Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 223/2001 účinný od 01.01.2005 do 12.08.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

12

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je zosúladenie existujúcej právnej úpravy odpadového hospodárstva s legislatívnymi požiadavkami Európskej únie.

Hlavným dôvodom novelizáce zákona o odpadoch je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/108/ES z 8. decembra 2003 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických elektrozariadeniach. Návrh novely zákona obsahuje ustanovenia vykonávajúce obsah a účel smerníc.

Podľa čl. 17 smernice 2002/96/ES a podľa čl. 9 smernice 2002/95/ES musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s týmito smernicami najneskôr do 13. augusta 2004.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť: odhad dopadov na verejné financie

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Pre „nový“ elektroodpad (elektrozariadenia uvedené na trh po 13.8.2005) sa ukladá financovanie celého systému (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) výrobcom a to za svoje vlastné elektrozariadenia. Pre zaručené zabezpečenie financovania (prevencia zániku výrobca) sa výrobcom ukladá povinnosť predložiť pred uvedením výrobku na trh dostatočnú finančnú záruku k zabezpečeniu systému pre dané elektrozariadenie v danom množstve. Uvedená záruka môže mať niekoľko foriem : môže mať napr. podobu pripojenia sa ku kolektívnemu systému financovania, viazaného bankového účtu či zodpovedajúceho poistenia.

Pre „starý“ elektroodpad (elektrozariadenia uvedené na trh do 12.8.2005 vrátane) sa ukladá financovanie celého systému (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) všetkým existujúcim výrobcom v kolektívnych finančných systémoch, do ktorých v prípade výskytu nákladov proporcionálne prispievajú všetci výrobcovia, ktorí sú na trhu.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe existuje na trhu veľké množstvo výrobcov, je takmer nemožné, aby si povinnosť spätného odberu a oddeleného zberu, ktorá im bude vyplývať zo smernice 2002/96/ES po jej transpozícii do slovenskej legislatívy, plnili sami. Bude treba vytvoriť logistický systém zapojujúci tak povinné osoby ako aj napríklad zberné miesta obcí a spracovateľov.

Úprava nakladania s elektroodpadom si vyžiada investície do doplnenia technologických častí výroby v tom zmysle, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce zo zákona, t.j. predovšetkým dosiahnutie požadovaného materiálového využitia, označenie zariadení, vylúčenie obsahu ustanovených látok. Tieto investície sú z dlhodobého hľadiska rentabilné. Dá sa však predpokladať, že v súčasnej dobe, kedy je na trhu nedostatok elektroodpadu, by bola takáto investícia pre malé a stredné firmy finančne veľmi zaťažujúca, pretože by neboli schopné z predaja získaných materiálov pokryť náklady na prevádzku a splácanie úveru linky. Takúto investíciu si môžu dovoliť iba veľké spoločnosti, ktoré sú schopné dotovať prevádzku linky do doby, kým legislatívne vstúpi do platnosti povinnosť spätného odberu.

Rast nákladov výrobcov sa prejaví v cenách výrobkov. Rast cien bude závisieť na nákladoch zhodnotenia.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Vplyv navrhovanej novely zákona na životné prostredie spočíva predovšetkým v zabránení vzniku elektroodpadu a ďalej opätovne použiť, recyklovať a inými spôsobmi zhodnotiť takéto odpady, aby sa znížilo množstvo odpadu ukladaného na skládky odpadov.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplýva nárast zamestnancov štátnej správy. Implementácia návrhu zákona naopak prinesie vytvorenie nových pracovných príležitostí vo viacerých odvetviach ekonomiky Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií SR listom zo dňa 15.7.2004 (MF/2612/2004-81) zobralo na vedomie konštatovanie MŽP SR, že predkladaný návrh novely nepredpokladá ekonomický dopad na štátny rozpočet a nevyplýva z neho ani nárast počtu zamestnancov štátnej správy.

Doložka zlučiteľnosti návrhu novely zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu novely zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európsky spoločenstvám a Európskej únii:

Oblasť odpadového hospodárstva je súčasťou Európskej dohody o pridružení, NPPA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Bielej knihy a PLÚ vlády Slovenskej republiky.

4. Problematika návrhu novely zákona:

a)je upravená v práve ES,

Návrh novely zákona nie je v rozpore so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES a 2002/96/ES v znení smernice 2003/108/ES.

b) nie je upravená v práve EÚ.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu novely zákona s právom Európskej únie je: úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K bodu 1

Z pôsobnosti zákona sa vynímajú elektrické a elektronické elektrozariadenia (ďalej len „elektrozariadenia“) a odpady z nich, ktoré sú určené výhradne na účely ozbrojených síl, čo je v súlade so smernicou 2002/95/ES.

K bodu 2

Definuje sa, kedy zariadenie nie je zariadením na zber odpadov. Ide o miesta spätného odberu elektrozariadení, ktoré možno opätovne použiť.

K bodu 3 až 5

Dopĺňa sa nový súhlas na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení a stanovujú sa náležitosti, ktoré má obsahovať.

K bodu 6

Svetelné zdroje s obsahom ortuti patria medzi elektrozariadenia, požiadavka autorizácie vo vzťahu k ich spracovaniu je už zahrnutá v doterajšom § 8 ods. 3 písm. e).

K bodu 7

Odstraňuje sa zákaz zneškodniť odpad úpravou pôdnymi procesmi, nakoľko toto ustanovenie bolo nad rámec predpisov EÚ a tento režim je dostatočne upravený v iných predpisoch.

K bodu 8

Náklady na systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností hradí výrobca elektrozariadení.

K bodu 9

Ustanovuje sa povinnosť obce umožniť výrobcovi elektrozariadení zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností.

K bodu 10 a 11

§ 45 a 47 sa nahrádzajú § 54i. Svetelné zdroje z obsahom ortuti patria medzi elektrické a elektronické zariadenia, preto nie je potrebné samostatne upravovať platby do Recyklačného fondu za takéto zariadenia.

K bodu 12

Ide o zosúladenie definície so smernicou 2000/53/ES, podľa ktorej spracovanie starých vozidiel pokrýva aj ich zhodnotenie ( R3, R4, R5, R6, R7, R8, R9, R12).

K bodu 13 a 14

Doterajšia povinnosť upravená v § 51 ods. 3 písm. c) sa presúva do písmena a) v podobe, ktorá zabezpečí jej efektívnejšie plnenie.

K bodu 15

Siedma časť zákona o odpadoch stanovuje povinnosti pri nakladaní s elektrickými a elektronickými elektrozariadeniami a s odpadom z elektrických a elektronických zariadení.

K § 54a

V súlade s čl. 3 smernice 2002/96/ES sú v tomto ustanovení definované základné pojmy. Niektoré nedefinuje s ohľadom na to, že sú právnym poriadkom SR už definované v súlade so smernicou. Jedná sa o pojmy „zhodnocovanie“ (§ 2 ods. 6 zákona o odpadoch), „zneškodňovanie“ (§ 2 ods. 7 zákona o odpadoch) a „nebezpečná látka“ (§ 3 ods. 3 zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov).

Kľúčovými pojmami z hľadiska rozsahu právnej úpravy sú „elektrické a elektronické zariadenia“ a „odpad z elektrických a elektronických zariadení“, resp. „elektroodpad“. K definícii elektrických a elektronických zariadení uviedla Európska komisia v odôvodnení svojho návrhu, že limity napätia sú prevzaté zo smernice Rady 73/23/EHS (o elektrických zariadeniach, ktoré majú byť použité v stanovených limitoch napätia) a ich zmyslom je vylúčiť z predmetu právnej úpravy veľké priemyselné elektrozariadenia.

Pri definovaní odpadu z elektrických a elektronických zariadení (elektroodpadu) smernica 2002/96/ES ustanovuje, že súčasťou pojmu sú aj komponenty (components), konštrukčné dielce (sub-assemblies) a spotrebné dielce (consumables) v prípade, že sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje (kedy sa stávajú odpadom). Smernice ES uvedené pojmy nedefinujú (napriek tomu, že ich v ďalšom texte používajú). Európska komisia uviedla ich definície a príklady aspoň v odôvodnení svojho návrhu:

a)„komponentmi“ sa rozumejú časti zariadení (napr. klávesnice, elektromotory, tranzistory, kondenzátory, usmerňovače),

b)"konštrukčnými dielcami“ sa rozumejú časti zariadení, ktoré nemusia byť napojené na elektrický okruh, bez nich by však pôvodné elektrozariadenie nemohlo slúžiť podľa predstáv výrobcu (napr. poličky v chladničke),

c)„spotrebnými dielcami" sa rozumejú vymeniteľné (resp. odstrániteľné) časti zariadení (napr. tonery, batérie).

Odsek 4 je transpozíciou čl. 3 písm. k) smernice 2002/96/ES.

Odsek 5 je transpozíciou čl. 3 písm. c) smernice 2002/96/ES.

Odsekmi 6 až 8 sa preberajú základné definície uvedené v smernici 2002/96/ES v čl. 3 písm. d), e) a h).

„Spracovateľ elektroodpadu“ je osoba, ktorá pre svoju činnosť potrebuje autorizáciu, nakoľko nakladá s nebezpečných odpadom, preto je potrebné bližšie vymedziť túto osobu.

Obsah pojmu „výrobca“ („producer“) podľa smernice ES – ďalší kľúčový pojem predmetnej právnej úpravy, pretože práve na túto osobu je na základe zásady „znečisťovateľ platí“ vztiahnutá veľká väčšina povinností – do zákona o odpadoch je preberaný pod pojmom „výrobca“, no z vymedzenia pojmu je zrejmé, že sa nejedná iba o osobu, ktorá elektrozariadenie vyrába, ale aj o osobu, ktorá elektrozariadenie dováža do Slovenskej republiky a osobu, ktorá ďalej predáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi. Slová „pod svojou značkou“ podľa Európskej komisie znamenajú, že za výrobcu sa taktiež nepovažuje pôvodný výrobca, ak jej výrobky uvádza na trh iná firma pod vlastnou značkou.

Podľa odôvodnenia návrhu Európskej komisie sa v zmysle tejto definície za výrobcu nepovažuje dodávateľ ani výrobca jednotlivých komponentov, konštrukčných či spotrebných dielcov.

Odsek 11 je transpozíciou čl. 3 písm. j) smernice 2002/96/ES.

Nad rámec smernice ES je definované „uvedenie elektrického a elektronického elektrozariadenia na trh“. Pojem je definovaný obdobne ako „uvedenie obalu na trh“ podľa § 2 písm. d) zákona č. 477/2001 Z.z., o obalech a o změně některých zákonů v Českej republike.

Odsek 13 je transpozíciou čl. 3 písm. m) smernice 2002/96/ES.

Odseky 14 a 15 definujú nad rámec smernice pojmy „spätný odber“ a oddelený zber“ pre jednoznačnejšie charakterizovanie týchto činností.

K § 54b

Odsek 1 písm. a) ustanovuje všeobecné požiadavky na konštrukciu zariadení v nadväznosti na čl. 4 smernice 2002/96/ES.

Odsek 1 písm. b) a c) vychádzajú z čl. 10 ods. 3 smernice 2002/96/ES. Ten požaduje, aby všetky elektrozariadenia uvedené na trh po 13. auguste 2005 označil výrobca symbolom stanoveným vo vykonávacom právnom predpise. Vo výnimočných prípadoch (pričom týmto výnimočným prípadom môže byť podľa smernice iba nutnosť daná veľkosťou alebo funkciou elektrozariadenia) symbolom sa označí obal, návod na použitie a záručný list (vzhľadom na spojku „a“ sa požaduje označenie všetkých troch médií symbolom).

Odsek 1 písm. d) zakazuje uvádzať na trh niektoré elektrozariadenia. Od 1. júla 2006 sa v nových elektrických a elektronických elektrozariadeniach uvedených na trh zakazuje použitie olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu, PBB a PBDE, s výnimkou použitia uvedeného vo všeobecne záväznom právnom predpise. Táto výnimka sa ďalej nevzťahuje ani na náhradné diely určené na opravu alebo na opätovné použitie elektrozariadenia uvedeného na trh pred 1. júlom 2006.

Odsek 1 písm. e) preberá čl. 5 smernice 2002/96/ES. Pre výrobcu elektrozariadenia je tak ustanovená povinnosť zabezpečiť spätný odber a oddelený zber elektroodpadu z domácností s výnimkou historického elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností). Túto povinnosť môže výrobca zabezpečiť individuálne alebo kolektívne (prostredníctvom združenia výrobcov).

Odsek 1 písm. f) ustanovuje povinnosť vzájomne prepojiť systém nakladania s elektroodpadom so systémom spätného odberu a oddeleného zberu.

Odsek 1 písm. g) a h) kladie dôraz na opätovné použitie elektrozariadení ako celku.

Odsek 1 písm. i) je v nadväznosti na čl. 7 smernice 2002/96/ES výrobcovi uložené zhodnotiť elektroodpad v stanovenej miere (nariadenie vlády Slovenskej republiky). Európska komisia v odôvodnení k článku 7 dodáva, že limity boli stanovené na základe skúseností dotknutých subjektov a na základe pilotných projektov. V dôsledku toho takto nastavené limity nemajú vyvolať zvláštne nové náklady.

Odsek 1 písm. j) ukladá výrobcovi v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice 2002/96/ES povinnosť poskytnúť spracovateľom príslušné informácie o spracovaní, opätovnom použití, zneškodnení a recyklácii ku každej kategórii elektroodpadu.

Odsek 1 písm. k) ustanovuje nové povinnosti výrobcu o informovaní spotrebiteľov kupujúcich elektrické a elektronické elektrozariadenia. Povinnosť poskytnúť uvedené informácie preberá článok 10 smernice 2002/96/ES, pričom informácia o miestach určených na odovzdávanie elektroodpadu by mala byť dostatočne konkrétna.

Odsek 1 písm. l) až o) upravuje povinnosť výrobcu elektrozariadení požiadať o zápis do Registra výrobcov elektrozariadení.

Odsek 1 písm. p) upravuje rozsah povinnosti výrobcu elektrozariadení viesť evidenciu.

Odsek 1 písm. r) ukladá výrobcovi v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice 2002/96/ES povinnosť do jedného roku po uvedení elektrozariadenia na trh poskytnúť spracovateľom príslušné informácie o opätovnom použití a spracovaní ku každej kategórii nového elektrického alebo elektronického zariadenia.

Odsek 2 upresňuje požiadavku na uvádzanie množstva v evidencii a v ohláseniach ministerstvu.

Odsek 3 je vykonaním čl. 6 ods. 5 smernice, ktorý sa zaoberá predovšetkým otázkou spracovania mimo územia Európskeho spoločenstva, a to z hľadiska započítania takéhoto spracovania do limitov stanovených článkom 7 smernice (nariadenie vlády Slovenskej republiky). Podľa smernice možno takéto spracovanie započítať iba v prípade preukázania, že opätovné použitie alebo recyklácia sa uskutočnilo za podmienok porovnateľných s podmienkami stanovenými týmto zákonom.

K § 54c

Toto ustanovenie upravuje povinnosti distribútora a oprávnenie spotrebiteľa. Posledný predajca, ktorý na základe dohody s výrobcom elektrozariadení uskutočňuje spätný odber, je povinný odobrať elektroodpad od posledného držiteľa bezplatne kus za kus. Takýto elektroodpad sa odovzdá buď spracovateľovi alebo sa môže opätovne použiť.

K § 54d

V ustanovení sú upravené všeobecné povinnosti spracovateľa elektroodpadu (čl. 7 ods. 3 smernice 2002/96/ES). Povinnosti uvedené v písmenách a) až l) sú obdobou povinností spracovateľa starých vozidiel (§ 52).

K § 54eZodpovedá čl. 8 smernice.

Toto ustanovenie upravuje v nadväznosti na čl. 8 smernice 2002/96/ES nakladanie s elektroodpadom pochádzajúcim z domácností (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) vrátane financovania celého systému. Nakladanie s ostatným elektroodpadom upravujú nasledujúce ustanovenia (§ 54f a 54g ).

Ustanovenie rozlišuje medzi elektrozariadeniami uvedenými na trh po 13. auguste 2005 (odsek 1) a elektrozariadeniami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005 (odsek 2).

Pre „nový“ elektroodpad ukladá povinnosť zabezpečiť celý systém nakladania (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) výrobcovi, a to vo vzťahu k elektrozariadeniam pochádzajúcim z jeho výroby, predaja a dovozu.

Pre historický elektroodpad sa ukladá výrobcom povinnosť vytvoriť systém, do ktorého proporcionálne prispievajú všetky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia existujúci na trhu v okamihu vzniku zodpovedajúcich nákladov.

Odsek 3 preberá ustanovenie čl. 8 bod 3 smernice, ktorý umožňuje uvádzať pri predaji elektrozariadenia výšku recyklačného poplatku.

Povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom sa podľa odseku 4 vzťahuje aj na výrobcov, ktorý uvádzajú na trh elektrozariadenia prostriedkami elektronickej komunikácie.

Odsek 5 upravuje vzájomný vzťah právnej úpravy elektroodpadu z domácností a komunálneho odpadu.

K § 54 f

Toto ustanovenie upravuje v nadväznosti na čl. 9 smernice 2002/96/ES ES v znení smernice 2003/108/ES nakladanie s elektroodpadom nepochádzajúcim z domácností (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) vrátane financovania celého systému.

Ustanovenie rozlišuje medzi elektrozariadeniami uvedenými na trh po 13. auguste 2005 (odsek 1) a elektrozariadeniami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005 (odsek 2) a odpadmi z nich pochádzajúcimi.

Nakladanie s historickým elektroodpadom nepochádzajúcim z domácností bude zabezpečené buď výrobcom elektrozariadení alebo jeho držiteľom.

K § 54 g

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom zo svetelných zdrojov. Svetelné zdroje majú osobitné postavenie vzhľadom na to, že sa nedá zistiť kedy boli vyrobené, preto sa nedelia na tzv. nový a historický odpad.

Povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom zo svetelných zdrojov sa podľa odseku 2 vzťahuje aj na výrobcov elektrozariadení, ktorý uvádzajú na trh svetelné zdroje prostriedkami diaľkovej komunikácie.

K § 54 h

Pre zaručené zabezpečenie nakladania s elektroodpadom (prevencia zániku zodpovednej osoby) sa výrobcovi elektrozariadenia vrátane výrobcu svetelných zdrojov ukladá povinnosť predložiť pri uvedení elektrozariadenia na trh dostatočnú finančnú záruku k zabezpečeniu systému nakladania s týmto elektrozariadením Uvedená záruka môže mať podľa smernice niekoľko foriem: a) pripojenie sa ku kolektívnemu systému financovania, b) poistenie recyklácie, c) viazaný bankový účet. Návrh zákona ustanovuje povinnosť poskytnutia záruky podľa b) a c) v prípade, že sa výrobca rozhodne financovať systém na individuálnom základe. V prípade, že sa výrobca rozhodne zúčastniť sa na kolektívnom systéme financovania za podmienok stanovených vykonávacím predpisom, záruka je poskytnutá pristúpením k takémuto systému.

Odsek 2 ustanovuje, že účasť výrobcu elektrozariadení na kolektívnom systéme ho nezbavuje zodpovednosti za plnenie ustanovených limitov.

Odsek 3 umožňuje výrobcovi elektrozariadení nad rámec smernice uzatvoriť zmluvu so samosprávnymi orgánmi o zabezpečení oddeleného zberu elektroodpadu.

K § 54i

Nahrádzajú sa § 45 a 47. Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadenia platiť za tie elektrozariadenia do Recyklačného fondu, pre elektroodpad z ktorých nezabezpečil zhodnotenie, opätovné použitie a recykláciu.

K bodu 16

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 17 a 18

Vypúšťa sa sektor svetelných zdrojov s obsahom ortuti v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami.

K bodu 19

Upravuje sa počet členov správnej rady Recyklačného fondu z dôvodu zrušenia sektora svetelných zdrojov s obsahom ortuti.

K bodu 20

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 21

Sektor svetelných zdrojov s obsahom ortuti sa stáva súčasťou sektora elektrických a elektronických zariadení.

K bodu 22 a 30

Slovenská obchodná inšpekcia sa dopĺňa medzi orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a zároveň sa vymedzujú jej kompetencie a oprávnenia jej pracovníkov pri výkone štátneho dozoru.

K bodom 23 a 24

Ustanovuje sa nová pôsobnosť ministerstva.

K bodu 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 26

Dôvodom doplnenia nových písmen do § 68 ods. 3 je potreba vydania všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom, o spracovaní a skladovaní elektroodpadu, o označovaní elektrozariadenia uvádzaného na trh grafickým symbolom, o ohlasovacej povinosti výrobcu elektrozariadení a spracovateľa elektroodpadu o náležitostiach žiadosti o zápis do Registra výrobcov elektrozariadení, obsahu a spôsobe vedenia Registra výrobcov elektrozariadení a o vzore potvrdenia o zápise do Registra výrobcov elektrozariadení, zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje siedma časť zákona a prípady povoleného použitia olova, ortuti, kadmia, PBB, PBD a šesťmocného chrómu. Taktiež je potrebné vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o výške sadzby a o spôsobe výpočtu záruky.

K bodu 27

Jedná sa o transpozíciu článku 12 smernice 2002/96/ES, čím sa zakladá nová pôsobnosť ministerstva.

K bodu 28

Ide o upresnenie názvu tlačiva pre evidenciu prepravy nebezpečných odpadov.

K bodu 29

Nová kompetencia obvodného úradu životného prostredia nadväzuje na úpravu povinnosti držiteľa starého vozidla v § 51 ods. 3 písm. a).

K bodu 31 až 33

Správne delikty sa ustanovujú z dôvodu zabezpečenia plnenia smernice ES.

K bodu 34

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 35

Dopĺňajú sa nové prechodné ustanovenia.

K bodu 36

Transpozičná príloha sa dopĺňa o smernice, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K bodu 37

Mení sa text kódu R 12 nakoľko lepšie vystihuje originál v angličtine.

K bodu 38

Do zákona sa dopĺňa nová príloha, ktorou sa určujú kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje siedma časť zákona.

K čl. II

Tento bod ustanovuje že elektroodpad z domácností, ktorý je komunálnym odpadom sa nespoplatňuje miestnym poplatkom.

K čl. III

Článok obsahuje splnomocnenie pre vydanie úplného znenia zákona č. 223/2001 Z.z.

K čl. IV

Ako najbližší možný termín účinnosti navrhovaného zákona bol stanovený 1. január 2005, podľa čl. 17 ods. 1 smernice 2002/96/ES a čl. 9 ods. 1 smernice 2002/95/ES bolo potrebné vykonať ich prebratie do 13. augusta 2004.

Do 13. augusta 2005 sa odkladá účinnosť ustanovení o nakladaní s elektroodpadom, o spätnom odbere, o oddelenom zbere a o kontrole plnenia zodpovedajúcich povinností.

Do 1. júla 2006 sa odkladá účinnosť ustanovenia o požiadavke, aby elektrozariadenia pri uvádzaní na trh neobsahovali neobsahovali určité prvky a látky.

Do 31.decembra 2008 sa odkladá účinnosť ustanovení o plnení záväzných limitov.

V Bratislave dňa 25. augusta 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je zosúladenie existujúcej právnej úpravy odpadového hospodárstva s legislatívnymi požiadavkami Európskej únie.

Hlavným dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je nadobudnutie platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 1. mája 2004. Týmto dňom sa Nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci Európskeho spoločenstva, doňho a z neho, vrátane súvisiacich predpisov, stane na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a bezprostredne účinné.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť: odhad dopadov na verejné financie

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vzhľadom na vypustenie zákazu dovozu odpadov určených na spaľovanie vrátane využitia ako paliva alebo na získanie energie iným spôsob podľa položky R1 prílohy č.2 sa otvára priestor na dovoz odpadov na tieto účely, napr. do cementárenských pecí sa budú môcť dovážať odpady na spoluspaľovanie ( odpadové pneumatiky, mäsokostná múčka a pod.). Čím sa budú šetriť primárne zdroje energie.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Vplyv navrhovanej novely zákona na životné prostredie spočíva predovšetkým v šetrení primárnych zdrojov energie. V prípade nedostatku domácich zdrojov sa budú môcť dovážať odpady na účely energetického zhodnotenia, ktoré okrem toho, že sú zdrojom energie môžu nahrádzať suroviny na výrobu slinku. Okrem materiálového zhodnotenia sa docieli aj úplná degradácia rizikového materiálu – mäsokostná múčka spoluspalením v cementárenskej peci pri vysokej teplote.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplýva nárast zamestnancov štátnej správy.

Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov právneho predpisu:

Nové znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001Z.z. o odpadoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európsky spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády SR,

b)Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

4. Problematika návrhu novely zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

Návrh novely zákona je v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci Európskeho spoločenstva, doňho a z neho v znení neskorších zmien a doplnkov.

Návrh novely zákona je v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1420/99 z 29. apríla 1999 ustanovujúcim spoločné pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prepravu určitých druhov odpadov do určitých nečlenských krajín OECD v znení neskorších zmien a doplnkov.

Návrh novely zákona je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 1547/99 z 12. júla 1999 určujúcim kontrolné postupy podľa nariadenia rady (EHS) č. 259/93, ktoré sa majú uplatňovať pri preprave určitých druhov odpadov do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD C(92)39 v konečnom znení v znení neskorších zmien a doplnkov,

Návrh novely zákona je v súlade s Rozhodnutím Komisie (ES) 774/94 z 24. novembra 1994 týkajúcim sa štandardného nákladného listu podľa nariadenia Rady (EHS) 259/93 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu novely zákona s právom Európskej únie je: úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu z dôvodu vypustenia § 38 (bod 3 návrhu zákona). Nahradzujúci všeobecnejší text upravuje znenie ustanovenia tak, že sa zakazuje vykonávať nedovolenú prepravu odpadov podľa štvrtej časti zákona, ktorá zahŕňa aj nariadenie.

K bodu 2

K § 23 ods. 1

Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa stane Nariadenie rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci, do a z Európskeho spoločenstva a súvisiace predpisy na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a bezprostredne účinné.

K § 23 ods. 2

Podľa čl. 36 a 37 nariadenia Slovenská republika určila, že kompetentným orgánom dovozu, vývozu a tranzitu ako aj korešpondentom je ministerstvo.

K § 23 ods. 3

Týmto odsekom sa vykonáva výnimka podľa čl. 4 ods. 3 písm. a) bod (i) nariadenia, ktorá umožňuje členskému štátu vykonať opatrenia, ktorými úplne alebo čiastočne zakážu prepravu odpadu, alebo budú proti nej systematicky namietať.

K § 23 ods. 4

Týmto odsekom sa upresňuje námietka podľa čl. 7 odsek 4 písm. a) nariadenia, ktorú bude uplatňovať Slovenská republika.

K § 24 ods. 1

Všetka preprava odpadu regulovaná nariadením podlieha ustanoveniu o finančnej zábezpeke alebo rovnocennom poistení. Podľa čl. 27 ods. 3 nariadenia každý členský štát určí vo vnútroštátnom predpise finančné zabezpečenie.

K § 24 ods. 2

Ministerstvo určí výšku kaucie, ktorá závisí od preukázateľných nákladov na prepravu odpadov, spätnú prepravu a zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadu, t. j. závisí najmä od dĺžky prepravnej trasy (počtu kilometrov), množstva odpadov a od výšky nákladov na zhodnotenie resp. zneškodnenie 1 tony odpadu a to vo výške jeden a pol násobku týchto nákladov. Ministerstvo vydá povolenie aj keď kaucia nie je zložená, oznamovateľ musí zložiť kauciu najneskôr tri dni pred začatím prepravy. Ak oznamovateľ nesplní tuto povinnosť, bude mu uložená pokuta vo výške do 5 000 000,- Sk podľa § 78 ods. 3 písm. d), nakoľko mu už bolo vydané povolenie.

K § 24 ods. 3

Tento odsek ustanovuje výšku poistného plnenia, ktoré je rovnocenné s výškou kaucie podľa § 24 ods. 2.

K § 24 ods. 4

Finančné zabezpečenie (t. j. kaucia alebo rovnocenné poistenie) sa skladá pri preprave do a z tretích krajín a do členských krajín; v prípadoch prepravy z členskej krajiny sa finančné zabezpečenie vykonané na území tejto krajiny považuje za dostatočné.

K § 24 ods. 5

Čl. 27 ods.2 nariadenia stanovuje, v ktorých prípadoch sa vrátia zábezpeky podľa čl. 27 ods. 1 nariadenia. Ministerstvo dá súhlas na zrušenie kaucie aj v prípade, ak oznamovateľ plánovanú prepravu odpadov neuskutočnil alebo neuskutoční, v tomto prípade oznamovateľ preukáže, že sa plánovaná preprava neuskutočnila alebo neuskutoční.

K bodu 3

Ustanovenia § 25 až 38 sa vypúšťajú z dôvodu ich duplicity s ustanoveniami Nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci Európskeho spoločenstva, doňho a z neho, ktoré sa stanú počnúc 1. májom 2004 na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a účinné.

§ 25 je nahradený čl. 1 ods. 3 nariadenia,

§ 26 je nahradený čl. 17 ods. 4 a čl. 22 ods. 1 a 2 nariadenia,

§ 27 je nahradený čl. 16 ods. 3, čl. 17 ods. 4, čl. 21 ods.1 a čl. 22 ods.2 nariadenia,

§ 28 je nahradený čl. 17 ods. 4, čl. 21 ods.1 a čl. 22 ods. 2 nariadenia,

§ 29 je nahradený čl. 17 ods. 8 a čl. 22 ods.1 nariadenia,

§ 30 je nahradený čl. 15 ods. 1,4 a 11 a čl. 17 ods. 7 nariadenia,

§ 31 je nahradený čl. 15 ods. 2,5 a 6 a čl. 17 ods. 8 nariadenia,

§ 32 je nahradený čl. 15 ods. 7 až 10 a čl.17 ods. 8 nariadenia,

§ 33 je nahradený čl. 17 ods. 6, čl. 17 ods. 7 nariadenia,

§ 34 je nahradený čl. 25 ods. 1 až 3 a čl. 33 ods. 2 nariadenia,

§ 35 je nahradený čl. 15 ods. 4, čl. 23 ods. 1 až 4, 6 a 7 a čl. 28 ods. 4 nariadenia,

§ 36 je nahradený čl. 24 ods. 1 až 6 nariadenia,

§ 37 je nahradený čl. 1 ods. 2, čl. 28 ods. 1 až 3, čl. 29 a čl. 31 ods. 1 nariadenia,

§ 38 je nahradený čl. 1 ods. 3, čl. 26 ods. 1 až 3 a čl. 33 ods. 2 a 3 nariadenia.

K bodom 4 až 6

Ide o úpravu textu nadväzujúcu na zmeny v štruktúre orgánov štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, vykonané zákonom č. 525/2003 Z.z.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu z dôvodu vypustenia § 38 (bod 3 návrhu zákona).

K bodu 8 a 9

Z navrhovaného znenia § 24 (bod 2 návrhu zákona) vyplýva, že sa kaucia nebude skladať pred vydaním povolenia, ale až po vydaní povolenia pred vykonaním prepravy. Nesplnenie tejto povinnosti sa bude hodnotiť ako správny delikt vyššej kategórie, preto je potrebné zvýšiť hornú hranicu pokuty u tohoto správneho deliktu z 500 000,- Sk na 5 000 000,- Sk.

K bodu 10

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 234/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu duplicity jej ustanovení s ustanoveniami Nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci Európskeho spoločenstva, doňho a z neho, ktoré sa stanú počnúc 1. májom 2004 na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a účinné.

K bodu 11

Navrhovaná úprava pojmov zodpovedá terminológii uplatňovanej v platných právnych predpisoch finančného práva.

K článku II

Na základe pripomienky Legislatívnej rady vlády SR bol stanovený 1. august 2004 ako najbližší možný dátum účinnosti nového znenia návrhu zákona.

V Bratislave dňa 23. apríla 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu