Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. 208/2009 účinný od 01.06.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

16

D ôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. (ďalej iba 'zákon') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008, úloha č. 4.

Návrh zákona vytvára kvalitatívne vhodnejšie právne prostredie pre prioritné smerovanie realizácie štátnej kultúrnej politiky v oblasti ochrany pamiatkového fondu v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, vyplývajúceho z dokumentov Európskej komisie a smerníc a doporučení Euró pskeho parlamentu a Rady, osobitne po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok je súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranný ch i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastní ctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných št átnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Základné dôvody a ciele návrhu novely zákona spočívaj ú v potrebe odstránenia legislatívnych nedostatkov spojených s nepriamou novelizáciou tohto zákona, ktorá vznikla novelizáciou stavebného zákona, a uplatnením požiadaviek aplikačnej praxe. Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

Predložený návrh je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predmet predloženej úpravy

Predmetom navrhovanej novely zákona je predovšetkým:

·úprava rozhodovacích procesov orgánov štátnej správy na ú seku ochrany pamiatkového fondu

Rozširuje sa kompetencia Pamiatkového úradu SR o preskú mavanie záväzných stanovísk vydaných krajskými pamiatkovými úradmi, čím sa urýchli a zjednoduší následné konanie stavebného úradu. Dopĺňa sa a upravuje spôsob vyhlasovania ochranného pá sma, ktorý bol v praxi často problematický, dopĺňa sa aj obsah rozhodnutia o podmienky ochrany. Ako osobitné opatrenie na zabezpečenie ochrany a riadneho užívania nehnuteľných kultúrnych pamiatok sa uvádza mož nosť vyvlastnenia s uvedením dôvodov.

·úprava podmienok dokumentácie a nakladania s archeologickými nálezmi

Kompetencia rozhodovať o záchrannom archeologickom vý skume sa presúva na príslušné krajské pamiatkové úrady, zároveň sa pre zjednodušenie výkonu štátnej správy upúšťa od všeobecnej povinnosti predchádzajúceho vyjadrenia Archeologického ú stavu SAV. Vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho získavania archeologických nálezov najmä detekčnými zariadeniami sa zavádza zákaz ich neoprávnenej držby. Určujú sa nové kompetencie pri prevode správy a vlastníctva archeologických nálezov.

·úprava priestupkov a správnych deliktov na úseku ochrany pamiatkové ho fondu

Zvyšujú sa pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, pretož e doterajšie pokuty v aplikačnej praxi neboli dostatočné. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ukladá povinnosť orgánu štátneho dohľadu vec postúpiť na trestné konanie. Výšky pokút sa uvádzajú v eurách.

·presun kompetencie vyhlasovania, zmeny vyhlásenia a zrušenia vyhlásenia n árodných kultúrnych pamiatok

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní, zmene a zrušovaní vyhlá senia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky. Rozkladové konanie je pri vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok pomerne časté, je nepružné a časovo náročné. Odvolacím org ánom bude po presune kompetencie na Pamiatkový úrad SR vecne príslušná sekcia Ministerstva kultúry SR.

Doložka pre posudzovanie vplyvov

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie. Zvýšené nálezné v prípade archeologických nálezov bude zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prerozdelením súčasných finančných zdrojov. Všetky ostatné výdavky vyplývajúce z realizácie návrhu budú zabezpečené v rámci schválené ho limitu výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR na príslušný rozpočtový rok (napr. výdavky súvisiace s presunom niektorých kompetencií z Ministerstva kultúry SR na Pamiatkový úrad SR). Vzhľadom na novú kompetenciu Pamiatkového úradu SR pri nakladaní s hnuteľnými archeologickými nálezmi predpokladáme zvýšenie administratí vnej náročnosti. Predpokladáme aj pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu vzhľadom na navrhované zvýšenie pokút a možnos ť ich opakovaného ukladania.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľsk ej sféry a iných právnických osôb Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľsk ej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostrediePredkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosťPredkladaný materi ál nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Predkladaný materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

zlučiteľnosti návrhu z ákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení,

-v sekundárnom práve:

-Nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 zo dňa 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru ( Ú. v. ES L 395, 31.12.1992) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo dňa 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa vý borov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčšina) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992) v platnom znení,

-Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

Slovenská republika bola povinná Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993), v platnom znení transponovať do svojho prá vneho poriadku ku dňu vstupu do EÚ,

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia člensk ého štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993)

bola do právneho poriadku prebraná zákonom č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z. a zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

V § 1 ods. 1 sa predmet ú pravy spresňuje doplnením o archeologické nálezy a archeologické náleziská, z dôvodu, že zákon upravuje aj podmienky ich ochrany a prezentácie.

K bodu 2

V § 2 ods. 5 sa vypúšťa časové vymedzenie archeologických nálezov slovami 'až do novoveku', pretože v aplikačnej praxi sa výklad slov do novoveku chápal ako časové vymedzenie do roku 1526, čo je z hľadiska charakteru archeologických nálezov a ich ochrany nepostačujúce.

K bodu 3

Legislatívnotechnická úprava, ktorá vypúšťa všeobecný odkaz a k nemu prislúchajúcu poznámku pod čiarou na právny predpis.

K bodu 4

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 7 v s úvislosti s platnosťou zákona.

K bodu 5

V § 10 v ods. 2 sa za pí smeno d) vkladá nové písmeno e), ktorým sa rozširuje kompetencia Pamiatkového úradu SR o preskúmanie záväzných stanovísk vydaných krajskými pamiatkovými úradmi v prvom stupni. V súčasnosti je možn é preskúmať záväzné stanovisko podľa § 140b Stavebného zákona, čo môže spôsobiť vlastníkovi neefektívne vynaložené náklady na vypracovanie dokumentácie pre konanie stavebného úradu. V prípade preskúmania záväzného stanoviska druhostupňovým orgánom sa urýchli a zjednoduší následné konanie stavebného úradu.

K bodu 6

V § 10 ods. 2 písm. h) sa upravuje terminológia a poznámka pod čiarou v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach.

K bodu 7

V § 10 ods. 2 písm. j) sa ponecháva pôsobnosť Pamiatkového úradu SR v oblasti pamiatkového výskumu a reštaurovania bez viazania na ďalšie podmienky.

K bodu 8

V § 11 sa dopĺňa kompetencia krajských pamiatkových úradov vo vzťahu k archeologickým nálezom a archeologickým náleziskám, ktoré nie sú pamiatkovým fondom. Spresňujú sa kompetencie krajských pamiatkových úradov aj pri ochrane archeologických nálezov a nálezísk.

V § 11 ods. 2 pí sm. b) sa dopĺňa kompetencia krajského pamiatkového úradu schvaľovať zásady ochrany pamiatkového územia (ak ich vypracuje osoba oprávnená podľa § 35 ods.3) a poskytovať podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie aj pre príslušné orgány územnej samosprávy.

Zmena v § 11 ods. 2 písm. c) súvisí so zmenou orgánov miestnej štátnej správy, ktorá vyplynula zo zákona č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov.

V § 11 sa do ods. 2 vkladajú nové písmená e) a f). V § 11 ods. 2 písm. e) sa dopĺňa krajskému pamiatkovému úradu všeobecne uvedená kompetencia vydávať rozhodnutia a záväzné stanoviská, čo je bližšie upravené v ďalších paragrafoch zákona a určené zákonom č. 479/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 11 ods. 2 písm. f) sa dopĺňa krajskému pamiatkovému úradu povinnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy na úseku bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v súlade s príslušnými právnymi predpismi a poznámka pod čiarou s odkazom na príslušný zákon.

V § 12 sa spresňuj ú oprávnenia a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu, pričom sa rozširuje oprávnenie vstupovať aj na archeologické náleziská a nehnuteľnosti v pamiatkovom území pri vykonávaní štátneho dohľadu. Rozširuje sa oprávnenie vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho dohľadu, ako aj oprávnenie pou žiť technické prostriedky na zhotovenie dokumentácie. Explicitne sa uvádza oprávnenie vyhotoviť písomný záznam zo zistených skutočností z dôvodu, že na výkon štátneho dohľadu sa nevzťahujú v šeobecné predpisy o správnom konaní.

K bodu 9

V § 15 sa presúva kompetencia vyhlasovania národných kultúrnych pamiatok z Ministerstva kultúry SR na Pamiatkový úrad SR z dôvodu hospodárnosti konania. Aplikačná prax pri vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok v správnom konaní ministerstvom po prijatí zákona č . 49/2002 Z. z. svedčí o množstve riešených odvolaní rozkladom. Rozkladové konanie je nepružné, časovo a finančne náročné (rozkladová komisia je zložená z externých odborníkov). Odvolacím org ánom po presune kompetencie vyhlasovania národných kultúrnych pamiatok bude v zmysle organizačného poriadku ministerstva vecne príslušná sekcia.

V odseku 1 sa spresňuje vzhľadom na aplikačnú prax možnosť vyhlásiť za národn ú kultúrnu pamiatku aj súbor vecí. Úprava vyplýva z charakteru evidencie národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvoria v zmysle medzinárodných dohovorov nielen jednotlivé nehnuteľné objekty alebo hnuteľné predmety, ale aj ich súbory. V odseku 2 sa v súlade s presunom kompetencií pri vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok mení aj kompetencia na vypracovanie podkladov pričo m sa ponecháva možnosť vypracovať podklad aj orgánu, ktorý vedie správne konanie. V odseku 3 sa posilňuje kompetencia obce, ktorá je aj stavebným úradom. V odseku 4 p ísm. a) sa slovo 'ministerstvu' nahrádza slovami 'pamiatkovému úradu', čím sa mení oznamovacia povinnosť vlastníka v správnom konaní vo väzbe na presun kompetencií, a dopĺňa sa medzi povinnosti vlastníka veci navrhnutej na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku chrániť túto vec od doručenia oznámenia o začatí konania aj pred stratou a vývozom z územia Slovenskej republiky. V odseku 5 sa v súlade s predchádzajúcimi bodmi upravujú kompetencie orgánov na ochranu pamiatkového fondu.

K bodu 10

V § 18 ods. 2 sa záväzné stanovisko stavebného úradu k vyhlasovaniu ochranného pásma nahrádza stanoviskom obce, ktorý je zároveň aj stavebným úradom. Presunom kompetencií stavebných úradov na obce došlo v aplikačnej praxi pri vyhlasovaní ochranného pásma na základe záväzného stanoviska k obmedzeniu možnosti regulovania stavebnej a inej činnosti v okolí národnej kultú rnej pamiatky alebo pamiatkového územia vo verejnom záujme v súlade s medzinárodnými dohovormi. Dopĺňa sa obsah rozhodnutia o stanovenie podmienok ochrany, ktorými sú určené základné zásady pre usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia. Rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma s určenými podmienkami ochrany je dostatočný m podkladom pre jeho premietnutie do územnoplánovacej dokumentácie. Spresňuje sa forma doručovania v správnom konaní.

K bodu 11

V § 20 ods. 1 sa dopĺňa možnosť zmeniť ochranné pásmo vyhlásené podľa § 18 ods. 2. Aplikačná prax preukázala potrebu upraviť aj zrušenie ochranného pá sma, ak dôjde k zrušeniu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, ku ktorému sa ochranné pásmo viaže, v obdobnom konaní ako bolo vyhlásené. Aj keď ide zdanlivo o formá lne konanie, rozhodnutie vydané v správnom konaní nestráca platnosť automaticky spolu so zánikom predmetu ochrany. Zmena kompetencií vypracovať návrh súvisí so zmenou kompetencií v § 15.

K bodu 12

V § 20 ods. 3 sa premieta zmena kompetencií z § 15, pričom doplnenie návrhu o stanovisko Slovenskej akadémie vied je vypustené z dôvodu nadbytočnosti. Takéto stanovisko si správny org án môže obstarať v konaní podľa vlastnej úvahy aj bez uvedenia tejto možnosti v zákone.

K bodu 13

V § 22 odsek 4 sa dopĺňa nový bod d), ktorý upravuje spôsob evidencie ústredné ho zoznamu v prípade, ak je kultúrna pamiatka premiestnená do zbierok múzea alebo galérie.

K bodu 14

§ 22 ods. 5 sa zo znenia zákona vypúšťa ochrana údajov v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Cieľom je umožniť premietnutie situovania archeologických nálezísk do územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je základným ná strojom pre ich ochranu v procese územného a stavebného konania. Údaje o vlastníkoch kultúrnych pamiatok a umiestnení hnuteľných kultúrnych pamiatok ostávajú naďalej vyhradené len pre úradné účely z dôvodu ochrany cenných hnuteľností pred odcudzením alebo zneužitím informácií priekupníkmi, po prijatí zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však nie je potrebné uvádzať túto skutočnosť aj v zákone o ochrane pamiatkového fondu. Zároveň sa vypúšľťa aj poznámka pod čiarou 18 vzťahujúca sa k vypustenému odseku.

K bodu 15

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 19 v súvislosti s platnosťou zákona.

K bodu 16

V § 24 odsek 3 sa navrhuje zmena kompetencie rozhodovania o premiestnení nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky z druhostupňového orgánu štátnej správy na prvostupňový z dô vodu hospodárnosti konania. Rozhodnutie o premiestnení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky zvyčajne vyžaduje predchádzajúce dôkladné oboznámenie sa s miestnymi podmienkami vrátane obhliadok na mieste. S technický m stavom a miestnymi možnosťami a podmienkami je najlepšie oboznámený príslušný krajský pamiatkový úrad, ktorý v prvom stupni vykonáva štátnu správu.

K bodu 17

V § 24 odsek 4 sa presúva kompetencia rozhodnúť o primeranej náhrade na krajský pamiatkový úrad. Zmena logicky súvisí so zmenou kompetencie na rozhodnutie o premiestnení nehnuteľ nej národnej kultúrnej pamiatky podľa predchádzajúceho bodu.

K bodu 18

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 23 v súvislosti s platnosťou zákona.

K bodu 19

V § 28 ods. 2 sa menia písmená g) a h) z dôvodu zosúladenia terminológie s platný mi právnymi predpismi. Povinnosti vlastníka určené v bodoch g) a h) zostávajú nezmenné.

K bodu 20

V § 29 ods. 4 sa spresnila špecifikácia prípadov, v ktor ých vydáva príslušný krajský pamiatkový úrad stanovisko k územnoplánovacej dokumentácii územia. Vypú šťa sa povinnosť vyžiadať si ako podklad pre každé stanovisko odborné vyjadrenie Archeologick ého ústavu SAV ako nadbytočné, správny orgán si môže v prípade potreby vyžiadať takéto vyjdrenia ako podklad pre stanovisko podľa vlastnej úvahy.

K bodu 21

V § 30 odsek 3 sa prispôsobuje terminológia oddielu 5 stavebného zákona, pričom správny akt 'povolenie' sa nahrádza 'rozhodnutím', čím sa zosúlaďuje s terminológiou používanou v celom texte zá kona. Postavenie dotknutého orgánu v konaní stavebného úradu pri povoľovaní tohto typu zariadení v ochrannom pásme je nevyhnutné na regulovanie najmä veľkoplošnej reklamy a technických zariadení telekomunika čných veží ap.

K bodu 22

V § 30 odsek 4 sa 'Stanovisko' nahrádza 'Záväzným stanoviskom' čí m je zabezpečená lepšia ochrana verejného záujmu a uplatnenie § 140b stavebného zákona. Vypúšťa sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu na iné právne predpisy ako nadbytočné.

K bodu 23

V § 31 sa precizuje postup krajského pamiatkového úradu. Doterajšie znenie § 31 pripú šťalo rôzny výklad.

V ods. 1 je zdôraznená skutočnosť, že krajský pamiatkový úrad koná z vlastného podnetu. V prípade, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 zá kona, krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí aké opatrenia je povinný vlastník vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana národnej kultú rnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom.

Nový ods. 2 umožňuje v tomto konaní krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej dokumentácie, projektovej dokumentácie alebo iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie podľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie krajského pamiatkového úradu a príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného zákona o nariadení zabezpečovacích prác.

K bodu 24

Zmenou názvu piatej časti zákona sa odstraňuje nedôslednosť pôvodnej úpravy, ktorá nezohľadňovala obsah tejto časti zákona. § 32 v pôvodnom znení urč oval aj konanie pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré sa týka úpravy pozemku, úpravy existujúcej stavby alebo novej stavby v pamiatkovom území.

K bodu 25

V § 32 sa oproti pôvodnému zneniu precizujú ustanovenia o konaní krajského pamiatkov ého úradu a vlastníka pri obnove kultúrnej pamiatky a úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území. V ods. 2 sa dopĺňa kompetencia krajského pamiatkového úradu začať správne konanie vo verejnom záujme, v prípade, ak vlastník začal obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy. Pôvodné znenie odseku predpokladalo len konanie krajského pamiatkového úradu na návrh vlastníka kultúrnej pamiatky, nová ú prava umožňuje začať konanie aj v prípade nečinnosti vlastníka. V ods. 4 sa zmenou výrazu 'predpokladané práce' na 'navrhovaný zámer' zosúladilo znenie s ods. 2 a 3.

Zavedením legislatívnej skratky 'úprava nehnuteľnosti' v ods. 5 sa nahrádzajú doterajšie pojmy 'úprava nehnuteľnosti' a 'stavba na nehnuteľnosti', tak, aby používan é pojmy boli v súlade s občianskym zákonníkom a stavebným zákonom. Úpravou nehnuteľnosti sa takto rozumie úprava pozemku, existujúcej stavby ako aj pripravovaná nová stavba v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme.

V ods. 6 novela upravuje povinnosť vlastníka vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu k zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území tak, jako to bolo v pô vodnej dikcii zákona platného pred 1. novembrom 2005. Zmena záväzného stanoviska na rozhodnutie chráni záujmy vlastníka. Rozhodovanie krajského pamiatkového úradu vo fáze zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je osobitným konaním pred začatím stavebného konania a slúži predovšetkým pre vyjasnenie a posúdenie zámeru investora vo vzťahu k ochrane pamiatkového fondu, umožňuje vlastní kovi uplatniť svoje záujmy aj v odvolacom konaní bez povinnosti dopracovania dokumentácie vyhovujúcej požiadavkam rozhodovania v stavebnom konaní. Tento postup nie je uplatnen ý pre nehnuteľnosti v ochrannom pásme, kde ide o veľké množstvo podaní, čím sa zjednoduší a zrýchli výkon štátnej správy (v konaní o úprave nehnuteľnosti v ochrannom pá sme sa v novom ods. 11 ponecháva pre orgán ochrany pamiatkového fondu ako dostačujúce postavenie dotknutého orgánu v stavebnom konaní). Obdobne ako v ods. 2 sa dopĺňa kompetencia krajského pamiatkového úradu zača ť konanie z vlastného podnetu v prípade, že vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere. Obdobne ako v stavebnom zákone sa zaviedla vý zva na zastavenie nepovoleného konania stavebníka.

Úprava v ods. 6 a 7 priamo vyplýva zo zmien v odseku 5. Ide o zmenu záväzné ho stanoviska na rozhodnutie a vylúčenie rozhodovania o úprave nehnuteľnosti v ochrannom pásme podľa tohto odseku. Odsek 7 sa dopĺňa o oprávnenie krajského pamiatkového úradu v rozhodnutí určiť povinnosť zabezpečenia výskumov z dôvodu možných nálezov v nehnuteľnostiach, ktoré tvoria hodnoty pamiatkového územia.

V ods. 8 sa vypúšťa povinnosť vypracovania projektovej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme autorizovanými fyzickými osobami podľa osobitného predpisu. V ods. 9 sa v nadväznosti na predchádzaj úce odseky upúšťa od povinnosti prerokovať v priebehu spracovania projektovú dokumentáciu pre úpravu nehnuteľnosti v ochrannom pásme.

Ods. 10 presnejšie formuluje spôsob konania vlastníka a krajského pamiatkového úradu pri vydávaní záväzného stanoviska k prípravnej a projektovej dokumentácií stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Spresňuje sa, že postup krajského pamiatkového úradu o projektovej dokumentácií sa začína predložením projektovej dokumentácie vlastní kom.

Vložený nový ods. 11 určuje postup krajského pamiatkového úradu ako dotknutého orgánu podľa §140 b) stavebného zákona k úprave nehnuteľnosti v ochrannom pásme.

V ods. 12 sa pri vymenovaní konaní podľa stavebného zákona dopĺňa kolaudačné konanie, konanie o zmene v užívaní stavby, konanie o povolení terénnych úprav, prác a zariadení tak, aby boli v sú lade s ochranou záujmov podľa tohto zákona vo všetkých typoch konania podľa stavebného zákona. Pridaná poznámka odkazuje, že konanie sa môže dotýkať aj špecializovaných stavebných úradov. Stavebn ým úradom podľa tohto zákona sú všetky stavebné úrady podľa piatej časti stavebného zákona.

V ods. 13 sa precizuje postup krajského pamiatkového úradu v súvislosti s výkonom dohľadu dotknutého orgánu štátnej správy v priebehu obnovy národnej kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Zosúlaďuje sa terminológia s § 12 tohto zákona, pričom sa výraz 'pamiatkový dohľad' mení na štátny dohľad. Ak pri výkone dohľadu v priebehu obnovy krajsk ý pamiatkový úrad zistí také nedostatky, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty národnej kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia je povinný, rozhodnutím takéto práce zastaviť.

V ods. 14 sa zjednocuje postup pri odkrytí nálezu nielen pri obnove národnej kultúrnej pamiatky, ale aj pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území.

K bodu 26

V § 35 ods. 2 sa vykonávanie pamiatkového výskumu rozširuje aj o výskum jednotlivých nehnuteľností v pamiatkových územiach v súlade s § 32 ods. 8, čím sa presnejšie nap ĺňa definícia pamiatkového výskumu uvedená v ods. 1. Pamiatkový výskum v pamiatkových územiach sa vykonáva okrem urbanisticko-historického výskumu aj získavaním poznatkov o jednotlivý ch nehnuteľnostiach, ktoré nie sú osobitne chránené ako národné kultúrne pamiatky.

K bodu 27

V § 36 ods. 3 sa doplnila podmienka na získanie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu tak, aby osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 35 ods. 3 mohla garantovať odbornú činnosť len pre jednu právnickú osobu. Potrebu tejto podmienky preukázala aplikačná prax a záujem na skvalitnení archeologických výskumov.

K bodu 28

V § 37 ods. 3 sa presúva kompetencia rozhodovať o záchrannom výskume z pamiatkového úradu na krajský pamiatkový úrad a vypúšťa sa povinnosť vyžiadať si ako podklad pre rozhodnutie vyjadrenie Archeologického ústavu SAV. Rozhodovanie o záchrannom výskume ako osobitnom druhu pamiatkového výskumu prináleží v prvom stupni miestne príslušnému krajsk ému pamiatkovému úradu, ktorý sústreďuje informácie o pamiatkovom území. Vzhľadom na to, že evidenciu archeologických nálezísk vedie podľa § 41 ods. 2 aj pamiatkový úrad a podľa novej úpravy § 41 ods. 3 vo svojom územnom obvode aj krajský pamiatkový úrad, nie je nevyhnutné ako podklad každého rozhodnutia vyžadovať osobitné stanovisko Archeologického ústavu SAV. V prípade zvlášť zložitý ch záchranných výskumov si môže miestne príslušný krajský pamiatkový úrad obstarať podklady pre rozhodnutie podľa vlastnej úvahy. V prípade záchranných výskumov, ktoré presahujú územnú p ôsobnosť jedného krajského pamiatkového úradu (najmä líniové stavby) sa určí príslušnosť podľa § 7 správneho poriadku. V ods. 4 sa vypúšťa povinnosť vyžiadať si predchádzajú ce vyjadrenie Archeologického ústavu SAV k záchrannému archeologickému výskumu z rovnakého dôvodu ako v ods. 3.

K bodu 29

V § 39 ods. 3 sa vypúšťa veta o povinnosti vydať rozhodnutie o archeologickom výskume po predchádzajúcom vyjadrení archeologického ústavu z rovnakého dôvodu ako v bode 29.

K bodu 30

V § 39 ods. 5 je oproti pôvodnému zneniu rozšírená povinnosť nahlásiť krajskému pamiatkovému úradu vykonávanie všetkých pamiatkových výskumov tak, aby bol umožnen ý operatívny výkon štátneho dohľadu. S tým súvisí aj skrátená lehota na oznámenie začatia výskumu krajskému pamiatkovému úradu z patnástich dní na päť dní. Doplnená je povinnosť oznámiť v lehote piatich dní aj ukončenie výskumu z dôvodu počítania lehôt na odovzdanie výskumnej dokumentácie podľa § 39 ods. 9.

V § 39 ods. 6 sa rozšíril zákaz aj na neoprávnenú držbu hnuteľných archeologických nálezov vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho zí skavania archeologických nálezov najmä detekčnými zariadeniami a následného obchodovania s nimi spojeného s nelegálnym vývozom. V doterajšom znení zákona nebola pokrytá neoprávnená držba archeologick ých nálezov, čo neumožňovalo začať priestupkové alebo trestné konanie v prípade, že sa nepreukázala priama spojitosť držby s vykonávaním nepovolených výskumov a výkopov.

K bodu 31

V § 39 ods. 9 sa vypúšťa 60 dňová lehota na odovzdanie výskumnej dokumentácie. Aplikačná prax preukázala, že je účelné o lehote na odovzdanie výskumnej dokumentá cie rozhodovať individuálne s prihliadnutím na rozsah a dĺžku trvania výskumných prác. Rozširuje sa povinnosť vlastníka odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie dokumentácie z archeologického vý skumu aj archeologickému ústavu z dôvodu vedenia evidencie podľa § 41 ods. 1 zákona.

K bodu 32

V § 39 ods. 10 sa právnickej osobe oprávnenej na vykonávanie archeologického výskumu ukladá povinnosť chrániť archelogický nález od jeho objavenia počas výskumu až dovtedy, kým nezabezpečí odovzdanie hnuteľného nálezu múzeu alebo zbierkotvornej inštitúcií podľa § 40 ods. 8, ktoré bude zabezpečovať jeho ďalšiu ochranu podľa osobitných predpisov, resp. až do prevedenia vlastníctva alebo správy nehnuteľného nálezu podľ a § 40 ods. 9.

K bodu 33

V § 40 ods. 5 sa určuje za správcu archeologického ná lezu archeologický ústav alebo múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy, ak sa archeologický nález našiel nimi vykonávaným archeologickým výskumom. V ostatných prípadoch sa dopĺňa nová povinnosť vykonávať správu archeologických nálezov, ktoré sú majetkom štátu, pamiatkovému úradu v zastúpení krajským pamiatkovým úradom príslušným podľa územného obvodu nájdenia archeologického nálezu, a to od prijatia výskumnej dokumentácie až do odovzdania hnuteľného archeologického nálezu múzeu alebo zbierkotvornej inštitúcií podľa § 40 ods. 8 právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie archeologického výskumu resp. až do prevedenia vlastn íctva alebo správy nehnuteľného archeologického nálezu podľa § 40 ods. 9.

K bodu 34

V § 40 sa vkladajú nové ods. 7, 8 a 9.

V ods. 7 sa upravuje spô sob evidencie archeologických nálezov ako majetku štátu archeologickým ústavom, múzeom zriadeným ústredným orgánom štátnej správy a pamiatkov ým úradom.

V ods. 8 sa upravuje prevod vlastníctva alebo správy hnuteľných archeologických nálezov do zbierok múzea, ktoré je zriadené na odbornú správu zbierkových predmetov štátom alebo samosprávou. Vlastníctvo hnuteľných archeologických nálezov sa umožňuje previesť aj na Národnú banku Slovenska z dôvodu, že jej súčasťou je od roku 1994 Múzeum mincí a medailí v Kremnici, založené v roku 1890.

V ods. 9 sa upravuje nakladanie s nehnuteľnými nálezmi tak, aby bolo možné zabezpečiť ich prípadnú následnú ochranu a prezentáciu. Nehnuteľné archeologické nálezy sú súčasťou kultúrneho potenciálu územia, na ktorom sa nachádzajú. V prípade, ak sa nehnuteľný archeologický nález nachá dza na pozemku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, je účelné zabezpečiť starostlivosť o nález v súčinnosti s vlastníkom pozemku, čo je optimálne prevedením do jeho vlastn íctva. Bezodplatný prevod je odôvodnený povinnosťami vlastníka zaistiť starostlivosť o nález na vlastné náklady.

Upravuje sa číslovanie doteraj ších odsekov 7 a 8, ktoré sa označujú ako odseky 10 a 11.

K bodu 35

V § 40 ods. 11 sa upravuje výška nálezného, ako významný motivačný nástroj na z ískavanie archeologických nálezov z náhodných nálezov do vlastníctva štátu a zamedzeniu neoprávneného obchodovania s nimi.

K bodu 36

V § 40 sa dopĺňa nový ods. 12, ktorý rieši vzťah navrhovaných ustanovení o nakladaní s archeologickým nálezom k zákonu o správe majetku štátu.

K bodu 37

V § 41 ods. 3 sa z rovnakého dôvodu ako v § 22 ods. 5 vypúšťa osobitná ochrana údajov o archeologických náleziskách. Nové znenie definuje evidenciu archeologických nálezí sk vedenú pamiatkovým úradom podľa ods. 2 ako podklad pre výkon štátnej správy podľa tohto zákona v kontexte kompetenčných zmien, ktoré novela prináša na úseku archeológie. Krajský pamiatkový ú rad má na základe výpisu z tejto evidencie viesť evidenciu archeologických nálezísk vo svojom územnom obvode, rovnako ako vedie zoznam pamiatkového fondu vo svojom územnom obvode podľa § 22 ods. 7.

K bodu 38

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin. V § 42 sa do skutkových podstát priestupkov doplnili tie porušenia zákona, ktoré chýbali alebo sa upravili niektoré formulá cie. Napríklad po prijatí novely stavebného zákona v októbri roku 2005 orgány nemohli viesť priestupkové konanie za porušenie záväzných stanovísk. Doplnili a spresnili sa skutkové podstaty priestupkov s ohľ adom na predchádzajúce úpravy, ktoré novela rieši. V odseku 2 sa zvyšuje výška pokuty, pričom je možné ukladať ju aj opakovane, v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava. Horná hranica ulo ženej pokuty fyzickej osobe za priestupok v navrhnutom znení odráža závažnosť protiprávneho konania, čo je vyjadrené aj možnosťou pokutu zvýšiť až na dvojnásobok v prípade lokality svetového dedi čstva.

V § 43 sa zvyšuje horná hranica možnej uloženej pokuty za iné správne delikty pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi. Navrhuje sa možnosť uložiť pokutu aj opakovane, v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava. Výrazné zvýšenie hornej hranice pokút je reakciou na pribúdajúce prípady nezákonných asanácií kultúrnych pamiatok v súvislosti s realizáciou veľkých investičný ch zámerov. Pri posudzovaní výšky pokuty sa doplnil možný spôsob určenia škody zohľadňujúci špecifiká všetkých druhov kultúrnych pamiatok a poškodenia archeologických nálezísk.

K bodu 39

Nový § 43a dopĺňa postup orgánov ochrany pamiatkového fondu a štátneho dohľadu pri závažnom porušení povinností vlastníka kultúrnej pamiatky.

V prípade ohrozenia zachovania a riadneho užívania nehnuteľnej kultúrnej pamiatky uvá dza v odseku 1 tento účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, pričom znenie je v súlade s § 108 až 116 platného stavebné ho zákona, ako aj pripravovaným osobitným zákonom o vyvlastnení. Pripravovaný osobitný zákon o vyvlastňovaní, už neobsahuje žiadne osobitné účely vyvlastnenia – tie musia byť upravené v osobitn ých predpisoch.

Vyvlastnenie je v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastn íckeho práva možné vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu.

V prípade porušenia povinností vlastníka orgán ochrany pamiatkového fondu a štátneho dohľadu ukladá opatrenia v konaní o náprave podľa § 31 a udeľuje pokuty za priestupky a iné správne delikty podľa § 42 a 43 aj opakovane. Vyvlastnenie je krajným prostriedkom, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou, a ani pokuty a uložené opatrenia neboli účinné. Krajský pamiatkový úrad podáva návrh na vyvlastnenie príslušnému stavebnému úradu, ktorý vedie vyvlastňovavcie konanie podľa § 108 až 116 Stavebn ého zákona. Návrh na vyvlastnenie musí obsahovať povinné náležitosti podľa § 30 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebné ho zákona (okrem iného odôvodnenie návrhu, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie, návrh náhrady, účel, na ktorý sa vyvlastňuje). Vyvlastňovacie konanie sa vedie v prospech toho, kto zabezpečí ď alšie zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky.

Vyvlastňovacie konanie je možné podľa uvedeného postupu viesť len pre nehnuteľnosti – stavby a pozemky, preto sa navrhuje účinnosť len na nehnuteľné kultúrne pamiatky. Pre hnuteľné kultúrne pamiatky je postačujúci režim opatrení podľa § 31 ods. 4, keď krajský pamiatkový úrad v konaní o náprave rozhodne o prevzatí ohrozenej hnuiteľnej kultúrnej pamiatky do úschovy v odbornej inštitúcii bez toho, aby sa robil zásah do vlastníckeho práva (obmedzí sa užívanie hnuteľnej kultú rnej pamiatky do doby vykonania nápravy).

Orgánom štátneho dohľadu v odseku 2 ukladá povinnosť závažné poškodenia pamiatkového fondu s následkom trvalého poškodenia pamiatkových hodnôt, alebo znič enia veci samej odstúpiť na konanie podľa trestného poriadku. Ustanovenie nadväzuje na ustanovenia § 248 a 249 Trestného zákona, ktorý určuje trestné postihy za poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnych pamiatok a archeologických nálezísk.

K bodu 40

Zmena v § 44 ods. 1 vyplýva zo zosúladenia terminológie v zákone.

K bodu 41

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 39 v súvislosti s platnosťou zákonov.

K bodu 42

V § 44 ods. 4 sa stanovuje doručovanie verejnou vyhláškou v prípade väčšieho počtu účastníkov konania na všetky konania a celý proces správneho konania. Doteraj šia úprava, ktorá túto možnosť určila len v prípade oznámenia rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny a ochranného pásma, bola nedostatočná vecne aj formálne. Praktická apliká cia tohto ustanovenia umožní použitie doručenia verejnou vyhláškou aj pri oznámení o začatí správneho konania, miestneho zisťovania, odvolacom konan í, a p. Veľký počet účastníkov správneho konania sa predpokladá okrem vyhlasovania pamiatkovej zóny a ochranného pásma aj pri záchranný ch pamiatkových výskumoch, napríklad archeologických výskumoch pri líniových stavbách.

K bodu 43

Za § 44 sa dopĺňa nový § 44a, ktorým sa obmedzuje platnosť rozhodnutí a záväzných stanovísk vydaných podľa tohto zákona. Potreba obmedzenia platnosti súvisí s meniacim sa technickým stavom pamiatkové ho fondu, novými poznatkami o pamiatkovom fonde a korešponduje s obmedzenou platnosťou rozhodnutí podľa stavebného zákona.

K článku II

S ohľadom na legislatívny proces a potrebu legisvakančnej lehoty sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 14. januára 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu