Zákon o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 238/2006 účinný od 01.01.2013 do 31.07.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Slovenská republika na účely získania finančných prostriedkov na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie záverečnej č asti jadrovej energetiky vytváraných počas doterajšej prevádzky jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu, ustanovila prostredníctvom platného znenia zákona č. 238/2006 Z. z. a nariadenia vlády č . 426/2010 Z. z. povinnosť pre prevádzkovateľov prenosovej sústavy a regionálnych distribučných sústav odvádzať z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny odvod, ktorý je súčasť ou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny. Takto získané finančné prostriedky sa uhrádzajú na účet Národného jadrového fondu. Tieto finančné prostriedky však v súčasnosti nemôž u byť použité z dôvodu, že doteraz nie je ukončená notifikácia možnej štátnej pomoci N 506/2010, ku ktorej má Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž Európskej komisie výhrady vo vzťahu k zlučiteľnosti s článkom 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktí vnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje návrh riešenia výhrad Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž Euró pskej komisie k doterajšiemu spôsobu výberu odvodov.

Keďže ide iba o legislatívnu úpravu: Odvody, ktoré sa už vyberajú podľa platného znenia zákona č. 238/2006 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. do Národného jadrové ho fondu sa budú vyberať do štátneho rozpočtu, rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický dosah na obyvateľstvo a zamestnanosť, ani negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V § 7 ods. 1 písm. b) dochádza k úprave znenia s cieľom zosúladiť platné znenie ustanovenia s § 7 ods. 4, pretože tým, že sa odvody podľa navrhovanej úpravy stanú príjmom rozpočtu kapitoly Ministerstva hospod árstva SR a suma prijatých odvodov má byť podľa navrhovaného znenia bodu 4 (§ 7 ods. 11) poukazovaná z výdavkového účtu kapitoly Ministerstva hospodárstva SR.

K bodu 2

V § 7 ods. 4 a 5 sa doterajší spôsob úhrady odvodu na účet Národného jadrového fondu nahrádza odvodom do štátneho rozpočtu, rozpočtová kapitola Ministerstva hospodárstva SR.

Navrhovanou právnou úpravou dôjde k vyriešeniu výhrady Generálneho riaditeľstva pre hospodársku sú ťaž Európskej komisie o zlučiteľnosti s článkom 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 3

V § 7 ods. 7 dochádza k oprave zjavnej chyby v zákone.

K bodu 4

V § 7 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 o prevode finančných prostriedkov vyzbieraných z odvodov od prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučných sústav z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR na účet Národné ho jadrového fondu a o každoročnej bilancii dovozu a vývozu elektriny spotrebovanej v Slovenskej republike a v prípade prevažujúceho dovozu elektriny následnom znížení sumy prevádzaných finančný ch prostriedkov vyzbieraných z odvodov od prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučných sústav z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR na účet Národného jadrového fondu o alikvotnú čiastku.

Navrhovanou právnou úpravou dôjde k vyriešeniu vý hrady Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž Európskej komisie o zlučiteľnosti s článkom 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Pod pojmom 'štruktúra prevodu' sa myslí podrobnejš í popis prevedených finančných prostriedkov (termín, výška prevodu, zoznam prevádzkovateľov sústav, ktorí odviedli odvody podľa § 7 ods. 1 písm. b) s vyzna čenou sumou odvodu,...).

K bodu 5

Za § 13a sa vkladá § 13b Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2013, s dvomi odsekmi, ktoré upravujú adresáta odvodov za december 2012 a prevod alikvotnej čiastky finančných prostriedkov vyzbieraných z odvodov od prevádzkovateľa prenosovej sú stavy a prevádzkovateľov distribučných sústav za roky 2011 a 2012 z účtu Národného jadrového fondu na rozpočtovú kapitolu Ministerstva hospodárstva SR po bilancii dovozu a vývozu elektriny spotrebovanej v Slovenskej republike.

K Èl. II

Navrhuje sa zmena zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu zabezpečenia súladu predmetných ustanovení zákona o energetike s navrhovanými úpravami v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrový m palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2013.

Bratislava 28. septembra 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Príloha k dôvodovej správe

Prehľad

Syntéza podľa členských štátov

KrajinaSpôsob riadenia fonduMožné použitie fondovOdhadované potreby (budúce alebo celkové) (t. j. minulé a budúce)Čiastka v súčasnosti disponibilná vo fondeZdroje príspevku do fonduPoznámky LitvaCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa jadrovej elektrárneNárodný fond:

Odstavenie a rádioaktívny odpad – manažment zahrňujúci sociálne dôsledky

II DSF: odstavenie a následné opatrenia starého odstavenia 1 miliarda EUR69 MEUR (2004) v Národnom fonde (11-14 MEUR ročných príspev-kov

II DSF: 285 MEUR (v cenách ..... 1999) pre obdobie 2004-2006 Národný fond: 6 % z príjmov JE Ignalina

II DSF: EK+iní darcovia Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Ignaliny (IIDSF). Neskoré vytvorenie Národného fondu a ročné príspevky do neho sú nedostatoč-né na uspokojenie pasívSlovenskoCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladania s príslušnými útratami3,6 miliardy EURŠtátny fond (aktívny od roku 1995) 317,94 MEUR k 31.3.2004

BIDSF: 50 MEUR (2004-2006)

a) Príspevky od jadrových prevádz-kovateľov

b) Granty zo štátneho rozpočtu

c) Pokuty udelené ÚJD

d) Úroky z vkladov fondu Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Bohuníc (BIDSF) z dôvodov skorého odstavenia 1. bloku a 2.bloku.ŠvédskoFond jadrového odpadu (riadený štátom) nezávislý od prevádzko-vateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami

63 miliárd SEU (cenová úroveň 2003, 13 miliárd už upotrebených 29 miliárd SEU (počiatok roku 2003)Cena elektriny jadrového pôvoduFínsko Štátny fond riadenia jadrového odpadu držaný a riadený nezávisle od prevádzkovateľaOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útra-tami. Prispievatelia sú oprávnení poži-čiavať si peniaze z fondu oproti cenným papierom. 1,3 miliardy EUR (2004) (budúce pasíva)1,3 miliardy EUR (2004) (na pokrytie všetkých budúcich pasív)Príspevky od prevádzkovateľov JZ (povinné), plus úroky z vkladov na účtoch fondu Španielsko Štátna spoločnosť ENRESA držaná a riadená nezávisle od prevádzkovateľov JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami. Celkove 11,5 miliardy EUR (v hodnote roku 2004) len na odstavenie jadrových elektrární 2,3 miliardy EUR (v hodnote roku 2004)1,73 miliardy EUR (31/12/2003)Cena predanej elektriny z JZSlovinskoExterný riadený špecifickou agentúrouOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami 1,2 miliardy EURSlovinský fond 104 MEUR

Chorvátsko si vytvorí jeho vlastný odstavovací fondOdvody z vyrobenej elektrinyOdstavovanie a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyho-retým palivom je spoločnou zodpo-vednosťou v rovna-kých podieloch Slovinska a ChorvátskaTaliansko Externý riadený štátnou spoločnosťou SOGIN zodpovednou tiež za demontážne práce2,6 miliardy EUR (2002) pre odsta-venie reaktorov plus 620 MEUR (2002) pre elektrárenské zariadenia palivového cykluOdvody z ceny elektriny pridané k zdrojom naakumu-lovaným ENELom a už prevedené do fonduVšetky jadrové elektrárne už permanentne odstavované a v procese vyradenia z prevádzkyČeská republikaZriadený jadrový účet (NA) riadený Ministerstvom financií. Overovanie nákladových odhadov a čerpanie finančných prostriedkov z NA je monitorované štátnou organizáciou RAWRA nezávislou od prevádzkovateľovOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami860 MEUR (1999) len pre vyraďovanie 1550 MEUR (1999) pre nakladanie s vy-horetým palivom a vysoko úrovňo-vým odpadom Cena elektrinyMaďarskoÚstredný jadrový finančný fond vedený na osobitnom pokladnič-nom účte, riadený Maďarským úradom atómovej energie nezávislým od prevádzkovate-ľov. Štátna agentúra (PURAM) je zodpovedná za DZWM aktivityOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami1,4 miliardy EUR (2004) na odstavovanie + 1,7 miliardy EUR (2003) na riadenie odpadov vrátane nakladania 60 MEURCena elektriny, príspevky od produ-centov rádioaktív-neho odpadu a ústredného štátneho rozpočtu HolandskoFondy pre riadenie odpadu prenesené podľa zmluvy z roku 2002 na štát spolu s vlastníctvom zodpovednej spoločnosti COVRA.

Prevádzkovatelia musia vytvárať finančné zásoby pre požiadavky na odstavenie Odstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami180 MEUR (súčasná hodnota) na riadenie vyhoretého paliva a odstavenie Dodawaardu. 145 MEUR na demontáž Borssele, 1270 MEUR pre fond COVRA120 MEUR (do r. 2001) vo fonde Borssela Fond Dodawaard pod revíziouPríspevok od jadrových prevádzkovateľov a producentov rádioaktívneho odpaduDodawaard je mimo prevádzky od roku 1997. Odstavenie Borssela sa očakáva v roku 2013. Belgicko Pred zákonom z apríla 2003: zásoby v rámci účtovníctva výrobcov elektriny (t. j. vnútorné).

Po 11. 4. 2003: Fondy v jadrovej zásobovacej spoločnosti (v kto-rej má štát zlatú akciu dávajúcu právo veta).Náklady na odstavenie. Jadrová zásobovacia spoloč-nosť môže vypoži-čať do 75 % celkovej sumy jadrovým prevádz-kovateľom za priemyselnú úrokovú mieru.Mierne vyššia ako 12 % investičných nákladovDo konca roku 2003 všet-ky predchádzajúce zásoby boli prevedené do jadrovej zásobovacej spoločnosti. Jadroví prevádzkovatelia platia každý rok príspevok na pokrytie ukončenia priemyselnej prevádzky (t. j. najmenej 40 rokov) zľavnené náklady rozoberania.

Cena elektrinyNové posunutie k riadeniu fondu viac nezávislého od prevádzkovateľovVeľká Británia Existujú traja hlavní jadroví prevádzkovatelia: BE (súkromný) a BNFL a UKAEA (štátny sektor). Neexistuje jednotný spoločný režim pre financovanie. BNFL: Vnútorne nesegregovaný fond, ale jadrové investičné portfólie pasív zriadené na tento účel.

BE: Vnútorný nezávislý jadrový výrobný odstavovací fond. Podľa novej schémy, ktorá je v súčasnosti diskutovaná, Úrad jadrového odstavovania (NDA) by mal byť zodpovedný za zabezpečenie zaplatenia dlhu štátneho sektoru na občiansky štátny sektor (t. j. vlastnený BNFL a UKAEA). Podľa BE reštrukturalizačného plánu prejednávaného Európskym spoločenstvom za účelom schválenia, NGDF by mal byť začlenený do nového Fondu jadrových palív (NLF).Odhadované jadrové palivá BE (k 31.3.2003 zľavnené na 3 % p.a.) 3,3 miliardy libier pre kontrahované pasíva vyhoretého paliva a 1,0 miliardy libier pre nekontrahované pasíva vyhoretého paliva. Odhadované celkové nezľavnené budúce výdavky na zaplatené jadrové pasíva: - 50 miliárd libier (- 80 % BNFL a 20 % VKAEA podiel pasív).BE prispieva približne 18 miliónmi – ročne do NGDF, v ktorom bola k 31. 3. 2003 celková suma 334 miliónov libier

Podľa navrhovaného reštrukturalizačného plánu BE, BE by mala prispieť do NLF: 20 miliónov libier ročne pre 15 reaktorov (prepočítané inflačným koeficientom), 275 miliónov – nových obligácií, (150 000 – za tonu výkonu vložených do Sizewell B a 65 % voľného cash flow BEPríspevky jadrových prevádzkovateľov a vlády .......................... pasíva vyhoretého paliva Nové posunutia k zriadeniu fondov viac nezávislých od prevádzkovateľovNemeckoVnútorný kontingenčné rezervy na účtoch prevádzkovateľov a daňové zrážkyŽiadne obmedzenia na umiestnenie rezerv s výnimkou náležitého starostli-vostného princípu25 miliárd EUR/ton náklady odstavenia) nezahrňujúc výskumné reaktory a tých, ktoré boli zdedené po bývalej NDRV daňovej výsledovke fondy na odstavenie naakumulované v rovnakých splátkach nad 25 rokov a znížené na 5,5 %.

Riadiace fondy rádioaktívneho odpadu vytvorené v pomere k vypro-dukovanému rádioaktívnemu odpadu a znížené tiež na 5,5 %.FrancúzskoNeoddelený vnútorný v rámci prevádzkovateľa EDF je plne zodpovedná za jeho riadenie. Tieto poplatky sú daňovo odpočítateľné. Ako doplnok k odstaveniu poplatkové čiastky museli byť použité na zníženie dlhu spoločnosti a na investovanie do nových aktív a na financovanie aktív (obligácií a vlast-ného imania).Náklady odstavenia odhadované na 258,86 EUR na jeden inštalovaný KW (1998) výkonu. Náklady odstavenia sa navrhujú do 15 % nákladov na vybudovanie a znížené na 3 %. Poplatok je kalkulovaný na 40 rokov prevádzky a pravidelne prehodnocovaný. Celková suma na konci roku 2003 pre odstavenie jadrových elektrární: 9,4 miliardy EUR.

Koniec zásoby palivového cyklu: 13,9 miliardy EUR (t. j. 10,2 miliardy EUR pre znovu spracovanie a 3,7 miliardy EUR pre likvidáciu palivového odpadu).Poplatky (rezervy) na účtoch prevádz-kovateľa (EDF).

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Časť I.

Vláda SR súčasne s privatizáciou Slovenských elektrární, a. s. republiky uznesením č. 626/2004 schválila aj postup reštrukturalizácie Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „existujúci fond“), ktorý bol zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Dôvodom na reštrukturalizáciu tohto štátneho fondu je to, že

1.v dôsledku privatizácie sa menila vlastnícka štruktúra Slovenských elektrární, a. s., a preto bolo nevyhnutné zmeniť aj štruktúru tvorby a použitia zdrojov existujúceho fondu, najmä bolo potrebné vysporiadať staré ekonomické a environmentálne záťaže týkajúce sa záverečnej časti jadrovej energetiky, t .j. vysporiadať sa s tzv. historickým dlhom. Pritom podľa preambuly Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (teda aj s vyraďovanými technológiami z energetických jadrových zariadení) platí zásada, že konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má príslušný štát. Tento Spoločný dohovor, ktorý bol podpísaný vo Viedni 30. septembra 1997, nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. júna 2001 po jeho ratifikácii Národnou radou Slovenskej republiky a prezidentom Slovenskej republiky. Táto zásada zo Spoločného dohovoru je v súlade so všeobecne platnou zásadou „polluter pays“, že štát ako vlastník pôvodcu záťaže (Slovenské elektrárne, š. p.) je vlastne „polluter“, ktorý je povinný sa postarať o legislatívne, ekonomické a finančné riešenie tejto historickej environmentálnej záťaže, pochádzajúcej z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach,

2.existujúci fond „nerieši“ vysporiadanie spomínaného historického dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na záverečnú časť jadrovej energetiky hlavne v rokoch 1972 až 1994, kedy prevádzkovatelia jadrových zariadení nemali zákonom ustanovenú povinnosť odvádzať príspevky na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na účet oddelený od účtov prevádzkovateľa jadrových zariadení, pretože sa počítalo s tým, že vyraďovanie a celú záverečnú časť jadrovej energetiky, vrátane súvisiacich činností bude vykonávať ten istý štátny podnik, ktorý bol aj jediným a výlučným prevádzkovateľom jadrových zariadení na výrobu elektriny. Ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 254/1994 Z. z. neboli hneď a pravidelne odvádzané príspevky na osobitný účet na financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky, hoci prevádzkovateľ energetických jadrových zariadení tieto povinné príspevky do zákonom zriadeného štátneho fondu odvádzal, výška týchto príspevkov však nie vždy bola adekvátna potrebám a štát do tohto štátneho fondu odviedol od roku 1995 až doteraz len minimálny príspevok v sume 908 mil. Sk;

3.zákon o existujúcom fonde a ani platný zákon o mierovom využívaní atómovej energie (Atómový zákon) neriešia komplexne dlhodobú stratégiu vyraďovania jadrových zariadení počnúc od ukončenia ich prevádzky cez jednotlivé etapy vyraďovania, skladovania vyhoretého jadrového paliva (VJP) a rádioaktívnych odpadov (RAO) pochádzajúcich z vyraďovania, ich ukladania do úložísk a až po uzatváranie úložísk a ich následnej inštitucionálnej kontroly,

4.zákon o existujúcom fonde nerieši zásadnú požiadavku pripravovaných smerníc EUROATÓMu, ktoré po prijatí bude musieť SR implementovať a podľa ktorých prevádzkovateľ jadrového zariadenia a pôvodca VJP a RAO majú tvoriť finančné zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s VJP a RAO na účte oddelenom od finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky JZ a iný samostatný právny subjekt odborne spôsobilý má zabezpečiť odborné a bezpečné vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO pri transparentnom financovaní týchto činností,

5.spôsob riadenia existujúceho fondu, zostavovania požiadaviek na tvorbu zdrojov fondu, systém poskytovania prostriedkov z fondu i kontrola ich správneho, účelného použitia a hospodárneho nakladania s nimi nie je dostatočne transparentná, chýbajú spätné väzby medzi poskytnutím a použitím prostriedkov a riadenie je nekoncepčné, len v časovom horizonte jedného rozpočtového roka, chýba akékoľvek strednodobé plánovanie a dlhodobá stratégia tvorby a použitia zdrojov.

Uvedené nedostatky súčasnej právnej úpravy existujúceho fondu boli hlavnými dôvodmi pre rozhodnutie vlády o reštrukturalizácii existujúceho štátneho fondu a o potrebe prijať nový zákon na zabezpečenie tvorby zdrojov na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO, a na zabezpečenie transparentného a nediskriminačného postupu pri prideľovaní a používaní prostriedkov fondu.

Pre úplnosť však treba uviesť, že už v minulosti boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia, ktorých realizácia by eliminovala nedostatky súčasnej právnej úpravy, tieto však doteraz neboli vykonané.

Pôvodnému zákonu č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi predchádzalo v roku 1994 uznesenie vlády č. 190, v ktorom vláda súhlasila s koncepciou zneškodňovania rádioaktívnych odpadov z jadrovoenergetických zariadení a ostatných pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Koncepcia popísaná v tomto uznesení vlády obsahuje okrem iného aj návrh, ktoré činnosti v oblasti vyraďovania jadrovoenergetických zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom by mali byť hradené ich producentmi a ktoré zo štátneho fondu. Ďalej obsahuje odhad nákladov na vyraďovanie všetkých jadrových elektrární a odhad, aká časť podľa dnešnej terminológie historického deficitu pre kumulovanie finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1 a V2 by mala byť hradená zo štátneho rozpočtu. Obsahuje aj určenie tvorby ďalších zložiek nákladov budúcich období: na umiestnenie, projekt a realizáciu hlbinného úložiska vyhoretého paliva a na nakladanie s RAO z prevádzky EBO a EMO. V koncepcii bol tiež uvedený návrh na zriadenie „samostatnej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou“ s presne vytýčenou pôsobnosťou. Napriek tomu, že v období prípravy a schvaľovania zákona č. 254/1994 Z. z. už deväť mesiacov platilo uznesenie vlády SR č. 190/1994, s koncepciou uvedenou v tomto uznesení vlády návrh zákona a ani neskôr prijatý zákon nebol v súlade. Hlavný rozdiel bol práve v tom, že zákon neriešil vyrovnanie sa s vyššie uvedeným historickým deficitom.

Po vyše šiestich rokoch platnosti bol zákon č. 254/1994 Z. z. novelizovaný prvýkrát (zákonom č. 78/2000 Z. z.) a po ďalších necelých dvoch rokoch druhýkrát (zákonom č. 560/2001 Z. z.). Obe novely sa týkali hlavne vymedzenia použitia prostriedkov Fondu; druhá potom zmenila aj spôsob tvorby. Ani táto zmena však explicitne neriešila vyrovnanie sa s historickým dlhom. Podľa zákona č.560/2001 Z. z. malo Ministerstvo hospodárstva SR vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mal ustanoviť podrobnosti „o spôsobe výpočtu príspevku do Fondu“. Toto však realizované nebolo. Novela vykonávacej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 690/2002 Z. z., ktorá novelizovala predchádzajúcu vyhlášku č. 14/1995 Z. z. obsahuje iba ustanovenia o organizácii platieb, nie o spôsobe výpočtu príspevku.

Dôvodom pre prípravu nového zákona však nebola len zmena vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia vyrábajúceho elektrinu a ostatné vyššie uvedené dôvody, ale aj celkový vývoj v riešení otázok záverečnej časti jadrovej energetiky v ostatných štátoch Európy, ako aj vývoj medzinárodného práva, smerujúci ku všeobecnému uznávaniu určitých základných princípov pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

Otázky záverečnej časti jadrovej energetiky (ZČJE) boli v poslednom desaťročí minulého storočia riešené komplexne aj v ostatných štátoch Európy, vrátane postkomunistických štátov strednej a východnej Európy. Pripravené riešenia boli pokryté právnymi predpismi najvyššieho rangu (t. j. na úrovni nášho Atómového zákona) postavenými na fakte, že riešenie financovania ZČJE nie je možné oddeliť od riešenia infraštrukturálnych otázok. Vznikali národné subjekty zodpovedné za činnosti ZČJE, resp. bola presne vymedzená zodpovednosť týchto subjektov a stanovený právne ekonomický spôsob ich fungovania, a zároveň bol stanovený mechanizmus financovania týchto činností.

Všetky relevantné predpisy medzinárodného práva uvedené nižšie v zásade vychádzajú z deviatich základných princípov nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré ešte v roku 1955 formulovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu The Principles of Radioactive Waste Management. A publication within the RADWASS Programe. IAEA Safety Series No. 111-F. IAEA, Vienna, 1995.:

1.s rádioaktívnym odpadom sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany ľudského zdravia,

2.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany životného prostredia,

3.pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa musia vziať do úvahy možné vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie za hranicami štátu,

4.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať takým spôsobom, aby vplyvy na zdravie budúcich generácií neprevyšovali dnešné akceptovateľné úrovne týchto vplyvov,

5.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať tak, že to nespôsobí nežiaduce sociálne a ekonomické záťaže budúcim generáciám,

6.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať v rámci vhodného národného legislatívneho rámca s jednoznačným vymedzením zodpovedností a zabezpečením nezávislého výkonu funkcií dozoru,

7.tvorba rádioaktívnych odpadov má byť udržiavaná na najmenšej prakticky dosiahnuteľnej úrovni,

8.vzájomná podmienenosť všetkých krokov pri tvorbe a nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite vzatá do úvahy,

9.bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite zabezpečená počas celej doby ich existencie.

Pre úvahy súvisiace s problematikou navrhovaného zákona sú významné hlavne princípy č. 5, 6, 8 a 9. Je potrebné si uvedomiť tu i v diskusiách nad problémom nežiaducej „štátnej pomoci“, že činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky nie sú ničím iným než riešením environmentálnych záťaží pochádzajúcich z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach, či širšie: pochádzajúcich z mierového využívania atómovej energie. Pre tieto platí všeobecná zásada „polluter pays“ . Ďalej všeobecne platí zodpovednosť štátu za primerané riešenia. Okrem vytvorenia dozorného a legislatívneho rámca, štát musí skôr či neskôr vchádzať do financovania procesov: robí tak okamžite, ak ide o environmentálne záťaže neidentifikovateľného pôvodu, resp. ak štát ako vlastník pôvodcu záťaže je vlastne „polluter“, resp. robí tak vždy najneskôr po uzatvorení úložísk. Presný súlad legislatívneho rámca s týmito princípmi je ďalšou hlavnou motiváciou prípravy nového zákona o jadrovom účte.

Tieto všeobecne uznávané medzinárodné princípy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky jednak zakotvené v atómovom zákone, a jednak v zákone č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom navrhovaného nového zákona o jadrovom fonde je zabezpečiť dostatočnú tvorbu a transparentné používanie finančných prostriedkov na záverečnú časť jadrovej energetiky pri dodržaní týchto zásad pre tvorbu a použitie týchto finančných zdrojov.

Zdroje na záverečnú časť jadrovej energetiky (ZČJE) podľa navrhovaného zákona budú

-tvorené prevádzkovateľmi jadrových zariadení,

-tvorené v dostatočnom objeme,

-dostatočne rýchle disponibilné,

-vedené oddelene od investičných a prevádzkových finančných prostriedkov prevádzko-vateľov jadrových zariadení,

-použité len na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a nesmú byť použité na iné účely, ako napr. na investičné, prevádzkové a iné hospodárske účely (napr. finančné záruky na úvery a na transakcie na kapitálovom trhu) prevádzkovateľa jadrového zariadenia a

-nesmú byť použité tak, aby ich poskytnutím boli porušené pravidlá štátnej pomoci alebo narušené pravidlá hospodárskej súťaže.

V Zmluve o prevode (kúpe) akcií Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „transakčný dokument“) sa Slovenská republika zaviazala, že tzv. historický deficit existujúceho fondu zlikviduje do konca roku 2014 a to takým spôsobom, že časť povinných príspevkov do Nového fondu (podľa navrhovaného zákona na Národný jadrový účet), ktorými sa vysporiada historický deficit existujúceho fondu sa vyberie v predajnej cene elektriny od odberateľov a koncových spotrebiteľov elektriny a prostredníctvom distribučnej sústavy a prenosovej sústavy odvedie priamo do Nového fondu (na týmto zákonom zriadený Národný jadrový fond).

Ďalšiu časť povinných príspevkov – tzv. budúci komponent na vyraďovanie jadrových zariadení EBO a EMO a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO odvedú prevádzkovatelia jadrových zariadení, pričom v rokoch 2007 až 2011 ročné príspevky do Nového fondu uhrádzané z titulu vysporiadania historického deficitu ako aj z titulu tvorby budúceho komponentu uhrádzané prevádzkovateľmi jadrových zariadení nepresiahnu 2,6 mld. Sk ročne.

Tieto základné princípy vysporiadania historického deficitu a tvorby budúceho komponentu Nového fondu sú obsiahnuté v prílohe P transakčného dokumentu.

Uvedené základné a všeobecné princípy a postupy reštrukturalizácie existujúceho fondu vyplývajúce z transakčného dokumentu a z uznesenia vlády č. 626/2004 sú záväznými východiskami pre obsah a rozsah novej právnej úpravy – zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A. Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

Platná právna úprava v SR je obsiahnutá v zákone NR SR č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z.

Týmto zákonom bol zriadený Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „štátny fond“) ako účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Štátny fond je právnickou osobou, ktorej hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami sa riadi rozpočtovými pravidlami (predtým zákon NR SR č. 303/1995 Z. z., v súčasnosti podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 266/2005 Z. z.). Štátny fond je podľa tohto zákona právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Na nakladanie s jeho finančnými prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť fondu dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na pravidlá hospodárenia s týmito prostriedkami sa vzťahuje ustanovenie § 19, 30 a 31 cit. zákona. Zároveň podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov je štátny fond klientom Štátnej pokladnice a jeho finančné prostriedky sú súčasťou verejných financií na príslušný rozpočtový rok. Prostriedky štátneho fondu Štátna pokladnica vedie na účte zriadenom v Národnej banke Slovenska a klient Štátnej pokladnice (Štátny fond) je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Podľa platného právneho stavu – zákona NR SR č. 254/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, Štátny fond tvorí svoje finančné zdroje:

a)z príspevkov prevádzkovateľov JZ. Tento príspevok je prevádzkovateľ JZ povinný zaplatiť do fondu v sume 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu JZ a 6,8 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení ročne.

b)z pokút uložených Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky,

c)z úrokov z prostriedkov fondu uložených v banke,

d)z dotácií zo štátneho rozpočtu (podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 24 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. resp. v súčasnosti podľa § 3 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.). Doteraz boli dotácie do existujúceho fondu poskytované len ako doplnkový zdroj fondu a celkove za obdobie rokov 1995 až 2001 vrátane, ich celková suma dosahovala 907 342 000,- Sk. V roku 2002 až 2004 neboli zo štátneho rozpočtu do fondu poskytnuté žiadne dotácie. Dotácie poskytnuté v rokoch 1995 – 2001 boli v súlade s rozpočtovými pravidlami každoročne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu zúčtované, boli použité na doterajšie nevyhnutné náklady spojené s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, že ku dňu 1. 1. 2005 sa v štátnom fonde žiadne finančné zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu už nenachádzali,

e)ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Prostriedky fondu možno použiť na:

a)vyraďovanie JZ z prevádzky,

b)nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO po skončení prevádzky JZ,

c)nakladanie s RAO, ktorých pôvodca nie je známy, prípadne s RAO a jadrovými materiálmi z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti,

d)kúpu pozemkov na zriadenie úložiska vyhoretého jadrového paliva (VJP) a RAO,

e)výskum a vývoj v oblasti vyraďovania JZ z prevádzky a nakladania s VJP a RAO po skončení JZ,

f)vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie ložísk VJP a RAO,

g)výdavky súvisiace so správou fondu do 0,3 % z ročných príjmov fondu,

h)príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov pásma ohrozenia JZ.

Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva SR, ktorý zároveň zriaďuje Radu fondu ako svoj poradný orgán pre tvorbu a použitie prostriedkov fondu.

Na hospodárenie s fondom sa vzťahujú rozpočtové pravidlá verejnej správy, o poskytnutí prostriedkov z fondu rozhoduje minister hospodárstva na základe návrhu Rady fondu. Na poskytnutie prostriedkov z fondu nie je právny nárok a tieto prostriedky možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté v súlade s možným použitím prostriedkov fondu taxatívne vymenovaným v zákone. Proti rozhodnutiu ministra o neposkytnutí prostriedkov z fondu nie je možné použiť žiadne riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Na rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Prostriedky fondu sa vedú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici. Evidencia, plánovanie tvorby a použitie prostriedkov fondu sa vykonávajú pre každé jadrové zariadenie osobitne.

Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister hospodárstva, ktorý každoročne zverejňuje vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR správu o hospodárení fondu.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Právna úprava v oblasti jadrovej bezpečnosti a mierového využívania jadrovej energie je upravená v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje:

a)podmienky mierového využívania jadrovej energie,

b)podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR (ďalej len „úrad“) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ako aj otázky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi,

c)podmienky jadrovej bezpečnosti,

d)ďalšie otázky súvisiace s mierovým využívaním jadrovej energie,

e)sankcie za porušenie povinností pri mierovom využívaní jadrovej energie.

Zákon taxatívne vymedzuje práva a povinnosti úradu pri výkone jeho pôsobnosti ako orgánu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a štátneho dozoru v oblasti využívania jadrovej energie, ale i pri fyzickej ochrane a havarijnom zabezpečení jadrových zariadení. Do pôsobnosti tohto úradu patrí aj zabezpečenie medzinárodnej spolupráce pri mierovom využívaní jadrovej energie a zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia plnenia záväzkov SR v týchto oblastiach, vyplývajúcich z medzi-národných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a plní aj funkciu styčného miesta (napr. Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 327/2001 Z. z., Rozhodnutie Rady 87/600/Euroatóm zo 14. 12. 1987 o opatreniach Spoločenstva pre včasnú výmenu informácií v prípade radiačnej mimoriadnej situácie – uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev L 371 z 30. 12. 1987.).

Úrad okrem iných oprávnení schvaľuje aj limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia, program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako aj limity a podmienky bezpečného vyraďovania jadrového zariadenia vrátane jednotlivých etáp vyraďovania.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia na využívanie jadrovej energie, a teda aj na prevádzku a ukončenie prevádzky jadrového zariadenia.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia pre fyzickú alebo právnickú osobu na likvidáciu jadrového zariadenia, ako aj na nakladanie s jadrovými materiálmi a zároveň aj kontroluje dodržiavanie podmienok prevádzkovania, ukončenia prevádzky, vyraďovania jadrových zariadení i nakladania s VJP a RAO.

Úrad má teda v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO nezastupiteľnú funkciu a jeho rozhodnutia a stanoviská o podmienkach a spôsoboch vyraďovania a nakladania zásadným spôsobom ovplyvňujú aj výšku nevyhnutných nákladov na vyraďovanie a nakladanie.

Pôvodný prvý atómový zákon uverejnený pod číslom 130/1998 Z. z. nemal, na rozdiel od legislatívnej praxe v okolitých štátoch, ambíciu zasahovať do spôsobu financovania záverečnej časti jadrovej energetiky. Zaoberal sa iba nutnosťou financovať z Fondu nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodcu a čo sa týka infraštruktúry ustanovil, že „za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov zodpovedá právnická osoba zriadená alebo ustanovená Ministerstvom hospodárstva SR, za podmienok Atómového zákona a zákona o Fonde“. Faktom ostáva, že tomuto ustanoveniu učinené zadosť nebolo. Nový Atómový zákon publikovaný pod číslom 541/2004 Z. z. nepriniesol v danej oblasti veľa zmien. Opäť v § 3 ustanovil, že „ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky“. Napriek progresívnemu prístupu, keď sa o vyraďovaní jadrového zariadenia musí preukázateľne uvažovať od jeho umiestňovania až po zahájenie vlastnej etapy vyraďovania a to vrátane ekonomických aspektov, nie je preukázanie spôsobu zabezpečenia financovania záverečnej časti jadrovej energetiky podmienkou udelenia povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Je tomu tak zrejme preto, že je uvažované, že o financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky sa „postarajú“ ustanovenia zákona o Fonde. Jednou z hlavných motivácií navrhovania zákona o Národnom jadrovom fonde je snaha, aby tomu tak skutočne bolo.

Atómový zákon rozumne a pomerne presne zaviedol pojem „držiteľ povolenia“, ktorým jednoznačne nahradil menej určité pojmy „držiteľ oprávnenia“, „prevádzkovateľ“, „vlastník“. O tento pojem sa opierajú aj ustanovenia navrhovaného zákona o jadrovom fonde. Z hľadiska úvah o financovaní vyraďovania jadrových zariadení v našich podmienkach sa ukazuje ako kľúčové ustanovenie § 32 ods. 2:

Ak iný (ako Úrad jadrového dozoru) orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.

S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v piatej časti zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a s tým súvisiaci výkon štátnej správy na úseku ochrany zdravia podľa šiestej časti cit. zákona, štátny zdravotný dozor podľa ôsmej časti cit. zákona a posudková činnosť orgánov na ochranu zdravia podľa deviatej časti cit. zákona.

Problematiky tvorby stratégie ZČJE a pravidelnej aktualizácii tejto stratégie podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 254/1994 Z. z. sa pôsobnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nedotýka vzhľadom na to, že podľa doteraz platného zákona existujúci štátny fond, ani prevádzkovatelia jadrových zariadení žiadne strednodobé plány alebo dlhodobé stratégie ZČJE z hľadiska ich posudzovania vplyvu na životné prostredie nevypracovávajú a nikomu nepredkladajú. Podľa navrhovaného zákona o jadrovom fonde však tieto strednodobé rozvojové plány a dlhodobé stratégie a koncepcie pre realizáciu ZČJE bude jadrový fond spolu aj s prevádzkovateľmi jadrových zariadení povinný vypracúvať a predkladať ich podľa § 35 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, na prerokovanie, posúdenie a stanovisko Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.

Pri riešení tvorby a poskytovania finančných prostriedkov na likvidáciu jadrových zariadení ja treba brať do úvahy aj platnú právnu úpravu SR o štátnej pomoci, ktorá je upravená v zákone č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátnou pomocou sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie, alebo v súvislosti s ním poskytovateľ (štátne orgány, štátne peňažné ústavy, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona – napr. EXIMBANKA, bývalý FPZO) priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu, alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. I tento zákon však umožňuje poskytovanie štátnej pomoci v prípadoch, ktoré sú zlučiteľné so spoločným trhom Spoločenstva a s pravidlami hospodárskej súťaže, alebo ktoré sú vyňaté zo všeobecného zákazu poskytovania štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátna pomoc sa môže poskytnúť na riešenie environmentálnych záťaží, ktorou nepochybne je aj riešenie záverečnej časti jadrovej energetiky. Tento zákon plne rešpektuje základné princípy vyplývajúce z čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a príslušné smernice Európskej únie, ktoré upravujú poskytovanie a monitorovanie štátnej pomoci. Z uvedeného zákona jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim pre posúdenie, či ide o štátnu pomoc, nie je to, že kto prostriedky poskytnuté v rámci pomoci spravuje, ale to, že z akých zdrojov tieto prostriedky pochádzajú. Určitú formu štátnej pomoci za určitých, v zákone ustanovených podmienok a na určité účely, ako napr. na riešenie environmentálnych záťaží alebo na zvýšenie ochrany životného prostredia zákon nevylučuje.

B. Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.

Podľa tohto Spoločného dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 tohto Dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie z prevádzky jadrového zariadenia a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie zadnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 tohto dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 Dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie JZ, na nakladanie s VJP a RAO a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.

Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ, nakladania s VJP a RAO však EUROATOM neupravuje.

Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 87 (predtým čl. 92) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Odsek 1 článku 87 tejto Zmluvy ustanovuje:

„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:

1.Podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov.

2.Jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí narušenie hospodárskej súťaže.

3.Poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.

Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v ČR, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so ZČJE z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na prefinancovanie činností súvisiacich so ZČJE týchto prevádzkovateľov jadrových elektrární pre osobitne zákonom ustanovený alebo štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so ZČJE (a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie JE) nie je považované za štátnu pomoc.

Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Obsah a závery tejto Správy sú uvedené v oddieli C.

C.VYRAĎOVANIE JADROVÝCH ZARIADENÍ A LIKVIDÁCIA JADROVÉHO MATE-RIÁLU V EURÓPSKEJ ÚNII

Komisia Európskych spoločenstiev dňa 26. 10. 2004 uverejnila pod č. j. KOM (2004) 719 v konečnom znení „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade“, ktorého obsahom bola „Správa o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární.“. V súvislosti s touto správou Komisia prijala nasledovné medziinštitucionálne vyhlásenie: „Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú potrebu členských štátov zaručiť, aby sa dostatočné finančné prostriedky, určené na uskutočnenie likvidácie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom a jadrovým odpadom, ktoré sa kontrolujú v členských štátoch, účinne použili na účely, na ktoré boli vytvorené a spravovali sa transparentne, s cieľom zamedziť vytvoreniu prekážok zákonnej hospodárskej súťaže na trhu s elektrickou energiou.“. Zároveň Komisia vyhlásila, že: „Komisia si uvedomuje, že je potrebné zaručiť, aby sa fondy vytvorené na účely uskutočnenia likvidácie jadrových zariadení a nakladania s odpadom, ktoré sa pripájajú k cieľom zmluvy o Euroatóme, spravovali transparentne a využívali sa výlučne na tieto účely.“.

V priebehu prípravy tejto správy Komisia požiadala 14 členských štátov a pristupujúcich krajín, v ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, aby poskytli informácie o spôsobe tvorby, riadenia (spravovania) a použití finančných zdrojov určených na vyraďovanie JZ a likvidáciu VJP a RAO (ďalej len „likvidácia“). O tieto informácie boli požiadané tieto krajiny: Nemecko, Belgicko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika, Slovenská republika, Slovinsko a Švédsko. Komisia tiež požiadala oslovené štáty o poskytnutie informácií, akým spôsobom ich vláda zabezpečuje záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o Euroatóme, konkrétne to, že zdroje na likvidáciu musia zodpovedať potrebám a výške nákladov na likvidáciu JZ a nakladanie s jadrovými materiálmi. Z informácií poskytnutých oslovenými štátmi vyplynuli tieto poznatky (sú uvedené v správe):

a)okamžitú postupnú likvidáciu po zastavení JZ uplatňuje 6 štátov: Nemecko, Španielsko, Fínsko, Taliansko, Litva a Slovinsko. Táto stratégia likvidácie si vyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a ich čerpanie v pomerne krátkej dobe a tiež vytvorenie príslušnej infraštruktúry na nakladanie so všetkými RAO pochádzajúcimi z vyraďovania si v nie v jednom prípade vyžaduje aj výraznú finančnú výpomoc z medzinárodných fondov (napr. fond pre likvidáciu elektrárne Ignalina v Litve spravovaný EBOR),

b)stratégiu odloženej postupnej likvidácie po častiach uplatňujú 4 štáty: Maďarsko, Holandsko, Česká republika a Slovenská republika. Táto stratégia si nevyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a v nižšej miere zasahuje prevádzkovateľa JZ i členský štát, na druhej strane však nevylučuje výpomoc z medzinárodného fondu spravovaného EBOR-om a finančné príspevky od Spoločenstva. Návrh na spolufinancovanie postupnej likvidácie JZ v SR Komisia prijala nariadením z 29. septembra 2004.

Pokiaľ ide o správu finančných zdrojov na vyraďovanie JZ, sú v správe uvedené dva typy riadenia:

a)externé riadenie finančných zdrojov: 10 členských štátov, uplatňuje spôsob sústreďovania finančných prostriedkov na likvidáciu na osobitnom účte spravovanom štátom, alebo štátom riadenou organizáciou, alebo inou verejnou inštitúciou pod dohľadom štátu, čiže tieto prostriedky sú oddelené od účtov prevádzkovateľa, sú prevádzkovateľovi JZ poskytované podľa zverejnených alebo zákonom ustanovených transparentných kritérií, len na účely likvidácie, sú bezpečne chránené pred použitím na iné účely narušujúce hospodársku súťaž a sú bezpečne chránené aj v prípade bankrotu prevádzkovateľa JZ. Ide o tieto štáty: Španielsko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko a čiastočne aj Česká republika. Tento spôsob riadenia poskytuje najväčšiu transparentnosť, aj najväčšie záruky na správne využitie finančných zdrojov.

b)interné riadenie: Spôsob tzv. interného riadenia finančných zdrojov určených na likvidáciu formou záloh odvádzaných na účty výrobcov elektriny sa uplatňuje v Nemecku, vo Francúzsku a čiastočne aj v Českej republike, kde finančné zdroje na likvidáciu povinne odvádzajú do svojich osobitných fondov výrobcovia elektriny z jadra, ktorí tieto fondy aj spravujú. Tento spôsob spravovania prostriedkov fondu síce umožňuje ich veľmi pružné použitie, na druhej strane však nie je dostatočne transparentný, je ťažko kontrolovateľný a v prípade ekonomických problémov prevádzkovateľa JZ môžu byť použité aj na iné účely než na tie, na ktoré boli vytvorené.

Belgicko uplatňuje originálny spôsob správy prostriedkov určených na likvidáciu. Do roku 2003 boli tieto prostriedky na účte prevádzkovateľa jadrovej elektrárne, ktorý ich mohol použiť aj na iné účely ako na likvidáciu. Od apríla 2003 nadobudol v Belgicku účinnosť Zákon o finančných zásobách vytvorených na účely likvidácie jadrových elektrární a na nakladanie so štiepnym jadrovým materiálom z týchto elektrární. Na základe tohto zákona má štát vo Fonde jadrovej zásobovacej spoločnosti, ktorá prispieva na likvidáciu JZ a JM až do výšky 75 % nákladov, „zlatú akciu“ ktorá mu umožňuje uplatniť právo veta v prípade, ak by hrozilo neoprávnené použitie prostriedkov na likvidáciu, alebo v prípade, ak by hrozila nedostatočná tvorba finančných prostriedkov na účte pre likvidáciu.

Vo Veľkej Británii sú traja prevádzkovatelia JZ (1 súkromný a 2 štátni). Sú povinní odvádzať prostriedky na likvidáciu do interných fondov. Neexistuje jednotný spoločný režim (alebo fond) pre likvidáciu. Existuje ale jadrové investičné portfolio. Finančné prostriedky na likvidáciu sú vedené na interných účtoch prevádzkovateľa JZ, ich tvorba a použitie sú však kontrolované štátom a pod hrozbou vysokých sankcií nesmú byť použité na investičnú alebo hospodársku činnosť prevádzkovateľa JZ. Britská vláda pripravuje legislatívne opatrenie, ktorým sa majú už v roku 2005 finančné prostriedky na likvidáciu z účtov prevádzkovateľa JZ previesť do „Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení“ (NUCLEAR DECOMMISSIONIG AUTHORITY), ktorý je orgánom verejnej správy zodpovedným za určenie stratégie likvidácie jadrových elektrární v Spojenom kráľovstve.

V Českej republike je Jadrová agentúra, ktorá vedie „jadrový účet“ manažovaná Ministerstvom financií prostredníctvom štátnej organizácie RAWRA, nezávislej od prevádzkovateľov JZ.

V Maďarsku je zriadený Ústredný jadrový finančný fond, ktorého prostriedky sú vedené v osobitnej pokladni spravovanej Maďarskou jadrovoenergetickou autoritou.

V Taliansku jadrový fond manažuje Štátna spoločnosť SOGIN.

Podrobný prehľad o spôsobe tvorby, výške zdrojov a spôsobe správy prostriedkov na likvidáciu JZ v krajinách EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Zo záverov predmetnej správy jednoznačne vyplynulo, že je nevyhnutné prijať jednotné, právne záväzné nástroje na harmonizáciu metód financovania a spravovania finančných prostriedkov určených na likvidáciu v EÚ. Komisia plánuje ešte v r. 2005 predložiť Parlamentu a Rade na základe Zmluvy o Euroatóme návrh na prijatie odporúčania, prípadne aj smernice, ktorá bude požadovať od členských štátov prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť:

-dostatočný objem finančných zdrojov na likvidáciu,

-dostatočne rýchlu disponibilitu finančných prostriedkov určených na likvidáciu,

-dostatočné jasné definovanie účelov, na ktoré sa môžu použiť prostriedky určené na likvidáciu JZ,

-dostatočné záruky, aby zdroje na likvidáciu boli použité len na účely, na ktoré boli vytvorené,

-úplnú transparentnosť tvorby, poskytovania a použitia zdrojov určených na likvidáciu JZ.

Zo správy taktiež vyplynulo, že zo všetkých 14-tich oslovených štátov EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, v 13-tich štátoch sú priamo, prostredníctvom štátneho orgánu, alebo orgánu verejnej správy, prípadne nepriamo prostredníctvom štátom zriadenej alebo štátom kontrolovanej agentúry spravované prostriedky, ktoré povinne vytvárajú prevádzkovatelia JZ na likvidáciu JZ. Jedinou krajinou, v ktorej tvorbu a správu prostriedkov určených na likvidáciu JZ manažuje osobitná špeciálna agentúra, ktorá je zriadená ako subjekt súkromného práva je Slovinsko, v ktorom správa týchto prostriedkov je zverená neštátnej organizácii Slovinskému fondu likvidácie jadrových zariadení.

Z ďalších dokumentov medzinárodného práva týkajúcich sa problematiky navrhovaného zákona treba uviesť ešte tieto dva dokumenty:

Úplne nedávno publikovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ďalší vysoko relevantný dokument „Financial aspects of decommissioning“ (IAEA-TECDOC-1476, IAEA, Vienna, November 2005). Dokument zhrňuje obecné črty financovania vyraďovania, t.j. spôsobu tvorby a čerpania finančných prostriedkov. Uvádza podrobné konkrétne príklady riešení v Európskej Únii, Belgicku, Lotyšsku (výskumný reaktor), Kanade, Kazachstane, USA.

Čo sa týka finančných aspektov nakladania s vyhoretým palivom, dôležitým dokumentom je aj dokument MAAE: „Institutional framework for long term management of high level waste and/or spent nuclear fuel“( IAEA-TECDOC-1323. IAEA Vienna, 2002). Podrobne uvádza inštitucionálne a ekonomické riešenia pre oblasť nakladania s vyhoretým palivom alebo vysokoaktívnymi odpadmi v: Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Kanade, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Japonsku, Kórei, Litve, Holandsku, Rusku, Slovensku, Južnej Afrike, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a USA.

ČASŤ II.

CIELE NAVRHOVANÉHO ZÁKONA

A.VŠEOBECNE:

Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:

1.Zabezpečiť, aby návrh nového právneho predpisu reflektoval princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom, na ktorých sú postavené v predchádzajúcich častiach tejto dôvodovej správy uvedené platné alebo pripravované dokumenty medzinárodného práva.

2.Premietnuť do navrhovaného zákona hlavné princípy pre reštrukturalizáciu existujúceho fondu a pre zriadenie, tvorbu, správu Nového fondu a poskytovanie prostriedkov z tohto fondu podľa časti B.I. a prílohy P uznesenia vlády č. 626/2004 k návrhu privatizácie Slovenských elektrární, a. s.

3.Zapracovať do navrhovaného zákona so strategickým investorom dohodnuté princípy pre vysporiadanie deficitu finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ a likvidáciu JM v existujúcom fonde a pre tvorbu zdrojov Nového fondu podľa transakčných dokumentov.

4.Pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.

B.KONKRÉTNE CIELE:Konkrétnymi cieľmi navrhovaného zákona sú:

a)zriadiť zákonom novú inštitúciu (Národný jadrový fond) ako štátny fond podľa § 5 zákona č. 523/2004 Z. z., ktorý pod dohľadom štátu bude navrhovať stratégiu ZČJE vrátane financovania tejto stratégie a podľa schválenej stratégie sústreďovať a vynakladať finančné prostriedky na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO tak, aby boli:

1.vytvárané dostatočne objemy finančných zdrojov na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO v predpokladaných termínoch ukončenia prevádzky JZ alebo nakladania s VJP a RAO Tento cieľ v sebe zahrňuje aj požiadavku strategického investora na vysporiadanie deficitu existujúceho fondu v priebehu 20-tich rokov od prijatia navrhovaného zákona a zabezpečiť prevod zostatku doteraz sústredených finančných prostriedkov v existujúcom fonde na nový jadrový fond,

2.finančné prostriedky sústredné v tejto novej inštitúcii dostatočne rýchlo disponibilné pre použitie na účely podľa tohto zákona,

3.v novej inštitúcii sústredené prostriedky poskytované transparentne a nediskriminačne pre všetkých držiteľov príslušných povolení podľa rovnakých zákonom ustanovených pravidiel a na každé JZ a na nakladanie s VJP a RAO z neho pochádzajúce v takom rozsahu, ako boli na ne zdroje vytvárané a ako je z hľadiska bezpečného vyraďovania a nakladania nevyhnutné,

4.finančné prostriedky určené na tvorbu zdrojov jadrového fondu odvádzané držiteľmi povolení na prevádzku jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu,

5.prostriedky určené na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO vedené a spravované oddelene od ostatných prostriedkov a nemohli byť použité na ich podnikanie, alebo ako vklad do majetku, alebo ako podiel na podnikaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

6.príjmy jadrového fondu oslobodené od dane z príjmov a chránené pred podnikateľskými a komerčnými rizikami,

7.vedené na samostatných podúčtoch a na analytických účtoch osobitne pre každé jednotlivé JZ, pre každú etapu vyraďovania JZ, resp. pre činnosti súvisiace so ZČJE s možnosťou presunu prostriedkov z jedného podúčtu na iný podúčet vzniknutý od toho istého platiteľa príspevku, ale až po prefinancovaní úloh a opatrení stratégie ZČJE pre príslušné JZ podľa stratégie ZČJE,

8.prostriedky sústredené na účte jadrového fondu využívané len na účely taxatívne vymedzené zákonom a neoprávnené použitie primerane sankcionované, až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitých prostriedkov,

9.žiadateľovi poskytnuté obligatórne pri splnení zákonom ustanovených podmienok (právny nárok žiadateľa na prostriedky z jadrového fondu),

C. HOSPODÁRSKY A FINANČNÝ DOSAH NÁVRHU ZÁKONA

Doterajší Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi - ďalej len fond je zriadený za účelom kumulovať finančné prostriedky , ktoré budú slúžiť ako zdroje na financovanie potrebných prác, ktoré objektívne vzniknú po ukončení prevádzky jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu.

V SR sa tento fond začal tvoriť počnúc rokom 1995 napriek tomu, že výroba elektriny v jadrovo energetickom zariadení sa začala oveľa skôr.

1.Prehľad príjmov fondu za obdobie rokov 2000 až 2005 - súčet príspevkov od prevádzkovateľa jadrového zariadenia vrátane úrokov pokút a prípadnej dotácie

Rok 2000 2,0 mld. Sk

Rok 2001 2,9 mld. Sk

Rok 2002 3,1 mld. Sk

Rok 2004 3,1 mld. Sk

Rok 2005 2,7 mld. Sk

2.Prehľad výdavkov za obdobie rokov 2000 až 2005

Rok 2000 0,5 mld. Sk

Rok 2001 0,7 mld. Sk

Rok 2002 0,7 mld. Sk

Rok 2003 0,8 mld. Sk

Rok 2004 1,0 mld. Sk

Rok 2005 1,4 mld. Sk

3.Návrh tvorby zdrojov jadrového účtu vypočítaný podľa navrhovaného nového zákona – odhad na 5 ročné obdobie do roku 2011

a)Povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení odhadnuté na základe návrhu nového zákona a po zohľadnení skutočností uvedených nižšie; pre potreby určenia základu pre výpočet - ceny sa vychádzalo z priemernej predajne ceny elektriny v roku 2005 a z predpokladu, že výroba elektriny jednotlivými blokmi jadrových elektrární (všetkých) nebude obmedzovaná.

Rok 2006 2,4 mld. Sk údaj vypočítaný na základe súčasne platného

zákona

Rok 2007 2,0 mld. Sk odstavenie prvého bloku JE V1 ,

Rok 2008 2,0 mld. Sk

Rok 2009 1,6 mld. Sk odstavenie druhého bloku JE V1,

Rok 2010 1,6 mld. Sk

Rok 2011 1,6 mld. Sk

Príspevky spolu 11,2 mld. Sk

b)odvody potrebné na vyrovnanie deficitu, ktorý vznikol z dôvodu oneskoreného zahájenia tvorby zdrojov potrebných na financovanie činnosti , ktoré sú nevyhnutné po ukončení prevádzky jadrových zariadení do roku 2011

(vychádzalo sa z toho, že odvod sa určí ako rozdiel medzi disponibilnými zdrojmi určenými na krytie výdavkov spojených s ukončením činností JZ V1 a s vyraďovaním A1 a odhadnutými výdavkami na uvedené činnosti - z predbežného odhadu vykonaného na základe kvantifikácií sa javí potreba 5,1 mld. Sk na obdobie 5 rokov teda do roku 2011. Na základe vykonaných odhadov celková výška tzv. historického dlhu , ktorý vznikol v minulom období na základe absencie povinnosti tvoriť fond ako aj na základe neexistencie stratégie vyraďovania JZ najmä pokiaľ ide o finančné ohodnotenie sa odhaduje na sumu 15,0 mld. Sk ).

4.Odhad výdavkov vyraďovania jadrového zariadenia A1 a nákladov na prípravu vyraďovania jadrových zariadení V1 do roku 2011

(uvažuje sa len s tými výdavkovými druhmi, ktoré podľa návrhu zákona sa navrhujú hradiť z prostriedkov jadrového fondu)

Štruktúra výdavkov – predbežný odhad do roku 2011 v mld. Sk

Náklady na vyradenie A1 8,3

Náklady na prípravu vyraďovania V1 11,2

Náklady na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom 2,7

Spolu výdavky 22,2 **** Odhadované výdavky ovplyvní zvolená stratégia vyraďovania, povinnosť vypracovať ukladá predložený návrh zákona.

Disponibilné zdroje na krytie výdavkov spojených s ukončením činnosti JZ V1 a s vyraďovaním A1 do roku 2011 v mld. Sk na základe odhadu

(uvažuje sa iba s jedným disponibilným zdrojom , ktorý bude k dispozícii na základe návrhu nového zákona - povinným príspevkom od prevádzkovateľa jadrového zariadenia; pri určení výšky toho povinného príspevku sa zohľadnil záväzok vyplývajúci zo zmluvy o kúpe akcií a so zdrojmi, ktoré budú plynúť z BIDSF )

a) zdroje vytvorené z príspevkov od prevádzkovateľov 11, 2

b) zdroje pochádzajúce z BIDSF 4,9

Spolu 16, 1

5.Návrh na rozdelenie zostatku fondu k 31.12.2006

a)odhad predpokladaného zostatku

(zostatok k 31.12.2005 plus plánované príjmy v roku 2006 mínus predpokladané výdavky v roku 2006)

14,7 mld. Sk + 2,4 mld. Sk - 0,7 mld. Sk = 16,3 mld. Sk

b)rozdelenie predpokladaného zostatku medzi A1 a V1

(predpoklad rozdelenia vychádza z toho , že zostatok vykázaný vo fonde bude znížený o predpokladané výdavky vzťahujúce sa k A1 a V1 v roku 2006 t.j. o 0,7 mld. Sk. Výsledok, ktorý takto vznikne sa rozdelí pomerom , pri ktorom bola zohľadnená aj skutočnosť, že za trvalé uskladnenie rádioaktívneho odpadu vrátane spracovania ako aj za dočasné uskladnenie vyhoretého paliva je zodpovedný štát.)

Na základe tohto odhadu - z predpokladaného zostatku vykázaného v roku 2006 pripadá na A1 a V1 12,2 mld. Sk.

Pri všetkých prepočtoch uvedených vyššie ministerstvo vychádzalo z podkladov poskytnutých Štátnym fondom likvidácie, spoločnosťou Decom a.s. SE a.s. a spoločnosťou PWC , ktorá je poradcom pre privatizáciu SE a.s.

6.Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy

Prijatím navrhovaného zákona o jadrovom fonde sa predpokladá na základe odhadov uvedených vyššie dopad na rozpočet verejnej správy do roku 2011 vo výške 5,1 mld. Sk. Výšku tohto dopadu môže ovplyvniť rozhodnutie o stratégii vyraďovania, najmä finančné ocenenie.

Návrh zákona predpokladá, že na vyrovnanie historického deficitu budú slúžiť odvody, ktoré budú vyberané od koncových odberateľov elektriny prostredníctvom distribučných sústav a prenosovej sústavy, ako súčasť ceny elektriny. Výška odvodu bude nastavená tak, aby podstatným spôsobom nezaťažila cenu pre koncového odberateľa. Výšku odvodu určí vláda na základe stratégie ZČJE a kvantifikácie potreby zdrojov na vysporiadanie historického dlhu v danom časovom období nariadením. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v roku 2005, teda v roku predchádzajúcom účinnosti navrhovaného zákona, došlo zo strany Úradu pre reguláciou sieťových odvetví prehodnoteniu tzv. nákladov systému čo malo vplyv na koncovú cenu elektriny.

Navrhovaný zákon, vzhľadom na to, že neuvažuje s participáciou štátneho rozpočtu formou dotácií na tvorbe zdrojov fondu (s výnimkou prípadu, ak tvorca rádioaktívneho odpadu nie je známy - to platí aj v súčasnosti).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv ani na rozpočty vyšších územných celkov, ani na rozpočty obcí, s výnimkou obcí v tzv. pásmach ohrozenia. Prijatím zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bola ako nový druh miestnej dane zavedená daň za jadrové zariadenia. Vyrubenie tejto dane patrí do pôsobnosti obce, v ktorej zastavené územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Túto daň zaplatí prevádzkovateľ JZ a nemôže byť preto duplicitne platená aj z jadrového fondu. Návrh zákona s poskytovaním týchto príspevkov nepočíta.

Dopad návrhu zákona na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest – nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie

V dôsledku prijatia zákona, vzhľadom na navrhované riešenie správy a orgánov Jadrového fondu sa predpokladá zvýšenie počtu pracovných miest na správe Jadrového fondu cca 14 pracovných miest (útvar hlavného kontrolóra – 3 miesta, účtovníci fondov – 5 miest, sekretariát správy – 2 miesta – medzinárodný styk, 2 administratívne a 2 obslužné pracovné miesta). Spolu so súčasným počtom 7 pracovných miest bude správu jadrového fondu zabezpečovať 21 zamestnancov. Financovanie ich miezd, odvodov do poisťovní, ako i materiálno-technické zabezpečenie správy jadrového fondu bude zabezpečené zo zdrojov fondu – z príjmov jadrového fondu . Výdavky fondu vzťahujúce sa k správe fondu sa navrhujú v zákone limitovať výškou 1,0 % z príjmov fondu.

Súlad návrhu zákona s Ústavou, s inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou a inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k finančným dôsledkom návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov Rozpočtové dôsledky navrhovaného zákona vzalo Ministerstvo financií SR na vedomie na osobitnom rokovaní o zásadných pripomienkach MF SR k návrhu zákona, ktoré sa uskutočnilo na Ministerstve financií SR dňa 5. 1. 2006 za účasti ministra financií SR, ministra hospodárstva SR, štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a štátnej tajomníčky Ministerstva hospodárstva SR.

Doložka environmentálnych vplyvov navrhovaného zákona Dopad navrhovaného zákona na životné prostredie bude jednoznačne pozitívny, najmä z dôvodu, že navrhovaný zákon, na rozdiel od doteraz platného právneho stavu, umožní riešiť financovanie starej environmentálnej záťaže vzniknutej z toho obdobia prevádzkovania jadrových elektrární (roky 1978 až 1995), keď sa elektrina v nich už vyrábala, ale náklady budúcich období po ukončení prevádzky jadrových zariadení po uplynutí ich prevádzkovej životnosti sa neriešili. Navrhovaný zákon pri tvorbe zdrojov pre jadrový fond počíta aj so zdrojmi na vysporiadanie tohto historického deficitu. Okrem toho doterajší fond likvidácie JZ a ani prevádzkovatelia JZ nemali spracovanú žiadnu stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky a záväzný finančný plán pre realizáciu tejto stratégie. Navrhovaný zákon tento nedostatok odstraňuje tým, že upravuje povinnosť vypracovať takúto stratégiu, vrátane finančného plánu jej zabezpečenia, predložiť ju vláde na schválenie a zároveň ukladá túto stratégiu pravidelne v 5 ročných cykloch aktualizovať. Súčasťou tejto stratégie podľa navrhovaného zákona musí byť aj hodnotenie vplyvov jej realizácie na životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde vyraďovania jadrových zariadení a nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné

6. Gestor: bezpredmetné

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Základnými ustanoveniami sa zriaďuje jadrový fond, vymedzuje sa účel, na ktorý bol jadrový fondu zriadený, vymedzuje sa právne postavenie a právny charakter jadrového fondu v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 626/2004, transakčnými dokumentmi a odporúčaním Ministerstva financií SR.

V súlade s týmito dokumentami sa jadrový fond zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na účely uvedené v zákone, a aby nemohli byť používané spôsobom a na účely, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť hospodársku súťaž.

Vzhľadom na v praxi v odborných kruhoch bežne používaný pojem „záverečná časť jadrovej energetiky“ (ďalej len „ZČJE“), ktorá v sebe zahŕňa všetky činnosti, počnúc od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie JZ a nakladanie s RAO z tohto vyraďovania, až po ukladanie VJP a RAO na ich skladovanie v samostatnom úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom, bolo potrebné na účely tohto zákona tento zaužívaný odborný pojem aj právne zadefinovať. Definícia ZČJE, tak ako je v návrhu zákona uvedená, je v odborných kruhoch všeobecne uznávaným vymedzením obsahu tohto pojmu.

Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo hospodárstva, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou zadnej časti jadrovej energetiky. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so ZČJE pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku JZ na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.

Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.

Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov sa ako najlepším riešením právnej formy sa navrhuje zriadiť ho ako štátny fond.

K § 2

Správu jadrového fondu a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a spolu s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.

Strategické riadenie jadrového fondu – teda stratégie záverečnej časti jadrových elektrární, vrátane jej aktualizácií a zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu Úradu jadrového dozoru SR vymenúva a odvoláva vláda.

Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady rozpovedá riaditeľ jadrového fondu.

Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov jadrového fondu má za cieľ zabezpečiť permanentný dohľad štátu nad hospodárnym a účelným nakladaním s finančnými prostriedkami „deponovanými“ na účte jadrového fondu prevádzkovateľmi jadrových zariadení, v súlade s požiadavkami na jadrovú a radiačnú bezpečnosť, životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva, ale aj riadny chod a správny a úplný výkon všetkých činností, ktoré jadrový fond zabezpečuje.

K § 3

Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na fondové hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných účtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia a každého jednotlivého jadrového bloku osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov tvoria štyria správcovia účtov ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu ÚJD SR) a predseda, ktorého navrhuje a odvoláva minister. Zákon priamo ustanovuje pravidlá pre nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena rady správcov s inými hospodárskymi alebo politickými funkciami. Členom rady správcov nemôžu byť zamestnanci ústredných orgánov štátnej správy, ani zamestnanci prevádzkovateľov jadrových zariadení, alebo organizácií vykonávajúcich vyraďovanie jadrových zariadení alebo nakladanie s VJP a RAO, ani zamestnanci organizácií, ktorí sú právne a ekonomicky prepojené s takýmito organizáciami a nemôžu to byť ani osoby, ktoré vykonávajú funkcie v orgánoch politických strán, alebo občianskych združení. Uchádzači o členstvo v rade správcov musia byť teda predovšetkým odborníci z oblasti ZČJE, z oblasti investičnej činnosti, z oblasti technicko-ekonomických činností, financovania a energetického práva. Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov sa uskutočňuje výberovým konaním obdobne ako na iné funkcie na výkon práce vo verejnom záujme.

Ustanovenie, v záujme jednoznačnej zodpovednosti členov rady správcov, taxatívne vymenúva ich práva a povinnosti pri strategickom riadení jadrového účtu. Ustanovuje osobnú zodpovednosť jednotlivých správcov za nakladanie s prostriedkami podúčtov, ktoré spravujú, až po povinnosť nahradiť škodu, ktorú člen rady správcov spôsobí neodborným alebo nesprávnym výkonom svojej funkcie. Zároveň upravuje i nedeliteľnú zodpovednosť rady správcov za celkové nakladanie so všetkými prostriedkami jadrového fondu.

Ustanovenie zároveň taxatívne vymedzuje aj dôvody, pre ktoré je možné člena rady správcov odvolať z funkcie, ako aj okolnosti, za ktorých funkcia člena rady správcov zaniká.

V záujme transparentnosti rozhodovania o poskytovaní prostriedkov jadrového fondu, zákon ukladá rade správcov uverejňovať svoje rozhodnutia na internetovej stránke jadrového fondu i ministerstva a zároveň aj vo Vestníku ministerstva.

Zásadným rozdielom oproti súčasnému, málo koncepčnému spôsobu riadenia a nakladania s prostriedkami určenými na ZČJE je to, že rada správcov, ako najvyšší riadiaci orgán jadrového fondu, je povinná zabezpečiť vypracovanie a prostredníctvom ministerstva aj predloženie vláde na schválenie návrh dlhodobej stratégie ZČJE a pravidelne tento dlhodobý strategický plán v päťročných a ročných intervaloch aktualizovať. Na tejto stratégii ZČJE spolupracujú aj prevádzkovatelia jadrových zariadení vyrábajúci elektrinu a organizácie oprávnené na vykonávanie jednotlivých etáp vyraďovania a nakladania s VJP a RAO, ako aj Úrad jadrového dozoru SR. Táto stratégia je základom pre zostavovanie návrhu rozpočtu jadrového fondu na príslušný rozpočtový rok, ale aj záväzným podkladom pre Úrad na reguláciu sieťových odvetví pre určovanie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, započítateľných do predajnej ceny elektriny pre odberateľov a konečných spotrebiteľov, za účelom vysporiadania historického deficitu prostriedkov v doterajšom fonde, ktorý deficit prechádza na jadrový fondu zriadený týmto zákonom. Vypracovanie a pravidelná aktualizácia tejto stratégie umožňuje predvídať a vyčísliť dopady tvorby zdrojov jadrového fondu na ceny elektriny v jednotlivých rokoch realizácie stratégie a tým aj lepšie koordinovať rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva SR, vrátane rozvoja energetiky, s rozvojom spotreby, sociálnych istôt a životnej úrovne obyvateľstva.

Vzhľadom na náročnosť na odbornosť a na zodpovednosť za výkon funkcie člena rady správcov bolo potrebné vyriešiť aj primerané odmeňovanie pre týchto odborníkov, ktorí nebudú v zamestnaneckom pomere s jadrovým fondom.

K § 4

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu. Jeho pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená. Štruktúra dozornej rady má zabezpečiť komplexný, ekonomický, vecný i technický dohľad nad efektívnym a účelným vynakladaním prostriedkov jadrového účtu, vrátane dohľadu nad ochranou života a zdravia obyvateľstva a životného prostredia pri realizácii činností súvisiacich so ZČJE.

Ustanovenie rieši aj nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s inými funkciami v orgánoch jadrového fondu a vymedzuje aj dôvody pre zánik členstva v dozornej rade. Dôležitým oprávnením dozornej rady je jej právo pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu alebo prerokovanie návrhu zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov a požadovať vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu, ak ich poskytnutie nie je v súlade s týmto zákonom.

K § 5

Výkonným orgánom jadrového fondu a štatutárnym zástupcom vo veciach majetko-právnych, ktoré mu zverí rada správcov v štatúte a ktoré sa týkajú výkonu správy jadrového fondu a vo veciach pracovnoprávnych, týkajúcich sa zamestnancov, je riaditeľ (ďalej len „riaditeľ“). Vymenúva a odvoláva ho minister na návrh rady správcov, ktorej zodpovedá aj za výkon svojej činnosti. Navrhovaný spôsob kreovania a postavenia riaditeľa má zabezpečiť bezproblémový a operatívny výkon riadenia jadrového fondu, pri jasnom vymedzení zodpovednosti za výkon operatívneho riadenia jadrového fondu v jednotlivých jej oblastiach podľa rozhodnutí rady správcov.

Povinnosti a zodpovednosť riaditeľa sú v zákone taxatívne vymedzené s tým, že na zabezpečenie úloh, za ktoré zodpovedá, má k dispozícii aj nevyhnutný aparát sekretariátu.

Na rozdiel od rady správcov, ktorý ako najvyšší orgán jadrového fondu, zodpovedá za stratégiu a koncepčné riadenie jadrového fondu, riaditeľ, ako výkonný orgán, zodpovedá za operatívne riadenie jadrového fondu v súlade s rozhodnutiami rady správcov.

K § 6

Za účelom zabezpečenia výkonu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami ako orgán nezávislý od ostatných orgánov jadrového fondu, sa zriaďuje funkcia hlavného kontrolóra, ktorého vymenúva a odvoláva minister, ktorému zároveň zodpovedá za výkon svojej činnosti. Úlohou hlavného kontrolóra je nielen kontrolovať účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale kontrolovať aj dodržiavanie pravidiel pre tvorbu zdrojov jadrového fondu a kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok u prijímateľov prostriedkov.

Dôležitým oprávnením hlavného kontrolóra je možnosť priamo informovať dozornú radu a ministerstvo (ministra) o prípadných nedostatkoch pri nakladaní s prostriedkami jadrového fondu, ako aj možnosť navrhovať opatrenia na ich odstránenie.

Postup a práva a povinnosti hlavného kontrolóra pri výkone kontroly nie je potrebné osobitne upravovať v tomto zákone, vzhľadom na to, že pri tejto činnosti má práva a povinnosti kontrolného orgánu verejnej správy upravené vo všeobecnom predpise (lex generalis), ktorým v tomto prípade je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

K § 7

Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie JZ a na ZČJE má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOMe je premietnutá do právneho poriadku SR aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z.

V navrhovanom zákone sa táto všeobecná požiadavka konkretizuje tým, že hlavným zdrojom tvorby finančných prostriedkov jadrového fondu budú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení. Tieto povinné príspevky budú odvodené jednak od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia (fixná zložka príspevku) a jednak od výšky predajnej ceny a predaného množstva elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení. Pritom výška tejto druhej zložky povinného príspevku bude určovaná podielom (%) z predajnej ceny elektriny, ktorá bude veličinou premenlivou (variabilná zložka) a bude sledovať jednak rast nákladov na výrobu elektrickej energie, ako aj mieru inflácie.

Ustanovenie rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov v starom fonde s tým, že vysporiadanie tohto deficitu sa rozloží na obdobie 20 rokov, pričom ročnú výšku povinných odvodov na vysporiadanie historického deficitu ustanoví nariadenie vlády a jeho zahrňovanie do koncovej ceny elektriny ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výber týchto odvodov od odberateľov a konečných spotrebiteľov elektriny zabezpečia prevádzkovateľ prenosovej sústavy (od odberateľov priamo napojených na prenosovú sústavu) a prevádzkovatelia distribučnej sústavy (od dodávateľov, obchodníkov s elektrinou, koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov).

Vychádzajúc z princípu zakotveného v atómovom zákone budú povinní na jadrový fond odvádzať povinné príspevky na likvidáciu jadrových materiálov a rádioaktívneho odpadu aj známi pôvodcovia týchto materiálov (výskumné pracoviská, zdravotnícke pracoviská, prevádzkovatelia technickej kontroly používajúci RA materiály a pod.), pričom výšku týchto povinných príspevkov, podľa rozsahu výkonov a činností potrebných na ich likvidáciu, ustanoví na návrh jadrového fondu ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zdrojmi jadrového fondu budú aj úroky. Vzhľadom na to, že prevažnú časť finančných prostriedkov jadrového fondu možno viazať na dlhé lehoty, predpokladá sa, že tieto výnosy z vkladov nebudú zanedbateľné (cca 600 mil. Sk/rok).

Zdrojom jadrového fondu budú aj pokuty ukladané Úradom jadrového dozoru za porušenie atómového zákona.

V súlade s § 21 odsek 8 a 9 atómového zákona náklady spojené s nakladaním rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fondu. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca nie je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru SR alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát. Podľa doterajších skúseností výška dotácie na tento účel neprekročí rádovo niekoľko miliónov ročne.

Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.). Ide o fakultatívny zdroj, ktorý bude poskytovaný len ak na to budú vytvorené prostriedky v štátnom rozpočte a ak o ich poskytnutí rozhodne vláda.

K § 8

Z príjmov, ktoré jadrový fondu získa zo zdrojov uvedených v § 7, bude jadrový fond tvoriť osobitné podúčty pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so ZČJE; na týchto bude viesť analytické evidencie podľa jednotlivých jadrových zariadení. Pritom príprava a výstavba úložísk zahrňuje v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Osobitný účet bude zriadený na krytie nákladov na výdavky na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.). Pritom každý účet bude mať svojho správcu, ktorý bude osobne zodpovedný za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov v súlade so schválenou stratégiou vyraďovania. Prevody medzi jednotlivými účtami v zásade nie sú možné. Výnimočne je možné prevody medzi účtami vykonať so súhlasom ministra, ale len v rámci účtov, na ktorých boli prostriedky vytvorené od toho istého prevádzkovateľa jadrového zariadenia.

Účelom takéhoto fondového hospodárenia účtu je zabezpečiť, aby boli vytvárané zdroje na vyraďovanie jednotlivých jadrových zariadení diferencované, podľa ich inštalovaného výkonu a množstva vyrobenej elektriny, resp. na nakladanie s VJP a RAO podľa ich pôvodcu, zároveň však tak, aby tieto prostriedky boli vytvárané v dostatočnom objeme a rovnomerne počas celého obdobia využívania jadrového zariadenia, alebo nakladania s VJP a RAO tiež tak, aby bolo možné zodpovedajúcim podielom od každého prevádzkovateľa JZ alebo pôvodcu RAO vyčleniť potrebný objem prostriedkov na spoločné činnosti (príprava, projektovanie, vyraďovanie a prevádzka úložiska, správa jadrového fondu a pod.).

Návrh na „rozkľúčovanie“ (rozdelenie) zdrojov na jednotlivé účty ako súčasť návrhu rozpočtu na príslušný rok a v súlade so stratégiou ZČJE vypracuje rada správcov a schvaľuje dozorná rada.

K § 9

Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s RAO je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu) a na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti. Tým je jednoznačne samotným zákonom vylúčená akákoľvek možnosť, aby prostriedky jadrového fondu mohli byť použité na účely, alebo činnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali alebo deformovali hospodársku súťaž, či už na trhu Slovenskej republiky, alebo na trhu Európskej únie.

Navrhovaným riešením použitia prostriedkov jadrového fondu sa jednoznačne vylučuje jedna zo základných podmienok toho, aby tvorba a použitie prostriedkov jadrového fondu boli považované za štátnu pomoc.

V rámci možného použitia prostriedkov jadrového fondu sú osobitne vyčlenené a limitované výdavky na správu jadrového fondu, ktoré vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a rozšírenie orgánov jadrového fondu sa zvyšuje, ale len v nevyhnutnej miere potrebnej na hospodárne financovanie správy. Pritom orgánom jadrového fondu pribudli nové povinnosti (napr. zabezpečenie vypracovania stratégie ZČJE, jej pravidelná aktualizácia, rozšírenie účtovníctva a zvýšenie nárokov na účtovné operácie, z dôvodu fondového hospodárenia, rozšírenie a zvýšenie kvality kontroly a dozoru nad nakladaním s prostriedkami jadrového fondu, dôslednejšia následná kontrola použitia poskytnutých prostriedkov z jadrovéhofondu u ich prijímateľov, atď.). Z týchto dôvodov navrhované zvýšenie limitu výdavkov na správu z doterajších 0,3 % na 1,0 % z ročných príjmov jadrového fondu je odôvodnené. Určenie limitu výdavkov formou podielu z ročných príjmov zároveň zabezpečuje požiadavku, aby pri postupnom ukončovaní prevádzky jednotlivých existujúcich jadrových zariadení a znižovaní výkonov jadrových zariadení sa znižovali aj výdavky na správu jadrového fondu.

Pri zvýšení doterajšieho počtu zamestnancov fondu zo 7 na 21 zamestnancov v novom fonde to bude predstavovať nárast výdavkov na mzdy, týmto novým zamestnancom cca o 2,7 mil. Sk/rok a nárast odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti o 887 tis. Sk/rok. Odmeny členom orgánov jadrového fondu, ktorí nie sú zamestnancami jadrového fondu (obligatórne odmeny siedmim členom rady správcov a fakultatívne odmeny piatim členom dozornej rady) budú predstavovať ročne sumu 7,06 mil. Sk. Ak k tomu pripočítame aj odmeny siedmim doterajším zamestnancom fondu, vrátane odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti cca v sume 1,8 mil. Sk a nevyhnutné náklady na prevádzku správy jadrového fondu (nájomné, prevádzka výpočtovej techniky, telefónov, automobilov, dovybavenie kancelárií, kancelárske potreby v celkovej sume cca 4,0 mil. Sk ročne tak predpokladané náklady na činnosti súvisiace so správou jadrového fondu budú cca 17 mil. Sk ročne (doteraz boli cca 7 mil. Sk ročne). Tvorba zdrojov na správu jadrového fondu je limitovaná do výšky 1 % z príjmov jadrového účtu, čo pri predpoklade príjmov na úrovni rokov 2004 a 2005 bude znamenať limit všetkých výdavkov na správu jadrového fondu 24 mil. Sk. V rokoch 2006 a 2007 však bude potrebné získať nové priestory pre správu JÚ pre nových zamestnancov, ako aj nové vybavenie výpočtovou technikou a kancelárskymi zariadeniami a nábytkom pre nových zamestnancov, čo znamená, že v tomto období budú náklady na správu jadrového účtu oproti vyššie uvedeným 17 mil. Sk/rok o 5 až 6 mil. Sk/rok vyššie. V tejto navýšenej sume sú započítané aj výdavky potrebné na úhradu nákladov vznikajúcich v súvislosti s vypracovaním stratégie ZČJE a jej pravidelnou aktualizáciou. Postupne s vyraďovaním jednotlivých JZ sa však budú znižovať príjmy a teda aj absolútna suma prostriedkov vyčlenených na správu.

Oproti doterajším možnostiam použitia prostriedkov jadrového fondu sa okruh účelov, na ktoré ich možno použiť, zužuje. Prostriedky jadrového fondu v budúcnosti nebude možné používať na príspevky obciam v pásmach ohrozenia jadrovým zariadením. Príspevky obciam na tieto účely boli nahradené daňou za jadrové zariadenia, ktoré podľa zákona č. 582/2004 Z. z. prevádzkovateľom jadrových zariadení vyrubuje obec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Úhrada týchto príspevkov z jadrového fondu by teda bola duplicitou.

K § 10

Základnými podmienkami pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu je prísne dodržanie účelovosti použitia prostriedkov (§ 9 ods. 1) a okruhu osôb, ktoré sú oprávnené prijímať (čerpať) prostriedky jadrového fondu. Pritom okruh týchto osôb je vymedzený v súlade s okruhom osôb, ktoré podľa atómového zákona sú držiteľmi povolenia alebo súhlasu na mierové využívanie atómovej energie, nemajú nevysporiadané záväzky k jadrovému fondu, nepoužili neoprávnene alebo nehospodárne skôr poskytnuté prostriedky z účtu a predložili úplnú a vecne i formálne správnu žiadosť o poskytnutie prostriedkov.

Dôležitou vecnou podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade so stratégiou ZČJE a v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia.

Ďalšou dôležitou vecnou podmienkou pre poskytnutie prostriedkov je, aby žiadateľ splnil svoje povinnosti voči jadrovému fondu (hospodárne používal skôr poskytnuté prostriedky) a nemal dlhy voči verejným financiám.

K § 11

I keď žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov posudzuje rada správcov, žiadateľ pri splnení podmienok uvedených v § 10 má na prostriedky z jadrového fondu p r á v n y n á r o k.

Prostriedky z jadrového fondu sa poskytnú na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán.

K § 12

Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond, na základe každoročne aktualizovanej stratégie vyraďovania, zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s ministerstvom financií predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa vzhľadom na v § 8 ustanovené fondové hospodárenie zostavuje v členení na fondy a analytické podúčty, tak v príjmovej ako aj výdavkovej časti rozpočtu. Rozpočet jadrového fondu musí byť vybilancovaný z hľadiska príjmov a výdavkov. To samozrejme platí aj o príjmoch a výdavkoch určených na vyraďovanie jadrových zariadení a budovanie a prevádzku úložísk vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov, na ktoré je potrebné naakumulovať dostatočný objem finančných prostriedkov v priebehu niekoľko desiatok rokov. Prostriedky určené na tieto účely, automaticky prechádzajú na tie isté účely v ďalších rokoch.

Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený v § 6 odsekoch 3 až 5. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu SR podľa osobitného zákona.

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny, pravidiel hospodárenia alebo podmienok zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu sa uplatňujú sankcie (vrátenie neoprávnene alebo nesprávne použitých prostriedkov, penále, odvody a pokuty) rovnaké ako za porušenie rozpočtovej disciplíny pri nakladaní a hospodárení s prostriedkami verejnej správy.

K § 13

Prechodné ustanovenia riešia lehotu na vypracovanie a predloženie prvého návrhu stratégie ZČJE, ktoré je časovo náročnejšie ako jeho ročné aktualizácie.

Vzhľadom na zriadenie jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom sa zrušuje Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Ustanovenia § 3 a 4 tohto zákona zostávajú v platnosti do 1. 1. 2007. To znamená, že tvorba zdrojov jadrového fondu, pokiaľ ide o tvorbu a výšku príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení zostáva na rok 2006 nezmenená.

Majetok zrušeného fondu, jeho práva a povinnosti prechádzajú na jadrový fond zriadený týmto zákonom, ktorý sa takto stáva univerzálnym sukcessorom zrušeného štátneho fondu. Pri prevode majetku, práv a povinností na jadrový fondu sa zabezpečuje, aby finančné prostriedky sústredené v doterajšom štátnom fonde a vytvárané prevádzkovateľmi jadrových zariadení, prešli na fondy a podúčty novozriadeného jadrového fondu v takom podiele, v akom boli tvorené z odvodov za inštalovaný výkon a výrobu elektriny v jednotlivých jadrových zariadeniach.

K § 14

Ustanovenie má charakter zrušovacieho ustanovenia a obsahuje zrušenie tých právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré prijatím tohto zákona stratia opodstatnenosť.

K čl. II

Navrhuje sa atómový zákon doplniť v súlade s § 3 odsek 2 písm. d) navrhovaného zákona o pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR posudzovať návrh stratégie vyraďovania a vydávať k tomuto odborné stanovisko. Cieľom je harmonizovať technickú úroveň, technicko-bezpečnostný stav a jednotlivé etapy vyraďovania jadrových zariadení s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a radiačnú bezpečnosť krajiny.

K čl. III

Návrh zákona obsahuje aj krátku novelu zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Táto novela nadväzuje na úpravu navrhnutú v § 7 ods. 1 písm. b) návrhu zákona – odvod ako zdroj jadrového účtu. Navrhuje sa, aby bol tento odvod vyberaný prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a následne bol nimi zaplatený na účet fondu. Je preto nevyhnutné priamo novelizovať aj zákon o energetike, ktorý postavenie týchto účastníkov trhu s elektrinou upravuje a túto povinnosť im zakotviť priamo aj v tomto právnom predpise.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2006. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. b) a odseku 4 až 6 tohto paragrafu stratia účinnosť dňom 1. júla 2026. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov by mal byť vysporiadaný tzv. historický deficit v zdrojoch na záverečnú časť jadrovej energetiky.

V Bratislave dňa 11. januára 2006.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jirko M a l c h á r e k, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu