Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.10.2007 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

26

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Úvod

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je procesným predpisom, ktorý upravuje postupy pri výkone správy daní a poplatkov. Prostredníctvom týchto postupov správca dane a daňový subjekt vykonávajú úkony za účelom dosiahnutia spoločného cieľa, správne určiť a zaplatiť, resp. vybrať daň, a to v súlade s hmotnoprávnymi daňovými predpismi. Týmto zákonom bol v roku 1993 začatý proces, ktorým sa v Slovenskej republike vytvorili predpoklady pre takú správu, aká je obvyklá v krajinách, v ktorých je ekonomika založená na trhových princípoch.

1. Súčasný stav

Súčasne platný zákon rieši práva a povinnosti daňového subjektu vo vzťahu k správcom daní (daňový úrad, colný úrad a obec) a taktiež aj práva a povinnosti správcov daní voči daňovým subjektom, a to v ich vzájomnej súvislosti. V jednotlivých ustanoveniach sa dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, ale zároveň sa postihuje porušenie zákonných povinností, a to aj na strane správcov dane. Jednotlivými novelami dochádza postupne k zrovnoprávneniu práv a povinností medzi daňovým subjektom a správcom dane.

2. Návrh novely zákona

Predkladaná novela návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov reaguje predovšetkým na zmeny jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonov, ako aj na poznatky získané z jeho uplatňovania v praxi.

Návrh je 34-ou novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. K tomuto veľkému počtu zmien dochádza predovšetkým z dôvodu zmien hmotnoprávnych daňových zákonov, s ktorými je potrebné zosúladiť túto procesnú normu, ale aj z dôvodu prelomenia daňového tajomstva a iných zmien (elektronická pošta a pod.), ktoré sú vykonávané samostatnými článkami pri vypracovaní osobitných zákonov jednotlivými rezortami. Vzhľadom na veľký rozsah zmien, v čl. VI novely zákona sa navrhuje, aby ministerstvo financií predložilo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie a vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie (toto znenie už bolo viackrát pripravené, avšak z dôvodu ďalších zmien sa stalo neaktuálne; posledné úplné znenie je uverejnené pod č. 171/2001 Z. z. zo dňa 12. 05. 2001).

Predkladaný návrh novely zákona nadväzuje na:

-novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, predovšetkým v oblasti zaplatenia preddavku na daň zahraničnou osobou ako platiteľom dane z pridanej hodnoty pri predaji tovaru na trhovom mieste,

-zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je potrebné riešiť oblasť prihlasovania daňových pohľadávok, účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie, odpísanie daňovej pohľadávky, podmienky pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu,

-súčasnú úpravu sankčného systému a potreby, ktoré je potrebné riešiť z dôvodu aplikácie v praxi.

V návrhu novely zákona sa ďalej:

-ustanovuje povinnosť pre obec alebo právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, ktorá vykonáva správu trhového miesta, predkladať zoznam predávajúcich na trhovom mieste a taktiež aj predávajúcich, ktorí nepoužívajú elektronickú registračnú pokladnicu,

-ustanovuje oprávnenie pre zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad zabezpečiť tovar zahraničnej osobe, ktorá opakovane predáva tovar na trhovom mieste a nepreukáže sa osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a zaplatením preddavku na daň z pridanej hodnoty, ako platiteľa dane a zároveň aj procesný postup pre vrátenie alebo prepadnutie tohto tovaru v prospech štátu,

-upravujú ustanovenia súvisiace s ukončením daňovej kontroly, so začatím konania a daňového konania,

-spresňuje postup fyzickej osoby alebo právnickej osoby pri registrácii,

-dopĺňajú povinnosti bánk pri zabezpečení súčinnosti so správcom dane,

-spresňuje ustanovenie o spolupráci Všeobecnej zdravotnej poisťovne a iných zdravotných poisťovní so správcom dane z dôvodu zmien právnych foriem poisťovní,

-upravujú ustanovenia o odvolaní a preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čím sa rozširujú práva daňových subjektov,

-spresňujú ustanovenia o odpísaní daňového nedoplatku a nadväzne zánik daňového nedoplatku alebo jeho vykazovanie v pomocnej evidencii,

-doplnili v daňovom exekučnom konaní tituly, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. peňažné prostriedky poskytnuté z rozpočtu EÚ a rôzne formy sociálnej pomoci a veci, ktoré sú obstarané z týchto prostriedkov), rieši sa problém neprevzatia hnuteľných vecí daňovým dlžníkom, ak ich správca dane nepredá na dražbe alebo na základe ponuky a vyzve daňového dlžníka na ich prevzatie, ocenenie nehnuteľnosti a ďalšie procesné postupy, ktoré vyplynuli z praxe,

-vykonali ďalšie úpravy z hľadiska praktickej aplikácie v ustanoveniach súvisiacich s poskytovaním úľav a spresnením niektorých ustanovení súčasne platného zákona.

V predkladanom návrhu novely zákona sa v čl. II navrhuje novelizovať zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 310/1999 Z. z., zákona č. 115/2000 Z. z., zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona č. 524/2005 Z. z., v súvislosti s poskytovaním zoznamu predávajúcich na trhovom mieste správcovi dane, ktorým je daňový úrad, za obdobie určené vo výzve a s poskytovaním informácie správcovi dane, ktorým je daňový úrad, príslušný podľa trhového miesta o tom predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu. Týmto postupom sa navrhuje riešiť problém daňových únikov v praxi.

V čl. III sa navrhuje novelizovať zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadväzne na čl. I bod 63, na základe ktorého daňovému subjektu vznikne nárok na náhradu škody len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom správcom dane.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z. a zákona č. 523/2005 Z. z. Ak sa zahraničná osoba, ktorá predáva tovar na trhovom mieste, nezaregistruje pre daň z pridanej hodnoty pred začatím predaja tovaru podľa § 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, správca dane má právo zabezpečiť tovar podľa § 14c, ktorý sa navrhuje doplniť v čl. I. Doplnené ustanovenie § 78a v zákone o dani z pridanej hodnoty ukladá povinnosť platiť preddavok na daň tým zahraničným osobám, ktoré si už splnili registračnú povinnosť a sú platiteľom dane v tuzemsku. Z toho vyplýva, že tieto osoby v postavení platiteľa dane majú určené zdaňovacie obdobie, majú povinnosť podávať daňové priznania a platiť daň (vlastnú daňovú povinnosť). Nakoľko ide prevažne o osoby, ktoré majú sídlo alebo bydlisko v iných členských štátoch Európskej únie a dosah slovenskej daňovej správy na tieto osoby je zložitý a zdĺhavý, navrhuje sa uložiť týmto osobám povinnosť platiť preddavky, ktoré si po skončení zdaňovacieho obdobia odpočítajú od výslednej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom preddavok zaplatili.

V čl. V predkladaného návrhu zákona sa navrhuje novelizovať zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z. a zákona č. 282/2006 Z. z. Ide o prelomenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť voči colným orgánom a obciam, ako správcov daní, ktoré vedú daňové konanie.

3. Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je procesnou normou. Prijatie predkladanej novely tohto zákona a jeho aplikácia v praxi nebude mať dopad na štátny rozpočet. Zmeny zákona uvedené v čl. II až čl. V si nevyžiadajú administratívne posilnenie a s tým spojené vynaloženie finančných prostriedkov na zabezpečenie nových úloh.

Predkladané návrhy noviel zákonov sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň sú v súlade s právnymi normami EÚ, ktoré sú pre SR, ako členský štát, záväzné.

Predkladaný návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je procesnou normou. Novela si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Nemá dopady na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a na podnikateľské prostredie.

Rovnako novely zákonov uvedené v čl. II až čl. V nemajú finančný, ekonomický vplyv, ani dopady na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve:

-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v čl. 90 a 93,

v sekundárnom práve:

-Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 2/zv. 1),

-Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1),

-Smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 ustanovujúca podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 2/zv. 12),

-Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1),

-Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.

b)Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia.

c)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: nebola určená žiadna lehota na prebratie smerníc, pre SR v predmetnej oblasti vyplýva z gestorstva smerníc povinnosť dosiahnuť súlad právnych predpisov so smernicami.

d)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e)Smernica Rady 76/308/EHS je prebratá do zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov a do zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do zákona č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov a do zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,

Smernica Komisie 2002/94/ES je prebratá do zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov, do zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Smernica Rady 2003/48/ES (článok 8 a 9) je prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a čl. 8 a 9 sú prebraté do zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K bodu 1

Správca dane môže začať daňovú kontrolu nielen na základe oznámenia, ale aj bez oznámenia alebo môže vykonať daňovú kontrolu oprávnenosti vrátenia dane alebo daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustiť odkaz na § 15 ods. 2.

Podľa zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňovník, ktorý má daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie kalendárneho roku do sumy 50 000 Sk, túto daň platí naraz do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník túto daň už zaplatil a dôjde k zmene jeho miestnej príslušnosti navrhuje sa, aby zaplatená daň z motorových vozidiel sa neprevádzala novému miestne príslušnému správcovi dane.

K bodu 2

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ktorá podniká v zahraničí - zahraničná osoba, začne v tuzemsku vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane a predáva tovar na trhovom mieste, je povinná sa registrovať pre daň z pridanej hodnoty a zaplatiť preddavok na túto daň. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty miestne príslušným daňovým úradom pre túto zahraničnú osobu je Daňový úrad Bratislava I. Doplnením § 3 ods. 13 sa rieši delegovanie miestnej príslušnosti priamo zo zákona z Daňového úradu Bratislava I na ktorýkoľvek daňový úrad, kde táto osoba bude predávať tovar na trhovom mieste.

Taktiež v tomto ustanovení sa rieši aj vykonávanie miestneho zisťovania v súvislosti s používaním elektronických registračných pokladníc a v prípadoch, ak daňový subjekt má miesto podnikania mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu.

K bodu 3

Ustanovenie sa navrhuje doplniť v tom smere, aby zástupca bol oprávnený konať aj za viac daňových subjektov pred jedným správcom dane vo veciach elektronického podávania daňových priznaní, hlásení a iných dokumentov, čím sa zefektívni využívanie autorizovanej elektronickej služby.

K bodom 4 a 10

Rieši sa aplikačný problém z praxe. Správca dane bude vydávať účastníkovi konania namiesto odpisu zápisnice rovnopis zápisnice alebo jej kópiu (napr. pri miestnom zisťovaní).

K bodom 5 a 6

Aby bol zabezpečený jednotný postup, súčasne platné ustanovenie § 13 sa prepracovalo. V návrhu zákona sa osobitne rieši v § 13 počítanie a zachovanie lehoty, v § 13a predĺženie lehoty a v § 13b zmeškanie lehoty.

K bodu 7

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu jednoznačného postupu správcov dane.

K bodu 8

Ustanovenie sa dopĺňa o colný úrad, ktorý rovnako ako daňový úrad tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní je oprávnený v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu. Daňový subjekt je povinný tovar prevziať a zaplatenú cenu vrátiť.

K bodu 9

Ustanovenie sa spresňuje nadväzne na terminológiu zákona o účtovníctve.

K bodu 11

Správca trhového miesta určuje nájomné za predajné zariadenie alebo za prenajatú plochu, a to formou zmluvy, alebo na základe dokladu. Z týchto dokumentov musí byť zrejmé, kto je predávajúci. Preto sa navrhuje, aby správca trhového miesta na výzvu správcu dane, ktorým je daňový úrad, predložil zoznam predávajúcich. Týmto ustanovením sa rieši eliminácia daňových únikov v praxi.

V navrhovanom § 14c sa procesne rieši oprávnenie zabezpečiť tovar zahraničnej osobe, ktorá predáva v Slovenskej republike tovar na trhovom mieste a nepreukázala správcovi dane, ktorým je daňový úrad, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a zaplatenie preddavku na daň, ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ak osoba splní podmienky uvedené v tomto navrhovanom ustanovení, správca dane, ktorým je daňový úrad, jej vydá tovar; ak ich nesplní, tovar prepadne v prospech štátu.

K bodu 12

Zmenou znenia § 14c sú poznámky pod čiarou k odkazom 6d a 6e nepotrebné, preto sa vypúšťajú.

K bodu 13

Z dôvodu, že v § 15 sa navrhujú zmeny takmer vo všetkých ustanoveniach, bolo vypracované nové znenie.

V § 15 ods. 2 došlo k spresneniu postupu pri určení dane podľa pomôcok.

Doplnenie § 15 ods. 3 si vyžiadala prax. Ide o zosúladenie tohto zákona, predovšetkým so zákonmi o spotrebných daniach. Vzhľadom na to, že ide o daňovú kontrolu bez oznámenia, je potrebné jednoznačne upraviť postup. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly sa spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať v tomto ustanovení vymedzené náležitosti.

V § 15 ods. 5 písm. c) sa navrhuje doplniť lehota, v ktorej môže daňový subjekt predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Táto lehota je v súlade s § 15 ods. 10, t. j. s lehotou ustanovenou na predloženie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly.

V § 15 ods. 6 písm. d) sa spresňujú povinnosti daňového subjektu pri predkladaní dokladov ku kontrole.

V ustanovení § 15 ods. 6 písm. e) sa navrhuje doplniť lehota, v ktorej je daňový subjekt povinný predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Táto lehota je v súlade s § 15 ods. 10, t. j. s lehotou ustanovenou na predloženie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly.

Ustanovenie § 15 ods. 10 sa dopĺňa o skutočnosť, ak daňový subjekt sa vzdá práva na vyjadrenie k protokolu. I v tomto prípade (nielen vtedy, ak požiada daňový subjekt o prerokovanie protokolu v kratšej lehote) môže zamestnanec správcu dane prerokovať protokol v kratšej lehote, ak ho o to daňový subjekt požiada.

V § 15 ods. 11 písm. c) ide o spresnenie ustanovenia v tom smere, že daňové identifikačné číslo sa uvádza v protokole z daňovej kontroly vtedy, ak daňovému subjektu bolo pridelené.

V ustanovení § 15 ods. 13 sa dopĺňa ukončenie daňovej kontroly a začatie vyrubovacieho konania v prípade, ak sa správca dane dohodne s daňovým subjektom na určení výšky dane (§ 29 ods. 5). Zároveň sa ustanovuje, v ktorých prípadoch nezačne vyrubovacie konanie podľa § 44 a dopĺňa sa úkon smerujúci na vyrubenie dane, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

V 15 ods. 14 sa rieši problém vyplývajúci z praxe, t. j. deň začatia daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, ktorou sa vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, na spotrebných daniach, u ktorých sa vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane a na dani z príjmov pri kontrole uplatnenia daňového bonusu.

Zákon o správe daní a poplatkov sa vzťahuje aj na colné orgány, preto bolo potrebné v odseku 15 zmeniť poznámku pod čiarou k odkazu tak, aby sa ustanovenia o výkone daňovej kontroly nevzťahovali len na daňové orgány, ale aj na colné orgány.

Do § 15 ods. 17 a 18 sa navrhujú presunúť súčasné znenia odsekov 7 a 8 § 30a, nakoľko ide o lehoty vzťahujúce sa na daňovú kontrolu a nie o lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti. Ide o legislatívnu úpravu, ktorá je zároveň potrebná nadväzne na platné znenie § 15b. To znamená, že lehoty doplnené do § 15 sa vzťahujú aj na opakovanú daňovú kontrolu.

K bodu 14

Ustanovenie sa navrhuje rozšíriť o miestne zisťovanie, predovšetkým nadväzne na spotrebné dane.

K bodu 15

Ustanovenie sa spresňuje nadväzne na poznatky získané z praxe. Zároveň sa ustanovenie doplnilo o dodatočné hlásenie nadväzne na zákon o dani z príjmov.

K bodu 16

Vypustenie ustanovenia sa navrhuje nadväzne na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 17

Z hľadiska praktickej aplikácie zákona v praxi sa ustanovenie rozširuje na správu daní.

K bodu 18

V tomto ustanovení sa rieši problém aplikačnej praxe v prípadoch, ak sa podanie urobí elektronickými prostriedkami.

K bodu 19

Daňové riaditeľstvo SR bude poskytovať Ministerstvu vnútra SR aj údaje na účely zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Preto sa poznámka pod čiarou k odkazu 8j navrhuje uvádzať iba príkladmo.

K bodu 20

V § 23 ods. 5 písm. w) ide o spresnenie a legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstráni duplicita doterajšieho odkazu v poznámke pod čiarou.

K bodu 21

Ustanovenie sa upravuje nadväzne na zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

K bodu 22

Ustanovenie sa doplnilo nadväzne na Občiansky súdny poriadok. Ide o zastavenie daňového konania daňovými orgánmi, colnými orgánmi, alebo obcami v prípade, ak sa zistí, že pred podaním návrhu na tieto orgány vo veci začal konať súd.

K bodu 23

V § 20 ods. 9 je upravený postup pre podanie podané daňovým subjektom, ktoré má nedostatky. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné prerušiť konanie, a preto sa časť znenia z ustanovenia § 25a ods. 1 vypúšťa.

K bodu 24

V ustanovení sa dopĺňa povinnosť pre správcu dane písomne oznámiť účastníkovi konania pokračovanie v prerušenom konaní.

K bodu 25

Ustanovenie sa spresňuje nadväzne na zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. Správca dane, ktorým je colný úrad, postupuje pri predvedení osoby, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostaví, a ktorej účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, podľa tohto zákona.

K bodu 26

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

K bodu 27

Ustanovenie sa spresňuje.

K bodu 28

Zákon v § 30 ods. 2 písm. c) odkazuje na § 31 ods. 11, podľa ktorého fyzická osoba, ktorá nie je povinná sa registrovať podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinná pri styku so správcom dane uvádzať rodné číslo. Táto povinnosť je uložená len daňovníkovi, a preto sa toto ustanovenie upravilo tak, aby aj správca dane bol povinný v rozhodnutiach uvádzať rodné číslo.

K bodu 29

Jednoznačne sa určuje, kedy je zachovaná lehota na rozhodnutie.

K bodu 30

Poznámka pod čiarou sa presunom ustanovenia § 30a ods. 7 do § 15 stala nepotrebnou.

K bodu 31

Do § 15 ods. 18 sa navrhuje presunúť súčasné znenie § 30a ods. 8, nakoľko ide o lehoty vzťahujúce sa na daňovú kontrolu a nie o lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti. Ide o legislatívnu úpravu, ktorá je zároveň potrebná nadväzne na platné znenie § 15b. To znamená, že lehoty doplnené do § 15 sa vzťahujú aj na opakovanú daňovú kontrolu.

K bodu 32

Ide o spresnenie povinnosti registrácie tých daňovníkov, ktorí získali povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, napr. zápisom do obchodného registra, živnostenského registra, registra samostatne hospodáriacich osôb. Taktiež sa ustanovuje, ktorý deň sa považuje za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie.

Povinnosť registrácie podľa navrhovaného znenia sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajali nehnuteľnosť. Tieto osoby sú povinné požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajali nehnuteľnosť. Fyzická osoba, ktorá je už zaregistrovaná podľa odseku 1 a začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajala nehnuteľnosť, je povinná túto skutočnosť správcovi dane len oznámiť.

K bodu 33

V § 31 nadväzne na odseky 1 a 2 sa vypustil odsek 5 pre nadbytočnosť a nahradil sa z dôvodu jednoznačného postupu daňových subjektov pri registračnej a oznamovacej povinnosti preformulovaným odsekom 6 (znenie odseku 6 sa rozdelilo do odsekov 5 a 6). Zároveň sa doplnilo, že osvedčenie o registrácii je povinná vrátiť správcovi dane aj fyzická osoba, ktorá prestala poberať príjmy z prenájmu nehnuteľností alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

K bodu 34

Spresnili sa orgány, ktoré sú povinné oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.

K bodom 35 a 39

Dochádza k terminologickému spresneniu.

K bodu 36

Z dôvodu jednoznačného postupu správcov daní sa doplnili povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré sú v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

K bodu 37

Z dôvodu zníženia pracovnej zaťaženosti poisťovní a že údaje sú pre správcu dane potrebné len po

skončení kalendárneho roka, lehota na predkladanie oznámení o výplatách poistných plnení správcovi dane sa ustanovuje len raz za rok, a to po skončení kalendárneho roka.

K bodu 38

Ustanovenie sa spresnilo z dôvodu zmien právnych foriem poisťovní. Súčasne platný zákon ich uvádza ako verejnoprávne inštitúcie.

K bodu 40

Z dôvodu, že po daňovej kontrole oprávnenosti vrátenia dane alebo daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa vydáva rozhodnutie a u ostatných daní platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer (ktorý je len formou rozhodnutia), zavádza sa pre toto ustanovenie jednotný pojem „rozhodnutie“.

K bodu 41

V § 35 ods. 3 dochádza k spresneniu ustanovenia v tom smere, že ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred lehotou na vrátenie nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou, pokuta sa neuloží, ak jeho podaním dôjde k zníženiu nadmerného odpočtu. Je to z dôvodu, že podanie takéhoto dodatočného daňového priznania nemá vplyv na štátny rozpočet. Zároveň sa rieši aj prípad, ak dodatočným daňovým priznaním sa zmení nadmerný odpočet na vlastnú daňovú povinnosť.

V § 35 sa mení odsek 4 v tom smere, že pokuta sa nebude počítať percentuálne z dane, ale sa bude ukladať v absolútnej výške, pričom sa ustanovuje jej najnižšia a najvyššia suma. Zároveň došlo k poklesu výšky pokuty pre fyzickú osobu a predovšetkým v prípadoch, v ktorých pokutu ukladá obec.

K bodu 42

Ustanovenie sa spresňuje z hľadiska aplikačnej praxe. V mnohých prípadoch správca dane bol povinný ukladať aj pokuty, keď daňový subjekt viac menej z nepozornosti si nesplnil oznamovaciu povinnosť. Preto sa navrhuje ustanoviť, že ak daňový subjekt si nesplní registračnú povinnosť, správca dane je povinný mu uložiť pokutu, a ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť, je na rozhodnutí správcu dane, či daňovému subjektu uloží pokutu.

Nadväzne na prijaté opatrenia na elimináciu daňových únikov, v oblasti legislatívy sa navrhuje v § 35 ods. 8 pri každom ďalšom nepoužití elektronickej registračnej pokladnice ustanoviť pokutu vo výške od 20 000 Sk do 200 000 Sk. Zároveň sa nepoužívanie elektronickej registračnej pokladnice zadefinovalo ako osobitne závažné porušenie zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a dáva sa možnosť daňovému úradu podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti pri opakovanom nepoužití elektronickej registračnej pokladnice.

K bodom 43 až 46

Rovnako ako v § 35 ods. 8 nadväzne na prijaté opatrenia na elimináciu daňových únikov, v oblasti legislatívy sa navrhuje v § 35 ods. 11 pri každom ďalšom vyradení elektronickej registračnej pokladnice z prevádzky, ktoré spôsobí daňový subjekt svojím zásahom, ustanoviť pokutu vo výške od 20 000 Sk do 200 000 Sk. Rovnaká suma pokuty sa navrhuje aj v prípadoch, ak daňový subjekt nevydá doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo ak daňový subjekt nevedie evidenciu tržieb podľa vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 47

Ustanovenie sa spresnilo zaradením odsekov 4 a 7 pre použitie správnej úvahy správcovi dane prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

K bodu 48

Z dôvodu, že uložením pokuty nemôžu zaniknúť povinnosti (napr. používať elektronickú registračnú pokladnicu), § 35 sa doplnil o nový odsek 14, ktorým sa jednoznačne ustanovuje, že uložením pokuty povinnosti nezanikajú. Zároveň sa prečíslovali ďalšie odseky.

K bodu 49

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o zrušenie pokuty z úradnej moci, ktorá bola pôvodne uložená podľa § 35 ods. 1 z dôvodu zníženia dane alebo vlastnej daňovej povinnosti, alebo zvýšením nadmerného odpočtu. Zároveň sa ustanovenie doplnilo tak, aby zrušenie alebo zníženie pokuty sa mohlo uskutočniť aj po uplynutí päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť alebo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie. Ide o doriešenie aplikačného problému z praxe, kedy zmenou dane je potrebné zmeniť alebo zrušiť aj pokutu, pretože výpočet pokuty je viazaný na daň alebo rozdiel dane a keď daň alebo rozdiel dane neexistuje nemôže existovať ani pokuta.

K bodu 50

Touto úpravou sa odstraňuje nezrovnalosť s § 35 ods. 4.

K bodu 51

Z dôvodu, že zákon ustanovuje pokuty, ktoré sú viazané na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 35 ods. 1), pokuty v prípade podania dodatočného daňového priznania (§ 35 ods. 3) a pokuty, ktoré sa ukladajú na základe toho, že došlo k porušeniu zákona (§ 35 ods. 4 až 12) bolo potrebné celé ustanovenie prepracovať. Ak došlo k vydaniu nového rozhodnutia správcu dane o dani alebo rozdiele dane, päťročná lehota na uloženie pokuty plynie znovu od konca roka, v ktorom toto nové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rovnako sa rieši aj skutočnosť, ak súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubenej dani alebo vyrubenom rozdiele dane a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň sa z dôvodu nadbytočnosti navrhuje vypustiť druhá veta, nakoľko lehota na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je upravená pre všetky daňové nedoplatky v osobitnom ustanovení, a to v § 69.

K bodu 52

Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 35 ods. 19 v tom zmysle, že správca dane je oprávnený uložiť pokutu osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorým je podľa osobitného zákona príslušný kalendárny mesiac a nie za každú faktúru osobitne.

K bodu 53

Ide o spresnenie a doplnenie ustanovenia vo veci sankcionovania oneskoreného platenia preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti.

K bodu 54

V čl. IV sa doplnil do zákona o dani z pridanej hodnoty § 78a. Ide o platenie preddavku na daň z pridanej hodnoty pre zahraničnú osobu pri predaji tovaru na trhovom mieste. Preto je potrebné zaviesť nový odkaz, ktorý by na túto skutočnosť reagoval.

Miestne dane podľa zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa platia v jednej sume alebo v splátkach. Doplnením ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f) bude môcť správca dane vyrubiť sankčný úrok nielen voči nezaplatenej splátke v lehote alebo vo výške, ale aj voči dani. Ide aj o daň (daň z motorových vozidiel), ktorú správca dane nevyrubuje, ale daňová povinnosť vzniká na základe oznamovacej povinnosti.

V § 35b ods. 1 písm. g) ide o spresnenie uvedeného ustanovenia v nadväznosti na § 44 zákona o dani z príjmov.

K bodu 55

Z dôvodu zrušenia právnych predpisov sa neaktuálna poznámka pod čiarou k odkazu vypúšťa.

K bodu 56

Z dôvodu úpravy a doplnenia § 35b ods. 1 písm. c) a písm. e) je potrebné vykonať úpravy i v § 35b ods. 2, ktorý na tieto písmená odkazuje. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa nadväzne na nový odsek 10.

K bodu 57

Ustanovenie sa dopĺňa aj o miestne dane, pretože aj u týchto daní v prípade ich zníženia novým rozhodnutím je potrebné z úradnej moci znížiť aj sankčný úrok.

K bodu 58

Ustanovenie sa dopĺňa o 15 dňovú lehotu pre vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov správcom dane daňovému subjektu odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, v lehote na vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, je oprávnený použiť celú sumu peňažných prostriedkov alebo ich časť na kompenzáciu daňových nedoplatkov, o čom musí vyrozumieť daňový subjekt.

K bodu 59

Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu jednoznačnej aplikácie v praxi. Odvolanie daňového subjektu voči rozhodnutiu má odkladný účinok. Ukončením odvolacieho konania sa rozhodnutie stáva právoplatným a od tohto

termínu je daň splatná do 15 dní. Preto sankčný úrok sa bude počítať odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň sa vypustila štvrtá veta, ktorá bola v tomto ustanovení nesystémovo zaradená.

K bodu 60

Procesne sa navrhuje ustanoviť postup pre použitie sumy sankčného úroku, ak daňový subjekt vykazuje daňový nedoplatok. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, v lehote na zaplatenie sankčného úroku, je oprávnený použiť celú sumu peňažných prostriedkov alebo ich časť na kompenzáciu daňových nedoplatkov, o čom musí vyrozumieť daňový subjekt.

K bodu 61

Ustanovenie sa dopĺňa o nevyrubenie sankčného úroku v prípade, ak daň bola zaplatená zo zábezpeky na daň podľa zákonov o spotrebných daniach.

K bodu 62

Z dôvodu, že ustanovenie spôsobuje aplikačné problémy, jednoznačne sa vymedzili prípady, kedy došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Zároveň sa z dôvodu nadbytočnosti navrhuje vypustiť druhá veta, nakoľko lehota na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je upravená pre všetky daňové nedoplatky v osobitnom ustanovení, a to v § 69.

K bodom 63 a 64

Z dôvodu, že správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, navrhuje sa, aby bola daňovému subjektu uhradená náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom, aby nedošlo k dvojitej náhrade škody.

Nadväzne na vložený nový odsek bolo potrebné upraviť čísla v odseku 11.

K bodu 65

Ustanovenie sa spresňuje, nakoľko daňové priznanie alebo hlásenie podľa hmotnoprávnych daňových zákonov sa podáva aj v prípade, keď daňová povinnosť nevznikla (napr. podľa zákona o dani z príjmov u právnickej osoby, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane).

K bodu 66

Z dôvodu jednoznačného postupu sa navrhuje ustanoviť, že daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až

do jej skončenia. Rovnako nemožno daňové priznanie podať za kontrolované obdobie počas jej výkonu, ak sa začala daňová kontrola bez oznámenia a po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok.

K bodu 67 a 68

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje v tom smere, že súčasné ustanovenie neriešilo oblasť dane z pridanej hodnoty.

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzne na navrhované zmeny v § 15.

K bodu 69

Spresňuje sa § 42 v tom smere, že správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak tieto neboli podané v lehote podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Zároveň sa ustanovuje, že v prípade, ak obec určuje daň podľa pomôcok, nevyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ale takéto určenie dane z nehnuteľností odôvodní v platobnom výmere (v časti odôvodnenie).

K bodu 70

V ustanovení dochádza k terminologickému spresneniu, nakoľko daň sa určuje na základe protokolu z daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní a nie podľa výsledkov vyrubovacieho konania.

K bodu 71

Navrhuje sa procesne doriešiť vyrubenie dane, ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, ale mal povinnosť ho podať a správca dane určuje daň podľa pomôcok. Správca dane v tomto prípade vydá platobný výmer.

K bodu 72

Súčasné ustanovenie § 44 ods. 6 písm. a) sa navrhuje doplniť v bode 1 o dodatočné daňové priznanie a dodatočné hlásenie a o nový 4. bod nadväzne na doterajšiu prax. Ide predovšetkým o spotrebné dane. Ak je tovar oslobodený od dane, daňový subjekt nemá povinnosť podať daňové priznanie. Ak však správca dane zistí, že daňový subjekt, napr. dodal alebo použil víno, ktoré bolo oslobodené od dane na iný ako určený účel, správca dane mu po daňovej kontrole vyrubí daň. Správca dane v tomto prípade vydá platobný výmer.

K bodu 73

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o rozhodnutie o dani dohodnutej v daňovom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu sa nebude môcť daňový subjekt odvolať, ani uplatniť mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko dohoda je dvojstranný úkon, pri ktorom daňový subjekt dobrovoľne súhlasil s výškou dohodnutej dane.

K bodu 74

Doplnenie ustanovenia si vyžiadala prax. Súčasné ustanovenie nerieši proces, ak v odvolacom konaní daňový subjekt nevyhovie výzve odvolacieho orgánu a tento konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné, a preto sa procesne rieši skutočnosť, ak opäť daňový subjekt na výzvu odvolacieho orgánu nereaguje alebo nedoplní odvolanie v plnom rozsahu. V týchto prípadoch odvolací orgán konanie zastaví; proti takémuto rozhodnutiu už nie je prípustné odvolanie.

K bodu 75

Ide o bežnú procesnú úpravu, ktorej absencia spôsobuje pochybnosť, kedy je rozhodnutie právoplatné, ak dôjde k späťvzatiu odvolania daňovým subjektom.

K bodu 76

Podľa súčasne platného § 44 ods. 3 zákona o správe daní, ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. Vzhľadom na uvedené je potrebné upraviť v § 48 ods. 4 postup pre odvolací orgán. Výhody pre daňovníka nie je možné jednoznačne zadefinovať, ide napríklad o zákonom stanovené odpočítateľné položky, nezdaniteľné časti základu dane, položky znižujúce základ dane (daňové odpisy, zaplatené nájomné vrátane lízingových splátok, vyplatené mzdy zamestnancom, odvody do sociálnej poisťovne, zaplatená daň z nehnuteľností alebo z motorových vozidiel a pod.).

K bodu 77

Ide o terminologické spresnenie textu.

K bodu 78

Ustanovenie sa dopĺňa v tom smere, že ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo podalo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a ministerstvo financií o tomto podnete už rozhodlo, aby tieto orgány nemali oprávnenie opätovne požiadať o preskúmanie uvedeného rozhodnutia ministerstva. Rovnako sa navrhuje, aby oprávnenie na podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemal ani správca dane, ak o jeho rozhodnutí rozhodlo daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo.

K bodu 79

Vzhľadom na úpravy vykonané v § 48 ods. 4 je potrebné vykonať úpravy i v § 53 ods. 8. Touto úpravou orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia okrem skúmania, či boli dodržané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok bude skúmať aj to, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.

K bodu 80

Jednoznačne sa ustanovuje, že proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie, nakoľko týmto postupom už začalo daňové konanie. Nie je možné, aby v tej istej veci boli vedené dve daňové konania. V § 53 ods. 11 sa navrhuje ustanoviť, že rozhodnutie, o ktorom právoplatne rozhodol súd, nemožno podľa tohto zákona preskúmavať v rozsahu, v akom rozhodol súd.

K bodu 81

Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť platiť daň aj z účtu, ak bola daňovým dlžníkom na tento účet zložená zábezpeka na daň (spotrebné dane).

K bodu 82

Ide o legislatívne spresnenie textu, nadväzne na ustanovenia súčasne platného zákona.

K bodu 83

Ustanovenie sa upravuje a spresňuje nadväzne na základné pojmy.

K bodu 84

Z dôvodu jednotného postupu sa ustanovenie dopĺňa o povinnosť predložiť analýzu finančnej a ekonomickej situácie aj pri žiadosti o povolenie platenia dane v splátkach. Rovnako ako pri odklade platenia dane sa navrhuje, aby daňový subjekt uvedenú analýzu predkladal pri dani z príjmov alebo dani z pridanej hodnoty alebo spotrebných daniach.

K bodu 85

Ide o legislatívne spresnenie znenia ustanovenia z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu v praxi.

K bodu 86

V ustanovení sa dopĺňa lehota, po uplynutí ktorej zaniká právo na vyrubenie úroku z odloženej sumy.

K bodu 87

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pre všetkých správcov daní sa ustanovenie dopĺňa tak, že lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

K bodu 88

V § 59 ods. 11 sa navrhuje z dôvodu praktickej aplikácie zaviesť povinnosť pre daňové úrady a colné úrady navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.

V § 59 ods. 12 sa navrhuje predĺžiť lehotu pre správcu dane na začatie daňového exekučného konania v prípade, ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach z 10 dní na 30 dní.

K bodu 89

§ 61 ods. 6 sa upravuje nadväzne na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň sa z § 65 presunula definícia vrátane titulov nevymožiteľného daňového nedoplatku.

K bodu 90

Vypustenie slov z ustanovenia je potrebné s prihliadnutím na definíciu dane zavedenú v súčasne platnom § 1a písm. a) tohto zákona.

K bodu 91

Doplnením § 63 ods. 4 prvej vety sa umožňuje, aby správca dane použil preplatok aj na úhradu inej splatnej dane, čím sa v prípade existencie preplatku zabezpečí úhrada inej splatnej dane, a tým nevznikne, alebo sa zníži možný daňový nedoplatok.

Vypustením slov zo znenia súčasne platného zákona možno preplatok na dani z príjmov vrátiť hneď od 1. apríla (termín pre podanie daňového priznania je 31. 3.). Hraničná 40-dňová lehota pre správcu dane na vrátenie preplatku však zostáva. I v tomto ustanovení dochádza k rozšíreniu práv daňového subjektu.

K bodu 92

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodov vyskytujúcich sa problémov pri aplikácii tohto ustanovenia v praxi, a to nadväzne na § 35b o sankčnom úroku. Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť zaplatiť daňovému subjektu úrok pri oneskorenom vrátení preplatku. Ustanovenie však nerieši problematiku oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, a preto je potrebné ustanovenie dopracovať.

K bodu 93

Ustanovenie sa spresňuje nadväzne na zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

K bodu 94

Z dôvodu jednoznačného postupu správcov daní a s prihliadnutím na § 103 je potrebné v § 64 jednoznačne zadefinovať, čo sa rozumie pod pojmom daňový nedoplatok. Ide o dlžnú sumu dane (bez sankčného úroku, úroku a pokuty) po lehote splatnosti a zároveň sa zjednotili pojmy - povolenie úľavy a odpustenie daňového nedoplatku nadväzne na § 103.

Súčasné znenie § 65 nie je jednoznačné, a preto sa spresňuje. Správca dane daňový nedoplatok (§ 64), ako aj daňový nedoplatok podľa § 103 z vlastného podnetu odpíše a na základe odpísania z evidencie daní môže daňový nedoplatok zaniknúť. Rozhodnutie o odpísaní sa navrhuje doručovať v prípadoch podľa § 64 a § 103, a ak daňový subjekt vzniesol námietku premlčania. V prípadoch, ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo v prospech štátu, alebo napr. zanikol daňový subjekt, rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku sa nedoručuje daňovému subjektu.

Znenie § 65a sa upravilo nadväzne na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 95

Ide o sprecizovanie ustanovenia a úpravu nadväzne na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 96 a 97

Poznámka pod čiarou k odkazu 13f je na zrušený zákon o daniach z príjmov, pričom v zákone v poznámke pod čiarou je odkaz 6ec zavedený na nový zákon o dani z príjmov. Odkaz 13f sa preto nahradil odkazom 6ec, čím sa tento odkaz stal nadbytočným.

K bodu 98

Z dôvodu rovnakého a jednoznačného postupu správcov daní sa upravuje § 69. Podľa návrhu právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Návrh obsahuje aj úkon na predĺženie tejto lehoty, a to najneskôr do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Návrh ustanovenia definuje úkon na vybratie daňového nedoplatku, ktorým je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

Taktiež sa osobitne definuje premlčacia lehota na právo vymáhať daňový nedoplatok. Táto lehota je 20 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom nadobudla právoplatnosť daňová exekučná výzva. V tomto prípade lehota na vymáhanie daňového nedoplatku sa nepredlžuje, ale ustanovuje sa, že základná lehota, ako aj predĺžená lehota na právo vybrať daňový nedoplatok neplynú [napr. správca dane vyzve podľa § 58a daňového dlžníka po troch rokoch od vzniku daňového nedoplatku na zaplatenie daňového nedoplatku. Dlžník nemá majetok. Správca dane preto nemôže začať daňové exekučné konanie. Zaslaním ďalšej výzvy podľa § 58a v ôsmom roku od vzniku daňového nedoplatku – predĺžila sa premlčacia lehota na vybratie daňového nedoplatku. Správca dane zistil v desiatom roku od vzniku daňového nedoplatku, že daňový dlžník má majetok a začal daňové exekučné konanie. Po skončení kalendárneho roka, v ktorom nadobudla právoplatnosť daňová exekučná výzva, prestávajú plynúť lehoty na vybratie daňového nedoplatku a začína plynúť premlčacia lehota na vymáhanie daňového nedoplatku, ktorá je 20 rokov (v tejto lehote správca dane musí daňové exekučné konanie ukončiť)].

Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky, pričom podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane vždy posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať.

K bodu 99

Novým znením ustanovenia § 71 ods. 1 sa len zosúlaďuje právny stav vo veci zriaďovania záložného práva správcom dane k nehnuteľnostiam a k vecnému posunu dochádza v oblasti zriaďovania záložného práva správcom dane k hnuteľným veciam [(v súlade s platnými právnymi predpismi – Občiansky zákonník, zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]. To znamená, že nové znenie § 71 ods. 1 vecne mení len moment vzniku záložného práva k hnuteľnostiam, t.j. záložné právo k hnuteľným veciam s povinnosťou registrácie bude vznikať za podmienok podľa Občianskeho zákonníka dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva správcom dane, nie dňom registrácie.

K bodu 100

Vzhľadom na to, že niektoré orgány vyžadujú na identifikáciu fyzickej osoby aj rodné číslo (napr. správa katastra, register záložných práv cenných papierov), správca dane je povinný ho v rozhodnutí o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva uviesť, inak tento orgán nezaregistruje pozastavenie práva nakladať s vecou ( napr. nehnuteľnosťou, cenným papierom).

K bodu 101

Ustanovenie sa spresňuje nadväzne na zákon č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 102

Ustanovenie sa rozširuje o ďalší titul – zánik daňovej pohľadávky, kedy môže správca dane z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o zriadení záložného práva.

K bodu 103

Správca dane môže v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, t. j. k predloženiu listinných dôkazov. Listinné dôkazy sa nepredkladajú len pri veciach, ale aj napr. pri právach, cenných papieroch. Preto sa zaviedla do návrhu zákona skratka majetok a definoval sa majetok. Odôvodnený prípad môže nastať napr. vtedy, ak správca dane má iné listinné dôkazy ako daňový subjekt, inú výšku úhrad od daňového subjektu, a pod.

K bodu 104

Podľa § 157 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov súdny exekútor podľa výsledkov rozvrhového pojednávania z podstaty uspokojuje pohľadávky aj správcu dane, pretože sú zabezpečené záložným právom. Správca dane ako záložný veriteľ môže byť v rozhodujúcom poradí pri rozvrhu výťažku. Vzhľadom na to, že v praxi sa už vyskytli prípady, že napriek vysokému výťažku nemohla byť uplatnená úhrada vymáhaného daňového nedoplatku u súdneho exekútora a daňový dlžník nemal na účtoch v bankách peňažné prostriedky na pokrytie daňového nedoplatku vymáhaného súbežne s inou exekúciou, navrhuje sa ustanovenie upraviť.

K bodu 105

V § 73 ods. 8 dochádza k spresneniu obmedzenia prevodu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v odseku 9 taktiež k spresneniu nadväzne na zmenu v § 73 ods. 3 pri uplatňovaní práva na majetok treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

K bodom 106, 109 a 111

Zmenu týchto ustanovení si vyžiadala prax. Vzhľadom na to, že niektoré orgány vyžadujú na identifikáciu fyzickej osoby aj rodné číslo (napr. správa katastra, register záložných práv cenných papierov), správca dane je povinný ho v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania [§ 75 ods. 2 písm. c)], daňovej exekučnej výzve [§ 76 ods. 2 písm. c)] a v daňovom exekučnom príkaze [§ 77 ods. 2 písm. c)] uviesť. Na základe údajov predložených správcom dane príslušný orgán je povinný pozastaviť právo nakladať s majetkom (napr. nehnuteľnosťou, cenným papierom), a preto údaje musia byť čo najpresnejšie.

K bodu 107

Navrhovaná úprava odstráni problémy súčasnej praxe vyplývajúce zo skutočností, že pôvodné rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania nie je možné dodatočne rozšíriť o zákaz nakladania s novoobjaveným majetkom daňového dlžníka.

K bodu 108

Oznámenie, ktorý deň sa začalo daňové exekučné konanie a ani rozhodnutie, ktorým správca dane zriadil záložné právo k veciam vo vlastníctve daňového dlžníka neobsahuje zákaz smerujúci voči inej osobe ako je daňový dlžník (napr. kataster, banka). Aby zákaz pôsobil voči osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok dlžníka, je nevyhnutné týmto iným osobám doručiť rozhodnutie, ktoré takýto zákaz obsahuje. Navrhovaná úprava je výsledkom poznatkov z praxe, keď napr. kataster vyžaduje vždy, okrem doručenia oznámenia, ktorý deň sa začalo daňové exekučné konanie aj zaslanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, z ktorého vyplýva zákaz nakladať s majetkom daňového dlžníka.

K bodu 110

Aj v tomto ustanovení si zmenu vyžiadala prax. Ak majetok, na ktorý sa vykonáva daňová exekúcia (napr. hnuteľný majetok) nepostačuje na úhradu daňového nedoplatku a správca dane zistí, že daňový dlžník má aj iný majetok (napr. cenné papiere), správca dane doručuje oznámenie o zákaze nakladať s takýmto majetkom príslušným orgánom. Podľa návrhu ustanovenia je správca dane povinný príslušným orgánom predložiť aj rovnopis rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, pretože tieto orgány nemali doklad, že začalo daňové exekučné konanie.

K bodu 112

Ide o terminologické spresnenie znenia ustanovenia z hľadiska dodržania jednotného postupu správcami dane.

K bodom 113 a 120

V navrhovanom ustanovení sa rozširujú tituly, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii. Ide väčšinou o rôzne

formy sociálnej pomoci.

K bodom 114 až 119

Podľa platných právnych predpisov, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako 10 dní, nemocenské uhrádza pobočka Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ustanovenia § 82b až 82h dopracovať o uvedenú skutočnosť. Ďalej sa mení poznámka pod čiarou k odkazu 14f na nové nariadenie vlády SR.

K bodu 121

Ide o zosúladenie ustanovení § 82b s § 82h.

K bodu 122

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na § 73 ods. 8 súčasne platného zákona, ako aj z hľadiska doriešenia problémov, ktoré sa vyskytujú v praxi.

K bodu 123

Ide o doplnenie ustanovenia nadväzne na problémy vyskytujúce sa v praxi a navrhované nové znenie § 76 ods. 6 prvá veta.

K bodu 124

Ustanovenie sa dopĺňa o nové tituly, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke a zároveň sa navrhuje toto ustanovenie spresniť z dôvodu jednoznačného postupu správcov daní.

K bodom 125 a 126

V navrhovaných ustanoveniach sa rozširujú tituly, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii. Ide o peňažné prostriedky poskytnuté z rozpočtu EÚ a ďalej o rôzne formy sociálnej pomoci.

K bodu 127

Súčasne platné ustanovenie neumožňuje správcovi dane za účelom spísania hnuteľných vecí urobiť prehliadku obydlia, ak ho daňový dlžník nepoužíva na podnikanie, alebo ak nie je podnikateľom, v prípade keď mu to daňový dlžník neumožní. Takéto oprávnenie má súdny exekútor podľa § 119 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené sa ustanovenie upravilo.

K bodom 128 až 131

Rozširujú sa veci vylúčené z daňovej exekúcie o veci obstarané zo štátnych sociálnych dávok, z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ, ďalej chovné zvieratá a zároveň sa zvyšuje a zjednocuje suma hotových peňazí (so sumou na účte v banke z 3 000 Sk na 5 000 Sk), ktorú nemožno daňovému dlžníkovi odobrať.

K bodom 132 a 137

Ide o spresnenie názvu príslušného úradu.

K bodom 133 a 134

Ustanovenie sa navrhuje spresniť z dôvodu jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby a právnickej osoby správcom dane.

K bodu 135

V ustanovení sa navrhuje doplniť postup správcu dane o spísanie úradného záznamu, ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec.

K bodu 136

Ustanovenie sa navrhuje spresniť nadväzne na základné pojmy používané v zákone.

K bodu 138

Návrh ustanovenia rieši skutočnosť, ak sa hnuteľný majetok nepredá a vtedy správca dane je oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenia výzvy do vlastných rúk. Ak daňový dlžník neprevezme hnuteľnú vec v určenej lehote, správca dane ju predá na základe oznamu za ponúknutú cenu alebo sa postará o jej likvidáciu.

K bodu 139

Ide o nadväznosť na § 84e ods. 2 písm. h).

K bodu 140

Rovnako ako pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke aj pri daňovej exekúcii predajom cenných papierov sa osobe nakladajúcej s cenným papierom doručoval iba oznam o zákaze nakladať s cenným papierom, ak sa správca dane v priebehu daňového exekučného konania dozvie o takomto cennom papieri a majetok, na ktorý je vykonávaná daňová exekúcia nepostačuje na úhradu daňového nedoplatku. Správca dane je povinný predložiť spolu s oznamom rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Taktiež sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí, a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa § 35.

K bodom 141 a 142

Daňová exekúcia predajom nehnuteľností sa rozširuje o byt a nebytový priestor.

K bodu 143

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o spoluvlastníkov, ktorí zložia alebo poukážu sumu podielov na účet správcu dane a ustanovuje sa, že s touto sumou sa naloží ako s výťažkom z predaja.

K bodu 144

Navrhuje sa ustanoviť, aby znalecký posudok obsahoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sa navrhuje považovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

K bodu 145

Dražobná vyhláška sa navrhuje doplniť o čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti.

K bodu 146

V ustanovení sa navrhuje okrem zverejnenia dražobnej vyhlášky obvyklým spôsobom a v masovokomunikačných prostriedkoch aj o možnosť, aby správca dane mohol požiadať správu katastra, aby zverejnila dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli. Správca dane zašle bezodkladne dražobnú vyhlášku na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

K bodom 147 a 148

Ustanovenia sa navrhujú spresniť z dôvodu jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby a právnickej osoby správcom dane pri vypĺňaní individuálnej prezenčnej listiny (rovnako ako u hnuteľných vecí pri zapisovaní záujemcov o dražbu do zoznamu dražiteľov).

K bodu 149

Navrhuje sa doplniť rovnaký postup správcu dane ako v § 84k ods. 10 (pri dražbe hnuteľných vecí).

K bodu 150

Ustanovenie sa navrhuje spresniť nadväzne na § 87a ods. 6.

K bodu 151

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nového znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazný pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku.

K bodu 152

Spresňuje sa ustanovenie § 88 ods. 1 týkajúceho sa predaja podniku alebo jeho časti.

K bodom 153 a 154

Jednoznačne sa ustanovuje, ako sa určí cena pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti. Spôsob je rovnaký ako pri hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach, t. j. na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Časti majetku podniku (ako nehnuteľnosti, hnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty) sa nahrádzajú pojmom majetok.

K bodu 155

S prihliadnutím na zmeny navrhované v § 88 ods. 4 a 7 je potrebné upraviť aj znenie § 92 daňový exekučný účet.

K bodu 156

Ide o osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu nadväzne na zákon č. 7/2005 Z. z.

V § 95 sa definujú daňové pohľadávky na účely konkurzu a reštrukturalizácie (nezaplatená suma dane a príslušenstva dane), osobitne daňové pohľadávky vzniknuté pred a po vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie, rovnako tiež daňový záväzok. Za daňové pohľadávky sa považujú aj daňové pohľadávky, ktoré neboli priznané daňovým subjektom alebo správcom dane vyrubené a príslušenstvo dane, ak mohlo byť správcom dane vyrubené. Rovnako správca dane v konkurze a reštrukturalizácii uplatňuje daňové pohľadávky zistené z daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly aj bez ich predchádzajúceho vyrubenia. Ďalej sa upravuje postup pri prihlasovaní daňových pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii a kto môže v mene správcu dane konať v konkurze a reštrukturalizácii.

V § 95a sa navrhuje upraviť postup správcu dane v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Zákon č. 7/2005 Z. z. ustanovuje, že daňové konanie sa neprerušuje a preto túto skutočnosť bolo potrebné premietnuť aj do tohto zákona. Upravené je obmedzenie začatia daňového exekučného konania a daňovej exekúcie, postavenie správcu v konkurznom konaní, započítanie daňových pohľadávok a daňových záväzkov.

K bodu 157

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 158

Ustanovenie sa spresňuje a dopĺňa nadväzne na zákon o ochrane osobných údajov v súvislosti so spracovávaním a sprístupňovaním osobných údajov.

K bodu 159

Ide o spresnenie odpúšťania sankcie alebo povolenie úľavy zo sankcie v tom zmysle, že navrhované znenie jednoznačne zahŕňa odpúšťanie sankcie charakteru pokuty uloženej za nepeňažné plnenia, ktorých uloženie a výpočet výšky sa neviaže na vyrubenú daň, napr. pokuta za porušenie povinností pri elektronickej registračnej pokladnici, pokuta za nesplnenie oznamovacej alebo registračnej povinnosti. Taktiež navrhovaným znením bolo spresnené, že splnenie podmienky zaplatenia dane pre odpustenie sankcie alebo povolenie úľavy zo sankcie sa vzťahuje len na tú daň, na ktorú sa sankcia viaže, teda nie je podmienkou zaplatenie všetkých daní, na ktoré je daňový subjekt registrovaný. Nakoľko nezaplatená sankcia by mala byť uplatnená pri dedičskom konaní, z § 103 ods. 1 bolo vypustené písmeno b) [odpustenie sankcie na žiadosť dediča, ak daňový subjekt zomrie].

K bodu 160

Ide o vyvolané zmeny v § 103 ods. 3 až 6 nadväzne na zmeny vykonané v § 103 ods. 1 a predovšetkým vypustenie písm. b).

K bodu 161

Ustanovenie sa spresňuje nadväzne na § 65 ods. 4.

K bodu 162

Navrhované znenie zamedzí tomu, že pokiaľ Európska komisia neschváli žiadosť o poskytnutie štátnej pomoci, správca dane nemôže použiť daňový preplatok na úhradu časti alebo celého daňového nedoplatku (zo sankcie), na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované.

K bodu 163

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby začaté daňové konania, ktoré sa neukončia do termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, boli ukončené podľa doterajších predpisov. Rovnako sa tu riešia aj problémy, ktoré súvisia s vymáhaním daňového nedoplatku začatého podľa zákona platného do 31. 08. 1999, dokončenie konkurzných konaní a vyrovnacích konaní podľa súčasne platných ustanovení a skutočnosť, ak daňový subjekt doručí podanie pred nadobudnutím účinnosti podľa tohto zákona a konanie o ňom bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Rovnako sa obmedzuje zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky, a to v nadväznosti na účinnosť § 35b ods. 6, t. j. od 1. januára 2004. Nadväzne na zmenu registračnej povinnosti v § 31 ods. 2 písm. a) sa ustanovila lehota na povinnú registráciu pre fyzické osoby, ktoré nemali registračnú povinnosť podľa zákona účinného do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V súvislosti so znením § 69 sa jednoznačne upravuje, že toto ustanovenie sa po prvýkrát uplatní na daňové nedoplatky, ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K bodom 164 až 166

Prílohy č. 1 až 3 sa upravili nadväzne na vývoj legislatívnej praxe zakotvenej v Legislatívnych pravidlách vlády SR.

K Čl. II

Novela zákona je potrebná nadväzne na doplnenie povinnosti pre obec alebo právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá vykonáva správu trhového miesta podľa čl. I § 14b.

K Čl. III

V čl. III sa navrhuje novelizovať zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadväzne na čl. I bod 63, na základe ktorého daňovému subjektu nevznikne nárok na plnú náhradu škody v prípade zaplatenia sankčného úroku správcom dane, ale len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.

K Čl. IV

K bodu 1

Zahraničná osoba, ktorá predáva tovar na trhovom mieste a je platiteľom dane z pridanej hodnoty, je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia aj v prípade, ak jej nevznikne v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane. Táto povinnosť sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné zahraničnej osobe vrátiť prípadný preplatok podľa § 63 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Zámerom tohto ustanovenia je zabrániť daňovým únikom pri predaji tovaru na trhových miestach. Podmienky predaja sú upravené v osobitnom zákone č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Poznatky z praxe ukazujú, že na trhových miestach predávajú tovar osoby, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie v tuzemsku. Prevažne ide o predávajúcich z iných členských štátov Európskej únie, napr. z Poľska, Maďarska a Českej republiky. V záujme zabrániť tomu, aby tieto osoby predávali tovar bez dane sa navrhuje, aby uvedené osoby platili daň formou preddavkov v nadväznosti na začatie predaja tovaru v príslušnom zdaňovacom období. Okrem toho, že tieto osoby neodvádzajú daň z predaného tovaru, často nemajú splnenú ani registračnú povinnosť pre daň z pridanej hodnoty, to znamená, že si nesplnili povinnosť podľa § 5 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Ak sa zahraničná osoba, ktorá predáva tovar na trhovom mieste, nezaregistruje pre daň z pridanej hodnoty pred začatím predaja tovaru podľa § 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, správca dane má právo zabezpečiť tovar podľa § 14c, ktorý sa navrhuje doplniť do zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Doplnené ustanovenie § 78a ukladá povinnosť platiť preddavok na daň tým zahraničným osobám, ktoré si už splnili registračnú povinnosť a sú platiteľom dane v tuzemsku. Z toho vyplýva, že tieto osoby v postavení platiteľa dane majú určené zdaňovacie obdobie, majú povinnosť podávať daňové priznania a platiť daň (vlastnú daňovú povinnosť). Nakoľko ide prevažne o osoby, ktoré majú sídlo alebo bydlisko v iných členských štátoch Európskej únie a dosah slovenskej daňovej správy na tieto osoby je zložitý a zdĺhavý, navrhuje sa uložiť týmto osobám povinnosť platiť preddavky, ktoré si po skončení zdaňovacieho obdobia odpočítajú od výslednej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom preddavok zaplatili.

Právnym základom navrhovaného ustanovenia je čl. 22 bod 5 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS o zosúladení zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty jednotný základ dane, ktorý umožňuje členským štátom požadovať od platiteľa dane predbežnú platbu.

Navrhovaná úprava vrátane registračnej povinnosti sa však nevzťahuje na tzv. zásielkový predaj tovaru z iného členského štátu Európskej únie, kedy platia osobitné pravidlá zdaňovania pri dodaní tovaru pri zohľadnení dosiahnutia obratu z predaja tovaru z iného členského štátu v tuzemsku.

K Čl. V

V súčasne platnom zákone je prelomená povinnosť zachovávať mlčanlivosť len pre daňové orgány. Daňové konanie však vedú aj colné orgány a obce, ako správcovia daní. Preto sa navrhuje tieto orgány do zákona doplniť.

K Čl. VI

Vzhľadom k tomu, že návrh zákona je už 34 novelou, navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

K Čl. VII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2007, okrem čl. I bodu 11 § 14c a čl. IV (novela zákona o dani z pridanej hodnoty), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. decembra 2006.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu