Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 17.05.2024 do 30.06.2024

Platnosť od: 28.04.2004
Účinnosť od: 17.05.2024
Účinnosť do: 30.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Daň z pridanej hodnoty
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST49JUD652396DS40EUPP7ČL21

Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 17.05.2024 do 30.06.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 222/2004 s účinnosťou od 17.05.2024 na základe 102/2024

Legislatívny proces k zákonu 102/2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 102/2024, dátum vydania: 17.05.2024

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“).

Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.

Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.

Platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných

2

podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje, aby predmetný inštitút nadobudol účinnosť od 1. januára 2025 a oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie bol platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) podľa colných predpisov. Predmetné zmeny si vyžadujú úpravy v zákone č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Taktiež sa navrhuje uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ak ide o platiteľa dane s účinným štatútom AEO, ktorý do tuzemska dováža tovar v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov; ak dotknutý platiteľ dane túto podmienku nespĺňa, navrhuje sa v rámci centralizovaného colného konania ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov Finančnej správe Slovenskej republiky v reálnom čase, možno uvažovať o rozšírení uplatňovania mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru na všetkých platiteľov dane. Inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru bude mať pozitívny cash-flow vplyv na platiteľa dane, avšak negatívny hotovostný vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu z dane pri dovoze tovaru v prvom roku jeho zavedenia.

Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj transpozícia článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravuje miesto dodania určitých služieb.

Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania DPH platiteľovi dane, sa upravujú ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúlaďujú požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravuje sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu navrhuje upraviť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne sa v tomto zákone navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a okrem čl. I bodov 1, 3 19, 22 42 a 44 až 62, čl. II, čl. III bodu 1 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).

Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení.

Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).

Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020).

Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení.

Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022).

Smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022).

Termín začiatku a ukončenia PPK

Jún 2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

November 2023

2.Definovanie problému

Primárnym dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“). Cieľom tejto smernice je znížiť administratívne zaťaženie

4

malých podnikov.

Súčasné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý je harmonizovaný smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“), umožňuje, aby zdaniteľná osoba, ktorá za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahla obrat 49 790 eur (ďalej len „malý podnik“), nebola povinná požiadať o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Táto výnimka sa však, v súlade s pravidlami ustanovenými aktuálne platnou smernicou 2006/112/ES v platnom znení, vzťahuje len na malý podnik, ktorý je usadený v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“). Smernicou o DPH nastavené pravidlá pre spoločný systém DPH, založené na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu, však neprispievajú k znižovaniu administratívnej záťaže súvisiacej s dodržiavaním právnych predpisov pre malé podniky. Následkom je znížená konkurencieschopnosť malých podnikov, ktoré nie usadené v inom členskom štáte, na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Hlavným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže je umožniť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku. S cieľom napraviť túto skutočnosť a zabrániť ďalším narušeniam, by mali mať malé podniky možnosť využívať oslobodenie od dane aj v tých členských štátoch, v ktorých nie sú usadené.

V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bude potrebné zaviesť aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane a upraviť aj niektoré ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o DPH.

Sekundárnym, avšak nie menej významným, dôvodom novelizácie zákona o DPH je skutočnosť, že v súčasnosti je podľa zákona o DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska (dovoz tovaru), pri ktorom vzniká daňová povinnosť, dovozca povinný zaplatiť DPH colnému úradu (správca DPH pri dovoze tovaru) a následne si, v prípade splnenia ustanovených podmienok, uplatňuje tento dovozca právo na odpočítanie zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom, čo preňho znamená negatívny cash flow vplyv v trvaní niekoľkých týždňov mesiacov. V EÚ dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania (CCK) pri dovoze tovaru. V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tovaru si tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak preto oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje použitie mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru. Zavedenie a využívanie tohto mechanizmu odporúča z dôvodu zjednodušenia využitia CCK aj Európska komisia. Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH.

Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.

3.Ciele a výsledný stav

Revízia osobitnej úpravy pre malé podniky uskutočnená smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení predstavuje na úrovni dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH smerujúcich k jednotnému priestoru v oblasti DPH. Opatrenia pre malé podniky znižujúce ich administratívne zaťaženie majú za cieľ uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde v dôsledku transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od DPH v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje výlučne na usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok, spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území EÚ v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v Únii (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú úroveň (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane

5

a zabezpečenia potrebných informácií pre daňové orgány členských štátov sa od zdaniteľnej osoby, ktorá bude využívať oslobodenie od dane v členskom štáte oslobodenia, bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií. V zákone o DPH sa upraví aj spôsob začatia a skončenia využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane malým podnikom.

Transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.

V súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Hodnota obratu na účely povinnej registrácie pre daň sa zaokrúhľuje na 50 000 eur. Skracuje sa lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali ešte pred týmto prvým dňom. V prípade zahraničnej osoby má rozhodnutie o registrácii pre daň výlučne deklaratórny účinok, pričom sa ustanovuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota na vydanie rozhodnutia o registrácii pre daň.

V nadväznosti na tieto zmeny sa ustanovuje dodatočná lehota na prvotné splnenie určitých povinností platiteľovi (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania a kontrolného výkazu), ktoré si platiteľ nemohol splniť, keďže mu nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. Súčasne dôjde k úprave doterajšieho postupu pri substantívnom oneskorení pri registračnej povinnosti platiteľa.

Nadväzne na úpravy registrácie v zákone o DPH sa upravujú ustanovenia zákona o ERP a Daňového poriadku. V Daňovom poriadku sa zároveň navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Smernica 2006/112/ES v platnom znení umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže platiteľ dane uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a v zásade aj okamžite uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane (samozdanenie pri dovoze tovaru). Z pohľadu platiteľa dane tak ide o cash flow neutrálne riešenie. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru sa navrhuje pre subjekty, ktoré majú sídlo v tuzemsku a majú štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Súčasne, pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie navrhuje zaviesť aj pre subjekty so štatútom AEO, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK. Taktiež sa v rámci CCK navrhuje zaviesť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru, ak dovozca nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru.

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa precizuje doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022), sa upravuje miesto dodania určitých služieb.

V kontexte s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka) dôjde k zosúladeniu uplatňovania oslobodenia od dane pri službách dodávaných členom so smernicou o DPH.

V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane.

V súlade so smernicou o DPH sa upravuje možnosť platiteľa, ktorý nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, uplatniť právo na odpočítanie dane, ak nemá faktúru.

Upravuje sa postup, ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3 zákona o DPH, neboli FR SR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne.

Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.

4.Dotknuté subjekty

Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, poskytovatelia platobných služieb.

5.Alternatívne riešenia

6

Vo vzťahu k zavedeniu osobitnej úpravy pre malé podniky a súvisiacich zmien pravidiel registrácie za platiteľa dane nie je možné realizovať nulový variant, keďže ide o transpozíciu smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Alternatívnym riešením, pokiaľ ide o zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru, je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva značný negatívny dopad na cash flow platiteľov. Rovnako za alternatívne riešenie možno považovať aj zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru uplatniteľné na všetkých platiteľov dane, čo však nesie so sebou riziko rozšírenia značných daňových únikov v tejto oblasti. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov finančnej správe v reálnom čase, však možno o tomto rozšírení uvažovať.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Vplyvov na podnikateľské prostredie

8.Preskúmanie účelnosti

Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou 2006/112/ES v platnom znení, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice vyplýva zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.

MF SR navyše každoročne počas prerokúvania návrhov zákonov v rámci jednotlivých štádií legislatívneho procesu Predbežná informácia, Predbežné pripomienkové konanie, Medzirezortné pripomienkové konanie, ale aj rokovania poradných orgánov vlády SR vyhodnocuje na základe analýz Inštitútu finančnej politiky MF SR alebo FR SR uplatnené podnety a pripomienky podnikateľského prostredia vyplývajúce z ich skúseností z praxe. V odôvodnených prípadoch následne podnety premietnuté v návrhoch zákonov a takýto postup predstavuje adresný a efektívny spôsob preskúmania účelnosti jednotlivých návrhov zákonov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

7

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení, ktorou sa zavádza osobitná právna úprava pre malé podniky, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie malých podnikov, a s tým súvisiaca zmena registračných ustanovení a zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru predstavujú v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov MF SR a FR SR. Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, ale pre kvantifikáciu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti tuzemských malých podnikov na vnútornom trhu EÚ. Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Ján Dancák, referent, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

jan.dancak@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3495

12.Zdroje

Analýza FR SR k zavedeniu oslobodenia od DPH pre malé podniky.

Analýza FRSR na možné uplatňovanie samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.

Stanovisko MF SR, IFP k možnosti uplatňovania samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.

Analýza vplyvov FR SR.

Aplikačná prax MF SR a FR SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 128/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou o DPH, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice vyplýva z primárneho práva EÚ.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.

8

Komisia odporúča predkladateľovi v časti 11. „Kontakt na spracovateľa“ uviesť údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

Doplnené.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi vyznačiť pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť boli vyznačené.

Komisia žiada predkladateľa o prehodnotenie pôvodu regulácií č. 2, 3 a 4 v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: § 68g ods. 2, § 68g ods. 7 a § 68g ods. 9 predmetom tabuľky zhody, napr. na stranách 11, 12, 13, 16 a 17 tabuľky zhody k smernici (EÚ) 2020/285 v platnom znení.

Komisia žiada predkladateľa dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Spôsob určenia počtu dotknutých subjektov bol doplnený. Regulácia č. 11 bola kvantifikovaná prostredníctvom Kalkulačky nákladov. Regulácia č. 9 bola v súlade s nasledujúcou pripomienkou ponechaná v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie bodu 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikovanie všetkých povinností vyplývajúcich z návrhu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie pomocou Kalkulačky nákladov.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby bolo kvantifikované pomocou Kalkulačky nákladov. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH a oznamovacia povinnosť podnikateľa boli dopracované a vysvetlené v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. f) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 3, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 12, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2006-112 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice o DPH. Návrh zákona stanovuje povinnosť v § 78 ods. 2 podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia. Smernica stanovuje, že lehota na podanie daňového priznania nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci č. 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a

9

jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s identifikovaním goldplatingu v predložených tabuľkách zhody v zmysle predchádzajúcich pripomienok Komisia žiada predkladateľa v časti 7. Transpozícia práva vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu a zároveň identifikovať oblasti podľa bodu 9 JM, v ktorých ku goldplatingu dochádza.

V nadväznosti na predchádzajúce pripomienky a identifikovaný goldplating Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívne opísanie identifikovaného goldplatingu v časti 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa v stĺpci 9 v tabuľke zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) ku všetkým riadkom tabuľky zhody.

Komisia žiada predkladateľa v stĺpcoch 1 - 3 v tabuľke zhody doplniť informácie pri transponovanom ustanovení smernice o DPH, a to konkrétne pri článku 243 (v časti TZ Smernica) ako aj v stĺpcoch 4 - 9 v tabuľke zhody doplniť informácie pri návrhu právneho predpisu Slovenskej republiky, a to konkrétne pri ustanoveniach § 78a ods. 1 veta 1, 2; § 78a ods. 3; § 78a ods. 14.

Komisia odporúča predkladateľovi uviesť dôvody neuskutočnenia transpozícií niektorých ustanovení smernice 2020/285 v tabuľke zhody TZ_08_2020-285. Uvedenie dôvodov, prečo nebola uskutočnená daná transpozícia v stĺpci 8 tabuľky zhody.

Komisia odporúča predkladateľovi v tabuľke zhody uviesť pri transpozícii článku 1 bod 12 smernice 2020/285 v článku 284 bod 2, že ide o dobrovoľnú transpozíciu.

Pripomienky akceptované.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predložených tabuľkách zhody boli tabuľky zhody a súvisiace materiály dopracované a odôvodnené.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, rozpočtovo nezabezpečené, vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikované nekryté kapitálové výdavky v sume 4 068 258 eur v roku 2024 na úpravu informačných systémov MF SR a FR SR. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že na rok 2024 kapitola MF SR nemá zabezpečené finančné prostriedky súvisiace s úpravou informačných systémov a bude si tieto prostriedky uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.

Komisia žiada doplniť zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy a ostatných zdrojov financovania jednotlivých projektov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy nie uvedené odkazy na zdroje vstupných hodnôt alebo konkrétne podklady, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy. Bez uvedenia vstupných zdrojov nie je možné overiť odhadovaný vplyv na rozpočet verejnej správy (ŠR, POO, iné).

S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí a doložku s analýzou žiada prepracovať tak, aby všetky výdavky boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na rok 2024, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Pripomienka akceptovaná.

Analýza bola doplnená a upravená.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predkladaný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevyplnil analýzu vplyvov v plnom rozsahu v zmysle metodiky na jej vypracovanie a v súlade s § 12 ods. 1) písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS. V zmysle uvedeného musia byť do metainformačného systému zapísané/zaregistrované všetky, aj plánované elektronické služby a informačné systémy. Uvedené sa týka v tabuľke uvedenej novej elektronickej služby bez názvu a kódu a taktiež nového informačného systému bez uvedenia názvu a kódu. Predkladateľ taktiež zapísal do bodu 6.1. aj službu aplikačnú, ktoré sa do analýzy vplyvov nezapisujú, uvádzajú sa iba služby koncové. V neposlednom rade Komisia predpokladá, že zmeny sa týkajú aj IS Virtuálna registračná pokladnica (VRP) pod ktorým pracuje e-Kasa, kde by malo dôjsť k úpravám s nákladmi okolo 300 000 eur v roku 2024.

Pripomienka akceptovaná.

Analýza bola doplnená a upravená.

10

Pripomienky RUZ

K doložke vplyvov a ostatným sprievodným dokumentom

Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať za dodanie tovaru. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa považuje za dodanie služby. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie a to vo výške minimálne 1 500 000 eur, čo sú vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing.

Pripomienka akceptovaná v rozsahu pripomienky APZD.

Pripomienky APZD

K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Žiadame, aby bol vzhľadom na zmeny vyplývajúce z navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnený negatívny vplyv 3 000 000 eur.

Pripomienka akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

4 469 908

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)

Program 0EK0D0Q

0

348 583

0

0

Program 0EK0D0R

0

566 379

0

0

kapitola MF SR (org. FR SR)

Program 0EK0D14

0

1 184 217

0

0

Program 0EK0D1K

0

385 488

0

0

Program 0EK0D1L

0

120 000

0

0

Nový IS (SMESK)

0

500 000

0

0

Program 0EK0D19

0

599 241

0

0

Program 0EK0D1B

0

400 000

0

0

Program 0EK0D1I

0

66 000

0

0

Program 0EK0D1D

0

300 000

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

4 469 908

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

4 469 908

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

12

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

4 469 908

0

0

v tom kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0

4 469 908

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

13

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“ ) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 1 184 217 eur na rok 2024,

- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 385 488 eur na rok 2024,

- DR SCAN v sume 120 000 eur na rok 2024,

- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený v sume 500 000 eur na rok 2024,

- DATA WAREHOUSE (DWH) v sume 599 241 eur na rok 2024,

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH) v sume 400 000 eur na rok 2024,

- VAT Information Exchange System (VIES) v sume 66 000 eur na rok 2024,

- Portál finančnej správy (PFS) v sume 348 583 eur na rok 2024,

- Centrálny elektronický priečinok (CEP) v sume 566 379 eur na rok 2024,

- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP) v sume 300 000 eur na rok 2024.

Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstvo financií SR na rozpočtový rok 2024.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica“), ktorej cieľom je znížiť súčasné administratívne zaťaženie malých podnikov.

Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ). Uvedené sa môže následne premietnuť vo fungovaní vnútorného trhu ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku.

V dôsledku transpozície smernice dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od dane z pridanej hodnoty v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a poskytnutých služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní

14

v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje výlučne pre usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú výšku (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty sa od zdaniteľnej osoby bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií.

Transpozícia smernice 2020/285 vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V súvislosti s transpozíciou smernice a v nadväznosti na zmeny v procese registrácie sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH.

Ďalšou substantívnou zmenou je zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru. V Slovenskej republike sa v súčasnosti samozdanenie pri dovoze neuplatňuje, aj keď zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce tento inštitút, ktoré však nie je účinné. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru je pritom dlhoročne konštantne požadované aj podnikateľskou verejnosťou a bežne zaužívaným postupom v praxi členských štátov (viac ako 20 členských štátov tento inštitút zaviedlo). V EÚ pritom k dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania pri dovoze tovaru (CCK). V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje práve použitie mechanizmu samozdanenia.

Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v Slovenskej republike, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH. Týmto krokom by bolo vyhovené nielen dlhoročnej požiadavke podnikateľskej verejnosti, ale súčasne by sa colným orgánom, ako aj zahraničným dovozcom uľahčilo využívanie CCK. Návrhom zákona sa z uvedených dôvodov navrhuje zaviesť inštitút samozdanenie pri dovoze tovaru.

Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. Eur DPH.

15

Pri uplatnení samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľ zaplatí DPH v príslušnom daňovom priznaní, v ktorom si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa ustanovuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b).

V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty, sa upravuje miesto dodania určitých služieb.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Negatívny vplyv na rozpočet:

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice a na ňu nadväzujúce zmeny pravidiel registrácie za platiteľa dane. Navrhované zmeny vyvolávajú požiadavky na systémy MF SR a systémy finančnej správy.

16

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 2 555 405 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)988 389 eur s DPH

- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH

- DR SCAN 60 000 eur s DPH

- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený500 000 eur s DPH

- DATA WAREHOUSE (DWH)71 122 eur s DPH

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH

- VAT Information Exchange System (VIES)66 000 eur s DPH

- Portál finančnej správy (PFS)177 149 eur s DPH

- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP)300 000 eur s DPH

Navrhované zmeny v súvislosti so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru vyvolávajú negatívny hotovostný vplyv a majú požiadavky na systémy MF SR a systémy FR SR.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy FR SR v tejto súvislosti je vo výške 1 914 503 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)195 828 eur s DPH

- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH

- DR SCAN 60 000 eur s DPH

- DATA WAREHOUSE (DWH)528 119 eur s DPH

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH

- Centrálny elektronický priečinok (CEP)566 378 eur s DPH

- Portál finančnej správy (PFS)171 434 eur s DPH

Návrh zákona celkove vyvoláva úpravy informačných systémov MF SR a FR SR vo výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), ktoré budú zabezpečené v rámci limitov kapitoly MF SR na rozpočtový rok 2024.

Zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy:

ISFS-SD

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

Rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií pre ISFS-SD je stanovený:

Biznis zadanie - Novela DPH (body 1-14 ) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH).

Biznis zadanie - Novela DPH (bod 15 samozdanenie) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH)

Aktualizácia 24.7.2023 Biznis zadanie - Novela DPH (samozdanenie) 657 MD+55MD= 712 MD (562 791,46+ 47 113,44 = 609 904,90 eur s DPH)**

*Poznámka k naceneniu: z pracovného stretnutia ale zatiaľ vyplynulo, že bude potrebné implementovať nové verzie FB typov BDPN (Výkaz DPH), BSV (Súhrnný výkaz DPH), boli identifikované dopady na KV DPH, úplne nový FB, ktorý sa bude podávať štvrťročne (dopad na ICR), úprava všetkých polí, do ktorých sa ukladá IC DPH a nové vzory registračných formulárov, vrátane úpravy rozhraní na strane ISFS-SD.

17

V odhade nie je zahrnutý nasledovný bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“ – nakoľko nepočítame s tým, že by takáto databáza bola implementovaná v ISFS-SD:

Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:

- dostupné podklady z mailu zo dňa 27.1.2023, aktualizované podklady z mailu zo dňa 1.2.2023 a pracovného stretnutia, ktoré sa k tejto téme konalo 14.02.2023,

- zároveň upozorňujeme, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností,

- v uvedenom odhade nie je zohľadnený bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“,

- v uvedenom odhade nie je zohľadnené, že v prostredí FR SR bude musieť existovať systém/modul, ktorý bude komunikovať s CCN/CSI sieťou, resp. zabezpečovať komunikáciu SR s ostatnými ČŠ. V súčasnej miere poznania nevieme, ktorý systém to bude, preto predmetom nacenenia zo strany ISFS-SD je len predpoklad takejto komunikácie na nejaký interný systém/modul FR SR, nie však činnosti na strane tohto (v súčasnosti neidentifikovaného) systému/modulu (ide napr. o prijímanie/odosielanie správ na CCN/CSI sieť, akákoľvek logika na strane tohto systému/modulu a pod.),

- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky zo strany BT.

**Doplnenie 24.7.2023 Podľa doplneného rozsahu časti samozdanenie pri dovoze navrhujem pôvodný odhad navýšiť o 55 MD

V tejto časti sa počítalo pôvodne s rozsahom 657 MD, po doplnení rozsahu je to 712 MD. Sadzba bez zľavy 89,23 € na hodinu bez DPH.

Úpravy v súvislosti s novelovu DaP, ERP

Biznis zadanie - novela DaP, ERP,

140 MD (89 947,20 bez DPH, 107 936,64 s DPH).

Navrhovaná úprava ustanovenia § 52 ods. 5 daňového poriadku bude mať vplyv na údaje, ktoré sa zverejňujú v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.

V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:

• po zapracovaní novej dátumovej položky v procese registrácie – dátum, kedy sa DS stal platiteľom dane z pridanej hodnoty (zadané vo finančnom vplyve v súvislosti s navrhovanou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty) importovať uvedenú položku aj do zoznamu platiteľov DPH na PFS

• údaje v zozname aktualizovať na dennej báze

• upraviť BW reporty

Predmetná úprava bude mať dopad aj na iné informačné systémy napr. DWH, DRSCAN, ADMIS.

2. Bod, kde je zadanie naozaj nejasné

Navrhovaná právna úprava ustanovenia § 57 ods. 5 daňového poriadku znamená zmenu pri výpočte úroku podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku – uvedené má vplyv na IS FS ako i na SBL.

V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:

Na základe uvedenej úpravy bude povolenie odkladu/splátok posudzované ako poskytnutie

18

štátnej/minimálnej pomoci. V ISFS-SD bude potrebné dopracovať mechanizmus na výpočet výšky poskytnutej pomoci, bude potrebná úprava šablón rozhodnutí o povolení odkladu/splátok prípadne aj zapracovanie nových šablón. Keďže v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci každé poskytnutie štátnej/minimálnej pomoci schvaľuje koordinátor pomoci (Protimonopolný úrad SR), predpokladáme, že bude vypracovaná nová schéma minimálnej pomoci, pričom poskytnutie pomoci v rámci schémy pomoci tiež bude potrebné zapracovať do existujúcich procesov v ISFS-SD. Okrem toho bude potrebná úprava reportov (povolené odklady/splátky, report poskytnutej štátnej pomoci).

Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma ERP Hrubý odhad dopadov na ISFS-SFD k téme v zákone č. 289/2008 Z. z. (ďalej len „ZoERP“) v rámci novely zákona o DPH je odhadovaný nasledovne, k podkladu zaslaného 7.9.2023:

1. PSCD: 16 MD

2. CRM: 14 MD

3. BW: x MD – zaslaný podklad nie je postačujúci na odhad prácnosti

Spolu 30 MD odhad bez BW 23 129,28 € s DPH

Odhad je urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:

4. dostupné neštandardné podklady z mailu zo dňa 07.09.2023

5. ide o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky. *V rámci novely zákona o DPH a predpokladáme, že platí aj pôvodná požiadavka zo 16.6.2023 vyčíslená na 140 md resp. 107 936,64 s DPH

Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma SME body 1-13 a téma Samozdanenie pri dovoze body 15-17. Aktualizovaný rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD z 6.9.2023 (doplnenia uvedené fialovým písmom) je stanovený na 1 366 MD spolu 1 053 153 € s DPH v nasledovnom členení:

- SME body 1.-13. = 1 112 MD 857 323,32 € s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)

- Samozdanenie pri dovoze body 15. – 17. = 254 MD 195 827,90€ s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)

ADMIS

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

Hrubý odhad 250 MD zahŕňa:

- integrácia na celoeurópsky IS pre SME

- výmena informácií medzi členskými štátmi cez CCN/CSI – odoslanie správy členskému štátu, ale aj prijatie správy z členského štátu

- nový identifikátor IČ EX

- zavedenie nových formulárov, ktoré bude možné podať na PFS (zo zadania nie je možné identifikovať, či aj z ÚPVS)

- doručovanie do el. schránky subjektu (nie je zrejmé, či na PFS alebo na ÚPVS)

DR SCAN

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

19

Hrubý odhad zahŕňa úpravu 5 existujúcich formulárov. Pokiaľ zostane zachovaný počet strán tak ako je v súčasnosti, suma za dávkové skenovanie a prípravu FDF/PDF súborov je nasledovná:

Formulár (skratka)

Dávkové skenovanie

FDF/PDF súbory

REGDP

27 720,00 EUR (23 100,00 EUR bez DPH)

1 260, 00 EUR (1 050, 00 EUR bez DPH)

DPH

17 640,00 EUR (14 700,00 EUR bez DPH)

420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)

KVDPH

Neskenuje sa

Netreba

SVDPH

Neskenuje sa

630,00 EUR bez DPH (756,00 EUR bez DPH)

ZAZMV

Neskenuje sa

420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)

Okrem nich sa tam však spomínajú aj ďalšie formuláre:

- oznámenie o využívaní oslobodenia v iných členských štátoch EÚ;

- štvrťročné oznámenie o celkovej hodnote dodaní;

- Aktualizácia oznámenia zo strany zdaniteľnej osoby;

- Oznámenie o prekročení úniového obratu;

O týchto zatiaľ nie je predstava ako majú vyzerať, ani to či bude požiadavka na dávkové skenovanie a FDF/PDF tlačové podklady.

Nový IS (SMESK)

Nový IS - SMESK bude integrovaný na európsky systém SMEBude to agendový systém, ktorého úlohou bude príjem a spracovanie podaní a následné odosielanie požadovaných dát do európskeho systému SME.

DWH

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad prácnosti 738 ČH (71 122,54 EUR s DPH)- zapracovanie nového vzoru tlačiva daňového priznania do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)- zapracovanie nového vzoru súhrnného výkazu DPH do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)

Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií 685 MD/5 480 ČH (528 118,56 EUR s DPH)1. Aktualizácia užívateľského rozhrania zobrazovaných colných vyhlásení (ďalej len CV) v DWH na nové vzory v súlade s Colným kódexom únie 952/2013 a naň naviazaných legislatívnych aktov EÚ.2. Zabezpečenie nových porovnávacích prepočtov DPH pri dovoze z tretích krajín (ďalej

20

len dovoze) v moduloch analytický list a externé výstupy DWH a to DPH z CV porovnaná na odpočítanie dane v DaP DPH a DPH z CV porovnaná na nové riadky v DaP DPH - samozdanenie DPH pri dovoz, prepočty musia byť konsolidované v rámci „starých“ a „nových“ CV a zároveň musia na seba nadväzovať aj v prechodnom roku.3. Zabezpečenie importu CV do DWH a simulovaného výpočtu DPH z dovozu pri CV prepustených v IČŠ v rámci CCK4. Zabezpečenie spätného chodu dát obsahujúcich mesačné sumy samozdanenia DPH z dovozu z DWH do ISFS-SD. Zároveň je potrebné vytvoriť rozhranie na prenos týchto dát z DWH do ISFS-SD. Takéto rozhranie s týmto smerom prenosu údajov aktuálne neexistuje. Tieto údaje budú následne využité pri správe daní na kontrolu sumy samozdanenia pri dovoze už v momente podania daňového priznania s možnou výzvou na podanie opravy DaP.5. Zabezpečenie importu príznaku SHS z CREG do DWH. Príznak musí byť zobrazený v analytickom liste subjektu aj v rámci údajov o subjektoch v importovaných CV. 6. V prípade, že sa bude samozdanenie týkať aj dovozov v režime zásielok nízkej hodnoty (eCommerce) import aj týchto zjednodušených CV do DWH a následné porovnanie na DaP.Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:- dostupné podklady z mailu zo dňa 03.04.2023 (mail „finančný vplyv na DWH - novela zákona o DPH“, aktualizované podklady z mailu zo dňa 31.05.2023 (mail „nacenenie samozdanenia (novela zákona o DPH)“, kde je uvedený len hrubý koncept toho, čo by malo DWH zastrešovať, - zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností, napr.:o doposiaľ nebolo realizované pracovné stretnutie s firmou DITEC k štruktúre rozhrania nových CV e-dovoz/e-vývozo nie je známy spôsob, akým bude realizované zasielanie príznaku SHS z CREG do DWHo nie je známe vyjadrenie systému ISFS-SD/SAP-BW o možnosti realizácie požiadavky na nové rozhranie pre zasielanie údajov CV ohľadne samozdanenia z DWH do systému ISFS-SD - od 01.06.2023 je v platnosti Dodatok č. 46, ktorý definuje nové zľavnené sadzby pre 1ČH (80,31 bez DPH), cena je vypočítaná s touto platnou sadzbou- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného detailného definovania požiadavky zo strany BT.

KV DPH

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňaZapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP

Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňa

21

zapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP

VIES

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

- úprava existujúceho rozhrania medzi systémom VIES a ISFS-SD

Aktualizácia vyčíslenia LP/2023/406 k pripomienkam zaslaným od garanta dňa 6.9.2023

Je tam predpoklad vplyvu na rozhrania, resp. na spracovanie údajov po zmene daňového priznania z DPH.

PFS

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:Hrubý odhad 29,5 ČM zahŕňa pre PFS/eDane:- doplnenie nového identifikátora IČ EX s dopadmi na existujúce riešenie UDR, IAM PFS, rozhrania pre eForm a PFS Admin klienta- vytvorenie viacerých nových eForm (oznámení) pre daňové subjekty,- úpravy existujúcich eForm REGDP, DP DPH a KV DPH, - dopady zavedenia povinnosti podávania DP DPH, KV DPH, SV DPH a ZAZMV pri oneskorenej registrácii a/alebo nepridelení identifikačného čísla pre daň, - úpravy procesu spracovania pre existujúci DE, alebo zavedenie nového DE s následnými procesmi pre DS, ktorý nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň, ale má povinnosť podať DP, - zapracovanie novej logiky pri zobrazovaní identifikátora IČ DPH v OIZ PFS, zohľadnenie novej dátumovej položky, - úpravu vyhľadávania v iZoznamoch (§52 ods. 16 a 17 DP) pre platiteľa DPH, ktorému ešte nebolo pridelené IČ DPH.

Úpravy v súvislosti so samozdanením:- bez priameho dopadu na PFS/eDane, nepriamy dopad cez zmenu obsahu eForm DP DPH

Úpravy v súvislosti s novelou DaP:Hrubý odhad 0,5 ČM zahŕňa:- úpravu informačného zoznamu platiteľov DzP - rozšírenie o novú položku

Úpravy v súvislosti s novelou ERP:- bez dopadu na PFS/eDane

eKasa

Úpravy v súvislosti s novelou DaP, ERP:Hrubý odhad 30MD zahŕňa:- úprava databázy a rozšírenie stavov platcov DPH – 5MD- úprava GUI ekasa zóny – 7MD- príprava API rozhrania MDU pre novú funkcionalitu ekasa zóny (switch platca / neplatca) -10MD- testovanie- 8 MD

22

VRP2

Úpravy VRP a VRP2 - počítame s pre-použitím existujúceho rozhrania pre UDR, ktoré je dostupné na URL https://vcrp.financnasprava.sk/crp/api/v1/mdu/organization/update- rozhranie očakáva nasledovné údaje (všetky polia musia byť vyplnené – hodnoty aktualizujú existujúce údaje subjektu)o DIČo IČ DPHo IČOo názov subjektuo typ subjektu (FO, PO)o príznak platcu DPHo platca DPH odo platca DPH doo ID subjektu v ISFSo adresa subjektuNacenenie dopadov:o analýza dotknutých oblastí VRP 2o implementácia zmien na strane VRP 2o testodhad dopadu na VRP 2: 15 MD – realizované internými kapacitami

eDovoz, EPP, eCom

- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH (overenie voči VIES) a bude sa jednať iba o vybrané colné režimy.- Pre také subjekty bude eDovoz /eCommerce / EPP iba vystavovať výmer v SKx29A (429A, 229A, 119A) bez druhu platby "B00" a do ACIS sa bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Príde k úprave niektorých validačných pravidiel. - Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Rozhranie eDovoz a EPP na DWH bude rozšírené o nové atribúty. - Bude vytvorené nové rozhranie medzi eCommerce a DWH.- Integrácia na GMS - záruka sa nebude vzťahovať na DPH.

CCK

- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH. - Pre takéto subjekty bude eDovoz-CCK v prípade CÚ dohľadu bude vystavovať výmer v SKx29A bez druhu platby "B00" a do ACIS bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Pre CÚ predloženia tovaru by sa nerobilo nič.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Bude potrebné urobiť integráciu na DWH, pre potreby poskytnutia údajov daňovej sekcii.

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že FR SR odhaduje hrubý finančný dopad na úpravy informačných systémov v celkovej výške spolu 4 469 908 eur s DPH.

23

Keďže malé podniky usadené v iných členských štátoch budú mať možnosť využívať oslobodenie od dane v Slovenskej republike, predpokladáme v tejto súvislosti negatívny vplyv na daňové príjmy. Nevieme predpokladať, v akom rozsahu bude osobitná úprava oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby využívaná, ale vzhľadom k tomu, že dôjde k zavedeniu osobitnej úpravy pre neusadené malé podniky, tak sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Riziko zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru predstavuje v prvý rok zavedenia jednomesačný výpadok výnosov DPH na colniciach vzhľadom na presun zaplatenej DPH z colnice (splatné hneď) do daňového priznania (splatné 25. deň v ďalšom mesiaci). Colnice za január 2025 budú samozdanené v daňových priznaniach za január a „zaplatené“ vo februári 2025. V prípade zavedenia samozdanenia k 1.1.2025 bude výpadok výnosov v januári a príjmy cez daňové priznania budú vo februári 2025.

Zavedenie samozdanenia na colniciach nemá akruálny vplyv na výnos DPH, zníži sa však hotovostný výnos v roku zavedenia opatrenia. V prípade zavedenia opatrenia iba pre schválené hospodárske subjekty (AEO) sa predpokladá negatívny hotovostný vplyv -218 mil. eur.

Pozitívny vplyv na rozpočet:

Pozitívny vplyv na rozpočet sa predpokladá v súvislosti s nasledovnými zmenami a doplneniami návrhu zákona:

- z dôvodu transpozície smernice sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane,

- § 32 zákona o DPH upravuje od DPH oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať DPH,

- novo navrhované znenie § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať,

- zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty, s následným efektom na rozvoj podnikateľskej aktivity dotknutých subjektov.

Pre určenie výšky pozitívneho vplyvu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

24

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

4 469 908

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

4 469 908

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

4 469 908

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

4 469 908

0

0

25

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Poznámka

Dlhodobá udržateľnosť

d

d+10

d+20

d+30

d+40

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

26

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

3 000 000

13 260 000

D. Administratívne náklady

165 421

390 254

Spolu = A+B+C+D

3 165 421

13 650 254

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

111 771

390 254

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

3 165 393

13 650 254

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

28

0

27

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4 a § 5

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

191

191

7

1 403

In (zvyšuje náklady)

2

Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

1

5 913

In (zvyšuje náklady)

3

Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

22

94 607

In (zvyšuje náklady)

4

Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 9

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

1

5 913

In (zvyšuje náklady)

5

Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady - žiadosť o registráciu pre DPH)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

3

11 826

Out (znižuje náklady)

6

Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

88

378 428

Out (znižuje náklady)

28

osoby (administratívne náklady - daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)

7

Administratívne povinnosti platiteľa dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 78 ods. 9 a § 78 ods. 14

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane

1 623

N

33

53 650

In (zvyšuje náklady)

8

Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 10

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

860

860

1

1 185

In (zvyšuje náklady)

9

Samozdanenie pri dovoze tovaru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 84a

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu

115

N

115 304

13 260 000

Out (znižuje náklady)

10

Finančný leasing - dodanie tovaru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 8 ods. 1 písm. c)

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

leasingové spoločnosti

16

N

187 500

3 000 000

In (zvyšuje náklady)

11

Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu e-kasa klient

289/2008 Z. z.

§ 7a ods. 11

SK

01.01.25

podnikatelia

764

764

0

28

In (zvyšuje náklady)

12

Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

764

764

1

702

In (zvyšuje náklady)

13

Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 74 ods. 3 písm. b)

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane

881

881

1

809

In (zvyšuje náklady)

14

Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

220

220

6

1212

In (zvyšuje náklady)

29

podľa § 37 až 39 zákona o DPH

30

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 10 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov regulácie súvisiace so znížením alebo zvýšením administratívnej záťaže:

1. Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Podľa doterajšej právnej úpravy bola zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat. Následne daňový úrad vykonal registráciu pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň.

Podľa nových pravidiel sa zdaniteľná osoba stane platiteľom prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní. Zároveň bude platiteľ spolu so žiadosťou v určitých prípadoch povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Mení sa aj obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Ak však zdaniteľná osoba presiahla v kalendárnom roku obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane z pridanej hodnoty týmto okamihom.

Platiteľom dane sa môže stať každá zdaniteľná osoba, aj keď u nej nenastala niektorá zo zákonných skutočností - tzv. dobrovoľná registrácia.

Skutočnosť, že zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane neznamená, že táto osoba musí ihneď zvýšiť cenu ponúkaných tovarov alebo služieb o sumu dane, keďže jej vstupy bez DPH. MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách.

Dotknutými subjektmi všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur ihneď. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 191 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty budú musieť oproti terajšiemu stavu z dôvodu úpravy registračných procesov podávať naviac jedno daňové priznanie a jeden kontrolný výkaz, pričom expertný odhad za každú povinnosť samostatne je cca 20 min. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počet dotknutých subjektov, ktoré sa stanú platiteľmi.

2. Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

31

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu 2020/285, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie od dane výkonu ekonomickej činnosti na území tuzemska usadenou a neusadenou zdaniteľnou osobou, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre podniky, ktoré sú usadené v tuzemsku. Na druhej strane, ak chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podniky v iných členských štátoch EÚ, musí byť identifikovaný pre jej uplatňovanie v členskom štáte usadenia. Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy je teda nevyhnutné, aby sa malý podnik tuzemskej osoby identifikoval u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom tlačiva, v ktorom je povinný uviesť požadované údaje.

Predmetná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní FR SR na webovom sídle finančného riaditeľstva, 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

3. Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý je oprávnený uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný podávať štvrťročné výkazy.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Tieto subjekty následne povinné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňovali osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom uvedú v § 68g ods. 7 stanovené údaje. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie výkazu malým podnikom tuzemskej osoby 30 min. Frekvencia plnenia bola určená štvrťročne.

32

4. Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na predpísanom tlačive.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňujú. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

5. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady – žiadosť o registráciu pre DPH)

Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Primárnym dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice 2020/285. Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie. Uplatňovanie osobitnej úpravy malými podnikmi je previazané aj s plnením určitých povinností, ktoré kvantifikované vyššie. Určenie výšky pozitívneho vplyvu na ekonomickú činnosť malých podnikov v dôsledku prijatia osobitnej úpravy pre malé podniky nie je exaktne možné, pretože nemožno prognózovať správanie podnikateľov. Navyše z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Malý podnik, ktorý sa rozhodne využívať osobitnú úpravu, však nebude povinný podať v inom členskom štáte žiadosť o registráciu pre daň, ak spĺňa podmienky.

Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie usadené podať žiadosť o registráciu pre daň. Expertný odhad časovej náročnosti na podanie žiadosti o registráciu pre daň je 60

33

min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby.

6. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)

Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie usadené podávať pravidelne po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie, či plniť iné povinnosti vyžadované vnútroštátnymi predpismi. Na základe reálnej skúsenosti je expertný odhad časovej náročnosti na podanie daňového priznania za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok) a na plnenie iných povinností za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok). Odhad trvania oznamovacích povinnosti je teda 240 min. + 240 min. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne a zohľadňuje časovú náročnosť na jeden subjekt za 1 rok a regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby. Keďže nevieme zohľadniť, v koľkých členských štátoch bude priemerne malý podnik využívať oslobodenie od dane, výpočet zohľadňuje len nevzniknutie povinností v jednom inom členskom štáte.

7. Administratívne povinnosti platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný bezodkladne od zistenia tejto skutočnosti podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal daňové priznanie. Ak je platiteľ zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho nebol povinný podať. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný podať v lehote na podanie daňového priznania podľa § 78 ods. 9 v chronologickom poradí aj kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1. Platiteľ alebo zahraničná osoba, ktorí si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podali žiadosť o registráciu oneskorene, môžu v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia podávajú daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2, uplatniť aj právo na odpočítanie dane.

Dotknutými subjektmi všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových

34

subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad časovej náročnosti na vykonanie úkonu v dôsledku oneskorene podanej žiadosti o registráciu pre daň je 20 min. na podanie daňového priznania za jeden mesiac a 20 min. na podanie kontrolného výkazu za jeden mesiac. Odhadovaná časová náročnosť celkovo 40 minút za jeden mesiac bola určená na základe reálnej skúsenosti. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom. Odhadovanú časovú náročnosť sme vynásobili priemerným počtom zdaňovacích období v oneskorení (40 minút x 5 zdaňovacích období = 200 minút) a po odčítaní jedného daňového priznania je odhadovaná časová náročnosť celkovo 180 minút. Frekvencia plnenia bola na základe uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.

8. Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby

V prípade, ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na predpísanom tlačive.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli neuplatňovať osobitnú úpravu. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Predpokladáme, že v rámci tohto počtu vzniknú skutočnosti, ktoré budú viesť k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte u 20 % subjektov, teda že cca 860 subjektov ročne prehodnotí svoje zámery vo využívaní osobitnej úpravy pre malé podniky. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

9. Samozdanenie pri dovoze tovaru – cash vplyv

Zmena regulácie dotknutým subjektom značne znižuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru je možnosťou pre platiteľa dane preniesť povinnosť platiť daň a namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane zaplatí DPH v daňovom priznaní, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí

35

dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty.

Rok

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Počet AEO

58

72

77

83

94

115

Prehľad počtu AEO subjektov v rokoch

Z ekonomického pohľadu bude mať zmena tejto regulácie značný pozitívny cash flow vplyv pre vybraných spoľahlivých importérov, ktorí držiteľmi štatútu AEO. Výška pozitívneho vplyvu samozrejme závisí od objemu dovozu tovaru, ale pre dotknuté subjekty bude cash flow vplyv v miliardách eur ročne. Dotknuté subjekty teda nebudú musieť platiť DPH na colniciach, ale budú môcť zaplatiť DPH v daňovom priznaní, v ktorom súčasne môžu uplatniť nárok na odpočítanie dane. S tým súvisí následný cash vplyv na dotknuté subjekty.

Dotknutými subjektmi sú platitelia dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platitelia dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. V roku 2022 tvorilo túto skupinu 115 subjektov. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colniciach, t.j. 2,652 mld. eur. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri kvantifikácii sme vychádzali z toho, že AEO subjekty musia v súčasnosti v čase od zaplatenia DPH pri dovoze tovaru, následného odpočítania a jeho vyplatenia dotknutú sumu nejakým spôsobom alokovať. Ak by si dotknutú sumu museli požičať za úrok 0,5 % počas krátkeho obdobia (vychádzame z aktuálnej úrokovej sadzby vo výške 5 % p. a., 0,4 % p. m.), dotknutá suma nákladov by predstavovala 13 260 000 eur. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne. Je potrebné zdôrazniť, že ide o veľmi hrubý odhad, keďže nie známe podrobnosti o obchodnom správaní AEO subjektov.

10. Finančný leasing – dodanie tovaru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa vo veľkej väčšine prípadov finančný leasing považuje za dodanie služby. Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať v zásade za dodanie tovaru. Leasingové spoločnosti si však museli byť vedomé, že národná úprava nie je v súlade so smernicou 2006/112/ES a s uplatňovaním tohto mechanizmu v iných členských štátoch minimálne od vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes-Benz Financial Services UK. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Na základe pripomienky Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (ďalej len „APZD“)

36

v rámci PPK navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 3 000 000 EUR. Ide o vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing podľa navrhovanej zmeny. Podľa pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov uplatnenej v rámci toho istého PPK navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 1 500 000 EUR.

Dotknutými subjektmi leasingové spoločnosti. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe štatistických údajov Národnej banky Slovenska o lízingových spoločnostiach – Zoznam vykazujúcich spoločností pre rok 2022 (https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-institucie/faktoring-lizing-a-splatkove-financovanie/statisticke-a-analyticke-prehlady/). Národná banka Slovenska eviduje v rámci zoznamu 16 vykazujúcich leasingových spoločností. Pri výpočte nákladov regulácie vychádzalo MF SR zo sumy oznámenej APZD. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne, aby zohľadňovala dopad na podnikateľské prostredie za 1 rok, ktorý odhaduje APZD.

11. Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu E-kasa klient

Nadväzne na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane podľa zákona o DPH, sa v Čl. II návrhu zákona zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FR SR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa dane v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví pokladničný doklad ako platiteľ dane. Podnikateľ túto povinnosť nebude oznamovať na špeciálnom tlačive, ale prostredníctvom portálu finančnej správy v e-kasa zóne podnikateľa. Táto povinnosť nebude mať dodatočný finančný vplyv na podnikateľov, ale vyvoláva administratívny vplyv.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 12 sekúnd. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, avšak nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

12. Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu

Ak zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur, presiahne v kalendárnom roku aj ďalší dodatočný obrat 12 500 eur (t.j. celkový suma dosiahnutého obratu v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur), bude povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom. V oznámení uvedie deň, keď k tejto skutočnosti došlo. Oznámenie sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu.

Dotknutými subjektmi všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816

37

daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si z dôvodu, že sa stali platiteľmi budú musieť splniť oznamovaciu povinnosť.

13. Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa znižuje hodnota, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru na 400 eur z 1 600 eur. Navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane, keďže do sumy odpočítanej dane vo výške 2999,99 eur na základe zjednodušených faktúr ide aj o anonymizované miesto v kontrolnom výkaze. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.

Zavedenie limitu 2999,99 eur predstavuje nástroj boja proti podvodom, keďže na základe zjednodušených faktúr sa čerpalo veľmi vysoké odpočítanie dane. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie menej ako 3 000 eur, platiteľ dane, ktorý o prijatom tovare alebo službe zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, uvádza v kontrolnom výkaze v časti B.3.1. celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane za dané zdaňovacie obdobie, a to súhrnne zo všetkých prijatých zjednodušených dokladov, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva kontrolný výkaz. V tomto riadku sa v kontrolnom výkaze neuvádza počet faktúr, ani ich výška jednotlivo. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie 3 000 eur a viac, platiteľ dane uvádza v časti B.3.2 kontrolného výkazu sumárne údaje zo zjednodušených faktúr (celková suma základov dane, celková suma dane, celková suma odpočítanej dane) podľa DPH jednotlivých dodávateľov za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje z týchto zjednodušených faktúr odpočítanie dane.

Dotknutými subjektmi platitelia dane. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FRSR. Na základe poskytnutých údajov v druhom kalendárnom štvrťroku roka 2023 platitelia dane uplatnili odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr, pri ktorých bola celková suma transakcií dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyššia ako 400 eur v 8 812 prípadoch. Uvedené číslo nepredstavuje počet vydaných dokladov, ale sumu transakcií, ktoré zodpovedajú neznámemu počtu dokladov od jedného dodávateľa. Počet dodávateľských-odberateľských vzťahov sme vynásobili číslom štyri (počet kvartálov za kalendárny rok). Následne bol na základe expertného odhadu počet zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur určený na základe expertného odhadu ako percentuálny podiel vo výške 2,5 %

38

z 35 248 transakčných vzťahov - t.j. predpokladáme 881 zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na vyhotovenie faktúry 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri uvádzanom počte subjektov a zohľadňuje údaje za štyri kalendárne štvrťroky. Pretože ide o maloobchod a nie je veľký predpoklad, že zákazníci platia väčšie sumy za dodanie tovarov alebo služieb v hotovosti alebo prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, odhadujeme nízky počet dokladov pri ktorých sa v dôsledku tejto zmeny bude musieť vyhotoviť štandardná faktúra. Ďalej je potrebné uviesť, že mnohí podnikatelia navrhovaným spôsobom takto postupujú už dnes.

14. Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z analýzy FR SR v zmysle požiadavky MF SR z roku 2022 vo veci poskytnutia údajov o povinne registrovaných subjektoch, ktoré dosiahli obrat z oslobodených činností bez nároku na odpočítanie (hrubý odhad počtu týchto dotknutých subjektov sa posudzoval na základe údajov z DP DPH po registrácii týchto subjektov) vyplynulo, že povinnosť sa týkala 881 daňových subjektov. Teda dohromady 881 daňových subjektov bolo registrovaných preto, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat vo výške najmenej 49 790 eur výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH. Tieto subjekty sa vzhľadom na novelu zákona o DPH – zákon č. 516/2022 Z. z. mohli deregistrovať.

Počet dotknutých subjektov, ktoré budú musieť podať opätovne žiadosť o registráciu pre DPH odhaduje MF SR ako percentuálny podiel vo výške 25 % z 881 t.j. 220 daňových subjektov. Tieto subjekty nebudú musieť podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz za predpokladu nerealizovania obchodov, z ktorých im vznikne reálna povinnosť platiť daň. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 30 min. na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, pričom nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2022/309 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 6.12.2022, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 31.01.2023. K predbežnej informácií boli zaslané podnety dvoch subjektov.

K predbežnej informácii boli uskutočnené verejné diskusie so Slovenským živnostenským zväzom a ČESMAD-om Slovakia Združením cestných dopravcov Slovenskej republiky dňa

39

15.02.2023. Konzultácie so Slovenským živnostenským zväzom boli uzavreté s tým, že analýzy Ministerstva financií Slovenskej republiky budú podkladom pre ďalší postup vo veci ich podnetov. Vo veci podnetu ČESMAD-u sa diskusia týkala konkrétneho problémového prípadu z aplikačnej praxe, ktorý však nie je dôvodom na zmenu aktuálnej právnej úpravy.

Na konzultácie/diskusiu k návrhu zákona boli prizvaní:

Slovenský živnostenský zväz

ČESMAD Slovakia – Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva SR

Dňa 15. februára 2023 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2022/309 - Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stretnutia so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu (ďalej len „SŽZ“), ČESMAD-om Slovakia a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“).

Predmetom prvej diskusie boli podnety SŽZ v kontexte stretnutia s MH SR, ale aj na základe predbežnej informácie. Prvý podnet súvisel s transpozíciou smernice o SMES zvýšenie limitu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Druhý podnet sa týkal požiadavky znížiť sadzbu DPH pre vybrané služby z Prílohy III smernice o sadzbách (body 10., 10a. a 10c.).

SŽZ

V rámci prvého podnetu SŽZ navrhuje zvýšiť výšku obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH s cieľom umožniť efektívne fungovanie malých podnikov v kontexte zvyšovania cien, po zohľadnení vplyvov na štátny rozpočet. SŽZ uviedol, že inflácia za posledných 12 rokov je vo výške 33,4%, čo je v prepočte na limit povinnej registrácie na DPH cca 66 000 eur. SŽZ podotkla, že v ČR sa zvýšil obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH z 1 mil. ČK na 2 mil. ČK, t.j. na cca 81 000 eur. V tomto kontexte SŽZ dodáva, že návrh zvýšenia obratu pre povinnú registráciu nemusí nevyhnutne dosiahnuť výšku 85 000 eur.

MF SR

MF SR uviedlo, že dnešný limit je výsledkom negociačného procesu, ktorý predchádzal nášmu vstupu do EÚ. SR aj iné členské štáty viazané smernicou o DPH. S týmto limitom sme nemohli hýbať svojvoľne, ale len osobitným postupom žiadosťou o výnimku na úrovni Rady, kde sme potrebovali jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Doteraz sme nepristupovali k tejto procedúre z rôznych dôvodov. V súčasnosti členské štáty uplatňujú rôzne limity, aj vyššie, aj prísnejšie, kde platiteľom DPH je každý subjekt (3 členské štáty). Uvidíme, ako sa budú vyvíjať úvahy členských štátov pri transpozícii smernice o SMES, ako aj konkrétne skúsenosti v ČR. Musíme však prihliadnuť na naše makroekonomické ukazovatele, nielen na iné členské štáty a ich limity.

MF SR ďalej uviedlo, že limit pre oslobodenie podľa smernice o SMES nereaguje na rast cien tovarov alebo služieb, ale podstatou je odbremenenie malých podnikov od administratívnej záťaže (nepodávanie DP a KV). Keďže DPH zaťažuje konečného spotrebiteľa, tak argument inflácie nevidíme z technického hľadiska ako relevantný. Súčasné nastavenie povinnej registrácie za platiteľa DPH reflektuje znenie smernice o DPH.

Z analýzy FR SR, ktorú sme si vyžiadali vyplýva, že viac ako 50 % platiteľov DPH sa registrovalo dobrovoľne, teda nie z dôvodu prekročenia obratu, ale preto, že ich ekonomická činnosť a ich obchodné vzťahy si registráciu vyžadovali. MF SR za to, že zdaniteľné osoby majú tendenciu sa dobrovoľne registrovať. Zvýšenie limitu pre povinnú registráciu môže znamenať okamžitý výpadok príjmov na DPH do výšky 42 mil. eur a bude sa týkať

40

cca 19 000 subjektov, ktorých obchody vo výške 1 205 mil. eur a DPH predstavuje 127 mil. eur. Teda asi 33 % z tejto sumy DPH ide do finálnej spotreby, a s týmto výpadkom by sme museli počítať. Pri rastúcich cenách dodávaných tovarov a služieb tento výpadok bude stúpať aj v iných daňových príjmoch.

SŽZ

Zástupca SŽZ vo vzťahu k údaju, že 50 % platiteľov je dobrovoľne registrovaných platiteľov DPH uviedol, že v jemu blízkej oblasti development-u sa všetky spoločnosti registrujú na DPH, aj keď obratovo nespadajú do kategórie pre povinnú registráciu, ale v krátkom čase túto hranicu prekročia. Opýtal sa, či vie finančná správa identifikovať, koľko z týchto dobrovoľných platiteľov DPH aj presiahlo obrat pre povinnú registráciu.

MF SR

MF SR uviedlo, že analýza takýto údaj neobsahuje. Zároveň uvádza, že ak sa raz stal niekto platiteľom DPH, či dobrovoľne alebo povinne, finančnú správu nezaujíma, či prekročil obrat. Finančnú správu zaujíma len, či si plní všetky povinnosti, a či si odpočet uplatňuje v zmysle pravidiel. V týchto prípadoch nie je potrebné skúmať prekročenie obratu. V prípade developerských spoločností je pre nich výhodné registrovať sa za platiteľa DPH, lebo si môžu uplatniť odpočítanie DPH z prijatých plnení (napr. stavebný pozemok) ešte pred dosiahnutím obratu. Samozrejme, že tento spôsob využívajú aj iné subjekty. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že niektoré spoločnosti požadujú, v rámci obchodných vzťahov, mať aj na druhej strane transakcií platiteľa DPH, najmä veľké spoločnosti voči malým spoločnostiam.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že prioritne im ide o subjekty, ktoré nemajú veľké obraty. Ide o menšie spoločnosti, SZČO a menšie mikropodniky, ktoré nemajú materiálové vstupy, ale poskytujú prevažne služby, formou vlastnej práce napr. administratívne práce alebo kozmetické služby a pod., ktoré len z dôvodu vyšších príjmov sa dostanú do režimu povinného platenia DPH. Následne však musia navýšiť ceny o 20%, čo vplyv na rozhodovanie konečného spotrebiteľa a posilňuje to ďalší nárast cenovej hladiny a inflačnú špirálu. Myslia si, že súčasný obrat pre povinnú registráciu nereflektuje stav na trhu. Je potrebné pozrieť sa na to, čo nás čaká, pričom inflácia bude dlhodobo na dvojciferných číslach. Zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na 65 70 tisíc eur by napomohol veľkému počtu podnikov, čo by mohlo predstavovať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu na dani z príjmu.

MF SR

MF SR nedisponuje informáciu, koľko SZČO, resp. mikropodnikov by negatívne ovplyvnilo ponechanie hranice pre registráciu za platiteľa DPH na terajšej úrovni. Pokiaľ ide o argument zvýšenia ceny o 20% po registrácii, tak taktiež MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách. Ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom jej vstupy bez DPH, teda to neznamená, že musí ihneď zvýšiť cenu o sumu vo výške DPH.

Analýza FR SR nie je komplexná analýza, a tak globálnejšími vplyvmi a dopadmi, aj makroekonomickými sa bude zaoberať IFP tak, aby úroveň obratu pre registráciu bola znesiteľná pre štátny rozpočet, ale aj výhodná pre podnikateľov. K problematike je potrebné ďalej uviesť, že jednotlivé subjekty obchádzajú povinnú registráciu zakladaním ďalších a ďalších subjektov, čím sa nám nedostávajú do systému DPH a kriví sa nám výber DPH aj výber dane z príjmov. Optimalizačné snahy subjektov v tomto smere úspešné a majú dopad

41

na štátny rozpočet. Zvýšenie obratu pre registráciu vyžaduje hranicu, ktorá je obojstranne znesiteľná.

SŽZ

Zástupca SŽZ súhlasí, že k úprave výšky obratu pre povinnú registráciu je potrebné mať podrobnú analýzu, t.j. aký bude vplyv na štátny rozpočet, a aký na správanie podnikateľov. Zohľadniť je potrebné infláciu aj administratívnu záťaž. SŽZ nežiada hneď 85 tisíc eur, ale keďže inflácia za posledné dva roky je na úrovní 18%, mohlo by ísť o zvýšenie na 65 tisíc eur, prípadne tak, aby bol pozitívny vplyv na podnikateľov a nie negatívny vplyv na štátny rozpočet.

MF SR

MF SR bude výstupy z analýzy IFP komunikovať ďalej, zároveň však podotklo, že zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na DPH bude na konci dňa rozhodnutie, ktoré bude musieť prijať vedenie rezortu na základe všetkých relevantných predložených informácií a podkladov, aj pozitívnych, aj negatívnych.

MF SR

K druhému podnetu MF SR uviedlo, že politika zníženia sadzieb DPH pre vybrané oblastí je výsostne politickým rozhodnutím. SR si sociálnu politiku definovala v kontexte zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Väčšina položiek, ktoré SŽZ označil v štatistickej evidencii činností v stavebníctve (zatrieďovanie CPA) je v súlade s cieľmi smernice a môžu byť predmetom zníženej sadzby DPH, ale je potrebné reagovať na zníženie sadzby DPH veľmi opatrne, pretože na konci dňa ide o okamžitý výpadok štátnych príjmov. V kontexte Vašich požiadaviek ide o takmer celý stavebný sektor a my potrebujeme kvantifikovať dopady, ktoré predsunieme vedeniu rezortu. O výške sadzby DPH a o tom, na aké dodávky bude znížená sadzba uplatňovaná, rozhodne vedenie rezortu na základe predložených relevantných informácií. Najprv sa ale obrátime na IFP. Vedenie rezortu oboznámime so všetkými aspektmi, aj pozitívnymi a negatívnymi.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že pri znižovaní sadzby DPH je potrebné prihliadať na plnenie zelených cieľov –znižovanie emisií, plán obnovy budov, zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov. Do akej miery môže znižovanie sadzieb napomôcť týmto veciam.

MF SR

MF SR za to, že aj v tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť, ako by zníženie DPH spolupôsobilo na naplnenie environmentálnych cieľov. Analýza IFP by mala ponúknuť odpoveď aj na tieto otázky.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že rovnaký sociálny rozmer aj zákon o ŠFRB, aj zákon o podpore nájomného bývania, ale iba na zákon o štátnej podpore nájomného bývania sa vzťahuje znížená sadzba DPH 5 % zo základu dane. ŠFRB dokonca prísnejšiu reguláciu ako zákon o podpore nájomného bývania. Nájomné byty sa na Slovensku nestavajú a rozbeh výstavby bude príjmom do štátneho rozpočtu. Zástupca SŽZ ďalej uviedol, že v tejto veci bude mať stretnutie na Ministerstve dopravy SR a bude žiadať zníženie DPH aj pre ŠFRB projekty.

MF SR

42

Aj rozbeh výstavby nájomných bytov prostredníctvom ŠFRB, ktorý spočíva v požiadavke SŽZ na zníženie sadzby DPH, vyžaduje analýzu IFP, ktorá bude podkladom pre ďalší postup.

MF SR si za účelom posúdenia zníženia DPH v zmysle Prílohy III smernice o sadzbách vyžiadalo od SŽZ presnejší zoznam, akých služieb by sa zníženie DPH malo týkať, pričom následne po vzájomných konzultáciách bude tento podklad postúpený IFP na výstupnú analýzu.

SŽZ

Zástupca SŽZ predpokladá, že zoznam bude zaslaný MF SR v prvej polovici marca 2023 (najneskôr 10. resp. 13. marca).

Zástupcovia ČESMAD-u reflektovali na predbežnú informáciu jedným podnetom, ktorý sa však netýkal transpozície SMES smernice, ktorej transpozícia je primárnym cieľom novely zákona o DPH, ale išlo o konkrétny problémový prípad z aplikačnej praxe.

ČESMAD

Zástupca ČESMADu predstavil uvedený aplikačný problém, ktorý sa týkal oneskoreného vyhotovovania a doručovania faktúry od zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho je podľa terajšej právnej úpravy povinný pristúpiť k podávaniu dodatočných daňových priznaní a dodatočných kontrolných výkazov. Odberateľovi následne hrozí sankcia. Zástupca ČESMADu preto navrhuje zaviesť možnosť zahrnúť faktúru vyhotovenú zahraničnou spoločnosťou do aktuálneho daňového priznania aj v prípade oneskoreného vyhotovenia a doručenia, rovnako ako v prípade tuzemských faktúr.

MF SR

MF SR si uvedomuje, že môže dochádzať k takýmto negatívnym situáciám, ale zákon o DPH je nastavený plne v súlade so smernicou o DPH. V prípade tuzemských a zahraničných dodávateľov nejde o totožné situácie. Ak je odberateľ usadený v tuzemsku a dodávateľ v inom členskom štáte, v prípade dodania služby, od dodávateľa z iného členského štátu, vzniká odberateľovi povinnosť priznať daň v tuzemsku v rámci prenosu daňovej povinnosti. Ak by Vám toto isté plnenie dodal tuzemský dodávateľ, tak odberateľovi vzniká v zásade len právo na odpočítanie dane. Hmotnoprávnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti od zahraničného dodávateľa nie je vyhotovenie faktúry, a ani jej doručenie, ale je to samotné prijatie služby. Ak nie je k dispozícii faktúra, možno vychádzať aj zo zmluvy. Následne, právo na odpočítanie dane zo služieb od zahraničného dodávateľa nie je podmienené držbou faktúry, ale uvedením tohto dodania v záznamoch. Nie je možné tento problém riešiť tak, že túto službu priznávate v daňovom priznaní za mesiac, v ktorom bola doručená faktúra oneskorene. Smernica o DPH ustanovuje jednotnú lehotu pre vyhotovovanie faktúr. Nevieme ovplyvniť skutočnosť, či zahraniční dodávatelia budú dodržiavať predpisy. Ak zahraniční dodávatelia vyhotovujú a zasielajú faktúry oneskorene, neplnia si fakturačné povinnosti. Je preto potrebné upozorniť dodávateľa na včasné vyhotovenie faktúry. Daňová povinnosť v tomto prípade vzniká v štáte, kde je usadený príjemca. Daňová povinnosť sa priznať v správnom čase. Podľa Vášho prípadu by sme nereflektovali aktuálny správny výber dane. MF SR nepovažuje za vhodné také riešenie, aby sa oneskorene vyhotovená a doručená faktúra od zahraničného dodávateľa, ak ide o prijatie služby, priznávala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola faktúra doručená.

ČESMAD

43

Zástupca ČESMADu sa spýtal, či by nebolo možné pre takéto prípady zaviesť zjednodušený systém, prípadne vyňať takéto situácie spod správnych deliktov, čím by sa upustilo od ukladania sankcií.

MF SR

Za podanie dodatočného daňového priznania v prípade, že odberateľ právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, sa sankcia nevyrubuje, aj keď vzniká dodatočná administratívna povinnosť v podobe samotného dodatočného daňového priznania. Sankcia potenciálne hrozí len pri podávaní dodatočných kontrolných výkazov, pričom sa žiada uviesť, že protiprávne správanie je na strane dodávateľov. MF SR nemá vedomosť, že by finančná správa odo dňa začatia uplatňovania kontrolných výkazov v praxi ukladala pokuty za podávanie dodatočných kontrolných výkazov. Iná situácia by bola samozrejme v prípade, ak by kontrolný výkaz nebol podaný vôbec. Kontrolným výkazom finančná správa sleduje vybrané ciele.

ČESMAD

Zástupca ČESMADu opätovne poukázal na zákonnú možnosť finančnej správy ukladať sankcie za podávanie dodatočných kontrolných výkazov, ale nemá vedomosť o skutočnosti, že by finančná správa za takéto konania niekedy uložila sankciu.

MF SR

MF SR za to, že ak dochádza k individuálnemu porušovaniu povinností, je možné upozorniť príslušného orgány iného členského štátu na takúto skutočnosť. Prípadné nedodržanie fakturačných povinností je možné riešiť aj prostriedkami súkromného práva, resp. v zmluvných podmienkach. MF SR aj vzhľadom na nevedomosť oboch zúčastnených subjektov o ukladaní sankcií finančnou správou v takýchto prípadoch, nepovažuje za nevyhnutné meniť aktuálnu právnu úpravu.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať.

Navrhovaná právna úprava v súlade so smernicou 2020/285 upravuje, že malý podnik tuzemskej osoby bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, ak získa „EX číslo“ a bude plniť oznamovacie povinnosti voči finančnej správe. Takúto právnu úpravu musia vo svojich právnych poriadkoch zaviesť všetky členské štáty Európskej únie. Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie.

44

Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Návrh zákona sa popri uvedených reguláciách zároveň orientuje na ďalšie úpravy v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom transpozície práva EÚ, vyriešenia identifikovaných problémov v aplikačnej praxi a zjednodušenia, prípadne precizovania povinnosti daňových subjektov.

Uvedené zmeny svojím charakterom prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom na nedostupnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.

15. Nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň pre zahraničné osoby

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V § 5 ods. 3 sa z dôvodu transpozície smernice 2020/285 navrhuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota pre Daňový úrad Bratislava, v ktorej je povinný vydať rozhodnutie a v prípade jej vyhovenia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala podľa navrhovaného odseku 1 platiteľom dane, DPH. Rozhodnutie výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie.

16. Zmena pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (§ 16 ods. 3)

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V súlade s článkom 3 prvým bodom smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022 sa menia pravidlá určenia miesta dodania vymedzených služieb. Predmetná zmena sa týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené

45

nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde má zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Mení sa aj miesto dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

17. Úprava uplatňovanie zníženej sadzby DPH pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi

Zmena regulácie dotknutým podnikateľským subjektom nezvyšuje ani neznižuje náklady. Zmenou smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane (smernica 2022/542), došlo aj k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 transponovaný do § 27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi. Z dôvodu tejto zmeny a zároveň so zámerom odstrániť ťažkosti, ktoré v súvislosti s aktuálnym znením transpozície priniesla aplikačná prax, sa ustanovenie upravuje tak, aby sa dosiahol súlad vnútroštátnej úpravy so znením smernice 2006/112/ES. Táto zmena prináša vyššiu mieru právnej istoty, upresňujúc aplikáciu zníženej sadzby DPH podnikateľom, a spočíva v znížení cien dodávok pre konečného spotrebiteľa.

18. Zúženie uplatňovania oslobodenia od DPH – služby dodávané členom

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zákon o DPH v § 32 upravuje od dane z pridanej hodnoty oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane, spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať daň z pridanej hodnoty. Takáto úprava je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora.

19. Úprava podmienok odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol v postavení zdaniteľnej osoby

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V § 55 sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje upraviť podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s aktuálne platnou úpravou spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie.

20. Sankcia pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Ak tuzemský poskytovateľ platobných služieb záznamy nesprístupnil v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude povinný tieto záznamy sprístupniť, respektíve opätovne sprístupniť finančnému riaditeľstvu, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie

46

povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa samo osebe považuje za správny delikt podľa citovaného ustanovenia daňového poriadku, a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude tak sankcionovaný opätovne.

21. Sankcia pre platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Novo navrhované znenia § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať.

Dôjde tak k zrovnoprávneniu postavenia oneskorene registrovaných platiteľov dane napríklad so zdaniteľnými osobami či nezdaniteľnými právnickými osobami, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo z dôvodu prijatia služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, ktorá im bola dodaná zahraničnou osobou. K zrovnoprávneniu dôjde aj so súčasnými platiteľmi dane, ktorí sú ako platitelia za nesplnenie povinností sankcionovaní, zatiaľ čo tí, ktorí si vôbec nesplnili registračnú povinnosť, museli podať len jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom.

Ustanovenia článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaväzujú členské štáty, aby zamedzili podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy prostredníctvom odrádzajúcich a účinných opatrení. V tomto kontexte musia členské štáty na účely zabezpečenia ochrany finančných záujmov predovšetkým prijať potrebné opatrenia, aby zaručili účinný a úplný výber vlastných zdrojov, ktorými príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH. Cieľom ustanovení samozrejme nie je len dostupnosť zdrojov pre rozpočet EÚ, ale a aj ochrana príjmov rozpočtu Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa osobám v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, plne v súlade so smernicou 2006/112/ES upravujú povinnosti.

Nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý je možné uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) v sume od 30 eur do 16 000 eur.

Ak platiteľ doručí daňovému úradu kontrolný výkaz oneskorene, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Ak sa platiteľ dopustí viac ako jedného správneho deliktu, správca dane mu môže uložiť úhrnnú pokutu podľa § 155a daňového poriadku.

47

Dotknutými subjektmi všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad na základe reálnej skúsenosti je sankcia vo výške 60 eur za oneskorené podanie každého daňového priznania a 60 eur za oneskorené podanie každého kontrolného výkazu, ktoré bol platiteľ dane povinný podať. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene, jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom, za čo bol sankcionovaný aj doteraz. Odhadovaná výška sankcie pre jedného platiteľa, ktorý by bol v omeškaní 5 zdaňovacích období a musel by oproti súčasnému stavu podať naviac 4 daňové priznania a 5 kontrolných výkazov by bola najviac 540 eur. Celkovo by sa výška tohto vplyvu na celé podnikateľské prostredie mohla navýšiť o 876 420 eur za kalendárny rok, tento odhad však výrazne limituje inštitút úhrnnej pokuty.

K uvedenému je potrebné zároveň uviesť, že podľa § 156 daňového poriadku je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt daň nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote, pričom výška úroku z omeškania závisí od výšky vlastnej daňovej povinnosti.

22. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru prináša pre platiteľa dane, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky, zmenu v spôsobe platenia dane pri dovoze tovaru do tuzemska v tom smere, že namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane túto daň pri dovoze tovaru vypočíta a uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Tento platiteľ je zároveň osobou povinnou zaplatiť daň. Samotný výpočet DPH nezaťažuje platiteľa, keďže ten podľa súčasného stavu je povinný podať daňové priznanie v zásade bez ohľadu na uskutočnenie dovozu tovaru do tuzemska v príslušnom zdaňovacom období.

23. Sankcie pre dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu v prípade nedodržania povinností v súvislosti so samozdanením pri dovoze tovaru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa navrhuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, ak dovozca (osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie) nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia podľa navrhovaného § 84a. Navrhuje sa aj ustanoviť postup pre prípady, keď nedôjde k riadnemu splneniu povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, podať dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru v zákonných lehotách, aby bolo možné určiť daň aj za takýchto podmienok. Daň sa v týchto prípadoch určí podľa pomôcok, pričom na jej určenie sa bude primerane vzťahovať postup podľa osobitného predpisu. Nedodržanie povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, bude príslušný colný úrad

48

povinný sankcionovať peňažnou pokutou. Aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané ustanovenie, nie je možné negatívny dopad týchto sankcií na podnikateľské prostredie kvantifikovať.

24. Sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti podnikateľa, ktorý registrovanú pokladnicu E-kasa klient

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V nadväznosti na novú oznamovaciu povinnosť podnikateľa podľa bodu 1 Čl. II návrhu zákona sa rozširuje okruh sankčných deliktov. Pri prvom porušení sa daňovému subjektu pokuta neuloží, v prípade opakovaného nesplnenia si ustanovenej povinnosti uloží daňový úrad alebo colný úrad podnikateľovi pokutu vo výške od 20 do 100 €. V rámci konania o uložení pokuty sa uplatní tzv. inštitút druhej šance, pričom sa predpokladá, že nepríde k opakovanej oznamovacej povinnosti.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie:

Článok 185 odsek 2 pododsek 1 smernice 2006/112/ES - Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade krádeže tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou. Zámerom je, aby sa ustanovenie jednoznačne uplatňovalo nielen na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol kúpený na účely vykonávania ekonomickej činnosti a pri ktorom bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, ale aj na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou z komponentov, pri ktorých platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane. Ustanovenie v smernici 2006/112/ES je dobrovoľné, avšak jeho transponovaním sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie u platiteľov dane, ktorí odpočítavajú daň na vstupe, a neplatiteľov dane, ktorí si neodpočítavajú daň na vstupe, pokiaľ ide o vzťah voči štátnemu rozpočtu v spojitosti s krádežou tovaru.

Článok 252 odsek 1 2006/112/ES SR si historicky zvolila lehotu na podanie daňového priznania k DPH 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, nakoľko čím skôr mala finančná správa k dispozícii údaje, tým skôr mohla identifikovať nepoctivých platiteľov dane. Neskôr identifikácii takýchto osôb začala napomáhať aj analýza dát získaných z kontrolných výkazov, ktoré sa podávajú v rovnakej lehote ako daňové priznania k DPH. A zároveň v rovnakej lehote je povinnosť platiteľov dane správcovi dane aj DPH zaplatiť. Inými slovami dlhšia lehota na podanie daňového priznania k DPH by viedla k nižšej frekvencii výberu DPH, čo by výrazne ovplyvnilo príjmovú stranu štátneho rozpočtu.

Článok 167a písm. a) smernice 2006/112/ES (menený čl. 1 ods. 3 smernice 2020/285) – Smernicou 2020/285 sa upravil čl. 167a, a to pokiaľ ide o stanovenie stropu vo výške 2 mil. eur bez povinnosti členských štátov konzultovať túto voľbu v Výborom pre DPH. Tento článok odchylne od čl. 167 ustanovuje odlišne vznik práva na odpočítanie dane, ak platiteľovi vzniká daňová povinnosť výlučne podľa čl. 66 písm. b) smernice o DPH. V Slovenskej republike postupuje podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (§68d zákona č. 222/2004 Z. z.) len okolo 500 platiteľov, pričom podmienky pre uplatňovanie tejto úpravy spĺňa viac ako 60% všetkých registrovaných platiteľov.

Článok 284 ods. 1 smernice 2006/112/ES (menený čl. 1 ods. 12 smernice 2020/285) – Podľa smernice 2020/285 ide o možnosť, nie o povinnosť členských štátov zvýšiť hranicu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Slovenská republika už dnes patrí medzi členské štáty, ktoré sa nachádzajú v pomerne vysokej hranici obratu, skôr v druhej polovici.

49

Smernica 2020/285 umožňuje zaviesť pre malé podniky prechodný obrat do určitej výšky, t. j. subjekt sa presiahnutím obratu 50 000 eur nestane platiteľom dane, ale platiteľom sa stane až 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ale ak subjekt následne presiahne obrat o 25 % (dodatočných 12 500 eur), stane sa platiteľom dane týmto dodaním. Presiahnutím obratu 50 000 eur nebude dotknutá registračná povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osoby.

Článok 288a smernice 2006/112/ES (nový článok vložený podľa čl. 1 ods. 16 smernice 2020/285) - Smernica 2020/285 umožňuje považovať podniky za malé podniky v tuzemsku, ak nepresiahnu obrat 85 000 eur. Návrh zákona vzhľadom na ekonomické podmienky v Slovenskej republike navrhuje obrat 50 000 eur v prebiehajúcom kalendárnom roku s tým, že podnik sa stane platiteľom dane 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ale ak subjekt následne presiahne obrat o 25 % (dodatočných 12 500 eur), stane sa platiteľom dane týmto dodaním.

50

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_357032

Zber údajov pre informačný systém SMESK

4

B

ks_336077

eKasa - rozhranie

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

nie

B

isvs_7149

DR SCAN

nie

B

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

nie

B

isvs_7148

Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)

nie

B

isvs_7136

VAT Information Exchange System (VIES)

nie

B

isvs_7213

Portál finančnej správy (PFS)

nie

B

isvs_66

Centrálny elektronický priečinok (CEP)

nie

B

isvs_7156

Virtuálna registračná pokladnica (VRP)

nie

A

isvs_11828

SMESK

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

51

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Konanie podľa § 4 ods. 4 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 7 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 a ods. 5 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 aj pre zahraničnú osobu, ktorá uplatňuje v tuzemsku osobitnú úpravu podľa § 68f.

Konania o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 5, 7, 10 a 11 návrhu zákona v inom členskom štáte Európskej únie.

Opravný prostriedok podľa § 68g ods. 6 návrhu zákona.

Konanie o odňatí individuálneho čísla s príponou EX podľa § 68g ods. 12 návrhu zákona.

Nesplnenie povinnosti podľa § 70a odseku 11 návrhu zákona sa považuje za správny delikt podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty platiteľovi daňovým úradom podľa § 84a ods. 4 do výšky 1,3% zo sumy dane pri dovoze tovaru, ak platiteľ uplatnil postup podľa § 84a ods. 3 a podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. a) prvého bodu neboli splnené.

Osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania - Oznámenie sumy splatnej dane podľa § 84b návrhu zákona osobe povinnej platiť daň (§ 69 ods. 8) colným úradom bezodkladne po prijatí dovozného vyhlásenia. Na oznámenie sumy dane sa primerane použijú ustanovenia colných predpisov o oznámení colného dlhu. Ak dovozné vyhlásenie nebolo podané ani v lehote po výzve podľa odseku 4, colný úrad určí daň podľa pomôcok a oznámi ju osobe povinnej platiť daň. Na určenie dane podľa prvej vety sa primerane vzťahuje postup podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty podľa § 84b ods. 6

52

návrhu zákona. Colný úrad uloží osobe, v mene ktorej bolo podané colné vyhlásenie,

a) pokutu do výšky 1 000 eur za nesplnenie povinnosti podľa odseku 1,

b) pokutu do výšky 10 000 eur za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V konaní o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 návrhu zákona je zdaniteľná osoba povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona. V tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej je povinná túto žiadosť podať, a deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39, vyznačí v žiadosti aj túto skutočnosť. K žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. d) a e) z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) h), je platiteľ povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ podľa odseku 1 písm. c) e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené.

Na postup daňového úradu v registračnom konaní podľa § 4 ods. 7 návrhu zákona sa primerane vzťahujú odseky 4 a 10.

V konaní o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 návrhu zákona podáva zahraničná osoba žiadosť o registráciu pre daň.

V konaní o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 5 návrhu zákona podáva zahraničná osoba žiadosť o registráciu pre daň. Platiteľ podľa odseku 4 je povinný oznámiť Daňovému úradu Bratislava skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do piatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, doklady musia byť úradne overené.

Obsahové náležitosti žiadosti o registráciu pre daň upravuje § 67 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

53

Konania o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 5, 7, 10 a 11 návrhu zákona v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 68g ods. 2 návrhu zákona, ak zdaniteľná osoba, ktorá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje najmä

a) obchodné meno alebo názov zdaniteľnej osoby, predmet podnikania, právnu formu a adresu,

b) členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať túto osobitnú úpravu,

c) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, počas kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené,

d) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, od začiatku prebiehajúceho kalendárneho roka do podania oznámenia, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak v iných členských štátoch ustanovené.

Podľa § 68g ods. 10 návrhu zákona, ak malý podnik tuzemskej osoby podľa odseku 5 chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňuje, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené. Malý podnik tuzemskej osoby nie je povinný v oznámení podľa prvej vety uviesť údaje podľa odseku 2 písm. c) a d), ktoré uviedol vo výkazoch podaných podľa odseku 8.

Podľa § 68g ods. 11 návrhu zákona, ak sa malý podnik tuzemskej osoby, ktorému bolo vydané rozhodnutie podľa odseku 5 alebo odseku 10, rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené,

54

a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu.

Ak pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, vznikla daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH a colné vyhlásenie bolo v rámci centralizovaného colného konania podané na účet osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b), je osoba, v mene ktorej bolo podané colné vyhlásenie, povinná podať elektronickými prostriedkami colnému úradu, ktorému bol predložený tovar, dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze (ďalej len „dovozné vyhlásenie“) najneskôr nasledujúci deň po dni, keď bolo prijaté colné vyhlásenie.

Dovozné vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

V konaniach podľa § 68g návrhu zákona sa vyžaduje predloženie údajov o hodnote tovarov a služieb dodaných v tuzemsku, pričom v prípade, že ide o platiteľa, vyplývajú tieto údaje aj z daňových priznaní, kontrolných výkazov a súhrnných výkazov.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Zriadenie a vedenie novej evidencie údajov vyplýva z nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

Evidencia údajov na účely uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f návrhu zákona.

Evidencia údajov na účely uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g návrhu zákona.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých

Áno

Nie

Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 upravuje rozsah údajov (čl. 21 ods. 2b) a postup (čl. 31 ods. 2a, čl. 37a a čl. 37b), aby relevantné príslušné orgány členských štátov mali automatický prístup k údajom poskytnutým od

55

prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

zdaniteľných osôb, ktoré využívajú oslobodenie od DPH pre malé podniky.

V súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f návrhu zákona a v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g návrhu zákona sa budú poskytovať údaje pre daňové orgány iných členských štátov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Poskytovanie údajov z evidencie bude zabezpečené prostredníctvom nového informačného systému. Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

56

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. L 44, 20.2.2008), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. L 44, 20.2.2008) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,

57

-smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022), gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 269, 10.10.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 2020/283 z 18. februára 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v záujme boja proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. L 62, 2.3.2020), gestor: MF SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2007 zo 16. novembra 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky (Ú. v. L 407, 17.11.2021), gestor: MF SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑97/09 Ingrid Schmelz

Výrok rozsudku:

„1. Skúmanie otázok neodhalilo žiadny prvok, ktorý by mohol ovplyvniť platnosť článku 24 ods. 3 a článku 28i šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/18/ES zo 14. februára 2006, ako aj článku 283 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112/ES Rady z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, vzhľadom na článok 49 ES.

2. Články 24 a 24a smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/18, ako aj články 284 287 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „ročný obrat“ znamená obrat dosiahnutý podnikom v priebehu roka v členskom štáte, v ktorom je usadený.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt

Výrok rozsudku:

„1. Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:

58

-prenajaté motorové vozidlo sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení zdaniteľnej osoby, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi použitím tohto vozidla a ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby, a že právo na odpočet vzniká len po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje každá z platieb, pričom treba zohľadniť existenciu takejto súvislosti,

-motorové vozidlo prenajaté na základe lízingovej zmluvy a kvalifikované ako investičný majetok sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení, ak zdaniteľná osoba, ktorá ako taká vykonáva svoju činnosť, nadobudne tento majetok a celý ho zahrnie do majetku svojho podniku, pričom dochádza k priamemu a okamžitému odpočtu DPH splatnej na vstupe a akékoľvek používanie uvedeného majetku na súkromné účely zdaniteľnej osoby alebo jej zamestnancov alebo na iné účely, než podnikateľské účely, sa považuje za odplatné poskytovanie služieb.

2. Články 168 a 176 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vylúčenie z práva na odpočet pre tovary a služby určené na bezplatné plnenia alebo na iné činnosti, než je ekonomická činnosť zdaniteľnej osoby, pokiaľ nie je majetok, ktorý je kvalifikovaný ako investičný majetok zahrnutý do majetku podniku.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-550/11 PIGI – Pavleta Dimova ET

Výrok rozsudku:

„Článok 185 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym ustanoveniam daňovej právnej úpravy, akými ustanovenia uvedené v § 79 a 80 bulharského zákona o dani z pridanej hodnoty (Zakon za danak varhu dobavenata stoynost), ktoré v prípade konštatovania straty tovarov podliehajúcich DPH vyžadujú úpravu odpočtu tejto dane zaplatenej na vstupe v okamihu nadobudnutia tohto tovaru v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala obeťou krádeže predmetného tovaru neznámym páchateľom.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-326/15 DNB Banka AS

Výrok rozsudku:

„Článok 132 ods. 1 písm. f) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane upravené v tomto ustanovení sa vzťahuje iba na nezávislé skupiny osôb, ktorých členovia uskutočňujú činnosť vo verejnom záujme uvedenú v článku 132 tejto smernice, takže na služby poskytnuté zo strany skupiny, ktorej členovia vykonávajú hospodársku činnosť v oblasti finančných služieb, ktorá nepredstavuje takúto činnosť vo verejnom záujme, sa neuplatňuje toto oslobodenie od dane.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK

Výrok rozsudku:

„Výraz „zmluva o nájme tovaru, ktorá stanovuje, že za normálnych okolností sa vlastníctvo nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky“, uvedený v článku 14 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na typovú nájomnú zmluvu s opciou kúpy, ak z finančných podmienok zmluvy možno vyvodiť, že uplatnenie opcie sa zdá ako jediná ekonomicky racionálna

59

voľba, ktorú nájomca bude môcť urobiť v určitom momente, pokiaľ sa zmluva plní až do jej konca, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-895/19 A

Výrok rozsudku:

„Články 167 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) súvisiacej s nadobudnutím v rámci Spoločenstva počas toho istého zdaňovacieho obdobia, v ktorom je DPH splatná, podmienené uvedením splatnej DPH v daňovom priznaní podanom v lehote troch mesiacov od uplynutia mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť týkajúca sa nadobudnutých tovarov.“.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2022/542 je stanovená do 31.12.2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/285 je stanovená do 31.12.2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/284 bola stanovená do 31.12.2023.

Lehota na prebratie smernica 2010/45/EÚ bola stanovená do 31.12.2012.

Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1.1.2008.

Lehota na prebratie smernice 2008/9/ES bola stanovená do 31.12.2009.

Lehota na prebratie čl. 3 smernice 2008/8/ES bola stanovená do 1.1.2011.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2006/112/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/8/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/9/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2010/45/EÚ je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2020/284/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1.1.2024).

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

60

Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 a 59 (§ 4, § 85kn ods. 1 a 2)

Z dôvodu transpozičnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“), v dôsledku ktorej sa menia pravidlá uplatňovania oslobodenia od dane pre malé podniky, sa navrhuje vykonať zmeny v pravidlách registrácie pre daň tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V tejto súvislosti sa navrhuje v § 4 ods. 1 písm. a) i) ustanoviť skutočnosti, ktorými sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane; v ods. 1 písm. a) sa v súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení navrhuje zmeniť obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň, a s účinnosťou od 1. januára 2025 zaokrúhliť hodnotu bez dane dodaných tovarov alebo služieb vstupujúcich do obratu na sumu 50 000 eur (zo sumy 49 790 eur). Takáto zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. V písmenách b) i) sa ustanovujú iné skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane ešte pred prvým januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. V ods. 1 písm. b) sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba v prebiehajúcom kalendárnom roku dodaním tovaru alebo služby presiahne obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane týmto dodaním. V ods. 1 písm. f) sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba z dodania tovaru uvedeného v písm. f) presiahnuť obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane dňom, v ktorom táto osoba dodá tento tovar.

Ak nastane niektorá zo skutočností ustanovených v odseku 1, zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) e). V tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej ju bola povinná podať, a aj deň, keď uvedená skutočnosť nastala. Spolu so žiadosťou bude v určitých prípadoch presne vymedzených v odseku 3 povinná predložiť aj doklady osvedčujúce predmetnú skutočnosť.

Daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

V § 4 ods. 5 sa ustanovuje, že vo vymedzených prípadoch, kedy sa zdaniteľná osoba stať platiteľom prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom pred týmto dňom, a to na základe niektorej zo skutočností uvedených v odseku 1 písm. b) i). V oznámení zdaniteľná osoba uvedie aj deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak bolo tejto zdaniteľnej osobe už vydané, prípadne aj doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), tak v prípade oznámenia skutočnosti podľa odseku 5 daňový úrad nové rozhodnutie o registrácii pre daň nevydáva, keďže samotné rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) by sa malo so situáciou predpokladanou v odseku 5 vysporiadať. Ak daňový úrad ešte nevydal rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) a zdaniteľná osoba po podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a) oznámi v súlade s odsekom 5, že sa stala

61

platiteľom na základe niektorej zo skutočností uvedených v odseku 1 písm. b) i), tak daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň rovno podľa odseku 4 písm. b).

Zdaniteľná osoba bude mať aj naďalej možnosť dobrovoľnej registrácie. V prípade, že sa zdaniteľná osoba chce stať platiteľom dane pred presiahnutím obratu 50 000 eur, podá žiadosť o registráciu pre daň, pri ktorej bude daňový úrad skúmať, či je táto osoba zdaniteľnou osobou podľa § 3. Na postup zdaniteľnej osoby a daňového úradu v registračnom konaní sa primerane budú vzťahovať ustanovenia o povinnej registrácii. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí. Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) h) pred dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu (teda pred dňom, kedy sa podľa rozhodnutia daňového úradu zdaniteľná osoba stane platiteľom dane), navrhovaný odsek 7 ustanovuje zdaniteľnej osobe povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu. V prípade, že uvedená skutočnosť nastala a daňový úrad vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, rozhodnutie daňového úradu sa zruší vydaním nového rozhodnutia.

Zároveň sa navrhovanou úpravou umožní zdaniteľnej osobe stať sa platiteľom aj skôr než prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Teda sa jej umožní stať sa platiteľom buď dodaním tovaru alebo služby, ktorým v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat 50 000 eur alebo predtým než presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 62 500 eur, pričom zákon o DPH ustanovuje podmienky, ktoré zdaniteľná osoba musí splniť. Zákon o DPH rovnako ustanovuje aj momenty, kedy sa v týchto prípadoch stáva dotknutá osoba platiteľom dane.

Zákon o DPH z pragmatických dôvodov vylučuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii pre daň žiadateľa. Takisto je tento druh opravného prostriedku vylúčený v prípade nevyhovenia žiadosti o registráciu pre daň z dôvodu zistenia nesplnenia hmotnoprávnych podmienok ustanovených v odseku 1, čo je v súlade s doterajšou právnou úpravou (terajší § 4 ods. 8)

V odseku 11 sa z dôvodu eliminácie zbytočných administratívnych povinností ustanovuje, že ak nastane skutočnosť, na základe ktorej by zdaniteľné osoby, ktoré podali žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 4 písm. a), boli povinné podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a, povinné oznámiť daňovému úradu túto skutočnosť pred tým, než nastane. Tieto osoby sa budú počas ustanoveného obdobia považovať za osoby registrované podľa § 7 alebo § 7a. V takom prípade daňový úrad rozhodnutie nevydáva.

V odseku 12 sa ustanovuje, že zdaniteľnej osobe, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň alebo oznámila skutočnosť podľa odseku 8, a má pridelené identifikačné číslo pre daň (ďalej len „IČ DPH“) podľa § 7, § 7a alebo, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b ods. 2, daňový úrad pridelí to isté IČ DPH.

V odseku 13 sa ustanovuje, že tam vymedzené oznámenie sa podáva na tlačive podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

Odseky 14 a 15 preberajú definície, ktoré obsahom súčasného znenia § 4. Ide o pojmy „bydlisko“, „prevádzkareň“ a „obrat“.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 1 a 2) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa navrhuje ustanoviť, že ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 eur alebo sa stala platiteľom dane na základe zákona 4 ods. 4) do 31. decembra 2024, bude sa pri plnení registračnej povinnosti a v registračnom konaní postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra

62

2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba a daňový úrad postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

K Čl. I bodu 2 (§ 4a ods. 2)

Navrhuje sa upraviť poznámku pod čiarou v § 4a ods. 2, a to nahradením doterajšieho odkazu pod čiarou novým odkazom 4d.

K Čl. I bodom 3 a 59 (§ 5, § 85kn ods. 3 )

V odsekoch 1 a 4 sa navrhuje upraviť skutočnosti, na základe ktorých sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. V odseku 2 sa navrhuje vymedziť dodania tovarov alebo služieb uskutočnené touto osobou v tuzemsku, ktoré jej registračnú povinnosť nezakladajú, pričom písmená a) h) vymedzujú dodania tovarov alebo služieb, ktoré sú v aktuálnej právnej úprave ustanovené v § 5 ods. 1 písm. a) h), a nové písmeno i) vymedzuje dodania tovarov alebo služieb, ktoré oslobodené od dane podľa novej osobitnej úpravy uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá sa navrhuje v § 68f.

V odsekoch 3 a 5 sa navrhujú nové lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň a na oznámenie skutočnosti, na základe ktorej sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj nové lehoty pre Daňový úrad Bratislava, v ktorých je povinný vydať rozhodnutie o registrácii pre daň a v prípade kladného rozhodnutia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala podľa navrhovaného odseku 1 alebo odseku 4 platiteľom dane, DPH. Rozhodnutie výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie. V odsekoch 3 a 5 sa zároveň ustanovuje, kedy nadobúda platnosť DPH a taktiež, že ak má platiteľ dane pridelené DPH podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad mu pridelí to isté IČ DPH.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 3) sa navrhuje postupovať v registračnom konaní zahraničnej osoby podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024, ak táto podala žiadosť o registráciu pre daň do uvedeného dátumu.

K Čl. I bodu 4 (§ 5a)

Navrhuje sa na účely zákona o DPH vymedziť pojem „platiteľ, ktorý pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“. Vymedzenie tohto pojmu je dôležité pre správne uplatňovanie pravidiel vyplývajúcich zo zákona, predovšetkým pokiaľ ide o určenie osoby povinnej platiť daň, ako aj pre plnenie si zákonných povinností či uplatnenie práv /napríklad možnosť zmeny zdaňovacieho obdobia platiteľa dane podľa § 77 ods. 2 či plynutie lehôt (§ 79 ods. 2)/.

K Čl. I bodu 5 (§ 6 ods. 1)

V bode 5 sa vzhľadom na zmenu skutočnosti, ktorou sa daňový subjekt stáva platiteľom dane, navrhuje v § 6 ods. 1 upraviť moment, od ktorého je platiteľ dane povinný bezodkladne nahlásiť každý vlastný bankový účet Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FRSR“), ktorý používa na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2.

K Čl. I bodom 6 až 10 (§ 7 ods. 1, 3 a 4, § 7a ods. 1, 2 a 3)

63

Keďže nad ustanoveniami § 4 § 5a sa navrhuje vložiť nadpis v znení „Platiteľ dane a registračná povinnosť platiteľa dane“, z dôvodu vecnej správnosti sa navrhuje vložiť nadpis v znení „Registračná povinnosť osoby, ktorá nie je platiteľom“ nad ustanovenia § 7 a § 7a, ktoré sa týkajú registrácie osôb, ktoré nie sú platiteľmi dane.

V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby /navrhovaný § 5 ods. 1 a 2 písm. i) a 68f)/ sa navrhuje v § 7 ods. 1 z dôvodu právnej istoty zdôrazniť, že aj zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane (nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo oznámiť skutočnosť podľa § 5 ods. 5) a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, byť alebo môže byť registrovaná pre daň podľa § 7, za takých istých podmienok, ako tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane.

Navrhuje sa nová lehota, v ktorej je daňový úrad povinný osoby vymedzené v § 7 a § 7a registrovať pre daň a prideliť im IČ DPH.

K Čl. I bodom 11 a 59 (§ 8 ods. 1 písm. c) a § 85kn ods. 4)

V súlade s čl. 14 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“) a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa navrhuje precizovať doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c). V dôsledku navrhovaného doplnenia tak dôjde k zmene doterajšieho daňového posúdenia odovzdania tovaru na základe tých nájomných (resp. iných obdobných) zmlúv, z ktorých jednoznačne nevyplývalo, že k nadobudnutiu vlastníctva k tomuto tovaru dôjde najneskôr zaplatením poslednej splátky. Podľa nového znenia dopĺňaného ustanovenia bude ako dodanie tovaru na účely zákona o DPH posúdené aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu. Pôjde napríklad o odovzdanie automobilu na základe leasingovej zmluvy, pri ktorej bude na leasingového nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastníckeho práva, súčet zmluvných splátok bude zodpovedať hodnote tovaru vrátane nákladov financovania a nájomcovi pri využití opcie kúpy predmetu financovania nebude uložená úhrada dodatočnej značnej sumy.

Súčasne sa v prechodnom ustanovení 85kn ods. 4) navrhuje, aby sa nové daňové posúdenie nevzťahovalo na prípady, kedy bolo na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2025 posúdené odovzdanie tovaru ako dodanie služby.

K Čl. I bodom 12, 13, 55 a 56 (§ 10 ods. 1 a 3, § 81 ods. 7 a 8)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným novým znením § 4 a § 5.

K Čl. I bodu 14 /§ 11 ods. 2 písm. b)/

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť hmotnoprávne podmienky, pri splnení ktorých je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu predmetom dane, upravené v zákone s podmienkami ustanovenými smernicou 2006/112/ES v platnom znení. Súčasné znenie predmetného ustanovenia vyžaduje pre splnenie týchto podmienok, okrem iného, identifikáciu dodávateľa pre daň v inom členskom štáte, pričom, pokiaľ ide o túto podmienku, z relevantného článku predmetnej smernice /čl. 2 ods. 1 písm. b) bod i)/ vyplýva, že sa

64

vyžaduje, aby dodávateľ v inom členskom štáte bol zdaniteľnou osobou, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 tejto smernice.

K Čl. I bodu 15 /§ 11 ods. 4 písm. a)/

S cieľom zabezpečiť súlad chýbajúcej transpozície čl. 3 ods. 1 písm. a) a v nadväznosti na čl. 151 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje do § 11 ods. 4 písm. a) doplniť, že predmetom dane nie je ani nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nezdaniteľnou osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, a ktorá nárok na vrátenie dane podľa § 61 až 64 zákona o DPH.

K Čl. I bodu 16 (§ 16 ods. 3)

V súlade s čl. 3 prvým bodom smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022) (ďalej len „smernica 2022/542“) sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať jej čl. 1 prvý a druhý bod, ktorý mení pravidlá určenia miesta dodania vymedzených služieb. Predmetná zmena sa týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Pokiaľ pôjde o virtuálnu účasť na vymedzenom podujatí (napríklad udelenie práva na účasť na online vzdelávacom podujatí) a zákazníkom bude zdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla, t. j. podľa § 15 ods. 1.

Čl. I bodu 20 /§ 27 ods. 2 písm. b)/

Zmenou smernice 2006/112/ES v platnom znení, pokiaľ ide o sadzby dane (smernica 2022/542), došlo aj k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES v platnom znení, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 transponovaný do § 27 ods. 2 písm. b), pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi. Z dôvodu tejto zmeny a zároveň so zámerom odstrániť ťažkosti, ktoré v súvislosti s aktuálnym znením transpozície priniesla aplikačná prax, sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby sa dosiahla jednoznačnosť pri aplikovaní zníženej sadzby dane na dodania uskutočnené registrovanými sociálnymi podnikmi, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

K Čl. I bodu 21 /§ 32 ods. 2 písm. a)/

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka AS) sa navrhuje zúžiť uplatňovanie oslobodenia od dane poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane.

K Čl. I bodu 22 (§ 43 ods. 10)

Navrhovanou zmenou sa spresňuje, že ak zdaniteľná osoba dodávajúca tovar z tuzemska do iného členského štátu nemá štatút platiteľa dane, oslobodenie od dane podľa citovaných

65

odsekov § 43 sa na dodanie tovaru neuplatní. Uvedená zmena však neznamená, že by dotknutá zdaniteľná osoba mala na dodanie uplatniť daň, keďže ide o malý podnik, ktorého dodania sú de facto od dane oslobodené podľa osobitnej úpravy pre malé podniky.

K Čl. I bodu 23 (§ 48c ods. 5)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným novým znením § 4 a § 5.

K Čl. I bodu 24 a 25 (§ 49 ods. 4 a 6)

V odseku 6 sa navrhuje, aby v prípade, ak je platiteľ dane identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, resp. v iných členských štátoch, nemal možnosť odpočítania dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku, ktoré použije na účely podnikania oslobodeného od dane v dotknutých členských štátoch.

V nadväznosti na uvedené za účelom určenia správnej výšky odpočítateľnej dane sa v odseku 4 navrhuje ustanoviť, že platiteľ dane identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, resp. v iných členských štátoch, bude v súlade s postupom podľa § 50 povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa § 49 ods. 4 tak, že do menovateľa pri výpočte koeficientu uvedie aj ním realizované plnenia v dotknutých členských štátoch, ktoré budú oslobodené od dane z dôvodu využívania tejto osobitnej úpravy uplatňovania dane.

K Čl. I bodom 27 a 51 (§ 51 ods. 1 písm. c) a § 78a ods. 3)

V súlade s čl. 181 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý nadobudol v tuzemsku tovar z iného členského štátu, si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom z tohto nadobudnutia tovaru vznikla daňová povinnosť, aj v prípade, ak nemá do podania príslušného daňového priznania od dodávateľa z iného členského štátu „formálnu“ faktúru o dodaní tohto tovaru. Platiteľ dane oprávnenosť uplatňovaného nároku na odpočítanie dane bude v tomto prípade môcť preukázať inými relevantnými dokladmi z obchodnej korešpondencie s dodávateľom, ktoré musia preukázať reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetnom zdaňovacom období. Súčasne sa navrhuje, aby platiteľ dane v tomto prípade uvádzal do kontrolného výkazu údaje z tohto iného dokladu. Predmetným návrhom sa v súlade s princípom daňovej neutrality sleduje, aby si platiteľ dane mohol v prípade splnenia ustanovených podmienok uplatniť odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu aj v prípade, kedy mu zo strany dodávateľa nebola ešte doručená „formálna“ faktúra, čím sa predpokladá eliminácia jeho dočasného daňového zaťaženia z tohto dôvodu. Na druhej strane, ak platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z iného členského štátu a nedisponuje v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) ani takýmito dokladmi, pričom následne, po doručení „formálnej“ faktúry alebo dokladov, sa zistí, že daňová povinnosť vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) v skoršom zdaňovacom období, môže naďalej postupovať podľa § 51 ods. 3.

K Čl. I bodu 28 (§ 53 ods. 5)

V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku

66

krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane, čoho dôsledkom je skutočnosť, že dotknutý platiteľ dane tento tovar nemôže používať na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe. Pojem „krádež“ sa v tejto súvislosti precizuje na „odcudzenie alebo nezákonné prisvojenie“, čo sa približuje k trestnoprávnej terminológii používanej v skutkových podstatách trestných činov, ktorých objektívna stránka spočíva, o. i., v neoprávnenom zmocnení sa alebo prisvojení si cudzej veci. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade nezákonného odcudzenia alebo nezákonného prisvojenia tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou.

K Čl. I bodu 29 (§ 53b ods. 1 písm. a) a ods. 2)

Z dôvodu právnej istoty sa v predmetných ustanoveniach, ktoré ustanovujú povinnosť platiteľa dane opraviť odpočítanú daň pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby, navrhuje výslovne uviesť, že platiteľovi dane vzniká táto povinnosť po márnom uplynutí zákonom určenej lehoty, počas ktorej je v omeškaní s plnením jeho záväzku. Oproti súčasnej právnej úprave ide o presnejšie vymedzenie momentu, ktorým predmetná povinnosť platiteľovi dane vzniká, s cieľom predchádzať zložitým problémom pri výklade daného pravidla.

K Čl. I bodom 30, 39, 49, 52 a 59 55, § 69 ods. 13, § 78 ods. 9, § 78a ods. 14 a § 85kn ods. 5 a 6)

V § 55 sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje upraviť podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane, alebo ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom dane, a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s aktuálne platnou úpravou spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie.

V nadväznosti na nové znenie § 4 a § 5, ktoré ustanovujú, že zdaniteľná osoba sa s výnimkou dobrovoľnej registrácie stáva platiteľom dane v momente, keď nastane niektorá zo zákonných skutočností, a nie na základe právoplatného rozhodnutia daňového úradu, ako tomu je podľa súčasnej právnej úpravy, je potrebné upraviť v § 55 ods. 3 a 4 aj podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane platiteľom dane, ktorý si nesplnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, resp. ich splnil oneskorene.

V navrhovanom ustanovení § 55 ods. 3 je upravené uplatnenie tohto práva tuzemským ako aj zahraničným platiteľom dane (keďže tieto podmienky mutatis mutandis rovnaké), ktorý nadobudol tovary alebo prijal služby v tomto postavení (teda ide o inú daň ako podľa § 55 ods. 1, ktorá bola voči platiteľovi dane uplatnená ešte v čase, keď mal postavenie zdaniteľnej osoby), a to tak, že je v súlade s § 49 § 50 a § 51 ods. 1, 3 a 5 a v súlade s novým odsekom 4 oprávnený odpočítať daň výlučne v daňovom priznaní podanom v dôsledku nesplnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti, resp. s oneskorením za zdaňovacie obdobie, v ktorom toto právo vzniklo, ak ku dňu podania tohto daňového priznania doklady vyžadované podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d), resp. pri odpočítaní dane, ktorú je dotknutý platiteľ dane povinný aj sám zaplatiť podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo 9, je ku dňu podania príslušného daňového priznania daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

67

Súčasne sa ustanovuje, že pri odpočítaní dane podľa odsekov 3 a 4 je platiteľ dane povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d, ktoré by bol povinný vykonať, ak by si registračnú povinnosť splnil včas.

V odseku 6 sa na účely zákona o DPH vymedzuje pojem „platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť“. Pod uvedeným pojmom je potrebné rozumieť aj platiteľa, ktorý si splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť oneskorene a taktiež aj platiteľa, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona o DPH.

V platnom znení § 69 ods. 13 je ustanovená povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osoby a zahraničnej zdaniteľnej osoby pri nesplnení registračnej povinnosti (nepodanie žiadosti o registráciu pre daň alebo podanie žiadosti o registráciu pre daň oneskorene) odviesť daň z tovaru a zo služieb dodaných v Slovenskej republike za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom dane, s výnimkou plnení, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru a služieb podľa § 69 ods. 2, 3 a 9. Súčasné znenie § 69 ods. 13 je previazané s § 78 ods. 9 v platnom znení, podľa ktorého je zdaniteľná osoba uvedená v tomto ustanovení pri nesplnení registračnej povinnosti povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane a odviesť daň po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4 správcovi dane. Keďže dochádza k substantívnej zmene podmienok, splnením ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, navrhuje sa ustanovenie § 69 ods. 13 vypustiť ako nadbytočné.

Súčasne sa navrhuje nové znenie § 78 ods. 9, ktoré ustanovuje povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa dane, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť (s prihliadnutím na pojem nesplnenie registračnej povinnosti podľa § 55 ods. 6), podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie počnúc prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti nepodali daňové priznanie v základnej lehote ustanovenej v § 78 ods. 2. Zároveň sa v § 78a ods. 14 navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, bol povinný podať v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím aj všetky kontrolné výkazy, ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal v základnej lehote ustanovenej v § 78a ods. 1. Predmetná povinnosť podať uvedené daňové výkazy v chronologickom poradí sa navrhuje z dôvodu správneho určenia dňa začatia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pre prípad, ak by platiteľovi dane v niektorom zo zdaňovacích období, za ktoré podáva daňové priznanie oneskorene, tento vznikol. Platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, bude za takéto oneskorené podanie daňového priznania a kontrolného alebo súhrnného výkazu sankcionovaný za správny delikt uložením úhrnnej pokuty podľa § 155a Daňového poriadku. Výšku úhrnnej pokuty určí správca dane v rámci ustanoveného rozpätia podľa závažnosti a opakovaného porušenia povinnosti.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 5 a 6) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa navrhuje ustanoviť, že ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene do 31. decembra 2024 alebo do tohto dátumu daňový úrad zistil, že zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň, bude pri plnení súvisiacich povinností a uplatnení práv postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

68

K Čl. I bodu 31 /§ 66 ods. 2 písm. a)/

Ustanovenie sa navrhuje spresniť v súvislosti so zavedením osobitných úprav pre malé podniky.

K Čl. I bodu 32 (§ 68e až § 68g)

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu (EÚ) 2020/285 v platnom znení, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie výkonu ekonomickej činnosti, pre usadenú a neusadenú zdaniteľnú osobu, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre malé podniky, ktoré usadené v dotknutom členskom štáte.

V § 68e sa navrhuje na účely uplatňovania osobitných úprav v § 68f a § 68g definovať pojmy „ročný obrat v tuzemsku“ a „ročný obrat v Únii“, ktoré v týchto osobitných úpravách používané.

V § 68f sa navrhuje ustanoviť určité pravidlá, v prípade splnenia ktorých môže zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je v tuzemsku usadená a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy v členskom štáte usadenia, uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby v Slovenskej republike. Základnou materiálnou podmienkou je, že zahraničná osoba spĺňa podmienky na to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, ktorý je definovaný v § 68f ods. 1 písm. a). Okrem iného, § 68f ods. 1 písm. b) definuje pojem „členský štát usadenia“, t. j. členský štát, v ktorom môže byť malý podnik zahraničnej osoby identifikovaný pre túto osobitnú úpravu.

Podstata osobitnej úpravy podľa § 68f spočíva v tom, že malý podnik zahraničnej osoby je po tom, ako mu je v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre Slovenskú republiku, oprávnený podľa odseku 2 dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba. Malý podnik zahraničnej osoby môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane do dňa, kedy sa toto oslobodenie od dane prestane uplatňovať podľa odseku 5 alebo do dňa, resp. okamihu podľa odseku 6.

V odseku 3 je ustanovené, že ak malý podnik zahraničnej osoby uplatňuje v tuzemsku túto osobitnú úpravu, nie je povinný v súvislosti s výkonom predmetnej ekonomickej činnosti podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 (týka sa výlučne prípadu, ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, avšak táto osoba nedosiahla ani ustanovený ročný obrat v tuzemsku a ani ročný obrat v Únii vo výške 100 000 eur) alebo podľa § 5; ak však malý podnik zahraničnej osoby nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne limit ustanovený v § 7, bude povinný sa pred presiahnutím tohto limitu registrovať pre daň podľa posledného uvedeného ustanovenia zákona o DPH. Súčasne sa od malého podniku zahraničnej osoby nevyžaduje, aby v súvislosti s uskutočňovanou ekonomickou činnosťou v tuzemsku, ktorá je oslobodená od dane podľa odseku 2, uvádzal dodania tovarov a služieb uskutočnené v tuzemsku v daňovom priznaní podľa § 78.

Uplatňovanie osobitnej úpravy malým podnikom zahraničnej osoby podlieha splneniu určitých povinností administratívnej povahy v členskom štáte usadenia, ktoré by mali byť v zásade zhodné s tými, ktoré ustanovené v § 68g pre malý podnik tuzemskej osoby.

69

Jednou z týchto povinností je podávanie štvrťročných výkazov o dodaných tovaroch a službách v celej Európskej únii (ďalej len „EÚ“). Ak by k splneniu tejto povinnosti malým podnikom zahraničnej osoby nedošlo, podľa odseku 4 mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie daňovému úradu elektronickými prostriedkami v lehote tu ustanovenej. Ak malý podnik zahraničnej osoby nemá povinnosť elektronickými prostriedkami doručovať písomnosti spôsobom podľa Daňového poriadku, na doručenie daňového priznania sa spôsob ustanovený Daňovým poriadkom nebude taktiež vzťahovať a spôsob tejto elektronickej komunikácie určí FRSR a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Ak sa toto rozhodnutie bude vzťahovať len pre tuzemsko alebo ak na základe rozhodnutia prestane zahraničná osoba uplatňovať osobitnú úpravu úplne, odsek 5 ustanovuje moment, ktorým toto rozhodnutie vo vzťahu k Slovenskej republike nadobúda účinnosť. Ak však zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, t. j. buď v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne hodnotu obratu v tuzemsku 62 500 eur alebo ročného obratu v Únii 100 000 eur, dodaním, ktorým bola jedna z týchto dvoch hodnôt presiahnutá, nemôže sa na dodanie tovaru alebo služby vzťahovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, t. j. zahraničná osoba sa stáva platiteľom dane /pozri § 4 ods. 1 písm. b) alebo § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. i)/. Ak malý podnik zahraničnej osoby presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur a súčasne nepresiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že od tohto dňa bude v tuzemsku dodávať tovary alebo služby /s výnimkou dodaní uvedených v § 5 ods. 2 písm. a) h)/ je povinný bezodkladne po prvom dodaní podať žiadosť o registráciu pre daň (§ 5 ods. 1 a 3).

V odseku 8 sa ustanovuje postup pre prípad, že príslušným orgánom iného členského štátu nebolo zahraničnej osobe oznámené alebo potvrdené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku z dôvodu, že Slovenská republika ustanoveným spôsobom tomuto príslušnému orgánu oznámila, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy z dôvodu presiahnutia ustanoveného limitu pre ročný obrat v tuzemsku. V tomto prípade zahraničná osoba možnosť podať v ustanovenej lehote námietku miestne príslušnému daňovému úradu. Týmto daňovým úradom bude buď Daňový úrad Bratislava, ak zahraničná osoba nie je v tuzemsku usadená, alebo daňový úrad, v územnej pôsobnosti ktorého si zahraničná osoba zriadila prevádzkareň. Na postup daňového úradu v konaní o námietke sa bude v súlade s § 84 zákona o DPH vzťahovať Daňový poriadok.

V ustanovení § 68g je upravená osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. Definícia pojmu „malý podnik tuzemskej osoby“ je upravená v odseku 1, pričom splnenie podmienok ustanovených v tejto definícii predstavuje nevyhnutný predpoklad pre uplatňovanie oslobodenia dodávok tovarov a služieb od dane v tých členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku nie je usadená. Zdaniteľná osoba, ktorá spĺňa podmienky na jej zadefinovanie ako „malý podnik tuzemskej osoby“, pritom môže byť v tuzemsku platiteľom dane registrovaným podľa § 4, keďže oslobodenie od dane pri dodaní tovarov alebo služieb sa uplatňuje v iných členských štátoch, a tak, okrem národných obratov v jednotlivých členských štátoch postačuje

70

sledovanie obratu v Únii, ktorého hodnota v prebiehajúcom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 100 000 eur.

Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy v tuzemsku je nevyhnutné, aby sa tuzemská zdaniteľná osoba vopred identifikovala u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom oznámenia, v ktorom je povinná uviesť požadované údaje (odsek 2).

V rámci ustanoveného procesu (odseky 2 7), na ktorý sa okrem zákona o DPH vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 (čl. 37b), je daňový úrad povinný doručiť rozhodnutie o pridelení/nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa prijatia tohto oznámenia; výnimku predstavuje situácia, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov uvedených v tomto oznámení, kedy daňový úrad doručí rozhodnutie bezodkladne potom, ako mu bude doručený výsledok tohto overovania. V prípade, že žiadateľ je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad mu pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu každý členský štát (v ktorom chce táto osoba uplatňovať osobitnú úpravu), ktorý potvrdil splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, že daňový úrad zistí, že dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby (jej ročný obrat v Únii presiahol hodnotu 100 000 eur), individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí, pričom zdaniteľná osoba možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Ak daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky malého podniku tuzemskej osoby, ale ustanoveným spôsobom mu príslušný orgán členského štátu, v ktorom zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, oznámi, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, v rozhodnutí, ktorým jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX, daňový úrad súčasne oznámi tejto osobe predmetnú skutočnosť. Dotknutá zdaniteľná osoba, keďže vo svojej podstate ide o rozhodovanie orgánu iného členského štátu a daňový úrad v tomto prípade predstavuje v zásade len „komunikačný kanál“, sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v navrhovanom § 68f ods. 8 (ktorý upravuje možnosť podania námietky zahraničným žiadateľom o uplatňovanie oslobodenia od dane v prípade, keď Slovenská republika ustanoveným spôsobom potvrdila príslušnému orgánu iného členského štátu, že žiadajúca zahraničná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane z dôvodu, že hodnota jej dodaní presiahla ustanovený ročný obrat v tuzemsku).

Po oznámení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre konkrétny členský štát sú dodania tovarov a služieb uskutočnené malým podnikom tuzemskej osoby s miestom dodania v tomto členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje aj na dodania tovarov a služieb, pri ktorých sa v tomto členskom štáte uplatňuje prenos daňovej povinnosti na tam usadenú osobu. Ak napríklad malý podnik tuzemskej osoby dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, pre ktorý oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX, je dodanie tejto služby oslobodené od dane a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby, z čoho vyplýva, že malému podniku tuzemskej osoby ani nevzniká povinnosť uviesť toto dodanie služby v súhrnnom výkaze; uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či je tento malý podnik v tuzemsku platiteľom dane alebo nie.

71

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy je malý podnik tuzemskej osoby povinný podávať štvrťročné výkazy. Požadované údaje, ich členenie a lehota na podanie sú uvedené v odseku 8.

V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako v tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, v odseku 10 sa ustanovuje, že je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Z dôvodu eliminovania uvádzania duplicity údajov podľa odseku 2 písm. c) a d) nemusí uvádzať údaje, ktoré uviedol v podaných štvrťročných výkazoch (odsek 8). Inými slovami, oznamuje iba tie údaje, ktoré neuviedol vo výkazoch podľa odseku 8. V prípade, že členský štát (v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane) potvrdil splnenie podmienok pre jej uplatňovanie na svojom území, daňový úrad potvrdí tomuto podniku individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát; na doručenie rozhodnutia daňového úradu sa primerane vzťahuje odsek 5. Ak však členský štát potvrdil nesplnenie týchto podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby, pričom na podanie opravného prostriedku malým podnikom sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v tomto členskom štáte.

V odseku 11 sa ustanovuje spôsob ukončenia uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte, ak malý podnik tuzemskej osoby nechce ďalej uplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo v žiadnom členskom štáte. Daňový úrad bezodkladne rozhodne o zrušení uplatňovania osobitnej úpravy v tomto členskom štáte buď k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo k prvému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. K tomuto dňu súčasne daňový úrad odníme individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré pre tento členský štát pridelil.

Ak obrat v Únii tuzemskej zdaniteľnej osoby presiahne 100 000 eur, je táto osoba povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy počnúc dodaním tovaru alebo služby na území EÚ, ktorým túto sumu presiahne. Súčasne je podľa odseku 12 povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať štvrťročný výkaz podľa odseku 8, a to za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa presiahnutia sumy 100 000 eur.

V odseku 13 sa ustanovujú situácie, kedy daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

K Čl. I bodu 33 (§ 69 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3)

Navrhuje sa, aby sa pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu (odsek 2) alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo pre nezdaniteľnú právnickú osobu registrovanú pre daň neuplatnil prenos daňovej povinnosti, ak dodanie uskutočňuje malý podnik zahraničnej osoby, ktorý využíva osobitnú úpravu podľa § 68f.

K Čl. I bodu 35 (§ 69 ods. 9)

Keďže nevyhnutnou podmienkou uplatnenia prenosu daňovej povinnosti pri dodaní tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zahraničnou osobou je registrácia kupujúceho pre daň, v súvislosti s navrhovaným znením § 4, z ktorého vyplýva, že pre získanie štatútu platiteľa dane na účely zákona o DPH nie je nevyhnutné pridelenie DPH, sa navrhuje, že prenos daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov osobe, ktorá je platiteľom dane, sa uplatní len

72

v prípade, ak pridelené DPH. Pokiaľ ide o osoby registrované pre daň podľa § 7 alebo § 7a, prenos daňovej povinnosti sa uplatňuje naďalej a bez zmeny.

K Čl. I bodom 36 až 38, 40 a 41 (§ 69 ods. 10, 11, 12, 15 a 16)

V súvislosti s navrhovaným novým znením § 4 a § 5 sa z dôvodov právnej istoty a zachovania efektivity pri uplatňovaní predmetného inštitútu v boji proti daňovým únikom navrhuje, aby sa tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov a služieb v tuzemsku medzi platiteľmi dane uplatnil výlučne v prípade, ak obaja účastníci dodania majú v čase jeho realizácie pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5.

K Čl. I bodu 42 (§ 69b ods. 1 a § 69c ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 13 v § 69.

K Čl. I bodu 43 (§ 70a ods. 11 a 12)

Navrhuje sa ustanoviť, že ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3, neboli FRSR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný tieto záznamy sprístupniť, resp. opätovne sprístupniť FRSR, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Zároveň sa navrhuje explicitne uviesť, že nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku. V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa samo osebe považuje za správny delikt podľa citovaného ustanovenia Daňového poriadku, a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude tak sankcionovaný opätovne.

K Čl. I bodom 45 a 59 /§ 74 ods. 3 písm. b), § 85kn ods. 7/

S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa navrhuje znížiť hodnotu, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru. Hoci Slovenská republika je na základe konzultačného procesu vo Výbore pre DPH uskutočneného v rámci pristúpenia k EÚ oprávnená považovať predmetné doklady do sumy ustanovenej súčasnou právnou úpravou za faktúru na účely zákona o DPH, je žiadúce znížiť sumu uvedenú na predmetných dokladoch na maximálny limit výslovne ustanovený v smernici 2006/112/ES v platnom znení (čl. 238). Predmetnej navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane. Keďže ak suma odpočítanej dane na základe zjednodušených faktúr v kontrolnom výkaze neprevyšuje 2 999,99 eur, ide o anonymizované miesto, v ktorom sa vykazujú len sumárne údaje bez členenia podľa jednotlivých dodávateľov. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.

73

V prechodnom ustanovení 85kn ods. 7) sa navrhuje ustanoviť, že zjednodušenou faktúrou, na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane 51) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré uplynulo najneskôr 31. decembra 2024, je doklad podľa § 74 ods. 3 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak bol vyhotovený do 31. decembra 2024.

K Čl. I bodom 44, 46, 48 a 50 (§ 73, § 74 ods. 5, § 78 ods. 2 a § 78a ods. 1)

V nadväznosti na nové znenia registračných ustanovení sa v bodoch 44, 48 a 50 navrhuje, aby sa v prípade, kedy tuzemskému platiteľovi dane nebolo do uplynutia lehoty na splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ustanoviť dodatočnú lehotu na prvotné splnenie týchto povinností, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Navrhovaná dodatočná lehota sa bude týkať tuzemského platiteľa dane, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Rovnako sa táto dodatočná lehota bude týkať aj zahraničnej osoby, ktorá v ustanovenej lehote splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, a nebolo jej do uplynutia lehoty na splnenie týchto zákonných povinností doručené rozhodnutie o registrácii pre daň.

V bode 46 sa zároveň navrhuje, aby sa v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala platiteľom dane a splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, pričom v čase vyhotovenia pokladničného dokladu pokladnicou e-kasa klient (na účely zákona o DPH sa tento doklad v určitých prípadoch považuje za zjednodušenú faktúru) jej nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, považovalo do momentu doručenia tohto rozhodnutia za DPH na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry daňové identifikačné číslo (ďalej len „DIČ“), ktoré bolo tejto osobe pridelené pri všeobecnej registrácii podľa Daňového poriadku.

K Čl. I bodu 47 (§ 77 ods. 2)

V § 77 ods. 2 dochádza v nadväznosti na nové znenia § 4 a § 5 k zmene ustanovenia momentu, od ktorého sa platiteľ dane môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Podmienkou pre túto zmenu bude okrem uplynutia viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, aj to, že je minimálne po tú istú dobu platiteľom, ktorému bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 4, 4b alebo podľa § 5.

K Čl. I bodu 48 /§ 78 ods. 2/

V súvislosti s novým vymedzením pojmu „platiteľ dane“ sa povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň bude vzťahovať aj na zdaniteľnú osobu, ktorá presiahla obrat 50 000 eur alebo obrat 62 500 eur výlučne z plnení oslobodených od dane podľa § 37 39. Dôvodom opätovného zavedenia tejto povinnosti je skutočnosť, že zachovanie oslobodenia od registračnej povinnosti pre túto skupinu osôb by mimoriadne skomplikovalo nielen uplatňovanie pravidiel vyplývajúcich zo zákona o DPH, ale aj správu dane, a to najmä v prípadoch, kedy by táto osoba prijala plnenie, z ktorého by bola povinná priznať a odviesť daň (napr. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo prijatie služby od zahraničnej osoby s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1). Takisto v prípadoch, kedy by táto osoba prestala spĺňať podmienky pre oslobodenie od registračnej povinnosti, by sa vyžadoval administratívne náročný proces, a to tak z pohľadu samotnej zdaniteľnej osoby,

74

ako aj z pohľadu finančnej správy. Táto osoba, ak uskutočňuje výlučne dodania oslobodené od dane 37 39), naďalej nebude mať povinnosť podávať daňové priznanie ani kontrolný výkaz, čo vyplýva z navrhovanej úpravy § 78 ods. 2 a § 78a ods. 1, a rovnako v zásade nebude mať ani povinnosť vyhotoviť faktúru 72 ods. 8). Navrhovanou úpravou fakticky nedochádza k žiadnej zásadnej zmene, pokiaľ ide o plnenie povinností vyplývajúcich pre túto osobu zo zákona o DPH.

V odseku 2 písm. a) bod 2 sa ustanovujú prípady, kedy sa na túto zdaniteľnú osobu, ktorá uskutočňuje v tuzemsku výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 28 42, vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie a odviesť daň. V predmetnom ustanovení je tiež upravené, počnúc ktorým zdaňovacím obdobím je táto osoba povinná podať daňové priznanie, ak uskutočňuje aj plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42.

K Čl. I bodu 53 /§ 79 ods. 2 písm. b)/

V nadväznosti na zmenu § 4 a § 5 bola upravená jedna z podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2, podľa ktorej sa vyžaduje, aby platiteľ dane mal pridelené IČ DPH podľa § 4, 4b alebo § 5, najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ostatné podmienky, ktoré musí platiteľ dane splniť pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu ostávajú nezmenené.

K Čl. I bodom 54 a 57 (§ 81 ods. 1 a 10)

Navrhuje sa úprava podmienok, pri splnení ktorých môže platiteľ dane požiadať o zrušenie registrácie pre daň, v súvislosti so zmenou § 4 a § 5, ako aj so zavedením osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f.

V odseku 10 sa ustanovuje deň, ktorým zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ktorej bolo oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku, prestáva byť ex lege platiteľom dane. Uplynutím tohto dňa zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň prideleného podľa § 4 alebo § 5. Povinnosti tejto zdaniteľnej osoby vyplývajúce z § 81 ods. 5 9 (vysporiadanie dane v poslednom zdaňovacom období) však ostávajú zachované.

K Čl. I bodom 17 19, 34, 58 a 60 21 ods. 3, 4 a 6, § 69 ods. 8, § 84a a § 85l) a Čl. IV bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby pri splnení určitých zákonných podmienok, bola daň pri dovoze tovaru, v súvislosti s ktorým vznikla daňová povinnosť 1. januára 2025 a neskôr (zmenený § 85l) priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze tovaru nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgán. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2025. Predmetná úprava, ktorá vychádza z čl. 211 smernice 2006/112/ES v platnom znení, bola do zákona o DPH zavedená zákonom č. 331/2011 Z. z., avšak jej účinnosť bola v minulosti opakovane odkladaná, predovšetkým z dôvodu negatívneho hotovostného vplyvu na štátny rozpočet v prvom roku jej zavedenia. S uvedeným vecne súvisí úprava čl. V (vypustenie bodov 25 a 27) a čl. X (úprava článku ustanovujúceho účinnosť) posledného citovaného zákona. Nakoľko však v súčasnosti neúčinné znenie § 84 zákona o DPH nie je dostatočne nastavené z hľadiska eliminácie daňových podvodov, navrhuje sa jeho úprava tak, aby samozdanenie pri dovoze tovaru do tuzemska mohli uplatniť len platitelia dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v

75

tom smere, že tovar po jeho prepustení do voľného obehu alebo niektorého z ustanovených colných režimov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 21 zákona o DPH, nebude nimi zneužitý na páchanie akýchkoľvek daňových únikov. Podľa navrhovaného § 84a ods. 2 písm. a) bude môcť samozdanenie pri dovoze tovaru využiť platiteľ dane, na účet ktorého sa dovážaný tovar prepúšťa do voľného obehu alebo niektorého z vymedzených colných režimov, ak je usadený v tuzemsku, v čase vzniku daňovej povinnosti pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, udelený status schváleného hospodárskeho subjektu podľa článkov 38 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 269, 10.10.2013) v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie“) a dovážaný tovar plánuje použiť na výkon ekonomickej činnosti. Podľa navrhovaného § 84a ods. 2 písm. b) bude môcť samozdanenie pri dovoze tovaru využiť platiteľ dane, či usadený v tuzemsku alebo v inom členskom štáte EÚ, ak sa na jeho účet a v rámci centralizovaného colného konania (článok 179 Colného kódexu Únie) prepúšťa tovar nachádzajúci sa v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru v tuzemsku a tento platiteľ dane pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5, udelený status schváleného hospodárskeho subjektu a dovážaný tovar plánuje použiť na výkon ekonomickej činnosti. Nakoľko v tomto druhom prípade je možné samozdanenie pri dovoze tovaru využiť len v rámci inštitútu centralizovaného colného konania, uvedené predpokladá, že ak je dotknutý platiteľ dane v colnom konaní zastúpený v rámci nepriameho zastúpenia, status schváleného hospodárskeho subjektu s povolením pre zjednodušené colné postupy alebo s kombinovaným povolením bude musieť byť udelený aj deklarantovi konajúcemu v postavení nepriameho zástupcu.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky pre samozdanenie, bude povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že tento platiteľ dane bude v rovnakom zdaňovacom období oprávnený súčasne uplatniť odpočítanie dane, pri splnení podmienok podľa § 49 a 51 zákona o DPH. Tento systém prinesie podnikateľom cash-flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do EÚ. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že dotknutí platitelia dane si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, v ktorých je tento systém roky zavedený (napríklad Česká republika, Maďarsko alebo Rakúsko).

V prípade, ak by platiteľ dane uplatnil samozdanenie pri dovoze tovaru a vyjde najavo, že v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru do tuzemska nespĺňal podmienky ustanovené v navrhovanom odseku 2 písm. a) prvom bode (v zásade pôjde o prípad, kedy si tento platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 6a ods. 2 zákona o DPH a nedošlo k zmene jeho registrácie pre daň z § 4 na § 5 tohto zákona), navrhuje sa ustanoviť sankcia, ktorá by mala predstavovať náhradu sumy, o ktorú by Slovenská republika prišla v dôsledku nesprávneho uplatnenia spôsobu platenia dane pri dovoze tovaru.

Zároveň sa navrhuje, že správu dane podľa § 84a ods. 2 bude vykonávať daňový úrad.

Platiteľ dane, na účet ktorého bol tovar pri dovoze prepustený do colného režimu podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v § 84a ods. 2, bude pri dovoze tovaru do tuzemska postupovať rovnako ako doteraz.

76

S úpravou ustanovenou v § 84a súvisia vecné zmeny v § 21 ods. 3, 4 a 6 a § 69 ods. 8, ktoré sú legislatívno–technickej povahy.

V § 84b sa navrhuje ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak dovozca (osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie) nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia podľa navrhovaného § 84a. Dovozca, prípadne osoba konajúca na účet dovozcu, bude v tomto prípade povinný podať elektronickými prostriedkami v ustanovenej lehote príslušnému colnému úradu osobitné vyhlásenie na výpočet splatnej dane pri dovoze, ktorého vzor ustanoví FRSR na svojom webovom sídle. Sumu splatnej dane oznámi colný úrad osobe povinnej platiť daň 69 ods. 8) a daň bude splatná do desiatich dní odo dňa tohto oznámenia. Na oznámenie o výške splatnej dane sa budú primerane vzťahovať ustanovenia colných predpisov upravujúce oznámenie colného dlhu. Zároveň sa navrhuje ustanoviť postup pre prípady, keď nedôjde k riadnemu splneniu povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, podať dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru v zákonných lehotách, aby bolo možné určiť daň aj za takýchto podmienok. Daň sa v týchto prípadoch určí podľa pomôcok, pričom sa navrhuje, aby sa pod pojmom „pomôcka“ na účely určenia dane pri dovoze tovaru v tomto prípade použila definícia pojmu „pomôcka“ ustanovená v § 48 ods. 3 Daňového poriadku. V tomto prípade je potrebné poukázať, že na daň a na jej správu sa podľa § 12 a § 84 primerane vzťahujú ustanovenia colných predpisov. Nedodržanie povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, bude príslušný colný úrad povinný sankcionovať peňažnou pokutou.

K Čl. I bodom 61 a 62 (príloha č. 6)

Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť smernice, ktorých transpozícia je súčasťou návrhu zákona alebo aktuálneho zákona o DPH.

K Čl. II bodom 1 a 2 (§ 7a ods. 4 písm. a) a ods. 11)

V nadväznosti na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa podľa zákona o DPH, sa navrhuje legislatívno-technická úprava a taktiež sa zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FRSR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví prvý pokladničný doklad ako platiteľ dane. V predmetnom ustanovení sa vymedzujú tiež prípady, kedy podnikateľ túto oznamovaciu povinnosť nemá.

K Čl. II bodu 3 /§ 8 ods. 1 písm. b) a c)/

Upravuje sa povinnosť podnikateľa po zaevidovaní tržby do pokladnice e-kasa klient vydať kupujúcemu bez zbytočného odkladu pokladničný doklad s uvedením DIČ na čas, kedy platiteľ dane ešte nemá pridelené IČ DPH v rámci registračného konania.

K Čl. II bodom 4 a 5 /§ 16a písm. at) a § 16b ods. 1 písm. c)/

V nadväznosti na novú oznamovaciu povinnosť podnikateľa podľa bodu 1 sa rozširuje okruh sankčných deliktov. V prípade opakovaného nesplnenia si ustanovenej povinnosti uloží

77

daňový úrad alebo colný úrad podnikateľovi pokutu vo výške od 20 do 100 €. V rámci konania o uložení pokuty sa uplatní tzv. inštitút druhej šance.

K Čl. III bodu 1 (§ 52 ods. 5)

Nadväzne na navrhované zmeny registrácie v Čl. I je potrebné doplniť do zverejňovaného zoznamu informáciu o tom, kedy sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty.

K Čl. III bodu 2 (§ 57 ods. 5)

Vzhľadom na rastúcu tendenciu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZÚS ECB“) sa navrhuje znížiť úrok z odkladov a splátok, a to z trojnásobku ZÚS ECB na úrok vo výške základnej sadzby pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnenej na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšenej o 100 bázických bodov. Zároveň sa ustanovuje, že ak by takáto základná sadzba bola nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %. Na základe takejto úpravy daňové subjekty nebudú musieť na úhradu svojich povinností využívať úvery z bánk, ktoré často nevýhodné a ich vybavenie administratívne náročnejšie, alebo aby nevyužívali mimozákonné postupy vyhýbania sa plateniu daní, napr. prepis obchodných spoločností na nekontaktné osoby.

K Čl. III bodu 3 (§ 67 ods. 11)

Navrhuje sa, aby odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii z úradnej moci nemalo odkladný účinok, čím sa zabezpečí, že daňový subjekt bude môcť využívať pri svojom podnikaní DIČ hneď po doručení rozhodnutia o registrácii bez potreby vykonať dodatočný administratívny úkon, ktorým je vzdanie sa odvolania.

K Čl. III bodu 4 (§ 165p)

V záujme právnej istoty sa navrhuje prechodné ustanovenie k použitiu základnej úrokovej sadzby pri vyrubení úroku za odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom jeho vyhlásenia, z dôvodu čo najskoršieho zníženia administratívnej záťaže a administratívnych nákladov podnikateľov a z dôvodu dosiahnutia efektívneho plnenia záznamových a oznamovacích povinností vybraných poskytovateľov platobných služieb, s výnimkou Čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a s výnimkou Čl. I bodov 1, 3 19, 22 42 a 44 62, Čl. II, Čl. III bodu 1 a Čl. IV, ktoré súvisia predovšetkým s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom do zákona o DPH a so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2025.

78

V Bratislave dňa 10. januára 2024.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore