Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. 216/2007 účinný od 01.06.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie všeobecnej povinnosti pôvodcov registratúr vypracovať registratúrny poriadok.

Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. ustanovil pôvodcom registratúry povinnosť vypracovať registratú rny poriadok, ktorý popisuje spôsob manipulácie s registratúrnymi záznamami. Ide o povinnosť, ktorú mali pôvodcovia registratúry i podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

Po nadobudnutí účinnosti zákona tie podnikateľské subjekty, ktoré sú pôvodcami registratúry, t.j. ktoré si vedú evidenciu vlastných i došlých zá znamov, vzniesli požiadavku, aby vo vzťahu k nim bola táto povinnosť zrušená. Ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy na úseku archívov a registratúr vyhodnotilo uvedenú požiadavku z h ľadiska jej dopadu na činnosť štátnych archívov a budovanie archívneho dedičstva Slovenskej republiky, a súčasne i so zreteľom na skutočnosť, že nie je verejný záujem zaťažova ť podnikateľskú obec. Na základe toho pripravilo predložený návrh novely zákona, ktorý túto požiadavku zohľadňuje nie len vo vzťahu k tejto skupine, ale i vo vzťahu k ďalším p ôvodcom registratúr.

Táto povinnosť zostane zachovaná len pre tých pôvodcov registratúr, ktorých registratúry sú najvýznamnejším zdrojom archívneho dedičstva.

Návrh rieši i niektoré ďalšie problémy, ako je zamedzenie neodôvodnenému obmedzovaniu prístupu k archívnym dokumentom, dopĺňa ďalšie študijné odbory medzi kvalifikačné požiadavky pre výkon činností v archíve, pri správe registratúry a pri správe registratúry iného pôvodcu, zavádza možnosť zničiť registratúrne záznamy navrhnuté na zničenie, ak rozhodnutie štátneho archívu o vyradení nebolo doručené do 60 dní od predloženia na vyradenie a dopĺňa ustanovenia zákona v súvislosti s vývozom registratúry do zahrani čia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že zákon nebude mať dopad na verejné rozpočty.

Návrh je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky i s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie uv ádza doložka zlučiteľnosti.

Tabuľku zhody nie je potrebné vypracovať, pretože návrh sa týka len ustanovení obsahujúcich inú problematiku ako tú, ktorá je predmetom európskych právnych aktov.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 515/2003 Z. z.

3. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom: č l. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktorým sa spoločenstvo prihlasuje k spolupráci členských štátov a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich aktivity v oblastiach zlep šovania vedomostí a šírenia kultúry a histórie európskych národov, zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu, nekomerčných kultúrnych výmen a umeleckej a literárnej tvorby vrá tane audiovizuálnych diel

-sekundárnom:

-nariadenie Rady (EHS) č.3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru v znení nariadenia Rady (ES) č. 2469/96 zo 16. decembra 1996, nariadenia Rady (ES) č. 97/2001 zo 14. mája 2001 a nariadenia Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003.

- nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru predmetov v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1526/98 zo 16. júla 1998 a nariad enia Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apríla 2004.

- smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/100/Európskych spoloč enstiev zo 17. februára 1997 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/Európskych spoločenstiev z 5. júna 2001.

b)nie je upravená v pr áve Európskej únie

c)nie je obsiahnut á v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na implementá ciu smernice bola splnená prijatím zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2003

d)proti Slovenskej republike sa nevedie konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhované vylúčenie pôsobnosti zákona vo vzťahu k záznamom, ktoré vznikajú pri činnosti Slovenskej informačnej slu žby a Vojenského spravodajstva, nadväzuje na osobitné zákony o týchto subjektoch. Zmyslom právnej úpravy o archívoch a o predarchívnej starostlivosti je zabezpečiť vytváranie podmienok pre prístup k archí vnym dokumentom, t.j. pre ich využívanie. K záznamom Slovenskej informačnej služby vzhľadom na ich špecifický charakter má však prístup len súd a k záznamom Vojenského spravodajstva nemá také to oprávnenie ani súd. Preto je odôvodnené výslovne vylúčiť registratúru týchto subjektov z pôsobnosti všeobecnej právnej úpravy archívov a registratúr.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie nového odkazu 1 v predchádzajúcom bode 1.

K bodu 3

Navrhované doplnenie § 6 ods. 3 písm. b) bod 1 súvisí s aktuálnym stavom personálneho zabezpečenia archívov. V súč asnosti ministerstvo vnútra eviduje 173 archívov právnických osôb (bývalých podnikových archívov), v ktorých podmienku zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním v študijnom odbore archívnictvo a pomocné historické vedy spĺňa len 9 z nich. Navrhuje sa preto zmiernenie tejto kvalifikačnej požiadavky tým, že sa dopĺňa alternatívou príbuzného študijného odboru.

K bodu 4

Doplnenie ustanovenia § 8 ods.1 písm. d) o práve vlastníka archívneho dokumentu obmedziť prístup k archívnemu dokumentu vychádza z potreby podrobnejšie sa zaoberať týmto inštitútom. Tú to potrebu priniesli poznatky z využívania toho inštitútu v praxi po nadobudnutí účinnosti nového zákona, v ktorej sa neodôvodnene rozširuje obmedzovanie prístupu k archívnym dokumentom. Na zá klade tejto skutočnosti a v záujme čo najväčšej všeobecnej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa ustanovuje konkrétna maximálna lehota pre obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom. Lehotu 30 rokov ustanovoval i predchádzajúci zákon o archívnictve a ako všeobecnú maximálnu lehotu neprístupnosti ju uvádza i Odporúčanie Rady Európy R(2000) 13 členským štátom o európskej politike prístupu k dokumentom. Súčasne sa umožňuje určiť aj dlhšiu lehotu pre obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom, čo je v súlade s citovaným odporúčaním, ktoré uvádza požiadavku zá konnej formy pre úpravu výnimiek. Možnosť dlhšieho obmedzenia prístupu má na zreteli dokumenty obsahujúce informácie, ktorých ochrana je v štátnom záujme a týka sa predovšetkým dokumentov z oblasti zahrani čnej politiky, obrany, bezpečnosti a verejného poriadku.

K bodu 5

Zmena časti textu § 12 ods. 4 písm. d) sleduje terminologické zosúladenie so zákonom o pobyte cudzincov.

K bodu 6

Účelom doplnenia ustanovenia § 13 ods. 6 je zamedziť neodôvodnenému obmedzovaniu prístupu k archívnym dokumentom. Ide o súčasný nežiaduci trend, keď pôvodcovia registratúr neodôvodnene obmedzuj ú prístup k archívnym dokumentom pri ich ukladaní do archívu, hoci tieto záznamy boli pred ich vyradením v registratúre prístupné.

K bodu 7

Potrebu doplnenia § 16 ods. 2 o povinnosť evidovať vlastné i došlé záznamy si vyžadujú potreby riadneho výkonu predarchí vnej starostlivosti. V rámci nej sa štátne archívy stretli s odmietaním ich dozornej činnosti nad správou registratúry zdôvodňovaným neexistenciou evidovaných záznamov, teda neexistenciou registratúry. Tá to argumentácia dozorovaných subjektov vychádzala z definície registratúrneho záznamu ako evidovanej informácie (§ 2 ods. 15 zákona). Preto je nevyhnutné doplniť povinnosti pôvodcu registratúry o základný úkon správy registratúry – evidovanie záznamov.

K bodu 8

V § 16 ods. 2 sa z textu pôvodného písmena a) (v novom označení ide o písmeno b)) vypúšťa všeobecná povinnosť pô vodcu registratúry vypracovať registratúrny poriadok a ponecháva sa len všeobecná povinnosť vypracovať registratúrny plán. Zachovanie povinnosti vypracovať registratúrny plán je nevyhnutné, keďže ide o zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov, podľa ktorého sa vydeľujú archívne dokumenty od ostatných registratúrnych záznamov, je základom pre vypracovanie návrhu pôvodcu registrat úry na vyradenie registratúrnych záznamov (vyraďovanie je rozhodovanie štátneho archívu o tom, ktoré zo záznamov majú trvalú dokumentárnu hodnotu, t.j. sú archívnymi dokumentmi, a ktoré t úto hodnotu nemajú a možno ich zničiť), a tiež pre výkon štátneho dozoru nad správou registratúry. Napríklad registratúra súkromných podnikateľských subjektov slúži pre zdokumentovanie hospodá rskych dejín Slovenska a tvorí po stáročia neodmysliteľný zdroj archívnych dokumentov. Štátny dozor nad registratúrou podnikateľských subjektov je preto nevyhnutným predpokladom pre zachovanie registratúrnych z áznamov hospodárskej sféry do doby ich vyradenia. Vypracovanie registratúrneho plánu pritom nepredstavuje takmer nijaké administratívne zaťaženie, na rozdiel od vypracovania registratúrnych poriadkov.

Z povinnosti vypracovať registratúrny plán sa ustanovujú výnimky pre tých pôvodcov registratúr, z činnosti ktorých nevznikajú registratúrne záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu; príkladm ý výpočet týchto záznamov obsahuje § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra. Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o archívoch a registratúrach. Pôvodcami registratúr, na ktor ých sa bude táto výnimka vzťahovať, sú najmä drobní remeselníci. Ïalšou osobitnou skupinou, ktorá nebude musieť vypracovať registratúrny plán, sú osoby, činnosť ktorých patrí do pô sobnosti autorského zákona (umelci, vedci). Z hľadiska tvorby archívneho dedičstva je v súvislosti s týmito osobami zaujímavá ich pozostalosť, a preto na túto skupinu nie je potrebné vzťahovať povinnosť mať registratúrny plán.

K bodu 9

V § 16 ods. 2 písm. e) sa dopĺňajú ďalšie druhy študijných odborov, absolvovanie ktorých napĺňa kvalifikačnú pož iadavku pre výkon správy registratúry. Doterajšie úplné stredné vzdelanie podľa platných právnych predpisov zahàňa len maturitu z gymnázia, a preto sa ustanovenie dopĺňa o úplné stredné odborné vzdelanie v študijných odboroch, ktorých absolvovanie zabezpečuje kvalifikované vykonávanie správy registratúry. Tým sa vytvára priestor pre zamestnávanie širšieho okruhu absolventov stredný ch škôl pri správe registratúry, čím sa platná úprava len zosúlaďuje s praxou.

K bodu 10

Navrhovaný nový odsek 3 v § 16 zachováva povinnosť vypracovať registratúrny poriadok pre tie subjekty, ktorých registratúra je najvýznamnej ším zdrojom archívneho dedičstva. Sú to všetky orgány verejnej správy, t.j. všetky štátne orgány, orgány územnej samosprávy a subjekty tvoriace tzv. záujmovú samosprá vu (profesijne komory, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne). Ïalšou povinnou skupinou sú právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo orgánom územnej samosprávy, t.j. ich rozpočtové a prí spevkové organizácie. Skupina “právnické osoby zriadené zákonom” predstavuje najmä celo spoločensky významné inštitúcie (vysoké školy). Ïalšou skupinou sú inštitúcie, o ktorých zriadení sa zákon nevyslovuje, ale upravuje ich postavenie; sú to napr. Slovenská akadémia vied, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Slovenské národné divadlo a ďalšie.

K bodom 11 a 12

Ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 je potrebné upraviť v súvislosti s navrhovanými zmenami § 16.

K bodu 13

Zjednodušuje sa vypracúvanie návrhov na vyradenie registratúrnych záznamov. Keďže v § 19 ods. 1 v druhej vete sa umožňuje predĺž enie lehoty uloženia, ktorá už uplynula, je zbytočné, aby pôvodca registratúry uvádzal v návrhu na vyradenie záznamy, ktorých lehotu uloženia chce predĺžiť.

K bodu 14

Novo zavádzaná možnosť pre pôvodcu registratúry zničiť registratúrne záznamy, ktoré v ná vrhu na vyradenie zaradil do vecnej skupiny navrhnutej na vyradenie, ak mu štátny archív do 60 dní nedoručí rozhodnutie o vyradení registratúrnych záznamov, vychádza v ústrety potrebám praxe. Pôvodcovi registrat úry umožňuje získať potrebný priestor pre nové registratúrne záznamy a pre štátny archív znamená určité zníženie administratívnej náročnosti pri rozhodovaní o predlož ených návrhoch na vyradenie registratúrnych záznamov.

K bodu 15

Navrhovaným doplnením § 23 ods. 2 sa umožňuje vykonávať správu registratúry iného pôvodcu širšiemu okruhu stredoš kolsky vzdelaných osôb a súčasne i osobám bez praxe s vysokoškolským vzdelaním v odbore archívnictvo a pomocné historické vedy alebo v príbuznom odbore, ktorým to v súčasnosti zabra ňuje podmienka 3 roky praxe.

K bodu 16

Navrhované doplnenie účelu a obsahu evidencie pôvodcov registratúr, ktorými môžu byť i fyzické osoby, vyplýva z § 7 ods. 3 zá kona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 17

Ide o opravu chybného odkazu.

K bodu 18

Je potrebné reagovať na prax, v ktorej sa vyskytli snahy o vývoz registratúry. Preto sa zákon dopĺňa o ustanovenie upravujúce vý voz registratúry. Trvalý vývoz registratúry sa zakazuje, pretože ide o zdroj archívneho dedičstva Slovenskej republiky; dočasný vývoz bude povoľovať ministerstvo vnútra.

K bodu 19

Vzhľadom na to, že pri porušení povinnosti fyzickou osobou by sa malo skúmať jej zavinenie, čo pri forme iného správneho deliktu nie je mo žné, upravuje sa takéto konanie fyzickej osoby ako skutková podstata priestupku.

K bodu 20

Keďže porušenie povinností fyzickou osobou sa v predchádzajúcom bode definuje ako priestupok, ktorý je formou správneho deliktu, je potrebn é upraviť nadpis ustanovenia § 31 o správnych deliktoch ďalších subjektov na “Iné správne delikty”.

K bodu 21

Ide o upresnenie znenia skutkovej podstaty správneho deliktu. S ohľadom na to, že registratúru možno zničiť na základe povolenia, ktoré udeľuje štátny archív v rozhodnutí vydanom vo vyraďovacom konaní, sankcionuje sa len jej neoprávnené zničenie.

K bodom 22 a 23

V nadväznosti na ustanovenie zákazu trvalého vývozu registratúry a podmienky získania povolenia na jej dočasný vývoz je potrebné doplniť skutkové podstaty správnych deliktov spočívajúcich v porušení týchto povinností.

K bodu 24

Navrhované vypustenie inštitútu projektov reaguje na nový zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene niektorých zákonov, ktorý už tento inštitút neobsahuje.

K bodom 25 a 26

Doplnením nového ustanovenia § 34a a ďalšej prílohy ide o naplnenie požiadavky legislatívnych pravidiel vlády uvádzať vždy v texte zákona transpozičné ustanovenie a v prílohe zá kona citovať preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K čl. II

Vzhľadom na to, že návrh novely zákona prináša viacero zásadných mien pre pôvodcov registratúr, úplné znenie zákona im uľahčí orientovať sa v jeho ustanoveniach.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na potrebnú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. januára 2007

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Robert Kaliňák, v.r.

minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu