Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 202/1995 účinný od 01.04.1998 do 30.06.1998

§ 1
Predmet zákona

a)
práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom,
b)
pôsobnosť devízových orgánov,
c)
pôsobnosť colných orgánov podľa tohto zákona a
d)
devízovú kontrolu.

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

a)
tuzemskom územie Slovenskej republiky,
b)
tuzemcom právnická osoba so sídlom1) v tuzemsku alebo fyzická osoba s trvalým pobytom2) v tuzemsku; tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí,
c)
cudzozemcom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom; cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky3) v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
finančnými derivátmi práva a záväzky oceniteľné peniazmi, odvodené od peňažných prostriedkov v cudzej mene, od zlata a od zahraničných cenných papierov,
e)
devízovými hodnotami peňažné prostriedky v cudzej mene, zlato, zahraničné cenné papiere a finančné deriváty,
f)
cenným papierom listina alebo zápis,4) ktorý ju nahradzuje a s ktorým je spojené právo účasti na majetku4a) alebo právo na peňažné plnenie,4a)
g)
tuzemským cenným papierom cenný papier, ktorého emitentom je tuzemec,
h)
zahraničným cenným papierom cenný papier, ktorého emitentom je cudzozemec,
ch)
zlatom svetovo obchodovateľné zliatky zlata, ktorých rýdzosť preukazuje odtlačok značky alebo pripojené osvedčenie vydané oprávnenými osobami, ktorých zoznam vedie Národná banka Slovenska,
i)
finančným úverom poskytnutie peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo v cudzej mene, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť ho v peňažnej forme; za finančný úver sa považuje aj peňažná pôžička,5)
j)
obchodom s devízovými hodnotami kúpa alebo predaj devízových hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena; splácanie finančného úveru v inej mene, než bol poskytnutý alebo prijatý, nie je zámenou devízových hodnôt, ak to bolo dohodnuté v písomnej zmluve o finančnom úvere uzavretej pred poskytnutím úveru; ak sa úver poskytuje po častiach, poskytnutím úveru na účely tohto ustanovenia sa rozumie poskytnutie prvej časti úveru,
k)
priamou investíciou také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt alebo majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho tuzemca na podnikaní v zahraničí alebo investujúceho cudzozemca na podnikaní v tuzemsku, a to niektorou z týchto foriem:
1.
vznik alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane jeho rozšírenia,
2.
účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní, ak investor vlastní alebo získa najmenej 10 % podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti,6) alebo najmenej 10 % podielu na čistom obchodnom imaní,7) alebo 10 % hlasovacích práv,
3.
finančný úver na päť alebo viac rokov poskytnutý investorom na podnikanie, ak má investor na tomto podnikaní účasť podľa bodu 1 alebo bodu 2, alebo úver spojený s dohodou o podiele na rozdelení zisku,
4.
použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície (ďalej len „reinvestícia výnosu z priamej investície“),
l)
devízovou licenciou povolenie udelené devízovým orgánom devízovému miestu, ktoré nie je bankou podľa osobitného zákona8) na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo na poskytovanie peňažných služieb, ak je táto činnosť podnikaním,9)
m)
devízovým povolením povolenie udelené devízovým orgánom podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona upravujúce rozsah oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje, a podmienky, ktoré je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje, povinná dodržiavať,
n)
poskytovaním peňažných služieb sprostredkúvanie platieb do zahraničia a prijímanie platieb zo zahraničia,
o)
devízovým miestom
1.
banka so sídlom v tuzemsku alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá je oprávnená vykonávať obchod s devízovými hodnotami alebo platobný styk so zahraničím v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka udelenom podľa osobitného zákona,10)
2.
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená podľa tohto zákona devízová licencia na vykonávanie obchodu s devízovými hodnotami alebo na poskytovanie peňažných služieb,
3.
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola vydaná koncesná licencia na zmenárenskú činnosť podľa osobitného zákona.11)

§ 6
Devízová licencia a devízové povolenie

(1)
Devízovú licenciu na vykonávanie obchodu so zahraničnými cennými papiermi možno udeliť len právnickej osobe, ktorej bolo udelené povolenie vykonávať činnosť podľa osobitného zákona.15)
(2)
Devízovú licenciu na zmenárenskú činnosť16) nahrádza koncesná listina11) vydaná na základe vyjadrenia Národnej banky Slovenska. Osobe, ktorej bola vydaná takáto koncesná listina, môže Národná banka Slovenska udeliť aj devízovú licenciu na predaj cudzej meny za slovenskú menu.
(3)
Devízové povolenie sa vyžaduje v prípadoch ustanovených v § 10, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22 a v § 23 tohto zákona okrem prípadov,
a)
ak je účastníkom devízovoprávneho vzťahu Slovenská republika alebo Národná banka Slovenska,
b)
ak devízové miesto vo svojom mene a na svoj vlastný účet vykonáva činnosť podľa tohto zákona v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka8) alebo v rozsahu devízovej licencie.
(4)
Devízová licencia a devízové povolenie sa udeľujú na základe písomnej žiadosti na meno žiadateľa. Vydanú devízovú licenciu alebo devízové povolenie nemožno previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a ani neprechádza na právneho nástupcu.
(5)
Devízové orgány pri rozhodovaní o udelení devízovej licencie alebo devízového povolenia prihliadajú najmä na menovú stabilitu a na vývoj platobnej bilancie Slovenskej republiky. Na udelenie devízovej licencie alebo devízového povolenia nie je právny nárok. Proti rozhodnutiu devízového orgánu nemožno podať opravný prostriedok.

§ 12
Práva a povinnosti devízových miest

(1)
Devízové miesto je povinné vyžadovať pred vykonaním príslušnej platby predloženie platného devízového povolenia, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje.
(2)
Devízové miesto je povinné vyžadovať pred vykonaním príslušnej platby predloženie dokladov preukazujúcich účel požadovanej platby.
(3)
Devízové miesto je oprávnené vyzvať príjemcu platby zo zahraničia na označenie jej účelu v prípade, ak tento účel nie je uvedený.
(4)
Devízové miesto môže vykonať len tie operácie, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, s medzinárodnými zmluvami, ktoré vzťahy upravené týmto zákonom upravujú inak ako tento zákon a ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s devízovými licenciami, s koncesnými listinami na zmenárenskú činnosť vydanými podľa osobitného zákona11) a s devízovými povoleniami.
(5)
Devízové miesto je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnému devízovému orgánu podozrenie z porušenia predpisov, zmlúv a rozhodnutí uvedených v odseku 4.
(6)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“) postup devízových miest pri uskutočňovaní platieb do zahraničia a zo zahraničia a voči cudzozemcom.

§ 13
Obchodovanie s devízovými hodnotami

(1)
Obchodovať s devízovými hodnotami, vykonávať platobný styk so zahraničím alebo poskytovať peňažné služby do zahraničia a zo zahraničia, ak je táto činnosť podnikaním, môžu iba devízové miesta v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie.
(2)
Devízová licencia sa nevyžaduje na obchodovanie s verejne obchodovateľnými zahraničnými cennými papiermi znejúcimi na slovenskú menu a vydanými v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 osobami, ktorým bolo vydané povolenie vykonávať činnosť podľa osobitného zákona.15)
(3)
Osoby, ktoré nie sú devízovými miestami v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môžu obchod s devízovými hodnotami vykonávať iba na základe devízového povolenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Devízové povolenie sa vyžaduje aj v prípadoch, keď tieto obchody sprostredkovalo devízové miesto.
(4)
Národná banka Slovenska môže opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov ustanoviť pre devízové miesta podmienky na obchodovanie s devízovými hodnotami.
(5)
Podmienky na obchodovanie so zahraničnými cennými papiermi pre devízové miesta uvedené v § 2 písm. o) bode 2 môže Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.

§ 14
Kúpa a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene a zlata

a)
je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie,
b)
druhým účastníkom obchodu je devízové miesto, ktoré vykonáva činnosť na svoje meno a na svoj vlastný účet,
c)
jednému z účastníkov obchodu bolo vydané devízové povolenie,
d)
ide o kúpu alebo o predaj peňažných prostriedkov uskutočnený tuzemcom počas pobytu v zahraničí.

§ 15
Operácie so zahraničnými cennými papiermi

(1)
Vydanie zahraničných cenných papierov na obchodovanie v tuzemsku alebo ich uvedenie na tuzemský trh je možné iba na základe devízového povolenia Národnej banky Slovenska. V prípadoch, ak osobitný zákon17) vyžaduje povolenie ministerstva, je toto devízové povolenie podmienkou na jeho vydanie.
(2)
Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na vydanie zahraničných cenných papierov na obchodovanie v tuzemsku alebo na ich prijatie na tuzemský trh17a) v prípade, ak ide o
a)
zahraničné cenné papiere emitenta so sídlom v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu zahraničnej burzy cenných papierov,17b)
b)
vládne dlhopisy členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
(3)
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže uzavrieť zmluvu na kúpu alebo predaj zahraničného cenného papiera a kúpiť alebo predať zahraničný cenný papier alebo prijať od cudzozemca zahraničné cenné papiere ako úhradu svojej peňažnej pohľadávky voči cudzozemcovi len na základe devízového povolenia. Devízové povolenie sa nevyžaduje pri úhrade pohľadávky formou zmenky alebo šeku.
(4)
Devízové povolenie podľa odseku 3 sa nevyžaduje na kúpu alebo na predaj
a)
zahraničných cenných papierov z vlastného účtu devízového miesta v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie,
b)
zahraničných cenných papierov vydaných v zahraničí alebo v tuzemsku a prijatých na tuzemský trh17a) s devízovým povolením udeleným Národnou bankou Slovenska,
c)
zahraničných cenných papierov uvedených v odseku 2,
d)
zamestnaneckých a iných finančne zvýhodnených akcií, ktorých emitentom je cudzozemec, jeho zamestnancami – tuzemcami,
e)
zamestnaneckých a iných finančne zvýhodnených akcií, ktorých emitentom je cudzozemec s účasťou tuzemca na podnikaní emitenta, zamestnancami tohto tuzemca,
f)
zahraničných cenných papierov nadobudnutých podľa osobitného zákona.18)
(5)
Národná banka Slovenska môže po dohode s ministerstvom opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v zbierke zákonov, ustanoviť prípady, keď sa devízové povolenie podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje.

§ 16
Operácie s finančnými derivátmi

(1)
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže uzavierať zmluvy o finančných derivátoch a obchodovať s nimi iba na základe devízového povolenia. Devízové povolenie sa nevyžaduje, ak je zmluva alebo obchod uzatvorený s devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie.
(2)
Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom môže opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov ustanoviť podmienky na operácie s finančnými derivátmi vykonávané devízovými miestami.

§ 18
Prijímanie finančných úverov

(1)
Tuzemec môže uzatvoriť zmluvu o prijatí finančného úveru od cudzozemca alebo prijať finančný úver od cudzozemca na základe devízového povolenia.
(2)
Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak ide o prijatie peňažnej pôžičky5) medzi fyzickými osobami, ktorá nie je určená na podnikanie.
(3)
Národná banka Slovenska môže opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov ustanoviť podmienky na prijímanie finančných úverov tuzemca od cudzozemca.

§ 19
Nadobúdanie nehnuteľností v tuzemsku

(1)
Cudzozemec s výnimkou cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba
a)
dedením,
b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c)
ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je cudzozemec, alebo ak má cudzozemec nadobudnúť nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov,
d)
výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej cena zistená podľa osobitného predpisu19) neprevyšuje cenu pôvodnej nehnuteľnosti zistenú podľa osobitného predpisu,19)
e)
ak má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,20)
f)
ak ide o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve,
g)
ak tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.21)
(2)
Pobočka zahraničnej banky3) v tuzemsku má pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku postavenie cudzozemca; pobočka zahraničnej banky3) v tuzemsku môže okrem prípadov nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v odseku 1 nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku, ktoré sú nevyhnutné na získanie prevádzkových priestorov na účel výkonu činností21a) uvedených v povolení pôsobiť ako banka, ak tieto nehnuteľnosti získa na základe zmluvy o dielo.
(3)
Nehnuteľnosti nadobúdané podľa odseku 2 môže pobočka zahraničnej banky3) previesť na inú osobu alebo prenechať do nájmu najskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa nadobudnutia. Uvedená lehota neplatí pre prevod na inú osobu v prípade, že pobočka zahraničnej banky3) stratí povolenie pôsobiť ako banka.21b)

§ 23
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí

(1)
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene22) a v cudzej mene v cestovnom styku alebo v poštovej alebo inej zásielke je obmedzený limitom, ktorého výšku môže ustanoviť ministerstvo a Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak limit nie je ustanovený, je dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene a v cudzej mene voľný.
(2)
Dovoz a vývoz pamätných mincí je voľný.
(3)
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí nad limit ustanovený podľa odseku 1 je možný na základe devízového povolenia. Bez devízového povolenia colný orgán tento dovoz alebo vývoz neumožní.
(4)
Colné orgány sú povinné na žiadosť dovážajúcej alebo vyvážajúcej osoby prevziať do úschovy bankovky a mince dovážané alebo vyvážané nad limit ustanovený podľa odseku 1, ak dovážajúca alebo vyvážajúca osoba nepredloží devízové povolenie a vzhľadom na miesto alebo čas prechodu hraníc nemôže tieto hodnoty odovzdať do úschovy devízovému miestu v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie. Úschova sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu.20)
(5)
Devízové povolenie podľa odseku 3 sa nevyžaduje na
a)
dovoz a vývoz bankoviek a mincí uskutočňovaný devízovým miestom uvedeným v § 2 písm. o) bode 1 v súvislosti s výkonom jeho činnosti,
b)
dovoz bankoviek a mincí získaných za poskytovanie prepravných a s nimi spojených služieb v zahraničí,
c)
dovoz bankoviek a mincí v súvislosti s plnením povinnosti podľa § 10,
d)
vývoz a spätný dovoz bankoviek a mincí z vlastného devízového účtu v tuzemsku.
(6)
Skutočnosť, že ide o bankovky a mince, na ktorých dovoz a vývoz sa devízové povolenie podľa odseku 5 nevyžaduje, je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba povinná preukázať predložením dokladu, ktorý túto skutočnosť potvrdzuje. V prípade odseku 5 písm. d) nemôže byť doklad starší ako šesť mesiacov.

§ 26
Porušenie devízových predpisov

a)
nesplní ohlasovaciu povinnosť (§ 8),
b)
nesplní povinnosť previesť alebo doviezť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky, zriadi si účet vedený v zahraničí alebo uloží svoje peňažné prostriedky do úschovy v zahraničí (§ 10),
c)
ako devízové miesto nesplní jemu ustanovené povinnosti (§ 12),
d)
devízové hodnoty kúpi, predá alebo inak s nimi obchoduje (§ 13 a 14),
e)
vykonáva operácie so zahraničnými cennými papiermi (§ 15),
f)
vykonáva operácie s finančnými derivátmi (§ 16),
g)
uzatvorí zmluvu o poskytnutí finančného úveru cudzozemcovi alebo poskytne finančný úver cudzozemcovi (§17),
h)
uzatvorí zmluvu o prijatí finančného úveru s cudzozemcom alebo prijme finančný úver od cudzozemca (§ 18),
i)
vykoná úkon na nadobudnutie nehnuteľnosti v tuzemsku (§ 19),
j)
zmluvne sa zaviaže na kúpu nehnuteľnosti v zahraničí a plní peňažné záväzky z tejto zmluvy (§ 20),
k)
investuje v zahraničí (§ 21),
l)
zabezpečuje záväzok cudzozemca (§ 22),
m)
dováža alebo vyváža bankovky a mince (§ 23),
n)
neohlási alebo nepredloží hodnoty na výzvu colných orgánov (§ 25 ods. 2 a 3),
o)
nedodrží rozsah a podmienky devízového povolenia alebo devízovej licencie (§ 24 ods. 6),
p)
nesplní v stanovenej lehote opatrenia na nápravu (§ 24 ods. 5).

§ 27

(1)
Devízovým priestupkom je zavinené konanie fyzickej osoby, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 26 písm. a), b), e), f), g), i), j), m), n) a o), ak nejde o devízový delikt alebo trestný čin.
(2)
Na zodpovednosť za devízový priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.

§ 28

(1)
Za devízový priestupok možno rozhodnutím uložiť tieto sankcie:
a)
pokutu,
b)
prepadnutie veci.
(2)
Za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. a), b) a d) možno uložiť pokutu až do výšky 50 000 Sk, za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. e), f), g), i), j), n) a o) možno uložiť pokutu až do výšky 10 000 Sk a za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. m) možno uložiť pokutu až do výšky 10 % zo sumy dovážaných alebo vyvážaných bankoviek a mincí.
(3)
Za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. m) a n) možno uložiť prepadnutie veci.

§ 29

(1)
Prepadnutie veci za devízový priestupok možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
(2)
Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe priestupku.
(3)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
(4)
Colný orgán môže na prejednanie porušenia devízových predpisov rozhodnutím zaistiť dovážané alebo vyvážané bankovky a mince, ktoré boli použité na porušenie devízových predpisov, a to vo výške 10 % z tejto sumy. Námietky proti tomuto rozhodnutiu nemajú odkladný účinok. Pri zaistení bankoviek a mincí postupuje colný orgán primerane podľa osobitného predpisu.25)

§ 31

(1)
Devízové priestupky podľa § 26 písm. a), b), d), e), f), g), i), j) a o) prejednávajú príslušné orgány miestnej správy,26) devízové priestupky podľa § 26 písm. m) a n) prejednávajú colné orgány.24) Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitného predpisu,27) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Priestupok podľa § 26 písm. d) objasňujú orgány polície.28)

§ 35

(1)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. a), c), e) a f) možno uložiť pokutu až do výšky 10 000 000 Sk.
(2)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. b), d), g), h), ch), k) a m) možno uložiť pokutu až do výšky 10 % zo sumy, ktorej sa nedovolené konanie týka.
(3)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. i), j), l) a n), ako aj v písm. a), ak ide o nesplnenie ohlasovacej povinnosti pri dovoze a vývoze bankoviek a mincí v slovenskej a v cudzej mene, cestovných šekov, zlata a zlatých mincí, možno uložiť pokutu až do výšky 1 000 000 Sk.
(4)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. p) možno uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk.
(5)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. m) a n) možno uložiť prepadnutie veci.
(6)
Prepadnutie veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
(7)
Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe porušenia devízových predpisov.
(8)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

14)  § 15 ods. 2 a § 17 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon.

24)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

25)  § 259 až 262 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.