Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozhodcovskom konaní 218/1996 účinný od 29.11.2001 do 30.06.2002

Platnosť od: 23.07.1996
Účinnosť od: 29.11.2001
Účinnosť do: 30.06.2002
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie, Obchod a podnikanie, Rozhodcovské konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 218/1996 s účinnosťou od 29.11.2001 na základe 448/2001


§ 2

(1)
Podnikatelia1) a iní účastníci obchodných vzťahov sa môžu dohodnúť v rozhodcovskej zmluve alebo v doložke k zmluve, ktorou si upravujú vzájomné obchodné vzťahy (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi sú alebo ktoré medzi nimi vzniknú a ktorých prerokovanie a rozhodovanie patrí do právomoci súdu, rozhodnú jeden alebo viacerí rozhodcovia z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu alebo osoba nezapísaná v zozname (§ 8). Rozhodca môže byť dohodnutý pre jednotlivý prípad obchodnoprávneho vzťahu medzi nimi (rozhodca ad hoc) alebo pre vymedzený okruh obchodnoprávnych vzťahov medzi nimi.
(2)
Rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť len na rozhodovanie takých sporov, ktoré účastníci môžu skončiť súdnym zmierom.2)
(3)
V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene a zániku práv k nehnuteľnostiam, štatusové spory, spory, ktoré súvisia s núteným výkonom rozhodnutí, a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného alebo vyrovnacieho konania.
(4)
Súčasťou rozhodcovskej zmluvy je záväzok zmluvných strán, že sa podrobia rozhodcovskému rozhodnutiu. To neplatí, ak ide o spor o majetkových nárokoch z medzinárodného obchodného styku.
(5)
Rozhodcovská zmluva sa uzaviera v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch, dohodnutá telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
zobraziť paragraf
§ 5

(1)
Rozhodcovia riešia majetkové spory (§ 2 ods. 1 až 3) podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky a postupujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 33).
(2)
Ak osobitný predpis5) alebo tento zákon neustanovuje inak, rozhodcom v spore môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý je plnoletý, má spôsobilosť na právne úkony a požíva dobrú povesť.
(3)
Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Kto funkciu rozhodcu prijme, je povinný túto funkciu vykonávať nestranne a spravodlivo v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na rozhodovanie súdov.
(4)
Rozhodca, ktorého si účastníci sporu vybrali, musí prijatie funkcie rozhodcu potvrdiť.
(5)
Kto prijal funkciu rozhodcu, je povinný oznámiť účastníkom rozhodcovského konania všetky skutočnosti, na ktorých základe možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k spornej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.
(6)
Ak účastník konania napriek skutočnosti oznámenej rozhodcom podľa odseku 5 súhlasí s tým, aby rozhodca naďalej rozhodoval spor, nie je možné, aby neskôr účastník konania uplatnil námietku zaujatosti voči tomuto rozhodcovi uvedením skutočnosti, ktorá mu bola oznámená podľa odseku 5.
(7)
Kto prijal funkciu rozhodcu, môže sa tejto funkcie vzdať len so súhlasom účastníkov sporu; bez ich súhlasu môže sa tejto funkcie vzdať len zo závažných dôvodov.5)
zobraziť paragraf
§ 6

(1)
Ak sa účastníci sporu dohodnú, že v ich spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia, v rozhodcovskej zmluve uvedú ich mená alebo spôsob, ako ich dodatočne vyberú.
(2)
Ak v spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia, ich počet musí byť nepárny. Predsedajúceho rozhodcu určia účastníci sporu, a ak tak neurobia, zvolia si ho vybraní rozhodcovia sami.
(3)
Ak by rozhodcovské konanie bolo marené tým, že rozhodcovská zmluva neobsahuje dohodu o osobe (osobách) rozhodcu a účastníci sporu sa o tom ani dodatočne nedohodnú, alebo ak sa rozhodca funkcie vzdal a účastníci sporu sa nedohodli o jeho náhradníkovi, každý účastník sporu je oprávnený požiadať súd, aby rozsudkom vyhlásil vôľu účastníka sporu o určení rozhodcu,5a) alebo požiadať súd o rozhodnutie sporu. Ustanovenie § 3 ods. 2 platí primerane aj v tomto prípade.
zobraziť paragraf
§ 19
Konanie

(1)
Rozhodcovské konanie je jednostupňové. Rozhodcovský orgán organizuje a vedie konanie v súlade s pravidlami dohodnutými s účastníkmi, inak podľa svojej úvahy, a to tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne.
(2)
Rozhodcovský orgán v každom štádiu konania dbá na zachovanie rovnosti účastníkov a usiluje sa o vybavenie veci zmierom.
(3)
Účastníci sú povinní s rozhodcovským orgánom pri riešení veci aktívne spolupracovať. Rozhodcovský orgán postupuje v styku s nimi rýchlo, neformálne a vec rieši bez účasti verejnosti. Ak účastníci nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský orgán im ho umožní vykonať dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu však účastníci namietať len do skončenia prerokovania veci (§ 21 ods. 1).
zobraziť paragraf
§ 21

(1)
Rozhodcovský orgán vydá o veci samej nález. Odvolanie proti rozhodcovskému nálezu nie je na súde prípustné. Nález musí byť vyhotovený písomne a musí byť preskúmateľný. Rozhodnúť sa musí o každej spornej otázke uvedenej v žalobe, prípadne vo vzájomnej žalobe; nesmú sa však prekročiť ich medze. Nemožno prisúdiť, čo je právne nedovolené, čo je nemožné alebo čo odporuje dobrým mravom. Výrok rozhodnutia musí byť určitý a vykonateľný.
(2)
Výroková časť nálezu musí obsahovať aj údaj o výške nákladov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa náklady medzi účastníkov rozdeľujú.
(3)
Ak sa na konaní zúčastnilo viac rozhodcov, musia byť pri vynesení rozhodnutia prítomní všetci. O hlasovaní o výroku musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia. Rozhodca, ktorý bol pri hlasovaní ostatnými rozhodcami prehlasovaný, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a toto odôvodniť.
(4)
Rozhodcovské konanie možno skončiť zmierom. Ak o to účastníci požiadajú, bude mať zmier formu nálezu. Zmier uzavretý pred rozhodcovským orgánom, ním prijatý a účastníkmi podpísaný má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia.
(5)
O iných otázkach než o veci samej rozhodne rozhodcovský orgán uznesením; o obsahu uznesenia platia primerane ustanovenia predchádzajúcich odsekov.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 24a
Preskúmanie nálezu

(1)
Účastníci sporu sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že vydaný nález rozhodcovského orgánu môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca alebo iní rozhodcovia a v rozhodcovskej zmluve musia uviesť ich mená. Ak to účastníci sporu v rozhodcovskej zmluve nedohodnú, preskúmanie nálezu je vylúčené.
(2)
Žiadosť o preskúmanie nálezu môže podať účastník sporu v lehote 15 dní od doručenia nálezu. V tom istom rozhodcovskom konaní môže účastník sporu podať žiadosť o preskúmanie nálezu iba raz.
(3)
Preskúmanie nálezu je súčasťou rozhodcovského konania a primerane preň platia ustanovenia § 9 až 29.
zobraziť paragraf
§ 25

(1)
Každý účastník rozhodcovského konania sa môže do 15 dní od doručenia nálezu domáhať žalobou na súde jeho zrušenia, ak
a)
nález bol vydaný vo veci, ktorá je vylúčená z rozhodcovského konania (§ 2 ods. 1 až 3),
b)
nález bol vydaný vo veci, o ktorej bolo už predtým právoplatne rozhodnuté súdom alebo v inom rozhodcovskom konaní,
c)
niektorý účastník sporu popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d)
sa rozhodlo o otázke, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník sporu túto okolnosť v konaní namietal alebo sa rozhodlo o otázke, ktorá nebola predmetom rozhodcovského konania,
e)
účastník sporu, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo ak v mene účastníka sporu vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli dodatočne schválené,
f)
sa na vynesení rozhodnutia nezúčastnili všetci rozhodcovia alebo sa na ňom zúčastnil rozhodca, ktorý nemal rozhodovať vzhľadom na to, že možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti (§ 5 ods. 5), a účastník túto okolnosť v konaní namietal,
g)
sa účastníkovi sporu neposkytla možnosť preukázať svoje tvrdenia v otázkach, ktoré mohli ovplyvniť nález v niektorom výroku, a bolo rozhodnuté v jeho neprospech,
h)
nález bol ovplyvnený právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím súdu o spáchaní trestného činu a o páchateľovi.
(2)
Žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu môže podať na príslušnom všeobecnom súde aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa bez vlastnej viny nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, ak jej práva alebo zákonom chránené záujmy sú rozhodcovským nálezom dotknuté.
zobraziť paragraf
§ 26

Všeobecný súd prejedná žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu v rozsahu podanej žaloby, prípadne vzájomnej žaloby. Prekročiť tento rozsah možno iba v prípadoch, keď ide o rozhodovanie o otázkach neoddeliteľných od rozhodnutia o žalobe alebo o prípadnej vzájomnej žalobe.
zobraziť paragraf
§ 30

Nález, proti ktorému nebola podaná žiadosť o preskúmanie nálezu podľa § 24a alebo žaloba podľa § 25, nadobúda 15. dňom od doručenia povinnému účinky právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný.9)
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 42a

Konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorom sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončilo, prerokujú a dokončia súdy podľa doterajších predpisov.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
Poznámka
5a)  § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore