Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 207/1995 účinný od 01.07.2003 do 31.12.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národná rada Slovenskej republiky schválila 12. septembra 1995 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o civilnej službe“), ktorým nahradila dovtedy platný zákon č. 18/1992 Zb. o civilnej službe. Uvedený zákon o civilnej službe výrazne zmenil podmienky výkonu civilnej služby, upresnil postup pri podávaní vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil výkon civilnej služby vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky s využitím vzdelania a schopnosti občanov vykonávajúcich civilnú službu vo všetkých pracovných činnostiach. Zákon odstránil zvýhodňovanie a v podstate postavil vojenskú i civilnú službu vzhľadom na podmienky ich výkonu na rovnakú úroveň. Zároveň zakotvil povinnosť vojenských správ povolávať občanov na výkon civilnej služby prednostne k zamestnávateľom štátu, obcí a zariadení Armády Slovenskej republiky.

Novelou zákona o civilnej službe vykonanou zákonom č. 185/2000 Z. z. z 1. júla 2000 bola skrátená dĺžka výkonu civilnej služby a došlo k jej zatraktívneniu. Prejavilo sa to vo veľkom náraste počtu podaných vyhlásení o odopretí výkonu základnej a náhradnej služby. Stanovením oblastí, v ktorých môžu pôsobiť zamestnávateľské organizácie pre vykonávanie civilnej služby, došlo k poklesu ich počtu a tým i k obmedzeniu možností povolávania na výkon civilnej služby. Tieto zmeny mali za následok 80 percentný nárast počtov občanov v evidencii povinných vykonať civilnú službu (viď príloha dôvodovej správy č.1 ).

Uplynulé dvojročné obdobie ukázalo, že posledná právna úprava inštitútu civilnej služby je nedostatočná. Praktické skúsenosti získané od poslednej novely zákona o civilnej službe svedčia o tom, že tento nevyhovuje zmeneným podmienkam a potrebám našej spoločnosti, nie je v súlade s oprávnenými záujmami dotknutých subjektov, nakoľko nedostatočne reaguje na potrebu znižovania počtu čakajúcich občanov povinných vykonať civilnú službu.

Súčasný platný zákon o civilnej službe:

◊ustanovuje od 1. júla 2000 oblasti, v ktorých môžu pôsobiť zamestnávateľské organizácie vytvárajúce pracovné miesta vhodné na výkon civilnej služby. Vyradením zamestnávateľských organizácií, ktoré nepôsobia v zákonom stanovených oblastiach výrazne poklesol počet občanov povolávaných na výkon civilnej služby, čo spôsobuje, že k 1. septembru 2002 v evidencii územných vojenských správ čakalo na povolanie na výkon civilnej služby 6271 občanov.

Navrhuje sa preto umožnenie výkonu civilnej služby u ďalších zamestnávateľov rozšírením doterajšieho počtu zamestnávateľských organizácií vhodných na výkon civilnej služby. Súčasne sa navrhuje určenie poradia dôležitosti pri výbere zamestnávateľov pre zaradenie na výkon civilnej služby pre zabezpečenie priority verejného (štátneho) záujmu. Rozšírenie okruhu zamestnávateľov vytvárajúcich vhodné pracovné miesta na výkon civilnej služby vychádza z analýzy súčastného stavu v civilnej službe (viď príloha dôvodovej správy č.1), berie do úvahy postupujúcu privatizáciu a transformáciu ekonomiky a postupnú profesionalizáciu ozbrojených síl vyžadujúcu nižší počet odvedencov povolávaných na výkon základnej (náhradnej) služby;

◊neumožňuje povolávať občanov na výkon civilnej služby k Hasičskému a záchrannému zboru ako k zamestnávateľovi vytvárajúcemu miesta vhodné na výkon civilnej služby.

Navrhuje sa preto úprava na vytvorenie podmienok k splneniu brannej povinnosti aj výkonom civilnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore. Týmto bude naplnené aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 752 z 15. augusta 2001 k jednotnému riadeniu ozbrojených síl Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a k návrhu zabezpečenia úloh, ktoré v súčasnosti plnia Vojská ministerstva vnútra a Železničné vojsko;

◊neumožňuje vyššej vojenskej správe podieľať sa na kontrolnej činnosti v oblasti civilnej služby a rozhodovať ako druhostupňový odvolací orgán v správnom konaní, čo nie je v súlade so zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

Navrhuje sa preto zosúladenie zákona o civilnej službe so zákonom o obrane Slovenskej republiky rozšírením kompetencií vyššej vojenskej správy o kontrolnú činnosť na miestach výkonu civilnej služby a rozhodovaním ako druhostupňový odvolací orgán v správnom konaní;

◊umožňuje prerušenie výkonu civilnej služby iba z podnetu občana vo výkone civilnej služby alebo zamestnávateľa, avšak nie z podnetu územnej vojenskej správy pri zistení závažných nedostatkov vo výkone civilnej služby.

Navrhuje sa preto upraviť postup územnej vojenskej správy tak, aby pri zistení závažných nedostatkov vo výkone civilnej služby zo strany občana alebo zamestnávateľa mohla územná vojenská správa prerušiť výkon civilnej služby aj z vlastného podnetu a tak zamedziť porušovaniu zákona.

◊umožňuje zamestnávateľovi viesť formálnu evidenciu dochádzky do zamestnania oddelenú od ostatných zamestnancov. Kontrolnou činnosťou bolo zistené, že občania vo výkone civilnej služby neboli prítomní na pracovisku a evidenciu dochádzky do zamestnania zamestnávateľ dodatočne nepravdivo doplnil.

Navrhuje sa preto upraviť spôsob vedenia evidencie dochádzky do zamestnania občanovi vo výkone civilnej služby tak, aby bola vedená spolu s ostatnými zamestnancami, čo by zabránilo jej dodatočnému doplňovaniu a manipulácii.

Navrhujú sa ďalšie legislatívno-technické úpravy reagujúce na nové právne normy prijaté od poslednej novelizácie zákona o civilnej službe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky ani na rozpočet obcí, organizačné zabezpečenie, nároky na pracovné sily ani žiadne environmentálne vplyvy. Naopak, je predpoklad, že pri plynulom povolávaní občanov čakajúcich na výkon civilnej služby, z ktorých veľká časť je nezamestnaná, sa ušetria prostriedky na výplaty dávok v nezamestnanosti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy v texte poznámky pod čiarou k odkazu 1 v súvislosti s prijatím zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 2

Navrhované znenie § 1 ods. 2 zohľadňuje terminologické výrazy vyplývajúce zo zákonov riešiacich problematiku jednotlivých oblastí pôsobenia zamestnávateľských organizácií a rozširuje okruh zamestnávateľov, u ktorých je možné vykonávať civilnú službu. Zároveň sa zohľadňuje požiadavka pôsobenia zamestnávateľov v oblasti verejného záujmu. Týmto návrhom sa umožňuje výkon civilnej služby aj v Hasičskom a záchrannom zbore v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 752 z 15. augusta 2001 k jednotnému riadeniu ozbrojených síl Slovenskej republiky Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a riešeniu zabezpečenia úloh, ktoré plnili vojská Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Železničné vojsko. U týchto občanov sa predpokladá iba vykonávanie pomocných prác (napr. pri „kontrole a údržbe techniky, plnení vriec pieskom a pod.), t. j., že občania vykonávajúci civilnú službu nebudú nasadzovaní na priame zásahy Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 3

Navrhuje sa rozšírenie možností pre povolávanie na výkon civilnej služby aj duchovných a diakonov, ktorí nie sú členmi reholí, nakoľko v doterajšej právnej úprave zákonodarca vytvoril osobitný režim iba pre členov reholí, ktorí sú v citovanom ustanovení doslovne uvedení. Diecézni kňazi a diakoni nie sú členmi reholí, nemôže sa na nich vzťahovať osobitný právny režim určený zákonom pre členov reholí a nemôžu byť povolávaní na výkon civilnej služby podľa uvedeného ustanovenia. Vyjadrenie „duchovný“ zahŕňa celé spektrum kňazov všetkých štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Tieto skutočnosti boli predmetom dvoch sťažností Konferencie biskupov Slovenska ministrovi obrany Slovenskej republiky v roku 2000 a 2001. Navrhuje sa preto, aby členovia reholí, duchovní a diakoni registrovaných cirkví a náboženských spoločností okrem vykonávania civilnej služby podľa odseku 2 mohli túto vykonávať aj v organizáciách cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia.

Vložením nového ustanovenia odseku 4 do § 1 sa ustanovuje, za akých podmienok môže občan vykonávať civilnú službu u iných zamestnávateľov s ohľadom na prioritu verejného (štátneho) záujmu. Pri vytváraní pracovných miest vhodných na výkon civilnej služby sa navrhuje určiť poradie dôležitosti pri výbere zamestnávateľov pre zaradenie na výkon civilnej služby. Rozšírenie okruhu zamestnávateľov vytvárajúcich vhodné pracovné miesta na výkon civilnej služby vychádza z analýzy súčastného stavu v civilnej službe (viď príloha dôvodovej správy č.1), berie do úvahy postupujúcu privatizáciu a transformáciu ekonomiky a postupnú profesionalizáciu ozbrojených síl vyžadujúcu nižší počet odvedencov povolávaných na výkon základnej (náhradnej) služby.

Novelou zákona o civilnej službe vykonanou zákonom č. 185/2000 Z. z. sa značne zredukoval počet zamestnávateľských organizácií vhodných na výkon civilnej služby, čo zapríčinilo vysoký nárast počtu občanov čakajúcich na výkon civilnej služby. V praxi na výkon civilnej služby je neumiestniteľných asi 2000 občanov s neukončeným, alebo len zo základným vzdelaním (môžu vykonávať iba pomocné práce), o ktorých zamestnávatelia v zákonom stanovených oblastiach pôsobenia nemajú záujem. Navrhované opatrenia odbúravajú obmedzenia brániace lepšiemu povolávaniu občanov na výkon civilnej služby.

K bodu 4

Upravuje sa znenie legislatívnej skratky v súvislosti so zavedením nového termínu „územná vojenská správa“ a mení sa text poznámky pod čiarou v súvislosti s prijatím zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava v texte poznámky pod čiarou k odkazu 3a v súvislosti s prijatím zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 6

Vypustením ustanovenia odseku 9 v § 1 sa dosiahne možnosť zvýšenia počtov povolávania občanov čakajúcich na výkon civilnej služby. Doterajšia právna úprava je v tomto smere značne reštriktívna, nemá racionálne opodstatnenie. Toto má za následok hromadenie čakateľov na výkon civilnej služby v evidencii územných vojenských správ.

K bodu 7 až 9

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy v texte poznámky pod čiarou k odkazom 5, 6 a 6a v súvislosti s prijatím zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 10

Navrhuje sa úprava znenia pôvodného ustanovenia o povinnosti vojenskej správy zaradiť odvedenca do evidencie občanov určených na výkon civilnej služby a jeho zosúladenie s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré upravujú postup správneho orgánu.

K bodu 11

Navrhuje sa úprava znenia nadpisu § 4, ktorá ho jazykovo spresňuje.

K bodu 12 a 13

Navrhovaná zmena hornej vekovej hranice brannej povinnosti zo 60 rokov na 55 rokov sa zosúlaďuje s ustanoveniami zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti. Zároveň sa navrhujú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 14

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou v súvislosti s prijatím nového zákona o cestovných náhradách.

K bodu 15

Navrhuje sa úprava znenia nadpisu § 5 z dôvodu doplnenia slovného spojenia z významového hľadiska.

K bodu 16

Samostatným ustanovením § 5 ods. 3 sa navrhuje upraviť konanie územnej vojenskej správy tak, aby pri zistení závažných nedostatkov vo výkone civilnej služby zo strany občana alebo zamestnávateľa mohla územná vojenská správa prerušiť výkon civilnej služby aj z vlastného podnetu a tak zabrániť porušovaniu zákona.

K bodu 17

Z dôvodu rovnosti podmienok výkonu civilnej služby a základnej (náhradnej) služby sa navrhuje presné stanovenie postupu pri riešení (aplikácii) inštitútu „odklad nástupu na výkon civilnej služby“ v intenciách právnej úpravy odkladu nástupu na výkon základnej (náhradnej) služby podľa zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 5 ods. 6 sa rieši možnosť použitia inštitútu odpustenia, resp. zbavenia výkonu civilnej služby tých občanov, ktorí odmietli výkon časti vojenskej služby podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 2 ods.1 zákona č. 73/1990 Zb. o civilnej službe), pričom na jej výkon neboli povolaní, nakoľko dovtedy už vykonali vojenskú službu v dĺžke povinnej vojenskej služby, ktorú by v súčasnej dobe boli povinní vykonať.

K bodu 19

V § 5 ods. 7 sa navrhuje konkretizácia podmienok, na základe ktorých je územná vojenská správa oprávnená rozhodnúť o zbavení občana povinnosti vykonávať civilnú službu zo zdravotných dôvodov, čo sa premieta aj do poznámky pod čiarou.

K bodu 20

Z dôvodu rovnosti podmienok výkonu civilnej služby a základnej (náhradnej) služby sa v ustanovení § 5 ods. 8 zosúlaďujú funkcie, ktorých bezprostredný výkon podmieňuje oslobodenie občana od výkonu civilnej služby, s § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti. Uvedený režim oslobodenia od povinnosti výkonu civilnej služby sa ustanovuje aj v nadväznosti na volebnú kampaň vymedzených subjektov.

K bodu 21

Z dôvodu rovnosti podmienok výkonu civilnej služby a základnej (náhradnej) služby sa navrhuje zosúladenie tohto ustanovenia v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 7 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe.

K bodu 22 a 23

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy v texte poznámok pod čiarou v súvislosti s prijatím nového Zákonníka práce.

K bodu 24

Z dôvodu zosúladenia pôsobnosti správnych orgánov vyplývajúcej zo zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky sa navrhuje upraviť znenie tohto ustanovenia. Vyššia vojenská správa je zo zákona odvolacím orgánom. Zároveň sa navrhuje vypustiť neaktuálny odkaz 9b vrátane poznámky pod čiarou.

K bodu 25 až 27

Navrhuje sa rozšírenie tohto ustanovenia o povinnosť zamestnávateľa oznamovať voľné alebo novovytvorené pracovné miesto vhodné na výkon civilnej služby nielen príslušnému orgánu práce ale aj príslušnej územnej vojenskej správe. Praktické skúsenosti ukazujú, že príslušný orgán práce nemá povinnosť a možnosť preveriť či uvedené pracovné miesto je vhodné aj na výkon civilnej služby. Územná vojenská správa musí pri preverovaní vhodnosti pracovného miesta podľa § 8 ods. 3 zákona o civilnej službe aj tak urýchlene nadviazať priamy kontakt so zamestnávateľom.

Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou, nakoľko zákon č. 83/1991 Zb. bol zrušený zákonom NR SR č. 387/1996 Z. z.

K bodu 28

Navrhuje sa úprava tohto ustanovenia z dôvodu značných komplikácií pri poskytovaní celodenného stravovania na všetky kalendárne dni občanovi vo výkone civilnej služby. V praxi občan vo výkone civilnej služby pri práceneschopnosti nemá možnosť odobrať celodennú teplú stravu poskytovanú zamestnávateľom a je odkázaný iba na starostlivosť rodiny.

K bodu 29

Doplnenie ustanovenia § 9 ods. 6 o povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu dochádzky občanov vo výkone civilnej služby spolu s evidenciou ostatných zamestnancov má zásadný význam. Kontrolnou činnosťou bolo zistené, že občania vo výkone civilnej služby neboli prítomní na pracovisku a evidenciu dochádzky do zamestnania zamestnávateľ dodatočne doplnil. Navrhuje sa upraviť spôsob vedenia evidencie dochádzky do zamestnania občanovi vo výkone civilnej služby tak, aby bola vedená spolu s ostatnými zamestnancami, čo by zabránilo jej dodatočnému doplňovaniu a manipulácii.

K bodu 30 a 31

Doplnenie ustanovenia § 9 súvisí so zákonom č. 428/2002 Z. z. ochrane osobných údajov. Navrhuje ustanoviť požiadavky, ktoré sa podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona vyžadujú na vylúčenie potreby súhlasu dotknutej osoby na spracúvanie jej osobných údajov.

K bodu 32

Doplnenie ustanovenia § 11 ods. 4 o povinnosť nahradiť čas nevykonanej civilnej služby z dôvodu udelenia dovolenky bez nároku na peňažné náležitosti precizuje jeho výklad a zabraňuje jeho rôznej interpretácii.

K bodu 33

V nadväznosti na ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa výslovne vylučuje pôsobnosť citovaného zákona na spracúvanie osobných údajov vojenskou správou.

K bodu 34

Navrhuje sa úprava ustanovenia § 13 ods. 3 v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 36 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 35

Navrhuje sa úprava ustanovenia § 14 ods. 1 z dôvodu zosúladenia s právnou normou, ktorá ustanovuje pôsobnosť správnych orgánov na úseku obrany, t. j. so zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky. Umožňuje vyššej vojenskej správe podieľať sa na kontrolnej činnosti v oblasti civilnej služby rozšírením kompetencií vyššej vojenskej správy o kontrolnú činnosť na miestach výkonu civilnej služby.

K bodu 36

Navrhovaná úprava ustanovenia § 15 ods. 1 vyplýva z návrhu úprav ďalších ustanovení zákona o civilnej službe, ktoré vychádzajú z právnej úpravy pôsobnosti správnych orgánov na úseku obrany podľa zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky. V súlade s uvedeným bude vyššia vojenská správa rozhodovať ako druhostupňový odvolací orgán v správnom konaní.

K bodu 37

Navrhujú sa zmeny v súvislosti s prijatím zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Schválené vládou Slovenskej republika dňa 12. marca 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Šimko v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu