobca“ v odseku 17 sa zároveň zohľadňuje zmena v odseku 11.

K bodu 70 (§ 42 ods. 8):

N praxi sa ukázalo ako potrebné ustanoviť povinnosť platenia príspevku do Recyklačného fondu aj pre dovozcu zariadení, v ktorých sa spoplatnené oleje nachádzajú, nakoľko veľká časť olejov sa na trh v Slovenskej republiky dostáva práve touto cestou.

K bodom 71 až 74 (§ 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4):

V § 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4 rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenie zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 75 (Nadpis pod § 45):

Zmena nadpisu § 45 (novelou zákona o odpadoch obsiahnutou v zákone č. 529/2002 Z. z.) sa ukazuje ako nesystémový zásah do textu zákona. Na jednej strane neboli doriešené následné väzby na text § 45 a iné ustanovenia zákona o odpadoch, na strane druhej je uvedené vecné rozšírenie komodity nepripravené a predčasné. Bez získania potrebných a hodnoverných údajov je totiž nemožné pripraviť následné legislatívne zmeny, ktoré si uvedený zásah vyžaduje (napr. ustanovenie sadzby príspevku do Recyklačného fondu).

K bodu 76 (§ 45 ods. 4):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 77 (§46 ods. 2):

Spresňuje sa dosiaľ nejednoznačný výklad obsahu pojmu „priemyselné požitie“.

K bodu 78 (§ 46 ods. 5):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

Kbodu79 (§ 47):

Nakoľko ortuť obsahujú aj iné svetelné zdroje, ako iba žiarivky, uvedenou zmenou sa rozširuje táto komodita na všetky takéto svetelné zdroje.

K bodu 80 (§ 47 ods. 4):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 81 (§47 ods. 7):

Ustanovenie reflektuje na doplnenie § 8 ods. 3 o autorizáciu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu zo svetelných zdrojov s obsahom ortuti tak, že ustanovuje povinnosť jeho držiteľa zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie iba u osoby, ktorá je držiteľom tejto autorizácie.

K bodu 82 (§ 48 ods. 1):

Ide o duplicitné ustanovenie.

K bodu 83 (§48 ods. 7):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 84 (Nadpis šiestej časti):

Doterajšie ustanovenia šiestej časti, ktoiými sa upravovalo len spracovanie starých vozidiel, sa dopĺňajú o zvyšnú časť smernice o vozidlách. Ide o širšie požiadavky zamerané nielen na finálnu fázu, ktorou je spracovanie starých vozidiel. Preto je potrebné zmeniť aj názov tejto časti tak, aby bol v súlade s obsahom a zároveň sa zosúladil aj s názvom smernice, ktorá sa touto časťou zákona transponuje.

K bodu 85 (§49 ods. 1):

Upresňuje sa, že zákon sa nevzťahuje len na spracovanie starých vozidiel, ale aj na nakladanie s nimi (napr. zber) a zároveň aj na nakladanie s odpadmi, ktoré vznikajú pri spracovaní starých vozidiel.

K bodu 86 (§ 49 ods. 2 až 4):

Odsek 2 je prevzatím čl. 3 ods. 1 smernice o vozidlách. Pojem časti vozidla je širší, než pojem súčiastka. Podľa tohto ustanovenia pod režim šiestej časti zákona spadajú vozidlá a staré vozidlá nezávisle od toho, či počas ich používania došlo pri opravách a údržbe k výmene ich častí, a to aj keby vymenené časti boli z iného typu vozidla. Musí však vždy ísť o časti (súčiastky), ktorých použitie ako náhradných dielov je prípustné (typizované súčiastky a časti vozidla použité v súlade s účelom určeným ich výrobcom). Ak by vozidlo obsahovalo iné časti (súčiastky), napr. po domácky vyrobený náhradný diel, na takéto časti vozidiel sa šiesta časť zákona nevzťahuje, takže právne sa takéto časti vozidiel považujú za odpad s režimom podľa všeobecných ustanovení zákona o odpadoch.

V súlade so smernicou o starých vozidlách sa dopĺňajú pod režim šiestej časti zákona aj trojkolesové motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom motora neprevyšujúcim 50 cm³ (kategória L2), na ktoré sa však nebudú v súlade so smernicou o vozidlách vzťahovať viaceré ustanovenia šiestej časti.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 2 ods. 1 smernice o vozidlách dopĺňa definícia vozidla. Doplnenie tejto definície je nutné z dôvodu, že zákon upravuje v niektorých prípadoch aj režim vozidiel ešte pred tým, ako sa stanú starými vozidlami. Táto definícia je platná len pre účely tohto zákona.

K bodu 87 (§49 ods. 5):

V nadväznosti na zavedenie definície vozidla sa upravuje aj definícia pojmu staré vozidlo.

K bodu 88 (§ 49 ods. 7):

Upresňuje sa definícia spracovania starých vozidiel v súlade s čl. 2 ods. 5 smernice o vozidlách a nadväzne na pojmy, ktoré sa zo smernice preberajú. O spracovanie starých vozidiel v zmysle tohto zákona ide až vtedy, keď je vozidlo odovzdané oprávnenému spracovateľovi. Ak by činnosť vymedzenú ako spracovanie starých vozidiel začal vykonávať niekto iný (napr. ten, kto má súhlas len na zber starých vozidiel), nešlo by o spracovanie starých vozidiel v zmysle tohto zákona, ale o porušenie tohto zákona.

K bodu 89 (§ 49 ods. 9 až 14):

Odsekom 9 sa za účelom odstránenia pochybností a v nadväznosti na definíciu starého vozidla v čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách sa výslovne ustanovuje, kedy sa staré vozidlo považuje za odpad. Ide predovšetkým o prípad, keď si staré vozidlo jeho držiteľ nechce ponechať ani pre seba a ani ho nechce previesť na iného na účel využitia ako motorového vozidla.

V odseku 10 sa preberá pojem prevencie z čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách. Pojem zber v odseku 11 bolo potrebné výslovne vymedziť najmä vo väzbe na súhlasy podľa § 7 ods. 1 písm. 1), podľa ktorého sa na túto činnosť vyžaduje osobitný súhlas.

Pojmy v ods. 12 až 14 sú prevzatím definícií zo smernice o vozidlách čl. 2 ods. 6, 7 a 12.

K bodu 90 (§ 50):

V dôsledku nutnosti viacerých zmien doterajšieho textu a jeho rozsiahleho doplnenia je potrebné uviesť nové znenie celého paragrafu.

V súlade so smernicou o vozidlách sa pojem hromadný výrobca nahrádza pojmom výrobca vozidiel.

Smernica o vozidlách včl. 4 požaduje, aby členské štáty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov a vybavenia vozidiel, aby títo obmedzili používanie nebezpečných látok vo vozidlách a aby uľahčili následné rozoberanie, opätovné používanie, zhodnocovanie a najmä recykláciu starých vozidiel a ich súčiastok.

Odseky 2 a 3 sú formulované ako povinnosť, ale ide v zásade o preventívne orientované ustanovenie zamerané na znižovanie množstva odpadu zo starých vozidiel a jeho nebezpečnosti. Podrobnosti ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Smernica o vozidlách ustanovuje v čl. 8 požiadavku uplatňovania noriem pre kódovanie súčiastok a materiálov používaných vo vozidlách, aby sa uľahčila ich identifikácia pri rozoberaní starých vozidiel. Tejto požiadavke zodpovedá odsek 3.

Odseky 4 a 5 nadväzujú na doterajšie znenie odseku 2 a ustanovujú povinnosť poskytovať informácie potrebné pre rozoberanie starých vozidiel aj výrobcom častí vozidiel.

Smernica o vozidlách požaduje včl. 9 ods. 2, aby sa ustanovené informácie mohli dozvedieť aj potenciálni záujemcovia o kúpu motorového vozidla. Preto sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť zverejňovať uvedené informácie prostredníctvom propagačnej literatúry používanej na marketing.

V odseku 7 sa ustanovuje povinnosť subdodávateľom častí a vybavenia vozidiel poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť, aby mohol výrobca vozidiel splniť svoje informačné povinnosti.

Odsekom 9 sa v súlade s čl. 3 ods. 4 vylučuje uplatňovanie záväzných limitov na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie na špeciálne automobily, napr. na špeciálne vozidlá vyhotovené na záchranárske, sanitné, pohrebné, vyslobodzovacie účely.

K bodu 91 (§ 51 ods. 1 a 2):

V odseku 1 ide o úpravu v nadväznosti na zmeny v § 49 a 50.

Odsek 2 reflektuje na čl. 5 bod 5 smernice o vozidlách, ktorý vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili vzájomné uznávanie potvrdení o spracovaní starých vozidiel vydaných v inom štáte. Náležitosti takéhoto potvrdenia o spracovaní (zničení) starého vozidla sú zjednotené Rozhodnutím Komisie z 19.2.2002 o minimálnych požiadavkách na potvrdenie o zničení vydané v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES o starých vozidlách, č. 2000/151/ES. a tento vzor bol prevzatý do vykonávacej vyhlášky, ktorá bola vydaná pod č. 5/2003 Z. z. podľa splnomocňovacieho ustanovenia v § 68 ods. 3 písm. j). Uznaním potvrdenia vydaného v inom členskom štáte EU sa riešia prípady, keď sa napr. vozidlo stane nepojazdným v zahraničí a jeho držiteľ požiada následne o vyradenie tohto vozidla z evidencie v Slovenskej republike.

K bodu 92 (§ 51 ods. 3):

Ide o zosúladenie textu s odsekom 2.

K bodu 93 (§ 51 ods. 4):

Ustanovenie rieši v nadväznosti na zmenu § 53 ods. 7 postup pri určovaní „určeného parkoviska“.

K bodu 94 (§ 51 ods. 5):

Zmenou § 51 ods. 5 sa umožňuje okresnému úradu, ktorý rozhodol Otom, že staré vozidlo nepripadne štátu, súčasne určiť, že staré vozidlo je odpadom. Malo by ísť predovšetkým o prípady, ak staré vozidlo bude v zlom technickom stave, čím sa stáva reálnou hrozba poškodenia životného prostredia. V takomto prípade bude držiteľ tohto vozidla povinný zabezpečiť jeho spracovanie u držiteľa autorizácie na spracovanie starých vozidiel.

K bodu 95 (§ 51 ods. 8):

Zákon o odpadoch umožňuje, aby si držiteľ starého vozidla toto vozidlo za ustanovených podmienok ponechal a nakladal s ním ako so svojím vlastníctvom. Ak predá alebo daruje takéto staré vozidlo inému, je potrebné ustanoviť, že na nového držiteľa starého vozidla, ktoré je už vyradené z evidencie motorových vozidiel, sa vzťahujú rovnaké povinnosti ako na pôvodného držiteľa.

K bodu 96 (§ 52 ods. 1 písm. i):

Pôvodná požiadavka zabezpečiť spracovanie starého vozidla vrátane zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov sa v súlade s požiadavkami smernice o starých vozidlách dopĺňa o požiadavku zabezpečiť aj opätovné použitie častí starého vozidla a zhodnotenie odpadov zo spracovania starých vopzidiel, najmä recykláciu.

K bodu 97 (§ 52 ods. 1 písm. k)):

N novom § 52a sa navrhuje sa v súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách umožniť, aby zber starých vozidiel mohol za ustanovených podmienok vykonávať aj výrobca vozidiel, dovozca vozidiel a predajca vozidiel. V takomto prípade povinnosť podľa písmena k) plní namiesto spracovateľa starých vozidiel osoba vykonávajúca ich zber.

K bodu 98 (§ 51 ods. 1 písm. n)):

Ustanovuje sa nová povinnosť pre spracovateľa starých vozidiel - povinnosť dodržiavať pri spracovaní záväzné limity ustanovené nariadením vlády SR, čím dôjde k naplneniu cieľa smernice o vozidlách.

K bodu 99 (§ 52 ods. 2):

V nadväznosti na § 52a sa navrhuje možnosť, aby povinnosť podľa § 52 ods. 2 plnila namiesto spracovateľa starých vozidiel osoba vykonávajúca ich zber.

K bodu 100 (§ 52 ods. 4):

V § 52 ods. 4 sa ustanovuje, že časti starých vozidiel, ktoré sú určené na opätovné použitie, nie sú odpadom. Pojem „opätovné použitie“ je vymedzený v § 49 ods. 12. Toto ustanovenie je nevyhnutné z dôvodu, že celé staré vozidlo je odpadom a ak sa majú niektoré jeho časti (súčiastky) opätovne použiť, prestávajú byť odpadom a treba ich z právneho režimu odpadov vyňať. Spracovateľ odpadov bude povinný plniť kvantitatívne limity nielen pre opätovné použitie častí starých vozidiel, ale aj limity pre zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie. Limity budú ustanovené nariadením vlády.

K bodu 101 (§ 52a):

Navrhuje sa v súlade s čl. 5 bod 3 smernice o starých vozidlách umožniť, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovených podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. 1) a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, keďže nejde o spracovanie starých vozidiel.

K bodu 102 (§ 53 ods. 2):

Ide o posun citovaného odseku v dôsledku vloženia nového odseku 3.

K bodu 103 (§53 ods. 3):

Právny režim starého vozidla, ktorého držiteľ nie je známy, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že po uplynutí jedného roka sa staré vozidlo stane právne opustenou vecou a vlastníctvo pôvodného vlastníka zanikne. Za účelom zvýšenia právnej ochrany pôvodného vlastníka sa do zákona navrhuje doplniť povinnosť zverejňovať na úradnej tabuli oznam o odovzdaní starého vozidla na určené parkovisko.

K bodu 104 (§ 53 ods. 5 a 6):

V odsekoch 5 a 6 sa upresňuje postup v prípade, ak sa zistí, kto je držiteľom starého vozidla. Okresnému úradu sa ustanovuje povinnosť konať a upovedomiť držiteľa starého vozidla o tom, že jeho vozidlo bolo uložené na určené parkovisko. Povinnosť držiteľa nahradiť náklady spojené s odstránením starého vozidla sa formulujú jednoznačnejšie, aby nevznikali pochybnosti o zodpovednosti držiteľa.

K bodu 105 (§ 53 ods. 7):

Zákon o odpadoch dosiaľ neustanovuje spôsob, akým okresný úrad určí určené parkovisko. Doplnením § 53 ods. 7 sa ustanovuje, že tak urobí okresný úrad v správnom konaní, ktoré začne na základe žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. 1). Taktiež sa pripúšťa určenie parkoviska aj v konaní o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel. Určené parkovisko musí spĺňať rovnaké podmienky ako zariadenie na zber starých vozidiel a to ako pri jeho zriadení, tak aj po celý čas jeho prevádzkovania.

K bodu 106

Ide o zosúladenie názvu pod paragrafom s pojmom zavedeným v § 49 ods. 4.

K bodom 107 a 108 (§ 54):

Ide jednak o drobné úpravy vyvolané zavedením pojmu výrobca vozidiel v § 50 ods. 1 a pojmu vozidlo v § 49 ods. 4. Súčasne sa vyníma výrobca vozidiel z platenia príspevku za jednotlivé komodity, ktoré tvoria súčasť vozidla, vzhľadom k tomu, že už raz boli spoplatnené.

K bodu 109 (§ 54 ods. 4):

Výrobcom vozidiela a dovozcom vozidiel sa ukladá rovnako ako v § 41 ods. 15 povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty, pre účely výkonu štátneho dozoru.

Kbodu 110 (§ 54 ods. 5):

Ide o drobné úpravy vyvolané zavedením pojmu výrobca vozidiel v § 50 ods. 1 a pojmu vozidlo v § 49 ods. 4.

Kbodu 111 (§54 ods. 6):

Ide o spresnenie povinnosti osoby vykonávajúcej zber alebo spracovanie starých vozidiel.

K bodu 112 [§ 55 ods. 1 e) ]:

Ide o úpravu, ktorá je dôsledkom zmeny vykonanej zákonom č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Týmto zákonom bol novelizovaný aj zákon o odpadoch a slová elektronický šrot boli nahradené slovami elektrické a elektronické zariadenia.

Kbodu 113 (§55):

Ide o upresnenie súvisiace so zmenami v § 47.

Kbodu 114 [§ 55 ods. 2 e) ]:

Ide o úpravu, ktorá je dôsledkom zmeny vykonanej zákonom č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Týmto zákonom bol novelizovaný aj zákon o odpadoch a slová elektronický šrot boli nahradené slovami elektrické a elektronické zariadenia.

K bodu 115 (§ 56):

Ide o zmenu, ktorá vychádza zo stanovenia rovnakých podmienok pre zníženie príspevku do RF aj pre tých, ktorí zabezpečili spracovanie starých vozidiel.

K bodu 116 (§ 58):

Mení sa lehota na schválenie výročnej správy o hospodárení vzhľadom k ustanoveniu § 61 ods. 3 g).

K bodu 117 (§62):

Ide o upresnenie súvisiace so zmenami v § 47.

K bodu 118 (§ 63):

Ide o opravu chybnej citácie odseku.

K bodu 119 (§ 64 ods. 7):

Priamo v zákone sa ustanovuje lehota, v ktorej je riaditeľ povinný vyzvať žiadateľa, aby odstránil nedostatky svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu.

K bodu 120 (§67 ods. 2):

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia, je potrebné na výkonom činností uvedených v novom § 72a poveriť Štátnu energetickú inšpekciu.

K bodu 121 (§ 68 ods. 2 písm. d))

Ide o premietnutie pôsobnosti pre vedenie zoznamu zavedeného § 40a. Doterajšia pôsobnosť sa presúva na krajský úrad.

K bodu 122 (§ 68 ods. 2písm. f)):

Doterajšia pôsobnosť ministerstva sa presúva na krajský úrad.

K bodu 123 (§ 68 ods. 2písm. k)):

Do zákona sa ustanovuje nová pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a to v prípade ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte, konzultovať opatrenia prípadne požiadať o zastavenie príslušnej činnosti, čím sa premieta požiadavka článku 8 smernice o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého.

K bodom 124 až 126 [§ 68 ods. 2písm. m), o) t) a u)]:

Ide o spresnenie pôsobnosti ministerstva.

K bodom 127 až 131 [§ 68 ods. 3 písm. a), j), m), n) a o) až t)]:

Spresnením a doplnením splnomocňovacích ustanovení pre ministerstvo sa vytvára právny rámec pre vypracovanie vykonávacích predpisov, ktorými sa prevezmú tie časti predpisov Európskej únie, ktoré majú povahu podzákonných noriem a súčasne sa dopĺňa splnomocnenie na úpravu podrobností o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu, čím sa ujednotí prax pri podávaní žiadostí a urýchli konanie fondu.

K bodu 132 (§ 70):

Ide o ustanovenie nových pôsobností presunutých z ministerstva. Súčasne sa ustanovuje kompetencia na vydávanie súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie iných ako nebezpečných odpadov mobilným zariadením (ostatných odpadov). V prípade nebezpečných odpadov bude túto kompetenciu vykonávať okresný úrad, nakoľko má najlepšiu možnosť dohľadu na výkonom týchto činností na území svojej územnej pôsobnosti.

K bodom 133 až 135 (§ 71 ods. 1 písm. b) a j)):

Ide o ustanovenie pôsobnosti okresného úradu v nadväznosti na povinnosti ustanovené predchádzajúcimi novelami zákona o odpadoch, prípadne odstránenie nepresností v texte.

K bodu 136 (§ 71 ods. 1 písm. i)):

Ide o spresnenie pôsobnosti okresného úradu.

K bodu 137 (§ 71 ods. 1 písm. k)):

Spresnením vnútorného odkazu sa zjednoznačňuje pôsobnosť ukladať pokuty aj za priestupky.

K bodu 138 (§ 71 ods. 1 písm. p)):

Ide o premietnutie pôsobnosti vo veciach monitorovania, zavedenej v § 40a a 40b.

K bodu 139 (§ 71 ods. 2):

Vzhľadom na zrušenie doterajšieho súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. h) sa odsek 2 stal bezpredmetným a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 140 (§ 72):

Ide o spresnenie pôsobnosti obce vo veciach prejednávania priestupkov a možnosti ukladať za ne pokuty. Súčasne sa v dôsledku skutočnosti, že obce sa stali stavebnými úradmi, javí ako zbytočná pôsobnosť vydávania vyjadrení podľa § 16 písm. b).

K bodu 141 (§72a):

Štátna energetická inšpekcia je v súčasnosti technicky, materiálne ale aj personálne vybavená na uskutočňovanie pôsobnosti týkajúcej sa tých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia. Z uvedeného dôvodu je namieste poveriť výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaných bifenylov práve túto inštitúciu.

K bodu 142 (§ 73 ods. 1):

Táto úprava vyplýva z ustanovenia čl. 13 smernice Rady z 15.7.1975 o odpadoch (75/442/EHS v znení smernice Rady 91/156/EHS), ktorá ustanovuje povinnosť príslušným orgánom štátu periodicky kontrolovať podniky, ktoré vykonávajú operácie zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov.

K bodu 143 (§ 73 ods. 2):

Doplnením § 73 ods. 2 sa upresňuje, že ak je to možné a účelné, orgán vykonávajúci štátny dozor v odpadovom hospodárstve najprv uloží nápravné opatrenie a až po jeho nesplnení pokutu.

K bodu 144 (§ 73 ods. 3):

V súlade s článkom 8 smernice o OT sa zavádza nová kompetencia orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve v ustanovených prípadoch uložiť príslušné opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťami podľa položiek Dl, D3 alebo Dl 5 prílohy č. 3.

K bodu 145 (§ 74 ods. 2 písm. b)):

Ide o úpravu vnútorného odkazu vzhľadom na zmeny v § 7.

K bodu 146 (§ 74 ods. 2písm. c)):

Účelom navrhovanej zmeny je spresnenie textu zákona.

K bodu 147 (§ 74 ods. 2písm. j)):

Spresnením textu a zavedením legislatívnej skratky sa odlišuje odborná spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti od odbornej spôsobilosti na autorizáciu.

K bodu 148 (§ 74 ods. 4):

Doplnením § 74 ods. 4 sa rozširuje okruh účastníkov konania o udelenie súhlasu na dekontamináciu a zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo kontaminovaných zariadení o obce Zároveň sa tým nepriamo vytvára priestor pre naplnenie požiadavky čl. 4 ods. 6 smernice o PCB, aby záznamy o polychlórovaných bifenyloch mohli byť predmetom diskusie a miestnymi úradmi a verejnosťou. Obec ako zainteresovaný účasník konania totiž môže voči žiadateľovi o vydanie príslušného súhlasu vyvinúť iniciatívu, aby sa na takomto postupe dohodli.

K bodu 149 (§ 74 ods. 5):

Doplnením § 74 ods. 5 sa rieši kompetenčný konflikt v prospech krajského úradu, ak začal konanie spolu s jedných alebo viacerými okresnými úradmi.

K bodu 150 (§ 76 a 77):

Ide o úpravu textu vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku v § 74 ods. 2 písm. j).

K bodu 151 (§ 76 ods. 3):

Ide o zmenu v dôsledku reálnych potrieb na vzdelanie a dĺžku a typ praxe osoby, ktorá má ako oprávnená osoba po odbornej stránke zaručovať bezpečný výkon posudkovej činnosti.

K bodu 152 (§ 76 ods. 6):

Ustanovuje sa režim predlžovania osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti.

K bodom 153 až 155 (§ 76 ods. 10, § 77 a 77a):

Ide o prevzatie ustanovení zákonnej povahy z vykonávacej vyhlášky k zákonu o odpadoch - vyhlášky č. 273/2001 Z. z.

K bodom 156 až 169 (§78):

Navrhovanými zmenami sa dopĺňa paragraf o iných správnych deliktoch s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť či už nových ustanovených povinností, alebo povinností, ktorých nesplnenie nebolo dosiaľ pod sankciou.

K bodu 169 (§79 ods. 1):

Zmenou § 79 ods. 1 sa pre orgány štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve vytvára dlhší časový priestor pre uloženie pokuty, ak už konanie začalo.

K bodom 170 až 176 (§ 80):

Navrhovanými zmenami sa dopĺňa paragraf o priestupkoch s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť či už nových ustanovených povinností, alebo povinností, ktorých nesplnenie nebolo dosiaľ pod sankciou.

K bodu 177 (§81):

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nepredpokladá posun účinnosti dotknutých ustanovení, je potrebné ustanoviť primerané prechodné obdobie.

K bodu 178 (Príloha č. 6):

Doplnením sa zosúlaďuje príloha č. 6 so smernicou Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládke odpadov.

K bodu 179

Doplnenie aproximačnej prílohy zodpovedá požiadavkám Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

ČI. II

Kbodul(§l):

Nakoľko je žiadúce, aby Štátna energetická inšpekcia plnila aj niektoré úlohy v oblasti štátnej správy v odpadovom hospodárstve, je potrebné priamym vstupom do zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v žnem neskorších predpisov v žnem zákona č. 276/2001 Z.z., zákona č. 208/2002 Z.z. a zákona č. 405/2002 Z.z. vytvoriť priestor na ustanovenie pôsobnosti v zákone o odpadoch.

ČI. III

Doterajšia prax ukázala, že zavedenie miestneho poplatku za nakladanie s komunálnymi odpadmi bolo vhodným riešením na problémy súvisiace s finančným krytím nákladov na nakladanie s nimi zo strany obcí. Napriek tomu však právna regulácia zavedená zákonom o miestnych poplatkoch nezahŕňa všetky prípady, na ktoré by sa mala vzťahovať povinnosť platenia poplatkov, spôsob výpočtu miestneho poplatku bol z viacerých strán označený ako nespravodlivý a aj zo strany obcí dochádzalo k príliš častej úprave problematiky tohto miestneho poplatku v rozpore so zákonom, čo bolo dôsledkom najmä veľmi rámcovej úpravy. Účelom tohto novelizačného článku je formou novej úpravy miestneho poplatku odstrániť všetky uvedené výhrady voči doterajšiemu zneniu a to aj vo väzbe na zmeny vyplývajúce z § 2 ods. 14 a § 39. Taktiež zmenou názvu poplatku dochádza k lepšiemu oddeleniu charakteru poplatku od ceny za službu, pričom sa kladie dôraz na to, že poplatník platí za to, že odpady na území danej obce produkuje.

Účelom nového § IQd je vyjadrenie skutočnosti, že poplatok sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „komunálne odpady“), ktoré v obci priebežne vznikajú (odsek 1 ), ako aj dôsledné označenie subjektov povinnosti platiť poplatok (poplatník v odseku 2) a povinnosti odvádzať poplatok obci (platiteľ poplatku v odseku 5). Oproti doterajšej úprave sa rozširuje okruh poplatníkov na všetkých pôvodcov komunálnych odpadov, ktorých produkciu komunálnych odpadov nemožno považovať za nepatrnú (ako je to napríklad v prípade turistu prechádzajúceho cez obec). Oproti doterajšiemu stavu sa za poplatníka považuje aj osoba, ktorá nehnuteľnosť skutočne užíva a to bez ohľadu, či na užívanie má právny titul alebo nie. Taktiež, oproti doterajšej úprave, platiteľom poplatku už nebude nájomca nehnuteľnosti. Cieľom ustanovenia o ručení za odvedenie poplatku je zamedziť prípadu, keď napr. správca domu vybral od poplatníkov príslušnú mesačnú sumu poplatku, ale obci ju neodviedol.

Úprava odsekov 3 a 4 má za cieľ zamedziť viacnásobnému plateniu poplatku tou istou fyzickou osobou, ak súčasne spĺňa viacero pojmových znakov poplatníka podľa odseku 2 písm. a), čo by inak znamenalo, že by bola povinná platiť poplatok z viacerých dôvodov v tej istej obci, ale aj napríklad ak ide o zamestnanca, keďže v tomto prípade je pôvodcom zamestnávateľ. Vychádza sa pritom z predpokladu, že v reálnom čase môže táto osoba tvoriť komunálne odpady iba na jednom mieste.

Odsekom 6 sa umožňuje preniesť výkon povinnosti odvádzať poplatok obci na samotného poplatníka. Tento inštitút je určený predovšetkým pre tých platiteľov, ktorí sa budú dlhodobejšie zdržiavať mimo územia obce alebo územia Slovenskej republiky, čo by mohlo ohroziť riadne platenie poplatku. Nedá sa však vylúčiť ani iné využitie, napríklad pri nájomných vzťahoch dohodnutých v rámci obchodno-záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi. Povinnosť ručiť za odvedenie poplatku však na poplatníka nemožno previesť.

V odseku 7 sa ustanovuje fakultatívny akogentný presun povinností poplatníka. Ustanovenie zjednodušuje situáciu ako obciam, tak aj poplatníkom, a to tak, že v komunitách typu „spoločných domácností“ (napr. rodina žijúca v jenom byte, rodinnom dome) môže byť styčnou osobou s obcou vo veciach plnenia povinností týkajúcich sa platenia poplatku iba jedna osoba. Tým sa uľahčuje nielen plnenie ohlasovacej povinnosti podľa § lOdc, ale aj činnosť obce pri vydávaní platobných výmerov, keďže v takomto prípade pôjde o jeden platobný výmer pre celú takúto domácnosť (pri inom ako množstvovom zbere).

Odsek 8 jednoznačne ustanovuje, ktorým dňom vzniká poplatková povinnosť, od ktorej sa následne viažu ďalšie povinnosti poplatníka, napr. podať ohlásenie.

V § IQda sa ustanovuje horná a dolná hranica sadzby poplatku, pričom sa vychádza z doterajšieho stavu. Pri množstvovom zbere sa tiež vychádza z predpokladu, že jedna fyzická osoba vyprodukuje za deň priemerne jeden kilogram komunálnych odpadov, čo v prepočte na objemové jednotky predstavuje asi dva litre alebo dm³. Ustanovením hornej sadzby sa tiež zabraňuje zneužívaniu zo strany obcí. V prípade iného ako množstvového zberu sa zachováva doterajšia dolná a horná hranica poplatku, pričom s cieľom zjednodušenia výpočtu poplatku na rôzne dlhé časové obdobia sa sadzba ustanovuje na jeden kalendárny deň.

Keďže je nevyhnutné zachovať prísnej účelovej viazanosti použitia prostriedkov poplatku (iba na činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi), bolo potrebné ustanoviť okrem hornej a dolnej sadzby poplatku platnej v celej Slovenskej republike aj iné kritérium, ktoré limituje hornú hranicu sadzby poplatku, berúc pritom do úvahy pomery v konkrétnej obci. Predchádza sa tým situáciám, keď si niektoré obce vylepšovali obecné rozpočty z miestneho poplatku za komunálne odpady, hoci náklady na činnosti s týmito odpadmi mali v skutočnosti nižšie, pričom prebytky z tohto poplatku potom využívali na krytie iných nákladov.

V § IQdb sa ustanovuje spôsob určovania poplatku v obci, ktorý závisí od toho, či má obec zavedený množstvový zber alebo nie. Ak áno, obec má právo ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení spôsob platenia poplatku (napr. zakúpením žetónov, špeciálnych vriec na odpady a pod.). Pokiaľ v obci množstvový zber zavedený nebude, obec najprv pri vydávaní všeobecne záväzného nariadenia určí dĺžku obdobia, za ktoré sa poplatok platí (napr. kalendárny rok). Toto obdobie však môže byť určené odlišne pre rôzne situácie, napr. iné pre osoby s trvalým pobytom, iné pre osoby, ktoré majú v obci iba rekreačnú chatu alebo chalupu. Určenie konkrétnej výšky poplatku je pritom iné pri fyzických osobách - bežných obyvateľov a iné pri právnických osobách a podnikateľoch.

V prvom prípade sa berie do úvahy iba počet dní, počas ktorých fyzická osoba napĺňa pojmové znaky poplatníka.

U právnických osôb a podnikateľoch sa okrem časového obdobia berie do úvahy aj tzv. ukazovateľ dennej produkcie komunálnych odpadov pri činnosti takéhoto poplatníka, ktorých pôvodcom v právnom zmysle je táto osoba. Účelom tohto ukazovateľa je zohľadniť dve skutočnosti:

a)     množstvo komunálnych odpadov, ktoré vyprodukujú fyzické osoby, vykonávajúce u poplatníka prácu (predovšetkým zamestnanci a členovia štatutárnych orgánov), pričom charakter týchto odpadov je pre tieto osoby typický bez ohľadu na skutočnosť, či sa nachádzajú v zamestnaní, doma, v chalupe, záhrade (napr. desiatové papiere, obalové odpady z ich konečnej spotreby, hygienické odpady a pod.). Keďže tieto odpady môžu osoby produkovať v danom čase iba na jednom mieste, do úvahy berú len tie osoby, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt v inej obci (ostatní už v obci raz platia bez zohľadnenia skutočnosti, koľko hodín sa cez deň zdržujú doma),

b)     množstvo komunálnych odpadov, ktoré vzniká z činnosti právnickej osoby alebo podnikateľa (napr. kancelársky papier, žiarovky). Pri tomto údaji sa rozlišujú tri skupiny pôvodcov - dve špecifické a jedna všeobecná, pričom sa však započítava vždy iba jedna skupina. U týchto skupín je premennou, ktorá najlepšie vyjadruje skutočné množstvo komunálnych odpadov, vždy iný ukazovateľ v závislosti od charakteru činnosti poplatníka.

V odseku 4 sa ustanovuje dĺžka rozhodujúceho obdobia, ktoré je potrebné pre získavanie vstupných údajov na účely zistenia počtu osôb podieľajúcich sa na tvorbe komunálnych odpadov (pri právnických osobách a podnikateľoch).

c) IQdc ustanovuje pre poplatníka ohlasovaciu povinnosť (odsek 1) alebo právo (odsek 2) vo vzťahu k obci.

d) 11 odsekoch 1 a 2 ustanovuje postup pri zistení preplatku, pričom sa nepriamo ukladá obci zaoberať sa každým dodatočným ohlásením resp. vlastným zistením skutočnosti, ak poplatník platil viac ako v skutočnosti mal. Taktiež sa ustanovuje povinnosť obci vrátiť prípadný preplatok, ako aj lehota na jeho vrátenie.

V     § 15 sa ustanovujú obligatórne náležitosti všeobecne záväzného nariadenia obce.

V § 16 ods. 2 sa ustanovuje povinnosť obce znížiť alebo odpustiť poplatok v prípadoch, ak sa poplatník dlhodobo zdržiava v zahraničí, vykonáva základnú vojenskú službu alebo nevyužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený využívať, viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

V    § 16a sa dopĺňa prechodné ustanovenie, ktoré rieši situáciu, ak v obci nebude vydané všeobecne záväzné nariadenie podľa ustanovení tohto zákona.

ČI. IV

Vzhľadom na viaceré predchádzajúce novelizácie zákona o odpadoch, ale aj s ohľadom na zmeny navrhované v návrhu zákona je žiadúce vydať po prijatí tohto zákona úplné znenie zákona o odpadoch.

ČI. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Výnimky:

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2005:

-         ustanovenie o novej autorizácii podľa § 8 ods. 3 písm. d) - zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov s obsahom ortuti,

-        ustanovenia 40c ods. 4 o povinnosti materiálového zhodnocovania stavebných odpadov a odpadov z demolácií vznikajúcich pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii a demolácií komunikácií,

-        ustanovenie § 47 ods. 7 o povinnosti odovzdať svetelný zdroj s obsahom ortuti a držiteľovi autorizácie

-        ustanovenie o zákaze podľa § 18 ods. 3 písm. 1), dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi

Účinnosť ustanovení odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ:

-        ustanovenie § 18 ods. 3 písm. n), zákaz uvádzať na trh vozidlá obsahujúce materiály a súčiastky, ktoré obsahujú olovo, kadmium, ortuť alebo šesťmocný chróm okrem ustanovených prípadov [§ 68 ods. 3 písm. p)]

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2006:

-        ustanovenie § 18 ods. 3 písm. o), zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2010:

-        ustanovenie § 39 ods. 14 - povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov.

V Bratislave dňa 11. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky