Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 223/2001 účinný od 01.01.2004 do 31.01.2004

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Problematika zbraní a streliva je upravená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z.z. o zbraniach a strelive v znení zákona č . 284/1995 Z.z. a zákona č. 79//2000 Z.z. Tento zákon ustanovuje podmienky na držanie a nosenie zbraní a streliva, ako aj podmienky na nadobúdanie, vývoz, dovoz, prevoz, podnikanie a iné činnosti na úseku zbraní a streliva, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovením tohto zákona a sankcie za ich porušovanie. Na vykonanie zákona o zbraniach a strelive boli vydané tri vykonávacie všeobecne záväzne právne predpisy. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou je potrebné v nevyhnutnom rozsahu novelizovať živnostenský zákon, zákon o správnych poplatkoch a zá kon o priestupkoch.

Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nevyhnutnosť plne zosú ladiť právo v oblasti zbraní a streliva s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblasti zbraní a streliva a zároveň odstrániť niektoré nedostatky doterajšej právnej úpravy, ktoré sa prejavili v praxi.

Právna úprava Európskych spoločenstiev v oblasti zbraní a streliva je oproti súčasnej právnej úprave Slovenskej republiky viac regulujúca pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva a držania zbraní alebo streliva. Rozdeľuje zbrane z hľadiska možnosti ich nadobúdania do vlastníctva a držania podľa ich nebezpečnosti a účinnosti do š tyroch kategórií na zbrane zakázané, podliehajúce povoleniu, podliehajúce ohláseniu a zbrane ostatné. Kategórie zbraní na povolené a povoľovací mechanizmus podľa Smernice č. 91/447/EHS v prá vnom poriadku Slovenskej republiky celkom absentuje. Táto kategorizácia zbraní na povolenie a samotný povoľovací systém zakotvený v uvedenej smernici sú založené na splnení stanovený ch podmienok (napríklad vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, spoľahlivosť, odborná a zdravotná spôsobilosť) a na dôvod nadobudnutia a držania zbrane, ako aj na správnom uvá žení príslušného správneho orgánu, ktorý je kompetentný vydať či nevydať povolenie k nadobudnutie vlastníctva, držania a nosenia zbraní tejto kategórie. Z právnej úpravy Slovenskej republiky ale vyplýva, že po splnení príslušných podmienok žiadateľ o zbrojný preukaz alebo hromadný zbrojný preukaz tieto dokumenty obdrží, a môže získať zbraň a strelivo bez akéhokoľ vek obmedzenia. Zákon o strelných zbraniach a strelive taktiež definuje odlišne od Smernice č. 91/477/EHS napríklad pojmy strelných zbraní, historických zbraní, jednotlivé kategórie strelný ch zbraní z hľadiska ich účinnosti a nebezpečnosti. Rovnako nedefinuje pojem "preprava zbraní alebo streliva" a neustanovuje podmienky na túto prepravu.Vo vzťahu k pohybu zbraní alebo streliva neupravuje nevyhnutný systém výmeny informácii o ich pohybe v rámci krajín Európskeho spoločenstva.

Nekompatibilitu právneho systému Slovenskej republiky s právom ES v oblasti zbraní a streliva potvrdil screening uskutočnený v roku 1999 v Bruseli v rámci kapitoly 24 - spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra, pri ktorom boli porovnávané právne akty, ktoré sú povinnými normami a minimálnym štandardom pre členské štáty Európskej únie v oblasti zbraní a streliva, s platným zákonom o strelných zbraniach. Týmito aktmi sú Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 91/477/EHS zo dňa 18. júna 1991, o kontrole nadobúdania a držania zbrani (ď alej len "Smernica č. 91/477/EHS") a Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/15/EHS zo dňa 5.apríla 1993, o harmonizácii predpisov o uvedení do obehu a dozoru nad výbušninami na civilné použitie (ď alej len "Smernica č. 93/15/EHS").

Vzhľadom na uvedené, účelom nového zákona je najmä

-upraviť oblasť zbraní a streliva tak, aby bola v súlade s právom Európskeho spoločenstva a ostatnými medzinárodnými závä zkami,

-vytvoriť také právne nástroje, ktoré umožnia štátu adekvátnu reguláciu v oblasti zbraní a streliva, najmä s ohľadom na verejný záujem, vo vzťahu k zabezpeč ovaniu poriadku a verejnej bezpečnosti, a povinnosť štátu zaručovať ľuďom základné práva a slobody.

Navrhovaná právna úprava je v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Pri príprave návrhu zákona boli uplatnené ustanovenia Európskej dohody o kontrole nadobúdania a držania strelných zbraní jednotlivcami zo dňa 28. júna 1978 a Protokolu o nezákonnej výrobe a obchodovaní so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v rokoch 2004 a nasledujúcich iba v súvislosti s výrobou tlačív, ktoré sú visiac s vydávaním rôznych povolení, respektíve preukazov podľa navrhovaného zákona v približnej celkovej hodnote 6 100 000 Sk pred vstupom do Európskej únie a následne ďalšie dva roky po 5 800 000 Sk, čo je spolu 17 700 000 Sk. Návrh zákona nemá žiadne environmentálne dopady ani dopady na pracovné sily.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

aa) návrh zákona podľa Európskej dohody o pridružení:

- nepatrí medzi prioritné oblasti podľa čl. 70 - zbližovanie práva,

ab) návrh zákona podľa Národného programu pre prijatie acquis 2001:

- patrí medzi strednodobé priority v kapitole 1 - Slobodný pohyb tovaru a v kapitole 24 - Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra, časť Schengenský informačný systém,

ac) návrh zákona podľa :

Partnerstva pre vstup z 2001 ;

- podľa bodu 4 je prioritou v oblasti Schopnosť prevziať záväzky členstva, časť Slobodný pohyb tovaru, (úlohy súvisiace s dokončením zosúlaďovania a implementácie v rezortoch, ktoré upravuje špecifická legislatíva pre jednotlivé produkty)

- podľa bodu 4 je prioritou v oblasti Schopnosť prevziať záväzky členstva, časť Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, (úlohy súvisiace s implementovaním Schengenského ak čného plánu, pokračovaním v príprave na budúcu účasť v Schengenskom informačnom systéme vybudovaním vnútroštátnych databáz a registrov),

ad) návrh zákona podľa Bielej knihy (Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie):

- je prioritnou úlohou pre aproximáciu práva v Sekcii 14 - Ochrana osobných údajov,

ae) návrh zákona podľa screeningu :

- je prioritnou úlohou pre aproximáciu práva v Kapitole 1 - Slobodný pohyb tovaru, časť 01.99 - Slobodný pohyb rôzneho tovaru,

- je prioritnou úlohou pre aproximáciu práva v Kapitole 24 - Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, časť 24.14. - Schengen/Schengenský informačný syst ém,

af) návrh zákona

- je podľa uznesenia vlády SR č. 1203 z 19.12.2001 zahrnutý do schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2002 na mesiac október, pod poradovým číslom 11,

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

- v negociačnej pozícii ku Kapitole 1 - Slobodný pohyb tovaru Slovenská republika u problematiky kontroly zbraní prevzala na seba záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie k 1.1.2004,

- v negociačnej pozícii ku Kapitole 24 - Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí u problematiky Schengenu/Schengenského informačného systému Slovenská republika prevzala na seba záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie k 1.1.2004.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podpísaná dňa 25.3.1957, člá nky 28, 29, 30, 31, 286, 296, 297, 311 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.5.1999, zverejnená v OJ C 340 z 10.11.1997. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v citovaných článkoch je predovšetkým zakotvenie všeobecného zákazu kvantitatívnych obmedzí medzi členskými štátmi, nevylučuje sa však ani možnosť uplatnenia z ákazu alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu odôvodnené verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou, právo na ochranu osobných údajov pri ich spracovaní a ich voľnom pohybe. Ïalej sa stanovuje, ž e Protokoly pripojené k tejto zmluve tvoria jej nedeliteľnú súčasť.)

Dohovor podpísaný v Schengene 19.6.1990 medzi Kráľovstvom Belgicka, Spolkovou republikou Nemecko, Veľkovojvodstvom Luxemburska a Kráľovstvom Holandska, ktorým sa vykonáva Dohoda o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach podpísaná v Schengene 14.6.1985, s príslušným záverečným aktom a spoločnými deklaráciami, články 82, 91, 92, 100, 101, 120, 122, 126, 127, 128, 128 , 130, zverejnený v OJ L 239 z 22.9.2000. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v citovaných v článkoch je predovšetkým vymenovanie zbraní na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia Smernice Rady o kontrole nadobúdania a držania zbraní, číslo 91/477/EH S, stanovenie záväzkov pre zmluvné strany, že budú medzi sebou na základe Európskeho dohovoru o kontrole nadobúdania a držania strelných zbraní jednotlivcami zo dňa 28.6.1978 vymieňať informácie týkajú ce sa nadobúdania strelných zbraní fyzickými osobami alebo maloobchodníkmi, majúce trvalý pobyt alebo sídlo na území inej zmluvnej strany, do Schengenského informačného systému budú zaradené odcudzené, neoprávnene použité a stratené strelné zbrane, pri cezhraničnom predávaní a odovzdávaní, pri prijímaní a využívaní osobných údajov v zmysle tohoto dohovoru bude zabezpečen á taká ich obrana, ktorá je prinajmenšom na úrovni ochrany vyplývajúcej zo zásad Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28.1.1981 (Rada Európy) a Odporúčania výboru ministrov Rady Európy (87) 15 z 15.9.1987 nariaďujúce členským štátom používanie osobných údajov v oblasti polície, ktorých zhromaždenie a využívanie umožň uje tento dohovor.)

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť d ňom 1.2.1995, v znení neskorších predpisov, článok 6, zverejnená v Zbierke zákonov SR dňa 10.6.1997 pod číslom 158.

(Cieľom úprav definovaných v citovanom článku je zabezpečenie zásady rešpektovania základných ľudských práv a slobôd uvedených v Helsinskom Záverečnom akte a v Parížskej charte pre novú Európu.)

Nariadenie (ES) č. 45/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 18.12.2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných ú dajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, zverejnené v OJ L 8 z 12.1.2001. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a nepreš iel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v nariadení je stanovenie tých princípov, ktoré majú byť dodržiavané v súvislosti s ochranou súkromného života jednotlivcov pri spracovaní ich osobných ú dajov a ich voľným pohybom.)

Smernica Rady z 18.6.1991 o kontrole nadobúdania a držania zbraní, číslo 91/477/EHS, zverejnená v OJ L 256 z 13.9.1991. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav ustanovených v smernici je zabezpečiť zosúladenie legislatívy členských krajín najmä čo sa týka definovanie jednotlivých kategórií strelných zbraní, v rá mci toho stanovenie zoznamu zakázaných strelných zbraní, strelných zbraní podliehajúcich oprávneniu, ohláseniu, kritérií za ktorých je možné nadobudnúť a držať strelné zbrane, na stanovenie formalít za ktorých bude možné premiestňovať strelné zbrane z jedného členského štátu do iného štátu a na aký unifikovaný doklad.)

Smernica Rady 93/15/EHS z 5.4.1993 o harmonizácii predpisov týkajúcich sa uvádzania na trh a dozoru nad výbušninami pre civilné využitie, zverejnená v OJ L 121 z 15.5.1993. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav ustanovených v smernici je zabezpečenie zosúladenia legislatívy členských krajín najmä čo sa týka základných bezpečnostných požiadaviek na každú výbuš ninu, medzi nimi i na strelivo, odovzdávania streliva z jedného členského štátu do druhého za podmienok obdobných, ktoré sa vzťahujú na zbrane, aj s priznaním práva k tomu aby v prí pade vážneho ohrozenia alebo verejnej bezpečnosti nezákonným držaním alebo používaním výbušnín alebo streliva mohli prijať všetky nevyhnutné opatrenia týkajúce sa zabránenia nezákonnému drž aniu, používaniu alebo prevozu výbušnín a streliva.)

Smernica č. 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24.10.1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe tý chto údajov, zverejnená v OJ L 281 z 23.11.1995. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v smernici je stanovenie tých princípov, ktoré majú byť dodržiavané v súvislosti s ochranou súkromného ž ivota jednotlivcov pri spracovaní ich osobných údajov a ich voľným pohybom.)

Rozhodnutie Rady z 20.5.1999 týkajúce sa definície schengenského acquis za účelom určenia - v súlade s príslušný mi ustanoveniami Zmluvy o založení ES a Zmluvy o EÚ - právneho základu každého ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvorí acquis, číslo 1999/435/ES, zverejnené v OJ L 176 z 10.7.1999. Preklad dokumentu existuje, nach ádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou.

(Citované rozhodnutie predovšetkým určuje v prílohe ”A” zoznam dokumentov tvoriacich schengenské acquis zaradených do právneho rámca EÚ ako napr. Dohovor podpísaný v Schengene 19.6.1990 medzi Kráľ ovstvom Belgicka, Spolkovou republikou Nemecko, Veľkovojvodstvom Luxemburska a Kráľovstvom Holandska, ktorým sa vykonáva Dohoda o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach podpísaná v Schengene 14.6.1985.)

Rozhodnutie Rady z 20.5.1999 určujúce, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení ES a Zmluvy o EÚ, právny základ pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria schengenské acquis, čí slo 1999/436/ES, zverejnené v OJ L 176 z 10.7.1999. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou.

(Citované rozhodnutie predovšetkým stanovuje, že okrem článkov 82 a 91 Dohovoru podpísaného v Schengene 19.6.1990 medzi Kráľovstvom Belgicka, Spolkovou republikou Nemecko, Veľ kovojvodstvom Luxemburska a Kráľovstvom Holandska, ktorým sa vykonáva Dohoda o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach podpísaná v Schengene 14.6.1985, s príslušným zá verečným aktom a spoločnými deklaráciami všetky ostatné články dohovoru týkajúce sa strelných zbraní a streliva sú nahradené Smernicou Rady o kontrole nadobúdania a držania zbraní, číslo 91/477/EHS.)

Odporúčanie Komisie z 25.2.1993 o európskom zbrojnom pase, číslo 93/216/EHS, zverejnené v OJ L 93 zo 17.4.1993 a Odporúčanie Komisie z 12.1.1996, ktorým sa doplňuje odporúčanie 93/216/EHS o euró pskom zbrojnom pase, číslo 96/129/ES,zverejnené v OJ L 30 z 8.2.1996. Preklady dokumentov existujú, nachádzajú sa na Ministerstve vnútra SR a neprešli revíziou na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR.

(Citované odporúčania stanovujú pre členské krajiny záväzok zaistiť aby európske zbrojné preukazy, ktoré vydávajú na prevoz zbraní a streliva z jednej členskej krajiny do inej členskej krajiny boli vyd ávané podľa jednotného vzoru.)

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu zo dňa 17.9.1996, (A4-0223/96). Preklad dokumentu existuje, nachádza sa Ministerstve vnútra SR a neprešiel reví ziou na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR.

(Citovaný dokument zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv a základných slobôd je jednou z hlavných úloh EÚ a vyzýva členské štáty na ich dodržiavanie. Predovšetkým v bode 53. zdôrazň uje, že rešpektovanie súkromného a rodinného života, povesti človeka, ochrana osobných údajov sú základnými právami, ktoré musia členské štáty poskytnúť.)

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c) je upravená v práve Európskej únie,

Zmluva o Európskej únii podpísaná dňa 7.2.1992, článok 6, 11, 29 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dň a 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.5.1999,. zverejnená v OJ C 340 z 10.11.1997. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v citovaných článkoch je dodržanie zásad slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločné členským štátom, rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaisťuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4.11.1950 a ktoré vyplývajú z ústavný ch tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva. Dohovor a Dodatkový protokol k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobô d z 1952, zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 a platný pre SR odo dňa 18.3.1992 ustanovuje v čl. 8 najmä to, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromné ho a rodinného života, obydlia a korešpondencie a že štátny orgán nemôže do výkonu tohoto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v z áujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti a predchádzanie zločinnosti, v čl. 13 to, že každý, koho práva a slobody priznané Dohovorom boli porušené, musia mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností, vymedzenie a vykonávanie spoločnej bezpečnostnej politiky Ú nie, ktorá zahrňuje všetky oblasti bezpečnostnej politiky, ktorých cieľom je rozvíjanie a upevňovanie demokracie a právneho štátu, ako i rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, kto rú členské štáty aktívne a bezvýhradne podporujú v duchu lojality a vzájomnej solidarity, rozvíjanie spoločného postupu členských štátov k predchá dzaniu a potieraniu organizovanej a neorganizovanej kriminality pri obchode so zbraňami prostredníctvom užšej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov.)

Protokol o začlenení Schengenského systému do rámca Európskej únie, článok 8 s prílohou pod názvom Schengenský systém, ktorý je zaradený pod časť II. Protokoly k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, zverejnený v OJ C 340 z 10.11.1997. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa na Ministerstve vnú tra SR vo forme publikácie s názvom Amsterodamská smlouva, vydaná Delegáciou Európskej komisie v Èeskej republike, Praha 1998 a neprešiel revíziou na Centrálnej prekladateľskej jednotke Ú V SR.

(Cieľom úpravy definovanej v citovanom článku je kritérium, ktoré stanovuje, že pri rokovaniach o prijímaní nových členských štátov do Európskej únie platí Schengenský systém a ďalšie opa trenia, ktoré v jeho rámci vykonali orgány, za acquis, ktoré musia všetci kandidáti na prijatie prevziať v plnom rozsahu.)

Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8, zverejnená v OJ C 364 z 18.12.2000. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v Charte sú všeobecné princípy rešpektovania práv a slobôd a v článkoch 7 a 8 osobitne aj princípov, podľa ktorých má každý právo na rešpektovanie svojho s úkromného a rodinného života a ochranu svojich osobných údajov.)

Spoločná akcia zo 17.12.1998 prijatá Radou na základe článku J.3 Zmluvy o Európskej únii týkajúca sa príspevku Európskej únie k boju proti destabilizujúcemu hromadeniu a šíreniu ručn ých zbraní a ľahkých zbraní, číslo 1999/34/CFSP, zverejnená v OJ L 9 z 15.1.1999. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa na Centrálnej prekladateľskej jednotke a neprešiel jej revíziou.

(Cieľom úprav definovaných v dokumente je okrem iného záväzok krajín aby zaviedli účinnú kontrolu legálne držaných zbraní a zaviedli obmedzujúcu vnútroštátnu legislatívu pre dr žanie ručných zbraní.)

Spoločné stanovisko Rady z 31.1.2000 k navrhovanému Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodné mu organizovanému zločinu, číslo 2000/130/JHA, zverejnené v OJ L 37 z 12.2.2000. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou.

(Dokument pojednáva o tom, že je potrebný jednotný postup členských štátov pri vypracovaní návrhu Protokolu, predovšetkým pri stanovovaní definície strelnej zbrane.)

Rozhodnutie Rady zo 16.10.2001 týkajúce sa podpísania, v mene Európskeho spoločenstva, Protokolu OSN o nezákonnej výrobe a obchodovaní so strelnými zbraňami, ich súčasť ami a komponentmi a strelivom, doplňujúceho Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, číslo 2001/748/ES, zverejnené v OJ L 280 z 24.10.2001. Preklad dokumentu existuje, nachá dza sa na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou.

(Dokument pojednáva o tom, že predseda Rady je oprávnený vymenovať osoby, ktoré budú v mene spoločenstva splnomocnené podpísať Protokol a že jeho znenie bude uverejnené v OJ.)

Odporúčanie o nezákonnom obchodovaní so zbraňami zo 17.11.1998, číslo 12875/98 ENFOPOL 121. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa na Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou.

(Dokument okrem iného stanovuje, že je potrebné aby členské štáty sprísnili s prihliadnutím na znenie Smernice Rady 91/477/EHS z 18.6.1991 o kontrole nadobúdania a držby zbraní svoju národnú legislatívu týkajúcu sa kontroly a postupov týkajúcich sa legálneho obchodu so zbraňami, ako možný spôsob skomplikovania nezákonného obchodu so zbraňami pre teroristov.)

d) nie je upravená v práve Európskej únie,

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom zodpovedným za zabezpečenie úplnej implementácie ;

Smernice Rady z 18.6.1991 o kontrole nadobúdania a držania zbraní, číslo 91/477/EHS je Ministerstvo vnútra SR.

Smernice Rady 93/15/EHS z 5.4.1993 o harmonizácii predpisov týkajúcich sa uvádzania na trh a dozoru nad výbušninami pre civilné využitie je Úrad pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo SR.

Smernice č. 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24.10.1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov je Úrad na ochranu osobných údajov.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifik ácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti k posúdeniu k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa rozsah právnej úpravy. Implementuje prvky práva Európskeho spoločenstva, ktoré v súčasnej právnej ú prave absentujú. V rámci Európskeho spoločenstva ide o povinné normy a minimálny štandard pre členské štáty v oblasti zbraní a streliva.

Z režimu návrhu zákona sa vyčleňujú zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji ozbrojených síl Slovenskej republiky a ozbrojených bezpe čnostných zborov, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a spôsob ich používania týmito subjektami. Navrhovaná právna úprava sa nevzťahuje ani na zbrane a strelivo, ktoré tvorí výzbroj ozbrojených síl a zborov pri pobyte na území Slovenskej republiky alebo cez jej územie tranzitujúcich na základe medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.. Rovnako je z režimu návrhu zákona vyňaté zriaďovanie a prevádzkovanie strelníc uvedenými subjektami a zbrane, strelivo vo vlastníctve štátu, vyšších územný ch celkov alebo obcou, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami alebo sú zbierkovými predmetmi múzea alebo galérie zriadených alebo založených orgánom štátnej správy, vyšším územný m celkom alebo obcou a na zbrane a strelivo využívané pri overovaní zbraní a streliva autorizovanou osobou.

K § 2

Z dôvodu jednotného výkladu podľa ustanovení uvedených v práve európskych spoločenstiev sa v navrhovanej právnej ú prave vymedzujú pojmy, ktoré sú nevyhnutné na jeho aplikáciu v praxi. Nie sú upravené bežne zaužívané pojmy, pričom niektoré (kaliber zbrane, strelivo typu flobert, zápalková zlož....) je možné ná jsť v Slovenskej technickej norme.

K § 3 až 7

Zbrane a strelivo sa z hľadiska ich nebezpečnosti rozdeľujú do štyroch kategórií a to kategória zbraní A až D. V kategó rii A sú zaradené zakázané zbrane, v kategórii B zbrane podliehajúce povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, v kategórii C zbrane podliehajúce ohláseniu a v kategórii D ostatné zbrane. Toto členenie je v plnom súlade so Smernicou č. 91/477/EHS. Do kategórie zbrane A sú zahrnuté, okrem zbraní samotných, tiež doplnky zbrane, pri ktorých použití je možné zostaviť funk čnú zbraň. Zbrane a strelivo, ktoré sú nebezpečné najmä z hľadiska vnútorného poriadku a bezpečnosti, sú všeobecne zakázané a preto sú zaradené do kategó rie A. Zbrane podliehajúce regulácii sú zaradené do kategórie B, menej nebezpečné zbrane sú zaradené do kategórie C a D.

Oproti všeobecnému rozdeleniu zbraní do jednotlivých kategórií uvedenému v Smernici č. 91/477/EHS sú v navrhovanej prá vnej úprave jednotlivých kategórií zbraní vymedzené zbrane konkrétnejšie, čo odstráni prípadné spory o tom, do ktorej kategórie zbraň patrí. Jedná sa napr. o zbrane uvedené v § 4 ods.1 pí sm. d) a e).

Nad rámec smernice boli do kategórie zakázaných zbraní zaradené samočinné zbrane upravené na samonabíjacie, nakoľko predstavujú z celospoločenského hľadiska veľké nebezpečenstvo ich zneužitia. Z tohto dôvodu bola nad rámec smernice tiež preradená jednovýstrelová dlhá strelná zbraň s hladkým vývrtom hlavne z kategó rie D do kategórie C. Pri tomto zaradení bolo prihliadnuté ku skutočnosti, že táto zbraň je už podľa súčasnej právnej úpravy zaradená k zbraniam podliehajúcich povoľovaciemu konaniu a evidenč nej povinnosti a môže ju teda nadobudnúť do vlastníctva a držať iba držiteľ zbrojného preukazu alebo hromadného zbrojného preukazu, čo nová právna úprava len potvrdzuje.

K § 8 až 10

Zbraň kategórie A sa zakazuje nadobudnúť do vlastníctva a držať ju. Jedinou možnosťou na získanie zbrane kategó rie A je udelenie výnimky, ktorú udeľuje ministerstvo a ktoré bude rozhodovať v prípadoch zákonom presne vymedzených. O udelení výnimky je potrebné požiadať, pričom sa určuje obsah žiadosti.

Mimoriadne nebezpečnú zásielku, cennú zásielku alebo strategické objekty je potrebné vymedziť bezpečnosťou štátu, pričom ministerstvo individuálne posudzuje jednotlivé pí somné žiadosti na udelenie výnimky na prepravu alebo ochranu mimoriadne nebezpečných zásielok alebo cenných zásielok, ochranu objektov, ktoré sú strategické z hľadiska bezpečnosti štátu a plnenia medziná rodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovaná úprava by nemala umožniť, aby sa zbrane zaradené do kategórie A, dostali nekontrolovane a bez vážneho dôvodu do rúk š irokej verejnosti. To sa týka najmä zbraní vyradených z výzbroje ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a Národné ho bezpečnostného úradu.

K § 11

Ustanovuje sa, za akých podmienok je možné nadobudnúť vlastníctvo zbrane kategórie A alebo B, pričom je vyňaté dedenie. Nadobudnúť vlastníctvo zbrane kategórie A alebo kategórie B možno len na základe nákupného povolenia s výnimkou uskutočnenia vývozu a dovozu podľa osobitného predpisu na vykonávanie koncesovaných živností na ú seku zbraní a streliva. Ide o všeobecne vymedzené práva, ktoré môžu byť obmedzené, nejedná sa teda o právo absolútne. Preto je umožnená i iná úprava tohto práva, čo sa najviac prejavuje u zbraní kategórie A a B.

K § 12

Vlastniť, držať alebo nosiť zbrane kategórie C, alebo strelivo do zbrane kategórie A a kategórie B, môž e ten, kto je držiteľom zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. Nosenie takejto zbrane je však obmedzené oprávnením vyplývajúcim z prísluš nej skupiny zbrojného preukazu. U zbraní kategórie C sa ukladá oznamovacia povinnosť o nadobudnutí vlastníctva k zbrani kategórie C a tiež povinnosť jej následnej registrá cie na policajnom útvare. Ïalej sa ukladá povinnosť písomne oznámiť na policajný útvar, ktorý vydal zbrojný preukaz alebo zbrojnú licenciu prevod vlastníctva k zbrani kategórie C.

K § 13

Uvedené ustanovenie jednoznačne vymedzuje, že ustanovenia § 8 až 12 sa nevzťahujú na obchodovanie s vojensk ým materiálom.

K § 14

Návrh umožňuje nadobudnúť vlastníctvo, držať alebo nosiť zbraň kategórie D, alebo strelivo do týchto zbraní osobe staršej ako 18 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony bez ďalších obmedzení, alebo právnickej osobe. Určuje sa, kde sa môže z jednotlivých zbraní kategórie C strieľať.

K § 15

Návrh predpokladá, že nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť zbrane budú môcť iba osoby, ktoré sú držite ľmi zbrojného preukazu, teda ak splnili ustanovené podmienky. S ohľadom na túto skutočnosť sa zbrojný preukaz definuje ako verejná listina, nakoľko sa ním preukazujú významné právne skutočnosti.

Zbrojný preukaz sa rozdeľuje do skupín. Rozdelenie podľa jednotlivých skupín vyplýva z účelu používania zbraní a je ním súč asne stanovené, v akom rozsahu možno so zbraňou nakladať. Navrhovaná úprava ustanovuje skupinu A, B, C, D, E a F. Oproti predchádzajúcej právnej úprave prišlo k zníženiu o jednu skupinu tým, ž e do jednej skupiny bolo začlenené zberateľstvo zbraní a streliva.

K § 16 a 17

Ustanovuje sa, že zbrojný preukaz sa vydá na základe žiadosti, ktorej obsah je vymedzený, ak sú splnené podmienky, ktoré sú stanovené. Tými sú vek, spôsobilosť na právne úkony, zdravotn á a odborná spôsobilosť, bezúhonnosť, spoľahlivosť, miesto pobytu na území Slovenskej republiky a odôvodnenie žiadosti na potrebu nosiť alebo držať zbraň. V prípade, ak ide o zbrojný preukaz skupiny C, D alebo E je ďalšou podmienkou potvrdenie príslušného orgánu štátnej správy, vyjadrenie streleckej organizácie alebo vyjadrenie poľovníckej organizácie.

K § 18

Veková hranica na vydanie zbrojného preukazu bola prevzatá z doterajšej právnej ú pravy. Zmena vekovej hranice na 15 rokov veku je u športových strelcov, ktorí sú členmi štátnej reprezentácie v streleckej disciplíne. Zbrojný preukaz je možné vydať takejto osobe len po predchá dzajúcom písomnom súhlase jej zákonného zástupcu.

K § 19

Návrh vychádza zo súčasného právneho stavu, ktorý rozlišoval posudzovanie bezúhonnosti žiadateľov o vydanie zbrojné ho preukazu podľa závažnosti spáchaného trestného činu. V prvej skupine sú uvedené najzávažnejšie úmyselné trestné činy, v druhej skupine závažné úmyselné trestné činy, v tretej skupine sú uvedené zostávajúce úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané z nedbalosti. Podľa tohto zaradenia do skupín je aj odlišné obmedzenie získať zbrojný preukaz. Osoba, ktorá bolo odsúdená za trestný čin spáchaný v prvej skupine trestných činov, nemôže získať zbrojný preukaz po celú dobu svojho života. Osoba odsúdená za trestný č in zarazený do druhej skupiny nemôže získať zbrojný preukaz, pokiaľ neuplynulo 10 rokov od právoplatného rozsudku. Osoba odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin spáchaný z nedbanlivosti zarazený v tretej skupine nemôže získať zbrojný preukaz, pokiaľ neuplynulo 5 rokov od právoplatného rozhodnutia.

V ďalšej časti je upravené posudzovanie spoľahlivosti žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu, ktoré vychádza zo súčasne platnej právnej úpravy. Prax poukázala na nutnosť presnejšie špecifikovať jednotlivé porušenia súčasne platných ustanovení uvedených v písmenách c), d) a e). Naviac sa navrhuje nepovažovať na potreby z ákona za spoľahlivú takú osobu, ktorej bola v posledných piatich rokoch udelená milosť alebo amnestia za spáchaný trestný čin uvedený v § 18 ods. 1, alebo proti komu nemohlo byť vedené trestné konanie ak na začatie konania alebo pokračovania v ňom nebol daný súhlas poškodeného.

Dôraz sa kladie pri posudzovaní spoľahlivosti aj na zisťovanie spoľahlivosti žiadateľa so zreteľom na ochranu ž ivota, zdravia, majetkových a iných práv osôb, ako i verejných záujmov. Účelom je najmä snaha vylúčiť z držania zbraní osobu násilnej povahy alebo inak nebezpečnú sebe alebo svojmu okoliu, i napriek tomu, že je podľa tohto zákona bezúhonná a nedopustila sa opakovane vyššie uvedených priestupkov.

K § 20

Návrh vychádza zo súčasne platnej právnej úpravy. Ustanovuje sa však povinnosť pre žiadateľ ov o vydanie skupiny A,B, C a E zbrojného preukazu, ktorí nedosiahli vek 21 rokov absolvovať vyšetrenie u klinického psychológa. Tiež sa ustanovuje povinnosť držiteľovi zbrojného preukazu dostaviť sa na vý zvu posudzujúceho lekára v stanovenej lehote k posudzujúcemu lekárovi a podrobiť sa lekárskej prehliadke ak lekár zistí zmenu zdravotného stavu. Tento krok by mal do značnej miery vylúčiť, že držiteľom zbrojného preukazu bude osoba nie celkom zdravotne a psychicky spôsobilá, náchylná v zaťažovaných situáciách k neprimeraným excesom.

K § 21

Odborná spôsobilosť sa preukazuje zložením skúšky odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou. Ustanovuje sa, že podrobnosti o rozsahu a spôsobe vykonania skúšky odbornej spôsobilosti ustanov í všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra slovenskej republiky.

Návrh zákona tiež predpokladá úplné alebo čiastočné započítanie skúšky. Úplne sa započítava skúška príslušníkovi Policajného zboru, Železničnej polí cie Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, ozbrojených síl Slovenskej republiky, vykonávajúcemu profesionálnu službu, colnej spr ávy a Národného bezpečnostného úradu, ktorí zbrane a strelivo používajú pri výkone služby podľa osobitného právneho predpisu a u zamestnanca obecnej polície ak žiada o vydanie zbrojné ho preukazu skupiny B alebo C.

Èiastočne sa započíta skúška žiadateľovi, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie alebo vysokoškolské policajné vzdelanie, stredoškolské policajné alebo vojenské vzdelanie, poľovníkovi, lesníkovi, športovému strelcovi, ktorý je členom štátnej reprezentácie, znalcovi z odboru zbraní a streliva, odborníkovi z výskumu, vývoja a skúšania zbraní a streliva, lekárovi a absolventovi strednej zdravotníckej školy.

K § 22

Návrh predpokladá, že držiteľ zbrojného preukazu môže požiadať o rozšírenie o ďalšiu skupinu zbrojné ho preukazu, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

K § 23

Platnosť zbrojného preukazu sa ustanovuje na dobu 10 rokov a fyzickej osobe, ktorá je na území Slovenskej republiky prihlásená na iný než trval ý pobyt iba na dobu na ktorú je prihlásená na pobyt.

K § 24

Upravuje lehotu na podanie žiadosti o vydanie nového zbrojného preukazu, ktorá sa podáva najneskôr 30 dní pred ukončením platnosti zbrojného preukazu. Vypúšťa sa ustanovenie o povinnosti podať žiadosť najskôr 60 dní pred ukončením platnosti zbrojného preukazu.

Nový zbrojný preukaz nebude vydaný držiteľovi zbrojného preukazu, ktorého doba platnosti vypršala, ak nebude spĺňať podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti, ktorú musí policajný útvar rozhodujú ci o vydanie nového zbrojného preukazu skúmať i v tomto prípade alebo v prípade, ak žiadateľ prestal byť držiteľ poľovného lístku alebo prestal byť členom športového oddielu, ktorý má vo svojej činnosti športovú streľbu.

Opätovné preukazovanie odbornej spôsobilosti sa na vydanie nového zbrojného preukazu nevyžaduje.

K § 25

Taxatívne sa vymedzuje, kedy dochádza k zániku platnosti zbrojného preukazu. Súčasne sú stanovené okolnosti, kedy o neplatnosti zbrojného preukazu rozhoduje policajný útvar. V prípade ohlásenia straty alebo odcudzenia zbrojného preukazu, pri jeho poškodení alebo v prípade, že obsahuje údaje, ktoré nezodpovedajú skutoč nosti, vydá policajný útvar nový zbrojný preukaz a to bez žiadosti, pôjde o tzv. duplikát a bude vydaný s dobou platnosti pôvodného zbrojného preukazu.

K § 26

Taxatívne sú vymedzené dôvody, keď policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu. Rozhodnutie o odňatí zbrojn ého preukazu na poľovné účely vydá policajný útvar, ak osoba mladšia ako 21 rokov prestala spĺňať podmienky ustanovené v § 18 ods. 2 a 3 Policajný útvar taktiež rozhodne o odňatí zbrojné ho preukazu skupiny E, ak držiteľ prestal byť členom štátnej reprezentácie v streleckej disciplíne, resp. ak zrušil súhlas na jeho vydanie zákonný zástupca.

K § 27

Oprávnenia držiteľom jednotlivých skupín zbrojných preukazov sú stanovené tak, aby umožňovali držiteľovi zbrojného preukazu naplniť účel, pre ktoré žiadal o vydanie zbrojn ého preukazu.

K § 28

Návrh vymedzuje povinnosti držiteľa zbrojného preukazu tak, aby sa zabránilo neoprávnenému používaniu zbraní a streliva, zbrojných preukazov a preukazov zbraní v záujme ochrany ž ivota, majetku, verejného poriadku a bezpečnosti.

K § 29

Súčasná právna úprava používa pojem hromadný zbrojný preukaz ako verejnú listinu, ktorou právnická osoba preukazuje oprávnenie na držanie zbrane a streliva na ochranu osôb a majetku, držanie zbrane a streliva na výkon povolania, zamestnania alebo oprávnenia podľa osobitného predpisu, držanie zbrane a streliva na poľovné účely, držanie zbrane a streliva na športové účely, držanie zbrane na zberateľské účely a držanie streliva na zberateľské účely. Z dôvodu ujednotenia pojmoslovia je pojem hromadný zbrojný preukaz nahradený pojmom zbrojná licencia. Zbrojná licencia oprávňuje fyzickú osobu podnikateľa alebo právnickú osobu nadobúdať do vlastníctva a držať zbrane a strelivo v stanovenom rozsahu podľa jednotliv ých skupín zbrojnej licencie. Týmto je postavenie fyzickej osoby podnikateľa postavené na jednej úrovni s právnickou osobou. Navrhovaná ú prava ustanovuje skupinu A, B, C, D, E, F a G. Oproti predchádzajúcej právnej úprave prišlo k zvýšeniu počtu o jednu skupinu. Novou skupinou zbrojnej licencie je skupina A – vývoj a vý roba zbrane alebo streliva a skupina B – opravy, úpravy, ničenie, znehodnocovanie alebo výroba rezu zbrane a streliva. Zároveň sa zjednotila skupina na uskutočňovanie športovej č innosti so skupinou na uskutočňovanie kultúrnej alebo záujmovej činnosti do skupiny E.

K § 30

Zbrojná licencia sa vydáva na základe písomnej žiadosti, ktorej obsah je vymedzený, ak sú splnené ustanovené podmienky.

Podmienky na vydanie zbrojnej licencie sú stanovené tak, aby zbrane a strelivo mohli nadobudnúť do vlastníctva a držať len subjekty, ktoré budú zbrane a streliva užívať na svoju podnikate ľskú alebo obdobnú činnosť alebo záujmovú činnosť. Spoločnou podmienkou pre všetky subjekty žiadajúce o vydanie zbrojnej licencie je spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť a spôsobilosť podľa § 19 zákona.

K § 31

Návrh predpokladá , že držiteľ zbrojnej licencie môže požiadať o rozšírenie skupiny zbrojnej licencie ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom.

K § 32

Taxatívne je vymedzené, kedy dochádza k zániku platnosti zbrojnej licencie. Ustanovuje sa postup po skončení platnosti zbrojnej licencie.

K § 33

Taxatívne sa vymedzujú dôvody, keď policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojnej licencie. Dôvody sú stanovené tak, aby držiteľ zbrojnej licencie nebol ten, kto prestal splňovať podmienky na vydanie zbrojnej licencie.

K § 34

K jednotlivým skupinám zbrojnej licencie sú stanovené oprávnenia tak, aby jasne vymedzovali nadobúdanie vlastníctva zbrane a streliva.

K § 35

Povinnosti držiteľa zbrojnej licencie sú stanovené tak, aby bolo zabezpečené manipulovanie so zbraňami a strelivom podľa tohto zákona a bezpečné používanie zbraní v zá ujme ochrany zdravia a majetku osôb, bezpečnosti a vnútorného poriadku.

K § 36

Povinnosti zodpovednej osoby držiteľa zbrojnej licencie sú stanovené tak, aby bolo zabezpečené bezpečné manipulovanie so zbraňami a strelivom podľa tohto zákona a tým bola zabezpečená bezpečnosť osôb.

K § 37

Ustanovuje sa povinnosť zbraň kategórie A, B a C zaevidovať. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zbrane kategórie D. Povinnosť zbraň zaevidovať sa nevzťahuje aj na zbrane, ktoré sú u podnikateľa v odbore zbraní a streliva ako obchodný tovar.

Je ustanovená povinnosť pri zaevidovaní zbrane predložiť nákupné povolenie a zbraň kategórie A alebo B, alebo zbraň kategórie C. Dokladom o zaevidovaní zbrane je preukaz zbrane, ktorý je definovaný ako verejná listina.

Policajný útvar nevydá preukaz zbrane na zbraň, ktorá nie je označená krajinou pôvodu alebo nie je označená výrobnou značkou, výrobným číslom, skúšobnou značkou s vý nimkou zbraní držaných na zberateľské účely, zbraň kategórie A, B alebo C, ktorú fyzická osoba alebo právnická osoba nie je oprávnená podľa tohoto zákona vlastniť, držať alebo nosiť ktorej vlastník nemôže preukázať spôsob zákonného nadobudnutia jej vlastníctva. Takúto zbraň je jej vlastník povinný odovzdať do úschovy.

K § 38

Pre policajný útvar sa ustanovuje povinnosť vyzvať držiteľa zbrane, aby tento predložil zbraň na jej overenie, ak pri kontrole zbrane zistil, že od posledného overenia uplynula lehota 10 rokov pri kr átkej guľovej zbrani, 15 rokov pri brokovej zbrani, 20 rokov pri dlhej guľovej zbrani alebo kombinovanej zbrani. Výzve je povinný držiteľ zbrane vyhovieť do 60 dní. Za účelom kontroly sa ukladá povinnos ť autorizovanej osobe vždy k desiatemu dňu v mesiaci zaslať zoznam skúšaných zbraní ministerstvu.

K § 39

Ustanovujú sa podmienky úschovy zbrane a streliva a oprávnenia držiteľa zbrane, ktorého zbrane sú v úschove. Taktiež sa ustanovuje povinnosť orgánom, ktoré v trestnom konaní, konaní o priestupku alebo v inom konaní rozhodli o strelných zbraniach a strelive, ktoré sú v úschove, zaslať do 7 dní právoplatné rozhodnutie policajnému útvaru. Zbrane, ktoré sa na základe právoplatný ch rozhodnutí stali vlastníctvom štátu sa dávajú do správy ministerstva.

K § 40

Ustanovuje sa, že zbrojný sprievodný list, vydá policajný útvar na uskutočnenie trvalého vývozu zbrane kategórie A, B, C alebo streliva do týchto zbraní, trvalého dovozu zbrane kategó rie A, B alebo streliva do týchto zbraní alebo na prevoz zbrane kategórie A, B, C alebo streliva do týchto zbraní po predložení písomnej žiadosti a splnení taxatívne určených podmienok uvedených v nálež itostiach žiadosti. Určujú sa podmienky na dočasný dovoz zbrane kategórie A, B alebo C a to za účelom výkonu práva poľovníctva, resp. účasti na športovom podujatí, ktor ého súčasťou je streľba.

K § 41 až 43

Ustanovenia o trvalom vývoze, trvalom dovoze a prevoze zbraní a streliva vychádzajú z platnej právnej úpravy na úseku zbraní a streliva. Ustanovuje sa povinnosť pri trvalom vý voze odovzdať zbraň na policajný útvar za účelom vykonania kriminalistickej expertízy, či nebol so zbraňou spáchaný trestný čin. Pri trvalom dovoze zbrane kategórie C je ob čan povinný dovoz ohlásiť na policajnom útvare, ktorý vykonáva hraničnú kontrolu na hraničnom priechode; zároveň musí predložiť dovážanú zbraň, platný zbrojný preukaz a zbraň predloži ť na zaevidovanie do siedmich dní na policajnom útvare.

K § 44

Obdobne ako u zbrojnej licencie je stanovené, za akých skutočností skončí platnosť zbrojného sprievodného listu a jeho držiteľ už nebude môcť naďalej využívať oprá vnenie vyplývajúce z jeho držania.

K § 45

Ustanovuje sa možnosť odňatia zbrojného sprievodného listu. Odňatie zbrojného sprievodného listu v súčasnej právnej úprave nebolo zapracované. S týmto oprávnením súvisí i zadržanie alebo zaistenie zbrane alebo streliva. Dôvodom je zabrániť prípadnému protiprávnemu konaniu.

K § 46

V návrhu zákona sa zavádza pojem európskeho zbrojného pasu, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie jeho využívanie k cestám do členských štá tov. Rovnako bude umožnené vykonávať do týchto zbrojných pasov záznamy o vydaných povoleniach alebo zákazoch či obmedzeniach. Navrhovaná úprava vychádza zo Smernice č. 91/477/EHS.

K § 47 a 48

V súlade so Smernicou č. 91/477/EHS je navrhnuté ustanovenie o preprave zbraní alebo streliva podnikateľom. Upravuje podmienky, za ktorých je podnikateľ ovi na úseku zbraní a streliva vydané povolenie k preprave zbraní, ako má byť s týmto povolením naložené a stanovuje povinnosti obchodníka. Ustanovujú sa spoločné podmienky na vývoz, dovoz a prevoz zbran í a streliva.

K § 49 až § 51

Návrh je upravený tak, aby o povolenie prevádzkovať strelnicu žiadal jej prevádzkovateľ. Povolenie sa vydáva na základe žiadosti, ktorá má vymedzený obsah. Vedľa tejto ž iadosti sa predpokladá predloženie ďalších dokladov k tomu, aby mohlo byť objektívne rozhodnuté. V návrhu je navrhnuté ustanovenie, ktoré umožní pozastavenie prevádzky strelnice, ak nebudú splnené podmienky jej bezpečnej prevádzky. Na prevádzkovanie strelnice musí mať prevádzkovateľ povolenie, je teda povinný ustanoviť správcu strelnice, ktorý musí byť držiteľ om zbrojného preukazu A, B, C, D alebo E.

Navrhovaná úprava vymedzuje podmienky, za ktorých sa môže fyzická osoba stať správcom strelnice a súčasne ustanovuje jeho povinnosti.

K § 52

Určujú sa podmienky, kedy policajný útvar musí rozhodnúť o pozastavení prevádzkovania strelnice a kedy je to na jeho správnom uvážení a kedy zruší rozhodnutím povolenie na prevá dzkovanie strelnice.

K § 53

Návrh zavádza inštitút predbežného zaistenia zbrane, streliva, zbrojného preukazu, preukazu zbrane alebo zbrojného sprievodného listu bezprostredne po zistení porušenia povinností stanovený ch navrhovaným zákonom a zabrániť tým tak v pokračovaní protiprávneho konania. Následne sa bude rozhodovať buď o zaistení zbrane, odňatí zbrojného preukazu alebo odň atí zbrojného sprievodného listu.

K § 54

Ïalej sa zavádza inštitút zaistenia zbrane, streliva, zbrojného preukazu, preukazu zbrane alebo zbrojného sprievodného listu. Navrhovaná úprava umožňuje inštitút zaistenia použiť , ak bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin uvedený v § 19 ods. 1.

K § 55

Všeobecne je stanovená povinnosť tomu, kto prechováva zbrane alebo strelivo tieto zabezpečiť proti ich strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Oproti súčasnej právnej úprave sa zákonom stanovujú podmienky na zabezpečenie zbraní a to vzhľadom na počet zbraní a množstva nábojov.

K § 56

Navrhovaná úprava umožňuje v presne určených prípadoch a za dodržania stanovených podmienok zveriť zbraň kategórie B alebo C alebo strelivo do týchto zbraní osobe, ktorá nie je dr žiteľom zbrojného preukazu. Vypožičať alebo prenajať zbraň kategórie B alebo C inému držiteľovi príslušnej skupiny zbrojného preukazu je možné len spolu s preukazom zbrane a potvrdením o vypožičaní alebo prenájme zbrane, ktoré potvrdzuje policajný útvar.

K § 57

Návrh vychádza z platnej právnej úpravy na úseku zbraní a streliva. Podľa navrhovanej právnej úpravy povolenie vystavovať zbrane a strelivo vydáva ministerstvo.

K § 58

V návrhu sa upravuje postup vlastníka zbrane pred jej znehodnotením, zničením alebo výrobe rezu. Policajnému útvaru umožňuje vykonať potrebné zmeny v evidenčnom systéme po znehodnoten í, zničení alebo výrobe rezu zbrane. Súčasne toto ustanovenie umožní zabrániť nenahraditeľným stratám znehodnotením, zničením alebo výrobou rezu historických zbraní, ktoré sú kultú rnou pamiatkou.

K § 59

V navrhovanom ustanovení je zdôraznený vlastnícky vzťah k zbraniam a strelivu po skončení platnosti dokladov oprávňujúcich k ich držaniu. Ukladá sa povinnosť, ako so zbraňou naloži ť po zániku ich platnosti.

K § 60

Ustanovuje sa povinnosť osobám, ktoré žili s touto osobou v čase jej smrti alebo vyhlásenia za màtvu v spoločnej domácnosti, oznámiť smrť alebo vyhlásenie za màtveho držiteľ a zbrane a streliva na akýkoľvek policajný útvar, aby nedochádzalo k nebezpečiu zneužitia zbrane, o ktorú sa už jej oprávnený držiteľ nemôže postarať. Súčasne je tu stanovená povinnosť prí slušnému útvaru polície, aby informoval orgán, ktorý vykonáva konanie o dedičstve, o skutočnosti, že premetom dedičstva je zbraň alebo strelivo.

K § 61

Ustanovením sa upravuje postup osoby, ktorá nadobudla do vlastníctva zbraň alebo strelivo dedením a nie je oprávnená k jej držaniu.

K § 62

Ukladá sa orgánom, ktoré rozhodujú v trestnom konaní alebo v konaní o priestupku, povinnosť zasielať opis rozhodnutia policajnému útvaru a to z dôvodu, aby policajný ú tvar vedel, ako so zbraňou alebo strelivom ďalej nakladať.

K § 63

Ustanovuje sa všetkým nálezcom povinnosť, aby nájdené doklady (zbrojný preukaz, zbrojnú licenciu, zbrojný sprievodný list, európsky zbrojný pas alebo preukaz zbrane) neodkladne odovzdal prí slušníkovi Policajného zboru alebo ktorémukoľvek policajnému útvaru, aby nemohlo prísť k ich zneužitiu.

Pri nájdení zbrane je ten, kto ju nájde, povinný oznámiť túto skutočnosť príslušníkovi Policajného zboru.

K § 64 až § 66

Navrhnutá koncepcia informačných systémov vychádza z potrieb ministerstva pri výkone štátnej správy na úseku zbraní a streliva. Zahàňa podmienky poskytovania údajov a príslušn é obmedzenia pri poskytovaní dát z týchto systémov. Na ochranu údajov sa budú všeobecne vzťahovať právne predpisy o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

V návrhu sa taxatívne uvádza, aké informačné systémy bude možné viesť, respektíve aké údaje sa budú môcť zhromažďovať. Splnomocňuje sa ministerstvo na poskytovanie ú dajov z týchto systémov.

K § 67

Týmto ustanovením sa vymedzuje pôsobnosť na úseku zbraní a streliva, a to ako pre ministerstvo, krajské riaditeľstvo a okresné riaditeľstvo Policajného zboru.

Výkon dozoru sa riadi základnými pravidlami kontrolnej činnosti podľa osobitného právneho predpisu (zákon o štátnej kontrole).

K § 68 a 69

Vymedzuje sa výška pokuty, ktorú možno uložiť za porušenie povinností uložených zákonom. Zároveň je stanovené, že správne delikty a priestupky prejednáva policajný útvar.

K § 70

Vymedzuje sa vzťah návrhu zákona k správnemu poriadku. Ustanovuje sa, kedy sa nevydáva rozhodnutie v konaní o vydanie nákupného povolenia, zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, zbrojn ého sprievodného listu alebo európskeho zbrojného pasu.

K § 71

Určuje sa výnimka na držanie zbraní alebo streliva, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania pre osoby, ktoré sú zapísané v zoznamoch znalcov.

K § 72

Navrhnuté prechodné ustanovenie rieši otázku platnosti dokladov vydaných pred účinnosťou predkladaného návrhu zákona.

V súvislosti s novou kategorizáciou zbraní je potrebné stanoviť prechodný režim na nakladanie so zakázanými zbraňami ktoré podliehajú povoleniam. Vlastníkom uvedený ch zbraní je nevyhnutné dať možnosť upraviť si právne vzťahy podľa tohto zákona.

K § 73

Nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona je potrebné zrušiť platnosť predchádzajúcej právnej úpravy.

K Èl. II

Navrhovaná právna úprava zákona o strelných zbraniach a strelive vyžaduje novelizáciu živnostenského zákona. Za vzdelanie v odbore sa považuje napr. ukončené štúdium na SOU Š . A. Jedlíka Nitra – odbor puškárstvo.

K Èl. III

Navrhovaná právna úprava zákona o strelných zbraniach a strelive vyžaduje novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. IV

Navrhovaná právna úprava zákona o strelných zbraniach a strelive vyžaduje novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. V

Ustanovuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. januára 2004. Účinnosť niektorých ustanovení sa predpokladá dňom platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

V Bratislave 5. februára 2003

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

7

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Navrhovaným zákonom sa upraví aplikácia čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. Doteraz nebola táto problematika upravená žiadnym právnym predpisom. Prijatí m navrhovaného zákona sa dosiahne súlad so Smernicou Rady Európy č. 86/278/ EHS o ochrane životného prostredia, predovšetkým pôdy v prípade, ak sa používajú kaly v poľnohospodárstve (ďalej len ' smernica'), ktorá je súčasťou právnych predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva a zodpovednou inštitúciou za aproximáciu legislatívy EÚ v tejto oblasti je Ministerstva životné ho prostredia SR. Transpozícia predmetnej smernice do návrhu zákona sa vykonáva z dôvodu, že jej problematika patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Smernica sa dotýka iba aplikácie čistiarenského kalu na poľnohospodársku pôdu. Predložený návrh zákona má šir ší rozsah. Upravuje aplikáciu nielen čistiarenských kalov, ale aj dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy vymedzenej návrhom zákona.

Dôvodom na predloženie návrhu zákona je skutočnosť, že čistiarenské kaly a dnové sedimenty vo svojom zložení maj ú využiteľné agrochemicko-výživové a pedomelioračné zložky (dusík, fosfor a organické látky), ktoré ich oprávňujú k aplikácii do poľnohospodárskych pôd. Súčasne ale obsahujú aj zložky pre pôdu, vodu a potravinový reťazec vo zvýšených koncentráciách rizikové a preto si vyžadujú kvalifikovanú aplikáciu do pôdy, aby sa zabránilo jej kontaminácii, zvýš ila sa rentabilita pestovania plodín a aby sa v pôde nehromadili čistiarenské kaly a dnové sedimenty ako odpad na skládkach so všetkými negatívnymi dôsledkami. Navrhovaný zákon nevyníma kaly z pô sobnosti zákona o odpadoch, len umožňuje za určitých podmienok zhodnotiť tie odpady, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v navrhovanom zákone.

Stav v oblasti nakladania s kalmi bol dlhodobo poznamenaný nárazovým prerušení m odbytu kalov rozpadom trhu kompostov ako aj iniciatívnou snahou pôvodcov tohto odpadu riešiť daný problém individuálne v rámci svojich možností v podmienkach, keď v celospoločenskom meradle neboli vytvorené ekonomické a organizačné predpoklady pre zaistenie náhradných spôsobov nakladania s kalmi a hranice vymedzovala legislatívna úprava platná pre odpadové hospodárstvo vo všeobecnej rovine, bez zohľadnenia špecif ík problematiky kalov. Komunálne kaly a nevhodný spôsob nakladania s nimi môžu významnou mierou prispievať k ohrozeniu nielen podzemných a povrchových vôd, ale aj ostatných zložiek životného prostredia.

V snahe zabrániť kontaminácii ošetrovaných pôd a následne aj potravinového reťazca je zloženie kalov sledované a koncentrácia škodlivín v nich limitovaná. V Slovenskej republike v uplynulom období upravovala využívanie kalov iba STN 46 5735 Priemyselné komposty, ktorá určovala podmienky využívania kalov z čistiarní odpadových vôd ako surovinu pre komposty a stanovovala limitné koncentrácie ťažký ch kovov (As, Cd, Cr, Cu, Hg, Mo, Ni, Pb, Zn).

Okrem toho bol pre priamu aplikáciu čistiarenských kalov do pôdy rozpracovaný návrh všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstva pôdohospodárstva SR o podmienkach priamej aplikácie stabilizovaných č istiarenských kalov a dnových sedimentov na pôdu, dôsledne preferujúci ochranu pôdneho fondu, ktorý nebol prijatý. Cennou pomôckou v procese aplikácie kalov na pôdu bol metodický materiál 'Metodika priamej aplik ácie stabilizovaných čistiarenských kalov a dnových sedimentov na pôdu', schválený Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktorý stanovuje zásadné podmienky a obmedzenia pre tento proces, medzné koncentrácie škodlivín v kale a v pôde, ako aj maximálny vstup škodlivín do pôdy.

Z dôslednej analýzy podmienok, v ktorých aplikácia kalov prebieha vyplýva, že je potrebné systémové riadenie kvality a využívania kalov a prioritou pri zabezpečovaní udržateľného hospodárenia s kalmi je vypracovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vedeckých princípoch, ktoré budú vyhovovať podmienkam na ochranu všetkých funkcií pôdy a zároveň chrániť zdravie ľudí a životn é prostredie.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s článkom 44 o ochrane životného prostredia a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona sa nepredkladá Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), nakoľko sa jeho problematika netý ka oblastí ustanovených v § 3 citovaného zákona.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí, zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Doložka finančný ch, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Dopad na verejné financie

Prijatie návrhu zákona nevyvolá dopad na verejné financie, naopak v prí pade uložených pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu ho môže pozitívne ovplyvniť.

Dopad na životné prostredie

Riadené zhodnocovanie čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov aplik áciou do pôdy je v súlade so zásadami štátnej pôdnej politiky a spĺňa podmienky trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie.

Dopad na zamestnanosť

Navrhovaný zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do p ôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie prá va uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (Životné prostredie) a medzi priority odporúčané v Bielej knihe (8. Životné prostredie – VII Zásady hospodárenia s odpadom).

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou pod ľa screeningu 2001 a je krátkodobou prioritou podľa NPAA. Návrh zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

Slovenská republika akceptuje acquis v kapitole 'Životné prostredie' platné k 31. decembru 1999 a je pripravená na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004.

4.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a) v primá rnej legislatíve a to v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (amsterdamské znenie) v čl. 174,

1.b) v sekundárnej legislatíve a to v smernici Rady č. 86/278/EHS o ochrane životného prostredia, predov šetkým pôdy, ak sa používajú kanalizačné kaly v poľnohospodárstve v znení smernice Rady č. 91/692/EHS zo dňa 23. decembra 1991 štandardizácia a racionalizácia správ o zavádzaní niektorý ch smerníc o životnom prostredí.

Táto smernica upravuje spracovanie kalu, chemické znečistenie kalu, hygienické aspekty, poľnohospodársku hodnotu kalu a jeho účinky na životné prostredie,

c) preklady smerníc Rady existujú a nachádzajú sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke Úradu vlády Slovenskej republiky.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie: úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:

Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje podmienky využívania čistiarenského kalu a dnových sedimentov tak, aby sa zabránilo nepriaznivým ú činkom na pôdu, rastlinnú produkciu a vegetáciu, zvieratá a ľudí. Len pri dodržaní presne definovaných postupov je možné aplikovať odpady do pôdy bez ohrozenia jej základných funkcií a životné ho prostredia vôbec. Ïalej ustanovuje povinnosti producenta a odberateľ čistiarenského kalu a dnových sedimentov a sankcie za nedodržanie povinností a podmienok aplikácie a uvádza smernice Európskych spoloč enstiev, ktoré sa transponujú do navrhovaného zákona.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy a zdroj, teda pôvod kalu a dnových sedimentov, definuje sa upravený kal z dôvodu, ž e vlastnosti upraveného a neupraveného kalu sú odlišné. Pre aplikáciu sa povoľuje použitie len upraveného (stabilizovaného) čistiarenského kalu. Aplikácia surového, nestabilizovaného čistiarenské ho kalu nie je možná.

K § 3

Stanovujú sa presné podmienky aký kal z akého typu odpadových vôd je možné aplikovať do pôdy. Povolený je len kal upravený, z mestských čistiarní odpadových vôd a kalov z podobnými vlastnosť ami ako mestské odpadové vody. Zakazuje sa použitie kalov zo septikov a podobných zariadení na čistenie splaškov a priemyselných kalov.

K § 4

Z dôvodov zamedzenia zdravotného (hygienického) ohrozenia jednotlivých zložiek životného prostredia je dôležité regulovať koncentrácie rizikových látok v čistiarenskom kale a dnových sedimentoch, presne stanoviť časové limity medzi ich aplikáciou a aktivitami na pôde. Maximálne množstvá čistiarenského kalu a dnov ých sedimentov, ktoré je možné aplikovať do pôdy musia zohľadňovať výživovú potrebu rastlín, kvalitatívne vlastnosti pôdy a zdroje povrchových a podzemných vôd. Veľmi obmedzené a konkré tne je stanovené použitie čistiarenského kalu a dnových sedimentov na lesnú pôdu, aby sa minimalizoval alebo úplne vylúčil priamy kontakt živých organizmov s aplikovaným čistiarenským kalom alebo dnový mi sedimentmi na pôde.

K § 5

Taxatívne sú stanovené podmienky a časové limity, kedy je aplikácia čistiarenského kalu a dnových sedimentov do po ľnohospodárskej pôdy zakázaná a to vo vegetačnom období, ktorých zberané časti sú v priamom kontakte s poľnohospodárskou pôdou a v prípade lesnej pôdy musí byť zamedzený priamy kontakt medzi n ávštevníkmi lesa a ošetrenými plochami. Zakazuje sa aplikácia čistiarenského kalu s obsahom sušiny pod 18 % s výnimkou malých čistiarní odpadových vôd s ekvivalentným počtom obyvateľov pod 5000 z d ôvodu, že v súčasnosti nie všetky sú vybavené strojovým odvodňovaním kalu potrebným na získanie stanoveného obsahu sušiny.

K § 6

Regulácia rizikových látok, ktoré sa dostanú aplikáciou do pôdy je zabezpečená stanovením koncentračný ch limitov rizikových látok v pôde, čistiarenskom kale a dnových sedimentoch. Producent čistiarenského kalu a producent dnových sedimentov je povinný zabezpečiť nielen odber vzoriek čistiarenského kalu alebo dnov ých sedimentov ale aj vzorky pôdy na ktorú budú aplikované. Analýzy na obsah vybraných ukazovateľov, ktoré zahrňujú aj rizikové látky musia byť vykonané pred aplikáciou a môže ich vykonať len tak é pracovisko, ktoré je pre tieto činnosti odborne pripravené, aby poskytnuté výsledky boli reprezentatívne a všeobecne akceptovateľné. Z toho dôvodu sa ustanovuje, ktoré pracoviská môžu vykonávať analýzy a aké podmienky musí pracovisko spĺňať. Tiež sú predpísané analytické metódy pre odber vzoriek a stanovenie rizikových látok v pôde, čistiarenskom kale a dnových sedimentoch. Súčasť ou návrhu zákona sú aj odporúčané metódy stanovenia vybraných ukazovateľov, podľa ktorých môžu byť vykonané analýzy vzoriek čistiarenského kalu, dnových sedimentov a pôdy. Stanovená poč etnosť odberov vzoriek kalu v odôvodnených prípadoch môže byť zvýšená na základe výsledkov analýz a určuje ju poverená organizácia, Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Všetky údaje o analýzach musia byť poskytnuté užívateľovi.

K § 7

Ustanovenie definuje kto povoľuje aplikáciu čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy. Každé opatre nie na zachovanie, obnovenie alebo zveľadenie vlastnosti pôdy , ktoré presahujú rámec všeobecne používaných agrotechnických opatrení si vyžaduje osobitné schválenie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pô dneho fondu, v prípade lesnej pôdy súhlas orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. O osobitné schválenie alebo súhlas musí požiadať producent čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov na zá klade zmluvnej dohody medzi producentom a odberateľom (užívateľom) a podľa vopred vypracovaného a odborne posúdeného projektu aplikácie čistiarenského kalu a dnových sedimentov a stanoviska obce. Dobre vykonaná a kontrolovaná aplikácia môže poľnohospodárom a producentom odpadu zabezpečiť prínos vtedy, ak sa materiály aplikujú do pôdy v súlade s predpismi o životnom prostredí a v súlade s kódexom sprá vnej poľnohospodárskej praxe. Z toho dôvodu sa vyžaduje, aby aplikácia čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy bola vykonaná osobou s primeraným vzdelaním a zodpovedajúcim aplikačným zariadením.

K § 8

Ustanovujú sa povinnosti pre producenta čistiarenského kalu a dnových sedimentov. Okrem vedenia evidencie o ich množstve a kvalite sa ustanovuje aj povinnosť vystaviť potvrdenie o dodávke a aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov. Evidencia vedená v zmysle tohto ustanovenia však nenahrádza povinnosť viesť evidenciu podľa z ákona o odpadoch.

K § 9

Vymedzujú sa všetky podstatné povinnosti pre odberateľa – užívateľa pôdy. Povinnosť viesť evidenciu vyplý va z požiadavky EÚ nahlasovať za určité obdobie množstvo aplikovaných čistiarenských kalov do poľnohospodárskej pôdy v konkrétnej členskej krajine. Všetky údaje podliehajú kontrole pre zabezpeč enie riadenej aplikácie odpadov do poľnohospodárskej pôdy a musia byť predložené na požiadanie kontrolnému orgánu. Odberateľ je povinný pri aplikovaní čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov uvá žiť množstvo, ktoré bude aplikované s ohľadom na obsah živín a nutričnú potrebu rastlín.

K § 10

Ustanovujú sa orgány, ktoré budú vykonávať štátnu kontrolu povinných činností, ktoré vyplývajú z ustanovení návrhu zákona.

K § 11

Ustanovuje sa náplň a rozsah činností kontrolného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva SR , ku ktorý m patrí aj vypracovávanie súhrnných správ podľa požiadaviek EÚ v zmysle článku 17 Smernice č. 86/276 /EHS, v znení č. 91/692/EHS. Ustanovenie tiež upravuje kompetencie poverených organizácií, ku ktorý m plní Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zriaďovateľskú funkciu, ktoré budú poverené vykonávať vypracovanie odborných posúdení projektov aplikácie, vedenie evidencie a povinnosti nahlasovania množstva, kvality a miesta aplikácie.

Na vykonanie zákona sa navrhuje vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorého návrh je súčasťou tohto návrhu z ákona.

K§ 12

Ustanovuje sa náplň a rozsah činností kontrolného orgánu, ktorým je Ústredný, kontrolný a skúšobný ú stav poľnohospodársky v Bratislave v súlade zo zákonom NR SR č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Ustanovuje sa oprávnenie kontrolného ústavu prijať opatrenia súvisiace so zistením kontroly na odstr ánenie negatívneho pôsobenia na pôdu. Kontrolované subjekty sú povinné kontrolnému orgánu poskytnúť všetky podklady potrebné pre výkon kontroly dodržiavania ustanovení návrhu zákona.

K § 13

Upravuje postup realizácie opatrení po vykonaní kontroly a zistení nedostatkov v dokumentácii alebo nakladaní s čistiarensk ým kalom a dnovými sedimentmi na pôde v rozpore z navrhovaným zákonom. Určená lehota sa uplatňuje v prípade vykonania nápravných opatrení, to je odstránenie stavu, kedy môže dôjsť k poš kodeniu alebo ohrozeniu pôdy, zdroja povrchových a podzemných vôd, alebo životného prostredia vôbec. Ustanovenie umožňuje vykonať kontrolu aj povereným zamestnancom ministerstva .

K § 14

Za konkrétne porušenie povinností vyplývajúce z ustanovení návrhu zákona sa navrhuje podľa závažnosti poruš enia producentovi čistiarenského kalu alebo producentovi dnových sedimentov a užívateľovi pôdy, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom uložiť pokuta. Podľa závažnosti poruš enia ustanovení je možné uložiť diferencovanú výšku pokuty.

K § 15

Ustanovenie upravuje ukladanie pokút, časové obdobie, kedy je možné pokutu uložiť a jej splatnosť.

K § 16

Ustanovenie definuje priestupky v súvislosti s aplikáciou čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov do pôdy, za ktoré je možné uložiť pokutu a jej výšku pre fyzické osoby.

K § 17

Na konanie a rozhodovanie podľa navrhovaného zákona sa bude vzťahovať zákon o správnom konaní.

V prípade, že čistiarenské kaly alebo dnové sedimenty nebudú spĺňať podmienky pre zhodnotenie podľa ustanovení navrhovaného zákona, bude sa s nimi nakladať ako s odpadmi podľa osobitného predpisu, to je z ákona o odpadoch č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Èl. II

Týmto článkom sa navrhuje novela zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh novely dorieši režim zneškodňovania odpadov podľa položky D2 prílohy č. 2 k citovanému zákonu o odpadoch.

K Èl. III

Navrhuje sa termín nadobudnutia účinnosti zákona od 1. júna 2003 okrem ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d), ktoré nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Bratislava, 5. februára 2003

Predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš D z u r i n d a , v. r.

Minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Zsolt S i m o n , v. r.

zobraziť dôvodovú správu