Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 31.12.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona o DPH nadväzuje na nelegislatívny materiál s názvom Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 235 dňa 31. mája 2012. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 spolu s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky (časť Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom) sa zameriavajú na vytváranie systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom na dani z pridanej hodnoty.

Boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je legitímnym cieľom Slovenskej republiky, uznaným aj sekundárnym právom Európskej únie, keďže daňové podvody a úniky v oblasti dane z pridanej hodnoty

-oberajú Slovenskú republiku o príjmy, ktoré by sa inak vynaložili na plnenie dôležitých hospodárskych a sociálnych funkcií,

-znižujú príjmy Európskej únie (daň z pridanej hodnoty tvorí podstatnú časť mixu príjmov, tzv. vlastný ch zdrojov Európskej únie),

-deformujú zdravé podnikateľské prostredie poskytovaním neoprávnenej daňovej výhody neserióznym podnikateľom,

-zabezpečujú financovanie iných druhov protiprávnych konaní.

Z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 vyplynula pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť implementovať opatrenie č. 35 s názvom 'Zavedenie povinnosti predkladať údaje o tuzemských dodávkach tovarov a služieb sprá vcovi dane elektronickou formou'. Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o DPH zavádza povinnosť platiteľ ov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme, tzv. kontrolný výkaz.

Platitelia dane budú povinní uvádzať v kontrolnom výkaze tie údaje, ktoré oni sami neuvádzajú už v iných typoch výkazov, ako sú napríklad colné vyhlásenia pri vývoze tovarov do tretích štátov , prípadne súhrnné výkazy pri intrakomunitárnych dodaniach tovarov do iných členských štátov. K selektívnemu výberu transakcií, ktoré je platiteľ dane povinný uvádzať v kontrolnom výkaze, prist úpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky okrem už spomínanej duplicity údajov, najmä z dôvodu potreby krížovej kontroly len tých údajov, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty v tuzemsku a platitelia dane sú zároveň osobami povinnými platiť daň.

Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Prostredníctvom automatizovaného systému krížovej kontroly v ňom uvedených údajov bude finan čná správa vedieť efektívne plánovať daňové kontroly. Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v koneč nom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozší renie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní.

Krížovou kontrolou údajov, uvedených v kontrolných výkazoch vzájomne obchodujú cich platiteľov dane, bude možné napríklad

-odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody,

-odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, prič om odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry,

-monitorovať rizikových platiteľov dane,

-preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov.

Vzhľadom na predpokladaný pozitívny efekt zavedenia kontrolného výkazu sa termí n jeho účinnosti oproti pôvodnému termínu 1. október 2014 posúva na 1. január 2014.

Podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komuniká cia medzi finančnou správou a platiteľmi dane. Keďže elektronické podávanie daňových priznaní predpokladá čerpanie dát z elektronicky vedeného účtovníctva, sumár údajov o dodávateľoch a odberateľoch platiteľa dane, v podobe elektronicky podávaného kontrolného výkazu, by nemal byť pre platiteľov dane v porovnaní so súčasným stavom neprimeranou administratívnou záťažou.

Analýza dopadov a efektu opatrení zavedených novelou zákona o DPH vykonanou zákonom č. 246/2012 Z. z. si vyžiadala prijatie ďalších legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. Ukazuje sa, že platitelia dane sa vedia rýchlo prispôsobiť platnej legislatíve a hľadajú spôsoby, ako obchádzať prípadne interpretovať zákon o DPH tak, aby dosiahli sledované nelegálne ciele. Z toho dôvodu je nevyhnutné popri opatreniach na predchádzanie najzávažnejších konaní v z ákone o DPH dbať na dôslednú implementáciu ustanovení zákona o DPH finančnou správou tak, aby bol zachovaný zmysel a podstata fungovania dane z pridanej hodnoty.

Návrhom novely zákona o DPH sa rozširuje vecná pôsobnosť už existujúcich opatrení, napr. v podobe povinnosti skladať zábezpeku aj u osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane zo zákona, alebo zmenia typ registrácie, prípadne rozš írenie tuzemského sektorového prenosu daňovej povinnosti.

Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (návrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013). Ide o vybrané druhy poľnohospodá rskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Informácie z finančnej správy taktiež preukázali potrebu zavedenia nových opatrení na predchádzanie daňovým únikom, okrem kontrolného výkazu je to napríklad pokračovanie lehoty na úpravu odpočítanej dane u nadobúdateľa investičného majetku, ktorým je nehnuteľnosť, prí padne zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky na uplatnenie osobitnej úpravy, iba ak faktúra z iného členského štátu obsahuje slovnú informáciu o predaji tovaru v režime osobitnej úpravy.

Zároveň so zavedením nových opatrení v boji proti daňovým podvodom a únikom má Ministerstvo financií Slovenskej republiky v úmysle neustále zlepšovať kvalitu podnikateľského prostr edia v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to najmä odstraňovaním administratívnych prekážok podnikania, znižovaním administratívnej záťaže a celkovým zjednodušením legislatívy, čo sa odzrkadlí vo v äčšej právnej istote platiteľov dane.

Medzi opa trenia tohto typu patrí najmä

-úprava postupu pri zmene registrácie z § 5 a 6 na § 4,

-úprava postupu pri zrušení registrácie pre daň podľa § 7 a 7a,

-odstránenie povinnosti zaplatiť daň pre určité osoby, ak splatná daň nepresiahne sumu 5 eur,

-odstránenie povinnosti zahraničnej osoby registrovať sa pre daň podľa § 5 len kvôli dovozu tovaru z tretieho štátu.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

Účinnosť návrhu novely zákona o DPH sa navrhuje 1. januára 2014.

Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v sú lade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy(v tis. eur)20142015201620172018Príjmy verejnej správy celkom000-454 624- 23 426v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť VPS

0

0

0

-454 624

-23 426z toho: - vplyv na ŠR VPS000-454 624-23 426- vplyv na územnú samosprávu00000Výdavky verejnej správy celkom00017 001 17 895v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

VPS / program 08H

0

0

0

17 001

17 895z toho: - vplyv na ŠR VPS00017 001 17 895- vplyv na územnú samosprávu00000Celková zamestnanosť 00000- z toho vplyv na ŠR 00000Financovanie zabezpečené v rozpočte00000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť00000 Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)20142015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)000471 625

41 321 z toho vplyv na ŠR000471 62541 321 financovanie zabezpečené v rozpočte0000

0

ostatné zdroje financovania00000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora000471 62541 321

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude mať zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného vý padku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štátnej pokladnice, vplyv opatrenia na hrubý dlh a úrokové náklady dlhu by bol nulový. V dôsledku poklesu rezervy by sa však znížili úrokové príjmy z aktív.

Zavedenie kontrolného výkazu o konkrétnych obchodných transakciách platiteľa dane má napomôcť efektívnemu potláčaniu daňových podvodných aktivít. Vybrané údaje z kontrolného výkazu bude možn é konfrontovať s údajmi, ktoré platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní. Vytvorí sa tým efektívna možnosť krížovej kontroly týchto údajov s údajmi jednotlivých obchodných partnerov a bude smerovať k posilneniu príjmov štátneho rozpočtu. Aj ďalšie navrhované opatrenia, ktoré sú zamerané na potláčanie aktivít smerujúcich k vyhýbaniu sa platbe dane, napr. proti úmyselnému zamieň aniu bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatňovania dane pri kúpe ojazdených motorových vozidiel, budú v konečnom dôsledku znamenať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Charakter navrhovaný ch opatrení neumožňuje kvantifikovať výšku vplyvu na štátny rozpočet.

Na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systé me dane z pridanej hodnoty sa ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom navrhuje zaviesť prenos daňovej povinnosti aj na vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Vplyv uvedeného opatrenia nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že nie sú k dispozícií disagregované údaje na požadovanej úrovni. Opatrenie bude mať negatí vny vplyv na hotovostné plnenie výnosu DPH z transakcií podliehajúcich tuzemskému samozdaneniu z dôvodu presunutia platby DPH na konečného spotrebiteľa. Uplatň ovanie samozdanenia bude znamenať výpadok hotovostných platieb dane dodávateľmi, ktoré by boli uplatnené ako odpoč et dane na vstupe príjemcom tovaru, ale s jedno alebo dvoj – mesačným oneskorením. Zmena hotovostného plnenia dane sa m ôže do určitej miery premietnuť aj do akruálneho výnosu dane počítaného na základe posunu hotovostného plnenia.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH navrhuje zavedenie ďalšej série ustanovení , ktorých cieľom je predchádzanie daňovým podvodom a únikom na dani z pridanej hodnoty. Popri rozšírení vecnej pôsobnosti niektorých už prijatých opatrení (napr. zábezpeka na daň) sa zavádzajú aj úplne nové nástroje, ktorých cieľom je efektívne potlačenie podvodných aktivít.

Keďže finančná správa má len obmedzené informácie o konkrétnych obchodných transakciách platiteľa dane, kontrolný výkaz, ktorý obsahuje stanovené údaje z prijatých a vydaných faktúr platite ľa dane, predstavuje najvýznamnejší nástroj na boj proti daňovým podvodom a únikom novely zákona o DPH. Vybrané údaje z kontrolného výkazu bude možné konfrontovať s údajmi, ktoré tento platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní, omnoho väčším prínosom však bude krížová kontrola týchto údajoch s údajmi jednotlivých obchodných partnerov platiteľa dane.

Automatizované spracovávanie kontrolného výkazu finančnou správou si vyžaduje jeho podávanie v elektronickej podobe, čerpajúc pritom údaje z elektronicky vedeného účtovníctva. Okrem zlepšenej analýzy riz ík je sekundárnym efektom zavedenia kontrolného výkazu aj zlepšenie plnenia daňových povinností platiteľov dane a zároveň predpokladaný pozitívny dopad na výber dane z pridanej hodnoty.

Na základe poznatkov z praxe pristúpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky k zavedeniu ďalších opatrení, ktoré sa zameriavajú na eliminá ciu aktivít smerujúcich k vyhýbaniu sa platbe dane. Ide napríklad o úmyselné zamieňanie bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatňovania dane využívanej najmä pri kúpe ojazdených motorový ch vozidiel z iného členského štátu. V tejto súvislosti sa umožňuje novelou zákona o DPH použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane len vtedy, ak je špecifikovaná na faktúre vydanej k dodaniu motorové ho vozidla. Podobným opatrením smerovaným proti vyhýbaniu sa platbe dane je aj pokračovanie úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku, ktorým je nehnuteľnosť u právnych nástupcov.

Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňový m podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom syst éme dane z pridanej hodnoty. Ide o vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Vplyv uvedeného opatrenia nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že nie sú k dispozícií disagregované údaje na požadovanej úrovni. Opatrenie bude mať negatí vny vplyv na hotovostné plnenie výnosu DPH z transakcií podliehajúcich tuzemskému samozdaneniu z dôvodu presunutia platby DPH na konečného spotrebiteľa. Uplatň ovanie samozdanenia bude znamenať výpadok hotovostných platieb dane dodávateľmi, ktoré by boli uplatnené ako odpočet dane na vstupe príjemcom tovaru, ale s jedno alebo dvoj – mesačným oneskorením. Zmena hotovostného plnenia dane sa môže do určitej miery premietnuť aj do akruálneho výnosu dane počítaného na zá klade posunu hotovostného plnenia.

K zlepšeniu podnikateľského prostredia nevyhnutne prispievajú aj úpravy legislatívno-technického charakteru, ktoré pre určité situácie dopĺňajú chýbajúci zákonný postup a zvyšujú tým prá vnu istotu platiteľov dane. K takýmto opatreniam patria napríklad právna úprava zmeny typu registrácie pre daň, úprava zrušenia registrácie pre daň.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení s účinnosťou od 1. januára 2014.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dô vodu konsolidácie verejných financií a značne napätej situácie v príjmovej časti štátneho rozpočtu odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017 presunie negatívne fiškálne vplyvy o tri roky neskôr t.j. do roku 2017.

Samozdanenie dovozu tovaru z tret ích štátov nebude mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 95), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom kvartáli roka). Veľkosť tohto vplyvu bude závisieť od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre využívanie samozdanenia. Pri predpoklade, že samozdanenie sa bude vzťahovať na 2/3 dovozu z tretích krajín, bude negatívny vplyv na hotovostný vý nos DPH v roku 2017 vo výške 454,6 mil. Eur (0,5% HDP). Tento výpadok sa prejaví najmä v prvý ch troch mesiacoch roku, kedy poklesne hotovostný výnos DPH na colných úradoch z dôvodu uplatnenia samozdanenia, pričom zároveň budú ešte vyplácané vzniknuté nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej na colných úradoch z konca roku 2016. Negatívny vplyv v ďalších rokoch vyplýva výlučne z očakávaného medziročného rastu výberu DPH na colných úradoch. V roku 2018 by bol vo výške 23,4 mil. Eur.

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude toto opatrenie mať pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného výpadku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štá tnej pokladnice, vplyv opatrenia na hrubý dlh a úrokové náklady dlhu by bol nulový. V dôsledku poklesu rezervy by sa však znížili úrokové príjmy z aktív.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie Tabuľka č. 4

Príjmy (v tis. eur) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017 2018Daňové príjmy (100)1000-454 624- 23 426 DPH (131)000-454 624- 23 426Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančn ými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 0 00 -454 624- 23 426 1 – príjmy rozp ísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

Tabuľka č. 5

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka20142015201620172018 Bežné výdavky (600)00017 00117 895 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)200017 00117 895 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom00017 00117 895 z toho výdavky na ŠR00017 00117 895 Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Predpokladá sa, že zmeny navrhované v novele zákona o DPH budú mať pozití vny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Väčšina opatrení zameraná na boj proti daňovým podvodom a únikom je navrhnutá tak, aby predchádzala podvodným aktivitám, to znamená, že pre legá lne podnikajúce subjekty nebude predstavovať administratívnu záťaž. Priamo dotknuté týmito opatreniami však budú tie subjekty, ktoré cielene využívajú legislatívne medzery v zákone o DPH, prípade zá kon o DPH účelovo interpretujú. Takýchto osôb sa dotkne napríklad povinnosť zložiť zábezpeku na daň, ak sa stanú platiteľmi dane zo zákona, prípadne si zmenia typ registrácie pre daň a zároveň sa považujú za daňovo nespoľahlivých, keďže v minulosti pôsobili v postavení spoločníkov alebo konateľov obchodných spoločností s nedoplatkami na dani z pridanej hodnoty. Podobnú personálnu pô sobnosť má aj opatrenie týkajúce sa úmyselného zamieňania bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatnenia dane pri kúpe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov, kedy osobitnú úpravu bude možné uplatniť len v prípade jej vysloveného označenia na faktúre, a takisto povinnosť pokračovať v úprave dane odpočítanej pri investičnom majetku u právnych nástupcov pôvodné ho vlastníka.

Určitú administratívnu záťaž pre platiteľ ov dane (k 30.09.2012 bolo registrovaných 209 032 platiteľov dane) bude predstavovať kontrolný výkaz, ktorý sa bude ako zoznam údajov z prijatých a vydaných faktúr pri určitých transakciách predkladať v lehote na podávanie daňového priznania. Zásadným predpokladom jeho zavedenia je však elektronická komunikácia platiteľov dane s finančnými úradmi. S využitím už zabehnutých aplikácií v používan ých účtovných softvéroch, ktoré bez väčších problémov dokážu exportovať údaje od platiteľa dane k finančnej správe, by predkladanie kontrolného výkazu pre platiteľov dane, ktorí uskutoč nia určené dodania, nemalo byť neprimerane administratívne náročné.

Pozitívny efekt zo zavedenia kontrolného výkazu je zrejmý: krížovou kontrolou údajov obchodujúcich platiteľov dane sa zlepší aj plnenie daňových povinností, eliminuje sa možnosť uskutočňovania rôznych dodatočných zásahov v účtovníctve, ako sú napr. nezaradené faktúry na výstupe, zmenený základ dane a daň u dodá vateľa a odberateľa, dvakrát uplatnené odpočítanie dane z rovnakej faktúry a podobne. Zlepšenie plnenia daňových povinností ovplyvní následne aj výber dane z pridanej hodnoty, čo rozhodne zlepší podnikateľské prostredie pre všetkých platiteľov dane.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Je možné predpokladať, že zavedenie povinnosti predklada ť kontrolný výkaz elektronickou formou môže byť pre niektorých platiteľov dane jednorázovým priamym finančným výdavkom, keďže bude potrebné používaný účtovný softvér doplniť aj o nov ú funkcionalitu. Keďže podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komunikácia platiteľa dane s finančnou správou, ktorej účinnosť je plánovaná k 1.1.2014, je obstaranie takejto funkcionality v r ámci širšej prípravy na plnú elektronickú komunikáciu s finančnou správou nevyhnutnosťou každého platiteľa dane. Takisto je potrebné uviesť, že k minimalizácii nákladov môže pozitívne prispie ť aj dostatočne dlhá legisvakančná doba a úzka spolupráca finančnej správy so spoločnosťami vyvíjajúcimi účtovné softvéry, ktoré zabezpečia priamo v účtovný ch programoch vytvorenie takejto aplikácie.

Očakávaný prínosom navrhovaných opatrení, ktoré sa vo veľkej miere zameriavajú na boj proti daňovým podvodom a únikom, je najmä zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ktorý sa pretaví do vyšší ch príjmov štátneho rozpočtu. Keďže daň z pridanej hodnoty tvorí najväčší daňový príjem do štátneho rozpočtu, je spoločenský prínos novely zákona o DPH veľký. Opatreniami, zameraný mi na registráciu (rozšírenie povinnosti skladať zábezpeku pre daň pri zmene typu registrácie, prípadne pri registráciach zo zákona), zrušenie registrácie (úprava postupu pri zrušení registrácie podľa § 7 a 7a zákona o DPH), a opatreniami počas platnosti IÈ DPH zameranými na transakcie smerujúce k vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, sa zabezpečí dohľad nad platiteľmi dane. Znížený počet registrovaný ch platiteľov dane, kontrola ich obchodnej činnosti prostredníctvom kontroly údajov v kontrolných výkazov a eliminácia možnosti vyhnúť sa daňovej povinnosti v konečnom dôsledku zlepšia podnikateľské prost redie. 3.3. Ak á je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych nákladov, ktor é však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú d ôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Cieľom navrhovaných opatrení je sťažiť možnosti obchádzania zákona o DPH pre neserióznych platiteľov dane, ktorí páchaním daňových podvodov a únikov získavajú neoprávnenú hospodársku výhodu oproti poctivým podnikateľom obchodujúcim v tom istom segmente trhu. Dôsledn ým uplatnením týchto opatrení by sa mali eliminovať podvodné aktivity a podporiť zdravé podnikateľské prostredie s riadnou hospodárskou súťažou.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Vplyvom zavedenia opatrení v novele zákona o DPH sa očakáva zlepšenie plnenia da ňových povinností platiteľov dane, zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a celkové ozdravenie podnikateľského prostredia.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Novelou zákona o DPH sa zavá dza kontrolný výkaz ako zoznam údajov z prijatých a vydaných faktúr pri určitých dodaniach tovarov a služieb. Kontrolný výkaz bude mať jednotnú elektronickú formu, ktorej vzor ustanoví Ministerstvo financií SR vydaním opatrenia. U platiteľov dane sa predpokladá využitie už zabehnutých aplikácií v používaných účtovných softvéroch platiteľov dane, ktoré by bez väčších problémov doká zali exportovať údaje od platiteľa dane k finančnej správe.

Nevyhnutným predpokladom na to, aby finančná správa krížovou kontrolou dát vedela určiť v elektronicky podaných kontrolných výkazoch nezhody, je zavedenie aplikačného softvéru na takej technickej ú rovni, aby vedel nielen prijať a spracovať zasielané dáta. Nemenej dôležité je aj zavedenie elektronickej komunikácie medzi finančnou správou a platiteľmi dane.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné investície súvisiace so zavedením softvérových ná strojov na kontrolu údajov v predkladaných kontrolných výkazov. Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znen í neskorších a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. predpisov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..

3. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

primárnom:

-čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založen í Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

2. nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010),

-vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorý m sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č . 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spoluprá ci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2. 2012).

sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoloč enstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októ bra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C – 317/94, Elida Gibbs Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 1996,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 427/98, EK proti Spolkovej republike Nemecko, rok 2002,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 398/99, Yorkshire Co-operatives Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 2003,

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 643/11, LVK – 56 EOOD proti Direktor na Direkcija 'Obž alvane i upravlenie na izpalnenieto' – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, rok 2013.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlá dy podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Eur ópskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodom 1, 2, 5, 8, 14, 15, 35, 37 (§ 4 ods. 2 a 3 a súvisiace ustanovenia)

Navrhuje sa vypustenie ustanovení týkajúcich sa povinnej ale aj dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy. Dôvodom vypustenia t ýchto ustanovení je dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodom 3 a 4 (§ 4 ods. 4)

Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k získaniu postavenia platiteľa dane zo zákona na základe nadobudnutia podniku alebo nadobudnutia samostatnej organizačnej zložky (kúpa alebo vklad podniku do obchodnej spoločnosti). Bli žšie sa určuje skutočnosť, ktorou je nadobudnutie podniku alebo nadobudnutie organizačnej zložky. Osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti prí p. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Týmto sa má zabrániť situácii, aby sa subjekt na základe umelo vytvorenej schémy (formálny predaj podniku alebo organizačnej zlož ky bez existencie majetku) nestal platiteľom dane.

Ustanovenie sa spresňuje aj v tom smere, že nadobudnutie postavenia platiteľa dane bude overovať daňový úrad na základe predložených dokladov. Z tohto dôvodu zo zákona vyplýva povinnosť, aby subjekt okrem ozn ámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, poslal aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby).

Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IÈ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

K bodu 6 (§ 4b ods. 5)

Navrhuje sa, aby v prípade pristúpenia nového člena do skupiny, bola zmena registrácie vykonaná aj v priebehu kalendárneho roka, to znamená, že ak zástupca podá žiadosť o zmenu registrácie z dôvodu prist úpenia nového člena napr. 25.2.2014, daňový úrad zmenu registrácie skupiny vykoná k 1.5.2014. Samozrejme za predpokladu, že pristupujúci člen spĺňa podmienky podľa § 4a zákona. Práva a povinnosti podľ a zákona o DPH prechádzajú na skupinu dňom 1.5.2014.

K bodu 7 (§ 4c ods. 1 písm. b)

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom právnická osoba, ktorej spoločníkom je tiež právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac.

K bodu 9 (§ 4c ods. 9)

Povinnosť zložiť zábezpeku na DPH na základe rozhodnutia daň ového úradu podľa § 4c zákona (povinnosť bola zavedená v zákone s účinnosťou od 1.10.2012) sa rozširuje aj na tie subjekty, ktoré nadobudli postavenie platiteľa dane zo zákona podľa § 4 ods. 6 zá kona (od 1.1.2014 podľa ods. 4), a na zdaniteľné osoby, ktorým bola zmenená registrácia podľa § 5 alebo § 6 na registráciu podľa § 4 zákona (IÈ DPH sa nemení) za predpokladu, že tieto osoby budú spĺ ňať podmienky na uloženie zábezpeky. Týmto sa má zabrániť snahám dosiahnuť registráciu inú ako podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona (resp. od 1.1.2014 inú ako podľa § 4 ods. 1 alebo 2), a tým sa vyhn úť plateniu zábezpeky.

K bodu 10 (§ 5 ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť povinnosť pre zahraničné osoby registrovať sa pre DPH v tuzemsku v prípade, ak tieto osoby uskutočnia dovoz tovaru do SR. Povinnosť registrovať sa v tuzemsku pre DPH ostáva zachovaná, ak dovezený tovar plánujú dovozcovia dodať s miestom dodania v SR (ustanovenie § 69a zákona týmto nie je dotknuté).

K bodu 11 (§ 6a)

Ak zahraničná osoba prestane spĺňať status zahranič nej osoby (napr. z dôvodu, že v SR vznikla prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona, príp. došlo k presunu sídla do SR, zmena bydliska), považuje sa za osobu, ktorá je registrovaná podľa § 4 zákona (registr ácia podľa § 4 sa týka osôb usadených v SR). Zmena registrácie podľa § 5 a § 6 zákona na registráciu podľa § 4 nie je podmienená dosiahnutím obratu.

Zahraničná osoba je povinná písomne informovať daňový úrad o skutočnosti, na základe ktorej prestala spĺňať status zahraničnej osoby.

Daňový úrad vykoná zmenu v registrácii podľa daňového poriadku. Predpokladá sa, že osvedčenia o registrácii pre daň budú od 1.1.2014 vydávané s vyznačením príslušného paragrafu zá kona, podľa ktorého bolo osobe pridelené IÈ DPH.

Podobne sa navrhuje riešiť zmena registrácie z § 4 na registráciu podľa § 5 alebo § 6 zákona (napr. prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona zahraničnej právnickej osoby prestane spĺňať kritériá prevádzkarne). Zmena registrácie z § 4 na § 5 príp. § 6 zákona pripadá do úvahy vtedy, ak existuje dôvod na registráciu podľa § 5 alebo § 6, t. j. ak táto osoba, ktorá nadobudla status zahranič nej osoby, bude v tuzemsku vykonávať činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH v tuzemsku.

K bodu 12 (§ 7, § 11 a § 82)

Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zaokrúhlenie sumy 13 941,45 eur na sumu 14 000 eur.

K bodu 13 (§ 8 ods. 3)

Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zaokrúhlenie sumy z 16,60 eura na 17 eur.

K bodu 16 (§ 25 ods. 3)

V súčasnosti platné ustanovenie § 25 ods. 3 zákona urč uje zdaňovacie obdobie, v ktorom má dodávateľ vykonať opravu základu dane len pre prípad, že k oprave základu dane je vyhotovený doklad o oprave základu dane. V zákone absentuje určenie obdobia, v ktorom by mal dodávateľ vykonať opravu základu dane, ak ide o prípady, kedy dodávateľ k oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane (napr. ak opravuje základ dane voči nezdaniteľnej osobe alebo v pr ípade poskytnutia tzv. nepriamych zliav, ktoré sú poskytnuté inej osobe ako priamemu odberateľovi – viď rozsudok C - 317/94, Elida Gibbs Ltd.). Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie dopĺňa a v prípade, že platite ľ dane pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie opravu základu dane do daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, kedy nastala skutočnosť rozhodná na opravu zá kladu dane, ktorou je napr. poskytnutie zľavy, zrušenie plnenia a iné (ak nastanú skutočnosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona).

K bodu 17 (§ 48b ods. 1)

Ustanovenie sa precizuje a zároveň zosúlaďuje s colnými predpismi čo sa týka možnosti ručenia za DPH aj inými subjektmi ako bankami. Ručenie za DPH pri dovoze tovaru, za ktorým nasleduje intrakomunitá rne dodanie tovaru, môže poskytnúť aj poisťovňa a Exportno-importná banka SR.

K bodu 18 (§ 49 ods. 9)

Ustanovenie sa spresňuje čo sa týka odpočtu dane z prijatý ch plnení v tuzemsku v prípade zahraničnej osoby registrovanej podľa § 5 zákona, ktorá je usadená v treťom štáte. Zahraničné osoby, ktoré sú usadené v treťom štáte, a ktoré spĺňajú podmienky na vrátenie dane podľa § 56 zákona, si nemôžu uplatňovať odpočítanie dane z prijatých plnení v tuzemsku prostredníctvom daňového priznania, ale žiadajú o vrátenie dane podaním ž iadosti podľa § 57 zákona.

K bodu 19 (§ 51 ods. 3)

V praxi často dochádza k situácii, keď platiteľ dane, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu nemá k dispozícii faktúru do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dodaní (nadobudnutí ) tovaru. Daňovú povinnosť vykáže v zdaňovacom období podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona a neskôr dostane faktúru s dátumom vystavenia skorším, čo znamená, že podľa dátumu vystavenia fakt úry vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona. V takomto prípade je platiteľ dane povinný podať dodatočné daňové priznanie. V záujme zmiernenia prípadného negatívneho dopadu v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého bude mať platiteľ dane právo vykonať odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva dodatočné da ňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

K bodu 20 (§ 53 ods. 1)

Znenie tohto ustanovenia sa upravuje tak, aby platiteľ dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a následne po odpočítaní dane nastane zmena skutočností, ktoré boli významné pre odpočítanie dane, bol povinný vykonať opravu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k zmene skutočností, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, napríklad ak v zdaňovacom období získa cenovú zľavu, ak dôjde k zrušeniu plnenia alebo ak nastanú iné skutoč nosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona.

Podľa v súčasnosti platného znenia § 53 ods. 1 zákona opraví príjemca plnenia odpočítanú daň len na základe opravy základu dane a dane u dodávateľa tovaru alebo služby, a to v tom zdaňovacom obdob í, keď dodávateľ vyhotoví doklad o oprave základu dane. V prípade, ak dodávateľ nevyhotoví doklad o oprave základu dane, nie je zákonom určené zdaňovacie obdobie, v ktorom má príjemca plnenia opravi ť odpočítanú daň. Takže navrhovanou zmenou ustanovenia sa zároveň určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom je platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň, pričom na rozdiel od súčasne platnej prá vnej úpravy nebude táto oprava viazaná na vykonanie opravy základu dane u dodávateľa tovaru alebo služby a na vyhotovenie dokladu o oprave základu dane u dodávateľa.

Ak sa povinnosť opraviť odpočítanú daň viaže na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, prípadne dodanie tovaru alebo služby, ak osobou povinnou platiť daň je odberateľ tovaru alebo služ by, spolu so základom dane sa opraví aj daň podľa § 25 zákona o DPH.

K bodu 21 (§ 54 ods. 4)

Z dôvodu právnej istoty sa v zákone vypúšťa slovo prvýkrát, aby bolo zrejmé, že u každého nadobúdateľa investičného majetku sa obdobie na úpravu odpočítanej dane začína počítať odz novu.

K bodu 22 (§ 54b)

Z dôvodu právnej istoty sa v zákone dopĺňa povinnosť pokra čovať v lehote na úpravu odpočítanej dane z investičného majetku v prípade právneho nástupníctva. Ak investičný majetok, ktorým je nehnuteľnosť, podlieha pravidlám úpravy odpočítanej dane, či podľa § 54 alebo podľa § 54a zákona, a tento majetok nadobudne právny nástupca, ktorý je alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona (napr. v prípade zlúč enia, rozdelenia, splynutia obchodných spoločností), obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré začalo plynúť v čase, keď nadobudol investičný majetok predchodca, sa neprerušuje. Ak napr. platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku 2011 a v roku 2014 dôjde k zániku platiteľa dane bez likvidácie, jeho právny nástupca je povinný pri zmenách uvedených v § 54 alebo v § 54a zákona upraviť odpočí tanú daň, a toto obdobie na úpravu odpočítanej dane trvá až do konca roka 2030.

Z ustanovenia ďalej vyplýva, že za právneho nástupcu na účely úpravy odpočítanej dane z investičného majetku sa od účinnosti tejto novely považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť od platiteľa dane bez dane na základe zmluvy o predaji podniku alebo na základe vkladu podniku do obchodnej spoločnosti alebo družstva (ide o dodanie podľa § 10 ods. 1 zákona, ktoré nepodlieha dani). Takž e obdobie na úpravu odpočítanej dane z nehnuteľnosti sa nadobudnutím podniku neprerušuje a nadobúdateľ je povinný pokračovať v období na úpravu odpočítanej dane až do jeho skončenia (vzť ahuje sa na nadobudnutie podniku po 1.1.2014).

Súčasne sa navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane, ozná mil nadobúdateľovi všetky údaje vzťahujúce sa na nadobudnutie nehnuteľnosti, a to výšku odpočítanej dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti, poslednú odpočítanú daň (ak bola vykonaná úprava podľa § 54 alebo § 54a zákona), začatie obdobia na úpravu odpočítanej dane. Pokiaľ sa takéto údaje neposkytnú nadobúdateľovi podniku, platí domnienka, že tento platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku, kedy došlo ku kúpe podniku alebo vkladu podniku alebo jeho časti a uplatnil si odpočítanie dane v plnej výške, pričom základ dane sa určí podľa reálnej hodnoty nehnuteľnosti v č ase nadobudnutia podniku.

K bodu 23 (§ 55b ods. 6)

Navrhuje sa aby zahraničná osoba, ktorá žiada o vrátenie dane, mohla okrem slovenského jazyka použiť aj anglický jazyk (vyplnenie žiadosti o vrátenie dane a ďalšia komunikácia s daňovým úradom).

K bodu 24 (§ 58 ods. 4)

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bola jednoznačne zakotvená povinnosť vrátiť DPH, ktorú zahraničnej osobe z tretieho štátu refundoval daňový úrad na základe podanej žiadosti.

K bodu 25 (§ 66 ods. 16)

Paragraf 66 zákona sa doplnil o nový odsek 16 s cieľom riešiť situácie, kedy dochádza k zámernému zamieňaniu bežného režimu dane s osobitnou úpravou uplatňovania dane. Platitelia dane, ktorí napríklad nakupujú ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu, namiesto uplatnenia bežného režimu dane, ktorému nasvedčuje faktúra vyhotovená k dodaniu ojazdeného motorového vozidla bez slovnej informácie 'úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar', predstierajú, že tovar kúpili v osobitnej úprave uplatňovania dane. To znamená, že namiesto zdaňovania plnej kúpnej ceny bez dane, zdania iba svoju prirážku, čím dochádza k výrazným daňov ým únikom. Na riešenie týchto podvodných transakcií sa v tomto ustanovení navrhuje zaviesť právna domnienka, že faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou z iného členského štátu, na ktorý ch nie je slovná informácia, že ide o režim zdaňovania prirážky, sa považujú za faktúry vydané k tovaru dodanému v bežnom režime zdaňovania. V takýchto prípadoch obchodník, ktorý inak použí va osobitnú úpravu zdanenia, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu.

Keďže pravidlá týkajúce sa obsahu faktúr sú v celej EÚ jednotné, dôkazné bremeno toho, že napriek absencii slovnej informácie 'úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar' na faktú re bola táto vyhotovená k dodaniu tovaru v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane, znáša odberateľ, nie finančná správa.

K bodu 26 (§ 69 ods. 12 písm. f) až i)

Navrhuje sa zaviesť prenos daňovej povinnosti podľa čl. 199a smernice 2006/112/EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ná vrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013), pričom ide o dodanie konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, mobilný ch telefónov a integrovaných obvodov. Pre zjednodušenie identifikácie poľnohospodárskych plodín a kovov patriacich do kategórie tovarov s prenosom daňovej povinnosti sa odkazuje priamo v novele zákona o DPH na určen ú kapitolu Spoločného colného sadzobníka. Pri poľnohospodárskych plodinách ide len o tovary spadajúce do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka (Obilniny) a do kapitoly 12 Spoločného colného sadzobní ka (Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny), ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú (ľudskú) spotrebu, pri kovoch ide o tovary patriace do kapitoly 72 (Železo a oceľ) a 73 Spoločného colného sadzobníka (Predmety zo železa a ocele). Keďže do kapitoly 72 patrí aj železný a oceľový odpad a šrot, na ktorý sa už prenos daňovej povinnosti vzťahuje podľa písmena a), § 69 ods. 12 písm. g) sa naňho nevzťahuje. Kým pri poľnohospodárskych plodinách a kovoch nie je určený základ dane na faktúre pre povinné uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, pri mobilných telefónoch a integrovaných obvodoch sa 'minimálny základ dane' stanovil; prenos daň ovej povinnosti sa uplatní, ak základ dane na faktúre prevyšuje sumu 5 000 eur.

Prenos daňovej povinnosti sa uplatní iba ak obidvaja, to znamená dodávateľ aj odberateľ sú v postavení platiteľa dane.

K zavedeniu prenosu daňovej povinnosti pri týchto komoditách došlo z dôvodu prudkého nárastu kolotočových podvodov pri obchodovaní s týmito komoditami.

K bodu 27 (§ 69 ods. 14 písm. b)

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu jeho nejednoznačnej formulácie.

K bodu 28 (§ 70 ods. 2 písm. c)

Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý dodáva bezodplatne službu, nebol povinný túto uvádzať v záznamoch, pokiaľ je oslobodená od dane podľa § 28 až 41 zákona.

K bodu 29 (§ 73 písm. e)

Ustanovuje sa lehota na vyhotovenie faktúry, ktorou sa mení príp. dopĺňa pôvodne vyhotovená faktúra. Ide o prípady, kedy platiteľ dane vyhotovuje opravný doklad k faktúre, ktorú bol povinný vyhotoviť podľ a § 72.

K bodu 30 (§ 78 ods. 3)

Z dôvodu zjednodušenia na strane osoby, ktorej za určité obdobie vznikla povinnosť platiť DPH, ako aj na strane správcu dane, sa navrhuje oslobodenie od platenia dane ak daň, ktorú má tá to osoba zaplatiť štátu, nepresiahne 5 eur.

K bodu 31 (§ 78a)

Zavádza sa pre platiteľov dane (registrovaných podľa §§ 4, 4a, 5 a 6) nová povinnosť, a to podávať kontrolný výkaz spolu s daňovým priznaním. Zavedenie tejto povinnosti v zákone vychádza zo schváleného Akčného plánu boja proti daňový m podvodom na roky 2012 – 2016. Akčný plán vláda SR schválila dňa 31.5.2012 uznesením č. 235/2012.

Kontrolný výkaz sa bude podávať elektronicky a budú v ňom obsiahnuté podrobné údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie (napr. IÈ DPH dodávateľa, odberateľa, poradové číslo faktúry, suma dane, základ dane). Podrobné údaje o uskutočnených a o prijatých transakciách sa budú vykazovať na z áklade vyhotovených a prijatých faktúr o dodaní tovaru alebo služby vrátane súhrnných faktúr a dohôd o platbách podľa § 75 ods. 2, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých vznikne platiteľovi dane právo na odpočítanie dane. V prípade prijatia služieb z iného členského štátu alebo tretieho štátu, kedy povinnosť platiť daň má platiteľ dane v SR ako aj v ostatných prípadoch samozdanenia služby alebo tovaru, sa môžu uvádzať údaje aj z iných dokladov (napr. zmluvy), ak platiteľ dane nemá k dispozícii faktúru v čase podania kontrolného vý kazu. Ide o prípady, v ktorých zákon umožňuje odpočítanie dane z prijatých plnení na základe uvedenia prijatej služby alebo tovaru v záznamoch platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. b/ zákona).

O plneniach, ku ktorým je vydaná zjednodušená faktúra vyhotovená elektronickou registračnou pokladnicou ( ERP), dodávateľ tovaru alebo služby bude uvádzať len kumulované údaje z týchto faktúr.

Osobitne bude dodávateľ uvádzať kumulované údaje týkajúce sa všetkých ostatných dodaní tovarov a služieb, ktoré nie je povinný evidovať prostredníctvom ERP a ku ktorým nie je povinný vydať ani faktúru (napr. plnenia voči nezdaniteľnej osobe, diaľničné známky, parkovacie lístky a iné plnenia, ktoré nie sú zahrnuté medzi tie, ktoré sa poskytujú inému platiteľovi dane alebo ktoré sú z ahrnuté v kumulatíve z ERP a pri ktorých mu vzniká povinnosť platiť daň).

Príjemca plnenia bude musieť uvádzať údaje z každej jednotlivej prijatej faktúry vrátane zjednodušenej faktúry vyhotovenej ERP a vrátane ďalších zjednodušených faktúr (§ 74 ods. 3 zákona).

Osobitne sa v kontrolnom výkaze budú uvádzať údaje z opravných faktúr (tzv. dobropisov a ťarchopisov).

Do kontrolného výkazu sa nebudú uvádzať tie poskytnuté plnenia, ktoré sú platitelia dane povinní uvádzať do súhrnného výkazu a údaje o vyvezených tovaroch do tretích štátov.

Rovnako ako pri daňovom priznaní sa ustanovuje aj povinnosť podať opravný kontrolný výkaz a dodatočný kontrolný výkaz, a to podľa okamihu, kedy platiteľ dane zistí nesprávne alebo neúplné údaje v p ôvodnom kontrolnom výkaze. V určitých prípadoch je možné za nesplnenie povinností súvisiacich s kontrolným výkazom uložiť aj pokutu, podľa závažnosti protiprávneho konania až do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ dane opakovane poruší povinnosť podať kontrolný výkaz, daňový úrad mu môže uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur.

Vzor kontrolného výkazu ustanoví opatrenie MF SR. K vyplneniu kontrolného výkazu vydá MF SR poučenie, ktoré uverejní vo Finančnom spravodajcovi.

Popri zavedení prenosu daňovej povinnosti na vybrané komodity podľa čl. 199a smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vyplýva Slovenskej republike zo smernice zároveň záväzok uložiť platiteľom dane povinnosť zaznamenať, ale aj predkladať informácie týkajúce sa týchto dodávok tovarov podliehajúcich prenosu daňovej povinnosti. Z toho dôvodu, ak sa v kontrolnom výkaze uvádzajú ú daje z faktúr vyhotovených v súvislosti s dodávkami tovarov, pri ktorých sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti, v kontrolnom výkaze sa navyše pri týchto tovaroch uvádza aj množs tvo tovaru, druh tovaru alebo kód kombinovanej nomenklatúry tovarov. Hore uvedené platí len pre vyhotovené a prijaté faktúry, pri ktorých dochádza k tuzemskému prenosu daňovej povinnosti, to znamená len ak platiteľ dane dodá tovar, pri ktorom sa uplatní prenos daňovej povinnosti inému platiteľovi dane, Ak platiteľ dane nadobudne napr. železo od dodávateľa z iného členského štátu, v kontrolnom výkaze sa údaje o mno žstve a kóde kombinovanej nomenklatúry dodaného železa neuvedú.

K bodom 32 a 33 (§ 79 ods. 4 a 5)

Navrhuje sa, aby platiteľovi dane nebol vrátaný nadmerný odpočet, ak nepodá kontrolný výkaz a taktiež sa navrhuje prerušenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak daňový úrad vyzve platite ľa dane na odstránenie nedostatkov v dodatočnom kontrolnom výkaze.

K bodu 34 (§ 80 ods. 9)

Ustanovuje sa nová lehota na podanie súhrnného výkazu, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie daňového priznania (namiesto do 20 dní sa ustanovuje do 25 dní).

K bodu 36 (§ 81 ods. 4)

Daňový úrad môže podľa súčasného znenia § 81 ods. 4 zákona zrušiť registráciu pre daň platiteľovi dane z dôvodu, že platiteľ dane opakovane v priebehu kalendárneho roka nepodá daňové priznanie. Keďže kontrolný výkaz podľa novodoplneného ustanovenia § 78a sa bude podávať spolu s daňovým priznaním, navrhuje sa, aby aj opakované nepodanie kontrolného výkazu bolo dôvodom na zruš enie registrácie.

K bodu 38 (§ 81a ods. 2)

Navrhuje sa osobitne riešiť situáciu, keď skupina ako celok prest áva plniť podmienky na registráciu skupiny podľa § 4a zákona (napr. dvaja členovia z troch ukončia podnikanie a pod.). Súčasná úprava je nepostačujúca z dôvodu, že § 81a odsek 1 upravuje zruš enie registrácie, keď sa jednotliví členovia bez toho, aby prestali spĺňať podmienky na registráciu skupiny, dobrovoľne rozhodnú pre zrušenie registrácie skupiny. Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť poda ť žiadosť o zrušenie registrácie, ak skupina prestane spĺňať podmienky na registráciu podľa § 4a. Žiadosť podáva zástupca skupiny a ak tak neurobí a daňový úrad zistí, ž e skupina prestala spĺňať podmienky, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

K bodom 39 a 40 (§ 82 ods. 2 a 3)

V týchto ustanoveniach sa navrhuje doplniť chýbajúcu úpravu zrušenia registrácie osôb, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona.

Registráciu podľa ustanovení § 7 alebo 7a zákona zruší daňový úrad na základe žiadosti alebo z úradnej moci, ak subjekt skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.

Ïalším dôvodom na zrušenie registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona je skutočnosť, že zdaniteľná osoba nadobudne postavenie platiteľa dane (dosiahnutím obratu, na základe dobrovoľnej registrá cie, zo zákona). V týchto prípadoch daňový úrad zruší registráciu z úradnej moci ku dňu, keď sa táto zdaniteľná osoba stala platiteľom dane. V tomto prípade nedochádza ku zmene registrá cie ako je ustanovené v novodoplnenom ustanovení § 6a, ale dochádza k zrušeniu registrácie a k zaregistrovaniu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane.

K bodu 41 (§ 83 ods. 3)

Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu právnej istoty týkajúcej sa určenia dňa, kedy má osoba zaplatiť výslednú DPH štátu.

K bodu 42 (§ 85kb)

V súvislosti s vypustením ustanovení týkajú cich sa povinnej a dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa ustanovuje, že žiadosti o registráciu pre daň jednotlivý ch zúčastnených osôb v združení, podané pred účinnosťou novely zákona o DPH, sa posudzujú akoby išlo o samostatné žiadosti o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu (s ohľadom len na obrat ž iadateľa) pre daň týchto jednotlivých zdaniteľných osôb. V súvislosti s existujúcimi registráciami osôb podnikajúcich spoločne na základe zmluvy o združení, prí padne inej obdobnej zmluvy, vysporiada poverená osoba za posledné zdaňovacie obdobie roka 2013 (december 2013, alebo IV. kvartál 2013) svoje daňové povinnosti v daňovom priznaní, ktoré podá do 25. januára 2014. Je potrebn é pripomenúť, že za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. To napríklad znamená, že ak poverená osoba nezaplatí daň uvedenú v da ňovom priznaní, daňový úrad ju môže vymáhať (aj exekučne) od hociktorého účastníka združenia. Poverená osoba podá aj dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že údaje v riadnom daň ovom priznaní za zdaňovacie obdobia do konca roka 2013 neboli vykázané správne. Opravy základu dane vzťahujúce sa k zdaňovacím obdobiam do konca roka 2013, kedy zdaniteľné osoby vykonávali spoločne činnosť , zahrnie do svojho daňového priznania poverená osoba.

Rovnako súhrnný výkaz vrátane dodatočného súhrnného výkazu za príslušné obdobia do konca roka 2013 podáva poverená osoba.

K bodu 43 (§ 85l)

Prechodné ustanovenie sa upravuje z dôvodu odkladu účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

K článku II

Z dôvodu konsolidácie verejných financií a značne napätej situácie v príjmovej sčasti štátneho rozpočtu SR sa odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017. Dôvodom odkladu zavedenia tohto opatrenia je aj príprava nového daňového systému a nového deklaračného systé mu pre dovoz tovaru s plánovaným uvedením do prevádzky od 1. júla 2015. Súčasný informačný systém finančnej správy neumožňuje spoľahlivo identifikovať splnenie zákonných podmienok na uplatň ovanie samozdanenia dovozu tovaru platiteľom dane.

K článku III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2014 okrem čl. II, pri ktorom sa z technických dôvodov navrhuje účinnosť od 31. decembra 2013.

Schválené na 67. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 10. júla 2013.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zámerom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom, so zameraním na legislatívnu podporu daňovoprávnej, obchodnoprávnej a trestnoprávnej politiky štátu s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoloč enských vzťahov v oblasti daňovej.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktiv ít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Opatrenia majú

-efektívnym spôsobom eliminovať nelegá lne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,

-znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,

-zlepšiť legislatívne nástroje s cie ľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,

-pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,

-v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľské ho prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Návrh novely Obchodného zákonníka obsahuje nasledovné zmeny:

-vylúčenie možnosti založenia spoločnosti s ruč ením obmedzeným osobou, ktorá má daňový nedoplatok,

-povinnosť doložiť súhlas správcu dane na zápis zmeny v osobe spoloční ka do obchodného registra v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu.

Návrh novely Trestného zákona v oblasti trestných činov daňových predstavuje nasledujú ce nástroje trestnoprávnej ochrany:

-obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby pri trestných činoch daňových, ak protiprávnym konaním došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu,

-zavedenie nových špecifických skutkových podstát trestných činov „daňového podvodu“ a „marenia výkonu správy daní“,

-úprava podmienok zániku trestnosti u vymedzených trestných činov daňov ých (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na ich spáchanie v základnej skutkovej podstate.

Zároveň sa návrhom novely zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Èlenské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinn é prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v smernici 2010/45/EÚ. Zámerom týchto pravidiel je

-zmeniť a doplniť náležitosti fakt úr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,

-zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,

-stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,

-prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, je potrebné prehodnotiť s účasné požiadavky na elektronickú fakturáciu a odstrániť existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpeči ť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami. Táto zásada sa má uplatňovať v prípade právomocí správcov dane pri daňovej kontrole a rovnako v prípade práv a povinností podnikov, a to bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislat ívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že prijatie opatrení v boji proti podvodom je nevyhnutným krokom, a to aj vzhľadom na to, že daňové podvody a úniky sa presúvajú a koncentrujú do členských štátov, v ktorých nie sú prijaté dostatočné opatrenia na elimináciu podvodných praktík a schém. Úspešnosť navrhovaných opatrení je podmienená schopnosťou finančnej správy správne implementovať zámery jednotlivých legislatívnych opatrení a cielene ich využívať voči daňovým subjektom, ktorých zámerom je zneužívať systém dane z pridanej hodnoty a získať neoprávnene finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislat ívne opatrenia v týchto kľúčových oblastiach:

-sprísnenie podmienok pre registrá ciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch s cieľom vylúči ť z registra platiteľov dane a zo systému dane z pridanej hodnoty osoby, ktoré sú rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov,

-v rámci možností daný ch smernicou 2006/112/ES rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností (exekučné konanie a konkurzné konanie) a pri predaji tovaru v rámci výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy najčastejšie dochádza k nevymožiteľnosti dane na vý stupe na strane predávajúceho, pričom kupujúci uplatňuje svoje legitímne právo na odpočítanie vstupnej dane,

-úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpočtu, pričom častokrát ide o obchodovanie so službami, pri ktorých sa skutočnosť, či ide o fiktívny obchod s cieľom získať daňovú výhodu zneu žitím práva, ťažko zisťuje.

V žiadnom prípade cieľom zavedenia takých inštitútov v zákone o dani z pridanej hodnoty, ako je zábezpeka na daň a ručenie za daň, nie je, aby tieto opatrenia negatí vne ovplyvnili legálne podnikajúce subjekty.

Ïalej návrh novely zákona o DPH obsahuje tieto významné opatrenia:

-zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňov ým podvodom a únikom zámerným uplatnením nesprávneho daňového režimu, resp. predaju mimo rámca dane z pridanej hodnoty,

-zníženie limitu, do ktoré ho sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníženie rizika zneužívania tý chto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.

Súčasná situácia v oblasti dane z pridanej hodnoty vyžaduje mimoriadne vážny prístup k boju proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty s cieľom ochrániť finančné záujmy Slovenskej republiky. Navrhované opatrenia vychádzajú aj zo stratégie Európskej komisie na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

Opatrenia navrhnuté v novele zákona o dani z pridanej hodnoty je potrebné prijať ako celok, pretože len vzájomnou kombináciou viacerý ch vhodne zvolených opatrení na elimináciu podvodných konaní v konkrétnych dodávateľských reťazcoch je možné dosiahnuť cieľ sledovaný novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, a to potlačiť podvodn é aktivity a zabrániť ich ďalšiemu rozširovaniu.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je mo žné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozit ívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prístupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januá ra 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prí pade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčší mi dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.

Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.

Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.

Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: od 22.5.2012 do 24.5.2012

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 481 205- 67 3 69-76 800v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0- 481 205- 67 369- 76 800- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH obsahuje legislatívne opatrenia, ktoré efektí vne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajú cich subjektov. Opatrenia majú

- efektívnym spôsobom eliminovať neleg álne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,

- znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,

- zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,

- pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,

- v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Zároveň sa novelou zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Èlenské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinn é prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v tejto smernici. Zámerom tý chto pravidiel je

-zmeniť a doplniť náležitosti faktú r s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,

-zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,

-stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,

-prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Používanie elektronickej fakturácie m ôže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronický mi faktúrami. Prínosom bude plná automatizácia elektronických dokladov, zrýchlenie platobného cyklu a následné zlepšenie peňažných tokov. Dosiahne sa aj úspora ľudskej práce, zlepšenie konkur encieschopnosti, znížia sa administratívne náklady (napr. na poštovné, archiváciu). Prínosom tiež bude zamedzenie vzniku chýb, zlepšenie kontroly a spresnenie vedenia účtovníctva. Komisia EÚ odhaduje, ž e elektronickou fakturáciou je možné dosiahnuť pozitívny dopad na podnikateľské prostredie v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak takýto podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov. Nové faktura čné pravidlá budú mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľ om dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

Novela zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a ú nikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.

Na eliminovanie straty príjmov z DPH novela zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia v nasledujúcich k ľúčových oblastiach:

- sprísnenie podmienok pre registrá ciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch,

- rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností a pri predaji tovaru v rámci v ýkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva,

- úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpoč tu.

Ïalej novela zákona o DPH obsahuje aj tieto významné opatrenia:

- zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri ná slednom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom,

- zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníž enie rizika zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je možné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozitívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prí stupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januá ra 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prípade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčšími dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.

Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.

Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľ a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vý voja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej sprá vypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)10- 481 205- 67 369- 76 800 DPH (131)0- 481 205- 67 369- 76 800Nedaňové pr íjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté ú very, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0- 481 205- 67 369- 76 800 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

Tabuľka č. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá, z toho dôvodu sa tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy – výdavková časť nepredkladá.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

12

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a ak ý je ich počet?

Predpokladá sa, že navrhované zmeny v zákonoch budú mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zmeny sú navrhnuté tak, aby sa ich uvedením do praxe efektívne potlačili mož nosti podvodných aktivít a zabránilo sa ich ďalšiemu rozširovaniu. Cieľom je tiež dosiahnuť, aby opatrenia nepredstavovali administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajú cich subjektov. S určitým zaťažením však budú musieť počítať rizikové (daňovo nespoľahlivé) subjekty, ktoré vykonávajú alebo vykonávali nelegálne aktivity, zneužívali systém DPH.

Navrhovanými zmenami budú pre rizikové subjekty sprísnené podmienky na registráciu za platiteľov dane, rozšíria sa mo žnosti prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia v súlade so smernicou 2006/112/ES, posilní sa inštitút ručenia za zaplatenie dane. Tieto opatrenia sú zamerané na daňovo nespoľahlivé subjekty. Počet podnikateľských subjektov, najmä z radov s.r.o., ktoré spôsobujú nedoplatky na DPH, sa odhaduje na cca 160 tis. V tejto skupine podnikateľský ch subjektov predstavujú nedoplatky na DPH viac ako 1,5 mld. eur a z tejto sumy je viac ako 1 mld. eur suma nevymožiteľných nedoplatkov.

Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa predpokladá v oblasti elektronickej fakturácie, kde je možné dosiahnuť pozitívny dopad (podľa odhadu EK) v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Uvedené zmeny môžu predstavovať určitý rozsah nákladov pre podnikateľské subjekty, ale je potrebné uviesť, že na plnenie niektorých nových povinností sa bude využívať výhradne elektronická komunikácia. Prínos zmien bude v prípade ich dôsledného zavedenia do praxe v znížení podvodných konaní, čo v kone čnom dôsledku bude predstavovať celospoločenský prínos na strane príjmov ŠR aj na strane posilnenia zdravého konkurenčného prostredia. Elektronická fakturácia prinesie úspory v oblasti zrýchlenia platobné ho styku zlepšením peňažných tokov, úspory ľudskej práce a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Navrhuje sa zavedenie a doručovaniu evidencie o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, ak sú predmetom ďalšieho predaja. V prí pade nákupu ojazdených motorových vozidiel na účely vlastného podnikania (prevádzkové motorové vozidlo) sa evidencia viesť nebude. Zníži sa limit, do ktorého sa doklad vyhotovený ERP bude považovať za plnohodnotnú faktúru na účely odpočítania DPH.

Èo sa týka zloženia zábezpeky na daň v súvislosti s registráciou pre DPH, možno uviesť, že ak napr. daňový ú rad po vyhodnotení rizikovosti žiadateľa určí zábezpeku na daň vo výške 10 000 eur, náklady podnikateľa v prípade čerpania úveru pri úrokovej sadzbe od 6 do 10 % p.a. budú predstavovať 600 až 1 000 eur. Do pozornosti je potrebné dať, že výška zábezpeky sa bude odvíjať od skutočnosti, že žiadateľ o registráciu už v iných spoločnostiach dlží štátu túto sumu, prípadne vyšš iu sumu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych nákladov, ktoré však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Zámerom úspešného implementovania návrhov do praxe je zníženie, prípadne aj zamedzenie podvodných konaní, čo sa premietne aj do posilnenia zdravého konkurenčného prostredia.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Navrhnutá regulácia predpokladá zefektívnenie eliminovania nelegálnej ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov, ktorá je v protiklade s podmienkami hospodárskej súťaže a zapríčiňuje znižovanie kvality podnikateľského prostredia; pozitívne ovplyvňuje výber DPH, a tým zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)V súvislosti s elektronickou fakturáciou sa umožňuje, aby elektronické faktúry mohli podnikatelia vyhotovovať v akomkoľvek formáte, ktorým sa zabezpečí vierohodnos ť pôvodu faktúry a neporušenosť jej obsahu, a to od jej vydania až do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry môže byť zabezpečen á napr. kontrolnými mechanizmami podnikových procesov, zaručeným elektronickým podpisom, elektronickou výmenou údajov (EDI) alebo iným spôsobom zabezpečujúcim vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu fakt úry.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Plnenie bude závisieť od toho, ktorú formu uvedenú v bode 6.1. podnikateľský subjekt bude využívať.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Je možné predpokladať určité zmeny, ktoré budú sú visieť pri elektronickej fakturácii s tým, aké formy zabezpečenia vierohodnosti pôvodu faktúry a neporušenosti jej obsahu budú podnikateľské subjekty uplatňovať.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné investície súvisiace s elektronickou fakturáciou, ktoré je však problematické kvantifikovať.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znen í neskorších predpisov a ktorým dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

2. nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010),

-vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011),

-vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januá ra 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2. 2012).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 255/02, Halifax plc, Leeds Permanent Development Services Ltd a County Wide Property Investments Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 2006,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 384/04, Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a i., rok 2006,

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 439/04 a C - 440/04 Mobistar SA proti Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT), rok 2006.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady 2010/45/EÚ je stanovená do 31.12. 2012. Lehota na prebratie článku 4 smernice Rady 2008/8/ES je stanovená do 1.1. 2013.

b)Lehota na prebratie smernice Rady 2010/45/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov je stanovená do 31.12. 2012.

Lehota na prebratie člá nku 4 smernice Rady 2008/8/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená do 1.1. 2013.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 2006/112/ES bola úplne prebratá do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskor ších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracuj úce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (K § 4 ods. 5)

Navrhuje sa spresnenie registrácie na DPH v nadväznosti na právnu úpravu registrácie podľa Daňového poriadku účinného od 1.1.2012 (z ákon č. 563/2009 Z. z.) a v nadväznosti na novodoplnené ustanovenie § 4c, v zmysle ktorého bude možné zamietnuť dobrovoľnú registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 4, ak žiadateľ nezloží zá bezpeku na DPH.

K bodu 2 (K § 4 ods. 6)

Zákonom sa rozširuje okruh prípadov, kedy sa zdaniteľná osoba stáva zo zákona platiteľom dane. Navrhuje sa, aby postavenie platiteľa dane zo z ákona mala aj zdaniteľná osoba, ktorá predá stavbu alebo jej časť (byt/y a nebytový/é priestor/y) príp. ak prijme platbu predtým ako stavbu alebo jej časť dodala. Zdaniteľná osoba sa platiteľom dane nest áva v prípade, ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti a v prípade, ak pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od kolaudácie pred ávanej stavby alebo jej časti.

K bodu 3 (K § 4c)

Na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje, aby sprá vca dane žiadateľom o registráciu na DPH uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) uložil povinnosť zložiť zábezpeku na DPH.

Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadajú o tzv. „dobrovoľnú registráciu na DPH“ podľa § 4 ods. 4 zákona a taktiež sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona z dôvodu dosiahnutia obratu, ak sú splnené predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Ide o prípady, ak žiadateľ – fyzická osoba alebo konateľ alebo spoločník žiadateľa (právnická osoba) participuje alebo participoval v minulosti ako konateľ alebo spoločník v spoločnostiach, ktoré mali alebo majú v čase registrácie daňové nedoplatky na DPH alebo im bola zrušená registrácia z dôvodov uvedených v doplnenom § 81 ods. 4 písm. b) bod 2.

Zloženie zábezpeky sa bude vyžadovať aj v prípadoch, ak sa žiadateľ len pripravuje na vykonávanie činnosti. O dobrovoľnú registráciu žiadajú zväčša podnikatelia, ktorí sa len pripravujú na uskuto čňovanie dodávok tovarov alebo služieb, z ktorých budú dosahovať príjmy. Keďže v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade C - 268/83 (Rompelman) sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomick ú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie, nie je možné zamietnuť registráciu na DPH osobe, ktor á ku dňu podania žiadosti o registráciu na DPH zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. Podľa cit. rozsudku má však daňová správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer bol potvrdený objektívnymi prvkami nasvedčujúcimi plánovanému vykonávaniu činností. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť zabráneniu prípadnému zneužitie dobrovoľnej registrácie.

Daňový úrad by mal zábezpeku na daň určiť v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Daňová správa v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje podrobné kritériá, na základe ktorých bude správca dane určovať výšku zábezpeky na daň.

Navrhuje sa dolná hranica zábezpeky na 1 000 eur a horná hranica zábezpeky na 500 000 eur. Hornú hranicu zábezpeky využije správca dane vtedy, keď bude mať odôvodnené obavy, že registrácia na DPH bude zneužitá na získanie neoprá vnenej výhody napr. v podobe neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov. Pôjde najmä o prípady, keď žiadateľ pa rticipoval alebo participuje na nedoplatkoch na DPH približne vo výške hornej hranice, t. j. ak dlžná suma na DPH je alebo bola 500 000 eur a viac. Naopak zábezpeku vo výške dolnej hranice ur čí správca dane vtedy, ak napr. pôjde o novozaložený subjekt, ktorý nemá resp. nemal nedoplatky na DPH a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľnú činnosť.

Nezloženie zábezpeky je dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu na DPH v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie. V prípade povinnej registrácie správca dane zaregistruje žiadateľa a ak nezloží zá bezpeku na DPH, bude túto čiastku vymáhať, pričom sa na vymáhanie použije rovnaký postup ako na vymáhanie daňového nedoplatku.

Zároveň sa ustanovuje použitie zábezpeky a vrátenie zábezpeky. Správca dane v prípade, ak zábezpeku nepoužije na daňové nedoplatky registrovanej osoby, musí túto zábezpeku vrátiť do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky.

K bodu 4 (K § 5 ods. 1 písm. a)

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na § 55a ods. 2 písm. c) a § 56 ods. 2 písm. c) zákona (vrátenie dane zahraničným osobám). Ide o spresnenie ustanovenia.

K bodom 5 a 9 (K § 7 ods. 4 a k § 11 ods. 5)

Z článku 4 Vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykoná vacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ktoré nadobudlo účinnosť 1.7.2011, vyplýva, že zdaniteľná osoba (nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu) má pr ávo na zachovanie limitu pre oslobodenie od dane nadobudnutia tovaru aj v prípade, ak je registrovaná na účely dodania alebo prijatia služby do/z iného členského štátu podľa § 7a zákona.

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 5 zákona sa odstraňuje rozpor s predmetným nariadením. Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7a nepresiahne limit 13 941,45 eur (hodnota tovaru nadobudnutého z iného č lenského štátu ), nie je nadobudnutie tovaru povinná zdaniť slovenskou daňou z pridanej hodnoty.

V nadväznosti na úpravu v § 11 ods. 5 sa § 7 dopĺňa v tom zmysle, že ak má zdaniteľná osoba pridelené identifikačné číslo pre DPH podľa § 7a, žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 z ákona z dôvodu dosiahnutia výšky hodnoty nadobudnutého tovaru z iného členského štátu 13 941,45 eur už nepodáva. Zdaniteľná osoba nemôže mať dve alebo viac registrácii pre DPH v Slovenskej republike.

K bodu 6 (K § 8 ods. 4 písm. d)

Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 17 smernice 2006/112/ES o spoloč nom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodu 7 (K § 8 ods. 4 písm. f)

V súlade so smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (ďalej len „smernica 2010/45/E Ú), sa navrhuje spresniť, že premiestnenie tovaru za účelom ocenenia, rovnako ako spracovanie a ďalšie transakcie v tomto ustanovení uvedené, sa nepovažuje za dodanie tovaru do iného členského štátu. S tý m súvisí aj povinnosť viesť záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. b) zákona.

K bodu 8 (K § 9 ods. 2)

Ustanovenie sa upresňuje nadväzne na § 54a zákona.

K bodu 10 (K § 11 ods. 13)

Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na článok 215 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodu 11 (K § 16 ods. 2)

Od 1. januára 2010 na základe čl. 2 smernice Rady 2008/8/ES nastali zmeny určenia miesta poskytovania služieb. Keďže tieto zmeny by mohli mať značný dosah na rozpočet členských štátov, pri niektorých služ bách sa zmeny miesta dodania mali vykonať postupne. Jednou z takýchto služieb je nájom dopravného prostriedku. S účinnosťou od 1. januára 2010 sa zaviedlo osobitné pravidlo týkajúce sa určenia miesta dodania slu žby pri krátkodobom nájme dopravného prostriedku. Toto osobitné pravidlo sa uplatňuje v prípade, ak je služba poskytnutá zdaniteľnej aj nezdaniteľnej osobe.

Zmena týkajúca sa určenia miesta dodania pri poskytnutí nájmu dopravného prostriedku nastane od 1. januára 2013 a vyplýva z čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES. Táto zmena sa týka „dlhodobého ná jmu“ dopravného prostriedku (t. j. iného ako krátkodobého), ktorý sa poskytuje nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby, spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe, bude od 1. januára 2013 miesto, kde má táto osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Výnimkou z tohto osobitného pravidla je dlhodobý nájom vý letnej lode nezdaniteľnej osobe, pri ktorom miestom dodania služby je miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkare ň.

Ak v mieste, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi, nemá poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň, platí, že miestom dodania takejto služby, je miesto, kde má nezdaniteľná osoba s ídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

K bodu 12 (K § 19 ods. 8 písm. c)

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 2 smernice 2010/45/EÚ. Na základe tohto článku smernice sa do § 19 ods. 8 zákona zavádza písmeno c), teda pravidlo týkajúce sa vzniku daň ovej povinnosti (deň dodania) pri cezhraničných dodaniach tovaru do iného členského štátu, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac (t. j. opakovane). V takýchto prí padoch je deň dodania posledný deň každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

K bodu 13 (K § 20 ods. 3)

Ustanovenie sa spresňuje.

K bodom 14 a 16 (K § 43 ods. 5 a 8)

Z kontrolnej činnosti daňových úradov vyplynulo, že najväčšie podvody v oblasti cezhraničných dodávok tovaru sa vyskytujú v prí padoch, ak prepravu tovaru zabezpečuje sám dodávateľ alebo odberateľ tovaru. Je preto nevyhnutné, aby bola zavedená povinnosť potvrdzovania prijatia tovaru odberateľom. Potvrdenie o prijatí tovaru s povinnými nálež itosťami, ako sú napríklad identifikácia odberateľa, množstvo tovaru, dátum a miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte, dátum a miesto ukončenia prepravy a identifikácia vodiča a použitého dopravn ého prostriedku, bude predstavovať povinný dôkazný prostriedok na uznanie oslobodenia od dane.

K bodu 15 (K § 43 ods. 6 písm. c)

Zrovnoprávňuje sa prístup k osobám, ktoré ako pracovníci medzinárodných organizácií a zároveň občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, nemajú ná rok na oslobodenie od dane, rovnako ako pracovníci diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa § 43 ods. 6 písm. a) zákona.

K bodu 17 (K §48b)

Colný režim 42 využívajú podnikatelia na zí skanie oslobodenia od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov (§ 48 ods. 3 zákona) vtedy, keď po dovoze tovaru nasleduje dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane a daň sa odvádza v inom č lenskom štáte ako je štát dovozu tovaru (t. j. v členskom štáte určenia). Bez vhodných kontrolných mechanizmov vzniká riziko, že tovar ostane v členskom štá te dovozu tovaru bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania a zaplatenia dane v tomto štáte. V záujme eliminácie rizika nezdanenia tovaru v členskom štáte dovozu tovaru a nezdanenia tovaru v členskom štáte určenia tovaru sa navrhuje zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, kedy miesto dovozu tovaru je v Slovenskej republike. Z hľadiska záujmov štá tu dovozu tovaru je potrebné mať istotu, že tovar bol fyzicky prepravený mimo územia členského štátu dovozu tovaru, preto sa ako dôkaz na uvoľnenie zabezpečenia dane požaduje preukázanie prevzatia tovaru prí jemcom tovaru v inom členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru.

K bodu 18 (K § 49 ods. 9)

Zahraničná osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 5 zákona, ktorá v tuzemsku dodáva len tovary alebo služby, pri ktorých je osobou povinnou plati ť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona, to znamená, že príjemca plnenia je povinný vykonať tzv. samozdanenie plnenia, neuplatňuje vstupnú daň formou odpočítania dane podľa § 49 zákona prostredníctvom daňového priznania a má právo na podanie žiadosti o vrá tenie dane v zmysle § 55a a nasl. zákona.

K bodom 19 a 47 (K § 54a ods. 3 a k prílohe 1)

V texte znenia § 54a ods. 3 zákona sa vypúšťa postup pri výpo čte upravovanej dane v nadväznosti na zmenu rozsahu použitia nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Súčasne sa navrhuje spresniť znenie prílohy č. 1 k zákonu, aby sa pri zmene účelu použitia nehnuteľnosti postupovalo podľa vzorca uvedené ho v tejto prílohe.

K bodom 20 a 38 (K § 55 ods. 4 a § 78 ods. 9)

S účinnosťou od 1. apríla 2009 sa novelou č. 83/2009 Z. z. upravila tzv. spätná registrácia zdaniteľných osôb. Zákonom sa uložili povinnosti a priznali práva zdaniteľným osobám, ktoré nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo podali žiadosť o registráciu pre DPH oneskorene.

Povinnosti a práva zdaniteľnej osoby sa uplatňujú spätne za obdobie, ktoré bolo zákonom vymedzené v § 55 ods. 3. Vzhľadom na to, ž e pre zahraničnú osobu platia iné pravidlá týkajúce sa registrácie za platiteľa DPH (povinnosť registrácie sa neviaže na obrat ako u tuzemskej zdaniteľnej osoby) ako pre tuzemské zdaniteľné osoby, bolo potrebn é vo vzťahu k zahraničným osobám ustanoviť obdobie, za ktoré je zahraničná osoba povinná spätne odviesť DPH príp. má spätne právo na odpočet DPH (pokiaľ nemá uplatňovať právo na vrátenie dane podľa § 55a zákona) tak, ž e toto obdobie sa začína už dňom, kedy zahraničná osoba uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť DPH, keby bola mala postavenie platiteľa dane.

K bodu 21 (K § 67 ods. 5 písm. a)

Ide o spresnenie textu.

K bodom 22 a 23 (K § 69 ods. 12 až 15)

Na základe článku 199 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhujú doplniť do zákona (odsek 12) ďalšie pr ípady uskutočneného zdaniteľného plnenia, pri ktorom sa povinnosť platiť DPH prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia (tzv. tuzemské samozdanenie), ktorý má postavenie platiteľa dane. Ide o doplnenie predaja nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1 zákona, a ďalej ide o predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a da ňového exekučného konania.

Okrem uvedených prípadov sa prenos povinnosti platiť DPH na kupujúceho navrhuje aj na prípady výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva.

Pokiaľ sa predá (speňaží) hnuteľná alebo nehnuteľná vec v rámci výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, vzniká povinnosť platiť DPH osobe, ktorá nadobudla právo disponova ť s tovarom ako vlastník. V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (príjemcu), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažen í predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom).

Prenos povinnosti platiť DPH sa vzťahuje len na prípady, ak právo disponovať s tovarom ako vlastník získa osoba, ktorá má postavenie platiteľa DPH.

V odseku 14 sa navrhuje precizovanie podmienok uplatnenia inštitútu ručenia za daň (zavedenom od 1.5.2004 na základe článku 21 ods. 3 šiestej smernice, v súčasnosti čl. 205 smernice 2006/112/ES), keďže tento inš titút predstavuje jedno z najúčinnejších opatrení boja proti podvodom v členských štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Portugalsko, Èeská republika, Belgicko, Dánsko). Ručenie možno uplatniť, ak d ôjde ku kumulatívnemu splneniu podmienok, jednak u dodávateľa (daň z faktúry neodvedie) a jednak u odberateľa (cena zjavne odchylná od normálnej trhovej ceny, pokračovanie uskutočňovania transakcií s dodávate ľom aj po predchádzajúcom varovaní správcom dane, personálne prepojenie dodávateľa s odberateľom). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že seriózni platitelia dane by mali byť obozretní pri vý bere svojich obchodných partnerov a náležite zvážiť objektívne okolnosti transakcie, s cieľom vyhnúť sa uplatneniu ručenia za daň.

Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa dane nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 p ísm. b) druhého bodu zákona (platiteľ dane opakovane nepod áva daňové priznanie, opakovane neplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne), upozorní platiteľov dane, s ktorými tento platiteľ dane uskutočňuje zdaniteľné obchody, na túto skutočnosť zaslaním písomného oznámenia. Ide o legislatívne opatrenie, ktoré má pomôcť v boji proti podvodom.

K bodom 24 až 27 (K § 69a ods. 4 až 6 a 8)

Zmena ustanovení má za cieľ sprísnením pravidiel znížiť podvody pri dovoze tovaru, ktorý je následne dodaný do iného členského š tátu EÚ s oslobodením od dane, v prípadoch, ak si daňový zástupca neplní svoje povinnosti, nepodáva daňové priznania, súhrnné výkazy alebo v nich uvádza nepravdivé a zavádzajúce informá cie, neplní ďalšie administratívne povinnosti, disponuje falošnými písomnými plnomocenstvami, nekomunikuje so správcom dane (nekontaktná spoločnosť). Ustanovuje sa napr., na základe akých zistených skutočností, odníme správca dane daňovému zástupcovi osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného č ísla pre DPH.

K bodu 28 (K § 69b)

Na novelizovaný § 69 ods. 14 zákona nadväzuje § 69b, ktorý obsahuje postup správcu dane pri uplatnení inštitútu ručenia za daň. Správca dane môže vyzvať ručiteľa uhradiť nezaplatenú daň napr. po podaní daňového priznania, počas výkonu daň ovej kontroly, a pod. Keďže účelom inštitútu ručenia za daň je snaha predísť mimoriadnej ujme pre štátny rozpočet, odvolanie možno podať len v 8 dňovej lehote, ktorá nemá odkladný účinok.

Pokiaľ nastane prípad, že ručiteľovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, správca dane rozhodne o jeho použití na úhradu nezaplatenej dane.

K bodu 29 (K § 70 ods. 2)

Na základe čl. 243 smernice 2010/45/EÚ sa spresňuje vedenie záznamov.

K bodom 30 a 31 (K § 70 ods. 6 až 8 a § 70 ods. 9)

Ustanovuje sa povinnosť viesť a doručiť z áznamy o každom ojazdenom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ (ktoré bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte) od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom št áte. Táto povinnosť sa dotkne nielen platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj všetkých platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH s cieľ om jeho ďalšieho predaja.

Do evidencie sa zahrnú údaje o motorovom vozidle, ktoré je novým dopravným prostriedkom v zmysle § 11 ods. 12 písm. a) zákona, ako aj o motorovom vozidle, ktoré nie je novým dopravným prostriedkom v zmysle cit. ustanovenia.

K bodu 32 (K § 71 až 76)

Slovenská republika najneskôr do 31. decembra 2012 je povinná prevziať do zákona o DPH ustanovenia smernice 2010/45/EÚ . Vzhľadom na to, že viaceré ustanovenia zo zákona platného v súčasnosti, súvisiace s fakturáciou, je potrebné na základe smernice meniť alebo doplniť, navrhuje sa v záujme lepšej prehľadnosti nové znenie dotknutých ustanovení.

(K § 71)

V § 71 sú transponované čl. 217, 218, 219, 232 a 233 smernice 2010/45/EÚ. Cieľom týchto ustanovení bolo dosiahnutie rovnakého zaobchá dzania medzi elektronickými a papierovými faktúrami.

Popri všeobecnej definícii faktúry v odseku 1 písm. a) je osobitne definovaná elektronická faktúra v písm. b), ktorej vydanie, na rozdiel od papierovej faktúry, podlieha súhlasu zo strany príjemcu. Súhlas prí jemcu sa vyžaduje z dôvodu odlišných technológií používaných dodávateľom a príjemcom pre zasielanie a prijatie faktúry, ale aj z dôvodu zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu fakt úry. Samostatne je elektronická faktúra definovaná aj kvôli osobitným podmienkam, vzťahujúcim sa na jej uchovávanie (§ 76 ods. 5).

Vierohodnosť pôvodu faktúry podľa odseku 1 písm. c) znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ , ale aj príjemca tovaru alebo služby. Ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodáv ateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.

Neporušenosť obsahu podľa odseku 1 písm. d) znamená, že obsah faktúry nebol zmenený, pričom zmena elektrického formátu pri konvertovaní elektronickej faktúry, napríklad pre potreby jej uchovávania, sa za zá sah do obsahu faktúry nepovažuje. Aj neporušenosť obsahu musia zabezpečiť obaja, dodávateľ aj príjemca faktúry, buď každý samostatne, alebo spoločne, napr. s použitím technológií ako je EDI.

Podľa odseku 3 kedykoľvek, od vydania faktúry až do konca lehoty na uchovávanie faktúr, musia zdaniteľné osoby vedieť preukázať zabezpečenie vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti fakt úry.

Faktúry musia byť ľudsky čitateľné, elektronické faktúry v podobe štruktúrovaných správ, ako napríklad XML, sa považujú za ľudsky čitateľné až po ich konverzii do formátu, ktorý vie č lovek prečítať.

Zdaniteľné osoby si môžu zvoliť ľubovoľný spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry, pričom proces pre papierové aj elektronické faktúry podľa odseku 3 písm. a) a technológie pre elektronické faktúry, uvedené v písm. b) a c), sú uvedené len ako príklady, ktoré by nemali zdaniteľné osoby odradiť od výberu iných procesov a technológií, pokia ľ splnia stanovené podmienky.

Kontrolné mechanizmy podnikových procesov podľa odseku 3 písm. a) predstavujú proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovedný mi osobami, na základe ktorého zdaniteľná osoba poskytuje spoľahlivú záruku o zabezpečení vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry. Mali by byť primerané k veľkosti, aktivit ám a typu spoločnosti a zohľadniť počet a hodnotu uskutočnených transakcií. Príkladom uskutočňovania kontrolných mechanizmov podnikových procesov, ktoré zabezpečia vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry, je napr. párovanie podporných dokumentov s faktúrou, pričom je z nich zrejmé, že údaje uvedené na faktúre sú rovnaké ako na podporných dokumentoch prináležiacich k dodávke tovaru alebo služby. U dodávateľa by faktúra mala byť pripojená napr. k objednávke, k potvrdeniu o vydaní tovaru, jeho preprave a k príjmu platby, u príjemcu by mala byť spojená s potvrdením o schválení objednávky, s dodacím listom, potvrdením o úhrade platby, príjme tovaru na sklad.

(K § 72)

V § 72 sú transponované čl. 219a, 220, 221, 224 a 225 smernice 2010/45/EÚ.

V odseku 1 sa vymenúvajú prípady, v ktorých je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH (transpozícia čl. 219a smernice 2010/45/EÚ).

Podľa odseku 2 povinnosť vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH má aj zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, ak dodá službu pre zákazníka - zdaniteľnú osobu a miesto dodania služby je v inom členskom štáte alebo treťom štáte podľa § 15 ods. 1.

Odsek 3 ustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru každej osobe bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom dane, ak dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12 zákona) do iného členského štátu.

Ustanovenia odsekov 4 až 6 nie sú novými ustanoveniami v porovnaní s platným znením zákona. Odsek 4 určuje podmienky, za akých môže namiesto dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť faktúru odberateľ alebo tretia osoba.

Podľa odseku 6 sa faktúra na účely DPH nemusí vyhotoviť v prípade plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42. Pokiaľ však ide o dodanie služby, pri ktorej je miesto dodania v inom č lenskom štáte a oslobodenie od dane príp. zdanenie sa posudzuje podľa právneho predpisu členského štátu, kde je usadený zákazník, musí platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba, vyhotoviť faktúru vž dy, čo vyplýva zo znenia odseku 1 písm. b). Ak napríklad platiteľ dane poskytne finančnú službu zákazníkovi usadenému v inom členskom štáte, je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru, bez ohľ adu na to, či v tuzemsku alebo v členskom štáte usadenia zákazníka je služba oslobodená od dane alebo zdaňovaná.

(K § 73)

Oproti súčasnosti sa úprava vyhotovovania faktúr pri dodaní tovaru a služieb v tuzemsku nemení. Zjednocuje sa však lehota na vyhotovenie fakt úr v súvislosti s cezhraničnými dodávkami tovarov alebo služieb (čl. 222 smernice Rady 2010/45/EÚ). Cieľ om tejto úpravy je, aby lehota na vyhotovovanie faktúr bola vo všetkých členských štátoch rovnaká a následné evidovanie transakcií v daňovom priznaní (súhrnom výkaze) a platenie dane bude pre dodávate ľa aj odberateľa jednotné.

(K § 74)

Obsah faktúry podľa navrhovaného ustanovenia sa, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, použije na dodania tovarov alebo služieb s mies tom dodania v tuzemsku a aj na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ak dodávateľovi tovaru alebo služby vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru na základe § 72 (výnimkou je prípad podľa odseku 2 – transpozícia čl. 226a smernice 2010/45/EÚ). V podstate sa obsah oproti súčasne platnému zákonu nemení. Pokiaľ ide o slovné vyjadrenie informácií – odsek 1 písm. j) až n), je potrebné namiesto odkazov na konkrétne paragrafy zákona alebo články smernice o DPH, uvádzať slovné opisy.

Ostáva naďalej zachované právo vyhotovovania tzv. zjednodušených faktúr. Navyše sa toto právo vyhotovenia zjednodušenej faktúry rozš iruje aj na tie prípady, ak cena dodaného tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 100 eur, pričom doklad môže a nemusí byť vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.

Pokiaľ ide o zjednodušené doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, tieto budú na účely DPH uznané ako faktúry len v prípade, ak ich vyhotoví daňový subjekt, ktorý je povinný evidovať tržby podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že v praxi sa tieto doklady z ERP zneužívajú tak, že kúpa tovarov sa realizuje inou osobou ako platiteľom dane za úč elom svojej osobnej spotreby a táto osoba ďalej tieto doklady odovzdá alebo dokonca predá platiteľovi dane, ktorý si z takéhoto dokladu uplatní odpočítanie dane, navrhuje sa v záujme zabránenia takýchto zneuž ívaní dokladov pri uplatnení odpočtu dane, akceptovať doklad z ERP ako náhradu za riadnu faktúru len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH je najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne iný mi platobnými prostriedkami, a v prípade platby v hotovosti do pokladne najviac 200 eur. Táto zmena je nevyhnutná aj z dôvodu, že zahraničné osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu použí vajú práve tieto doklady z ERP vo veľkej miere pri uplatnení refundácie dane.

Zmenou možno očakávať aj pozitívny dopad na výnos dane z príjmov.

Zjednodušené faktúry nemusia obsahovať všetky náležitosti podľa odseku 1. Zároveň sa zakazuje vyhotoviť zjednodušené faktúry v prípade, ak ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, o zásielkový predaj tovaru a o dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona. Úprava zjednodušených faktúr vychádza z č l. 220a, 226b, 238 ods.3 smernice 2010/45/EÚ.

Ak je vydaných viac faktúr, ktoré sú poslané alebo sprístupnené elektronicky v jednom súbore, spoločné údaje pre tieto faktúry sa uvádzajú len raz (čl. 236 smernice 2010/45/EÚ).

(K § 75)

Právna úprava týkajúca sa vyhotovenia súhrnnej faktúry v porovnaní so súčasným právnym stavom je rovnaká. Ak platiteľ dane, príp. zdanite ľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, v priebehu kalendárneho mesiaca uskutoční viac dodaní tovarov alebo služieb alebo prijme viac platieb vopred, môže vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru (člá nok 223 smernice 2010/45/EÚ).

Platitelia dane, ktorí dodávajú teplo, elektrinu, vodu, plyn, nemusia vyhotovovať faktúry mesačne, ak majú uzatvorenú dohodu o platbách za podmienky, že táto dohoda pokrýva obdobie najviac 12 kalendá rnych mesiacov. Takáto možnosť sa použije, len ak ide o dodanie uvedených tovarov s miestom dodania v tuzemsku a príjemca je osobou, ktorá je usadená v tuzemsku. Dohoda o platbách však musí obsahovať nálež itosti faktúry podľa § 74 ods. 1 (čl. 223 smernice 2010/45/EÚ).

(K § 76)

Väčšina ustanovení ohľadne uchovávania faktúr, v porovnaní so súčasným právnym stavom, zostala nezmenená.

V odseku 5 dáva zákon právo daňovému úradu, aby v prí pade kontroly vyžadoval od zdaniteľnej osoby prístup k faktúram uchovávaným elektronicky, aby ich mohol sťahovať a používať.

K bodom 33 a 34 (K § 77 ods. 1 až 3)

Navrhuje sa, aby všeobecným zdaňovacím obdobím bol kalendárny mesiac.

Štvrťročné zdaňovacie obdobie si môže zvoliť platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 2. Noví platitelia dane musia mať najmenej 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po registrácii mesa čné zdaňovacie obdobie z dôvodu, aby správca dane mal čo najskôr a čo najviac informácií o plnení povinností zo strany nového platiteľa dane a rovnako zo strany správcu dane musí byť v období prv ých 12 mesiacov po registrácii venovaná platiteľovi dane zvýšená pozornosť.

Platitelia dane, ktorí sú registrovaní dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, sa môžu rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak spĺňajú podmienku, ktorou je neprekročenie obratu 100 tis. eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, že platiteľ dane v prebiehajúcom kalendárnom štvrťroku prekročí obrat 100 tis. eur, od nasledujúceho mesiaca musí uplatňovať mesačné zdaňovacie obdobie.

K bodom 35 až 38 (K § 78 ods. 1, 2, 4, 7 a 9)

Spresnenie ustanovenia odsekov 1 a 2 bolo vyvolané najmä zavedením ručenia za DPH z konkrétneho zdaniteľného obchodu (§ 69b). Zároveň sa takto spresnené ustanovenie týkajú ce sa vyjadrenia splatnosti dane z každého zdaniteľného obchodu a výslednej sumy platenej do štátneho rozpočtu SR uvedenej v daňovom priznaní zosúlaďuje s článkom 206 a 250 smernice o DPH. Podľa navrhovan ého znenia je daň z každého zdaniteľného obchodu splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Výsledok daňového priznania, ktorým je vlastná daňová povinnosť, tak znamená len platobnú povinnosť platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, ktorá sa vypočíta tak, že od splatnej dane platiteľ dane odpočíta daň z prijatých tovarov a služieb. V súvislosti s úpravou odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 7.

K bodu 39 (K § 80 ods. 6)

Vzhľadom na problémy vykazovania údajov týkajúcich sa dodania služieb v súhrnnom výkaze v prípade, ak odberateľ v členskom štá te usadenia nemá identifikačné číslo pre DPH, ale preukáže dodávateľovi, že oň požiadal (táto možnosť uznania postavenia odberateľa ako zdaniteľnej osoby vyplýva z Vykonávacieho Nariadenia Rady (E Ú) č. 282/2011 z 15. marca 2011), sa navrhuje, aby údaje o poskytnutej službe uvádzal dodávateľ služby v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH príjemcovi služby pridelen é.

K bodom 40 až 43 (K § 81 ods. 2, 4 a 5)

Zmeny a doplnenia v tomto paragrafe vedú k spresneniu situácií, v ktorých daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľ a dane. Ustanovuje sa povinnosť pre právnické osoby, ktoré majú zaniknúť bez likvidácie, aby túto skutočnosť oznámili správcovi dane ešte pred svojim zánikom. Správca dane nevydá v týchto prí padoch o zrušení registrácie rozhodnutie, ale právnická osoba prestane byť platiteľom dane zo zákona.

V ostatných prípadoch správca dane vydá rozhodnutie o zrušení registrácie, a to v prípade, ak zrušuje registráciu na základe žiadosti registrovanej osoby pre DPH, ako aj v prípade, ak zrušuje registrá ciu pre DPH z úradnej moci.

Zároveň sa v § 81 zákona uvádzajú dôvody pre zrušenie registrácie pre DPH z úradnej moci, a to ak platiteľ dane opakovane v kalendárnom roku nepodá daňové priznanie, nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo nie je zastihnuteľný na adrese sí dla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne. Na to, aby situácia bola kvalifikovaná ako opakovaná, postačuje, ak platiteľ dane už dvakrát nepodá daňové priznanie. Skutočnosť, ž e subjekt opakovane nepodá daňové priznanie alebo opakovane nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, nemusí byť vždy dôvodom na zrušenie registrácie. Zrušenie registrácie podľa bodu 2 pripadá do ú vahy najmä, ak tento subjekt nie je zastihnuteľný alebo jeho obrat z podnikania nedosahuje zákonom stanovený obrat (§ 4 zákona). V záujme toho, aby toto ustanovenie nebolo zo strany daňových úradov uplatňované mechanicky, vypracuje Finančné riaditeľstvo SR podrobnú metodiku na uplatňovanie cit. ustanovenia.

K bodu 44 (K § 83 ods. 2 druhá veta)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu ustanovení o fakturácii a zároveň sa vecne mení v tom, že osoba pokračujúca v živnosti po úmrtí platiteľa dane musí na všetkých faktúrach, vrá tane zjednodušených faktúr, uvádzať svoje meno, priezvisko a miesto podnikania.

K bodu 45 (§ 85ka)

V nadväznosti na zmenu v ustanovení o použití štvrťročného zdaňovacieho obdobia, sa prechodným ustanovením umožňuje platite ľom dane, ktorí majú štvrťročné obdobie ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto novely, aby pokračovali v takto určenom zdaňovacom období, avšak len dovtedy, pokiaľ prestanú plniť podmienky ustanovené v novonavrhovanom ustanovení § 77 ods. 2 zákona. Ak presiahnu obrat podľa § 77 ods. 2, musia po skončení kalendárneho štvrťroka podávať daňové priznanie a platiť DPH za každý kalendárny mesiac.

K bodu 46 (K § 85l)

Ide o úpravu prechodného ustanovenia v súvislosti s posunom zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 48 (K prílohe č. 6)

Ide o doplnenie transpozičnej prílohy zákona.

K bodu 49 (K prílohe č. 7)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 1006/2011 (Spoločný colný sadzobník) nastala od 1. januára 2012 zmena v zatrieďovaní tovaru patriaceho do konca roku 2011 do polo žky 4818 40 - Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky, pri ktorých sa uplatňuje znížená sadzba dane, ak sú na použitie pri inkontinencii. Od 1. januára 2012 tento tovar patr í do položky 9619 00 – Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a prebaly pre deti, a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu. Z uvedeného dôvodu sa mení príloha č. 7 tak, aby bola v sú lade so Spoločným colným sadzobníkom. Kontinuita zdaňovania predmetných tovarov zníženou sadzbou bola v roku 2012 zabezpečená Metodickým usmernením MF SR č. MF/7791/2012-73, ktoré bolo zverejnené vo Finanč nom spravodajcovi.

K článku II

K bodu 1

Predmetné ustanovenie vylučuje z možnosti založenia spoločnosti s ručením obmedzeným tie fyzické osoby a právnické osoby, ktorým ako daňovým subjektom podľa osobitného predpisu vznikla daňová povinnos ť a tieto si ju nesplnili riadne a včas.

K bodom 2, 3 a 4

Predmetné ustanovenia upravujú podmienku poskytnutia predchádzajúceho súhlasu správcu dane (daňového úradu a colného úradu) v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu a rozdelenia väčšinov ého obchodného podielu. Súhlas bude nevyhnutné doložiť k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registra tak pre osobu (prevádzajúceho) spoločníka, ako aj nadobúdateľa väčšinové ho obchodného podielu. Podrobnosti o vydaní súhlasu upravuje osobitný novelizačný článok k zákonu č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“). Správca dane nevydá súhlas v prípade, ak má spoločník alebo nadobúdateľ nedoplatok v úhrne za všetky dane vyšší ako 170 eur. V prípade tých spoloční kov alebo nadobúdateľov, ktorý nie sú daňovým subjektom podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (uvedené platí rovnako aj pre zahraničného osoby), pri týchto doloží spoločnosť návrh na zá pis zmeny povinne zapisovaných údajov do obchodného registra písomným vyhlásením príslušného spoločníka alebo nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa § 115 ods. 5 alebo § 117 ods. 4 Obchodn ého zákonníka.

Súhlas správcu dane sa bude vyžadovať len vo vzťahu k prevodom, rozdeleniam väčšinového obchodného podielu. V tejto súvislosti návrh zavádza zákonnú definíciu väčšinového obchodné ho podielu pre potreby ustanovení § 115 a § 117.

Na prevod alebo rozdelenie obchodného podielu, ktorý nespĺňa definičné znaky väčšinového obchodného podielu, sa nevyžaduje pripojenie súhlasu správcu dane, no bude sa vyžadovať pripojenie písomné ho vyhlásenia o tom, že osoba nemá povinnosť podľa § 115 alebo § 117 Obchodného zákonníka. Pre uvedené vyhlásenie nebude nepredpísaný osobitný formulár, tzn. že spoločník alebo nadobúdateľ bude mať z hľadiska formulácie jeho obsahu voľnosť (rovnako ako tomu je v prípade vyhlásenia zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnos ť založila jediná fyzická osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 25/2004 Z. z.).

Výnimky z novodefinovaného všeobecného pravidla predstavujú situácie, kedy k prevodu alebo rozdeleniu podielu dôjde v rámci procesu zrušenia spoločnosti bez likvidácie (zlúčenie splynutie, rozdelenie, rozdelenie zl účením), situácie nadobudnutia vlastného obchodného podielu, ako aj situácie, kedy je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu zahraničná osoba.

V závere sa predmetným novelizačným bodom kogentne upravujú účinky prevodu väčšinového obchodného podielu. Tieto nastávajú až zápisom zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri.

Vyššie uvedené zmeny vyvolali negatívne praktické skúsenosti finančných a daňových orgánov získané v rámci výkonu daňového dohľadu a kontroly spočívajúce v takom konaní spoločností s ručení obmedzeným, ktoré výrazným spôsobom sťažuje priebeh a ukončenie daňovej kontroly.

K bodu 5

Navrhované prechodné ustanovenia predpokladajú dokončenie prebiehajúcich registračných konaní podľa doterajších predpisov.

K článku III

K bodu 1

Ustanovenie § 58 ods. 2 je potrebné aktualizovať v nadväznosti na zmenu systematiky § 276 až 278 a zavedenie nového trestného činu daňového podvodu (§ 277a). Súčasne sa zohľadňuje fakt, ž e podmienkou obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku je nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti aspoň v značnom rozsahu.

K bodu 2

Navrhuje sa obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti pri spáchaní určených trestných činov daňových. V tomto prípade sa zav ádza analogická právna úprava ako v prípade ukladania tohto trestu, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravné ho prostriedku. Povinné uloženie tohto trestu sa bude vzťahovať na kvalifikované skutkové podstaty daňových trestných činov.

K bodu 3

Upravuje sa podmienka zániku trestnosti u určených trestných činov daňových (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na základné skutkové podstaty.

K bodu 4

V § 277 dochádza k vypusteniu konania založenom na neoprávnenom uplatnení nároku na vrátanie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane. Systematicky sa táto ú prava presúva do nového ustanovenia – § 277a Daňový podvod.

K bodu 5

S ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa zavádza nová skutková podstata trestného činu „daňového podvodu“. Ide o úpravu vyňatú z pôvodného znenia § 277, ktorej systematické a obsahové zaradenie do § 277 je možné s ohľadom na doterajšiu prax hodnotiť ako nevhodné. Z hľadiska konštrukcie skutkovej podstaty je táto upravená analogicky ako ostatné trestné činy daňové, a to jak z hľ adiska kvalifikačných momentov, tak aj z hľadiska trestných sadzieb.

K bodu 6

Pri výkone správy daní je správca dane stále častejšie vystavovaný pokusom zo strany daňových subjektov vyhýbať sa plneniu svojich daňových povinností. Akonáhle nadobudne daňový subjekt podozrenie, že správca dane dospel k zisteniam, ktoré by mohli mať za následok dorubenie dane, prípadne neuznanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, daňový subjekt so správcom dane prestá va komunikovať, prestane predkladať doklady potrebné pre správne určenie dane, prestane si plniť svoje zákonom ustanovené povinnosti a zároveň prestane preberať všetky od správcu dane mu adresované poštové z ásielky. Na účely vytvorenia prísnejších sankčných mechanizmov pre prípadné porušovanie povinností daňových subjektov v rámci správy daní sa navrhuje zaviesť nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu správy daní. Táto skutková podstata je koncipovaná na báze postihovania opakovaného protiprávneho konania spočívajúceho v porušovaní noriem daňového práva už normami trestné ho práva, t.j. recidíva daňového subjektu bude postihovaná normami trestného práva.

K článku IV

Nadväzne na novelu Obchodného zákonníka sa novelizuje daňový poriadok.

K článku V

Návrhom zákona sa z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

K článku VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2012 okrem ustanovení novely zákona o DPH, ktoré transponujú smernice EÚ s účinnosťou od 1. januára 2013. Novelizované ustanovenie § 85l (prechodné ustanovenie k samozdaneniu dovozu) nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Schvá lené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 31. mája 2012.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu