Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 206/2009 účinný od 01.07.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Obdobie posledných desaťročí je charakteristické nástupom moderných informačných a komunikačných technológií spojených s meniacimi sa informačnými potrebami. Práve knižnice sú tým dynamickým a primárnym prístupovým miestom, ktoré má uspokojovať informačné potreby používateľov poskytovaním hodnotných informácií a rozvíjať knižničné služby novým inovatívnym spôsobom s využitím nových foriem informácií. Doterajšia právna úprava na úseku knižníc zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov bola na svoju dobu pokroková, lebo právna podstata nastavenia výkonov činností knižníc nebola v priebehu 14 rokov menená.
Prostredie, v ktorom knižnice svoju činnosť vykonávajú, potreby, na ktoré musia operatívne zareagovať a nevyhnutnosť prispôsobovania sa moderným svetovým smerovaniam si však postupne vyžadujú zmeny, rozšírenie a novú úpravu právneho stavu tak, aby zohľadnil prax a pokryl celý rozsah ich záberu. Vzhľadom na rozsah navrhovaných úprav a v snahe zabezpečiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť textu právneho predpisu predkladateľ zvolil prípravu návrhu nového zákona.

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým
1. zavedenie novej úpravy a spresnenie pojmov, ktoré obsahovo zohľadňujú súčasné formy a spôsoby výkonu odborných činností knižníc,
2. redefinovanie úloh jednotlivých typov knižníc a ich funkcií v knižničnom systéme Slovenskej republiky (ďalej len „knižničný systém)“, vrátane vymedzenia ich pôsobnosti,
3. zavedenie a právne vymedzenie odborných knižničných činností,
4.zásadná úprava vývozu a dovozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu,
5. zavedenie odborného dohľadu,
6. úprava a rozšírenie sankcií za porušenie povinností, ktoré sú definované v návrhu zákona.
Návrh zákona v nevyhnutnej miere zmenil, upravil aj spresnil ustanovenia týkajúce sa oblasti
1. zriaďovania a zakladania knižníc, vrátane práv a povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice,
2. postavenia odborného zamestnanca knižnice,
3. spôsobu financovania knižnice,
4. zabezpečenia ochrany písomného kultúrneho dedičstva, vrátane spôsobu vyhlasovania vzácnych rukopisov, tlačí a slovacikálnych dokumentov alebo fondov za historický knižničný dokument a historický knižničný fond.
Týmto návrhom zákona sa nezabezpečuje implementácia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1081/2012 (Ú. v. EÚ L 324, 22.11.2012) a nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009). Implementácia uvedeného nariadenia bude zabezpečená v roku 2015 novelou zákona č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych premetov v znení neskorších predpisov.

Na základe poznatkov o stave knižničnej legislatívy vo vyspelých štátoch možno konštatovať, že predkladaný návrh zákona vychádza z našich tradícií a potrieb, pritom však rešpektuje tendencie vývoja v rámci Európskej únie a je kompatibilný s Odporúčaniami pre knižničnú legislatívu v Európe (Štrasburg, 11. marca 1999 DECS/CULT/POL/book (99) 1). V porovnaní so súčasne platným zákonom komplexnejšie a progresívnejšie rieši problematiku vytvorenia moderného a efektívneho knižničného systému.

Z dôvodu terminologickej úpravy obsiahnutia všetkých foriem umenia, ktoré tvoria zbierkové fondy galérií a potreby spresnenia a jednoznačného vymedzenia pojmu expozície a výstavy ako foriem sprístupňovania výstupov múzeí a galérií smerom k verejnosti sa v návrhu zákona v Čl. II. mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. Ďalšie novelizačné body dopĺňajú medzi hlavné činnosti národných múzejných a galerijných inštitúcií jednoznačnejšie vymedzenie foriem sprístupňovania ich výstupov verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia


A.5. Stanovisko gestorov



DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie


1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie - hlava XIII, článok 167

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).


2. nelegislatívne akty

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 324, 22. 11. 2012).

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)




b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

nebolo začaté konanie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
B. Osobitná časť


K článku I:
K § 1
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy a vecnú pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) upravuje zriaďovanie a zakladanie knižníc, práva a povinnosti na úrovni zriaďovateľov a knižníc, knižničný systém v členení na typy knižníc a ich funkcie, pôsobnosť a vymedzenie plnenia povinností odborných knižničných činností, a tým zabezpečenie vhodných právnych, organizačných a personálnych podmienok na ich existenciu, činnosť a poskytovanie knižnično-informačných služieb.
V oblasti ochrany a správy historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov alebo vzácnych rukopisov, starých a vzácnych tlačí a významných slovacík sa rozsah pôsobnosti zákona neobmedzuje len na knižnice, pretože ich vlastníkmi alebo správcami sú aj iné subjekty, najmä cirkvi, rôzne korporácie, ale aj súkromné osoby.
K § 2
Ustanovenie vymedzuje niektoré základné pojmy používané v návrhu zákona. Pri ich definovaní sa prihliadalo na platné normy STN/ISO 2789 Informácie a dokumentácia, Medzinárodná knižničná štatistika a aplikačnú prax v knižničnom systéme Slovenskej republiky (ďalej len „knižničný systém“). Na základe skúseností z uplatňovania pojmového aparátu, ako súčasti výkonu knižnično-informačných služieb, návrh zákona upravuje a dopracováva doteraz používané pojmy ako knižnica, knižničný dokument, knižničný fond a pod. Zohľadňuje aj nové pojmy, ako napr. elektronický informačný zdroj, elektronická zbierka knižnice, ktoré súvisia s využívaním najnovších informačných a komunikačných technológií.
K § 3
Dlhodobá ochrana knižničných fondov ako podstatnej súčasti dokumentárneho kultúrneho dedičstva, rovnako ich erudované sprístupňovanie formou knižnično-informačných služieb si vyžaduje profesijné inštitucionálne zázemie, existenciu stabilných knižničných inštitúcií. Navrhovaná úprava vymedzuje, ktoré subjekty môžu byť zriaďovateľom alebo zakladateľom knižnice podľa tohto zákona. Zakladá sa tak možnosť, aby okrem orgánov štátnej správy a územnej samosprávy mohli zriaďovať alebo zakladať knižnice aj iné subjekty. Tým je zaručená otvorenosť knižničného systému.


K § 4
Ustanovenie tohto paragrafu definuje práva a povinnosti zriaďovateľa a zakladateľa knižnice. V prvej časti návrh zákona jednoznačne vymedzuje jeho oprávnenia, následne mu dáva prehľad o knižniciach, ktoré môže využiť na metodické usmernenie a nakoniec stanovuje povinnosti vyplývajúce zo zákona.
K novým povinnostiam patrí povinnosť poskytnúť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) súčinnosť pri výkone štátneho odborného dohľadu a kontroly a rešpektovať jeho stanovisko súvisiace s prípadným zrušením vedeckej knižnice a regionálnej knižnice, vrátane zrušenia knižnice zlúčením s inou knižnicou. Týmto spôsobom ústredný orgán štátnej správy pre knižnice a knihovníctvo môže zamedziť nekontrolovanému zníženiu kvality a dostupnosti knižničných služieb pre verejnosť, ako aj predísť zničeniu dokumentárneho knižničného dedičstva, ktoré bolo a je vybudované zo štátnych zdrojov a zdrojov VÚC. Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami rozpočtu samosprávneho kraja vykonáva samosprávny kraj v nim zriadených organizáciách podľa § 12 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 19 ods.2 písm. b) zák.č.302/2001 Z .z.
Definovanie povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa, ako nevyhnutnej súčasti vytvorenia podmienok činnosti knižnice, je pre zabezpečenie knižnično-informačných služieb a rozvoj knižničného systému nevyhnutné.
K § 5
Návrh zákona definuje knižničný systém ako systém knižníc založený na vzájomnej spolupráci knižníc a dodržiavaní odborných noriem a štandardov. Knižničný systém tvoria knižnice, ktoré sa vyznačujú rozmanitosťou zamerania, pôsobnosti a úloh. Návrh zákona ich definuje a člení podľa toho, aké funkcie plnia, aký knižničný fond majú a v akom rozsahu poskytujú knižnično-informačné služby pre svojich používateľov. Knižničný zákon ich kategorizuje podľa medzinárodnej odbornej terminológie a zaužívanej typológie knižníc v Slovenskej republike a tradíciám ich budovania. Typovým znakom knižnice je popri funkciách, knižničnom fonde a knižnično-informačných službách zriaďovateľ a organizačno-právna forma. Slovenská národná knižnica, vedecké knižnice a regionálne knižnice uchovávajú a ochraňujú knižničné fondy budované z verejných zdrojov a celkom zabezpečujú dostupnosť rozvinutých knižnično-informačných služieb pre verejnosť bez obmedzenia, preto sa zriaďujú ako právnické osoby. Zvláštnym typom knižnice z hľadiska jej pôsobnosti je inštitucionálna knižnica. Ide o špeciálny druh knižnice, ktorá má aj vnútro-inštitucionálnu pôsobnosť (napr. knižnice úradov, knižnice ústavov, firemné knižnice atď.) V rámci základného členenia knižničného systému Slovenskej republiky figurujú aj tzv. špeciálne knižnice, medzi ktoré možno zaradiť Parlamentnú knižnicu Národnej rady Slovenskej republiky, detskú knižnicu, knižnicu cirkvi a náboženskej spoločnosti, lekársku knižnicu, technickú knižnicu, vojenskú knižnicu, poľnohospodársku knižnicu, väzenskú knižnicu, knižnicu múzea a galérie, firemnú knižnicu, knižnicu ústavu alebo úradu. Cieľom takto nastaveného knižničného systému je sprostredkovať najmodernejšími formami aktuálne a všestranné knižnično-informačné služby. To si vyžaduje vysokú mieru a úroveň vzájomnej medziknižničnej kooperatívnosti a rešpektovanie odborných noriem a štandardov, ktoré v slovenských aj v celosvetových podmienkach knižničnej a bibliografickej spolupráce zabezpečujú kompatibilitu a vymeniteľnosť informácií.
Zároveň sa umožňuje, aby zriaďovateľ knižnice v rozsahu svojej pôsobnosti operatívne definoval v základných dokumentoch aj ďalšie činnosti a funkcie, ktoré má knižnica zabezpečovať a návrh zákona ich explicitne neuvádza.
K § 6
Ustanovenia návrhu zákona definujú Slovenskú národnú knižnicu ako základný prvok knižničného systému. Samostatný paragraf o Slovenskej národnej knižnici definuje jej poslanie a hlavné úlohy, čo umožňuje, aby svoju činnosť vykonávala ako národné knižnice v iných krajinách vo vzťahu k budovaniu a odbornému spracovaniu národného konzervačného knižničného fondu, ale aj ako vrcholná a odborná autorita vo vzťahu k potrebám celého knižného systému.
Rozsah ustanovenia tzv. štandardných funkcií Slovenskej národnej knižnice v návrhu zákona vychádza z výstupov Stálej komisie sekcie národných knižníc IFLA (Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií – International Federation of Library Associations and Institutions). Ide najmä o konzervačnú ochranu, budovanie knižničného fondu, odborné spracovanie (najmä bibliografické spracovania úplných slovacikálnych knižničných fondov, ako aj úplnej dokumentovej produkcie národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska), správa a sprístupňovanie súborného katalógu a poskytovanie knižnično-informačných služieb. Z dôvodu potreby celoštátnej koordinácie je definovaná aj ako digitalizačné a konzervačné pracovisko knižničného systému.
Na základe historických vývinových súvislostí jej návrh zákona určuje úlohy aj ústredného celoštátneho knižnično-informačného, koordinačného, metodického, štandardizačného, vedeckovýskumného pracoviska knižničného systému pre knižnice a ich zriaďovateľov v oblasti univerzálnych knižničných činností.
Funkciu pracoviska na ochranu a správu historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov začala Slovenská národná knižnica zastávať, keď bola ich ochrana vyňatá zo zákona o ochrane pamiatkového fondu a stala sa tak predmetom ochrany podľa tohto zákona. Zabezpečuje úlohy analogicky porovnateľné s úlohami Pamiatkového úradu SR v oblasti národných kultúrnych pamiatok.
Súčasťou Slovenskej národnej knižnice je aj múzeum (so špecializáciou na literárnomúzejné zbierky), verejný archív (zbierky literárnoarchívnej povahy). Taktiež zabezpečuje biografickú dokumentáciu slovenskej národnej reprezentácie (zhromažďuje, skúma a spracováva biografické pramene, sústreďuje dokumentáciu a poskytuje informácie o živote osobností, ktoré sa významným spôsobom zúčastňovali a zúčastňujú na kultúrnom, vedeckom, umeleckom, hospodárskom, politickom a spoločenskom živote nášho národa).
Slovenská národná knižnica zabezpečuje edičnú činnosť vydávaním odborných publikácií a organizuje kultúrno-vzdelávacie podujatia a výstavy.
Vzhľadom na postavenie a funkcie Slovenskej národnej knižnice v knižničnom systéme je jej daná povinnosť uzatvárať hromadnú licenčnú zmluvu s príslušnou organizáciou kolektívnej správy týkajúcu sa vypožičiavania knižničných dokumentov v rámci knižničného systému v súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Podrobnosti o spôsobe úhrady odmeny a jej rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V nadväznosti na citovaný autorský zákon plní Slovenská národná knižnica v rámci Slovenskej republiky aj povinnosti, ktoré sa týkajú osirelých diel a obchodne nedostupných diel.
K § 7
Návrh zákona vymedzuje postavenie vedeckej knižnice ako dôležitej knižnično-informačnej inštitúcie, ktorá bez obmedzenia poskytuje knižnično-informačné služby verejnosti. Vedecké knižnice v Slovenskej republike vždy boli a sú štátnymi knižnicami a spravujú majetok štátu. Ich knižničný fond obsahuje vedeckú a odbornú produkciu nielen Slovenska, ale aj zahraničné odborné dokumenty, pričom univerzálne vedecké knižnice zabezpečujú dostupnosť odborných informácií aj z hľadiska ich územnej dostupnosti, keďže sú situované ako v Bratislave, tak na strednom i východnom Slovensku. Vedecké knižnice svojimi službami saturujú tie oblasti poznania, pre ktoré je informačné zabezpečenie nevyhnutné (veda, technika, vzdelávanie a pod.).
Vedecká knižnica ako metodické, vzdelávacie, výskumné a poradenské pracovisko sa popri Slovenskej národnej knižnici spolupodieľa na odbornej a technologickej úrovni knihovníctva na Slovensku a plní dôležité úlohy aj v oblasti medzinárodnej knižničnej a informačnej spolupráce. Ustanovenia paragrafu definujú základné úlohy, ktoré sú charakteristické pre tento typ knižnice vo všeobecnosti. Vedecké knižnice sú: Univerzitná knižnica v Bratislave, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Prešove, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a Slovenská pedagogická knižnica.
K § 8
Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú funkciu a úlohy, ktoré v rámci svojho zamerania akademická knižnica zabezpečuje pre vysokú školu a fakultu. Okrem toho, že pre svojich používateľov poskytuje knižnično-informačné služby zamerané na vedu, techniku, kultúru a pod., zabezpečuje tiež informačné vzdelávanie a uchováva a registruje záverečné a kvalifikačné práce. Zároveň zabezpečuje evidenciu publikačnej činnosti – zaznamenávanie údajov o publikovaných prácach a ohlasov na tieto práce zamestnancov vysokých škôl a študentov vysokých škôl v študijných programoch tretieho stupňa – a evidenciu umeleckej činnosti – zaznamenávanie údajov o umeleckých dielach, umeleckých výkonoch a ohlasov na tieto diela a výkony zamestnancov vysokých škôl a študentov vysokých škôl v študijných programoch tretieho stupňa.
Návrh zákona ustanovuje ich funkcie a úlohy nielen v rámci vysokej školy a fakulty, ale aj v knižničnom systéme.
K § 9
Ustanovenia návrhu zákona o verejných knižniciach vychádzajú z domácich podmienok a z medzinárodných dokumentov, predovšetkým z Manifestu UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994, ktorý o. i. obsahuje odporúčania týkajúce sa poslania verejných knižníc, ich financovania a riadenia. Zohľadňujú aj odporúčania Smernice IFLA pre služby verejných knižníc z roku 2010. Obecné knižnice sú u nás početne najrozšírenejším druhom knižníc, sú najdostupnejšie, najviac využívané, poskytujú knižnično-informačné služby pre najväčší počet občanov.
Návrh zákona definuje jednotlivé typy verejných knižníc – obecné, mestské a regionálne, regionálne s krajskou pôsobnosťou (tzv. krajské knižnice), ďalej definuje ich zriaďovateľov, funkcie a úlohy, ktoré knižnice v rámci svojej činnosti zabezpečujú a poskytujú svojim používateľom.
Obecná a mestská knižnica má funkcie dané v rozsahu dodržania pravidiel tzv. všeobecnej dostupnosti, teda získavania, spracovania a sprístupňovania knižničného fondu a poskytovania knižnično-informačných služieb všetkým demografickým skupinám používateľov. Okrem toho k ich úlohám patrí aj organizovanie komunitných, kultúrno-spoločenských a vzdelávacích podujatí, keďže sú v mnohých obciach jedinou kultúrnou inštitúciou. Z dôvodu, že v obciach súbežne pôsobia aj školské knižnice, návrh zákona umožňuje dohodu zriaďovateľov obecných a školských knižníc, aby ich funkcie boli spojené a boli pre obe skupiny používateľov spojené v rozsahu a za podmienok, aké si určia.
Pri zabezpečení knižnično-informačných služieb pre obyvateľov obce/mesta prostredníctvom organizačného útvaru právnickej osoby zriadenej obcou (napr. kultúrneho centra), prostredníctvom organizačnej zložky obecného úradu alebo prostredníctvom inej knižnice musí byť splnená podmienka všeobecnej prístupnosti pre všetkých obyvateľov obce/ mesta. V praxi to znamená, že ak obec zabezpečuje pre svojich obyvateľov verejne prístupné knižnično-informačné služby, nemusí to však nevyhnutne byť zriadením stálej vlastnej obecnej alebo mestskej knižnice ako právnickej osoby.
Súčasné regionálne knižnice v optimálnej miere zabezpečujú plnenie regionálnych funkcií na území celého Slovenska. Vzhľadom na to, že regionálne knižnice pôsobia spravidla na území viacerých okresov, je ich zriaďovateľom samosprávny kraj. Samosprávny kraj zriaďuje regionálne knižnice tak, aby optimálne pokrývali regionálnymi funkciami územie celého kraja a plnili aj úlohy obecného charakteru. Zároveň môže poveriť vybranú regionálnu knižnicu, ktorá bude plniť funkcie krajskej knižnice. Tie pôsobia na území vymedzenom zriaďovateľom (jeden alebo viac okresov) ako regionálne knižnice, kde však plnia aj ďalšie funkcie v rámci celého kraja. Zabezpečujú úlohy, ktoré im vyplývajú z návrhu zákona ako aj tie, ktoré im určí zriaďovateľ.
Návrh zákona umožňuje využiť možnosť zabezpečiť knižnično-informačné služby aj spôsobom tzv. služby bibliobusov (autobusov s knihami) pôsobiacich na základe kooperačných dohôd napr. medzi regionálnou knižnicou a obcami, pre ktoré služby poskytuje mobilnou formou.
K § 10
Návrh zákona definuje školskú knižnicu na jednotlivých stupňoch škôl (okrem vysokých škôl) ako organizačný útvar, ktorý svojim knižničným fondom zameraným na výchovu a vzdelávanie zabezpečuje potreby svojich používateľov. Školské knižnice sú popri verejných knižniciach početne najrozšírenejšími knižnično-informačnými pracoviskami v Slovenskej republike. Sú významným činiteľom vo výchovno-vzdelávacom procese na školách. Knižnica môže podľa miestnych podmienok, potrieb a rozhodnutí zriaďovateľa plniť za určitých predpokladov aj mimoškolské úlohy. Obdobne ako je to v § 9, návrh zákona vytvára podmienky na to, aby zriaďovateľ mohol spájať školskú knižnicu s obecnou knižnicou a naopak.
K § 11
Ustanovenie zákona definuje špeciálnu knižnicu, jej knižničný fond, zameranie knižnično-informačných služieb, ich poskytovanie a okruh používateľov. Zameraná je na úzko špecializovanú oblasť alebo na uspokojovanie informačných potrieb osobitných demografických a profesijných skupín obyvateľstva alebo komunít. Špeciálna knižnica slúži prevažne potrebám svojho zriaďovateľa alebo zakladateľa. Ak táto knižnica poskytuje knižnično-informačné služby aj iným používateľom, musí postupovať podľa tohto zákona a s ním súvisiacich všeobecne platných predpisov.
V odseku 3 sa zvýrazňuje osobitné postavenie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, pretože plní v rámci svojho zamerania a špecializácie osobitné a jedinečné celoslovenské funkcie. Pobočky tejto knižnice pôsobia pri verejných knižniciach na celom území Slovenskej republiky a veľká časť výpožičných služieb sa realizuje zásielkovou službou.
K § 12
Knižničný fond je základnou podmienkou poskytovania kvalitných knižnično-informačných služieb. Ustanovenie definuje základné princípy v zmysle spôsobu vytvárania, sprístupňovania a dopĺňania knižničného fondu. Knižnica nesmie pri doplňovaní a budovaní knižničného fondu podliehať žiadnym vonkajším vplyvom, okrem prípadov, ktoré upravujú zákony Slovenskej republiky (napr. dokumenty propagujúce nevhodný a nelegálny obsah). Odporúčania pre knižničnú legislatívu v Európe konštatujú, že knižnice získavajú do svojich fondov a zaisťujú prístup k elektronickým informačným zdrojom na základe hodnotenia ich kvality a v súlade s potrebami svojich používateľov, čo má byť založené na profesionálnom úsudku knihovníka. Verejnej knižnici sa ukladá povinnosť dopĺňať svoj fond primerane aj dokumentmi v jazyku príslušnej národnostnej menšiny či etnickej skupiny, pričom popri uplatnení práv národnostných menšín a etnických skupín musí byť zachované právo na úplný prístup k dokumentom v slovenskom jazyku. V uvedenom ustanovení sa zabezpečí realizácia smerníc a odporúčaní IFLA. Ustanovujú sa aj povinnosti pre knižnice s konzervačným fondom, ktoré súvisia s knižničnými dokumentmi zo zrušenej knižnice alebo sú vyradené z knižničného fondu knižnice.

K § 13
Jednou zo základných odborných činností v knižniciach je povinnosť viesť odbornú evidenciu a spracovanie knižničných dokumentov. Ustanovenie zákona vymedzuje základné povinnosti knižnice pri vedení odbornej evidencie knižničného fondu a postupy pri spracovaní knižničných dokumentov. Definuje jednotlivé typy evidencie, ich členenie a čo je ich obsahom. Uvádzajú tiež, ktorú evidenciu je knižnica povinná viesť. Odborná evidencia knižničných dokumentov má zabezpečiť ich nezameniteľnosť.
K § 14
Knižnica je podľa rozsahu svojho knižničného fondu povinná v ustanovených termínoch vykonať revíziu svojho fondu. Jej cieľom je fyzicky porovnať reálny stav knižničných dokumentov, ktoré sú uložené v depozite, alebo sú vo výpožičnom procese s evidovaným počtom knižničných jednotiek. Na základe skúsenosti z aplikačnej praxe sa upravili termíny na vykonávanie komplexnej revízie knižničného fondu. Zákon taktiež definuje, v akých prípadoch je knižnica povinná vykonať mimoriadnu revíziu knižničného fondu. Výsledky revízie sú zároveň podkladom na vyradenie chýbajúcich, poškodených alebo zastaraných knižničných dokumentov z knižničného fondu a taktiež umožňujú knižnici podľa jej výsledkov v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia na skvalitnenie sprístupňovania, ochrany a uloženia knižničného fondu. Zároveň sa definuje, čo je predmet vyraďovania a komu je knižnica povinná prednostne ponúknuť vyradený knižničný dokument, ktorý nezodpovedá odbornej špecializácii knižnice, je obsahovo zastaraný, je multiplikátom alebo duplikátom knižničného dokumentu.
K § 15
Jednou zo základných povinností knižnice v záujme zachovania knižničného fondu je zabezpečiť odbornú ochranu a uloženie knižničných dokumentov. Ustanovenia zákona ukladajú knižnici povinnosť zabezpečiť knižničný fond pred znehodnotením a odcudzením a definujú spôsoby, ktorým to má zabezpečiť. Návrh zákona zdôrazňuje mimoriadny význam ochrany historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu a potrebu prijímať také preventívne opatrenia, ktoré obmedzia alebo úplne vylúčia možnosť jeho odcudzenia, poškodenia alebo trvalého znehodnotenia.
K § 16
Manifesty UNESCO zakotvujú poskytovanie knižnično-informačných služieb na princípe rovnosti prístupu k informáciám pre všetkých bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk alebo spoločenské postavenie. Základnou funkciou knižnično-informačných služieb je sprístupňovať výstupy odborných knižnično-informačných činností a uspokojovať informačné potreby a požiadavky používateľov na rôzne typy a formy dokumentov a informácií šírených na všetkých druhoch nosičov, prípadne on-line.
Návrh zákona definuje knižnično-informačné služby ako súčasť verejných služieb, vymedzuje ich rozsah a cieľ. Uspokojuje potreby jednotlivcov a skupín, týkajúce sa vzdelávania, informačného a osobnostného rozvoja vrátane zábavy a trávenia voľného času. Poskytuje používateľom prístup k informáciám, ktoré sú šírené na rôznych druhoch nosičov, čím odstraňujú rôzne informačné bariéry, ktoré môžu byť ekonomického, sociálneho alebo iného charakteru. Ustanovenie zároveň definuje aj samotný pojem používateľ a aktívny používateľ. Zavádzanie nových informačných a komunikačných technológii (IKT) odstraňuje informačné zábrany, ktoré existujú z hľadiska dostupnosti informácií napr. z oblasti verejnej správy, alebo z iných zdrojov. Potreba spracovania novej právnej úpravy bola podstatná práve v tejto najdynamickejšej oblasti odborných knižničných činností, ktorá si vyžiadala definovanie nových pojmov predovšetkým súvisiacich so sprístupňovaním elektronických zbierok formou elektronických služieb, často poskytovaných prostriedkami IKT mimo priestorov knižnice
Výpožičky dokumentov sa realizujú z vlastného knižničného fondu (prezenčné, absenčné) alebo prostredníctvom elektronických zbierok, ktoré sú definované v § 2 ods. 5. Návrh zákona upresňuje spôsob sprístupňovania knižničných dokumentov bez ohľadu na jeho obsah a formu. Súčasťou služieb sú aj edičné aktivity, kultúrne, výchovno-vzdelávacie podujatia a pod. Konkrétne sa uvádzajú knižnično-informačné služby, ktoré sa poskytujú bezplatne, a ktoré za primeranú úhradu. Bezplatnosť služieb súvisí so zrovnoprávnením prístupu k informáciám pre všetkých, nezávisle od ich finančných možností (zlá sociálna situácia používateľa ho nemôže obmedzovať v práve na informácie). Vzhľadom na špecifickosť medziknižničnej výpožičnej služby a zefektívnenia celého jeho procesu si tieto služby knižnice poskytujú medzi sebou na základe reciprocity zdarma. Používateľ hradí iba nevyhnuté náklady, ktoré z tejto služby pre knižnicu vzniknú.
Knižnica je v zásade povinná svoj knižničný fond sprístupniť. V záujme ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky môže však knižnica sprístupňovanie knižničných fondov v nevyhnutných prípadoch obmedziť, čo musí byť zakotvené v knižničnom a výpožičnom poriadku. Obmedzenie sa môže týkať napríklad požičiavania dokumentov mimo priestorov knižnice, času výpožičky alebo formy sprístupnenia dokumentu (elektronická forma a mikrofilm namiesto originálu a podobne) alebo dokumentu s nevhodným alebo nelegálnym obsahom.
K § 17
Žiadna knižnica nie je schopná sama fyzicky uchovávať všetky knižničné dokumenty, ktoré potrebujú jej používatelia. V rámci programu univerzálnej dostupnosti publikácií, by každá knižnica mala byť schopná zverejnený dokument používateľovi sprístupniť. Na to sa využívajú medziknižničné služby založené na princípe kooperácie a solidarity. Ustanovenie definuje medziknižničnú výpožičnú službu a jej národné ústredie, ktoré určuje podrobnosti o poskytovaní uvedenej služby v Slovenskej republike. Obdobne je definovaná medzinárodná medziknižničná výpožičná služba a jej národné ústredie s povinnosťou určiť podrobnosti o poskytovaní uvedenej služby v Slovenskej republike. Zároveň sa stanovujú pre knižnicu povinnosti, ale aj obmedzenia, ktoré v rámci uvedenej výpožičky musí knižnica plniť voči knižnici, ktorá dokument poskytuje. V medzinárodnom priestore sa uplatňujú dohovory a odporúčania ILFA International Lending and Document Delivery: Principles and Guidelines for Procedure - Mezinárodní sdílení zdrojů a dodávání dokumentů: Principy a postupové směrnice (schválená v roku 1954, zásadná revízia 1978, s úpravami v roku 1987, zásadná revízia v roku 2001 a posledná revízia v roku 2009) a Smernica IFLA pre osvedčené postupy pri poskytovaní medziknižničných výpožičných služieb a doručovaní dokumentov, ktoré knižnice SR rešpektujú. V rámci SR je služba medzi knižnicami definovaná ako bezplatná, knižnice si ju poskytujú recipročne, aby eliminovali administratívnu záťaž, ktorá by bola vyššia ako možný príjem zo služby.
K § 18
Ustanovenie zákona upravuje práva knižnice, ktoré im z návrhu tohto zákona vyplývajú. V odseku je uvedený zoznam osobných údajov aktívnych používateľov, ktoré môžu knižnice ako prevádzkovatelia informačných systémov spracovávať na účel zabezpečenia záväzkovo-právneho vzťahu vypožičiavania dokumentov a poskytovania knižnično-informačných služieb v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Z hľadiska spracovania osobných údajov v knižniciach je tento zákon osobitným zákonom, na základe ktorého môžu knižnice spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby podľa § 10. Zároveň umožňuje požiadať príslušnú knižnicu s metodickou pôsobnosťou o odbornú pomoc a usmernenie pri zabezpečovaní odborných knižničných činností. Vytvára podmienky spolupráce s knižnicami a profesijnými združeniami doma i v zahraničí.
K § 19
Knižnica plní svoje poslanie prostredníctvom odborného personálu, od ktorého spôsobilosti závisí kvalita poskytovaných knižnično-informačných služieb. Zriaďovatelia alebo zakladatelia majú dbať o to, aby odborné činnosti, ktoré upravuje katalóg pracovných činností, vykonávali kvalifikovaní zamestnanci. Kvalifikáciu možno nadobudnúť absolvovaním predpísaného vysokoškolského alebo stredoškolského vzdelania, ďalším vzdelávaním a dlhodobou odbornou praxou.
K § 20
Ustanovenie vymedzuje finančné zdroje, z ktorých môže byť knižnica financovaná. Spôsob financovania závisí od formy hospodárenia knižnice, ktorú určuje zriaďovateľ alebo zakladateľ, okrem knižníc ako organizačných útvarov iných subjektov, keď je forma hospodárenia rovnaká pre organizáciu ako celok. Financovanie knižníc by v súlade s odporúčaniami Rady Európy malo byť všeobecnou verejnou povinnosťou. Rozpočet knižnice by mal reflektovať rastúce ceny kníh, elektronických informačných zdrojov a vplyv nových technológií. Pričom tlak na financovanie knižnice z vlastných príjmov a doplnkových zdrojov nesmie mať za následok porušenie princípu voľného prístupu k informáciám a princípu bezplatnosti základných služieb. Pri súčasnom raste informácií a dokumentov je dôležitá kooperácia knižníc, vzájomná výmena informačných zdrojov a koordinovaný rozvoj knižnično-informačných služieb a technológií. Preto aj v iných krajinách štátne a samosprávne orgány poskytujú knižniciam účelové finančné dotácie na zabezpečenie osobitných funkcií, implementáciu informačných technológií, rozvojové, kooperačné a koordinačné programy a úlohy.


K § 21
Za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR dokumenty a súbory dokumentov, ktoré majú neopakovateľnú historickú, kultúrnu a umeleckú hodnotu a sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Ich existencia súvisí s činnosťou významných osobností, inštitúcií alebo sa viaže na významné udalosti našich národných dejín. Z časového hľadiska sú prezentované najstarším obdobím po rok 1830 (podľa Haagskych dohovorov), no v našich podmienkach sa táto hranica posúva do roku 1918, ktorý je historickým medzníkom v hospodárskom, kultúrnom a politickom vývoji našej krajiny. Kategóriou historický knižničný fond sa môžu označiť aj významné slovacikálne dokumenty, napr. originál ústavy alebo deklarácie o zvrchovanosti, Pittsburská dohoda a pod.
Vzhľadom na špecifickosť historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov sa bude vyhlasovanie za historický knižničný dokument a historický knižničný fond a zrušovanie vyhlásenia realizovať na základe vyjadrenia Slovenskej národnej knižnice, ktorá disponuje odbornými zamestnancami a skúsenosťami. Samotné vyhlasovanie vyžaduje dôslednú a veľmi prácnu pasportizáciu dokumentov knižníc a súkromných zbierok a analýzu ich stavu. Zároveň bolo nevyhnuté v návrhu zákona detailnejšie definovať obsah návrhu tak, aby bol jednoznačne identifikovaný dokument alebo súbor dokumentov, ktorý sa predkladá ministerstvu na vyhlásenie. Súčasťou ochrany historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu a dokumentov, o ktorých bolo začaté správne konanie o vyhlásenie za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond je osobitná ochrana takýchto dokumentov, spočívajúca v zákaze zriadenia záložného práva alebo ich iného zaťaženia a jednak v ich vyňatí z exekúcie a konkurzu.
K § 22
V ústrednej evidencii budú evidované historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy ako jednotliviny alebo súbory dokumentov, a to v závislosti od rozhodnutia, na základe ktorého budú za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond vyhlásené. V prípade, že dôjde k zrušeniu vyhlásenia, Slovenská národná knižnica zápisom vyradenie zaznamená v ústrednej evidencii. Ústredná evidencia z dôvodov ochrany písomného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky nebude verejným zoznamom.
K § 23
Vlastníkom alebo správcom historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu môže byť ktorákoľvek knižnica zriadená alebo založená podľa tohto zákona, rovnako ako súkromná osoba, cirkev, korporácia atď. Práva a povinnosti vlastníka alebo správcu historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu sú v zákone stanovené tak, aby ho ochraňovali bez ohľadu na vlastníka a bez ohľadu na to, či je súčasťou knižnice alebo nie. Povinnosť umožniť prehliadku dokumentov s cieľom zistiť stav zabezpečenia základnej pasportizácie sa ukladá každému. Historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy sú dôležité nielen v súvislosti s dokumentovaním vývoja knižnej kultúry na Slovensku, ale z hľadiska obsahu sú aj významným prameňom historického výskumu všeobecne. Preto je dôležitá povinnosť vlastníka umožniť ich sprístupnenie na vedeckovýskumné účely. Ministerstvo zároveň v rámci svojho dotačného programu vytvára podmienky na získanie finančných prostriedkov na ochranu uvedených dokumentov reštaurovaním, konzervovaním a digitalizáciou.
K § 24
Vo verejnom záujme nie je povolené trvalo vyvážať historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond do zahraničia. Povolenie na dočasný vývoz knižničného dokumentu, historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu z colného územia Európskej únie môže udeliť len ministerstvo.
Zároveň sa vytvára právny rámec, ktorý znemožňuje nezákonný dovoz knižničného dokumentu alebo súboru knižničných dokumentov, ktorý je chránený legislatívou iného štátu.
K § 25
Vzhľadom na potrebu jasnejšie definovať pravidlá vedenia Zoznamu knižníc v Slovenskej republike sa v navrhovanom ustanovení určuje, že osobou, ktorá je povinná podávať návrh na zápis do Zoznamu knižníc je zriaďovateľ alebo zakladateľ knižnice. Vzor tlačiva je súčasťou prílohy zákona. Ustanovenie tiež uvádza, kde je zoznam verejne prístupný a stanovuje termín, kedy sa nahlasujú zmeny údajov a kedy sa vyznačí v zozname zrušenie knižnice.
K § 26
Týmto ustanovením sa vrcholové prierezové riadenie knižničného systému zveruje ministerstvu, tak ako to vyplýva z doterajšej a nielen tuzemskej praxe. V zmysle návrhu zákona je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knižníc, knihovníctva a historických knižničných fondov a zároveň je poverené riadiacou a koordinačnou funkciou v knižničnom systéme. Vedie Zoznam knižníc v Slovenskej republike, plní povinnosti v programoch štátnych štatistických zisťovaní, realizuje štátny odborný dohľad a kontrolu nad dodržiavaním a plnením povinností ustanovených týmto zákonom, záväzne sa vyjadruje k zrušeniu knižnice alebo k zlúčeniu knižnice s inou knižnicou pri vedeckých knižniciach a regionálnych knižniciach, vrátane tých, ktoré boli poverené krajskou funkciou. Zrušenie alebo zlúčenie je bez stanoviska ministerstva neplatné.
K § 27
Návrh zákona v uvedenom ustanovení spresňuje a rozširuje sankčné opatrenia za porušenie povinností podľa tohto zákona, ktoré vyplývajú pre vlastníka alebo správcu dokumentov, ktoré možno vyhlásiť za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond, ako aj vlastníkovi a správcovi historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu. Výška priestupku je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona. Ustanovenie sa riadi zákonom o priestupkoch.
K § 28
Návrh zákona v uvedenom ustanovení spresňuje a rozširuje sankčné opatrenia za porušenie povinností, ktoré vyplývajú pre právnickú osobu a fyzickú osobu - podnikateľa. Nakoľko došlo k rozšíreniu povinnosti pre zriaďovateľov a zakladateľov knižníc, ako aj samotných knižníc, bolo nevyhnutné zvážiť rozsah a výšku pokút. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona. Na ukladanie pokút sa vzťahuje zákon o správnom konaní.
K § 29
Vzhľadom na potrebu, ktorá vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe, sa zavádza štátny odborný dohľad a kontrola. Ustanovenia vymedzujú povinnosti ministerstvu pri kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona a nadväzujúcich vykonávacích predpisov. Výkon štátneho odborného dohľadu je zameraný na dodržiavanie povinností pri výkone základných odborných činností v knižniciach a najmä na zabezpečenie ich realizácie. Zároveň sa určuje povinná súčinnosť pre dotknuté inštitúcie a povinnosti orgánu výkonu odborného dohľadu a kontroly.
K § 30
Ustanovenie splnomocňuje ministerstvo vydať všeobecné záväzné právne predpisy na vykonanie niektorých ustanovení tohto zákona. Navrhované všeobecne záväzné právne predpisy nepredpokladajú zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Budú upravovať prevažne odborné procesy a postupy, ako aj spôsob úhrady za vypožičiavanie dokumentov prostredníctvom knižničného systému Slovenskej republiky, ktoré boli upravené právnymi predpismi.
K § 31
Knižnica zriadená alebo založená a evidovaná podľa doterajších predpisov sa považuje za knižnicu zriadenú alebo založenú a evidovanú podľa tohto zákona. Keďže ustanovenia zákona menia existujúci právny stav, je potrebné doplniť prechodné ustanovenia.
K § 32
Nový zákon o knižniciach nahrádza doteraz platný knižničný zákon, preto je potrebné vymedziť vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Zrušenie knižničného zákona a jeho náhrada novým právnym predpisom, ktorý zodpovedá potrebám a novým trendom v knižničnej praxi, bude stimulovať a fixovať pozitívne zmeny v knižničnom systéme Slovenskej republiky. Zároveň bolo nevyhnutné zrušiť súvisiace právne predpisy, vyhlášku o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach a opatrenie o odmene nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaným prostredníctvom knižničného systému Slovenskej republiky, ktoré budú nahradené novými právnymi predpismi.
K článku II:
K bodu 1
Terminologická úprava vykonaná z dôvodu potreby obsiahnutia všetkých foriem umenia, ktoré tvoria zbierkové fondy galérií. Pojem „výtvarné umenie“ je v súčasnej praxi nedostatočný, pretože nereflektuje rozmanitosť podôb súčasného umenia. Vizuálne umenie je termín, ktorý sa využíva v medzinárodnej múzejnej terminológii a pokrýva aj formy, ako konceptuálne umenie, inštalácie, performance art, video art, land art, počítačová grafika, fotomédiá, ktoré sú integrálnou súčasťou fondov pamäťových inštitúcii.
Vizuálne umenie je tvorené výtvarným umením a súčasným umením. Výtvarné umenie je pomenovaním pre kategórie ako je napr. kresba, maľba, grafika, sochárstvo a súčasné umenie zas pre umelecké formy ako už spomínané konceptuálne umenie, inštalácie, performance art, video art, land art, počítačová grafika, fotografia a pod.
K bodu 2
Z dôvodu potreby spresnenia a vymedzenia pojmov sa definuje, čo je obsahom expozície a výstavy, ako jednej z foriem prezentácie a sprístupňovania kultúrneho dedičstva verejnosti.
K bodu 3
V § 6 písmene g) sa dopĺňa rozsah činností, ktoré vykonáva Ministerstvo kultúry SR v nadväznosti na povinnosti zriaďovateľa múzea alebo galérie spojené s požiadaním ministerstva o udelenie súhlasu v prípade prevodu zriaďovateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa múzea alebo galérie (§ 4 ods. 3 písm. a) zákona) a v zlúčenia viacerých múzeí alebo galérií jedného zriaďovateľa do jedného subjektu (§ 4 ods. 3 písm. b) zákona).
K bodu 4 a 5
Dopĺňa medzi hlavné činnosti národných múzejných a galerijných inštitúcií základné formy sprístupňovania zbierkových predmetov a predmetov kultúrnej hodnoty verejnosti.
K bodu 6
V prílohe č. 4 až 6 sa upravuje podpisová doložka štatutárneho orgánu múzea alebo štatutárneho orgánu galérie v časti A. príloh z dôvodu, že neobsahovala v popise údajov podpis štatutárneho orgánu.
K článku III:
Deň nadobudnutia účinnosti sa navrhuje na 1. júl 2015.


Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 7. 1. 2015


Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky


Marek M a ď a r i č, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

9

Dô vodová správa

V šeobecná časť

Návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008, úloha č 3 na mesiac október 2008. Dôvody na vypracovanie právneho predpisu sú v úlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2006-2010, kde sú v časti 6 Kultúra špecifikované úlohy v oblasti ochrany súčasti kultúrneho dedičstva, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj zbierkov é fondy múzeí a galérií. Nový právny predpis je pripravovaný aj v súlade so Stratégiou rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011 schv álenou uznesením vlády SR č. 1078 zo dňa 20. decembra 2006, ktorá v časti - V. Iné d ôležité predpoklady rozvoja slovenských múzeí a galérií do roku 2011 - ukladá pripraviť pr ávny predpis o múzeách a galériách s cieľom 'transponovať do nášho právneho poriadku úpravy ES/EÚ, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s kultúrnym tovarom, ale nemajú takú právnu formu, ktorá by zabezpečovala ich automatickú platnosť. Ïalej presnejšie definovať predmet, formy a spôsoby vykonávania štátneho odborného dohľadu nad dodrž iavaním tohto zákona.' Keďže oblasť múzeí a galérií si vyžadovala právne úpravy, ktoré sú nad rámec už schválenej novely zá kona č. 115/1998, pripravil sa nový právny predpis upravujúci činnosť múzeí a galérií ako inštitúcií zhromažďujúcich súčastí kultúrneho dedičstva a profesionálne ich spravujúcich vykon ávaním odborných činností.

Dôležitým podnetom na prípravu návrhu zákona je aj schvá lenie Stratégie informatizácie verejnej správy, ktorú Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 131/2008 zo dňa 27. februára 2008, kde sú definované vízie, strategické ciele a smery vývoja v tejto oblasti rozvoja spoločnosti. Významný podiel pri rozvoji informatizácie v oblasti kultúry majú múzeá a galérie, ktoré spravujú značnú časť hnuteľného kultúrneho dedičstva a prostrední ctvom informatizácie v jednotlivých múzeách a galériách budujú vedomostný systém, ktorý sprostredkuje údaje o kultúrnom dedič stve jednotlivým zložkám verejnosti a tak prispieva k rastu všeobecného vzdelania a poznania, a tým aj k budovaniu historického vedomia spoločnosti.

Návrh zákona vychádza aj zo skúsenosti pri uplatňovaní zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov. Precizuje vybrané ustanovenia, ukladá múzeám a galériám povinnosti pri digitalizácii dát o zbierkových predmetoch, no zároveň sprísňuje spôsob ochrany zbierkových predmetov spravovaných múzeami a galériami ako profesionálnymi inštitúciami ur čenými na zhromažďovanie, ochranu a prezentáciu najväčšej časti hnuteľného kultúrneho a prírodného dedičstva.

Predmet predloženej úpravy

-upraviť podmienky na registráciu múzeí a galérií ako inštitúcií zriaďovaných, zakladaných na profesionálnu záchranu, ochranu a prezentáciu súčastí kultúrneho dedičstva – zbierkových predmetov,

-upraviť nadobúdanie hnuteľných archeologických nálezov múzeami, zriadenými orgánmi verejnej správy v súlade s pripravovanou novelou Zákona č . 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

-kodifikovať povinnosť múzeí a galérií pri elektronizácii údajov o odbornej evidencii zbierkových predmetov a budovaní centrá lnej evidencie zbierkových predmetov, vytváraných Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou ako súčasť informatizácie spoločnosti,

-jednoznačne definovať základné odborné činnosti, ktoré sú múzeá a galérie povinné vykonávať pri nadobúdaní, ochrane a prezentá cii zbierkových predmetov,

-upraviť povinnosti pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty pre orgány verejnej správy a nimi zriaďované organizácie s cieľom zabezpečiť ich ochranu a trvalé zachovanie,

-definovať výkon kontroly a štátneho odborného dohľadu pri zabezpečovaní nadobúdania, ochrany a prezentácii zbierkových predmetov,

-upraviť sankčné postihy za porušenia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona.

Múzeá a galérie majú osobitné poslanie v procese rozvoja spoločnosti a pestovan í historické vedomia spoločnosti i jednotlivca. Prostredníctvom uchovávania a zhodnocovania zbierkových predmetov interpretujú historické poznanie a sú účinným nástrojom pri rozvíjaní výchovy a vzdelávania všetkých vekových a sociá lnych skupín obyvateľstva. Zároveň sa podieľajú aj na správe najvýznamnejších kultúrnych a spoločenských hodnô t, manažovania lokalít kultúrneho dedičstva a najatraktívnejších lokalít kultúrneho turizmu a výrazne rozširujú ponuku pre rozvoj cestovného ruchu.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je skvalitniť legislatí vne prostredie pre rozvoj a posilňovanie uvedených funkcií múzeí, vykonávaných vo verejnom záujme.

Doložka

zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve: čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

- v sekundárnom práve:

-nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení ,

-Nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo dňa 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčš ina), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení,

-Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap. 2/zv. 4)

-nariadenie Rady (ES) č. 2469/96 zo 16. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺň a príloha k nariadeniu (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 7)),

-nariadenie Rady (ES) č. 974/2001 zo 14. mája 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 11)

-nariadenie Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 16)),

-nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (Ú. v. L 200, 30. 7. 2005),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)Bezpredmetné. Problematika ochrany kultúrneho dedičstva spadá do pôsobnosti členských krajín; Spoločenstvo v zmysle čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení podporuje spoluprácu členských krajín v tejto oblasti;

b)V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Euró pskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;

c)Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky..

Doložka

finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financiePredkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie, poskytovanie podpory múzeám a galériám pri rozvoji odborných činností.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostrediePredkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosťPredkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Predkladaný materi ál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

Èl. 1

K § 1

Ustanovením sa vymedzuje predmet zákonnej úpravy, ako je zriaďovanie, zakladanie múzeí alebo galérií, ktoré sú vytvárané vo verejnom záujme s cieľom zhroma žďovať, ochraňovať a prezentovať súčasti kultúrneho dedičstva. Právna úprava rieši aj evidenciu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie ochraňované inými právnymi predpismi a sú vo vlastní ctve alebo správe orgánov a inštitúcií verejnej správy s cieľom zachovať najhodnotnejšie predmety kultúrnej hodnoty v správe orgánov a inštitúcií verejnej správy.

K § 2

Vymedzuje základné pojmy zákona – predmet kultúrnej hodnoty, zbierkový predmet, zbierka, zbierkový fond, múzeum, galéria, vedomostný systém múzea, galérie. Vymedzenie základný ch pojmov najmä pojmu múzeum je dôležité vo vzťahu k vytváraniu múzeí a definovaniu ich úlohy pri zhromažďovaní, ochrane a prezentácii súčasti kultúrneho dedičstva. Takisto je potrebné definova ť pojem zbierkový predmet ako základnú súčasť pre existenciu a pôsobenie múzea a definovanie základných odborných činností v múzeu, galérii, ktoré sú nástrojom na zhromažďovanie a vykonávanie odbornej správy v múzeu. Na pojmoch múzeum/galéria a pojme zbierkový predmet je tvorená konštrukcia celého právneho predpisu.

K § 3

Ustanovenia stanovujú, kto môže zriadiť múzeum alebo galériu. Zriaďovateľmi sú ústredné orgány štátnej správy, samosprávne kraje a obce. Zároveň je dôležité aj vymedzenie ostatných právnych subjektov, ktoré môžu mať vo svojej organizačnej štruktúre múzeum alebo galériu, a ktoré v súčasnosti v SR aj pôsobia. Zároveň tento paragraf upravuje aj zruš ovanie múzea/galérie, čo je možné len so súhlasom Ministerstva kultúry SR ako ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za záchranu a ochranu súč astí kultúrneho dedičstva, ktoré dáva súhlas na zrušenie múzea/galérie.

K § 4

Znenie upravuje práva a povinnosti, toho, kto chce vytvoriť podmienky na činnosť múzea alebo galérie a chce byť zapísaný do Registra múzeí a galérií SR (ďalej len 'register'). Ide najm ä o povinnosť vydať štatút múzea alebo galérie, určiť profiláciu a špecializáciu múza/galérie, no najmä definovanie podmienok na zabezpečenie činnosti múzea alebo galérie po stránke finanč nej, personálnej a priestorovej. Zároveň ustanovenia upravujú proces zrušovania múzea alebo galérie, ako aj povinnosti zriaďovateľov a vlastníkov múzea alebo galérie pri zabezpečení kontinuálnej a nepretr žitej ochrany zbierkových predmetov po zrušení múzea alebo galérie. Tento paragraf jasne stanovuje, že činnosť múzeí a galérií, kvalita ich výkonov v oblasti základných odborných činností je priamo závislá od toho, kto vytvára podmienky na činnosť múzea/galérie - od zriaďovateľa alebo vlastníka múzea alebo galérie.

K § 5

Návrh upravuje postup pri zápise múzea alebo galérie do Registra múzeí a galérii, ktorý vedie ministerstvo. Toto ustanovenie má viesť k skvalitneniu činnosti múzeí, galérií, k posilneniu profesionalizácie ich výkonov v oblasti realizácie základných odborných činností a má byť zárukou toho, že múzeum alebo galéria, ktoré zapíše MK SR do registra, bude vykonávať profesion álnu starostlivosť o zbierkové predmety. Ustanovenia jednoznačne stanovujú podmienky, ktoré musí múzeum alebo galéria spĺňať pred zápisom do registra múzeí a galérií. Kvalitu výkonov v oblasti z ákladných odborných činností budú posudzovať národné zbierkotvorné inštitúcie – Slovenské národné múzeum a (ďalej 'SNM'), Slovenská národná galéria (ďalej 'SNG') ako n árodné metodická centrá pre oblasť múzejných činností – najmä posudzovanie podmienok na výkon základných odborných činností.

K § 6

Ustanovenia stanovujú úlohy ministerstva kultúry ako ústredného orgánu štátnej sprá vy pre oblasť ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva, ako aj pri zabezpečovaní a rozvoji múzejnej a galerijnej činnosti. Ministerstvo je rozhodujúcim faktorom – prostrední ctvom vedenia registra múzeí a galérií SR, vydávania stanovísk pri zrušovaní múzeí, galérií a nakladaní so zbierkovými predmetmi. - pri formovaní sústavy múzeí a galérií ako sú stavy profesionálnych inštitúcií budovaných na záchranu, ochranu a prezentáciu hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. Záujmy štátu pri zachovaní kultúrneho dedičstva a jeho zotrvaní na území SR chráni ministerstvo aj pri trvalom a dočasnom vývoze zbierkových predmetov – povoľuje vo výnimočných prípadoch trvalý vývoz zbierkových predmetov.

K § 7

Jednotlivé ustanovenia určujú súčasti sústavy múzeí a galérií v SR tak z hľadiska územného (celoštátne, regionálne a miestne múzeá alebo galérie), ako aj z hľadiska š pecializácie (regionálne múzeum alebo galéria, špecializované múzeum alebo galéria s celoštátnou pôsobnosťou). Dôležité je najmä definovať úlohy a postavenie národných zbierkotvorných inš titúcií SNM, SNG, ktoré sú poverené zabezpečiť rozvoj metodiky, odborného vzdelávania, no najmä elektronizáciu a digitalizáciu údajov o zbierkových predmetoch v múzeách a galériách ako súč asť informatizácie celej sústavy múzeí a galérie a pri vytváraní vedomostného systému múzeí a galérií. V snahe čo najviac zmapovať subjekty, ktoré vykonávajú prezentáciu kultúrneho dedi čstva, ale aj vyhodnocovať ich výkony v oblasti základných odborných činností je SNM a SNG poverené zberom štatistických a iných údajov o činnosti múzeí alebo galérií. Ustanovenia definujúce úlohy a poslanie ďalších celoštátnych špecializovaných múzeí, najmä Slovenského technického múzea v Košiciach a Múzea SNP v Banskej Bystrici, Vojenského historického múzea sledujú najmä kvalitatívny rast odborných činnosti v týchto múzeách, ale aj špecializácie a rozvoj špecializovanej metodiky.

K § 8

Pre ďalšie skvalitňovanie činnosti múzeí a galérií bolo potrebné definovať základné múzejné činnosti, ktoré sú povinné múzeum alebo galéria vykonávať, aby zabezpeč ili profesionálnu ochranu im zvereného kultúrneho dedičstva. Definovanie základných odborných činnosti je potrebné aj preto, aby ich vykonávanie nebolo spochybňované zriaďovateľmi alebo vlastníkmi múzeí a galérií a činnosť múzeí, galérií nebola redukovaná len na rozličné prezentačné aktivity. Múzeum alebo galéria pri plnení úloh vo verejnom záujme pri ochrane a záchrane súčastí n árodného kultúrneho dedičstva vykonáva základné odborné činnosti, ktorých prostredníctvom nadobúda súčasti kultúrneho dedičstva – predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne eviduje, odborne spravuje a vedecky skúma. Zároveň prostredníctvom ostatných odborných činnosti múzeum, galéria zabezpečuje odborné a vedecké skúmanie, bezpe čnosť a odbornú ochranu zbierkových predmetov a ich sprístupňovanie verejnosti.

K § 9

Jednou zo základných úloh múzea alebo galérie je nadobúdanie zbierkových predmetov a to kúpou, darom, prevodom správy, zámenou a vlastným výskumom. Súlad medzi špecializáciou múzea, gal érie a nadobúdaním zbierkových predmetov má zabezpečiť činnosť komisie na tvorbu zbierok ako poradného orgánu riaditeľa múzea. V príslušných ustanoveniach sú stanovené aj podmienky, ktoré by pri ich realizácii v múzeu, galérií mohli byť nepriamou podporou nelegálnych aktivít, preto je napr. nadobúdanie archeologických nálezov, získaných nelegálnym alebo nepovoleným výskumom zakázané , podobne aj v rámci výskumu zber chránených rastlinných a živočíšnych druhov. V nadväznosti na novelu Zákona NR SR č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, ktorá je takisto v legislatívnom procese, sú múzeá, zriadené orgánmi verejnej správy, oprávnené prijímať do svojej správy archeologické nálezy, získané legálnymi archeologickými výskumami, ktoré vykonali odborne spôsobilé osoby.

K § 10

Súčasťou realizácie základných odborných činností v múzeu alebo galérií je povinnosť viesť odbornú evidenciu nadobudnutých zbierkových predmetov. Jednotlivé ustanovenia paragrafu upravujú postupy pri vedení odbornej evidencie zbierkových predmetov ako súčasť budovania vedomostného systému múzea. Odborná evidencia zbierkov ých predmetov musí zabezpečiť nezameniteľnosť evidenčných záznamov o jednotlivých zbierkových premetoch. V súlade so spomínanou Stratégiou informatizácie verejnej správy sú múzeá a galé rie povinné viesť odbornú evidenciu zbierkových predmetov v elektronickej podobe a zabezpečovať digitalizáciu zbierkových predmetov. Zároveň sú povinné poskytovať v elektronickej podobe údaje do centrá lnej evidencie múzejných zbierok alebo galerijných zbierok SNM a SNG, čím sa sprístupňujú údaje verejnosti o kultúrnom dedičstve krajiny. V súlade s hlavným poslaním múzea alebo galérie – ochra ňovať súčastí kultúrneho dedičstva – zbierkové predmety, sú v tomto paragrafe explicitne stanovené dôvody na vyradenie zbierkových predmetov, aby nemohlo dochádzať k svojvoľné mu nakladaniu so zbierkovými predmetmi a exploatácii zbierkových fondov múzeí/galérií. Prísne a striktné postupy pri vyraďovaní zbierkových predmetov z evidencie majú zabr ániť nedovolenej manipulácii s nimi, vrátane možnosti nelegálneho odpredaja zbierkových predmetov.

K § 11

Múzeum, galéria sú povinné zabezpečovať odbornú starostlivosť o zbierkové predmety a sledovať 'zdravotný' a fyzický stav zbierkových predmetov, presne evidovať pohyb zbierkových predmetov. Tomuto má slúžiť pravidelná odborná revízia zbierkových predmetov, ktorú sú múzeá povinné vykonať v stanovených časových lehotách v závislosti od počtu zbierkových predmetov. Jednotlivé ustanovenia stanovujú postupy a podmienky na vykonávanie odbornej revízie zbierkových predmetov – najmä časové lehoty na vykoná vanie periodickej odbornej revízie v závislosti od početnosti zbierkového fondu múzea alebo galérie. V záujme dôsledného sledovania pohybu zbierkových predmetov sú tu určené aj dôvody na vykoná vanie mimoriadnej revízie – napr. mimoriadna udalosť, premiestňovanie časti zbierkového fondu, zbierky, odchod zodpovedného zamestnanca za správu zbierky alebo časti zbierkového fondu. Vykonávanie odborných reví zií zbierkového fondu je dôležité tak z hľadiska odbornej ochrany zbierok – zisťovanie potreby konzervovania, reštaurovania apod., ako aj z hľadiska fyzickej existencie zbierkových predmetov.

K § 12

Múzeum, galéria sú povinné vykonávať také opatrenia, aby nemohlo nedbanlivým konaním dochádzať k odcudzeniu, strate a poškodeniu zbierkových predmetov. Ustanovenia určujú povinnosti mú zea alebo galérie pri zabezpečovaní bezpečnosti a zvýšenej bezpečnostnej ochrany zbierkových predmetov pri ich uložení, ale aj pri ich premiestňovaní a sprístupňovaní. Zvýšenú pozornosť musia m úzeá, galérie venovať aj narábaniu s údajmi o uložení zbierkových predmetov, aby sa zabránilo nedovolenej manipulácii so zbierkovými predmetmi, čo môže viesť k strate zbierkových predmetov. Samostatn é ustanovenie ukladá múzeám a galériám povinnosti pre prípad vojny a vojnového stavu – viesť zoznamy zbierkových predmetov, ktoré podliehajú evakuácii a priebež ne ich aktualizovať.

K § 13

Jednou zo základných povinnosti múzea alebo galérie v záujme zachovania zbierkových predmetov je zabezpečovať odbornú ochranu zbierkových predmetov – odborným uložením, odborným oš etrením. Tieto opatrenia majú zabrániť procesom prirodzenej degradácie a predlžiť existenciu zbierkových predmetov. Odborné ošetrenie musia múzeá, galérie vykonávať tak, aby nemohlo dôjsť k poš kodeniu zbierkových predmetov, a tým aj zníženiu či strate ich výpovednej vedeckej, historickej a kultúrnej hodnoty. Jednotlivé ustanovenia ukladajú múzeu alebo galérii povinnosti pri výkone odbornej ochrany zbierok – a to pri uložení zbierkových predmetoch v depozitároch, ako aj pri ich odbornom ošetrení (konzervovaní, reštaurovaní a preparovaní) vo vlastných pracoviskách alebo v externom prostredí (dodávateľ sky). Dôrazom na odbornú ochranu sa sleduje predovšetkým zachovanie, prípadne – po kvalitnom odbornom ošetrení – zvýšenie výpovednej vedeckej, historickej, kultú rnej hodnoty zbierkového predmetu.

K § 14

Profesionalizácia pri výkone základných odborných činnosti je spojená aj s uplatňovaním, no najmä získavaním nových poznatkov v múzeu, galérii rozvojom vedecko-výskumnej činnosti v m úzeu, galérii. Vedecko-výskumná činnosť v múzeu, galériu sa zameriava na nadobúdanie nových zbierkových predmetov napr. v archeológii, prírodných vedách. Vykonávanie vedecko-výskumnej č innosti je spojené so získavaním nových poznatkov o zbierkových predmetov, čím múzeum, galéria vytvára vedomostný systém múzea, galérie. Vedecké skúmanie zbierkových predmetov sa vykonáva s cieľ om využiť ich informačný potenciál na poznávanie minulosti. Vedecko-výskumná činnosť v múzeu alebo v galérii môže byť zameraná aj na rozvoj technológii, metód a postupov pri odbornom ošetrení zbierkových predmetov (konzervovanie, reštaurovanie, preparovanie).

K § 15

Jednou z troch základných úloh múzea, galérie je prezentácia súčastí kultúrneho dedičstva – zbierkových predmetov. Na plnenie tejto úlohy využívajú múzeá, galérie š pecifické prostriedky múzejnej komunikácie. Ustanovením prezentačných foriem v múzeu, galérii sa stanovuje šírka ich prezentačných aktivít – od základných prezenta čných aktivít – expozície a výstavy až po výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity.

K § 16

Návrh zákona vymedzuje a zavádza ako možnosť evidenciu predmetov kultúrnej hodnoty právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré nie sú zbierkotvornými inštitúciami. Ako povinnosť zaevidovať vymedzený okruh predmetov kultúrnej hodnoty je daná pre orgány verejnej správy, organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcou a SAV. Zavedením tejto povinnosti sa vytvorí databáza informácií o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktorých hodnota, ale aj cena na trhu so starožitnosťami narastá na rozdiel od napr. drobného hmotného majet ku alebo spotrebného materiálu. Mnohé z týchto predmetov môžu mať aj vysokú vedeckú, historickú a kultúrnu hodnotu a sú potenciálnymi zbierkovými predmetmi. Preto ustanovenia stanovujú povinnosť vlastn íkovi alebo správcovi takého predmetu ponúknuť pri predaji tento predmet prednostne múzeu alebo galérii, ktoré sú zriadené orgánmi verejnej správy. Povinnosť viesť evidenciu týchto predmetov ukladá Slovenskej republike aj Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov (vyhláška Ministra zahraničných vecí č . 15/1980 Zb.). Táto povinnosť – zápis do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty – nemá vplyv na vlastníctvo predmetu kultúrnej hodnoty.

K § 17

Ustanovenia riešia vývoz zbierkových predmetov. Kontrola vývozu je mimoriadne dôležitá pre zachovanie zbierkových predmetov na našom území. Jednotlivé ustanovenia paragrafu vymedzujú podmienky na trvalý vývoz zbierkových predmetov, ktorý je možný len sp súhlasom ministerstva. Zároveň sú tu špecifikované podmienky na dočasný vývoz zbierkových predmetov do krajín Európskeho spolo čenstva, kde múzeu alebo galérii stačí súhlas zriaďovateľa alebo vlastníka múzea, galérie. Dočasný vývoz do tretích krajín – v súlade s Nariadením EU 3911/2001 – je možný len so súhlasom ministerstva.

K § 18

Ustanovenia vymedzujú povinnosti ministerstva kultúry pri vykonávaní kontroly a štátneho odborného dohľadu nad dodržiavaním ustanovení návrhu zákona. Výkon štátneho odborného dohľ adu je zameraný najmä na dodržiavanie povinnosti pri výkone základných odborných činností v múzeu alebo galérií s tým, aby štátny odborný dohľad smeroval k zvyšovaniu výkonov pri realizá cii základných odborných činností.

K § 19

Paragraf rieši postihy, ktoré môže ministerstvo uplatniť voči fyzickej osobe za porušenie povinnosti vyplývajúce zo zákona – napr. pri prevode vlastní ctva alebo správy predmetu kultúrnej hodnoty

K § 20

Paragraf rieši postihy a ukladanie pokút pre múzeum alebo galériu, ale aj pre zriaďovateľa a zakladateľa múzea alebo galérie pre porušenie ustanovení zákona. Dôraz je položený na nepovolený vývoz zbierkových predmetov, ale aj pre porušenie povinnost í pri výkone základných odborných činnosti v múzeu alebo galérii – napr. povinností pri vedení odbornej evidencie zbierkových predmetov, poskytovaní dát do centrálnej databázy zbierkových predmetov.

K § 21

Ustanovenia zabezpečujú kontinuálne pôsobenie v súčasnosti existujúcich múzeí alebo galérií, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. Tento paragraf umožňuje mi nisterstvu preveriť podmienky na výkon základných odborných činností v múzeu alebo galérií, prípadne, ak múzeum alebo galéria nespĺňa podmienky dané týmto zákonom, môže ministerstvo zrušiť zápis múzea alebo galérie v registri.

K § 22

Paragraf splnomocňuje ministerstvo kultúry vydať vykonávací právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o výkone základných odborných činností v múzeu alebo galérii a pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty.

K § 23

Ustanovenie zrušuje doteraz platný Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorš ích predpisov a vyhlášku Ministerstva kultúry č. 342/1998 Z. z. o odbornej správe múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov v znení vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 557/2004 Z. z.

Èl. II

Návrh zákona mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen í neskorších predpisov - v § 32 sa ruší písmeno c) – túto oblasť upravuje § 19 predloženého zákona.

Èl. III

Účinnosť zákona - predkladateľ navrhuje účinnosť zákona od 1. júna 2009.

Vládny návrh zákona schválila vlády Slovenskej republiky dňa 14. 01. 2009.

Róbert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu