Zákon o poľovníctve 23/1962 účinný od 01.01.1978 do 17.12.1991

§ 21

(1)
Poľovnícka stráž je oprávnená najmä:
a)
Zadržať na zistenie totožnosti osobu, ktorú pristihne pri neoprávnenom výkone práva poľovníctva alebo pri čine týmto zákonom zakázanom, alebo osobu, ktorú pristihne v revíre s poľovníckou výzbrojou, prípadne so strelnou zbraňou, ak nejde o osobu oprávnenú podľa osobitných predpisov nosiť zbraň i na poľovných pozemkoch. V takýchto prípadoch je najmä oprávnená odobrať pristihnutým osobám zbrane, poľovné a chytacie nástroje, chytenú alebo ulovenú zver, prípadne i poľovného psa a fretku, vykázať ich z poľovného revíru, a ak sú neznáme, odovzdať ich orgánu verejnej bezpečnosti. Pristihnuté osoby sú povinné poslúchnuť. Odobraté zbrane a nástroje odovzdá poľovnícka stráž bez meškania orgánu verejnej bezpečnosti;
b)
usmrcovať v poľovnom revíre psy, ktoré mimo vplyvu svojho vedúceho a vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšieho trvale obývaného domu hľadajú alebo prenasledujú zver alebo sa k nej plazia. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na psy ovčiarske, ak sa nevzdialia od stáda viacej ako 200 m, a na psy poľovné, slepecké, zdravotnícke, vojenské a služobné, pokiaľ ako také sa dajú rozoznať a pokiaľ sa pri výkone služby alebo pri výcviku vzdialia z vplyvu svojho vedúceho len prechodne;
c)
usmrcovať mačky potulujúce sa v poľovnom revíre vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšie trvale obývaného domu alebo pokiaľ ich vo vzdialenosti kratšej ako 200 m pristihne pri pytliačení;
d)
poľovať v poľovnom revíre na škodnú zver [§ 19 ods.1 písm. b)] a hubiť zvieratá škodlivé poľovníctvu (pytliačiace psy, mačky a v bažantniciach ježky).
(2)
Oprávnenia podľa odseku 1 písm. b) až d) patrí aj členom poľovníckych združení a užívateľ poľovného revíru ich môže preniesť aj na poľovného hosťa.
(3)
Vlastníkom psov a mačiek je zakázané nechať ich voľne behať v poľovnom revíre. V prípade ich usmrtenia môže vlastník požadovať náhradu škody len vtedy, ak dokáže, že k ich usmrteniu nedošlo za okolností uvedených v odseku 1 písm. b) až d).

§ 36

(1)
Ak poškodený neoznámi predsedovi rozhodcovskej komisie spôsobenú škodu a požadovanú výšku náhrady v prípade poškodenia poľnohospodárskych plodín do 14 dní odo dňa, keď škoda vznikla; pri škodách na lesných porastoch vzniknutých v období od 1. júla predchádzajúceho roka do 30. júna bežného roka v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia, a ak neohlási súčasne, aké opatrenia urobil na zabránenie škôd pôsobených zverou, stráca nárok na náhradu. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a jej výška sa dá zistiť len v čase zberu, môže užívateľ poľovného revíru žiadať, aby rozhodnutie o výške škody bolo odložené až do času zberu.
(2)
Predseda rozhodcovskej komisie upovedomí písomne užívateľa poľovného revíru o ohlásenej požiadavke a vyzve poškodeného a užívateľa poľovného revíru, aby sa o náhrade škody dohodli. Ak sa nedohodnú, určí predseda rozhodcovskej komisie miesto a čas rokovania a tieto údaje oznámi ostatným členom komisie a účastníkom.
(3)
Predseda rozhodcovskej komisie vyzve pred začatím rokovania znovu účastníkov na uzavretie pokonávky; ak bolo jeho vyzvanie bezvýsledné, začne rokovanie. Konanie rozhodcovskej komisie musí smerovať k tomu, aby sa čo najskôr zistil stav veci ako podklad pre rozhodnutie.
(4)
O rokovaní rozhodcovskej komisie sa spíše zápisnica, ktorá v závere obsahuje rozhodnutie o výške náhrady škody s lehotou, do kedy sa má zaplatiť. Zápisnica sa spíše aj vtedy, ak dôjde k pokonávke.
(5)
Rozhodnutie rozhodcovskej komisie a pokonávka pred ňou uzavretá sú súdne vykonateľné. Ak oznámi niektorý z účastníkov predsedovi rozhodcovskej komisie do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené, že s rozhodnutím rozhodcovskej komisie nesúhlasí, stráca toto rozhodnutie účinnosť. Predseda rozhodcovskej komisie je povinný vyrozumieť účastníkov o tom, že rozhodnutie stratilo účinnosť. Ak poškodený neuplatní do 30 dní odo dňa, keď mu bolo toto vyrozumenie doručené, nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní na súde, stráca nárok na náhradu škody.