Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.03.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 573 zo dňa 13. decembra 2017, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH s citovanými smernicami do 31. decembra 2018.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Platný zákon neobsahuje žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov. Tým, že zaobchádzanie s poukazmi na účely DPH je v členských štátoch rozličné, dochádza k nejednotnosti pri uplatňovaní základných pravidiel DPH, čo môže spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže, dvojité zdanenie alebo nezdanenie tovarov a služieb alebo viesť k vzniku mechanizmov vyhýbania sa daňovej povinnosti, čo má negatívne dôsledky na fungovanie vnútorného trhu.

Pokiaľ ide o pravidlá poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), od 1. januára 2015 platí, že pokiaľ sú tieto služby poskytované nezdaniteľným osobám, miesto dodania sa nachádza a daň z týchto služieb patrí členskému štátu, v ktorom je odberateľ usadený (tzv. členský štát spotreby). Ukazuje sa, že príležitostným poskytovateľom digitálnych služieb, ktorí sú usadení len v jednom členskom štáte, tieto pravidlá účinné od 1. januára 2015 spôsobujú značné administratívne zaťaženie aj napriek skutočnosti, že k tomu istému dátumu bola zavedená osobitná úprava jedného kontaktného miesta (tzv. MOSS), umožňujúca poskytovateľom digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby plniť daňové povinnosti voči členským štátom spotreby v tom členskom štáte, v ktorom sú usadení (tzv. členský štát identifikácie).

Od 1. januára 2019 sa zavedie obratový limit pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia. Taktiež dôjde k prevzatiu ďalších zmien súvisiacich s poskytovaním digitálnych služieb.

Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov dane vykonanej Finančným riaditeľstvom SR sa navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie. Novela zákona o DPH je ďalej orientovaná aj na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.

2

V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade.

S ohľadom na stanovený termín transpozície cit. smerníc sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2019.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie tvorí prílohu materiálu. Návrh zákona sa predkladá na rokovanie vlády SR bez rozporov.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

8.6.2018 – 21.6.2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

august 2018

2.Definovanie problému

Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH so smernicou Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a s Článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

Transpozíciou smerníc tak dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Cieľom týchto nových pravidiel je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ, nakoľko doteraz neexistovali spoločné pravidlá pri zdaňovaní transakcií týkajúcich sa poukazov.

Zároveň sa zavádza obratový limit pre registráciu zdaniteľných osôb, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie (členský štát) a ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby (tzv. digitálne služby) nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 EUR bez DPH a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Títo poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia.

Aktuálna právna úprava umožňuje cestujúcim požiadať o vrátenie dane pri vývoze tovaru, ak celková hodnota vrátane dane vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade o kúpe je vyššia ako 175 eur. Navrhuje sa tento limit znížiť na 100 eur. Zároveň v súvislosti s trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je reagovať na aplikačnú prax ako aj na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

4

Jedným z takýchto opatrení je úprava existujúcich pravidiel uplatňovania DPH pri predaji a prenájme nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu systému DPH na získanie neoprávnených ekonomických výhod pri obchodovaní s nehnuteľnosťami určenými na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a Článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Pripravovaný zákon bude reagovať aj na skúsenosti z aplikačnej praxe, a to spresnením niektorých ustanovení nadväzne na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Platitelia dane z pridanej hodnoty.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

- Smernica Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi

- Článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

5

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;

milos.miklos@mfsr.sk

12.Zdroje

Analýza inštitútu zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v procese registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty (apríl 2018).

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 7. júna 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Predkladateľ nevyplnil časť 5. Alternatívne riešenia Doložky vybraných vplyvov (ďalej len „Doložka“). Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 5. Alternatívne riešenia Doložky a to najmä pri novelizovaných ustanoveniach, ktorých zmeny nevyplývajú z transpozície smerníc EÚ. Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 5. aj v prípade, že neboli zvažované alternatívne riešenia.

Predkladateľ zároveň nevyčíslil časť 12. Zdroje Doložky, pričom sa však napr. vo všeobecnej časti Dôvodovej správy odvoláva pri zrušení inštitútu zábezpeky na analýzu Finančného riaditeľstva SR. Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 12. Zdroje Doložky, aby bolo zrejmé, na základe akých analytických výstupov sa rozhodol novelizovať iné ustanovenia zákona, ako napr. povinnosť oslobodiť dodanie stavby/nájomné pri užívaní stavby určenej na bývanie od dane z pridanej hodnoty (§ 38, ods. 7 a 8).

Stanovisko predkladateľa: Čiastočne akceptované. Analýza, z ktorej predkladateľ vychádzal

pri zrušení zábezpeky na DPH, bola doplnená. Zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa uplatňovanie DPH pri nehnuteľnostiach vyplývajú z praxe a z kontrolnej činnosti finančnej správy.

Doložka a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy sú vo vzájomnom rozpore. Podľa doložky má návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo zabezpečený. Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva negatívny vplyv v roku 2018 na kapitolu MF SR v sume 327 300 eur, pričom je uvedené, že ide o rozpočtovo nekrytý

6

vplyv a kapitola bude žiadať MF SR o zvýšenie záväzných ukazovateľov na rok 2018. Doložku a analýzu vybraných vplyvov žiada Komisia vzájomne zosúladiť.

Stanovisko predkladateľa: Akceptované.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ v časti 3.3.3 Administratívne náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza zvýšenie administratívnych nákladov v súvislosti so zmenami v právnej úprave zdaňovania dodania nehnuteľnosti a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti. Novelou zákona sa však upravuje viacero inštitútov, ktoré budú mať dopad na administratívne náklady dotknutých subjektov. Nový ods. 3 v § 53 napr. ukladá platiteľovi dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z poskytnutej platby na budúce dodanie tovarov alebo služieb, povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane z poskytnutej platby, ak na základe objektívnych skutočností vyjde najavo, že sa dodanie tovarov alebo služieb, na ktoré poskytol preddavok, neuskutoční. Taktiež sa vložením § 54d do zákona zavádza povinnosť upraviť odpočítanú daň pri hnuteľnom investičnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie.

Komisia z vyššie uvedených dôvodov žiada predkladateľa o doplnenie všetkých novovzniknutých administratívnych nákladov vyplývajúcich z novely zákona.

Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola

v časti 3.3.3. Administratívne náklady upravené podľa metodiky na posudzovanie vplyvov. Nakoľko predkladaný návrh zákona nezavádza nové informačné povinnosti a nemení existujúce povinnosti tak, že sa mení obsah alebo frekvencia požadovaných dát, zvýšené administratívne náklady neboli identifikované.

Predkladateľ v časti 3.3.1 Priame finančné náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza, že predmetnou novelou zákona nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov. Zároveň však predkladateľ konštatuje v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že opatrenia prijaté v predkladanom návrhu zákona prispejú k zvýšenému výberu DPH, čím bude vykrytý v plnom rozsahu výpadok na príjmovej strane spôsobený zavedením nových opatrení. Taktiež je napr. prostredníctvom doplnenia § 38 o ods. 7 zrejmé, že platitelia dane budú povinní upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (t. j. vrátiť DPH do štátneho rozpočtu), čo znamená priamy finančný vplyv na dotknuté podnikateľské subjekty.

Komisia preto žiada predkladateľa o vyznačenie všetkých priamych finančných vplyvov na podnikateľské subjekty plynúcich z novely zákona.

Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola

v časti 3.3.1. Priame finančné náklady upravená. Predkladateľ zastáva názor, že v prípade úpravy odpočítanej dane voči štátnemu rozpočtu sa nejedná o priame finančné nákladmi podnikateľa, pretože DPH je spotrebnou daňou, ktorá nezaťažuje podnikateľa, ale konečného spotrebiteľa a je z pohľadu podnikateľa neutrálna.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

7

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

-2 100 000

-2 400 000

-2 800 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

541 300

0

0

0

v tom: MFSR - RP 718006, prvok 0EK0D02

421 000

0

0

0

MFSR - RP 718006, prvok 0EK0D0G

120 300

z toho:

- vplyv na ŠR

541 300

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

541 300

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

541 300

0

0

0

v tom: MFSR RP 718006, prvok0EK0D02

421 000

0

0

0

MFSR - RP 718006, prvok 0EK0D0G

120 300

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

9

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatými opatreniami na zamedzenie daňových únikov prichádza ku každoročnému zlepšovaniu výberu DPH a znižovaniu daňovej medzery. Predpokladáme, že tento pozitívny trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, čomu napomôžu aj opatrenie prijaté v predkladanom návrhu zákona. Zvýšený výber DPH vykryje v plnom rozsahu výpadky na príjmovej strane spôsobené zavedením nových opatrení.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty preberá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov smernice Rady Európskej únie. Je zameraná na oblasti, ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a taktiež na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.

Navrhované úpravy:

-transpozícia smernice Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi,

-transpozícia článku 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku,

-zmena v právnej úprave zdaňovania dodania nehnuteľnosti určených na bývanie,

-zmena v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti určených na bývanie,

-spresnenie časového momentu začatia počítania 5 ročného obdobia pri dodaní nehnuteľnosti,

-precizovanie úpravy týkajúcej sa finančných lízingov,

-zmena právnej úpravy odpočítania dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie,

-zrušenie inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii za platiteľa dane,

-zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

10

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačný systém FS v súvislosti s navrhovanými opatreniami. Z odpovede vyplynulo, že odhadovaný finančný dopad na zmenu informačných systémov predstavuje čiastku 541 300 eur s DPH v členení na :

- Informačné systémy finančnej správy - 421 000 eur – financuje FR SR

- Portál FS – 120 300 eur – financuje MF SR.

Finančné prostriedky v roku 2018 budú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu VS na rok 2018.

Zníženie príjmov štátneho rozpočtu z časového a vecného hľadiska:

- 2019 : 2,1 mil. eur vrátenie DPH cestujúcim pri vývoze tovaru,

- 2020 : 2,4 mil. eur vrátenieDPH cestujúcim pri vývoze tovaru,

- 2021 : 2,8 mil. eur vrátenieDPH cestujúcim pri vývoze tovaru.

11

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-2 100 000

-2 400 000

-2 800 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-2 100 000

-2 400 000

-2 800 000

12

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

541 300

Obstarávanie kapitálových aktív ( RP 718006, prvok 0EK0D02 )2

421 000

Obstarávanie kapitálových aktív ( RP 718006, prvok 0EK0D0G )2

120 300

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

541 300

0

0

0

13

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Ustanovenia návrhu zákona, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa dotknú platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby (tzv. digitálne služby) nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, ako aj tých, ktorí vykonávajú transakcie týkajúce sa poukazov.

Transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, sa zavádza rozdelenie poukazov na jednoúčelové a viacúčelové, s čím sú spojené aj rozdielne pravidlá zdaňovania. Pri viacúčelových poukazoch nedochádza v podstate k žiadnym zmenám postupov zdaňovania. Predmetom dane bude až skutočné odovzdanie tovaru alebo dodanie služby ich dodávateľom. Pripravovaná právna úprava bude precizovať súčasne platné pravidlá, ktoré neboli v praxi vykladané jednoznačne.

Ak v čase vystavenia poukazu je známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz. Predmetom dane pri týchto transakciách bude každý prevod poukazu vykonaný zdaniteľnou osobou, pričom samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz už nebude zdanené.

Harmonizácia a spresnenie pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi zvyšuje stav právnej istoty, čo považujeme za pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.

Rovnako pozitívny vplyv hlavne na malé a stredné podniky prinesie transpozícia článku 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku, keďže sa ním zavádza obratový limit pre registráciu vo výške 10 000 eur pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby (tzv. digitálne služby) nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte. Pre podnikateľov pôsobiacich v tejto oblasti to znamená odbúranie administratívnych nákladov spojených s registráciou a zjednodušenie pri poskytovaní služieb v iných členských štátoch.

Novelou zákona dochádza aj k zmenám v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti. Pokiaľ doteraz platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie, mohol využiť možnosť zdanenia tejto nehnuteľnosti, podľa nových pravidiel ju bude musieť dodávať s oslobodením od dane.

14

Zmena pri zdaňovaní prenájmu nehnuteľnosti spočíva taktiež v obmedzení práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Bez ohľadu na postavenie príjemcu bude platiteľ dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je nehnuteľnosť určená na bývanie.

Navrhované zmeny, hlavne pokiaľ ide o dodanie a nájmy stavieb, môžu mať negatívny vplyv na administratívne náklady podnikateľov, pretože ak platiteľ dane dodá nehnuteľnosť oslobodenú od dane, je povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti.

Navrhuje sa zrušiť ukladanie zábezpeky na daň, ktoré bolo zavedené s cieľom eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na dani spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane. Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky vydané rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň zrušili a zložené finančné prostriedky vrátili podnikateľom do 31. januára 2019.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nadväzne na Predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (PI/2018/36), ktorá bola zverejnená na portáli Slov-Lex a verejnosť sa mala možnosť k nej vyjadriť v čase od 15.02.2018 do 28.02.2018, sa k novele zákona o DPH uskutočnili dňa 22.03.2018 konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Konzultácií sa zúčastnili zástupcovia Asociácie emitentov stravovacích poukážok, Hillbridges, s.r.o., Fóra pre komunikačné technológie, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovnaft, a.s., Solitea, a.s.

Konzultácie sa uskutočnili v rámci legislatívneho procesu prípravy návrhu novely zákona v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov schválenou uznesením vlády SR č. 24 z 14.5.2015 v znení uznesení vlády SR č. 513 z 16.9.2015 a č. 76 z 24.2.2016.

MF SR predstavilo okruh plánovaných legislatívnych úprav, ktoré budú súčasťou novely zákona o DPH. Hlavným predmetom novely je transpozícia dvoch nových smerníc v oblasti DPH, ktoré musí Slovenská republika transponovať do zákona o DPH – smernicu Rady 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, a smernicu Rady 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku a smernicu Rady 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi.

Transpozícia smernice o poukazoch

Asociácia emitentov stravovacích poukážok

AESP svoje pripomienky poslala už skôr emailom a žiadne iné pripomienky a návrhy nemá. DPH majú podľa nich odvádzať tie prevádzky, kde je poukaz uplatnený. AESP ide o to, aby transpozícia bola taká, aby bolo dodržané členenie na jednoúčelové a viacúčelové poukazy tak, ako je definované v smernici. Myslia si, že by mal byť zachovaný status quo pri zdaňovaní stravovacích poukážok.

MF SR: MF SR má v pláne zachovať rámec smernice, nebude rozširovať ani zužovať úpravu v smernici.

Orange Slovensko

Orange identifikoval tri problematické body pri transpozícií smernice:

15

•predaj predplateného kreditu - ten sa dá použiť na nákup viacerých služieb aj u tretích strán. Ide o významnú zmenu v tom, ako sa predáva kredit. DPH sa nebude odvádzať pri zaplatení kreditu (napr. cez ERP), ale až po využití kreditu.

•prechodné obdobie v zákone – čo v prípade, že kredit bude kúpený 31.12.2018 a využitý po 1.1.2019?

•kredit, ktorý bude zaplatený, ale nikdy nebude použitý – čo s ním?

MF SR: Transpozíciou smernice sa nemení vznik daňovej povinnosti. Ten je aj dnes až v momente, kedy je kredit spotrebovaný, nie kúpený, iba operátori postupujú nesprávne. MF SR privítalo informáciu, že operátori plánujú zmeniť svoje postupy fakturácie. Pravidlá fakturácie nová smernica nemení. Nespotrebovaný kredit nie je problém. Keď sa neposkytne služba, nevzniká daňová povinnosť.

Západoslovenská energetika, a.s.

Ako sa v tejto súvislosti budú riešiť vopred prijaté platby?

MF SR: Rozdiel v zaobchádzaní závisí na tom, či sa jedná o jednoúčelový alebo viacúčelový poukaz. Väčšie problémy sa očakávajú v praxi s jednoúčelovými poukazmi.

O2 Slovakia, s.r.o.

Je možné uviesť konkrétny príklad na jednoúčelový a viacúčelový poukaz?

MF SR: Jednoúčelový poukaz je poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, napríklad poukaz na konkrétne jedlo v konkrétnej reštaurácií. Viacúčelový poukaz je akýkoľvek iný ako jednoúčelový.

Dodanie surovej ropy

TRANSPETROL, a.s. (v zastúpení Hillbridges, s.r.o. a PwC)

Ďalším bodom stretnutia bola požiadavka spoločnosti TRANSPETROL o zavedenie takej legislatívnej úpravy zákona o DPH, ktorá by v zmysle čl. 154 a nasl. smernice 2006/116/ES umožnila, aby bolo dodanie surovej ropy skladovanej v skladovacích zariadeniach oslobodené od DPH. Navrhovaná úprava by umožnila komerčné obchodovanie s uskladnenou surovou ropou v rámci skladovacích kapacít nachádzajúcich sa na území SR. O realizáciu takýchto transakcií na území SR prejavili záujem významné celosvetové ako aj regionálne trhové subjekty už v minulosti, a to i opakovane. Z dôvodu zaťaženia predmetných transakcií daňou z pridanej hodnoty sa však nepristúpilo k ich realizácii. Zároveň z pohľadu energetickej bezpečnosti dôjde k podpore strategicky priaznivého stavu, kedy bude v rámci územia SR skladovaný zvýšený objem surovej ropy.

MF SR: Aby EK schválila výnimku v zmysle článku 154 smernice o DPH, je potrebné tému otvoriť na zasadnutí VAT Committee, ktoré sa koná 2x ročne. Najbližšie bude na jeseň, čiže v rámci pripravovanej novely zákona túto otázku nie je možné vyriešiť. Úprava prichádza do úvahy až pri ďalších novelách zákona.

Prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov

Solitea Slovensko, a.s.

Navrhuje znovu zaviesť limity pre uplatnenie režimu prenesenia daňovej povinnosti na tovary uvádzané v § 69 ods. 12 písm. h) a g). Do 31.12.2017 sa na tieto komodity vzťahoval režim prenesenia daňovej povinnosti až v prípade, ak bol základ dane vo faktúre 5 000 EUR a viac. Novelou zákona o DPH z decembra 2017 sa tento limit od 1.1.2018 zrušil a uvedené tovary podliehajú režimu prenesenia bez ohľadu na fakturovanú sumu. Zrušenie limitu pri fakturácii týchto tovarov spôsobilo, že režim prenesenia daňovej povinnosti musí uplatňovať oveľa vyšší počet podnikateľov – de facto sa prenos daňovej povinnosti dostal do

16

maloobchodným prevádzok (napr. železiarstva, predajne s hutníckym a stavebným materiálom, obchody s potravinami) s hotovostným predajom.

Spoločnosť považuje za najlepšie riešenie vrátiť to späť do pôvodného stavu; iba vylepšením nového zlého stavu sa problém nevyrieši, aj keď niektoré spoločnosti už investovali do zmien informačných systémov.

MF SR: Odstránením limitu 5 000 eur pri komoditách uvedených v § 69 ods. 12 písm. h) a g) sme sa snažili vyhovieť požiadavke podnikateľského prostredia, ktorú sa snažili presadiť už dlhšie obdobie. Zároveň to bolo zamýšľané aj ako opatrenie boja proti daňovým podvodom. Aplikačné problémy v praxi nemilo prekvapili, ale počas pripomienkového konania k predchádzajúcej novele neboli, či už zo strany zväzov zastupujúcich podnikateľov alebo verejnosti, vznesené žiadne pripomienky. Hľadáme riešenia ako tento stav napraviť.

Situáciu vníma ako problematickú aj spoločnosť SLOVNAFT, a.s., nakoľko na čerpacie stanice nakupujú rôzne tovary, a niektoré z nich podliehajú prenosu daňovej povinnosti (napr. mätové čaje, nesolené oriešky). Vznikajú rôzne problémy. SLOVNAFT je aj za posúdenie, či neupraviť celý colný sadzobník, keďže napríklad firma ich veľkosti produkuje 50 000 faktúr mesačne a nie je možné kontrolovať všetky položky.

Elektromobilita

Západoslovenská energetika, a.s.

Je nabíjanie elektromobilov dodanie tovaru alebo poskytnutie služby?

MF SR: Ide o dodanie tovaru. Elektrická energia je podľa definície v zákone o DPH považovaná za tovar.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov. Návrh novely zákona o DPH prináša zmeny v právnej úprave zdaňovania dodania nehnuteľnosti a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti. Pripravované zmeny môžu mať vplyv na správanie podnikateľov, pretože ak platiteľ dane dodá alebo prenajme nehnuteľnosť s oslobodením od dane, je povinný upraviť odpočítanú DPH. Túto povinnosť majú platitelia dane aj dnes, ak sa rozhodnú dodať nehnuteľnosť s oslobodením od dane. Zastávame stanovisko, že v tomto prípade nie je možné úpravu odpočítanej dane voči štátnemu rozpočtu nazývať priamymi finančnými nákladmi, pretože DPH je spotrebnou daňou, ktorá nezaťažuje podnikateľa, ale konečného spotrebiteľa a je z pohľadu podnikateľa neutrálna.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

17

Nepredpokladá sa zvýšenie administratívnych nákladov, pretože predkladaný návrh zákona nezavádza nové informačné povinnosti a nemení obsah ani frekvenciu v súčasnosti predkladaných dát.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh novely zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

je upravená v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-čl. 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica

2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica

2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (Ú. v. EÚ L 177, 1.7.2016) gestor: MF SR,

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 381/97, Belgocodex SA proti Belgickému kráľovstvu [1998],

Výrok rozhodnutia:

Článok 2 Prvej smernice Rady 67/227/EHS Rady z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane sa má vykladať tak, že nebráni členskému štátu,

- ktorý využil možnosť stanovenú článkom 13C Šiestej smernice Rady 77/388/EHS Rady zo 17. mája 1997 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, a

- ktorý tak poskytol svojim zdaniteľným osobám právo využiť voľbu zdaňovania určitých nájmov nehnuteľného majetku,

aby zrušil toto právo voľby následným zákonom a tým opätovne zaviedol oslobodenie.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery alebo zásady právnej istoty bolo spochybnené retroaktívnym zrušením zákona, v súvislosti s ktorým nebolo prijaté vykonávacie nariadenie.

19

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veciach C - 487/01 a C - 7/02 Gemeente Leusden a Holin Groep BV cs proti Staatssecretaris van Financiën, [2004],

Výrok rozhodnutia:

1. Články 17 a 20 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, vykladané v súlade so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, nebránia tomu, aby členský štát zrušil právo voľby zdaňovania prenájmu nehnuteľného majetku s následnou úpravou odpočítanej dane vykonanej v súvislosti s nehnuteľným majetkom nadobudnutým ako investičný majetok, v súlade s článkom 20 šiestej smernice 77/388.

Ak členský štát zruší právo voľby zdaňovania nehnuteľného majetku, musí pri určovaní opatrení na vykonanie zmeny právnych predpisov zohľadniť legitímne očakávania svojich zdaniteľných osôb. Zrušenie právnych predpisov, z ktorých zdaniteľná osoba získala výhodu spočívajúcu v zaplatení nižšej dane, bez toho, aby došlo k akémukoľvek zneužitiu, však nemôže ako také porušiť legitímne očakávania založené na práve Spoločenstva.

2. Článok 5 ods. 7 písm. a) šiestej smernice 77/388 sa týka použitia tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikateľskej činnosti a nie legislatívnej zmeny zrušujúcej právo rozhodnúť sa pre zdanenie finančnej transakcie, ktorá je vo všeobecnosti oslobodená.

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 308/16, Kozuba Premium Selection sp. z o.o. proti Dyrektor Izby Skarbowej w Warszawie, [2017],

Výrok rozhodnutia:

Článok 12 ods. 1 a 2 a článok 135 ods. 1 písm. j) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá podmieňuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v prípade dodania budov tým, aby k prvému obývaniu týchto budov došlo v rámci zdaniteľnej transakcie. Tie isté ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby takáto vnútroštátna právna úprava podmieňovala to isté oslobodenie tým, aby v prípade „rekonštrukcie“ existujúcej budovy nepresiahli náklady na rekonštrukciu 30 % jej pôvodnej hodnoty, pokiaľ by sa pojem „rekonštrukcia“ vykladal rovnako ako pojem „prestavba“ nachádzajúci sa v článku 12 ods. 2 smernice 2006/112, a to v tom zmysle, že na dotknutej budove sa musia vykonať podstatné zmeny, ktorých účelom je zmeniť jej užívanie alebo podstatným spôsobom zmeniť podmienky jej obývania.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2016/1065 je stanovená do 31.12. 2018. Lehota na prebratie čl. 1 smernice 2017/2455 je stanovená do 31.12. 2018.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

20

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Čiastočne. Čl. 2 smernice 2017/2455 bude prebratý do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2021, čím sa dosiahne úplný súlad zákona o dani z pridanej hodnoty so smernicou 2017/2455.

21

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 4 a 53 (§ 4 ods. 3, § 4c a § 85kg ods. 2)

Ukazuje sa, že zábezpeka na daň, ako inštitút zavedený do zákona o DPH v roku 2012, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na DPH spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, nie je viac potrebná pre efektívny boj proti daňovým podvodom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje tento inštitút vypustiť.

Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, zrušili ex lege. Daňový úrad tak vráti dotknutým subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28. februára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na DPH. Pred týmto vrátením však daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku.

K bodu 2 (§ 4 ods. 4)

Z dôvodu, že pojem dodanie podniku prípadne časti podniku je pojmom Európskej únie, nie je opodstatnené, aby sa predaj podniku riadil výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu sa odkaz na Obchodný zákonník vypúšťa.

K bodom 3, 22 a 53 (§ 4 ods. 7, § 50 a § 85kg ods. 1 a 5)

Navrhuje sa nová definícia obratu na účely zákona o DPH. Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica 2006/112/ES“). V platnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Do obratu sa tak nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

V súvislosti s novou definíciou obratu sa doplnilo do zákona prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že do obratu po 1. januári 2019 sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

Okrem toho v nadväznosti na túto zmenu definície obratu bolo potrebné rovnako upraviť aj § 50 zákona a súčasne stanoviť prechodným ustanovením spôsob výpočtu koeficientu za kalendárny rok 2018 alebo hospodársky rok, ktorý sa začal v roku 2018.

K bodu 5 (§ 8 ods. 3)

Navrhované ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH. Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH. Týmto sa znenie odseku 3 zosúlaďuje so znením článku 16 smernice 2006/112/ES.

22

K bodom 6 a 8 (§ 8 ods. 7, § 11 ods. 1 a 3)

Z dôvodu, že pojem finančný lízing, ktorý je dodaním tovaru v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES, má byť v členských štátoch vykladaný jednotne, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa predmetné ustanovenie vypúšťa.

Z rovnakých dôvodov sa vypúšťa zo zákona aj ustanovenie týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho, ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.

K bodom 7, 16 a 53 (§ 9a, § 22 ods. 10 a § 85kg ods. 3)

Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov, musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

Navrhovaná úprava v súlade so smernicou 2016/1065 rozlišuje uplatňovanie pravidiel DPH v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie.

V prípade, že v čase vystavenia poukazu je známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz. Ako príklad možno uviesť poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike, keďže v takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby (§ 16 ods. 1 zákona), ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu. Následné prevody jednoúčelového poukazu zdaniteľnou osobou konajúcou vo svojom mene sa na účely pravidiel DPH budú považovať za dodanie prislúchajúceho tovaru alebo služieb, pričom samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz už nebude považované za samostatnú transakciu na účely DPH.

V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb. Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, bude sa v týchto prípadoch mať za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ostatné pravidlá DPH, vzťahujúce sa na prevod jednoúčelových poukazov ostávajú nezmenené.

Naopak, ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený

23

poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby.

V súlade s článkom 73a smernice 2016/1065 sa v § 22 ods. 10 navrhuje, aby základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bez toho, aby bol dotknutý § 22 ods. 1, bola suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, navrhuje sa, aby základom dane bola suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.

Navrhované úpravy sa budú vzťahovať na poukazy vydané po 31. decembri 2018.

K bodom 9 až 13 a 37 (§ 16 ods. 14 až 20 a § 68)

V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica „2017/2455“), dochádza o. i. k zmene pôvodného článku 58 smernice 2006/112/ES, ktorý upravuje miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej len „vybrané digitálne služby“) pre nezdaniteľné osoby.

V súčasnosti platné pravidlá, ktoré sú transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Ukázalo sa však, že takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.

V kontexte tejto zmeny sa navrhuje v § 16 ods. 14 zákona stanoviť miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Podľa navrhovaných zmien bude miesto dodania týchto služieb členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.

Navrhovaná úprava však v § 16 ods. 16 zákona dáva takýmto poskytovateľom právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.

Predkladanými zmenami sa tak sleduje zníženie administratívneho zaťaženia pre tých poskytovateľov vybraných digitálnych služieb, ktorých dodania nezdaniteľným osobám do iných členských štátov možno charakterizovať ako príležitostné. Keďže takíto poskytovatelia by vo väčšine prípadov nemali byť registrovanými platiteľmi dane podľa § 4, v prípade, že sa nerozhodnú uplatňovať ako miesto dodania miesto usadenia nezdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom vybranej digitálnej služby, na dodania predmetných služieb nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte nebudú uplatňovať DPH (miesto dodania služby je

24

v tuzemsku, poskytovateľ služby nie je platiteľom dane). Ak by však boli registrovanými platiteľmi dane, dodania týchto digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v inom členskom štáte budú podliehať DPH podľa sadzby platnej pre dodania predmetných služieb v Slovenskej republike.

V súvislosti s navrhovanou zmenou miesta dodania vybraných digitálnych služieb sa v § 68 spresňuje, že uplatňovanie osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b sa bude vzťahovať len na vybrané digitálne služby, ktorých miestom dodania je členský štát, v ktorom je usadená nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby.

K bodu 14 (§ 22 ods. 5)

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

K bodu 15 (§ 22 ods. 9 písm. h/)

Ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH majú zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípadoch, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie DPH. Na základe praktických poznatkov sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, o členov združení príp. družstiev.

K bodom 17 až 20, 42 a 53 (§ 38 ods. 1, 2, 5, 7 a 8, § 69 ods. 12 písm. c), § 85kg ods. 4)

V § 38 zákona dochádza k dvom zásadným zmenám, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti.

Prvá zásadná zmena sa týka obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane (odsek 8). Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení kúpnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu). To, či je stavba resp. jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel.

Z rovnakých dôvodov sa navrhuje aj druhá zásadná zmena spočívajúca v obmedzení práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie (odsek 5). Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) bude platiteľ dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.

V záujme dodržania zásady legitímneho očakávania sa navrhuje, aby sa táto zmena týkala len tých zmluvných vzťahov (napr. zmlúv o nájme bytu), ktoré budú uzatvorené po nadobudnutí účinnosti zákona. Ak k zmluvám uzatvoreným do účinnosti zákona budú uzatvorené dodatky po 1. januári 2019 a na ich základe vznikne nový záväzkový vzťah, vzťahuje sa na tieto zmluvy ustanovenie odseku 5 v znení účinnom od 1. januára 2019.

25

Právnu oporu pre túto zmenu (odsek 5) možno nájsť v judikatúre Súdneho dvora EÚ (rozsudky vo veci C-381/97 Belgocodex, C-487/01, C-7/02 Gemeente Leusden a Holin Groep BV cs). Súdny dvor rozhodol, že článok 13 C Šiestej smernice (v súčasnosti platný článok 137 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES) dáva členským štátom možnosť udeliť zdaniteľným osobám právo voľby zdaňovať prenájom nehnuteľnosti, no zároveň má aj právo obmedziť rozsah tohto práva, prípadne ho aj zrušiť.

Zároveň sa navrhuje v odseku 1 stanoviť po novom podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní stavby resp. jej časti (pojem „stavba“ je pojmom EÚ). Zachované ostáva 5-ročné obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu.

Podľa názoru generálneho advokáta vo veci C-308/16 Kozuba Premium Selection smernica o DPH umožňuje zdaniť nielen dodanie „nových“ budov, ale aj dodanie „použitých alebo starých“ budov, ale len vtedy, ak boli tieto použité alebo staré budovy prestavané do takej miery, že ich v skutočnosti možno považovať za nové. Prestavba budovy má z tohto hľadiska rovnakú ekonomickú funkciu (vytvorenie pridanej hodnoty), akú kedysi mala pôvodná výstavba. Z uvedeného dôvodu v intenciách spomínanej judikatúry bude zdaneniu podliehať nielen dodanie novej stavby (zdaneniu bude podliehať dodanie stavby pokiaľ neuplynie 5 rokov od jej prvej kolaudácie alebo prvého užívania stavby), ale aj dodanie staršej stavby, pri ktorej došlo k zmene účelu používania, avšak len za predpokladu, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 40 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác, a taktiež dodanie zrekonštruovanej stavby za predpokladu, že stavebné práce predstavovali najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác. Pre naplnenie tohto zámeru bolo nevyhnutné zákonom stanoviť, čo sa považuje za „hodnotu stavby pred začatím stavebných prác“. Vzhľadom na to, že predmetom prestavby resp. rekonštrukcie sú najmä staré budovy, pri ktorých už nie je možné zistiť ich pôvodnú hodnotu, navrhuje sa, aby hlavným ukazovateľom pre porovnanie bola hodnota stavby na voľnom trhu v čase pred prestavbou. Pri určovaní hodnoty vo vzťahu k porovnateľnej stavbe je potrebné brať do úvahy kritérium umiestnenia stavby a časové kritérium. Uplatnenie oslobodenia od dane pri uvedených stavbách je možné až po uplynutí 5 rokov od kolaudácie vzťahujúcej sa na zmenu účelu používania stavby alebo na rekonštrukciu predmetnej stavby.

Navrhuje sa v odseku 7 osobitne upraviť podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, bytového apartmánu alebo nebytového priestoru. Ak platiteľ dane bude predávať samostatne jednotlivý byt, bytový apartmán alebo nebytový priestor, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby bude brať do úvahy ich prvé užívanie povolené na základe kolaudácie budovy. Po dobu 5 rokov odo dňa prvej kolaudácie platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, a náklady na tieto stavebné práce budú najmenej 40 % z ich hodnoty pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia, ktorou sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa bude na základe stavebného povolenia rekonštruovať (opravovať) budova resp. spoločné priestory budovy alebo sa budú rekonštruovať jednotlivé byty, nebytové priestory alebo apartmány a náklady na stavebné práce budú predstavovať najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia po vykonaní stavebných zmien.

Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40 %) dodávaného bytu, nebytového priestoru príp. apartmánu vychádzať zo stavebných nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmány podľa ich podlahovej plochy.

26

K bodom 23, 24 a 54 (§ 54 ods. 4, § 54a ods. 2 a príloha č. 1)

Navrhuje sa spresnenie opisu dane na vstupe (DV), ktorou je obstarávacia cena investičného majetku. Obstarávacou cenou je potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu).

Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu.

V tejto súvislosti bolo nevyhnutné v § 54 a § 54a zákona stanoviť pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.

K bodom 25, 26 a 54 (§ 54c, § 54d, § 68d ods. 6 a príloha č. 1)

Navrhuje sa v § 54d zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie. Praktické poznatky ukazujú, že chýbajú pravidlá, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie.

Táto úprava však neznamená prevzatie článku 168a ods. 2 smernice 2006/112/ES do zákona o DPH. V prípade prevzatia tohto článku do zákona o DPH by bol platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie.

Úprava odpočítanej DPH podľa navrhovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) zákona.

K bodom 30 až 35 (§ 59 ods. 3 až 6 a § 60 ods. 2 a ods. 5 až 9)

V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade o kúpe tovaru.

Očakáva sa, že obe opatrenia povedú k podpore cestovného ruchu na Slovensku.

K bodu 36 (§ 62 ods. 1)

Navrhuje sa nahradiť forma preukazovania splnenia podmienky reciprocity na elektronické potvrdenie, ktoré bude Daňovému úradu Bratislava zasielať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.