Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov 218/2013 účinný od 01.01.2021 do 31.12.2021

Platnosť od: 24.07.2013
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 31.12.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Daňové právo, Energetika a priemysel, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST4JUDDS4EUPPČL0

Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov 218/2013 účinný od 01.01.2021 do 31.12.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 218/2013 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 387/2020

Legislatívny proces k zákonu 387/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 387/2020, dátum vydania: 18.12.2020

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky iniciatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je:

-transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (ďalej len „smernica“) do legislatívy Slovenskej republiky,

-úprava zákona v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku,

-nové znenie ustanovenia o užívateľskom podniku zavádzajúce administratívne jednoduchší systém vydávania povolenia a evidencie spotreby daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom,

-legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2021 s výnimkou ustanovení upravujúcich odber a použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom a nadobudnutie vybraného minerálneho oleja obchodníkom s vybraným minerálnym olejom, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. júla 2021 a ustanovení transponujúcich smernicu Rady (EÚ) 2020/262, ktorých časť sa navrhuje s súčinnosťou od 1. júla 2022 a časť s účinnosťou od 13. februára 2023. Dĺžka legisvakancie ustanovení upravujúcich použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom a nadobudnutie vybraného minerálneho oleja obchodníkom s vybraným minerálnym olejom a ustanovení transponujúcich smernicu Rady (EÚ) 2020/262, je dostatočná na to, aby sa podnikatelia a finančná správa mohli zodpovedne pripraviť na ich uplatňovanie.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti, je podrobne uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na sociálne prostredie, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

Termín začiatku a ukončenia PPK

júl 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

september 2020

2.Definovanie problému

-transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do legislatívy Slovenskej republiky,

-úprava zákona v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku,

-legislatívno-technické úpravy zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z. z.“) vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

3.Ciele a výsledný stav

Transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do legislatívy Slovenskej republiky a legislatívne úpravy zamerané úpravu niektorých ustanovení vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

4.Dotknuté subjekty

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnymi olejmi podľa zákona č. 98/2004 Z. z.

5.Alternatívne riešenia

Nie je alternatívne riešenie. Slovenská republika je povinná transponovať text smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do legislatívy Slovenskej republiky najneskôr do 13. februára 2023.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Návrh vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú normy strát minerálneho oleja pri jeho preprave, skladovaní a manipulácii.

Návrh vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Áno

Nie

3

7.Transpozícia práva EÚ

Návrh zákona transponuje Smernicu Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do národnej legislatívy v rozsahu tejto smernice.

8.Preskúmanie účelnosti**

Bezpredmetné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Milan Danišovič, MF SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní, oddelenie spotrebných daní, milan.danisovic@mfsr.sk

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo financií SR predložilo dňa 3. júla 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené a pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia nesúhlasí s tým, že materiál nepredpokladá žiadny vplyv na informatizáciu. V predkladanom návrhu zákona sa zavádza elektronizácia procesov a napr. v bode 92. sa rozširuje elektronická báza údajov colných

4

úradov a finančnej správy. Z uvedeného dôvodu je nutné vyznačiť pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a vypracovať analýzu vplyvov.

Bod (10) § 6 ktorý sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Na minerálny olej uvedený v odseku 1 písm. f) sa ustanovuje znížená sadzba dane vo výške 0 eur/1 000 kg, ak je určený na použitie, ponúkaný na použitie alebo použitý ako palivo na výrobu tepla.“. V materiáli nie je zdôvodnené, prečo dochádza k takejto zníženej sadzbe. Keďže sa očakáva zvýšený dopyt po LPG, tak je potrebné, aby boli v Doložke vplyvov zhodnotené ako negatívne vplyvy na životné prostredie očakávaného zvýšeného dopytu po LPG (emisie skleníkových plynov, iné ovzdušie znečisťujúce látky) a to isté platí pri výpočte vplyvu na verejné financie. Vplyvy môžu byť samozrejme aj pozitívne, pokiaľ sa očakáva napr. zníženie dopytu po uhlí. Preto je potrebné tieto vplyvy odhadnúť a uviesť v analýze vplyvov na životné prostredie.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, pričom odporúčaným riešením je najmä využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Stanovisko predkladateľa návrhu zákona k stanovisku stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov:

Pripomienka na doplnenie vplyvu na informatizáciu spoločnosti bola akceptovaná a doložka vplyvov bola doplnená o vplyvy návrhu zákona na informatizáciu spoločnosti.

Predkladateľ návrhu zákona k pripomienke k 10. novelizačnému bodu uvádza:

Na minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 2711 19 00, skvapalnené plynné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry (LPG) je od 1. mája 2004 nepretržite uplatňovaná sadzba dane podľa účelu jeho použitia, a to, ak bol použitý ako pohonná látka je sadzba dane od 1. januára 2011 182 eur/1 000 kg (pretým 258,91 eura/1 000 kg) a ak bol použitý ako palivo na výrobu tepla je sadzba dane 0,00 eur/1 000 kg. Návrhom zákona sa toto členenie zdaňovania LPG podľa účelu jeho použitia zachováva a nemení. Zmena je len v legislatívno-technickom umiestnení sadzby dane na LPG určeného na použitie ako palivo na výrobu tepla vo výške 0 eur/1 000 kg z doterajšieho § 6 ods. 1 písm. f) druhého bodu zákona v novom § 6 ods. 5 zákona.

Na základe uvedeného predkladateľ návrhu zákona trvá na tom, že uvedená zmena nemá oproti súčasnému legislatívnemu stavu žiadny vplyv na životné prostredie a doložku vplyvov na životné prostredie a nie je potrebné doplniť doložku vplyvov o vplyvy na životné prostredie.

K pripomienke k analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to o kvantifikáciu odhadovaných nákladov /úspor regulácie predkladateľ návrhu zákona uvádza, že tieto znížené náklady by mali byť rovnaké na jeden liter motorovej nafty alebo motorového benzínu pre všetky daňové subjekty, a to vo výške rozdielu navrhovanej sadzby dane a základnej sadzby dane na tieto pohonné látky, ktorá by bola ustanovená od 1. januára 2021 v súlade so schválenou štátnou pomocou SA. 49509 Slovensko - Daňové zvýhodnenie biopalív. Tiež sa predpokladá (ako bolo uvedené) zníženie finančných nákladov pre tie subjekty, ktoré si doteraz uplatňovali zníženú sadzbu dane, a to v súvislosti so znížením administratívnej záťaže súvisiacej s preukazovaním splnenia podmienok na uplatnenie zníženej sadzby dane, ktoré ale nie je možné jednoznačne kvantifikovať.

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

- 113 000,00

- 117 000,00

- 121 000,00

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

z toho:

0

0

0

- vplyv na ŠR

- 113 000,00

- 117 000,00

- 121 000,00

Rozpočtové prostriedky (kapitola VPS FR SR)

- 113 000,00

- 117 000,00

- 121 000,00

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR - MF SR (org. MF SR – úrad)

127 908,00

0,00

0,00

0,00

kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR - MF SR (org. FR SR)

307 200,00

279 672,00

0,00

0,00

z toho:

- vplyv na ŠR

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

Rozpočtové prostriedky

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

spolufinancovanie

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Financovanie zabezpečené v rozpočte

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR - MF SR (org. MF SR – úrad)

127 908,00

0,00

0,00

0,00

kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR - MF SR (org. FR SR)

307 200,00

279 672,00

0,00

0,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0,00

0,00

0,00

0,00

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet súvisiaci s úpravou informačných systémov finančnej správy vo výške 714 780 eur s DPH, a to:

-APV SysNeD586 872 eur s DPH,

-PFS (portál finančnej správy)127 908 eur s DPH.

Do informačných systémov finančnej správy je potrebné zapracovať:

-zavedenie jednej sadzby dane na motorový benzín a jednej sadzby dane na motorovú naftu,

-úpravu sadzby dane na skvapalnené plynné uhľovodíky,

-zmeny v evidencii užívateľských podnikov,

-zmeny u obchodníkov s vybraným minerálnym olejom,

-štruktúrovaný formulár užívateľského podniku na webovom sídle FR SR,

-zmeny v elektronickej databáze, ktorá obsahuje register daňových subjektov,

-nový typ daňového subjektu,

-nový typ prepravy v rámci elektornického systému EMCS,

-normy strát.

Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona transponuje smernicu Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do legislatívy Slovenskej republiky.

V súvislosti s transpozíciou tejto smernice sa predovšetkým

-zavádza nový typ daňového subjektu, ktorým je schválený odosielateľ a schválený príjemca a

-upravuje sa postup pri preprave minerálneho olej v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému.

V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku sa upravujú kódy kombinovanej nomenklatúry niektorých minerálnych olejov.

Návrh zákona tiež na základe podnetov z aplikačnej praxe a návrhov zaslaných daňovými subjektami k predbežnej informácii rušia, menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

Navrhuje sa jedna sadza dane na

7

-motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 12 41, 2710 12 45, 2710 12 49 vo výške 514 eur/1 000 l,

-plynový olej (motorovú naftu) kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 43, 2710 19 46, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 11, 2710 20 16 a 2710 20 19

vo výške 368 eur/1 000 l.

Navrhované sadzby spotrebnej dane na motorový benzín a na motorovú naftu sa budú uplatňovať bez ohľadu na objem biopaliva, ktoré je v nich primiešané a tiež sa navrhuje neuplatňovať notifikované daňové zvýhodnenie na biopalivá druhej generácie z dôvodu ich nedostatku na trhu.

Z titulu zjednotenia sadzieb benzínu (z 555 a 514 eur/1000 l na 514 eur/1000 l) a nafty (z 393 a 368 eur/1000 l na 368 eur/1000 l) od 1. januára 2021 dôjde k zanedbateľnému výpadku daňových príjmov. Množstvo pohonných látok zdaňovaných vyššou sadzbou dane je minimálne, v roku 2019 činilo 0,2 % z celkového objemu benzínu a 1,6 % z objemu nafty. Priemer rokov 2017-2019 je na úrovni 0,2 % pri benzíne a 1,8 % pri nafte. Zjednotenie sadzieb zníži daňové príjmy nasledovne:

v tis. eur

2021

2022

2023

SD z minerálneho oleja, ESA 2010

-113

-117

-121

SD z minerálneho oleja, cash

-103

-117

-120

Návrh zákona tiež

-upravuje odber a použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja administratívne menej náročným spôsobom,

-ruší platné, ale neúčinné ustanovenia upravujúce povinnosť označovať pohonné látky (motorový benzín a motorovú naftu) identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území,

-zavádza povinnosť prepravovať niektoré minerálne oleje (nafta, benzín a LPG) na daňovom území v daňovom voľnom obehu v rámci podnikania na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému,

-legislatívno-technicky upravuje súvisiace ustanovenia zákona s navrhovanými zmenami.

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

8

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

- 113 000

- 117 000

- 121 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 113 000

- 117 000

- 121 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

0,00

0,00

0,00

0,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0,00

0,00

0,00

0,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0,00

0,00

0,00

0,00

Tovary a služby (630)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Bežné transfery (640)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Kapitálové výdavky (700)

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

RE EKRK 718 Rekonštrukcia a modernizácia

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

Kapitálové transfery (720)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0,00

0,00

0,00

0,00

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

435 108,00

279 672,00

0,00

0,00

9

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2020

2021

2022

2023

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Všeobecne sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnym olejom. Predovšetkým tie subjekty, ktoré registrované a evidované colnými úradmi podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2020/34 od ukončenia lehoty na predkladanie návrhov a pripomienok uvedených v tejto predbežnej informácii do predloženia návrhu zákona na vnútrorezortné pripomienkové konanie sa uskutočnili verejné konzultácie k pripravovanému návrhu zákona s podnikateľskými subjektami, ktoré obchodujú s minerálnymi olejmi v obmedzenom rozsahu z dôvodu opatrení súvisiacich s COVID-19, a to len formou telefonických hovorov alebo telekonferencií. Hlavnou témou týchto konzultácií bolo oboznámiť podnikateľskú verejnosť s

-transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do legislatívy Slovenskej republiky a

-oblasťami, ktorých by sa mal dotknúť návrh zákona, a to predovšetkým s návrhom legislatívnej úpravy na odber a požitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a návrh postupu pri preprave pohonných látok na daňovom území v daňovom voľnom obehu so zjednodušeným elektronickým administratívnym dokumentom vyhotoveným prostredníctvom elektronického systému.

Návrhy a pripomienky daňových subjektov vznesené v rámci lehoty na vyjadrenie k predbežnej informácii a zaslané na základe dohovoru v rámci verejných konzultácií, boli zapracované do návrhu zákona.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov zavedením jednej sadzby dane na motorový benzín a jednej sadzby na motorovú naftu na úrovni doterajšej zníženej sadzby dane na tieto pohonné látky pre približne 2 % daňových subjektov, ktoré doteraz uplatňovali základnú sadzbu dane na tieto minerálne oleje. Tieto znížené náklady by mali byť vo výške rozdielu navrhovanej sadzby dane a základnej sadzby dane, ktorá by bola ustanovená od 1. januára 2021 v súlade so schválenou štátnou pomocou SA. 49509 Slovensko - Daňové zvýhodnenie biopalív. Zároveň sa predpokladá zníženie finančných nákladov pre tie subjekty, ktoré si doteraz uplatňovali zníženú sadzbu dane, a to v súvislosti so znížením administratívnej záťaže súvisiacej s preukazovaním splnenia podmienok na uplatnenie zníženej sadzby dane.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

11

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladajú sa nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladá sa zvýšenie administratívnej záťaže pre tie subjekty, ktoré budú povinné požiadať colný úrad o registráciu schváleného odosielateľa, schváleného príjemcu a užívateľského podniku. Predpokladá sa tiež z dlhodobého hľadiska zníženie administratívnej záťaže pre užívateľské podniky (zrušenie odberných poukazov) a daňové subjekty, ktoré uvádzajú do daňového voľného obehu motorovú naftu a motorový benzín (zrušenie povinnosti preukazovania objemu biopaliva v týchto pohonných látkach z dôvodu uplatnenia zvýhodnenej sadzby dane). Uvedené náklady nie je možné jednoznačne kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

(za rok)

Náklady na celé podnikateľské prostredie (za rok)

Priame finančné náklady

- 10 145 eur (úspora)

- 1 044 923 eur (úspora)

Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

Administratívne náklady

0,00

0,00

Celkové náklady regulácie

znížené o 10 145 eur

znížené o 1 044 923 eur

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovaných zmien na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.

12

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

ks_339008

Podávanie daňového priznania k spotrebnej dani z minerálnych olejov.

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

B

isvs_7205

isvs_7213

Systém správy nepriamych daní (SySNeD)

Portál Finančnej správy (PFS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ

B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

13

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

-čl. 110 113 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný

systém spotrebných daní (prepracované znenie) Ú. v. L 58, 27.2.2020), gestor: zatiaľ nebol určený,

-smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 336, 30.12.2019), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/118/ES zo 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných

daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. L 9, 14.1.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca

spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. ES L 283 31.10.2003; Mimoriadne vydanie Ú.v. kap. 9/zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: Ministerstvo hospodárstva SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28. 8. 2014), gestori: NBÚ, MIRRI SR, MV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým

sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

14

-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci

v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. L 121, 8.5.2012) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica

Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 2/zv. 2) v platnom znení, gestor: nebol určený,

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/263 z 15. januára 2020 o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020), gestor: zatiaľ nebol určený.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 82/12, Transportes Jordi Besora SL proti Generalitat de Catalunya, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sa vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň z maloobchodného predaja minerálnych olejov, akou je daň z predaja určitých minerálnych olejov dotknutá vo veci samej, keďže takúto daň nemožno považovať za daň, ktorá sleduje špecifický účel v zmysle tohto ustanovenia, pretože cieľ tejto dane, určenej na financovanie výkonu právomocí v oblasti zdravotníctva a životného prostredia dotknutými územnými samosprávnymi celkami, sám osebe nesmeruje k zabezpečeniu ochrany zdravia a životného prostredia.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 103/17, Messer France SAS proti Premier ministre a i., [2018].

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 18 ods. 10 druhý pododsek smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa vykladať v tom zmysle, že do 1. januára 2009 predstavovalo dodržiavanie minimálnych úrovní zdanenia stanovených touto smernicou spomedzi pravidiel zdanenia elektriny stanovených právom Únie jedinú povinnosť, ktorá prináležala Francúzskej republike.

2.Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov sa vykladať v tom zmysle, že zavedenie inej

15

nepriamej dane z elektriny nie je podmienené zavedením harmonizovanej spotrebnej dane a keďže taká daň, o akú ide vo veci samej, nepredstavuje takúto spotrebnú daň, jej zlučiteľnosť so smernicami 92/12 a 2003/96 sa musí posúdiť vzhľadom na podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 92/12 pre existenciu iných nepriamych daní sledujúcich osobitné účely.

3.Článok 3 ods. 2 smernice 92/12 sa vykladať v tom zmysle, že taká daň, o akú ide vo veci samej, môže byť považovaná za „inú nepriamu daň“ vzhľadom na jej environmentálny účel, ktorého cieľom je financovať dodatočné náklady spojené s povinnosťou nákupu zelenej energie, vylúčiac však účely tejto dane týkajúce sa územnej a sociálnej kohézie, ako je realizácia geografického vyrovnania sadzieb a zníženie ceny elektriny pre domácnosti postihnuté chudobou, a čisto administratívne účely, ako je najmä financovanie nákladov na administratívne fungovanie verejných orgánov a inštitúcií, ako je Médiateur national de l’énergie (Národný energetický mediátor) a Caisse de dépôts et consignations (Štátna depozitná pokladnica), pod podmienkou, že vnútroštátny súd overí dodržiavanie pravidiel zdanenia uplatniteľných na účely spotrebných daní.

4.Právo Únie sa vykladať v tom zmysle, že daňovníci môžu žiadať o vrátenie časti takej dane, o akú ide vo veci samej, v závislosti od toho, aká časť z príjmov z tejto dane je určená na financovanie účelov, ktoré nie osobitné, pod podmienkou, že túto daň nepreniesli títo daňovníci na svojich vlastných zákazníkov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 355/14 „Polichim-SS“ EOOD proti Načalnik na Mitnica Svištov, [2016].

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 7 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa vykladať v tom zmysle, že predaj výrobku podliehajúceho spotrebnej dani držaného oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu v daňovom sklade vedie k prepusteniu do daňového voľného obehu až v momente, keď tento výrobok fyzicky opustí daňový sklad.

2.Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v spojení s článkom 7 smernice 2008/118 sa vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátne orgány odmietli oslobodiť od spotrebnej dane energetické výrobky, ktoré potom, ako boli oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu predané sprostredkujúcemu kupujúcemu, ich tento kupujúci predal konečnému spotrebiteľovi, ktorý spĺňa všetky požiadavky vnútroštátneho práva na oslobodenie týchto výrobkov od spotrebnej dane a ktorému boli tieto výrobky dodané priamo týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu z daňového skladu, len z toho dôvodu, že sprostredkujúci kupujúci označený týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu ako príjemca uvedených výrobkov nie je konečným spotrebiteľom oprávneným podľa vnútroštátneho práva prijímať energetické výrobky oslobodené od spotrebnej dane.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/13 Minister Finansów proti Oil Trading Poland sp. z o. o., [2015].

16

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 3 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov a článok 1 ods. 3 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby výrobky, ktoré nespadajú do pôsobnosti uvedených smerníc, ako mazacie oleje určené na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá, podliehali dani upravenej rovnakými pravidlami ako režim zosúladenej spotrebnej dane vyplývajúci z uvedených smerníc, pretože skutočnosť, že uvedené výrobky tejto dani podliehajú, nepredstavuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prekročením hraníc.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2003/96/ES: do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t.j. do 1. 5. 2004.

Lehota na prebratie smernice 2020/262/EÚ je stanovená do 31. 12. 2021.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/2235 je stanovená do 30. 6. 2022.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2003/96/ES bola prebratá do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a do zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

17

B. Osobitná časť

K článku I

K bodom 1 a 117

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vypustením skratky pre Európsku úniu.

K bodu 2

V súlade so smernicou Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (ďalej len „smernica Rady (EÚ) 2020/262“) sa ustanovuje definícia nových daňových subjektov, ktoré budú oprávnené prepravovať minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu zjednodušeným elektronickým administratívnym dokumentom v systéme elektronických prepráv na daňovom území a na území EÚ.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou ustanovenia o obchodovaní s vybraným minerálnym olejom.

K bodom 4 a 5

Na základe notifikovanej Štátnej pomoci SA. 49509 Slovensko Daňové zvýhodnenie biopalív bude možné v Slovenskej republike od 1. januára 2021 uplatňovať daňové zvýhodnenie len na pokročilé biopalivá (biopalivá druhej generácie) v zmesi s pohonnými látkami. S ohľadom na skutočnosť, že pokročilé biopalivá nebudú na území Slovenskej republiky od 1. januára 2021 dostupné v požadovanom objeme, navrhuje sa stanoviť jednu sadzbu dane na motorový benzín a jednu sadzbu dane na motorovú naftu na úrovni terajšej zvýhodnenej sadzby dane a notifikované daňové zvýhodnenie neuplatňovať. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k príslušným odkazom.

K bodom 6 a 35

V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku sa upravujú kódy kombinovanej nomenklatúry pre vykurovacie oleje a plynové oleje.

K bodom 7 až 9

Navrhovanými úpravami sa ustanovuje jedna sadzba dane na skvapalnené plynné uhľovodíky (ďalej len „LPG“) bez ohľadu na účel ich použitia. Zároveň sa ustanovuje daňovo zvýhodnená sadzba dane vo výške 0 eur/1 000 kg, ak je tento minerálny olej použitý ako palivo na výrobu tepla. Podmienkou uplatnenia daňovo zvýhodnenej sadzby dane je povinnosť požiadať o vydanie povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a o odberný poukaz, okrem navrhovaných výnimiek.

K bodom 10, 12 a 46

V súčasnosti nie je k dispozícii všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by stanovoval normy strát minerálneho oleja pri jeho preprave, skladovaní a manipulácii. Colné úrady môžu určovať so súhlasom Finančného riaditeľstva SR najviac prípustnú výšku strát minerálneho oleja v daňových skladoch a v užívateľských podnikoch, zisťovať prirodzené úbytky minerálneho oleja pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými

18

vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov, a to osobitne pre konkrétny daňový subjekt. Uvedený spôsob zisťovania strát je však náročný a nedostatočne efektívny. V nadväznosti na uvedené je potrebné stanoviť všeobecne záväzné normy strát uplatňované rovnako pre všetky daňové subjekty. Z uvedených dôvodov sa navrhuje ustanovenie, ktoré splnomocní Ministerstvo financií SR vydať všeobecne záväzný predpis stanovujúci normy strát minerálneho oleja pri jeho preprave, skladovaní a manipulácii.

Návrhom na nové znenie tohto ustanovenia sa zrušujú tiež podmienky na uplatňovanie zvýhodnenej sadzby dane na motorový benzín a motorovú naftu uplatňované na základe notifikovanej Štátnej pomoci SA. 49509 Slovensko Daňové zvýhodnenie biopalív, ktorá sa nebude uplatňovať. Zároveň sa navrhuje primerane upraviť súvisiace ustanovenia.

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa rušia platné ale neúčinné ustanovenia upravujúce povinnosť označovať pohonné látky (motorový benzín a motorovú naftu) identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území, ktoré boli prijaté zákonom č. 352/2018 Z. z a ktoré by mali nadobudnúť účinnosť „prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom finančné riaditeľstvo uverejnilo na svojom webovom sídle oznámenie o začatí označovania minerálneho oleja“. Predmetné ustanovenia ako vyplýva z doterajšieho aplikačného procesu nie je možné v podmienkach v plnom rozsahu uplatňovať.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa transponuje zo smernice Rady (EÚ) 2020/262 oslobodenie minerálneho oleja, ktorý bol prepravený na daňové územie v pozastavení dane ozbrojenými silami iných členských štátov na použitie týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Zároveň sa stanovuje, že preprava tohto minerálneho oleja v pozastavení dane sa uskutoční podľa ustanovenia § 24 ods. 14 zákona.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa stanovuje osobe, ktorá chce odoberať a používať daňovo zvýhodnený minerálny olej povinnosť, požiadať colný úrad o vydanie povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja (ďalej len „povolenie na použitie“) a o vydanie odberného poukazu. Podľa doteraz platného znenia § 11 zákona je takáto osoba povinná požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov a o vydanie odberného poukazu. Administrácia spojená s vydávaním odberných poukazov v listinnej forme a s fyzickým odpisovaním spotreby daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na odpisových listoch odberného poukazu sa po 16 rokoch uplatňovania javí ako prekonaná. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje administratívne jednoduchší systém evidencie spotreby daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom, a to vydaním povolenia na použitie (v elektronickej forme) po splnení zákonom stanovených podmienok a odberného poukazu (v elektronickej forme) bez odpisových listov. Navrhovaná úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže daňových subjektov ako i správcu dane.

Zároveň sa navrhuje doplniť daňovo zvýhodnený minerálny olej o LPG, na ktoré bude možné uplatniť daňovo zvýhodnenú sadzbu dane 0 eur/1 000 kg, ak bude použitý ako palivo na výrobu tepla. Použitie daňovo zvýhodnenej sadzby dane na LPG bude možné len, ak osoba, ktorá bude chcieť použiť LPG ako palivo na výrobu tepla, bude užívateľským podnikom, s výnimkou fyzických osôb v domácnosti, ktoré používajú LPG ako palivo na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody, za ktorých bude plniť povinnosti užívateľského podniku dodávateľ (predajca) tohto LPG.

19

Taktiež nebudú užívateľským podnikom osoby, ktoré nakúpia LPG v tlakových nádobách zodpovedajúcich technickým požiadavkám podľa osobitného predpisu určeného na konečnú spotrebu ako palivo na výrobu tepla, za ktorých bude plniť povinnosti užívateľského podniku dodávateľ (predajca) tohto LPG, ktorý technické zariadenie na plnenie LPG do tlakových nádob a na túto činnosť má tiež vydané povolenie ÚRSO.

K bodom 15 a 19

Navrhovanou úpravou sa stanovuje vznik daňovej povinnosti pri prijatí minerálneho oleja zahraničným zástupcom alebo ozbrojenými silami iných štátov, ktoré stranami Severoatlantickej zmluvy na použitie týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, ak na takéto prijatie nenadväzuje oslobodenie od dane alebo ozbrojenými silami iného členského štátu a ich civilnými zamestnancami na použitie pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, ak na takéto prijatie nenadväzuje oslobodenie od dane. Zároveň sa stanovuje platiteľ dane.

K bodom 16 a 20

Legislatívno-technická úprava stanovujúca vznik daňovej povinnosti daňovo zvýhodneného LPG, ktorý bol požitý ako pohonná látka. Zároveň sa stanovuje platiteľ dane.

K bodom 17 a 21

Navrhovaná úprava stanovuje vznik daňovej povinnosti mazacích olejov a ostatných olejov na deň ich vyloženia, preloženia, prečerpania, ktoré boli uvedené do daňového voľného obehu na území iného členského štátu a sú prepravované na podnikateľské účely cez daňové územie na územie iného členského štátu alebo na deň keď sa vymení motorový dopravný prostriedok, na ktorom sa prepravujú tieto minerálne oleje, okrem vyloženia, preloženia, prečerpania alebo výmeny motorového dopravného prostriedku z dôvodu vyššej moci. Zároveň sa stanovuje platiteľ dane.

K bodom 18 a 22

Touto navrhovanou úpravou sa stanovuje vznik daňovej povinnosti každého minerálneho oleja na daňovom území na podnikateľské účely uvedeného do daňového voľného obehu na území iného členského štátu na deň jeho prijatia. Súčasne sa stanovuje vznik daňovej povinnosti, ak nie je známy deň prepravenia tohto minerálneho oleja na daňové územie na podnikateľské účely. Tiež sa primerane stanovuje platiteľ dane.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa stanovuje platiteľovi dane, ktorý ako prvý na daňovom území v držbe prepravený minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu na území iného členského štátu na podnikateľské účely, alebo ktorý takýto minerálny olej ako prvý použil, ak nie je známy deň prepravenia tohto minerálneho oleja na daňové územie a tento platiteľ dane nemá sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, podať daňové priznanie a zaplatiť daň Colnému úradu Bratislava, a to podľa sadzieb dane platných v deň prepravenia alebo použitia minerálneho oleja.

20

K bodom 24, 26, 27 a 97

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa vypúšťajú nadbytočné ustanovenia. Úpravy uvedené v bodoch 26 a 27 majú rozdielnu účinnosť.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava upravujúca vrátenie dane užívateľskému podniku, ktorý odobral zdanený minerálny olej na účely oslobodené od dane uvedené v povolení na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Zároveň sa stanovuje obdobie, za ktoré si tento užívateľský podnik uplatniť vrátenie dane.

K bodu 28

V súlade so smernicou Rady (EÚ) 2020/262 sa navrhuje, že pri dodaní minerálneho oleja v daňovom voľnom obehu na územie iného členského štátu na podnikateľské účely, ktorý bol odoslaný z daňového územia schváleným odosielateľom sa správa o prijatí alebo písomná správa o prijatí považuje za dostatočný dôkaz, že schválený odosielateľ splnil všetky podmienky na vrátenie dane colným úradom. Zároveň sa stanovuje, že pri dodaní mazacích olejov zdanených sadzbou dane 100 eur/1 000 kg na územie iného členského štátu na podnikateľské účely, ktorý nepodlieha postupu pri preprave, je možné vrátiť daň po predložení potvrdenia správcu dane v členskom štáte dodania tohto minerálneho oleja o vysporiadaní dane v tomto členskom štáte.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa aktualizujú doklady potvrdzujúce ukončenie vývozu minerálneho oleja.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa ustanovenie o vrátení dane platiteľovi dane, ak zaplatil daň a túto daň nesprávne vypočítal platiteľ dane alebo colný úrad, ktoré je upravené v Daňovom poriadku.

K bodom 31 až 33

Navrhovanou úpravou sa v súlade s transpozíciou smernice Rady (EÚ) upravuje vrátenie dane z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja Ministerstvu obrany SR, ktorý bol dodaný ozbrojeným silám iných členských štátov na použitie týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Zároveň sa zavádza spoločná legislatívna skratka pre ozbrojené sily Severoatlantickej zmluvy a ozbrojené sily členských štátov EÚ (armádne sily iných štátov).

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa stanovuje dobrovoľnosť použitia technických noriem uvedených v poznámke pod čiarou k odkazu 13. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 13 a 14.

K bodom 36, 38, 39, 53, 60, 70 a 72

Legislatívno-technické úpravy spresňujúce povinnosti daňových subjektov pri oznamovaní zmeny údajov oznámených colnému úradu v čase podania žiadosti o registráciu alebo vydania povolenia.

21

K bodu 37

Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý bude chcieť priamo dodávať LPG (minerálny olej podľa § 6 ods. 5 návrhu zákona) s daňovo zvýhodnenou sadzbou dane konečnému spotrebiteľovi v domácnosti ako palivo na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody, bude podľa navrhovanej úpravy povinný v žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu uviesť identifikačné údaje týchto odberateľov.

K bodu 40

Legislatívno-technická úprava spresňujúca dôvody na zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K bodu 41

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa stanovuje sadzba dane na výpočet zábezpeky na LPG.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa upravujú podmienky daňovej spoľahlivosti v súvislosti s úpravou ustanovenia o správnych deliktoch.

K bodu 43

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa postup pri preprava v pozastavení dane na daňovom území z miesta dovozu do daňového skladu na daňovom území registrovaným odosielateľom.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa v súvislosti s navrhovanými zmenami (úprava ustanovenia o užívateľskom podniku) spresňuje postup pri preprave minerálneho oleja oslobodeného od dane podľa § 10 ods. 1 zákona.

K bodu 45

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa spresňuje elektronický podpis.

K bodu 47

Navrhovanou úpravou sa stanovuje osoba, ktorá je povinná zložiť zábezpeku na daň pri preprave daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území z užívateľského podniku do iného užívateľského podniku, ktorý vydané povolenie na použitie tohto minerálneho oleja, alebo daňového skladu, alebo vydané povolenie na jeho prepracovanie alebo zneškodnenie.

K bodu 48

Navrhovanou úpravou sa spresňuje situácia, kedy daňovému subjektu vzniká povinnosť na mieste určenia pred prijatím dodaného minerálneho oleja oznámiť prostredníctvom elektronického systému colnému úradu, že minerálny olej bol dopravený na miesto určenia a od tohto momentu počas dvoch hodín od zaslania oznámenia o tejto skutočnosti minerálny olej nevyložiť, neprečerpať alebo s týmto minerálnym olejom nenakladať.

K bodom 49, 51 a 52

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2020/262 upravujúce ustanovenie o preprave minerálneho oleja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na území prepravovaného ozbrojenými silami iných členských štátov na použitie

22

týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje preprava minerálneho oleja v pozastavení dane medzi dvoma daňovými skladmi na daňovom území cez územie iného členského štátu.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky odňatia povolenia prijímať opakovane minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu oprávneným príjemcom.

K bodu 55

V súvislosti s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2020/262 sa v novelizovanom ustanovení spresňujú osoby, ktoré nie povinné požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom podľa § 25a zákona.

K bodom 56 až 59 a 61 až 63

Navrhované úpravy rušia povinnosť osoby, ktorá chce obchodovať s vybraným minerálnym olejom bez sadzby dane podliehajúcim kontrole a postupu pri preprave, požiadať colný úrad o vydanie odberného poukazu a legislatívno-technicky upravujú súvisiace ustanovenia.

K bodom 64 a 65

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením jednej sadzby dane na motorový benzín a jednej sadzby dane na motorovú naftu a vypustením LPG z ustanovení o distribúcii pohonných látok.

K bodu 66

Legislatívno-technická úprava aktualizujúca poznámku pod čiarou k odkazu 20e.

K bodom 67 a 76

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť mať povolenie na distribúciu pri distribúcii skvapalnených plynných uhľovodíkov (LPG), ktoré boli pri uvedení do daňového voľného obehu zdanené sadzbou dane 182 eur/1 000 kg. Zároveň sa ruší súvisiaca výnimka, podľa ktorej sa ustanovenie o distribúcii, predaji a spotrebe pohonných látok neuplatňuje na LPG distribuované v technických zariadeniach alebo v tlakových nádobách.

K bodom 68 a 73

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa na účely zákona definuje spotrebiteľské balenie, uvedené v doteraz planom znení § 8 ods. 5 zákona, ktoré sa navrhuje vypustiť. Zároveň sa upravujú poznámky pod čiarou k príslušným odkazom.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa zavádza legislatívna skratka pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

23

K bodom 71, 74 a 75

Legislatívno-technické úpravy stanovujúce distribútorovi pohonných látok, predajcovi pohonných látok a konečnému spotrebiteľovi postupovať pri preprave pohonných látok v daňovom voľnom obehu podľa ustanovenia upravujúceho postup pri preprave minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely.

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa ruší oprávnenie Kriminálneho úradu finančnej správy dočasne pozastaviť uplatňovanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia na obchodovanie, povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj z dôvodu jeho nadbytočnosti. Cieľ, ktorý sa mal týmto ustanovením dosiahnuť je plne zabezpečený platným ustanovením § 24a, ktorý umožňuje Kriminálneho úradu finančnej správy pozastaviť prístup do elektronického systému prepráv.

K bodom 78 až 81

Legislatívno-technické úpravy zjednodušujúce administratívny postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane a minerálneho oleja oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme.

K bodom 82 až 84

Navrhovanými úpravami sa vypúšťajú povinnosti daňového subjektu pri dovoze minerálneho oleja z tretích štátov na preukazovanie skutočností, ktoré si colný úrad vie overiť vo svojej evidencii a zároveň sa spresňujú povinnosti užívateľského podniku pri dovoze daňovo zvýhodneného minerálneho oleja z tretích štátov.

K bodom 85 až 88

Navrhované úpravy v súlade so smernicou Rady (EÚ) 2020/262 a v porovnaní s doteraz platnou právnou úpravou zásadne menia postup pri preprave minerálneho oleja v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely na daňovom území tak, že sa papierové (tlačené) trojdielne sprievodné dokumenty nahrádzajú elektronickým systémom vyhotovovania zjednodušeného sprievodného administratívneho dokumentu, jeho zasielania colnému úradu, prideľovania jedinečného zjednodušeného administratívneho referenčného kódu colným úradom, informovania colného úradu odosielateľa, ako i colného úradu príjemcu o preprave minerálneho oleja v daňovom voľnom obehu, a to od jej začatia po ukončenie a potvrdenie príjmu minerálneho oleja prostredníctvom elektronického systému vyhotovovania správ o prijatí príjemcom minerálneho oleja v daňovom voľnom obehu.

V rámci daňového územia sa nad rámec smernice Rady (EÚ) 2020/262 navrhuje preprava pohonných látok (benzín, nafta a LPG) uvedených do daňového voľného obehu uskutočňovať prostredníctvom elektronického systému prepráv.

Odosielateľ minerálneho oleja v daňovom voľnom obehu, ktorým je schválený odosielateľ alebo distribútor pohonných látok, bude povinný vyhotoviť návrh zjednodušeného elektronického dokumentu, ktorý zašle colnému úradu odosielateľa. Colný úrad odosielateľa overí údaje v zjednodušenom elektronickom dokumente a pridelí mu zjednodušený referenčný kód, ktorý oznámi odosielateľovi. Colný úrad odosielateľa je povinný po oznámení referenčného kódu odosielateľovi odoslať elektronický dokument správcovi dane v inom členskom štáte alebo colnému úradu príjemcu na daňovom území, ktorým je schválený príjemca, distribútor pohonných látok, predajca pohonných látok alebo konečný spotrebiteľ pohonných látok na podnikateľské účely. Colný úrad príjemcu na daňovom území je povinný odoslať zjednodušený elektronický dokument príjemcovi.

24

Príjemca je povinný najneskôr do piatich kalendárnych dní odo dňa prijatia minerálneho oleja elektronicky vyhotoviť správu o prijatí a túto prostredníctvom elektronického systému zaslať colnému úradu príjemcu. Colný úrad príjemcu je povinný elektronicky overiť údaje v správe o prijatí a ak sú tieto údaje správne, potvrdiť príjemcovi zaevidovanie správy o prijatí a zároveň odoslať potvrdenú správu o prijatí colnému úradu odosielateľa na daňovom území alebo správcovi dane iného členského štátu. Colný úrad odosielateľa, ktorý obdržal správu o prijatí od colného úradu príjemcu alebo od správcu dane v inom členskom štáte, je povinný odoslať správu o prijatí odosielateľovi.

Zároveň sa navrhuje postup pri preprave minerálneho oleja v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely pri nedostupnom elektronickom systéme.

Tiež sa stanovujú podmienky na registráciu schváleného odosielateľa a vydanie povolenia odosielať minerálny olej na podnikateľské účely, podmienky na registráciu schváleného príjemcu a vydanie povolenia prijímať minerálny olej na podnikateľské účely a postup pri zmene, odňatí a zániku týchto povolení.

K bodu 89

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa zoznam osôb, ktoré nie oprávnené na daňovom území odoberať minerálny olej na súkromné účely prostredníctvom zásielkového obchodu.

K bodu 90

Navrhovanou úpravou sa upravuje lehota na podanie daňového priznania a deň platenia dane odosielateľom pri zásielkovom obchode s cieľom zjednotiť lehoty na podanie daňového priznania a deň platenia dane pre všetky daňové subjekty okrem prevádzkovateľa daňového skladu a oprávneného príjemcu, ktorý prijíma minerálny olej v pozastavení dane opakovane.

K bodom 91 a 92

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s nezrovnalosťami pri preprave minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo zásielkovom obchode súvisiace s navrhovanými úpravami v ustanovení o postupe pri preprave minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely.

K bodu 93

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa upravuje vedenie evidencie prevádzkovateľom daňového skladu súvisiace s novým znením ustanovenia o užívateľskom podniku a zrušením povinnosti primiešavať biopalivo na uplatnenie daňovo zvýhodnenej sadzby dane na pohonné látky.

K bodu 94

Navrhovaným textom sa upravuje rozsah a spôsob vedenia elektronickej evidencie odberu a použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom. Cieľom navrhovanej elektronickej evidencie odberu a použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja je nahradiť doterajšie odpisové listy odberného poukazu vydávané colným úradom v listinnej forme.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa stanovuje vedenie evidencie schváleným príjemcom podľa tohto ustanovenia.

25

K bodu 96

Navrhovanou úpravou sa spresňuje vedenie evidencie minerálneho oleja, ktorým je LPG určený na konečné použitie ako palivo na výrobu tepla, prijatého na daňovom území na podnikateľské účely v daňovom voľnom obehu a tento minerálny olej sa prepravuje v tlakových nádobách určených na konečnú spotrebu.

K bodom 98 až 101

Navrhované ustanovenia menia a dopĺňajú vedenie evidencie colným úradom a finančným riaditeľstvom vyplývajúce z návrhu zákona.

K bodom 102 až 109

V súvislosti s navrhovanými legislatívnymi zmenami je potrebné upraviť správne delikty, priestupky a pokuty ukladané colným úradom za tieto delikty a priestupky.

K bodu 110

Legislatívno-technická úprava spresňujúca, na ktoré ustanovenia sa vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku o registračnom konaní.

K bodom 111 a 112

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanými zmenami, ktorou sa spresňujú rozhodnutia vydávané colným úradom podľa tohto zákona, proti ktorým nie je prípustné odvolanie.

K bodu 113

V nadväznosti na vykonané úpravy sa navrhujú prechodné ustanovenia.

K bodom 114 až 116

V súvislosti s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2020/262 je potrebné upraviť prílohu č. 1 novelizovaného zákona.

K článku II

K bodu 1

Znenie predmetného ustanovenia sa zosúlaďuje s poznámkou pod čiarou. Zároveň sa aktualizuje znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 2

V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku sa v predmetnej prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku je potrebné primerane upraviť kódy kombinovanej nomenklatúry a popis tovaru uvedený v predmetnej prílohe.

26

K článku III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I bodov 3, 7 9, 14, 16, 20, 25, 26, 37, 41, 44, 47, 56 63, 65, 67, 76, 83, 93, 94, 96, 97, 99, 101, § 42 ods. 1 písmená a) až o) v bode 103, 108, 109 a 111, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021, čl. I bodov 13, 15, 19, 31 33, 49, 51 a 52, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2022 a čl. I bodov 17, 18, 21 23, 28, 55, 71, 74, 75, 85 89, 91, 92, 95, 98, 100, § 42 ods. 1 písmeno p) v bode 103, 104, 106 a 112, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. februára 2023.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2020.

Igor Matovič v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Eduard Heger v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 218/2013, dátum vydania: 24.07.2013

6

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predovšetkým z dôvodu návrhu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“).

V súčasnosti je problematika núdzových zá sob Slovenskej republiky upravená zákonom č. 373/2012 Z. z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom došlo k transpozícii Smernice Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať nú dzové zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len „Smernica Rady 2009/119/ES“).

Zákon zmenil požiadavky na objem udržiavaných núdzových zásob (na 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy a ropných výrobkov, podľa toho, ktorý objem je väčší). Zákon zároveň spresnil metodiku výpočtu objemu núdzových zásob. Zákon bol prijatý aj z dôvodu zosúladenia systému spr ávy núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetického programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medziná rodnej energetickej agentúry (IEA) a s cieľom zblíženia núdzových postupov a mechanizmov Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry v oblasti núdzových zásob.

Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob je možné vnímať ako „zmrazené“, pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojov ých zámerov vlády Slovenskej republiky. Keďže z dôvodu očakávaného rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dň om priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v relevantnom roku, dosiahnutie tohto cieľa pri súčasnom modeli ich správy by malo zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvy šujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu.

Za vyššie uvedeným účelom bolo potrebné navrhnúť taký model správy, ktorý zabezpečí požadovaný cieľ. Týmto požiadavkám vyhovuje model, podľa ktorého správu núdzových zá sob prevezme od Správy rezerv Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“). Agentúru založí ako jeden zo zakladateľov Správa rezerv, alebo právnická osoba, v ktorej má Sprá va rezerv majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, vo forme záujmového združenia pr ávnických osôb. Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik Správy rezerv a spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít.

V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré sú definované v zákone ako vybraní podnikatelia, budú mať povinnosť zabezpečiť udržiavanie núdzové zásoby. Ide o podnikateľov, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky vymedzené v prílohe č.1 návrhu zákona.

Povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby ropy budú plniť prostredníctvom agentúry, a to na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob, ktorú uzatvoria s agentúrou. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udr žanie, poistenie núdzových zásob, vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia.

Predpokladá sa, že členom agentúry sa podľa stanov agentúry môže stať podnikateľský subjekt, ktorý splní podmienky definované v z ákone pre vybraného podnikateľa a že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné ri ziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Predpokladá sa, že Spoločný podnik bude mať väčšinu hlasovacích práv na členskej schôdzi. Zakladateľská zmluva a stanovy Agentúry budú podliehať súhlasu vlády. Prostredníctvom zakladateľ skej zmluvy a stanov sa zabezpečí kontrola štátu potrebná z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľ stva a základných funkcií štátu. Zároveň sa prostredníctvom zakladateľskej zmluvy a stanov zabezpečí, aby n údzové zásoby neboli ovládané vybranými podnikateľmi resp. vybraným podnikateľom.

Agentúra odkúpi núdzové zásoby od štátu – konkrétne od Správy rezerv - čím sa uvoľní súčasná „umàtvenᓠlikvidita štátu v núdzových zásobách a zároveň sa zachov á aj kontrola štátu. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpeč enia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od Správy rezerv. V rovnaký deň prestane Správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doteraj ších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob; pripravenosť sa preukáže dôkazom o zabezpečení skladovania núdzových zásob a dôkazom o financovaní kúpy nú dzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej ur čenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Správa rezerv bude zastupovať Slovenskú republiku v oblasti núdzov ých zásob vo vzťahu k Európskej komisii a Medzinárodnej energetickej agentúre a bude vykonávať štátnu správu na úseku núdzových zásob v nevyhnutnom rozsahu.

Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa Smernice Rady 2009/119/ES. Vo výnimočných prípadoch budú m ôcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie ani majetkom podliehajúcim konkurzu.

Navrhovaná právna úprava, ktorou sa zabezpečí agentúrny spôsob správy núdzových zásob prináša z pohľadu záujmov štátu, jeho obyvateľov, podnikateľov a spravodlivej hospodárskej súťaž e nasledovné hlavné prínosy: (i) nebude mať nároky na verejné finančné zdroje, (ii) je dlhodobo samofinancovateľná, (iii) je transparentná a trh nedeformujúca, lebo hospodárske subjekty a v konečnom dô sledku koneční spotrebitelia budú zaťažení rovnakou sumou za udržiavanie n údzových zásob, (iv) zachováva istotu pre krajinu, že vykazované núdzové zásoby sú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie, a (v) zachováva štátu rozhodovacie právomoci.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpoč et verejnej správy, nakoľko predajom núdzových zásob vznikne príjem pre štátny rozpočet, resp. sa operácia zaúčtuje na príjmovom účte príslušnej kapitoly. Vplyv na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke vplyvov. Návrh zákona bude mať zároveň vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý je analyzovaný v doložke vplyvov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť , na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v prilož enej doložke zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskej únie.

Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Ad vplyv na rozpočet verejnej správy.

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie (2013 až 2016) je pozitívna s predpokladaným dodatočným príjmom štátneho rozpočtu vo výške 480 mil. a z titulu úspory výdavkov na hospodá renie s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov 21,3 mil. eur ročne.

Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 už uvažuje z príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov v sume 320 mil. eur v roku 2014. Oproti Návrhu východísk rozpoč tu verejnej správy na roky 2014 až 2016 dochádza k úspore výdavkov štátneho rozpočtu v sume 21,3 mil. eur ročne. Kvantitatívne vyjadrenie dopadov a komentár sú uvedené v prílohe „Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.

Ad vplyvy na podnikateľské prostredie.

Nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia. Dochádza však k zvýšeniu administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systé me svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedného konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvy (predpokladá sa štandardná zmluva) s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administratívnej náročnosti nevýznamné, nakoľko zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v sú časnosti približne 20 subjektov) a samotná povaha zvýšenia administratívnej náročnosti je riešiteľná. Informácie k vplyvu na podnikateľské prostredie uvádzame aj v samostatnej prílohe „ Vplyvy na podnikateľské prostredie“.

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

Príloha č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom160 000320 00000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR – kapitola 42 Správa štá tnych hmotných rezerv SR160 000320 000 00- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0 -21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0-21 300-21 300-21 300- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0-21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0-21 300-21 300-21 300

Poznámka: Celkový vykázaný vplyv na rozpočet verejnej správy nezohľadňuje (i) úsporu kapitoly 42 (SŠHR) kód programu 0860102 z titulu prechodu správy núdzových zásob na agentúru, ani (ii) výpadok prí jmu SŠHR z poplatku, pretože s týmito položkami sa v rokoch 2014 - 2016 neuvažuje.

Kúpna cena za predaj núdzových zásob sa určí podľa znaleckého posudku, alebo ako priemerná cena ropy určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace, podľa toho, ktor á hodnota bude vyššia.

Celkové zníženie nákladov Správy rezerv bude závisieť od toho, kedy Agentúra prevezme núdzové zásoby od Správy rezerv. Až do momentu prevzatia núdzových zásob bude mať Správa rezerv plánované v ýdavky spojené s ich správou.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - prí jmy, + výdavky)-160 000-341 300-21 300 -21 300 z toho vplyv na ŠR-160 000-341 300-21 300-21 300 financovanie zabezpečené v rozpočte-160 000-320 00000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-21 300 -21 300-21 300

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona mení koncepciu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Návrh počíta s tým, že vlastníctvo a udržiavanie nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov budú presunuté zo Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „SŠHR“) na novovytvorenú právnickú osobu, Agentúru pre núdzové zá soby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“).

Predpokladá sa, že jednorazový nákup núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v sume približne 480 000 tis. EUR agentúrou bude financovaný úverom bankami a agentúra nebude nijakým spôsobom naviazaná na štátny rozpočet. Model agentúry tiež predpokladá, že agentúra bude samofinancovateľná, pričom hlavným zdrojom jej príjmov bude odplata za udržiavanie núdzových zásob aspoň v minimálnom objeme pod ľa príslušnej legislatívy EÚ pre podnikateľov špecifikovaných v zákone.

Poplatok vyberaný podľa súčasného zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľn ých zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude s účinnosťou navrhovaného zákona v priebehu roka 2013 zrušený a nahradený platbou vybraných podnikateľov za služby agentúre. Predpokladá sa preto, že rozpočtovaný príjem štátneho rozpočtu vo výške 60 000 tis. EUR ročne nebude štát od roku 2014 ďalej inkasovať . Výšku rozpočtovaných príjmov a výdavkov opierame o rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, a návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

Agentúra prevezme od roku 2014 náklady na skladovanie a obmenu v súčasnosti rozpočtované v kapitole SŠHR vo výške 21,3 mil. EUR.

Návrh nepredstavuje významný nárast aktivít a nahradzuje platbu poplatku inak definovaným a vypočítaným spôsobom v zásade rovnakom rozsahu transakcií.

2.3.2. Výpočty vplyvov na verejné financie

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie 2013 až 2016 je pozitívna.

Ïalej poznamenávame, že SŠHR by vyžadovala kapitálové výdavky na dopĺňanie zásob v súlade so zvyšovaním čistých dovozov a tiež na odkúpenie zásob v súčasnosti zapožičaných spoloč nosťou TRANSPETROL a.s. na plnenie záväzkov agentúry. Navyše existuje riziko, že zásoby bude nutné v strednodobom horizonte navýšiť na 120 dní čistého dovozu. Navrhovaný model počíta s tým, ž e tieto kapitálové výdavky budú financované z dodatočných úverových zdrojov bez nárokov na štátny rozpočet. Agentúra bude musieť kryť okrem v súčasnosti existujúcich nákladov aj novo vzniknut é náklady na financovanie dlhu. Návrh predpokladá vyrovnané hospodárenie agentúry bez nárokov na štátny rozpočet, ale nepredpokladá sa ani nijaký príjem z agentúry.

Keďže kapitálové výdavky neboli rozpočtované v rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015 nie sú vykázané v tabuľke vplyvov na rozpočet verejnej správy ako pozitívny vplyv. Uvádzame však pre inform áciu predpoklad potrieb SŠHR, ktoré by v prípade neprijatia zákona bolo potenciálne potrebné riešiť.

Navrhuje sa, že agentúra bude založená ako záujmové združenie právnických osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, a jej členmi budú podnikatelia, ktorým vzniká povinnosť platiť odplatu agentú re za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, na základe zo zákona povinne uzatvorenej zmluvy s agentúrou. Nesplnenie si povinnosti uzatvorenia zmluvy bude sankcionované s cieľom zabezpečiť č o najlepšiu platobnú disciplínu príslušných podnikateľov a zaistiť dostatočný výber na splácanie bežných a kapitálových výdavkov agentúry.

Významnú úlohu podľa návrhu bude naďalej zohrávať štát, a to najmä prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv, Finančného riaditeľstva SR, prípadne podnikov s majetkovou účasťou štátu. Napriek tomu si však agentúra a jej činnosti zachováva znaky samostatného trhového subjektu a jej príjmy a výdavky nebudú súčasťou štátneho rozpočtu.

2.3.3. Charakteristika návrhu

zmena sadzby

zmena v nároku

◊ nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

14

11

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové pr íjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1160 000320 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na pr íjmy verejnej správy celkom160 000320 00000 Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka201320142015 2016Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a prí spevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2-21 300-21 300-21 300 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatn é platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové vý davky (700) Obstarávanie kapitálový ch aktív (710)2 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom0-21 300-21 300-21 300 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové vý davky (700) Výdavky z transakci í s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*---- z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdový ch výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií vý konu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej zá chrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísa ť podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Príloha č. 3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Producenti a obchodníci s vybranými ropnými vý robkami. Približne 20 aktívnych obchodníkov v súčasnosti.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Komunikácia s agentúrou bude v približ ne rovnakom rozsahu ako v súčasnosti s colným úradom, ale bude to komunikácia s ďalšou právnickou osobou.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalo žia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Minimálna.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Minimálne.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaný ch regulácií?Žiadne.

Poznámky:

Súčasný systém platenia a výberu poplatku podľa zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pod ľa návrhu čiastočne mení, avšak návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie vo forme zvýšenia regulačného zaťaženia.

Predpokladá sa však zvýšenie administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systéme svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedné ho konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvu s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administrat ívnej náročnosti jednorazové a nevýznamné, nakoľko (i) zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v súčasnosti približne 20 subjektov), (ii) samotná povaha zvýšenia administratívnej nároč nosti je riešiteľná, a (iii) predpokladá sa štandardizovaná forma zmluvy.

Návrh nerozširuje okruh dotknutých podnikateľov v porovnaní so v súčasnosti platnou úpravou a vyššie uvedené vplyvy sa budú v zásade týkať iba podnikateľov podľa súčasného znenia § 9 ods. 2 zákona č. 373/2012 Z.z.

Podľa návrhu výška platby podnikateľov agentúre nebude pevne stanovená zákonom, ale môže sa meniť v závislosti od vývoja na trhu, tzn. môže sa v príslušnom období zvýšiť alebo zníži ť.

Príloha č. 4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Neočakáva sa markantná zmena príspevku oprosti súčasnej úrovni.Kvantifikujte: X- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvate ľstva.X

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

X4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

X

Príloha č. 5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

Žiadne

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

29

Príloha č. 6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejnením informácie o založení a vzniku agentú ry na webovom sídle správy rezerv a zverejňovaním obchodných podmienok udržiavania núdzových zásob a ceny za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob agentúrou na svojom webovom sídle sa zavá dzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Vplyv zmeny je však nevýznamný.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

Tretia časť, hlava VIII, kapitola 1 (Hospodá rska politika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí p latnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1999/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (U. v EU L 304, 14.11.2008) v platnom znení

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

nebolo začaté konanie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko úč innej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplne zlučiteľný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Osobitná časť

K článku I

K § 1

V ustanovení sa vymedzuje predmet navrhovanej úpravy - teda oblasti, ktoré sa v predloženom návrhu zákona navrhujú upraviť. Ide o oblasť spôsobu obstarania a nakladania s núdzovými zásobami, konkrétne zásob ropy a ropných výrobkov, ktor é sa budú môcť použiť za určených podmienok v zákonom vymedzených prípadoch. Ustanovenie tiež upravuje povinnosti osôb, ktoré podnikajú v oblasti ťažby ropy, spracovania ropy a ropných výrobkov ako aj ich skladovania v prípade, ak nastane taká situácia, ktorá si vyžiada prijatie mimoriadnych opatrení. Osobitne právna úprava definuje povinnosti pre vybraných podnikateľov, ktorým zákon ukladá povinnosť zabezpečiť udrž iavanie núdzových zásob (bližšie v § 3 a 4). Cieľom návrhu zákona je tiež definovať postavenie a právomoci právnickej osoby, ktorá bude vykonávať správu nad zásobami a tiež opatrenia zamerané na riešenie stavu ropnej núdze. Návrh zákona definuje aj rozsah výkonu štátnej správy na úseku núdzových zásob, ako aj kontrolu dodržiavania povinností ukladaných zákonom a sankcie za nedodržanie povinností.

K§ 2

Ustanovenie definuje základné pojmy najčastejšie používané v návrhu zákona s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnej normy všetkými subjektmi.

K § 3

Z dôvodu, aby Slovenská republika zabezpečila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na oblasť nakladania s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, je potrebné zákonom upraviť povinnosti vybraných podnikateľov pri zabezpečení tý chto povinností. Podnikatelia zabezpečujú udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných produktov prostredníctvom agentúry. Pri úprave povinností podnikateľov sa vychádzalo z toho, že množstvo zásob, ktor é má podnikateľ udržiavať určí agentúra na základe výpočtu presne definovaného v zákone. Množstvo zá sob je samozrejme odvodené od minimálneho limitu zásob pre Slovenskú republiku a konkrétneho množstva ropných výrobkov prislúchajúcich vybranému podnikateľovi za stanovené obdobie.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných podnikateľov vo vzťahu k Správe rezerv.

K § 4

Aby bol jasne formulovaný a zabezpečený právny záväzok medzi agentúrou a podnikateľom o tom, že podnikateľ bude udržiavať agentúrou určené množstvo ropy a ropných výrobkov, navrhuje sa uzatvorenie zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Pri koncipovaní tejto zmluvy sa navrhuje vychádzať z § 269 Obchodného zákonníka. Udržiavanie núdzových zásob ropy pre vybraného podnikateľa agentúrou je z pohľadu agentúry poskytovanie komerčnej služby za odplatu. Výška odplaty sa navrhuje na základe tzv. „cost-based“ formuly, t.j. tak, aby pokryla náklady na obstaranie núdzových zásob, udržiavanie núdzových zásob, ako aj ďalšie náklady špecifikované v návrhu zákona. Ak dôjde zo strany vybraných podnikateľov k porušeniu zmluvných povinností , navrhuje sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, aby agentúra uplatnila sankcie. Za nezaplatenie odplaty za agentúrou poskytnutú službu môže agentúra uzatvorenú zmluvu vypovedať. V ýpoveď zmluvy má za následok pre vybraného podnikateľa stratu schopnosti plniť zákonnú povinnosť udržiavať núdzové zásoby prostredníctvom agentúry. Uvedená strata schopnosti vybraného podnikateľ a plniť si svoje zákonné povinnosti môže byť následné sankcionovaná podľa § 23.

K § 5

Ustanovenie špecifikuje informačné povinnosti vybraného okruhu podnikateľov a štátnych orgánov voči Správe rezerv ako aj okruh informácií, ktoré sa týkajú núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Príslušnými orgánmi štá tnej správy, ktoré sú Správe rezerv povinné poskytovať potrebné údaje, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K § 6

Ustanovenie jednoznačne špecifikuje povinnosti agentúry pri obstarávaní a udržiavaní núdzových zásob ropy z dôvodu, že pri obstaraní a udržiavaní núdzových zásob ropy musia byť dodržané kvalitatívne parametre podľa technických noriem, postupy kontroly množstva núdzových zásob, ako aj dostupnosť núdzových zásob, ich poistenie a plán obmeny a zámeny núdzových zásob.

Z dôvodu, že núdzové zásoby musia byť udržiavané vo výške minimálneho limitu určeného Správou rezerv, agentúre je zákonom uložená táto povinnosť, vrátane povinnosti podrobne informovať Spr ávu rezerv o stave, kvalitatívnych parametroch, mieste uskladnenia, množstve a štruktúre núdzových zásob. Vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Spr áva rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Ustanovenie upravuje ďalej spôsob refinancovania obstarania zásob a ich skladovania z vlastných prostriedkov agentúry. Za účelom zabezpečenia zásady hospodárnosti a účelnosti sa agentúre ukladá povinnosť použiť prostriedky z prípadného predaja núdzových zásob na obstaranie nových núdzových zásob alebo plnenie zá väzkov z externého dlhu agentúry.

K § 7

Toto ustanovenie definuje minimálny limit núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a spôsob jeho výpočtu z dôvodu zabezpečenia súladu návrhu zá kona so Smernicou Rady 2009/119/ES. Podrobný popis výpočtu je uvedený v prílohe k zákonu.

Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa minimálny limit určuje na základe 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.

Rovnako sa tiež definuje, aké zásoby je možné považovať za núdzové zásoby a kritéria na ich určenie. Medzi tieto kritériá patrí druh skladov, miesta uloženia, colný a daňový režim núdzových zásob. V súlade s vyššie citovanou smernicou sa do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby po splnení zákonných podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva a vymedzujú sa zásoby, ktoré núdzovými zásobami nemôžu byť, resp. ktoré do núdzových zásob nemožno zahrnúť.

Z dôvodu, že biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových zásobách nižší ako ustanovuje platný zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. V tejto súvislosti bolo potrebné do návrhu zákona zakomponovať ustanovenie, ktoré rieši výnimku zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Pri absencii uvedenej výnimky by priame uvádzanie pohonný ch látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie bolo v rozpore s uvedeným zákonom.

Správe rezerv sa tiež ukladá povinnosť, aby v súlade s vyššie citovanou smernicou a pri rešpektovaní zákonných limitov (aspoň 50 % núdzových zásob) určila podiel ropy v núdzových zásobách.

K § 8

Z dôvodu založenia agentúry ako subjektu, ktorý zabezpečuje správu a údržbu n údzových zásob ropy a ropných výrobkov pre vybraných podnikateľov, je potrebné upraviť v návrhu zákona vlastnícke vzťahy k týmto zásobám. Návrh zákona ustanovuje, že vlastníkom núdzových zásob je v zásade agentúra. Vo výnimočných prípadoch môžu byť núdzové zásoby aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania zá sob za predpokladu, že uzatvorí s agentúrou zmluvu, ktorá bude obsahovať záväzok takého podnikateľa použiť núdzové zásoby v sú lade s rozhodnutím vlády v prípade, ak bude vyhlásený stav núdze.

Okrem uvedeného, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zá sobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, že núdzové zásoby nepodliehajú exekú cii, konkurzu a taktiež nemôžu byť predmetom záložného práva.

K § 9

Z dôvodu, že ide o špecifické zásoby výrobkov určené na použitie v mimoriadnych situáciách, je potrebné definovať podrobné technické požiadavky, ktoré musia spĺňať zariadenia na ich skladovanie. Ïalej sa určujú podmienky ich skladovania tým, že sa dáva možnosť skladovať núdzové zásoby agentúrou vo vlastnom skladovacom zariadení alebo v skladovacích zariadeniach uznaného skladovateľa, ktorý je povinný ochraňovať uskladnené núdzové zásoby. Z dôvodu ochrany skladovaných zásob sa uskladnené núdzové zásoby nemôžu použiť na komer čné účely a musia byť dostupné.

Podobne ako sa uvádza v § 9, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, ž e skladovacie zariadenia, produktovody a ropovodu určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob nepodliehajú exekúcii ani konkurzu.

K § 10

V ustanovení sa určuje spôsob a postupy uvoľňovania núdzový ch zásob. Uvoľnenie núdzových zásob je výsledkom núdzových postupov predpokladan ých v Smernici Rady 2009/119/ES. V súlade s touto smernicou v prípade uvoľnenia núdzových zásob sa predpokladá možnosť dočasného poklesu núdzových zásob pod minimálny limit. Pri určovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob sa prihliada na faktory objektívne zabezpečujúce efektívne riešenie vzniknutej situácie, a to konkrétne na situáciu na medzin árodných trhoch s ropou a na reálnu financovateľnosť agentúry v danom čase. Pri neprihliadnutí na uvedené kritéria pri stanovovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob by hrozila nevykonateľnosť uvedené ho ustanovenia.

Z dôvodu, že ide o výnimočnú situáciu navrhuje sa, aby núdzové zásoby boli uvoľnené na základe rozhodnutia vlády vtedy, ak by bol vyhlásený stav núdze, alebo ak o uvoľnení zásob rozhodne Medzinárodná energetická agentúra alebo Európska komisia. Kompetentným orgánom, ktorý predkladá návrh na uvoľnenie núdzových zásob vláde je Správa rezerv, nakoľko disponuje rozsahom informácii potrebným na zdôvodnenie situácie. Rovnako sa navrhuje, aby Sprá va rezerv určila tiež lehotu na doplnenie núdzových zá sob po ich uvoľnení na minimálny limit a to na základe časového plánu doplnenia núdzových zásob. Návrh časov ého plánu doplnenia rezerv predkladá Správe rezerv agentúra.

K § 11

Ustanovenie rieši prípad, kedy a za akých podmienok je agentúra oprávnená voľne nakladať s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov. Dô vodom na vymedzenie podmienky voľne nakladať s núdzovými zásobami je vytvorenie primeranej rezervy v minimálnych zásobách ako aj zabránenie prípadného predaja za cenu, ktorá by nepokryla náklady spojené s obstaraním zásob.

K § 12

Ustanovenie rieši možnosť, aby sa Správa rezerv mohla rozhodnúť, že agentúra bude udržiavať osobitné zásoby vo forme ropných výrobkov. Ide o vybrané výrobky, špecifikované v prílohe č. 2 zákona napr. etán, skvapalnený ropný plyn (LPG), automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), leteck ý petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín, lubrikanty (mazivá), bitúmen, parafínové vosky, ropný koks. Takýto postup umožňuje Smernica Rady 2009/119/ES. Zároveň návrh zákona ustanovuje, že v prípade, ak sa Slovenská republika rozhodne udržiavať osobitné zásoby, tieto osobitné zásoby sú vo vlastníctve agentúry a môžu sa skladovať iba na území Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodnutím o udržiavaní osobitných zásob sa upravuje aj spôsob ich výpočtu a podmienky udržiavania. V súlade s požiadavkou vyššie citovanej smernice sa určuje aj povinnosť voč i Európskej komisii predkladať výročnú správu a obsah tejto výročnej správy.

K § 13

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje situácie, kedy je možné vyhlásiť a odvolať stav ropnej núdze a kto je oprávnený vyhlá siť a odvolať stav ropnej núdze. Vzhľadom na to, ž e ide o mimoriadne opatrenie návrh presne definuje, akým právnym aktom sa realizuje vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze.

Navrhuje sa, aby stav ropnej núdze vyhlásila vláda všeobecne záväzným právnym predpisom - nariaden ím vtedy, ak priemerný mesačný čistý dovoz v danom roku sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku, že možno očakávať ťažkosti pri zásobovaní ropou a ropnými výrobkami.

K § 14

Nadväzne na § 13 sa v tomto ustanovení špecifikujú opatrenia, ktoré sa môžu použiť pred samotným vyhlásením stavu núdze. Dôvodom na takéto riešenie je zmierniť situáciu - zn ížiť spotrebu ropy a ropných výrobkov a tým predísť vyhláseniu stavu núdze. V prípade, že vláda vyhlásila stav núdze, ustanovenie návrhu zákona taxatívne určuje opatrenia zamerané na obmedzenie spotreby ropy a ropný ch výrobkov. Aby sa tiež zabezpečila reálna vykonate ľnosť opatrení v čase ropnej núdze, zákon ukladá podnikateľom – spracovateľom ropy povinnosť prednostne spracovať ropu z núdzových zásob na ropné výrobky. Zároveň tiež určuje, že dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy a ropných výrobkov ako jedno z opatrení nemôže byť prijaté v rozpore s medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona tie ž vymedzuje rozsah právomocí Správy rezerv v prípade, ak iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky udržiavané svoje núdzové zásoby a Medzinárodná energetická agentúra rozhodne o uvoľnení takých zásob alebo ak Európska komisia rozhodne že ide o vážne narušenie dodávok do EÚ.

K § 15

Ustanovenie rieši zmenu súčasného modelu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý je založený na tom, že správu vykonáva orgán štá tnej správy. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým z dôvodu uvoľniť finančné prostriedky štátu viazané v núdzových zásobách ako aj z dôvodu, aby pri zabezpečení požiadavky na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Navrhuje sa, aby správu vykonávala právnická osoba založená v zá kone definovaným spôsobom a určenými kompetenciami.

Právnická osoba, ktorá vznikne spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, teda založením Správou rezerv alebo osobou, ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, prevezme od Správy rezerv núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Ï alej sa navrhuje, aby táto právnická osoba – agentúra mála postavenie záujmového združenia právnických osôb a na právne pomery sa vzťahovali príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Dôvodom voľby takejto právnej formy agentúry je skutočnosť, aby sa umožnil jednoduchý vstup vybraných podnikateľov do agentúry, aby ich vstup nepredstavoval pre nich ekonomické , daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spô sobom. Navrhuje sa, aby dôvodom zániku členstva v agentúre bola skutočnosť, že určitý člen počas doby definovanej v stanovách agentúry nespĺňa podmienky pre č lenstvo v agentúre. Keďže členstvo v agentúre nebude podmienené majetkovým vkladom, zánik členstva v agentúre nie je spojený so vznikom majetkových nárokov člena voči agentúre na podobne ani členovia agentúry nezodpovedajú za záväzky agentúry svojim majetkom.

S cieľom zabezpečenia transparentnosti, účelovosti a hospodárnosti nakladania s prostriedkami a majetkom agentúry sa stanovuje rovnaký režim osobnej zodpovednosti členov orgánov agentúry ako ustanovuje Obchodný z ákonník.

V záujme zabezpečenia základného právneho rámca fungovania agentúry z pohľadu bezpečnosti štátu sa navrhuje, aby zakladateľskú zmluvu a stanovy, ako aj ich zmeny, schvaľovala vláda.

K § 16

Ustanovenie rieši spôsob nakladania s dosiahnutým výsledkom hospodárenia agentúry prípade , ak agentúra vykáže kladný hospodársky výsledok. Rovnako určuje kompetencie a právomoci orgánov agentúry, ktoré zabezpečia obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku.

K § 17

Určuje podmienky prevodu členského podielu štátu. Takouto podmienkou je súhlas vlády. Navrhuje, aby výšku odplaty za prevod členského podielu určil znalecký posudok, čím sa zabezpečí transparentnosť pri rozhodovaní.

K § 18

Ustanovenie rieši situáciu, kedy je Správa rezerv oprávnená predať agentúre núdzové zásoby. N ávrh zákona nastavuje štandard pre realizáciu predaja núdzových zásob, kedy musia byť preukázateľne splnené podmienky pripravenosti agentú ry prevziať núdzové zásoby a financovanie kúpy núdzových zásob. Ïalej ustanovuje podmienky pre určenie kúpnej ceny. Úprava je potrebná z dôvodu zabezpečenia transparentnosti. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy urč enej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Takýto postup zabezpečí aj generovanie primeraného výnosu pri predaji. Navrhuje sa, aby príjem z predaja núdzových zásob bol príjmom štátneho rozpočtu.

Z dôvodu, že agentúra preberá zásoby od Správy rezerv, ustanovenie upravuje preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob. Navrhuje sa, aby požiadavkou na preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob boli dôkazy o zabezpečení skladovania núdzových zásob a o zabezpečení financovania kúpy núdzový ch zásob.

K § 19

Definuje spôsob a postupy pri zrušení agentúry, ako aj postup a povinnosti likvidátora pri likvidácii agentúry. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačné ho postupu pri prevode núdzových zásob do vlastníctva štátu pokiaľ ide o určenie ceny núdzových zásob sa navrhuje, aby bola cena určená rovnako ako pri predaji núdzových zásob podľa § 18, s vý nimkou prípadu, ak by bola cena obstarania takýchto zásob vyššia. V ostatne menovanom prípade sa použije skutočná cena obstarania núdzových zásob. Prostriedky, ktoré získa agentúra pri likvidácii sa navrhuj ú použiť na úhradu záväzkov agentúry, t.j. najmä na úhradu záväzkov plynúcich z externého financovania.

Dôvodom takéhoto postupu je minimalizácia nákladov spojených s likvidáciou agentúry.

K § 20

Návrh ustanovenia rieši možnos ť založiť spoločný podnik Správou rezerv a spoločnosťou, ktorá je pod priamou kontrolou štátu (predpokladá sa spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania nakladanie s ropnými vý robkami), s cieľom agregovania skladovacích kapacít a ich využitia na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podľa §13a ods. 5 zákona 278/1993 Z. z. môže ústredný orgán štátnej správy (Správa rezerv) založiť inú právnickú osobu iba ako jediný zakladateľ. V zmysle informácie schválenej Vládou SR dňa 07.03.2013 sa predpokladá založenie spoločného podniku medzi spoločnosť ou TRANSPETROL, a.s. a Správou rezerv. Uplatnenie navrhovaného postupu, t.j. založenie spoločného podniku Správou rezerv je podmienené súhlasom vlády po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií.

K § 21

Predmetným ustanovením sa upravuje výkon štátnej správy na úseku núdzových zásob. Výkon je zverený Správe rezerv ako ústrednému orgánu štátnej správy v zásade v rozsahu pož iadaviek Smernice Rady 2009/119/ES primárne na plnenie úloh členských štátov voči Európskej komisii.

Ustanovenie ďalej určuje rozsah informačných povinností, ktoré je povinná Správa rezerv plniť voči príslušným orgánom štátnej správy, ako aj voči Euró pskej únii a IEA. Príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Správa rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Informačná povinnosť je koncipovaná v súlade so sekundárnym právom Európskej únie a zakotvuje pravidlá pre vyhotovovanie, poskytovanie pravidelných výkazov a ich predkladanie Správou rezerv Európskej komisii.

Zavádza sa tiež povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaný ch podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu št átnych štatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR. Z dôvodu zabezpečenia ochrany osobných údajov sa navrhuje, aby sa mená vlastníkov obchodných zásob v štatistickom výkaze predkladanom Euró pskej komisii neuvádzali.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných orgánov štátnej správy vo vzťahu k Správe rezerv a k agentúre.

K § 22

Týmto ustanovením sa stanovuje pôsobnosť Správy rezerv, útvarov Policajné ho zboru, Slovenskej obchodnej inšpekcie a colných úradov pri kontrole plnenia relevantných povinností vyplývajúcich z návrhu zákona, pričom kontrola plnenia povinnosti je rozdelená medzi jednotlivých účastníkov. Navrhuje sa, aby Sprá va rezerv kontrolovala iba kľúčové povinnosti vybraných podnikateľov na úseku zabezpečenia núdzových zásob a to konkrétne povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s agentúrou. Táto základná kontrolná právomoc je ponechaná Správe rezerv z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu a v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľstva a základných funkcií š tátu.

Z dôvodu, že overovanie dostupnosti a stavu núdzových zásob môžu vykonávať aj osoby poverené Európskou komisiou, ukladá sa Správe rezerv povinnosť súčinnosti.

Ustanovenie tiež upravuje v súvislosti s kontrolou zo strany Európskej komisie povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 23

Toto ustanovenie definuje okruh prípadov, v ktorých sa konkrétne správanie subjektov považuje za správny delikt. Zároveň sa správne delikty rozdeľujú do skupín podľa subjektov, u ktorý ch je predpoklad, že sa ich môžu dopustiť.

Ustanovenie tiež rieši, ktoré orgány štátnej správy v súlade s platnými zákonmi vykonávajú kontrolu dodržiavania povinností vyplývaj úcich z tohto návrhu zákona a ukladajú sankcie za ich porušenie.

Z dôvodu zníženia rizika korupcie pri rozhodovaní o uložení sankcie sa navrhuje, aby výška sankcií bola určená pevnou sumou. Ustanovenie súčasne stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie sankcií.

K § 24

Určuje vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 25

Týmto ustanovením sa stanovuje prechodné obdobie potrebné na zabezpečenie efektí vneho prechodu na navrhovaný model správy núdzových zásob, na prevzatie núdzových zásob agentúrou ako aj na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej ú pravy. Počas prechodného obdobia správu núdzových zásob ropy vykonáva Správa rezerv.

K § 26

Predmetné ustanovenie je transpozičný odkaz.

K § 27

Ustanovenie upravuje zrušenie doterajšej právnej úpravy núdzových zásob – čl. 1 zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K článku II

Predmetným ustanovením sa v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov zavádza nový dôvod pre odň atie odberného preukazu užívateľskému podniku, pre vyradenie výrobcu biogénnych látok z evidencie výrobcov biogénnych látok, odňatie povolenia prevádzkovateľovi daňového skladu na jeho prevá dzkovanie, ako aj odňatie povolenia oprávnenému príjemcovi prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane colným úradom.

K článku III

Správa rezerv zabezpečuje predovšetkým tvorbu a hospodárenie štátnych hmotných rezerv v členení hmotné rezervy, mobilizačné rezervy, pohotovostné zásoby v zmysle zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemný ch komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnen í zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Minimálne limity týchto komodít sú pravidelne stanovované vládou Slovenskej republiky tak, aby tieto komodity zabezpečovali svoj účel vo vyššie uvedených zákonoch a to v každom okamihu ich potrieb. Jednotlivé komodity majú svoje technické parametre, v rámci ktorých je definovaná ich použiteľnosť a ž ivotnosť. A práve z hľadiska ich použiteľnosti je Správa rezerv povinná zabezpečovať ich obmenu prípadne zámenu v pravidelných termínoch a obdobiach.

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v ustanovení § 26 ods.2 v cit.: “Obrannú infraštruktúru tvoria pozemky, stavby, budovy a zariadenia, telekomunikačné, energetické a dopravné systémy, informačn é siete (ďalej len "objekty obrannej infraštruktúry") a zásoby štátnych hmotných rezerv, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu7) na zabezpečenie obrany štátu.“ deklaruje štátne hmotné rezervy ako významný prvok obrannej infraštruktúry a teda ich zabezpečenie predstavuje základné záujmy Slovenskej republiky. Použitie takejto výnimky je z tohto dôvodu v súlade s článkom 14 Smernice 2004/18/ES.

Zo skúseností Správy rezerv vyplýva, že keď Správa rezerv obstaráva štátne hmotné rezervy v plánovanej lehote pre ich obmenu alebo zámenu, cena obstarávaného tovaru okamžite neúmerne stúpne z dô vodu zvýšenia dopytu. Z tohto dôvodu Správa rezerv nedokáže obstarávať efektívne. Za účelom zabezpečenia efektívneho obstarávania by Správa rezerv potrebovala väčšiu flexibilitu, ktorá by jej umo žnila realizovať obmeny alebo zámeny priebežne a bez formalizovan ého procesu verejného obstarávania, pokiaľ by vedela takýmto spôsobom zabezpečiť obmenu alebo zámenu štátnych hmotných rezerv za cenu nižšiu ako bola obstarávacia cena obmieňanej alebo zamieňanej polož ky štátnych hmotných rezerv. Pokiaľ by sa nedosiahla nižšia cena, Správa rezerv by obstarávala obmenu alebo zámenu v súlade s postupmi verejného obstarávania.

Výnimka z postupov verejného obstarávania v uvedenom rozsahu zabezpečí možnosť obstarávať štátne hmotné rezervy efektívne. Predpokladá sa, že sa ňou dosiahne významné zníženie vý davkov spojených s obstarávaním štátnych hmotných rezerv. Táto výnimka je z vyššie uvedeného dôvodu v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Smernica 2004/18/ES v článku 14 umožňuje vylúčenie postupov verejného obstarávania okrem iného vtedy, ak si to vyž aduje ochrana základných záujmov členského štátu.

K článku IV

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej vý roby a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádzajú výnimky pre dodržiavanie referenčných hodnôt podielu konečnej energetickej spotreby biopalív v doprave.

K článku V

Navrhovaná právna úprava predpokladá zmenu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa stanovujú nové prí pady nepovažujúce sa za porušenie daňového tajomstva, ktoré umožnia agentúre a Správe rezerv prístup k informáciám potrebným na výkon jej činnosti.

K článku VI

Predkladaný model správy zásob vyžaduje zmenu zákona č. 372/2012 o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. vo forme výslovného umožnenia Sprá ve rezerv predať núdzové zásoby.

K článku VII

Navrhuje sa , aby právna úprava nadobudla účinnosť od 1. augusta 2013.

K prílohe č. 1

Navrhnutá právna úprava v zásade preberá všetky prílohy z predchádzajúcej právnej úpravy s výnimkou prílohy, ktorá obsahuje výpočet a ďalš ie podrobnosti poplatku, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy boli povinní platiť vybraní podnikatelia. Podľa navrhovanej právnej úpravy tieto náležitosti určí v závislosti od vývoja trh agentúra a o tejto skutočnosti zverejní informáciu na svojom webovom sídle.

Príloha 1 vymedzuje produkty, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za ropu a vybrané ropné výrobky. V súlade so spoločným colný m sadzobníkom je každému z vymenovaných produktov pridelený aj kód kombinovanej nomenklatúry.

K prílohe č. 2

Taxatívnym výpočtom určuje, ktoré kategórie ropných výrobkov môžu tvoriť súčasť osobitných zásob.

K prílohe č. 3

V súlade so Smernicou Rady 2009/119/ES sa určuje metóda výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, ďalej výpočet deväťdesiatdňov ého priemerného čistého dovozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov a výpočet ú rovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov.

K prílohe č. 4

Stanovuje sa metóda výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, na ktoré odkazuje § 6 zákona.

K prílohe č. 5

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vl ády Slovenskej republiky dňa 24. apríla 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v. r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore