Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2004 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I

Návrh zákona:

1.transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014) (ďalej len 'smernica o znižovaní nákladov') v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014,

2.dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov o ustanovenia spojené so zriadením a zabezpečením činnosti príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011) v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013,

3.upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých úprava vyplynula z požiadaviek aplikač nej praxe.

Cieľom smernice o znižovaní nákladov je stanoviť minimálne práva a povinnosti, aplikovateľné v celej Európskej únii, ktoré by uľahčili rozšírenie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí v záujme splnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu v oblasti vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (zabezpečiť do roka 2020 prístup k internetov ému pripojeniu s rýchlosťou vyššou ako 30 Mbit/s pre všetkých Európanov a dosiahnuť, aby minimálne 50% domácností malo internetové pripojenie s rýchlosťou pripojenia 100 Mbit/s a viac). Transpozí ciou smernice o znižovaní nákladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorší ch predpisov sa zabezpečí:

·prístup podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete k existujúcej infraštruktúre určenej na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevádzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

·informovanosť o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

·koordinácia výstavby s cieľom uľahčiť budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačn ých sietí;

·transparentnosť v oblasti plánovania výstavby;

·vybavenosť budov infraštruktúrou využiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunika čných sietí;

·identifikácia štátneho orgánu zodpovedného za rozhodovanie prípadných sporov.

Návrh v súčasnom znení nerieši problematiku zriadenia a prevádzky jednotného informačného miesta, ktorého úlohou, podľa smernice o znižovaní nákladov, je v elektronickej forme poskytovať informácie o dostupnosti infraštruktúry využiteľ nej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a o prebiehajúcej a plánovanej výstavbe. Funkciu jednotného informačného miesta by v budúcnosti mali plniť informačné systémy o územnom plánovaní a výstavbe. Tieto budú tvoriť výstup projektu 'Elektronické slu žby stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja' (eSTAK), ktorý sa v súčasnosti rieši pod gesciou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len 'MDVRR SR').

MDVRR SR má na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 579 zo 16. júna 2004 k ná vrhu na uzavretie Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií v spolupráci s ďalšími ministerstvami a najmä s Národným bezpe čnostným úradom (ďalej len 'NBÚ') a Úradom pre reguláciu elektronických komunik ácií a poštových služieb (ďalej len 'ÚREKPS') zabezpečiť vykonávanie ' Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií'. Súčasťou zabezpečenia vykonávania tejto dohody je aj príprava a budovanie technických a administratívnych štruktúr potrebných pre zabezpečenie činnosti európskeho satelitného navigačného systému GALILEO a tvorba potrebnej legislatívy.

Cieľom článku I bod 8 a článku IV predkladaného návrhu, je vytvoriť v súlade s bodom B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013 právny rámec, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky umožní vznik a vytvorí podmienky pre činnosť príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Eur ópskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo. Predkladaný návrh zákona rieši zriadenie úradu pre verejnú regulovanú službu (ďalej len 'úrad pre VRS'), ktorý bude pôsobiť v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý bude pri vý kone svojich kompetencií spolupracovať s NBÚ a ÚREKPS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

II

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské a životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona:

·transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (ďalej len 'smernica o znižovaní nákladov'),

·zriaďuje úrad pre verejnú regulovanú službu (ďalej len ' VRS') v zmysle Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prí stupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo, a

·realizuje zmeny zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znen í neskorších predpisov, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe a prispejú k zefektívneniu regulácie v pôsobnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ď alej len 'regulačný úrad').

Vplyv transpozí cie smernice o znižovaní nákladov, zriadenia a činnosti úradu pre VRS na rozpočet verejnej správy je podrobnejšie rozpracovaný v ďalšom texte.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy úpravou výšky správnych poplatkov a zaveden ím nových správnych poplatkov. Tento vplyv sa však dá v súčasnej dobe len hrubo odhadnúť, spresnenie pozitívnych dopadov bude v ýsledkom až samotnej realizácie zákona. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú v dô sledku nutnosti transpozície smernice o znižovaní nákladov a zriadenia úradu pre VRS. Zriaďuje sa úrad pre VRS, ktorého povinnos ťou je riadiť a spravovať využívanie, vývoj, výrobu a vývoz zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky a reagovať na identifikované ohrozenia. Pre činnosť ú radu pre VRS bude potrebné zabezpečiť jeho personálne obsadenie a realizovať investície.

V rámci transpozície smernice o znižovaní nákladov sa určuje orgán štátnej správy (vnútrošt átny orgán) zodpovedný za riešenie sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách. Týmto orgánom štátnej správy bude Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len 'regulačný úrad'), ktorý bude mať v zmysle zá kona kompetencie na riešenie sporov medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete (ďalej len 'podniky') navzájom a medzi podnikmi a prevádzkovateľmi služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prevádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa vytvárajú podmienky pre využívanie infraštruktúry podnikov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny vrátane verejného osvetlenia, tepla, zneškodňovania odpadových vôd a splaškov, kanalizačných systémov, železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a letísk podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete. Vytvárajú sa predpoklady pre spoluprácu subjektov pri výstavbe infraštruktúry. Spoločná výstavba by mala prispieť k rozloženiu nákladov spojených s výstavbou medzi zainteresované subjekty. Návrh zákona by mal prispie ť k rýchlejšiemu zavádzaniu vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, resp. k zníženiu nákladov na ich budovanie. V súvislosti s návrhom sa očakáva mierne zvýšenie administratí vnych nákladov na strane subjektov prevádzkujúcich dotknutú infraštruktúru. Zároveň sa vytvárajú podmienky pre zvýšenie výnosov týchto subjektov. Dodatočné výnosy by mali byť generované práve spr ístupnením dotknutej infraštruktúry pre potreby zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Orgánom kompetentným na riešenie prípadných sporov vyplývajúcich z týchto povinnost í bude regulačný úrad.

Pozitívny vplyv transpoz ície smernice o znižovaní nákladov na životné prostredie sa očakáva v súvislosti s elimináciou rušivých zásahov do prostredia spôsobených niekoľkonásobnými výkopovými prácami spojenými s budovaním rôznych druhov infraštruktúry na tom istom území. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa má docieliť, aby pri budovaní vysokorýchlostných sietí bolo možné využívať existuj úcu infraštruktúru iných odvetví, resp. aby výstavba prebiehala koordinovane, teda, aby pri realizácii jedného výkopu bolo možné vybudovať viac druhov infraštruktúry.

Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa zabezpečí zrýchlenie modernizácie existujúcich a budovanie nových vysokorýchlostných sietí, čo bude mať pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

Priame sociálne vplyvy transpozície smernice o znižovaní nákladov sa predpokladajú vo forme zvýšenia zamestnanosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo hospodárstva SR

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1.Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2015201620172018 Príjmy verejnej správy celkom0544 776954 776664 776v tom: MDVRR SR470 000880 000590 000z toho: - vplyv na ŠR0470 000880 000590 000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: UREKPS74 77674 77674 776z toho: - vplyv na ŠR074 77674 77674 776- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0563 140973 140683 140v tom: MDVRR SR0488 364 898 364608 364 z toho: - vplyv na ŠR0488 364898 364608 364- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚREKPS074 77674 77674 776z toho: - vplyv na ŠR074 77674 77674 776- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte018 36418 36418 364v tom: MDVRR SR/07T0101

UREKPS/07T030H0

018 364

018 364

018 364

0

2.2.Financovanie návrhu

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)018 36418 36418 364 z toho vplyv na ŠR018 36418 36418 364 financovanie zabezpečené v rozpočte18 36418 36418 364 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy:

Návrh zákona na základe aktuálneho poznania údajov nezakladá rozpočtovo nekrytý vplyv. Finančné prostriedky vyplývajúce z nových povinností regulačného úradu a zo zriadenia a činnosti úradu pre VRS pre roky 2016 až 2018 sú zabezpečené zvýšenými príjmami kapitoly. Takéto vyčíslenie výdavkov však po zavedení zákona do praxe nemusí zodpovedať reálnym potrebám zabezpečenia zákonných úloh, čoho priamym dopadom môže byť potreba upraviť výdavky štátneho rozpočtu ako aj upraviť poč et zamestnancov tak, ako je to uvedené v časti 2.3.4. Personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec) je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predkladaný návrh článku I bod 8 a článku IV zákona rieši zriadenie úradu pre VRS, ktorý bude zriadený v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý pri výkone svojich kompetencií bude spolupracovať s Národným bezpečnostným úradom a regulačným úradom. Po zriadení úradu pre VRS bude potrebné v niekoľkých etapách zabezpe čiť postupné nasadzovanie technickej infraštruktúry, programového vybavenia a zaviesť prevádzkovo-organizačné procesy nevyhnutné pre činnosť úradu pre VRS.

Architektúra VRS na európskej úrovni

Bezpečnostné monitorovacie stredisko

Bezpe◊nostné monitorovacie stredisko systému Galileo (Galileo Security Monitoring Centre, GSMC) je zodpovedné za celkovú správu bezpe◊nosti VRS na úrovni EÚ. Zais◊uje technick é rozhranie medzi príslušnými orgánmi VRS jednotlivých ◊lenských štátov, kontrolnými strediskami systému Galileo (GCC) a ◊alšími sú◊as◊ami systému.

Kontrolné stredisko

Kontrolné stredisko systému Galileo (Galileo Control Centre, GCC) zaisťuje kontrolu a riadenie technickej infraštruktúry systému Galileo a VRS. Súčasť ou GCC je PKMF (PRS Key Management Facility), ktorého hlavnou funkciou je generovanie navigačných správ VRS a generovanie všetkých prístupových kľúčov k VRS.

Príslušný orgán VRS

Príslušný orgán VRS (Competent PRS Authority, CPA) zaisťuje komunikačné rozhranie medzi lokálnou infraštruktúrou daného členského štátu, globálnou infra štruktúrou systému Galileo, ostatnými členskými štátmi, Radou, Komisiou a ďalšími organizáciami na úrovni EÚ. Príslušný orgán VRS riadi a kontroluje výrobu a používanie prijímačov VRS a ďalších zariadení určených pre VRS fyzickými osobami bývajúcimi na území daného členského štátu a právnickými osobami sídliacimi na území daného členského štátu a zaisť uje, aby tieto subjekty disponovali príslušným oprávnením alebo akreditáciou.

Užívateľ VRS

Užívateľmi VRS sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štátu riadne oprávnené na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS a mali pridelený prístup k VRS.

Výrobca kryptografické ho materiálu

Výrobcom kryptografického materiálu sú subjekty sídliace na území členského štátu, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štá tu akreditované pre výrobu alebo vývoj zariadení určených pre VRS v súlade s technickými štandardmi VRS.

Implementácia VRS na európskej úrovni

Implementácia VRS je v rámci programu Galileo naplánovaná do niekoľkých etáp, pričom

jednotlivé etapy budú zakončené týmito míľnikmi:

·míľnik 1 – rok 2014 - Počiatočná VRS pre Ȋ;

·mí ľnik 2 – rok 2015 - Autonómna VRS pre Ȋ;

·mí ľnik 3 – rok 2016 - Autonómna VRS pre užívateľov;

·mí ľnik 4 - rok 2020 - Plne funkčná VRS.

Implementácia VRS v Slovenskej republike

Zriadenie úradu pre VRS na území Slovenskej republiky bude prebiehať v niekoľkých etapách, v rámci ktorých bude postupne nasadzovaná technická infraštruktú ra, programové prostriedky, zavádzané prevádzkovo-organizačné procesy a zabezpečované personálne vybavenie. Samotná úroveň nasadenia technickej infraštruktúry a programového vybavenia bude závisieť od implementácie VRS na európskej úrovni a od vývoja počtu užívateľov VRS a subjektov zaoberajúcich sa vývojom, výrobou a vý vozom zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky.

Nasadenie technickej infraštruktúry sa predpokladá postupne v týchto etapách:

Etapa 1

V počiatočnej etape sa predpokladá, že pre komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC bude využitý šifrovaný telefón a zabezpečené emailové spojenie. Na strane MDVRR SR a NB Ú bude túto činnosť zaisťovať kompetentná osoba. Evidencia užívateľov VRS bude realizovaná v papierovej forme. Evidencia bude fyzicky umiestnená na MDVRR SR. Využívanie papierovej evidencie sa predpokladá pri počte max. 50 užívateľov VRS.

Etapa 2

V rámci druhej etapy sa naďalej predpokladá využitie šifrovaného telefónu a zabezpečeného emailového spojenia. Pre riadenie prístupu k VRS v šak už bude využívaný elektronický nástroj evidencie (napr. súbor MS Excel), ktorý bude umiestnený na zabezpečenom technickom prostriedku. Táto evidencia bude prístupná kompetentným osobám z MDVRR SR a NBÚ, prípadne z regulačného úradu. Zavedenie technických prostriedkov na tejto úrovni sa predpoklad á pri počte viac ako 50 a menej ako 250 užívateľov VRS.

Etapa 3

Na najvyššej úrovni sa predpokladá využ itie implementovaného modulárneho aplikačného riešenia, v rámci ktorého bude prebiehať komunikácia medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC. Pomocou tejto aplikácie bude riadená správa užívateľ ov VRS, správa výrobcov kryptografického materiálu, správa kryptografických prostriedkov a prístupových kľúčov. Aplikácia bude prevádzkovaná v informačnom systéme certifikovanom na požadovaný stupe ň utajenia. Do jednotlivých modulov aplikácie bude umožnený prístup NBÚ, MDVRR SR, regulačného úradu a prípadne ďalších subjektov na základe prístupových oprávnení. Zavedenie technický ch prostriedkov na tejto úrovni sa predpokladá pri počte viac ako 250 užívateľov VRS.

Èlánok I bod 68 predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorý chlostných elektronických komunikačných sietí. Transpozíciou smernice o znižovaní ná kladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vytvorí podmienky pre to:

·aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali možnosť využívať pri

jej budovaní ex istujúcu infraštruktúru určenú na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevá dzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

·aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali pri ich budovaní prí stup k informáciám o dostupnosti existujúcej infraštruktúry;

·aby sa koordináciou výstavby a zvýšením transparentnosti v oblasti plánovania výstavby uľahčilo budovanie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí;

·aby boli budovy vybavené infraštruktúrou vyu žiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

·aby prípadné spory vyplývajúce z povinností uložených týmto zákonom mohol riešiť regulačný úrad za predpokladu poskytnutia sú činnosti dotknutých orgánov, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebn é úrady a okresné úrady v sídle kraja.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2015201620172018Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zriadenie úradu pre VRS

V súvislosti so zriadením ú radu pre VRS sú najvýznamnejším výdavkom investície spojené s vybudovaním národnej komunikačnej vrstvy a informačného systému pre fungovanie úradu pre VRS. Predpokladá sa, že úrad pre VRS bude využívať existujúce priestory. Nevzniknú tak výdavky spojené s výstavbou priestorov pre fungovanie úradu pre VRS s výnimkou vý davkov na úpravu priestorov na zabezpečenie fyzickej a objektovej bezpečnosti, pričom výdavky na hardvérové vybavenie sa odhadujú vo výške 550 000 € a výdavky na vývoj, integráciu a testovanie informačného systému spolu s príslušnou dokumentáciou sa odhadujú vo výške 1 200 000 €.

Tieto kapitálové výdavky súvisia predovšetkým s:

·vytvorení m zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia medzi jednotlivými zložkami úradu pre VRS navzájom, zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia s rozhraním GSMC, ako aj zabezpečeného dátové ho a hlasového prepojenia s kontaktnými miestami užívateľských spoločenstiev. Ide o komplexne poňatú, ale škálovateľnú zabezpečenú národnú komunikačnú vrstvu;

·vytvorením komplexného procesného a programového rieš enia pre pokrytie správy užívateľov a užívateľských skupín a činnosť úradu pre VRS. Ide o škálovateľné programové riešenie umožňujúce vedenie databázy užívateľov a sú visiacich údajov s možnosťou prístupu jednotlivých zložiek úradu pre VRS a ďalších oprávnených subjektov na základe prísne definovaných prístupových práv a oprávnení na prácu s jednotliv ými blokmi tejto aplikácie;

·definovaním užívateľských skupín a prevádzkových postupov vyu žívania VRS, vypracovaním bezpečnostnej politiky VRS, vypracovaním prevádzkových postupov súvisiacich s výrobou a vývozom zariadení, technológie a softvéru k VRS, riadením a akreditáciou prijímačov VRS a bezpečnostných modulov a monitorovaním š kodlivého rušenia.

Ïalšiu položku kapitálových výdavkov predstavujú výdavky spojené s predprojektovou prípravou, ktorú bude nutné vykonať v súvislosti s definovan ím užívateľských skupín, prístupových práv k VRS užívateľských skupín a ďalších prípravných činností. Tieto sa odhadujú vo výške 100 000 €.

Z časového hľadiska sa predpokladá, že 440 000 € sa použije v roku 2016 na zriadenie minimalizovanej štruktúry úradu pre VRS, ktorá bude pozostávať z obstarania základného vybavenia pracoviska využívajúceho z časti jestvujúce zabezpečené zariadenia a technické prostriedky, doplneného najmä o zabezpečené kryptované komunikačné prostriedky podľa aktualizovaných požiadaviek EÚ. Bližšia špecifikácia bude možná až po prijatí príslušný ch delegovaných aktov EÚ (spoločné minimálne štandardy). Hlavnou časťou výdavkov bude projektová príprava zameraná na koncový stav implementácie úradu pre VRS, ktorá bude utajená pravdepodobne stupňom 'Vyhradené'. Presná špecifikácia a stupeň utajenia projektovej prípravy bude taktiež vychádzať z delegovaných a implementačných aktov EÚ, ktorých prijatie sa predpokladá do konca roka 2015.

Na základe schválenia výstupov projektovej prípravy a podľa aktuálnych potrieb sa bude postupne budovať úrad pre VRS tak, aby sa najneskôr v roku 2018 dosiahla jeho úplná štruktúra zodpovedajúca ú rovni 3. Predpokladá sa, že toto bude spojené s vynaložením ďalších približne 850 000 € v roku 2017 najmä na vytvorenie databázovej a komunikačnej apliká cie certifikovanej na úroveň 'Tajné'. Presnejšia špecifikácia aplikačného riešenia bude taktiež podliehať režimu utajenia. Zvyšných 560 000 € bude použitých v roku 2018 najmä na obstaranie príslušných technický ch prostriedkov a implementáciu aplikačného riešenia. Špecifikácia technických prostriedkov bude vychádzať z výstupov projektového a aplikačného riešenia a tiež bude podliehať utajeniu. V ďalších rokoch sa predpokladá čerpanie kapitálových výdavkov v priemere 10 000 €/rok na rozširovanie systému v závislosti od ďalšieho smerovania vývoja VRS a jej plošného využitia.

Prevádzkové náklady budú pozostávať z osobn ých nákladov zamestnancov úradu pre VRS a ostaných prevádzkových nákladov v odhadovanej výške 30 000 € ročne. Ostatné prevádzkové náklady predstavujú licenčné poplatky, poplatky za sprá vu a údržbu dodaného riešenia a prípadné aktualizácie, energiu, kancelárske vybavenie a telekomunikačné služby. Konečný počet zamestnancov úradu pre VRS pri úplnej konštelácii satelitov systému Galileo a pri prevádzkovaní fázy užívania VRS by mal byť 7. Nie je vš ak nevyhnutné, aby 7 zamestnancov pôsobilo v rá mci úradu pre VRS ihneď od začiatku jeho budovania. Personálne zabezpečenie sa bude odvíjať od aktuálnych potrieb na zabezpečenie č innosti úradu pre VRS. Predpokladané osobné náklady pre 7 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 128 548,- Eur/rok.

Pre roky 2016 až 2018 bude činnosti v rámci úradu VRS vykonávať 1 zamestnanec úradu MDVRR SR (v rámci limitov počtu zamestnancov a v rámci limitov osobných výdavkov).

Implementácia smernice o znižovaní nákladov

Podľa článku 10 odsek 1 smernice o znižovaní nákladov sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby ka ždú z úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov vykonal jeden alebo viaceré orgány. Na základe predloženého návrhu zákona bude takýmto vnútroštátnym orgánom regulačný úrad, ktorý bude zodpovedný za riešenie sporov medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré vzniknú v súvislosti s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, koordináciou výstavby, poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a prístupom k fyzickej infraštruktúre v budove. Vzhľadom na to, že pri riešení sporov bude dochádzať k prelínaniu viacerých sektorov, je nevyhnutné zabezpečiť, aby dotknuté orgány, ktorými sú Úrad pre regulá ciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja, poskytli regulačnému úradu nevyhnutnú súčinnosť.

Návrh ukladá povinnosti súvisiace s budovaním vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí aj prevádzkovateľom inej infraštruktúry než sú elektronické komunikačné siete, preto sa očak áva výrazný nárast počtu sporov vyplývajúcich z povinností uložených návrhom zákona. Riešenie týchto sporov získa na význame vzhľadom na momentálne prebiehajúcu výstavbu a modernizáciu siet í, ktorá súvisí so zavádzaním technológie 4G, ako aj v súvislosti s pokrývaním tzv. bielych, resp. sivých oblastí (oblasti, ktoré sú bez akéhokoľvek širokopásmového internetové ho pripojenia alebo majú prístup len k internetovému pripojeniu s nízkou kvalitou) elektronickými komunikačnými sieťami schopnými zabezpečiť pokrytie týchto oblastí širokopásmovým internetovým pripojen ím v súlade s cieľmi Digitálnej agendy pre Európu.

Druhy sporov, ktorými sa v súvislosti s návrhom zákona bude regulačný úrad zaoberať a typy subjektov (prevádzkovateľov siete), ktoré môžu byť účastníkmi týchto sporov sú uvedené v nasleduj úcich tabuľkách.

Druhy sporov

Poskytnutie prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúrePoskytnutie informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúryPoskytnutie informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbáchUmožnenie prieskumu fyzickej infraštruktúry na miestePoskytnutie informácií pre potreby koordinácie výstavbyPoskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove

Účastníci sporov

Podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo službyPodnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo službySpoločnosť zabezpečujúca výrobu, prepravu alebo distribú ciu plynuSpoločnosť zabezpečujúca výrobu, prenos alebo distribú ciu elektriny Prevádzkovateľ verejného osvetleniaSpoločnosť zabezpečujúca zneškodňovanie odpadových vô d a splaškovPrevádzkovateľ kanalizačných systémovPrevádzkovateľ železničnej infraštruktúryPrevádzkovate ľ cestnej infraštruktúryPrevádzkovateľ leteckej infraštruktúryPrevádzkovateľ prístavuPrevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry v budove

V roku 2013 regulačný úrad evidoval 1181 podnikov. Podľa inform ácií zverejnených na stránke Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (http://nases.gov.sk/data/files/8099.pdf ) bolo v Slovenskej republike v roku 2011 729 bielych miest, v ktorých žilo 305 933 obyvateľov.

Spory bude regulačný úrad riešiť podľa spr ávneho poriadku. Odhadovaný priemerný počet človekodní potrebných na riešenie sporu v správnom konaní je 7. Odhadovaný počet človekodní obsahuje iba čas potrebný na vydanie rozhodnutia v rámci prvostup ňového konania. Podrobnejšie členenie procesu aj s príslušným odhadom počtu človekodní potrebných na jednotlivé úkony je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Samozrejme, že ide len o odhad, ktorý sa mô že v závislosti od závažnosti tohto, ktorého sporu v skutočnosti líšiť.

Priebeh konaniaPočet človekodníOboznámenie sa s podaním1Dožiadanie podkladov a oslovenie dotknutých subjektov1Obhliadka miesta1Nahliadanie do spisu a ústne pojednávanie1Analýza podkladov a záväzných stanovísk a príprava rozhodnutia3Spolu7

Za najefektívnejší spôsob riešenia sporov sa považuje riešenie sporov podľa miestnej príslušnosti. Spory by teda mali riešiť príslušné krajské pracoviská regulačného úradu. Na základe súčasného stavu poznania nenavrhujeme navýšenie počtu zamestnancov hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinností personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na ka ždé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb. Predpokladané osobné náklady 10 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 183 640,- €/rok.

Na základe vyššie uvedeného je teda nevyhnutné zvýšiť osobné výdavky pre existujúcich zamestnancov regulačného úradu, ktorí budú tieto spory zatiaľ riešiť.

Okrem osobných nákladov je potrebné počítať aj s výdavkami na materiálne zabezpečenie (kancelárske vybavenie, výpočtová technika) v predpokladanej výške 10 000,- €.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj úpravou výšky správnych poplatkov a zavedením nových správnych poplatkov. Predpokladaná výška je uvedená v tabuľke 2.1.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)10 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 470 000 880 000 590 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 470 000880 000590 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600) 048 36448 36448 364 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 13 608 13 608 13 608 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 4 756 4 756 4 756 Tovary a služby (630)2 30 000 30 000 30 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 440 000 850 000 560 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 440 000 850 000 560 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 488 364898 364608 364 z toho výdavky na ŠR 488 364898 364608 364 Bežné výdavky (600) 30 000 30 000 30 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 13 60813 60813 608 Kapitálové výdavky (700) 440 000 850 000 560 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 6

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)10 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 74 776 74 77674 776 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 74 77674 77674 776

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 7

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600) 074 77674 77674 776 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 48 00048 00048 000 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 16 77616 77616 776 Tovary a služby (630)2 10 00010 000 10 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 0 0 0 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 74 776 74 77674 776 z toho výdavky na ŠR 74 77674 77674 776 Bežné výdavky (600) 74 77674 77674 776 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 48 00048 00048 000 Kapitálové výdavky (700) 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

16

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona vytvára podmienky pre spoluprácu podnikateľ ských subjektov pri budovaní nových a využívaní existujúcich inžinierskych sietí. Dotýka sa podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby a subjektov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prev ádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Návrh sa dotýka aj vlastníkov a prevádzkovateľov budov (najmä bytových a administratívnych).

Návrh zákona sa dotýka aj tých podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem venovať sa vý skumu, vývoju a výrobe častí, ako aj kompletných prijímačov VRS. Zriadenie úradu pre VRS je totiž nevyhnutnou podmienkou, aby sa na území členského štátu EÚ mohli takéto činnosti s extré mne vysokou pridanou hodnotou vôbec uskutočňovať. Počet takýchto podnikateľských subjektov závisí od toho, koľko podnikateľských subjektov bude spôsobilých podstúpiť nevyhnutnú bezpečnostnú akreditáciu.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady na strane dotknutých podnikov budú mať administratívny charakter a budú súvisieť s povinnosťou reagovať na žiadosti podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby o sprístupnenie infraštruktúry, sprístupnenie informácií o dostupnej infraštruktúre a žiadosti o koordináciu výstavby. Prínosy sa očakávajú v znížení jednotkových ná kladov na budovanie infraštruktúry (náklady sa rozložia medzi všetky subjekty podieľajúce sa na výstavbe) a v zvýšení výnosov za prenájom existujúcej infraštruktúry podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete.

V oblasti VRS sa predpokladajú prínosy pre akreditovaných podnikateľov najmä v možnosti používania jedinečného know-how spojeného s európskym systémom Galileo VRS a vo výraznom posilnení ich exportné ho potenciálu do krajín EÚ, ako aj možnosťou podieľať sa na európskych multilaterálnych projektoch.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalož ia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Výška ná kladov bude závisieť od počtu žiadostí o sprístupnenie infraštruktúry, žiadostí o poskytnutie informácie o dostupnosti infraštruktúry a od nákladov spojených s koordináciou výstavby. Tieto ná klady však bude možné premietnuť do ceny, ktorá bude účtovaná podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete za využívanie infraštruktúry.

Výška nákladov v prípade, že podnikateľský subjekt by sa chcel podieľať na výskume, vývoji a výrobe častí, či kompletných prijímačov VRS, je závislá od toho, aké opatrenia musí uskutoč niť aby splnil príslušné bezpečnostné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné k udeleniu bezpečnostnej akreditácie.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?) Očaká va sa zvýšenie vzájomnej interakcie medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento návrh.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Návrh vytvára predpoklady:

·pre znižovanie nákladov na budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných siet í,

·pre zavádzanie týchto sietí aj do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepšovanie sociá lnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu,

·pre generovanie dodatočných výnosov subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento n ávrh.

·Zriadenie úradu pre VRS umožní využívanie tejto služby štátnymi orgánmi, najmä však silovými a z áchrannými zložkami, čo zvýši kvalitu nimi vykonávaných činností a služieb. Toto pozitívne prispeje k bezpečnosti štátu a obyvateľstva.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiá lu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh nemá vplyv na hospodárenie domácností.Kvantifikujte: - Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvateľstva.Posilňuje sa právna istota účastníkov v súvislosti s definovaním podstatných zmien zmluvných podmienok (§ 44 ods. 8).

V súvislosti s vytváraním predpokladov na zavádzanie vysokorý chlostných sietí do odľahlých oblastí sa vytvárajú predpoklady pre zlepšovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Návrh nemá priamy vplyv na rovnosť príležitostí.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Priamym vplyvom návrhu môže byť potreba upraviť personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec), ktoré je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018. Na základe súčasného stavu poznania návrh nepredpokladá navýšenie počtu zamestnancov regulačného úradu hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinnost í personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na každé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb.

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)? Návrh by mal pozitívne ovplyvniť kvalitu životného prostredia tým, že bude eliminovať rušivé zásahy spôsobené výkopovými prácami spojenými s výstavbou infraštrukt úry, najmä elektronických komunikačných sietí.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS. Databázy a procesy súvisiace s prevádzkou a využívaním VRS budú podliehať utajeniu.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpeč enia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpeč enia vzdelávacích aktivít.)

Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpeč enia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digit álneho prostredia.)Návrh vytvára predpoklady pre zavádzanie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepš ovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Ná vrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamická databáza používateľov.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prí stupnosti.)Návrh vytvára predpoklady pre modernizáciu existujúcich a budovanie nov ých vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ako aj pre zavádzanie týchto sietí do odľahlých oblastí. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno. Prostredníctvom modernizácie existujúcich a výstavby nových vysokorý chlostných elektronických komunikačných sietí.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Vytvárajú sa predpoklady pre budovanie nových vysokorýchlostných elektronický ch komunikačných sietí.

Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamický plne elektronický systém distribúcie šifrovacích kľúčov autorizovan ým používateľom.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úrove ň financovania.)Pre zabezpečenie celého procesu bude potrebné posilniť personálne vybavenie regulačného úradu, personálne a materiá lne zabezpečiť vytváraný úrad pre VRS. Financovanie bude potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

III

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnen í niektorých zákonov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej ú nie

-primárnom

čl. 172 (predtým 156) Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie,

čl. 114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačný ch sietí ( Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 z 16. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺň a Nariadenie (EÚ) číslo 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 150/72, 20.5.2014);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívan í európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287/1, 4.11.2011);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre euró psky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276/11, 20.10.2010).

2.nelegislatívne akty

-rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274/1, 15.10.2013).

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spolo čenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa men í a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú . v. EÚ L 337/11, 18.12.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES (Ú. v. EÚ L 337/37, 18.12.2009);

-vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2001/844/ES z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺň a jej Rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 317, 3.12.2001).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komuniká cií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa do prá vneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulač nom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunika čné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí je do 1. januára 2016.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014 bolo ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja uložené predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/E Ú z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí do 15. septembra 2015.

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nie sú vedené žiadne konania.

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rá mci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES sú plne prebraté v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskoršíc h predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky

B.Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa do definície prístupu dopĺňa prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorej definícia sa zavádza do zákona v § 2 odsek 8.

K bodu 2

§ 2 ods. 7 písmeno e) sa upravuje v nadväznosti na defin íciu fyzickej infraštruktúry, ktorá sa zavádza v § 2 odsek 8.

K bodu 3

Pre potreby transpozície smernice o znižovan í nákladov sa zavádza definícia fyzickej infraštruktúry. Fyzická infraštruktúra je definovaná ako akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Za fyzickú infraštruktúru sa nepovažujú verejné vodovody a ich časti, káble, ktoré sú súčasťou elektronických komunikačných sietí ani nenasvietené optické vlákna. Definícia pojmu 'iné služby' je uvedená v navrhnutom § 67a odsek 1.

K bodu 4

Definícia predplatenej služby je potrebná na jej odlíšenie od fakturovaných služieb platených vopred. Napríklad podnik môže mať nastavený fakturačný systém tak, aby účastníkovi boli zasielané faktúry mesačne vopred. Niektoré podniky mali v tomto prípade za to, že ide o predplatené služby. Predplatené služby však treba chápať ako služ by, kde sa z vopred zaplatenej finančnej čiastky (kreditu) odrátava suma za služby, ktoré účastník využije.

K bodu 5

Navrhovaná úprava spresňuje pojem 'škodlivé rušenie”, doplnením odkazu na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlá dy Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.

K bodu 6

Upravuje sa definícia pojmu 'podnik' tak, aby za podnik bolo možné považovať všetky osoby, ktoré si splnili oznamovaciu povinnosť podľa § 15 bez ohľ adu na to, či v skutočnosti poskytujú siete alebo služby.

K bodu 7

Úprava vyplýva zo zmeny definície pojmu 'spotrebiteľ' v zákone č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedenou zmenou sa zabezpečuje súlad s definíciou pojmu 'koncový užívateľ' podľa rámcovej smernice.

K bodu 8

Upravuje sa § 6 ods. 2 zákona tak, aby bolo v rá mci organizačnej štruktúry MDVRR SR, možné zriadiť úrad pre verejnú regulovanú službu, ktorý bude vykonávať funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októbra 2011 o pravidlách prí stupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011). Verejná regulovaná služba (ďalej len 'VRS') je podľa nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) definovaná ako služba určená len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby. VRS využíva odolné a šifrované signály. Podľa článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októ bra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo sú účastníkmi VRS členské štáty, Rada, Komisia a ESVÈ, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie, pokiaľ sú tieto agentúry, tretie krajiny a organizá cie na to riadne oprávnené. Užívatelia VRS sú fyzické alebo právnické osoby riadne oprávnen é účastníkom VRS na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 1.

Úrad pre VRS bude miestom, kde budú užívatelia vyu žívajúci verejnú regulovanú službu na území Slovenskej republiky nahlasovať prípady škodlivého rušenia (zámerného alebo náhodného) frekvenčných signálov, ktoré využíva verejná regulovaná služba. Úradu pre VRS sa budú nahlasova ť aj prípady, kedy použitie verejnej regulovanej služby v susedných štátoch bude ovplyvnené škodlivým rušením, ktorého zdroj sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Úrad pre VRS v spolupráci s ÚREKPS bude zodpovedný za identifikáciu a odstránenie zdroja škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 2.

Úrad pre VRS bude rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľ ov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky k verejnej regulovanej službe. Na rozhodovanie sa bude vzťahovať všeobecný právny predpis o spr ávnom konaní. Konaniu o udelení, zmene alebo odňatí prístupu bude predchádzať žiadosť konkrétneho užívateľa o udelenie, zmenu alebo odňatie prístupu. Konanie o odňatí bude môcť ú rad pre VRS začať aj z vlastného podnetu a to v prípadoch, kedy zo strany užívateľa dôjde k závažnému porušeniu pravidiel používania verejnej regulovanej služby alebo zaobchá dzania so zariadeniami pre verejnú regulovanú službu.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 3.

Na základe tohto ustanovenia bude úrad pre VRS rozhodova ť o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo založených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú vý skumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu a vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 4.

Úrad pre VRS bude oprávnený združovať uží vateľov a ostatné subjekty s právom prístupu k VRS do skupín a spoločenstiev za účelom riadenia bezpečnosti služby.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 5.

V spolupráci s NBÚ bude úrad pre VRS zabezpe čovať adresne a výhradne podľa potrieb distribúciu technických a procesných informácií podliehajú cich režimu utajenia. Tieto informácie bude pre užívateľov VRS a subjekty, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia získavať z európskych agentúr zabezpečujúcich činnosť systému Galileo, resp. poskytovanie VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 6.

Úrad pre VRS bude oprávnený a povinný kontrolovať dodržiavanie národných aj európskych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu k VRS, jej prevádzky a najmä riadenia riz ík. Za týmto účelom úrad pre VRS spolupracuje s NBÚ, ktorý koná na základe svojich kompetencií.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 7.

V súlade s rozhodnutím predkladá úrad pre VRS v stanovenom režime správy riadiacim a bezpečnostným štruktúram systému Galileo.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 8.

Úrad pre VRS vydáva formou vyhlášky všetky potrebné pravidlá a predpisy týkajúce sa vnútroštátneho režimu prístupu k VRS, prevádzky VRS a riadenia rizík. Tieto predpisy sú v súlade s rozhodnutím a príslušnými delegovanými aktmi vydanými na základe rozhodnutia.

K bodu 9

Presnejšie sa vymedzuje dohľad tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS je orgánom dohľadu len podľa zá kona o elektronických komunikáciách.

K bodu 10

V súvislosti s transpozíciou smernice o zni žovaní nákladov sa ÚREKPS dáva nová kompetencia, ktor á spočíva v rozhodovaní sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách.

K bodu 11

Upravuje sa znenie § 6 odsek 4 písmeno a) v sú vislosti s úpravou definície pojmu 'podnik' v § 5 odsek 1.

K bodu 12

V súvislosti s transpozí ciou smernice o znižovaní nákladov sa v § 8 odsek 1 dopĺňa nové písmeno h), na základe ktorého sa ÚREKPS ukladá , aby pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaní m informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách spolupracoval s dotknutými orgánmi, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja.

K bodu 13

Vzhľadom na zmenu definície pojmu ' koncový užívateľ' v § 5 odsek 3 zákona sa v § 8 odsek 1 písmeno g) umiestň uje odkaz pod čiarou na slovo spotrebiteľ.

K bodu 14

Je potrebné odlíšiť konzultácie podľa § 67 od konzultácií podľa § 10 zákona z dôvodu nižšieho počtu dotknutých osôb v konaniach podľa § 67. Zavádza sa taktiež možnosť upraviť podmienky konzultácie podľa § 67 v pravidlách upravujúcich postup ÚREKPS pri konaní takýchto konzultácií.

K bodu 15

Dlhšia lehota je potrebná vzhľadom na vývoj regulácie, napríklad pre prípady, kedy sa určuje väčší počet podnikov s významným vplyvom na trhu a bol uplatnený väčší počet pripomienok od viacerých subjektov, ako aj pre potreby dodatoč nej analýzy informácií predložených podnikmi v rámci konzultácií.

K bodu 16

Zmena súvisí s úpravou textu v § 5 odsek 3 druhej vete. Spotrebiteľ je v zákone č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Je potrebné zabezpe čiť, aby ÚREKPS pri regulácii chránil efektívnu hospodársku súťaž aj z pohľadu podnikateľov.

K bodu 17

Úprava je nevyhnutná na zabránenie duplicitnému predkladaniu pripomienok a na zabezpečenie plynulého regulačného procesu pri všetkých rozhodnutiach ÚREKPS, ktoré podliehajú konzultáciám a pri ktorých zároveň následne prebehne správne konanie. M ôže ísť o každé rozhodnutie podľa § 12 alebo o cenovú reguláciu pri prenosite ľnosti čísel podľa § 48. Aj doplňujúce rozhodnutie k uloženiu povinnosti regulácie cien významnému podniku sa vydáva ako samostatné rozhodnutie podľa § 12 a konzultuje sa.

K bodu 18

Identifikačné údaje sa v prípade fyzických osô b dopĺňajú o dátum narodenia. Cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v prípade podnikania dvoch fyzických osôb so zhodným menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska.

K bodom 19 a 20

Úpravou sa zdôrazňuje skutočnosť, že pre splnenie oznamovacej povinnosti postačuje predložiť registračné číslo, vydané v ktoromkoľvek členskom štáte.

K bodu 21

Zmena v prvej vete súvisí s úpravou definície pojmu 'podnik' v § 5 odsek 1. Zavádza sa vý nimka zo zverejňovania údajov o podnikoch, ktoré splnili oznamovaciu povinnosť s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku v § 73.

K bodu 23

Upravuje sa možnosť ÚREKPS vymazať z evidencie podnikov podnik, ktorému ÚREKPS právoplatne zakázal poskytovať siete alebo služby, podnik, ktorý zanikol alebo podnik, ktorý o to sám požiada. Takáto zmena je potrebná aj vzhľadom na povinnosti podnikov, ako je napríklad povinnosť evidovaných podnikov predkladať ÚREKPS aj informácie podľa § 40 ods. 3 písm. f) – na analýzu relevantných trhov, ktorá môže byť skreslená práve vzhľadom na neaktívne podniky, od ktorých ÚREKPS vyžaduje potrebné informácie.

K bodu 24

Navrhovaná úprava § 22 ods. 3 pí sm. a) požaduje od ÚREKPS posúdenie technickej a ekonomickej realizovateľnosti využ itia existujúcich zariadení na jednej strane, ako aj možnosť inštalovania nových zariadení konkurencie na strane druhej. ÚREKPS má rovnako zvážiť realizovateľnosť prístupových produktov vyššej úrovne, ktoré by mohli ovplyvniť ukladaný typ prístupu. ÚREKPS prihliada na stav existujúcich zariadení, ako aj na možnosť použitia nových zariadení z pohľadu konkurencie. Ak napríklad ÚREKPS ukladá nový typ prístupu v porovnaní s existujúcim, mal by zvážiť, aký to bude mať dopad na existujúce zariadenia už v sieti využívané.

K bodu 25

Upresňuje sa znenie podľa prístupovej smernice.

K bodu 26

Zdôrazňuje sa povinnosť používať čí sla výhradne na základe pridelenia ÚREKPS, podobne ako je to v prípade používania frekvencií (§ 32 ods. 1).

K bodu 27

Precizujú sa ustanovenia týkajú ce sa kontroly plnenia povinností mobilnými operátormi (podnikmi).

K bodu 28

Odstraňuje sa duplicita s § 32 ods. 9 písm. j).

K bodu 29

Precizujú sa podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplý vajúcich z pridelenia frekvencií.

K bodu 30

Navrhovaná úprava je potrebná pre spresnenie z procesných dôvodov, aby bolo zrejmé, dokedy môže ÚREKPS konanie prerušiť.

K bodu 31

Dopĺňa sa banková záruka ako forma peňaž nej zábezpeky.

K bodu 32

Precizujú sa ustanovenia, ktoré ustanovujú proces výberových konaní a aukcií. Ide o zákonné vylúčenie možnosti dopĺňať ponuku počas výberového konania s aukciou inak ako zmenou ceny. V prípade, že ponuka do výberového konania nebude spĺňať všetky predpísané náležitosti, nebude ju po uplynutí lehoty na podávanie ponúk možné dopĺňať ani meniť. Uvedené sa netý ka zmeny ceny v rámci elektronickej aukcie.

K bodu 33

Ide o spresnenie, nakoľko v praxi ide o výzvu na predloženie ponúk do výberového konania, nie o výzvu na výberové konanie.

K bodu 34

Predĺženie lehoty na vydanie ro zhodnutia je potrebné vzhľadom na procesy nasledujúce po vyhlásení výsledkov výberové ho konania, napríklad vzhľadom na pozvanie úspešných účastníkov na výber frekvenčných blokov a výber samotný, riešenie námietok, prípadnú zmenu poradia, ak sa niektorý účastník vzdá frekvencií v priebehu výberového konania, či situáciu v prípade rovnosti ponúk.

K bodu 35

Dôvodom zmeny je skutočnosť, že v pr ípade výberového konania formou elektronickej aukcie neexistuje poradie účastníkov.

K bodu 36

V súvislosti so zavedením možnosti zabezpe čenia účelu výberového konania formou bankovej záruky je potrebné riešiť aj prípad marenia účelu alebo priebehu aukcie v prípade zloženia bankovej záruky.

K bodu 37

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnos ť, že nie je dôvod, aby ÚREKPS rušil individuálne povolenia rádioamatérom z dô vodov uvedených v § 34 ods. 3 písm. a) a b).

K bodu 38

Ak sa držiteľ licencie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie (licencia pridelená Radou pre vysielanie a retransmisiu) rozhodne zmeniť prevádzkovateľa (poskytovateľa siete alebo služby, ktorým je držiteľ individuálneho povolenia), ÚREKPS by mal mať možnosť na základe požiadavky držiteľa licencie zrušiť držiteľovi existujúce povolenie aj napriek tomu, že ho sám nechce vrátiť. Situáciu, keď licenciu odníme Rada pre vysielanie a retransmisiu, rieš i ustanovenie § 34 ods. 5 písm. e).

K bodu 39

Dopĺňajú sa podmienky, kedy sa zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia nesmú prevádzkovať, sprístupňovať na trhu alebo uvádzať na trh.

K bodu 40

Zavádza sa povinnosť pre osobu, ktorá zostavila pevnú inštaláciu, zabezpečiť súlad pevnej inštalácie so základnými požiadavkami na elektromagnetickú kompatibilitu podľa osobitého predpisu.

K bodu 41

Rieši potrebu rôznych náležitostí žiadost í, ktoré sa priebežne menia, a ktoré nie sú v kompetencii ÚREKPS, ale vyplývajú napríklad z požiadaviek stanovených v opatreniach vydaných Medzinárodnou telekomunikačnou úniou.

K bodu 42

Odsek 8 sa navrhuje z dôvodu potreby vymedziť technické a prevádzkové podmienky amatérskej služby, napríklad používanie volacích znakov.

Odsekom 9 sa zavádza povinnosť žiadateľ a o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.

Odsekom 10 sa spresňujú podmienky vydania nového osvedčenia v prípade odcudzenia, znehodnotenia osvedčenia alebo zmeny údajov v osvedčení.

K bodu 43

Precizuje sa ustanovenie definujúce štá tny dohľad. Zohľadňuje sa aj potreba prizvať si na výkon dohľadu nezávislého odborníka. Pri výkone štátneho dohľadu sa môžu vyskytnúť činnosti, pri ktorých je potrebná účasť tretej osoby. Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci ÚREKPS. Účasť prizvanej osoby na výkone štátneho dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme.

Osobitnou povahou dohľadu môže byť napríklad v ýkon niektorých meraní vykonávaných v štátnom dohľade prístrojmi, ktorých zakúpenie zo strany ÚREKPS by bolo ekonomicky neúnosné. Prizvanou osobou je v takomto prípade subjekt, ktorý takéto prístroje vlastní a má na to vyškolených ľudí, ktorí tieto prístroje vedia kvalifikovane využívať tak, aby boli výsledky vykonaných meraní objektívne a nespochybniteľné. Všeobecne je možné uviesť, že sú to také činnosti, ktoré ÚREKPS pri výkone štá tneho dohľadu nie je schopný z objektívnych dôvodov vykonať vlastnými prostriedkami a vlastnými ľudskými zdrojmi. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť inštitút prizvanej osoby rovnako, ako je to ustanovené v § 59 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Cieľom je zabezpečiť , aby boli rovnako kontrolované a rovnako postihované porušenia podmienok pri uvádzaní na trh a pri sprístupňovaní telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády SR č. 318/2007 Z. z. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotný postup pri kontrole a ukladaní sankcií za porušenie podmienok pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena § 38 ods. 2 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v spojení s navrhovanou zmenou § 36 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

K bodu 45

Písmeno c) sa vypúšťa vzhľadom na to, že v praxi je možné toto písmeno zaradiť pod iný spôsob výkonu dohľadu, napríklad § 38 ods. 1 písm. a).

K bodu 46

Písmeno e) bolo spresnené tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o ochranné opatrenia ukladané podľa § 39 zá kona o elektronických komunikáciách a nie o iné ochranné opatrenia.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

K bodu 48

Písmeno d) bolo logicky spresnené , aby mali zamestnanci ÚREKPS povinnosť sa preukázať služobným preukazom len pri fyzickej kontrole.

K bodu 49

Oprava vnútorného odkazu v dôsledku vlož enia nového odseku 1. Dopĺňaný text súčasne odstraňuje problém aplikačnej praxe. Keďže povinnosť poskytnutia informácií je všeobecne upravená v § 40 a zároveň samostatne v § 38 ods. 6, v praxi bol problém získať od podnikov požadované informácie, keďže nebolo zrejmé, č i aj počas výkonu kontroly má podnik poskytnúť ÚREKPS informácie podľa § 40 alebo podľa § 38 ods. 6 písm. a).

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

K bodu 51

Rozšírenie povinnosti podniku na základe pí somnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS požadova ť aj informácie, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa akéhokoľvek rozhodnutia vydaného ÚREKPS. Spresnenie § 40 tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podania a sťažnosti, žiadosti o mimosúdne riešenie sporov podľa § 75 alebo v spojitosti s právomocou ÚREKPS podľa § 6 ods. 3 písm. j.

K bodu 52

Rozš irujú sa povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie potrebné na cenovú reguláciu. Rozší renie tejto povinnosti je potrebné vzhľadom na pôsobnosť ÚREKPS ako národného regulátora a cenového orgánu v oblasti regulácie elektronických komunikácií, zabezpečovania medzinárodných vzťahov v oblasti elektronických komunikáci í na úrovni regulačných orgánov a aktívneho podieľania sa ÚREKPS na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ako aj ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb. Rozší renie povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie na cenovú reguláciu je potrebné pre efektívne určenie metódy kalkulácie cien rozhodnutím ÚREKPS.

K bodu 53

Návrh rozširuje možnosť podnikov overiť si d ôveryhodnosť záujemcu o uzavretie zmluvy.

K bodu 54

Vypúšťa sa možnosť oznámenia podstatnej zmeny zmluvných podmienok telefonicky, keďže takéto oznámenie nemusí byť preukázateľné, presné a môže byť zneužité na rôzne marketingové ponuky.

K bodu 55

Spresňuje sa umiestnenie odkazu 37.

K bodu 56

Mimoriadna udalosť sa nahrádza krízovou situáciou. Krízová situácia je v zmysle zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov širší pojem, ktorý zahàňa aj mimoriadnu situáciu. Zavádza sa definícia prednostné ho volania.

K bodu 57

Nahrádzajú sa slová 'mimoriadnych udalostí', nakoľko krízová situácia je širší pojem.

K bodu 58

Úprava má za cieľ jednoznačne previazať písomnú formu na definíciu písomnej formy podľa Občianskeho zákonníka. .

K bodu 59

Súčasné znenie zákona považuje za úč astníka každého koncového užívateľa, ktorý s podnikom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom pod pojem koncový užívateľ podľa zákonnej definície spadajú aj užívatelia – poskytovatelia obsahových služieb (vysielatelia televíznych a rozhlasových programových služ ieb a poskytovatelia retransmisie), ktorým podnik poskytuje elektronické komunikačné služby prenosu obsahovej služby (šírenie rozhlasovej a televíznej programovej služby a retransmitovaných programových služ ieb). Povinné náležitosti ustanovené v § 44 odsekoch 2 a 3 sú na poskytovanie služ ieb prenosu obsahových služieb neaplikovateľné z dôvodu špecifického charakteru poskytovaných služieb, pri ktorých podnik s ohľadom na druh poskytovanej služby nemá možnosť zabezpečiť splnenie zá konom požadovaných náležitostí.

K bodu 60

Zadefinovanie podstatných zmien zmluvný ch podmienok je dôležité vzhľadom na ich oznamovanie účastníkovi a právo účastn íka odstúpiť od zmluvy v prípade, že neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok. Absencia definície podstatných zmluvných podmienok vytvára právnu neistotu jednak pre účastníka, ktorý by mal byť informovaný najmä o možnosti odstúpiť od zmluvy pri zmene ceny, pričom by mal vopred poznať spôsob zmeny ceny alebo o závažných dôvodoch na zmenu ceny (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-472/10), a jednak pre podnik, aby bolo zrejmé, že za podstatné zmeny zmluvy je možné považovať iba zmeny zmluvy v neprospech účastníka.

K bod om 61 a 62

Legislatívno-technická zmena vyvolaná vložen ím nového odseku.

K bodu 63

Zmena reflektuje judikatúru Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev. Podľa rozhodnutí predmetného súdu regulátor musí vypočíta ť vždy čisté náklady univerzálnej služby a v prípade, ak poskytovanie univerzá lnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodnúť o výške úhrady č istých nákladov.

K bodu 64

Cieľom návrhu je odstrá nenie možnosti rôzneho výkladu súčasného znenia a zosúlaďuje znenie s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronický ch komunikáciách).

K bodu 65

Navrhuje sa spresnenie znenia s cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi.

K bodu 66

Navrhuje sa, aby povinnosť urobiť ochranné opatrenie na rušenom zariadení mal aj užívateľ zariadenia.

K bodu 67

Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby bol § 67 lepšie aplikovateľný v praxi. Zavádza sa nový mechanizmus konzultácie s dotknutými stranami pre § 67. Taktiež sa navrhuje nový odsek 5, ktorý bližšie špecifikuje dotknutú stranu pre účely konaní podľa § 67.

K bodu 68

K § 67a

Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré vychádzajú zo smernice o znižovaní nákladov. Pojem 'iné služby' zahàňa tie typy služieb, ktorých infraštruktúru je možné využiť pri budovaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Patrí sem výroba, preprava alebo distribúcia plynu, výroba, prenos a distribúcia elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výroba, distribúcia a dodávka tepla, prevádzkovanie verejnej kanalizácie a prevádzka železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Pojem 'prevádzkovateľ siete' zahàňa okrem podnikov v zmysle § 5 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách aj osoby prevádzkujúce fyzickú infraštruktúru (fyzickou infraštruktúrou je v zmysle n ávrhu akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie, ako aj prvky, ktoré nie sú súčasťou žiadnej siete, ale je možné využiť ich na jej umiestnenie), osoba poverená výstavbou elektronickej komunikačnej siete, siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry (pre prípad, kedy výstavbu siete nezabezpečuje priamo jej prev ádzkovateľ ale iná osoba). Pojem 'vysokorýchlostná sieť' bol zavedený s cieľom odlíšiť prvky (vedenia a zariadenia) vysokor ýchlostnej siete od ostatných typov sietí. Potreba odlíšenia vyplýva zo základného cieľa smernice o znižovaní nákladov, ktorým je podpora rozvoja vysokorýchlostných sietí. Ako rozhodujúce krité rium pre odlíšenie oboch typov sietí bola použitá rýchlosť pripojenia v jednom smere (30 Mbit/s), pričom rýchlosť pripojenia je potrebné chápať ako minimálnu rýchlosť, ktorú je daná sieť schopná zabezpečiť. Pojem 'stavba' sa definuje s cieľom identifikovať konkrétne typy stavieb, na ktoré sa vťahujú povinnosti vyplývajú ce z tohto zákona. 'Fyzická infraštruktúra v budove' predstavuje takú fyzickú infraštruktúru umiestnenú v budove, ktorú je možné využiť na zriadenie prístupových sietí, ktoré spájajú koncový bod v priestoroch užívateľa s prístupovým bodom. Jedná sa najmä o káblovody a rúry, do ktorých je možné umiestniť vedenie bez toho, aby bolo potrebné zasahovať do konštrukcie budovy. Patrí sem aj fyzická infraštruktúra umiestnená v spoločných zariadeniach budovy (spoločné priestory, chodby, garáže, strechy a pod.). 'Prístupovým bodom' je bod ktorý je súčasťou elektronickej komunikačnej siete, je umiestnený vo vnútri alebo mimo budovy a ku ktorému je z jednej strany pripojená elektronická komunikačná siete a z druhej strany sú pripojené účastnícke vedenia, resp. vedenia, ktoré zabezpečujú pripojenie účastníkov k elektronickej komunika čnej sieti. Sprístupnením koncového bodu sa podnikom umožní pripojiť účastníkov sídliacich v konkrétnej budove k svojej elektronickej komunikačnej sieti, a to buď priamo využitím existujúceho účastníckeho vedenia, alebo prostredníctvom vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budove, do ktorej budú môcť umiestniť vlastné účastnícke vedenie.

V odseku 2 sa prevádzkovateľom siete dáva právo a v prípade žiadosti zo strany podniku ukladá povinnosť rokovať o poskytnutí prístupu k nimi prevádzkovanej fyzickej infraštruktúre. Prevádzkovate ľ siete je povinný poskytnúť prístup za účelom umiestnenia vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej elektronickej komunikačnej siete na základe zmluvy a za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny. Podnik žiadajúci o prístup je povinný poskytnúť okrem kontaktných údajov aj základné informácie o vedeniach a telekomunikačných zariadeniach, pre ktoré chce fyzickú infraštruktúru využiť. Tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby prevádzkovateľ siete mohol vyhodnotiť vhodnosť ním prevádzkovanej fyzickej infraštruktúry pre umiestnenie konkrétnych vedení a zariadení.

V odsekoch 3 a 4 sa uvádzajú príklady konkrétnych dôvodov, kedy prevádzkovateľ siete môže odmietnuť poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre a stanovuje sa lehota, v rámci ktorej je prevádzkovateľ siete povinný oznámiť žiadajúcemu podniku dôvody pre odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre.

Podľa odsekov 5 až 7 ak prevádzkovateľ siete odmietol poskytnúť prístup, pričom dôvody ktoré v odmietnutí uviedol nie sú z pohľadu žiadajúceho podniku relevantné, ak prevádzkovateľ neodpovedal na žiadosť podniku v lehote dvoch mesiacov, alebo ak podmienky prístupu nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné je ktorá koľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na rie šenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie sprístupnenia fyzickej infraštruktúry alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgá nu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné , aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko.

Uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí sa má dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infra štruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľ vek tretej strany. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

V odseku 9 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67b

Odsek 1 ukladá povinným osobám (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) a prevádzkovateľom sietí, aby na základe písomnej žiadosti podniku poskytli základné informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry a informácie o plá novaných alebo prebiehajúcich stavbách, ktorých súčasťou je fyzická infraštruktúra. Na základe týchto informácií bude podnik schopný rozhodnúť sa o ďalšom postupe a spôsobe výstavby vysokorýchlostnej siete. Na základe informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry môže podnik požiadať o podrobnejšie informácie o charaktere tejto fyzickej infraštruktú ry. Informácia o plánovaných, resp. prebiehajúcich stavbách poskytne podniku podklady pre rozhodovanie o prípadnej koordinácií stavebných prác s cieľom využiť prebiehajúcu alebo plánovanú výstavbu na umiestnenie vedení alebo zariadení vysokorýchlostných sietí. Podnik je v žiadosti povinný, okrem kontaktných údajov, jednoznačne identifikovať geografickú oblasť, v ktorej plá nuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia. Povinnosť poskytnúť informácie sa na povinnú osobu vzťahuje iba v prípade, že takéto informácie má k dispozícii. Prevádzkovateľ siete sprístupní takéto informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Informácie, ktoré podnik takto získa nesmú byť použité na iné ú čely, ako je budovanie vysokorýchlostnej siete.

Podľa odseku 5 je prevádzkovateľ siete povinný umožniť podniku na jeho žiadosť prieskum tých častí fyzickej infraštruktúry, o ktorých podnik získal informáciu na základe ž iadosti podľa odseku 1.

V prípade ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie podľa odseku 1 do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti, odmietne prieskum na mieste alebo neuvedie dôvody pre odmietnutie prieskumu do jedného mesiaca odo dň a predloženia žiadosti, alebo podmienky sprístupnenia informácií nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné, je ktorákoľvek zo strá n oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 8. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí ná vrh podľa odseku 8 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií, odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete.

Podľa odseku 9 ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebn é úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutý ch orgánov.

V odseku 10 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67c

V odseku 1 sa prevádzkovateľom siete dáva právo, a v prípade stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov povinnosť, vyhovieť žiadosti zo strany podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby. Cieľom takejto koordinácie je využiť prebiehajúcu výstavbu, najmä výkopové práce, na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete.

V odseku 2 sú uvedené prípady, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku o koordináciu. Ide o situácie, v ktorých by koordinácia vyvolala vznik dodatočných nákladov, prípadne ak by v dôsledku koordinácie došlo k nedodržaniu termínov stanovených na ukončenie činností spojených s uskutoč nením stavby, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k čiastočnému alebo úplnému nepreplateniu prác z prostriedkov Európskej únie. Ïalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti o koordináciu je prípad, kedy by v dôsledku koordinácie stratil prevádzkovateľ siete kontrolu nad koordináciou stavby. To sa týka najmä prípadov, kedy rozsah prác a objem nákladov vyvolaný umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorý chlostnej siete prevyšuje rozsah prác a objem nákladov prevádzkovateľa siete. Ïalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku, je predloženie žiadosti o koordináciu podnikom v lehote kratšej ako tridsať dní pred predpokladaným termínom predloženia podkladov prevádzkovateľom siete stavebnému úradu. Posledným prípadom s ú situácie, kedy je prevádzkovateľ siete na základe povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu povinný realizovať stavbu v č o najkratšom čase, napríklad z dôvodu minimalizácie dopadov napr. havarijných situácií.

Podmienky koordinácie sa dohodnú v zmluve medzi podnikom a prevádzkovateľom siete, pričom všetky odôvodnené náklady vyvolané koordináciou hradí podnik.

Podľa odsekov 4 a 5, pokiaľ v prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov k uzavretiu zmluvy nedô jde do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti podnikom, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí pod ľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 5. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 5 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy, alebo má rne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutý ch orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najm ä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preru ší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 7 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67d

Odsek 1 stanovuje rozsah informácií o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách, ktoré sú prevádzkovatelia sietí povinní poskytnúť podniku na základe písomnej žiadosti o koordináciu činností spojených s uskutočňovaním stavby.

Odseky 2 až 4 ukladajú prevádzkovateľom sietí povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 pre rôzne štádiá povoľovacieho konania v závislosti od režimu povoľovania stavieb.

Odsek 5 určuje prevádzkovateľom sietí dvojtýždňovú lehotu na poskytnutie informácií a stanovuje náležitosti písomnej žiadosti podniku. Poskytnutie informácií možno odmietnuť len v prípade, ak boli zverejnené elektronicky, alebo ak ich neposkytnutie vyplýva z odseku 7.

Podľa odsekov 8 až 10, ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie v lehote dvoch týž dňov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť Ú REKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem n áležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 9. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 9 obsahovať, môže byť napr íklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví , Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť Ú REKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzné ho stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknuté ho orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preru ší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgá nov.

V odseku 11 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67e

V odseku 1 sa zavádza povinnosť, aby všetky novopostavené budovy a budovy, ktoré prechádzajú stavebnými úpravami vnútorných rozvodov, na ktorých uskutočnenie je potrebné stavebné povolenie, boli vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v takýchto budovách zjednodušilo inštalovanie vysokorýchlostných sietí.

Odsek 2 ustanovuje výnimky z povinnosti podľa odseku 1 pre určité druhy stavieb, pri ktorých by uvedené nebolo účelné, alebo by viedlo k neúmerným nákladom.

K § 67f

Odsek 1 ukladá prevádzkovateľovi siete, ktorý prevádzkuje alebo vlastní prístupový bod, povinnosť umožniť podniku zriadenie siete až po tento prístupový bod.

Odsek 2 určuje okolnosti, za ktorých je prevádzkovateľ siete prevádzkujúci fyzickú infraštruktúru v budove alebo jej vlastník povinný umožniť podniku prístup k tejto infraštruktúre za účelom umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorý chlostnej siete. Ide o situácie, kedy by vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry nebolo technicky uskutočniteľné, bolo by uskutočniteľné len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností , alebo na jej vybudovanie správca budovy neudelil súhlas do tridsiatich dní odo dňa predloženia žiadosti podnikom. Cieľom tejto úpravy je predchádzať situáciám, kedy by vlastník fyzickej infraštruktúry v budove odmietal poskytnúť podniku prístup k tejto infraštruktúre aj napriek tomu, že podnik nie je z objektívnych dôvodov schopný vybudovať paralelnú fyzickú infraštruktúru v budove.

Odsek 3 špecifikuje náležitosti žiadosti o sprístupnenie prístupové ho bodu, resp. fyzickej infraštruktúry v budove.

Podľa odsekov 5 až 7, ak prevádzkovateľ siete prevádzkujúci prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník prístupové ho bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku o zriadenie siete po prístupový bod alebo o sprístupnenie fyzickej infraštruktúry v budove v lehote dvoch mesiacov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií , odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľ a charakteru sporu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sí dle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopn ý rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je stanovená na dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺ žiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 8 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

Podľa odseku 9 je správca alebo vlastník budovy povinný umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ktorý s ukončením siete vo vlastných priestoroch s úhlasí, a to aj v prípade, ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou alebo ak nie je možné využiť existujúcu fyzickú infraštruktúru. V takýchto prípadoch si však podnik musí počínať tak, aby nespôsobil škodu a neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Podľa odseku 10 sa má uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infraštruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľvek tretej strany. Povinnos ťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

K § 67g

Zavádza sa povinnosť pre MDVRR SR oznámiť Eur ópskej komisii, ktorý úrad je určený na riešenie sporov podľa § 67a až 67f, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch ešte predtým, ako táto zmena nadobudne účinnosť.

K bodu 69

Zmenšuje sa šírka ochranného pásma. V praxi je nie vždy možné dodržať trojmetrovú šírku ochranného pásma, navyše pôvodná šírka pásma obmedzuje vlastníkov pozemkov najmä v zastavaných územiach.

K bodu 70

Stanovujú sa spodné hranice sankcií. Horn é hranice sankcií sa stanovujú ako percentuálny podiel z dosiahnutého ročného obratu s cieľom dôsledne naplniť princíp materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), nediskriminácie, primeranosti a objektívnosti (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách). Podnikom s rozdielnou ekonomickou výkonnosťou by mali byť ukladané pokuty takým sp ôsobom, aby bol objektívne naplnený preventívny a represívny charakter sankcie s prihliadnutím na vyššie uvedené princípy.

K bodu 71

Navrhované znenie definuje obrat pre úč ely navrhovaného § 73 ods. 1, 2 a 3 rovnakým spôsobom, ako je obrat definovaný v § 3 ods. 5 zá kona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pre potreby Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

K bodu 72

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku.

K bodom 73 až 75

Navrhovaná úprava odstraň uje nedokonalosti ustanovenia § 75 zistené aplikačnou praxou. Navrhovaná úprava definuje ako predmet mimosúdneho riešenia sporov len prípady týkajúce sa správnosti úhrady a kvality služby. Podľa predložené ho návrhu sa taktiež upravuje povinnosť účastníka uviesť v podaní poštovú adresu z dôvodu presnejšej identifikácie účastníka, dopĺňa sa procesnoprávna úprava pre prípad neúplné ho podania a upúšťa sa od písomnej dohody medzi účastníkmi predmetného konania.

K bodu 76

Dopĺňa sa nová možnosť zastavenia konania popri správnom poriadku. Bez takejto možnosti je rozsah sporov, ktoré by ÚREKPS musel riešiť veľmi široký a mnohokrát by ÚREKPS musel riešiť spor aj nad rámec svojich zákonných kompetencií.

K bodu 77

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre prípady konaní, ktoré začali pred účinnosťou novely.

K bodu 78

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronický ch komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014)

K Èl. II

Všeobecné technické pož iadavky na navrhovanie stavieb v stavebnom zákone sa dopĺňajú o povinnosť vybaviť každú budovu vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom, pri čom výnimkou sú budovy uvedené v § 67e zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

K Èl. III

Predmetným návrhom sa v sadzobníku spr ávnych poplatkov bod VII. Èasť Elektronické komunikácie upravujú položky 99, 102 a 103 vzhľadom na navrhovanú úpravu § 67a až 67d, § 67f a § 37 zákona o elektronických komunikáciách. Zavádzajú sa nové poplatky za vydávanie dokladov o osobitnej odbornej spôsobilosti a za vykonanie skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti v mimoriadnom termíne. Poznámky pod čiarou k odkazom 26 a 27e sa aktualizujú vzhľadom na skutočnosť, že terajšie znenie predmetných poznámok pod čiarou odkazuje na už zrušen ý zákon o elektronických komunikáciách.

K Èl. IV

Vzhľadom na potrebu implementácie Rozhodnutia Euró pskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ je nevyhnutné aj pre Národný bezpečnostný úrad stanoviť pravidl á pri výkone pôsobnosti, ktorú vykonáva v spolupráci s MDVRR SR ako úrad pre VRS.

K Èl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016, s výnimkou šesťdesiateho ôsmeho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Bratislava 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu