Zákon o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 207/2009 účinný od 01.08.2021 do 29.03.2022

Platnosť od: 30.05.2009
Účinnosť od: 01.08.2021
Účinnosť do: 29.03.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kultúra, Colné právo, Umenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6JUD20DS6EUPPČL0

Zákon o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 207/2009 účinný od 01.08.2021 do 29.03.2022
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 207/2009 s účinnosťou od 01.08.2021 na základe 262/2021

Legislatívny proces k zákonu 262/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 262/2021, dátum vydania: 08.07.2021

 

8

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom čl. I návrhu zákona je zabezpečiť prvú časť implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/880“). Ďalej sa v čl. I návrhu zákona upravujú a dopĺňajú niektoré časti zákona č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 207/2009 Z. z.) vzhľadom na potreby aplikačnej praxe.

Návrhom zákona sa implementujú čl. 3 ods. 1 a čl. 11 nariadenia (EÚ) 2019/880 v časti upravujúcej povinnosť ustanoviť sankcie za porušenie čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880 sa zakazuje vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v časti A prílohy, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore so zákonmi a s inými právnymi predpismi uvedenej krajiny. Colné orgány a príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia v prípade pokusu o vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v prvom pododseku. Tieto opatrenia upravené v § 9a 9f návrhu zákona, ktoré určujú postup colných úradov a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prípade, ak je podozrenie, že pri vstupe predmetu kultúrnej hodnoty došlo k porušeniu nariadenia (EÚ) 2019/880. Postup spočíva v zadržaní predmetu kultúrnej hodnoty, jeho odbornom posúdení a následne vrátení osobe, ktorej bol zadržaný alebo zhabaní predmetu kultúrnej hodnoty v prospech Slovenskej republiky a jeho vrátení štátu pôvodu. Tento postup sa bude uplatňovať aj pri predmetoch kultúrnej hodnoty z krajín mimo colného územia Európskej únie, ktoré nie sú predmetom regulácie podľa nariadenia (EÚ) 2019/880, ale ich dovoz na územie Slovenskej republiky je zakázaný v zmysle § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. V súlade s čl. 11 nariadenia (EÚ) 2019/880 sa ustanovujú sankcie za porušenie čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880. Sankcia za tento priestupok, resp. správny delikt sa navrhuje až do 100 000 eur.

Okrem implementácie nariadenia (EÚ) 2019/880 sa návrhom zákona ďalej spresňuje, ktoré predmety kultúrnej hodnoty nemožno podľa § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. doviezť na územie Slovenskej republiky, zavádza sa definícia príležitostného predajcu, ustanovuje sa zákaz obchodovania s predmetmi kultúrnej hodnoty, ktoré boli nelegálne získané, dovezené na územie Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 207/2009 Z. z. alebo vstúpili na colné územie v rozpore s nariadením (EÚ) 2019/880 a rozširuje sa kontrolná právomoc colných úradov vo vzťahu k predmetom kultúrnej hodnoty, ktoré vstupujú na colné územie Európskej únie v zmysle nariadenia (EÚ) 2019/880. Taktiež sa ustanovujú sankcia za porušenie § 5 zákona č. 207/2009 Z. z., ktorá doposiaľ absentovala a sankcia za porušenie zákazu obchodovania podľa § 7b návrhu zákona.

9

V čl. II návrhu zákona sa ustanovujú výnimky z použitia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré súvisia s osobitnou úpravou navrhnutou v čl. I návrhu zákona.

Návrh zákona pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana, manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s inými zákonmi SR, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

10

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

december 2020 – január 2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

15. január 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

február 2021

2. Definícia problému

Podľa správy Európskej komisie (2019) je nezákonný obchod s predmetmi kultúrnej hodnoty nielen ohrozením kultúrneho dedičstva, ale výnosy z neho sa používajú aj na financovanie organizovaného zločinu, korupcie a ozbrojeného násilia. Hoci medzinárodní hráči (UNESCO, Svetová colná organizácia, Európska rada, Európska únia) prijali množstvo nástrojov na zamedzenie tejto nezákonnej činnosti, nedostatok spoľahlivých dát cezhraničného pohybu predmetov kultúrnej hodnoty znižuje efektivitu týchto opatrení. Štúdia tiež konštatuje presun nezákonného obchodu do online priestoru, najmä pri drobných predmetoch ako mince.

Z obmedzených dostupných zdrojov správa EK odhaduje, že európski predajcovia na území ročne predajú starožitnosti rôznej proveniencie v hodnote medzi 64 a 318 mil. eur a stredoveké mince v objeme 56 mil. eur. Zo zdokladovaných transakcií však nie je možné identifikovať, koľko predmetov bolo predaných nezákonne, napr. ide o falzifikáty, ukradnuté alebo stratené predmety. Nemecká štúdia (2019) na vzorke 6,000 predmetov kultúrnej hodnoty obchodovaných v Nemecku na základe expertných odhadov identifikovala 33 % ako falzifikáty. Z predmetov pochádzajúcich z konfliktných zón (Sýria, Irak) menej ako 10 % bolo možné identifikovať ako legálne predávaných, ostatné boli v tzv. "šedej zóne", kedy zákonnosť nie je z dokumentácie možné verifikovať.

Návrh nového zákona je primárne predkladaný na účely adaptácie národnej právnej úpravy na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“). Cieľom nariadenia je zvýšiť efektívnosť ochrany tovarov kultúrnej hodnoty zosúladením legislatívy na národnej úrovni.

Navrhovaný zákon predstavuje zatiaľ len čiastočnú implementáciu Nariadenia - prvú fázu adaptácie vnútroštátneho predpisu vo vzťahu na čl. 3 ods. 1 a čiastočne čl. 11 Nariadenia, kde je stanovená implementačná lehota do 28. decembra 2020. Na základe čl. 3 ods. 1 Nariadenia je zakázaný vstup kultúrnych hodnôt uvedených v časti A prílohy je na colné územie Európskej únie, ktoré opustili územie krajiny, v ktorej boli vytvorené alebo objavené, v rozpore s jej právnymi predpismi. Členské štáty povinné prijať opatrenia, ktoré sa uplatnia, ak bude uvedený zákaz porušený a dôjde k pokusu o nelegálny vstup kultúrneho statku. Preto návrh zákona stanovuje postup kompetentných orgánov Slovenskej republiky (Colný úrad a Ministerstvo kultúry), ktorý sa uplatní, ak by táto situácia nastala, a to od zadržania (potenciálneho) kultúrneho statku colným úradom, cez bezpečné uchovanie zadržaného predmetu príslušnou odbornou organizáciou (podľa typu predmetu napr. Národným múzeom, Slovenskou národnou knižnicou, Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky) a rozhodnutie Ministerstva kultúry o zabavení predmetu kultúrnej hodnoty, až po jeho vrátenie do krajiny jeho pôvodu.

11

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom je zabezpečenie implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty a zapracovanie niektorých poznatkov vyplývajúcich z požiadaviek z aplikačnej praxe doteraz platného znenia zákona č. 207/2009 Z. z. vo vzťahu k povinnostiam predajcov a príležitostných predajcov (nepodnikateľské subjekty) predmetov kultúrnej hodnoty, najmä stanovením odradzujúcich sankcií pri realizácií nelegálneho predaja predmetov kultúrnej hodnoty, najmä vo vzťahu k javu nelegálnej archeológie a obchodovaniu s nelegálnymi archeologickými nálezmi, bez ohľadu na to kto s nimi obchoduje, a bez ohľadu na pôvod, provenienciu a spôsob nelegálneho nadobudnutia týchto nálezov. Na základe aplikačnej praxe v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva definuje sa aj príležitostný predajca predmetov kultúrnej hodnoty.

Snahou novelizácie je aj zosúladenie administratívnej záťaže, ktorú majú oficiálni predajcovia, vykonávajúci svoju obchodnú činnosť s predmetmi kultúrnej hodnoty ako registrovaní podnikatelia v súlade s platným právnym poriadkom, na rozdiel od príležitostných predajcov, ktorí v danom segmente aktivít na trhu (v súčasnosti stále častejšie v kyber-priestore) doteraz stáli mimo akéhokoľvek právneho vymedzenia a administratívnej záťaže a svojím často neetickým alebo aj nezákonným správaním deformujú rovnosť postavenia jednotlivých subjektov na trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty. Definovaním tých príležitostných predajcov a stanovením povinnosti rešpektovať princíp náležitej starostlivosti aj pre nich, spolu s možným uplatnením sankcií za nezákonný predaj predmetov kultúrnej hodnoty, sa očakáva kladný efekt smerujúci k ozdraveniu podnikateľského prostredia, ako aj transparentnosti trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty. Zavedením uvedených opatrení sa dôslednejšie napĺňajú aj záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej ako zmluvnej strane vyplývajú z dohovorov UNESCO a UNIDROIT.

4. Dotknuté subjekty

Dotknutými subjektmi všetky fyzické i právnické osoby (podnikateľské subjekty, obchodníci i nepodnikatelia, príležitostní predajcovia, fyzické osoby zberatelia...), ktoré buď vlastníkmi alebo majú v držbe predmety kultúrnej hodnoty, ako aj všetky subjekty, ktoré sa budú podieľať na vstupe a dovoze tovarov kultúrnej povahy na colné územie Európskej únie. Ustanovenie sa dotýka všetkých osôb, ktoré by sa chceli podieľať na nedovolenom dovoze alebo obchode s nelegálne dovezenými alebo inak získanými predmetmi kultúrnej hodnoty, ktoré majú v nelegálnej držbe alebo vlastníctve.

Pri aplikácii samotného nariadenia sa návrh zákona priamo dotýka predovšetkým Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a organizácií v jeho pôsobnosti a miestne príslušných colných úradov.

5. Alternatívne riešenia

Vzhľadom na nutnosť parciálnej implementačnej povinnosti a súčasnej neexistencie vykonávacieho predpisu k danému Nariadeniu, neboli posudzované iné alternatívne spôsoby alebo možnosti vypracovania právnej normy riešiacej celú problematiku predmetného Nariadenia.

