Zákon o výkone väzby 221/2006 účinný od 01.02.2012 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

18

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uzná vania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahàňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v platnom znení. (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). Účelom tohto rámcového rozhodnutia je vytvoriť pravidlá, podľa ktorých členský štát s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby uzná rozsudok a vykon á trest odňatia slobody. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidl á, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva a vykonáva rozsudky na svojom území. Tento cieľ rámcového rozhodnutia je určujúci aj pre obsah návrhu zá kona.

Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne platí, že aj v tomto prípade ide vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) o špeciálnu právnu úpravu, a teda apliká cia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.

Návrh zákona sa týka trestných sankcií (tresty, ochranné opatrenia), ktoré sú spojené s odňatím slobody - trestu odňatia slobody a ochranných opatrení spojených s odňatí m slobody, ktorými sú detencia a ochranné liečenie ústavnou formou.

Návrh zákona vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí o trestnej sankcii (vykonávajúci štát) a podmienky za akých mô že súd Slovenskej republiky odovzdať svoje rozhodnutie o trestnej sankcii do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Jedným zo základných cieľov rámcového rozhodnutia je uľahčenie justičnej spolupráce, preto návrh zákona zakotvuje priamy styk justičných orgánov členských štátov, t.j. súdov (bez ingerencie ústredných orgánov), rovnako zohľadňuje aj požiadavky na obmedzenie množstva úradne prekladaných dokumentov, ako aj čo najširšie mož nosti komunikácie justičných orgánov (elektronicky, listinne).

Okrem obojstrannej trestnosti skutku ako základnej a všeobecnej podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike, je podľa návrh zákona ďal šou podmienkou jeho uznania a výkonu skutočnosť, že odsúdený má štátne občianstvo Slovenskej republiky a obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V osobitných prípadoch možno na základe žiadosti justičného orgánu členského štátu prevziať výkon rozhodnutia aj bez splnenia uvedených podmienok pri splnení všeobecnej podmienky, že taký to postup je vhodný a účelný z hľadiska nápravy odsúdeného. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky bude vždy riadiť prá vnym poriadkom Slovenskej republiky.

V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydá vacej väzby aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona (čl. I).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými z ákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá ná roky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nakoľko ide o prebratie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v prá ve Európskej únie:

v primárnom

kapitola 4 a kapitola 5 Hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Eur ópskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahàňajú ce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vz ájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

5. decembra 2011

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedný ch za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neurčená

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 aþ 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súlade čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonávalo.

Prípadné výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K čl. I

(návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii)

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgá nov Slovenskej republiky pri odovzdaní rozhodnutia o trestnej sankcii spojenej s odňatím slobody na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu Európskej únie za účelom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdeného a uznávaní a výkone takého rozhodnutia vydaného s údom iného členského štátu v trestnom konaní.

V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifik ácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie v zmysle čl. 29 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

K § 2

V súlade s čl. 26 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje vzťah zákona k medzinárodným zmluvám upravujú cim odovzdanie odsúdených osôb. Zákon nahrádza použitie označených medzinárodných zmlúv alebo ich príslušných častí vo vzájomnom vzťahu k členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie. Ide o obdobný postup ako v prí pade konania o európskom zatýkacom rozkaze, kedy rámcové rozhodnutie nahrádza použitie označených medzinárodných zmlúv vo vzájomnom vzťahu medzi členskými štátmi Európskej únie.

K § 3

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: rozhodnutie, trestná sankcia spojená s odňatím slobody, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a obvyklý pobyt.

Rozhodnutím je potrebné účely tohto zákona rozumieť odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody. Týmito inými rozhodnutiami sú rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, o výkone náhradného trestu odňatia slobody za nevykonan ý trest domáceho väzenia, nevykonaný trest povinnej práce alebo nevykonaný peňažný trest.

Trestnou sankciou spojenou s odňatím slobody je potrebné na účely tohto zákona rozumieť trest odňatia slobody, detenciu a ochrannú liečbu ústavnou formou.

Definície pojmov „štát pôvodu“, „vykonávajúci štát “, „justičný orgán štátu pôvodu“ a „vykonávajúci justičný orgán“ sú pojmy právnym poriadkom zaužívané.

Obvyklým pobytom je potrebné rozumieť trvalý pobyt alebo prechodný pobyt.

K § 4

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie mož no uznať a vykonať v Slovenskej republike len, ak je splnen á podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto plat í, ak odsek 2 až 3 neustanovia inak. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania euró pskeho zatýkacieho rozkazu (zákon č.154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), príkazu na zaistenie majetku (zákon č. 650/2005 Z . z. vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zá kon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), alebo peňažných sankcií (zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňaž nej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) u vybraných kategórii trestných činov sú d neposudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti. Pri splnení podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 súd nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a ak nie je iný dôvod na odmietnutie uznania a vykonania rozhodnutia podľa § 14, súd musí rozhodnúť o uznaní a vykonaní rozhodnutia. Ak nie sú splnené podmienky pre uznanie a vykonanie rozhodnutia bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle odsekov 2 a 3, potom súd uzná a vykon á rozhodnutie vydané v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štá tu, teda Slovenskej republiky.

Ïalšie podmienky pre uznanie a výkon rozhodnutia v Slovenskej republike sú vyjadrené v odseku 1 v p ísmenách a) až c). Odsúdený je občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahč eniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie na území Slovenskej republiky (p ísm. a)) alebo ak odsúdený je občanom Slovenskej republiky nemá miesto obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky, ale bude po výkone trestnej sankcie vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom alebo správnom konaní v inom členskom štáte EU na územie Slovenskej republiky (písm. b)). V súlade s rámcovým rozhodnutím, sa umožňuje uznať a vykonať rozhodnutie na území Slovenskej republiky aj v prípade, ak nie je naplnená požiadavka občianstva odsúdeného, ale odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo členského štátu a súd podľa postupu stanovenom v § 13 vysloví sú hlas s prevzatím rozhodnutia do Slovenskej republiky. V tomto prípade nemusí ísť o občana Slovenskej republiky, pričom platí všeobecná podmienka, že pre udelenie súhlasu s prevzatím výkonu rozhodnutia musí byť výkon rozhodnutia v Slovenskej republike vhodný a účelný z hľadiska nápravy odsúdené ho s ohľadom na preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie na území Slovenskej republiky.

K § 5

Ustanovuje sa, ž e pri overovaní skutočností podľa § 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní rozhodnutia a v pr ípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pôvodu na základe žiadosti súdu, ktorý má rozhodnúť o uznaní a výkone, prípadne z jeho vlastného šetrenia. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného rozhodnutia spravidla nevyž aduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu, ktoré ak je riadne vyplnené justičným orgánom štátu pôvodu, má obsahovať všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebráni tomu, aby si s úd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho rozhodnutia. Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia, ktorá mala zjednodušiť a urýchliť proces uznávania cudz ích rozhodnutí, očakávať len v ojedinelých a výnimočných prípadoch.

K § 6

Ustanovuje sa postup pre odovzdanie výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii vydan ého slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým z dôvodu vhodnosti a účelnosti takéhoto postupu pokiaľ ide o zaistenie úspe šného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby s ohľadom na skutočnosť, že možnosti nápravy odsúdeného, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky sú vo v ýkone trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody na území Slovenskej republiky obmedzené. Uvedené platí najmä s ohľadom na jazykovú bariér u, spoločenské rozdiely a tým spôsobenú izoláciu odsúdeného.

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňaž nej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy súd zasiela rozhodnutie na uznanie a výkon do iného člensk ého štátu prostredníctvom ústredného orgánu, ktorým je ministerstvo spravodlivosti; navrhuje sa, aby rozhodnutia s osvedčeniami zasielali inému členskému štátu priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neráta s možnosťou určiť ako kontaktný bod ústredný orgán na účely administratívneho zasielania a prijímania rozhodnutí.

V odseku 1 sa vymedzujú podmienky pre odovzdanie rozhodnutia v súlade s rámcovým rozhodnutím. Ide o podmienky viazané na občianstvo odsúdenej osoby, resp. na vzájomnú dohodu príslušných orgánov štátu p ôvodu a vykonávajúceho štátu.

V odseku 2 je vyjadrený účel pre odovzdanie rozhodnutia na uznanie a výkon v inom členskom štáte, ktorým je vhodnosť a účelnosť takéhoto postupu pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsú deného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. Návrh na odovzdanie rozhodnutia do iného členského štátu môže súdu podať odsúdený alebo príslušný orgán členského št átu, pričom sa stanovuje, že súd týmto návrhom nie je viazaný. S ohľadom na doterajšie praktické skúsenosti s vykonávaním Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983 je možné očakávať, že súd bude spravidla konať na návrh odsúdeného, resp. na návrh členského štátu, ktorého je odsúdený občanom. Súd môže odovzdať vý kon rozhodnutia aj bez návrhu.

V odseku 3 sa stanovujú požiadavky na súhlas odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia. Na rozdiel od režimu podľa Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983, v rámci ktorého bol súhlas odsúdeného základnou podmienkou pre odovzdanie výkonu rozhodnutia do iného štátu, v režime rámcového rozhodnutia a teda aj návrhu zákona sa súhlas odsúden ého nevyžaduje, ak ide o odovzdanie výkonu rozhodnutia do členského štátu, ktorého je odsúdený občanom, má v ňom obvyklý pobyt, alebo do ktorého má byť vyhostený. Rovnako sa súhlas odsúdené ho nevyžaduje, ak odsúdený ušiel alebo sa inak vrátil do členského štátu z dôvodu trestného stíhania alebo po vydaní rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

V odseku 4 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, že výkon rozhodnutia možno sú časne odovzdať vždy len do jedného členského štátu.

K § 7

Stanovuje sa postup súdu pred odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štátu. V rámci tohto postupu súd zabezpečí s úhlas odsúdeného s odovzdaním rozhodnutia, ak sa pre odovzdanie rozhodnutia súhlas vyžaduje, a to vypočutím po poučení odsúdeného o dôsledkoch takéhoto postupu. Súčasne sa stanovuje, že udelený súhlas nie je možné vziať späť. S ohľadom na vymedzenie prípadov v § 6 ods. 3, v ktorých sa sú hlas odsúdeného nevyžaduje, možno konštatovať, že súhlas odsúdeného pre odovzdanie výkonu rozhodnutia bude potrebný len v ojedinelých prí padoch – ak odsúdený nebude mať obvyklý pobyt v danom členskom štáte, ktorého je občanom a nebude mu popri treste odňatia slobody súčasne uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky po ukončení výkonu trestu odňatia slobody.

V odseku 2 sa upravuje postup súdu v prípadoch, v ktorých sa nevyžaduje súhlas odsúdené ho s odovzdaním výkonu rozhodnutia. V týchto prípadoch súd zistí stanovisko odsúdeného, ak ide o odsúdeného, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky. Je možné očakávať, ž e stanovisko odsúdeného bude spravidla súčasťou návrhu odsúdeného na odovzdanie výkonu rozhodnutia.

V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím upravuje povinnosť súdu konzultovať zá mer odovzdať výkon rozhodnutia do iného členského štátu s príslušným orgánom členského štátu, ktorým bude spravidla príslušný súd určený podľa notifikácie členského štá tu oznámený Rade Európskej únie v prípadoch ak nejde o občana členského daného štátu, resp. o odsúdeného bez obvyklého pobytu v danom členskom štáte alebo preukázateľných rodinných, sociálnych alebo pracovných väzieb, ktoré môžu prispieť k uľahč eniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie na území daného členské ho štátu. V prípade nejasnosti k určeniu príslušného orgánu daného členského štátu môže súd požiadať o s účinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 28), alebo použiť kontaktné body Európskej justičnej siete (§ 22 ods. 1). K žiadosti o vyjadrenie je potrebné priložiť stanovisko odsúdeného k odovzdaniu vý konu rozhodnutia.

V odseku 4 sa umožňuje súdu konzultovať zámer odovzdať výkon rozhodnutia do iného členského štátu s prí slušným orgánom členského štátu aj v iných prípadoch (§ 6 ods. 1 písm. a) alebo b)). Účelom takejto komunikácie, ktorá predchádza samotnému odovzdaniu vý konu rozhodnutia do iného členského štátu, je v prípade pochybností súdu, overiť vhodnosť a účelnosť takéhoto postupu z hľadiska nápravy odsúdeného.

V odseku 5 sa upravuje postup v prípade, ak vykonávaj úci justičný orgán v rámci konzultácie, ktorá predchádza odovzdaniu výkonu rozhodnutia súdu oznámi, že prevzatie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho štátu nepovažuje za účelné a vhodné pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. Stanovuje sa, že súd v takomto prípade od svojho zámeru odovzdať výkon rozhodnutia ust úpi.

V odseku 6 sa upravuje postup súdu v rámci ktorého súd môže aj pred odovzdaním vý konu rozhodnutia, teda pred samotným zaslaním rozhodnutia s osvedčením do iného členského štátu, požiadať príslušný orgán o zadržanie odsúdeného a o jeho vzatie do väzby, alebo prijatie iné ho opatrenia na zabezpečenie toho, aby odsúdený zostal do prijatia rozhodnutia o uznaní a výkone na území daného členského štátu. Súd tak urobí, ak považuje takýto postup za potrebný za úč elom zabezpečenia výkonu svojho rozhodnutia v inom členskom štáte.

K § 8

Stanovujú sa postup súdu pre odovzdanie výkonu rozhodnutia do iného členského štátu. Súd za týmto účelom zasiela príslu šnému vykonávajúcemu justičnému orgánu rovnopis rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestn á sankcia spojená s odňatím slobody a riadne vyplnené osvedčenie, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona; uvedené písomnosti súd súčasne zasiela ministerstvu za účelom plnenia úloh ministerstva v súvislosti s hodnotením implementácie a vykonávania rámcové ho rozhodnutia. Súd súčasne zasiela vyhlásenie odsúdeného o súhlase, ak sa súhlas vyžaduje, v ostatných prípadoch, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky, zasiela stanovisko odsúdeného.

V odseku 2 sa stanovuje, že súd po odovzdaní výkonu rozhodnutia (zaslaní rozhodnutia s osvedčením) doručí odsúdenému ozná menie o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2. Ak sa odsúdený nenachádza na území Slovenskej republiky, oznámenie zasiela súd spolu s rozhodnutím a osvedčením vykonávaj úcemu štátu.

V odseku 3 sa umožňuje súdu požiadať vykonávajúci justičný orgán o oznámenie podmienok pre úpravu a dĺžku trestu podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Uvedený postup má opodstatnenie najmä vo vzťahu k tým členským štátom, ktorých trestnoprávny systém môže zakladať významné rozdiely čo do druhu a dĺžky trestov odňatia slobody v porovnaní s úpravou Trestn ého zákona, v spojení s právomocou vykonávajúceho štátu k premene a úprave dĺžky trestu podľa svojho právneho poriadku. Ak súd oznámenú predpokladanú ú pravu druhu a dĺžku trestu podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu nepovažuje za dostatočnú z hľadiska naplnenia účelu trestu, môže rozhodnúť o späťvzatí odovzdania vý konu rozhodnutia podľa § 9 ods. 1 písm. b)

Súd pre účely odovzdania výkonu svojho rozhodnutia zabezpeč uje preklad osvedčenia do jazyka podľa § 23, t.j. do štátneho jazyka daného členského štátu, alebo do jedného zo štátnych jazykov daného členského štátu ak ich má viacero, alebo aj do iné ho jazyka ak daný členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade umožnil zasielanie osvedčení aj v inom jazyku, najčastejšie v anglickom. V prípade nejasnosti k jazykovému režimu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 28).

K § 9

Stanovujú sa podmienky pre späťvzatie osvedčenia. Právna úprava späťvzatia odovzdania vý konu rozhodnutia umožňuje súdu reagovať na prípadné excesy, ktoré môžu nastať v procese uznania rozhodnutia v inom členskom štáte, kedy iný členský štát môže v súlade rámcový m rozhodnutím upraviť trestnú sankciu tak, že táto nebude plniť pôvodne zamýšľaný účel, resp. pri jej premene nedodrží podmienku proporcionality a pod. Súd tak môže vykonať aj v prípade, ak vykonávajúci justičný orgá n oznámi súdu, že rozhodnutie uzná a vykoná len čiastočne a nedôjde k dohode o takomto postupe alebo v prí pade, ak vykonávajúci justičný orgán po doručení rozhodnutia s osvedčením oznámi, že prevzatie výkonu rozhodnutia nepovažuje za účelné a vhodné pokiaľ ide o zaistenie úspešného zač lenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby.

V odseku 2 sa stanovuje, že späťvzatie osvedčenia musí súd odôvodniť. V odseku 3 sa upravuje informačná povinnosť súdu voči ministerstvu.

K § 10

Upravujú sa dôsledky odovzdania rozhodnutia o trestnej sankcii spojenej s odňatím slobody do iného členského štátu na jeho výkon v Slovenskej republike, pričom sa ustanovuje, že jeho výkon nie je možné nariadiť alebo v ňom pokračovať.

Odsekoch 2 a 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu mož no vo výkone odovzdaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky pokračovať.

Súčasne sa stanovuje, že doba strávená vo väzbe alebo vo výkone trestnej sankcie vo vykonávajúcom štáte sa započítava do trestu.

K § 11

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informova ť vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach v dôsledku ktorých sa rozhodnutie stáva na území Slovenskej republiky v plnom alebo v čiastoč nom rozsahu nevykonateľným. Súčasne sa upravuje informačná povinnosť súdu voči ministerstvu.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde naprí klad o informácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia konzultovať vec s orgánom štátu pô vodu, resp. akýchkoľvek iných informácií, ktoré vykonávajúci justičný orgán môže považovať za nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

K § 12

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy rozhodnutie iného členského štátu prijíma ministerstvo spravodlivosti sa navrhuje, aby tieto rozhodnutia prijímali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán.

Vecne príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia bude krajský súd, pričom jeho miestna príslušnosť sa bude odvíjať od obvyklého pobytu odsúdeného, resp. od miesta výkonu trestu odňatia slobody. V iných prípadoch, teda ak obvinený nebude mať obvyklý pobyt na územ í Slovenskej republiky, resp. ak nebude vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, navrhuje sa príslušnosť Krajského súdu v Bratislave.

Právomoc krajských súdov sa bude vzťahovať aj na všetky následné rozhodnutia vydané počas výkonu trestnej sankcie.

V odseku 3 sa upravuje postup súdu, ktorému je doručené rozhodnutie s osvedčením, pričom nejde o súd príslušný podľa odseku 1, a jeho informačná povinnosť vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu o prípadnom postúpení veci vecne a miestne príslušnému súdu.

K § 13

Stanovuje sa postup pre rozhodnutie príslušného súdu o žiadosti prí slušného orgánu členského štátu s prevzatím výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky pre prípady, na ktoré sa v zmysle rámcového rozhodnutia vyžaduje súhlas vykonávajúceho justičného orgá nu. Pri rozhodovaní súd zváži predovšetkým, či prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky osoby ktorá nie je občanom Slovenskej republiky je vhodné a účelné z hľadiska zabezpečenia nápravy odsúdeného s prihliadnutím na preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby odsúdeného na území Slovenskej republiky, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy po čas výkonu trestu na území Slovenskej republiky. Súčasne sa stanovuje, že súd si pred prijatím rozhodnutia o žiadosti vyžiada stanovisko ministerstva.

K § 14

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje možnosť súdu rozhodnúť o vzatí odsúdeného do väzby kedykoľ vek po doručení rozhodnutia s osvedčením až do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 520 Trestného poriadku v súvislosti s výkonom cudzích rozhodnutí podľa Trestn ého poriadku. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa špecificky upravuje možnosť súdu rozhodnúť o vzatí osoby do väzby aj pred doručením rozhodnutia s osvedčením a to na základe žiadosti justičn ého orgánu štátu pôvodu (odsek 2). Tejto žiadosti je možné vyhovieť len v prípade, ak na základe informácii obsiahnutých v žiadosti je možné dôvodne predpokladať, že sú splnené podmienky na prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky podľa § 4 ods.1. Ak existuje pochybnosť o naplnení týchto podmienok, súd by mal v tomto štádiu konania žiadosti nevyhovieť a posúdiť ju opä tovne až po doručení rozhodnutia s osvedčením. Súčasne sa upravuje povinnosť súdu informovať justičný orgán štátu pôvodu o svojom rozhodnutí a o lehote na doručenie rozhodnutia s osvedčení m.

Pre prípady podľa odseku 2 sa stanovuje lehota pre doručenie rozhodnutia s osvedčením, ktorej nedodržanie má za následok prepustenie osoby z väzby. Navrhuje sa lehota 18 dn í, ktorá korešponduje s lehotou na doručenie európskeho zatýkacieho rozkazu v prípade predbežnej väzby vyžiadanej osoby podľa § 15 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Súčasne sa stanovuje, že súd s cieľom zabrániť zmareniu účelu konania môže v týchto prípadoch súčasne uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 Trestného pori adku.

Voči rozhodnutiu o vzatí osoby do väzby bude prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný charakter.

K § 15

Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii. Krajský súd bude rozhodovať rozsudkom po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí v lehote určenej rámcový m rozhodnutím, t. j. do 90 dní od doručenia rozhodnutia s osvedčením. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu na zá klade svojej žiadosti. V odseku 3 sa stanovuje informačná povinnosť súdu v prípade nedodržania stanovenej lehoty pre prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone.

Rozsudok sa bude doručovať odsúdenému, prokurátorovi a obhajcovi, ak bol zvolený.

Voči rozsudku bude prípustné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 16; odvolaním nie je možné napadnúť dôvody, pre ktor é bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, nakoľko na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydané ho v inom členskom štáte sú príslušné výlučne orgány tohto členského štátu. Odvolanie má odkladný účinok.

K § 16

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa definujú dô vody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvody podľa odseku 1 sú dôvodmi obligatórneho odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvod podľa odseku 2 m á fakultatívnu povahu. Súčasne sa v odseku 3 upravuje v súlade s rámcovým rozhodnutím konzultačná povinnosť pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia.

K § 17

Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a vý konu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Vo všeobecnosti bude platiť pravidlo, podľa ktorého súd má ponechať uloženú sankciu v nezmenenej výmere – výnimky upravujú odseky 2 a 3.

V odseku 2 sa ustanovuje postup súdu v prípade, ak cudzie rozhodnutie ukladá trestnú sankciu, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje. V tomto prípade sa uplatní postup, podľa ktorého súdu uloží trestnú sankciu, ktorú by mohol uložiť, ak by o trestnom čine rozhodoval slovenský súd, pričom dôležitým momentom právnej úpravy je pož iadavka na to, aby takto uložená sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najvyššej miere zodpovedala pôvodne uloženej sankcii.

V odseku 3 sa ustanovuje postup súdu pre prípad, že cudzie rozhodnutie síce ukladá druhovo rovnakú sankciu, ale vo vý mere, ktorú neumožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. V tomto prípade sa uložená sankcia primerane upraví tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam podľa práva Slovenskej republiky, t. j. na hornú hranicu trestnej sadzby pre daný trestný čin podľa Trestného zákona. Ak rozhodnutie ukladá trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby je nižš ia ako upravuje Trestný zákon pre daný trestný čin, úprava dolnej hranice trestnej sadzby sa nevykoná, nakoľko platí všeobecná podmienka, že uložený trest vo vykonávajúcom štáte, nemôže byť pr ísnejší z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky ako trest uložený v štáte pôvodu (odsek 4).

K § 18

Navrhovaný § 18 predstavuje vyjadrenie požiadavky vyplývajúcej z rámcové ho rozhodnutia, aby sa výkon rozhodnutia a všetky s ním spojené dodatočné, či následné opatrenia orgánov vykonávajúceho štátu boli vykonávané podľa prá vneho poriadku vykonávajúceho štátu; v tomto prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. To znamená, ž e slovenské súdy sú oprávnené rozhodnúť o všetkých následný ch rozhodnutiach v súvislosti s výkonom trestu vrátane podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa určujú pravidlá pre zápočet väzby a výkonu trestu v štáte pôvodu a doby prevozu odsúdeného do Slovenskej republiky. V odseku 3 sa upravujú prí pady, kedy súd uznané rozhodnutie nevykoná.

K § 19

Upravujú sa dôsledky a postupy pri späťvzatí rozhodnutia a osvedč enia zo strany justičného orgánu štátu pôvodu. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje, že späťvzatie rozhodnutia s osvedčením je možné akceptovať do momentu začiatku výkonu trestu na z áklade uznaného rozhodnutia.

K § 20

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje informačná povinnosť súdu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie), vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu a ministerstvu.

K § 21

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa vymedzuje použitie zásady špeciality a okolností, za ktorých sa táto zásada neuplatní (viď Tabuľka zhody).V odseku 3 sa stanovuje postup pre vyhlásenie osoby k vzdaniu sa uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 pí sm. f), pre konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola odovzdaná osoba zo Slovenskej republiky na základe tohto zákona, so stíhaním alebo výkonom trestu od ňatia slobody pre iný trestný čin spáchaným pred odovzdaním osoby, než ktorý bol predmetom odovzdaného rozhodnutia odkazom primerané použitie ustanovení osobitného predpisu, ktor ým je zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, konkrétne § 31 až 35 označeného zákona.

K § 22

Ustanovuje sa spôsob styku justičných orgánov štátu pô vodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch bude môcť s úd využiť Európsku justičnú sieť, resp. súčinnosť ministerstva spravodlivosti podľa § 28.

V odseku 2 sa ustanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí.

K § 23

Upravuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam a žiadosti o vzatie odsúdeného do väzby podľa § 7 ods. 5. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie.

V odseku 2 sa ustanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu rozhodnutia.

V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto z ákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zat ýkacom rozkaze, resp. § 17 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 23 rámcového rozhodnutia stanovuje, že preklad samotného rozhodnutia sa spravidla nevyžaduje. Výnimku z tohto pravidla zakladá ods. 3 označeného článku rámcového rozhodnutia, v zmysle ktorého preklad rozhodnutia alebo jeho častí do jazyka podľa odseku 1 súd zabezpeč uje len na základe a v rozsahu žiadosti vykonávajúceho štátu, pričom musí ísť o členský štát, ktorý svojim vyhlásením oznámeným Rade Európskej únie oznámil, že môže po doruč ení osvedčenia a rozhodnutia požadovať jeho preklad alebo preklad tých jeho častí, ktor é sú nevyhnutné pre prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone. Preklad ostatných písomnosti spojených s konaním o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, justičné orgá ny komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.

K § 24

Upravuje sa postup a lehoty pre odovzdanie odsúdeného orgánom vykonávajúceho štátu. Navrhuje sa, aby podrobnosti odovzdania odsúdeného dojednávala a realizovala za Slovenskú republiku Národná ústredňa Interpol. V odseku 2 sa zhodne s ú pravou odovzdania vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze upravujú okolnosti, za ktorých sa odovzdanie odsúdeného nevykoná a súčasne sa stanovuje lehota pre realizáciu odovzdania po odpadnutí dô vodov podľa odseku 2.

K § 25

Upravuje sa postup na podanie ž iadosti o prevoz, náležitosti žiadosti o prevoz (odsek 1 až 3). V odseku 4 sa upravuje príslušnosť pre prijatie žiadosti o prevoz z cudziny. Súčasne sa upravuje právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o ž iadostiach o prevoze územím Slovenskej republiky a podmienky obmedzenia osobnej slobody osoby počas prevozu územím Slovenskej republiky.

Ustanovenie odseku 5 reaguje na špecifické situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Ak došlo k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušn ým orgánom členského štátu. Odsek 6 upravuje postup ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky.

K § 26

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

K § 27

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o trestnej sankcii je oprávnený len príslušný orgán štátu pôvodu. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa stanovuje, že Slovenská republika ako štát pôvodu znáša aj náklady spojené s odovzdaním osoby na územie vykonávajú ceho štátu.

K § 28

Upravuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zistenia nálež itosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.

K § 29

Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesné ho predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí. Uvedené platí najmä pre prijímanie, či vydávanie rozhodnutí po uznaní a nariadení výkonu.

K § 30

Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu; ide o prílohu č. 3.

K § 31

V záujme predchádzania prípadným výkladový m nezrovnalostiam navrhované prechodné ustanovenie rieši prípadnú kolíziu medzi novou právnou úpravou a doterajšou právnou úpravou (všeobecné ustanovenia v Trestnom poriadku), a to tak, že konania o uznaní a výkone rozhodnutí, ktoré začali predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Èl. II

(zmena a doplnenie zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone vä zby v znení zákona č. 127/2008 Z. z. a zákona č. 498/2008 Z. z.)

V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydá vacej väzby aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona (čl. I).

Èl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do z ákona zavádza vzor osvedčenia, ktoré sa bude v súlade s § 8 zasielať spolu s rozhodnutím, ktorého uznanie a výkon sa má realizovať v inom členskom štáte. Nakoľko ide o vzor, nie je vylúčené použitie aj vzhľadovo odlišného formulára, ktorý však musí spĺňať obsahové náležitosti ustanovené týmto zákonom.

Vzor osvedčenia súčasne zohľadňuje aj zmeny vykonané rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vz ájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

K prílohe č. 2

V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do zákona zavádza vzor oznámenia o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktoré sa bude v súlade s § 8 zasielať odsúdenému, ak sa odsúdený nachádza na území štátu pôvodu, alebo v iných prípadoch vykonávajúcemu štátu spolu s rozhodnutím a osvedčením za účelom vyrozumenia odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štá tu.

K prílohe č. 3

V transpozičnej prílohe sa uvá dza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahàňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

V Bratislave, 14. septembra 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone väzby

23D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 sa predložil do legislatívneho procesu návrh nového zákona o výkone väzby.

Zaistenie osoby na účely trestného konania prostredníctvom väzby predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorú v čl. 17 ods. 1 každému zaručuje Ústava Slovenskej republiky. V čl. 17 ods. 2 ďalej uvádza, že nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do väzby možno podľa čl. 17 ods. 5 vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Týmto zákonom je Trestný poriadok, ktorý okrem iného upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri zaistení osôb, resp. stanovuje, že spôsob výkonu väzby upravuje osobitný predpis.

V súčasnosti je spôsob výkonu väzby upravený zákonom č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z., ktorého účinnosťou bol vytvorený právny rámec výkonu väzby, ako aj vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 500/2002 Z. z.

Proces rekodifikácie trestno-právnych predpisov a jeho zavŕšenie v podobe nového Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj významné spoločenské trendy a zmeny v prístupe a filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon o výkone väzby, ktorý by na uvedené skutočnosti primerane reagoval. Návrh zákona bude stanovovať nevyhnutný rozsah obmedzenia základných práv obvinených, ich jednotlivé práva a povinnosti, ako aj zaobchádzanie s nimi takým spôsobom, aby výkon väzby zodpovedal účelu väzby ako zaisťovaciemu úkonu.

Proces demokratizácie a transformácie, ako aj budovanie demokratického právneho štátu po roku 1989, priniesli so sebou požiadavky na kvalitu trestno-právnej ochrany spoločenských vzťahov. Politické, spoločenské a ekonomické zmeny sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, vrátane oblasti trestného práva a následne aj väzenstva. Zmeny sa premietli v postupnom faktickom prehĺbení humanizácie a demokratizácie výkonu väzby.

Primárnymi cieľmi novej kodifikácie zákona o výkone väzby sú:

1.zabezpečiť širšiu ochranu práv a slobôd občana v podmienkach výkonu väzby, resp. rozšírenie práv obvinených, zvláštny dôraz pritom klásť na zachovávanie ľudskej dôstojnosti,

2.zabezpečiť celkové posilnenie právneho postavenia obvinených,

3.orientovať zaobchádzanie s obvinenými tak, aby výkon väzby nebol vnímaný ako sankčný, ale výlučne ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania; vytvoriť a následne zabezpečiť realizáciu programov činností (vzdelávanie, záujmová a športová činnosť, prípadne práca) pre obvinených tak, aby mohli zmysluplne využívať voľný čas a pri dlhodobej väzbe aby sa zabránilo postupnej degradácii ich osobnosti,

4.vytvoriť podmienky na dôsledné uplatňovanie zásady prezumpcie neviny a ďalšiu humanizáciu a demokratizáciu podmienok výkonu väzby s dôrazom na zásadu, že obvineného možno obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na výkon väzby nemôžu uplatniť.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Zmeniť celkovú filozofiu chápania výkonu väzby ako inštitútu, ktorý má v súčasnosti fakticky skôr charakter sankčný, aj napriek v právnom poriadku zakotvenej zásade prezumpcie neviny, a chápať ho výlučne ako inštitút so zaisťovacím charakterom.

2.Vytvoriť právne, ekonomické a personálne podmienky na ďalšie prehlbovanie humánneho a ústretového zaobchádzania s obvinenými a aplikáciu účinných moderných prístupov.

3.Obmedziť práva obvinených a uložiť im povinnosti len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie účelu väzby a umožnenie realizácie činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

4.Vytvoriť moderný a efektívny systém výkonu väzby porovnateľný s európskym štandardom, ktorý rešpektuje príslušné medzinárodné konvencie a súčasne zohľadňuje kultúrne a spoločenské špecifiká Slovenska.

Nová kodifikácia rešpektuje neprekročiteľné limity dané Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd, medzinárodnými dohovormi a zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifikácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy. Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd predstavuje ústavný základ legitimity štátu, ako štátu demokratického a právneho, štátu, ktorý je členom Európskej únie.

Nová kodifikácia výkonu väzby vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotlivých inštitútov v rámci výkonu väzby a z dostupných poznatkov a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch.

Účel výkonu väzby je formulovaný tak, aby korešpondoval so zaisťovacím charakterom väzby a jeho podstatou je zaistiť obvineného na účely trestného konania z dôvodov, ktoré uvádza Trestný poriadok.Vo významnej oblasti, akou sú práva obvinených, sa navrhuje stanoviť širšiu ochranu, resp. rozšírenie práv obvinených, s cieľom odstrániť existujúcu tvrdosť a rozsiahle obmedzenia vo väzbe v porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba je v súlade s novou filozofiou upravená ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, a nie ako inštitút sankčný, zvláštny dôraz sa pritom kladie na zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené návrh predpokladá obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na účel väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať.

Každému obvinenému vo väzbe sú garantované rovnaké práva.

Ide o základné sociálne práva ako sú ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobná hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u obvinených mladistvých a žien.

V oblasti práva návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so snahou udržiavať a podporovať najmä vzťahy obvineného s primárnym sociálnym prostredím. Obvinený bude mať právo raz za tri týždne na hodinovú návštevu.

Novým právom, ktoré sa bude uplatňovať, je právo telefonovať a tiež takýmto spôsobom sa bude napomáhať udržiavať pozitívne sociálne kontakty.

Vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov a liekov, na identifikáciu ktorých nemajú ústavy vhodné detekčné prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä takých, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb, do ústavov, nevynímajúc hrozbu uskutočnenia teroristických útokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že predajne zriadené v ústave pre obvinených sú zásobené širokým sortimentom potravín a iným nezávadným tovarom, návrh neobsahuje právo obvineného na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o podstatnú a závažnú zmenu v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby, avšak obvinení by vzhľadom na dostatočné vybavenie ústavných predajní nemali pociťovať zrušenie balíkov ako ujmu.

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti obvineným sa nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a obvineným sa poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť.

Pri úvahe upraviť právo obvineného vzdelávať sa vychádzal návrh zo skutočnosti, že obvinený je izolovaný na neurčitý čas od spoločnosti a je vystavený obmedzeniam, ktoré mu bránia v plnom rozsahu vykonávať jeho práva. Tým, že je obvinený uväznený, je obmedzený v možnosti rozširovať si svoje vzdelanie, a to by mohlo byť chápané ako určitý druh trestu. Vzhľadom na to, že väzba nemá sankčný charakter, ale len charakter zaisťovací, ústav podľa svojich podmienok umožní obvineným vzdelávať sa najmä formou individuálneho štúdia a prístupu k odbornej literatúre na základe záujmu zo strany obvinených. Okrem týchto foriem vzdelávania bude ústav pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom zabezpečovať aj krátkodobé vzdelávacie a osvetové aktivity skupinovou formou.

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných činností, vrátane športových aktivít a relaxácie a za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, sa navrhuje upraviť aj právo obvinených zúčastňovať sa na základe ponukových listov, ktoré spracúva ústav, na záujmovej a športovej činnosti.

V oblasti ochrany práv nie je dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Obvinený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom a je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby sa toto právo prísne dodržiavalo a neporušovalo sa.

V oblasti povinností a zákazov obvinených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky obvinení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon by bol v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ktoré nebudú môcť byť vzhľadom na výkon väzby uplatnené. V súčasnosti sa obvineným ukladajú povinnosti a zákazy aj vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z.), v novom zákone je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

Navrhuje sa upraviť výkon väzby diferencovaným spôsobom v rámci dvoch režimov, a to štandardného, ktorý charakterizuje uplatňovanie a plnenie práv a povinností uvedených v zákone bez akéhokoľvek zmiernenia a zmierneného, v rámci ktorého sa väzba bude vykonávať v oddieloch so zmierneným režimom. V tomto oddieli sa bude môcť obvinený v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s ostatnými obvinenými umiestnenými v oddieli so zmierneným režimom. Súčasťou oddielu so zmierneným režimom budú priestory na záujmovú (kultúrna miestnosť vybavená televíznym prijímačom), športovú a vzdelávaciu činnosť, prípadne priestory určené na činnosti smerujúce na zabezpečenie niektorých osobných potrieb obvineného (napr. miestnosť s práčkou a žehličkou, kuchynka).

V oblasti disciplinárnej praxe sa rozširuje okruh disciplinárnych trestov o trest zákazu najviac dvoch nákupov potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou nevyhnutných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu po dobu jedného mesiaca. Tento trest sa zavádza z dôvodu, že platným zákonom o výkone väzby stanovená škála disciplinárnych trestov sa v praxi ukázala ako nepostačujúca na dosiahnutie dodržiavania zákona o výkone väzby, Poriadku výkonu väzby a ústavného poriadku obvinenými.

Návrh zákona obsahuje aj mnohé ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone väzby.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematike.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

V súvislosti s prijatím zákona sa predpokladá zvýšenie výdavkov zboru v rámci časti rozpočtu pre väzenstvo rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najmä v nadväznosti na posilnenie práv osôb vo výkone väzby s dôrazom na zaisťovací, nie sankčný charakter tohto inštitútu pre potreby trestného konania s dôrazom na humanizáciu a celkové zlepšenie podmienok výkonu väzby v Slovenskej republike aj v nadväznosti na záväzky vyplývajúce zo vstupu našej krajiny do Európskej únie.

Predložený návrh zákona predpokladá v nadväznosti najmä na rozšírenie práv obvinených a ich personálne a materiálovo – technické zabezpečenie celkový dopad na štátny rozpočet, jeho zvýšenie v roku 2006 v sume o 50 617 tis. Sk , z toho

◊výdavky na personál v objeme o 12.657 tis. Sk. t.j. služobné príjmy, poistné za zamestnávateľa, s tým súvisiace výdavky na výstroj, výzbroj, zaškolenie príspevok na stravovanie a príspevok do sociálneho fondu vyplývajúce z navrhovaného zvýšenia systemizácie príslušníkov o minimálny počet 29 funkčných miest, pričom požadovaný počet 71 príslušníkov sa korigoval na uvedený počet s riešením prerozdelenia služobných činností a zabezpečenia nových úloh pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru,

◊pravidelné, každoročne sa opakujúce výdavky vo výške 9.670 tis. Sk,

◊jednorázové výdavky v prvom roku účinnosti zákona v sume 2.987 tis. Sk

◊výdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky v sume 37.960 tis. Sk. v tom

◊pravidelné výdavky vo výške 2.000 tis. Sk,

◊jednorázové výdavky v sume 35. 960 tis. Sk.

V roku 2007 a nasledujúcich sa predpokladá dopad na rozpočet ročne vo výške o 15.576 tis. Sk zvýšených výdavkov oproti v súčasnosti platnému stavu.

Výdavky na personál v roku 2007 a nasledujúcich t. j. na príslušníkov zboru majú charakter pravidelne sa opakujúcich výdavkov, (výdavky na služobné príjmy, poistné a výdavky na náhradu odevného za naturálnu výstroj, na stravovanie a príspevok do sociálneho fondu) a ich vyčíslenie zodpovedá dopadu v roku 2006 po vylúčení jednorázových výdavkov, podľa predpokladanej účinnosti zákona a v ďalších rokoch sa každoročne budú vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon väzby.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru sú najmä jednorázové výdavky súvisiace s aplikáciou zákona najmä z hľadiska zriadenia potrebných priestorov a ich vybavenia v roku nadobudnutia účinnosti zákona (zriadenie športovísk, priestorov pre pohybové, záujmové a vzdelávacie aktivity obvinených, zriadenie oddielov so zmierneným režimom a pod.), súčasne je však potrebné upozorniť na to, že ich udržiavanie, prevádzkovanie a postupná obmena si budú v ďalších rokoch vyžadovať priebežné opakujúce sa výdavky, ktoré sú kvantifikované v predpokladanej výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona t. j. od roku 2007sa predpokladá ich obmena v priebehu 10 rokov resp. výdavky na ich údržbu a udržiavanie v prevádzke v takejto podielovej výške vzhľadom na ich intenzívne využívanie z ceny zriadenia resp. obstarania.

Súčasne sa predpokladajú ďalšie výdavky pravidelne vynakladané vecného charakteru a potrebné na financovanie služieb vo vzťahu k zabezpečeniu práv cudzincov vo výkone väzby osobitne preklady dokumentov, oboznámenie s právami a povinnosťami, preklady a komunikácia v jazyku, ktorý rozumie a pod.

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne–právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov obvinených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového charakteru sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska možností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Štruktúra predpokladaných výdavkov a dopadu na štátny rozpočet je uvedená v tabuľkovej prílohe v rozlíšení pre rok predpokladaného nadobudnutia účinnosti nového zákona t. j. rok 2006 a na rok 2007 a ďalšie nasledujúce po roku účinnosti zákona.

V článku II. návrhu zákona sa stanovuje možnosť, aby minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky poveril zbor zabezpečením stráženia zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie alebo detencia, ktoré boli uložené súdom podľa Trestného zákona.

V súčasnom období je pripravovaná dohoda medzi ministrami spravodlivosti a zdravotníctva o zabezpečení ochrany objektu špecializovaného detenčného oddelenia na výkon ochrannej ústavnej psychiatrickej liečby u zvlášť nebezpečných, duševne chorých páchateľov trestnej činnosti v objektovej sústave Psychiatrickej liečebne v Sučanoch príslušníkmi zboru.

Vzhľadom na túto skutočnosť bude potrebné navýšiť systemizované počty príslušníkov v roku 2006 o 23, z toho:

◊4 funkčné miesta v 4 platovej triede (PT)

◊19 funkčných miest v 2 PT.

Mzdové náklady predstavujú ročne sumu 5.451.460,- Sk, z toho v:

4PT 1.054.480,- Sk

2PT4.396.980,- Sk.

Náklady na poistné predstavujú ročne sumu 1.755.370,- Sk, z toho v:

4PT 339.543,- Sk

2PT1.415.828,- Sk.

Náklady na tovary a služby predstavujú ročne sumu 2.724.600,- Sk.

Celkové zvýšené výdavky rozpočtu zboru na rok 2006 predstavujú sumu vo výške 9.931.430,- Sk.

Z výdavkov uvedených v roku 2006 sú výdavky na služobné príjmy (5.451 tis. Sk), odvody poistného (1.755 tis. Sk), stravovanie (239 tis. Sk) a výdavky na sociálny fond (55 tis. Sk) pravidelne, t.j. každoročne sa opakujúce.

Výdavky na výdavky na naturálnu výstroj (617 tis. Sk), inventárnu výstroj (218 tis. Sk), výzbroj (851 tis. Sk), preškolenie (683 tis. Sk), výdavky na spojovací materiál (62 tis. Sk) sú svojím charakterom jednorazové v roku nadobudnutia účinnosti zákona, resp. ich opätovný výskyt alebo potreba je rozložená na dlhšie časové obdobie (obmena materiálu podľa noriem životnosti, u naturálnej výstroje sa obmena zabezpečuje v ďalších rokoch prostredníctvom bežných transferov podľa zákona o štátnej službe a platného výnosu MS SR a pod.)

Z uvedených dôvodov v ďalších rokoch 2007 a nasledujúcich potrebné zvýšenie výdavkov rozpočtu dosahuje ročne výšku 7.747.188,- Sk, t.j. sú oproti roku 2006 nižšie o sumu jednorazových výdavkov.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Ministerstvo financií zobralo na vedomie, že finančné vplyvy návrhu, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných kapacít zboru, ktoré si ministerstvo spravodlivosti uplatňuje v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na r. 2006 až 2008.

Tabuľková časť

Výdavky na služobné príjmy a odvody poistného za zamestnávateľa na rok 2006

Tabuľka č.1(v Sk)Platová triedaPočet príslušníkovSlužobný platSpolu (p.p.* sl.p.)Za rokOdvody poistného 32,2 %SPOLU 4418 83075 3201 054 480339 5431 394 02321916 530314 0704 396 9801 415 8285 812 808SPOLU2335 360389 3905 451 4601 755 3707 206 830

Výdavky na materiálové zabezpečenie a ostatné náležitosti v rámci kategórie 630 – Tovary a služby na rok 2006

Tabuľka č. 2(v Sk)Vecná položkaKategória výdavkovPočet príslušníkovJednotková cenaS P O L U1. Naturálna výstroj*63023 26 809 616 6072. Inventárna výstroj *630239 492218 3163. Výzbroj *6302336 994850 8624. Stravovanie6302310 400239 2005. Preškolenie *6302329 700683 1006. Spojovací materiál *63023 - 62 0007. Sociálny fond 1 %63023 -54 515SPOLU za rok - 23 -2 724 600* Jednorazové výdavky v roku účinnosti novely zákona

Rekapitulácia výdavkov rozpočtu ZVJS na rok 2006

Tabuľka č. 3(v Sk)Kategórie výdavkovS P O L U610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania5 451 460620 Poistné1 755 370630 Tovary a služby2 724 600600 Bežné výdavky9 931 430

Výdavky rozpočtu zboru na roky 2006 – 2008

Tabuľka č.4(v Sk)Kategórie výdavkovR O K S P O L U200620072008610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania5 451 4605 451 4605 451 46016 354 380620 Poistné1 755 3701 755 3701 755 3705 266 110630 Tovary a služby2 107 993 * 293 715* 293 7152 695 423640 Bežné transfery616 607**246.643**246.6431 109 893600 Bežné výdavky9 931 4307 747 1887 747 18825 425 806

* každoročne sa opakujúce výdavky vynakladané v rámci výdavkov na tovary a služby v rokoch 2007 a 2008 na stravovanie a príspevok z rozpočtu na sociálny fond.

**výdavky na naturálnu výstroj v ďalších rokoch ako náhrada odievania podľa zákona č.73/1998 Z.z. a výnosu MS SR č. 23405/2004-62.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

II. Osobitná časť

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

K § 1

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je upraviť podmienky výkonu väzby, práva a povinnosti obvinených, dozor a kontrolu nad výkonom väzby.

K § 2

V súlade s medzinárodnými dokumentmi upravujúcimi problematiku ľudských práv a zaobchádzanie s obvinenými vo výkone väzby, ako aj s vnútroštátnymi právnymi predpismi, sú v tomto ustanovení vymedzené základné zásady výkonu väzby.

Zdôrazňuje sa, že obvineného možno počas výkonu väzby obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod a podmienky výkonu väzby, ako aj zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa väzba vykonáva, nemôžu uplatniť alebo ich realizácia by mohla viesť k jej mareniu.

Vo výkone väzby sa rešpektuje ľudská dôstojnosť obvineného, nesmú byť použité kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania.

Obvinený nesmie byť diskriminovaný z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 3

Vymedzujú sa miesta, kde sa bude väzba vykonávať. Rovnako ako podľa platnej právnej úpravy sa väzba bude vykonávať predovšetkým v ústavoch na výkon väzby (ďalej len „ústav“). Návrh v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby rozširuje možnosti miest na vykonanie väzby o samostatné oddelenia výkonu väzby, ktoré bude môcť zriadiť a zrušiť generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže pri ústave alebo ústave na výkon trestu odňatia slobody. V praxi to bude znamenať existenciu tzv. pobočiek výkonu väzby, ktoré sa budú nachádzať mimo sídla ústavu alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ale zároveň budú jeho organizačnou súčasťou .

V prípade, že zdravotný stav obvineného si bude vyžadovať zdravotnú starostlivosť, ktorú nebude možné zabezpečiť v ústave, alebo ak to bude potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas bude vykonávať v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

Ak zdravotnú starostlivosť nebude možné zabezpečiť v ústave, ani v nemocnici, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas bude vykonávať v inom zdravotníckom zariadení. V takom prípade stráženie obvineného bude zabezpečovať Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Ak súd podľa Trestného poriadku nariadi vyšetrenie duševného stavu obvineného, ktorý je vo väzbe, a nepostačí ambulantné vyšetrenie, obvinený sa dodá na pozorovanie do nemocnice.

K § 4 a 5

Ide o nové ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že stráženie, dozor nad obvinenými, ako aj zaobchádzanie s obvinenými a celkovo podmienky výkonu väzby zabezpečuje zbor, ktorému tieto úlohy vyplývajú zo zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Zároveň sa upravujú oprávnenia príslušníkov zboru a zamestnancov zboru vo vzťahu k zaobchádzaniu s obvinenými.

K § 6

S prihliadnutím na skutočnosť, že vzatie osoby do väzby je závažným zásahom do jej práv a slobôd sa zakotvuje, že obvineného možno prijať do väzby len na písomný príkaz súdu vydaný na základe rozhodnutia o väzbe a po overení jeho totožnosti.

Odsek 2 je novým ustanovením, v ktorom sa presne vymedzujú miesta, kde možno obvineného prijať do väzby. Obvinený sa v zásade prijíma do väzby v ústave. V praxi sa doterajšia úprava prijímania obvineného do väzby ukázala ako nedostatočná, keďže nebol určený postup prijímania obvinených, u ktorých zdravotný stav neumožňoval ich prijatie priamo v ústave. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozšíriť možnosť prijatia obvineného do väzby aj v nemocnici. Prijímanie sa vykonáva nepretržite.

Ustanovuje sa, že obvinený musí byť po prijatí do väzby preukázateľne oboznámený so svojimi právami a povinnosťami počas výkonu väzby. Zároveň sa mu v súvislosti s prijatím do väzby ukladajú určité povinnosti, a to podrobiť sa osobnej prehliadke, lekárskej prehliadke, potrebným hygienickým a protiepidemickým opatreniam.

K § 7

V tomto ustanovení sa s dôrazom na zachovávanie účelu väzby vymedzujú zásady umiestňovania obvinených do ciel. Úprava jednotlivých zásad je v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby rozsiahlejšia a precíznejšia.

Zároveň zostávajú zachované podmienky umiestnenia obvineného v cele samostatne. Ide o prípady, keď o to obvinený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky, ak o to požiada orgán činný v trestnom konaní alebo tak rozhodne riaditeľ ústavu z dôvodu ochrany bezpečnosti obvineného alebo iných osôb, alebo z iného závažného dôvodu.

K § 8

Ustanovenie na rozdiel od súčasnej právnej úpravy špecifikuje miesta, do ktorých možno obvineného počas výkonu väzby premiestniť. Ide o iný ústav, nemocnicu alebo iné zdravotnícke zariadenie.

V porovnaní s platným zákonom o výkone väzby sa okruh osôb oprávnených nariadiť premiestnenie obvineného do iného ústavu rozširuje. Premiestniť obvineného do iného ústavu možno len na písomný príkaz prokurátora alebo súdu. V odôvodnených prípadoch aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa zboru, o čom je príslušný ústav povinný upovedomiť príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Zároveň sa ústavu ukladá povinnosť informovať bezodkladne obhajcu a v prípade, ak premiestnenie obvineného trvá dlhšie ako 48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného, čím sa zamedzí znemožneniu písomného a osobného kontaktu týchto osôb s obvineným.

Do nemocnice alebo do iného zdravotníckeho zariadenia možno obvineného premiestniť s cieľom poskytnúť mu zdravotnú starostlivosť, ktorú mu nemožno zabezpečiť v ústave, na návrh lekára a s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. V prípade, že je bezprostredne ohrozený život obvineného, ústav si vyžiada súhlas na premiestnenie dodatočne.

K § 9

Návrh prevzal praxou osvedčené ustanovenia platného zákona o výkone väzby upravujúce prípady predvedenia obvineného pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd, pred osoby a orgány, ktoré v ústavoch vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti a kontrolu nad výkonom väzby.

V § 4 ods. 4 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je stanovená súčinnosť probačného a mediačného úradníka so zborom vo vymedzených prípadoch. Na základe uvedeného návrh rozširuje okruh osôb, pred ktoré možno obvineného v ústave predviesť, a to o probačného a mediačného úradníka. V prípade, že ide o obvineného v kolúznej väzbe, bude sa na prevedenie obvineného pred probačného a mediačného úradníka vyžadovať súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Okruh osôb, pred ktoré možno obvineného predviesť mimo ústav v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby zostáva zachovaný.

Na vykonanie úkonov trestného konania mimo ústavu sa obvinený odovzdáva policajtovi len so súhlasom príslušného prokurátora alebo súdu. Od odovzdania až do návratu obvineného do ústavu zodpovedá za jeho stráženie ten orgán, ktorému bol obvinený odovzdaný.

DRUHÁ HLAVA

ZAOBCHÁDZANIE

K § 10

Návrh v tomto ustanovení, v súlade s Európskymi väzenskými pravidlami, zavádza nový inštitút - zaobchádzanie, ktorý definuje ako súhrn aktivít, ktoré sa vykonávajú s obvinenými. Účelom týchto aktivít založených na poskytovaní vhodných programov je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností upravených v zákone a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie obvinených od spoločnosti a obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu väzby.

Takáto úprava poskytovania vhodných programov činností obvineným zabezpečí, aby obvinení trávili primeranú časť dňa mimo cely a mohli sa zaoberať prospešnými aktivitami rôzneho druhu - ako napr. zvyšovaním kvalifikácie, vzdelávaním, športom, rekreáciou, prípadne prácou. Vzhľadom na postavenie obvineného (prezumpcia neviny), ktorý nemôže byť k účasti na uvedených programoch nútený, návrh upravuje povinnosť zboru obvinenému účasť v takýchto programoch ponúknuť.

K § 11

V oblasti práv obvinených, aj vzhľadom na požiadavky a odporúčania niektorých medzinárodných organizácií, návrh upravuje širšiu ochranu, resp. rozšírenie práv obvinených, s cieľom odstrániť existujúcu tvrdosť a rozsiahle obmedzenia vo väzbe v porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba je v súlade s novou filozofiou upravená ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, a nie ako inštitút sankčný, zvláštny dôraz sa pritom kladie na zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené návrh predpokladá obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na účel väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať.

K § 12

Návrh preberá doterajšiu právnu úpravu, v ktorej sa ustanovovala minimálna ubytovacia plocha na jedného obvineného 3,5 m2.

Zároveň ponecháva možnosť upravenú aj v platnom zákone o výkone väzby, a to že v dôsledku nadmerného zvýšenia počtu obvinených je možné na nevyhnutný čas stanovenú výmeru ubytovacej plochy znížiť.

Zároveň sa v tomto ustanovení definuje vybavenie cely, bezpečnostnej cely a dekompenzačnej cely.

Taktiež v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov sa príslušným spôsobom upravuje zriadenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel resp. oddelených fajčiarskych priestorov.

K § 13 až 15

V týchto ustanoveniach sa upravuje právo obvineného na poskytovanie stravy trikrát denne, právo používať vlastný odev, bielizeň a obuv za podmienky, že spĺňajú kritérium hygienickej nezávadnosti a má zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady a právo obvineného na spánok.

Úprava práva obvineného na poskytovanie stravy sa rozširuje o prihliadanie na požiadavky kultúrnych a náboženských tradícií.

Ak bol obvinený prijatý do väzby v odeve, ktorý nezodpovedá klimatickým podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným odevom a obuvou.

Úprava práva na spánok sa od úpravy v platnom zákone o výkone väzby nemení. Podľa návrhu má obvinený právo na nepretržitý osemhodinový spánok, ako aj na odpočívanie na lôžku mimo nočného pokoja. Zároveň však návrh ponecháva príslušníkom zboru právo kontrolovať obvinených na celách v záujme ochrany ich života a zdravia počas nočného pokoja, a na ten účel na krátky čas tlmene osvetliť celu.

Uvedené ustanovenia vyjadrujú snahu o udržiavanie a rozvoj dobrého fyzického a psychického stavu obvinených počas výkonu väzby, čo si vyžaduje vytváranie podmienok vhodných na uspokojovanie ich materiálnych a zdravotných potrieb.

K § 16

Toto ustanovenie upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti obvineným. Aj naďalej sa bude obvinenému zabezpečovať v rozsahu a za podmienok stanovených osobitnými predpismi.

Návrh prevzal praxou osvedčené ustanovenie platného zákona o výkone väzby upravujúce vychádzky, na základe ktorého obvinený bude mať právo zúčastňovať sa na vychádzkach, a to každý deň v trvaní najmenej jednej hodiny.

Návrh v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo obvineného na osobnú hygienu podrobnejšie. Úpravu spôsobu uplatnenia práva obvineného sprchovať sa doteraz obsahoval iba Poriadok výkonu väzby, čo nebolo dostatočné. Navrhuje sa preto upraviť sprchovanie obvineného v zákone, a to najmenej dvakrát v týždni, čo predstavuje skrátenie intervalu medzi sprchovaním oproti doterajšej úprave. Ak to vyžaduje zaradenie obvineného do práce alebo iné okolnosti, navrhuje sa mu umožniť sprchovanie podľa potreby.

Návrh tiež zakotvuje povinnosť obvineného podrobiť sa vstupnej a výstupnej lekárskej prehliadke, vrátane nevyhnutných fyzikálnych a laboratórnych vyšetrení, hygienických a protiepidemických opatrení.

Odsek 4 je novým ustanovením, podľa ktorého je lekár povinný podať riaditeľovi ústavu informácie o vážnom ochorení alebo zranení obvineného. Riaditeľ ústavu následne informuje o tejto skutočnosti primerane podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov blízku osobu obvineného a ak takej osoby niet, inú osobu, ktorú určí obvinený.

K § 17

V tomto ustanovení sa na rozdiel od úpravy v platnom zákone o výkone väzby taxatívne vymedzujú veci osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele. Ide o hodinky, fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci, ktoré si zakúpil obvinený v predajni zriadenej v ústave, a to v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, ďalej elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele elektrická zásuvka a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu.

Ustanovenie reaguje na problémy, ktoré sa objavovali v praxi, keďže absencia taxatívneho výpočtu vecí osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele, spôsobovala preplňovanie ciel a hrozilo porušovanie hygienických a protipožiarnych predpisov.

K § 18

V návrhu sa upravuje postavenie obvineného počas výkonu väzby takým spôsobom, aby právna úprava korešpondovala so záujmom spoločnosti obmedzovať práva obvineného len v rozsahu nevyhnutnom na splnenie účelu väzby. Obvinenému sa umožňujú uplatňovať tie práva a slobody, ktoré mu zostali zachované a jeho dôstojnosť je chránená v súlade so zásadou prezumpcie neviny pri akceptovaní Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel.

Toto ustanovenie zakotvuje právo obvineného stýkať sa osobne s obhajcom v čase a rozsahu, ktorý v ústavnom poriadku ustanoví riaditeľ ústavu a bez prítomnosti tretej osoby.

Návrh zároveň rozširuje okruh iných osôb (advokát, iná osoba), s ktorými sa môže obvinený stýkať, ak ho zastupujú v inej veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je obvinený vo väzbe. Predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu sa bude v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby vyžadovať len v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Návrh prevzal osvedčené ustanovenie platnej právnej úpravy o spôsobe výkonu uvedeného styku, pričom riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor medzi obvineným a obhajcom, advokátom alebo inou osobou vidieť, nie však počuť.

K § 19

Ustanovenie zakotvuje právo obvineného prijať návštevu raz za tri týždne, a to v trvaní najmenej jednej hodiny. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa skracuje interval návštev obvinených, a zároveň sa predlžuje dĺžka trvania návštevy zo súčasných 30 minút na jednu hodinu. Navrhovaná úprava je porovnateľná s úpravou práva obvineného na prijatie návštevy v európskych väzenských systémoch a zároveň jej cieľom, vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je na neurčitý čas izolovaný od spoločnosti a vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia, je poskytnúť mu možnosť zachovať si kontakty s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou. Zachováva sa dispozícia riaditeľa ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť návštevu aj častejšie. Návštevy sa podľa návrhu môže zúčastniť súčasne najviac päť osôb vrátane detí.

Návrh prevzal ustanovenia platného zákona o výkone väzby o prijatí návštevy obvineným, ktorý je v kolúznej väzbe, podľa ktorých môže obvinený prijať návštevu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Vykonávanie návštevy v štandardnom režime sa navrhuje upraviť bez priameho kontaktu, avšak s dispozíciou riaditeľa ústavu povoliť v odôvodnených prípadoch vykonanie návštevy priamym kontaktom.

Návšteva obvinených, ktorí budú umiestnení v oddieli so zmierneným režimom sa bude spravidla vykonávať priamym kontaktom, čím bude realizovaná požiadavka, aby obvinení mohli prijímať návštevy v primerane voľnejších podmienkach.

V porovnaní s úpravou v platnom zákone o výkone väzby, podľa ktorej návšteva medzi obvinenými navzájom a medzi obvineným a odsúdeným je vylúčená, návrh umožňuje obvinenému návštevu medzi ním a iným obvineným alebo odsúdeným, ak ide o manželov, rodičov a deti, za podmienky, že navštívená osoba bude s takou návštevou súhlasiť a obvinený bude mať na jej vykonanie peňažné prostriedky. V prípade obvineného v kolúznej väzbe sa na jej vykonanie bude vyžadovať súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Ako nové sa navrhuje stanoviť oprávnenie príslušníka zboru prerušiť alebo predčasne ukončiť návštevu v prípade, ak obvinený alebo návštevníci aj napriek upozorneniu budú porušovať ústavný poriadok alebo ohrozovať bezpečnosť v ústave. Ak pôjde o návštevu obvineného v kolúznej väzbe, bude rovnaké oprávnenie priznané príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, ak v priebehu návštevy zistí, že dochádza alebo má dôjsť k mareniu objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Odsek 6 je novým ustanovením, v ktorom sa vymedzujú veci, ktoré nie je obvinenému povolené odovzdávať alebo prijímať počas návštevy. Ide o peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo iné veci. Na návšteve sa ale povoľuje obvinenému zabezpečiť si obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi. Zároveň odsek 6 upravuje dispozíciu riaditeľa ústavu povoliť obvinenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nebolo povolené, pominul účel držania takejto veci v ústave alebo jej držanie je v rozpore s účelom výkonu väzby.

K § 20

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky prijímania a odosielania korešpondencie, ktorá môže obsahovať len písomné správy. Obvinený môže prijímať a odosielať korešpondenciu v neobmedzenom rozsahu.

Návrh stanovuje oprávnenie riaditeľa ústavu alebo ním určeného príslušníka zboru nahliadnuť do každej korešpondencie obvineného za účelom preverenia, či neobsahuje nedovolenú informáciu alebo vec alebo jej obsah nezakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti alebo jej doručením by mohol byť marený účel väzby.

Obvinený v kolúznej väzbe môže korešpondenciu prijímať a odosielať len prostredníctvom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, s výnimkou korešpondencie s obhajcom, zasielania sťažností a žiadostí štátnym orgánom, medzinárodným organizáciám, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú príslušné na prerokovanie podnetov týkajúcich sa ochrany ľudských práv a korešpondencie zaslanej obvinenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.

Ustanovenie odseku 4 zároveň jednoznačne vymedzuje prípady, kedy je nahliadnuť do korešpondencie obvineného neprípustné.

Návrh ukladá ústavu povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac, ak obvinený nemá peňažné prostriedky.

Návrh v porovnaní s úpravou v platnom zákone o výkone väzby rozširuje ustanovenia týkajúce sa korešpondencie o úpravu práva negramotného alebo nevidiaceho obvineného prijímať a odosielať korešpondenciu, a ukladá zboru povinnosť aktívne participovať na uplatnení tohto práva uvedenou kategóriou obvinených.

K § 21

Návrh aj na základe odporúčania CPT, aby každému obvinenému bol umožnený prístup k telefónu, zakotvuje právo obvineného volať v prítomnosti príslušníka zboru najmenej 10 minút prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave, a to najmenej raz za mesiac.

V prípade, že je obvinený nepočujúci, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby mohol najmenej raz za mesiac v prítomnosti príslušníka zboru odoslať z mobilného prostriedku spojenia textové správy po dobu najmenej 30 minút.

Ak ide o obvineného v kolúznej väzbe, bude sa vyžadovať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Pre riaditeľa ústavu z tohto ustanovenia vyplýva možnosť povoliť obvinenému v odôvodnených prípadoch telefonovať aj častejšie, okrem obvineného v kolúznej väzbe.

K § 22 až 24

Tieto ustanovenia upravujú spôsoby zasielania peňažných prostriedkov obvinenému a podmienky uskutočnenia nákupu potravín a vecí osobnej potreby.

Ide výlučne o zasielanie peňažných prostriedkov poštovým poukazom alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu, čím sa vylúčilo ich zasielanie prostredníctvom listovej zásielky, čo v doterajšej praxi spôsobovalo problémy.

V prípade, že obvinený odmietne prijať peňažné prostriedky, ktoré mu boli zaslané, tieto sa vrátia príkazcovi.

Návrh prevzal úpravu platného zákona o výkone väzby stanovujúcu povinnosti obvineného, ako aj ústavu vo vzťahu k dôchodku obvineného. Zmenila sa terminológia, pojem orgánu sociálneho zabezpečenia sa v dôsledku zrušenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zákonom č. 413/2002 Z. z. a zákonom č. 461/2003 Z. z. nahradil pojmom orgánu sociálneho poistenia, ktorý je na účely zákona definovaný v spoločných ustanoveniach.

V ústave sú pre obvinených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a obvinený v nich má právo nakupovať potraviny a veci osobnej potreby najviac raz za týždeň. Návrh zákona oprávňuje riaditeľa ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu. Obvinený bude môcť na nákup potravín a vecí osobnej potreby použiť peňažné prostriedky v kalendárnom mesiaci najviac do výšky dvojnásobku sumy životného minima. Ustanovenie o obmedzení výšky na nákup použiteľných peňažných prostriedkov je novým a jeho zakotvenie v zákone si vyžiadala prax. Oprávnenie určiť výšku peňažných prostriedkov podľa platného zákona patrí riaditeľovi ústavu, čo sa v praxi premieta do rozdielnej úpravy v jednotlivých ústavoch a je dôvodom sťažností obvinených.

K § 25

Návrh vychádza zo skutočnosti, že obvinený je izolovaný na neurčitý čas od spoločnosti a je vystavený obmedzeniam, ktoré mu bránia v plnom rozsahu vykonávať jeho práva. Tým, že je obvinený uväznený, je obmedzený v možnosti rozširovať si svoje vzdelanie, a to by mohlo byť chápané ako určitý druh trestu. Vzhľadom na to, že väzba nemá sankčný charakter, ale len charakter zaisťovací, ústav podľa svojich podmienok umožní obvineným vzdelávať sa najmä formou individuálneho štúdia a prístupu k odbornej literatúre na základe záujmu zo strany obvinených. Okrem týchto foriem vzdelávania bude ústav pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom zabezpečovať aj krátkodobé vzdelávacie a osvetové aktivity skupinovou formou.

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných činností, vrátane športových aktivít a relaxácie a za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, obsahuje toto ustanovenie právo obvinených zúčastňovať sa na základe ponukových listov, ktoré spracúva ústav, na záujmovej a športovej činnosti.

Vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov a liekov, na identifikáciu ktorých nemajú ústavy vhodné detekčné prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä takých, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb, do ústavov, nevynímajúc hrozbu uskutočnenia teroristických útokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že ústavné predajne pre obvinených sú zásobené širokým sortimentom potravín a iným nezávadným tovarom, návrh neobsahuje právo obvineného na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o podstatnú a závažnú zmenu v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby, avšak obvinení by vzhľadom na dostatočné vybavenie ústavných predajní nemali pociťovať zrušenie balíkov ako ujmu.

Ustanovenie odseku 4 však upravuje možnosť obvineného prijímať balík obsahujúci študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť.

K § 26

Toto ustanovenie prináša nové právo obvineného, a to právo používať vlastný prenosný rádioprijímač a televízny prijímač. Právo používať tieto prijímače predstavuje pre obvineného predovšetkým možnosť získavať informácie o celospoločenskom dianí, politickom, ekonomickom i kultúrnom, od ktorého je na neurčitý čas nútene odtrhnutý. Uvedené právo môže obvinený začať realizovať po vykonaní technickej kontroly za účelom zistenia, či do rádioprijímača alebo televízneho prijímača nebolo inštalované zariadenie, ktoré umožňuje nedovolený prenos informácií.

Ustanovenie odseku 3 zakotvuje právo obvineného predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy na vlastné náklady. Zároveň stanovuje, že uvedené právo sa nevzťahuje na tie, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou je v návrhu zákona ako nová upravená možnosť predplatiť obvinenému dennú tlač a časopisy rodinným príslušníkom obvineného alebo inou osobou. Táto dispozícia je však podmienená tým, že doručovanie dennej tlače a časopisov do ústavu musí byť zabezpečené poštovým podnikom v súlade so zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

V každom ústave je zriadená knižnica pre obvinených. Obvinený má právo požičiavať si z nej knihy podľa vlastného výberu, požičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.

K § 27

V ústavoch sú zriadené strediská psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, ktoré vykonávajú psychologické vyšetrenia právoplatne odsúdených osôb pred ich umiestnením do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Psychológovia zaradení v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti môžu v súčasnosti na požiadanie obvineného alebo riaditeľa ústavu poskytnúť psychologické služby v prípade potreby aj obvineným, čo však platný zákon o výkone väzby neupravuje.

Toto ustanovenie zavádza z dôvodu absencie úpravy predmetnej problematiky v zákonnej podobe možnosť poskytovať psychologické služby tým obvineným, ktorí sa sami nevedia vyrovnať s pobytom vo väzbe a ich psychický stav si vyžaduje odbornú intervenciu zo strany psychológa.

K § 28

V ustanoveniach odsekov 1 a 2 nie sú oproti doterajšiemu stavu zásadnejšie zmeny, rozširuje len okruh subjektov, ktorým obvinený môže podávať žiadosti, sťažnosti a podnety, a to o medzinárodné orgány a medzinárodné organizácie, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prerokovanie podnetov týkajúcich sa ochrany ľudských práv.

Ako nové je upravené právo obvineného na primeranú ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. V prípade, že príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie tohto práva obvineného alebo ak obvinený takýto prípad oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

K § 29

Vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov, podľa ktorých povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd je nevyhnutné, aby v zákone o výkone väzby boli povinnosti obvineného presne vymedzené. Z uvedeného dôvodu obsahuje toto ustanovenie taxatívny výpočet povinností, ktoré je obvinený povinný plniť a zákazov, ktoré je povinný rešpektovať.

Na zabezpečenie ochrany poriadku, bezpečnosti osôb a majetku v ústave budú môcť príslušníci zboru použiť proti obvinenému donucovacie prostriedky uvedené v zákone č. 4/2001 Z. z o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

K § 30

Ide o ustanovenie, ktoré vymedzuje účel a spôsob vydania ústavného poriadku.

K § 31 až 33

Zaradenie obvineného do práce počas výkonu väzby je významné nielen z psychohygienického, ale aj z ekonomického hľadiska, keďže umožňuje obvinenému vo väčšej miere uspokojovať jeho materiálne potreby, reagovať na prípadný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a plniť si prípadnú vyživovaciu povinnosť.

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného zákona o výkone väzby upravujúce zamestnávanie obvinených a doplnil ich o ustanovenia charakterizujúce zaradenie obvineného do práce, a to ako osobitný vzťah medzi ústavom a obvineným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah a vymedzujúce povinnosti obvineného, ktorý je zaradený do práce.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia obvinených pri práci bude podľa návrhu zabezpečovať ústav. Obvinený bude povinný dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

K § 34

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje diferenciáciu výkonu väzby, ktorá sa premietne v existencii dvoch druhov režimov, a to štandardného a zmierneného režimu. Typ režimu bude určujúcim východiskom na rozdielny spôsob a rozsah realizácie pohybu, kontaktu a práv obvinených.

K § 35 a 36

V nadväznosti na § 34 sa zavádzajú dva nové režimy, v ktorých sa bude vykonávať väzba.

Prvým typom režimu je štandardný režim, ktorý charakterizuje uplatňovanie a plnenie práv a povinností uvedených v zákone bez akéhokoľvek zmiernenia.

Druhým typom je režim zmiernený, v rámci ktorého sa väzba vykonáva v oddieli so zmierneným režimom. V tomto oddieli sa bude môcť obvinený v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s ostatnými obvinenými umiestnenými v oddieli so zmierneným režimom. Súčasťou oddielu so zmierneným režimom budú priestory na záujmovú (kultúrna miestnosť vybavená televíznym prijímačom), športovú a vzdelávaciu činnosť, prípadne priestory určené na činnosti smerujúce na zabezpečenie niektorých osobných potrieb obvineného (napr. miestnosť s práčkou a žehličkou, kuchynka).

V § 36 odsek 3 obsahuje demonštratívny výpočet kategórií obvinených, ktorí do oddielu so zmierneným režimom nebudú môcť byť umiestnení.

K § 37 až 42

Ak obvinený zavinene poruší zákon o výkone väzby, Poriadok výkonu väzby a ústavný poriadok alebo sa dopustí konania, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov, takéto konanie sa podľa návrhu kvalifikuje ako disciplinárne previnenie. Za disciplinárne previnenie možno uložiť obvinenému disciplinárny trest.

V novom zákone sa okruh disciplinárnych trestov rozširuje o trest zákazu najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí s výnimkou základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu po dobu jedného mesiaca. Tento trest sa zavádza z dôvodu, že platným zákonom o výkone väzby stanovená škála disciplinárnych trestov sa v praxi ukázala ako nepostačujúca na dosiahnutie dodržiavania zákona o výkone väzby, Poriadku výkonu väzby a ústavného poriadku obvinenými. Odňatie práva na nákup potravín a vecí osobnej potreby na určenú dobu je v podmienkach výkonu väzby považované zo strany určitej skupiny obvinených za prísnejšiu sankciu ako samotné umiestnenie do samoväzby, ktoré niektorými obvinenými vôbec nie je považované za trest.

Ak sa obvinený dopustí konania, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov, obvinenému je možné uložiť aj disciplinárny trest – pokutu a zákaz činnosti.

Stanovujú sa podmienky a spôsob ukladania disciplinárnych trestov, ako aj zhabania veci a určuje sa lehota, do ktorej bude možné disciplinárny trest uložiť. Zároveň sa vymedzuje okruh osôb oprávnených ukladať disciplinárne tresty.

Návrh zavádza možnosť trest odpustiť z dôvodu, že jeho výkon nebude vzhľadom na správanie sa obvineného potrebný, obvinený vzhľadom na jeho zdravotný stav nebude môcť disciplinárny trest vykonať alebo z iných vážnych dôvodov. Zároveň upravuje podmienky upustenia od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu, ktorými budú prejavenie ľútosti obvineného nad jeho činom počas výkonu disciplinárneho trestu, preukázanie účinnej snahy obvineného o nápravu alebo iné vážne dôvody. Návrh tiež ako novú upravuje možnosť zahladenia disciplinárneho trestu, ak obvinený bude riadne plniť svoje povinnosti po dobu najmenej dvoch mesiacov po vykonaní disciplinárneho trestu. Obligatórne sa disciplinárny trest zahladí, ak sa obvinený po dobu najmenej jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o disciplinárnom treste nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia.

Určuje sa osoba, ktorá bude oprávnená disciplinárny trest obvinenému odpustiť, upustiť od výkonu jeho zvyšku a zahladiť. Bude to príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil alebo príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou.

K § 43

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania duchovnej služby obvinenému s odkazom na zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

V porovnaní s ustanoveniami platného zákona o výkone väzby sa rozširuje okruh subjektov, ktorým zákon umožňuje podieľať sa na zaobchádzaní s obvinenými. Ide o organizácie Tretieho sektora a iné subjekty, ktoré pôsobia v súlade s osobitnými predpismi, ktoré môžu po predložení projektu a súhlase riaditeľa ústavu organizovať pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom krátkodobé vzdelávacie, osvetové a záujmové aktivity.

K § 44 až 49

Ide o ustanovenia, ktoré upravujú podmienky výkonu väzby a postavenie osobitných kategórií obvinených, ktorými sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti.

Mladistvým sa venuje osobitná pozornosť s prihliadnutím na ich osobnosť a vek s dôrazom na vzdelávacie, športové a záujmové aktivity. Osobitne je u mladistvých upravená

rozloha ubytovacej plochy, prijatie návštevy, dĺžka disciplinárneho trestu zákazu najviac dvoch nákupov potravín a vecí osobnej potreby okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu a dĺžka a podmienky výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby.

Vzhľadom na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti v rekodifikovanom Trestnom zákone na 14 rokov veku, stanovuje sa v návrhu zákona povinnosť ústavu zabezpečiť podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky.

Pri výkone väzby žien sa rovnako ako u mladistvých navrhuje osobitne upraviť rozloha ubytovacej plochy, a to na 4m2.

V návrhu sa stanovuje zúžený okruh disciplinárnych trestov, ktoré možno uložiť tehotnej žene.

Ustanovenia upravujúce výkon väzby cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti zakotvujú povinnosť ústavu po prijatí takýchto osôb do väzby poučiť ich o práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad a na medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť záujmy týchto osôb. Zároveň ukladá ústavu povinnosť bezodkladne informovať o prijatí cudzinca do väzby konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, poučiť ho a tiež osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať návštevu predstaviteľa diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, ako aj poučiť tieto osoby o ich právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu väzby v jazyku, ktorému rozumejú. V oblasti zdravotnej starostlivosti návrh v § 48 ods. 5 zavádza nové ustanovenie, podľa ktorého cudzincom a osobám bez štátnej starostlivosti bude ústav zabezpečovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude hradená v súlade s návrhom zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal vyriešiť osobný rozsah, vznik a zánik verejného zdravotného poistenia tejto kategórie osôb, ktorú súčasný právny stav nerieši a v aplikačnej praxi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobuje zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam dlhodobé problémy.

TRETIA HLAVA – ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

K § 50 až 52

V oblasti zodpovednosti za škodu sa aj naďalej bude vychádzať zo zásady, že obvinený bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil počas výkonu väzby.

Zároveň bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

V tomto ustanovení sa tiež stanovujú podmienky zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú obvinenému pri plnení pracovných úloh.

ŠTVRTÁ HLAVA – TROVY VÝKONU VÄZBY

K § 53 až 55

Tieto ustanovenia určujú podmienky, spôsob a rozsah úhrady trov výkonu väzby obvineným. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa trovy výkonu väzby navrhujú uplatňovať len za dobu najviac prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že neuhradené pohľadávky zboru nadobúdajú astronomické čísla, ich vymáhanie je nesmierne finančné náročné a efekt je minimálny. Na základe rozsiahlej analýzy pohľadávok zboru vykonanej v roku 2001 bolo zistené, že z celkového objemu všetkých pohľadávok zboru evidovaných voči obvineným a odsúdeným, trovy výkonu väzby tvorili takmer 82 %. V súčasnosti pohľadávky zboru za trovy výkonu väzby predstavujú 180 miliónov Sk a ročne v priemere narastajú o 25 miliónov Sk. Táto situácia je naďalej ťažko udržateľná, keďže vymožiteľnosť pohľadávok sa pohybuje od 1,4 do 1,6 %, čo dostatočne dokumentuje neefektívnosť tejto činnosti. Dôkazom neefektívneho systému vymáhania pohľadávok je aj čerpanie výdavkov súvisiacich s vymáhaním, ktoré presahujú samotnú vymoženú sumu pohľadávok. Na základe komparácie predmetnej problematiky v niektorých európskych krajinách možno uviesť, že systém požadovania náhrady trov spojených s výkonom väzby nie je vo viacerých z nich zavedený a uplatňovaný.

Určuje sa výška trov spojených s výkonom väzby za každý začatý deň väzby na jednu šesťdesiatinu zo sumy životného minima.

V § 53 odsek 3 stanovuje prípady, kedy bude obvinený od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby oslobodený.

Ustanovenie § 54 upravuje povinnosť obvineného uhradiť zvýšené trovy na jeho stráženie, dopravu, pátranie alebo predvedenie vynaložené ústavom v prípade, že si obvinený spôsobí úmyselne alebo inému dovolí spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov odmietne podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas alebo opakovane poruší liečebný režim alebo ak inému obvinenému spôsobí ujmu na zdraví a ústavu vzniknú zvýšené náklady na stráženie, dopravu a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia. To isté sa vzťahuje na prípady, keď obvinený bude trvať na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo bude na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná alebo navštívi obvineného alebo odsúdeného v inom ústave, ak mu takúto návštevu povolí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

Povinnosť uhradiť zvýšené trovy výkonu väzby sa vzťahuje aj na obvineného, ktorý ušiel a ústav alebo Policajný zbor ich musel vynaložiť pri pátraní po ňom.

Ustanovenie § 55 umožňuje upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby a od sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu za podmienky, že tak ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a tiež odpustiť trovy spojené s výkonom väzby. Zároveň stanovuje postup pri vymáhaní trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu v prípade, že obvinený zomrel.

PIATA HLAVA – PREPUSTENIE Z VÄZBY

K § 56

Návrh stanovuje povinnosť ústavu prepustiť obvineného z väzby ihneď ako mu bol doručený písomný príkaz súdu alebo príkaz prokurátora, pričom sa prepúšťanie bude vykonávať nepretržite.

Zároveň návrh upravuje prípad, keď bol obvinený prijatý do väzby v iných klimatických podmienkach, ako sú tie, v ktorých je prepúšťaný a nemá z tohto dôvodu vhodný odev a obuv. V uvedenom prípade ústav obvinenému poskytne primeraný odev a obuv, ak tento nemá peňažné prostriedky na ich zakúpenie.

Odsek 3 ústavu umožňuje poskytnúť obvinenému nenávratný peňažný príspevok alebo cestovný lístok, v prípade, že obvinený nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné a stravné.

ŠIESTA HLAVA – ÚMRTIE OBVINENÉHO

K § 57

Stanovuje sa postup pri úmrtí obvineného, povinnosť každého, kto sa dozvedel o úmrtí obvineného alebo našiel mŕtve telo obvineného v miestach, kde sa vykonáva väzba bezodkladne oznámiť úmrtie alebo nález riaditeľovi ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru. Určujú sa subjekty, ktorým ústav úmrtie obvineného oznamuje.

SIEDMA HLAVA – DOZOR A KONTROLA NAD VÝKONOM VÄZBY

K § 58 a 59

V týchto ustanoveniach nie sú oproti doterajšiemu stavu zásadnejšie zmeny, dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch naďalej bude vykonávať prokurátor.

Okruh orgánov a osôb, ktoré budú vykonávať kontrolu výkonu väzby, sa navrhuje rozšíriť o právnické osoby alebo fyzické osoby, ak im takéto oprávnenie vyplýva z osobitného predpisu alebo z medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

ôSMA HLAVA – SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 60

Stanovuje sa zásada, že ustanovenia návrhu zákona sa na obvinených umiestnených zdravotníckom zariadení v ústave, v nemocnici alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatnia primerane podľa zdravotného stavu obvineného, odporúčania lekára a tiež prostredia v ktorom sa obvinený nachádza.

Uvedené sa navrhuje stanoviť z dôvodu absencie takejto úpravy v platnom zákone o výkone väzby, čo spôsobovalo problémy pri výkone väzby v praxi u hospitalizovaných obvinených.

Zároveň sa upravuje, že ustanovenia návrhu zákona sa budú primerane v rozsahu a spôsobom určeným v programe ochrany uplatňovať tiež na ohrozených svedkov a chránených svedkov. Ide o kategóriu osôb, pre ktorých sa budú vytvárať také podmienky vo výkone väzby, aby bolo možné zabezpečiť poskytovanie ochrany takýmto osobám v súlade so zákonom č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 490/2001 Z. z.

K § 61

Na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb bude nová právna úprava umožňovať cely, v ktorých sa bude vykonávať disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, cely v ktorých bude umiestnený ohrozený svedok a chránený svedok a obvinený, ktorý bude konať spôsobom uvedeným v Trestnom zákone, vybaviť kamerovým systémom.

K § 62Upravuje sa spracovávanie osobných údajov o obvinenom a odoberanie identifikačných znakov. Zbor väzenskej a justičnej stráže v súlade so zákonom č. 4/2001 Z. z., ako aj zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov je oprávnený spracovávať osobné údaje v rozsahu identifikačných znakov a údajov, anamnestických údajov, údajov o mene, priezvisku, rodnom priezvisku, pôvodnom mene a pôvodnom priezvisku, ak ich má obvinený zmenené, dátume narodenia, rodnom čísle, bydlisku a pobyte obvineného, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu väzby. Uvedené údaje sú nevyhnutné na prípravu špecifických programov pri diferencovanom zaobchádzaní s obvinenými. Osobné údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného možno spracovávať až po predchádzajúcom súhlase obvineného.

Odsek 2 zakotvuje povinnosť obvineného na výzvu podrobiť sa úkonom súvisiacim so zberom fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov.

K § 63

Ide o nové ustanovenie, ktoré v doterajšej právnej úprave absentovalo. Navrhuje sa ustanovenia návrhu zákona uplatňovať primerane aj na obvinených vo výkone predbežnej väzby a vydávacej väzby, pričom právo na návštevu, korešpondenciu a telefonovanie sa u tejto kategórii obvinených bude uplatňovať s predchádzajúcim súhlasom súdu, ktorý rozhodol o vzatí do väzby.

K § 64

Na konanie podľa tohto zákona sa bude v zásade vzťahovať správny poriadok. V tomto ustanovení sú upravené podrobnosti o konaní o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného nahradiť trovy výkonu väzby, o povinnosti obvineného nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby a škodu na majetku štátu v správe ústavu.

Zároveň návrh v odsekoch 7 až 10 stanovuje povinnosť tretích osôb poskytnúť Generálnemu riaditeľstvu zboru súčinnosť pri výkone rozhodnutí o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného nahradiť trovy výkonu väzby, o povinnosti obvineného nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby a škodu na majetku štátu v správe ústavu.

K § 65 až 68

V § 65 sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. V § 66 a 67 sa ustanovujú prechodné ustanovenia v súvislosti so zmenou podmienok, spôsobu a rozsahu vymáhania trov spojených s výkonom väzby a vo vzťahu k výkonu väzby, o ktorej bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona. V zrušovacom ustanovení sa zrušuje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

K § 69

Upravuje sa účinnosť zákona v súlade s účinnosťou nových trestných kódexov, ktoré Národná rada SR schválila 20.5.2005 (Trestný zákon) a 24.5.2005 (Trestný poriadok). Osobitná účinnosť troch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon väzby na aplikáciu týchto oprávnení obvinenými (používanie telefónu, oddelené hygienické zariadenia a uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí).

Bratislava, 24. august 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu