Zákon o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 214/2014 účinný od 01.11.2015 do 29.02.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu novely zákona o e-Governmente je upraviť platný právny stav v troch hlavných oblastiach. Prvou oblasťou je úprava podmienok a spôsobu identifikácie a autentifikácie. Filozofia platného právneho stavu zostáva zachovaná, navrhuje sa však jej spresnenie a doplnenie tak, aby pravidlá identifikácie a autentifikácie boli aplikované výlučne na oblasť výkonu verejnej moci a nedochádzalo k výkladovým sporom ohľadom povinnosti ich použitia napr. vo vnútorných procesoch orgánov verejnej moci. S touto oblasťou súvisí aj zavedenie inštitútu autentifikačného certifikátu a centrálneho registra splnomocnení.

Ďalšia oblasť úprav sa týka platenia úhrad orgánom verejnej moci. Pri zachovaní princípu, kedy systém zabezpečuje v prvom rade distribúciu informácie o úhrade, sa navrhuje zjednodušenie procesov a upustenie od niektorých funkcionalít platobného modulu, akými sú napríklad zúčtovanie či párovanie platieb. Tretia oblasť sa týka registrov, kde sa navrhuje upraviť inštitút zdrojového registra a vo väzbe naň upraviť pravidlá referencovania údajov.

Poslednou oblasťou sú zmeny, ktoré vyplynuli z potrieb implementácie riešení e-Governmentu za posledné obdobie, ako aj z praxe orgánov verejnej moci, ktoré zavádzajú elektronické služby. Na tieto účely a z týchto dôvodov sa v mnohých oblastiach navrhuje spresnenie platnej právnej úpravy, či jej doplnenie tak, aby v praxi zjednodušila implementáciu riešení, resp. odstránila potenciálne oblasti pre výkladové spory.

Súčasne sa navrhujú legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení, ktorých zmena nie je nevyhnutná pre správne fungovanie a aplikáciu zákona, avšak vzhľadom na jeho novelizáciu sa javí ako vhodné vykonať aj tieto zmeny.

.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2:

Navrhovanou zmenou sa odstraňujú výkladové pochybnosti o povinnosti používania formulárov a zaručeného elektronického podpisu pri podávaní žiadostí o informácie a zachováva sa čo najmenej formalizovaný prístup občanov k získavaniu informácií podľa infozákona.

K bodu 3:

Nové znenie § 3 sa navrhuje z dôvodu vykonania niekoľkých úprav v jednotlivých pojmoch.

Ide o nasledovné úpravy:

- legislatívno-technické úpravy súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci. Obsahovo zostáva výklad tohto pojmu totožný, ako pri platnom znení. Stále teda zahŕňa napr. aj činnosť exekútorov pri výkone rozhodnutia, vrátane postupu v časti týkajúcej sa určenia a realizácie spôsobu výkonu rozhodnutia, či napríklad činnosť osôb, akými sú notári, ak ide o ich verejno-mocenskú agendu (napr. činnosť súdneho komisára a iné),

- zmeny vzhľadom na používanie pojmu „elektronická komunikácia" aj v iných právnych predpisoch, kedy sa navrhuje odlíšiť komunikáciu pri výkone verejnej moci pojmom "úradná". Nadväzne na to sa navrhuje upraviť aj definícia pojmu "výkon verejnej moci”,

- obdobne aj pri pojme „elektronická úradná správa" sa prídavným menom "úradná" navrhuje odlíšiť elektronické správy pri výkone verejnej moci od iných elektronických správ. Súčasne s tým sa v nadväznosti na implementáciu e-governmentových riešení navrhuje obmedziť množstvo podaní a úradných dokumentov v jednej správe na práve jeden,

- legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na základnú funkciu formulárov, ktorou je možnosť ich automatizovaného spracovania.

- legislatívno-technická úprava súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci.

- vzhľadom na doplnenie definície elektronického úradného dokumentu sa navrhuje jej rozčlenenie do bodov. Dôvodom doplnenia tretieho bodu je potreba vyznačovania právnych skutočností na úradných dokumentoch, pričom ako vhodné riešenie sa javí ich vyznačovanie využitím formulárovej štruktúry a následne spojenie s príslušným úradným dokumentom,

- vo vzťahu k projektu zavádzania bezvýznamového identifikátora fyzickej osoby sa navrhuje rozšíriť možnosti identifikátora osoby aj na tento typ identifikátora. Úmyslom je následne postupný prechod od rodného čísla na identifikátor fyzickej osoby, ktorý bude realizovaný v pripravovanom zákone o tomto identifikátore.

- legislatívno-technické úpravy, súvisiace so spresnením pojmov pri zachovaní jeho pôvodného obsahu a zmyslu.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v pojme “výkon verejnej moci”.

K bodu 5:

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré spoločné moduly sa členia na časti, ktoré spravujú rôzne orgány verejnej moci, bolo vhodné explicitne ustanoviť, že ak k takémuto členeniu dochádza,

každá časť je samostatným ISVS. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie predmetnej definície.

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná komunikácia".

K bodu 7:

Navrhuje sa ustanoviť inštitút potvrdenia o odoslanom podaní, aby komunikujúca strana vedela preukázať, že podanie odoslala a aj to, aké podanie bolo odoslané.

K bodom 8 až 10:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 11:

Vzhľadom na zvolené riešenie implementácie projektu IOM sa navrhuje upraviť možnosť pracovníka IOM pristupovať do schránky osoby, ktorej poskytuje službu. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky sa navrhujú obmedzenia v podobe povinnosti tejto osoby autentifikovať sa, ako aj v povinnosti vykonávať takýto prístup výlučne cez kontrolovaný systém IOM. Týmto spôsobom bude zabezpečená možnosť preberania úradných dokumentov zo schránky žiadateľa o službu aj prostredníctvom IOM. Zároveň sa navrhuje, na odstránenie pochybností ustanoviť, že takýmto spôsobom nie je možné udeliť "generálne oprávnenie" na prístup a disponovanie so schránkou.

K bodom 12 a 13:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s umožnením prístupu do schránky žiadateľa aj prostredníctvom pracovníka IOM a s oprávneniami pracovníka IOM. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti IOM sa navrhuje evidovať aj konkrétneho pracovníka, ktorý úkon vykonal, aby sa zamedzilo prípadným nežiaducim aktivitám.

Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa navrhuje tiež explicitne ustanoviť, že osobitný predpis môže ustanoviť aj ďalšie podmienky na poskytovanie služieb orgánov verejnej moci cez IOM.

K bodu 15:

Predmetné doplnenia súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest (ďalej len “IS DCOM”), ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené. Tým, že IS DCOM je definovaný ako nadrezortný informačný systém, nemusí nahrádzať informačné systémy obcí ale vytvára hierarchicky vyššiu nadstavbu, ktorá jednotlivé systémy integruje do IS DCOM a poskytuje im spoločné funkcie. Týmto spôsobom bude zachované postavenie správcov informačných systémov jednotlivých obcí a zároveň umožnené plné fungovanie funkcionalít IS DCOM.

IS DCOM má ambíciu fungovať ako nadrezortný informačný systém, ktorý poskytne obciam a mestám prostriedky na prevádzku ich systémov a poskytne im funkcionality, ktoré využijú pri výkone svojich činností. Týmto jednotným spôsobom sa napomôže obciam vykonávať verejnú moc elektronicky bez potreby každej obce vynakladať prostriedky na vytváranie takýchto

systémov. Vzhľadom na to, že situácia v elektronizácii územnej samosprávy nie je homogénna, navrhuje sa tento systém postaviť na báze dobrovoľnosti. Zároveň, zakotvením úlohy správcu systému, sa navrhuje v novele zákona č. 275/2006 Z. z. niektoré z povinností integrovaných obcí preniesť na tohto správcu, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 17:

V nadväznosti na doplnenie novej časti modulu úradnej komunikácie, sprístupňujúcej aj základné číselníky, sa navrhuje ustanoviť povinnosť používať tento modul na prístup k nim.

K bodu 18:

Zmeny v definícii autentifikačného modulu sú legislatívno-technické a vychádzajú zo zladenia spôsobov uvádzania správcovstva jednotlivých častí spoločných modulov, ako aj zo zavedenie ich označení konkrétnym názvom.

Zmeny v definícii platobného modulu okrem vyššie uvedeného nadväzujú aj na úpravy v časti o úhradách orgánom verejnej moci, kedy dochádza k vypusteniu niektorých funkcií platobného modulu, čo sa premieta aj do znenia predmetnej definície.

K bodu 19:

Vo väzbe na konkrétne funkcie spoločného modulu sa navrhuje doplniť ich príkladmý výpočet aj do definície.

K bodu 20:

Obdobne ako pri iných spoločných moduloch, aj zmena v definícii modulu úradnej komunikácie odráža úpravy súvisiace s deleným správcovstvom jednotlivých častí, ako aj s ustanovením konkrétnych názvov jednotlivých častí. Nad rámec uvedeného sa podrobnejšie ustanovujú jednotlivé funkcie tohto modulu, vychádzajúc z implementácie konkrétnych e-governmentových riešení. Explicitne sa tiež navrhuje vyjadriť princíp, ktorý stále platí, a to, že modul sa používa v komunikácii dvoch rôznych orgánov a nie v rámci komunikácie rôznych systémov jedného a toho istého orgánu verejnej moci.

K bodu 21:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením okruhu subjektov, ktorým je možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 23 až 26:

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s precizovaním textu a dopĺňa sa evidenčná funkcionalita vo vzťahu k pracovníkom IOM, reagujúc na zmeny v § 9.

K bodu 27:

Vzhľadom na zjednodušenie elektronického doručovania sa navrhuje prejsť na model, v ktorom pre každé právne postavenie bude subjektu zriadená osobitná schránka. Toto riešenie zjednoduší doručovanie z hľadiska určovania momentu doručenia, ako aj plynutia lehôt.

K bodu 28:

Zmena v tomto ustanovení spresňuje lehotu na zriadenie schránky pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a ani podnikateľmi a z dôvodu doplnenia možnosti zriadiť schránku subjektu, o ktorom to ustanoví osobitný predpis, sa dopĺňa lehota zriadenia aj pre tento prípad.

K bodu 29:

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o dokument formulárového typu sa navrhuje, aby bol sprístupňovaný v module elektronických formulárov, ako aj iné elektronické formuláre.

K bodu 30:

Legislatívno-technická úprava vhodnejšie vyjadrujúca moment aktivácie schránky.

K bodu 31:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením autentifikačného certifikátu a zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon. Vzhľadom na niekoľko menších zmien sa navrhuje nové znenie celého odseku, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Na účely prístupu a disponovania s elektronickou schránkou bude možné poveriť aj viacero osôb, podľa vnútorných potrieb majiteľa elektronickej schránky.

K bodu 33:

Okrem legislatívno-technických zmien sa navrhuje aj doplnenie možnosti požiadať o prístup a disponovanie s elektronickou schránkou prostredníctvom listinného dokumentu, keďže v praxi sa vyskytli prípady, kedy je toto riešenie vhodné.

K bodu 34:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 36 až 40:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 41:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so nahradením označenia konkrétneho orgánu druhovým označením správcu ISVS, zavedením zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon a zavedenia režimu nahlasovania zmien v prípade majiteľov schránok. Vzhľadom na to, že návrh zákona, ktorým sa zriadi register právnických osôb, podnikateľov a orgánov

verejnej moci je už v legislatívnom procese, navrhuje sa údaje o týchto subjektoch získavať z tohto registra. Vzhľadom na niekoľko zmien sa navrhuje nové znenie paragrafov, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

K bodom 42 a 43:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 44:

Vypustenie sa navrhuje na účely odstránenia duplicity so znením odseku 3 predmetného paragrafu.

K bodu 45:

Navrhuje sa spresniť mechanizmus určenia prijímateľa úhrad za notifikácie, ak sa zasielajú cez notifikačný modul. Zostáva zachovaný dnešný stav, kedy sa nespoplatňujú notifikácie do elektronickej schránky a elektronickou poštou. Úhrada sa teda aj naďalej týka iných spôsobov notifikácií, napr. formou SMS.

K bodom 46 a 47:

Ustanovenia o identite a jej preukazovaní a o autentifikátore sa navrhujú ako nové znenia paragrafov z dôvodu väčšieho počtu zmien a s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Ako uvádzame vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovenia o identite a o autentifikácii sa navrhujú zmeniť spôsobom, kedy sú naviazané na elektronickú úradnú komunikáciu, prístup cez prístupové miesto alebo prístup k spoločnému modulu. Cieľom je vyhnúť sa výkladu, pri ktorom by bola zákonom ustanovená autentifikácia a identifikácia vyžadovaná aj napr. pri prístupe zamestnancov orgánu verejnej moci do ISVS na účely plnenia pracovných úloh. Súčasne sa navrhuje umožniť "škálovanie" vyžadovanej úrovne autentifikácie v súlade s výnosom o štandardoch a nadväzne na to viazať aj použitie alternatívneho autentifikátora. Všetky zmeny sledujú vyššie uvedený cieľ.

K bodu 48:

Inštitút autentifikačného certifikátu sa navrhuje ustanoviť na účely umožnenia automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

Obdobne ako v prípade systémových certifikátov sa navrhuje, aby overovanie platnosti autentifikačného certifikátu bolo možné vykonať "online" a to rovnakým spôsobom, ako v prípade systémového certifikátu - teda prostredníctvom vopred publikovaného zoznamu.

K bodu 49:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením ustanovení o autorizácii.

K bodom 50 až 52:

Predmetné novelizačné body obsahujú úpravu zavádzajúcu centrálny register plnomocenstiev, ako aj súvisiace úpravy.

Dôvodom zavedenia predmetného registra je potreba umožniť centrálnu elektronickú evidenciu splnomocnení, ktorá by mohla byť využívaná orgánmi verejnej moci na účely preukazovania oprávnení konať v mene inej osoby. Register sa navrhuje ustanoviť ako dobrovoľný, t. j. naďalej bude možné prikladať plnomocenstvá aj priamo k podaniam. Predpokladá sa, že centrálny register bude využívaný najmä v prípadoch tzv. generálneho zastupovania osôb, kde má potenciál výrazne odľahčiť administratívu spojenú s preukazovaním udelenia plnomocenstva. Orgán verejnej moci bude povinný takto uložené plnomocentvo akceptovať vo všetkých prípadoch v ktorých koná, pričom toto plnomocenstvo sa nebude týkať len preukazovania konania za danú osobu v danej veci.

Zároveň bude systém evidencie takýchto plných mocí realizovaný spôsobom, aby bolo v konkrétnej veci možné poukázať (napr. odkazom na registračné číslo) na takto udelené plnomocenstvo.

K bodu 53:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 54:

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že prostredníctvom prístupového bodu musí byť možné vytvoriť a odoslať elektronické podanie. Uvedené bolo implicitne obsiahnuté v platnom texte, ale vzhľadom na dôležitosť tejto veci sa navrhuje explicitné vyjadrenie.

K bodu 55:

Navrhuje sa, aby platná autorizácia bola podmienkou samotného vzniku podania. Inými slovami, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola "len" chýbajúcou náležitosťou, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Dôvodom je umožniť automatizované spracúvanie elektronických podaní, kedy pri chýbajúcej autorizácii je toto výrazne skomplikované.

K bodu 56:

Predmetné doplnenie súvisí so zavedením osobitného typu elektronického úradného dokumentu, ktorým je vyznačovanie právnych skutočností na inom elektronickom úradnom dokumente. Navrhuje sa, aby podmienkou takéhoto vyznačenia bolo neoddeliteľné spojenie s dokumentom, ktorého sa právne skutočnosti týkajú.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 58:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 59:

Dôvodom doplnenia je riešenie situácií, kedy elektronický úradný dokument obsahuje také náležitosti, ktoré sú buď nemožné alebo len ťažko realizovateľné v rámci elektronického formuláru. Ide najmä o také rozhodnutia, ktoré obsahujú fotografie či obdobné grafické prvky a ich automatizované spracovanie v rámci formulára je nerealizovateľné. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takéto časti úradných dokumentov mohli byť vyhotovené ako samostatné

elektronické dokumenty a následne spojené v jeden celok tým, že sa spoločne autorizujú. Stále zostáva zachovaná podmienka, že úradný dokument musí obsahovať všetky náležitosti podľa osobitných predpisov, umožňuje sa len, aby tieto neboli "fyzicky v jednom dokumente" ale v niekoľkých dokumentoch, následne neoddeliteľne spojených do jedného celku.

K bodom 60 a 61:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 62:

Zmeny v § 30 sa týkajú inštitútu doručenky a spočívajú jednak v spresnení, že ide o elektronickú doručenku, čo sa premieta do názvu pojmu, ako aj v úprave podrobností o jej doručovaní a obsahu. Navrhuje sa, aby bolo explicitne ustanovené, že elektronická doručenka obsahuje nielen identifikáciu elektronickej úradnej správy, ale aj logickú väzbu na ňu. Rovnako sa navrhuje, aby sa doručovala aj do neaktivovanej schránky, teda aby za každých okolností bol zachovaný "záznam" o doručení správy a aby sa doručenka vyhotovovala pri každom doručení, nielen pri doručení do vlastných rúk. Zostáva naďalej zachovaný princíp, že pri doručení do vlastných rúk sa vyžaduje potvrdenie doručenky adresátom, kdežto pri inom doručení, kde k momentu doručenia dochádza bez ohľadu na úkon adresáta, bude doručenka potvrdzovaná automaticky. Vzhľadom na niekoľko zmien v texte sa s cieľom zachovania prehľadnosti navrhuje uviesť paragraf v novom znení.

K bodu 63:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 64:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa" a "elektronická doručenka".

K bodom 65 a 66:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa".

K bodu 68:

Predmetnou zmenou sa upravuje rozsah použitia elektronickej úradnej tabule a vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy, súvisiace s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a so spresnením ustanovení o elektronickej úradnej tabuli. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie celého paragrafu.

Rozsah použitia elektronickej úradnej tabule sa navrhuje rozšíriť aj na také dokumenty, ktoré nie sú úradným dokumentom, ale podľa osobitných predpisov sa zverejňujú, či už na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Snahou je docieliť čo najjednoduchšiu a najširšiu informovanosť občanov o takto zverejňovaných dokumentoch.

K bodu 69:

Navrhované doplnenie rozširuje okruh možností konverzie formátu aj na konverziu v rámci jedného formátu ale v rôznych verziách. Ide o doplnenie, ktoré reaguje na potreby praxe pri

konverzii, kedy je táto možnosť v niektorých prípadoch potrebná.

K bodu 70:

Zmeny v predmetných ustanoveniach majú za cieľ definovať zaručenú konverziu cez prizmu účelu, na ktorý sa vykonáva, t.j. zachovanie právnych účinkov dokumentu. Dôvodom je snaha o spresnenie definície tohto pojmu. Okrem uvedeného sa okruh oprávnených osôb rozširuje aj o patentových zástupcov, kde táto požiadavka na rozšírenie vyplýva z aplikačnej praxe a potrieb tejto profesie.

K bodu 71:

Obmedzenie miesta výkonu konverzie v prípade IOM vychádza z úpravy podmienok na prevádzku IOM, ktoré regulujú náležitosti, ktoré musí prevádzkareň splniť, najmä z hľadiska technického vybavenia a bezpečnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby aj tak dôležitá činnosť, akou je zaručená konverzia, bola vykonávaná v mieste, ktoré spĺňa podmienky zabezpečujúce jej náležitý výkon.

K bodom 72 až 74:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75:

Predmetná úprava súvisí so zriadením centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Z dôvodu kontroly a predchádzania možným zneužitiam sa navrhuje, aby skôr, než sa konverzia vykoná, vznikol záznam o tom, že sa bude vykonávať, teda aby nebolo možné dodatočne "konvalidovať" vykonané konverzie.

K bodom 76 až 79:

Predmetné doplnenia sa týkajú osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii a ich cieľom je upraviť dva okruhy vzťahov. Prvým je doplnenie ďalšej náležitosti, ktorou je elektronický odtlačok (hash) dokumentu. Ide o náležitosť, ktorá umožní presnú identifikáciu elektronického dokumentu v prípade konverzie. Druhou oblasťou je reakcia na možnosť, kedy je konverzia vykonávaná automatizovane, v ktorom prípade nie je možné v doložke uvádzať meno a priezvisko osoby, ktorá konverziu vykonáva.

K bodu 80:

Úprava odstraňujúca duplicitu s ustanoveniami o podmienkach konverzie.

K bodu 81:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením pojmov s výnosom o štandardoch.

K bodom 82 a 83:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 84 a 85:

Navrhuje sa ustanoviť centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorú bude viesť ministerstvo financií. Dôvodom je snaha o predídenie možným zneužitiam tohto inštitútu či manipuláciám s konvertovaním dokumentov. Evidovanie na centrálnej úrovni bude predstavovať dvojitú kontrolu a v spojení s povinnosťou vyžiadať si evidenčné číslo konverzie

pred jej vykonaním by mala aj zamedziť dodatočným zásahom do "lokálnych" evidencií o vykonanej zaručenej konverzii.

Zámerom úpravy v odseku 7 je ustanoviť, že ak sú postupy a prostriedky osvedčené znalcom ako vyhovujúce podmienkam podľa tohto zákona, platí fikcia, že podmienky konverzie boli splnené, ak sa vykonala týmito postupmi a prostriedkami.

K bodu 86:

Doplnenie patentového zástupcu súvisí s rozšírením osôb vykonávajúcich zaručenú konverziu. Vypustenie uvedenej časti vety má za cieľ nezaťažovať orgány verejnej moci povinnosťou konvertovať výstupy iných orgánov verejnej moci, keďže v praxi by v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k nadmernému zaťaženiu touto činnosťou. Naďalej zostáva povinnosť konvertovať vlastné výstupy orgánu verejnej moci.

K bodu 87:

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca s nahradením pojmov v piatej časti zákona. Dôvodom zmeny pojmov je snaha o zosúladenie s pojmami podľa zákona o platobných službách, keďže ide o príbuzné, resp. totožné činnosti.

K bodom 88 až 94:

Účelom navrhovaných zmien je celkové zjednodušenie platobných procesov s vymedzením evidencie poplatkov a ich zúčtovania mimo pôsobnosť zákona o e-Governmente. Spresňujú sa základné definícií z dôvodu úpravy následných procesov platby.

V prípade poplatku splatného pri podaní pokyn na úhradu je vytváraný na prístupovom mieste na základe informácií poskytovaných administratívnou časťou platobného modulu. Takýto platobný pokyn je sprístupnený poskytovateľovi úhrady.

U administratívnej časti platobného modulu sa pre účely definuje poskytovanie identifikátora úhrady, ako aj číslo príjmového účtu pre realizáciu úhrady a výšku poplatku pre poplatky splatné pri podaní.

Administratívna časť platobného modulu nevedie evidenciu pokynov na úhradu. Rovnako komunikačná časť platobného modulu zabezpečuje výhradne prenos informácie o úhrade jej adresátovi, nevykonáva párovanie informácie o úhrade s pokynom na úhradu.

Zavádza sa možnosť, že prijímateľ úhrady a poskytovateľ služby sú dva odlišné subjekty, ako vyplynulo z požiadaviek praxe a zjednodušujú sa procesy získania statusu akreditovaného platcu.

Spresňujú sa procesy úpravy vzťahov správcov administratívnej a komunikačnej časti platobného modulu a spresnenie povinnosti subjektov v súvislosti so zmenami procesov úhrad.

K bodom 95 až 102:

Zmeny v ustanoveniach o registroch sa navrhujú z dôvodu zavedenia inštitútu zdrojového registra a zdrojových údajov, ako aj z dôvodu súvisiacich úprav vo vzťahu k opravám údajov a k stotožňovaniu údajov. Vzhľadom na väčšie množstvo zmien tým vyvolaných sa jednotlivé ustanovenia navrhujú uvádzať v novom znení, z dôvodu prehľadnosti novely.

Podstatou zavedenia inštitútu zdrojového registra je vyriešiť situáciu s povinnosťou referencovať údaje v prípade registrov, akým je Register právnických osôb, kedy tento preberá údaje z jednotlivých zdrojových registrov, teda sám nevykonáva záznam údajov, avšak je registrom referenčným a preto v ňom zapísané údaje by sa nemali v iných registroch vytvárať ale mali by sa referencovať - preberať. V tomto modeli by však bolo znemožnené fungovanie zdrojových registrov, keďže by nemohli vykonať zápis, avšak nemohli by ani referencovať údaje, keďže tieto

sa vytvárajú v zdrojovom a nie referenčnom registri. Vzhľadom na špecifickosť tejto situácie a na to, že návrh zákona o registri právnických osôb by mal byť onedlho v legislatívnom procese sa navrhuje upraviť túto situáciu a udeliť výnimku z referencovania aj pre zdrojové registre pokiaľ ide o údaje, ktoré následne po zápise poskytujú do referenčného registra.

Vo vzťahu k referenčným registrom sa navrhuje upraviť postup stotožnenia údajov na účely referencovania, ako aj jednotný postup opravného konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podstatou stotožnenia údajov je jednoznačné priradenie sady údajov k subjektu evidencie a dosiahnutie istoty, že daná sada údajov sa vzťahuje práve a len na tento subjekt evidencie. Účelom je následne dosiahnuť bezchybové referencovanie údajov. Vzhľadom na podstatu a účel stotožnenia údajov navrhujeme tento postup aplikovať v ohraničenom časovom období od momentu ustanovenia registra za referenčný register a vykonáva sa v registroch a evidenciách, ktoré sú povinné údaje z referenčného registra referencovať. Paralelne popri tomto postupe sa navrhuje podrobnejšia úprava opravného konania v zdrojových a referenčných registroch spôsobom, kedy je zachovaná prednosť postupu podľa osobitného zákona, avšak zákon o e-Governmente zároveň upravuje všeobecný postup, ktorý sa použije v prípadoch, kedy osobitný predpis úpravu postupu neobsahuje.

Navrhuje sa tiež ešte jasnejšie upraviť skutočnosť, že referencovanie je možné vykonávať nielen pri použití údajov, ale aj priebežne, vždy pri zmene údaja v referenčnom registri. Nadväzne na to sa navrhuje výslovne vylúčiť použitie postupov podľa osobitných predpisov, ak ide o zmenu údaja z dôvodu referencovania.

Vo vzťahu k navrhovanej úprave základných číselníkov sa ustanovuje povinnosť ich používania aj pri tvorbe obsahu referenčných a zdrojových registrov, a to z dôvodu jednotného používania pojmov a hodnôt údajov.

K bodu 103:

Z dôvodu zabezpečenia publikácie vykonávacieho predpisu v úplnom znení sa navrhuje explicitne ustanoviť, že musí ísť o vyhlášku.

K bodu 104:

Legislatívno-technická úprava umožňujúca stanoviť podrobnosti o zmene a rušení prevádzkarní integrovaných obslužných miest.

K bodom 105 až 108:

Zmeny v splnomocňovacích ustanoveniach reflektujú zmeny v texte zákona, najmä vo vzťahu ku konverzii, zmenám v určovaní referenčných registrov či zmenám v úprave autentifikácie, ako aj vo vzťahu k novým inštitútom autentifikačných certifikátov a systému IS DCOM.

K bodom 109 až 111:

Zmeny v prechodných ustanoveniach sa týkajú len legislatívno-technických úprav súvisiacich so zmenami v texte zákona a s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 112:

Prechodnými ustanoveniami sa navrhujú riešiť postupné nábehy nových inštitútov, ako aj konflikty súčasných a nových právnych úprav.

Postupný nábeh systémov sa týka najmä systému IS DCOM a integrácie obcí na tento systém, nábehu registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a potreby upraviť

poskytovanie údajov na účely zriaďovania schránok, z pôvodných evidencií a používania autentifikačných certifikátov. Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa ustanovuje možnosť dobrovoľnej predčasnej aktivácie na žiadosť.

Vzhľadom na existujúce integrácie na registre, ktoré by mali byť referenčnými registrami, sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na zachovanie súčasných riešení pred ich prechodom na modul úradnej komunikácie. Obdobná situácia sa týka riešení, ktoré existujú v komunikácii orgánu verejnej moci s inými osobami (najmä v oblasti komunikácie exekútorov s bankami), kde sa rovnako navrhuje prechodné obdobie na prevádzku existujúcich riešení, pred ich prechodom na doručovanie do elektronických schránok.

Vzhľadom na novú povinnosť oznamovať účet orgánu verejnej moci ministerstvu financií na účely zabezpečenia funkcií platobného modulu sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na prvé splnenie tejto povinnosti.

K čl. II

Navrhujeme sa rozšíriť možnosť vydávania dokumentov aj mimo zákona o e-Governmente, tak ako to predpokladá § 2 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a upraviť § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je osoba oprávnená vytvoriť a doručiť dokument s nejakým vyhlásením alebo potvrdením, takýto by mohol byť podpísaný zaručenou elektronickou pečaťou, po splnení zákonných predpokladov. Došlo by tým k zjednodušeniu komunikácie a zvýšeniu možností využívania elektronických zverejňovaných dokumentov osobami súkromného práva.

K čl. III
Podľa platného právneho stavu sa správa o činnosti obecnej polície predkladala

spôsobom, kedy jej náležitosťou bol vlastnoručný podpis starostu obce a odtlačok úradnej pečate obce. Keďže nešlo o konanie, na ktoré sa dal použiť zákon o e-Governmente, bolo na umožnenie elektronizácie tejto služby potrebné upraviť nahradenie týchto náležitostí v elektronickými inštitútmi. Vychádza sa pritom z použitia inštitútu autorizácie, dnes platného v zákone o e-Governmente - teda podpísanie zaručeným elektronickým podpisom alebo pečaťou a pripojenie časovej pečiatky. 


K čl. IV a V

Zmena v predmetnom zákone má za cieľ spresniť a upraviť spôsob určovania sumy poplatku pri elektronickej komunikácii. Upúšťa sa od podmienky elektronického podania a autorizácie, keďže ako prioritná sa javí výlučne elektronická forma. Prílohami podania v zmysle navrhovaných zmien sa rozumejú prílohy ako súčasť zákonom vyžadovaného formalizovaného podania, nie prílohy, ktoré sa prikladajú k podaniu ako dôkaz.

Rovnako sa upravuje určovanie poplatkov, ktoré sú v sadzobníku ustanovené za každú stranu, keďže v elektronickej podobe takéto určovanie nemá význam, resp. nie je realizovateľné.

Upravuje sa tiež spôsob a lehoty zúčtovania poplatkov, ktoré reflektuje potreby aplikačnej praxe. V nadväznosti na zmeny v zákone o e-Governmente sa nahrádza pojem "akreditovaného platcu" novým pojmom.

K čl. VI

Keďže podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente nie je možné konvertovať doklad, preukazujúci oprávnenie na výkon činnosti, nemohli byť služby pri povoľovaní trhového predaja plne elektronizované. Na tento účel sa teda navrhuje, aby obec nebola povinná vyžadovať

predloženie originálu oprávnenia, ale mohla si získať informácie priamo z evidencie podnikateľov, využijúc ustanovenie o súčinnosti podľa § 17 ods. 5 zákona o e-Governmente.

K čl. VII

Žiadosť o vydanie rybárskeho lístka sa podľa platného právneho stavu podáva ústne, čo v kontexte § 17 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente vylučuje elektronizáciu tohto procesu. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť podávanie žiadosti aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na súčasnú málo formálnu úpravu podávania žiadosti sa navrhuje upraviť jej podrobnosti vo všeobecne záväznom právnom predpise, ak to vzhľadom na prax bude potrebné.

K čl. VIII

Obsahom novely zákona o elektronickom podpise je zavedenie autentifikačných certifikátov, ako aj vykonanie legislatívno-technických úprav, súvisiacich s týmto zavedením.

Dôvody zavedenia autentifikačného certifikátu spočívajú v umožnení automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

K čl. IX

Navrhovaným doplnením sa umožňuje zverejniť informáciu o dražbe aj na elektronickej úradnej tabuli. Dôvodom je umožnenie úplnej elektronizácie procesu, keďže podľa platného právneho stavu musel byť návrh zverejnený v listinnej podobe na úradnej tabuli. Možnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa ponecháva ako alternatíva pre prípady, kedy obec, napríklad z technických dôvodov, nebude vedieť zabezpečiť elektronické zverejnenie.

K čl. X

K bodu 1:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov a s dôležitosťou základných číselníkov životných situácií a úsekov verejnej správy a agend verejnej správy sa navrhuje definovať pojmy “životná situácia” a “agenda verejnej správy” a tým docieliť ich jednotné používanie.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov sa navrhuje, aby tieto boli publikované v metainformačnom systéme verejnej správy, ako v jednotnom a garantovanom prostredí.

K bodu 3:

Predmetné doplnenie súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest, ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené.

K bodu 4:

Z dôvodu plnenia úloh na úseku koordinácie a riadenia informatizácie verejnej správy na Slovensku sa navrhuje, aby jednotlivé povinné osoby publikovali o. i. aj informácie o elektronických službách verejnej správy, ktoré plánujú poskytovať.

K bodom 5 až 8:

Navrhuje sa inštitucionalizovať základné číselníky a ich určovanie, ako aj určovanie ich gestorov. Dôvodom je snaha o unifikáciu používania údajov, ktorých sa základné číselníky týkajú. Zoznam ako aj gestorov bude určovať ministerstvo financií, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie, pričom ich bude určovať formou zverejnenia v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy. Následné napĺňanie a aktualizácia číselníkov bude v pôsobnosti gestorov a ministerstvo financií bude riešiť len prípadné spory týkajúce sa vytvárania, zverejňovania alebo správy základných číselníkov. Dôvodom je snaha o zabezpečenie flexibility pri zachovaní kompetencií jednotlivých povinných osôb, ako gestorov základných číselníkov.

Okrem týchto zmien sa v bode 5 navrhuje niektoré z povinností obcí, integrovaných na IS DCOM, preniesť na správcu IS DCOM, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodom 9 až 11:

Z dôvodov zjednotenia postupov pri vykonávaní "transformácie" elektronických dokumentov do listinnej podoby, ako aj zjednotenia evidencie týchto úkonov a náležitostí výstupných dokumentov sa navrhuje, aby bol inštitút výstupu z ISVS definovaný ako zaručene konvertovaný dokument, ktorého "vstupom" je elektronický odpis údajov z ISVS. Týmto spôsobom sa zabezpečí jednotný postup "transformácie" dokumentov.

K bodu 12:

Cieľom zmeny je, aby inštitúcia, ktorá nakúpi hardvér a softvér do svojho majetku mohla tento hardvér a softvér vypožičať inej inštitúcii na výkon jej činnosti bez potreby vydávať rozhodnutie o prebytočnosti – napr. centrálny nákup hardvéru, inštitúcia nakúpi do majetku a následné bude podľa potreby distribuovať majetok (hardvér) na jednotlivé inštitúcie, vždy však bude zaradený do majetku obstarávajúcej inštitúcie.

K bodu 13:

Úprava súvisiaca so zmenami v inštitúte základných číselníkov.

K čl. XI

V prípadoch rušenia prevádzkarne sa podľa platného právneho stavu zasielala informácia obci v písomnej forme. Na účely zabezpečenia elektronizácie procesu sa navrhuje, aby v prípadoch, kedy na tento účel existuje elektronická alternatíva, bola využitá práve elektronická cesta oznamovania.

K čl. XII

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením pojmu “elektronická úradná komunikácia”.

K čl. XIII

Z dôvodu rozsahu zmien sa navrhuje splnomocniť predsedu NR SR na vydanie úplného znenia.

K čl. XIV

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2015, s výnimkou ustanovení o vytváraní podania cez

prístupové body, registri elektronických plnomocenstiev, evidencii konverzií, platbe poplatkov a o autentifikačných certifikátoch, ktoré sa z dôvodu potreby času na ich zavedenie navrhujú s odloženými účinnosťami, v nadväznosti na potrebu implementácie jednotlivých riešení.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

21

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výk onu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) predstavuje nástroj na legislatívne zabezpečenie Národného projektu Elektronické služby centrálneho elektronického prie činka, ktorý sa realizuje v súlade s koncepciou vybudovania centrálneho elektronického priečinka, ktorú schválila vlá da Slovenskej republiky v roku 2008 uznesením č. 39/2008, a ktorou reagovala na odporúčanie č. 33 Európskej hospodárskej komisie OSN pre uľahč ovanie obchodu a elektronick é obchodovanie (UN/CEFACT), s cieľom zavedenia jednoduchého, transparentného a efektívneho procesu pre globálne obchodovanie. Projekt Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačné ho programu Informatizácia spoločnosti - OPIS. Práce na realizácii projektu sa začali v priebehu roka 2010 a návrh uvedeného zá kona by mal zabezpečiť plnohodnotné uplatňovanie a využívanie informačného systému v praxi.

Návrh zákona nadväzuje na skôr prijaté všeobecne záväzné právne predpisy pre oblasť elektronickej komunikácie, ktorými sú najmä zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a zákon č. 275/2006 Z. z. o informa čných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy spolu vytvárajú legislatívne predpoklady pre ukončenie projektu a uvedenie informačné ho systému Centrálny elektronický priečinok do produkčnej prevádzky, čím sa umožní elektronizácia služieb v medzinárodnom obchode a integrácia informačného systému Centrálny elektronický priečinok v rá mci relevantných informačných systémov používaných orgánmi verejnej moci na výkon ich pôsobnosti. Projekt prispieva k plneniu cieľov rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č . 70/2008/ES o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme.

Používateľské rozhranie informačného systému Centrálny elektronický priečinok, pomocou ktorého môžu vzájomne komunikovať fyzické osoby a právnické osoby a orgány verejnej moci, bude poskytovaný bezodplatne, v dôsledku čoho sa nepredpokladajú žiadne zvýšené náklady na komunikáciu zúčastnených subjektov. V súvislosti s výkonom funkcie prevádzkovateľa informač ného systému Centrálny elektronický priečinok sa na strane Finančného riaditeľstva SR nepočíta s vytvorením osobitného nového útvaru, v dôsledku čoho nevzniknú žiadne zvýšené nároky na rozpočet.

Prínosom informačného systému Centrálny elektronický priečinok pre fyzické osoby a právnické osoby bude zníženie nákladov vďaka elektronizácii podaní v zahrani čnom obchode, zníženie časových strát a administratívnej záťaže. Nezanedbateľným pozitívom bude aj získanie okamžite dostupného prehľadu, v elektronickej forme, o aktuálnom stave všetkých podan í realizovaných prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok.

Doplnením § 60 ods. 10 zákona o e-Governmente sa vytvorí možnosť aktivácie zriadenej elektronickej schránky pre právnickú osobu ešte pred uplynutím prechodného obdobia ustanoveného v predmetnom ustanovení, čím sa vytvorí legislatívny predpoklad pre elektronickú komuniká ciu prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok od 1. 10. 2014.

V záujme vytvoriť pre právnické osoby dostatočný časový priestor na požiadanie o aktiváciu elektronických schránok pred spustením informačného systému Centrálny elektronický priečinok do produkčnej prevádzky, sa účinnosť zákona navrhuje dňom vyhlásenia, okrem čl. I a čl. II bodov 1 až 6, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z ákon o e-Governmente)

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

PozitívneŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

- dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V rámci projektu Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka budú pre používateľov na strane orgánov verejnej moci dodané softvérové nástroje, prostredníctvom ktorých budú vedieť využívať služ by informačného systému Centrálny elektronický priečinok a bezproblémovo aplikovať ustanovenia zákona o správe, prevádzke a používaní informačn ého systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Žiadne iné špecializované softvérové alebo hardvérové komponenty nie sú pre využívanie informačného systému Centrá lny elektronický priečinok vyžadované. Avš ak predpokladom pre využívanie softvérového nástroja centrálneho elektronického priečinka je, že príslu šný orgán verejnej moci má k dispozícii základné IT vybavenie, t. z. PC, internetové pripojenie, ná stroj pre vytváranie ZEP, kvalifikovaný certifikát.

V rámci projektu Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka je jednotlivým orgánom verejnej moci, do pôsobnosti ktorých patria agendy verejnej správy sú visiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru dodávaných 290 ks PC a 290 ks displejov.

Projekt Elektronické služby centrálneho elektronick ého priečinka je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti – OPIS. Ukončenie projektu a uvedenie informačného systé mu Centrálny elektronický priečinok do produkčnej prevádzky je kryté v rámci schválených rozpočtových limitov a nezakladá zvýšené nároky na prostriedky rozpočtu verejnej správy.

V budúcnosti sa dá predpokladať negatívny vplyv na verejné financie, ktorý súvisí s údržbou a prevádzkou informačného systému ako takého. Uvedený negatívny vplyv vychádza z potreby podpory informačn ého systému CEP (supportnou zmluvou). V súčasnosti nie je možné tento vplyv bližšie kvantifikovať, ale dá sa predpokladať, že bude predstavovať od 12 do 18 percent z obstarávacej ceny informačného systému CEP vychádzajúcej zo zmluvy č. Z2111012001701 pre projekt Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka. Tento vplyv bude krytý v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly Ministerstva financií SR.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno. Zavedením IS CEP ako výstupu realizované ho projektu ES CEP bude k dispozícii 28 nových elektronických služieb verejnej správy s úrovňou poskytovania 4.

Informovanie sa o podmienkach realizácie zahranič noobchodnej transakcie

Služba poskytne informácie o podmienkach realizácie zahranič noobchodnej transakcie (dovoz, vývoz, tranzit, ďalej len 'ZOT'). Informácie o podmienkach realizácie ZOT budú zahà ňať: informácie o opatreniach týkajúcich sa danej ZOT z TARIC SK, zoznam potrebných obchodných, prepravných dokumentov, licencie a spôsob ich získania (kto vydáva licenciu, za akých podmienok je licencia vydaná (napr. väzba na inú licenciu, správny poplatok, parametre platby, lehoty, príslušné formuláre, a tak ďalej)). Tieto informácie budú sprístupnené IS CEP voľne bez potreby registrácie používateľa. Služba bude súčasťou informačn ého procesu a zabezpečí prepojenie portálu CEP s informačnými portálmi o podmienkach ZOT ďalších krajín E Ú. Služba bude napĺňať naše smerovanie k vybudovaniu EU Customs Information Portal podľa plánu MASP (Electronic Customs Multi-Annual Strategic Plan).

Podanie požiadavky na založenie prípadu ZOT

Na základe atribútov a podmienok pre realizáciu ZOT služba umožní založiť prípad ZOT (vytvoriť virtuálny adresár dokumentov ZOT) v IS CEP, v ktorom budú uvedené všetky potrebné informácie, formuláre a dokumenty, na základe ktorých získa používateľ licencie nevyhnutné pre uskutočnenie ZOT. Ku každému prípadu bude vytvorený priestor (úložisko), v ktorom budú vo forme referencií ukladané informácie o existujúcich a priebežne získavaných licenciách. Služba bude súčasť ou procesu plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Informovanie sa o plnení podmienok pre realizáciu zahraničnoobchodnej transakcie

Služba vyhodnotí podmienky pre realizáciu ZOT a identifikuje licencie potrebné na realizáciu ZOT. Porovná zoznam požadovaných licencií s licenciami, ktoré sú uložené v úložisku dokumentov. Služba identifikuje chýbajúce licencie, navrhne spôsob a postupnosť ich získania od príslušných orgánov štátnej správy. Služba je súčasťou procesu plnenia podmienok pre realizáciu ZOT a plní pre používateľa kontrolnú funkciu.

Vytvorenie žiadosti na získanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodných transakcií

Služba umožní vytvorenie žiadostí pre vydanie licencií, ktoré sú potrebné pre realizáciu ZOT.

Pre tvorbu žiadostí poskytne služba príslušný elektronický formulár. K žiadostiam umožní pripojiť elektronické dokumenty, ktoré má používateľ uložené vo svojom úložisku dokumentov alebo umožní vykonať nahratie nového elektronického dokumentu.

Pre licencie, ktorých vydanie je podmienené existenciou iných licencií, a používateľ ich nemá k dispozícii, systém ich zahrnie do skupiny žiadostí. Služba umožní ukladať pripravené žiadosti a vytvárať predvyplnené žiadosti o vydanie licencií. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Podanie žiadosti o vydanie licencie pre realizáciu zahranič noobchodnej transakcie

Služba umožní elektronické podanie žiadosti o vydanie požadovanej licencie. Služba odošle žiadosť príslušnému orgánu štátnej správy pričom využije elektronickú službu orgánu štátnej správy, ÚPVS alebo využije integrovanú elektronick ú podateľňu IS CEP. Služba potvrdí podanie žiadosti o vydanie licencie.

Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Zmena licencie pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba umožní používateľovi požiadať o realizáciu zmeny vydanej licencie:

-prevod práv licencie,

-predĺženie licencie,

-zmena parametrov licencie,

-zrušenie licencie.

Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu o vydaní licencie

Služba umožní používateľovi reagovať na rozhodnutie o vydaní licencie a odvolať sa resp. podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu. Služ ba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Získanie parametrov správneho poplatku pre získanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodnej transakcie

Služba priamo určí parametre správneho poplatku viazaného k vydaniu príslušnej licencie, v prípadoch keď nie je pre ich určenie potrebná interakcia orgá nu štátnej správy. Ak parametre platby vie určiť len príslušný orgán štátnej správy respektíve ním prevádzkovaný IS, služba sprostredkuje tieto informácie používateľovi IS. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Podanie úhrady správneho poplatku pre získanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodnej transakcie

Služba umožní vykonať úhradu správneho resp. iného poplatku podmieňujúceho vydanie licencie volaním služieb platobného modulu ÚPVS a zabezpečí registráciu tejto úhrady v IS CEP. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT:

Informovanie sa o stave konania pre zahraničnoobchodnú transakciu

Služba poskytne informáciu o aktuálnom stave spracovania žiadosti o vydanie licencie respektíve colného vyhlásenia. Služba podporuje procesy plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Vytvorenie colného vyhlásenia s prílohami

Služba umožní vytvorenie colného vyhlásenia s príslušnými prílohami, ktoré tvoria licencie vydané inými správnymi orgánmi a obchodný mi dokumentmi. Služba poskytne príslušný formulár. Služba umožní ukladať rozpracované colné vyhlásenia a vytvárať predvyplnené vzorové colné vyhlásenia.

Služba podporuje procesy realizácie ZOT.

Podanie colného vyhlásenia s prílohami

Služba umožní podanie colného vyhlásenia aj s príslušnými prílohami. Colné vyhlásenie bude podané príslušnému colnému úradu. Služ ba poskytne informáciu o obdàžaní podania príslušným colným úradom. Služba podporuje procesy realizá cie ZOT. Služba bude napĺňať naše smerovanie k SEAP (Single Electronic Access Points) podľa plánu MASP.

Zmena colného vyhlásenia

Služba umožní používateľovi zmeniť podané colné vyhlásenie, ak to vyžaduje proces colného konania, alebo vzniknutá situácia: podanie opravného colného vyhlásenia,

zrušenie colného vyhlásenia. Služba podporuje procesy realizácie ZOT.

Podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu v colnom konaní

Služba umožní používateľovi reagovať na rozhodnutie v colnom konaní a odvolať sa resp. podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu. Služ ba podporuje proces realizácie ZOT.

Informovanie sa o vydaných licenciách pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba poskytne informácie súvisiace s vydanou licenciou. Služba poskytne tieto informácie držiteľovi licencie, vydávajúcemu správnemu orgánu a colným org ánom v rozsahu im prislúchajúcim. Služba poskytne sadu výberových kritérií pre vyhľadávanie požadovanej licencie alebo množiny licencií. Služba patrí medzi všeobecné služby.

Získanie overenia platnosti vydaných licencií pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba umožní príslušnému správnemu orgánu, na základe nastavenia parametrov priradených k vydanej licencii, automatizovať sledovanie dodržan ia plnenia podmienok platných pre držiteľov licencií. Služba patrí medzi všeobecné služby pre povinné osoby.

Podanie digitalizovaných podporných dokumentov do systému CEP

Služba poskytne nástroj pre digitalizáciu papierových dokumentov a ich následný upload a uloženie do úložiska dokumentov. Následne je možné tieto dokumenty priraďovať k príslušným prípadom ZOT, ako prílohy k žiadostiam o vydanie licencie alebo colným vyhlá seniam. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Získanie informácií o platbách z platobného modulu ÚPVS pre procesy IS CEP

Služba poskytne správnemu orgánu informáciu o platbe získanú od platobného modulu ÚPVS a umožní ich automatické alebo manuálne priradenie k prísluš nej žiadosti o vydanie licencie.

Získanie obsahu číselníka z informačného systému CEP

Služba sprístupní vybrané číselníky pre iné informačné systémy verejnej správy a verejnosť pomocou prezentačného rozhrania alebo webovej služ ba.

IS CEP poskytne prostriedky pre správu potrebných číselníkov.

Získanie štatistických prehľadov o zahraničnoobchodných transakciách

Služba poskytne prostriedky na tvorbu používateľsky definovateľných štatistických prehľadov z údajovej základne IS CEP. Služba zároveň zabezpečí transport údajov pre potreby štatistiky. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Podanie žiadosti o registráciu v informačnom systéme IS CEP

Služba poskytne prostriedky pre registráciu nových používateľov IS CEP zo strany obchodníkov na základe interakcie s modulom IAM ÚPVS. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Podanie dokumentov do informačného systému CEP cez elektronickú podateľňu

Služba poskytne prostriedky elektronickej podateľne pre tie orgány štátnej správy, ktoré využívajú služby IS CEP a nemajú implementovanú vlastnú elektronickú podateľňu. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Podanie hodnotenia spokojnosti obchodníkom

Služba poskytne prostriedky pre hodnotenie spokojnosti používateľov systému a tieto sprístupní správcovi a prevádzkovateľovi systému.

Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Overenie podania žiadosti o licenciu pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba poskytne správnemu orgánu možnosť získať informácie (aktuálnosť iných licencií alebo splnenie podmienok v inom úseku správy) viažuce sa k podaniu žiadosti o vydanie licencie potrebnej k realizácii ZOT, respektíve k colnému vyhláseniu. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Vydanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodných transakcií

Služba umožní správnemu orgánu vykonať vydanie licencie na základe žiadosti podanej prostredníctvom IS CEP. Doručenie vydanej licencie služba zabezpečí prostredníctvom modulu elektronického doručovania ÚPVS. Služba podporuje procesy plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Vydanie rozhodnutia v colnom konaní

Služba zabezpečí doručenie vydaného rozhodnutia v colnom konaní, ktoré vydá príslušný colný úrad na základe podania vykonaného prostrední ctvom služby 'Podanie colného vyhlásenia s prílohami'. Služba poskytne možnosť zvolenia služby umož ňujúcej vykonať úhradu colného dlhu, ak je tak určené v rozhodnutí. Služba podporuje procesy realizácie ZOT.

Vydanie informácií z colného konania pre iné orgány štátnej správy

Služba poskytne prostriedky pre zaznamenanie vybraných informácií k príslušnej vydanej licencii po vydaní rozhodnutia v colnom konaní. Tieto informácie sa poskytn ú príslušným správnym orgánom, ktoré ich využívajú pri správe vydaných licencií. Služ ba podporuje následné procesy po colnom konaní.

Poskytnutie relevantných informácií produkčným informačným systémom colnej správy a iným IS VS

Služba poskytne informácie o vydaných licenciách a informácie zo systému správy opatrení o IS CEP o licenčných opatreniach, národný ch opatreniach a opatreniach EÚ vzťahujúcich sa na dovoz, vývoz a tranzit vybraného tovaru. Služba patrí medzi vš eobecné služby IS CEP a zabezpečuje jeho základnú procesnú a aplikačnú integráciu.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno. Zavedením IS CEP sa vytvárajú podmienky pre sémantickú interoperabilitu pre informácie o licenciách (resp. iných povoleniach) vydaných prostredníctvom IS CEP. Tieto informácie sú dostupné iným informačný m systémom prostredníctvom elektronických služieb zavádzaného IS CEP.

V prípade využívaných informácií je pre zavádzaný IS CEP sémantická interoperabilita zabezpečená integráciou so základnými registrami (napr. RFO – využ itie referenčných údajov o fyzických osobách) a so spoločnými modulmi ÚPVS (napr. autentifikácia používateľa).¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Áno. Publikovaním výstupov projektu ES CEP využitých pri školeniach š koliteľov v e-learningovom prostredí finančnej správy a sprístupnením používateľom IS CEP.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno. Zavedenie projektu IS CEP je predpokladom efektívnejšej komunikácie medzi orgánmi štátnej správy navzájom ako aj medzi podnikateľom/občanom a orgánom štátnej správy. Výstupy projektu sú poskytované plo šne na celom území Slovenskej republiky. Elektronizácia služieb podporuje princíp nediskriminácie a rovnosti príležitostí pre všetkých občanov SR bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, etnický pôvod č i zdravotný stav a zároveň zabezpečuje vyššiu prístupnosť služieb pre obyvateľov s obmedzenou mobilitou a orientáciou nakoľko odstraňuje nevyhnutnosť fyzického kontaktu s príslušnými orgánmi š tátnej správy a nutnosť dopravy do sídla týchto inštitúcií. Elektronizácia služieb má pozitívny prí nos z pohľadu marginalizovaných rómskych komunít a to v smere eliminácie možnej diskriminácie rómskych komunít.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno, zavádza sa IS CEP, ktorý umožňuje všetkým stranám zapojeným v medzinárodnom obchode a preprave tovaru podať a vybaviť štandardizované informácie a dokumenty v jedinom vstupnom bode, a splniť tak všetky požiadavky súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým slu žbám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno. Zavedením IS CEP ako špecializovaného portálu budú sprístupnené nové elektronické služby, pričom je zabezpečená integrácia k ústrednému portálu verejnej správy (napr. využitím autentifikácie používateľa, doručovaním do elektronických schránok a sprí stupnením ich obsahu aj v prostredí IS CEP, realizáciou úhrad správnych poplatkov prostredníctvom modulu elektronických platieb).6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, pri vytvorení IS CEP bola zohľadnená technická interoperabilita v zmysle platného výnosu o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente)

s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vý voze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

3. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

primárnom

- čl. 3, 33, 114 a čl. 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):

Žiadne.

sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

- Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008).

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na implementáciu rozhodnutia č. 70/2008/ES: bezpredmetné.

b) Lehota určená na predloženie návrhu zá kona na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,

Slovenská obchodná a priemyselná komora,

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,

II. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet a pôsobnosť úpravy tak, aby bolo zrejmé na aký účel a akým spôsobom sa informačný systém Centrálny elektronický priečinok bude používať a pre ktoré subjekty je primárne určený. Vzhľadom na skutočnosť, že o dani z pridanej hodnoty, resp. o spotrebných daniach sa pri dovoze rozhoduje v colnom konaní, sa na účely tohto zákona predpismi upravujúcimi dovoz, vývoz a tranzit tovaru rozumej ú okrem colných predpisov aj predpisy upravujúce predmetné dane ( ďalej len 'predpisy upravujúce dovoz, vývoz a tranzit tovaru').

Informačný systém Centrálny elektronický prieč inok predstavuje technický prostriedok na realizáciu elektronickej komunikácie medzi fyzickými osobami alebo právnickými osobami a orgánmi verejnej moci, ktoré majú v informačnom systéme Centrálny elektronický prie činok implementované svoje procesy. Pod implementáciou procesov sa rozumie jeden alebo viacero elektronických formulárov, ktorých vyplnenie a odoslanie je možné v prostredí informačného systému Centrálny elektronický priečinok, a medzi ktorými sú presne zadefinované vzťahy. Tieto formuláre sú dostupné podľa ich účelu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá realizuje zahraničnoobchodnú operáciu alebo orgánu verejnej moci. Fyzická osoba alebo právnická osoba aj orgán verejnej moci majú k dispozícii používateľské rozhranie (portál) na vyhľadanie príslušn ého formulára, jeho vyplnenie a odoslanie druhej strane. Zároveň prostredníctvom tohto prostredia môže používateľ čítať prijaté formuláre a reagovať na ne na základe definovaných vzťahov formulá rov.

K § 2

Definuje sa informačný systém Centrálny elektronický prieč inok ako prístupové miesto pre poskytovanie elektronických služieb pre komunikáciu medzi fyzickými, právnickými osobami a príslušnými orgánmi verejnej moci, do ktorých pôsobnosti patria úlohy verejnej správy súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj medzi príslušnými orgánmi verejnej moci navzájom. Elektronické služby sa budú poskytovať v rozsahu procesov, ktoré vyplývajú z predpisov upravujúcich dovoz, vývoz a tranzit tovaru a boli do informačného systému zapracované. Proces je v zmysle uvedené ho ustanovenia potrebné chápať všeobecne ako určitý postup, ktorý sa začína na základe relevantnej skutočnosti a smeruje k dosiahnutiu zamýšľaného, prá vom upraveného a predvídaného cieľa. Elektronické služby informačného systému Centrálny elektronický priečinok budú poskytované len na tie procesy, ktorých zoznam bude zverejnený na webovom sídle informačného systému Centrálny elektronický priečinok.

K § 3

Ustanovuje sa, ktorým orgánom verejnej moci a akým spô sobom bude informačný systém Centrálny elektronický priečinok spravovaný a prevádzkovaný.

Na povinnosti správcu a prevádzkovateľa sa vzť ahuje zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorší ch predpisov. Zámer prevádzkovateľa na vykonanie činností súvisiacich s vytváraním a rozvojom informačného systému sa predkladá správcovi, ktorý na realizáciu takýchto činností vydáva písomný súhlas.

Navrhuje sa, aby bol realizáciou niektorých povinností správcu ex lege poverený prevádzkovateľ. Rozsah elektronických služieb informačného systému Centrálny elektronický priečinok bol vymedzený zoznamom procesov, ktorý bude prevádzkovateľ informačného systému priebežne udržiavať na webovom sídle informačného systému.

Informačný systém Centrálny elektronický priečinok ako súč asť e-Governmentu bude plniť funkciu špecializovaného portálu, na ktorý môžu byť v prípade potreby a súhlasu správcu integrované iné informačné systémy orgánov verejnej moci tak pre oblasť procesov elektronickej komunikácie, ako aj na účely integrácie údajov a prepojenia na databázy iných orgánov verejnej moci.

K § 4

Na elektronickú komunikáciu prostredníctvom centrálneho elektronického priečinka sa v plnom rozsahu uplatnia podmienky ustanovené v zákone o e-Governmente. Cieľom návrhu zákona nie je regulovať elektronickú komuniká ciu ako takú, ale len elektronickú komunikáciu prostredn íctvom uvedeného informačného systému. To znamená, že fyzická osoba, resp. právnická osoba bude na elektronickú komunikáciu bezodplatne využívať informačný syst ém Centrálny elektronický priečinok, a to v rozsahu zapracovaných a zverejnených procesov.

Elektronické podanie podané orgánu verejnej moci prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok, musí byť v tomto prostredí spracované, a rovnakým spôsobom musí byť žiadateľovi doručený výsledok podania. Vo vzťahu k elektronickému doručovaniu sa uplatnia pravidlá doručovania do elektronickej schránky podľa z ákona o e-Governmente.

V tejto časti sa tiež ustanovujú prípady, keď sa centrá lny elektronický priečinok nepoužije, a to vtedy, ak by predmetom elektronickej komunikácie mali byť utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností alebo citlivé informácie podľa § 3 ods. 14 a 15 z ákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Správca v spolupráci s prevádzkovateľ om vypracuje usmernenie týkajúce sa technických podmienok a spôsobu použitia informačného systému Centrálny elektronický priečinok, ktoré musí zodpovedať požiadavkám podľa osobitných predpisov, a toto usmernenie zverejní na webovom sídle informačného systému Centrálny elektronický priečinok.

K § 5

Ustanovuje sa okruh povinných osôb, do pôsobnosti ktorý ch patria agendy verejnej správy súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Na zabezpečenie funkcionality informačného systému Centrálny elektronický priečinok sú potrebné informácie o opatreniach na dovoz, vývoz a tranzit tovaru. Veľká časť opatrení je aplikáciou prá vnych predpisov, na základe ktorých konajú povinné osoby, ktoré budú elektronicky komunikovať prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok. Tieto opatrenia a spôsob ich apliká cie budú do informačného systému Centrálny elektronický priečinok zadávané špecializovaným útvarom prevádzkovateľa (Finančného riaditeľstva SR). Aby tieto opatrenia boli v systéme implementované v čas a správne, je potrebné, aby povinné osoby informovali špecializovaný útvar finančnej správy o legislatí vnych a nelegislatívnych zmenách a spôsobe ich aplikácie, potvrdzovali správnosť ich implementácie, sprostredková vali, alebo priamo vykonávali zverejňovanie elektronických formulárov a poskytovali ďalšiu súčinnosť správcovi a prevádzkovateľovi informačného systému Centrá lny elektronický priečinok.

Ustanovujú sa tiež podrobnosti poskytovania údajov a pravidiel povinnými osobami a to tak na účely vytvárania a spravovania elektronických formulárov, ako aj na účely poskytovania služ ieb elektronickej komunikácie.

Zavedenie informačného systému Centrálny elektronický prie činok do produkčnej prevádzky vytvorí podmienky na to, aby podania v prípadoch súvisiacich s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru podané fyzickou osobou alebo právnickou osobou elektronicky prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok boli vybavované rýchlejšie, hospodárnejšie a efektívnejšie (bez dodatočných n árokov na rozpočtové prostriedky na strane povinných osôb). Na tento účel by v prípade potreby malo na strane povinných osôb dôjsť k úprave v súčasnosti zavedených interných postupov vrátane tý ch, ktoré sú realizované elektronicky prostredníctvom iného informačného systému.

K § 6

Ustanovuje sa zodpovednosť orgánov verejnej moci, ktoré sú povinnými osobami podľa § 5 ods. 1, za škodu, ktorá vznikne z dôvodu nesplnenia povinnosti vyplývajúcej im z § 5 ods. 2.

K § 7

V informačnom systéme Centrálny elektronický prie činok budú spracúvané aj údaje, ktoré sú osobnými údajmi a v takom prípade sa na zabezpečenie ich ochrany použije zákon o ochrane osobných údajov spolu s predpismi upravujúcimi dovoz, vývoz a tranzit tovaru.

K § 8

V rámci prechodných ustanovení sa určuje postup pre prípad, že v čase nadobudnutia účinnosti zákona o informačnom systéme Centrálny elektronický prieč inok nebudú funkčné všetky povinné moduly ústredného portálu verejnej správy podľa zákona o e-Governmente. Preto je potrebné upraviť dočasný postup pre sprístupňovanie a ukončovanie platnosti elektronických formulárov v informačnom systéme Centrálny elektronický priečinok namiesto modulu elektronických formulárov ústredného portá lu verejnej správy, a to až do doby jeho plnej funkč nosti.

Z dôvodu zabezpečenia kontinuity v používaní elektronických formulárov platných pred vytvorením modulu elektronických formulárov budú tieto bezprostredne po vytvorení a uvedení do prevádzky uvedeného modulu prevádzkovateľom poskytnuté povinnej osobe na účely splnenia povinností ich zverejnenia podľa zákona o e-Governmente.

V navrhovanom znení odseku 4 je premietnutý nevyhnutný predpoklad riadnej a včasnej implementácie údajov a pravidiel do informačného systé mu, t. j. vytvorenie dostatočného časového priestoru od ich nahlásenia po požadovaný deň spustenia produkčnej prevádzky centrálneho elektronického priečinka vo vzťahu k výkonu verejnej moci, ktorej sa poskytnut é údaje a pravidlá týkajú. Ak táto podmienka nebude zo strany príslušnej osoby (orgánu verejnej moci) splnená, bez ohľadu na to či sa tak stane zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, je zrejmé, ž e funkcionalita centrálneho elektronického priečinka nebude (aspoň istý čas) korešpondovať s platným právnym stavom. Je preto potrebné legislatívne upraviť aj takéto situácie v rámci prechodného obdobia upraveného zákonom o e-Governmente. Vytvára sa tým pre prevádzkovateľa časový rámec nevyhnutný na implementáciu zmien v informačnom systéme, najdlhšie vš ak 6 mesiacov od poskytnutia údajov a pravidiel povinnou osobou.

Predmetné pravidlo však nič nemení na kategorickej povinnosti každej povinnej osoby poskytnúť prevádzkovateľovi príslušné údaje a pravidlá hneď po tom ako sú jej známe. V prípade poruš enia tejto povinnosti sa povinná osoba vystavuje nebezpečenstvu, že bude musieť znášať zodpovednosť za škodu ustanovenú v § 6.

V záujme zabezpečenia formálnej publicity skutočnosti, že informačný systém nemožno v aktuálnom čase použiť na elektronickú komunikáciu s orgá nmi verejnej moci, sa prevádzkovateľovi ustanovuje povinnosť zverejniť takúto informáciu na internete.

Èl. II

K bodu 1

Rovnako ako občiansky preukaz s elektronickým č ipom a bezpečnostným osobným kódom, aj doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom bude slúžiť ako autentifikačný prostriedok v elektronickej komunikácii podľa zákona č . 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Do elektronického čipu dokladu o pobyte s elektronickým čipom možno zap ísať všetky údaje v rozsahu a za podmienok určených predpismi upravujúcimi pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky a elektronický podpis.

K bodu 2

Vydanie dokladu o pobyte s elektronickým čipom a bezpeč nostným osobným kódom upravuje § 73 a 73a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Držiteľ elektronického dokladu o pobyte, ktorý plánuje využívať elektronické služby, môže požiadať o aktiváciu čipu, čiže si zvolí svoj bezpečnostný osobný kód - BOK. Kód slúž i na potvrdenie totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačnými systémami fyzických osôb a právnických osôb, a postupne aj s informačnými systémami verejnej sprá vy. Automaticky sa zablokuje po piatom nesprávnom zadaní, odblokovať ho bude možné len na policajnom útvare, rovnako ako keď držiteľ svoj bezpečnostný osobný kód zabudne.

Ak sa držiteľ rozhodol pre využívanie elektronických služieb a určil si svoj bezpečnostný osobný kód , pri preberaní nového dokladu s kontaktným čipom má možnosť požiadať pracovisko cudzineckej polície o vydanie kvalifikovaného certifikátu na tvorbu zaručeného elektronického podpisu (ZEP), táto možnosť platí kedykoľvek počas platnosti dokladu, nielen pri jeho vydaní na pracovisku.

K bodom 3 až 6

Legislatívno – technická zmena súvisiaca s bodmi 1 a 2.

K bodu 7

Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o e-Governmente) úrad vlády aktivuje elektronickú schránku právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky dňom nasledujúcom po dni, keď uplynie 18 mesiacov od jej zriadenia. Takto formulované prechodn é ustanovenie by mohlo byť neprekonateľnou prekážkou uplatňovania návrhu zákona o informačnom systéme Centrálny elektronický priečinok a prevádzky tohto informačného systému od zamýšľaného d átumu. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že elektronická schránka je určená na elektronickú komunikáciu (doručovanie elektronických dokumentov a zasielanie elektronických podaní) právnickej osoby s orgánmi verejnej moci sa navrhuje doplnenie predmetného ustanovenia zákona o e-Governmente tak, aby bolo aj počas prechodného obdobia možné zriadenú elektronickú schránku prá vnickej osoby aktivovať, ak o to požiada.

Èl. III

Deň nadobudnutia účinnosti zákona je navrhnutý s ohľadom na potrebu zabezpečiť, aby účinnosti nových ustanovení v č l. I predchádzalo obdobie, počas ktorého budú môcť právnické osoby a zapísané organizačné zložky požiadať úrad vlády o aktiváciu elektronickej schránky. Účinnosť ustanovení uvedený ch v čl. I je navrhnutá s prihliadnutím na predpokladané ukončenie Národného projektu Elektronické služby Centrálneho elektronického prie činka, ktorého cieľom, okrem iného, je vytvoriť informačný systém Centrálny elektronický priečinok, prostredníctvom ktorého sa budú zabezpečovať elektronické služby v medzinárodnom obchode a integr ácia informačného systému Centrálny elektronický priečinok v rámci relevantných informačných systémov pri výmene informácií.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu