Zákon o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 224/2006 účinný od 18.10.2016 do 31.12.2017

Vládny návrh zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)

B: OSOBITNÁ ČASŤ

Čl. I

§ 1

Navrhovaný zákon v nadväznosti na priamo záväzné a aplikovateľné nariadenie eIDAS upravuje oblasti, ktoré nariadenie eIDAS ponechalo na vnútroštátnu úpravu. Ide najmä o niektoré postupy poskytovateľov dôveryhodných služieb, dôveryhodné služby a ich národné rozšírenia , postavenie úradu a zodpovednosť za porušenie tohto zákona a nariadenia eIDAS.

§ 2

Znenie reflektuje skutočnosť, že kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis (teda patriace fyzickej osobe) podľa nariadenia eIDAS obsahujú ako povinné položky len meno a priezvisko alebo pseudonym, čím v rámci elektronického výkonu služieb štátnej správy opätovne vzniká problém s identitou podpisovateľa. Využívajúc znenie nariadenia eIDAS, ktoré povoľuje v kvalifikovanom certifikáte uvádzať pre vnútroštátne potreby osobitné položky (z pohľadu cezhraničného styku nepovinné) sa upravuje obsah certifikátu tak, aby bola identita podpisovateľa jednoznačná. Pre vnútroštátne potreby, ako identifikačný údaj občana, ktorý by umožnil jednoznačne identifikovať totožnosť podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci, sa navrhuje určiť tento identifikátor ako rodné číslo, číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty (pre cudzincov). Takáto obsahová náležitosť zachová kontinuitu v poskytovaní služieb elektronického podpisu.

V podstate zhodná je úprava v prípade kvalifikovaného certifikátu pre elektronickú pečať, ktorý sa vydáva právnickým osobám.

§ 3

Od 1. júla 2016 budú akreditovaní poskytovatelia certifikačných služieb podľa zákona č. 215/2002 Z. z. s ohľadom na článok 51 ods. 3 nariadenia eIDAS považovaní za kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodnej služby vydávajúcej kvalifikované certifikáty, a to najdlhšie do 30. júna 2017. Poskytovatelia inej dôveryhodnej služby musia pre získanie kvalifikovaného štatútu postupovať podľa článku 21 nariadenia eIDAS.

Od 1. júla 2016 bude poskytovanie kvalifikovanej dôveryhodnej služby možné až po overení úradom, či služba spĺňa požiadavky kladené na ňu nariadením eIDAS a po následnom udelení kvalifikovaného štatútu pre danú službu. Na posúdenie má úrad lehotu 3 mesiace. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb môže začať poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu až po tom, čo bol tento kvalifikovaný štatút pre danú službu uvedený v dôveryhodnom zozname podľa článku 22 ods. 1 nariadenia eIDAS.

Podľa článku 21 nariadenia eIDAS poskytovateľ dôveryhodných služieb musí pred začatím poskytovania kvalifikovaných dôveryhodných služieb predložiť orgánu dohľadu oznámenie o svojom úmysle začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby. Spolu s týmto oznámením musí tiež predložiť správu o posúdení zhody, ktorá je vydaná orgánom posudzovania zhody. Orgánom posudzovania zhody je podľa článku 3 ods. 18 nariadenia eIDAS subjekt vymedzený v článku 2 ods. 13 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je v súlade s uvedeným nariadením akreditovaný ako spôsobilý vykonávať posudzovanie zhody kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb a ním poskytovaných kvalifikovaných dôveryhodných služieb. Akreditačná schéma pre akreditáciu týchto subjektov sa pripravuje na európskej úrovni, avšak zatiaľ nie je jasné, kedy bude dokončená. Orgány posudzovania zhody by mali byť akreditované národnými akreditačnými autoritami. Ďalej je nutné počítať s časom potrebným pre samotné uskutočnenie akreditácie orgánov posudzovania zhody. Pri tomto procese sa musí overiť, či je orgán posudzovania zhody spôsobilý vykonávať posudzovanie zhody u kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb. V neposlednom rade treba brať tiež do úvahy čas potrebný na vykonanie samotného auditu a čas potrebný pre orgán dohľadu na overenie, či poskytovateľ dôveryhodných služieb a ním poskytovaná služba spĺňajú požiadavky nariadenia eIDAS na kvalifikovaného poskytovateľa a na kvalifikovanú dôveryhodnú službu.

Znenie ustanovenia upravuje požiadavky na poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktoré nie sú obsiahnuté v nariadení eIDAS, ale vyplývajú z vnútroštátnej legislatívy. Oznámenie o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby sa podáva elektronickým formulárom, ktorého vzor zverejní úrad na svojom webovom sídle. Žiadateľ spolu s oznámením o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby zasiela úradu aj správu o posúdení zhody, ktorej súčasťou je kontrolný zoznam vychádzajúci zo šablóny podľa prílohy B z ETSI EN 319 411-2 V2.1.0 (ETSI EN 319 411-2 V2.1.0 Electronic Signatures and Infrastructures (ESI); Policy and security requirements for Trust Service Providers issuing certificates; Part 2: Requirements for trust service providers issuing EU qualified certificates). Zároveň, ak je poskytovaná služba založená na certifikáte, poskytovateľ zašle úradu aj certifikát, ktorý bude táto služba používať, ak nepožiada úrad o jeho vydanie. Môže byť zaslaných aj viacero certifikátov, napríklad aj „self signed“ certifikát.

Na základe článku 17 ods. 5 nariadenie eIDAS umožňuje členským štátom zriadiť, udržiavať a aktualizovať dôveryhodnú infraštruktúru s využitím existujúcich národných riešení. Úradom akreditované služby vyhotovovania kvalifikovaných certifikátov vkladajú do vydaných kvalifikovaných certifikátov identifikátory certifikačných politík, ktoré úrad zverejnení na svojom webovom sídle, a ktoré zabezpečia jednoznačnú identifikáciu certifikátu vydaného v súlade s vnútroštátnou legislatívou. Napríklad úrad vydá certifikačnú politiku identifikovanú objektovým identifikátorom (OID) 1.3.158.36061701.0.0.0.1.2.2, ktorá uvádza požiadavky podľa tohto zákona a súčasne zahŕňa certifikačné politiky definované v ETSI EN 319 411-2:

OID 0.4.0.194112.1.0 (QCP-n): the certificate policy for EU qualified certificates issued to natural persons,

OID 0.4.0.194112.1.1 (QCP-l): the certificate policy for EU qualified certificates issued to legal persons,

OID 0.4.0.194112.1.2 (QCP-n-qscd): the certificate policy for EU qualified certificates issued to natural persons with private key related to the certified public key in a QSCD,

OID 0.4.0.194112.1.3 (QCP-l-qscd): the certificate policy for EU qualified certificates issued to legal persons with private key related to the certified public key in a QSCD,

OID 0.4.0.194112.1.4 (QCP-w): the certificate policy for EU qualified web site authentication certificates.

Vďaka tomuto prístupu sa uvedie v kvalifikovanom certifikáte minimálne dvojica OID certifikačných politík, a to CP-SK-Leg  OID 1.3.158.36061701.0.0.0.1.2.2 a jeden z (QCP-n, QCP-l, QCP-n-qscd, QCP-l-qscd alebo QCP-w), čo zabezpečí aj jednotný postup pri posudzovaní služieb orgánom posudzovania zhody.

Certifikačné politiky obsahujú okrem vyššie uvedeného aj technické zadefinovanie práv a povinnosti podpisovateľa a pôvodcu pečate.

§ 4

Upravuje sa možnosť kvalifikovanej dôveryhodnej služby autorizovať inú kvalifikovanú dôveryhodnú službu na poskytovanie informácií o stave a platnosti vydaného kvalifikovaného certifikátu, keďže táto možnosť sa nenachádza vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/1505, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa dôveryhodných zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia eIDAS a v štandarde ETSI TS 119 612, pričom zodpovednosť za poskytovanie údajov o stave vydaných kvalifikovaných certifikátov je stále na kvalifikovanej dôveryhodnej službe, ktorá kvalifikovaný certifikát vydala. Nariadenie požaduje poskytovanie údajov o stave aj po uplynutí platnosti kvalifikovaného certifikátu a to aj keď uplynie platnosť certifikátu vydavateľa. V takomto prípade je možnosť uvedenia autorizácie len prostredníctvom národného rozšírenia dôveryhodného zoznamu, ktoré definuje úrad v príslušnom štandarde.

V druhom odseku sa upravuje možnosť kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb postúpiť zodpovednosť za poskytovanie služby na iného poskytovateľa, ak plánuje ukončenie jej poskytovania. Informácie o postupoch podľa tohto ustanovenia podliehajú oznamovacej povinnosti úradu a úrad ich zapisuje do dôveryhodného zozunamu.

§ 5

Nariadenie eIDAS v článku 24 ods. 2 písm. h) ustanovuje povinnosť kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb zaznamenávať a primeranú dobu, a to aj po ukončení činnosti kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, uchovávať prístupné všetky relevantné informácie týkajúce sa údajov, ktoré kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb vydal a prijal, najmä na účely predloženia dôkazov v súdnom konaní a na účely zabezpečenia kontinuity služby. Upravuje povinnosť archivácie dokumentov, na základe ktorých boli poskytované služby (pri službe vydania certifikátu spolu s vydaným certifikátom a potvrdením o stave jeho platnosti alebo zrušenia aktualizovaného najneskôr na konci obdobia platnosti certifikátu) poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorý má kvalifikovaný štatút a poskytuje kvalifikované dôveryhodné služby.

§ 6

Ustanovenie upravuje povinnosti kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb oznamovať informácie o všetkých zmenách v poskytovaných kvalifikovaných dôveryhodných službách v stanovenej lehote. Povinnosť zabezpečí prinajmenšom aktuálnosť všeobecných údajov uvedených v dôveryhodnom zozname, pričom údaje ktorých hodnota má vplyv na správnosť overenia, sa na základe eIDAS musia poskytovať bezodkladne.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorým kvalifikovaný štatút vydal úrad a ktorí vydávajú kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis a elektronickú pečať. Cieľom týchto ustanovení je budovanie databázy kvalifikovaných certifikátov úradom s cieľom zabezpečiť možnosť dlhodobého overovania platnosti kvalifikovaných certifikátov v danom čase, a tiež vedenie a zverejňovanie národného dôveryhodného zoznamu. Technické podrobnosti postupu zverejní úrad na svojom webovom sídle.

Keďže kvalifikovaná dôveryhodná služba môže obsahovať v dôveryhodnom zozname viacero svojich certifikátov s rozdielnou dobou platnosti, navrhovaný zákon zavádza fikciu, že súkromný kľúč kvalifikovanej dôveryhodnej služby existuje do doby platnosti posledného platného certifikátu uvedeného v dôveryhodnom zozname. Ak by nastalo ukončenie používania súkromného kľúča kvalifikovanej dôveryhodnej služby k inému momentu, tento časový údaj sa zašle úradu a uvedie sa v dôveryhodnom zozname. Treba pripomenúť, že doba počas ktorej má služba s kvalifikovaným štatútom, je zvyčajne dlhšia ako doba počas ktorej  poskytuje danú službu vydávania certifikátov a teda poskytuje  stav a to aj po uplynutí doby platnosti certifikátu, automatizovaným spôsobom, ktorý je spoľahlivý, bezplatný  a efektívny.

Pre autentifikáciu webového sídla sa overovanie stavu z minulosti nevykonáva a tak sa zasielanie ani povinne nevyžaduje.

§ 7

Pre zabezpečenie právnej istoty požiadaviek článku 24 ods. 4 nariadenia eIDAS sa definuje, aké údaje sa presne požadujú: „poskytnú informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov“, a teda očakávajú sa ich správne hodnoty poskytnuté vydavateľom certifikátu a aj ich správne vyhodnotenie spoliehajúcimi sa stranami. Pre overovanie je nevyhnutná presná informácia nielen o čase možného zrušenia certifikátu (v CRL položka revocationDate a v OCSP odpovedi položka revocationTime) ale aj potvrdenie o čase, do ktorého bol certifikát evidovaný ako platný. Táto informácia o čase, do ktorého bol certifikát evidovaný ako platný sa uvádza v CRL alebo v OCSP odpovedi v položke thisUpdate.

Ustanovenie ďalšieho odseku upravuje zákaz dočasného pozastavenia platnosti kvalifikovaného certifikátu kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil úrad. Pozastavenie platnosti kvalifikovaného certifikátu, ktoré je  v praxi zavedené v niektorých členských krajinách, znamená dočasnú stratu platnosti certifikátu. Pozastavenie platnosti certifikátu nariadenie eIDAS  pripúšťa v článku 28 ods. 5 a v článku 38 ods. 5, pričom umožňuje, aby si členské krajiny upravili vo vnútroštátnom predpise jeho pravidlá. V záujme právnej istoty a s ohľadom na zložitosť posudzovania platnosti certifikátov je týmto ustanovením jednoznačne vylúčená možnosť pozastaviť platnosť kvalifikovaného certifikátu.

§ 8

Úprava pre mandátne certifikáty vyplýva z požiadaviek elektronických agend orgánov verejnej moci a z potreby uchovať kontinuitu ich činností. Keďže nariadenie eIDAS umožňuje definovať v obsahu kvalifikovaných certifikátov na vnútroštátnej úrovni osobitné položky, ponechávajú sa mandátne certifikáty ako osobitný druh kvalifikovaných certifikátov pre elektronický podpis  vo vnútroštátnom používaní. Ide o certifikáty, ktorých držiteľom je  fyzická osoba konajúca v mene inej osoby alebo organizácie. Tento druh kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis umožňuje definovať pozíciu podpisovateľa, ak ide o osobu oprávnenú konať v zastúpení (napr. konateľ organizácie, štatutár, splnomocnenec a pod.), ale tiež napr. notára, sudcu, znalca. Ide o prípady, kedy je potrebné, aby tretia strana (príjemca podpísaného dokumentu) bola informovaná o právnom statuse, pracovnom alebo funkčnom zaradení podpisovateľa. Ustanovenie upravuje vydávanie a rušenie mandátneho certifikátu.

§ 9

Znenie upravuje vedenie, zverejňovanie a využívanie zoznamu oprávnení potrebného pre vydávanie mandátnych certifikátov. Tým, že úrad vedie predmetný zoznam, sa stanovujú rovnaké podmienky pre vydanie mandátneho certifikátu u všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí tieto certifikáty vydávajú a zároveň sa zabezpečuje zhodné označenie mandátu, ktoré umožní jeho jednoznačnú identifikáciu v manuálnom aj v automatizovanom spracovaní.

§ 10

Uvedené ustanovenie upravuje procesný postup pri certifikácii zariadení pre vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov, kvalifikovaných elektronických pečatí, aplikácií pre vyhotovenie a overovanie kvalifikovaných elektronických podpisov a kvalifikovaných elektronických pečatí a posudzovanie zhody elektronických podateľní.

Uvedené posúdenie sa realizuje procesom certifikácie. Certifikácia aplikácií predstavuje možnosť a nie povinnosť používať certifikovanú aplikáciu.

Dôležitým nástrojom overovania bezpečnosti zariadení je posúdenie súladu týchto zariadení s požiadavkami uvedenými v medzinárodných štandardoch a podľa požiadaviek implementačných aktov nariadenia eIDAS.

§ 11

Znenie pomenúva úlohy úradu vychádzajúc z obsahu nariadenia eIDAS a zároveň z existujúcej praxe upravenej zákonom č. 215/2002 Z. z. tak, aby nedošlo k narušeniu kontinuity činností. Nariadenie eIDAS vyžaduje od členských štátov ustanovenie orgánu dohľadu nad poskytovateľmi dôveryhodných služieb. V súčasnosti úlohu dohľadu nad poskytovateľmi certifikačných služieb (čo je jedna z dôveryhodných služieb definovaných v nariadení eIDAS) plní v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. úrad, preto sa v súlade s požiadavkou článku 17 nariadenia eIDAS úrad stáva orgánom dohľadu nad poskytovateľmi dôveryhodných služieb. Nariadenie eIDAS na základe článku 17 ods. 5  umožňuje členským štátom zriadiť, udržiavať a aktualizovať dôveryhodnú infraštruktúru s využitím existujúcich národných riešení, pričom ponecháva na ich rozhodnutí, či zahrnú do uvedenej štruktúry všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb alebo iba tých poskytovateľov, ktorí získali kvalifikovaný štatút. Zákon č. 215/2002 Z. z. pokrýval kontrolnou činnosťou všetky certifikačné autority (poskytovateľov certifikačných služieb), akreditované  aj neakreditované. S úmyslom zachovať vybudovanú dôveryhodnú infraštruktúru ponecháva úrad vo svojich úlohách naďalej kontrolu dodržiavania zákona ako jednu z foriem dohľadu. Táto úloha nie je duplicitnou k úlohe dohľadu formou auditu, pretože vychádza z rozdielnych pozícií. Dohľad formou auditu je založený na posúdení obsahu auditných správ, kontrola však umožňuje priame preverenie činnosti poskytovateľa  v mieste poskytovania služby.

K ďalším úlohám úradu, ktorými sa podieľa na vytvorení  a udržaní dôveryhodnej infraštruktúry, patria:

-          udeľovanie a odnímanie kvalifikovaného štatútu poskytovateľom dôveryhodných služieb a zverejnenie ich zoznamu na webovom sídle úradu,

-          vybudovanie a správa dôveryhodnej infraštruktúry, v ktorej vedie zoznam všetkých kvalifikovaných certifikátov vydaných poskytovateľmi dôveryhodných služieb, ktorým udelil kvalifikovaný štatút spolu s informáciami o ich platnosti a poskytovanie informácií z tejto dôveryhodnej infraštruktúry,

-          zabezpečenie úloh spojených s uchovávaním dokumentov v dôveryhodnej infraštruktúre v prípade zániku kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb bez právneho nástupcu,

-          na základe žiadosti vydávanie certifikátov na overenie poskytovanej kvalifikovanej služby poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorým udelil kvalifikovaný štatút,

-          certifikácia zariadení pre vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu a kvalifikovanej elektronickej pečate, certifikácia aplikácií pre vyhotovenie a overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu a kvalifikovanej elektronickej pečate,

-          vydávanie a zverejňovanie certifikačných politík slúžiacich na identifikáciu súladu s požiadavkami národnej legislatívy pri poskytovaní kvalifikovaných dôveryhodných služieb a nimi vydaných kvalifikovaných certifikátov. Týmto dôveryhodným službám udelil úrad kvalifikovaný štatút a teda sú pod jeho dohľadom,

-          vydávanie a zverejňovanie zoznamu algoritmov a ich minimálnych parametrov pre dôveryhodné služby s kvalifikovaným štatútom, ktoré vo forme podpisovej politiky definujú globálne pravidlá pre časový interval daný podpisovou politikou a ktoré sa pri vyhotovovaní, validácii a overovaní kvalifikovaných elektronických podpisov a pečatí musia dodržať, ale nemusia sa v nich priamo uviesť. Podpisové politiky zverejňuje úrad na svojom webovom sídle,

-          vydávanie  štandardov a odporúčaní v oblasti poskytovania dôveryhodných služieb.

Ďalšie úlohy úradu vychádzajú z požiadaviek nariadenia eIDAS a k nemu vydaných vykonávacích predpisov. Ich účelom je zároveň zachovanie kontinuity doposiaľ zabezpečovaných činností:

-          je orgánom zodpovedným za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národného dôveryhodného zoznamu,

-          poskytuje Európskej komisii informácie o certifikovaných produktoch pre elektronický podpis a elektronickú pečať.

Nemenej dôležité sú úlohy úradu, ktoré plní na základe požiadaviek iných zložiek, účelom ktorých je podpora funkcionality elektronických agend orgánov verejnej moci: 

-          na základe písomnej dohody poskytuje bezodplatne kvalifikované dôveryhodné služby orgánom verejnej moci,

-          spravuje a publikuje zoznam oprávnení pre mandátne certifikáty.

§ 12

Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia eIDAS sú členské štáty povinné určiť orgán dohľadu so sídlom na ich území alebo po vzájomnej dohode s iným členským štátom orgán dohľadu so sídlom v tomto inom členskom štáte. Tento orgán je zodpovedný za plnenie úloh v oblasti dohľadu v členskom štáte, ktorý ho určil. Orgán dohľadu má povinnosť vykonávať predbežný a následný dohľad nad kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb a následný dohľad vo vzťahu k   nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb. Orgán dohľadu musí podľa článku 18 nariadenia eIDAS spolupracovať a poskytovať pomoc ostatným orgánom dohľadu, aby bol zabezpečený jednotný výkon činností orgánov dohľadu.

Ustanovenie teda upravuje výkon dohľadu, podľa ktorého úrad dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené nariadením eIDAS. Úrad však podľa potreby koná prostredníctvom dohľadu ex post aj vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ak má podozrenie, že títo nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, nesplnili požiadavky stanovené v nariadení eIDAS. Úrad teda môže vykonávať dohľad aj nad poskytovateľom, ktorý neposkytuje kvalifikované dôveryhodné služby. Úrad vykonáva dohľad spôsobom podľa nariadenia eIDAS a dohľad formou kontroly nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie dohľadu, resp. kontroly sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

§ 13 a14

Tieto ustanovenia sú reflexiou článku 16 nariadenia eIDAS, ktorý ukladá členským štátom povinnosť stanoviť pravidlá ukladania sankcií za porušenie tohto nariadenia. Tieto sankcie majú byť účinné, primerané a odradzujúce. Konštrukcia sankcií rozlišuje medzi kvalifikovaným a nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb. Nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb musí spĺňať požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 19 nariadenia eIDAS, preto väčšina zakotvených správnych deliktov zo strany nekvalifikovaného poskytovateľa služieb vyplýva z tohto článku. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb musí splniť požiadavky kladené všeobecne na poskytovateľov dôveryhodných služieb podľa článku 19 nariadenia eIDAS, ako aj požiadavky na kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb.

Navrhované výšky pokút je možné považovať za primerane prísne a odradzujúce. Oproti súčasnej právnej úprave sa maximálna výška sadzby pokút mierne znížila. Pri konkrétnom stanovení výšky pokuty správny orgán prihliadne na majetkové a osobné pomery osoby, ktorá porušila právne predpisy.

Možno predpokladať, že nekvalifikované dôveryhodné služby budú využívané menej ako kvalifikované dôveryhodné služby. Použitie týchto služieb sa predpokladá tam, kde nie je kladený maximálny dôraz na bezpečnosť. Počíta sa s tým, že takýto poskytovateľ dôveryhodných služieb bude za podobné správanie pokutovaný miernejšie. Navrhovaná výška pokút napĺňa požiadavky na preventívne represívnu funkciu a dostatočným spôsobom odráža aj typovú závažnosť porušovaných právnych povinností. Spoločensky chráneným záujmom je v tejto oblasti správneho trestania najmä ochrana spotrebiteľa a spoliehajúcich sa strán.

V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi z nariadenia eIDAS a z vnútroštátnej legislatívy sa zavádzajú sankcie za porušenie povinností (priestupky a správne delikty) súvisiacich s poskytovaním dôveryhodných služieb.

Poskytovateľ  dôveryhodných služieb sa dopustí protiprávneho konania najmä ak:

-          neprijme vhodné technické a organizačné opatrenia na riadenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť ním poskytovaných dôveryhodných služieb,

-          neoznámi úradu akékoľvek narušenie bezpečnosti alebo integrity s významným vplyvom na poskytovanú dôveryhodnú službu,  

-          bezodkladne neoznámi fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej dôveryhodnú službu poskytuje, narušenie bezpečnosti alebo integrity, ktoré môže negatívne ovplyvniť túto fyzickú osobu alebo právnickú osobu,

-          vydáva poskytovanú dôveryhodnú službu za kvalifikovanú bez toho, aby mu bol udelený kvalifikovaný štatút.

Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb sa dopustí protiprávneho konania ak:

-          sa nepodrobí auditu zo strany orgánu posudzovania zhody aspoň každých 24 mesiacov,

-          sa nepodrobí auditu zo strany úradu alebo orgánu posudzovania zhody, ak je tento vyžiadaný úradom,

-          nepredloží úradu výslednú správu o posúdení zhody v lehote troch pracovných dní od jej doručenia,

-          neoprávnene použije značku dôvery EU,

-          nezabezpečí na svojom webovom sídle odkaz na príslušný dôveryhodný zoznam,,

-          neinformuje úrad o všetkých zmenách pri poskytovaní svojich kvalifikovaných dôveryhodných služieb a o zámere ukončiť tieto činnosti,

-          nezamestnáva personál a prípadne subdodávateľov s potrebnou odbornosťou, spoľahlivosťou, skúsenosťami, kvalifikáciou a vhodnou odbornou prípravou týkajúcou sa predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov,

-          neuplatňuje administratívne a riadiace postupy, ktoré zodpovedajú európskym normám alebo medzinárodným normám,

-          nemá postačujúcu finančnú rezervu alebo neuzatvorí príslušné poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone svojej činnosti,

-          neinformuje pred uzavretím zmluvného vzťahu jednoznačne a vyčerpávajúco každú osobu, ktorá chce využívať kvalifikovanú dôveryhodnú službu, o presných podmienkach využívania tejto služby vrátane obmedzení jej využívania,

-          nepoužíva dôveryhodné systémy a produkty chránené proti pozmeneniu a nezabezpečí technickú bezpečnosť a spoľahlivosť procesov, ktoré podporujú,

-          nepoužíva dôveryhodné systémy na uchovávanie jemu poskytnutých údajov v overiteľnej forme tak, aby údaje boli verejne prístupné na vyhľadanie iba po získaní súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, aby údaje mohli zadávať a uchovávané údaje meniť iba oprávnené osoby alebo aby údaje bolo možné skontrolovať z hľadiska ich pravosti,

-          neprijal vhodné opatrenia proti falšovaniu a krádeži údajov,

-          nemá aktualizovaný plán ukončenia činností na zabezpečenie kontinuity služby v súlade s ustanoveniami overenými úradom,

-          neoverí totožnosť alebo akékoľvek osobitné atribúty fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vydáva kvalifikovaný certifikát,

-          nezaistí, aby ním vydaný kvalifikovaný certifikát obsahoval presné, pravdivé a úplné informácie,

-          nezriadi alebo neaktualizuje databázu kvalifikovaných certifikátov,

-          nezruší vydaný kvalifikovaný certifikát alebo nezaznamená takéto zrušenie a zrušenie certifikátu neuverejní do 24 hodín od doručenia žiadosti o zrušenie kvalifikovaného certifikátu,

-          neposkytne informácie o platnosti alebo zrušení kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydal, každej spoliehajúcej sa strane, a to ani po uplynutí doby platnosti certifikátu,

-          zmení štatút zrušeného kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať,

-          vydá kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo nariadením eIDAS,

-          vydá kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo nariadením eIDAS,

-          vydá kvalifikovaný certifikát pre autentifikáciu webových sídiel, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo nariadením eIDAS,

-          poskytne validáciu platnosti kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate,

-          nesplní niektorú z požiadaviek na poskytovanie kvalifikovanej služby validácie kvalifikovaných elektronických podpisov alebo kvalifikovaných elektronických pečatí,

-          používa postupy a technológie, ktoré neumožňujú predĺžiť dôveryhodnosť kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate aj na obdobie po uplynutí technologickej platnosti.

§ 15

Inštitút elektronickej podateľne je prevzatý zo zákona č. 215/2002 Z. z., čím sa zachováva kontinuita poskytovaných služieb. Predpokladá sa, že elektronická podateľňa v súčasnej podobe bude existovať najdlhšie sedem rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona a predpokladá sa jej transformácia na službu elektronickej dôveryhodnej služby pre registrované zásielky podľa nariadenia eIDAS.

§ 16

Splnomocňovacie ustanovenie oprávňuje úrad na vydanie technických predpisov  upravujúcich oblasti, ktoré nie sú riešené v nariadení eIDAS, resp. v implementačných aktoch, ktoré komisia doposiaľ nevypracovala, ako aj rozšírenia pre národnú dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby. Úrad sa týmto ustanovením splnomocňuje aj na vydanie všeobecne záväzného predpisu upravujúceho elektronickú podateľňu.

§ 17

Spoločné ustanovenie upravuje konanie úradu odkazom na správny poriadok a zároveň ošetruje zosúladenie pojmov vnútroštátnej legislatívy s pojmami nariadenia eIDAS. Upravuje sa ekvivalencia pojmov zavedená zákonom č. 215/2002 Z. z. v iných právnych predpisoch. Pojem „zaručený elektronický podpis“ sa nahrádza pojmom „kvalifikovaný elektronický podpis“. Rovnaká úprava platí pre pečať. Pojem „časová pečiatka“ nahradí pojem „kvalifikovaná elektronická časová pečiatka“.

Nariadenie eIDAS ustanovuje povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov držiteľov certifikátov v súlade s vnútroštátnou legislatívou. Predmetné znenie obsahuje odkaz na zákon o ochrane osobných údajov, ktorý upravuje povinnosti spojené s ochranou osobných údajov a sankcie za ich nedodržanie.

§ 18

Prechodné ustanovenia sa viažu k zmenám vo vnútroštátnej legislatíve v spojitosti s udržaním kontinuity činností v oblasti elektronického poskytovania služieb orgánmi verejnej moci. Certifikačné autority akreditované podľa zákona č. 215/2002 Z. z. poskytovali v rámci akreditovaných certifikačných služieb tri druhy služieb, ktoré je potrebné z uvedeného dôvodu zachovať, a ktoré neupravuje nariadenie eIDAS, pretože neboli definované v smernici 1999/93/ES. Ide o službu správy kvalifikovaných certifikátov a tiež o službu poskytovania časových pečiatok.

Poskytovanie týchto služieb akreditovanými poskytovateľmi podľa zákona č. 215/2002 Z. z. sa považuje za poskytovanie kvalifikovanej dôveryhodnej služby definovanej legislatívou na národnej úrovni podľa nariadenia eIDAS a nového znenia zákona. Po splnení požiadaviek nariadenia eIDAS, od 1.7.2016, sa im udelí kvalifikovaný štatút.

Definujú sa ustanovenia pre vydávanie časových pečiatok, bezpečné zariadenia na vyhotovenie elektronickej pečate a kvalifikovaný systémový certifikát.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť  najneskôr od 1. januára 2018 poskytovať informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov v Online Certificate Status Protocol (OCSP) odpovedi, ktorá musí obsahovať pozitívne prehlásenie o existencii a správnosti údajov podľa technickej normy.

§ 19

Znenie ruší doteraz platnú legislatívu upravujúcu oblasť elektronického podpisu.

Čl. II

Navrhuje sa úprava Sadzobníka správnych poplatkov.

Čl. III

Navrhuje sa úprava znenia v kompetenčnom zákone tak, aby odrážala nové postavenie úradu v oblasti dôveryhodných služieb.

Čl. IV

Na účely rýchlejšieho rozšírenia používania elektronických občianskych preukazov v službách e-Governmentu sa navrhuje povinná aktivácia funkcie online eID. Prechodným ustanovením sa upravujú už začaté konania, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Čl. V

K bodom 1 až 3 a 8

Nosnú právnu úpravu identifikácie a autentifikácie fyzických osôb i právnických osôb v Slovenskej republike v elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci predstavuje zákon o e-Governmente. Navrhovaná právna úprava umožňuje elektronickú identifikáciu fyzickej osoby alebo právnickej osoby potrebnú pre poskytnutie on-line služby na základe prostriedkov elektronickej identifikácie využitím autentifikačných certifikátov, pričom sa práve z uvedeného dôvodu presúva kompetencia tejto oblasti z úradu na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K bodom  4 a 5

Navrhuje sa predĺžiť prechodné obdobie na povinnú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek, ako aj na používanie elektronických formulárov.

Dôvodom zachovania dobrovoľného princípu aktivácie schránky po dlhšiu dobu je snaha zavedenie povinného používania elektronickej schránky až v momente dostatočného rozšírenia autentifikačných prostriedkov. Vzhľadom na zásadnú zmenu v komunikácii so štátom, ktorú aktivácia schránky prináša je vhodné predĺžiť dobu dobrovoľnej aktivácie o navrhovaný čas.

Pokiaľ ide o elektronické formuláre, vzhľadom na navrhovanú úpravu § 60b ods. 2 sa navrhuje zosúladiť prechodné obdobia

K bodu 6

V súčasnosti ustanovenie § 60 ods. 2 umožňuje orgánom verejnej moci postupovať pri výkone verejnej moci podľa osobitných predpisov. Tento princíp sa navrhuje zachovať do 1. februára 2018 s tým, že povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky bude platiť od 1. novembra 2016. Ide teda o predĺženie obdobia, v ktorom orgány síce budú musieť byť schopné komunikovať elektronicky, ale môžu pritom postupovať podľa osobitných predpisov. S touto úpravou súvisí aj odklad povinnosti zabezpečiť prístup k službám formou integrácie na ÚPVS a umožnenie jeho zabezpečenia iným spôsobom, napríklad presmerovaním na špecializovaný portál.

V súčasnosti je register systémových certifikátov upravený v zákone č. 215/2002 Z. z. Z dôvodu zabezpečenia riadnej implementácia nariadenia eIDAS nie je možné ponechať tento inštitút v navrhovanom zákone o dôveryhodných službách, avšak je potrebné zabezpečiť kontinuitu poskytovanej služby.  Po dobu, do ktorej nebude vybudovaný systém poskytovania informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov v Online Certificate Status Protocol (OCSP) odpovedi, ktorá musí obsahovať pozitívne prehlásenie o existencii a správnosti údajov, bude overovanie kvalifikovaného certifikátu  kvalifikovanej elektronickej pečate orgánu verejnej moci vykonané  podľa zoznamu platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať, ktoré sú zapísané v registri certifikátov. Zoznam vydáva a zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. Ustanovenia stráca účinnosť 31. decembra2017.

K bodu 7

Vzhľadom na obsah predmetného zoznamu sa navrhuje upraviť jeho názov, aby presnejšie vystihoval obsah v ňom uvedených údajov.

Čl. VI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Ustanovenie uvedené v čl. II šiesty bod § 60c stráca účinnosť 31. decembra 2017.

V Bratislave 25. mája 2016

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Jozef Magala

riaditeľ Národného bezpečnostného úradu

Vládny návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Účelom navrhovaného zákona je upraviť oblasť vydávania a používania nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie, ako aj rieše nie súčasných problémov na úseku vydávania občianskych preukazov a úprava postupu pri ich vydávaní.

Zavedenie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie vyplynulo pre Slovenskú republiku z potreby splnenia minimálnych bezpečnostných noriem uvedených v Rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000 č. 2000/C 310 v znení neskorších rezolúcií. Táto rezolúcia bola prijatá z dôvodu boja proti falšovaniu dokladov, ako dôležitého prvku boja proti organizovanému zlo činu a nelegálnemu prisťahovalectvu do členských štátov Európskej únie. Èlenské štáty Európskej únie považujú boj proti falšovaniu dokladov za obzvlášť dôležitý aspekt svojich spoločných záujmov, preto je žiadúce, aby nové občianske preukazy formátu Európskej únie spĺňali najvyššie možné požiadavky pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu, a aby úprava dokladu a ochranné prostriedky, ktoré obsahujú, zabezpečovali rý chle rozpoznanie pokusov o falšovanie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie. Zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli v r ámci Rady, sa v rezolúcii dohodli na zavedení minimálnych bezpečnostných noriem pri výrobe a vydávaní nových občianskych preukazov pri najbližš ej možnej príležitosti. Rezolúcia uvádza minimálne bezpečnostné požiadavky pre nové občianske preukazy formátu Európskej únie pre oblasť materiálu, tlače, ochrany proti fotokopí rovaniu a techniky vydávania.

Samotný nový občiansky preukaz formátu Európskej únie je vypracovaný a spĺňa medzinárodné štandardy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303 a normy STN EN ISO/IEC 7810, STN EN ISO/IEC 7816, STN EN ISO/IEC 14443 a STN EN ISO/IEC 10373.

V návrhu zákona sa ustanovujú povinné údaje v občianskom preukaze a údaje, ktoré sa uv ádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy, podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie, postup pri vydávaní občianskeho preukazu, spôsob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi, dôvody neplatnosti občianskeho preukazu, povinnosti na ú seku vydávania a držania občianskych preukazov, priestupky na úseku občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.

Znenie nového zákona o občianskych preukazov bolo potrebné premietnuť aj do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov. Z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone, je taktiež potrebné novelizovať zákon Slovenskej ná rodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajné ho zboru na okresné úrady a na krajské úrady o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávané orgánmi členských štátov. Navrhovaná zmena úč innosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti

Taktiež sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z., tak aby mohol vstúpiť do účinnosti 1. júlom 2006. Zákon č. 253/1998 Z. z. má zabezpečiť skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zaviesť nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú pr ávo vlastníctva, držby, užívania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci k pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgá nmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodn ými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpoč tových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Predložený návrh zákona bude mať finančné d ôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením techniky a nových čistopisov, ktoré súvisia s vydávaním nových občianskych preukazov formátu Európskej únie pod ľa navrhovaného zákona.

Celkové náklady na verejný rozpočet na obdobie rokov 2005 – 2008 sú vo výške 1075,5 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 436,5 miliónov Sk (v tom na čistopisy 276,6 mil. Sk) a kapitálové vý davky 639 miliónov Sk, ktoré budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MV SR.

Na rok 2005 sa predpokladá vyčleniť celkom 219,2 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 74,7 mil. Sk, ktoré budú použité na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personaliz ácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie vo výške 28,9 mil. Sk a na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prí pravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 45,8 miliónov Sk.. Kapitálové výdavky sú predbežne vyčíslene vo výške 144,5 mil. Sk, ktoré budú použité na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prípravy na prevádzku nových informačných syst émov vo výške 142,4 miliónov Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personaliza čnom centre vo výške 2,1 mil. Sk.

Na rok 2006 sa predpokladá vyčleniť celkom 681,4 miliónov Sk, z toho bežné v ýdavky 186,9 mil. Sk, ktoré budú použité na zabezpečenie čistopisov vo výške 101,7 mil. Sk, na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za úč elom jeho prípravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 4,2 mil. Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych formá tu Európskej únie v Národnom personalizačnom centre vo výške 81 mil. Sk. V oblasti kapitálových výdavkov sa navrhuje vyčleniť 494,5 mil. Sk, na zabezpečenie modifikácie jednotných pracovísk pre príjem žiadostí od občanov, zber údajov, kontrolu údajov, kontrolu dokladov a vydávanie dokladov formátu Európskej ú nie vo výške 250 mil. Sk, na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personalizač nom centre vo výške 172 mil. Sk, na úpravu správnej agendy občianske preukazy vo výške 10,7 mil. Sk a na rozšírenie komunikačnej infraštruktúry OR PZ pre potreby zriadenia jednotných pracovísk vo výš ke 61,8 mil. Sk.

Na rok 2007 sa predpokladá vyčleniť len v oblasti bežných výdavkov 91,6 mil. Sk na zabezpečenie čistopisov a taktiež v roku 2008 vo výš ke 83,3 mil. Sk.

Navrhovaná úprava správnych poplatkov za vydávanie občianskych preukazov formá tu Európskej únie predstavuje za roky 2005 – 2008 celkový príjem do štátneho rozpočtu 280,5 mil. Sk.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na občanov Slovenskej republiky.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlu čiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie

v rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnut í Rady, zo 17. októbra 2000 doplňujúca rezolúcie z 23. júna 1981, z 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995, pokiaľ ide o ochranné znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310)

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a materiálov o určení gestorstva.

- čl. 5 ods. 3 Aktu o podmienkach pristúpenia Zmluvy o pristúpení SR k EÚ

Pokiaľ ide o vyhlásenia alebo rezolúcie alebo iné stanoviská prijaté Európskou radou alebo Radou alebo vo vzťahu k spoločenstvu alebo únii prijaté spoločnou dohodou členských štátov, majú nové č lenské štáty rovnaké postavenie ako súčasné členské štáty; budú dodržiavať zásady a usmernenia vyplývajúce z týchto vyhlásení, rezolúcií alebo iných stanovísk a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania,

- dokument preberaný týmto návrhom zákona nie je zaradený do materiálov o určení gestorstva, keďže tieto sa vypracúvajú len k smerniciam a rámcový m rozhodnutiam,

- návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor:

Bezpredmetné.

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1:

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona o obč ianskych preukazoch, ktorým je vydávanie občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.

K § 2:

Ustanovuje sa, že občiansky preukaz je verejná listina a ktoré údaje sa touto listinou preukazujú. Taktiež sa ustanovujú podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie. Napr. občan, ktorý podá žiadosť o vydanie obč ianskeho preukazu, nie je povinný mať do doby jeho prevzatia občiansky preukaz, najdlhšie však 90 dní od podania žiadosti.

K § 3:

Uvádza sa, ktoré údaje obsahuje občiansky preukaz a ktoré údaje sa uvádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy. Štátne občianstvo nebolo explicitne uvedené v doterajšom občianskom preukaze, čo spôsobovalo problémy občanom pri cestovaní do krajín Európskej únie na tento doklad po vstupe do Európskej únie. Štátne občianstvo na doklade je vyžadovan é ako povinný údaj podľa štandardov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303.

V časti osobitné záznamy občianskeho preukazu nie je vždy možné zapísať všetky údaje požadované občanom. Pretože ide o údaje, ktoré sa zapisujú na žiadosť občana, je potrebné, aby občan sám rozhodol, ktoré údaje chce zapísať a majú pre neho väčší význam. Týmto sa predíde možným konfliktom, ak by o zápise takýchto údajov rozhodoval úradník.

V časti osobitn é záznamy sa musí vždy zapísať údaj o tom, či má občan obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, či bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo či mu bol uložený trest zá kazu pobytu.

K § 4:

Je špecifikované, ktoré údaje v občianskom preukaze a v ak om rozsahu nahrádzajú verejné listiny o skutočnostiach, ktoré sú uvedené v občianskom preukaze. Taktiež sa ustanovuje, že občan nie je povinný predkladať ďalší doklad na preukázanie skutočnosti uvedenej v občianskom preukaze, ale len vtedy, ak zákon o občianskych preukazoch neustanovuje inak.

K § 5:

Ustanovuje sa, kto vydá va občiansky preukaz, všeobecné podmienky pre podanie žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, povinnosť a spôsob nasnímania podoby tváre a podpis občana, ktorému má byť vydaný občiansky preukaz formátu Európskej únie. Sú ustanovené výnimky pre občanov nevidiacich, členky rehoľnej spoločnosti a občanov, ktorí nemô žu byť pri podaní žiadosti osobne prítomní pre bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko. Občanovi bola uložená povinnosť podrobiť sa nasnímaniu podoby jeho tváre a nasní maniu jeho podpisu na príslušnom pracovisku. Bezvládny občan dlhodobo pripútaný na lôžku, bude podávať žiadosť prostredníctvom ním splnomocnenej osoby. Splnomocnenie musí obsahovať aj podpis žiadateľa v príslušnom tvare a žiadateľ musí predložiť aj fotografiu požadovanú v zákone. Ak to okolnosti umožnia, môže byť zobrazenie podoby žiadateľa nasnímané pracovníkom príslušného úradu, prostredníctvom prenosného prístroja na podanie žiadosti. Občiansky preukaz odovzdá takejto osobe pracovník príslušného pracoviska, ktorý zároveň vykoná overenie údajov v občianskom preukaze. Aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia, je potrebné predložiť o bezvládnosti potvrdenie od lekára, pretože by malo ísť iba o osoby ťažko choré pripútané na lô žko, po operácii a pod.

Èlenka rehoľnej spoločnosti môž e požiadať o nasnímanie podoby v rehoľnom rúchu a s prikrývkou hlavy, ktorá tvorí súčasť jej odevu, teda môže sa rozhodnúť, akú podobu tváre chce mať v občianskom preukaze. Je ustanovená povinnosť podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre bez okuliarov s tmavými sklami. Táto povinnosť by mohla spôsobiť problém nevidiacim občanom, ktorí sú na verejnosti prakticky stále s okuliarami s tmavými sklami. Preto bola aj pre nich ustanovená možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom chcú mať nasnímanú podobu tváre. Aby sa nemohli nasnímať v okuliaroch s tmavý mi sklami aj iní občania ako nevidiaci, je ustanovená povinnosť predložiť o tejto skutočnosti potvrdenie od lekára.

Ustanovuje sa doba platnosti občianskeho preukazu, lehota na vyhotovenie občianskeho preukazu a spôsob prevzatia vyhotovené ho občianskeho preukazu. Je ustanovená výnimka, kedy občan nie je povinný mať občiansky preukaz.

K § 6:

Určuj ú sa podmienky, kedy sa vydá prvý občiansky preukaz. Povinnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu pri dovàšení pätnásteho roku veku obč ana, má zákonný zástupca občana.

K § 7:

Ustanovujú sa podmienky, kedy sa vydá nový občiansky preukaz. V odseku 1 sú uvedené podmienky, kedy bude občanovi vydaný nový občiansky preukaz bezplatne, v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 bude občiansky preukaz vydaný po zaplatení správneho poplatku stanovenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti spôsobuje značné komplikácie pracovníkom vydávaj úcim občianske preukazy používanie právne neurčitého termínu 'pri skončení doby platnosti', z čoho nie je možné jasne stanoviť či ide o dobu pred, v deň skončenia alebo po skončení doby platnosti doterajšieho občianskeho preukazu, čo spôsobuje, že nevedia presne stanoviť kedy vybrať správny poplatok, či ide o vydanie občianskeho preukazu z úradnej moci (bezplatne), alebo či majú vybrať správny poplatok. Aby mal občan dostatočný čas na vybavenie si občianskeho preukazu za doterajší občiansky preukaz, bola stanovená lehota 180 dní pred skončením doby platnosti podľa § 5 ods. 6. V tejto lehote a po skončení doby platnosti podľa § 5 ods. 6 bude občiansky preukaz vydaný bez správneho poplatku.

K § 8:

Ustanovuje sa okruh dokladov, ktoré musí občan alebo zákonný zástupca pripojiť k žiadosti o prvý občiansky preukaz, nový občiansky preukaz alebo v obidvoch prípadoch.

V § 2 ods. 2 je uvedené, že občiansky preukaz je povinný mať každ ý občan, ktorý dosiahol 15 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Pre občanov pozbavených spôsobilosti na právne úkony je v súčasnej dobe prakticky nemožné získať obč iansky preukaz, ak o to nepožiada ich zákonný zástupca. Preto bola pre zákonného zástupcu takéhoto občana ustanovená povinnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu pre tak éhoto občana. Zo súčasnej praxe sú známe prípady, kedy takíto občania chcú mať občiansky preukaz, ale ich zákonný zástupca odmieta požiadať o jeho vydanie.

K § 9:

Upravuje sa spô sob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi. Taktiež je ustanovené, kedy je možné vyžadovať od občana aj predloženie iných dokladov. V praxi dochádza k prípadom, že občanom boli vydané doklady s chybne zapísanými údajmi, alebo boli tieto údaje chybne zapísané do systému. Z dôvodu odstránenia takýchto rozporov, je niekedy potrebné predložiť aj iné doklady ako tie, ktoré sa bežne pri žiadosti o občiansky preukaz vyžadujú. Nemusí ísť iba o údaj, ktorý sa nachádza v predloženom doklade ale aj o údaj uvedený v informačnom systéme.

K § 10:

Ustanovujú sa dôvody neplatnosti občianskeho preukazu a oprávnenie pre príslušný úrad alebo príslušníka Policajného zboru odňať neplatný obč iansky preukaz, pretože oprávnenie odňať občiansky preukaz nebolo v doterajšom zákone ustanovené.

K § 11:

V tomto ustanovení sa určujú všeobecne povinnosti občana alebo jeho zákonného zástupcu, pričom sa pri niektorých uvádzajú aj lehoty pre ich plnenie, pretože v súčasnosti sa síce občanovi alebo zákonnému zástupcovi ustanovujú určité povinnosti, ale nie je určená lehota pre ich splnenie, čo spôsobuje problémy pri rozhodovaní o priestupku a o výške sankcie za priestupok.

K § 12:

Ustanovuje sa povinnosť odovzdať občiansky preukaz občanovi alebo tomu, kto nájde cudzí občiansky preukaz, kto nájde alebo inak získa svoj predchádzajúci občian sky preukaz, alebo kto obstaráva pohreb občana. Taktiež sa ustanovuje pre ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo nemocnicu pre obvinených povinnosť odovzdať občiansky preukaz občanovi.

K § 13:

Ustanovuje sa vydá vanie 'Potvrdenia o občianskom preukaze' (ďalej len 'potvrdenie'), ktoré nahradí v súčasnosti vydávané 'Potvrdenie o odovzdaní občianskeho preukazu' a 'Doklad o ob čianskom preukaze'. Z dôvodu, že doklad o občianskom preukaze neobsahuje fotografiu občana, dochádza k jeho zneužívaniu pri žiadostiach o nový občiansky preukaz tým spôsobom, že vlastne na základe ú dajov zistených o občanovi požiada niekto iný o vydanie občianskeho preukazu na meno tohto občana, pričom nemusí dokladovať údaje zapísané v doklade o občianskom preukaze. Doklad o občianskom preukaze mu vyd á policajný útvar len na základe údajov, ktoré sa neoprávnený žiadateľ naučil o občanovi. Nie je teda možné určiť jednoznačne totožnosť držiteľa ani po porovnaní fotografie v karte ' Evidenčný lístok občianskeho preukazu', keďže podoba napr. osoby 15 ročnej a 25 ročnej môže byť značne odlišná, aj keď ide stále o tú istú osobu. Súčasn á veľmi nízka úroveň zabezpečenia a ochrany 'dokladu o občianskom preukaze' proti falšovaniu, pozmeňovaniu a nemožnosť jednoznačne identifikovať držiteľa, má za následok, ž e tento doklad neuznávajú niektoré orgány alebo inštitúcie, ako plnohodnotnú náhradu občianskeho preukazu. Vyžadujú na overenie totožnosti osoby iné doklady napr. cestovný pas, vodičský preukaz. Ak obč an môže preukázať svoju totožnosť inými dokladmi je vydávanie takéhoto dokladu každému občanovi do doby, než mu bude vydaný nový občiansky preukaz, často zbytočné. Vydaný obč iansky preukaz na základe 'Dokladu o občianskom preukaze', je potom často využívaný na páchanie inej trestnej činnosti. Jeho používanie ako plnohodnotnej náhrady za občiansky preukaz sa v praxi neosvedč ilo, preto sa na základe uvedených skutočností určuje, že potvrdenie nebude verejnou listinou. Keďže už nebude možné vydať občiansky preukaz občanovi 'na počkanie' , musel by sa 'Doklad o občianskom preukaze' vydávať každému, kto požiada o vydanie nového občianskeho preukazu a nemá platný občiansky preukaz, to by znamenalo zvýšenie čakacej doby pri podaní ž iadosti. Určuje sa preto, že príslušný úrad vydá potvrdenie na žiadosť občana. Potvrdenie sa bude vydávať na príslušnom úrade a útvaroch Policajného zboru prostredníctvom informačného systé mu, čím sa urýchli jeho vydanie. Taktiež sa určuje, že počas doby platnosti potvrdenia nie je občan povinný mať občiansky preukaz.

K § 14:

Súčasný zá kon o občianskych preukazoch neobsahuje ustanovenia o priestupkoch, čo spôsobuje pracovníkom problémy pri rozhodovaní o priestupku a sankcii za priestupok. Z tohto dôvodu sa určujú priestupky na úseku obč ianskych preukazov a sankcie za ich porušenie sú odstupňované podľa ich nebezpečnosti pre spoločnosť.

K § 15:

Určuje sa, kto vedie evidenciu občianskych preukazov a evidenciu čistopisov občianskych preukazov, obsah evidencie občianskych preukazov a spôsob poskytovania údajov z evidencie občianskych preukazov.

K § 16:

Ustanovuje sa, že na postup štátnych orgánov a na úkony vykonávané podľa navrhovaného zákona, sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

K § 17:

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa určuje doba platnosti doterajších občianskych preukazov.

K § 18:

Rie ši sa v ňom vydávanie občianskych preukazov do 30. júna 2008 a prechod pôsobností, práv a povinností z Policajného zboru na obvodné a krajské úrady k uvedenému dátumu.

K § 19:

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. II

V zákone Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vypúšťa § 42 ods. 1 písmeno b) z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone.

K Èl. III

Vzhľadom na novú právnu úpravu vydávania nových občianskych preukazov formátu Európskej ú nie, vznikla potreba zmeniť a doplniť aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V zákone o správnych poplatkoch sa mení položka 6 a 22 a vkladá sa nová položka 22a, ktorou sa stanovujú správne poplatky pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu osobitne.

K Èl. IV

Navrhovaná zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov súvisí s navrhovaným posunom účinnosti zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov navrhovanej v Èl. VI.

K Èl. V

K bodu 1:

Zákon č. 253/1998 Z. z., ktorý bol z organizačn ých a ekonomických dôvodov viackrát novelizovaný a bola odsúvaná jeho účinnosť, vstúpi do účinnosti 1. júlom 2006, čím zabezpečí skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zavedie nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú právo vlastníctva, držby, uží vania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgánmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.

Zároveň však nie je vhodné presunúť tú to agendu z orgánov Policajného zboru na okresných úrovniach (obvodných) na orgány verejnej správy – obvodné úrady, a to z viacerých dôvodov. Ide najmä o dôvody uvedené v odôvodnení k čl. I návrhu zákona. Keďže tam uvedené agendy, ako aj agenda evidencie občanov a registra obyvateľov navzájom úzko súvisia, nebolo by vhodné rozdeľovať ich na dva druhy orgánov, pretože tým by sa skomplikoval systém výmeny informáci í potrebných pre rozhodovanie v týchto agendách.

Preto sa navrhuje, aby úlohy, ktoré majú plniť obvodné úrady podľa tohto zákona plnili až do navrhovaného presunu pôsobnosti v tzv. správnych agendách z orgánov Policajného zboru na obvodné úrady prí slušné orgány Policajného zboru, ktorými sú okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami podľa bodu 1 je potrebné upraviť aj účinnosť tých ustanovení zá kona, ktoré upravujú prechody pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a majetkovoprávnych vzťahov z orgánov Policajného zboru na orgány verejnej správy. Okresným riaditeľstvám Policajn ého zboru tak zostanú pracovné sily a pracovné prostriedky potrebné na výkon tejto agendy až do času, keď táto agenda prejde na obvodné úrady.

K Èl. VI

Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávan é orgánmi členských štátov. Tieto zmeny bude potrebné premietnuť do zákonov o občianskych preukazoch, o cestovných dokladoch, prípadne do zákonov upravujúcich problematiku vodičských preukazov a technick ých preukazov vydávaných pre vozidlá. Takéto zmeny by však priniesli aplikačné problémy, ak by pôsobnosti vydávania týchto dokladov prešli na orgány verejnej správy v pôvodne ustanovenom termí ne, teda k 1. júlu 2006. Ukazuje sa výhodnejšie ponechať túto agendu na orgánoch Policajného zboru a po zavedení nových pravidiel vydávania dokladov a novej technológie do praxe presunúť túto agendu na obvodn é úrady. Navrhovaná zmena účinnosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti.

K Èl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2006 okrem Èl. I § 18 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2008.

V Bratislave 21. decembra 2005

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu