Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2004 účinný od 01.06.2006 do 30.06.2006

Vládny návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadväzuje na zmeny v organizácii štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2004 v rámci plnenia programového vyhlásenia vlády a transformačných krokov v rezorte zdravotníctva. Návrh zákona zohľadňuje pripomienky Komisie Európskej únie v poslednej hodnotiacej sprá ve pred vstupom do Európskej únie a pripomienky expertov z hľadiska úplnej transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Príprave zákona predchádzalo vypracovanie Koncepcie verejné ho zdravotníctva, ktorá bola predložená vláde Slovenskej republiky v marci 2004, a ktorá vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23. 9. 2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003 – 2008 v rámci Európskej únie (zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, zvýšiť schopnosť rýchlejšieho reagovania proti ohrozeniu zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spô sobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia).

Problematikou ochrany verejného zdravia v súčasnosti upravuje zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Tento zá kon bol niekoľkokrát novelizovaný vzhľadom na prudký rozvoj a zmeny v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon č. 272/1994 Z.z. tvoril základnú bázu, z ktorej vychádza aj predkladaný návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide však skutočne len o základ, ktorý nám umožnil využiť vš etky praktické vedomosti s výkonom verejného zdravotníctva v podmienkach Slovenskej republiky a vyhnúť sa tak chybám pri príprave nového návrhu zákona, ktorý bude prvým zákonom o verejnom zdravotníctve v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Hlavný rozdiel medzi novo predkladaným návrhom zákona a zákonom NR SR č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov je v smerovaní a filozofii zákona, ktorý opúšťa zažitý systém verejného zdravotníctva vychádzajúci z modelu hygienicko-epidemiologickej starostlivosti, ktorý je plne orientovaný na výkon činností zameraných na ochranu verejného zdravia, represívnych činností, v tomto prí pade reprezentovanej štátnym zdravotným dozorom.

Predkladaný návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov plne akcentuje najnovšie trendy vo výskume a výučbe verejného zdravotníctva a prenáša najnovšie poznatky a potreby do každodennej praxe práve prostredníctvom návrhu tohto zákona. Základnou charakteristickou črtou tohto zákona je jeho zameranie na zdravie a všetky jeho aspekty a nie na chorobu. Zákon sa zameriava na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia.

Ochrana verejného zdravia je zachovaná prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru, ale je obohatená aj o prvky podpory a rozvoja zdravia ako súčastí verejného zdravotníctva. Cieľom podpory a rozvoja zdravia je zvýšiť osobnú zodpovednosť každého občana i celej spoločnosti za zdravie ako jedné ho zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity každej rozvinutej spoločnosti. Návrh zákona sa snaží aktívne pristupovať k verejnému zdraviu, ako k javu, ktor ý by nemal byť cieľom pri aplikovaní všetkých činností a funkcií verejného zdravotníctva v praxi, ale mal by by ť každodennou súčasťou života každého jednotlivca i celej spoločnosti.

Dôležitou úlohou verejného zdravotníctva je taktiež vytvorenie systému, ktorý bude priamo ovplyvňovať všetky oblasti života spoločnosti, ktorých činnosti môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť vývoj verejné ho zdravia. Tento systém práce povedie k väčšiemu zainteresovaniu celej spoločnosti ako i jej jednotlivých zložiek a súčastí k podpore a rozvoju verejného zdravia na všetkých úrovniach (lokálnej, region álnej, národnej). Jedine takýmto spôsobom bude možné efektívne ovplyvňovať determinanty zdravia ako základné zložky zdravia a využívať všetky vynalo žené zdroje (finančné, materiálne, ľudské). Výsledkom takéhoto postupu by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia aj prostredníctvom tvorby politiky zdravia na lok álnych a regionálnych úrovniach so zainteresovaním lokálnej a regionálnej samosprávy a zástupcov občanov a implementovanie problematiky zdravia do verejnej politiky (zdravá verejná politika).

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a krajské úrady verejného zdravotníctva.

Sieť krajských úradov verejného zdravotníctva sa mení z 36 úradov s právnou subjektivitou na osem krajských úradov verejného zdravotníctva zo s ídlom v krajskom meste. S ohľadom na reštruktualizáciu štátnej správy a zmeny v počte krajských úradov verejného zdravotníctva je možné očakávať úspory vo výdavkoch na štátny rozpočet. Úsporu finančn ých prostriedkov prinesie aj zmena organizácie pracovísk krajských úradov verejného zdravotníctva, ktoré budú zriadené v obci mimo krajského mesta, pretože tieto nebudú obsahova ť úseky hospodárskych a technických činností, ktoré bude mať krajský úrad verejného zdravotníctva, a tak sa náplň týchto pracoví sk bude sústreďovať len na výkon odborných činností v ochrane, podpore a rozvoji zdravia. Takýto systém nám umožní zvýšiť flexibilitu pri zriaďovaní pracovísk krajských ú radov verejného zdravotníctva, ich štruktúra a náplň činností pritom bude vychádzať plne s lokálnych potrieb, úrovne verejného zdravia a determinantov zdravia.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dosiahne kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky. Vzhľ adom na šírku problematiky je potrebné k zákonu vydať viacero vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom sa navrhuje vydať niektoré z nich formou aproximačných nariadení vlády. N ávrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súčasťou materiálu sú aj návrhy vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zá konmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej ú nii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: návrh právneho predpisu je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: Záväzky z gestorstv a smerníc nemajú vzťah k návrhu zákona.

4.Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

a)v primárnom práve v čl. 153 Zmluvy o Európskej únii v amsterdamskom znení

b)v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 98/83/ES z 3.novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

2.Smernica Rady 76/160/EHS z 8.decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie.

3.Smernica Rady 96/29 EURATOM z 13. mája 1996, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

4.Smernica Rady 90/641 EURATOM zo 4. decembra 1990 o zabezpečení ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činností vykonávaných v kontrolovanom pásme.

5.Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií.

6.Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva.

7.Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie

8.Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení smernice 76/661/EHS, 82/147/EHS, 82/368/EHS, 83/191/EHS, 83/341/EHS. 83/496/EHS, 83/574/EHS, 84/415/EHS, 85/391/EHS, 86/ 179/EHS, 86/199/EHS, 87/137/EHS, 88/233/EHS, 88/667/EHS, 89/174/EHS, 89/679/EHS, 90/121/EHS. 91/184/EHS, 92/8/EHS, 92/86/EHS, 93/35/EHS, 93/47/EHS, 94/32/ES, 95/34/ES, 96/41/ES, 97/1/ES, 97/18/ES, 97/45/ES, 98/16/ES, 98/62/ES, 2000/6/ES, 2000/11/ES a 2000 /41/ES, 2002/34/ES, 2003/1/ES, 2003/15/ES, 2003/16/ES, 2003/80/ES, 2003/83/ES, 2004/87/ES, 2004/88/ES, 2004/93/ES, 2004/94/ES.

9.Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribú ciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahàňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie: Úplná zhoda

6.Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti n ávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: Pri príprave zákona sa experti nezúčastnili

.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územn ých celkov

Návrh zákona mení organizáciu štátnej správy vo verejnom zdravotníctve smerom k znižovaniu poč tu jednotlivých pracovísk. Zákonom bude zriadených 8 krajských úradov verejného zdravotníctva s možnosťou že na výkon niektorých činností štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva mô žu byť zriadené jeho pracoviská aj mimo krajského mesta. Predpokladá sa zriadenie pracovísk vo vybraných okresných mestách, v ktorých v súčasnosti existujú regionálne úrady verejného zdravotní ctva. Zriadenie týchto pracovísk na báze súčasných regionálnych úradov verejného zdravotníctva umožní Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky využiť existujúcu infraštruktúru. S ohľ adom na túto skutočnosť je možné predpokladať úsporu na mzdovom fonde vo výške 6 840 tis. a na odvodoch 2 380. tis., čo je spolu, po odrátaní nákladov spojených so zrušením cca 38 pracovných miest (1 700 tis.), 7 520 tis. v roku 2006. V ďalších rokoch sa predpokladá s úsporou na mzdovom fonde a na odvodoch 9 220 tis. ročne.

2.Odhad dopadov na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry

Finančný dopad na obyvateľov sa neočakáva. Návrh zákona o verejnom zdravotní ctve upravuje aj problematiku zdravia pri práci, ktorá obsahuje povinnosť zamestnávateľa uhradiť náklady na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Nejde o zavedenie novej povinnosti pre zamestnávateľa, pretož e takáto povinnosť bola zavedená zákonom NR SR č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci § 8a ods. 1 písm. n), ktoré ukladá zamestnávateľovi zabezpe čiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi podľa odkazu v tomto zákone je aj z ákon NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Právna úprava, ktorá sa nachádza v návrhu zákona o verejnom zdravotníctve nahrádza zákon č. 272/1994 a presne š pecifikuje podmienky výkonu a frekvenciu preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci s ohľadom na špecifiká pracovného prostredia, zdravotné riziká, a to v akej kategórií sa daná práca nachádza (pozn. š tyri kategórie z toho III. a IV. sú rizikové práce). V súčasnej dobe sa náklady na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci pohybujú v rozmedzí od 1 500,-Sk až 2000,-Sk. Vo vybraných prípadoch, najmä keď sa práca nachádza v tretej a štvrtej kategórií však môže cena preventívnej prehliadky stúpnuť na 4000,-Sk až 5000,-Sk. Výšku nákladov na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci je s oh ľadom na variabilitu rizikových faktorov (hluk, vibrácie, nadmerná fyzická záťaž, zvýšená prašnosť, karcinogénne látky atď.) a typov prác takmer nemožné presne vypočítať a je pre každ ý typ pracoviska individuálna.

3.Odhad dopadov na zamestnanosť

Zmena organizácie štátnej správy vo verejnom zdravotníctve spôsobí, že dôjde k zníž eniu asi 38 pracovných miest.

4.Odhad environmentálnych vplyvov

Prijatie návrhu zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona. Predmet úpravy sa člení do ôsmich okruhov, ktoré zákon pokrýva z hľadiska vecnej problematiky. Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, podmienky ochrany verejného zdravia, z ákladné charakteristiky determinantov zdravia, opatrenia orgánov verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, podmienky prevencie ochorení u ľudí, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a ukladanie sankcií .

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú dôlež ité pre správne vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Oproti z ákonu NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, návrh zákona o verejnom zdravotníctve zmenšuje a zjednodušuje počet uvádzaných defin ícií a zavádza niektoré nové pojmy. Medzi nové pojmy patrí verejné zdravotníctvo, verejné zdravie, determinanty zdravia, podpora zdravia, prevencia, hodnotenie dopadov na zdravie, epidemiologický dohľad, epidemiologicky závažná činnosť, systém rýchleho varovania pri ohrození verejného zdravia a prevádzkový poriadok. Najvýznamnej šie definície z hľadiska organizácie a výkonu verejného zdravotníctva a jeho smerovania a cieľov sú definície verejného zdravotníctva ako systému zameraného na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia a definícia verejného zdravia. Definícia verejného zdravia vymedzuje pojem verejné zdravie ako stav telesnej a duševnej pohody, ktorý je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a determinantami zdravia. Termí n verejné zdravie sa nachádza už aj v platnej koncepcii verejného zdravotníctva a zavedenie tohto pojmu aj prostredníctvom legislatívneho predpisu nám umo žňuje ľahšiu orientáciu (anglický ekvivalent public health verzus slovenský verejné zdravotníctvo, verejné zdravie).

K § 3 až 6

Znenie týchto paragrafov určuje syst ém verejného zdravotníctva reprezentovaný v oblasti štátnej správy prostredníctvom orgánov verejného zdravotníctva. Ako orgány verejného zdravotníctva určuj ú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a krajské úrady verejného zdravotníctva, ktoré majú možnosť zriaďovať pracoviská mimo sídla krajského úradu, ktorým je krajské mesto. Kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sú smerované do oblasti metodického riadenia a kontroly verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, kým výkon prvého stupňa štátnej správy zabezpečujú krajské úrady verejného zdravotníctva a výkon druhého stupňa štátnej správy vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Orgánmi verejného zdravotníctva sú i Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba. Veľmi významnou kompetenciou org ánov verejného zdravotníctva, ktorá je bezpodmienečne nutná pre plnenie úloh verejného zdravotníctva hlavne v podpore zdravia a pri tvorbe intersektorálnej politiky zdravia, je definovanie partnerov pre spoluprácu. Týmito sú pre orgány verejného zdravotníctva ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štá tnej správy, obce, samosprávne kraje, vysoké školy, školy, výskumné, výchovnými a vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, právnické osoby a fyzické osoby, medzinárodné organizácie a právnické osoby založené podľa osobitných predpisov. § 4 až 7 vymedzujú kompetencie jednotlivých orgánov verejného zdravotníctva.

K § 7

Znenie § 7 upravuje problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konš tituované mimo rezortu zdravotníctva. Súčasná právna úprava tejto problematiky sa nachádza v § 38, zákona NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Štátnu spr ávu na úseku verejného zdravotníctva vykonávajú v pôsobnosti ministerstva obrany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ministerstva vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na úseku železničnej dopravy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby Slovenská informačná služba, Národného bezpečnostného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom.

Text § 38 obsahuje aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzných predpisov, ktoré ustanovia podrobnosti o organizácií a úlohách orgá nov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy by mali byť vydané po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava, ktorá sa nachádza v § 7 presne špecifikuje úlohy orgánov verejného zdravotníctva mimo rezort zdravotníctva. Dôvodom k takejto úprave je skuto čnosť, že všetky inštitúcie sú orgánmi štátnej správy a ich úlohy by mali byť stanovené zákonom. Navrhovaná právna úprava taktiež neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie k vydaniu všeobecne z áväzných právnych predpisov, pretože úprava organizačnej štruktúry je právomocou každého rezortu a k vydaniu takéhoto predpisu došlo len v rezorte vnútra. Text § 7 bol vytvorený na zá klade pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a je výsledkom konsenzu všetkých zainteresovaných rezortov.

K § 8

Upravuje sa tu problematika zriaďovanie a činnosti národných referenčných centier. Tieto odborné, vysoko špecializované pracoviská, zriadené pre vybrané ochorenie (napr. AIDS, Hepatitída, Biologické zbrane a pod.) alebo determinant zdravia, už v súčasnosti de facto existujú, de iure však nie. Dnes existujúce národné referenčné centrá boli zriadené rozhodnutí m ministra zdravotníctva v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štá tnej správy a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti ako zriaďovateľ organizácií v odvetví zdravotníctva. S ohľadom na v ýznam národných referenčných centier je potrebné ich vznik, postavenie, činnosť a zánik legislatívne upraviť.

Národným referenčným centrom je špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva, krajského úradu verejného zdravotníctva, vedeckej inštitúcie, pedagogickej inštitúcie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré vykonáva špecializované činnosti pre niektoré ochorenie alebo pre niektorý determinant zdravia. Zriaďovateľom národných referenčných centier ostane ministerstvo. Národné referenčné centrum sa zriadi na základe žiadosti najdlhšie na dobu šesť rokov a financovať ho bude jeho prevádzkovateľ z vlastných zdrojov.

O zriadenie národného referenčného centra môže požiadať úrad verejného zdravotníctva, krajský úrad verejného zdravotníctva, vedecká inštitúcia, pedagogická inštitú cia alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak jeho špecializované pracovisko má dostatočné personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie, platné osvedčenie o správnej laboratórnej praxi (č o sa nevzťahuje na národné referenčné centrá, ktoré nemajú laboratórium) a minimálne posledné tri roky sa špecializuje na ochorenie alebo determinant zdravia, pre ktorý sa má n árodné referenčné centrum zriadiť.

Ak žiadateľ o zriadenie národného referenčného centra spĺňa vyššie spomenuté podmienky a žiadosť má požadované náležitosti podľa § 8 odseky 3 a 4, Ministerstvo zdravotníctva SR vydá rozhodnutie o zriadení národného referenčného centra. Následne Ministerstvo zdravotníctva SR zaregistruje národné referenčné centrum do registra národných referen čných centier, a to do 30 dní odo dňa zriadenia národného referenčného centra. Na registráciu národného referenčného centra do registra národných referenčných centier sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Prevádzkovateľ národného referenčného centra musí najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bolo národné referenčné centrum zriadené, požiadať Ministerstvo zdravotníctva SR o predĺženie platnosti rozhodnutia o zriadení národného referenčného centra. Rozhodnutie o predĺžení platnosti môže vydať Ministerstvo zdravotníctva SR najdlhšie na dobu šesť rokov a to aj opakovane. Ak prevádzkovateľ národného referenčné ho centra nepožiadal o predĺženie rozhodnutia o zriadení národného referenčného centra, národné referenčné centrum zanikne zo zákona. To isté platí v pr ípade, ak zanikne prevádzkovateľ národného referenčného centra.

K § 9

Znenie paragrafu upravuje problematiku osvedčení o odbornej spôsobilosti. Ustanovenie odsekov 4 a 5 taxatívne vypočítava okruh činností, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydal na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti po úspešnom vykonaní skúšky pred sk úšobnou komisiou zriadenou úradom verejného zdravotníctva alebo krajským úradom verejného zdravotníctva alebo na základe predloženia dokladu o odbornej spô sobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie (v prípade štátneho občana iného členského štátu Euró pskej únie) osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Na vykonávanie kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životn ého prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie a na vykonávanie hodnotenia zdravotných rizík zo životného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie (okrem osvedčenia o správnej laborat órnej praxi) sa okrem skúšky pred skúšobnou komisiou vyžaduje aj ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo a najmenej štvorročná odborná prax alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v technickom, prírodovednom alebo lekárskom odbore štúdia a najmenej päťročná odborná prax.

O osvedčenie o odbornej spôsobilosti je potrebné požiadať. Žiadosť musí spĺňať obsahové nále žitosti vrátane príloh (odseky 6 a 7). O priebehu a výsledku skúšky skúšobná komisia vyhotoví najneskôr v deň vykonania skú šky zápisnicu, ktorú podpisujú všetci prítomní členovia skúšobnej komisie. Súčasťou zápisnice je aj písomný test účastníka skúšky, ktorý slúži ako podklad na vydanie osvedčenia. Výsledok skúšky sa hodnotí dvomi klasifikačnými stupňami: „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Účastník skúšky, ktorý “nevyhovel“, musí byť skú šobnou komisiou poučený o možnostiach a podmienkach opakovania skúšky. Skúšku možno opakovať najskôr o jeden mesiac na základe žiadosti o opakovanie skúšky. V prípade žiadosti o opakovanie skúšky je potrebné opakovane uvádzať všetky údaje, ktoré boli uvádzané v pôvodnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a prikladať prílohy podľa odseku 7, ak sa pred vykonaním opakovanej skúšky zmenili skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti alebo v prípade druhej a každej ďalšej opakovanej skúšky.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je tri roky od jeho vydania. Osvedčenie o odbornej spô sobilosti ex lege zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti (alebo jeho vyhlásením za màtveho) alebo uplynutím doby jeho platnosti. V dvoch prípadoch však môže orgán verejn ého zdravotníctva, ktorý osvedčenie vydal toto odňať. Ide o prípad, ak sa dodatočne zistí, že žiadosť o overenie odbornej spô sobilosti alebo jej príloha obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje alebo držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti z ávažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia.

Osoby, ktorým bolo vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa zapisujú do registra odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie Úrad verejného zdravotníctva a všetky krajské ú rady verejného zdravotníctva.

Občan členského štátu Európskej únie (okrem Slovenskej republiky), ktorý chce vykonávať na území Slovenskej republiky niektor ú z činností podľa odsekov 4 a 5, nie je povinný vykonávať skúšku pred skúšobnou komisiou, za predpokladu, že sa svoju odbornú spôsobilosť preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie, z ktorého pochádza. Na základe takéhoto dokladu Úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydá takémuto občanovi členského štátu Európskej únie osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odseku 2.

Rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií ako aj obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti ustanoví, podľa splnomocňovacieho ustanovenia § 44 písm. a), vyhláška, ktor ú vydá ministerstvo.

K § 10

Rozhodovacia činnosť je proces vyhodnocovania zdraviu škodlivý ch faktorov výrobkov, strojov, zariadení, technologických a pracovných postupov. Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prí padoch úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzn é stanovisko z hľadiska možného negatívneho vplyvu na zdravie a v ktorých vydáva rozhodnutie ako konečný orgán. Špecifickou oblasťou, v ktorej vydá va rozhodnutia úrad je problematika kozmetických výrobkov. Paragraf taktiež upravuje aj lehoty, ktoré sú odlišné od lehôt stanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K § 11 a 12

Zásadným predpokladom prevzatia a implementácie Smernice Rady 98/83/ES z 3.11.1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu je, aby upravenie požiadaviek na kvalitu pitnej vody, jej ochranu, monitorovanie bolo zakotvené v záväznom právnom predpise. Podobne akceptovanie pož iadaviek Smernice Rady 76/160/EHS z 8.decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie si vyžaduje ich upravenie v záväznom právnom predpise. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kú paliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody, pretože nevhodné chemické a biologické vlastnosti vody môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie a zapríčiniť výskyt prenosných ochorení, alergických a toxických reakcií. Prijatím ustanovení zakotvených v § 11 zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzujúcou prípravou všeobecne záväzného vykon ávacieho predpisu o požiadavkách na kvalitu vody na kúpanie a kúpaliská sa dosiahne zhoda legislatívy SR na úseku vody na kúpanie so Smernicou Rady 76/160/EHS týkajúcej sa kvality vody určenej na kúpanie.

K § 13

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavká m na zabezpečenie zdravých životných a pracovných podmienok a to v štádiu ich navrhovania, projektovania a výstavby, alebo v štádiu rekonštrukcie, údržby a užívania budovy. Dôraz sa kladie na použ ívanie stavebných výrobkov a výrobkov určených na zariadenie stavieb vzhľadom na ochranu zdravia ľudí pred zdraviu škodlivými látkami, ktoré sa z použitých výrobkov môžu uvoľňovať. Pož iadavky na tepelno–vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami a momentálnymi pocitmi človeka, nesmú pre organizmus človeka predstavovať zbytočnú záťaž. Návrh ustanovuje základné požiadavky na osvetlenie vnútorného prostredia budov. Spôsoby zabezpečenia denného osvetlenia–preslnenia, presvetlenia a umelého osvetlenia. Aktuálna situácia vyž aduje riešiť problematiku vnútorného prostredia budov s nedostačujúcim denným osvetlením, alebo vnútorného prostredia budov bez denného osvetlenia. Preto návrh úpravy ustanovuje osobitné pož iadavky na novonavrhované budovy, v ktorých sa trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať. Splnomocň ovacie ustanovenie je predpokladom prípravy všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví požiadavky na chemické, mikrobiologické a biologické faktory vnútorného ovzdušia budov, pož iadavky na tepelno–vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie, vetranie a osvetlenie budov.

K § 14

Zásady navrhovania foriem bývania nižšieho štandardu sú v súčasnosti upravené len v informatívnej prílohe STN 73 4301 Budovy na bývanie, ktorá rovnako ako ostatné STN nie je záväzná. Aktuálna sociálna situácia si vyžaduje budovanie bývania nižšieho štandardu, určené najmä na bý vanie občanov v hmotnej núdzi alebo sociálne neprispôsobivých, pričom je z hľadiska ochrany verejného zdravia potrebné do platných právnych úprav zakotviť technické požiadavky, ktoré môžu ovplyvniť zdravie užívateľov.

Nevyhnutné je najmä uprednostniť požiadavky na ochranu zdravia pred požiadavkami na komfort. Prijatím ustanovení zakotvených v zákone a nadväzujúcou prípravou vykonávacieho všeobecne záväzného právneho predpisu o najnižších hygienických požiadavkách na bývanie v bytoch nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia, bude zabezpečené splnenie uznesenia vlády SR č. 408 z 19.5.1999 k správe o plnení zámerov koncepcie štátnej bytovej politiky. Citovaným uznesením vlády bolo v bode B.2, uložené ministrovi zdravotníctva v nadväznosti na pripravovan ú novelizáciu zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znen í neskorších predpisov pripraviť všeobecne záväzný právny predpis o zdravých životných podmienkach, v ktorých bude riešená aj problematika hygienický ch požiadaviek na zriaďovanie a prevádzku hromadných ubytovní, vrátane ubytovní nižšieho štandardu.

K § 15

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby telovýchovné zariadenia (kryté budovy pre šport, nekryté športové ihriská a pieskoviská) zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok už v štádiu ich umiestňovania, aby sa predchádzalo nepriaznivému ovplyvňovaniu prevádzok pri kolízii rô znych funkcií hlukom, prachom a pod. Telovýchovné zariadenia zaznamenali v posledných rokoch prudký rozvoj čo do druhov, ale i používaných prístrojov a telovýchovn ého náradia. Je preto potrebné, aby záväzná právna úprava riešila základné povinnosti prevádzkovateľov telovýchovných zariadení tak, aby sa tieto služ by poskytovali v účelových priestoroch a za podmienok, ktoré umožnia ich spr ávne prevádzkovanie a prevenciu vzniku poškodenia zdravia. Na zabezpečenie plnenia týchto povinností je nutné, aby ministerstvo vydalo všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude konkretizovať požiadavky na takýto typ zariadenia

K § 16

Zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v platnom znení zaviedol pojem „zariadenia starostlivosti o ľudské telo“. K takýmto zariadeniam patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry, soláriá , masážne salóny a ďalšie zariadenia. Týmto návrhom zákona sa mení tento term ín na zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudských telom, ku ktorým však naďalej patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry, soláriá, masážne salóny a ďalšie zariadenia, v ktorých sa poskytujú osobné služby obyvateľstvu, ktoré v posledných rokoch zaznamenali prudký rozvoj, čo do druhov i metód v nich poskytovaných služieb. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a stanovuje hlavné zásady ochrany zdravia v zariadeniach špecificky ošetrujúcich ľudské telo a s tým súvisiace povinnosti fyzických osô b podnikateľov a právnických osôb, ktoré takéto zariadenia prevádzkujú.

K § 17

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje základné povinnosti pri posudzovaní a usmerňovaní environmentálneho hluku. Predmetom navrhovaných ustanovení je zistenie dlhodobého priemerného zaťaženia vonkajšieho prostredia environmentálnym hlukom, v ktorom sú ľudia vystavení tomuto hluku, a to najmä v obytných lokalitách, vo verejných parkoch alebo iných tichých oblastiach v aglomerácii, v tichých oblastiach v otvorenej krajine, v blízkosti škôl, nemocníc a iných na hluk citliv ých budov a oblastí. Jednotný postup pri obmedzovaní, prevencii a znižovaní negatívnych účinkov environmentálneho hluku spočíva v posúdení úrovne hlukového zaťaženia prostredia vo vybratých lokalitách pomocou hlukového mapovania na základe jednotných metód merania a stanovenia hodnôt hlukových indikátorov, v sprístupnení informácií o environmentálnom hluku a jeho účinkoch verejnosti. V prijatí akčných plánov na základe výsledkov hlukového mapovania, ktorých cieľom bude prevencia a znižovanie environmentálneho hluku tam, kde je to potrebné a najmä tam, kde ú roveň zaťaženia prostredia môže vyvolávať negatívne účinky na ľudské zdravie.

K § 18

Problematika ochrany zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa doposiaľ nebola upravená smernicami Európskej únie a preto je nutné vydať všeobecne záväzné právne predpisy pre túto oblasť. V najbližšom období možno o čakávať vzhľadom na aktuálnosť problematiky, že bude vydaná aj smernica Európskej únie.

K § 19 a 20

Návrh zákona upravuje oblasť zdravia pri práci z pohľadu špecifických faktorov práce a pracovného prostredia. Zákonná úprava sa zameriava hlavne na fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnancov. Zákon neupravuje problematiku nebezpečenstva a ohrozenia zdravia, ktorá je upravená osobitný m predpisom – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

Medzi faktory práce a pracovného prostredia patria hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, ionizujúce a neionizujúce ž iarenie. Ustanovenie § 19 upravuje povinnosti zamestnávateľa. Okrem iného ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonávať diferencované hodnotenie zdravotných rizí k, na základe ktorých je práca zaraďovaná do kategórií. Cie ľom takéhoto diferencovaného hodnotenia je zabezpečiť opatrenia na ochranu zdravia všetkých zamestnancov, ktoré zohľadňujú výrobné a prevádzkov é možnosti zamestnávateľa tam, kde preukázateľne existuje zdravotné riziko. Ïalšou povinnosťou zamestnávateľa je povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré sa vykonávajú pred nástupom do práce, v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia a pri skončení pracovné ho pomeru. Periodicita týchto prehliadok závisí od kategória, do ktorej je konkrétna pracovná činnosť zaradená. Odsek 5 vymedzuje, lekári s akou špecializáciou a certifikačným odborom môžu lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávať. Výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci sa spolu s posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce zapisujú do zdravotnej dokumentácie a záver posudku bez údajov o zdravotnom stave zamestnanca sa odovzdá zamestnávateľovi v písomnej forme.

Text § 20 upravuje problematiku rizikových prác. Za rizikové práce sa považujú pracovné činnosti zaradené do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do kategórie rozhoduje krajský úrad verejného zdravotní ctva na základe výsledkov hodnotenia zdravotných rizík a výsledkov zdravotného stavu zamestnancov. Zaraďovanie prác do jednotlivých kategórií je pre práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie časovo obmedzené na najkratší možn ý čas. V prípade, že technologické a iné faktory práce neumožňujú odstránenie najvýznamnejších zdravotných rizík a preradenie prá ce do nižšej kategórie musí zamestnávateľ urobiť všetky možné opatrenia na zníženie expozície zamestnancov zdravotným rizikám. Znenie ustanovenia taktiež ukladá zamestnávateľovi povinnosť vies ť a uchovávať evidenciu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu za účelom spätného zisťovania možných príčin poškodenia zdravia z práce, ako aj záznamy o zdravotnom stave vo vzťahu k zdravotným rizikám.

K problematike zdravia pri práci bude vydaných 8 nariadení vlády, ktoré upravia jednotlivé špecifické oblasti práce a pracovného prostredia. Jeden z vykonávacích predpisov bude upravovať aj kritéria na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií.

K § 21

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany zdravia pred optickým žiarením, ako aj požiadavky na osvetlenie pri prá ci. Problematika ochrany zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa a pred lasermi, ultrafialovým a infračerveným žiarením doposiaľ nebola upravená smernicami Európskej únie, preto sa vydajú všeobecne z áväzné právne predpisy. Očakáva sa v najbližšom období, že bude vydaná aj smernica Európskej únie.

K § 22 a 23

Do znenia tohto navrhovaného zákona sa premietajú požiadavky doposiaľ upravené len predpismi ni žšej právnej sily. Ide najmä pracovnú fyzickú záťaž, psychickú záťaž a senzorickú záťaž pri práci, ale aj tepelnú a chladovú záťaž pri práci, ako jedny zo základných pož iadaviek na mikroklímu v pracovnom prostredí.

K § 24

V súčasnej dobe sú požiadavky na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami ionizuj úceho žiarenia ustanovené v zákone NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Pôsobeniu ionizujúceho žiarenia sú vystavení všetci obyvatelia. Zdroje ionizujúceho ž iarenia, cesty ožiarenia a úroveň ožiarenia sú však značne rôznorodé. Základný rámec pre zabezpečenie radiačnej ochrany v členských krajinách Európskej únie upravuje zmluva EURATOM a smernice Eur ópskej komisie vydané na základe jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s kompetenciami Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri uplatňovaní dotknutých článkov zohľad ňuje tieto rámcové požiadavky a ustanovuje základný právny rámec na zabezpečenie radiačnej ochrany obyvateľov Slovenskej republiky. Systém zabezpečenia radiačnej ochrany vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť problematiky predpokladá, že okrem právneho rámca uvedeného v predloženom návrhu zákona budú smernice Európskej únie aproximované do nášho právneho systému aproximačnými nariadeniami vl ády SR a ďalšie podrobnosti a požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany budú upravovať vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vydané na základe splnomocnenia v zákone o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Väčšina podrobností o zabezpečení ochrany zdravia pred ionizujú cim žiarením je v aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky.

Uvedený systém právnych predpisov ustanoví požiadavky a podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia komplexne. Rieši problematiku ochrany zdravia pred prírodný m ionizujúcim žiarením, problematiku ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením pri všetkých spôsoboch využívania zdrojov ionizujúceho žiarenia a stanovuje tiež rámec na zabezpečenie ochrany zdravia pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia v prípade mimoriadnych radiačných udalostí.

Návrh zákona stanovuje podľa závažnosti č inností vedúcich k ožiareniu, na ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je potrebné povolenie a ktoré činnosti sa budú vykonávať na základe oznámenia a evidencie.

K § 25

§ 25 v odseku 1 ustanovuje, že činnosti uvedené v odsekoch 2 až 4 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva. O vydanie povolenia môže požiadať len fyzick á osoba – podnikateľ alebo právnická osoba.

V odsekoch 2 až 4 sú taxatívne vymedzené činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré je možné vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva.

Aby bolo možné vydať povolenie na vykoná vanie niektorej z činností podľa odsekov 2 až 4, žiadateľ musí splniť určité podmienky. Predovšetkým žiadateľ musí mať odborného z ástupcu, t.j. osobu, ktorá spĺňa všetky podmienky podľa odseku 6. V prípade, že žiadateľom je fyzická osoba – podnikateľ a tento sám spĺňa požiadavky kladené na odborného zástupcu, je ž iadateľ zároveň aj odborným zástupcom. Odborný zástupca musí byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu, byť zdravotne spôsobilý, byť bezúhonn ý, mať požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax, mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie. Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preukazuje výsledkami leká rskych preventívnych prehliadok. Bezúhonnou je na účely vydávania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestn ý čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie. V odseku 9 je definované, čo sa považuje na účely vydávania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 za požadovanú kvalifikáciu.

Odseky 10 a 11 vymedzujú obsahové náležitosti žiadosti a jej príloh. V prípade, že žiadateľ alebo odborný zástupca žiadateľa spĺňa podmienky podľa odseku 6 a žiadosť má požadované nálež itosti, Úrad verejného zdravotníctva vydá povolenie. Povolenie sa vydáva najdlhšie na päť rokov. Na žiadosť držiteľa povolenia však môže Úrad verejného zdravotníctva predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, za predpokladu, že drž iteľ povolenia v uplynulom období reálne vykonával činnosť, na ktorú bolo vydané povolenie. Platnosť povolenia zaniká uplynutí m doby platnosti povolenia, smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za màtvu alebo zánikom právnickej osoby. Úrad verejného zdravotníctva však povolenie vždy zruší, ak držiteľ povolenia požiada o zruš enie povolenia, prestal ak držiteľ povolenia spĺňať podmienky podľa odseku 6 alebo ak držiteľ povolenia závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné pr ávne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

Odseky 20 až 22 vymedzujú povinnosti držiteľov povolení na činnosti uvedené v odsekoch 2 až 4. Za bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich prevzatie na úpravu a na ukladanie zodpovedá vždy pôvodca týchto odpadov. V prípade, že pôvodca týchto odpadov nie je zná my, nakladať s nimi môže len právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ , ktorý má na takúto činnosť povolenie a súčasne bol na to určený Úradom verejného zdravotníctva. Náklady na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhrá dza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi s možnosťou následného regresného postihu pôvodcu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, v prípade, že sa tento dodatočne zistí.

K § 26

V odsekoch 1 a 2 sú vymedzené činnosti vedúce k ož iareniu, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu ale stačí ich oznámiť Úradu verejného zdravotníctva. Oznámenie o plánovanom vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu mus í byť doručené na úrad verejného zdravotníctva najneskôr posledný pracovný deň pred začatím plánovanej činnosti. Každú takto oznámenú činnosť Úrad verejného zdravotn íctva zaeviduje a do 30 dní odo dňa oznámenia vydá subjektu, ktorý takúto činnosť oznámil, o zaevidovan í potvrdenie.

Odseky 5 a 6 definujú údaje, ktoré je potrebné Úradu verejného zdravotníctva oznámiť. V odseku 7 sú vymedzené povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby vykonávajúcej na základe oznámenia niektorú z činností podľa odseku 1.

Na oznamovanie a evidenciu činností vedúcich k ožiareniu sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K § 27

Starostlivosť o deti a mladistvých sa musí uskutočňovať dodržiavaním a uplatňovaním zásad pri všetkých činnostiach pre deti a mladistvých. Z hľadiska prevencie vzniku a šírenia prenosných ochorení v kolektí vnych zariadeniach sa uplatňujú postupy primárnej prevencie. Táto časť bola analogicky pokrytá v doterajšej právnej úprave. Smernice Európskej únie neupravujú túto problematiku.

Odsek 3 vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa výchovného alebo výchovno-vzdelávacieho zariadenia pre deti a mladistvých, pričom podrobnosti o požiadavkách na výchovné a výchovno-vzdelávacie zariadenia pre deti a mladistvých ustanoví vyhláška Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky.

K § 28

Zotavovacím pobytom je organizovaný pobyt pre najmenej 15 detí vo veku do 15 rokov na čas dlhší ako štyri dni. Organizátor takéhoto pobytu musí z hľadiska ochrany zdravia detí dodržať povinnosti uvedené v odseku 2. V odseku 3 sú upravené minimálne požiadavky na organizovaný pobyt, ktorý nie je zotavovacím podujatím, pričom tieto povinnosti sa nevzťahujú na podujatia organizované pre deti v rodinnom alebo ob dobnom pomere. Podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia a o požiadavkách na použitie epidemiologicky rizikových potravín na zotavovacích podujatiach ustanoví op äť vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 29

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva. Zariadeniami spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prí pravou a podávaním pokrmov a nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania a na zotavovacích a in ých hromadných podujatiach. Každý prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný dodržiavať povinnosti vymedzené v odseku 3.

Stravovacie služby je možné poskytovať len v zariadeniach spĺňajúcich požiadavky na prevá dzku, stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie. Podrobná úprava týchto požiadaviek sa zveruje na úpravu vykonávaciemu predpisu, ktorý vydá Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 30 a 31

Upravuje sa definícia mimoriadnej udalosti a vymedzujú sa kompetencie a úlohy Úradu verejného zdravotníctva v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Pod mimoriadnou udalosťou sa chápe každé nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, fyzikálnymi, biologickými alebo in ými faktormi. V odseku 3 sa vypočítavajú opatrenia vykonávané pri mimoriadnych udalostiach a v odseku 4 návrhy na opatrenia pri mimoriadnych udalostiach. § 31 upravuje problematiku mimoriadnej radiačnej udalosti. Mimoriadne radiačné udalosti sa delia podľa stupňa závažnosti na radiačnú udalosť, radiačnú nehodu a radiačnú haváriu.

K § 32 a 33

Ustanovenie definuje všeobecné zásady prevencie ochorení . Ustanovenie špecifikuje činnosti Úradu verejného zdravotníctva a krajského úradu verejného zdravotníctva pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia, v ýkon podpory zdravia a procesu hodnotenia dopadov na zdravie. Cieľom ustanovení je upriamiť pozornosť všetkých rezortov na zdravie ako na stav, ktorý ovplyvňujú svojou činnosťou. Ustanovenia § 33 obsahujú opatrenia na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení vyskytujúcich sa u jednotlivcov alebo hromadne. Opatrenia vychádzajú z teoretických a praktických poznatkov o vlastnostiach šírenia prenosných ochorení. Špecifickou skupinou, na ktorú sa toto ustanovenie taktiež vzťahuje sú deti, ktoré sú umiestňované do predškolského zariadenia. Ustanovenie taktiež obsahuje problematiku epidemiologicky závažných činností. Epidemiologicky závažné činnosti sú také činnosti pri, ktorých hrozí riziko vzniku prenosného ochorenia, takýmito činnosťami sú napríklad činnosti v úpravniach vody a pri obsluhe vodovodných zariadení, v zariadeniach špecificky ošetrujúcich ľudské telo a pri výrobe kozmetických výrobkov a činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín.

Ustanovenie upravuje aj povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú okrem opatrení ustanovených v § 32 upravujúcich prevenciu prenosných ochorení povinní hlásiť výskyt prenosného ochorenia, ktor é podlieha povinnému hláseniu. Ustanovenie paragrafu taktiež ukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom povinnosť vykonávať epidemiologický dohľad a predch ádzať nemocničným nákazám, vykonávať a kontrolovať opatrenia na predchádzanie vzniku prenosných ochorení a nemocničných nákaz vrátane okamžitého hlásenia epidémi í a iných mimoriadnych epidemiologických udalostí krajskému úradu verejného zdravotníctva, hlásiť krajskému úradu verejného zdravotníctva profesijné otravy a iné hromadné ochorenia podmienené prácou, zaznamenávať všetky dôležité údaje v súvislosti s predchádzaním vzniku a ší reniu prenosných ochorení do zdravotnej dokumentácie. Ustanovenie ďalej upravuje aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú dezinfekciu alebo ničenie živočíšnych škodcov. Návrh zákona upravuje problematiku surveillance prenosných ochorení. Táto problematika je v súčasnosti upravená v zákone 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov avšak bez presného stanovenia, ktoré prenosné ochorenie a v akom čase od jeho zistenia ma byť hlásené. Návrh zákona ustanovuje vo svojich prílohách zoznam povinne hlásených prenosných ochorení a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov (príloha č. 2), vzor tlačiva individuálne hlásen ého prípadu prenosného ochorenia lekárom (príloha 3), vzor tlačiva individuálne hláseného prípadu prenosného ochorenia pracovníkmi mikrobiologického laboratória (príloha č. 4) a vzor hromadného hlásenia akú tnych respiračných ochorení (príloha č.5).

K § 34

§ 34 vymedzuje povinnosti fyzických osôb pri ochrane verejného zdravia. Každá fyzická osoba je povinná dodržiavať bezpečné pracovné postupy a schválené prevádzkové poriadky, oznámiť lekárovi okolnosti dôležité na predchádzanie šíreniu prenosný ch ochorení a ich zmenu vrátane informácií o svojom bacilonosičstve,spolupracovať s krajským úradom verejného zdravotníctva pri výkone protiepidemických opatrení v ohnisku nákazy, plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 33 ods. 5 tohto zákona, podrobiť sa leká rskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci, oznámiť nález rádioaktívnej látky.

Na určité kategórie fyzických osôb sa vzťahujú ďalšie povinnosti, ktoré sú nad rámec povinností uvádzaných v odseku 1. Ide o fyzické osoby s prenosným ochorení m vylučujúce choroboplodné zárodky a fyzické osoby vylučujúce choroboplodné zárodky bez príznakov prenosného ochorenia sú okrem opatrení podľa odseku 1 povinn é zdržať sa činnosti, pri ktorej bacilonosičstvo ohrozuje verejné zdravie, informovať o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia sociálnych služieb, oznamovať lekárovi údaje o zamestnaní a zmeny v týchto údajoch. V prípade, že ide o neplnoletú osobu mladšiu ako 14 rokov, zodpovedá za splnenie vyššie uvedených povinností jej zákonný zástupca.

K § 35

V § 35 sú vymedzené niektoré ďalšie povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré neboli uvedené v štvrtej alebo v piatej časti zákona. Predovšetkým sa zakotvuje povinnosť týchto osôb spolupracovať s orgánmi verejného zdravotníctva pri plnení ich úloh vrátane výkonu štátneho zdravotného dozoru. V odseku 1 sú vymedzené aj ďalšie povinnosti, napr. povinnosť predkladať na posúdenie orgánom verejného zdravotníctva návrhy podľa § 10 ods. 3 až 6, povinnosť vypracovať a predložiť na schválenie krajskému úradu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok, povinnosť predávať a vydáva ť jedovaté látky a prípravky výhradne osobám starším ako 18 rokov, atď.

Osobitne je vymedzený zákaz predávania a vydávania veľmi jedovatých látok a prípravkov fyzickým osobám s ohľadom na riziko poškodenia zdravia pri nakladaní s takýmito látkami a prípravkami.

Zákon zároveň ustanovuje, že na výkon kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie nestačí len získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na túto činnosť a na jej základe živnostenské oprávnenie, ale vyžaduje sa aj osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania alebo osvedčenie o akreditácii na odber vzoriek podľa § 26 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických pož iadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosť mať takéto osvedčenie sa nevyžaduje len v prípade, ak ide o zisťovanie fyzikálnych faktorov. O osvedčenie o akredit ácii laboratórneho skúšania alebo osvedčenie o akreditácii na odber vzoriek je potrebné požiadať do 18 mesiacov odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie.

K § 36

Tento paragraf upravuje oprá vnenia a povinnosti obcí v oblasti verejného zdravotníctva. Obec je oprávnen á všeobecne záväzným nariadením alebo individuálnym rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nariaďovať na svojich územiach alebo v určitých častiach svojho územia opatrenia na ochranu zdravia. Vymedzujú sa vš ak aj niektoré povinnosti obce uvedené v odseku 2. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezakladá zvýšené ná roky na rozpočet obcí v porovnaní so súčasnou právnou úpravou. V súčasnosti platný zákon NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia v znení neskorších predpisov upravuje povinnosti obcí v § 13x a oprá vnenia obcí v §10. Znenie § 10 a § 13x je plne identické s textom § 36 Návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 37

Ustanovenia § 37 obsahujú problematiku výkonu štátneho zdravotného dozoru. Podľa ustanovenia tohto paragrafu je štátny zdravotný dozor kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaný ch na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia úradom verejného zdravotníctva a krajskými úradmi verejného zdravotníctva. Na výkon štátneho zdravotného dozoru sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia druhej časti a tretej časti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor sú oprávnené požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom štátneho zdravotného dozoru, vstupova ť do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov, ak bezprostredne súvisia s predmetom štátneho zdravotného dozoru. Nevyhnutným oprávnením, bez ktoré ho by nebolo možné efektívne vykonávať štátny zdravotný dozor je oprávnenie odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie. Za takto odobraté vzorky sa neposkytuje náhrada.

Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže opatrením zakázať alebo obmedziť umiestnenie na trh, distribúciu, predaj a použí vanie kozmetických výrobkov, ak sú nebezpečné pre verejné zdravie, zakázať používanie zdraviu škodlivej vody ako pitnej vody, zakázať používanie prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie, nariadiť uzatvorenie prevádzky alebo jej časti, ak zist í riziko z poškodenia zdravia, nariadiť vykonanie opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľov, nariadiť bezpečn é odstránenie nepoužívaných alebo poškodených zdrojov ionizujúceho žiarenia, rádioaktívnych odpadov alebo rádioaktívnych látok, nariadiť vypracovanie špeciálnych prevádzkových poriadkov, pracovných postupov a metodík na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, zakázať činnosti alebo prevádzky, zakázať výrobu a uvádzanie do obehu zdravotne závadných požívatín alebo iných výrobkov, nariadiť vykonanie špeciá lnych meraní, analýz alebo vyšetrení na účely hodnotenia zdraviu škodlivých faktorov a ich vplyvu na zdravie.

K § 38 a 39

Ôsma časť návrhu zákona ustanovuje skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov, ku ktorých naplneniu môže dôjsť. Skutkové podstaty priestupkov sú vymedzené v § 38 ods. 1. Priestupky prejednávajú a sankcie za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva a krajský úrad verejné ho zdravotníctva. Sankciou za priestupok je pokuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 1 000 Sk do 50 000 Sk. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje zákon o priestupkoch. Konštrukcia tejto časti zákona plne korešponduje s konštrukciou novely zákona o priestupkoch z dielne rezort vnútra, ktorý je súčasnosti v legislatívnom procese.

Skutkové podstaty iných správnych deliktov sú vymedzené v § 39 ods. 1 až 9. Sankciou za iný správny delikt je p okuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 5 000 Sk do 1 milióna Sk.

Na konanie a rozhodovanie o uložení pokuty za iný správny delikt sa vzťahuje zá kon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Pre začiatok konania o uloženie pokuty je ustanovená dvojročná subjektívna lehota a trojročná objektí vna lehota.

K § 40

Zrušujú sa regionálne úrady v prílohe číslo 5, t. j. všetky tie, ktorých sídlo je mimo krajského mesta.

K § 41

Odborná spôsobilosť pracovníkov verejného zdravotníctva je nutnou podmienkou kompetentné ho plnenia odborných činností a výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 42

Orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chr ánených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (sprá vny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

K § 43

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosný ch ochorení, pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku, pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, zároveň je upravená aj povinnosť zamestnancov úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania.

K § 44

Text § 44 obsahuje splnomocň ovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov upravujúcich podrobnosti o jednotlivých oblastiach, v ktorých budú orgány verejného zdravotníctva vykonávať ochrana zdravia.

K § 45

V prechodných ustanoveniach sa upravujú podrobnosti o prechode práv a povinností z právnych vzťahov v súvislosti so zrušením regionálnych úradov sídliacich mimo krajských miest a so vznikom novej organizácie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

K § 46

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.

K § 47

Vypočítavajú sa právne predpisy, ktoré sa zrušujú týmto zákonom.

K Èl. II

V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v zákone o verejnom zdravotníctve je potrebn é novelizovať zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Dochádza k vyňatiu činnosti - kvalitatívne a kvantitatívne zis ťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí z § 3 ods. 2, t.j. spomedzi činností ktoré nie sú živnosťou a k jej následnému zaradeniu medzi viazané živnosti. Rovnako je medzi viazané živnosti zaradená aj činnosť - hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia.

K Èl. III

V článku II je upravená zmena subjektu oprávneného vyberať správne poplatky, ktorá sú visí so zmenou kompetencií v rámci rezortu zdravotníctva, právomoc vydávať povolenia, posudky a osvedčenia prešla z ministerstva na úrad.

Zároveň sa do sadzobníka poplatkov zaraďujú poplatky za povolenia vydané Úradom verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov.

K Èl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. januára 2006 okrem ustanovení upravujúcich oblasť hodnotenia dopadov na zdravie, ktoré nadobú dajú účinnosť 1. januára 2010.

K prílohe č. 1

Príloha číslo 1 obsahuje Zoznam chemický ch látok na odborné využívanie ktorých sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 13 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 2

Príloha číslo 2 obsahuje Zoznam povinne hlásených prenosný ch ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov. Uvedenie tohto zoznamu priamo v zákone je nutné, pretože pri prenosných ochoreniach

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 uvádza vzor tlačiva pre individuálne hlásenie prenosnej choroby ošetrujúcimi lekármi, ktoré sa zasiela krajskému úradu verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 4

Príloha číslo 4 uvádza vzor tlačiva pre individuálne hlásenie pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 5

Príloha číslo 5 uvádza vzor tlač iva pre hromadné hlásenie akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6 obsahuje Zoznam zrušovaných regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7 obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoloč enstiev a Európskej únie, ktorých ustanovenia sa týmto zákonom transponujú do slovenského právneho poriadku.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu