Zákon o kolektívnom vyjednávaní 2/1991 účinný od 01.09.2007 do 31.12.2007

§ 2

(1)
Kolektívne zmluvy1) upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
(2)
Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie.2a)
(3)
Kolektívna zmluva je
a)
podniková uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,
b)
kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,
c)
kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát,
d)
kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu,2b) medzi príslušným vyšším odborovým orgánom, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.
(4)
V podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa podľa odseku 3 písm. c).

§ 4

(1)
Kolektívne zmluvy sú platné, ak sú
a)
uzavreté písomne a podpísané na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľmi, prípadne zástupcami ich organizácií,
b)
doložené zoznamom zamestnávateľov, za ktorých boli uzatvorené, ak ide o kolektívne zmluvy vyššieho stupňa s výnimkou kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. d); zoznam zamestnávateľov obsahuje obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo.
(2)
Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá
a)
je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b)
upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
(3)
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje kód alebo kódy odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.

§ 7

(1)
Ministerstvo môže na návrh jednej zmluvnej strany alebo na návrh oboch zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ustanoviť právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre ďalšieho zamestnávateľa s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností,4aa) ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto kolektívnu zmluvu uzavrela.
(2)
Ministerstvo rozšíri záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela
a)
organizácia zamestnávateľov, ktorí v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zamestnávajú najväčší počet zamestnancov alebo
b)
príslušný vyšší odborový orgán, ktorý v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zastupuje najväčší počet zamestnancov.
(3)
Splnenie podmienky podľa odseku 2 sa posudzuje k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom bol podaný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
(4)
Písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa musí byť podpísaný zmluvnou stranou alebo podpísaný zmluvnými stranami na tej istej listine a musí obsahovať názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, odvetvie označené kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v ktorom má byť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozšírená na ďalších zamestnávateľov, znenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v písomnej forme a elektronickej forme; ďalej musí obsahovať
a)
zoznam zamestnávateľov, pre ktorých je kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná (obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo) a celkový počet ich zamestnancov, zoznam zamestnávateľov, ktorí sú členmi ostatných organizácií zamestnávateľov v tom istom odvetví (obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo) a celkové počty ich zamestnancov alebo
b)
celkový počet zamestnancov, ktorých zastupuje príslušný vyšší odborový orgán u zamestnávateľov, u ktorých tento orgán pôsobí prostredníctvom príslušného odborového orgánu a celkový počet ich zamestnancov, celkový počet zamestnancov, ktorých zastupuje iný príslušný vyšší odborový orgán, ktorý pôsobí v tom istom odvetví u zamestnávateľov, u ktorých tento orgán pôsobí prostredníctvom príslušného odborového orgánu, celkový počet ich zamestnancov a ich kód odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.
(5)
Na účely rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je organizácia zamestnávateľov, ktorá pôsobí v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, povinná písomne oznámiť na žiadosť ministerstva alebo organizácie zamestnávateľov, ktorá navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zoznam zamestnávateľov, ktorí sú jej členmi, a celkový počet ich zamestnancov a vyšší odborový orgán, ktorý pôsobí v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je povinný písomne oznámiť na žiadosť ministerstva alebo vyššieho odborového orgánu, ktorý navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, celkový počet zamestnancov, ktorých zastupuje, zoznam zamestnávateľov a celkový počet zamestnancov zamestnávateľov, u ktorých pôsobí príslušná odborová organizácia.
(6)
Ak návrh nespĺňa náležitosti ustanovené v odseku 4, ministerstvo vyzve zmluvné strany odstrániť nedostatky alebo doplniť návrh v určenej lehote.
(7)
Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môžu vziať návrh späť do 15 dní od jeho doručenia.
(8)
Návrh možno podať ministerstvu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
(9)
Ministerstvo vyžiada od zamestnávateľa, na ktorého sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, stanovisko k uvedenému návrhu. Ak sa zamestnávateľ k návrhu nevyjadrí do 30 dní od požiadania ministerstvom, na jeho prípadné pripomienky sa neprihliada.
(10)
Na prerokovanie návrhu ministerstvo zriadi trojstrannú poradnú komisiu pre rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, v ktorej budú zastúpení v rovnakom počte aj zástupcovia odborových organizácií a zástupcovia zamestnávateľských organizácií.

§ 9
Ukladanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a rozhodnutí rozhodcov, ktoré sa ich týkajú

(1)
Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa jej týka, je zmluvná strana na strane zamestnávateľov povinná odovzdať na uloženie ministerstvu do 15 dní odo dňa podpísania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám. Rovnako sa postupuje pri zmene kolektívnej zmluvy. Zmluvná strana je povinná zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe v lehote podľa prvej vety.
(2)
Uloženie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá je uzavretá podľa § 4 ods. 1, sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. O oznámenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky požiada ministerstvo.
(3)
Ministerstvo je povinné na žiadosť a za ustanovený poplatok4a) poskytnúť žiadateľovi rovnopis kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

§ 11

(1)
Na riešenie kolektívneho sporu podľa § 10 sa môžu zmluvné strany dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Konanie pred sprostredkovateľom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom.
(2)
Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve. Doručením rozhodnutia o určení sprostredkovateľa sa konanie pred sprostredkovateľom začalo. V spore o uzavretie kolektívnej zmluvy sa môže žiadosť podať najskôr po uplynutí 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie tejto zmluvy.
(3)
Žiadosť o riešenie sporu podľa odseku 2 obsahuje presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú sprostredkovateľovi v dvoch vyhotoveniach.
(4)
Zmluvné strany a sprostredkovateľ sú povinní navzájom si poskytovať súčinnosť.

§ 12

(1)
O návrhu riešenia sporu pred sprostredkovateľom vyhotoví sprostredkovateľ do 15 dní odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa písomný záznam, ktorý sú po overení správnosti oprávnené podpísať zmluvné strany bez zbytočného odkladu, ak sa so zmluvnými stranami nedohodne inak. Sprostredkovateľ odovzdá záznam zmluvným stranám; ak sprostredkovateľa určilo ministerstvo, odovzdá záznam aj ministerstvu.
(2)
Písomný záznam podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie zmluvných strán,
b)
skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli,
c)
návrh riešenia sporu a jeho odôvodnenie,
d)
dátum vyhotovenia záznamu,
e)
meno a priezvisko sprostredkovateľa a jeho podpis.
(3)
Konanie pred sprostredkovateľom sa považuje za neúspešné, ak sa spor nevyrieši do 30 dní odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú na inej dobe.
(4)
Náklady konania pred sprostredkovateľom uhrádza každá zo zmluvných strán jednou polovicou. Súčasťou nákladov sprostredkovateľa je najmä jeho odmena. Ak sa zmluvné strany nedohodnú so sprostredkovateľom o odmene, patrí mu odmena podľa vykonávacieho predpisu.

§ 17

(1)
Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.
(2)
Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyhlasuje príslušný vyšší odborový orgán. O začatí štrajku rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.
(3)
Príslušný odborový orgán vyhotoví o výsledkoch hlasovania zápisnicu.
(4)
Príslušný odborový orgán zhromažďuje a uchováva dokumentáciu o výsledkoch hlasovania o štrajku po dobu troch rokov.
(5)
Podrobnosti o príprave a priebehu hlasovania o štrajku môže upraviť príslušný odborový orgán v štrajkovom poriadku.5a) Štrajkový poriadok nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami o hospodárskych právach a o sociálnych právach, ktorými je Slovenská republika viazaná.5b)
(6)
Zamestnanci uvedení v § 20 ods. 1 písm. h), i) a k) a zamestnanci vykonávajúci pre zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezapočítavajú do celkového počtu zamestnancov podľa odsekov 1 a 2 a nezúčastňujú sa na hlasovaní o štrajku.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vyhlásení a začatí solidárneho štrajku.
(8)
Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku
a)
deň začatia štrajku,
b)
dôvody a ciele štrajku,
c)
menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

Príslušný odborový orgán oznamuje písomne zamestnávateľovi zmeny v zozname podľa písmena c).
(9)
Príslušný odborový orgán poskytne písomne zamestnávateľovi najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku; nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby ich prevádzka bola prerušená alebo zastavená počas štrajku.

§ 20

(1)
Nezákonný podľa tohto zákona je štrajk
a)
ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),
b)
ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
c)
ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,
d)
vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,
e)
solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,
f)
v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,6)
g)
zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
h)
zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
i)
sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
j)
zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
k)
zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.
(2)
Nezákonným podľa tohto zákona je aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.

§ 28

Nezákonná podľa tohto zákona je výluka
a)
ktorej nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12), s výnimkou výluky pri solidárnom štrajku,
b)
ktorá bola vyhlásená alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
c)
ktorú zamestnávateľ nevyhlásil z dôvodov a za podmienok ustanovených v § 27,
d)
v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,
e)
vzťahujúca sa na zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
f)
vzťahujúca sa na zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
g)
vzťahujúca sa na sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
h)
vzťahujúca sa na zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by výlukou došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
i)
vzťahujúca sa na zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých príslušné štátne orgány vyhlásili mimoriadne opatrenia.

1)  § 231 Zákonníka práce.

4c)  § 3 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite).

5)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

6)  Čl. 2 až 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

8)  § 54 a § 142 Zákonníka práce.

10)  § 177 až 219 Zákonníka práce.

16)  § 142 Zákonníka práce.