Ak by na vykonanie navrhovaných zmien nedošlo, nemohla by byť adaptácia tuzemského právneho rámca uskutočnená. Súčasne je nevyhnutné previazať právnu úpravu, a to ako európsku, ako vnútroštátnu, v oblasti colníctva na právnu úpravu Nariadenie. Slovenská právna úprava by nebola plne kompatibilná s právnou úpravou európskou, čo by znamenalo značné ťažkosti pre orgány Colnej správy Slovenskej republiky pri výkone ich pôsobnosti v oblasti colníctva. Zároveň by došlo k zníženiu miery právnej istoty dotknutých subjektov, pretože národná úprava by nenadväzovala na európsku právnu úpravu. Návrh tak určujú príslušné orgány pre naplnenie postupov v súlade s Nariadením.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Predložený právny predpisom v časti implementácie predpisu nejde nad rámec minimálnych požiadaviek vyplývajúcich z prijatého Nariadenia.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

12

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Mgr. Bojan Radovanović, odbor múzeí, galérií a knižníc sekcie kultúrneho dedičstva MK SR,

bojan.radovanovic@culture.gov.sk

 

12. Zdroje

European Commission (2019): Illicit trade in cultural goods in Europe (final report)

Dostupné online:

https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/d79a105a-a6aa-11e9-9d01-01aa75ed71a1

 

Federal Ministry of Education and Research Germany (2019): Transparency, Provenance and Consumer Protection Facts and Policy Recommendations Concerning the Trade in Ancient Cultural Property in Germany

Dostupné online:

https://cultural-heritage-and-multilateralism2020.com/storage/documents/Illicid_report_english.pdf

 

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

BRATISLAVA: 08.01.2021

ČÍSLO: 197/2020

VYBAVUJE: MGR. KOVÁČ

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo kultúry SR dňa 21. decembra 2020 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

13

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia v doložke vybraných vplyvov odporúča doplniť chýbajúcu časť - 12. Zdroje.

Doplnené.

Komisia žiada predkladateľa, aby v súlade s Jednotnou metodikou dopracoval Doložku vybraných vplyvov. Z časti Definovanie problému nie je zrejmé, na aké existujúce nedostatky predkladaný návrh reaguje, resp. aké problémy rieši. Časť v súčasnom znení prezentuje skôr kroky potrebné na dosiahnutie žiadúceho stavu. Je potrebné uviesť príčiny, podstatu, podobu a predpokladaný rozsah nelegálneho obchodu s predmetmi kultúrnej hodnoty, na ktoré daný návrh reaguje.

Doplnené.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia odporúča do časti 3.3.1. Priame finančné náklady doplniť, ako negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, aj sankcie - pokuty za nelegálnu činnosť.

Doplnené.

Predkladateľ v časti 9. Doložky vybraných vplyvov vyznačil, že predložený materiál nemá žiadny vplyv na MSP, avšak v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uviedol, že predmetný materiál má vplyv len na MSP.

Komisia žiada predkladateľa o odstránenie uvedených rozporov.

Rozpor odstránený.

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie popisu pozitívnych i negatívnych vplyvov konkrétne na MSP do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Na základe dostupných dát nie je možné presne určiť počet ani veľkosť podnikov, ktoré sú predajcami predmetov kultúrnej hodnoty. Všetky uvedené vplyvy sa dotýkajú v rovnakej miere veľkých podnikov, MSP aj nepodnikateľov (fyzických a právnických osôb). Táto skutočnosť je doplnená v časti 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu právneho predpisu je upravený v práve Európskej únie:

je upravený v práve Európskej únie

a) v primárnom práve:

Čl. 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012)

b) v sekundárnom práve:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (Ú. v. EÚ L 151, 7.6. 2019)

Gestor: MK SR, MV SR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EU z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5. 2014)

Gestor: MK SR, MV SR

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. L 324, 22.11. 2012)

Gestor: MK SR, MV SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES ( „nariadenie o IMI“ ) (Ú. v. L 316, 14.11.2012) v platnom znení

Gestor: MH SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, ÚV SR

Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009)

Gestor: MK SR, MV SR

- v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

15

V zmysle vymedzenia Súdnym dvorom vo svojom rozsudku vo veci 252/84: „Zberateľské predmety v zmysle položky č. 9705 Spoločného colného sadzobníka predmety, ktoré majú požadované vlastnosti na zaradenie do zbierky, to znamená predmety, ktoré pomerne vzácne, obvykle sa nepoužívajú na svoj pôvodný účel, predmetom osobitných transakcií mimo bežného trhu s podobnými úžitkovými predmetmi a majú vysokú hodnotu.“

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Podľa čl. 16 sa nariadenie (EÚ) 2019/880 uplatňuje od: - 27.6.2019ꓼ - čl. 3 ods. 1 sa uplatňuje od 28.12.2020ꓼ - článok 3 ods. 2 5, 7 a 8, článok 4 ods. 1 10, článok 5 ods. 1 a 2 a článok 8 ods. 1 sa uplatňuje od dátumu začatia prevádzky elektronického systému uvedeného v článku 8 alebo najneskôr od 28. júna 2025. Implementáciu predmetných článkov nariadenia (EÚ) do slovenského právneho poriadku je potrebné zabezpečiť v zmysle uvedených dátumov.

b)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení:

V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

- zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

- zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov

Tieto zákony prebrali zrušenú smernicu Rady č. 93/7/EHS z 15. marca 1993 v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/100/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/38/ES. Obsah tejto smernice preberá v prepracovanom znení platná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014.

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný

B. Osobitná časť

16

K čl. I

K bodu 1

Výnimka z pôsobnosti zákona č. 207/2009 Z. z., ktorý sa nebude vzťahovať na dovoz archívnych dokumentov. Vývoz a dovoz archívnych dokumentov upravuje zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 25 a 26.

K bodu 2

Keďže implementované nariadenie (EÚ) 2019/880 priamu súvislosť s Dohovorom UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov podpísaného v Paríži 14. novembra 1970, ktorého signatárom je aj Slovenská republika a s prihliadnutím na charakteristiku a opis rôznych foriem nezákonného konania voči kultúrnemu dedičstvu, ktoré uvedené v nariadení (EÚ) 2019/880, v § 5 písm. c) sa spresňuje rozsah zákazu dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na predmety získané explicitne vymenovanými formami protiprávnej činnosti zameranej voči kultúrnemu dedičstvu.

K bodu 3

Ide o gramatické a významové spresnenie pojmu.

K bodu 4

Rozširuje sa informačná povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty. Okrem informovania o povinnostiach pri vývoze predmetu kultúrnej hodnoty bude predajca povinný informovať nadobúdateľa aj o povinnostiach, ktoré vyplývajú z držby predmetu kultúrnej hodnoty. Cieľom tejto úpravy je snaha, aby sa s predmetmi kultúrnej hodnoty nakladalo vždy v súlade s právnymi predpismi.

K bodu 5

K § 7a

Zavádza sa definícia príležitostného predajcu na účely tohto zákona. Určujúcim znakom je, že predaj predmetov kultúrnej hodnoty je iba príležitostný. Negatívnym vymedzením príležitostného predajcu je, že predaj predmetov kultúrnej hodnoty nie je predmetom jeho podnikania alebo činnosti.

Zavedením definície príležitostného predajcu sa sleduje snaha o dosiahnutie rovnakého postavenia účastníkov na trhu, ktorí obchodujú s predmetmi kultúrnej hodnoty. Dosah jednotlivých právnych predpisov na oficiálnych (legálne pôsobiacich) účastníkov na trhu bol doteraz tvrdší na rozdiel od celej skupiny osôb operujúcich na trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty, ktorí pôsobia predovšetkým na otvorených burzách starožitností, trhoch a výmenných stretnutiach zberateľov, alebo realizujú nákupy a predaje predmetov kultúrnej hodnoty anonymne v on-line priestore alebo v tzv. šedej sfére obchodu. Definovaním týchto príležitostných predajcov a stanovením rovnakých princípov fair obchodu a povinnosti rešpektovať princíp tzv.

17

náležitej starostlivosti aj nimi, spolu s možným uplatnením sankcií za nezákonný predaj predmetov kultúrnej hodnoty, sa očakáva kladný efekt smerujúci k ozdraveniu podnikateľského prostredia, ako aj transparentnosti trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty. Uvedená právna úprava smeruje aj k zosúladeniu a vyváženosti administratívnej záťaže, ktorú majú oficiálni predajcovia vykonávajúci svoju obchodnú činnosť s predmetmi kultúrnej hodnoty ako registrovaní podnikatelia v súlade s platným právnym poriadkom, na rozdiel od príležitostných predajcov, ktorí v danom segmente aktivít na trhu (v súčasnosti stále častejšie v kyber-priestore) doteraz stoja mimo akéhokoľvek právneho vymedzenia, regulácie a administratívnej záťaže, a svojím často neetickým alebo aj nezákonným správaním deformujú rovnosť postavenia jednotlivých subjektov na trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty.

Ustanovuje sa povinnosť príležitostných predajcov vedieť preukázať legálnosť nadobudnutia predmetov kultúrnej hodnoty a pôvod predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré ponúkajú na predaj Tým sa explicitne ustanovuje povinnosť rešpektovať princíp tzv. „náležitej starostlivosti“ (due dilligence). Očakáva sa kladný efekt smerujúci k zamedzeniu nelegálneho obchodovania predovšetkým s nedávno objavenými archeologickými nálezmi, ktoré boli získané v poslednom období nelegálnou archeologickou činnosťou u nás alebo v zahraničí, alebo nelegálne dovezené zo zahraničia. Cieľom navrhnutej úpravy je prispieť k ozdraveniu podnikateľského prostredia a transparentnosti trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty. Zavedením uvedeného opatrenia sa dôslednejšie napĺňajú aj záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej ako zmluvnej strane vyplývajú z dohovorov UNESCO a UNIDROIT.

K § 7b

Ustanovuje sa zákaz obchodovania s predmetmi kultúrnej hodnoty, ktoré boli nelegálne získané, vstúpili na colné územie Európskej únie v rozpore s nariadením (EÚ) 2019/880 alebo boli dovezené v rozpore s § 5. Za porušenie tohto zákazu sa v § 10 a 11 ustanovuje sankcia do 200 000 eur.

K bodu 6

Predmetom zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“) je kontrola plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy. Vývoz a dovoz predmetov kultúrnej hodnoty však nie je plnením úloh štátnej správy a nie všetky ustanovenia zákona o kontrole v štátnej správe na kontrolu vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty aplikovateľné. Z uvedeného dôvodu sa spresňuje ustanovenie § 8 ods. 1, podľa ktorého sa na výkon kontroly vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty bude vzťahovať zákon o kontrole v štátnej správe primerane.

K bodu 7

Dopĺňa sa oprávnenie zamestnanca ministerstva kultúry povereného vykonávaním kontroly požadovať preukázanie totožnosti kontrolovaných osôb. Toto oprávnenie je nevyhnutné napríklad pri výkone kontroly vo vzťahu k predajcom predmetov kultúrnej hodnoty alebo príležitostným predajcom predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodom 8 až 12

18

Rozširuje sa kontrolná pôsobnosť colných úradov v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) 2019/880. Colné úrady budú vykonávať okrem kontroly dodržiavania zákona č. 207/2009 Z. z. aj kontrolu dodržiavania nariadenia (EÚ) 2019/880. Konkrétne budú napríklad kontrolovať doklady, ktoré preukazujú, že nedošlo k porušeniu čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880, budú mať oprávnenie vyzvať osobu, ktorá je podozrivá, že porušuje čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880, aby poskytla informácie o pôvode predmetu kultúrnej hodnoty alebo kontrolovať totožnosť predmetu kultúrnej hodnoty s údajmi v predložených dokladoch preukazujúcich, že nedošlo k porušeniu čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880.

Keďže nariadenie (EÚ) 2019/880 sa vzťahuje iba na predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, navrhuje sa, aby colné úrady mali rovnaké kontrolné právomoci ako v predchádzajúcom odseku aj vo vzťahu k predmetom kultúrnej hodnoty z tretích krajín (mimo colného územia Európskej únie), na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/880 (ďalej len „iné predmety kultúrnej hodnoty“), a to v súvislosti s dodržiavaním § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. V tomto prípade nejde o implementáciu nariadenia (EÚ) 2019/880, ale cieľom je, aby sa rovnaký postup použil aj pri iných predmetoch kultúrnej hodnoty na účel dodržiavania § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. Napríklad podľa prílohy nariadenia (EÚ) 2019/880 časti A písm. e) sa čl. 3 ods. 1 tohto nariadenia vzťahuje na starožitnosti staršie ako sto rokov alebo podľa písmena l) na nábytok starší ako sto rokov. Ak pôjde napríklad o starožitnosť starú 120 rokov pochádzajúcu z Argentíny, bude colný úrad vykonávať kontrolnú činnosť uvedenú v predchádzajúcom odseku v súvislosti s dodržiavaním čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880. Ak pôjde o starožitnosť starú 90 rokov, ktorá tiež pochádza z Argentíny, nariadenie (EÚ) 2019/880 sa ňu nebude vzťahovať. Colný úrad však bude pri tejto starožitnosti vykonávať rovnakú kontrolnú činnosť v súvislosti s dodržiavaním § 5 zákona č. 207/2009 Z. z.

K bodu 13

Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880 sa zakazuje vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v časti A prílohy, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore so zákonmi a s inými právnymi predpismi uvedenej krajiny. Colné orgány a príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia v prípade pokusu o vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v prvom pododseku. V zmysle uvedeného sa ustanovuje postupu colných úradov a ministerstva kultúry navrhnutý v § 9a 9f pre prípad, že existuje podozrenie, že došlo k pokusu o vstup predmetu kultúrnej hodnoty v rozpore s čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880. Tento postup sa javí ako efektívny aj pri iných predmetoch kultúrnej hodnoty. Z tohto dôvodu sa navrhuje uplatňovať ho aj pri iných predmetoch kultúrnej hodnoty, ak môže byť porušený § 5 zákona č. 207/2009 Z. z.

Ustanovenia § 9a 9f teda predstavujú jednak implementáciu čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880, t. j. opatrenia pre prípad, že dôjde k pokusu o vstup predmetu kultúrnej hodnoty v rozpore s čl. 3 ods. 1 nariadenia a jednak ide o opatrenia, ktoré sa budú vzťahovať na iné predmety kultúrnej hodnoty, ktoré z krajín mimo colného územia Európskej únie, pre prípad, že dôjde k porušeniu § 5 zákona č. 207/2009 Z. z.

K § 9a

Ustanovuje sa oprávnenie colného úradu zadržať predmet kultúrnej hodnoty, ak ide o tovar pod colným dohľadom, a ak existuje podozrenie z porušenia čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880 alebo zadržať iný predmet kultúrnej hodnoty, ak existuje podozrenie z porušenia § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. V odseku 2 sa ustanovuje rozsah údajov o osobe, ktorej bol predmet zadržaný

19

a údajov o zadržanom predmete, ktoré colný orgán spolu s ďalšími dokladmi, informáciami a sprievodnou dokumentáciou uvedenou v odseku 3 postúpi ministerstvu kultúry na posúdenie dôvodnosti zadržania.

K § 9b

Špecifikuje sa postup po zadržaní predmetu kultúrnej hodnoty colnými úradmi. Určuje sa povinnosť ministerstva kultúry v lehote piatich pracovných dní od prijatia oznámenia a dokumentácie od colného úradu vydať záväzné stanovisko, či zadržaný predmet kultúrnej hodnoty možno prepustiť do navrhovaného colného režimu alebo uviesť dôvody, ktoré bránia prepusteniu predmetu kultúrnej hodnoty do navrhovaného colného režimu. Ministerstvo kultúry môže v lehote na vydanie záväzného stanoviska požiadať colný úrad o predĺženie lehoty na jeho vydanie. V odseku 3 sa vymedzuje, že ministerstvo kultúry v záväznom stanovisku, v ktorom uviedlo dôvody, ktoré bránia prepusteniu predmetu kultúrnej hodnoty do navrhovaného colného režimu, určí odbornú inštitúciu v pôsobnosti ministerstva kultúry, v ktorej bude zadržaný predmet dočasne uskladnený. Súčasne určí aj lehotu na prevzatie predmetu do úschovy odbornou inštitúciou.

Zadržanie predmetu kultúrnej hodnoty trvá do dňa, kedy colný orgán dostane záväzné stanovisko od ministerstva kultúry, že predmet kultúrnej hodnoty možno prepustiť do navrhovaného colného režimu. Táto situácia nastane, keď ministerstvo kultúry samostatne bez zapojenia odbornej organizácie je schopné konštatovať, že nie je dôvod na ďalšie zadržiavanie predmetu kultúrnej hodnoty, pretože zjavne nejde o porušenie čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880 alebo § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. Zadržanie predmetu je ďalej ukončené v prípade, keď ministerstvo kultúry v lehote päť pracovných dní od doručenia oznámenia colného orgánu o zadržaní predmetu a od prevzatia stanovenej dokumentácie nevydá záväzné stanovisko alebo uplynie predĺžená lehota na vydanie záväzného stanoviska, ktorú predĺžil colný úrad na žiadosť ministerstva kultúry. Ide teda o prípad márneho uplynutia lehoty. Ďalšie dôvody skončenia zadržania predmetu kultúrnej hodnoty predstavujú situácie, keď bol zadržaný predmet odovzdaný odbornej inštitúcii na posúdenie. Zadržanie skončí dňom, kedy ministerstvo kultúry vráti predmet kultúrnej hodnoty alebo dňom, kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o jeho zhabaní.

K § 9c

Ustanovuje sa postup posúdenia zadržaného predmetu kultúrnej hodnoty. Ministerstvo kultúry v lehote do 90 dní od predloženia tovaru (predmetu kultúrnej hodnoty) colnému úradu oznámi colnému úradu, buď že nedošlo k porušeniu nariadenia (EÚ) 2019/880 alebo § 5 zákona č. 207/2009 Z. z., alebo vydá rozhodnutie o zhabaní zadržaného predmetu kultúrnej hodnoty. Vychádzajúc z toho, že odborné inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry sú kompetentnými inštitúciami v rezorte kultúry na relevantné a odborné posúdenie zadržaného predmetu kultúrnej hodnoty z pohľadu jeho kategorizácie, proveniencie a pamiatkovej hodnoty a sú odborne spôsobilé aj na porovnanie svojich zistení s údajmi uvádzanými v sprievodných dokladoch a dokumentácii predložených colnému úradu, zašlú ministerstvu kultúry do 15 dní pracovných dní od prevzatia zadržaného predmetu kultúrnej hodnoty odborné stanovisko. Určenie pomerne krátkych lehôt vyplýva aj zo skutočnosti, že zadržaný predmet kultúrnej hodnoty môže byť súčasťou cenného kultúrneho dedičstva, ktorého uskladnenie v nevyhovujúcich podmienkach môže viesť k jeho rýchlej degradácii, prípadne k zhoršeniu poškodenia, ktorú prípadne vykazoval v čase zadržania. Preto s dôrazom na nevyhnutne nutné predchádzanie prípadnému ďalšiemu poškodeniu, zákon počíta s pomerne rýchlym

20

premiestnením predmetu kultúrnej hodnoty do adekvátnych priestorov odbornej inštitúcie ministerstva kultúry, kde konkrétny depozitár spĺňa nutné klimatické i ďalšie podmienky na správne dočasné uskladnenie predmetu kultúrnej hodnoty.

§ 9d

Ustanovenie § 9d upravuje vrátenie zadržaného predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvom kultúry. Ak colný úrad do desiatich pracovných dní od oznámenia, že nedošlo k porušeniu nariadenia (EÚ) 2019/880 alebo § 5 zákona č. 207/2009 Z. z., oznámi ministerstvu kultúry, že tovar bol prepustený, ministerstvo kultúry vráti zadržaný predmet kultúrnej hodnoty vlastníkovi alebo osobe, ktorej bol zadržaný. Ak to nie je možné, alebo ak colný úrad do desiatich pracovných dní od oznámenia, že nedošlo k porušeniu nariadenia (EÚ) 2019/880 alebo § 5 zákona č. 207/2009 Z. z., neoznámi ministerstvu kultúry, že tovar bol prepustený, ministerstvo kultúry odovzdá zadržaný predmet kultúrnej hodnoty colnému úradu.

§ 9e

Ustanovuje sa zhabanie zadržaného predmetu kultúrnej hodnoty, ak ministerstvo kultúry na základe stanoviska vypracovaného odbornou inštitúciou zistí, že zadržaný predmet kultúrnej hodnoty je súčasťou kultúrneho dedičstva iného štátu a opustil územie štátu pôvodu v rozpore s jeho právnymi predpismi. Pri vydávaní rozhodnutia o zhabaní predmetu kultúrnej hodnoty sa postupuje podľa Správneho poriadku.

§ 9f

Ustanovujú sa podmienky nakladania so zhabaným predmetom kultúrnej hodnoty predovšetkým z pohľadu jeho právneho statusu a disponovania s predmetom kultúrnej hodnoty. Zadržaný predmet kultúrnej hodnoty, o ktorom ministerstvo kultúry rozhodne podľa § 9e ods. 1, sa stáva majetkom Slovenskej republiky v správe ministerstva kultúry. Disponovanie so zhabaným predmetom kultúrnej hodnoty nie je časovo obmedzené, je limitované iba uzavretím dohody o vydaní zhabaného predmetu kultúrnej hodnoty, ktorú uzavrie za Slovenskú republiku ministerstvo kultúry na jednej strane a príslušný orgán štátu pôvodu predmetu kultúrnej hodnoty na strane druhej. Účinnosťou tejto dohody zaniká vlastnícke právo Slovenskej republiky k zhabanému predmetu kultúrnej hodnoty. Ak uzavretie dohody o vydaní zhabaného predmetu kultúrnej hodnoty nie je dočasne možné, predmet kultúrnej hodnoty sa dočasne uschová v odbornej inštitúcii, ktorú určí ministerstvo kultúry. Odborná inštitúcia, v ktorej je predmet kultúrnej hodnoty dočasne uschovaný, môže s daným predmetom kultúrnej hodnoty disponovať iba s cieľom vykonávania nevyhnutných úkonov údržby, konzervácie a ochrany pred škodlivými vplyvmi. V žiadnom prípade sa dočasne uschovaný predmet kultúrnej hodnoty nemôže predať, darovať, požičiavať alebo vystavovať.

K bodom 14 až 17

Ustanovujú sa nové priestupky a správne delikty a sankcie za spáchanie týchto priestupkov a správnych deliktov. Konkrétne sa priestupku dopustí fyzická osoba, ktorá poruší § 5 zákona č. 207/2009 Z. z., poruší čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880 alebo poruší zákaz obchodovania podľa § 7b. Ak sa rovnakého konania dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, bude sa toto konanie kvalifikovať ako iný správny delikt. V súlade s čl. 11 nariadenia (EÚ) 2019/880 sa ustanovuje sankcia za porušenie čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ)

21

2019/880, a to do výšky 100 000 eur. Výška sankcie je rovnaká pri priestupku aj pri inom správnom delikte. Ďalej sa ustanovujú sankcie za porušenie § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. a za porušenie zákazu obchodovania podľa § 7b.

Výška sankcií vzhľadom na význam chráneného záujmu (zachovanie a ochrana svetového kultúrneho dedičstva, opatrenia proti drancovaniu archeologických nálezísk, zamedzenie drancovania počas vojnových konfliktov, zamedzenie nezákonného obchodu) musí mať náležitý odradzujúci charakter.

K bodu 18

Jednoročná subjektívna lehota a trojročná objektívna lehota na prejednanie iných správnych deliktov podľa zákona č. 207/2009 Z. z. neposkytuje dostatočný časový priestor na vykonávanie správneho konania. Tieto lehoty aj kratšie oproti lehotám ustanoveným na prejednanie iných správnych deliktov podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, ktorý v § 43 ods. 4 ustanovuje trojročnú subjektívnu a päťročnú objektívnu lehotu. Doterajšia prax ukázala potrebu platnú subjektívnu lehotu jedného roka zmeniť na trojročnú a objektívnu lehotu troch rokov zmeniť na päťročnú. Zjednotenie lehôt poskytne primeraný časový priestor na vykonávanie správneho konania aj podľa zákona č. 207/2009 Z. z.

K bodu 19

Uvádza sa zoznam odborných inštitúcií v pôsobnosti ministerstva kultúry podľa § 9b ods. 3 návrhu zákona, ktorými Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria a Slovenské technické múzeum.

K čl. II

K bodu 1

Ustanovuje sa výnimka z použitia ustanovení Colného zákona o nakladaní s tovarom. Tieto ustanovenia sa nepoužijú, ak ide o konanie podľa § 9a 9f zákona č. 207/2009 Z. z., ktoré predstavuje osobitnú úpravu.

K bodu 2

Dopĺňa sa poznámka pod čiarou vzhľadom na to, že správu majetku štátu k zhabanému predmetu kultúrnej hodnoty nebude vykonávať colný úrad, ale ministerstvo kultúry, čo vyplýva z osobitnej úpravy nakladania s majetkom štátu obsiahnutej v čl. I bode 13 § 9f návrhu zákona.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 12. marca 2021

22

Igor Matovič, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Natália Milanová, v.r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve

K predpisu 207/2009, dátum vydania: 15.05.2018

Dôvodová správa


A.    Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z.                  o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov poradného orgánu ministerstva kultúry, ktorým je Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu, ako aj z podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty. Predkladateľ pri príprave návrhu zákona spolupracoval s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, Slovenským technickým múzeom a Múzeom Slovenského národného povstania.
Návrh zákona precizuje predmet zákona z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009      zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.
Návrh zákona rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky upravené zákonom č. 207/2009 Z. z. nevzťahujú, a to o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie podľa Colného kódexu Únie. Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona (vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty – finančný prah a slovacikálnosť predmetu). Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu. V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona sa vypúšťa ustanovenie upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a s ním súvisiace tlačivá.
Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje:
-    spôsob predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty,
-    postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj
-    spôsob posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).
V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz  a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry.  V súlade s navrhovanými zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.
    Zmeny v uvedených oblastiach sledujú zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva v súvislosti s jeho mobilitou ─ trvalým alebo dočasným vývozom jeho súčastí z územia Slovenskej republiky a zároveň zefektívnenie administrovania povolenia     na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a posudzovania vyvážaného predmetu z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva ako nenahraditeľného bohatstva Slovenskej republiky a jeho občanov. Pri tvorbe navrhovaných úprav zákona č. 207/2009 Z. z. sa prihliadalo aj                 na rešpektovanie vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty tak, aby jeho obmedzenie bolo len v najnevyhnutnejšom rozsahu (napríklad zásadné zúženie resp. jednoznačnejšie zadefinovanie kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahujú podmienky vývozu podľa tohto zákona).

V súvislosti s právnou úpravou návrhu zákona sa vykonali nadväzujúce zmeny a upravili sa aj niektoré ustanovenia ďalších zákonov, a to:
1.    zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov doplnením kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o novú kompetenciu - vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu, napríklad na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií a reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti,
2.    zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch    v znení neskorších prepisov doplnením osobitnej úpravy dočasného vývozu zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí a rozšírením povinností vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty v súvislosti s aktualizáciou údajov v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty,
3.    zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z.    o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. úpravou podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR. Predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyvy na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a ani žiadny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Identifikované vplyvy návrhu zákona sú rozpracované v doložke vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.    Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1
V § 1 ods. 1 sa precizuje znenie písmena a) z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009      zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).
Znenie § 1 ods. 1 písm. a) sa zároveň mení aj s ohľadom na úpravu znenia § 4 (bod 6) tak, aby bolo jednoznačne určené, že zákon č. 207/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty mimo colné územie Európskej únie, ktorý nie je uvedený              v prílohe Nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), ale je uvedený        v prílohe č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z. z.
(Napríklad podľa zákona č. 207/2009 Z. z. sa nebude postupovať v prípade, ak je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty maľba, ktorej hodnota je 250 000 eur (kategória A. č. 3 + dosiahnutý finančný prah v časti B. prílohy č. 1 osobitného predpisu) z územia Slovenskej republiky z colného územia Európskej únie a teda do tretej krajiny, napr. Mexiko, India, atď.

K bodu 2
    Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 3
    Rozširuje sa okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky stanovené zákonom nevzťahujú. Doteraz platná úprava stanovuje výnimku z týchto podmienok na výtvarné diela, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora. Navrhovanou zmenou sa tieto výnimky budú vzťahovať na akékoľvek predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora aj napriek tomu, že sa nachádzajú v kategóriách v prílohe č. 1 návrhu zákona.

K bodu 4
Vložením nového písmena sa rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky nevzťahujú. Ide o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie v zmysle Colného kódexu Únie. Nie je dôvodné, aby predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli dovezené na územie Slovenskej republiky v rámci režimu dočasné použitie podliehali povinnosti žiadať o povolenie na ich vývoz späť do krajiny pôvodu (napríklad v prípade dočasného dovozu diel výtvarného umenia na územie Slovenskej republiky na prezentačné alebo študijné účely).

K bodu 5
Navrhované ustanovenie § 2 zákona upravuje podmienky trvalého, ako aj dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Vývozom predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie.
Vymedzujú sa predmety kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky je možný len s predchádzajúcim povolením na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry povoľuje vývoz na základe žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty. Zjednotenou právnou úpravou sa zjednodušuje postup podávania žiadostí vzhľadom na to, že sa zavádza len jeden formulár tlačiva žiadosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona, v ktorom vlastník predmetu kultúrnej hodnoty vyznačí, či žiada o povolenie na trvalý vývoz alebo dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.
Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty tlačivo žiadosti podáva písomne ministerstvu kultúry, a to v troch vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v súvislosti s aplikáciou ustanovení zákonov č. 305/2013 Z. z. a č. 214/2014 Z. z. a možnosti občanov využívať služby tzv. centrálneho elektronického priečinku (CEP). Navrhované ustanovenie zároveň dáva vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty možnosť v prípade záujmu o vývoz súboru predmetov kultúrnej hodnoty podať žiadosť o vývoz tohto súboru len na jednom tlačive žiadosti pri dodržaní počtu vyhotovení v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty pripojiť znalecký posudok vyhotovený znalcom v príslušnom odbore o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty, ktorým sa preukazuje hodnota predmetu kultúrnej hodnoty zostáva zachovaná podľa doterajšej právnej úpravy s tým, že sa rozširuje pre vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty možnosť preukázať hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty aj iným odborným posudkom znalca alebo iného uznávaného odborníka na určovanie hodnoty predmetov kultúrnej hodnoty pochádzajúceho z iného členského štátu Európskej únie. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe a podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty poukazujúcich na nedostatok alebo úplnú absenciu znalcov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v niektorých odboroch (napríklad v súvislosti s provenienciou posudzovaného predmetu kultúrnej hodnoty). Vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty sa ukladá aj povinnosť pripojiť k žiadosti fotografie identifikujúce predmet kultúrnej hodnoty a zoznam predmetov kultúrnej hodnoty tvoriacich súbor.
Vzhľadom na to, že ministerstvo kultúry môže zamietnuť žiadosť o povolenie,           ak existujú dôvodné predpoklady, že predmet kultúrnej hodnoty:
-    môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,
-    môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond alebo
-    sa stane zbierkovým predmetom v správe múzeí a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
navrhuje sa, že ministerstvo kultúry vydá povolenie na vývoz po prihliadnutí na odborné stanovisko príslušných vrcholných národných fondových inštitúcií. Ustanovenie určuje,         že ministerstvo kultúry si k žiadosti vyžiada vždy odborné stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. K predmetom z kategórie odboru knižná kultúra, si ministerstvo kultúry vyžiada aj odborné stanovisko Slovenskej národnej knižnice o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty (posúdenej z pohľadu splnenia atribútov, parametrov a hodnôt, ktoré musia spĺňať historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy vyhlásené podľa zákona č. 126/2015 Z. z). S prihliadnutím        na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvo kultúry si zároveň vyžiada odborné stanovisko od vrcholnej národnej fondovej (múzejnej alebo galerijnej) inštitúcie vybranej podľa charakteru a zamerania jej múzejnej alebo galerijnej dokumentačnej činnosti,               od Slovenského národné múzea, Slovenskej národnej galérie, Slovenského technického múzea alebo Múzea Slovenského národného povstania. Uvedené vrcholné národné fondové inštitúcie sa vyjadria k vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do svojich zbierkových fondov. Na poskytnutie odborného stanoviska ministerstvu kultúry sa pre vymenované inštitúcie stanovuje 15-dňová lehota.
Ustanovenie podľa doterajšej právnej úpravy zachováva povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty umožniť ministerstvu kultúry obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je  predmetom žiadosti o povolenie na vývoz. Zároveň je vlastník predmetu kultúrnej hodnoty povinný ministerstvu kultúry predložiť na vyžiadanie aj ďalšie údaje a doklady viažuce sa k predmetu kultúrnej hodnoty a poskytnúť potrebnú mu súčinnosť. V správnom konaní si správny orgán ako podklad k svojmu rozhodnutiu môže vyžiadať napríklad ďalšie fotografie umožňujúce identifikáciu predmetu kultúrnej hodnoty, doklady preukazujúce vlastníctvo k predmetu kultúrnej hodnoty resp. doklady preukazujúce nadobudnutie predmetu kultúrnej hodnoty do vlastníctva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo napríklad doklady preukazujúce provenienciu predmetu kultúrnej hodnoty.
Ustanovenie vymedzuje osobitné dôvody, na základe ktorých môže ministerstvo kultúry prerušiť správne konanie vo veci vydania povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej  hodnoty z územia Slovenskej republiky, a to, ak ministerstvo kultúry ako správny orgán uváži, že je potrebné
-    prizvať znalca na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty,
-    vykonať obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty,
-    vytvoriť ad hoc komisiu odborníkov z príslušnej oblasti na posúdenie žiadosti, ktorej odporúčacie stanovisko bude podkladom na vydanie povolenia alebo
-    získať ďalšie podklady.
Navrhovaným ustanovením sa umožní správnemu orgánu vykonať všetky potrebné úkony pre riadne posúdenie žiadosti v zákonnej lehote a tým sa zabezpečí, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty bude na svojom vlastníckom práve, v prípade zamietnutia žiadosti o povolenie na vývoz, obmedzovaný iba v nevyhnutnej miere a ak na to budú existovať dôvodné predpoklady.
Navrhované ustanovenie zachováva v zmysle doterajšej platnej zákonnej úpravy dôvody, na základe ktorých ministerstvo kultúry žiadosť o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty zamietne. Tieto dôvody odrážajú verejný záujem v oblasti ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Týmito dôvodmi sú: dôvodný predpoklad, že predmet kultúrnej hodnoty môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, že predmet kultúrnej môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond alebo dôvodný predpoklad, že dôjde k nadobudnutiu predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do zbierkových fondov vrcholných národných fondových inštitúcií. V prípade, že sa do jedného roka neuplatní takto stanovený systém ochrany, štát nebude ďalej obmedzovať práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty a povolenie na jeho vývoz z územia Slovenskej republiky vydá. Lehota pre vydanie povolenia ministerstvom kultúry po opätovne doručenej žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty sa stanovuje na 15 dní.
Návrh zákona ustanovuje dĺžku platnosti vývozného povolenia na jeden rok odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť. Ustanovenie ďalej vymedzuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty uhradiť náklady spojené s vydaním povolenia, napr. vykonanie obhliadky, vrátane nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku alebo odborného posudku, náklady vzniknuté v súvislosti s predložením ďalších potrebných dokladov. Samotné vydanie povolenia nepodlieha poplatkovej povinnosti.
Ustanovenie § 2 ods. 15 ustanovuje, ktoré podmienky zákona sa vzťahujú na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty a súčasné rešpektovanie a zohľadnenie obsahu vlastníckeho práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ustanovenie aplikuje len vybrané podmienky pre vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty predkladá ministerstvu kultúry žiadosť o povolenie na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v troch vyhotoveniach v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona alebo v elektronickej podobe bez znaleckého posudku alebo iného odborného posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty.
Maximálna doba trvania dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky zostáva zachovaná v dĺžke trvania 2 rokov.
Ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zamietnutie trvalého vývozu sa na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty nepoužijú. Platí prezumpcia, že ak ministerstvo kultúry povolí dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, tento predmet sa na územie Slovenskej republiky po uplynutí lehoty dočasného vývozu vráti, a preto nie je nutné a ani vhodné, aby na režim dočasného vývozu boli použité tak prísne podmienky, aké sa vzťahujú na konanie vo veci povolenia trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.
Ustanovenie precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie doterajšie povinnosti držiteľa povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky vyváža predmet kultúrnej hodnoty, a to
-    predložiť miestne príslušnému colnému úradu povolenie na vývoz (tlačivo s vyznačeným povolením vydaným ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,
-    umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením,
-    ak bol predmet kultúrnej hodnoty vyvezený dočasne, zaslať ministerstvu kultúry        po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrdením colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky.
Ustanovenie ponecháva v platnosti doterajšiu povinnosť colného úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty vyváža. Ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, colný úrad potvrdí, že sa predmet kultúrnej hodnoty vyváža z územia Slovenskej republiky mimo colné územie Európskej únie alebo v rámci colného územia Európskej únie alebo, že sa predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol dočasne vyvezený podľa odseku 15 spätne doviezol na územie Slovenskej republiky z iného štátu v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie. V nadväznosti na uvedené ustanovenie stanovuje miestnu príslušnosť colného úradu.

K bodu 6
§ 3 sa vypúšťa z dôvodu, že podmienky upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty boli zahrnuté do § 2 (viď zdôvodnenie k bodu 4).

K bodu 7
Upravujú a rozširujú sa podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008      o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Ustanovenie presne vymedzuje, ktoré ustanovenia § 2 sa použijú v konaní vo veci povolenia vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa tohto osobitného predpisu.



K bodu 8
Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 9
    V § 7 ods. 1 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodu 10
    V § 7 ods. 3 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty. Pokutu za iný správny delikt podľa § 11 ods. 1 písm. c) bod 1 zák. č. 207/2009 Z. z. (nevedenie evidencie predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona) je možné uložiť na základe porušenia povinnosti. Preto je potrebné znenie ustanovenia precizovať tak, aby bolo jednoznačné, že ide o povinnosť.
V § 7 ods. 4 sa upravuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe. Zámerom je zefektívnenie tohto preventívneho opatrenia v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a eliminovanie páchania nezákonnej činnosti nelegálnych vývozov predmetov kultúrnej hodnoty z krajiny.    

K bodu 11
§ 7 ods. 5 sa upravuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď. bod 1). Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že predbežné vyjadrenie k možnosti vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky nenahrádza povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).

K bodu 12
    V § 8 ods. 2 písm. a) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 13
    V § 8 ods. 2 písm. b) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 14
    V § 8 sa rozširuje oprávnenie povereného zamestnanca pri výkone kontroly podľa tohto zákona o preverenie dodržiavania povinnosti, ktorou je povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou.

K bodu 15
§ 9 odsek 1 písm. a) a odsek 2 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.


K bodu 16
§ 9 odsek 1 písm. b) a odsek 4 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 17
    V § 10 ods. 1  sa upravuje doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona.

K bodu 18
    § 11 ods. 1 písm. c) bod 2. sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď bod 10).

K bodu 19
Na postup podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Navrhovaná úprava zákona spresňuje prostredníctvom negatívneho výpočtu jednotlivých ustanovení, na ktoré ustanovenia zákona sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

K bodu 20
    Upravuje sa postup posudzovania žiadostí o povolenie na vývoz predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky predložených do 30. júna 2018.

K bodu 21
    Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo kultúry“.

K bodu 22
    V prílohe č. 1 „Kategórie predmetov kultúrnej hodnoty“ sa obsahovo spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona. Zároveň sa vybrané kategórie dopĺňajú o nové identifikačné znaky, ktorými sú:
1.    vek predmetu, resp. obdobie vzniku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá je vymedzená nasledovne:
a)    bez ohľadu na obdobie vzniku
(napr. kategória č. II. archeologické nálezy),
b)    s ohľadom na obdobie vzniku - staršie ako 50 rokov, staršie ako 100 rokov
(napr. kategória č. IX. písm. a) ľudové maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 100 rokov),
c)    s ohľadom na obdobie vzniku - do roku 1848, do roku 1860, do roku 1948)
(napr. kategória č. XIII. písm. c) historické pečiatky, pečate a pečatidlá – obdobie vzniku do roku 1948),  
2.    finančný prah - hodnota predmetu kultúrnej hodnoty vyjadrená v peniazoch v mene euro
(napr. kategória č. IV. písm. a) maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 50 rokov a majú vyššiu hodnotu ako 10 000 eur),
3.    slovacikálnosť predmetu – vzťahuje sa na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý sa podľa obsahu, miesta nálezu, miesta vyhotovenia, miesta vydania, autorstva, jazyka týka Slovenska alebo slovenského národa.
Vzhľadom na rozsah nevyhnutných úprav sa príloha novelizuje ako celok. Obsahová úprava kategórií a doplnenie uvedených identifikačných znakov vyplynuli predovšetkým z aplikačnej praxe, ktorá preukázala potrebu zúženia resp. jednoznačnejšieho zadefinovania predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú chránené a evidované podľa osobitných predpisov pre oblasť hnuteľného kultúrneho dedičstva, ale svojou povahou a hodnotou tvoria a sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a ich prípadný trvalý vývoz by mohol pre Slovensku republiku predstavovať ujmu na kultúrnom bohatstve krajiny.
Zároveň sa pri tomto zúžení množiny predmetov kultúrnej hodnoty spadajúcich         do kategórií predmetov kultúrnej hodnoty podľa tohto zákona (doplnením ďalších identifikačných znakov – obdobie vzniku, finančný prah, slovacikálnosť) sleduje zabezpečenie čo možno najmenšieho a najnevyhnutnejšieho obmedzenia vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty (nepovolením vývozu a uplatnením lehoty jeden rok podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 zákona) a v neposlednom rade eliminovanie posudzovania vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nenapĺňajú všetky atribúty (definíciu) predmetu kultúrnej hodnoty ako nenahraditeľného bohatstva štátu a jeho občanov, napríklad v kontexte ich trvalého vedeckého, historického, kultúrneho, umeleckého alebo spoločenského významu.
Zároveň sa v prílohe č. 1 označujú grafickým znakom „(+)“ kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, pri ktorých je umožnené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty, s ohľadom na podstatu predmetu, podať jednu žiadosť aj na súbor predmetov kultúrnej hodnoty. Súborom sa rozumie organický, obsahovo spätý celok alebo funkčný celok predmetov (napr. nábytková zostava, jedálenský alebo nápojový servis, krojová súprava, uniforma, autorský grafický album, scénické a kostýmové návrhy k jednej inscenácii a súbor drobných jednotlivín vzniknutých zberateľskou činnosťou a iné).

    Príloha č. 2 sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovaným zmenami zákona a v súlade s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny. Z hľadiska komfortného využívania tlačiva povolenia vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, tlačivo obsahuje aj anglický preklad jednotlivých položiek. Sleduje sa tým uľahčenie administratívneho vybavovania vývozu predmetu kultúrnej hodnoty pred colnými alebo inými príslušnými orgánmi, či inštitúciami v zahraničí a zníženie prípadných výdavkov vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty na zabezpečenie prekladu tlačiva povolenia. Pre správne vyplnenie jednotlivých položiek tlačiva obsahuje tlačivo vysvetlivky, aké údaje sa v jednotlivých položkách tlačiva vyžadujú.

K bodu 23
Z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona sa vypúšťajú prílohy č. 3 a 4.

K článku II:

K bodu 1
    Pôsobnosť Pamiatkového úradu SR sa dopĺňa o novú kompetenciu vydávať odborné stanovisko o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty vo väzbe na nové znenie § 2 v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2
    Navrhované ustanovenie vytvára právnu možnosť Pamiatkovému úradu SR zriadiť si právnickú osobu podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie rozvoja teórie a metodológie reštaurovania, na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií, na zabezpečenie pamiatkových výskumov a reštaurátorských prác a na zabezpečenie vykonávania a koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej, edičnej a propagačnej činnosti.

K bodu 3
V súlade s § 18 ods. 1 správneho poriadku sa v hmotnoprávnom predpise jednoznačne spresnila možnosť z podnetu správneho orgánu - Pamiatkového úradu SR začať správne konanie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku. Je výlučne vecou správneho orgánu, aby posúdil, či a do akej miery sú splnené zákonné podmienky na začatie konania, t. j. či hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec má pamiatkovú hodnotu, ktorá má byť z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nie je však vylúčené, aby sa správny orgán dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania, od akéhokoľvek subjektu, ale jeho podanie (oznámenie, list) nemá charakter návrhu účastníka konania, na základe ktorého by Pamiatkový úrad SR bol povinný začať správne konanie.

K bodu 4
Ustanovenie presne vymedzuje subjekty, ktoré môžu vypracovať odborné podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku. Navrhovaným znením ustanovenia sa precizuje formulácia z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.

K bodu 5
Maximálna doba trvania dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky sa upravuje na dva roky. Uvedená úprava zosúlaďuje dĺžku lehoty dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky s lehotou dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa zákona č. 207/2009 Z. z., ako aj s lehotou dočasného vývozu zbierkových predmetov podľa zákona č. 206/2009 Z. z.

K bodu 6 až 8
Zosúlaďuje sa text v súlade s navrhovanou úpravou podľa novelizačného bodu 2. K úprave ustanovení § 33 ods. 7, § 35a ods. 1 a § 36 ods. 4  zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov dochádza v súvislosti s doplnením kompetencie Pamiatkového úradu SR o možnosť zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných  prác  súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu (bližšie novelizačný bod 2), v týchto ustanoveniach osobitne zamerané na plnenie úloh a cieľov v oblasti reštaurovania a výkonu archeologických výskumov, pretože výkon týchto prác je naviazaný na splnenie špecifických odborných predpokladov na strane fyzických osôb, ktoré tieto práce vykonávajú a úlohy plnia.

K článku III:

K bodu 1
V § 16 ods. 6 písm. c) sa rozširuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty požiadať ministerstvo kultúry o výmaz predmetu kultúrnej hodnoty z Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty aj z dôvodu jeho znehodnotenia. Doterajšia právna úprava nezohľadňuje  skutočnosť, že môže dôjsť k trvalému znehodnoteniu predmetu kultúrnej hodnoty jeho zničením, poškodením alebo prirodzeným fyzickým degradovaním.

K bodu 2
Ustanovenie rozširuje oznamovacie povinnosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je zapísaný v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty voči ministerstvu kultúry.
Ustanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu odcudzenie tohto predmetu a následne, ak sa predmet kultúrnej hodnoty podarí vypátrať a dôjde k jeho vráteniu vlastníkovi, vlastník oznámi ministerstvu aj túto skutočnosť. V oboch prípadoch sa stanovuje lehota 30 dní na oznámenie. Cieľom tejto úpravy je, aby Evidencia predmetov kultúrnej hodnoty bola riadne aktualizovaná podľa skutočností súvisiacich s vlastnou existenciou predmetu a vlastníctvom k nemu, ako aj využitie získaných informácií napríklad pri poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri pátraní po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, pri preverovaní vlastníctva k predmetu kultúrnej hodnoty v prípade jeho ponuky na nadobudnutie do zbierok múzeí a galérií.
    Zároveň sa ustanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty zapísaného v Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu zmenu vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty (ak sa novým vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty nestane múzeum alebo galéria podľa § 16 odseku 6 písmeno a) tohto zákona), a to s cieľom zabezpečiť aktualizáciu Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty v povinnej položke „vlastník“.

K bodu 3
    Znenie ustanovenia sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zároveň sa zabezpečuje možnosť mobility zbierkových predmetov na prezentačný účel                         v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Zastupiteľským úradom je diplomatická misia, stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad alebo osobitná misia. Podľa Viedenského dohovoru                      o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch majú miestnosti misie a konzulárne miestnosti osobitné postavenie (nedotknuteľnosť). Vzhľadom na subjekt,  v prospech ktorého sa dočasný vývoz uskutočňuje  (zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí) a vzhľadom na jeho osobitné postavenie, sa umožňuje, aby dočasný vývoz zbierkového predmetu na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky     v zahraničí mohol trvať aj viac ako dva roky. Ochrana zbierok zostáva zachovaná na úrovni zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o nájme, ktoré zaručujú všestrannú ochranu, bezpečnosť    a starostlivosť o zapožičané zbierkové predmety počas ich prepravy a prezentácie                    a zodpovednosť za škody spôsobené pri preprave a prezentácii zbierkového predmetu.

K článku IV:

K bodu 1
    Návrh úpravy ustanovenia precizuje podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Dôvodom je zvýšenie zabezpečenia ochrany dokumentov, ktoré sú vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond pri ich dočasnom vývoze z územia Slovenskej republiky aj do štátov v rámci colného územia Európskej únie, aj podmienením získania povolenia ministerstva. Touto úpravou sa zároveň zosúlaďujú zákonné podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky s podmienkami dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú chránené a evidované aj podľa iných osobitných predpisov pre oblasť ochrany kultúrneho dedičstva.

K bodu 2
    Doplnením nového odseku 3 v § 24 sa ustanovujú náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť o povolenie na dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe spojenej s konaním o povolenie dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.


K bodu 3
V § 24 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje odsek 4.

K bodu 4
V § 26 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje písmeno h).

K bodu 5
    § 27 ods. 1 písm. b) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 6
    § 27 ods. 1 písm. c) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K článku V:
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2018.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. 1. 2018.


Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky


Marek M a ď a r i č, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky





    
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 207/2009, dátum vydania: 30.05.2009

9

Dô vodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o podmienkach v ývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008, úloha č. 6 z plánu na mesiac jún 2008, ktorej termín splnenia bol na základe sú hlasu predsedu vlády Slovenskej republiky presunutý na december 2008. Dôvody na prijatie navrhovaného právneho predpisu sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2006 – 2010, kde sa v časti 6. Kultúra, bod 6.3 Obnova pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva uvádza: 'Vláda SR posúdi účinnosť existujúcich predpisov v oblasti predaja, vývozu a dovozu starožitností a predmetov vysokej umeleckej hodnoty. V súvislosti s možnosťou návratu diel mú zejnej a galerijnej hodnoty, ktoré majú svoj pôvod na Slovensku, vláda SR vytvorí finančnú rezervu, z ktorej by bolo možné zakúpiť na dražbách v zahraničí slovaciká do štátnych zbierok. Vlá da SR prijme zákonné legislatívne opatrenie, ktoré formou štátnej garancie umožní dovážať na Slovensko zbierky vysokej umeleckej hodnoty s cieľom realizácie výstavných projektov európskeho formátu'.

Cieľom návrhu zá kona je upraviť

-podmienky trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, ktoré nie sú riešené v iných právnych predpisoch,

-niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultú rneho charakteru,

-podmienky poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultú rnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty za účelom prezentácie na území Slovenskej republiky,

-zákaz dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na územie spoločenstva a zákaz dovozu takýchto predmetov z územia iného členského št átu spoločenstva na územie Slovenskej republiky,

-vedenie evidencie predmetu kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu predmetu kultúrnej hodnoty (v zmysle vyhláš ky Ministra zahraničných vecí ÈSSR č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, čl. 10, písm. a)),

-výkon kontroly vykonávanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Colnými úradmi,

-sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Návrh zákona má týmto prispieť k zlepšeniu podmienok ochrany hnuteľné ho kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie, vyplývajúcich z dokumentov Euró pskej komisie a smerníc a doporučení Európskeho parlamentu a Rady.

Návrh zákona predpokladá pri realizácii trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva súčinnosť Ministerstva kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'MK SR') ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý povoľuje trvalý vývoz predmetov kultúrnej hodnoty, a ktorému je oznamovaný dočasný vývoz predmetov kultú rnej hodnoty, s Colnou správou Slovenskej republiky, resp. s colnými úradmi, ktoré zabezpečia kontrolu totožnosti vyvážaných predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členské ho štátu Európskeho spoločenstva.

Zároveň sa predpokladá súčinnosť MK SR a colných úradov aj pri dočasnom dovoze predmetov kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky, realizovanom v súvislosti s poskytovaním dotácie zo štátneho rozpo čtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky za účelom prezentácie. Potvrdenie colného úradu o kontrole totožnosti dočasne dovážaný ch predmetov kultúrnej hodnoty bude dokladom o prijatí týchto predmetov na našom území, ktoré je potrebné jednoznačne stanoviť pri predmetoch kultú rnej hodnoty, na ktoré bude poskytnutá dotácia v zmysle tohto návrhu zákona.

Na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania a záverov z rokovaní k zásadným pripomienkam, ako aj z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že ide o právnu úpravu, ktorá upravuje príbuznú problematiku, MK SR súbežne s t ýmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu aj návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty (ď alej len 'zákon o múzeách a galériách'), ktorých nadobudnutie účinnosti navrhujeme v rovnakom termíne – 1. júna 2009. Pojem 'predmet kultúrnej hodnoty' zavádza a vymedzuje zákon o múzeá ch a galériách. Návrh zákona o vývoze a dovoze sa bude pri použití pojmu 'predmet kultúrnej hodnoty' preto odkazovať na zákon o múzeách a galériách, rovnako ako aj pri ďalších relevantný ch ustanoveniach.

Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s pr ávom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu:

Vlá da Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve: čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

- v sekundárnom práve:

-nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 2469/96 zo 16. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (EHS) č . 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 7),

-nariadenie Rady (ES) č. 974/2001 zo 14. mája 2001, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 11),

-nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná vä čšina) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 1/zv. 4),

-nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap. 2/zv. 4) v platnom znení,

-nariadenie Komisie č. 1526/98 zo 16. júla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vý voze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 9),

-nariadenie Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykoná vacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 16),

-nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(Ú.v. EÚ L 200, 30.7.2005) v platnom znení,

-nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 4),

-nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spolo čenstva, (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 6),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na implementáciu nariadení nebola stanovená,

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spolo čenstiev v platnom znení,

c)návrh zákona nepreberá smernice.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejn é financie

Predkladaný materiál bude mať vplyv na verejné financie. Poskytovanie dotácií si bude Ministerstvo kult úry Slovenskej republiky nárokovať v rámci prípravy štátneho rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky každoročne predbežne vo výške 1 mil. EUR od roku 2010.

Náklady na zabezpečenie krytia dotácií nie je možné presne vyčísliť vzhľadom na skutočnosť, že z dotácie sa bude čerpať iba v prípade vzniku odôvodnenej náhrady škody zá konom presne stanovenej. Ak povinnosť takejto náhrady škody nevznikne, nebude potrebné ani žiadne plnenie, čím sa výrazne šetria verejné prostriedky (inak by bolo potrebn é čerpať na komerčné poistenie finančné prostriedky predstavujúce až 24-27% z ceny dovážaných predmetov kultúrnej hodnoty).V zmysle zákona budú žiadatelia podávať žiadosti o pridelenie dotácie do 30. júla roku predchádzajúcemu roku, v ktorom sa bude dovoz predmetov kultúrnej hodnoty realizovať a reálna výška schválenej dotá cie bude známa najskôr v auguste roku, predchádzajúcemu roku, v ktorom sa bude realizovať dovoz predmetov kultúrnej hodnoty. Z uvedených dôvodov bude možné reálnu výšku dotácie stanoviť iba v požiadavk ách na rozpočet na konkrétny nasledujúci rok a pri trojročnom programovaní uvádzať iba aproximatívnu výšku požiadaviek na štátny rozpočet v uvedenej hodnote 1 mil. EUR každoročne od roku 2010.

RokPožiadavka na štátny rozpo čet20101 mil. EUR 20111 mil. EUR20121 mil. EUR

Vzhľadom na prax s poskytovaním tzv. štátnych záruk na dovážané výstavné projekty v členských krajinách EÚ, ako aj na zákonom a vykonávacím predpisom prísne stanovené podmienky na poskytovanie dotácie na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultú rnej hodnoty, sa nepredpokladá reálne čerpanie finančných prostriedkov, alebo len minimálne.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na ž ivotné prostrediePredkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosťPredkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Predkladaný materiá l nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovením sa vymedzuje predmet zákonnej úpravy a okruh predmetov kultúrneho hodnoty, na ktorý sa zákon nevzťahuje. Ide o národné kultúrne pamiatky, zbierkové predmety, archí vne dokumenty, historické knižničné dokumenty, historické knižničné fondy, ktorých vývoz a dovoz je riešený osobitnými právnymi predpismi. Návrh zákona sa nevzťahuje tiež na predmety, ktoré sú originálmi diel výtvarného umenia vo vlastníctve ich žijúceho autora.

K § 2

Ustanovením sa určujú podmienky trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, na ktoré ho realizáciu je potrebné povolenie vydané MK SR. MK SR vydáva povolenie na trvalý vývoz po prihliadnutí na stanovisko svojho poradného orgánu – Komisie na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu. Odborné stanovisko poradného orgánu má odporúčajúci charakter a slúži na objektívnejšie posúdenie vydania, poprí pade nevydania povolenia, než by sa dalo zabezpečiť len na úrovni MK SR. Uvedená komisia je zložená z radov odborníkov v oblasti múzeí, galérií a pamiatkovej starostlivosti.

Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba žiada o povolenie na trvalý vývoz na predpísaných tlačivách (žiadateľ predkladá MK SR t ri vyhotoveniach tlačiva podľa prílohy č. 2 návrhu zákona; jedno si ponechá MK SR, dve vyhotovenia tlačiva sú v prípade vyznačenia povolenia na trvalý vývoz ministerstvom vrátené žiadateľovi). K žiadosti o povolenie na trvalý vývoz sú vlastník predmetu kult úrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba povinní priložiť znalecký posudok predmetu kultúrnej hodnoty vyhotovený znalcom v príslušnom odbore. Na vyžiadanie MK SR s ú vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním oprávnená osoba taktiež povinní umožniť obhliadku predmetu, na ktorý sa žiada povolenie na trvalý vývoz.

Ustanovenie ďalej upravuje možnosti, ak MK SR povolenie na trvalý vývoz nevydá z dô vodu ochrany predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý by vo verejnom záujme nemal byť vyvezený z územia štátu, lebo tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. V prípade, ž e sa do 12 mesiacov neuplatní systém ochrany takéhoto predmetu vo forme vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku, historický knižničný dokument alebo histori cký knižničný fond alebo vo forme nadobudnutia zbierkového predmetu, štá t nebude naďalej obmedzovať práva vlastníka takéhoto predmetu a povolenie na jeho trvalý vývoz vydá. Návrh zákona stanovuje dĺžku platnosti vývozné ho povolenia na 12 mesiacov od dňa vydania.

Stanovujú sa povinnosti držiteľa povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky trvalo vyváža predmet kultúrnej hodnoty a to

-predložiť miestne príslušnému colnému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko vlastníka alebo ním oprávnenej osoby povolenie na trvalý vývoz (dve vyhotovenia tlačiva s vyznačeným vydaním povolenia ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,

-umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením.

Ukladá sa povinnosť colnému úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty trvalo vyváža, ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty.

K § 3

Ustanovenie upravuje podmienky dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z ú zemia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva. Tento typ vývozu nie je podmienený súhlasom MK SR, no vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti o realizácii dočasného vý vozu zo strany vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osoby voči MK SR. Ustanovenie definuje účel a dĺžku trvania dočasného vývozu.

Stanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osoby oznámiť dočasný vývoz MK SR na predpísanom tlačive (MK SR sa predkladajú tri vyhotovenia tlačiva podľa prílohy č. 3 návrhu zákona, z ktorých jedno vyhotovenie si ponechá MK SR a dve vyhotovenia s ú po vyznačení prijatia tlačiva MK SR vrátené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osobe). Ïalej povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osoby oznámiť MK SR prípadnú zmenu podmienok dočasného vývozu (zmenu účelu vývozu, príjemcu a krajiny určenia predmetu kultúrnej hodnoty) na predpísanom tlačive (príloha č. 4. návrhu zákona). Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba predkladá MK SR dve vyhotovenia tlačiva oznámenia o zmene podmienok dočasného vývozu – jedno vyhotovenie si ponechá MK SR druhé vyhotovenie tlačiva s vyznačeným potvrdením MK SR o prijatí oznámenia sa vráti vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osobe.

Návrh zákona zároveň stanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo n ím splnomocnenej osoby voči colným úradom, ktoré potvrdzujú, že sa z územia Slovenskej republiky dočasne vyváža a n ásledne spätne dováža predmet kultúrnej hodnoty, a to

-predložiť miestne príslušnému colnému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko vlastníka alebo ním splnomocnenej osoby dve vyhotovenia tlačiva oznámenia o dočasnom vývoze s vyznačeným potvrdením prijatia oznámenia ministerstvom a dočasne vyvážaný predmet kultúrnej hodnoty,

-umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s údajmi uvedenými na tlačive oznámenia,

-písomne zaslať MK SR po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrden ím colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky,

Pre colné úrady sa stanovuje povinnosť potvrdiť, ak sa oznamované údaje na oznámení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, že sa predmet kultúrnej hodnoty dočasne vyváža z územia Slovenskej republiky a následne spä tne doviezol na naše územie.

K § 4

Ustanovenie upravuje niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Európskeho spoločenstva. Ministerstvo kultúry SR stanovuje ako orgán, ktorý vykonáva úlohy podľ a nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru v platnom znení, nariadenia Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993 ustanovujúceho vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č . 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru v platnom znení, resp. ako príslušný orgán na vystavenie povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Európskeho spoločenstva s výnimkou prípadu predmetov kultú rnej hodnoty, ktorými sú archívne dokumenty, kde je príslušným orgánom Ministerstvo vnútra SR.

K § 5

Ustanovenie vylučuje dovoz predmetu kultúrnej hodnoty na územie Európskeho spoločenstva, ako aj z územia iného členského štátu Európskeho spoločenstva na ú zemie Slovenskej republiky, ktorý je chránený podľa právneho poriadku iného štátu bez súhlasu príslušného orgánu tohto štátu, ak je zaručená vzájomnosť. Ïalej ak je zrejmé, že ide o predmet, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu jeho pôvodu, z tretieho štátu, alebo ak je zrejmé, že ide o odcudzený predmet.

Ustanovenie má v zmysle medzinárodných konvencií, dohovorov a európskych nariadení zabrániť nelegálnemu dovozu predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré by si mohla v budúcnosti uplatniť krajina pô vodu alebo krajina, z ktorej bol takýto premet dovezený, požiadavku na vrátenie.

K § 6

Ustanovenie upravuje účel, subjekty, ktorým je možné poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultú rnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty na prezentačné účely na územie Slovenskej republiky. Stanovuje minimálnu hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty a maximálnu hodnotu predmetu kultú rnej hodnoty, na ktorý sa môže poskytnúť dotácia pre žiadateľa o dotáciu, termín predkladania žiadosti o poskytnutie dotácie, ďalej vymedzuje krytie prípadných škôd len na tie, ktoré vzniknú na území Slovenskej republiky poškodením, znehodnotením alebo odcudzením predmetu kultúrnej hodnoty. Návrh zákona určuje, na akú škodu možno dotáciu použiť a súčasne ustanovuje prípady, v ktorý ch sa dotácia neposkytne.

Návrh zákona predpokladá, že v prípade vzniku škody počas prezentačnej akcie bude dotácia poskytnutá múzeám, galériám, knižniciam a archívom zriaďovaným verejnou správou, teda štátom, vy šším územným celkom a obcou. Organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR budú finančné prostriedky na náhradu škody poskytnuté formou rozpočtového opatrenia.

MK SR po schválení žiadosti o poskytnutie dotácie vydá osvedčenie o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorým subjekt dová žajúci predmety kultúrnej hodnoty preukáže štátnu garanciu na krytie prípadnej škody vzniknutej v zákone definovanom rozsahu.

Ustanovenie zároveň vymedzuje povinnosti subjektov, ktorým bolo vydané osvedčenie o poskytnutí dotácie a povinnosti múzeí, galérií a knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR pri realizácii dočasného dovozu a to:

-spísať s dopravcom zabezpečujúcim prepravu predmetu kultúrnej hodnoty protokol o vstupe týchto predmetov na územie Slovenskej republiky alebo ich výstupe z územia Slovenskej republiky po prekro čení štátnych hraníc Slovenskej republiky (spísanie protokolu ju nutné z dôvodu zachytenia obdobia prítomnosti dovezených predmetov kultúrnej hodnoty na území SR, na ktoré bude viazané poskytnutie dotá cie na náhradu škody),

-predložiť colnému úradu tri vyhotovenia tlačiva podľa prílohy č. 5 návrhu zákona na vyznačenie potvrdenia, že sa predmet kultúrnej hodnoty dočasne doviezol a spätne vyváža,

-predložiť colnému úradu dovážané predmety kultúrnej hodnoty a umožniť pracovníkom colného ú radu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s údajmi uvedenými na tlačive potvrdenia.

Podmienky poskytnutia dotácie, náležitosti žiadosti, ako aj podrobnosti o poskytovaní dot ácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MK SR.

K § 7

Návrh zákona zavádza novú evidenčnú povinnosť pre predajcov predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré vlastnia alebo majú v držbe. Zámerom je identifikovať predmety kultúrnej hodnoty a obmedziť pohyb predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené zo štátu pôvodu alebo z tretieho štátu alebo pochádzajú z trestnej činnosti. Rozsah evidenčných údajov zodpovedá pož iadavke jednoznačnej identifikácie predmetov kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe napríklad starožitníctiev, aukčných spoločností a pod.

Zároveň ustanovenie zavádza povinnosť pre predajcu informovať nadobúdateľa o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.

Znenie ďalej zavádza možnosť pre predajcu požiadať MK SR o predbežné vyjadrenie k možnosti trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty, ktoré však nenahr ádza povolenie na jeho trvalý vývoz.

K § 8

Stanovuje MK SR ako orgán oprávnený vykonávať kontrolu nad dodržiavaním ustanovení nariadení Komisie (EHS) a Rady (EHS) upravujúcich problematiku vývozu predmetov kultúr nej hodnoty do tretích štátov – mimo územia Európskeho spoločenstva a tohto zákona.

K § 9

Ustanovenie stanovuje colné úrady ako orgány oprávnené vykonávať kontrolu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Znenie paragrafu stanovuje oprávnenia, povinnosti colných úradov pri v ýkone kontroly a povinnosti kontrolovaných subjektov.

K § 10

Paragraf definuje skutkové podstaty priestupkov. Stanovuje hornú hranicu uloženej pokuty fyzickej osobe za priestupok za najzávažnejšie porušenie povinností – trvalého vý vozu predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá znamená pre Slovenskú republiku nenahraditeľnú stratu kultúrneho dedičstva. Ostatné zadefinované porušenia sú sankcionované do výšky 10 000 Eur. Pokutu je možné ukladať aj opakovane, v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava.

K § 11

Ustanovenie určuje rozpätie možnej uloženej pokuty za iné správne delikty pre prá vnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi. Porušenia povinností ustanovených týmto zákonom sú diferencované podľa závažnosti. Presnú výšku pokuty stanoví MK SR po zohľadnení záva žnosti, spôsobu, trvania a následkov protiprávneho konania. Ïalej stanovuje lehotu, dokedy je možné pokutu uložiť. Navrhuje sa možnosť uloži ť pokutu aj opakovane v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava.

K § 12

Návrh stanovuje povinnosť MK SR postupovať podľa všeobecných predpisov o sprá vnom konaní pri trvalom vývoze, iných správnych deliktoch a vývoze predmetov kultúrnej hodnoty z územia Európskeho spoločenstva.

K článku II

Návrh zákona novelizuje zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z, zákona 537/2007 Z. z. a zákona č. 166/2008 Z. z. z dôvodu zabezpečenia oprávnenia colného úradu, resp. colníka zaistiť predmet kultú rnej hodnoty pri podozrení spáchania trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu definovaného týmto návrhom zákona.

K článku III

S ohľadom na legislatívny proces sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2009.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. 1. 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore