Zákon o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 205/2004 účinný od 01.01.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon)

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o geologických prácach (geologický zákon) sa predovšetkým plní uznesenie vlády SR č. 449 z roku 2005. Zo znenia geologického zákona vyplýva zhotoviteľovi povinnosť zlikvidovať po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu geologické diela a geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali. Na ich likvidáciu je potrebné vynaložiť nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je preto efektívne a úsporné takéto geologické diela a geologické objekty v prípade ich možného využitia na iné účely, previesť na prípadných záujemcov. Návrh geologického zákona stanovuje postup pri prevode geologického diela alebo geologického objektu. Navrhované znenie § 33 až § 35 ustanovuje okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodplatne a okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. V tejto súvislosti treba podotknúť, že aj bezodplatný prevod je úsporou prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože sa ušetria prostriedky na likvidáciu týchto geologických diel a geologických objektov. Návrh ďalej stanovuje spôsob výpočtu minimálnej ceny za geologické dielo alebo geologický objekt. Stanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela alebo geologického objektu pri výberovom konaní.

Predloženým návrhom zákona sa zároveň riešia úlohy vyplývajúce z „Akčného plánu boja proti korupcii“. Navrhované zmeny smerujú k zvýšeniu transparentnosti, urýchleniu a zjednodušeniu správneho konania.

V rámci predloženého návrhu geologického zákona sa navrhujú aj ďalšie zmeny a doplnenia platného geologického zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii. Viaceré zmeny sa navrhujú na základe požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, členenia odbornej spôsobilosti, sprísňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác, zavádza sa ohlasovanie geologických prác. V časti prieskumné územie sa upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.

Pri príprave návrhu geologického zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov došlo k značnému množstvu novelizačných bodov (50), a z toho dôvodu sa pristúpilo k tomu, že sa spracoval vo forme návrhu nového geologického zákona.

Návrh geologického zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad nákladov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov právneho predpisu: Zákon o geologických prácach (geologický zákon).

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

v primárnom práve:

- články 174 – 176 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

v sekundárnom práve:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú nijaké záväzky týkajúce sa predmetu navrhovaného zákona,

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,

c) lehota na prebratie oboch smerníc a lehota na implementáciu nariadení a rozhodnutí boli splnené prijatím zákonov uvedených v písm. e),

d) nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto zmluvy,

e) -smernica 94/22/ ES – bola transponovaná zákonom č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov- zhoda úplná,

-smernica 2005/36/ES –bola transponovaná zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií – zhoda úplná.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: gestor Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I:

§ 1,2

Členenie geologických prác na jednotlivé kategórie bolo zavedené pri tvorbe nového geologického zákona v roku 1999. Cieľom tohto členenia bolo začleniť okruh geologických prác uvádzaný v predchádzajúcej legislatívnej úprave do kategórii tak, ako sú zaužívané v odbornej geologickej praxi. Geologické práce boli rozčlenené na geologický výskum a geologický prieskum. Geologický prieskum bol rozčlenený na ložiskový geologický prieskum, hydrogeologický prieskum, inžiniersko-geologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia. Zároveň bol zavedený geologický prieskum na špeciálne účely, do ktorého boli zaradené niektoré špecifické geologické prieskumy. Pri praktickom uplatňovaní tohto členenia (počas takmer 7 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti) sa ukázalo, že takéto členenie geologických prác je umelé a že jednotlivé druhy geologických prác, začlenených do geologického prieskumu na špeciálne účely, patria svojim charakterom a požiadavkou na odbornosť do geologických prieskumov uvedených v § 2 odseku 3 písmeno a) až d). Preto sa navrhuje zaradiť geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov a zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel do ložiskového geologického prieskumu. Geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie sa navrhuje zaradiť do hydrogeologického prieskumu a geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch sa navrhujú zaradiť do geologického prieskumu životného prostredia.

Na základe praktických skúseností pri vykonávaní geologických prác vznikla požiadavka na zaradenie do geologického zákona aj vykonávanie takých geologických prác, ktoré nie je možné podľa platnej právnej úpravy zaradiť do geologického výskumu ani geologického prieskumu, ale ich vykonávanie sa realizuje na základe výsledkov geologických prác uvedených v záverečnej správe geologickej úlohy a je dôležité, aby ich vykonával odborník s príslušným vzdelaním a praxou. Ide o monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce. Tieto činnosti aj v súčasnosti vykonávajú geológovia, ktorí spolupracovali na súvisiacom geologickom prieskume, avšak táto ich činnosť zatiaľ nie je upravená v geologickom zákone a jej vykonávanie neupravuje ani iný všeobecne záväzný právny predpis. Je potrebné uviesť, že tieto činnosti nie sú v praxi ojedinelé. Častou súčasťou záverečných správ geologických úloh hydrogeologického prieskumu, prieskumu životného prostredia ako aj inžinierskogeologického prieskumu je návrh monitoringu geologických faktorov životného prostredia, ktorý zabezpečí sledovanie horninového prostredia v určitej oblasti v období po ukončení geologického prieskumu. Súčasťou tohto sledovania je aj vyhodnocovanie sledovaním získaných údajov a navrhovanie nových opatrení. Táto činnosť je náročná na odbornosť a nie je možné, aby bola vykonávaná bez geologického oprávnenia.

Z uvedených dôvodov sa pojem „geologické práce“ rozšíri aj na práce vykonávané po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu, a to na monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce.

§ 3

Vymedzenie základných pojmov obsahuje členenie a obsah jednotlivých geologických prieskumov, definícia geologického oprávnenia, odbornej spôsobilosti, projektu geologickej úlohy a pod.

§ 4 až 8

Uvedenými ustanoveniami sa zabezpečuje, aby geologické práce vykonávali právnické osoby a fyzické osoby za účelom podnikania, alebo v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú toto právo zo zákona alebo získali geologické oprávnenie. Zabezpečuje sa potrebná odborná úroveň, aby riešenie geologických úloh riadili osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu a preukázali znalosť právnych predpisov, potrebnú na ich dôsledné dodržiavanie.

Ložiskový geologický prieskum nevyhradeného nerastu povrchovými prácami môžu na svojich pozemkoch vykonávať ich vlastníci alebo užívatelia bez geologického oprávnenia vzhľadom na jednoduchý charakter týchto prác. Na vykonávanie týchto prác platia ustanovenia tohto zákona.

Režimu tohto zákona nepodliehajú geologické práce, vykonávané ako osobný záujem, napr. spracovanie geologických máp určitej lokality, odber vzoriek hornín pre osobné zbierky, zisťovanie a zabezpečovanie geologických podkladov a odber vzoriek za účelom získania odbornej kvalifikácie (záverečné, diplomové a vedecké práce) a publikačná činnosť.

Zmenu geologického oprávnenia vykoná ministerstvo spravidla na základe zmien skutočností, ktoré mu bude oznamovať zhotoviteľ.

Na vykonávanie geologických prác sa nevzťahuje živnostenský zákon, a ich vykonávanie nie je upravené ani iným právnym predpisom. Z uvedených dôvodov je preto potrebné upraviť v geologickom zákone otázky vydávania, zániku a registra geologických oprávnení. Pre potreby orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy ako i evidencie fyzických osôb a právnických osôb, vykonávajúcich geologické práce je potrebné zaviesť ich register, ktorý je verejne prístupný.

Od fyzických osôb riadiacich geologické práce sa vyžaduje primerané vzdelanie a prax, ako aj preukázanie znalostí príslušných predpisov.

§ 9 a 10

Podľa doterajšej právnej úpravy neboli stanovené konkrétne odborné spôsobilosti v nadväznosti na § 2, ktorý stanovoval členenie geologických prác. Odborná spôsobilosť sa udeľovala rovnakým spôsobom pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 2 ods. 2 a 3, ako aj pre súvisiace geologické práce, prípadne na vykonávanie len niektorých odborných činností, ktoré zahrňujú jednotlivé geologické výskumy a geologické prieskumy. Táto nejednotnosť bola kriticky hodnotená aj odborníkmi z praxe, preto nová právna úprava navrhuje, aby sa overovanie odbornej spôsobilosti týkalo iba geologického výskumu, ložiskového geologického prieskumu, hydrogeologického prieskumu, inžinierskogeologického prieskumu a geologického prieskumu životného prostredia tak, ako geologické práce člení geologický zákon. Zároveň sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť overovala pri vykonávaní geochemických prác a geofyzikálnych prác, pretože ide o samostatné vysokoškolské študijné odbory. Na vykonávanie ostatných geologických prác, ktoré v rámci riešenia geologických úloh majú charakter subdodávok, sa nebude vzťahovať povinnosť overovať odbornú spôsobilosť. Tieto geologické práce budú aj naďalej vykonávané na základe geologického oprávnenia. Pri ich vykonávaní je potrebné zabezpečiť, aby boli vykonávané odborne, preto záujemca o ich vykonávanie musí spĺňať stanovené kritériá vzdelania a praxe. Na vykonávanie monitorovania geologických faktorov na vykonávanie monitorovania geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce postačuje odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác podľa § 9 ods. 1 a 2.

Navrhuje sa, aby zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy, ktorý má vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti, mal právo používať okrúhlu pečiatku. Úprava sa navrhuje na základe požiadavky z radov odborníkov a podnikateľov geologickej praxe z dôvodu ich lepšej možnosti uplatnenia sa v podnikateľskej praxi, zvýšení odbornosti vykonávania geologických prác a tiež z dôvodu vyššej autority zodpovedných riešiteľov geologických úloh.

Navrhuje sa sprísniť požiadavky na vzdelanie a prax pri vykonávaní geologických prác. Táto úprava je zaradená na základe požiadaviek odbornej verejnosti s cieľom zvýšenia kvality vykonávania geologických prác. Oproti pôvodnej úprave upresňuje aký druh vysokoškolského vzdelania je potrebné dosiahnuť. Navrhované ustanovenie zohľadňuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. 9. 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Zvyšujú sa tiež požiadavky na odbornú spôsobilosť pri zásadných zmenách všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti geológie.

§ 11 až 14

Geologickou úlohou sa určuje cieľ, ktorý sa má geologickými prácami dosiahnuť, fakultatívne sa uplatňuje etapovitosť prác geologického prieskumu. Súčasťou projektu je rozpočet na geologické práce. Rozpočet má význam pre kontrolu financovania zo štátneho rozpočtu a tiež pri kontrole plnenia povinností vyplývajúceho z určeného prieskumného územia.

Výsledkom požiadavky odbornej verejnosti na zjednodušenie realizácie geologických prác „menšieho rozsahu“, s cieľom urýchlenia riešenia geologickej úlohy, je úprava geologických úloh geologického výskumu a geologického prieskumu, ktorých cena nepresiahne 30 000 Sk a pri riešení ktorých sa nepoužijú geologické diela do hĺbky väčšej ako 10 m. Nevypracovaním projektu geologickej úlohy zároveň nie je dotknutá povinnosť pre zhotoviteľa pred vykonávaním geologických prác zisťovať, či sa vykonávanie geologických prác bude týkať záujmov chránených osobitnými predpismi. V praxi ide najmä o zisťovanie inžinierskych sietí, zabezpečenie záujmov ochrany prírody a podobne.

Geologické predpisy z roku 1988 obsahovali povinnosť registrácie geologických prác, na zabezpečenie evidencie geologických prác. Geologický zákon z roku 1999 túto povinnosť zrušil. Z praxe sa však ukázalo, že informácia o prebiehajúcom geologickom výskume a geologickom prieskume je žiaduca z toho dôvodu, že sa predchádza duplicitnému vykonávaniu geologických prác a urýchleniu získavania poznatkov o geologickom prostredí. Preto sa navrhuje v § 13 upraviť povinnosti zhotoviteľa súvisiace s ohlasovaním geologických prác.

§ 15

Písomná, grafická a hmotná geologická dokumentácia má nenahraditeľný význam preto, že na jej základe možno i po skončení geologických prác vykonať kontrolu ich vyhodnotenia s dôkazmi, vrátane nového zhodnotenia hmotnej dokumentácie (vzorky hornín, vrtné jadrá, a pod.). Geologická dokumentácia umožňuje aj prehodnotenie záverov po zistení nových geologických skutočností.

§ 16 až 18

Výsledkom vyhodnocovania realizovaných geologických úloh je záverečná správa, ktorá má v zákone určené podstatné náležitosti. V záverečnej správe je obsiahnutý dosiahnutý cieľ geologickej úlohy a výsledky geologických prác. Slúži na využitie objednávateľovi pri realizácii jeho zámerov, ktoré boli dôvodom na určenie geologickej úlohy.

Rozširuje sa povinnosť uvádzať v záverečnej správe údaje o vynaložených nákladoch na riešenie geologickej úlohy okrem geologických úloh financovaných zo štátneho rozpočtu aj na geologické úlohy financované z verejných prostriedkov. Cieľom úpravy je sprehľadnenie využívania verejných finančných prostriedkov.

Geologickým zákonom sa ustanovuje klasifikácia množstiev podzemných vôd. Posudzovanie záverečných správ s výpočtom zásob vyhradených nerastov a výpočtom množstiev podzemných vôd má za cieľ objektivizovať údaje pre súhrnnú celoštátnu evidenciu, ako aj pre používanie schválených výpočtov zásob a vôd ako dôkazov, ktoré preukazujú vierohodnosť predpokladov splácania pôžičiek, ktoré banky poskytli objednávateľom ako investičné úvery.

§ 19

Sprístupňovanie geologických údajov zistených geologickým výskumom a geologickým prieskumom môže osoba, ktorá prieskum financovala (objednávateľ) vylúčiť, obmedziť alebo podmieniť finančnou úhradou, pretože ide o jej duševný majetok. Toto právo môže objednávateľ uplatniť na dobu do desiatich rokov, čo je dostatočná doba na to, aby dovtedy sám geologické informácie začal využívať na svoje podnikateľské ciele. Zaisťuje sa tým zároveň, aby tretia osoba mohla využiť po uplynutí uvedenej doby geologické informácie o území štátu a využívať ich bez zbytočného vynakladania ďalších prostriedkov na opakovanie už vykonávaných geologických prác. Ide najmä o geologické informácie o výhradných ložiskách nerastov, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a o podzemné vody, ktoré sú taktiež vlastníctvom štátu, ako aj o geologické informácie o geologických činiteľoch ovplyvňujúcich životné prostredie.

Osoba, ktorá geologický výskum a geologický prieskum financovala (objednávateľ) zostáva pritom naďalej vlastníkom tohto svojho duševného majetku.

Odovzdaním záverečnej správy a inej geologickej dokumentácie je poverený zhotoviteľ geologických prác, ktorý so súhlasom objednávateľa a ním určenými podmienkami odovzdá geologickú dokumentáciu organizácii poverenej ministerstvom.

§ 20

Geologické informácie využívajú príslušné orgány štátnej a miestnej správy najmä v záujme celospoločensky najvhodnejšieho využitia územia. Pre územné plánovanie poskytuje ministerstvo odborné vyjadrenia formou stanoviska o územiach s ložiskami nerastov, o zosuvných územiach a pod.

§ 21 až 25

Prieskumné územia boli zavedené do nášho právneho poriadku v roku 1991 novelou zákona SNR č. 52/1988 Zb. pre výhradné ložiská nerastov.

Na to isté územie môžu byť súčasne určené dve alebo viac prieskumných území (tzv. „prekrývanie prieskumných území“), napr. v takých prípadoch, kde nie je vývojová alebo priestorová súvislosť medzi vyhradenými nerastami (skupinami nerastov), na ktorých prieskum sa prieskumné územia určujú. Napr. môže ísť o jedno prieskumné územie na prieskum na uhlie do hĺbky 600 m a druhé prieskumné územie na prieskum na ropu a horľavý zemný plyn v hĺbkach od 1100 m a hlbšie. Zákon vyjadruje zásadu, aby sa prekrývaním prieskumných území nesťažilo alebo neznemožnilo vykonávanie geologických prác alebo využitie ich výsledkov.

Pod pojmom hydrogeologický prieskum termálnych podzemných vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd sú zahrnuté i geologické práce pre stanovenie ich ochranných pásiem a za účelom zistenia a overenia geologických podmienok na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie. Toto riešenie vylúči prípady realizácie viacerých geologických úloh toho istého zamerania na tom istom území rôznymi zhotoviteľmi a možnosti sporov a následné využitie získaných geologických poznatkov.

Rozsah jedného prieskumného územia sa obmedzuje na 250 km2, pri geologickom prieskume na ropu a horľavý zemný plyn bez obmedzenia. Veľká výmera v tomto prípade vyplýva zo spôsobu geologického prieskumu a z veľkého územného rozsahu nádejných štruktúr, v ktorých sa môžu výhradné ložiská ropy a horľavého zemného plynu zistiť.

Predlžovaním doby platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia sa môže docieliť celková doba prieskumu až 10 rokov, resp. na ďalšiu dobu ktorú držiteľ prieskumného územia potrebuje na dokončenie geologických prác. Určuje sa povinnosť držiteľa prieskumného územia vynaložiť isté finančné prostriedky na vybrané geologické práce. Výška týchto prostriedkov sa určuje na minimálne 70 % z celkových predpokladaných nákladov na geologický prieskum. Táto povinnosť sa zavádza preto, aby nedochádzalo k tzv. „blokovaniu územia“.

Ak držiteľ prieskumného územia nedodrží počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia vo väčšom rozsahu stanovenú minimálnu výšku finančných prostriedkov a požiada o predĺženie doby prieskumného územia, ministerstvo žiadosť o predĺženie zamietne.

Spresňuje a doplňuje sa konanie o určení, zmene alebo o zrušení prieskumného územia. Umožňuje sa zjednodušenie a urýchlenie správneho konania a zvýšenie transparentnosti pri určovaní prieskumného územia. Stanovujú sa podmienky podania návrhu na určenie prieskumného územia, upresňujú sa náležitosti podania, bez ktorých konanie nezačne. Predchádza sa špekulatívnemu obsadzovaniu územia a zabraňovania prednosti na využívanie výsledkov geologických prác iným serióznym žiadateľom. Jednoznačne sa stanovujú podmienky, za ktorých prieskumné územie nebude ministerstvom určené. Tak isto ako v predchádzajúcich bodoch, aj táto úprava je aj z dôvodu vyhnutia sa komplikácií v nejednoznačnosti pri určovaní prieskumného územia.

Stanovuje povinnosť uhradiť úhradu za prieskumné územie pred jeho prevodom, čo doterajšie znenie neriešilo. Neumožňuje sa prevod prieskumného územia, ak sa geologické práce nezačali vykonávať v prvom roku platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, aby sa zamedzilo zbytočnému blokovaniu území pre ostatných záujemcov o vykonávanie geologických prác.

Navrhuje sa doba počas ktorej je po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia potrebné začať vykonávať geologické práce. Ak sa geologické práce nezačnú vykonávať v určenej dobe, ministerstvo prieskumné územie zruší. Navrhovaným ustanovením sa zabraňuje špekulatívnym dôvodom, blokovaniu územia, ktoré by mohlo byť určené inému žiadateľovi o prieskumné územie, ktorý by mal záujem geologické práce vykonávať a ich výsledky následne na základe prednostného práva aj využívať.

Upravuje sa doba na prednostné právo držiteľa, ktorý vykonáva geologický prieskum vyhradených nerastov v určenom prieskumnom území z vlastných prostriedkov na určenie dobývacieho priestoru. Navrhovaná šesťmesačná doba je odvodená od doby na prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru určenej v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa spresniť a zjednotiť proces schvaľovania výsledkov geologických úloh ložiskového geologického prieskumu a hydrogeologického prieskumu v nadväznosti na prednostné právo využívania získaných výsledkov.

Navrhuje sa jednoznačne určiť etapy a druhy geologických prác, na ktoré má držiteľ prieskumného územia prednostné právo na využívanie výsledkov geologických prác. Predchádza sa tým kolíziám pri povoľovaní využívania výsledkov geologických prác. V praxi dochádza k nejednoznačnému výkladu prednostného práva na využívanie výsledkov geologických prác. Počas vykonávania etapy vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu, nebude možné povoliť využívanie, až po ukončení geologického prieskumu.

Zároveň sa osobitne upravuje vykonávanie ložiskového geologického prieskumu na ropu a horľavý zemný plyn v súlade so smernicou 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.

§ 26

Z úhrady za prieskumné územie je 50 % určené Environmentálnemu fondu a 50 % týchto úhrad je určených obciam, na území ktorých prieskumné územie leží. Výsledkom vykonávania geologických prác môže byť zistenie ložiska vyhradených nerastov, čo predstavuje určité obmedzenia v infraštruktúre obci, prípadne stavebnú uzáveru.

Upravuje sa minimálna výška úhrady pre obce, a to na 500,- Sk. Financie pod 500 Sk budú príjmom Environmentálneho fondu. Je to z toho dôvodu, že administratívne spracovanie a poštové poplatky sú často vyššie ako uvedená čiastka a prax ukázala, že niektoré čiastky dosahovali výšku 30 až 100 Sk a obce odmietali prebrať takúto sumu.

Navrhuje sa jednoznačne určiť, v akom termíne sa musí zaplatiť za prieskumné územie. Zároveň sa jednoznačne upravuje, že ak úhrada nebude v určenej lehote zaplatená, ministerstvo prieskumné územie zruší. Účelom tejto úpravy je zabrániť v praxi zaznamenaných špekulatívnych úmyselných blokovaní územia, ktoré bolo určené ako prieskumné územie.

§ 27 až 28

Pri vybraných geologických prácach financovaných zo štátneho rozpočtu sa určí tzv. osobitné prieskumné územie zhotoviteľovi. Zákon umožňuje, aby ministerstvo výberovým konaním určilo budúceho najvhodnejšieho držiteľa prieskumného územia, ktorý uhradí časť nákladov vynaložených zo štátneho rozpočtu na doterajšie geologické práce, a ktorý bude pokračovať v geologických prácach zo svojich finančných prostriedkov.

Ustanovenie upravuje postup pri zmene osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Takýto návrh na zmenu je motivovaný znížením požiadaviek na štátny rozpočet s tým, že ďalšie financovanie je zabezpečené z iných zdrojov pri čiastočnej úhrade doteraz vynaložených prostriedkov, ktoré sú príjmom do štátneho rozpočtu.

§ 29

Upravuje sa možnosť vstupov na cudzie nehnuteľnosti pri vykonávaní geologických prác. Vyžaduje sa dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať geologické práce, ktorými vzniknú geologické diela alebo geologické objekty.

Vstup do priestorov a objektov slúžiacich na prípravu na obranu a bezpečnosť štátu upravujú osobitné predpisy a zhotoviteľ geologických prác je povinný postupovať podľa nich.

§ 30

Výkonom geologických prác je možné zriadiť alebo vybudovať také geologické dielo, alebo geologický objekt:

a)ktorým sa zistili nové geologické skutočnosti, majúce vplyv na celkový geologický vývoj a geologickú stavbu územia,

b)ktorý dokumentuje súčasnú úroveň a technický vývoj spoločnosti pri vykonávaní geologických prác

a z hľadiska dokumentačného je potrebné ich zachovanie. Za takéto geologické dielo alebo geologický objekt je však potrebné ich osobitne prehlásiť príslušným orgánom štátnej správ.

§ 31

Po ukončení geologickej úlohy bude povinnosť geologické diela alebo geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali, likvidovať. Na likvidáciu je potrebné vynaložiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. V prípade, že zrealizované geologické diela alebo geologické objekty je možné využiť a je záujem o ich využitie, je efektívnejšie ich ponúknuť širokej verejnosti. Upresňuje sa povinnosť vlastníka na odstránenie geologického diela alebo geologického objektu.

§ 32

Ustanovenie vyjadruje právny stav, zodpovedajúci doterajšiemu. Podľa všeobecných predpisov o náhrade škody sa nepostupuje, ak sa geologická práca vykonáva banskými dielami; vtedy sa uplatnia ustanovenia § 36 a § 37 banského zákona.

§ 33 až 35

V uvedených paragrafoch sa navrhuje možnosť a postup pri prevode vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov. Týmito ustanoveniami sa plní úloha uznesenia vlády SR č. 449 z roku 2005, na základe ktorej sa navrhuje ustanoviť presný postup a podmienky prevodu geologických diel alebo geologických objektov zo štátu na iné subjekty. Cena jednotlivých geologických diel a geologických objektov vhodných na ďalšie využitie sa vypočíta podľa vzorca, predchádza sa tým rôznym oceneniam

Týmto zákonom nie je dotknutý zákon č. 231/199 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

§ 36

Odsek 1 ustanovuje konkrétne činnosti, ktoré vykonáva ministerstvo v oblasti geologického výskumu a geologického prieskumu.

Odsek 2 stanovuje podrobnosti ktoré ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 37

Zákon zveruje ministerstvu výkon štátneho geologického dozoru nad dodržiavaním jeho ustanovení, vrátane práva nariaďovať odstránenie zistených nedostatkov.

§ 38 a 39

Ustanovenia upravujú skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sankcionuje ministerstvo a priestupkov, ktoré sankcionuje obvodný úrad životného prostredia.

§ 40

Ustanovenie upravuje iné správne delikty vo veciach geologického výskumu a geologického prieskumu, ktoré bude sankcionovať ministerstvo.

§ 41

Všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na tie konania, ktoré mu nepodliehajú vzhľadom na charakter problematiky.

§ 42 až 45

Zákon rešpektuje doterajšie prieskumné územia určené podľa doterajších predpisov, čím posilňuje právne istoty už uzavretých právnych vzťahov. Aj po účinnosti nového zákona zostanú v platnosti geologické oprávnenia a preukazy o odbornej spôsobilosti, vydané podľa doterajších predpisov.

§ 46

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2

§ 47

Vykonávacia vyhláška podľa doterajšieho zákona bude platná až do vydania nového vykonávacieho predpisu.

§ 48

Ustanovenie zrušuje doterajší geologický zákon.

§ 49

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

Príloha č. 1

Ustanovuje vzorec na určenie najnižšej ceny za geologické dielo a geologický objekt na účely odpredaja vrtov realizovaných zo štátneho rozpočtu alebo iných verejných prostriedkov.

Príloha č. 2

Zoznam transponovaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave dňa 1. augusta 2007

Róbert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí

10

D ô v o d o v á s p r á v a

k návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí

_____________________________________________________________

A. Všeobecná časťZákladná úprava práva každého človeka na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov je obsiahnutá v čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd zavedenej do právneho poriadku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 462/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) – ďalej len „Ústava“ – do ktorej bola inkorporovaná aj Listina základných práv a slobôd, obsahuje v rámci druhej hlavy, ako súčasť základných práv a slobôd, osobitný šiesty oddiel nazvaný „Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva“. V čl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, že „každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“. Podľa čl. 51 Ústavy sa vyššie uvedeného práva možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto ustanovenie vykonáva.

Právo na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí všeobecne alebo špecificky (s ohľadom na zameranie daného dokumentu) bolo a je upravené vo viacerých medzinárodných dokumentoch, resp. predpisoch EÚ. Od roku 1990 ide najmä o tieto dokumenty:

1.Smernica Rady č. 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí.

2.Dohovor (EHK OSN) o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo, z 25.2.1991) – pozri oznámenie MZV SR č. 162/2000 Z.z.

3.Dohovor (EHK OSN) o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (Helsinský dohovor, zo 17.3.1992) – najmä jeho čl. 9 a Prílohy V a VIII.

4.Dohovor (EHK OSN) o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (prijatý 17.3.1992 v Helsinkách – najmä jeho čl. 16) – pozri oznámenie MZV SR č. 358/2002 Z.z.

5.Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, jún 1992) - jej 10. zásada.

6.Rámcový dohovor (OSN) o zmene klímy (Rio de Janeiro, jún 1992) – najmä jeho čl. 6.

7.Dohovor (Rady Európy) o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie (Lugano, 21.6.1993) – najmä jeho čl. 13 až 16.

8.Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (Smernica Seveso II – z 9.12.1996) – najmä jej čl. 13.

9.Smernica Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (tzv. Smernica IPPC – z 24.9.1996) – najmä jej čl. 15 a 17.

Princípy a záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov boli zapracované najmä do

a)zákona č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí (neskôr zrušenom zákonom č. 211/2000 Z.z.),

b)zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),

c)zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Základným a prelomovým medzinárodným dokumentom v oblasti reálneho napĺňania základných ľudských práv a slobôd v oblasti súvisiacej so starostlivosťou o životné prostredie je Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) z roku 1998. Aarhuský dohovor obsahuje tri základné piliere na naplnenie tohto cieľa, a to

1.prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí,

2.účasť verejnosti v procese rozhodovania týkajúcom sa životného prostredia,

3.prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Aarhuský dohovor, v porovnaní s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, upravuje oblasť sprístupňovania informácií o životnom prostredí podstatne komplexnejším, precíznejším a modernejším spôsobom zaručujúcim väčší rozsah práv verejnosti a umožňujúcim efektívny a transparentný výkon týchto práv i sústavné zvyšovanie úrovne v tejto oblasti.

V súčasnosti upravuje v Slovenskej republike problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám, ktorými disponujú tzv. povinné osoby (nielen k informáciám o životnom prostredí), zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Tento zákon v značnej miere vychádza tiež z princípov Aarhuského dohovoru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravy značne presahujúci oblasť prvého piliera Aarhuského dohovoru nenapĺňa a ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmä pokiaľ ide o niektoré špecifiká týkajúce sa informácií o životnom prostredí a systému ich zhromažďovania, uchovávania a šírenia, posudzovania jednotlivých prípadov pri ochrane niektorých údajov chránených osobitnými predpismi, okrem viacerých nepresností ustanovuje podľa nášho názoru neodôvodnene krátke lehoty (ktoré môžu byť v skutočnosti kontraproduktívne), do značnej miery byrokratizuje proces pasívneho spôsobu sprístupňovania informácií s určitými právnymi medzerami, resp. nepresnosťami, neobsahuje ustanovenia na zabránenie zneužívania práva na informácie a pod.

Preto Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo prehľad najpálčivejších nedostatkov, ktoré bude treba časom korigovať. Prehľad týchto nedostatkov je uvedený v Prílohe Dôvodovej správy a môže slúžiť ako podklad pri novelizácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.

Európske spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998. Na zabezpečenie konzistentnosti komunitárnej legislatívy s prvým pilierom Aarhuského dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica ES“).

Slovenská republika nie je signatárom Aarhuského dohovoru, avšak vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72 z 2. februára 2000 vyslovila súhlas s prístupom Slovenskej republiky k tomuto dohovoru a zároveň uložila ministrovi životného prostredia predložiť na rokovanie vlády návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru. Na základe prerokovania návrhu predloženého ministrom životného prostredia vláda svojím uznesením č. 1061 zo 7. novembra 2001 o.i. v bode B.2. uložila ministrovi životného prostredia pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o získavaní, spracúvaní, uchovávaní, aktualizácii, prenose a poskytovaní informácií o životnom prostredí.

Predmetom právnej úpravy tohto zákona, pripravovaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003, je transpozícia smernice ES, a tým aj príslušných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého piliera Aarhuského dohovoru, do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hoci Aarhuský dohovor je základným dokumentom, z ktorého vychádza aj vyššie cit. smernica ES, s ohľadom na platné legislatívne pravidlá vlády SR a na proces nášho začleňovania do EÚ poukážeme v tejto dôvodovej správe predovšetkým na zhodu s príslušnými ustanoveniami smernice ES, ktoré sú oficiálnou transpozíciou princípov prvého piliera Aaurhuského dohovoru do komunitárnej legislatívy. Iba v niektorých prípadoch, ako to bude vhodné, poukážeme osobitne tiež na príslušný princíp, záväzok a pod. vyplývajúci z Aarhuského dohovoru.

V súlade s vyššie uvedenými dokumentmi navrhovaná právna úprava obsahuje najmä tieto princípy:

I.Vymedzenie pojmu „informácia o životnom prostredí“ a „povinná osoba“, ako aj niektorých ďalších základných pojmov na účely tohto zákona.

II. Princípy pre zber a šírenie informácií o životnom prostredí (tzv. aktívny spôsob sprístupňovania), najmä:

1.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa k ich funkciám. Vytvoriť tiež tok informácií a zabezpečiť okamžité informovanie verejnosti v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí alebo životného prostredia.

2.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že

a)spôsob, akým sú informácie o životnom prostredí šírené verejnosti, je transparentný a

b)informácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné (vytvorenie verejne prístupných zoznamov a registrov, kontaktných útvarov, pomoc úradníkov žiadateľom a pod.).

3.Zabezpečenie, aby informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, boli postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

4.Určenie náležitostí správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky (§ 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobných správ na regionálnej a miestnej úrovni.

5.Prijatie opatrení na šírenie určených druhov materiálov zásadného charakteru (najmä legislatívneho, koncepčného a medzinárodného) týkajúcich sa životného prostredia vrátane zverejňovanie informácií o rozhodovaní a tvorbe politík v záležitostiach životného prostredia.

6.Zavedenie a náležitostí národného registra uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok (ďalej len „národný register znečistenia“) vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej prostredníctvom štandardizovaných hlásení.

K vypusteniu časti zákona o pasívnom sprístupňovaní informácií o životnom prostredí pozri ďalej.

Navrhovaný zákon nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko nebol zaradený do Plánu práce na II. polrok 2003.

Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi.

Navrhovaný zákon je tiež v súlade s čl. 5 Aarhuského dohovoru a s návrhom jeho vykonávacieho Protokolu o Registroch uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok, s čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými dokumentmi uvedenými v úvode tejto časti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

b)Podľa čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES (pozri bod 4) sú členské štáty povinné prijať potrebné zákony, vykonávacie predpisy a administratívne opatrenia na plnenie ustanovení tejto smernice najneskôr do 14. februára 2005 a bezodkladne o tom informovať Komisiu.

4.Problematika návrhu zákona:

a)V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v nasledujúcich právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:-článok 174 a čl. 175 ods. 1 o životnom prostredí Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktorý zakotvuje ako jeden z cieľov politiky ES udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia vychádzajúc z princípov ochrany, prevencie, nápravy škody pri zdroji a platiaceho znečisťovateľa;

◊pramene sekundárneho práva, a to

-smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS.

b)V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Návrh zákona zabezpečuje takmer úplnú zlučiteľnosť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES – pozri tabuľku zhody.

6.Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu tohto zákona sa zahraniční experti nezúčastňovali.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplýva potreba nárastu pracovníkov s ohľadom na zavedenie a aktualizáciu metadátového katalógu (§ 4 ods. 3 až 5) a národného registra znečisťovania (§ 5 a 6) o 3 zamestnancov, z toho

1na Slovenskej agentúre životného prostredia počnúc rokom 2005 a

2na Slovenskom hydrometeorologickom ústave počnúc rokom 2007.

Predpokladané celkové finančné dôsledky na štátny rozpočet budú

Náklady/rok200520062007Ďalšie rokyBežné výdavky

(tis. Sk)4004001 2001 200Kapitálové výdavky

(tis. Sk)100-200-Výdavky spolu

(tis. Sk)5004001 4001 200

Uvedené náklady ministerstvo uplatní vo svojej rozpočtovej kapitole pri príprave štátneho rozpočtu na uvedené roky.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obce, ktoré majú svoje web- stránky na internete nebudú mať žiadne výdavky spojené s aplikáciou návrhu zákona a obce, ktoré nemajú zriadenú internetovú stránku budú mať len zanedbateľné výdavky spojené so zabezpečením zhromažďovania a uchovávania informácií o životnom prostredí.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Príslušná evidenčná a nahlasovacia povinnosť prevádzkovateľov (znečisťovateľov) už z väčšej časti vyplýva z platných všeobecne záväzných právnych predpisov – pôjde zväčša iba o jej upresnenie. Na druhej strane uľahčenie prístupu podnikateľskej sféry (i celej verejnosti) k informáciám o životnom prostredí môže priniesť príslušným subjektom úsporu času i nákladov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Transpozícia smernice č. 2003/4/ES a príslušných princípov Aarhuského dohovoru týmto zákonom do právneho poriadku SR prispeje k efektívnejšiemu prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, k šíreniu týchto informácií a tým aj k zvýšeniu environmentálneho povedomia verejnosti vrátane podnikateľskej sféry, k voľnej výmene názorov, k efektívnejšej účasti verejnosti na environmentálnom rozhodovaní a v dôsledku toho tiež k zlepšovaniu životného prostredia – porovnaj tiež čl. 44 ods. 1 a čl. 45 Ústavy.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný zákon vyžaduje zvýšenie počtu o 1 zamestnanca na vedenie metadátového katalógu a 2 zamestnancov na vedenie národného registra znečisťovania a zhromažďovanie a aktualizáciu údajov o určených difúznych zdrojoch (pozri prvú časť tejto doložky). Ďalšie dopady v tomto smere sa nepredpokladajú.

B. Osobitná časť

K § 1Predmet právnej úpravy vychádza z čl. 45 Ústavy a z čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica“); prihliada tiež na čl. 1, 4 a 5 Aarhuského dohovoru.

Pôvodne sa zvolila forma osobitnej komplexnej právnej úpravy oblasti zhromažďovania, uchovávania a sprístupňovania (aktívnym i pasívnym spôsobom) informácií o životnom prostredí vrátane príslušných definícií, lehôt a pod. v súlade s čl. 1 až 8 smernice, ako aj s čl. 2 ods. 2, 3 a 5 a čl. 4 a 5 a čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru.

Na základe výsledku medzirezortného pripomienkového konania bola celá časť upravujúca sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosť (tzv. pasívny spôsob sprístupňovania) z návrhu tohto zákona vypustená s odkazom na postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

K § 2Najzákladnejším pojmom vymedzeným v tomto paragrafe je „informácia o životnom prostredí“; vymedzenie tohto pojmu je v priamom vzťahu k rozsahu platnosti tohto zákona.

Definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ sa skladá z dvoch základných častí:

1.Jedným z identifikačných znakov je forma, resp. spôsob zhromažďovania, uchovávania (i šírenia) informácie – znamená akúkoľvek informáciu podľa bodu 2 v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme.2.Druhým identifikačným znakom je predmet informácie, t.j. o čom musí informácia byť, aby mala charakter informácie o životnom prostredí.

Hoci je predmet informácie o životnom prostredí rozdelený do šiestich písmen, možno konštatovať, že v podstate ho možno rozdeliť do troch kategórií (v súlade s čl. 45 Ústavy), a to ako informáciu

1.o stave zložiek životného prostredia – výslovne sa uvádzajú tiež biologická diverzita a jej zložky vrátane GMO, ako aj interakcie medzi zložkami životného prostredia,

2.o príčinách tohto stavu – ide o faktory, ktoré poškodzujú alebo reálne môžu poškodiť životné prostredie, ako aj o opatrenia, činnosti a pod., ktoré môžu negatívne alebo pozitívne vplývať na životné prostredie,

3.o následkoch tohto stavu - dopady na životné prostredie, na zdravie, bezpečnosť a podmienky života ľudí, ako aj na kultúrne miesta (lokality) a kultúrne pamiatky,

a to vrátane príslušných analýz, správ a iných podkladových materiálov súvisiacich s týmto stavom, resp. s jeho riadením.

V odseku 2 sa ustanovuje postup v prípade pochybnosti o tom, či konkrétna informácia je alebo nie je informáciou o životnom prostredí. Kompetencia na rozhodovanie v tejto veci sa zveruje ministerstvu; v určitých prípadoch po prerokovaní s dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.

K § 3

Vymedzenie povinných osôb vychádza z čl. 2 bod 2 smernice ES. Povinnými osobami sú tri skupiny subjektov:

a) Do prvej skupiny patria orgány štátnej správy a orgány samosprávy (predovšetkým obce a samosprávne kraje) v návrhu označené legislatívnou skratkou „orgány verejnej správy“ – okrem ústredných orgánov štátnej správy pôjde na okresných, krajských a pod. úradoch nielen o odbory životného prostredia, ale aj o ďalšie odbory, napríklad o odbory poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a poľovníctva, odbory zdravotníctva, odbory kultúry, stavebné úrady, ako aj o orgány Slovenskej inšpekcie životného prostredia a pod., ktoré disponujú informáciami spĺňajúcimi definíciu „informácia o životnom prostredí“.

b) Druhú skupinu tvoria rôzne odborné organizácie zriadené zákonom alebo orgánom verejnej správy na základe zákona, ktorým prípadne sú zverené určité rozhodovacie kompetencie. Pôjde napríklad o Slovenskú agentúru životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Geologickú službu SR, Štátnu ochranu prírody a krajiny, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský kontrolný a skúšobný ústav, Recyklačný fond, stavovské komory atď. Tieto subjekty disponujú pomerne rozsiahlymi informáciami o životnom prostredí.

c)Do tretej skupiny budú patriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, ktoré na základe zmluvy s orgánom verejnej správy alebo s právnickou osobou podľa písmena b) plnia určité odborné úlohy a s tým spojené služby týkajúce sa životného prostredia (napr. špecializované laboratóriá a skúšobne, organizácie zabezpečujúce zvoz komunálneho odpadu a pod.) – tieto však len v rozsahu zmluvne vykonávaných úloh.

K § 4V tomto paragrafe sa ustanovujú základné podmienky a postupy na

a)systém zhromažďovania (zberu) informácií o životnom prostredí vrátane zabezpečenia potrebných tokov príslušných údajov k povinným osobám od prevádzkovateľov, monitorovacích systémov, vedecko-výskumných pracovísk, iných povinných osôb a ďalších subjektov, ktoré zabezpečia, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí súvisiace s ich verejnými funkciami,

b)systém uchovávania a aktualizácie (vrátane zaručenia primeranej kvality) informácií o životnom prostredí vo forme ľahko dostupnej čo najširšiemu okruhu záujemcov,

c)uľahčenie a zefektívnenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí (registre, zoznamy, poradenstvo a pod.),

d)zabezpečenie toho, že informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, budú postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, najmä internetu. Z návrhu nevyplýva povinnosť násilného a hromadného prenášania informácií o životnom prostredí existujúcich na iných nosičoch na elektronické médiá, avšak ustanovuje sa postupný prechod na zabezpečenie zhromažďovania a šírenia čo najväčšieho rozsahu informácií o životnom prostredí prostredníctvom elektronických médií.

Na lepšiu orientáciu verejnosti pri vyhľadávaní požadovaných informácií sa zriadi tzv. metadátový katalóg, teda zoznam, ktorý bude záujemcom o informáciu poskytovať prehľad o tom, kde hľadať konkrétny druh informácie. Takéto katalógy sa vytvárajú aj v iných krajinách (napr. v Rakúsku) ako praktická pomôcka pre verejnosť pri získavaní informácií o životnom prostredí. Vedením tohto katalógu bude poverená Slovenská agentúra životného prostredia.

K § 5Jedným z nových aspektov, ktoré priniesol Aarhuský dohovor, je požiadavka, aby zmluvné strany vyvinuli potrebnú aktivitu pri vytváraní národných registrov znečistenia, ktoré sú nákladovo efektívne, podporujú šetrnejšie správanie sa voči životnému prostrediu, zabezpečujú efektívny prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach vypúšťaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a môže tiež slúžiť na zisťovanie pokroku pri znižovaní znečisťovania, pri monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými zmluvami a pri stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov.

Podľa oficiálnej Príručky na implementáciu Aarhuského dohovoru národný register znečistenia je databáza potenciálne škodlivého vypúšťania (emisií) do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj odpadov prepravovaných za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia. Zariadenia vypúšťajúce jednu alebo viac určených látok musia pravidelne podávať správy o tom, čo, koľko a kam sa vypúšťa. Tieto informácie sa potom sprístupnia verejnosti. Vytvorením a implementáciou takéhoto systému, ktorý je adaptovaný na národné potreby, možno do značnej miery sledovať tvorbu, vypúšťanie, ďalšie použitie a zneškodnenie rôznych nebezpečných látok od „kolísky po hrob“.

Využitie národného registra znečistenia je mnohostranné a prospešné nielen pre verejnosť, ale aj pre verejné inštitúcie a zmluvné strany Aarhuského dohovoru, ako aj pre samotných znečisťovateľov.

Nadväzujúc na článok 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru bol na piatej ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu v máji 2003 v Kyjeve prijatý Protokol o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorý podrobnejšie upravuje zriaďovanie národných registrov znečistenia, ich obsah a povinnosť podávania správ (hlásení) do registra. Návrh na zriadenie národného registra znečisťovania v tomto zákone vychádza z uvedeného Protokolu.

V odsekoch 1 až 3 sa nadväzne na čl. 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru ustanovuje zriadenie národného registra znečistenia. Národný register znečistenia bude počítačovou databázou s prípadným prepojením na niektoré ďalšie databázy, napr. na informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania vytvorený na základe zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (preberajúci rozhodnutie komisie 2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok – EPER).

Národný register znečistenia má obsahovať údaje o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do životného prostredia z činností (prevádzkarní) uvedených v prílohe č. 2 zákona a o prenosoch týchto látok a odpadov mimo hranice prevádzkarní, vrátane prípadných informácií o vstupoch niektorých látok používaných vo výrobných procesoch alebo privezených za účelom uskladnenia, ako aj vody, energie a zdrojov (surovín), ktoré vstupujú do výrobných procesov. Ide o sledovanie uvoľňovania znečisťujúcich látok tak z bodových zdrojov prekračujúcich prahové hodnoty podľa prílohy č. 2, ako aj z určených difúznych zdrojov. Difúznym zdrojom sa rozumie viacero malých (podprahových) roztrúsených zdrojov znečisťovania, ktoré spoločne v dôsledku kumulácie alebo synergie nimi spôsobovaného znečistenia môžu mať významný vplyv na životné prostredie, pričom nie je vhodné a účelné zhromažďovať osobitne údaje z každého jednotlivého zdroja. Kritériá na určenie difúznych zdrojov a spôsob zberu a zhromažďovania príslušných údajov ustanoví vykonávací predpis.

V odsekoch 4 a 5 sa v súlade s čl. 5 Protokolu ustanovuje podoba a štruktúra registra vrátane postupu pri určovaní difúznych zdrojov.

Protokol v čl. 5 ods. 4 vyžaduje, aby národný register znečistenia bol vytvorený tak, aby v maximálnej miere uľahčoval prístup verejnosti k informáciám v registri, t.j. predovšetkým prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako je internet. Podoba registra musí umožňovať, aby boli informácie v registri kontinuálne a okamžite prístupné elektronickými prostriedkami. Zmluvná strana však musí zabezpečiť tiež poskytovanie údajov z registra pasívnym spôsobom, t.j. na základe príslušnej žiadosti. Tieto požiadavky Protokolu sú premietnuté do odseku 6K § 6Prevádzkovateľom národného registra znečistenia by malo byť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie. Faktický výkon vedenia registra nebude zrejme zabezpečovať ministerstvo priamo, ale poverí ním niektorú zo svojich odborných organizácií. Obdobne, ako pri informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ), by mal byť touto poverenou odbornou organizáciou Slovenský hydrometeorologický ústav.

Národný register znečistenia obsahuje informácie, ktoré možno rozdeliť na dve základné skupiny. Prvou sú informácie, ktoré oznamujú vlastníci alebo prevádzkovatelia, ak uvoľňujú znečisťujúce látky alebo prenášajú mimo lokalitu prevádzkarne znečisťujúce látky alebo odpady v množstve prekračujúcom ustanovenú prahovú hodnotu. Druhou sú informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z určitých difúznych zdrojov; zber a oznamovanie údajov z týchto zdrojov bude zabezpečovať odborná organizácia poverená ministerstvo (SHMÚ).

Príslušné údaje z bodových zdrojov budú do národného registra znečistenia nahlasovať prevádzkovatelia činností uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, ak prekročia v príslušnom nahlasovacom (kalendárnom) roku prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1 tohto zákona.

V návrhu zákona sa ustanovujú základné náležitosti takýchto hlásení vrátane požiadaviek na zabezpečenie ich kvality a vierohodnosti a príslušných lehôt, ako aj povinnosti týkajúce sa vedenia evidencie a uchovávania príslušných údajov.

Podrobnosti o obsahu národného registra znečistenia, o zhromažďovaní a nahlasovaní príslušných údajov vrátane kritérií na hodnotenie ich kvality, ako aj kritériá na určovanie difúznych zdrojov ustanoví vykonávací predpis. V tomto predpise sa bude vychádzať z Protokolu, a to aj v nadväznosti na prípadné ďalšie podrobnosti, ktoré vyplynú zo zasadnutí zmluvných strán Protokolu a z ďalšej medzinárodnej spolupráce s prihliadnutím najmä na čl. 3 ods. 6, čl. 6 ods. 2 a čl. 16 a 17 Protokolu.K § 7

V tomto paragrafe je ustanovená povinnosť povinných osôb šíriť informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú.

V nadväznosti na požiadavku čl. 7 ods. 1 smernice ES (obdobne tak čl. 5 ods. 3 Aarhuského dohovoru) o zabezpečení postupnej dostupnosti informácií o životnom prostredí v elektronických databázach sa v odseku 2 povinným osobám ukladá povinnosť vytvoriť podmienky na to, aby sa čo najväčšia časť informácií o životnom prostredí šírenia aktívnym spôsobom, t.j. ich zverejnením, a to najmä prostredníctvom siete internetu, a zároveň sa uvádza demonštratívny výpočet dokumentov, resp. informácií o životnom prostredí, ktoré majú byť takýmto spôsobom sprístupnené. Tento výpočet treba považovať za minimálny a okruh takto zhromažďovaných a šírených informácií o životnom prostredí by sa mal postupne a cieľavedome rozširovať, resp. by sa mali hľadať stále nové a nové formy na zabezpečenie efektívneho prístupu verejnosti k týmto informáciám (porovnaj tiež § 4 až 6 tohto zákona).

Postupná dostupnosť určitých informácií o životnom prostredí v elektronickej forme však neznamená automatické zrušenie iných foriem zhromažďovania, uchovávania a najmä šírenie informácií o životnom prostredí, pretože by to mohlo vytvoriť prekážky k uplatneniu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí značnej časti verejnosti, ktorá nemá možnosť alebo nevie narábať s týmito prostriedkami. Rovnako tak neznamená povinnosť násilného hromadného prenášania informácií o životnom, ktoré boli vyhotovené pre dňom účinnosti tohto zákona, do elektronickej formy, ak ich povinná osoba nemá v tejto forme.

Jedným z druhov dokumentov, ktoré musia byť takto šírené, je správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky (pozri § 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobné správy vydávané na regionálnej alebo miestnej úrovni. V odseku 3 sa demonštratívnym spôsobom ustanovuje minimálny obsah týchto správ.

V odseku 5 sa uvádza primeraná platnosť ustanovení o ochrane niektorých informácií podľa zákona o slobode informácií aj na prípady šírenia informácií o životnom prostredí podľa § 7 tohto zákona.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov vyplývajúcich z neplnenie povinností podľa tohto zákona, výška pokuty, ako aj kritériá na jej určovanie, orgán príslušný na ukladanie pokút vrátane príslušných lehôt, ako aj plynutie výnosu z pokút.

K § 9S ohľadom na vypustenie právnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. prichádza do úvahy pri rozhodovaní v prípade pochybnosti , či ide o informáciu o životnom prostredí podľa § 2 ods. 2 alebo či ide o povinnú osobu podľa § 3 ods. 2 a pri ukladaní pokút podľa § 8 tohto zákona.

K § 10

V dôsledku zásadných pripomienok viacerých pripomienkujúcich subjektov (pozri vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania) došlo k vypusteniu celej osobitnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti (pôvodné § 9 až 19) z návrhu tohto zákona a v odseku 1 sa iba odkazuje na postup podľa všeobecného zákona o slobode informácií.

V súčasnosti platné všeobecne záväzné právne predpisy a ďalšie normatívne právne akty upravujú už do značnej miery príslušné evidenčné, nahlasovacie a pod. povinnosti. Je však potrebné, aby sa postupne vytvoril systém nahlasovania (toku informácií), zhromažďovania, uchovávania (vrátane aktualizácie a hodnotenia kvality) informácií o životnom prostredí v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z tohto zákona.

Preto sa v prechodných ustanoveniach ukladá povinnosť zosúladiť príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, metodické pokyny a pod., ale tiež prípadné zmluvy so subjektami podľa § 3 ods. 1 písm. c) tohto zákona tak, aby sa vytvárali podmienky na plnenie povinnosti a princípov vyplývajúcich z tohto zákona a tým aj princípov a záväzkov vyplývajúcich v tejto oblasti z Aarhuského dohovoru a smernice ES.

V nadväznosti na čl. 8 a 27 Protokolu sa tiež ustanovuje prvý nahlasovací rok na zapracovanie údajov do národného registra znečisťovania.

Zároveň sa uvádza referenčný odkaz na transponovanú smernicu uvedenú v prílohe č. 3.

K § 11Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.7.2004, s výnimkou § 4 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006.

K prílohe č. 1Touto prílohou sa preberá Príloha II Protokolu upravená na variant zoznamu činností podľa ich kapacity.

V tejto prílohe sa uvádza zoznam znečisťujúcich látok a prahové hodnoty ich uvoľňovania, resp. prenosov, pri prekročení ktorých vzniká nahlasovacia povinnosť do národného registra znečisťovania.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá Príloha I Protokolu o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok uvádzajúca zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania údajov a vedenia národného registra znečisťovania. V súlade s čl. 7 cit. protokolu a v záujme jednotnosti právnej úpravy, najmä v porovnaní s prílohou č. 1 zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z., ale aj s Prílohou I Aarhuského dohovoru sa preberá variant zoznamu činností v závislosti od kapacity výroby.

K prílohe č. 3

V tejto prílohe je uvedená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS, ktorá je transponovaná do slovenského právneho poriadku. Uvedená smernica je transponovaná len čiastočne vzhľadom na výsledky pripomienkového konania a potreby novelizácie zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

V Bratislave dňa 18. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu