Zákon o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 238/2006 účinný od 01.09.2012 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike                       a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Navrhované zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie k transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. V návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.

Návrh zákona tiež komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.


B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definície distribučnej sústavy o slovné spojenie elektronické komunikačné siete, čím sa majú odstrániť výkladové nejasnosti v súvislosti s tým, čo sa považuje za telekomunikačné zariadenie. Explicitným doplnením pojmu elektronické komunikačné siete bude zrejmé, že za funkčnú súčasť distribučnej sústavy sa majú považovať ako aktívne, tak aj pasívne prvky telekomunikačných zariadení t.j. aj pasívne optické a metalické vedenia, a to za predpokladu, že tieto slúžia na účely prevádzkovania distribučnej sústavy. Uvedené navyše plne korešponduje s ustanovením § 31 ods. 1 písm. a) zákona                  č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť definície nových pojmov v oblasti elektromobility. Predmetné pojmy predstavujú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zadefinovanie pojmov v oblasti elektromobility na účely zákona č. 251/2012 Z. z. bolo potrebné v súvislosti s rozšírením negatívneho vymedzenia podnikania v energetike o činnosť prevádzkovania nabíjacích staníc.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava. Do definície plynárenského zariadenia sa dopĺňa zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu.

K bodu 4
Navrhuje sa oprava nepresnosti v doterajšom znení zákona, keďže § 4 ods. 1 neupravuje cenu za jednotku dodanej elektriny a plynu.

K bodu 5
Pre vylúčenie pochybností týkajúcich sa zákonných povinností pri prevádzkovaní nabíjacej stanice a vytvorenie potrebného právneho rámca sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že prevádzkovanie nabíjacích staníc sa nepovažuje za podnikanie v energetike a na túto činnosť sa nevyžaduje oprávnenie na podnikanie v energetike.

K bodu 6
Nakoľko je pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhnutné disponovať informáciami o subjektoch, ktoré prevádzkujú verejne prístupné nabíjacie stanice, tieto subjekty majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti. Zároveň sa táto oznamovacia povinnosť vypúšťa pre výrobcov elektriny v malom zdroji.

K bodu 7
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.


K bodu 8
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje zmena lehoty na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu.

K bodom 9 až 11
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.

K bodu 12
Spresnenie druhej vety súčasného § 15 ods. 7 a zosúladenie ustanovenia s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.

K bodu 13
Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 sa navrhuje za účelom zosúladenia súčasného znenia s potrebami organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre výkon jeho činností podľa § 37 ods. 4. Aktuálne znenie ustanovenia § 15 ods. 9 neupravuje poskytovanie údajov pre niektoré činnosti vykonávané organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (správa a zber nameraných údajov a centrálna fakturácia). Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 odstraňuje tento nedostatok, keď nahrádza doterajší nepostačujúci výpočet údajov údajmi potrebnými pre výkon činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, poskytovanými podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, pričom medzi poskytovateľov údajov pridáva aj prevádzkovateľov priamych vedení a výrobcov elektriny. V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje doplnenie povinnosti pre účastníkov trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvu o poskytovaní údajov s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, na základe ktorej budú tieto údaje poskytované.

K bodu 14
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov na trhu s elektrinou a trhu                     s plynom, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Navrhovaná úprava je v prospech všetkých účastníkov trhu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete majú právo zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania sústavy alebo siete do svojho prevádzkového poriadku. Doterajšia právna úprava cez prechodné ustanovenie § 45 ods. 5 zákona                           č. 250/2012 Z. z. z roku 2012 je už nedostatočná a prekonaná praxou, nakoľko neupravuje možnosť pravidelnej aktualizácie vzorových prevádzkových poriadkov vydaných v roku 2013.

K bodu 15
Všeobecne:
Pre prevádzku elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je v poslednom období charakteristické časté neplnenie kritérií (N-1) a v určitých časových obdobiach dokonca preťažovanie vedení, čo vytvára riziko jej rozpadu. Súčasná právna úprava neposkytuje dostatočnú legislatívnu oporu na vykonávanie činností, ktorých cieľom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy a je potrebné jej spresnenie. Zároveň v Slovenskej republike absentuje vykonávanie praktických skúšok opatrení a postupov určených na zabránenie alebo zmiernenie hroziaceho stavu núdze v elektroenergetike. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozpadu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je potrebné presne definovať práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a rozsah ich zodpovednosti, pretože akékoľvek neočakávané poruchy v sústave môžu mať značné hospodárske dôsledky. Z uvedených dôvodov návrh novely komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

K § 20 ods. 1:
Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou úpravou spresňuje, čo sa rozumie stavom núdze v elektroenergetike a čím je tento stav spôsobovaný.

K § 20 ods. 2:
Zavádza sa nová definícia predchádzania stavu núdze v elektoenergetike. Pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a distribučných sústav oprávnení prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zabránenie hroziacemu stavu núdze. Takéto opatrenia majú dopad na účastníkov trhu s elektrinou a títo sú povinní predmetné opatrenia znášať.

K § 20 ods. 3 a 6:
Navrhuje sa zákonná úprava skúšky stavu núdze v elektroenergetike. Skúšky stavu núdze sa v Slovenskej republike nevykonávajú, pričom ide o veľmi dôležitú súčasť bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy. Podobná previerka v Českej republike odhalila množstvo nedostatkov, ktoré by v prípade vzniku stavu núdze v elektroenergetike mohli viesť až k rozpadu sústavy. Na základe doterajšej úpravy boli prijaté pravidlá pre postupy ochrany a obnovy sústavy na vymedzenom území, ktoré vychádzajú z vykonaných výpočtov. Je však nevyhnutné niektoré postupy odskúšať aj prakticky v reálnej prevádzke a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu skúšok stavu núdze a overenie súboru opatrení a postupov uplatňovaných pri stave núdze v elektroenergetike alebo pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike, ktorými možno predísť stavom spôsobujúcim škody veľkého rozsahu. Kompetencia vykonať skúšku stavu núdze sa zveruje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. Počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike je možné realizovať všetky obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike a opatrenia zamerané na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike, pričom počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike sa neuplatňujú štandardy kvality a vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny sa uskutočňuje v rozsahu podľa pravidiel trhu. Účastníkom trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri skúške stavu núdze v elektroenergetike a príprave na túto skúšku potrebnú súčinnosť a dodržiavať pokyny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie opatrení a postupov a plnenia pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri skúškach skúške stavu núdze v elektroenergetike je vylúčené. Oprávnenosť nákladov vynaložených na vykonanie skúšok stavu núdze v elektroenergetike zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 4 a 8:
Definuje sa, ktoré opatrenia sa považujú za obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike, teda opatrenia realizované v sústave pri stave núdze v elektroenergetike, pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike alebo pri skúške stavu núdze v elektroenergetike. Tieto opatrenia sú realizované jednak automaticky aktiváciou technických zariadení, ale tiež prostredníctvom postupov a pokynov dispečingov. Spôsob ich realizácie ustanoví vykonávací právny predpis. Prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav sa ukladá povinnosť postupovať pri prijímaní obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzili zariadenia verejnoprospešných služieb a odberateľov elektriny v domácnosti. Vykonávací právny predpis zároveň určí, ktorým subjektom nemožno prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny vôbec.

K § 20 ods. 5:
Vzhľadom na nevyhnutnosť bezprostredne reagovať na vznik stavu núdze v elektroenergetike upravujú sa podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze v elektroenergetike, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike po posúdení dôsledkov jeho vzniku vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Túto povinnosť má prevádzkovateľ prenosovej sústavy pred prijatím obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike, s výnimkou situácie, ak hrozí rozpad sústavy alebo k rozpadu sústavy už došlo. Uvedená úprava je potrebná, pretože podmienky stavu núdze v elektroenergetike môžu nastať aj spontánne vo veľmi krátkom čase, ktorý neumožňuje dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy stav núdze v elektroenergetike vyhlásiť pred prijatím nevyhnutných opatrení na ochranu a obnovu sústavy. V tomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený vyhlásiť ustanoveným spôsobom stav núdze v elektroenergetike dodatočne. Všetky právne dôsledky súvisiace s vyhlásením stavu núdze v elektroenergetike sa v takomto prípade budú vzťahovať k okamihu, v ktorom stav núdze nastal a ktorý bol určený prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má zároveň aj kompetenciu odvolať stav núdze v elektroenergetike.

K § 20 ods. 7:
V nadväznosti na kompetenciu prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyhlasovať a odvolávať stav núdze v elektroenergetike sa mu ukladá aj kompetencia vyhlasovať a odvolávať obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri stave núdze. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má najlepší prehľad o potrebe vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na časti vymedzeného územia, tieto vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prípade vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na základe žiadosti, pri ktorej neboli splnené podmienky na ich vyhlásenie, sa ustanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za spôsobenú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v sústave je často potrebné riešiť situácie, ktoré by mohli viesť k stavu núdze v elektroenergetike, pričom podstatným pri riešení takýchto situácií je najmä rýchlosť reakcie, či situácie, ktoré sa týkajú len vymedzeného okruhu účastníkov, ustanovuje sa výnimka, podľa ktorej sa obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike a skúške stavu núdze nevyhlasujú. Takéto opatrenia sa však musia oznámiť dotknutým účastníkom trhu s elektrinou najneskôr do jednej hodiny po ich prijatí.

K § 20 ods. 9:
Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike sa ustanovuje povinnosť pre účastníkov trhu s elektrinou podrobiť sa týmto obmedzujúcim opatreniam, ako aj opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre odberateľa elektriny, ktorý je v predmetnom čase galvanicky pripojený do sústavy mimo územia Slovenskej republiky (ostrovy zásobované zo sústav mimo územia Slovenskej republiky), keďže v tomto čase je odberateľ elektriny povinný sa riadiť podmienkami prevádzky takejto sústavy. Každý účastník je nielen povinný podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike, ale v prípade vyhlásenia stavu núdze je povinný sa podieľať aj na odstránení príčin a dôsledkov stavu núdze v elektroenergetike a na obnove dodávok elektriny.



K § 20 ods. 10:
V porovnaní s doterajšou úpravou sa dopĺňa právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať náhradu škody spôsobenej na časti vymedzeného územia. Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu s elektrinou nahradiť škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a v prípade časti vymedzeného územia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nedodržaním obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike po ich vyhlásení alebo oznámení. V prípade porušenia povinnosti účastníka trhu s elektrinou podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike môže na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľov distribučných sústav dôjsť ku škodám na technických zariadeniach alebo iným súvisiacim škodám. Keďže zabezpečenie zvládnutia stavu núdze v elektroenergetike, ako aj hrozby stavu núdze v elektroenergetike je verejným záujmom, je potrebné explicitne ustanoviť zodpovednosť za škodu spôsobenú účastníkmi trhu s elektrinou.

K § 20 ods. 11:
Stav bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy je možné zabezpečiť len úpravou zariadení účastníkov trhu s elektrinou pripojených do sústavy v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V budúcnosti je navyše potrebné predpokladať, že na základe výsledkov vykonaných skúšok stavu núdze v elektroenergetike bude potrebné upraviť tieto technické požiadavky. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanoviť povinnosť účastníkov trhu s elektrinou zabezpečiť úpravu svojich zariadení v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami. Táto povinnosť sa bude vzťahovať nielen na nové, ale aj na existujúce zariadenia účastníkov trhu s elektrinou, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy. Oprávnenosť nákladov vynaložených na úpravu zariadení regulovaných subjektov zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 12:
Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je za ustanovených podmienok vylúčené. Realizáciou obmedzujúcich opatrení dochádza k odvráteniu škody alebo zmenšeniu jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto mimoriadne okolnosti môžu spôsobiť mimoriadne závažné dôsledky v sústave, je potrebné vylúčiť zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzujúcimi opatreniami v elektroenergetike realizovanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je vylúčené aj vtedy, ak došlo k odpojeniu zariadenia užívateľa sústavy v dôsledku činnosti technických prostriedkov zabezpečujúcich automatické odpájanie zariadení od sústavy. Pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky sústavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny počas obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike riešilo v pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K bodu 16
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby príslušní účastníci trhu s plynom už v čase predkladania návrhu spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu informovali ministerstvo o už uzavretých zmluvách o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom alebo o zámere splniť povinnosť zabezpečenia uzatvorením zmluvy o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom.


K bodom 17 a 18
Kapacita pripojenia sa stanovuje v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy, rovnako ako aj technické dimenzovanie pripojenia. Oba tieto pojmy predstavujú technický parameter popísaný v Technických podmienkach prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy spoločnosti SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmluve                o prístupe do prenosovej sústavy sa stanovuje rezervovaná kapacita. Navrhuje sa v tomto zmysle zosúladiť a upraviť súvisiace ustanovenia zákona o energetike. Cieľom je odstránenie pochybností účastníkov trhu v procese zosúlaďovania existujúcich zmlúv o pripojení                       s užívateľmi prenosovej sústavy so sieťovými predpismi v oblasti pripájania do sústav, v tomto prípade s nariadením Komisie 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy.

K bodu 19
V súvislosti s úpravou § 15 ods. 9 sa navrhuje doplniť do § 26 nový odsek 15, v ktorom sa zadefinuje zmluva o poskytovaní údajov, na základe ktorej budú účastníci trhu s elektrinou poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.

K bodu 20
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením nového odseku 15 do § 26.

K bodu 21
Navrhovaná úprava odkazuje na právnu úpravu používania redispečingu a protiobchodu, na ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený v súlade s priamo aplikovateľným právnym predpisom Európskej únie.

K bodu 22
Požaduje sa, aby boli plány rozvoja prenosovej sústavy predkladané jednotlivým orgánom zosúladené a jednotné. Ak nedôjde k požadovanej zmene termínu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude musieť spracovávať viaceré rozvojové dokumenty, ktoré nebudú navzájom zosúladené a navyše môžu byť v rozpore s desaťročným plánom ENTSO-E. K aprílu kalendárneho roka sú už k dispozícii aj predbežné údaje o spotrebe a výrobe za predchádzajúci kalendárny rok a tiež je ukončené schvaľovanie investičného plánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy (k 30. novembru je proces schvaľovania investičného plánu len na svojom začiatku). TYNDP ENTSO-E má periodicitu tiež každý druhý rok a niektorí prevádzkovatelia prenosových sústav v Európe už túto periodicitu TYNDP ENTSO-E aplikujú na svoje národné desaťročné plány.

K bodu 23
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí plný súlad so smernicou 2009/72/ES.

K bodu 24
Spresňuje sa znenie ustanovenia v súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze                   v elektroenergetike.

K bodu 25
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 31, ktorou sa upravuje povinnosť prevádzkovateľov distribučných sústav poskytovať údaje o meraní elektriny aj dodávateľom so spresnením označenia tohto dodávateľa a rovnako spresnenie, ktoré informácie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou (t.j. ktoré informácie poskytuje pre dodávateľa a ktoré pre OKTE).

K bodu 26
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete                    a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 27
Dôvodom je potreba zosúladenia obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom podľa § 90 písm. d). Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov.

K bodu 28
Cieľom úpravy je upraviť vzťah medzi novým subjektom (nabíjacia stanica) a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súčasne navrhovaná úprava umožní lepšie technické dimenzovanie sústavy, ako i inštalácie príslušného určeného meradla.

K bodu 29
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodu 30
Navrhuje sa upraviť znenie §43 ods. 10 písm. b), nakoľko v súčasnosti platnom znení zákona nie je taxatívne zakázaná výstavba stavieb, konštrukcii a skládok v ochrannom pásme elektrickej stanice s vonkajším vyhotovením.

K bodu 31
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že prepravnú kapacitu je možné rezervovať oddelene na vstupnom bode do prepravnej siete alebo na výstupnom bode z prepravnej siete.



K bodu 32
Legislatívno-technická úprava. Prevádzkovateľ zásobníka poskytuje užívateľom zásobníka prerušiteľnú uskladňovaciu kapacitu.

K bodu 33
Legislatívno-technická úprava. Zabezpečuje sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005.

K bodu 34
Navrhuje sa spresnenie účastníkov trhu s plynom, ktorým prevádzkovateľ prepravnej siete umožňuje prístup k meradlu.

K bodu 35
V záujme zachovania fungovania trhu s plynom a jasného vymedzenia jednotlivých úloh                       a funkcií t.j. prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu sa navrhuje jednoznačné definovanie predpokladov pre pripájanie účastníkov trhu s plynom do prepravnej siete                      a zachovanie základnej úlohy prepravnej siete na vymedzenom území.
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území poskytuje vyjadrenie, či žiadateľa o pripojenie do prepravnej siete je možné pripojiť do distribučnej siete, pričom sa vyjadruje k ustanoveným dôvodom.

K bodu 36
Zjednocujú sa zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona                        č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 37
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že schválenie investícií do prepravnej siete úradom je podľa ustanovení smernice 2009/73/ES potrebné bez ohľadu na to, ktorý z možných prístupov k uskutočneniu investície sa použije.

K bodu 38
Navrhuje sa špecifikovať povinnosť prevádzkovateľov distribučných sietí poskytovať informácie o distribuovanom plyne aj v energetických jednotkách. Zároveň sa navrhuje, že podrobnosti o použití údajov v objemových a energetických jednotkách by mal ustanovovať vykonávací predpis aj v prípade prevádzkovateľov distribučných sietí. Na aplikáciu navrhovaných ustanovení je potrebná novelizácia vykonávacieho predpisu (vyhláška MH SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového). Zabezpečí sa ňou zjednotenie prepočtov medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a dodávateľmi. Vzhľadom na administratívnu náročnosť v súvislosti s nutnou úpravou IT systémov účastníkov trhu s plynom sa navrhuje odloženie účinnosti týchto ustanovení na 1. január 2019.



K bodu 39
Navrhuje sa, aby dodávatelia mohli určovať spotrebu plynu medzi dvoma termínmi zisťovania stavu meradla na základe typového diagramu, ktorý zverejní prevádzkovateľ siete. Takýto postup je flexibilnejší, je v prospech odberateľa a už teraz funguje v rámci dodávky elektriny. Navrhuje sa teda zosúladiť ustanovenia týkajúce sa merania a vyhodnocovania dodávky plynu s podmienkami platnými v dodávke elektriny. Ustanovením sa spresňuje označenie dodávateľa, ktorému sa oznamuje určený typový diagram, rovnako aj spôsob a lehota na oznámenie typového diagramu.

K bodu 40
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 41
Navrhuje sa zosúladenie znenia zákona s potrebami aplikačnej praxe. Prevádzkovateľ zásobníka má na svojom webovom sídle zverejnené obchodné podmienky prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu nepretržite, teda nielen k 31. októbru. Zároveň zmeny príslušných obchodných podmienok realizuje prevádzkovateľ zásobníka aj v iných termínoch počas roka, po konzultácii s účastníkmi trhu s plynom a na základe schválenia úradu. Určuje sa hraničný termín ich zverejnenia vzhľadom k nadobudnutiu ich účinnosti.

K bodu 42
Prevádzkovateľ zásobníka v súčasnosti predkladá informácie týkajúce sa rozvoja uskladňovacej kapacity nielen podľa zákona o energetike na obdobie piatich rokov, ale aj podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1113/2014, avšak na obdobie troch rokov. Zároveň prevádzkovateľ zásobníka každoročne zasiela informácie o rozvoji uskladňovacej kapacity prevádzkovateľovi prepravnej siete za účelom vypracovania desaťročného plánu rozvoja siete, pričom tento dokument je následne aj verejne dostupný. V súvislosti s cieľom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia.

K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 44
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodom 45 až 51
Úpravou sa precizuje transpozícia článku 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13.  júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.

K bodu 52
Navrhuje sa ustanovenie povinnosti prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete je pri odberateľoch plynu mimo domácností stanovená k 31. decembru.
Navrhuje sa, aby mohol byť  použitý aj stav počítadla určeného meradla nahlásený odberateľom plynu a odsúhlasený prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzájomným odsúhlasením by malo byť zabezpečené, že nahlásený stav bude zodpovedať spotrebe. Takýto postup je už v súčasnosti v praxi používaný. Ustanovuje sa lehota pre nahlásenie stavu počítadla určeného meradla pre odberateľov plynu mimo domácnosti. Samoodpočet meradla odberateľom môže zvýšiť mieru záujmu odberateľa a znížiť množstvo sporov.
Pre prevádzkovateľa distribučnej siete sa navrhuje ustanovenie lehoty na oznámenie údajov za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti dodávateľom.

K bodu 53
Navrhuje sa ustanovenie, že dodávateľ plynu fakturuje dodávku plynu najneskôr nasledujúci kalendárny mesiac po tom, ako prevádzkovateľ distribučnej siete oznámi dodávateľovi plynu údaje o množstve plynu, ktoré odberateľ plynu odobral za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a na základe údajov, ktoré prevádzkovateľ distribučnej siete zistil spôsobom podľa § 76 ods. 2. Zároveň sa umožňuje dodávateľom na účely vystavenia faktúry určiť množstvo dodaného plynu v obdobiach medzi dátumami, v ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete odčíta skutočne namerané údaje o dodávke plynu podľa § 76 ods. 2, buď na základe vzájomne odsúhlaseného stavu počítadla určeného meradla medzi dodávateľom a odberateľom alebo na základe typového diagramu. Ustanovuje sa povinnosť pre dodávateľov uviesť v každej faktúre za dodávku plynu číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.

K bodu 54
Navrhuje sa doplnenie právomocí ministerstva na základe nového nariadenia Európskej komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektroenergetiky. Členský štát má podľa článku 4 tohto nariadenia právo určiť iný subjekt ako je regulačný orgán. Určený orgán má, okrem iného, právo schvaľovať návrhy uvedené v odseku 2 písm. a) až d) a písm. g) nariadenia, špecificky podmienky plnenia funkcie poskytovateľa služieb obrany a obnovy, zoznam významných používateľov siete, zoznam prioritných významných používateľov siete alebo zásady uplatňované na ich vymedzenie vrátane podmienok odpojenia a reaktivácie napájania a plán skúšania. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určenému subjektu oznamuje plán obrany a plán obnovy podľa článku 4 ods. 5. Určený orgán má právo schvaľovať ďalšie požiadavky, podmienky alebo metodiky podľa článku 4 ods. 6 a práva týkajúce sa komunikačných systémov podľa článku 41. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, určeným orgánom s právomocami vo vzťahu k špecifickým ustanoveniam tohto sieťového predpisu bude ministerstvo.

K bodu 55
Navrhuje sa doplnenie nových právomocí ministerstva na základe nariadení Európskej komisie, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy a usmernenia. Podľa článku 13 odsek 4 nariadenia, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave má členský štát alebo prípadne príslušný regulačný orgán právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok jednej alebo viacerým tretím stranám. Analogicky má členský štát alebo prípadne regulačný orgán podľa článku 39 odsek 1 nariadenia,  ktorým sa ustanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie, právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok v prípade pozastavenia trhových činností jednej alebo viacerým tretím stranám. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, tieto právomoci bude vykonávať ministerstvo na základe zákona              č. 251/2012 Z. z.

K bodom 56 a 57
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a sietí a obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Táto úprava zároveň plne nahrádza už neaktuálnu právnu úpravu podľa prechodných ustanovení § 45 ods. 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov ako aj ostatných účastníkov trhu.

K bodom 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 61
Navrhuje sa úprava týkajúca sa možnosti udeľovania pokút úradom v súlade s požiadavkami smernice 2009/72/ES resp. 2009/73/ES až do výšky 10 % z obratu v prípade porušenia konkrétnych povinností zo strany jednotlivých prevádzkovateľov. Doterajšia právna úprava, ktorá určovala maximálne sadzby pokút, obmedzovala úrad pokiaľ ide o možnosť určiť výšku pokuty podľa závažnosti porušenia povinností určených zákonom.

K bodu 62
Navrhuje sa úprava týkajúca sa výšky pokút, ktoré úrad udeľuje za porušenie povinností, ktoré nie sú ustanovené smernicou 2009/72/ES.

K bodu 63
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. c) navrhuje doplnenie sankcií pre prevádzkovateľa priameho vedenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich                         z § 15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodom 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. g) navrhuje doplnenie sankcií pre výrobcu elektriny za porušenie povinností vyplývajúcich z §15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu potreby zosúladenia s novým znením § 91 ods. 2 písm. a) a b).

K bodu 68
V súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike sa spresňuje znenie splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 69 a 70
Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 71
Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s novými ustanoveniami § 35 ods. 2 písm. j) a k).

K bodu 72
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K Čl. II   

Navrhuje sa dátum účinnosti.


V Bratislave 21. februára 2018






Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

63

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zá kona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktoré ho legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

Ide o:

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vn útorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spolupr ácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, o podmienkach prístupu do sú stavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009, o podmienkach prístupu do prepravných siet í pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetického balíč ka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regioná lnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra'), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z energetického balíčka a ako aj z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné činnosti a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete. Oddelenie vý roby a dodávky elektriny od prenosovej sústavy bude realizované prostredníctvom modelu úplného oddelenia vlastníctva. Oddelenie výroby a dodávky plynu od prepravnej siete bude možné uskutočniť využití m 3 modelov – úplné oddelenie vlastníctva (OU), vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa siete (ISO) a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (ITO).

Návrh zákona ďalej výrazne posilňuje práva odberateľ a elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov, napr. ustanovuje možnosť zmeniť dodávateľa elektrickej energie a plynu v priebehu troch týždňov a bez poplatkov, právo spotrebite ľa dostať konečné vyúčtovanie do šiestich týždňov po zmene dodávateľa, právo odberateľov na relevantné údaje o spotrebe elektriny a plynu, právo na informácie o spotrebiteľských prá vach uvedené na faktúrach a webových sídlach energetických podnikov a ďalšie.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺňa sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domá cnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzáciu za chybné alebo oneskorené vyúč tovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanovených Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa ako aj ďalšie z pohľadu odberate ľa dôležité náležitosti.

Tiež sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok. O tomto práve je dodávateľ povinn ý odberateľov elektriny a plynu informovať transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dod ávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzické ho odpočtu stavu na určenom meradle.

Slovenská republika je podľa novej legislatívy povinná rovnako zabezpečiť, aby všetci odberatelia elektriny a plynu v domácnosti, a v prípade potreby aj malé podniky, využívali univerzá lnu službu, čo znamená právo na dodávku elektriny na ich území v určenej kvalite, za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dod ávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislat ívno-technické úpravy.

Predmetný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a ž ivotné prostredie.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitn á časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorý zahàňa stanovenie podmienok podnikania v energetike, v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odchýlne upravené najmä vo vz ťahu k činnosti dodávateľov elektriny a plynu. Predmet úpravy zákona zahàňa taktiež opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pričom nová úprava bezpečnosti dodávok plynu v plynárenstve vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu. Zákon ďalej upravuje práva a povinnosti účastní kov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na nové požiadavky na regulovanie činností v elektroenergetike a plynárenstve sa novým spôsobom liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť vý kon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v transponovaných smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úprava definície prístupu do sústavy alebo do siete v nadväznosti na nové vymedzenie jednotlivých zmlúv týkajúcich sa prístupu do sú stavy alebo siete. Zároveň sa v rámci definície vymedzuje obsah pojmu prístup do sústavy alebo siete. Zmena reaguje na skutočnosť, že v aplikačnej praxi dochádza často k zámene pojmov pripojenie a prístup.

Z dôvodu duplicity resp. obsolétnosti sa navrhuje vypustiť definície národnej prenosovej sústavy alebo prepravnej siete, nového účastníka trhu a spoločnosti s malým podielom na trhu.

Vymedzuje sa definícia univerzálnej služby a podmienky dodávok v režime univerzálnej služby vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v čl. 3 ods. 3, 4 a 7 Smernice 2009/72/ES. Univerzálna služba nie je časovo obmedzená a je regulovaná primárne vecne, nie cenovo. Nastavenie podmienok univerzálnej služby smeruje k zabezpečeniu dostatočnej úrovne hospodárskej súťa že v segmente dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu, v záujme dosiahnutia primeranej cenovej úrovne dodávok. Ceny dodávky v rámci univerzálnej služby by mali byť porovnateľné, tzn. rovnakej a č o najjednoduchšej štruktúry. V platnom zákone je univerzálna služba chápaná ako zmluva o združenej dodávke, čo je z pohľadu smernice nedostatočné.

Navrhuje sa ďalej v nadväznosti na poznatky aplikač nej praxe spresnenie vymedzenia pojmu odberné miesto. V tejto súvislosti sa taktiež novo definuje pojem merací bod.

Zavádza sa nová definícia pojmu inteligentný merací systém v rámci transpozície ustanovení prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa ďalej spresnenie pojmu odchýlka sústavy vzhľadom na aplikačné problémy pri aplikovaní doterajšej definície.

Spresňujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú činnosti organizátora krátkodobé ho trhu s elektrinou (OKTE, a.s.). Upravuje sa vecne nesprávna definícia organizovania krátkodobého trhu s elektrinou a nahrádza sa definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.Navrhuje sa výslovne zahrnúť biometán do rozsahu definície pojmu plyn.

Navrhuje sa úprava definície distribučnej siete s cieľom jej spresnenia v nadvä znosti na úpravu definície prepravnej siete za účelom dosiahnutia súladu s novou definíciou pojmu preprava podľa čl. 2 bod 3 Smernice 2009/73/ES.

K § 3

Ustanovenie v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou vymedzuje osoby v rozsahu relevantnom z pohľadu predmetu úpravy. Vymedzenie osôb v zásade zodpovedá doterajšej úprave.

Navrhuje sa zavedenie definície vertikálne integrovaného plynárenského podniku v rámci transpozície čl. 2 bod 20 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa úprava definície plyn árenského podniku v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 1 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s novým vymedzením koncepcie univerzálnej služby sa definuje dod ávateľ poskytujúci univerzálnu službu ako každý dodávateľ, ktorý dodáva elektrinu alebo plynu odberateľom elektriny alebo plynu v domácnosti alebo malým podnikom. Dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu má povinnosť dodávať elektrinu resp. plyn každému odberateľovi v domácnosti alebo malým podnikom, ktorý o to požiada, v režime univerzálnej služby. Dodávateľom poskytujúcim univerzálnu službu nie je dodávateľ bez koncových odberate ľov ani taký dodávateľ, ktorý nedodáva elektrinu resp. plyn domácnostiam alebo malým podnikom.

Navrhuje sa úprava definície dodávateľa elektriny v súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dod ávať elektrinu na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaže.

Navrhuje sa úprava definície odberateľa elektriny v nadväznosti na vypustenie definície obchodní ka s elektrinou. Odberateľom elektriny nie je len koncový odberateľ, ale aj osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účel jej ďalšieho predaja.

Navrhuje sa spresnenie definície pojmu poskytovateľ podporných služieb spôsobom, ktorý zohľadňuje existenciu subdodávateľských vzťahov pri poskytovaní podporných služieb.

Zavádza sa nová definícia pojmu zraniteľný odberateľ elektriny v domácnosti v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zranite ľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní prá v zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti, vrátane bližšieho vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé na odbere elektriny.

Navrhuje sa zmena definície dodávateľa plynu v súvislosti s transpozíciou č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dodávať plyn na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaž e. Navrhuje sa úprava znenia definície podpornej služby v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 14 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s právom členského štátu upraviť rozsah chránených odberateľov v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu sa za chráneného odberateľa okrem odberateľov plynu v domácnosti považujú aj malé popdniky, výrobcovia tepla pre domácnosti a poskytovateľov sociálnych služieb za predpokladu, že nie sú schopní používať alternatívne palivo, a taktiež poskytovatelia sociálnych služieb (prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a školy v zmysle § 27 školsk ého zákona). Ministerstvo hospodárstva SR sa zároveň splnomocňuje rozšíriť okruh chránených odberateľov vyhláškou, ktorá sa stanoví v akom rozsahu a za akých podmienok sa za chráneného odberate ľa považuje aj iný odberateľ plynu.

Návrh zákona definuje zraniteľného odberateľa plynu v domácnosti v zmysle požiadaviek č l. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa plynu.

Navrhuje sa vypustiť definíciu obchodníka s elektrinou ako aj osobitnú úpravu práv a povinností obchodníka s elektrinou vzhľadom na skutočnosť, že kategória obchodníka sa prekrýva s kategóriou dodávateľa elektriny a z vecného hľadiska nie je vecne opodstatnená odlišná úprava ich práv a povinností (aj súčasná úprava ich práv a povinností je prakticky totožná).

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých je vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike potrebné definovať. Ná vrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

Ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie pojmu podnikanie v energetike. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie, v zmysle ktorého podnikaním v energetike sa nerozumie činnosť dodávky elektriny a plynu pre iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn za nákupné ceny (pričom pod ná kupnou cenou sa rozumie cena, ktorá zahàňa aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny alebo plynu), bez ďalšieho zvýšenia ceny, pričom cena za jednotku dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu. Negatívne vymedzenie pojmu podnikanie sa však nevzťahuje na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojený m do miestnej distribučnej sústavy.

Osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn pre iné fyzické alebo právnické osoby za nákupné ceny bez cenového zvýšenia, majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti.

K § 5

Upravujú sa podmienky pre vydanie osvedčenia pre odbornú spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním, odbornou praxou a vykonaním skúšky. Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov od jeho vydania. Ustanovuje sa, že platnosť osvedčenia sa automaticky jedenkrát predlžuje o päť rokov, ak sa držiteľ osvedč enia zúčastní na aktualizačnej odbornej príprave.

K § 6

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, je potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na podnikanie jednotlivých subjektov v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike, splnenie oznamovacej povinnosti resp. osvedčenie o práve dodáva ť elektriny alebo práve dodávať plyn. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon povolenie nevyžaduje.

Potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 6 ods. 4 písm. a) a ž i) je dokladom o oprávnení podnikať.

Povolenie na prenos elektriny a povolenie na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou sa vzhľadom na povahu týchto činností vydáva pre celé územie Slovenskej republiky.

V porovnaní s existujúcou úpravou sa navrhuje spresniť znenie ustanovenia s cie ľom jednoznačne vymedziť rozsah výnimky z požiadavky podnikať v energetike na základe povolenia vydávaného úradom. Povolenie sa v súvislosti s predajom skvapalneného plynného uhľovodíka určeného n a pohon motorových vozidiel nevyžaduje len v prípade plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel. Na plnenie tlakových nádob sa vyž aduje povolenie v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) zákona o energetike.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súvislosti s nahradením vecne nesprávnej definície organizovania krátkodobého trhu s elektrinou definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou nahrá dza pojem povolenie na organizovanie trhu s elektrinou pojmom povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. V rámci prechodných ustanovení sa stanovuje, že povolenie na organizovanie krátkodobé ho trhu s elektrinou vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitný režim pre podnikanie dodávateľov elektriny a plynu registrovaných v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Navrhuje sa, aby na území Slovenskej republiky mohli dodávať elektrinu resp. plyn dodávatelia, ktorí majú (a) trvalý pobyt alebo sídlo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, a (b) oprávnenie dodávať elektrinu alebo plynu podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru (vzhľ adom na slobodu usadzovania vyplývajúcu z práva Európskej únie nemusí ísť nevyhnutne o štát sídla resp. trvalého pobytu).

Navrhuje sa, aby sa začiatok oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na území Slovenskej republiky viazal na vydanie povolenia zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý by skúmal len otázku, či žiadateľ má oprávnenie dodávať elektrinu resp. plyn podľa práva niektorého zo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ak má žiadateľ oprávnenie dodávať elektrinu alebo plyn podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, úrad mu vydá povolenie na dodávku elektriny alebo dodávku plynu. V záujme administratívneho zjednodušenia a predvídateľnosti procesu získavania osvedč enia sa navrhuje, aby úrad vymedzil všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti.

Navrhuje sa zároveň upraviť podmienky zániku oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, vrátane právomoci úradu zrušiť osvedčenie o práve dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, ak jeho držiteľ závažným spôsobom alebo opakovane poru šuje povinnosti dodávateľa elektriny resp. plynu podľa slovenského práva alebo ak o to jeho držiteľ požiada (ide o obdobnú úpravu podmienok zániku oprávnenia na činnosť ako v prípade držiteľ ov povolenia podľa slovenského zákona o energetike).

K § 7

V súlade s doterajšou koncepciou zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Ú radom pre reguláciu sieťových odvetví. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa pož adovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ustanovuje sa výnimka pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o sú lade investičného zámeru s energetickou politikou podľa § 12 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podm ienok, ustanovených v tomto zákone.

Upravujú sa podmienky pre vydanie povolenia na podnikanie podľa tohto zákona, okrem umiestnenia sídla právnickej osoby na vymedzenom území, aj alternatívu umiestnenia organizačnej zložky prá vnickej osoby na vymedzenom území.

Ustanovuje sa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na distribúciu elektriny a distribúciu plynu preukázať v prípade nových distribučných sústav a sietí preukázať Úradu pre regulá ciu sieťových odvetví ako podmienku na vydanie povolenia podľa § 7 zákona, aj osvedčenie ministerstva podľa § 12 zákona o súlade investičného zámeru s energetickou politikou.

Pri osob ách, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny resp. plynu, sa navrhuje vypustiť povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu v záujme odstránenia neopodstatnenej administratívnej záťa že a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny resp. plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu resp. plyn na základe osvedčenia vydá vaného úradom a vzhľadom na túto skutočnosť nemusia ustanovovať zodpovedného zástupcu.

Vo vzťahu k povoleniu na prenos elektriny a povoleniu na prepravu plynu sa ako osobitná podmienka ich vydania ustanovuje povinnosť získať osvedčenie o certifikácii podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach. T ýmto nie je v zmysle prechodných ustanovení dotknutá platnosť povolení na prenos elektriny alebo prepravu plynu vydaných podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa zároveň upraviť technické predpoklady na vykonávanie povoľovaných činností priamo v zákone.

K § 8

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme ž iadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastoč ne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Predmetom podnikania zapísaný v obchodnom registri musí byť zosúladený s vydaným povolením na podnikanie v energetike podľa § 6. Zápis do obchodné ho registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

Oproti doterajšej úprave sa spresňujú náležitosti obsahu výroku rozhodnutia o vydaní povolenia. Povolenie na dodávku elektriny alebo plynu, vydávané podľa slovenských predpisov, by nemalo byť teritoriálne limitované na územie Slovenskej republiky alebo jeho časť, vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ môže byť na jeho základe oprávnený podnikať aj v iných členských štátoch.

K § 9

Stanovuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľ a tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečenstvu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 10

V súlade s doterajšou úpravou sa ustanovuje postup pri zmene, zrušení a zániku vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa vykonávajú na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vyd ávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Upravuje sa možnosť zrušenia povolenia úradom z taxatívne uvedených d ôvodov.

K § 11

V prvej časti zákona sú upravené práva a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Určuje sa, aby jednotlivé oprávnenia dr žiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súč asne platnom zákone o energetike.

Vzhľadom na konkrétne potreby aplikačnej praxe sa v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb, stavu núdze a predchá dzania ich vzniku, poruchy a havárie na zariadeniach sústavy alebo siete umožňuje, aby držiteľ povolenia vykonal stanovené činnosti bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa ustanovenie odseku 1 upravuje a vecne spresňuje za účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti a obmedzenia v súčasnosti možného zneužívania. Navrhuje sa skrátenie dneš nej lehoty na oznamovanie okliesňovania stromov a porastov, nakoľko ide o operatívnu činnosť a 3 mesiace sú neprimerane dlhý čas na to, aby prevádzkovateľ sústavy mohol tieto činnosti operatívne zabezpečovať. Z ároveň sa vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe rozširujú práva držiteľa povolenia o právo vo verejnom záujme upravovať trávnaté porasty v súvislosti s výkonom jeho činnosti.

Navrhuje sa záväzne upraviť postup, akým má držiteľ povolenia oznamovať výkon svojich činností vlastníkom nehnuteľností. Navrhované ustanovenie zohľadňuje dnešnú prax držiteľov povolení ; absencia presnej úpravy však vnáša neistotu ohľadom splnenia alebo nesplnenia si oznamovacej povinnosti.

Navrhuje sa zapracovať mechanizmus, ktorým bude zaručené, že okliesňovanie stromov a porastov sa bude vykonávať v primeranom rozsahu a za primerané náklady, čím sa zamedzí možnosti zneužívania dnešné ho ustanovenia (z aplikačnej praxe prevádzkovateľov sústav je zrejmé, že niektorí vlastníci vykonajú výrub a okliesnenie sami a potom vyúčtujú prevádzkovateľovi sústavy náklady podstatne vyšš ie, ako keby túto činnosť vykonal prevádzkovateľ sústavy sám).

N ávrh v intenciách doterajšej úpravy jasne definuje jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch mimo zastavaného ú zemia obce, samozrejme, len v nevyhnutnej miere a za jednorazovú náhradu. Ide o oprávnenie zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu spojenému s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti. Pri povoľovaní zriaď ovania vedenia a zariadenia elektroenergetickej sústavy rozhodne stavebný úrad o rozsahu a možnosti prevádzkovania takejto stavby.

Ustanovenie vymedzuje presnejšie prechod oprávnení a povinností držiteľa povolenia v prípade právneho nástupníctva ako aj povinnosť držiteľa povolenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu, ale len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia. Novo sa navrhuje upraviť vo vzťahu k zákonným vecným bremenám zodpovedajúce oprávneniam držiteľa povolenia podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g), ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, zač iatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na jednorazovú zákonu a to dňom zápisu zákonného vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností.

Ústavne konformným spôsobom sa zároveň upravuje nárok vlastníkov pozemkov na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenia užívania pozemkov podľa ustanovení zákona o ochranných pásmach.

Novo sa navrhuje úprava podmienok, za ktorých zaniknú zákonné oprávnenia držiteľa povolenia k cudzím nehnuteľnostiam, a to v situácii, kedy predmetné elektrické vedenie resp. elektroenergetické zariadenie distribučnej sústavy umiestnené na cudzej nehnuteľnosti nie je viac ako päť rokov využívané na distribúciu elektriny, pripojení odberatelia na výzvu úradu nepreukážu opodstatnenosť pripojenia a opodstatnenosť pripojenia nevyplýva ani zo stanoviska prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť riešenie situácie, kedy pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho prá va vlastníkov nehnuteľností je vzhľadom na dlhodobé nevyužívanie zariadení distribučnej sústavy zjavne neopodstatnené.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje ustanoviť záväznosť registrovaných technických pravidiel pre plyn. Pravidlá pre plyn v praxi rozpracúvajú požiadavky zákonov, vykonávajúcich prá vnych predpisov, právnych aktov Európskej únie a technických noriem s dôrazom na väčší stupeň podrobnosti s cieľom zabezpečiť odborný návod na zistenie optimálnej úrovne bezpečnosti a spoľ ahlivosti prevádzky a používania príslušných technických zariadení (obdobné predpisy predstavujú v Èeskej republike tzv. technické pravidlá Gas, resp. v Spolkovej republike Nemecko tzv. Regelwerke).

Technické zariadenia používané na výkon povolenej činnosti, okrem tých zariadení, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy z oblasti štátnej banskej správy, musia byť v súlade s technickými pravidlami pre plyn, ktoré sú registrované pri príslušnej komore zriadenej zákonom, pričom touto komorou sa rozumie Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Novo sa navrhuje upraviť povinnosť držiteľa povolenia oznamovať úradu začiatok, zmenu a ukončenie vykonávania povolenej činnosti. V praxi dnes úrad nemá možnosť zistiť rozsah skutoč ne vykonávaných povolených činností.

Vzhľadom na povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete súvisiace s prípravou národných, regionálnych a európskych plánov rozvoja sústavy resp. siete sa stanovuje povinnos ť držiteľov povolenia poskytnúť uvedeným prevádzkovateľom na tieto účely potrebné informácie.

K § 12

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schvá lenej energetickej politiky sa v súlade s doterajšou úpravou naďalej vymedzuje inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou. Obligatórne je vymedzený postup pri vydaní osvedč enia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia určuje ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení. V porovnaní s doterajšou ú pravou sa nahrádza pojem dlhodobá koncepcia energetickej politiky v praxi používaným pojmom energetická politika.

Pod energetickým zariadením sa v kontexte doterajšej úpravy rozumie elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Návrh zákona obsahuje taktiež vymedzenie energetických zariadení, pre ktoré nie je potrebné žiadať Ministerstvo hospodárstva SR o osvedčenie o súlade investičné ho zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje, že výstavba slnečnej elektrárne si nevyž aduje osvedčenie len v prípade jej umiestnenia na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti budovy, ak jej inštalovaný výkon je do 100 kW vrátane. Na jednej budove je možné umiestniť len jedno také to zariadenie. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že zvýšenie inštalovaného výkonu takéhoto energetického zariadenia nad 100 kW je možné iba na základe osvedčenia (obdobne pri zvýšení inštalované ho výkonu energetických zariadeniach na výrobu elektriny z iných obnoviteľných zdrojov nad 1 MW). Tým sa dosiahne lepšia regulácia vý stavby zdrojov, ktoré predstavujú riziko ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy. Návrh zákona zároveň vymedzuje ostatné energetické zariadenia na výrobu elektriny, pre ktoré nie je potrebn é žiadať o osvedčenie o súlade investičného zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa opravujú chybné ustanovenia platného zákona, týkajúce sa výnimiek z vydávania osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou pri výstavbe energetického zariadenia na distribúciu elektriny resp. plynu. Osved čenie sa v zmysle novej úpravy nemá vzťahovať ani na rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcej prepravnej siete a rekonštrukciu alebo modernizáciu zásobníka.

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je zodpovedný za celú elektrizačnú sústavu Slovenskej republiky. Na základe toho musí mať možnosť vyjadriť sa aj k budovaniu cezhraničných vedení a budúcich cezhraničných prepojení. K výstavbe takejto distribučnej sústavy potrebuje preto prevádzkovateľ distribučnej sústavy osvedčenie o súlade investičného zá meru s energetickou politikou.

K všetkým relevantným žiadostiam musí prevádzkovateľ prenosovej sústavy oznámiť svoje stanovisko, nakoľko je zo zákona zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej elektriza čnej sústavy a povinný zabezpečiť ďalšie činnosti v zmysle § 28 zákona o energetike. Podobne je to aj z hľadiska stanoviska príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Upravuje sa taktiež povinnosť žiadateľa ako súčasť žiadosti predložiť vyjadrenie prevádzkovateľa potrubia, ku ktorému bude potrubie na prepravu pohonných látok alebo prepravu ropy pripojené , resp. vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej bude pripojené zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, k spôsobu pripojenia a vplyvu na existujúce potrubia, alebo distribučnú sieť.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje sa rozšírenie podkladov investičného zámeru v súlade s požiadavkami čl. 7 ods. 2 písm. j) a k) Smernice 2009/72/ES a čl. 4 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Podrobnosti o preukazovaní uvedených náležitostí budú rozpracované v kritériách pre vydanie osvedčenia, ktoré vydáva ministerstvo.

Ustanovenie upravuje ako súčasť žiadosti o vydanie osvedčenia pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom nad 30 MW tiež povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť žiadateľa, skúsenosť s prevádzkou obdobného zariadenia a odborné zabezpečenie prevádzky takého zariadenia.

Upravuje sa spôsob preukázania skúsenosti s prevádzkou zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 30 MW vo forme čestného vyhlásenia, v súlade s § 39 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní. Tento dôkaz musí obsahovať skutkové tvrdenia, ktoré správny orgán v konaní preveruje z hľadiska úplnosti a pravdivosti, v súlade s komplexným zabezpečovaním podkladov pre vydanie rozhodnutia. V záujme zmenšenia administratívnej záťa že sa vypúšťa sa povinnosť predkladať zoznam zamestnancov s údajmi o ich odbornosti a dobe trvania pracovného pomeru.

Ïalšia podmienka na vydanie osvedčenia je v súlade s doterajšou úpravou stanovená v súvislosti a budovaním nových zariadení na distribúciu elektriny resp. plynu (táto úprava sa nevzťahuje na rozší renie, modernizáciu alebo rekonštrukciu existujúcej distribučnej sústavy resp. siete). Účelom je efektívne využitie existujúcich sietí, alebo v pláne rozvoja sústavy a siete schválených distribučných s ústav a sietí.

Podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES môžu členské štáty Európskej únie odmietnuť vý stavbu a prevádzku ďalších distribučných systémov, okrem iného, aj z dôvodu zabezpečenia efektívnej prevádzky vo všeobecnosti a za predpokladu, že nie je využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita (prostredníctvom posilnenia siete v primeranom časovom období). Viaceré kapacity pre toho istého odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady. Tým sa zabráni fragmentá cii distribučnej plynovodnej sústavy, ktoré by viedlo k zvýšeniu cien plynu v dôsledku rastu jednotkových nákladov na distribúciu plynu.

Distribučné tarifné systémy, sú takmer vždy založené (vrátane Slovenskej republiky) na princípe tzv. poštovej známky. Tento princíp spočíva v tom, že všetci odberatelia platia rovnak é distribučné poplatky bez ohľadu na to, do akej vzdialenosti im bol ich plyn distribučnou spoločnosťou distribuovaný a teda tiež bez ohľadu na rôznu výšku nákladov na distribúciu ich plynu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe predlžuje lehota na získanie územného rozhodnutia na výstavbu plánovanej distribučnej sústavy alebo siete z jedného na dva roky.

Ustanovenie upravuje povinnosť ministerstva stanoviť kritériá pre vydanie osvedčenia v súlade s energetickou politikou a záväznosť uvedených kritérií pre vydávanie osvedčenia.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, potreby monitoringu a prognóz rozvoja výrobných kapacít je potrebné, aby ministerstvo malo informácie o aktuálnom stave prípravy nových investícii, ako aj o tom, či dr žiteľ osvedčenia má skutočný záujem ho využiť.

K § 13

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Stanovu je sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schvá lenej energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa taxatívne vymedzujú tiež ostatné podmienky na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť povinnosť úradu uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam priamych vedení; množstvo elektriny prepravené priamym vedením zverejňuje na svojom webovom sídle prevádzkovateľ takéhoto vedenia.

K § 14

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s vý stavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. V súlade s doterajšou ú pravou sa určuje postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 15

Ustanovenie vo všeobecnosti vymedzuje predmet trhu s elektrinou a s plynom a účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpeč enie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií liberalizačných smerníc EÚ.

Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je z ákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využ ívania sústavy alebo siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť regulovaný prístup len do prepravnej siete a do distribučnej sieti. Regulovaný prístup do zásobníkov nie je vzhľadom na súčasné pod mienky na trhu uskladňovania plynu opodstatnený.

Navrhuje sa preto stanoviť dohodnutý prístup aj v prípade zásobníkov. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre vypracovanie obchodných podmienok, ktoré sa týkajú prístupu a využívania ťažobnej siete, z ásobníka a akumulácie plynu v sieti, najmä možnosť užívateľov siete vyjadriť sa k návrhu obchodných podmienok ako aj k návrhom ich zmeny (čl. 33 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

V zmysle požiadaviek čl. 33 odsek 1 Smernice 2009/73/ES sa režim prístupu do zásobníka navr huje určovať podľa kritérií, ktoré sú upravené v zákone o regulácii sieťových odvetví. Uplatňovanie týchto kritérií v zmysle zákona o regulácií sieťových odvetví sleduje úrad a v súlade s týmito kritériami môže zmeniť na základe stanoviska ministerstva a v súlade s regulačnou politikou dohodnutý prístup na regulovaný a naopak.

Návrh zákona v súlade s doterajšou koncepciou zodpovednosti za odchýlku umožňuje účastníkovi trhu buď znášať zodpovednosť za odchýlku alebo ju prenies ť na iného účastníka trhu, ktorý je subjektom zúčtovania.

V súvislosti s odchýlkou účastníka trhu s elektrinou sa opravuje chybné ustanovenie platného zákona. Podľa súčasného znenia mal byť každý účastník trhu subjektom zúč tovania a súčasne mohol bez obmedzenia svoju zodpovednosť za odchýlku preniesť na iný subjekt. Navrhované znenie zároveň vo všeobecnosti neumožňuje reťazenie zodpovednosti za odchýlku, iba prenesenie na subjekt z účtovania. Účelom druhej vety odseku 7 je umožniť výnimku zo zákazu reťazenia zodpovednosti za odchýlku v prípade prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ktorí dodávajú koncovým odberate ľom elektrinu za nákupnú cenu bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia (pričom pod nákupnou cenou sa rozumie cena zahàňajúca aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny). V praxi by koncový odberateľ elektriny mal mať právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na takéhoto prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy, ktorý mu zároveň dodáva elektrinu, aj keď tento nie je subjektom zúč tovania (t.j. takýto PMDS má ďalej prenesenú zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu, v praxi dodávateľa elektriny, ktorý však musí byť subjektom zúčtovania).

Ustanovenie zároveň upravuje postup pri organizovaní krátkodobého trhu s energiou. Subjekty zúčtovania sú povinné odovzdávať zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na zúč tovanie odchýlok a vyhodnotenie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy sú povinní poskytnúť zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na ich zúčtovanie a vysporiadanie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa upraviť v tomto ustanovení povinnosť subjektov zúčtovania včas uhrádzať záväzky voči organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (ide o presunutie danej úpravy z iných ustanovení doteraz platného zákona).

Podrobnosti o organizovaní krátkodobého trhu s elektrinou stanovujú pravidlá trhu.

V súlade s cieľom liberalizačných smerníc EÚ sa právo výberu dodávateľa vzťahuje na oprávnených odberateľov, ktorými sú od 1. júla 2007 vš etci odberatelia elektriny resp. plynu.

V záujme zabezpečenia účinnej možnosti odberateľov elektriny a plynu využiť výhody liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom sa navrhuje osobitná úprava dĺžky (skrá tenie na jeden mesiac) výpovednej lehoty pri zmluvách o dodávke resp. združenej dodávke elektriny resp. plynu uzavretých na neurčitú dobu.

K § 16

V súlade s doterajšou koncepciou sa upravuje povinnosť oddelene viesť evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď pr ávnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie, výsledkom ktorého je porušenie princípu nezá vislého vzťahu pri obchodných podmienkach. Uvedené predstavuje negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie priestoru pre možný vznik krížových dotácií. Pr áve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať tieto riziká.

Povinnosť oddelene viesť evidenciu sa v elektroenergetike primárne týka činností výroba, prenos a distribú cia elektriny a v plynárenstve činností výroba, preprava, distribúcia a uskladnenie plynu. Rovnako je stanovená povinnosť takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ň ou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Upravuje sa taktiež povinnosť dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu oddelene viesť evidenciu na účely účtovníctva osobitne pri dodávkach elektriny a plynu pre odberateľov v domácnosti a pre odberateľov mimo domácnosti a taktiež pri iných činnostiach vykonávaných v rámci podnikania.

Návrh zákona taktiež upravuje povinnosti súvisiace s vedením evidencie, vrátane povinnosti vyhotovovať a predkladať úradu v stanovenej lehote samostatný výkaz ziskov a strát a samostatný prehľad aktív a pasív a povinnosti prekladať úradu na schválenie pravidlá pre rozvrhovanie aktív a pasív. V porovnaní s platným zákonom sa odstraňuje zbytočná povinnosť predkladať každý rok úradu tie isté ná vrhy pravidiel na rozvrhovanie aktív a pasív. Nové rozvrhnutie aktív a pasív sa navrhuje uskutočniť iba pri zmenách alebo v prípade, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím existujúce pravidl á pre rozvrhnutie aktív a pasív zruší.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté povinnosti právnických alebo fyzických osôb vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

K § 17

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany odberateľov elektriny, odberateľov plynu a univerzálnu službu, pričom práva domácnosti s ú v upravené v súlade s požiadavkami transponovaných smerníc EÚ.

Vymedzenie práv domácností vychádza z koncepcie univerzálnej služby, v rámci ktorej majú domácnosti právo na dodávku elektriny resp. plynu v kvalite stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny.

V záujme realizácie tohto práva má odberateľ v domácnosti právo s dodávateľom uzavrieť zmluvu o združenej dodávke elektriny resp. plynu, ktorá je v súlade so základným vymedzením rozsahu univerzá lnej služby. Zmluva o združenej dodávke musí obsahovať taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám bodu 1 Prílohy I Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa v záujme dôslednejšej transpozície navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺň a sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domácnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzá ciu za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanoven ých Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávate ľa.

Navrhuje sa ďalej povinnosť dodávateľa informovať o obsahu zmluvy v primeranom časovom predstihu pred jej uzavretím. V súlade so zaužívanou úpravou v spotrebite ľskej legislatíve sa primeraný časový predstih definuje ako čas, ktorý odberateľ potrebuje na posúdenie informácií o obsahu zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti odstúpiť od zmluvy počas tzv. lehoty na rozmyslenie v dĺžke siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Úč elom takejto úpravy je ochrániť najmä znevýhodnených odberateľov pred agresívnymi obchodnými praktikami, ktorých nárast nie je možné vylúčiť v súvislosti s pokračujúcou liberalizá ciou na trhu dodávok elektriny a plynu domácnostiam. Na zachovanie lehoty je potrebné, aby oznámenie o odstúpení bolo doručené dodávateľovi najneskôr v posledný deň lehoty na rozmyslenie. V opačnom prí pade by nebolo možné jednoznačným spôsobom ustáliť začiatok plynutia trojtýždňovej lehoty, v ktorej musí prevádzkovateľ sústavy resp. siete umožniť zmenu dodávateľa.

Navrhuje sa, aby dodávateľ bol povinný informovať odberateľa elektriny a plynu v domácnosti o práve odstúpiť od zmluvy počas lehoty na rozmyslenia najneskôr pri uzavret í zmluvy.

Upravuje sa ďalej právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozícia prílohy I bod 1. písm. b) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES, ktorá vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby odberatelia mohli slobodne odstú piť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil ich poskytovať príslušných služieb). O tomto práve je dodávateľ povinný odberateľov elektriny a plynu v domácnosti informovať. V súvislosti s poskytovaním informácií o zmene ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok sa v súlade s po žiadavkami Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES vyžaduje, aby ich dodávateľ poskytoval transparentným a zrozumiteľným spôsobom. V prípade, že dodávateľ neposkytne informácie o zmene ceny alebo iných zmluvný ch podmienok najneskôr 30 dní pred plánovanou zmenou, predlžuje sa lehota na vypovedania zmluvy až na tri mesiace od účinnosti zmeny ceny resp. iných zmluvných podmienok. Možnosťou ukončiť zmluvný vzťah s doterajším dodávateľom samozrejme nie je dotknutá zodpovednosť odberateľa za zabezpečenie ukončenia procesu zmeny dodávateľa vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu ku dňu skončenia zmluvného vzť ahu s doterajším odberateľom.

V súvislosti s právom odberateľa elektriny a plynu v domácnosti na výber spôsobu a formy platby sa v súlade s požiadavkami smerníc spresňuje, že musí ísť o nediskriminačné spôsoby a formy platby.

Spresňuje sa znenie doterajšieho ustanovenia, v zmysle ktorého sa ustanovenia o obsahu zmluvy, povinnosti poskytovať vymedzené informácie a výbere formy a spôsobu platieb uplat ňujú aj v prípade, že dodávateľ uzatvára zmluvu s odberateľom prostredníctvom tretej osoby. V takom prípade je dodávateľ povinný zabezpečiť, aby príslušné informácie poskytla odberateľovi tak áto tretia osoba.

Navrhuje sa aby náležitosťou zmluvy bol aj spôsob oznámenia term ínu na výmenu určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, ako aj náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určené ho meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu.

Obdobne ako v platnom zákone sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečiť pripojenie odberate ľov elektriny a odberateľov plynu v domácnosti do sústavy a siete za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dodávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzického odpočtu stavu na určenom meradle.

V súlade s doterajšou koncepciou sa stanovuje povinnosť dodávateľa poskytovať odberateľovi elektriny resp. plynu v domácnosti informácie o regulovaných a neregulovaný ch zložkách ceny. Navrhuje sa umožniť, aby tieto informácie dodávateľ zasielal odberateľovi v osobitnom materiáli zasielanom spolu s faktúrou. V porovnaní s doterajš ou úpravou sa upravuje rozsah uvádzaných zložiek ceny.

V záujme transparentnosti a zlepšenia dostupnosti informácií o cenách dodá vky elektriny a plynu sa zavádza povinnosť dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu zverejniť cenník elektriny alebo plynu dodávaných v rámci poskytovania univerzálnej služby a povinnosť úradu zverej ňovať zoznam všetkých dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu spolu s odkazom na ich webové sídla.

V súvislosti s úpravou postupu pri vybavovaní reklamácií sa odkazuje na zákon o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 1. písm. f) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES a transpozície čl. 3 ods. 13 Smernice 2009/72/ES resp. čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje úprava mimosú dneho riešenia sporov obdobná úprave podľa zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorej spory mimosúdne rieši Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky. Ide o mimosúdne riešenie sporov bez prá vomoci úradu prijímať záväzné rozhodnutia (úrad je len mediátor sporu odborne spôsobilý vecne posúdiť prípad), vyhovuje však požiadavkám tretieho energetického balíčka.

V prípade sporov týkajúcich sa porušenia povinnosti prevádzkovateľov sústav resp. sietí má odberateľ elektriny a plynu v domácnosti navyše právo iniciovať konanie pre Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví o uloženie povinnosti prevádzkovateľovi sústavy alebo sieti.

K § 18

Koncepcia dodávky poslednej inštancie sa v porovnaní s doterajšou úpravou vecne spresňuje a odstraňujú sa niektoré potenciálne problémy podmienok prechodu na dod ávku poslednej inštancie. Súčasné znenie bolo nedostatočné, nejednoznačné a ťažko vykonateľné. Návrh nového zákona tento inštitút upravuje tak, aby boli systémovo pokryté všetky relevantné situácie. Inštitút dodávateľa poslednej inštancie bude podrobnejšie upravený v sekundárnej legislatíve.

Ustanovuje sa dodávateľ poslednej inštancie, určený rozhodnutím úradu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť dodávku elektriny alebo plynu v zákonom stanovených situáciách. Týmito situáciami sú v zmysle návrhu nového zákona tie situácie, v ktorých dodávateľ elektriny alebo plynu nezabezpečí pred odberateľa prístup do sústavy alebo siete, nemá platnú a účinnú zmluvu o zúčtovaní odchý lky alebo zmluvu o prevzatí zodpovednosti za odchýlku, dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu alebo dodávateľ stratí v priebehu výkonu činnosti povolenie alebo oprá vnenie uskutočňovať dodávku elektriny alebo plynu odberateľom, títo jeho odberatelia nemajú ku dňu, kedy ich dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn, zabezpečenú dodávku iným spô sobom.

Dodávateľ poslednej inštancie je v týchto situáciách povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom najviac po dobu troch mesiacov odo dňa, od ktorého predchádzajúci dodávateľ nie je schopný elektrinu alebo plyn dodávať.

Dodávateľ poslednej inštancie je stanovený úradom. Dodávateľ poslednej inštancie oznamuje úradu, že začal vykonávať dodávku poslednej inštancie t.j., že nastali situácie stanovené zákonom. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa dodávateľ poslednej inštancie určený podľa doterajších predpisov považuje za dodávateľa poslednej inštancie pod ľa nového zákona o energetike.

Kritériá výberu dodávateľa poslednej inštancie a rozhodnutie o výbere dodávateľa poslednej inštancie pre dané územie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámi vo vestní ku a svojej internetovej stránke.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy alebo siete, ktorý bude povinný oznamovať odberateľom a dodávateľovi poslednej inštancie, ž e dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn. Prevádzkovateľovi sústavy alebo siete oznamuje za týmto účelom príslušné informácie zúčtovateľ odchýlok, úrad a pôvodný dod ávateľ elektriny alebo plynu.

K§19

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do sústavy a siete a pripojenia do sústavy a siete, určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sú stavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa v súlade s doterajšou úpravou stanovuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok je vymedzený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vzhľadom na požiadavky Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, resp. riešenie potrieb aplikácie zákona je v technický ch podmienkach prevádzkovateľa sústavy potrebné vymedziť aj postupy na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti sústavy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v záujme uľahčenia kontroly znenia technických podmienok zo strany úradu stanovuje povinnosť predkladať technické podmienky ú radu. Zároveň sa výslovne ustanovuje požiadavka, v zmysle ktorej musia byť technické podmienky nediskriminačné.

V zmysle zákonnej úpravy sú technické podmienky záväzné pre účastníkov trhu, na druhej strane však absentuje možnosť regulátora dosiahnuť ich zmenu, ak s ú v rozpore s právnymi predpismi (najmä ako sú technické podmienky diskriminačné). Navrhuje sa preto stanoviť povinnosť prevádzkovateľa sústavy alebo siete zmeniť na žiadosť úradu technické podmienky v požadovanom rozsahu. Návrh ďalej bližšie upravuje podmienky a spôsob vykonania oprávnenia úradu vyžadovať zmenu technických podmienok v stanovených prípadoch.

Zároveň sa navrhuje vecne spresniť rozsah obchodných podmienok, ktoré musia byť súčasťou prevádzkového poriadku.

K § 20

V súlade s doterajšou úpravou sa reguluje konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku elektriny na celom území SR, alebo na jeho č asti, resp. nedostatok elektriny hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka elektriny má strategický vý znam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov. Z dôvodu požiadaviek Nariadenia č. 994/2010 sa zužuje doterajšia úprava stavu nú dze len na elektroenergetiku, pričom obdobná úprava pre plynárenstvo je obsiahnutá v Nariadení č. 994/2010 a v rozsahu potrebnom na jeho vykonanie v § 16 až 18 návrhu zákona.

Vzhľadom k nevyhnutnosti bezprostredne reagovať na náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok elektriny (stav núdze) ustanovenie upravuje podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze, pričom povinnosť vyhl ásiť stav núdze v elektroenergetike má prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Na základe doterajších skúseností s prerušením dodávok resp. z ohrozenia plynulého zásobovania v členských štátov Európskej únie je z dôvodov pružnosti a operatívnosti rozhodovania delegovan é vyhlasovanie stavov núdze na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby sa predišlo prípadným škodám z oneskorenia. Vzhľadom na nutnosť rý chleho reagovania na aktuálnu situáciu pri vyhlasovaní stavu núdze, stav núdze vyhlasuje a odvoláva v elektroenergetike prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Rozsah náhleho nedostatku alebo hroziaceho nedostatku elektriny posudzuje v súlade s výkonom svojich oprávnení a povinností prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý musí operatívne vykonávať neodkladné a nevyhnutné opatrenia v sústave.

V elektroenergetike sa vyžaduje stanovenie a dodržiavanie kritérií riadenia nerovnováhy a spolupráca s prepojenými prenosovými sústavami pri obmedzení dodávok na základe transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry.

Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu nahradiť škodu, ktoré vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy v dô sledku nedodržania obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, opatrení zameraných na predchádzanie stavu núdze a opatrení zameraných na odstránenie stavu núdze.

Účastníci trhu sú povinní podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam prevádzkovateľa sústavy zameraným na predchádzanie stavu núdze a pri stave núdze. Zákon o energetike v § 15 ods. 4 stanov í poradie pre uplatňovanie obmedzujúcich opatrení pre jednotlivé kategórie odberateľov.

V súlade s doterajšou úpravou sa z kategórie ostatných odberateľov mimo domácností a zariadení verejnoprospešných služieb vyčleňuje kategória výrobcov elektriny, na ktorú sa vzť ahuje obmedzenie a prerušenie dodávok energie až po uplatnení obmedzujúcich opatrení pre uvedených ostatných priemyselných odberateľov.

Pri vyhlásení obmedzujúcich opatrení pri stave núdze prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky elektrizačnej sú stavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a vysporiadanie regulačnej elektriny a zúčtovania odchýlok poč as obmedzujúcich opatrení riešilo v Pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K § 21

Keďže opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu sú upravené v Nariadení č. 994/2010, v zákone o energetike sa vzhľadom na priamu uplatniteľnosť nariadení EÚ navrhujú upraviť len ustanovenia potrebné na vykonanie Nariadenia č. 994/2010 v súlade s jeho čl. 3 ods. 2.

V súlade s doterajšou úpravou je za vyhlasovanie krízovej situácie v plynárenstve a jej konkrétnej úrovne v zmysle Nariadenia č. 994/2010 (včasné varovanie, pohotovosť a stav núdze) zodpovedný prevá dzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o delegovanie úloh ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle Nariadenia č. 994/2010, je potrebné dôsledne upraviť oznamovacie povinnosti povereného prevádzkovateľa distribučnej siete voči ministerstvu (ktoré následne plní oznamovacie povinnosti zodpovedného orgánu vo či Komisii). Je taktiež potrebné stanoviť, že poverený prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný plniť svoje povinnosti v súlade s pokynmi ministerstva (vrátane bezodkladného odvolania krízovej situá cie).

V prípade vyhlásenia krízovej situácie sú účastníci trhu povinní podieľať sa na odstránení jej príčin a dôsledkov. Ak poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlási obmedzujú ce opatrenia na predchádzanie krízovej situácie resp. počas krízovej situácie alebo určí opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie, účastníci trhu sú povinní sa nim podriadiť. V prípade, že obmedzujúce opatrenia spočívajú v obmedzení alebo prerušení dodávok plynu, návrh zákona upravuje poradie, v akom k nemu má dochádzať.

Poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlasuje a odvoláva aj obmedzujúce opatrenia a určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie. Vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť povereného prevádzkovateľa distribučnej siete informovať ministerstvo a riadiť sa jeho pokynmi (vrátane povinnosti odvolať alebo zrušiť obmedzujúce op atrenia resp. opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie).

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy môže ministerstvo rozhodnúť o obmedzujúcich opatreniach aj priamo (pri výkone právomoci podľa § 3 ods. 2 písm. d) návrhu zákona).

Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území, v zásade vyhlasuje resp. určuje len opatrenia, ktorých vyhlásenie resp. urč enie sa predpokladá v núdzovom pláne podľa § 18. V prípade výnimočných situácií však môže za stanovených podmienok rozhodnúť o vyhlásení resp. určení opatrení aj nad rámec núdzov ého plánu podľa § 18.

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy s upravujú určité aspekty zodpovednosti za škodu.

K § 22

Navrhuje sa uložiť povinnosť zabezpečovať splnenie jednotných štandardov bezpečnosti dodávok plynu v zmysle Nariadenia č. 994/2010 prevádzkovateľovi distribuč nej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, dodávateľovi plynu a chránenému odberateľovi, ktorí si zabezpečujú dodávky plynu z ú zemie Európskej únie alebo z územia tretích krajín.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje riešiť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu dodávkami plynu zo zásobníkov s disponibilitou dodávok plynu zo zásobníkov pri krízovej situá cii do siete na vymedzenom území alebo prostredníctvom zmluvne zabezpečených dodávok plynu z domácej ťažby. Alternatívne je možné zabezpečiť štandard bezpečnosti dodávok plynu v rozsahu 50% využit ím cezhraničnej kapacity sietí zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami plynu s disponibilitou počas krízovej situácie na vymedzenom území. Ide o diverzifikáciu opatrení, ktoré slúžia na predch ádzanie krízovej situácii na vymedzenom území Slovenskej republiky.

Obdobne ako v platnom zákone sa upravuje povinnosť navrhnúť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu a povinnosť poskytovať ministerstvu príslušné informácie. Ministerstvo môže naď alej udeliť výnimku zo zákonom stanoveného spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu.

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje postupovať podľa pôvodných pravidiel o zabezpečení štandardov bezpečnosti dodávok plynu do 31. marca 2012.

K § 23

V nadväznosti na úpravu Nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva ako zodpovedného orgánu vypracovať, prijímať a zverejňovať na svojom webovom sídle a vo vestníku preventívny akčný plán a núdzový plán v rozsahu stanovenom nariadením.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť účastníkov trhu dodržiavať povinnosti ustanovené záväznou časťou preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, ktoré vydáva ministerstvo. Rozsah závä znej časti preventívneho akčného plánu a núdzového plánu je stanovený Nariadením č. 994/2010.

K § 24

Rovnako ako v platnom zákone sa definuje pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike v súlade so Smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES, pričom sa ustanovuje, že konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho zá ujmu v energetike schvaľuje na návrh ministerstva vláda Slovenskej republiky.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa spresňuje a rozširuje proces ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. V zmysle navrhovanej úpravy ministerstvo musí pred predložením ná vrhu na konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho záujmu vláde vypracovať analýzu vplyvu navrhovaných opatrení na účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Ministerstvo navrhne vláde schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu len v prípade, že anal ýza opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme preukáže ich opodstatnenie.

Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevá dzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejš ím účastníkom trhu.

Ustanovenie sa zároveň vzťahuje aj na oblasť poskytovania podporných služieb. Obdobne ako podľa doterajšej úpravy je vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a skú senosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy možné vo všeobecnom hospodárskom záujem uložiť povinnosť poskytovať podporné služby výrobcom elektriny bez ohľadu na jeho celkový inštalovaný výkon.

K § 25

V súlade s doterajšou úpravou sa umožňuje ministerstvo stanoviť povinnosť v ýberového konania pre nové elektroenergetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatí vne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u s účasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K §26

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s elektrinou. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému používaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 27

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného v ýrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

Návrh nového zákona pri úprava poskytovania podporných služieb vychádza z doterajšej koncepcie. Je preto potrebné, aby bol zachovaný široký diapazón zdrojov ponúkajúcich podporné služby, teda výrobných zdrojov, ktoré budú mať zo zákona povinnosť inštalovať zariadenia na poskytovanie podporných služieb (hranice inštalovaného výkonu zostáva naďalej 50 MW).

Vzhľadom na situáciu na trhu poskytovania podporných služieb sa navrhuje vypustiť v súčasnosti už nadbytočne zákonom ukladanú povinnosť ponúkať a poskyt ovať podporné služby.

Rozširujú sa povinnosti aj pre výrobcu elektriny vo vzťahu k organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, povinnosť uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky v prí pade poskytovania podporných služieb, povinnosť poskytovať zúčtovateľovi odchýlok (ZO) technické údaje o dodávke elektriny na účely vyhodnotenia odchýlok a ďalšie informácie pre potreby organizá tora krátkodobého trhu s elektrinou. (OKT). Výrobcovi sa udeľuje oprávnenie zúčastňovať sa na krátkodobom trhu s elektrinou.

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy technické údaje, potrebné na prípravu prevádzky sústavy, za účelom spracovania správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, ako aj na účely fakturácie za poskytovanie systémových služieb a prevá dzkovanie systému, z dôvodov transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširuje účel poskytovania údajov na riadenie prevádzky sústavy a na hodnotenie prevádzky sústavy a špecifikuje sa rozsah niektorých poskytovaných ú dajov odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Navrhuje sa úprava ustanovenia v súladu s relevantnou legislatívou týkajúcou sa odvodu do jadrového fondu. Povinnosti týkajúce sa odvodu do jadrového fondu mali podľa doterajšieho znenia zákona o energetike iba prevádzkovatelia sústav.

K § 28

Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpeč ovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť, pričom ich vymedzenie v ná vrhu zákona vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie práv a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy v súlade s čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES, pričom sa spresňuje povinnosť nakupovať podporné slu žby na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov. V porovnaní s doterajšou úpravou sa vzhľadom na požiadavky smernice vypúšťa možnosť uzatvárať mimo výberového konania dlhodobé zmluvy o poskytnutí podporných služieb. Možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí podporných služieb priamo a to len na nevyhnutnú dobu sa ponecháva výlučne v prípade ohrozenia bezpeč nosti (napr. havarijná situácia); podrobnosti ustanoví prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Sprísňuje sa úprava neoprávneného odberu elektriny, pričom sa navrhuje umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy prerušiť resp. obmedziť prenos elektriny aj v prípade opakovaného neumožnenia prí stupu k meraciemu zariadeniu. Taktiež sa navrhuje stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy obmedziť alebo prerušiť prenos v prípade žiadosti dodávateľa pod ľa § 33 ods. 1 písm. f) (t.j. v prípade podstatného porušovania zmluvy o združenej dodávke zo strany odberateľa).

Navrhuje sa stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy zrušiť miesto pripojenia na základe rozhodnutia úradu. Postup podrobnejšie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie účelu poskytovania údajov prevádzkovateľovi prenosovej sú stavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 12 písm. a) Smernice 2009/72/ES sa spresňuje formulácia povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť dlhodobú schopnosť sústavy uspokojovať primerané požiadavky na prenos elektriny, prevádzku, udržiavanie a rozvoj bezpečných, spoľahlivých a efektívnych prenosových sústav za hospodárnych podmienok, pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy dodržiavať minimálne normy pre údržbu a rozvoj prenosovej sústavy vrátane kapacity prepojenia stanovené technickými podmienkami podľa § 21 návrhu z ákona v súvislosti s transpozíciou čl. 15 ods. 5 Smernice 2009/72/ES.

V zmysle čl. 32 ods. 2 Smernica č. 2009/72/ES sa definuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť zabezpečovať nákup podporných služieb na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov (čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa rozšírenie povinností prevádzkovateľa prenosovej sústavy v zá ujme transpozície čl. 12 písm. d) a h) Smernice 2009/72/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa dodávky poslednej inštancie v záujme ich zosúladenia s upravenou koncepciou tohto inštitútu.

V rámci všeobecného sprísnenia povinnosti presné údaje sa stanovuje povinnosť poskytovať namerané údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta resp. odberné miesta, na ktorých dochádza k v ýmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. Vzhľadom na navrhované vlastnícke oddelenie nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulá cii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 29

Návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plá nu rozvoja siete, spolu s právomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 30

Návrh vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/72/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prenosovej sústavy konať ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý nie je súčasť ou vertikálne integrovaného podniku.

V zmysle prechodných ustanovení majú osoby, ktoré sú súčasťou príslušného vertikálne integrovaného podniku a osoby, ktoré ich priamo alebo nepriamo kontrolujú, povinnosť zabezpečiť súlad s pož iadavkami vlastníckeho oddelenia do 3. marca 2012.

K § 31

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej s ústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostný ch parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné v zákone vymedziť taxatívne, pričom toto vymedzenie vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširujú oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/72/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sústavu s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj sústavy, pri zohľadnení daných ekonomických podmienok, tak, aby kapacita sú stavy dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Obdobne ako v prípade prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa stanovuje povinnos ť prevádzkovať sústavu hospodárne.

V súvislosti s transpozíciou čl. 32 ods. 2 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, kedy kvalita poskytovaných údajov je často nedostatočná a táto skutočnosť spôsobuje významné zvýšenie ná kladov pre dodávateľov elektriny, sa navrhuje povinnosť povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej sústavy za predchádzajúci rok.

Navrhuje sa povinnosť vypracovať plány obmedzujúcich opatrení podľa pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Vzhľadom na potrebu zjednodušenia komunikácia a umožnenia potrebných nepredvídateľných prevádzkových úkonov sa navrhuje novo upraviť oznamovacia povinnosť pri obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny. Navrhuje sa jednak spresnenie spôsobu oznamovania, a jednak sa navrhuje zaviesť výnimka z ohlasovania prerušenia distribúcie, ak ide o nevyhnutné prevádzkové ú kony s časom trvania 20 minút na nn napäťovej úrovni. Ustanovením sa sleduje možnosť efektívnejšej údržby a prevádzky pre prevádzkovateľa sústavy, pri zakotvení povinnosti konať tak, aby sa predchá dzalo škodám.

V súvislosti s navrhovanými zmenami inštitútu dodávky poslednej inštancie sa navrhuje stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať pr íslušné skutočnosti odberateľom elektriny a dodávateľovi poslednej inštancie.

Spresňuje sa rozsah a účel údajov poskytovaných prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždň ov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spô sobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo čas.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich zí skanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 7 Smernice č. 2009/72/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Návrh nového zákona zároveň vymedzuje osobitné povinnosti prevádzkovate ľa distribučnej sústavy zamerané na poskytnutie potrebnej ochrany zraniteľným odberateľom elektriny.

Navrhuje sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta a odberné miesta, na ktorých dochádza k výmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 písm. d) Smernice 2009/72/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpeči ť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej sústavy (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 78 návrhu zákona) a vylúčenie existencie krížových dotácií , je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodný ch ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti z ákona.

Navrhuje sa taktiež spresnenie úpravy oprávnenia úradu odsúhlasovať podmienky prepravy elektriny v režime prepravy distribučnou sústavou v prí padoch tzv. ostrovnej prevádzky.

K § 32

Vychádzajúc s doterajšej úpravy sa stanovujú základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasť ou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných č innostiach, ako distribúcia elektrickej energie. Stanovujú sa základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/72/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy disponovať zdrojmi vrátane ľ udských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej sústavy. V tejto súvislosti je dôležitá najmä otázka zabezpeč enia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej sústavy ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpečenia uvedených činností vrátane skuto čne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej sústavy k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sústavy. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sú stavy od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej sústavy (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej sústavy) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpečia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon prip úšťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej sústavy od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej sú stavy.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer') u prevádzkovateľov distribučnej sústavy v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice č . 2009/72/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa elektriny alebo výrobcu elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/72/ES).

K § 33

Vymedzujú sa povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Ná vrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sú stavy. Pri vymedzení povinností sa zohľadňuje členstvo prevádzkovateľa prenosovej sústavy v medzinárodnom združení ENTSO pre elektrinu.

Ustanovuje sa povinnosť elektroenergetického dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečovať dodržiavanie pravidiel operatívneho riadenia sú stavy v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosových sústav susedných štátov, vyhodnocovať a schvaľovať výmenu elektriny medzi prenosovými sústavami.

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa obdobne ako v predchádzajúcej úprave navrhuje, aby elektroenergetický dispečing mal právo na informácie o objeme plánovaných obchodn ých transakcií na vymedzenom území.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje, aby pravidlá vzájomnej spolupráce medzi dispečingami navzájom určil dispečerský poriadok, ktorý po schválení úradom vydá prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Stanovuje sa, že dispečerský poriadok je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou.

K § 34

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu pri zohľadnení novej koncepcie univerzálnej služby a rozší renia úpravy spotrebiteľských práv v zmysle Smernice 2009/72/ES. Úprava práv a povinností dodávateľa elektriny sa vzťahuje aj na osoby, ktoré podľa doterajšej úpravy spadajú do kategórie obchodníkov s elektrinou (táto kategória sa ako nadbytočná zo zákona o energetike navrhuje vypustiť).

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou. V súvislosti s právom dodávateľa z účastňovať sa na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou sa navrhuje precizovať, že dodávateľ musí byť v takom prípade subjektom zúčtovania. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje vymedzi ť právo dodávateľa na poskytnutie údajov a opravných údajov od zúčtovateľa odchýlok v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu s elektrinou. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť povinnosť prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať dodávateľovi elektriny údaje potrebné na vyúčtovanie dodávok elektriny v rozsahu a kvalite podľ a pravidiel trhu do 31. decembra 2012 a to vzhľadom na skutočnosť, že centrálny dátový sklad začne zabezpečovať OKTE, a.s. až od 1. januára 2013.

Takisto sa navrhuje stanoviť právo dodávateľa požiadať prevádzkovateľa sústavy o prerušenie alebo obmedzenie dodávky elektriny do odberného miesta, ak odberateľ podstatným spôsobom porušuje zmluvu o zdru ženej dodávke elektriny. Pri súčasnom znení zákona dodávateľ, ktorý má s odberateľom zmluvu o združenej dodávke, je povinný platiť prevádzkovate ľovi distribučnej sústavy platbu za distribúciu elektriny odberateľovi, a to aj v prípadoch, keď odberateľ jemu neplatí. V súčasnosti je preto jedinou možnosťou dodávateľa odstúpenie od zmluvy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES (tzv. electricity labelling) sa spresňuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať všetkým odberate ľom elektriny (t.j. nie len koncovým odberateľom ale aj odberateľom, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja) informácie o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektrine nakúpenej alebo vyrobenej dodávateľom za účelom jej ďalšieho predaja. Doterajšia úprava spôsobovala nevykonateľnosť tejto povinnosti (keďže ukladala dodávateľom povinnosť poskytova ť údaje, ktoré nemajú k dispozícii) a nezohľadňovala jej účel v zmysle európskej legislatívy (keďže jej účelom nie je poskytovať súhrnné údaje o energetickom mixe vyrobenej a dodanej elektriny ale o energetickom mixe elektriny nakúpenej dodávateľom elektriny za účelom jej ďalšieho predaja). Novou úpravou sa v súlade s požiadavkami smernice zabezpečí, aby sa informácie o energetickom mixe dostali od výrobcov elektriny ku koncovým odberateľom elektriny. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť informácie o energetickom mixe (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretí ch krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať informácie o energetickom mixe), sa použijú súhrnné štatistické údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. Predmetné údaje je dodávateľ povinný poskytovať zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje ich jednoduchú porovnateľnosť s obdobnými inform áciami poskytovanými inými dodávateľmi elektriny dodávajúcimi elektrinu na vymedzenom území. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa elektriny uverejňovať informácie o dopade nakúpenej alebo vyrobenej elektriny na životné prostredie, emisiách CO2 a rádioaktívnom odpade. Informácie dodávateľ poskytuje všetkým odberateľom, t.j. aj odberateľ om, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, aby sa predmetné informácie dostali od výrobcu elektriny ku koncovým dodávateľom. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť predmetné informácie (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretích krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať takéto informácie), sa použijú sú hrnné štatistické údaje týkajúce sa elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa elektriny a upravujú nepresné ustanovenia. Stanovuje sa kontraktačná povinnosť dodávateľ elektriny spočívaj úca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom elektriny v domá cnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa elektriny.

Obdobne ako podľa platného zákona sa stanovuje povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ elektriny povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zm ysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumite ľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa elektriny v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťa žujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa elektriny v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľ ov na trhu dodávok elektriny odberateľom elektriny v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ elektriny povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Úrad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ elektriny uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ elektriny je povinný predložiť úradu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak úrad nepožiada o ďalšiu úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zohľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa elektriny najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spô sob predaja elektriny a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ elektriny, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky pos kytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa elektriny v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa elektriny tieto informácie poskytnúť.

V súlade s čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať odberateľovi elektriny základné informácie o jeho právach v súvislosti s dostupný mi prostriedkami na urovnanie sporu.

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry sa ustanovujú dodávateľ ovi elektriny osobitné povinnosti, najmä povinnosť poskytovať údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pre spracovanie návrhov na riešenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom, pričom v porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa spresňuje rozsah poskytovaných informácií odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmysle nariadenia vlády o pravidlách trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť preukazovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy krajinu pôvodu elektriny ur čenej na vývoz v prípade, ak elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnených ministerstvom.

Navrhuje sa úprava ustanovenia o odvodoch do jadrového fondu v súlade s relevantnou legislatívou.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa elektriny.

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s elektrinou na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/72/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke elektriny a derivátoch elektriny. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s elektrinou vš eobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 40 ods. 4 a 5 Smernice 2009/72/ES Komisia.

V súvislosti s poskytovaním informácií o energetickom mixe portfólia dodávateľa elektriny a informácií o prostriedkoch na urovnanie sporu sa navrhuje oprava chybného ustanovenia. Uvedené informácie je v zmysle č lánku 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES potrebné uvádzať jednak na faktúre alebo alternatívne v materiáli zasielanom odberateľovi spoločne s faktúrou a jednak v propagačných materiáloch zasielaných odberateľ om. Informácie poskytované v súvislosti s electricity labellingom musia byť zrozumiteľné a jednoducho porovnateľné.

Z evidencie koncových odberateľov elektriny sa navrhuje vypustiť informácia o štátnom občianstve, keďže jej spracúvanie je z hľadiska účelu spracúvania vecne neodôvodnené.

K § 35

V nadväznosti na doterajšiu úpravu ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny. Oprávnenými odberateľmi elektriny sú v súčasnosti všetci odberatelia elektriny, vrátane koncových odberateľov elektriny.

Vymedzuje sa právo na uzatvorene zmlúv o prístupe do sústavy a zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia. Upravuje sa taktiež právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na in ého účastníka trhu, pričom v súlade s navrhovaným § 22 ods. 7 musí byť takýto iný účastník trhu v zásade subjektom zúčtovania (vý nimka sa vzťahuje na prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ak pripojeným koncovým odberateľom elektriny zároveň dodávajú elektrinu). Upravujú sa taktiež práva v rámci krátkodobého trhu s elektrinou za uvedených podmienok, právo na poskytnutie údajov a opravných údajov od ZO na vyúčtovanie dodávok a odchýlky, úprava povinnosti pri poskytovaní technických údajov o dodávke elektriny (prevádzkovateľovi a zúčtovateľovi odchýlok v prípade, ak je subjektom zúčtovania).

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú zmenu registrácie odberného miesta na nového dodávateľa do 3 týždňov v rá mci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prí lohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 pí sm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záv äzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Odberatelia majú možnosť zvoliť si jeden z nasledovných zmluvných modelov: buď zmluvu o združenej dodávke elektriny, kedy dodávateľ zabezpečuje zároveň aj distribúciu elektriny a prevezme zodpovednosť odberateľa za odchýlku, alebo alternatívne samostatnú zmluvu o dodávke elektriny; v takom prípade uzatvára s prevádzkovateľom sústavy samostatnú zmluvu o prenose resp. distribú cii elektriny. Navrhuje sa, aby odberateľ mal možnosť priameho kontaktu s prevádzkovateľom sústavy aj v prípade, že s ním nemá uzatvorenú zmluvu o prenose resp. distribúcii.

Zakotvuje sa právo odberateľa s výnimkou domácností uzatvoriť zmluvu o dodávke s viacerými dodávateľmi elektriny súčasne za podmienok stanovených pravidlami trhu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť odberateľa umožniť prevádzkovateľovi sústavy prístup k určenému meradlu.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajúce sa odvodov do jadrové ho fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 36

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantn ému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrick é zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vych ádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje presunúť úpravu povinností vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie do ustanovení o technických zariadeniach.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajú ce sa odvodov do jadrového fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 37

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Definuje sa spôsob jeho vzniku, kompetencia a postavenie. Definujú sa práva pre jeho spoľahlivé fungovanie, najm ä právo na poskytnutie údajov a informácií potrebných na jeho činnosť od účastníkov trhu s elektrinou. Definujú sa jeho povinnosti vyplývajúce z jeho činnosti a vzťahov k iným účastní kom trhu s elektrinou, najmä vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlok, organizovanie a krátkodobého trhu s elektrinou, vedenie správy meraní, vykonávanie fakturácie poplatkov, spracovanie podkladov pre ná vrh pravidiel trhu s elektrinou, evidencia subjektov zúčtovania, spracovanie obchodných podmienok organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou, uzatvorenie príslušných zmlúv so subjektmi zúčtovania a účastn íkmi krátkodobého trhu s elektrinou. Podrobnosti o správe centrálnej databázy nameraných dát a centrálnej fakturácie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa navrhuje výslovne vymedziť právo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou na poskytovanie údajov v kvalite stanovenej v pravidlách trhu s elektrinou. Navrhuje sa taktiež vypustenie ustanovenia o povinnosti oznamovať neodovzdanie denného diagramu subjektom zúčtovania; v súvislosti s novou úpravou dodávky poslednej inštancie je nadbytoč né. Neodovzdanie denného diagramu nie je dôvod pre dodávku poslednej inštancie.

K § 38

V súlade s doterajšou koncepciou sa v zákone upravuje uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množ stva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodá vky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 39

Rovnako ako podľa platného zákona môže elektrickú prípojku realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. V súlade so súčasnou úpravou sa vlastníkom prípojky stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje spresnenie úpravy týkajúcej sa zodpovednej osoby za zriadenie a prevádzku energetického zariadenia (vždy to musí byť osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, v opačnom prípade by prevádzkovateľ sústavy mal len limitované možnosti zabezpečiť kontrolovateľnosť plnenia jej povinností ). Takisto sa dopĺňa chýbajúca úprava procesu (najmä časový aspekt) v súvislosti s preverovaním a zdokladovaním technickej spôsobilosti energetického zariadenia.

K § 40

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania sa zavádza pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje povinnosť písomne informovať odberateľa elektriny o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 15 dní vopred (prípadne neskôr, ak s t ým odberateľ súhlasí). Zároveň sa navrhuje umožnenie verifikácie údajov v prípade neprítomnosti odberateľa pri výmene elektromera. V praxi často nie je možné zabezpečiť účasť odberateľ a pri výmene elektromera (v zásade sa tieto činnosti vykonávajú v pracovnej dobe). Preto v záujme odberateľa sa navrhuje uskladniť určené meradlo, ktoré bolo vymenené bez účasti odberateľa elektriny, minimá lne po dobu 60 dní, aby si odberateľ mohol overiť stavy určeného meradla.

Zavádza sa nová povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej s ústavy, ktorý e povinný vykonať fyzický odpočet určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, každoročne k 31. decembru, najneskôr do 30 dní po skončení roka.

K § 41

Ustanovenie upravuje meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť výrobcu elektriny používať priebehové meranie elektriny s diaľkovým odpočtom údajov, ak je inštalovan ý výkon zariadenia viac ako 1 MW a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bez obmedzenia inštalovaného výkonu V ostatných zariadeniach je výrobca elektriny povinný zabezpečiť priebehové merania bez diaľkového odpočtu údajov, možnosť merania bez priebehového merania sa vypúšťa. Navrhovaná ú prava je v súlade s cieľom zabezpečiť jednoduchší a efektívnejší zber údajov o vyrobenej elektriny s priaznivým vplyvom na možnosti riadenia sústavy na vymedzenom území.

Vzhľadom na požiadavky týkajúce sa riadenia sústavy a nepredvídateľnosť využiteľnosti solárnej energie je potrebné ustanoviť povinnosť výrobcu zabezpečiť inštaláciu zariadení na meranie meteorologických údajov na zariadeniach na výrobu elektriny zo solárnej energie a namerané údaje poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je výrobca elektriny povinný pri zariadeniach na výrobu elektriny uvedených do prevádzky pred účinnosťou nového zákona o energetike uviesť spô sob merania vyrobenej elektriny do súladu s novými požiadavkami do 24 mesiacov.

K § 42

V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES sa zavádza definícia inteligentného meracieho systému a zároveň sa vymedzuje proces, na základe ktoré ho by mali byť inteligentné meracie systémy zavedené. Ministerstvo vypracuje analýzu za účelom posúdenia, u ktorých kategórií odberateľov je finančne nákladné zavedenie týchto meracích systé mov opodstatnené. Túto analýzu vyhodnotí. V prípade, že ministerstvo uloží povinnosť prevádzkovateľovi sústavy zavies ť inteligentné meracie systémy vo vzťahu k minimálne 80 percent odberných miest konkrétnej kategórii koncových odberateľov elektriny, prevádzkovateľ sústavy bude povinný ich zaviesť do 1. januá ra 2020. Podrobnosti o zavádzaní inteligentných meracích systémov stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 43

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetický ch zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

V porovnaní so súčasným znením zákona sa navrhuje sa spresnenie možnosti zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia po predchádzaj úcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Pojem zriadenie stavby je použitý ako všeobecný pojem, ktorý nie je zákonom upravený; na príslušné ustanovenia stavebného zákona, na ktoré sa pojem zriadenie stavby vzťahuje, odkazuje poznámka pod čiarou. Obdobná úprava sa v súčasnosti uplatňuje v prípade ochranných pásiem plynárenských zariadení.

K § 44

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovení m sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 45

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 46

Upravuje sa pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, ktorých skutočnú výšku je v praxi často nemožné zistiť, v súlade s doterajšou úpravou sa splnomocňuje ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úpravy ustanovenia, ktoré jednak precizujú dnešnú úpravu (zúženie vnímania neoprávneného odberu, prič om za neoprávnený odber by mal byť považovaný len odber bez zmluvy a nie v rozpore so zmluvou), a jednak umožňujú prevádzkovateľom sústav efektívne odstraňovať neoprávnené odbery a riziká ich vzniku.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (pri ktorom sa neskúma, kto plombu porušil) bolo považované za neoprávnený odber elektriny len v prí pade, že meracie zariadenie, na ktorom je porušená plomba nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia p roti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej odberovým diagramom.

K § 47

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s plynom. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému použí vaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 48

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Stanovuje sa povinnosť umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslu šnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie. Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťaž obnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštalá ciu určeného meradla. Upravujú sa taktiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 49

Upravujú sa práva a povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na doterajšiu úpravu v platnom zákone o energetike.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na zákonom vymedzené účely, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatí vne vymedzených podmienok. V porovnaní s doterajšou úpravou návrh zákona uvádza, že ide o právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na zá klade transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa taktiež rozšíriť okruh činností prevádzkovateľa prepravnej siete, pri ktorých plnení má prevádzkovateľ prepravnej siete právo nakupovať , uskladňovať a predávať plyn.

V súvislosti s transpozíciou čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES sa vymedzuje účel prevádzkovania prepravnej siete, ktorým je vytvorenie otvoreného trhu s plynom.

Navrhuje sa ustanoviť novú povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete budovať cezhraničné prepojenia, ktorá súvisí s požiadavkami na vybudovanie jednotné ho a likvidného trhu s plynom v nadväznosti na čl. 13 ods. 2 Smernice 2009/73/ES ako aj požiadavkami Nariadenia 994/2010.

Zároveň sa navrhujú legislatívno-technické úpravy s ohľadom na úpravu definícii jednotlivých typov zmlúv.

Vymedzuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na vymedzené účely na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa zároveň niektoré povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na novú úpravu krízovej situácie v plynárenstve.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety člá nku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/73/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhovaným ustanovením sa ďalej transponuje nové znenie čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES a stanovuje povinnosť zabezpečiť zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa prepravnej siet e.

V nadväznosti na požiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predložiť úradu návrh kapacity spätného toku alebo žiadosť o vyňatie z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu podľa nariadenia č. 994/2010 aj v prípade, ak o to požiada ministerstvo. Ministerstvo požiada o predloženie takéhoto návrhu na základe žiadosti iného členského štátu Európskej ú nie v zmysle čl. 6 ods. 6 nariadenia č. 994/2010. V ostatných prípadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predkladať príslušný návrh resp. žiadosť z priamo uplatniteľného č l. 7 nariadenia č. 994/2010.

V súvislosti s nariadením č. 994/2010 sa taktiež stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zabezpečiť na žiadosť úradu testovanie trhu (tzv. open season) v prípade investícií, ktoré sa vyž adujú na splnenie štandardu infraštruktúry.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. V prípade vlastníckeho oddelenia nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené. V prípade realizácie modelu nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete je požiadavka vypracovať program súladu podrobne upravená v § 56 návrhu zákona.

Osobitným spôsobom sa navrhuje upraviť otázka pripojenia odberných plynových zariadení do prepravnej siete v záujme zabezpečenia efektívneho využitia existujúcich distribučných kapacít v nadväznosti na účel čl. 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prepravnej siete podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulácii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 50

Ustanovenie upravuje vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. V zmysle požiadaviek Smernice 2009/73/ES nesmie právna úprava členského štátu bráni ť realizácii modelu vlastníckeho oddelenia prevádzkovateľa prepravnej siete (tzv. OU model), a to ani v prípade, ak členský štát umožní realizáciu iného modelu oddelenia prevádzkovateľ a prepravnej siete (model nezávislého prevádzkovateľa systému – ISO model alebo model nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete – ITO model).

Ustanovenia o vlastníckom oddelení prevádzkovateľa prepravnej siete sa použijú len v prípade, že sa vertikálne integrovaný plynárenský podnik rozhodne realizovať vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete.

Návrh vzhľadom na uvedené vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/73/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prepravnej siete konať ako prevádzkovateľ prepravnej siete, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Postup a spôsob zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa odsekov 1 až 7 § 50 alebo podľa § 51 až 60 určí na návrh ministerstva vláda.

K § 51

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje otázky súvisiace s právnou formou, organizáciou a riadením nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Na prevádzkovateľa prepravnej siete sa vzťahuje ustanovenia Obchodného zákonníka s odchýlkami upraven ými v § 50 až 58 návrhu zákona. Návrh zákona uvádza osobitné náležitosti stanov prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 52

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje postup vymenúvania a odvolávania štatutarného orgánu resp. členov štatutárneho orgánu.

K § 53

Návrh upravuje požiadavky na nezávislosť štatutárneho orgánu, členov štatutárneho orgánu a zamestnancov nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete v súlade so Smernicou 2009/73/ES.

K § 54

Navrhuje sa stanoviť povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zriadiť stanovami dozornú komisiu ako osobitný orgán prevádzkovateľa prepravnej siete s pôsobnos ťou zodpovedajúcou požiadavkam Smernice 2009/73/ES. Pôsobnosť iných orgánov spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka tým nie je dotknutá, ak zákon o energetike neustanovuje inak.

Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári (resp. zástupcovia akcionárov), na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 Smernice 2009/73/ES na členov dozorného orgánu.

Konkrétne, v zmysle smernice (čl. 20 ods. 3) sa na polovicu mínus jedného člena dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2 prvý pododsek a článok 19 ods. 3 až 7. Na všetkých členov dozorné ho orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2 druhý pododsek písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dô vodmi tohto predčasného ukončenia.

K § 55 a 56

Navrhované ustanovenie v nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES vymedzuje povinnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, spolu s pravidlami týkajúcimi sa schopnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete plniť tieto povinnosti s použitím primárne vlastných zdrojov. Navrhované znenie § 54 ods. 1 písm. h) neustanovuje povinnosť nezávislého prevádzkovateľ a prepravnej siete zabezpečovať činnosti, ktoré priamo nesúvisia s fungovaním podniku prevádzkovateľa prepravnej siete, ako napríklad upratovacie služby alebo strážne služby.

Podrobnejšie sa taktiež ustanovujú podmienky, za akých môže prevádzkovateľ prepravnej siete a ostatné časti vertikálne integrovaného podniku využívať rovnaké štandardné softvérové riešenia s cieľom zabezpečiť primeranosť aplikácie pravidiel týkajúcich sa používania rovnakých systémov informačných technológií. Podrobnejšie sú upravené taktiež pravidlá týkajúce sa využí vania zariadení informačných technológií s cieľom neznemožniť využívanie štandardných služieb dátových centier poskytovaných tretími stranami, pri ktorých nehrozí riziko poruš enia pravidiel informačného oddelenia.

V súlade s účelom smerníc sa taktiež upravuje právo audítora vertikálne integrovaného podniku nahliadnuť do účtovníctva prevádzkovateľa prepravnej siete v rozsahu potrebnom na overenie konsolidovanej ú čtovnej závierky; navrhovaná úprava zabezpečuje možnosť účtovnej konsolidácie vertikálne integrovaného podniku za súčasného rešpektovania cieľov sledovaných smernicami.

K § 57

V záujme zabezpečiť skutočnú nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete od ostatných častí vertikálne integrovaného podniku návrh zákona v sú lade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES upravuje podrobné pravidlá zabezpečujúce nezávislé správanie sa prevádzkovateľ a prepravnej siete. Ustanovenie taktiež v záujme umožnenia účinného sledovania vzťahov medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a ostatnými členmi vertikálne integrovaného podniku upravuje povinnosti týkajú ce sa poskytovania relevantných údajov a dokumentov úradu.

K § 58

Návrh ustanovenia obsahuje úpravu otázok súvisiacich s vypracúvaním a monitorovaním programu súladu a postavením osoby povinnej zabezpečiť súlad (tzv. compliance officer) a to v súlade s detailnými požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 59

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plánu rozvoja siete, spolu s prá vomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 60

Návrh upravuje osobitné pravidlá pre pripojenie nových zásobníkov, zariadení na skvapalňovanie plynu a odberných plynových zariadení odberateľov plynu mimo dom ácnosti. Vyžaduje sa najmä prijatie transparentných a účinných postupov na nediskriminačné pripojenie uvedených zariadení. Zároveň sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi prepravnej siete pripojiť uvedené zariadenia aj v prípade, že pripojenie vyvolá potrebu zvýšenia prepravnej kapacity.

K § 61

Smernica len veľmi rámcovo upravuje právomoc úradu zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete s súlade s požiadavkami ISO modelu v prípade závažného dlhodobého porušovania povinností nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Z tohto dôvodu je potrebné podrobnejšie upraviť mechanizmus, na základe ktorého dôjde k realizá cii ISO modelu v zmysle príslušného rozhodnutia úradu. Keďže základnými aspektmi ISO modelu sú oddelenie vlastníka prepravnej siete, výber vhodného kandidáta na prevádzkovateľ a prepravnej siete zo strany vlastníka prepravnej siete a zmluvná úprava vzťahov medzi vlastníkom a prevádzkovateľom prepravnej siete, je vhodné naviazať na príslušné rozhodnutie úradu povinnosť vertiká lne integrovaného podniku zabezpečiť realizáciu týchto krokov v rámci 6-mesačného prechodného obdobia.

K § 62

Navrhuje sa úprava požiadaviek na oddelenie vlastníka prepravnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 63

V súlade so smernicou obsahuje ustanovenie návrh úpravy osobitných práv a povinností vlastníka a prevádzkovateľa prepravnej siete pri ISO modeli.

K § 64

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službá m, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje rozšíriť právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu aj v prí pade opakovaného neumožnenia prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti a taktiež v prípade zápornej revíznej správy odberného plynové ho zariadenia.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/73/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sieť s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj siete, pri zohľadnení daných ekonomický ch podmienok, tak, aby kapacita siete dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Navrhuje sa taktiež výslovne stanoviť povinnosť prevá dzkovať distribučnú sieť hospodárne.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej siete.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES, ktoré sa týkajú zmeny dodávateľa, prístupu do siete a poskytovania informácií odberateľ om; postup pri evidencii zraniteľných zákazníkov a postup prevádzkovateľa distribučnej siete pri zavádzaní inteligentných meracích systémov.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upravi ť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 3 Smernice č. 2009/73/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Vymedzujú sa zároveň osobitné povinnosti prevádzkovateľa distribuč nej siete vo vzťahu k zraniteľným odberateľom.

Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES).

Upravujú sa taktiež niektoré povinnosti v súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 pí sm. d) Smernice 2009/73/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej siete za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpečiť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej siete (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 90 návrhu zákona) a vylúč enie existencie krížových dotácií, je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov plynu, bol povinný na základe ž iadosti prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre menej ako 100 000 pripojených odberateľov plynu alebo na základe žiadosti vlastníka plynárenského zariadenia, odkúpiť distribučnú sieť, ktorá bola postavená po ú činnosti tohto zákona, za regulovanú cenu určenú úradom. Ak predávajúci prevádzkovateľ distribučnej siete nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa plynárenské zariadenie nachádza, k predaju distribučnej siete je potrebný súhlas vlastníka pozemku. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služ by pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov môže na výkup distribučných sietí v jednom kalendá rnom roku použiť prostriedky, ktorých maximálna výška nesmie presiahnuť 50% z ročnej hodnoty súčtu úradom určenej výšky primeraného zisku a úradom povolených plánovaných investícií.

K § 65

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa net ýkajú distribúcie plynu. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpeči ť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/73/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľ a distribučnej siete disponovať zdrojmi vrátane ľudských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej siete. V tejto sú vislosti je dôležitá najmä otázka zabezpečenia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej siete ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpe čenia uvedených činností vrátane skutočne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej siete k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej siete. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribuč nej siete od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou plynu. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej siete (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej siete) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpe čia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon pripúš ťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej siete od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej siete.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer' ) u prevádzkovateľov distribučnej siete v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej siete.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa plynu alebo výrobcu plynu s prevádzkovateľom distribučnej siete (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

K § 66

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučný ch sietí prostredníctvom tohto dispečingu určuje rozhodnutím ministerstvo.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s vý nimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti s krízovou situáciou v plynárenstve a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri č innostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom krízovej situácie. Vyhlasuje a odvoláva krízovú situáciu v plynárenstve a jej úroveň v zmysle nariadenia č . 994/2010. Vyhlasuje a odvoláva obmedzujúce opatrenia, určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie v plynárenstve a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri krízovej situácii. V porovnaní so súčasnou úpravou sa stanovuje povinnosť predkladať ministerstvu za každý deň výpočet tzv. štandardu infraštruktúry N-1 v zmysle nariadenia č . 994/2010.

Ustanovuje sa, že plynárenský dispečing má nielen právo vyžadovať od účastníkov trhu s plynom pripojených na distribučnú sieť informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale aj účastník trhu s plynom je vyžadované informácie povinný poskytnúť.

V porovnaní s platným zákonom sa stanovuje povinnosť plynárenského dispečingu riadiť sa pokynmi ministerstva v prípade plnenia úloh týkajúcich riešenia krí zovej situácie v plynárenstve a to vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010.

V súlade s doterajšou úpravou sa stanovuje, že prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý neplní úlohy plynárenského dispečingu, môže zabezpečiť plnenie úloh dispečerského riadenia prostrední ctvom už zriadeného plynárenského dispečingu, pokiaľ mu to umožňujú technické podmienky. V prípade, ak technické podmienky toto neumožňujú , bude si povinný zriadiť vlastný dispečing.

K § 67

Ustanovenie definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu v súlade s doterajšou koncepciou právnej ú pravy. Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladň ovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu. Dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

Ustanovuje sa oprávnenie prevádzkovateľa zásobníka nakupovať plyn potrebný na krytie vlastných strát alebo pre vlastnú spotrebu alebo na technologické účely.

V záujme riadneho výkonu kompetencií ministerstva je nevyhnutné, aby toto disponovalo údajmi zo zmlúv o uskladňovaní plynu, a to štvrťročne aktualizované, resp. v prípade zmeny bezodkladne.

Ustanovuje sa, že prevádzkovateľ zásobníka v prípade stavu núdze je povinný na zá klade rozhodnutia ministerstva bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníka pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo vymedzeného územia Slovenskej republiky. Po odvolen í stavu núdze prevádzkovateľ zásobníka má povinnosť bezodkladne obnoviť ťažbu plynu zo zásobníka. V porovnaní s platným zákonom a v nadväznosti na po žiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje, že táto povinnosť sa uplatňuje v prípade potreby zaistiť technickú bezpečnosť siete na vymedzenom území. Zároveň sa vypúšťa prá vomoc ministerstva rozhodnúť o uložení tejto povinnosti z vlastného podnetu s prihliadnutím na skutočnosť, že ministerstvo nedisponuje potrebnými informáciami o technickej bezpečnosti plynárenských zariaden í. Ministerstvo bude rozhodovať na návrh prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES navrhuje výslovne upraviť povinnosť prevá dzkovať zásobník v záujme vytvorenia otvoreného trhu s plynom a zabezpečiť primerané zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa zásobníka..

V súlade s čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa zároveň stanovuje povinnosť zverejňovať informáciu o uplatňovaní regulovaného prístupu alebo dohodnuté ho prístup k zásobníku.

Doplnenie ustanovenia v nadväznosti na novú úpravu zaistenia bezpečnosti dodávok plynu vyplývajúcu z Nariadenia 994/2010.

K § 68

Navrhovaná právna úprava v súlade s doterajšou koncepciou vymedzuje pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje v sú lade so Smernicou 2009/73/ES prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevá dzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombin ácie siete.

K § 69

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu spôsobom, ktorý vychádza z doterajšej úpravy. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučný ch sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa plynu a spresňujú niektoré ustanovenia. Stanovuje sa kontrakta čná povinnosť dodávateľ plynu spočívajúca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke plynu na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa plynu, za podmienky, že je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu.

Stanovuje sa povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ plynu povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zmysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa plynu v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom s ťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa plynu v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľov na trhu dodávok plynu odberateľom plynu v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ plynu povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Ú rad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ plynu uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ plynu je povinný predložiť ú radu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak si úrad nevyžiada úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zoh ľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa plynu najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ plynu vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvá ch, musia obsahovať spôsob predaja plynu a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa plynu v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa plynu tieto informácie poskytnúť .

V rámci transpozície čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnen ých ministerstvom.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa plynu .

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s plynom na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/73/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke plynu a derivátoch plynu. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s plynom všeobecne záv äzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 44 ods. 4 a 5 Smernice 2009/73/ES Komisia.

Upravujú sa povinnosti dodávateľa plynu poskytnúť odberateľom plynu informácie týkajúce skladby ceny za dodávku plynu, ako tiež povinnosť poskytovať pre prevá dzkovateľa siete, ktorej je užívateľom, údaje o odberateľoch, potrebné na uzavretie zmluvy o dodávke plynu.

Povinnosť dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok sa navrhuje ustanoviť pre dodávateľa plynu. Nedodržanie povinnosti u konkrétnych účastníkov trhu s plynom bude podľa návrhu zákona sankcionované Š tátnou energetickou inšpekciou.

Navrhuje sa vypustenie ods. 3 z dôvodu riešenia problematiky univerzálnej služby iným spôsobom.

V súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve s spresňujú niektoré povinnosti dodávateľa plynu.

K § 70

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu. Navrhuje sa úprava ustanovenia, ktor ým sa vymedzí právo odberateľa na uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu a povinnosť dodávateľa odôvodniť odmietnutie uzatvorenia zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú priradenie odberného miesta k novému dodávateľovi plynu do 3 týždňov v súlade s č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemož no za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/73/ES určuje formát ú dajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 71

Určujú sa práva a povinnosti odberateľov plynu v domácnosti.

Vymedzuje sa právo odberateľa plynu v domácnosti na univerzálnu službu v zmysle § 24.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu, upravujú v ustanoveniach o technických zariadeniach. V tejto súvislosti sa povinnosti, ktoré sa pôvodne vzťahovali len na vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, rozširujú aj na osoby, ktoré sú oprávnené užívať alebo spravovať plynové zariadenie, prostredníctvom ktorého sú pripojení koncoví odberatelia plynu k distribučnej sieti a na vlastníka nehnuteľ nosti, do ktorej je dodávaný plyn.

K § 72

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady. Dochádza k spresneniu používaných pojmov.

K § 73

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynové ho zariadenia a určeného meradla.

K § 74

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanoven é týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zá kona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu 'take or pay', teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnos ťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sie ťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Ná vrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 75

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významn é plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou je možné v zmysle čl. 36 ods. 1 Smernice 2009/73/ES udeliť výnimku aj z povinnosti zabezpečiť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. Takisto s a upravuje povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti o výnimku zhrnutie postupov prideľovania kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení podľa pravidiel určených úradom. V zmysle tý chto pravidiel sa všetci potenciálni užívatelia kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení musia vyzvať, aby sa vyjadrili, či majú záujem o pridelenie zmluvnej kapacity (čl. 36 ods. 6 a prvej vety čl. 36 ods. 8 Smernice 2009/73/ES).

Spresňujú sa niektoré aspekty konania o udelení výnimky, vrátane zavedenia možnosti, aby v stanovených prípadoch o výnimke rozhodla Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

Navrhuje sa doplnene nového odseku, ktorým sa upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Komisie, v ktorom požiada o zrušenie výnimky. Zároveň sa upravuje dĺžka platnosti rozhodnutia o vý nimke a postup v prípade vydania rozhodnutia Komisie o dôvodoch omeškania. Ustanovenie je v súlade s požiadavkami čl. 36 ods. 9 Smernice 2009/73/ES.

K § 76

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

Vyjadrovanie zemného plynu v energetických jednotkách vystihuje lepšie množstvo energie, ktorá je viazaná v zemnom plyne. Množstvo energie, ktoré sa dá získať zo zemného plynu je najlepšie vyjadrené spaľ ovacím teplom.

Na strane zákazníka nie je potrebné v tejto súvislosti realizovať žiadne zmeny či už pri meraní alebo na používaných spotrebičoch. Spotreba sa naďalej meria v m3, pri fakturácii sa však na základe určenej metodiky prepočítava na kWh.

Ustanovuje sa pre prevádzkovateľa distribučnej siete oprávnenie použiť typové diagramy dodávky ako náhradnej metódy na určenie dodaného množstva plynu odberate ľom v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribú cii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu. Dodávateľ plynu je povinný fakturovať dodané množstvo plynu na z áklade skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.

Novo sa navrhuje upraviť postup pri výmene určeného meradla obdobne ako v sektore elektroenergetiky.

K §77

Navrhuje sa vloženie nového ustanovenia, ktoré upravuje podmienky pre zavedenie inteligentných meracích systémov v zmysle požiadavky Prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES.

K § 78

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktor é činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 79

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

K § 80

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynové ho zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

Navrhuje sa rozšíriť úpravu aj na regulačné stanice so vstupným tlakom nižším ako 0,4 MPa lokalizované v súvislej zástavbe.

K § 81

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 82

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu sa v zmysle doterajš ej koncepcie navrhuje upraviť podzákonnou normou.

Neoprávneným odberom plynu je aj skutočnosť, že odberateľ nedodržal taktiež obmedzenia určené prevádzkovateľom zásobníka.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej typovým diagramom dodá vky plynu.

K § 83

Obdobne ako v zákone č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných láto k alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len 'LPG') vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na zá klade povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 84

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 85

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynné ho uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 86

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 87

Negatívne sa vymedzujú činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanovujú obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

Navrhuje sa doplniť požiadavku získania predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa potrubia na zriaďovanie stavieb v ochrannom pá sme resp. na výkon ďalších vymedzených činností obdobne, ako v prípade úpravy ochranných pásiem v elektroenergetike a plynárenstve.

K § 88

Toto ustanovenie upravuje výkon štátnej správy v energetike, ktorú podľa tohto zákona zabezpečuje Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inš pekcia. Upravujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systé mu ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia za určitých okolností ukladalo. Na uvedené opatrenia sa uplatňuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľ a tohto zákona. Ustanovenie upravuje aj osobitné povinnosti ministerstva, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

Ustanovenie upravuje taktiež povinnosti ministerstva z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry a v súvislosti s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu.

Upravuje sa postup ministerstva pri návrhu opatrení podľa odseku 2 písm. d), s poukazom na povinnosť vypracúvať návrh opatrení, zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pod ľa doterajšej právnej úpravy. Upravuje sa povinnosť ministerstva informovať Komisiu o vypracovaní návrhu opatrení zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu. Ministerstvo je povinné zrušiť uložené opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli uložené. Uvedené povinnosti môžu byť uložené len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Ministerstvo je povinné zabezpečiť, aby uverejňovaná správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu podľa § 87 odseku 2 p ísm. j) zákona obsahovala zákonom ustanovené náležitosti.

Návrh zákona oproti platnej úprave neobsahuje právomoc ministerstva určovať zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky sústavy. Zodpovednosť za riadenie sústavy má zo zákona prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zodpovednosť za zúčtovanie odchýlok má zúčtovateľ odchýlok.

Navrhuje sa úprava právomocí ministerstva vo vzťahu k príprave regulačnej politiky a cenovému konaniu. Podľa čl. 35 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 Smernice 2009/73/ES má byť regulač ný orgán nezávislý od trhových záujmov a politických vplyvov. Usmernenia zo strany vlády sa pripúšťajú len v oblastiach, ktoré sa netýkajú pôsobnosti regulačného orgánu v zmysle smerní c. Navrhovaným znením sa preto Ministerstvu hospodárstva SR umožňuje zasahovať do prípravy regulačnej politiky len v otázkach súvisiacich so súladom s energetickou politikou a s energetickou bezpečnosťou. Otá zky týkajúce sa cenovej regulácie spadajú do výlučnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

V nadväznosti na čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR vydávať stanoviská k zámeru úradu zmeniť spôsob prístupu do zásobníka z dohodnuté ho na regulovaný a naopak.

Navrhuje sa upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR poskytovať pre prípad certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy/prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba s krajiny mimo Eur ópskej únie, stanovisko ohľadom dodržania bezpečnosti dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území alebo na území Európskej únie.

V súvislosti s konaním o certifikácii sa upravuje právomoc Ministerstva hospodárstva SR rozhodnúť o určení prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete za prevádzkovateľa, ktor ý spĺňa požiadavky účinného oddelenia.

Zavádza sa povinnosť uverejnenia informácií o právach odberateľov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie na základe čl. 3 ods. 16 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa určiť ministerstvo za zodpovedný orgán v zmysle Nariadenia č . 994/2010. Navrhuje sa stanoviť povinnosť ministerstva uverejňovať informácie o uložení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávok plynu, v súlade s pož iadavkami čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 994/2010.

V nadväznosti na požiadavky čl. 13 ods. 6 písm. a) Nariadenia č . 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva informovať Komisiu o existujúcich medzivládnych dohodách s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu ako aj o uzavret í takýchto nových medzivládnych dohôd. Ministerstvo je taktiež povinné predkladať Komisii preventívny akčný plán a núdzový plán pripravovaný v zmysle čl. 4 Nariadenia č. 994/2010.

Vzhľadom na zrušenie Smernice 2004/67/ES sa upravuje znenie ustanovenia o príprave správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu v nadväznosti na čl. 5 Smernice 2009/73/ES.

Z ustanovenia sa navrhujú vypustiť niektoré obsolétne ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti ministerstva v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov.

K § 89 a 90

V nadväznosti na novú úpravu postavenia národných regulačných orgánov podľa Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa navrhuje zúžiť rozsah, v akom štátny dozor nad dodržiavaním zákona o energetike vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Vykonávanie dozoru nad dodržiavaním povinností účastníkov trhu s elektrinou a plynom, má byť v zmysle návrhu nového zákona o energetike primárne v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (výnimku tvorí najmä dodržiavania povinností týkajúcich sa plnenia úloh vo všeobecnom hospodárskom záujme, stavu núdze v elektroenergetike resp. krí zovej situácie v plynárenstve, a plnenia opatrení uložených ministerstvom, pri ktorých bude štátny dozor naďalej vykonávať Štátna energetická inšpekcia).

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním niektorých povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v prvej a druhej časti zákona ako aj podľa osobitných predpisov. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť Štátnej energetickej inšpekcie poskytovať vymedzené údaje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Upravuje sa zárove ň oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie požadovať súčinnosť od iných orgánov verejnej správy.

K § 91

Navrhuje sa nová úprava ustanovení týkajúcich sa sprá vnych deliktov v súvislosti s transpozíciou predmetných európskych smerníc do slovenského práva.

Ustanovenia upravujú sankciu za dopustenie sa správnych deliktov, a to pokutu. Pokuty ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxat ívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. Pokuty korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon a osobitné právne predpisy.

Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď úrad resp. inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najnesk ôr však do piatich rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty úrad resp. inšpekcia prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania a na skutočnosť, č i povinnosť porušila fyzická osoba alebo právnická osoba.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa stanovuje, že úrad ukladá v prípade správnych deliktov prevádzkovateľa sústavy alebo siete pokutu a ž do výšky 10% celkového obratu prevádzkovateľa sústavy alebo siete za rok predchádzajúci spáchaniu deliktu. Ak je prevádzkovateľ sústavy alebo siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, ú rad uloží pokutu až do výšky 10% celkového obratu vertikálne integrovaného podniku.

K § 92

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú v súvislosti s preložkami elektroenergetického rozvodného zariadenia, ako aj preložkami plynárenského zariadenia.

K § 93

Upravuje sa vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu.

K § 94

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES sa navrhuje spresnenie znenia týchto ustanovení za účelom dosiahnutia dôsledného informačné ho oddelenia prevádzkovateľov sústav a sietí v rámci vertikálne integrovaných podnikov (pri zohľadnení možnosti informačných tokov prostredníctvom osôb, ktoré vykonávajú priamo alebo nepriamo kontrolu nad osobami, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku), a teda dodržiavania dôvernosti informácii medzi právne odčlenenými spoločnosťami. Týka sa to najmä inform ácií, ktoré získavajú prevádzkovatelia pri výkone svojej činnosti, a ktoré by mohli byť zneužité za účelom poskytnutia výhody členov skupiny, ktorí pôsobia na trhu dodávok elektriny alebo plynu.

Ustanovuje sa zároveň povinnosť zverejňovať informácie transparentným a nediskriminačným spôsobom prevádzkovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 3 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

K § 95

Ustanovenie obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom a úradom v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.

K § 96

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s platnosťou povolení, osvedčení o odbornej spôsobilosti a osvedčení o súlade investičného zámeru s energetickou politikou vydaný ch podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Upravujú sa taktiež otázky súvisiace s konaniami a výkonom dozoru, ktorý sa začal pred nadobudnutím účinnosti zá kona, a niektoré ďalšie otázky týkajúce sa zachovania práv priznaných podľa doterajších predpisov.

V súvislosti so zmenou vymedzenia niektorých typov zmlúv sa stanovuje, ktoré zmluvy uzavreté podľa doterajších predpisov sa považujú za zmluvy upravené novým zákonom o energetike. Ustanovenia zmlúv uzatvorený ch podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s novým zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s novým zákonom do 31. decembra 2012.

K § 97

Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K§ 98

V ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy.

K čl. II

V nadväznosti na osobitnú úpravu niektorých aspektov určitých pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vyplýva z návrhu nového zákona o energetike, navrhuje sa zmena ustanovenia o podpornej pôsobnosti Zákonníka práce.

K čl. III

Navrhuje sa zmena živnostenského zákona vzhľ adom na skutočnosť, že povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou je upravené v zákone o energetike.

K čl. IV

Navrhuje sa zmena zákona o tepelnej energetike v súvislosti s potrebou aktualizačnej prípravy držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Časť I.

Vláda SR súčasne s privatizáciou Slovenských elektrární, a. s. republiky uznesením č. 626/2004 schválila aj postup reštrukturalizácie Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „existujúci fond“), ktorý bol zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Dôvodom na reštrukturalizáciu tohto štátneho fondu je to, že

1.v dôsledku privatizácie sa menila vlastnícka štruktúra Slovenských elektrární, a. s., a preto bolo nevyhnutné zmeniť aj štruktúru tvorby a použitia zdrojov existujúceho fondu, najmä bolo potrebné vysporiadať staré ekonomické a environmentálne záťaže týkajúce sa záverečnej časti jadrovej energetiky, t .j. vysporiadať sa s tzv. historickým dlhom. Pritom podľa preambuly Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (teda aj s vyraďovanými technológiami z energetických jadrových zariadení) platí zásada, že konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má príslušný štát. Tento Spoločný dohovor, ktorý bol podpísaný vo Viedni 30. septembra 1997, nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. júna 2001 po jeho ratifikácii Národnou radou Slovenskej republiky a prezidentom Slovenskej republiky. Táto zásada zo Spoločného dohovoru je v súlade so všeobecne platnou zásadou „polluter pays“, že štát ako vlastník pôvodcu záťaže (Slovenské elektrárne, š. p.) je vlastne „polluter“, ktorý je povinný sa postarať o legislatívne, ekonomické a finančné riešenie tejto historickej environmentálnej záťaže, pochádzajúcej z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach,

2.existujúci fond „nerieši“ vysporiadanie spomínaného historického dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na záverečnú časť jadrovej energetiky hlavne v rokoch 1972 až 1994, kedy prevádzkovatelia jadrových zariadení nemali zákonom ustanovenú povinnosť odvádzať príspevky na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na účet oddelený od účtov prevádzkovateľa jadrových zariadení, pretože sa počítalo s tým, že vyraďovanie a celú záverečnú časť jadrovej energetiky, vrátane súvisiacich činností bude vykonávať ten istý štátny podnik, ktorý bol aj jediným a výlučným prevádzkovateľom jadrových zariadení na výrobu elektriny. Ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 254/1994 Z. z. neboli hneď a pravidelne odvádzané príspevky na osobitný účet na financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky, hoci prevádzkovateľ energetických jadrových zariadení tieto povinné príspevky do zákonom zriadeného štátneho fondu odvádzal, výška týchto príspevkov však nie vždy bola adekvátna potrebám a štát do tohto štátneho fondu odviedol od roku 1995 až doteraz len minimálny príspevok v sume 908 mil. Sk;

3.zákon o existujúcom fonde a ani platný zákon o mierovom využívaní atómovej energie (Atómový zákon) neriešia komplexne dlhodobú stratégiu vyraďovania jadrových zariadení počnúc od ukončenia ich prevádzky cez jednotlivé etapy vyraďovania, skladovania vyhoretého jadrového paliva (VJP) a rádioaktívnych odpadov (RAO) pochádzajúcich z vyraďovania, ich ukladania do úložísk a až po uzatváranie úložísk a ich následnej inštitucionálnej kontroly,

4.zákon o existujúcom fonde nerieši zásadnú požiadavku pripravovaných smerníc EUROATÓMu, ktoré po prijatí bude musieť SR implementovať a podľa ktorých prevádzkovateľ jadrového zariadenia a pôvodca VJP a RAO majú tvoriť finančné zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s VJP a RAO na účte oddelenom od finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky JZ a iný samostatný právny subjekt odborne spôsobilý má zabezpečiť odborné a bezpečné vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO pri transparentnom financovaní týchto činností,

5.spôsob riadenia existujúceho fondu, zostavovania požiadaviek na tvorbu zdrojov fondu, systém poskytovania prostriedkov z fondu i kontrola ich správneho, účelného použitia a hospodárneho nakladania s nimi nie je dostatočne transparentná, chýbajú spätné väzby medzi poskytnutím a použitím prostriedkov a riadenie je nekoncepčné, len v časovom horizonte jedného rozpočtového roka, chýba akékoľvek strednodobé plánovanie a dlhodobá stratégia tvorby a použitia zdrojov.

Uvedené nedostatky súčasnej právnej úpravy existujúceho fondu boli hlavnými dôvodmi pre rozhodnutie vlády o reštrukturalizácii existujúceho štátneho fondu a o potrebe prijať nový zákon na zabezpečenie tvorby zdrojov na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO, a na zabezpečenie transparentného a nediskriminačného postupu pri prideľovaní a používaní prostriedkov fondu.

Pre úplnosť však treba uviesť, že už v minulosti boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia, ktorých realizácia by eliminovala nedostatky súčasnej právnej úpravy, tieto však doteraz neboli vykonané.

Pôvodnému zákonu č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi predchádzalo v roku 1994 uznesenie vlády č. 190, v ktorom vláda súhlasila s koncepciou zneškodňovania rádioaktívnych odpadov z jadrovoenergetických zariadení a ostatných pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Koncepcia popísaná v tomto uznesení vlády obsahuje okrem iného aj návrh, ktoré činnosti v oblasti vyraďovania jadrovoenergetických zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom by mali byť hradené ich producentmi a ktoré zo štátneho fondu. Ďalej obsahuje odhad nákladov na vyraďovanie všetkých jadrových elektrární a odhad, aká časť podľa dnešnej terminológie historického deficitu pre kumulovanie finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1 a V2 by mala byť hradená zo štátneho rozpočtu. Obsahuje aj určenie tvorby ďalších zložiek nákladov budúcich období: na umiestnenie, projekt a realizáciu hlbinného úložiska vyhoretého paliva a na nakladanie s RAO z prevádzky EBO a EMO. V koncepcii bol tiež uvedený návrh na zriadenie „samostatnej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou“ s presne vytýčenou pôsobnosťou. Napriek tomu, že v období prípravy a schvaľovania zákona č. 254/1994 Z. z. už deväť mesiacov platilo uznesenie vlády SR č. 190/1994, s koncepciou uvedenou v tomto uznesení vlády návrh zákona a ani neskôr prijatý zákon nebol v súlade. Hlavný rozdiel bol práve v tom, že zákon neriešil vyrovnanie sa s vyššie uvedeným historickým deficitom.

Po vyše šiestich rokoch platnosti bol zákon č. 254/1994 Z. z. novelizovaný prvýkrát (zákonom č. 78/2000 Z. z.) a po ďalších necelých dvoch rokoch druhýkrát (zákonom č. 560/2001 Z. z.). Obe novely sa týkali hlavne vymedzenia použitia prostriedkov Fondu; druhá potom zmenila aj spôsob tvorby. Ani táto zmena však explicitne neriešila vyrovnanie sa s historickým dlhom. Podľa zákona č.560/2001 Z. z. malo Ministerstvo hospodárstva SR vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mal ustanoviť podrobnosti „o spôsobe výpočtu príspevku do Fondu“. Toto však realizované nebolo. Novela vykonávacej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 690/2002 Z. z., ktorá novelizovala predchádzajúcu vyhlášku č. 14/1995 Z. z. obsahuje iba ustanovenia o organizácii platieb, nie o spôsobe výpočtu príspevku.

Dôvodom pre prípravu nového zákona však nebola len zmena vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia vyrábajúceho elektrinu a ostatné vyššie uvedené dôvody, ale aj celkový vývoj v riešení otázok záverečnej časti jadrovej energetiky v ostatných štátoch Európy, ako aj vývoj medzinárodného práva, smerujúci ku všeobecnému uznávaniu určitých základných princípov pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

Otázky záverečnej časti jadrovej energetiky (ZČJE) boli v poslednom desaťročí minulého storočia riešené komplexne aj v ostatných štátoch Európy, vrátane postkomunistických štátov strednej a východnej Európy. Pripravené riešenia boli pokryté právnymi predpismi najvyššieho rangu (t. j. na úrovni nášho Atómového zákona) postavenými na fakte, že riešenie financovania ZČJE nie je možné oddeliť od riešenia infraštrukturálnych otázok. Vznikali národné subjekty zodpovedné za činnosti ZČJE, resp. bola presne vymedzená zodpovednosť týchto subjektov a stanovený právne ekonomický spôsob ich fungovania, a zároveň bol stanovený mechanizmus financovania týchto činností.

Všetky relevantné predpisy medzinárodného práva uvedené nižšie v zásade vychádzajú z deviatich základných princípov nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré ešte v roku 1955 formulovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu The Principles of Radioactive Waste Management. A publication within the RADWASS Programe. IAEA Safety Series No. 111-F. IAEA, Vienna, 1995.:

1.s rádioaktívnym odpadom sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany ľudského zdravia,

2.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany životného prostredia,

3.pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa musia vziať do úvahy možné vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie za hranicami štátu,

4.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať takým spôsobom, aby vplyvy na zdravie budúcich generácií neprevyšovali dnešné akceptovateľné úrovne týchto vplyvov,

5.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať tak, že to nespôsobí nežiaduce sociálne a ekonomické záťaže budúcim generáciám,

6.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať v rámci vhodného národného legislatívneho rámca s jednoznačným vymedzením zodpovedností a zabezpečením nezávislého výkonu funkcií dozoru,

7.tvorba rádioaktívnych odpadov má byť udržiavaná na najmenšej prakticky dosiahnuteľnej úrovni,

8.vzájomná podmienenosť všetkých krokov pri tvorbe a nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite vzatá do úvahy,

9.bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite zabezpečená počas celej doby ich existencie.

Pre úvahy súvisiace s problematikou navrhovaného zákona sú významné hlavne princípy č. 5, 6, 8 a 9. Je potrebné si uvedomiť tu i v diskusiách nad problémom nežiaducej „štátnej pomoci“, že činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky nie sú ničím iným než riešením environmentálnych záťaží pochádzajúcich z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach, či širšie: pochádzajúcich z mierového využívania atómovej energie. Pre tieto platí všeobecná zásada „polluter pays“ . Ďalej všeobecne platí zodpovednosť štátu za primerané riešenia. Okrem vytvorenia dozorného a legislatívneho rámca, štát musí skôr či neskôr vchádzať do financovania procesov: robí tak okamžite, ak ide o environmentálne záťaže neidentifikovateľného pôvodu, resp. ak štát ako vlastník pôvodcu záťaže je vlastne „polluter“, resp. robí tak vždy najneskôr po uzatvorení úložísk. Presný súlad legislatívneho rámca s týmito princípmi je ďalšou hlavnou motiváciou prípravy nového zákona o jadrovom účte.

Tieto všeobecne uznávané medzinárodné princípy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky jednak zakotvené v atómovom zákone, a jednak v zákone č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom navrhovaného nového zákona o jadrovom fonde je zabezpečiť dostatočnú tvorbu a transparentné používanie finančných prostriedkov na záverečnú časť jadrovej energetiky pri dodržaní týchto zásad pre tvorbu a použitie týchto finančných zdrojov.

Zdroje na záverečnú časť jadrovej energetiky (ZČJE) podľa navrhovaného zákona budú

-tvorené prevádzkovateľmi jadrových zariadení,

-tvorené v dostatočnom objeme,

-dostatočne rýchle disponibilné,

-vedené oddelene od investičných a prevádzkových finančných prostriedkov prevádzko-vateľov jadrových zariadení,

-použité len na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a nesmú byť použité na iné účely, ako napr. na investičné, prevádzkové a iné hospodárske účely (napr. finančné záruky na úvery a na transakcie na kapitálovom trhu) prevádzkovateľa jadrového zariadenia a

-nesmú byť použité tak, aby ich poskytnutím boli porušené pravidlá štátnej pomoci alebo narušené pravidlá hospodárskej súťaže.

V Zmluve o prevode (kúpe) akcií Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „transakčný dokument“) sa Slovenská republika zaviazala, že tzv. historický deficit existujúceho fondu zlikviduje do konca roku 2014 a to takým spôsobom, že časť povinných príspevkov do Nového fondu (podľa navrhovaného zákona na Národný jadrový účet), ktorými sa vysporiada historický deficit existujúceho fondu sa vyberie v predajnej cene elektriny od odberateľov a koncových spotrebiteľov elektriny a prostredníctvom distribučnej sústavy a prenosovej sústavy odvedie priamo do Nového fondu (na týmto zákonom zriadený Národný jadrový fond).

Ďalšiu časť povinných príspevkov – tzv. budúci komponent na vyraďovanie jadrových zariadení EBO a EMO a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO odvedú prevádzkovatelia jadrových zariadení, pričom v rokoch 2007 až 2011 ročné príspevky do Nového fondu uhrádzané z titulu vysporiadania historického deficitu ako aj z titulu tvorby budúceho komponentu uhrádzané prevádzkovateľmi jadrových zariadení nepresiahnu 2,6 mld. Sk ročne.

Tieto základné princípy vysporiadania historického deficitu a tvorby budúceho komponentu Nového fondu sú obsiahnuté v prílohe P transakčného dokumentu.

Uvedené základné a všeobecné princípy a postupy reštrukturalizácie existujúceho fondu vyplývajúce z transakčného dokumentu a z uznesenia vlády č. 626/2004 sú záväznými východiskami pre obsah a rozsah novej právnej úpravy – zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A. Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

Platná právna úprava v SR je obsiahnutá v zákone NR SR č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z.

Týmto zákonom bol zriadený Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „štátny fond“) ako účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Štátny fond je právnickou osobou, ktorej hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami sa riadi rozpočtovými pravidlami (predtým zákon NR SR č. 303/1995 Z. z., v súčasnosti podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 266/2005 Z. z.). Štátny fond je podľa tohto zákona právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Na nakladanie s jeho finančnými prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť fondu dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na pravidlá hospodárenia s týmito prostriedkami sa vzťahuje ustanovenie § 19, 30 a 31 cit. zákona. Zároveň podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov je štátny fond klientom Štátnej pokladnice a jeho finančné prostriedky sú súčasťou verejných financií na príslušný rozpočtový rok. Prostriedky štátneho fondu Štátna pokladnica vedie na účte zriadenom v Národnej banke Slovenska a klient Štátnej pokladnice (Štátny fond) je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Podľa platného právneho stavu – zákona NR SR č. 254/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, Štátny fond tvorí svoje finančné zdroje:

a)z príspevkov prevádzkovateľov JZ. Tento príspevok je prevádzkovateľ JZ povinný zaplatiť do fondu v sume 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu JZ a 6,8 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení ročne.

b)z pokút uložených Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky,

c)z úrokov z prostriedkov fondu uložených v banke,

d)z dotácií zo štátneho rozpočtu (podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 24 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. resp. v súčasnosti podľa § 3 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.). Doteraz boli dotácie do existujúceho fondu poskytované len ako doplnkový zdroj fondu a celkove za obdobie rokov 1995 až 2001 vrátane, ich celková suma dosahovala 907 342 000,- Sk. V roku 2002 až 2004 neboli zo štátneho rozpočtu do fondu poskytnuté žiadne dotácie. Dotácie poskytnuté v rokoch 1995 – 2001 boli v súlade s rozpočtovými pravidlami každoročne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu zúčtované, boli použité na doterajšie nevyhnutné náklady spojené s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, že ku dňu 1. 1. 2005 sa v štátnom fonde žiadne finančné zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu už nenachádzali,

e)ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Prostriedky fondu možno použiť na:

a)vyraďovanie JZ z prevádzky,

b)nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO po skončení prevádzky JZ,

c)nakladanie s RAO, ktorých pôvodca nie je známy, prípadne s RAO a jadrovými materiálmi z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti,

d)kúpu pozemkov na zriadenie úložiska vyhoretého jadrového paliva (VJP) a RAO,

e)výskum a vývoj v oblasti vyraďovania JZ z prevádzky a nakladania s VJP a RAO po skončení JZ,

f)vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie ložísk VJP a RAO,

g)výdavky súvisiace so správou fondu do 0,3 % z ročných príjmov fondu,

h)príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov pásma ohrozenia JZ.

Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva SR, ktorý zároveň zriaďuje Radu fondu ako svoj poradný orgán pre tvorbu a použitie prostriedkov fondu.

Na hospodárenie s fondom sa vzťahujú rozpočtové pravidlá verejnej správy, o poskytnutí prostriedkov z fondu rozhoduje minister hospodárstva na základe návrhu Rady fondu. Na poskytnutie prostriedkov z fondu nie je právny nárok a tieto prostriedky možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté v súlade s možným použitím prostriedkov fondu taxatívne vymenovaným v zákone. Proti rozhodnutiu ministra o neposkytnutí prostriedkov z fondu nie je možné použiť žiadne riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Na rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Prostriedky fondu sa vedú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici. Evidencia, plánovanie tvorby a použitie prostriedkov fondu sa vykonávajú pre každé jadrové zariadenie osobitne.

Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister hospodárstva, ktorý každoročne zverejňuje vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR správu o hospodárení fondu.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Právna úprava v oblasti jadrovej bezpečnosti a mierového využívania jadrovej energie je upravená v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje:

a)podmienky mierového využívania jadrovej energie,

b)podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR (ďalej len „úrad“) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ako aj otázky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi,

c)podmienky jadrovej bezpečnosti,

d)ďalšie otázky súvisiace s mierovým využívaním jadrovej energie,

e)sankcie za porušenie povinností pri mierovom využívaní jadrovej energie.

Zákon taxatívne vymedzuje práva a povinnosti úradu pri výkone jeho pôsobnosti ako orgánu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a štátneho dozoru v oblasti využívania jadrovej energie, ale i pri fyzickej ochrane a havarijnom zabezpečení jadrových zariadení. Do pôsobnosti tohto úradu patrí aj zabezpečenie medzinárodnej spolupráce pri mierovom využívaní jadrovej energie a zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia plnenia záväzkov SR v týchto oblastiach, vyplývajúcich z medzi-národných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a plní aj funkciu styčného miesta (napr. Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 327/2001 Z. z., Rozhodnutie Rady 87/600/Euroatóm zo 14. 12. 1987 o opatreniach Spoločenstva pre včasnú výmenu informácií v prípade radiačnej mimoriadnej situácie – uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev L 371 z 30. 12. 1987.).

Úrad okrem iných oprávnení schvaľuje aj limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia, program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako aj limity a podmienky bezpečného vyraďovania jadrového zariadenia vrátane jednotlivých etáp vyraďovania.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia na využívanie jadrovej energie, a teda aj na prevádzku a ukončenie prevádzky jadrového zariadenia.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia pre fyzickú alebo právnickú osobu na likvidáciu jadrového zariadenia, ako aj na nakladanie s jadrovými materiálmi a zároveň aj kontroluje dodržiavanie podmienok prevádzkovania, ukončenia prevádzky, vyraďovania jadrových zariadení i nakladania s VJP a RAO.

Úrad má teda v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO nezastupiteľnú funkciu a jeho rozhodnutia a stanoviská o podmienkach a spôsoboch vyraďovania a nakladania zásadným spôsobom ovplyvňujú aj výšku nevyhnutných nákladov na vyraďovanie a nakladanie.

Pôvodný prvý atómový zákon uverejnený pod číslom 130/1998 Z. z. nemal, na rozdiel od legislatívnej praxe v okolitých štátoch, ambíciu zasahovať do spôsobu financovania záverečnej časti jadrovej energetiky. Zaoberal sa iba nutnosťou financovať z Fondu nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodcu a čo sa týka infraštruktúry ustanovil, že „za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov zodpovedá právnická osoba zriadená alebo ustanovená Ministerstvom hospodárstva SR, za podmienok Atómového zákona a zákona o Fonde“. Faktom ostáva, že tomuto ustanoveniu učinené zadosť nebolo. Nový Atómový zákon publikovaný pod číslom 541/2004 Z. z. nepriniesol v danej oblasti veľa zmien. Opäť v § 3 ustanovil, že „ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky“. Napriek progresívnemu prístupu, keď sa o vyraďovaní jadrového zariadenia musí preukázateľne uvažovať od jeho umiestňovania až po zahájenie vlastnej etapy vyraďovania a to vrátane ekonomických aspektov, nie je preukázanie spôsobu zabezpečenia financovania záverečnej časti jadrovej energetiky podmienkou udelenia povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Je tomu tak zrejme preto, že je uvažované, že o financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky sa „postarajú“ ustanovenia zákona o Fonde. Jednou z hlavných motivácií navrhovania zákona o Národnom jadrovom fonde je snaha, aby tomu tak skutočne bolo.

Atómový zákon rozumne a pomerne presne zaviedol pojem „držiteľ povolenia“, ktorým jednoznačne nahradil menej určité pojmy „držiteľ oprávnenia“, „prevádzkovateľ“, „vlastník“. O tento pojem sa opierajú aj ustanovenia navrhovaného zákona o jadrovom fonde. Z hľadiska úvah o financovaní vyraďovania jadrových zariadení v našich podmienkach sa ukazuje ako kľúčové ustanovenie § 32 ods. 2:

Ak iný (ako Úrad jadrového dozoru) orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.

S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v piatej časti zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a s tým súvisiaci výkon štátnej správy na úseku ochrany zdravia podľa šiestej časti cit. zákona, štátny zdravotný dozor podľa ôsmej časti cit. zákona a posudková činnosť orgánov na ochranu zdravia podľa deviatej časti cit. zákona.

Problematiky tvorby stratégie ZČJE a pravidelnej aktualizácii tejto stratégie podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 254/1994 Z. z. sa pôsobnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nedotýka vzhľadom na to, že podľa doteraz platného zákona existujúci štátny fond, ani prevádzkovatelia jadrových zariadení žiadne strednodobé plány alebo dlhodobé stratégie ZČJE z hľadiska ich posudzovania vplyvu na životné prostredie nevypracovávajú a nikomu nepredkladajú. Podľa navrhovaného zákona o jadrovom fonde však tieto strednodobé rozvojové plány a dlhodobé stratégie a koncepcie pre realizáciu ZČJE bude jadrový fond spolu aj s prevádzkovateľmi jadrových zariadení povinný vypracúvať a predkladať ich podľa § 35 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, na prerokovanie, posúdenie a stanovisko Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.

Pri riešení tvorby a poskytovania finančných prostriedkov na likvidáciu jadrových zariadení ja treba brať do úvahy aj platnú právnu úpravu SR o štátnej pomoci, ktorá je upravená v zákone č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátnou pomocou sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie, alebo v súvislosti s ním poskytovateľ (štátne orgány, štátne peňažné ústavy, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona – napr. EXIMBANKA, bývalý FPZO) priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu, alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. I tento zákon však umožňuje poskytovanie štátnej pomoci v prípadoch, ktoré sú zlučiteľné so spoločným trhom Spoločenstva a s pravidlami hospodárskej súťaže, alebo ktoré sú vyňaté zo všeobecného zákazu poskytovania štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátna pomoc sa môže poskytnúť na riešenie environmentálnych záťaží, ktorou nepochybne je aj riešenie záverečnej časti jadrovej energetiky. Tento zákon plne rešpektuje základné princípy vyplývajúce z čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a príslušné smernice Európskej únie, ktoré upravujú poskytovanie a monitorovanie štátnej pomoci. Z uvedeného zákona jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim pre posúdenie, či ide o štátnu pomoc, nie je to, že kto prostriedky poskytnuté v rámci pomoci spravuje, ale to, že z akých zdrojov tieto prostriedky pochádzajú. Určitú formu štátnej pomoci za určitých, v zákone ustanovených podmienok a na určité účely, ako napr. na riešenie environmentálnych záťaží alebo na zvýšenie ochrany životného prostredia zákon nevylučuje.

B. Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.

Podľa tohto Spoločného dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 tohto Dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie z prevádzky jadrového zariadenia a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie zadnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 tohto dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 Dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie JZ, na nakladanie s VJP a RAO a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.

Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ, nakladania s VJP a RAO však EUROATOM neupravuje.

Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 87 (predtým čl. 92) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Odsek 1 článku 87 tejto Zmluvy ustanovuje:

„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:

1.Podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov.

2.Jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí narušenie hospodárskej súťaže.

3.Poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.

Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v ČR, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so ZČJE z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na prefinancovanie činností súvisiacich so ZČJE týchto prevádzkovateľov jadrových elektrární pre osobitne zákonom ustanovený alebo štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so ZČJE (a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie JE) nie je považované za štátnu pomoc.

Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Obsah a závery tejto Správy sú uvedené v oddieli C.

C.VYRAĎOVANIE JADROVÝCH ZARIADENÍ A LIKVIDÁCIA JADROVÉHO MATE-RIÁLU V EURÓPSKEJ ÚNII

Komisia Európskych spoločenstiev dňa 26. 10. 2004 uverejnila pod č. j. KOM (2004) 719 v konečnom znení „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade“, ktorého obsahom bola „Správa o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární.“. V súvislosti s touto správou Komisia prijala nasledovné medziinštitucionálne vyhlásenie: „Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú potrebu členských štátov zaručiť, aby sa dostatočné finančné prostriedky, určené na uskutočnenie likvidácie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom a jadrovým odpadom, ktoré sa kontrolujú v členských štátoch, účinne použili na účely, na ktoré boli vytvorené a spravovali sa transparentne, s cieľom zamedziť vytvoreniu prekážok zákonnej hospodárskej súťaže na trhu s elektrickou energiou.“. Zároveň Komisia vyhlásila, že: „Komisia si uvedomuje, že je potrebné zaručiť, aby sa fondy vytvorené na účely uskutočnenia likvidácie jadrových zariadení a nakladania s odpadom, ktoré sa pripájajú k cieľom zmluvy o Euroatóme, spravovali transparentne a využívali sa výlučne na tieto účely.“.

V priebehu prípravy tejto správy Komisia požiadala 14 členských štátov a pristupujúcich krajín, v ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, aby poskytli informácie o spôsobe tvorby, riadenia (spravovania) a použití finančných zdrojov určených na vyraďovanie JZ a likvidáciu VJP a RAO (ďalej len „likvidácia“). O tieto informácie boli požiadané tieto krajiny: Nemecko, Belgicko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika, Slovenská republika, Slovinsko a Švédsko. Komisia tiež požiadala oslovené štáty o poskytnutie informácií, akým spôsobom ich vláda zabezpečuje záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o Euroatóme, konkrétne to, že zdroje na likvidáciu musia zodpovedať potrebám a výške nákladov na likvidáciu JZ a nakladanie s jadrovými materiálmi. Z informácií poskytnutých oslovenými štátmi vyplynuli tieto poznatky (sú uvedené v správe):

a)okamžitú postupnú likvidáciu po zastavení JZ uplatňuje 6 štátov: Nemecko, Španielsko, Fínsko, Taliansko, Litva a Slovinsko. Táto stratégia likvidácie si vyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a ich čerpanie v pomerne krátkej dobe a tiež vytvorenie príslušnej infraštruktúry na nakladanie so všetkými RAO pochádzajúcimi z vyraďovania si v nie v jednom prípade vyžaduje aj výraznú finančnú výpomoc z medzinárodných fondov (napr. fond pre likvidáciu elektrárne Ignalina v Litve spravovaný EBOR),

b)stratégiu odloženej postupnej likvidácie po častiach uplatňujú 4 štáty: Maďarsko, Holandsko, Česká republika a Slovenská republika. Táto stratégia si nevyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a v nižšej miere zasahuje prevádzkovateľa JZ i členský štát, na druhej strane však nevylučuje výpomoc z medzinárodného fondu spravovaného EBOR-om a finančné príspevky od Spoločenstva. Návrh na spolufinancovanie postupnej likvidácie JZ v SR Komisia prijala nariadením z 29. septembra 2004.

Pokiaľ ide o správu finančných zdrojov na vyraďovanie JZ, sú v správe uvedené dva typy riadenia:

a)externé riadenie finančných zdrojov: 10 členských štátov, uplatňuje spôsob sústreďovania finančných prostriedkov na likvidáciu na osobitnom účte spravovanom štátom, alebo štátom riadenou organizáciou, alebo inou verejnou inštitúciou pod dohľadom štátu, čiže tieto prostriedky sú oddelené od účtov prevádzkovateľa, sú prevádzkovateľovi JZ poskytované podľa zverejnených alebo zákonom ustanovených transparentných kritérií, len na účely likvidácie, sú bezpečne chránené pred použitím na iné účely narušujúce hospodársku súťaž a sú bezpečne chránené aj v prípade bankrotu prevádzkovateľa JZ. Ide o tieto štáty: Španielsko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko a čiastočne aj Česká republika. Tento spôsob riadenia poskytuje najväčšiu transparentnosť, aj najväčšie záruky na správne využitie finančných zdrojov.

b)interné riadenie: Spôsob tzv. interného riadenia finančných zdrojov určených na likvidáciu formou záloh odvádzaných na účty výrobcov elektriny sa uplatňuje v Nemecku, vo Francúzsku a čiastočne aj v Českej republike, kde finančné zdroje na likvidáciu povinne odvádzajú do svojich osobitných fondov výrobcovia elektriny z jadra, ktorí tieto fondy aj spravujú. Tento spôsob spravovania prostriedkov fondu síce umožňuje ich veľmi pružné použitie, na druhej strane však nie je dostatočne transparentný, je ťažko kontrolovateľný a v prípade ekonomických problémov prevádzkovateľa JZ môžu byť použité aj na iné účely než na tie, na ktoré boli vytvorené.

Belgicko uplatňuje originálny spôsob správy prostriedkov určených na likvidáciu. Do roku 2003 boli tieto prostriedky na účte prevádzkovateľa jadrovej elektrárne, ktorý ich mohol použiť aj na iné účely ako na likvidáciu. Od apríla 2003 nadobudol v Belgicku účinnosť Zákon o finančných zásobách vytvorených na účely likvidácie jadrových elektrární a na nakladanie so štiepnym jadrovým materiálom z týchto elektrární. Na základe tohto zákona má štát vo Fonde jadrovej zásobovacej spoločnosti, ktorá prispieva na likvidáciu JZ a JM až do výšky 75 % nákladov, „zlatú akciu“ ktorá mu umožňuje uplatniť právo veta v prípade, ak by hrozilo neoprávnené použitie prostriedkov na likvidáciu, alebo v prípade, ak by hrozila nedostatočná tvorba finančných prostriedkov na účte pre likvidáciu.

Vo Veľkej Británii sú traja prevádzkovatelia JZ (1 súkromný a 2 štátni). Sú povinní odvádzať prostriedky na likvidáciu do interných fondov. Neexistuje jednotný spoločný režim (alebo fond) pre likvidáciu. Existuje ale jadrové investičné portfolio. Finančné prostriedky na likvidáciu sú vedené na interných účtoch prevádzkovateľa JZ, ich tvorba a použitie sú však kontrolované štátom a pod hrozbou vysokých sankcií nesmú byť použité na investičnú alebo hospodársku činnosť prevádzkovateľa JZ. Britská vláda pripravuje legislatívne opatrenie, ktorým sa majú už v roku 2005 finančné prostriedky na likvidáciu z účtov prevádzkovateľa JZ previesť do „Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení“ (NUCLEAR DECOMMISSIONIG AUTHORITY), ktorý je orgánom verejnej správy zodpovedným za určenie stratégie likvidácie jadrových elektrární v Spojenom kráľovstve.

V Českej republike je Jadrová agentúra, ktorá vedie „jadrový účet“ manažovaná Ministerstvom financií prostredníctvom štátnej organizácie RAWRA, nezávislej od prevádzkovateľov JZ.

V Maďarsku je zriadený Ústredný jadrový finančný fond, ktorého prostriedky sú vedené v osobitnej pokladni spravovanej Maďarskou jadrovoenergetickou autoritou.

V Taliansku jadrový fond manažuje Štátna spoločnosť SOGIN.

Podrobný prehľad o spôsobe tvorby, výške zdrojov a spôsobe správy prostriedkov na likvidáciu JZ v krajinách EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Zo záverov predmetnej správy jednoznačne vyplynulo, že je nevyhnutné prijať jednotné, právne záväzné nástroje na harmonizáciu metód financovania a spravovania finančných prostriedkov určených na likvidáciu v EÚ. Komisia plánuje ešte v r. 2005 predložiť Parlamentu a Rade na základe Zmluvy o Euroatóme návrh na prijatie odporúčania, prípadne aj smernice, ktorá bude požadovať od členských štátov prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť:

-dostatočný objem finančných zdrojov na likvidáciu,

-dostatočne rýchlu disponibilitu finančných prostriedkov určených na likvidáciu,

-dostatočné jasné definovanie účelov, na ktoré sa môžu použiť prostriedky určené na likvidáciu JZ,

-dostatočné záruky, aby zdroje na likvidáciu boli použité len na účely, na ktoré boli vytvorené,

-úplnú transparentnosť tvorby, poskytovania a použitia zdrojov určených na likvidáciu JZ.

Zo správy taktiež vyplynulo, že zo všetkých 14-tich oslovených štátov EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, v 13-tich štátoch sú priamo, prostredníctvom štátneho orgánu, alebo orgánu verejnej správy, prípadne nepriamo prostredníctvom štátom zriadenej alebo štátom kontrolovanej agentúry spravované prostriedky, ktoré povinne vytvárajú prevádzkovatelia JZ na likvidáciu JZ. Jedinou krajinou, v ktorej tvorbu a správu prostriedkov určených na likvidáciu JZ manažuje osobitná špeciálna agentúra, ktorá je zriadená ako subjekt súkromného práva je Slovinsko, v ktorom správa týchto prostriedkov je zverená neštátnej organizácii Slovinskému fondu likvidácie jadrových zariadení.

Z ďalších dokumentov medzinárodného práva týkajúcich sa problematiky navrhovaného zákona treba uviesť ešte tieto dva dokumenty:

Úplne nedávno publikovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ďalší vysoko relevantný dokument „Financial aspects of decommissioning“ (IAEA-TECDOC-1476, IAEA, Vienna, November 2005). Dokument zhrňuje obecné črty financovania vyraďovania, t.j. spôsobu tvorby a čerpania finančných prostriedkov. Uvádza podrobné konkrétne príklady riešení v Európskej Únii, Belgicku, Lotyšsku (výskumný reaktor), Kanade, Kazachstane, USA.

Čo sa týka finančných aspektov nakladania s vyhoretým palivom, dôležitým dokumentom je aj dokument MAAE: „Institutional framework for long term management of high level waste and/or spent nuclear fuel“( IAEA-TECDOC-1323. IAEA Vienna, 2002). Podrobne uvádza inštitucionálne a ekonomické riešenia pre oblasť nakladania s vyhoretým palivom alebo vysokoaktívnymi odpadmi v: Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Kanade, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Japonsku, Kórei, Litve, Holandsku, Rusku, Slovensku, Južnej Afrike, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a USA.

ČASŤ II.

CIELE NAVRHOVANÉHO ZÁKONA

A.VŠEOBECNE:

Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:

1.Zabezpečiť, aby návrh nového právneho predpisu reflektoval princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom, na ktorých sú postavené v predchádzajúcich častiach tejto dôvodovej správy uvedené platné alebo pripravované dokumenty medzinárodného práva.

2.Premietnuť do navrhovaného zákona hlavné princípy pre reštrukturalizáciu existujúceho fondu a pre zriadenie, tvorbu, správu Nového fondu a poskytovanie prostriedkov z tohto fondu podľa časti B.I. a prílohy P uznesenia vlády č. 626/2004 k návrhu privatizácie Slovenských elektrární, a. s.

3.Zapracovať do navrhovaného zákona so strategickým investorom dohodnuté princípy pre vysporiadanie deficitu finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ a likvidáciu JM v existujúcom fonde a pre tvorbu zdrojov Nového fondu podľa transakčných dokumentov.

4.Pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.

B.KONKRÉTNE CIELE:Konkrétnymi cieľmi navrhovaného zákona sú:

a)zriadiť zákonom novú inštitúciu (Národný jadrový fond) ako štátny fond podľa § 5 zákona č. 523/2004 Z. z., ktorý pod dohľadom štátu bude navrhovať stratégiu ZČJE vrátane financovania tejto stratégie a podľa schválenej stratégie sústreďovať a vynakladať finančné prostriedky na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO tak, aby boli:

1.vytvárané dostatočne objemy finančných zdrojov na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO v predpokladaných termínoch ukončenia prevádzky JZ alebo nakladania s VJP a RAO Tento cieľ v sebe zahrňuje aj požiadavku strategického investora na vysporiadanie deficitu existujúceho fondu v priebehu 20-tich rokov od prijatia navrhovaného zákona a zabezpečiť prevod zostatku doteraz sústredených finančných prostriedkov v existujúcom fonde na nový jadrový fond,

2.finančné prostriedky sústredné v tejto novej inštitúcii dostatočne rýchlo disponibilné pre použitie na účely podľa tohto zákona,

3.v novej inštitúcii sústredené prostriedky poskytované transparentne a nediskriminačne pre všetkých držiteľov príslušných povolení podľa rovnakých zákonom ustanovených pravidiel a na každé JZ a na nakladanie s VJP a RAO z neho pochádzajúce v takom rozsahu, ako boli na ne zdroje vytvárané a ako je z hľadiska bezpečného vyraďovania a nakladania nevyhnutné,

4.finančné prostriedky určené na tvorbu zdrojov jadrového fondu odvádzané držiteľmi povolení na prevádzku jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu,

5.prostriedky určené na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO vedené a spravované oddelene od ostatných prostriedkov a nemohli byť použité na ich podnikanie, alebo ako vklad do majetku, alebo ako podiel na podnikaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

6.príjmy jadrového fondu oslobodené od dane z príjmov a chránené pred podnikateľskými a komerčnými rizikami,

7.vedené na samostatných podúčtoch a na analytických účtoch osobitne pre každé jednotlivé JZ, pre každú etapu vyraďovania JZ, resp. pre činnosti súvisiace so ZČJE s možnosťou presunu prostriedkov z jedného podúčtu na iný podúčet vzniknutý od toho istého platiteľa príspevku, ale až po prefinancovaní úloh a opatrení stratégie ZČJE pre príslušné JZ podľa stratégie ZČJE,

8.prostriedky sústredené na účte jadrového fondu využívané len na účely taxatívne vymedzené zákonom a neoprávnené použitie primerane sankcionované, až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitých prostriedkov,

9.žiadateľovi poskytnuté obligatórne pri splnení zákonom ustanovených podmienok (právny nárok žiadateľa na prostriedky z jadrového fondu),

C. HOSPODÁRSKY A FINANČNÝ DOSAH NÁVRHU ZÁKONA

Doterajší Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi - ďalej len fond je zriadený za účelom kumulovať finančné prostriedky , ktoré budú slúžiť ako zdroje na financovanie potrebných prác, ktoré objektívne vzniknú po ukončení prevádzky jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu.

V SR sa tento fond začal tvoriť počnúc rokom 1995 napriek tomu, že výroba elektriny v jadrovo energetickom zariadení sa začala oveľa skôr.

1.Prehľad príjmov fondu za obdobie rokov 2000 až 2005 - súčet príspevkov od prevádzkovateľa jadrového zariadenia vrátane úrokov pokút a prípadnej dotácie

Rok 2000 2,0 mld. Sk

Rok 2001 2,9 mld. Sk

Rok 2002 3,1 mld. Sk

Rok 2004 3,1 mld. Sk

Rok 2005 2,7 mld. Sk

2.Prehľad výdavkov za obdobie rokov 2000 až 2005

Rok 2000 0,5 mld. Sk

Rok 2001 0,7 mld. Sk

Rok 2002 0,7 mld. Sk

Rok 2003 0,8 mld. Sk

Rok 2004 1,0 mld. Sk

Rok 2005 1,4 mld. Sk

3.Návrh tvorby zdrojov jadrového účtu vypočítaný podľa navrhovaného nového zákona – odhad na 5 ročné obdobie do roku 2011

a)Povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení odhadnuté na základe návrhu nového zákona a po zohľadnení skutočností uvedených nižšie; pre potreby určenia základu pre výpočet - ceny sa vychádzalo z priemernej predajne ceny elektriny v roku 2005 a z predpokladu, že výroba elektriny jednotlivými blokmi jadrových elektrární (všetkých) nebude obmedzovaná.

Rok 2006 2,4 mld. Sk údaj vypočítaný na základe súčasne platného

zákona

Rok 2007 2,0 mld. Sk odstavenie prvého bloku JE V1 ,

Rok 2008 2,0 mld. Sk

Rok 2009 1,6 mld. Sk odstavenie druhého bloku JE V1,

Rok 2010 1,6 mld. Sk

Rok 2011 1,6 mld. Sk

Príspevky spolu 11,2 mld. Sk

b)odvody potrebné na vyrovnanie deficitu, ktorý vznikol z dôvodu oneskoreného zahájenia tvorby zdrojov potrebných na financovanie činnosti , ktoré sú nevyhnutné po ukončení prevádzky jadrových zariadení do roku 2011

(vychádzalo sa z toho, že odvod sa určí ako rozdiel medzi disponibilnými zdrojmi určenými na krytie výdavkov spojených s ukončením činností JZ V1 a s vyraďovaním A1 a odhadnutými výdavkami na uvedené činnosti - z predbežného odhadu vykonaného na základe kvantifikácií sa javí potreba 5,1 mld. Sk na obdobie 5 rokov teda do roku 2011. Na základe vykonaných odhadov celková výška tzv. historického dlhu , ktorý vznikol v minulom období na základe absencie povinnosti tvoriť fond ako aj na základe neexistencie stratégie vyraďovania JZ najmä pokiaľ ide o finančné ohodnotenie sa odhaduje na sumu 15,0 mld. Sk ).

4.Odhad výdavkov vyraďovania jadrového zariadenia A1 a nákladov na prípravu vyraďovania jadrových zariadení V1 do roku 2011

(uvažuje sa len s tými výdavkovými druhmi, ktoré podľa návrhu zákona sa navrhujú hradiť z prostriedkov jadrového fondu)

Štruktúra výdavkov – predbežný odhad do roku 2011 v mld. Sk

Náklady na vyradenie A1 8,3

Náklady na prípravu vyraďovania V1 11,2

Náklady na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom 2,7

Spolu výdavky 22,2 **** Odhadované výdavky ovplyvní zvolená stratégia vyraďovania, povinnosť vypracovať ukladá predložený návrh zákona.

Disponibilné zdroje na krytie výdavkov spojených s ukončením činnosti JZ V1 a s vyraďovaním A1 do roku 2011 v mld. Sk na základe odhadu

(uvažuje sa iba s jedným disponibilným zdrojom , ktorý bude k dispozícii na základe návrhu nového zákona - povinným príspevkom od prevádzkovateľa jadrového zariadenia; pri určení výšky toho povinného príspevku sa zohľadnil záväzok vyplývajúci zo zmluvy o kúpe akcií a so zdrojmi, ktoré budú plynúť z BIDSF )

a) zdroje vytvorené z príspevkov od prevádzkovateľov 11, 2

b) zdroje pochádzajúce z BIDSF 4,9

Spolu 16, 1

5.Návrh na rozdelenie zostatku fondu k 31.12.2006

a)odhad predpokladaného zostatku

(zostatok k 31.12.2005 plus plánované príjmy v roku 2006 mínus predpokladané výdavky v roku 2006)

14,7 mld. Sk + 2,4 mld. Sk - 0,7 mld. Sk = 16,3 mld. Sk

b)rozdelenie predpokladaného zostatku medzi A1 a V1

(predpoklad rozdelenia vychádza z toho , že zostatok vykázaný vo fonde bude znížený o predpokladané výdavky vzťahujúce sa k A1 a V1 v roku 2006 t.j. o 0,7 mld. Sk. Výsledok, ktorý takto vznikne sa rozdelí pomerom , pri ktorom bola zohľadnená aj skutočnosť, že za trvalé uskladnenie rádioaktívneho odpadu vrátane spracovania ako aj za dočasné uskladnenie vyhoretého paliva je zodpovedný štát.)

Na základe tohto odhadu - z predpokladaného zostatku vykázaného v roku 2006 pripadá na A1 a V1 12,2 mld. Sk.

Pri všetkých prepočtoch uvedených vyššie ministerstvo vychádzalo z podkladov poskytnutých Štátnym fondom likvidácie, spoločnosťou Decom a.s. SE a.s. a spoločnosťou PWC , ktorá je poradcom pre privatizáciu SE a.s.

6.Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy

Prijatím navrhovaného zákona o jadrovom fonde sa predpokladá na základe odhadov uvedených vyššie dopad na rozpočet verejnej správy do roku 2011 vo výške 5,1 mld. Sk. Výšku tohto dopadu môže ovplyvniť rozhodnutie o stratégii vyraďovania, najmä finančné ocenenie.

Návrh zákona predpokladá, že na vyrovnanie historického deficitu budú slúžiť odvody, ktoré budú vyberané od koncových odberateľov elektriny prostredníctvom distribučných sústav a prenosovej sústavy, ako súčasť ceny elektriny. Výška odvodu bude nastavená tak, aby podstatným spôsobom nezaťažila cenu pre koncového odberateľa. Výšku odvodu určí vláda na základe stratégie ZČJE a kvantifikácie potreby zdrojov na vysporiadanie historického dlhu v danom časovom období nariadením. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v roku 2005, teda v roku predchádzajúcom účinnosti navrhovaného zákona, došlo zo strany Úradu pre reguláciou sieťových odvetví prehodnoteniu tzv. nákladov systému čo malo vplyv na koncovú cenu elektriny.

Navrhovaný zákon, vzhľadom na to, že neuvažuje s participáciou štátneho rozpočtu formou dotácií na tvorbe zdrojov fondu (s výnimkou prípadu, ak tvorca rádioaktívneho odpadu nie je známy - to platí aj v súčasnosti).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv ani na rozpočty vyšších územných celkov, ani na rozpočty obcí, s výnimkou obcí v tzv. pásmach ohrozenia. Prijatím zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bola ako nový druh miestnej dane zavedená daň za jadrové zariadenia. Vyrubenie tejto dane patrí do pôsobnosti obce, v ktorej zastavené územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Túto daň zaplatí prevádzkovateľ JZ a nemôže byť preto duplicitne platená aj z jadrového fondu. Návrh zákona s poskytovaním týchto príspevkov nepočíta.

Dopad návrhu zákona na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest – nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie

V dôsledku prijatia zákona, vzhľadom na navrhované riešenie správy a orgánov Jadrového fondu sa predpokladá zvýšenie počtu pracovných miest na správe Jadrového fondu cca 14 pracovných miest (útvar hlavného kontrolóra – 3 miesta, účtovníci fondov – 5 miest, sekretariát správy – 2 miesta – medzinárodný styk, 2 administratívne a 2 obslužné pracovné miesta). Spolu so súčasným počtom 7 pracovných miest bude správu jadrového fondu zabezpečovať 21 zamestnancov. Financovanie ich miezd, odvodov do poisťovní, ako i materiálno-technické zabezpečenie správy jadrového fondu bude zabezpečené zo zdrojov fondu – z príjmov jadrového fondu . Výdavky fondu vzťahujúce sa k správe fondu sa navrhujú v zákone limitovať výškou 1,0 % z príjmov fondu.

Súlad návrhu zákona s Ústavou, s inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou a inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k finančným dôsledkom návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov Rozpočtové dôsledky navrhovaného zákona vzalo Ministerstvo financií SR na vedomie na osobitnom rokovaní o zásadných pripomienkach MF SR k návrhu zákona, ktoré sa uskutočnilo na Ministerstve financií SR dňa 5. 1. 2006 za účasti ministra financií SR, ministra hospodárstva SR, štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a štátnej tajomníčky Ministerstva hospodárstva SR.

Doložka environmentálnych vplyvov navrhovaného zákona Dopad navrhovaného zákona na životné prostredie bude jednoznačne pozitívny, najmä z dôvodu, že navrhovaný zákon, na rozdiel od doteraz platného právneho stavu, umožní riešiť financovanie starej environmentálnej záťaže vzniknutej z toho obdobia prevádzkovania jadrových elektrární (roky 1978 až 1995), keď sa elektrina v nich už vyrábala, ale náklady budúcich období po ukončení prevádzky jadrových zariadení po uplynutí ich prevádzkovej životnosti sa neriešili. Navrhovaný zákon pri tvorbe zdrojov pre jadrový fond počíta aj so zdrojmi na vysporiadanie tohto historického deficitu. Okrem toho doterajší fond likvidácie JZ a ani prevádzkovatelia JZ nemali spracovanú žiadnu stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky a záväzný finančný plán pre realizáciu tejto stratégie. Navrhovaný zákon tento nedostatok odstraňuje tým, že upravuje povinnosť vypracovať takúto stratégiu, vrátane finančného plánu jej zabezpečenia, predložiť ju vláde na schválenie a zároveň ukladá túto stratégiu pravidelne v 5 ročných cykloch aktualizovať. Súčasťou tejto stratégie podľa navrhovaného zákona musí byť aj hodnotenie vplyvov jej realizácie na životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde vyraďovania jadrových zariadení a nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné

6. Gestor: bezpredmetné

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Základnými ustanoveniami sa zriaďuje jadrový fond, vymedzuje sa účel, na ktorý bol jadrový fondu zriadený, vymedzuje sa právne postavenie a právny charakter jadrového fondu v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 626/2004, transakčnými dokumentmi a odporúčaním Ministerstva financií SR.

V súlade s týmito dokumentami sa jadrový fond zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na účely uvedené v zákone, a aby nemohli byť používané spôsobom a na účely, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť hospodársku súťaž.

Vzhľadom na v praxi v odborných kruhoch bežne používaný pojem „záverečná časť jadrovej energetiky“ (ďalej len „ZČJE“), ktorá v sebe zahŕňa všetky činnosti, počnúc od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie JZ a nakladanie s RAO z tohto vyraďovania, až po ukladanie VJP a RAO na ich skladovanie v samostatnom úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom, bolo potrebné na účely tohto zákona tento zaužívaný odborný pojem aj právne zadefinovať. Definícia ZČJE, tak ako je v návrhu zákona uvedená, je v odborných kruhoch všeobecne uznávaným vymedzením obsahu tohto pojmu.

Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo hospodárstva, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou zadnej časti jadrovej energetiky. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so ZČJE pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku JZ na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.

Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.

Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov sa ako najlepším riešením právnej formy sa navrhuje zriadiť ho ako štátny fond.

K § 2

Správu jadrového fondu a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a spolu s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.

Strategické riadenie jadrového fondu – teda stratégie záverečnej časti jadrových elektrární, vrátane jej aktualizácií a zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu Úradu jadrového dozoru SR vymenúva a odvoláva vláda.

Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady rozpovedá riaditeľ jadrového fondu.

Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov jadrového fondu má za cieľ zabezpečiť permanentný dohľad štátu nad hospodárnym a účelným nakladaním s finančnými prostriedkami „deponovanými“ na účte jadrového fondu prevádzkovateľmi jadrových zariadení, v súlade s požiadavkami na jadrovú a radiačnú bezpečnosť, životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva, ale aj riadny chod a správny a úplný výkon všetkých činností, ktoré jadrový fond zabezpečuje.

K § 3

Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na fondové hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných účtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia a každého jednotlivého jadrového bloku osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov tvoria štyria správcovia účtov ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu ÚJD SR) a predseda, ktorého navrhuje a odvoláva minister. Zákon priamo ustanovuje pravidlá pre nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena rady správcov s inými hospodárskymi alebo politickými funkciami. Členom rady správcov nemôžu byť zamestnanci ústredných orgánov štátnej správy, ani zamestnanci prevádzkovateľov jadrových zariadení, alebo organizácií vykonávajúcich vyraďovanie jadrových zariadení alebo nakladanie s VJP a RAO, ani zamestnanci organizácií, ktorí sú právne a ekonomicky prepojené s takýmito organizáciami a nemôžu to byť ani osoby, ktoré vykonávajú funkcie v orgánoch politických strán, alebo občianskych združení. Uchádzači o členstvo v rade správcov musia byť teda predovšetkým odborníci z oblasti ZČJE, z oblasti investičnej činnosti, z oblasti technicko-ekonomických činností, financovania a energetického práva. Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov sa uskutočňuje výberovým konaním obdobne ako na iné funkcie na výkon práce vo verejnom záujme.

Ustanovenie, v záujme jednoznačnej zodpovednosti členov rady správcov, taxatívne vymenúva ich práva a povinnosti pri strategickom riadení jadrového účtu. Ustanovuje osobnú zodpovednosť jednotlivých správcov za nakladanie s prostriedkami podúčtov, ktoré spravujú, až po povinnosť nahradiť škodu, ktorú člen rady správcov spôsobí neodborným alebo nesprávnym výkonom svojej funkcie. Zároveň upravuje i nedeliteľnú zodpovednosť rady správcov za celkové nakladanie so všetkými prostriedkami jadrového fondu.

Ustanovenie zároveň taxatívne vymedzuje aj dôvody, pre ktoré je možné člena rady správcov odvolať z funkcie, ako aj okolnosti, za ktorých funkcia člena rady správcov zaniká.

V záujme transparentnosti rozhodovania o poskytovaní prostriedkov jadrového fondu, zákon ukladá rade správcov uverejňovať svoje rozhodnutia na internetovej stránke jadrového fondu i ministerstva a zároveň aj vo Vestníku ministerstva.

Zásadným rozdielom oproti súčasnému, málo koncepčnému spôsobu riadenia a nakladania s prostriedkami určenými na ZČJE je to, že rada správcov, ako najvyšší riadiaci orgán jadrového fondu, je povinná zabezpečiť vypracovanie a prostredníctvom ministerstva aj predloženie vláde na schválenie návrh dlhodobej stratégie ZČJE a pravidelne tento dlhodobý strategický plán v päťročných a ročných intervaloch aktualizovať. Na tejto stratégii ZČJE spolupracujú aj prevádzkovatelia jadrových zariadení vyrábajúci elektrinu a organizácie oprávnené na vykonávanie jednotlivých etáp vyraďovania a nakladania s VJP a RAO, ako aj Úrad jadrového dozoru SR. Táto stratégia je základom pre zostavovanie návrhu rozpočtu jadrového fondu na príslušný rozpočtový rok, ale aj záväzným podkladom pre Úrad na reguláciu sieťových odvetví pre určovanie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, započítateľných do predajnej ceny elektriny pre odberateľov a konečných spotrebiteľov, za účelom vysporiadania historického deficitu prostriedkov v doterajšom fonde, ktorý deficit prechádza na jadrový fondu zriadený týmto zákonom. Vypracovanie a pravidelná aktualizácia tejto stratégie umožňuje predvídať a vyčísliť dopady tvorby zdrojov jadrového fondu na ceny elektriny v jednotlivých rokoch realizácie stratégie a tým aj lepšie koordinovať rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva SR, vrátane rozvoja energetiky, s rozvojom spotreby, sociálnych istôt a životnej úrovne obyvateľstva.

Vzhľadom na náročnosť na odbornosť a na zodpovednosť za výkon funkcie člena rady správcov bolo potrebné vyriešiť aj primerané odmeňovanie pre týchto odborníkov, ktorí nebudú v zamestnaneckom pomere s jadrovým fondom.

K § 4

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu. Jeho pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená. Štruktúra dozornej rady má zabezpečiť komplexný, ekonomický, vecný i technický dohľad nad efektívnym a účelným vynakladaním prostriedkov jadrového účtu, vrátane dohľadu nad ochranou života a zdravia obyvateľstva a životného prostredia pri realizácii činností súvisiacich so ZČJE.

Ustanovenie rieši aj nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s inými funkciami v orgánoch jadrového fondu a vymedzuje aj dôvody pre zánik členstva v dozornej rade. Dôležitým oprávnením dozornej rady je jej právo pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu alebo prerokovanie návrhu zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov a požadovať vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu, ak ich poskytnutie nie je v súlade s týmto zákonom.

K § 5

Výkonným orgánom jadrového fondu a štatutárnym zástupcom vo veciach majetko-právnych, ktoré mu zverí rada správcov v štatúte a ktoré sa týkajú výkonu správy jadrového fondu a vo veciach pracovnoprávnych, týkajúcich sa zamestnancov, je riaditeľ (ďalej len „riaditeľ“). Vymenúva a odvoláva ho minister na návrh rady správcov, ktorej zodpovedá aj za výkon svojej činnosti. Navrhovaný spôsob kreovania a postavenia riaditeľa má zabezpečiť bezproblémový a operatívny výkon riadenia jadrového fondu, pri jasnom vymedzení zodpovednosti za výkon operatívneho riadenia jadrového fondu v jednotlivých jej oblastiach podľa rozhodnutí rady správcov.

Povinnosti a zodpovednosť riaditeľa sú v zákone taxatívne vymedzené s tým, že na zabezpečenie úloh, za ktoré zodpovedá, má k dispozícii aj nevyhnutný aparát sekretariátu.

Na rozdiel od rady správcov, ktorý ako najvyšší orgán jadrového fondu, zodpovedá za stratégiu a koncepčné riadenie jadrového fondu, riaditeľ, ako výkonný orgán, zodpovedá za operatívne riadenie jadrového fondu v súlade s rozhodnutiami rady správcov.

K § 6

Za účelom zabezpečenia výkonu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami ako orgán nezávislý od ostatných orgánov jadrového fondu, sa zriaďuje funkcia hlavného kontrolóra, ktorého vymenúva a odvoláva minister, ktorému zároveň zodpovedá za výkon svojej činnosti. Úlohou hlavného kontrolóra je nielen kontrolovať účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale kontrolovať aj dodržiavanie pravidiel pre tvorbu zdrojov jadrového fondu a kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok u prijímateľov prostriedkov.

Dôležitým oprávnením hlavného kontrolóra je možnosť priamo informovať dozornú radu a ministerstvo (ministra) o prípadných nedostatkoch pri nakladaní s prostriedkami jadrového fondu, ako aj možnosť navrhovať opatrenia na ich odstránenie.

Postup a práva a povinnosti hlavného kontrolóra pri výkone kontroly nie je potrebné osobitne upravovať v tomto zákone, vzhľadom na to, že pri tejto činnosti má práva a povinnosti kontrolného orgánu verejnej správy upravené vo všeobecnom predpise (lex generalis), ktorým v tomto prípade je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

K § 7

Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie JZ a na ZČJE má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOMe je premietnutá do právneho poriadku SR aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z.

V navrhovanom zákone sa táto všeobecná požiadavka konkretizuje tým, že hlavným zdrojom tvorby finančných prostriedkov jadrového fondu budú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení. Tieto povinné príspevky budú odvodené jednak od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia (fixná zložka príspevku) a jednak od výšky predajnej ceny a predaného množstva elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení. Pritom výška tejto druhej zložky povinného príspevku bude určovaná podielom (%) z predajnej ceny elektriny, ktorá bude veličinou premenlivou (variabilná zložka) a bude sledovať jednak rast nákladov na výrobu elektrickej energie, ako aj mieru inflácie.

Ustanovenie rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov v starom fonde s tým, že vysporiadanie tohto deficitu sa rozloží na obdobie 20 rokov, pričom ročnú výšku povinných odvodov na vysporiadanie historického deficitu ustanoví nariadenie vlády a jeho zahrňovanie do koncovej ceny elektriny ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výber týchto odvodov od odberateľov a konečných spotrebiteľov elektriny zabezpečia prevádzkovateľ prenosovej sústavy (od odberateľov priamo napojených na prenosovú sústavu) a prevádzkovatelia distribučnej sústavy (od dodávateľov, obchodníkov s elektrinou, koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov).

Vychádzajúc z princípu zakotveného v atómovom zákone budú povinní na jadrový fond odvádzať povinné príspevky na likvidáciu jadrových materiálov a rádioaktívneho odpadu aj známi pôvodcovia týchto materiálov (výskumné pracoviská, zdravotnícke pracoviská, prevádzkovatelia technickej kontroly používajúci RA materiály a pod.), pričom výšku týchto povinných príspevkov, podľa rozsahu výkonov a činností potrebných na ich likvidáciu, ustanoví na návrh jadrového fondu ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zdrojmi jadrového fondu budú aj úroky. Vzhľadom na to, že prevažnú časť finančných prostriedkov jadrového fondu možno viazať na dlhé lehoty, predpokladá sa, že tieto výnosy z vkladov nebudú zanedbateľné (cca 600 mil. Sk/rok).

Zdrojom jadrového fondu budú aj pokuty ukladané Úradom jadrového dozoru za porušenie atómového zákona.

V súlade s § 21 odsek 8 a 9 atómového zákona náklady spojené s nakladaním rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fondu. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca nie je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru SR alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát. Podľa doterajších skúseností výška dotácie na tento účel neprekročí rádovo niekoľko miliónov ročne.

Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.). Ide o fakultatívny zdroj, ktorý bude poskytovaný len ak na to budú vytvorené prostriedky v štátnom rozpočte a ak o ich poskytnutí rozhodne vláda.

K § 8

Z príjmov, ktoré jadrový fondu získa zo zdrojov uvedených v § 7, bude jadrový fond tvoriť osobitné podúčty pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so ZČJE; na týchto bude viesť analytické evidencie podľa jednotlivých jadrových zariadení. Pritom príprava a výstavba úložísk zahrňuje v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Osobitný účet bude zriadený na krytie nákladov na výdavky na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.). Pritom každý účet bude mať svojho správcu, ktorý bude osobne zodpovedný za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov v súlade so schválenou stratégiou vyraďovania. Prevody medzi jednotlivými účtami v zásade nie sú možné. Výnimočne je možné prevody medzi účtami vykonať so súhlasom ministra, ale len v rámci účtov, na ktorých boli prostriedky vytvorené od toho istého prevádzkovateľa jadrového zariadenia.

Účelom takéhoto fondového hospodárenia účtu je zabezpečiť, aby boli vytvárané zdroje na vyraďovanie jednotlivých jadrových zariadení diferencované, podľa ich inštalovaného výkonu a množstva vyrobenej elektriny, resp. na nakladanie s VJP a RAO podľa ich pôvodcu, zároveň však tak, aby tieto prostriedky boli vytvárané v dostatočnom objeme a rovnomerne počas celého obdobia využívania jadrového zariadenia, alebo nakladania s VJP a RAO tiež tak, aby bolo možné zodpovedajúcim podielom od každého prevádzkovateľa JZ alebo pôvodcu RAO vyčleniť potrebný objem prostriedkov na spoločné činnosti (príprava, projektovanie, vyraďovanie a prevádzka úložiska, správa jadrového fondu a pod.).

Návrh na „rozkľúčovanie“ (rozdelenie) zdrojov na jednotlivé účty ako súčasť návrhu rozpočtu na príslušný rok a v súlade so stratégiou ZČJE vypracuje rada správcov a schvaľuje dozorná rada.

K § 9

Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s RAO je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu) a na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti. Tým je jednoznačne samotným zákonom vylúčená akákoľvek možnosť, aby prostriedky jadrového fondu mohli byť použité na účely, alebo činnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali alebo deformovali hospodársku súťaž, či už na trhu Slovenskej republiky, alebo na trhu Európskej únie.

Navrhovaným riešením použitia prostriedkov jadrového fondu sa jednoznačne vylučuje jedna zo základných podmienok toho, aby tvorba a použitie prostriedkov jadrového fondu boli považované za štátnu pomoc.

V rámci možného použitia prostriedkov jadrového fondu sú osobitne vyčlenené a limitované výdavky na správu jadrového fondu, ktoré vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a rozšírenie orgánov jadrového fondu sa zvyšuje, ale len v nevyhnutnej miere potrebnej na hospodárne financovanie správy. Pritom orgánom jadrového fondu pribudli nové povinnosti (napr. zabezpečenie vypracovania stratégie ZČJE, jej pravidelná aktualizácia, rozšírenie účtovníctva a zvýšenie nárokov na účtovné operácie, z dôvodu fondového hospodárenia, rozšírenie a zvýšenie kvality kontroly a dozoru nad nakladaním s prostriedkami jadrového fondu, dôslednejšia následná kontrola použitia poskytnutých prostriedkov z jadrovéhofondu u ich prijímateľov, atď.). Z týchto dôvodov navrhované zvýšenie limitu výdavkov na správu z doterajších 0,3 % na 1,0 % z ročných príjmov jadrového fondu je odôvodnené. Určenie limitu výdavkov formou podielu z ročných príjmov zároveň zabezpečuje požiadavku, aby pri postupnom ukončovaní prevádzky jednotlivých existujúcich jadrových zariadení a znižovaní výkonov jadrových zariadení sa znižovali aj výdavky na správu jadrového fondu.

Pri zvýšení doterajšieho počtu zamestnancov fondu zo 7 na 21 zamestnancov v novom fonde to bude predstavovať nárast výdavkov na mzdy, týmto novým zamestnancom cca o 2,7 mil. Sk/rok a nárast odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti o 887 tis. Sk/rok. Odmeny členom orgánov jadrového fondu, ktorí nie sú zamestnancami jadrového fondu (obligatórne odmeny siedmim členom rady správcov a fakultatívne odmeny piatim členom dozornej rady) budú predstavovať ročne sumu 7,06 mil. Sk. Ak k tomu pripočítame aj odmeny siedmim doterajším zamestnancom fondu, vrátane odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti cca v sume 1,8 mil. Sk a nevyhnutné náklady na prevádzku správy jadrového fondu (nájomné, prevádzka výpočtovej techniky, telefónov, automobilov, dovybavenie kancelárií, kancelárske potreby v celkovej sume cca 4,0 mil. Sk ročne tak predpokladané náklady na činnosti súvisiace so správou jadrového fondu budú cca 17 mil. Sk ročne (doteraz boli cca 7 mil. Sk ročne). Tvorba zdrojov na správu jadrového fondu je limitovaná do výšky 1 % z príjmov jadrového účtu, čo pri predpoklade príjmov na úrovni rokov 2004 a 2005 bude znamenať limit všetkých výdavkov na správu jadrového fondu 24 mil. Sk. V rokoch 2006 a 2007 však bude potrebné získať nové priestory pre správu JÚ pre nových zamestnancov, ako aj nové vybavenie výpočtovou technikou a kancelárskymi zariadeniami a nábytkom pre nových zamestnancov, čo znamená, že v tomto období budú náklady na správu jadrového účtu oproti vyššie uvedeným 17 mil. Sk/rok o 5 až 6 mil. Sk/rok vyššie. V tejto navýšenej sume sú započítané aj výdavky potrebné na úhradu nákladov vznikajúcich v súvislosti s vypracovaním stratégie ZČJE a jej pravidelnou aktualizáciou. Postupne s vyraďovaním jednotlivých JZ sa však budú znižovať príjmy a teda aj absolútna suma prostriedkov vyčlenených na správu.

Oproti doterajším možnostiam použitia prostriedkov jadrového fondu sa okruh účelov, na ktoré ich možno použiť, zužuje. Prostriedky jadrového fondu v budúcnosti nebude možné používať na príspevky obciam v pásmach ohrozenia jadrovým zariadením. Príspevky obciam na tieto účely boli nahradené daňou za jadrové zariadenia, ktoré podľa zákona č. 582/2004 Z. z. prevádzkovateľom jadrových zariadení vyrubuje obec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Úhrada týchto príspevkov z jadrového fondu by teda bola duplicitou.

K § 10

Základnými podmienkami pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu je prísne dodržanie účelovosti použitia prostriedkov (§ 9 ods. 1) a okruhu osôb, ktoré sú oprávnené prijímať (čerpať) prostriedky jadrového fondu. Pritom okruh týchto osôb je vymedzený v súlade s okruhom osôb, ktoré podľa atómového zákona sú držiteľmi povolenia alebo súhlasu na mierové využívanie atómovej energie, nemajú nevysporiadané záväzky k jadrovému fondu, nepoužili neoprávnene alebo nehospodárne skôr poskytnuté prostriedky z účtu a predložili úplnú a vecne i formálne správnu žiadosť o poskytnutie prostriedkov.

Dôležitou vecnou podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade so stratégiou ZČJE a v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia.

Ďalšou dôležitou vecnou podmienkou pre poskytnutie prostriedkov je, aby žiadateľ splnil svoje povinnosti voči jadrovému fondu (hospodárne používal skôr poskytnuté prostriedky) a nemal dlhy voči verejným financiám.

K § 11

I keď žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov posudzuje rada správcov, žiadateľ pri splnení podmienok uvedených v § 10 má na prostriedky z jadrového fondu p r á v n y n á r o k.

Prostriedky z jadrového fondu sa poskytnú na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán.

K § 12

Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond, na základe každoročne aktualizovanej stratégie vyraďovania, zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s ministerstvom financií predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa vzhľadom na v § 8 ustanovené fondové hospodárenie zostavuje v členení na fondy a analytické podúčty, tak v príjmovej ako aj výdavkovej časti rozpočtu. Rozpočet jadrového fondu musí byť vybilancovaný z hľadiska príjmov a výdavkov. To samozrejme platí aj o príjmoch a výdavkoch určených na vyraďovanie jadrových zariadení a budovanie a prevádzku úložísk vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov, na ktoré je potrebné naakumulovať dostatočný objem finančných prostriedkov v priebehu niekoľko desiatok rokov. Prostriedky určené na tieto účely, automaticky prechádzajú na tie isté účely v ďalších rokoch.

Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený v § 6 odsekoch 3 až 5. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu SR podľa osobitného zákona.

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny, pravidiel hospodárenia alebo podmienok zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu sa uplatňujú sankcie (vrátenie neoprávnene alebo nesprávne použitých prostriedkov, penále, odvody a pokuty) rovnaké ako za porušenie rozpočtovej disciplíny pri nakladaní a hospodárení s prostriedkami verejnej správy.

K § 13

Prechodné ustanovenia riešia lehotu na vypracovanie a predloženie prvého návrhu stratégie ZČJE, ktoré je časovo náročnejšie ako jeho ročné aktualizácie.

Vzhľadom na zriadenie jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom sa zrušuje Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Ustanovenia § 3 a 4 tohto zákona zostávajú v platnosti do 1. 1. 2007. To znamená, že tvorba zdrojov jadrového fondu, pokiaľ ide o tvorbu a výšku príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení zostáva na rok 2006 nezmenená.

Majetok zrušeného fondu, jeho práva a povinnosti prechádzajú na jadrový fond zriadený týmto zákonom, ktorý sa takto stáva univerzálnym sukcessorom zrušeného štátneho fondu. Pri prevode majetku, práv a povinností na jadrový fondu sa zabezpečuje, aby finančné prostriedky sústredené v doterajšom štátnom fonde a vytvárané prevádzkovateľmi jadrových zariadení, prešli na fondy a podúčty novozriadeného jadrového fondu v takom podiele, v akom boli tvorené z odvodov za inštalovaný výkon a výrobu elektriny v jednotlivých jadrových zariadeniach.

K § 14

Ustanovenie má charakter zrušovacieho ustanovenia a obsahuje zrušenie tých právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré prijatím tohto zákona stratia opodstatnenosť.

K čl. II

Navrhuje sa atómový zákon doplniť v súlade s § 3 odsek 2 písm. d) navrhovaného zákona o pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR posudzovať návrh stratégie vyraďovania a vydávať k tomuto odborné stanovisko. Cieľom je harmonizovať technickú úroveň, technicko-bezpečnostný stav a jednotlivé etapy vyraďovania jadrových zariadení s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a radiačnú bezpečnosť krajiny.

K čl. III

Návrh zákona obsahuje aj krátku novelu zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Táto novela nadväzuje na úpravu navrhnutú v § 7 ods. 1 písm. b) návrhu zákona – odvod ako zdroj jadrového účtu. Navrhuje sa, aby bol tento odvod vyberaný prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a následne bol nimi zaplatený na účet fondu. Je preto nevyhnutné priamo novelizovať aj zákon o energetike, ktorý postavenie týchto účastníkov trhu s elektrinou upravuje a túto povinnosť im zakotviť priamo aj v tomto právnom predpise.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2006. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. b) a odseku 4 až 6 tohto paragrafu stratia účinnosť dňom 1. júla 2026. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov by mal byť vysporiadaný tzv. historický deficit v zdrojoch na záverečnú časť jadrovej energetiky.

V Bratislave dňa 11. januára 2006.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jirko M a l c h á r e k, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Príloha k dôvodovej správe

Prehľad

Syntéza podľa členských štátov

KrajinaSpôsob riadenia fonduMožné použitie fondovOdhadované potreby (budúce alebo celkové) (t. j. minulé a budúce)Čiastka v súčasnosti disponibilná vo fondeZdroje príspevku do fonduPoznámky LitvaCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa jadrovej elektrárneNárodný fond:

Odstavenie a rádioaktívny odpad – manažment zahrňujúci sociálne dôsledky

II DSF: odstavenie a následné opatrenia starého odstavenia 1 miliarda EUR69 MEUR (2004) v Národnom fonde (11-14 MEUR ročných príspev-kov

II DSF: 285 MEUR (v cenách ..... 1999) pre obdobie 2004-2006 Národný fond: 6 % z príjmov JE Ignalina

II DSF: EK+iní darcovia Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Ignaliny (IIDSF). Neskoré vytvorenie Národného fondu a ročné príspevky do neho sú nedostatoč-né na uspokojenie pasívSlovenskoCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladania s príslušnými útratami3,6 miliardy EURŠtátny fond (aktívny od roku 1995) 317,94 MEUR k 31.3.2004

BIDSF: 50 MEUR (2004-2006)

a) Príspevky od jadrových prevádz-kovateľov

b) Granty zo štátneho rozpočtu

c) Pokuty udelené ÚJD

d) Úroky z vkladov fondu Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Bohuníc (BIDSF) z dôvodov skorého odstavenia 1. bloku a 2.bloku.ŠvédskoFond jadrového odpadu (riadený štátom) nezávislý od prevádzko-vateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami

63 miliárd SEU (cenová úroveň 2003, 13 miliárd už upotrebených 29 miliárd SEU (počiatok roku 2003)Cena elektriny jadrového pôvoduFínsko Štátny fond riadenia jadrového odpadu držaný a riadený nezávisle od prevádzkovateľaOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útra-tami. Prispievatelia sú oprávnení poži-čiavať si peniaze z fondu oproti cenným papierom. 1,3 miliardy EUR (2004) (budúce pasíva)1,3 miliardy EUR (2004) (na pokrytie všetkých budúcich pasív)Príspevky od prevádzkovateľov JZ (povinné), plus úroky z vkladov na účtoch fondu Španielsko Štátna spoločnosť ENRESA držaná a riadená nezávisle od prevádzkovateľov JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami. Celkove 11,5 miliardy EUR (v hodnote roku 2004) len na odstavenie jadrových elektrární 2,3 miliardy EUR (v hodnote roku 2004)1,73 miliardy EUR (31/12/2003)Cena predanej elektriny z JZSlovinskoExterný riadený špecifickou agentúrouOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami 1,2 miliardy EURSlovinský fond 104 MEUR

Chorvátsko si vytvorí jeho vlastný odstavovací fondOdvody z vyrobenej elektrinyOdstavovanie a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyho-retým palivom je spoločnou zodpo-vednosťou v rovna-kých podieloch Slovinska a ChorvátskaTaliansko Externý riadený štátnou spoločnosťou SOGIN zodpovednou tiež za demontážne práce2,6 miliardy EUR (2002) pre odsta-venie reaktorov plus 620 MEUR (2002) pre elektrárenské zariadenia palivového cykluOdvody z ceny elektriny pridané k zdrojom naakumu-lovaným ENELom a už prevedené do fonduVšetky jadrové elektrárne už permanentne odstavované a v procese vyradenia z prevádzkyČeská republikaZriadený jadrový účet (NA) riadený Ministerstvom financií. Overovanie nákladových odhadov a čerpanie finančných prostriedkov z NA je monitorované štátnou organizáciou RAWRA nezávislou od prevádzkovateľovOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami860 MEUR (1999) len pre vyraďovanie 1550 MEUR (1999) pre nakladanie s vy-horetým palivom a vysoko úrovňo-vým odpadom Cena elektrinyMaďarskoÚstredný jadrový finančný fond vedený na osobitnom pokladnič-nom účte, riadený Maďarským úradom atómovej energie nezávislým od prevádzkovate-ľov. Štátna agentúra (PURAM) je zodpovedná za DZWM aktivityOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami1,4 miliardy EUR (2004) na odstavovanie + 1,7 miliardy EUR (2003) na riadenie odpadov vrátane nakladania 60 MEURCena elektriny, príspevky od produ-centov rádioaktív-neho odpadu a ústredného štátneho rozpočtu HolandskoFondy pre riadenie odpadu prenesené podľa zmluvy z roku 2002 na štát spolu s vlastníctvom zodpovednej spoločnosti COVRA.

Prevádzkovatelia musia vytvárať finančné zásoby pre požiadavky na odstavenie Odstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami180 MEUR (súčasná hodnota) na riadenie vyhoretého paliva a odstavenie Dodawaardu. 145 MEUR na demontáž Borssele, 1270 MEUR pre fond COVRA120 MEUR (do r. 2001) vo fonde Borssela Fond Dodawaard pod revíziouPríspevok od jadrových prevádzkovateľov a producentov rádioaktívneho odpaduDodawaard je mimo prevádzky od roku 1997. Odstavenie Borssela sa očakáva v roku 2013. Belgicko Pred zákonom z apríla 2003: zásoby v rámci účtovníctva výrobcov elektriny (t. j. vnútorné).

Po 11. 4. 2003: Fondy v jadrovej zásobovacej spoločnosti (v kto-rej má štát zlatú akciu dávajúcu právo veta).Náklady na odstavenie. Jadrová zásobovacia spoloč-nosť môže vypoži-čať do 75 % celkovej sumy jadrovým prevádz-kovateľom za priemyselnú úrokovú mieru.Mierne vyššia ako 12 % investičných nákladovDo konca roku 2003 všet-ky predchádzajúce zásoby boli prevedené do jadrovej zásobovacej spoločnosti. Jadroví prevádzkovatelia platia každý rok príspevok na pokrytie ukončenia priemyselnej prevádzky (t. j. najmenej 40 rokov) zľavnené náklady rozoberania.

Cena elektrinyNové posunutie k riadeniu fondu viac nezávislého od prevádzkovateľovVeľká Británia Existujú traja hlavní jadroví prevádzkovatelia: BE (súkromný) a BNFL a UKAEA (štátny sektor). Neexistuje jednotný spoločný režim pre financovanie. BNFL: Vnútorne nesegregovaný fond, ale jadrové investičné portfólie pasív zriadené na tento účel.

BE: Vnútorný nezávislý jadrový výrobný odstavovací fond. Podľa novej schémy, ktorá je v súčasnosti diskutovaná, Úrad jadrového odstavovania (NDA) by mal byť zodpovedný za zabezpečenie zaplatenia dlhu štátneho sektoru na občiansky štátny sektor (t. j. vlastnený BNFL a UKAEA). Podľa BE reštrukturalizačného plánu prejednávaného Európskym spoločenstvom za účelom schválenia, NGDF by mal byť začlenený do nového Fondu jadrových palív (NLF).Odhadované jadrové palivá BE (k 31.3.2003 zľavnené na 3 % p.a.) 3,3 miliardy libier pre kontrahované pasíva vyhoretého paliva a 1,0 miliardy libier pre nekontrahované pasíva vyhoretého paliva. Odhadované celkové nezľavnené budúce výdavky na zaplatené jadrové pasíva: - 50 miliárd libier (- 80 % BNFL a 20 % VKAEA podiel pasív).BE prispieva približne 18 miliónmi – ročne do NGDF, v ktorom bola k 31. 3. 2003 celková suma 334 miliónov libier

Podľa navrhovaného reštrukturalizačného plánu BE, BE by mala prispieť do NLF: 20 miliónov libier ročne pre 15 reaktorov (prepočítané inflačným koeficientom), 275 miliónov – nových obligácií, (150 000 – za tonu výkonu vložených do Sizewell B a 65 % voľného cash flow BEPríspevky jadrových prevádzkovateľov a vlády .......................... pasíva vyhoretého paliva Nové posunutia k zriadeniu fondov viac nezávislých od prevádzkovateľovNemeckoVnútorný kontingenčné rezervy na účtoch prevádzkovateľov a daňové zrážkyŽiadne obmedzenia na umiestnenie rezerv s výnimkou náležitého starostli-vostného princípu25 miliárd EUR/ton náklady odstavenia) nezahrňujúc výskumné reaktory a tých, ktoré boli zdedené po bývalej NDRV daňovej výsledovke fondy na odstavenie naakumulované v rovnakých splátkach nad 25 rokov a znížené na 5,5 %.

Riadiace fondy rádioaktívneho odpadu vytvorené v pomere k vypro-dukovanému rádioaktívnemu odpadu a znížené tiež na 5,5 %.FrancúzskoNeoddelený vnútorný v rámci prevádzkovateľa EDF je plne zodpovedná za jeho riadenie. Tieto poplatky sú daňovo odpočítateľné. Ako doplnok k odstaveniu poplatkové čiastky museli byť použité na zníženie dlhu spoločnosti a na investovanie do nových aktív a na financovanie aktív (obligácií a vlast-ného imania).Náklady odstavenia odhadované na 258,86 EUR na jeden inštalovaný KW (1998) výkonu. Náklady odstavenia sa navrhujú do 15 % nákladov na vybudovanie a znížené na 3 %. Poplatok je kalkulovaný na 40 rokov prevádzky a pravidelne prehodnocovaný. Celková suma na konci roku 2003 pre odstavenie jadrových elektrární: 9,4 miliardy EUR.

Koniec zásoby palivového cyklu: 13,9 miliardy EUR (t. j. 10,2 miliardy EUR pre znovu spracovanie a 3,7 miliardy EUR pre likvidáciu palivového odpadu).Poplatky (rezervy) na účtoch prevádz-kovateľa (EDF).

zobraziť dôvodovú správu